Žaloba podaná 23. februára 2006 – FLS Plast/Komisia

(Vec T-64/06)

(2006/C 96/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: FLS Plast A/S (Kodaň, Dánsko) (v zastúpení: K. Lasok, QC, a M. Thill-Tayara, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa napadnutého rozhodnutia Komisia zistila, že žalobca porušil článok 81 ES tým, že sa zúčastnil na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v odvetví priemyselných plastikových vriec v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku a Španielsku, ktoré pozostávali z určovania ceny, stanovenia spoločných modelov určovania ceny, rozdelenia trhu a prideľovania predajných kvót, rozdelenia odberateľov, dohôd a objednávok, zosúladených ponúk ako odpovedí na verejné obstarávanie a výmeny individualizovaných informácií. Porušenie zo strany žalobcu sa týkalo konania inej spoločnosti, Troplast Wittenheim SA („TW“), o ktorej sa zistilo, že sa zúčastnila na dotknutom karteli. Žalobca bol vlastníkom akcií TW a počas väčšej časti obdobia, za ktoré mu bola pripísaná zodpovednosť, bola TW jeho 100 % dcérskou spoločnosťou. Spoločnosti TW bola uložená pokuta a žalobca bol povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne časť tejto pokuty.

Bez toho, aby bola spochybňovaná existencia kartelu alebo účasť jeho bývalej dcérskej spoločnosti, žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila právnej chyby pri stanovení pokuty, ktorú mu uložila. Žalobca poukazuje na to, že časť pokuty uloženej TW, ktorú je žalobca povinný zaplatiť, je zjavne neprimeraná vo vzťahu k obdobiu, počas ktorého vlastnil akcie v TW.

Žalobca ďalej uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásady zákazu diskriminácie a proporcionality v rozsahu, v akom pripisuje zodpovednosť za konanie TW aj žalobcovi, aj jeho vlastnej materskej spoločnosti, hoci sa Komisia rozhodla neadresovať napadnuté rozhodnutie sprostredkujúcim holdingovým spoločnostiam a ani ho týmto spoločnostiam s výnimkou žalobcu neadresovala.

Žalobca tiež tvrdí, že si nebol vedomý nezákonného konania TW, neovplyvňoval jeho manažment a nebol súčasťou podniku (TW) zúčastneného na porušení uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a malo by byť zrušené.

Alternatívne žalobca žiada, aby Súdny dvor znížil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci pokutu. V tejto súvislosti uvádza, že pokuta uložená TW bola príliš vysoká, keďže prax ani závažnosť porušenia neodôvodňujú úroveň základnej sumy pokuty; Komisia sa dopustila omylu, keď stanovila trvanie porušenia pre TW; a Komisia neposúdila, či sú pokuty uložené TW a žalobcovi v súlade s pravidlom 10 % maximálnej hranice.

V súvislosti s pokutou, ktorá mu bola uložená, žalobca tiež tvrdí, že je neprimerane vysoká berúc do úvahy absenciu odstrašujúceho účinku, trvanie a intenzitu porušenia. Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila chyby tým, že neznížila jeho zodpovednosť v súlade s oznámením o zhovievavosti a predovšetkým tým, že na žalobcu neuplatnila 30 % zníženie, ktoré priznala TW, a odmietla mu priznať zníženie. Nakoniec sa žalobca dovoláva porušenia zásady ne bis in idem a zásady, podľa ktorej by pokuty mali odrážať konkrétne okolnosti žalobcu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci bol materskou spoločnosťou TW len 35 % obdobia, v ktorom bola TW súčasťou kartelu, je v zmysle rozhodnutia povinný zaplatiť 85,7 % pokuty uloženej TW.