Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62006TJ0414

    Rozsudok Súdu prvého stupňa (odvolacia komora) z 5. marca 2008.
    Philippe Combescot proti Komisii Európskych spoločenstiev.
    Odvolanie - Verejná služba - Úradníci.
    Vec T-414/06 P.

    Zbierka rozhodnutí – Verejná služba 2008 I-B-1-00001; II-B-1-00001

    ECLI identifier: ECLI:EU:T:2008:58

    ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)

    z 5. marca 2008

    Vec T‑414/06 P

    Philippe Combescot

    proti

    Komisii Európskych spoločenstiev

    „Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Neprípustnosť žaloby pred Súdom pre verejnú službu – Lehota na podanie žaloby“

    Predmet: Odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 19. októbra 2006, Combescot/Komisia (F‑114/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

    Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. P. Combescot znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

    Abstrakt

    Úradníci – Žaloba – Lehoty –Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti prijaté v stanovenej lehote na odpoveď, ale neoznámené

    (Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 3)

    V rámci systému opravných prostriedkov zavedeného článkami 90 a 91 služobného poriadku sa neoznámenie výslovného zamietajúceho rozhodnutia prijatého počas štvormesačnej lehoty na odpoveď stanovenej v článku 90 ods. 2 sa rovná implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí, na základe ktorého začína plynúť trojmesačná lehota na podanie žaloby.

    Takýto záver je plne v súlade s účelom lehôt na podanie sťažnosti alebo žaloby, ktoré majú v rámci inštitúcií Spoločenstva zabezpečiť právnu istotu nevyhnutnú na ich riadne fungovanie tým, že zabránia tomu, aby boli akty Spoločenstva vyvolávajúce právne účinky neobmedzene spochybňované. Tieto lehoty sú kogentnej povahy a nie sú dispozitívne pre účastníkov konania a súd.

    Takýto záver však vôbec nezasahuje do práva úradníka na súdnu ochranu ani do jeho práva na obranu, ktoré sú dostatočne zachované a zodpovedajúcim spôsobom chránené možnosťou úradníka podať žalobu proti aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, v lehote troch mesiacov od implicitného zamietajúceho rozhodnutia.

    (pozri body 39, 43 a 44)

    Odkaz: Súdny dvor, 7. júla 1971, Müllers/HSV, 79/70, Zb. s. 689, bod 18; Súdny dvor, 17. februára 1972, Richez‑Parise/Komisia, 40/71, Zb. s. 73, bod 6; Súdny dvor, 12. júla 1984, Moussis/Komisia, 227/83, Zb. s. 3133, bod 12


    Top