1

Vedľajší účastník konania, Azienda Agricola San Polo Exe Srl, teraz San Polo Srl, podal 31. mája 2001 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.

2

Ochranná známka, ktorej zápis sa požadoval, je táto obrazová známka:

3

Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre svoju triedu tomuto opisu: „Vína“.

4

Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 110/2001 z 24. decembra 2001.

5

Dňa 25. marca 2001 podala žalobkyňa, The Coca-Cola Company, námietku proti zápisu uvádzanej ochrannej známky na základe článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94.

6

Táto námietka sa zakladala na pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a týmito skoršími právami:

7

Rozhodnutím z 30. novembra 2004 námietkové oddelenie vyhovelo námietke z dôvodu, že existovala pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a rakúskou ochrannou známkou MEZZO, vzhľadom na podobný celkový dojem medzi predmetnými označeniami a určité podobnosti medzi predmetnými pivami a vínami. Námietkové oddelenie zastávalo názor, že táto analýza postačuje na zamietnutie zápisu ochrannej známky, a že teda nebolo potrebné skúmať námietku vznesenú na základe nemeckej ochrannej známky MEZZOMIX a jej údajného dobrého mena.

8

Vedľajší účastník konania podal 27. januára 2005 pred ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.

9

Rozhodnutím z 5. apríla 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát vyhovel návrhu vedľajšieho účastníka konania a zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia. Podľa odvolacieho senátu medzi predmetnými ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. Okrem toho odvolací senát prijal záver, že keďže námietkové oddelenie nerozhodlo vo svojom rozhodnutí o uplatniteľnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, vec má byť vrátená na ďalšie konanie námietkovému oddeleniu, aby preskúmalo tento dôvod.

10

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

11

Žalovaný navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

12

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

13

Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že na podporu svojej žaloby sa dovoláva jediného žalobného dôvodu založeného na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

14

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.

15

Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 písm. a) ii) nariadenia č. 40/94 pod pojmom skoršie ochranné známky sa rozumejú ochranné známky zapísané v členskom štáte, s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

16

Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT — Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T-162/01, Zb. s. II-2821, bod 30 a tam citovanú judikatúru].

17

Podľa tej istej judikatúry sa musí pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb (pozri rozsudok GIORGIO BEVERLY HILLS, už citovaný v bode 16 vyššie, body 31 až 33 a tam citovanú judikatúru).

18

Okrem toho podľa judikatúry sa celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov (uznesenie Súdneho dvora z 28. apríla 2004, Matratzen Concord/ÚHVT, C-3/03 P, Zb. s. I-3657, bod 29; pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, bod 23, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C-342/97, Zb. s. I-3819, bod 25).

19

Aj v prípade, že by existovala zhoda s označením, ktorého rozlišovacia spôsobilosť je obzvlášť silná, je stále potrebné preukázať, že existuje podobnosť medzi výrobkami alebo službami, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, pretože pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 predpokladá zhodnosť alebo podobnosť označených výrobkov alebo služieb (uznesenie Súdneho dvora z 9. marca 2007, Alecansan/ÚHVT, C-196/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 24; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. s. I-5507, bod 22).

20

Vo svetle týchto zásad treba analyzovať rozličné argumenty uvedené účastníkmi konania.

21

Pred touto analýzou Súd prvého stupňa poznamenáva, že skoršie ochranné známky, na ktorých sa zakladá námietka, sú zapísané v Rakúsku a Nemecku a označujú tovary bežnej spotreby. Preto, ako správne poznamenal odvolací senát, bez toho, aby voči tomu účastníci konania namietali, príslušnú skupinu verejnosti, vo vzťahu ku ktorej sa má vykonať analýza pravdepodobnosti zámeny, predstavuje priemerný spotrebiteľ týchto členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok GIORGIO BEVERLY HILLS, už citovaný v bode 16 vyššie, bod 34). V dôsledku toho posúdenie významu predmetných ochranných známok musí zohľadňovať kontext používania nemeckého jazyka.

22

Žalobkyňa zastáva názor, že vizuálna podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nepochybne existuje, keďže prvok „mezzo“ prítomný v jej skorších ochranných známkach je tiež prvým prvkom prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE. Žalobkyňa na margo toho pripomína judikatúru uvádzanú v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej pozornosť spotrebiteľa sa obvykle sústredí na prvú časť rozlišujúceho označenia [rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT — González Cabello a Iberia Líneas Aéreas de España (MUNDICOR), T-183/02 a T-184/02, Zb. s. II-965, bod 83].

23

Okrem toho žalobkyňa zastáva názor, že prvok „mezzo“ má mimoriadnu vizuálnu príťažlivosť z dôvodu dvoch písmen „z“ zoskupených v centre slova. V prihlasovanej ochrannej známke je táto vizuálna atraktivita slovného prvku zdôraznená veľmi jemným orámovaním, ktoré mu dáva vzhľad etikety.

24

Napokon žalobkyňa uvádza, že všetky tri predmetné ochranné známky sú napísané rovnakým spôsobom, bez akéhokoľvek rozdielu v grafike, kresbe alebo sadzbe písmen.

25

Pokiaľ ide o fonetickú podobnosť, žalobkyňa zastáva názor, že rozdielny počet slabík predmetných ochranných známok nebráni fonetickej podobnosti. Podľa žalobkyne existujú zjavné fonetické podobnosti, ak sa zohľadnia zároveň zhoda na úrovni výslovnosti a rytmu dvoch prvých slabík prihlasovanej ochrannej známky („mez“ a „zo“) a dvoch slabík, z ktorých sa skladá rakúska ochranná známka („mez“ a „zo“). Tieto úvahy podľa žalobkyne platia aj na porovnanie medzi ochrannou známkou MEZZOMIX a prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE. Nakoniec žalobkyňa zdôrazňuje, že v nemeckej výslovnosti týchto dvoch ochranných známok sa prízvuk dáva na prvé dve slabiky. Svojou zvukovou osobitosťou, spojenou s dvomi písmenami „z“, slovný prvok „mezzo“ prevláda nad slovnými prvkami „pane“ alebo „mix“.

26

Pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, žalobkyňa súhlasí s konštatovaním odvolacieho senátu, že predmetné označenia nemajú v nemčine význam. Tento aspekt teda nemôže prispievať k rozlíšeniu predmetných ochranných známok.

27

Okrem toho žalobkyňa pripomína, že už bolo rozhodnuté, že v prípade, v ktorom jeden z len dvoch pojmov tvoriacich slovnú ochrannú známku je po vizuálnej a fonetickej stránke zhodný s jediným pojmom tvoriacim skoršiu slovnú ochrannú známku a kde tieto pojmy, posudzované spoločne alebo zvlášť, nemajú po koncepčnej stránke pre príslušnú skupinu verejnosti žiaden význam, sa majú dotknuté ochranné známky posudzované každá v jej celosti bežne považovať za podobné [rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. novembra 2003, Oriental Kitchen/ÚHVT — Mou Dybfrost (KIAP MOU), T-286/02, Zb. s. II-4953, bod 39, a zo 4. mája 2005, Reemark/ÚHVT — Bluenet (Westlife), T-22/04, Zb. s. II-1559, body 37 až 40]. Táto judikatúra potvrdzuje podobnosť medzi ochrannými známkami MEZZO a MEZZOPANE.

28

Žalovaný a vedľajší účastník konania namietajú, že by sa odvolací senát pri svojom posúdení podobností a rozdielov medzi predmetnými ochrannými známkami dopustil chyby.

29

Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 18 vyššie je potrebné overiť, či celkový dojem predmetných označení konštatovaný odvolacím senátom v nadväznosti na porovnanie z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska nevykazuje nesprávne posúdenie.

30

Pokiaľ ide o vizuálne porovnanie, odvolací senát sa domnieval, že medzi predmetnými ochrannými známkami existovali zároveň prvky podobnosti a odlišnosti. Podobnosti spočívajú podľa odvolacieho senátu v pojme „mezzo“, ktorý zodpovedá skoršej rakúskej ochrannej známke a ktorý je rovnako prvou časťou prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE a skoršej ochrannej známky MEZZOMIX. Odvolací senát upresnil, že vzhľadom na pozíciu pojmu MEZZO na začiatku tento pojem vytvára výraznejší dojem než druhá časť prihlasovanej ochrannej známky a zvyšok nemeckej ochrannej známky. Pokiaľ ide o vizuálne odlišnosti, odvolací senát zastáva názor, že prípona „pane“ prihlasovanej ochrannej známky ju robí dlhšou, než je rakúska ochranná známka, a odlišuje ju od nemeckej ochrannej známky.

31

Súd prvého stupňa zastáva názor, že toto posúdenie musí byť potvrdené. Pokiaľ ide o porovnanie medzi skoršou nemeckou ochrannou známkou MEZZOMIX a prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE, je potrebné pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že spotrebiteľ udeľuje viac pozornosti začiatočnej časti slov [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa MUNDICOR, už citovaný v bode 22 vyššie, bod 81, a zo 16. marca 2005, L’Oréal/ÚHVT — Revlon (FLEXI AIR), T-112/03, Zb. s. II-949, body 64 a 65]. Táto úvaha však nemôže platiť vo všetkých prípadoch [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2004, Grupo El Prado Cervera/ÚHVT — Héritiers Debuschewitz (CHUFAFIT), T-117/02, Zb. s. II-2073, bod 48, a zo 16. mája 2007, Trek Bicycle/ÚHVT — Audi (ALLTREK), T-158/05, neuverejnený v Zbierke, bod 70].

32

V prejednávanom prípade je pravda, že prvok „mezzo“ ochranných známok MEZZOMIX a MEZZOPANE svojou pozíciou na začiatku osobitne priťahuje pozornosť príslušného spotrebiteľa. Napriek tomu táto zvýšená pozornosť nevylučuje, aby ten istý spotrebiteľ vnímal prvok „mix“ skoršej nemeckej ochrannej známky, pričom toto slovo je nemecky hovoriacemu spotrebiteľovi známe, a prvok „pane“ prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE.

33

V dôsledku toho, hoci odvolací senát konštatoval, že z dôvodu pozície na začiatku vytvára prvok „mezzo“ výraznejší dojem než zvyšok prihlasovanej ochrannej známky, odvolací senát tiež správne konštatoval, že prípony „pane“ prihlasovanej ochrannej známky a „mix“ skoršej nemeckej ochrannej známky ich odlišujú.

34

Pokiaľ ide o porovnanie medzi skoršou rakúskou ochrannou známkou MEZZO a prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE, Súd prvého stupňa zastáva názor, že je tiež potrebné uznať určitú podobnosť medzi týmito ochrannými známkami. Rovnako ako pri porovnaní medzi ochrannými známkami MEZZOMIX a MEZZOPANE treba uznať, že prvok „mezzo“ svojou pozíciou na začiatku osobitne priťahuje pozornosť príslušného spotrebiteľa. Napriek tomu je potrebné tiež zdôrazniť, že prvok „pane“ prihlasovanej ochrannej známky ju odlišuje od skoršej rakúskej ochrannej známky MEZZO.

35

Žalobkyňa sa tiež dovoláva osobitnej príťažlivosti prvku „mezzo“ z dôvodu dvoch písmen „z“ zoskupených v strede označenia, zvýraznenia slovného prvku v prihlasovanej ochrannej známke jeho jemným orámovaním a rovnakého písma predmetných ochranných známok. Tieto závery žalobkyne sú správne. Napriek tomu sa Súd prvého stupňa domnieva, že nemôžu spochybniť posúdenie odvolacieho senátu uvedené v napadnutom rozhodnutí.

36

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o dve písmená „z“ zoskupené v strede slova „mezzo“, v nemčine sú skutočne neobvyklé, a preto udeľujú vizuálnu osobitosť, ktorá zdôrazňuje podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami. Napriek tomu neodstraňujú rozdiely medzi predmetnými ochrannými známkami vzhľadom na koncovku „pane“ prihlasovanej ochrannej známky. Pokiaľ ide o zvýraznenie slovného prvku „mezzopane“ grafickým prvkom, treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie zohľadnilo tento prvok. V rozpore s výkladom žalobkyne toto zvýraznenie slovného prvku neumožňuje konštatovať väčšiu podobnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE na jednej strane a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX na strane druhej, než bola konštatovaná odvolacím senátom. Hoci etiketa s jemným nákresom zvýrazňuje slovo „mezzopane“, zároveň odlišuje prihlasovanú ochrannú známku od skorších ochranných známok. Pokiaľ ide o podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami vzhľadom na ich rovnakú grafiku, Súd prvého stupňa zastáva názor, že táto grafika nevytvára podobnosť nad rámec podobnosti, ktorá bola uznaná odvolacím senátom. Táto podobnosť totiž neodstraňuje rozdiely medzi predmetnými ochrannými známkami úplne vzhľadom na orámovanie prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE a vzhľadom na rozdiely medzi slovom „mezzopane“ na jednej strane a slovami „mezzo“ a „mezzomix“ na strane druhej (pozri body 31 až 35 vyššie).

37

Preto Súd prvého stupňa zastáva názor, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že v danom prípade z vizuálneho hľadiska existovali medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršími ochrannými známkami zároveň podobnosti a rozdielnosti. Z toho vyplýva, že treba uznať priemernú vizuálnu podobnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX.

38

Pokiaľ ide o fonetické porovnanie, odvolací senát zastával názor, že hoci predmetné ochranné známky majú odlišnú sylabickú štruktúru, a teda odlišný zvukový rytmus, majú rovnakú fonetiku, pokiaľ ide o pojem „mezzo“.

39

S týmto posúdením odvolacieho senátu treba súhlasiť. Je pravda, že predmetné ochranné známky sú foneticky zhodné, pokiaľ ide o pojem „mezzo“. Napriek tomu prihlasovaná ochranná známka MEZZOPANE sa odlišuje od skoršej ochrannej známky MEZZO, ako aj od skoršej ochrannej známky MEZZOMIX svojou sylabickou štruktúrou a svojím odlišným zvukovým rytmom v porovnaní s uvedenými skoršími ochrannými známkami. Okrem toho, hoci je potrebné uznať, že príslušný spotrebiteľ bude v danom prípade klásť prízvuk na prvú slabiku predmetných označení v rámci ich nemeckej výslovnosti, tento prízvuk neodstraňuje fonetické rozdiely medzi prihlasovanou ochrannou známkou na jednej strane a skoršími ochrannými známkami na strane druhej, ktoré sú spôsobené poslednými slabikami „pa“ a „ne“ prihlasovanej ochrannej známky. Tieto slabiky pridávajú prihlasovanej ochrannej známke v porovnaní s rakúskou ochrannou známkou odlišný zvuk. Okrem toho pri jej porovnaní so skoršou nemeckou ochrannou známkou posledné slabiky „pa“ a „ne“ prihlasovanej ochrannej známky kontrastujú s poslednou slabikou „mix“ skoršej nemeckej ochrannej známky.

40

Žalobkyňa však uvádza, že zvukovou osobitosťou spôsobenou dvomi „z“ zvuk „mezzo“ prevláda nad zvukovými sekvenciami „pane“ a „mix“. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa konštatuje, že prinajmenšom v nemčine nebolo preukázané, že dvojité „z“ pojmu „mezzo“ udeľuje tomuto pojmu osobitnú zvučnosť pre príslušnú verejnosť. Preto tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých táto zvučnosť má za dôsledok, že príslušná verejnosť sa bude domnievať, že zvuk „mezzo“ prevláda nad zvukovými sekvenciami „pane“ a „mix“, nie je dôvodná.

41

Súd prvého stupňa preto zastáva názor, že odvolací senát sa nedopustil chyby, keď uznal, že z fonetického hľadiska existujú medzi prihlasovanou ochrannou známkou na jednej strane a skoršími ochrannými známkami na strane druhej zároveň podobnosti a rozdielnosti. Z toho vyplýva, že je potrebné uznať priemernú fonetickú podobnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE na strane jednej a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX na strane druhej.

42

Odvolací senát zastával názor, že nebolo možné vykonať koncepčné porovnanie medzi kolidujúcimi označeniami, keďže vo všeobecnosti nemali význam.

43

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že pre príslušnú verejnosť pojmy „mezzo“, „mezzomix“ a „mezzopane“ nemajú nijaký osobitný význam, keďže tieto pojmy v nemčine nič neznamenajú. V dôsledku toho nemožno konštatovať koncepčnú podobnosť ani medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a skoršou ochrannou známkou MEZZO, ani medzi tou istou prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou MEZZOMIX. Tento záver nemôže byť spochybňovaný okolnosťou uvádzanou vedľajším účastníkom konania, že pojem „mix“ môže príslušná verejnosť chápať ako označujúci zmes. Dokonca za predpokladu, že by príslušná verejnosť mohla pochopiť pojem „mezzomix“ ako označujúci zmes „mezzo“, skutočnosťou zostáva, že pojem „mezzopane“ nemá v nemčine význam, takže nemôže existovať koncepčná podobnosť medzi na jednej strane prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a na strane druhej skoršou ochrannou známkou MEZZOMIX. Toto platí o to viac, že pojem „mezzopane“ zahŕňa nielen prvok „mezzo“, ale aj prvok „pane“, a že žiadny z týchto prvkov, dokonca ani samostatne, nemá v nemčine koncepčný význam.

44

Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených prvkov Súd prvého stupňa zastáva názor, že v rámci celkového posúdenia predmetných označení je potrebné priznať im priemernú podobnosť. Napriek spoločnému prvku týchto troch označení, a to pojmu „mezzo“, označenia sa odlišujú vzhľadom na pojmy „mix“ skoršej nemeckej ochrannej známky a „pane“ prihlasovanej ochrannej známky. Zváženie súhrnu týchto prvkov ukazuje priemernú podobnosť medzi týmito označeniami.

45

Toto posúdenie nemôže byť spochybnené judikatúrou uvádzanou žalobkyňou, podľa ktorej sa majú na základe základnej analýzy v prípade, v ktorom jeden iba z dvoch pojmov tvoriacich slovnú ochrannú známku je z vizuálnej a fonetickej stránky zhodný s jediným pojmom tvoriacim skoršiu slovnú ochrannú známku a kde tieto pojmy, posudzované spoločne alebo zvlášť, nemajú z koncepčnej stránky pre príslušnú skupinu verejnosti nijaký význam, dotknuté ochranné známky posudzované každá v jej celosti bežne považovať za podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (rozsudky KIAP MOU, už citovaný v bode 27 vyššie, bod 39, a Westlife, už citovaný v bode 27 vyššie, bod 37).

46

Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že uplatnenie tejto judikatúry môže viesť iba k základnej analýze. V dôsledku toho toto uplatnenie nemôže vylúčiť dodatočnú analýzu s cieľom zabezpečiť úplné posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že táto judikatúra sa týka porovnania medzi dvomi slovnými ochrannými známkami. V prejednávanej veci je ochranná známka MEZZOPANE obrazovou ochrannou známkou, čo relativizuje relevantnosť tejto judikatúry pre toto konanie. Nakoniec je potrebné pripomenúť, ako to konštatoval Súd prvého stupňa vyššie, že v prejednávanej veci musí byť určitá podobnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX v každom prípade uznaná.

47

Preto Súd prvého stupňa zastáva názor, že judikatúra uvedená v bode 45 vyššie nemôže spochybniť záver uvedený v bode 44 vyššie.

48

Žalobkyňa napáda posúdenie podobností a rozdielov medzi tovarmi označenými predmetnými ochrannými známkami, ktoré vykonal odvolací senát.

49

Žalobkyňa, pokiaľ ide o porovnanie medzi vínami označenými prihlasovanou ochrannou známkou a svetlým a tmavým pivom, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka MEZZO, zastáva názor, že po prvé ide o tovary rovnakej povahy: alkoholické nápoje. Po druhé ide o tovary, ktoré majú rovnaké určenie: ľudskú konzumáciu. Po tretie ide o tovary používané spotrebiteľmi rovnakým spôsobom: ako príloha k jedlám alebo ako aperitív. Po štvrté ide o tovary, ktoré sú adresované rovnakej verejnosti: konečným spotrebiteľom. Po piate ide o tovary predávané v rovnakej forme: vo fľaškách. Po šieste ide o tovary distribuované rovnakými kanálmi: barmi, reštauráciami, supermarketmi, veľkoobchodmi a pod.; je obvyklé umiestniť ich v týchto obchodoch a sú uvádzané jedny vedľa druhých v jedálnych a nápojových lístkoch reštaurácií a pod. Po siedme reklama na tieto tovary je zabezpečovaná rovnakými prostriedkami: televíziou, rádiom, časopismi a pod. Po ôsme ide o tovary, ktoré si do určitej miery konkurujú: spotrebiteľ si môže vybrať, či bude k jedlu a ako aperitív piť víno, alebo pivo, a pod.

50

Žalobkyňa sa domnieva, že tieto spoločné body medzi predmetnými tovarmi, v spojení s prítomnosťou zhodných alebo podobných označení uvedených na tovaroch pre ich uvedenie na trh, môžu príslušnú verejnosť presvedčiť, že tieto tovary boli vyrobené pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripisovať zodpovednosť za ich kvalitu (pozri analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 28).

51

Podľa žalobkyne tieto úvahy nie sú spochybnené skutočnosťou, že predmetné tovary sa odlišujú, pokiaľ ide o ich zložky a ich metódu výroby.

52

Po prvé žalobkyňa zastáva názor, že je nepresné tvrdiť, že zložky a metódy výroby pív a vín sú odlišné. Pripomína, že víno a pivo sú alkoholické nápoje a že pivo sa získava fermentáciou jačmeňa, zatiaľ čo víno fermentáciou lisovaného hrozna.

53

Po druhé žalobkyňa sa domnieva, že rozdiel v zložení vína a piva nebráni tomu, aby boli tieto nápoje zameniteľné, keďže sú určené na uspokojenie rovnakej potreby.

54

Po tretie žalobkyňa uvádza, že ak by si aj príslušná verejnosť bola vedomá a spozorovala charakteristiky rozlišujúce tieto tovary, pokiaľ ide o ich zloženie a ich spôsob výroby, nevyvodzovala by z toho, či už opodstatnene alebo neopodstatnene, dôsledok, že tieto rozdielnosti bránia tomu istému podniku vyrábať alebo uvádzať na trh súbežne oba typy nápojov. Podľa žalobkyne prvky podobnosti uvádzané v bode 49 vyššie prevažujú nad iba dvomi faktormi rozdielnosti uvádzanými odvolacím senátom o to viac, že odvolací senát neuviedol nijaký objektívny údaj, ktorým by mohol podoprieť svoje tvrdenie, podľa ktorého priemerný rakúsky spotrebiteľ bude považovať za normálne, že vína na jednej strane a pivá na strane druhej pochádzajú z rozdielnych podnikov.

55

Žalobkyňa zastáva názor, že tieto úvahy sa uplatňujú rovnako na porovnanie medzi vínami označenými prihlasovanou ochrannou známkou a miešanými limonádovými nápojmi, ktorých sa týka jej ochranná známka MEZZOMIX. Žalobkyňa zdôrazňuje, že tieto limonádové nápoje môžu zahŕňať alkoholické nápoje, čo z nich robí nápoje, ktoré môžu nahradiť víno.

56

Podľa žalobkyne tieto úvahy môžu byť rozšírené, aj keď v menšom rozsahu, na ostatné tovary označené ochrannou známkou MEZZO, a to minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov. Hoci alkoholické nápoje nie sú výslovne zahrnuté do tejto kategórie, žalobkyňa sa domnieva, že pre príslušnú verejnosť môže ísť o rovnakú skupinu tovarov. A priori nič nebráni domnievať sa, že „prípravky na výrobu nápojov“ zahŕňajú prípravky na výrobu tak alkoholických, ako aj nealkoholických nápojov.

57

Žalobkyňa upresňuje, že jej téza je v súlade s tézou, ktorú zastávalo námietkové oddelenie v rozhodnutí, ktoré bolo zrušené napadnutým rozhodnutím.

58

Nakoniec sa žalobkyňa dovoláva rozsudku z 15. januára 2003, Mystery Drinks/ÚHVT — Karlsberg Brauerei (MYSTERY) (T-99/01, Zb. s. II-43, bod 40), v ktorom Súd prvého stupňa uznal podobnosť nápojov, hoci odlišných, pokiaľ ide o ich zložky a ich metódu výroby, na základe ich povahy, ich určenia a ich spoločného spôsobu uvádzania na trh. Rovnako v rozsudku Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004, Sunrider/ÚHVT — Espadafor Caba (VITAFRUIT) (T-203/02, Zb. s. II-2811, body 66 a 67), bola uznaná existencia podobnosti medzi na jednej strane „minerálnymi a sýtenými vodami a inými nealkoholickými nápojmi; ovocnými nápojmi a šťavami; sirupmi a inými prípravkami na výrobu nápojov; bylinkovými a vitamínovými nápojmi“ a na strane druhej „koncentrovanými ovocnými šťavami“.

59

Žalobkyňa vyvodzuje záver, že existuje zjavná podobnosť medzi tovarmi označenými kolidujúcimi ochrannými známkami.

60

Žalovaný a vedľajší účastník konania spochybňujú posúdenie žalobkyne a v podstate zastávajú názor, že odvolací senát vykonal správne posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými tovarmi.

61

Súd prvého stupňa pripomína, že pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými tovarmi je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter (pozri analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 23).

62

V prejednávanej veci treba porovnať na jednej strane vína označené prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a „pivá, svetlé a tmavé; minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov“ označené skoršou rakúskou ochrannou známkou MEZZO a na druhej strane vína označené prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a miešané limonádové nápoje skoršej nemeckej ochrannej známky MEZZOMIX.

63

Pokiaľ ide v prvom rade o povahu, určenie a používanie vín a svetlých a tmavých pív, je pravda, ako to uvádza žalobkyňa, že tieto tovary predstavujú alkoholické nápoje získané procesom fermentácie, ktoré sa konzumujú pri jedení alebo pijú ako aperitív.

64

Napriek tomu rovnako ako odvolací senát treba konštatovať, že základné zložky týchto nápojov nie sú rovnaké. Alkohol nie je zložkou, ktorá slúži na výrobu týchto nápojov, ale je jednou zo zložiek produkovaných touto výrobou. Okrem toho, hoci výroba každého z týchto nápojov si vyžaduje proces fermentácie, ich výrobná metóda sa neobmedzuje na fermentáciu a je podstatne odlišná. Takýmto spôsobom lisovanie hrozna a nalievanie muštu do sudov nemôže byť stotožňované s procesom varenia piva.

65

Navyše skutočnosť, že pivo sa získava fermentáciu jačmeňa, zatiaľ čo víno je produktom fermentácie muštu z hrozna, spôsobuje, že konečné produkty sa odlišujú farbou, vôňou a chuťou. Tento rozdiel farby, vône a chuti má za dôsledok, že príslušný spotrebiteľ vníma tieto dva produkty ako rozličné.

66

Okrem toho, napriek skutočnosti, že víno a pivo môžu do určitej miery uspokojovať rovnakú potrebu, a to vychutnať si nápoj pri jedle alebo aperitív, Súd prvého stupňa zastáva názor, že príslušný spotrebiteľ ich vníma ako rozličné tovary. Odvolací senát sa teda dôvodne domnieval, že vína a pivá nepatria do rovnakej skupiny alkoholických nápojov.

67

Pokiaľ ďalej ide o doplňujúci charakter vína a piva v zmysle judikatúry uvedenej v bode 61 vyššie, Súd prvého stupňa pripomína, že táto doplnkovosť má povahu úzkeho vzťahu medzi tovarmi v tom zmysle, že jeden tovar je nevyhnutný alebo dôležitý na použitie druhého tovaru [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT — Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T-169/03, Zb. s. II-685, bod 60]. V prejednávanej veci Súd prvého stupňa zastáva názor, že víno nie je ani nevyhnutné, ani dôležité na používanie piva a naopak. Neexistuje teda nijaký prvok, ktorý by umožňoval prijať záver, že osoba kupujúca jeden z týchto tovarov by bola vedená ku kúpe druhého tovaru.

68

Pokiaľ ide o konkurenčný charakter vína a piva, v inom kontexte už bolo rozhodnuté, že existuje určitá konkurencia medzi týmito tovarmi. Súdny dvor konštatoval, že víno a pivo môžu v istej miere uspokojovať rovnaké potreby, takže treba medzi nimi pripustiť určitý stupeň zastupiteľnosti. Napriek tomu Súdny dvor upresnil, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vínami, pokiaľ ide o ich kvalitu a takisto cenu, je potrebné rozhodujúci konkurenčný vzťah medzi pivom, obľúbeným a v značnej miere konzumovaným nápojom, a vínom preukázať pri vínach najdostupnejších širokej verejnosti, ktorými sú vo všeobecnosti najľahšie a najlacnejšie vína (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1987, Komisia/Belgicko, 356/85, Zb. s. 3299, bod 10; pozri tiež rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1983, Komisia/Spojené kráľovstvo, 170/78, Zb. s. 2265, bod 8, a zo 17. júna 1999, Socridis, C-166/98, Zb. s. I-3791, bod 18). Nič nenaznačuje, že by toto posúdenie nebolo rovnako uplatniteľné v prejednávanej veci. Z toho vyplýva, že je potrebné uznať, ako uvádza žalobkyňa, že víno a pivo si do určitej miery konkurujú.

69

Nakoniec v súlade s posúdením odvolacieho senátu sa musí uznať, že priemerný rakúsky spotrebiteľ bude považovať za normálne, a teda pochopí, že vína na jednej strane a svetlé a tmavé pivá na strane druhej pochádzajú od odlišných podnikov a že tieto nápoje nepatria do rovnakej skupiny alkoholických nápojov. Nič neumožňuje uviesť, že by rakúska verejnosť nevedela a nespozorovala charakteristiky odlišujúce pivo a víno, pokiaľ ide o ich zloženie a ich spôsob výroby. Naopak, Súd prvého stupňa zastáva názor, že tieto odlišnosti sú vnímané ako skutočnosti, ktoré robia málo pravdepodobným, že by rovnaký podnik súčasne vyrábal a uvádzal na trh oba typy nápojov. Navyše Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že je notoricky známe, že v Rakúsku existuje tradícia výroby tak piva, ako aj vína, a to rozličnými podnikmi. V dôsledku toho priemerný rakúsky spotrebiteľ chápe, že svetlé a tmavé pivo na jednej strane a víno na strane druhej pochádzajú z rozdielnych podnikov.

70

Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených údajov Súd prvého stupňa zastáva názor, že na strane priemerného rakúskeho spotrebiteľa existuje iba slabá podobnosť medzi vínami na jednej strane a pivami na strane druhej.

71

Pokiaľ ide o porovnanie medzi na jednej strane vínom označeným prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a na strane druhej „minerálnymi a sýtenými vodami a inými nealkoholickými nápojmi; sirupmi a inými prípravkami na výrobu nápojov“ skoršej ochrannej známky MEZZO a „miešanými limonádovými nápojmi“ skoršej ochrannej známky MEZZOMIX, Súd prvého stupňa považuje za potrebné najprv určiť, či vyššie uvedené tovary označené predmetnými skoršími ochrannými známkami zahŕňajú tak nealkoholické nápoje, ako aj alkoholické nápoje.

72

V tejto súvislosti odvolací senát, ako aj žalobkyňa konštatovali, že nápoje označené skoršími ochrannými známkami môžu obsahovať alkoholické nápoje odlišné od piva. Žalovaný namieta voči tomuto posúdeniu z dôvodu, že odporuje systematickému charakteru zatriedenia tovarov patriacich do tried 32 a 33, do ktorých patria predmetné tovary, ako aj vysvetlivkám k zoznamu tried tovarov a služieb podľa už citovanej Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok (ďalej len „vysvetlivky“).

73

Súd prvého stupňa pripomína, že „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov“ ochrannej známky MEZZO a „miešané limonádové nápoje“ ochrannej známky MEZZOMIX sú zapísané v triede 32.

74

Z textu triedy 33 však jasne a nepochybne vyplýva, že táto trieda zahŕňa všetky alkoholické nápoje, s jedinou výnimkou pív. V dôsledku toho jediná okolnosť, že v triede 32 sa slovo „nealkoholické“ netýka výslovne „ovocných nápojov a štiav“ a „sirupov a iných prípravkov na výrobu nápojov“, je úplne irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či táto trieda môže obsahovať iné alkoholické nápoje než pivo. Nielen znenie triedy 33 neponecháva žiadnu možnosť vykladať ju inak než ako zahŕňajúcu všetky alkoholické nápoje, s výnimkou pív, ale okrem toho vysvetlivky k triedam 32 a 33 potvrdzujú výklad, podľa ktorého trieda 33 zahŕňa všetky alkoholické nápoje, s výnimkou pív. Podľa vysvetlivky k triede 33 od momentu, keď je alkoholický nápoj „zbavený alkoholu“, je vyradený z triedy 33, aby bol zahrnutý do triedy 32. Vysvetlivka k triede 32 to potvrdzuje uvedením, že zahŕňa nápoje „zbavené alkoholu“.

75

V dôsledku toho všeobecný opis uvedený vo vysvetlivke triedy 32, podľa ktorého táto trieda zahŕňa „najmä“ nealkoholické nápoje, sa má chápať v súlade so znením triedy 33. Týmto spôsobom začiatok vysvetlivky k tejto triede a ostatné upresnenia vysvetlivky k triede 32 sa majú chápať v tom zmysle, že trieda 32 v zásade zahŕňa iba nealkoholické nápoje a prípravky, a jedinou výnimkou z nealkoholickej povahy nápojov uvedených v tejto triede sú pivá.

76

Toto posúdenie nespochybňuje judikatúra odvodená z rozsudku Súdu prvého stupňa z 15. februára 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT — REWE-Zentral (LINDENHOF) (T-296/02, Zb. s. II-563), keďže tento rozsudok uznal iba teoretickú možnosť, aby ovocné nápoje a šťavy mohli byť považované za zahŕňajúce alkoholické nápoje, bez systematického výkladu tried 32 a 33. Okrem toho Súd prvého stupňa poznamenáva, že v už citovanom rozsudku LINDENHOF zastával názor, že pojmy „nápoje z ovocných štiav“ a „ovocné šťavy“ sú vyhradené pre výrobky bez alkoholu (bod 53 rozsudku).

77

Preto „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov“ ochrannej známky MEZZO a „miešané limonádové nápoje“ ochrannej známky MEZZOMIX uvedené v triede 32 musia byť považované za zahŕňajúce výrobky bez alkoholu.

78

Vo svetle tohto upresnenia je potrebné analyzovať pravdepodobnosť zámeny medzi na jednej strane vínom označeným prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a na strane druhej „minerálnymi a sýtenými vodami a inými nealkoholickými nápojmi; sirupmi a inými prípravkami na výrobu nápojov“ skoršej ochrannej známky MEZZO a „miešanými limonádovými nápojmi“ skoršej ochrannej známky MEZZOMIX.

79

Na úvod, pokiaľ ide o povahu, určenie a používanie vína označeného prihlasovanou ochrannou známkou a nealkoholických nápojov označených skoršími ochrannými známkami, je potrebné poznamenať, že samotná povaha týchto tovarov sa odlišuje vzhľadom na prítomnosť alebo absenciu alkoholu v ich zložení.

80

V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že priemerný nemecký spotrebiteľ je zvyknutý na pozorné rozlišovanie medzi alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, čo je navyše potrebné, keďže určití spotrebitelia nechcú, alebo dokonca nemôžu konzumovať alkohol (rozsudok LINDENHOF, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 54). Priemerný nemecký spotrebiteľ teda bude vykonávať toto rozlíšenie pri porovnaní medzi vínom prihlasovanej ochrannej známky a nealkoholickými nápojmi skoršej ochrannej známky MEZZOMIX.

81

Žiaden z údajov uvádzaných žalobkyňou neumožňuje konštatovať, že toto posúdenie neplatí aj pre priemerného rakúskeho spotrebiteľa. Súd prvého stupňa zastáva názor, že je potrebné domnievať sa, že priemerný rakúsky spotrebiteľ je rovnako zvyknutý na pozorné rozlišovanie medzi alkoholickými a nealkoholickými nápojmi. Z toho vyplýva, že uvedený spotrebiteľ bude vykonávať toto rozlíšenie pri porovnaní medzi vínom prihlasovanej ochrannej známky a nealkoholickými nápojmi skoršej ochrannej známky MEZZO.

82

Odvolací senát sa teda dôvodne domnieval, že „vína [sú] alkoholickými nápojmi a ako také sú oddelené od tovarov označených skoršou ochrannou známkou MEZZO tak v obchodoch, ako aj na nápojových lístkoch“ a že v prejednávanej veci „priemerný spotrebiteľ [je] zvyknutý na rozlišovanie medzi alkoholickými a nealkoholickými nápojmi a že takéto rozlišovanie [je] potrebné, pretože niektorí spotrebitelia nechcú, alebo dokonca [nemôžu] konzumovať alkohol“.

83

Pokiaľ ide o určenie a používanie vína a nealkoholických nápojov, treba konštatovať, že sa čiastočne prekrývajú. Konzumácia vína nevylučuje konzumáciu nealkoholických nápojov a naopak, ale konzumácia niektorého z týchto nápojov nemá nevyhnutne za dôsledok konzumáciu druhého. Okrem toho víno je vo všeobecnosti určené na degustáciu a nemá určenie uhasiť smäd, zatiaľ čo nealkoholické nápoje označené skoršími ochrannými známkami majú vo všeobecnosti, alebo takmer výlučne, pokiaľ ide o minerálne a sýtené vody, určenie uhasiť smäd. Prítomnosť alebo absencia alkoholu a rozdiel chuti medzi vínom a inými nealkoholickými nápojmi označenými skoršími ochrannými známkami u priemerného spotrebiteľa prevažujú nad spoločným určením a používaním.

84

Pokiaľ ide o doplňujúci charakter týchto tovarov v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 61 až 67 vyššie, je potrebné konštatovať, že neexistuje úzky vzťah medzi týmito tovarmi v tom zmysle, že kúpa jedného je nevyhnutná alebo dôležitá na použitie druhého, a že neexistuje nijaká skutočnosť, ktorá by umožňovala prijať záver, že osoba kupujúca jeden typ týchto tovarov by bola vedená ku kúpe druhého.

85

Okrem toho, pokiaľ ide o konkurenčný charakter predmetných tovarov, Súd prvého stupňa zastáva názor, že rozdiel v chuti a rozdiel v prítomnosti alebo absencii alkoholu majú za dôsledok, že vo všeobecnosti priemerný nemecký alebo rakúsky spotrebiteľ, ktorý sa chce zásobiť vínom, ho neporovnáva s nealkoholickými nápojmi označenými skoršími ochrannými známkami, ale zásobí sa buď vínom, alebo niektorým z týchto nealkoholických nápojov. V tomto zmysle odvolací senát mohol dôvodne konštatovať, že víno nepredstavuje nápoj nahrádzajúci nápoje označené skoršími ochrannými známkami.

86

Toto posúdenie potvrdzuje judikatúra odvodená z rozsudku LINDENHOF, už citovanom v bode 76 vyššie, v ktorom bolo rozhodnuté, že šumivé vína nemôžu byť považované za konkurujúce nealkoholickým nápojom, keďže šumivé vína sú iba atypickým nápojom nahrádzajúcim nealkoholické nápoje (bod 56 rozsudku).

87

Nakoniec tá istá judikatúra konštatovala, že priemerný nemecký spotrebiteľ bude považovať za normálne, a teda že bude očakávať, že šumivé vína na jednej strane a nápoje označené ako „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a šťavy“ na strane druhej pochádzajú z rôznych podnikov (rozsudok LINDENHOF, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 51). Súd prvého stupňa dodal, že konkrétnejšie na šumivé vína a uvedené nápoje nemožno hľadieť tak, že patria do tej istej skupiny nápojov, dokonca ako zložky všeobecnej ponuky nápojov, ktoré by mohli mať spoločný obchodný pôvod (rozsudok LINDENHOF, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 51).

88

Toto posúdenie je možné prebrať do kontextu tohto konania. Priemerný rakúsky spotrebiteľ konfrontovaný s vínom prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE na jednej strane a s nealkoholickými nápojmi označenými ochrannou známkou MEZZO na strane druhej alebo priemerný nemecký spotrebiteľ konfrontovaný s vínom prihlasovanej ochrannej známky MEZZOPANE na jednej strane a s nealkoholickými nápojmi označenými ochrannou známkou MEZZOMIX na strane druhej nebude očakávať, že by tieto nápoje mali rovnaký obchodný pôvod.

89

Preto Súd prvého stupňa zastáva názor, že odvolací senát sa dôvodne domnieval, že príslušný spotrebiteľ nebude očakávať, že by vína a nealkoholické nápoje označené skoršími ochrannými známkami pochádzali od toho istého podniku a že by tieto nápoje mohli byť považované za zložky všeobecnej ponuky nápojov, ktoré by mohli mať spoločný obchodný pôvod.

90

Vzhľadom na súhrn týchto skutočností Súd prvého stupňa zastáva názor, že víno a nealkoholické výrobky označené skoršími ochrannými známkami sa musia považovať za odlišné.

91

Tento záver, potvrdzujúci posúdenie odvolacieho senátu, nemôže byť spochybnený argumentmi žalobkyne, podľa ktorých všetky tieto tovary sa podávajú v reštauráciách a baroch, predávajú sa v obchodoch a baroch jeden vedľa druhého, vo forme fliaš, sú určené na ľudskú spotrebu a majú rovnakú distribučnú sieť a reklamu. Tieto okolnosti sa uplatňujú na takmer všetky nápoje vrátane tých najrozdielnejších (pozri v tomto zmysle rozsudok LINDENHOF, už citovaný v bode 76 vyššie, bod 58), a teda nepostačujú na preukázanie toho, že priemerní nemeckí a rakúski spotrebitelia by sa domnievali, že víno a nápoje označené skoršími ochrannými známkami pochádzajú z toho istého podniku.

92

Súd prvého stupňa zastáva názor, že žalobkyňou uvádzané rozsudky MYSTERY a VITAFRUIT, už citované v bode 58 vyššie, neovplyvňujú uvedené posúdenia vedúce k záveru o rozdielnosti medzi predmetnými tovarmi.

93

Konkrétnejšie, Súd prvého stupňa uvádza, že vo veci, ktorej sa týkal rozsudok MYSTERY, už citovaný v bode 58 vyššie (body 3 a 4), bolo potrebné porovnať na jednej strane nealkoholické nápoje, s výnimkou nealkoholických pív, a na strane druhej pivá a nápoje obsahujúce pivo. Vzhľadom na rozdiel medzi vínom a pivom (body 63 a nasl. vyššie) toto porovnanie nie je relevantné na porovnanie v tomto prípade medzi vínom označeným prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a nealkoholickými nápojmi označenými skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX.

94

Ešte konkrétnejšie, v odpovedi na argumenty žalobkyne, podľa ktorých vo veci, ktorej sa týkal rozsudok MYSTERY, už citovaný v bode 58 vyššie, Súd prvého stupňa uznal podobnosť nápojov, hoci odlišných zložením a výrobnou metódou, na základe ich spoločnej povahy, ich spoločného určenia a ich spoločného spôsobu uvádzania na trh, je potrebné poznamenať, že v uvedenom konaní Súd prvého stupňa konštatoval, že vo vnímaní priemerných nemeckých spotrebiteľov miešané nápoje na báze piva môžu byť nahrádzané tak pivom, ako aj nealkoholickými nápojmi (rozsudok MYSTERY, už citovaný v bode 58 vyššie, body 37 a 40). Napriek tomu nemožno priznať rovnaký stupeň nahrádzania pri porovnaní príslušným nemeckým alebo rakúskym spotrebiteľom medzi vínom označeným prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE a nápojmi označenými skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX. Z dôvodov uvedených v bodoch 66 a nasl. vyššie nie je možné prijať záver, že príslušný nemecký alebo rakúsky spotrebiteľ môže ľahko nahradiť víno pivom. Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 85 a nasl. vyššie nie je možné domnievať sa, že príslušný nemecký alebo rakúsky spotrebiteľ môže nahradiť víno inými nealkoholickými nápojmi označenými skoršími ochrannými známkami.

95

Pokiaľ ide o vec, ktorej sa týkal žalobkyňou uvádzaný rozsudok VITAFRUIT, už citovaný v bode 58 vyššie, Súd prvého stupňa upresnil, že otázka podobnosti medzi tovarmi sa týkala iba bylinkových a vitamínových nápojov na jednej strane a ovocných štiav na strane druhej (rozsudok VITAFRUIT, už citovaný v bode 58 vyššie, bod 64). Uvedená vec sa teda vôbec netýkala porovnania medzi vínom a inými nápojmi a nemá vplyv na porovnanie medzi tovarmi, ktorých sa týka toto konanie.

96

Vo svetle súhrnu skutočností uvedených vyššie Súd prvého stupňa zastáva názor, že je potrebné potvrdiť záver odvolacieho senátu, podľa ktorého predmetné tovary nie sú podobné.

97

Žalobkyňa pripomína, že v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny priemerný spotrebiteľ má iba málokedy možnosť uskutočniť priame porovnanie rôznych ochranných známok a musí sa spoľahnúť na nedokonalú predstavu týchto známok, ktorú si uchoval v pamäti. Podľa žalobkyne z toho vyplýva, že pri porovnávaní predmetných označení je potrebné udeliť mimoriadnu pozornosť prítomnosti výrazu „mezzo“ v oboch ochranných známkach.

98

Okrem toho sa žalobkyňa domnieva, že všeobecná známosť jej ochrannej známky MEZZOMIX v Nemecku si vyžaduje ešte väčšiu prísnosť a jej ešte silnejšiu ochranu v porovnaní s prihlasovanou ochrannou známkou. Žalobkyňa v tejto súvislosti pripomína, že všeobecná známosť označenia MEZZOMIX bola vedľajším účastníkom konania výslovne uznaná v priebehu konania.

99

Žalobkyňa z judikatúry odvodenej z rozsudku Canon, už citovanom v bode 19 vyššie (bod 19), vyvodzuje záver, že ak by aj Súd prvého stupňa zastával názor, že podobnosť medzi tovarmi označenými predmetnými ochrannými známkami nie je zjavná, táto absencia podobnosti nemôže prevažovať vzhľadom na podobnosť medzi ochrannými známkami a na rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky MEZZOMIX.

100

V súhrne sa žalobkyňa domnieva, že predmetné ochranné známky vykazujú dostatočnú podobnosť z hľadiska ich používania a že sú vizuálne a foneticky podobné, takže môžu byť zamenené priemerným rakúskym alebo nemeckým spotrebiteľom, ktorý ich obvykle vníma ako celok, bez toho, aby sa pozastavoval nad detailmi, a ktorý má zriedka možnosť porovnať ich priamo. Preto sa žalobkyňa domnieva, že medzi spornými označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, čo spôsobuje neplatnosť napadnutého rozhodnutia.

101

Žalovaný a vedľajší účastník konania napádajú toto posúdenie a zastávajú názor, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou na jednej strane a skoršími ochrannými známkami na strane druhej preukazuje absenciu pravdepodobnosti zámeny medzi nimi.

102

Súd prvého stupňa pripomína, že celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami a najmä podobnosť ochranných známok a podobnosť označených tovarov a služieb. Takto je možné nahradiť nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi a službami vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne (pozri analogicky rozsudky Canon, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 17, a Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 19).

103

Okrem toho Súd prvého stupňa rozhodol, že pravdepodobnosť zámeny je o to vyššia, o čo silnejšia sa zdá rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky (rozsudok SABEL, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 24). Bolo tiež rozhodnuté, že zápis ochrannej známky môže byť napriek malej miere podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami zamietnutý, ak je podobnosť ochranných známok veľká a ak rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky a najmä jej dobré meno je silné (pozri analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 19).

104

V prejednávanej veci odvolací senát v nadväznosti na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny zastával názor, že napriek vizuálnej a fonetickej podobnosti medzi predmetnými označeniami medzi predmetnými ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny.

105

Konkrétne, pokiaľ ide o porovnanie medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou rakúskou ochrannou známkou, odvolací senát zastával názor, že vzhľadom na bežnú rozlišovaciu spôsobilosť tejto skoršej ochrannej známky a zjavný rozdiel medzi predmetnými tovarmi neexistuje žiadna výrazná pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní cieľovou skupinou verejnosti v Rakúsku. Pokiaľ ide o porovnanie medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou nemeckou ochrannou známkou, odvolací senát zastával názor, že napriek dobrému menu skoršej nemeckej ochrannej známky pre miešané nápoje s kolou a limonádou priemerný nemecký spotrebiteľ by sa nedomnieval, že vína prihlasovanej ochrannej známky a miešané limonádové nápoje skoršej nemeckej ochrannej známky majú rovnaký pôvod. Odvolací senát zastával názor, že zjavný rozdiel medzi predmetnými tovarmi má za dôsledok, že podobnosti medzi predmetnými ochrannými známkami sú v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny neutralizované.

106

Toto posúdenie odvolacieho senátu nepredstavuje nesprávne posúdenie. Je pravda, že príslušní spotrebitelia si uchovávajú v pamäti iba nedokonalý obraz predmetných ochranných známok, z čoho vyplýva, že ich spoločný prvok, a to slovo „mezzo“, vytvára medzi nimi podobnosť. Navyše nesporná všeobecná známosť ochrannej známky MEZZOMIX zvyšuje pravdepodobnosť zámeny medzi touto skoršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE.

107

Napriek tomu sa Súd prvého stupňa domnieva, že v prejednávanej veci, vzhľadom na závislosť medzi rozličnými zohľadňovanými skutočnosťami a všeobecnú známosť skoršej ochrannej známky MEZZOMIX, nemôže byť prijatý záver o pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE na jednej strane a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX na strane druhej. Súd prvého stupňa zastáva názor, že napriek všeobecnej známosti skoršej ochrannej známky MEZZOMIX absencia podobnosti medzi predmetnými tovarmi spojená s priemernou podobnosťou predmetných ochranných známok z hľadiska vizuálneho a fonetického, ako aj absencia významu predmetných ochranných známok v nemčine neumožňuje vytvoriť u príslušných spotrebiteľov pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o obchodný pôvod tovarov označených prihlasovanou ochrannou známkou MEZZOPANE na jednej strane a skoršími ochrannými známkami MEZZO a MEZZOMIX na strane druhej. V skutočnosti rozdiely medzi predmetnými ochrannými známkami a tovarmi uvedené v bodoch 29 a nasl. vyššie a v bodoch 61 a nasl. vyššie sú dostatočne závažné na to, aby pri celkovom prístupe bolo vylúčené, že príslušná verejnosť by sa mohla domnievať, že vína označené prihlasovanou ochrannou známkou na jednej strane a pivá a iné nápoje označené skoršími ochrannými známkami na strane druhej majú spoločný pôvod, a to dokonca s prihliadnutím na všeobecnú známosť skoršej ochrannej známky MEZZOMIX pre miešané limonádové nápoje.

108

Preto Súd prvého stupňa zastáva názor, že žalobkyňa mylne vyvodzuje z judikatúry odvodenej z rozsudku Canon, už citovaného v bode 19 vyššie, že v prejednávanej veci absencia podobnosti medzi predmetnými tovarmi nemôže prevažovať vzhľadom na podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami a na rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky MEZZOMIX.

109

Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených skutočností Súd prvého stupňa zastáva názor, že z celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou na jednej strane a skoršími ochrannými známkami na strane druhej vyplýva, že neexistuje pravdepodobnosť ich zámeny.

110

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

111

V prejednávanej veci žalobkyňa nemala úspech. Žalovaný a vedľajší účastník konania navrhli, aby žalobkyňa bola zaviazaná na náhradu trov konania. Je teda opodstatnené zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil: