1

Žalobca Kronoply GmbH & Co. KG je podnikom podľa nemeckého práva, ktorý vyrába materiály z dreva.

2

Dňa 28. januára 2000 žalobca podal Investitionsbank des Landes Brandenburg (Investičná banka spolkovej krajiny Brandenbursko, ďalej len „ILB“) žiadosť o subvencie vo výške 77 miliónov nemeckých mariek (DEM) (39,36 milióna eur) na účely výstavby výrobne drevotrieskových dosiek OSB, ktorej celková cena bola 220 miliónov DEM (112,5 milióna eur).

3

Listom z 22. decembra 2000 Spolková republika Nemecko v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) oznámila Komisii plán investičnej pomoci v prospech žalobcu vo výške 77 miliónov DEM na účely výstavby výrobne drevotrieskových dosiek OSB, pričom tento plán pomoci spadá do multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (Ú. v. ES C 107, 1998, s. 7, ďalej len „multisektorálny rámec“) platného v čase skutkových okolností. Toto oznámenie bolo Komisiou zapísané do registra a posúdené pod číslom N 813/2000 (ďalej len „konanie N 813/2000“).

4

Maximálna výška pomoci poskytovanej na základe multisektorálneho rámca sa určuje na základe výpočtu, pri ktorom sa zohľadňujú viaceré parametre, najmä stav hospodárskej súťaže v dotknutom odvetví, nazývaný faktor T, stanovený na štyroch úrovniach: 0,25, 0,5, 0,75 a 1. V prejednávanej veci bol plán pomoci oznámený Spolkovou republikou Nemecko najskôr s faktorom T na úrovni 1, zodpovedajúcim plánu pomoci, ktorá nemá žiaden negatívny vplyv na hospodársku súťaž.

5

Po výmene listov s Komisiou Spolková republika Nemecko 19. júna 2001 zmenila svoje oznámenie v časti týkajúcej sa intenzity pomoci. Komisii najmä oznámila, že „sa rozhodla znížiť oznámený faktor stavu hospodárskej súťaže z 1 na 0,75“. Faktor T na úrovni 0,75 sa uplatňuje na projekty, ktoré spôsobujú zvýšenie kapacity v odvetví s nadbytočnou štrukturálnou kapacitou a/alebo s trhom v poklese. Po uplatnení faktora T na úrovni 0,75 bola intenzita pomoci znížená z 35% na 31,5%, čo predstavuje celkovú pomoc vo výške 69,3 milióna DEM (35,43 milióna eur) namiesto pôvodne oznámených 77 miliónov DEM (39,36 milióna eur).

6

Dňa 3. júla 2001 Komisia na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 prijala rozhodnutie o nevznesení námietok proti poskytnutiu tejto pomoci, ktoré sa uverejnilo v úradnom vestníku 11. augusta toho istého roku (Ú. v. ES C 226, s. 14).

7

Listom z 3. januára 2002 Spolková republika Nemecko podala návrh na zmenu rozhodnutia Komisie z z dôvodu, že relevantný trh nemožno považovať za trh v poklese, dôsledkom čoho musí byť uplatnenie faktora T na úrovni 1 a zvýšenie intenzity povolenej pomoci z 31,5 na 35% oprávnených investičných výdavkov.

8

Listom z 5. februára 2002 Komisia odmietla zmeniť rozhodnutie z z dôvodu, že pomoc bola posudzovaná na základe správneho výpočtu všetkých uplatňovaných kritérií.

9

Žalobca, ktorý tento list považoval za rozhodnutie Komisie, proti nemu podal žalobu o neplatnosť, ktorú Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustnú vo svojom uznesení z 5. novembra 2003, Kronoply/Komisia (T-130/02, Zb. s. II-4857) z dôvodu neexistencie napadnuteľného aktu.

10

Listom z 22. decembra 2003 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii svoj zámer poskytnúť žalobcovi investičnú subvenciu vo výške 3936947 eur, a to na základe multisektorálneho rámca. Táto pomoc bola zapísaná pod číslom N 609/2003.

11

Listom z 18. februára 2004 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, pretože mala vážne pochybnosti o stimulačnom účinku a nevyhnutnosti oznámenej dodatočnej pomoci.

12

Po prijatí pripomienok Spolkovej republiky Nemecko a žalobcu prijala Komisia 21. septembra 2005 rozhodnutie 2006/262/ES o štátnej pomoci č. C-5/2004 (predtým N 609/2003), ktorú chce Nemecko poskytnúť spoločnosti Kronoply (Ú. v. EÚ L 94, 2006, s. 50, ďalej len „rozhodnutie“).

13

Odôvodnenie 42 rozhodnutia znie takto:

„Komisia dospela k záveru, že oznámená pomoc je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Keďže pomoc nepôsobí ako stimul a nie je ani nevyhnutná, nemožno pri nej uplatňovať žiadne z ustanovení o výnimkách, ktoré uvádza článok 87 ods. 2 a 3 [ES]. Pomoc je teda neprípustnou prevádzkovou pomocou a nemôže byť poskytnutá.“

14

Článok 1 rozhodnutia znie takto:

„Štátna pomoc vo výške 3936947 eur, ktorú Nemecko podľa oznámenia N 609/2003 zamýšľa poskytnúť spoločnosti Kronoply GmbH, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Z tohto dôvodu pomoc nemožno poskytnúť.“

15

Návrhom podaným kancelárii Súdu prvého stupňa 26. júna 2006 žalobca podal túto žalobu.

16

Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 3. septembra 2008.

17

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

18

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

19

Žalobca uvádza päť žalobných dôvodov na podporu svojej žaloby založených po prvé na porušení článku 253 ES, po druhé na porušení ustanovení nariadenia č. 659/1999, po tretie na porušení článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, článku 88 ES a usmernení o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, ďalej len„usmernenia“), po štvrté na existencii zjavne neprávneho posúdenia Komisie pri zistení skutkových okolností a po piate na existencii zjavne nesprávneho právneho posúdenia Komisie pri posudzovaní skutkových okolností a na zneužití právomoci.

20

Žalobca na jednej strane tvrdí, že nie je schopný pochopiť odôvodnenie Komisie, pretože rozhodnutie obsahuje „trhlinu“ na úrovni logiky odôvodnenia tejto inštitúcie, ktorá neguje existenciu stimulačného účinku bez toho, aby overila, či takýto účinok existuje na základe kritérií, ktoré sama stanovila. Podľa usmernení stimulačný účinok existuje vtedy, ak sa pomoc poskytne pred uskutočnením projektu, čo je prípad vo veci samej. Komisia tým, že túto okolnosť nespomenula, sa okrem nepresnosti pri zisťovaní skutkových okolností previnila aj nedostatkom odôvodnenia.

21

Na druhej strane žalobca tvrdí, že Komisia nepreskúmala možnosť výslovne uvedenú Súdom prvého stupňa v jeho judikatúre, a to zmeniť už poskytnutú a schválenú pomoc, pretože vo svojom rozhodnutí vyžaduje, aby išlo o nový investičný projekt, ktorý vedie k žiadosti o novú pomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

22

Komisia navrhuje zamietnutie žalobného dôvodu žalobcu na zrušenie rozhodnutia.

23

Z formulácie a z obsahu argumentácie rozvinutej žalobcom na podporu dvoch výhrad predložených v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení článku 253 ES vyplýva, že uvedené výhrady sa v skutočnosti nevzťahujú na nedostatok alebo nedostatočnosť odôvodnenia, ktorá patrí medzi porušenia základných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES. Sporné výhrady sa v skutočnosti totiž prekrývajú s kritikou dôvodnosti rozhodnutia, a teda protiprávnosti tohto aktu, ktorý by bol protiprávny vzhľadom na údajné porušenie článku 87 ES a usmernení Komisiou z dôvodu predovšetkým nesprávneho posúdenia stimulačného účinku a nevyhnutnosti spornej pomoci, ako aj vzhľadom na údajné zneužitie právomoci žalovanou.

24

V tomto ohľade je príznačné, že výhrady týkajúce sa nezohľadnenia dátumu podania žiadosti pôvodne schválenej pomoci Komisiou a možnosti uznanej zmeny už priznanej a schválenej pomoci Súdom prvého stupňa sú výslovne prebraté v argumentácii žalobcu, ktorej cieľom bolo preukázať nesprávne posúdenie stimulačného účinku a nevyhnutnosti spornej pomoci, ako aj údajné zneužitie právomoci.

25

V každom prípade je však potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá požiadavkám článku 253 ES v zmysle, v akom ho vykladá judikatúra.

26

Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce zúčastneným osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka uvedenia dôvodov musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; zo , Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, body 15 a 16, a z , Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86).

27

Z odôvodnenia č. 42 rozhodnutia vyplýva, že opatrenie oznámené nemeckými orgánmi 22. decembra 2003 bolo Komisiou považované za neprípustnú prevádzkovú pomoc, ktorú nemožno povoliť z dôvodu neexistencie stimulačného účinku a nevyhnutnosti pomoci.

28

Je nutné konštatovať, že Komisia vo svojom rozhodnutí výslovne odôvodňuje svoj záver o neexistencii stimulačného účinku a nevyhnutnosti spornej pomoci.

29

Je potrebné najmä zdôrazniť, že Komisia výslovným odkazom na uznesenie Kronoply/Komisia, už citované v bode 9 vyššie, naznačuje, že sa domnieva, že členský štát môže oznámiť novú pomoc alebo zmeniť plán pomoci, ktorý už bol schválený, vrátane rôznych častí štátnej pomoci v prospech daného projektu, a že ho sama môže schváliť, pokiaľ možno preukázať stimulačný účinok a nevyhnutnosť každej časti pomoci (odôvodnenie č. 24 rozhodnutia).

30

Komisia tiež v odôvodnení č. 28 rozhodnutia pripomína znenie bodu 4.2 usmernení, podľa ktorého je potrebné predpokladať existenciu stimulačného účinku pomoci vtedy, keď príjemca podal svoju žiadosť o pomoc pred začatím realizácie projektu. Z bežného prečítania odôvodnení č. 24 a 26 až 35 rozhodnutia vyplýva, že Komisia skutočne skúmala podmienku stimulačného účinku pomoci, pričom vysvetlila, prečo osobitné okolnosti tejto veci umožnili vyvrátiť domnienku upravenú v bode bod 4.2 usmernení a dospieť k záveru o neexistencii stimulačného účinku.

31

Komisia tiež tak v odôvodnení č. 24, ako aj v odôvodneniach č. 36 až 39 rozhodnutia jasne uviedla dôvody, ktoré jej umožnili dospieť k záveru o neexistencii nevyhnutnosti spornej pomoci.

32

Zdá sa preto, že na jednej strane žalobcovi bolo plne umožnené pochopiť dôvody, ktoré Komisiu viedli k vyhláseniu spornej pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom, o čom svedčia aj rozsiahle úvahy vo vyjadreniach žalobcu venované údajnej nesprávnosti posúdenia stimulačného účinku a nevyhnutnosti spornej pomoci Komisiou, a na druhej strane, že Súd prvého stupňa môže vykonať svoje preskúmanie.

33

Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES sa musí zamietnuť.

34

Žalobca sa domnieva, že článok 9 nariadenia č. 659/1999 poskytuje právny základ umožňujúci zmeniť už poskytnutú pomoc, najmä ju zvýšiť, a že Komisia v prejednávanej veci porušila ustanovenia uvedeného nariadenia.

35

Žalobca tvrdí, že ak Rada poskytla Komisii právomoc zrušiť určité rozhodnutie a nariadiť vrátenie pomoci za predpokladu, že poskytnuté informácie nie sú správne, Komisia musí byť a fortiori oprávnená zmeniť a zvýšiť poskytnutú pomoc. Zmena a zvýšenie pomoci totiž predstavujú menej významné zásahy do práv dotknutých osôb než zrušenie rozhodnutia.

36

Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

37

Hoci sa žalobca odvoláva na porušenie „ustanovení“ nariadenia č. 659/1999, vo svojej argumentácii dáva dôraz len na článok 9 uvedeného nariadenia.

38

Článok 9 nariadenia č. 659/1999, nazvaný „Zrušenie rozhodnutia“, znie takto:

„Komisia môže zrušiť rozhodnutie prijaté podľa článku 4 (2) alebo (3), alebo článku 7 (2), (3), (4) potom ako poskytla danému členskému štátu príležitosť predložiť jeho pripomienky, keď rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií poskytnutých počas konania, čo bol rozhodujúci faktor pre rozhodnutie. Pred zrušením rozhodnutia a prijatím nového rozhodnutia, Komisia otvorí konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 (4). Články 6, 7 a 10, článok 11 (1), články 13, 14 a 15 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach.“

39

Z jednoduchého doslovného výkladu článku 9 nariadenia č. 659/1999 vyplýva, že jeho výlučným predmetom je poskytnúť Komisii právomoc zrušiť svoje rozhodnutia a že sa uplatňuje len v prípadoch, keď sa Komisii poskytli nesprávne informácie a keď na základe nich táto inštitúcia prijala rozhodnutie o neexistencii pomoci alebo rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom.

40

Ako správne zdôrazňuje Komisia, žalobca vo svojom návrhu výslovne pripúšťa, že „takýto predpoklad nie je v prejednávanej veci splnený, pretože poskytnuté informácie neboli nesprávne“. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobca v prejednávanej veci Komisii nevytýka, že nezrušila svoje rozhodnutie z 3. júla 2001.

41

Úvaha „a fortiori“ žalobcu spočíva v skutočnosti v tom, že z článku 9 nariadenia č. 659/1999 vyvodzuje možnosť Komisie prijať na základe tohto článku rozhodnutie potvrdzujúce zmenu už poskytnutej a schválenej pomoci, čo nemôže Súd prvého stupňa prijať, pretože táto úvaha vychádza z osobitne extenzívneho výkladu, ktorý je zjavne v rozpore s predmetným článkom.

42

V každom prípade, hoci možno článok 9 nariadenia č. 659/1999 považovať za vhodný právny základ na prijatie vyššie uvedeného rozhodnutia, neznamená to, že každá dodatočná pomoc oznámená Komisii, ako je to v prejednávanej veci, je nevyhnutne zlučiteľná so spoločným trhom.

43

Za týchto okolností treba žalobný dôvod založený na porušení ustanovení nariadenia č. 659/1999 zamietnuť.

44

Žalobca po prvé uvádza, že podľa bodu 4.2 tretieho odseku usmernení na splnenie kritéria stimulačného účinku stačí, aby sa žiadosť o pomoc podala pred začatím realizácie projektu. Toto jediné kritérium bolo v prejednávanej veci splnené, keďže žiadosť o pomoc bola príslušnému vnútroštátnemu orgánu podaná 28. januára 2000, teda pred začatím prác smerujúcich k realizácii projektu. Hoci v rozhodnutí sa toto kritérium uvedené v bode 4.2 usmernení pripomína, Komisia neskúmala stimulačný účinok vo vzťahu k okamihu, keď žalobca oznámil projekt vnútroštátnym orgánom, ale vo vzťahu k okamihu, keď členský štát spornú pomoc oznámil, čím Komisia porušila dotknuté ustanovenie.

45

Prístup, ktorý Komisia zaujala v rozhodnutí v súvislosti tak so zohľadnením okamihu oznámenia, ako aj so skutočnosťou, že projekt bol už dokončený pred týmto oznámením, je pre posúdenie stimulačného účinku irelevantný, v rozpore s rozsudkom Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia (T-126/99, Zb. s. II-2427), a ignoruje hospodárske okolnosti.

46

Po druhé žalobca pripomína, že žiadal o pomoc vo výške 77 miliónov DEM, predstavujúcu 35% investičných nákladov, a získal od ILB 69,3 milióna DEM, čo predstavuje 31,5% celkovej výšky investície. Žiadosť žalobcu ostala platná aj vo vzťahu k 7,7 milióna DEM, čo predstavuje 3,5% celkovej výšky investície, keďže správne konanie o námietkach na ILB sa ešte neskončilo.

47

Žalobca uvádza, že Komisia sa v rozhodnutí nesprávne domnievala, že žiadosť o počiatočnú pomoc sa „vyčerpala“ prijatím rozhodnutia z 3. júla 2001, lebo toto rozhodnutie rozhodlo len o časti požadovanej pomoci. Žalobca tiež poukazuje na to, že rozhodnutie sa prijalo v reakcii na „žiadosť o zmenu“, ktorá sa výslovne spomína v oznámení nemeckých orgánov z .

48

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia opomenula skutočnosť, že na povolenie dodatočnej pomoci k už poskytnutej pomoci nie je nevyhnutné, aby existovali nové oprávnené náklady. Skutočnosť, že v zásade je možné získať viacero pomocí pre jeden a ten istý projekt a v dôsledku toho vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom, vyplýva z poslednej vety odôvodnenia č. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138). Toto riešenie možno uplatniť na regionálnu pomoc s výhradou dodržania stropu pomoci vo výške 35% určeného v súlade s ustanoveniami multisektorálneho rámca. Intenzita pomoci vo výške 35% by však v prejednávanej veci bola zlučiteľná so spoločným trhom, keďže faktor „stav konkurencie“, ktorý bolo potrebné zohľadniť, by nebol na úrovni 0,75, ale na úrovni 1.

49

Žalobca tvrdí, že Komisia v oblasti regionálnej pomoci spresnila a obmedzila kritérium nevyhnutnosti pomoci v tom zmysle, že na jej uznanie stačí, aby sa žiadosť podala pred začatím realizácie projektu. V tomto ohľade preskúmanie kritéria nevyhnutnosti pomoci zodpovedá preskúmaniu stimulačného účinku.

50

Tvrdí, že toto kritérium dátumu podania žiadosti o pomoc sa taktiež uplatňuje v prípade zmeny poskytnutej pomoci, a poukazuje na to, že sama Komisia pripúšťa, že možnosť zvýšenia pomoci spomínaná v judikatúre Súdu prvého stupňa nie je vyhradená výlučne pre prípad úplne nového projektu. Na doplnenie príkladov uvedených Komisiou, v ktorých by zmena pomoci alebo dodatočná pomoc mohli byť priznané, je potrebné pridať prípad, v ktorom ako v prejednávanej veci Komisia nesprávne posúdila trh, má sa dosiahnuť jednotná schvaľovacia prax Komisie a pôvodné vnútroštátne správne konanie sa ešte neskončilo.

51

Výklad pojmu nevyhnutnosť poskytnutý Komisiou v odôvodnení č. 39 rozhodnutia je navyše nesprávny, keďže Komisia opomenula skutočnosť, že žalobca bol nútený v súlade s ustanoveniami platnej vnútroštátnej právnej úpravy realizovať projekt v lehote 36 mesiacov, čiže do 1. januára 2005, pod hrozbou straty celej pomoci. Bolo by rozporuplné požadovať od žalobcu, aby projekt realizoval v určitej lehote, ak sa vezme do úvahy, že jeho realizácia v stanovenej lehote spôsobí stratu možnosti zabezpečiť schválenie zvýšenia pomoci. Takýto prístup by viedol k negovaniu judikatúry Súdu prvého stupňa, ktorá stanovuje možnosť zmeny pomoci alebo poskytnutia dodatočnej pomoci.

52

Žalobca tvrdí, že kvalifikácia pomoci ako prevádzkovej pomoci prijatá Komisiou v rozhodnutí je nesprávna, keďže oznámenie Spolkovej republiky Nemecko sa týka regionálnej pomoci a všetky informácie poskytnuté týmto štátom Komisii sa týkajú požiadaviek multisektorálneho rámca.

53

Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

54

Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí žaloba uvádzať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si svoju obhajobu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Žaloba musí preto zreteľne formulovať, v čom spočíva žalobný dôvod, na ktorom sa žaloba zakladá, takže len abstraktná formulácia nespĺňa požiadavky rokovacieho poriadku (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68, a zo , Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333).

55

Podobné porušenie článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku patrí medzi prekážky námietky neprípustnosti, ktoré Súd prvého stupňa môže podľa článku 113 uvedeného nariadenia vzniesť ex offo v akomkoľvek štádiu konania, po vypočutí účastníkov konania (rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. júla 1990, Automec/Komisia, T-64/89, Zb. s. II-367, body 73 a 74, a z , Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T-481/93 a T-484/93, Zb. s. II-2941, bod 75).

56

V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že žalobca sa obmedzuje na tvrdenie, že došlo k porušeniu článku 88 ES, bez toho, aby uviedol akýkoľvek argument na podporu tohto tvrdenia. Žalobca, ktorý bol v tejto súvislosti na pojednávaní vypočutý Súdom prvého stupňa, neposkytol žiadne spresnenie.

57

Za týchto okolností sa musí tento žalobný dôvod vyhlásiť za neprípustný v časti, v ktorej odkazuje na porušenie článku 88 ES.

58

Je nesporné, že Komisia sa domnievala, že žiadnu z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 ES nemožno uplatniť na štátnu pomoc vo výške 3936947 eur, ktorú Spolková republika Nemecko zamýšľala poskytnúť žalobcovi, a že uvedená pomoc sa preto musí vyhlásiť za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

59

Zo štruktúry rozhodnutia, ako aj z obsahu v ňom uvedených odôvodnení vyplýva, že záver Komisie spočíva na dvoch samostatných pilieroch, konkrétne na neexistencii stimulácie a na neexistencii nevyhnutnosti spornej pomoci. Komisia totiž v odôvodnení č. 20 rozhodnutia spresňuje, že „pri pomoci nie sú splnené dva hlavné predpoklady: stimulačný efekt a nevyhnutnosť“.

60

Hoci tieto podmienky zlučiteľnosti pomoci sa môžu za určitých okolností prekrývať, majú každá vlastný význam, takže oba piliere rozhodnutia, ktoré sa týkajú jednak neexistencie simulácie a jednak neexistencie nevyhnutnosti pomoci, sa musia považovať za autonómne. V rámci tohto žalobného dôvodu na zrušenie žalobca ďalej spochybňuje osobitne každý z pilierov rozhodnutia.

61

Pri vypočutí na pojednávaní obaja účastníci konania potvrdili tento výklad obsahu rozhodnutia a nevyhnutné kumulatívne splnenie oboch týchto podmienok spočívajúcich v stimulačnom účinku a nevyhnutnosti pomoci na to, aby sa pripustila zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, čo bolo zaznamenané aj v zápisnici z pojednávania.

62

V tomto štádiu je potrebné pripomenúť, že ak niektoré z dôvodov určitého rozhodnutia môžu toto rozhodnutie samy osebe dostatočne odôvodňovať, potom vady, ktorými môžu byť poznačené iné dôvody tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 až 29, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo , General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 42). Okrem toho, ak sa výrok rozhodnutia Komisie zakladá na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý samostatne by postačoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrušiť tento akt v zásade len vtedy, ak by bol každý z týchto pilierov nezákonný. V takom prípade nesprávne posúdenie alebo iná nezákonnosť, ktorá by sa týkala len jedného z pilierov odôvodnenia, nemôže postačovať na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, pokiaľ by toto nesprávne posúdenie nemalo určujúci vplyv na výrok prijatý inštitúciou, ktorá je autorom tohto rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, body 49 až 51, a rozsudok General Electric/Komisia, už citovaný, bod 43).

63

Za týchto okolností je potrebné najskôr skúmať námietky žalobcu uvedené v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES v súvislosti s druhým pilierom rozhodnutia týkajúcim sa neexistencie nevyhnutnosti spornej pomoci.

64

Tento článok stanovuje, že za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať:

…“

65

Ako uvádza Komisia v odôvodnení č. 36 rozhodnutia, môže pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 87 ods. 3 ES iba vtedy, ak môže konštatovať, že pomoc prispieva k realizácii jedného z uvedených cieľov, ktoré by podnik, ktorému je pomoc poskytnutá, za bežných trhových podmienok prostredníctvom vlastných opatrení nemohol dosiahnuť. Inými slovami, členským štátom nemožno umožniť, aby uskutočňovali platby, ktoré by zlepšili finančnú situáciu podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ak by neboli potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 87 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 17).

66

Nemožno totiž akceptovať, aby pomoc zahŕňala také podmienky, najmä jej výšku, ktorých obmedzujúce účinky by presahovali mieru nevyhnutnú na to, aby táto pomoc mohla dosiahnuť ciele schválené Zmluvou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi, 74/76, Zb. s. 557, bod 15).

67

Z rozhodnutia vyplýva, že Komisia dospela k záveru o neexistencii nevyhnutnosti spornej pomoci na základe predovšetkým dvoch objektívnych zistení.

68

Po prvé Komisia uviedla, že pomoc vo výške 3936947 eur oznámená Spolkovou republikou Nemecko 22. decembra 2003 sa netýkala ani nového investičného projektu žalobcu, ani vytvorenia pracovných miest, ale vzťahovala sa výlučne na stavbu výrobne drevotrieskových dosiek OSB, čo bolo predmetom oznámenia z .

69

Vo svojich písomnostiach Komisia cituje bez toho, aby jej žalobca oponoval, jednu vetu vyňatú z bodu 3.2.2 oznámenia z 22. decembra 2003, podľa ktorej „sa všetky investície, na ktoré možno poskytnúť subvencie, obmedzujú na pôvodne požadované investície“. Z číselných údajov uvedených v bode 3.3.1 tohto oznámenia tiež vyplýva, že výška spornej pomoci zodpovedá 3,5% pôvodných investičných nákladov, čím sa intenzita pomoci zvyšuje z 31,5% na 35% týchto nákladov.

70

Po druhé Komisia zohľadnila skutočnosť, že investičný projekt týkajúci sa výstavby výrobne drevotrieskových dosiek OSB bol v plnom rozsahu realizovaný žalobcom prostredníctvom povolenej subvencie vo výške 35,43 milióna eur, čo predstavuje intenzitu pomoci na úrovni 31,5% investičných nákladov, a to dávno pred druhým oznámením z 22. decembra 2003.

71

Podľa účastníkov konania je teda nesporné, že žalobca pokračoval vo svojich činnostiach po získaní pomoci s intenzitou 31,5% a že práce s cieľom výstavby spomínanej výrobne začaté vo februári 2000 boli definitívne skončené koncom januára 2003, teda skoro rok pred druhým oznámením.

72

Komisia z tejto druhej okolnosti vyvodila, že hospodárska činnosť Kronoply bola výnosná, respektíve že tento podnik v nijakom prípade nepotreboval dodatočnú pomoc, a že v tomto štádiu by akákoľvek nová pomoc predstavovala výhodu, ktorá sa pre žalobcu nepredpokladala (odôvodnenie č. 39 rozhodnutia).

73

V tomto ohľade je nutné konštatovať, že žalobca netvrdí, že úplná realizácia dotknutého investičného projektu si v konečnom dôsledku vyžiadala dodatočné náklady, ktoré by musel financovať prostredníctvom vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úveru a ktoré by na základe tejto skutočnosti zaťažili jeho finančnú situáciu. Žalobca teda nepreukázal, že dodatočná pomoc vo výške 3936947 eur oznámená Komisii 22. decembra 2003 bola pre neho hospodársky nevyhnutná na úplnú realizáciu dotknutého investičného projektu.

74

Zdá sa, že Komisia sa za týchto okolností správne domnievala, že sporná pomoc nevyžadovala od príjemcu ani protihodnotu, ani príspevok na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu, a že teda išlo o prevádzkovú pomoc určenú na krytie bežných nákladov, ktoré Kronoply musí bežne znášať, teda pomoc, ktorú nemožno povoliť.

75

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že prevádzková pomoc, konkrétne pomoc, ktorej cieľom je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať pri svojej bežnej prevádzke alebo bežných činnostiach, v zásade narúša podmienky hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30 a tam citovanú judikatúru).

76

Tvrdenia uvedené žalobcom teda nie sú spôsobilé vyvrátiť záver uvedený v bode 74 vyššie.

77

Žalobca po prvé tvrdí, že z rozhodovacej praxe Komisie, tak ako je pretlmočená do usmernení, vyplýva, že rovnako ako v prípade stimulačného účinku, aj pri definovaní nevyhnutnosti pomoci stačí, aby vnútroštátna žiadosť o poskytnutie pomoci bola podaná pred začatím realizácie investičného projektu.

78

Treba však konštatovať, že žalobca neposkytol žiaden odkaz na rozhodnutia Komisie, ktoré by potvrdzovali uvádzanú prax, a že z preskúmania rozhodnutia právne naopak vyplýva, že bod 4.2 tretí odsek usmernení sa týka výlučne podmienky spočívajúcej v stimulačnom účinku pomoci.

79

Podľa tohto ustanovenia musia „programy pomoci… stanoviť, že žiadosť o poskytnutie pomoci musí byť predložená skôr, než sa práce na projektoch začnú“.

80

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že toto ustanovenie odkazuje na okolnosť chronologickej povahy, a teda odkazuje na preskúmanie ratione temporis, ktoré je úplne primerané na posúdenie stimulačného účinku. Toto posúdenie sa musí uskutočniť vo vzťahu k rozhodnutiu dotknutého podniku investovať, ktoré označuje začiatok dynamického procesu, ktorý predstavuje hospodárska investícia, akou je investícia realizovaná žalobcom.

81

Ako sa uvádza v odôvodnení č. 30 rozhodnutia, cieľom uplatnenia kritéria uvedeného v bode 4.2 usmernení je zistiť, či existuje stimulačný účinok, bez toho, aby sa neoprávnene oneskorila investícia z dôvodu úplného preskúmania hospodárskych aspektov investičného rozhodnutia príjemcu pomoci, ktoré by sa mohlo ukázať ako príliš zložité a/alebo príliš dlhé. Táto obava vysvetľuje, že jednoduché zistenie, že žiadosť o pomoc bola podaná skôr, ako sa začala realizácia investičného projektu, umožňuje podľa Komisie predpokladať existenciu stimulačného účinku.

82

Na druhej strane otázkou položenou v rámci toho sporu v súvislosti podmienkou nevyhnutnosti pomoci je otázka posúdenia skutočných podmienok realizácie dotknutého investičného projektu a existencie protihodnoty na účet žalobcu, ktorá by odôvodňovala poskytnutie dodatočnej pomoci oznámenej 22. decembra 2003.

83

Argumentácia žalobcu v skutočnosti smeruje k tomu, aby sa objektívna a zásadná podmienka nevyhnutnosti pomoci posudzovala s ohľadom na výlučne formálne kritérium, a to nemožno prijať.

84

Žalobca po druhé tvrdí, že výklad pojmu nevyhnutnosť pomoci Komisiou opomína skutočnosť, že žalobca bol podľa ustanovení platnej vnútroštátnej právnej úpravy povinný realizovať projekt v lehote 36 mesiacov, čiže do 1. januára 2005, pod hrozbou straty celej pomoci, čím vlastne neguje judikatúru Súdu prvého stupňa, ktorá predpokladá možnosť povolenia zvýšenia už poskytnutej pomoci.

85

Je nesporné, že po oznámení plánu pomoci členským štátom a po jeho schválení Komisiou má tento členský štát možnosť oznámiť plán na poskytnutie novej pomoci v prospech podniku príjemcu alebo uskutočniť zmenu pomoci už poskytnutej takémuto podniku (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T-212/00, Zb. s. II-347, bod 47, a uznesenie Kronoply/Komisia, už citované v bode 9 vyššie, bod 50). Táto nová pomoc podlieha preskúmaniu Komisiou, ktorá po tom, ako overí splnenie podmienok stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 ES, môže vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Nuove Industrie Molisane/Komisia, už citovaný, bod 46).

86

Komisia bez toho, aby popierala túto možnosť uznanú členským štátom, na ňu výslovne odkazuje v odôvodnení č. 24 rozhodnutia. Komisia jasne pripúšťa, že na jeden investičný projekt možno zároveň poskytnúť viaceré pomoci, ale len pod podmienkou, že každú z nich možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, a že sa teda bude rešpektovať podmienka nevyhnutnosti.

87

Navyše, ako správne zdôrazňuje Komisia vo svojich písomnostiach, skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava stanovuje, že určitý projekt sa musí realizovať v určitej lehote, nespôsobuje automaticky stratu možnosti žiadať po uplynutí tejto lehoty o povolenie zvýšenia pomoci už poskytnutej na daný projekt.

88

Možno si tiež predstaviť, že určitý členský štát oznámi Komisii po uplynutí lehoty stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou dodatočnú pomoc pre daný projekt, pri ktorého realizácii z dôvodu vonkajších nepredvídateľných vplyvov vznikli dodatočné náklady.

89

V takejto situácii prináleží Komisii, aby stanovila, či oznámenú dodatočnú pomoc možno považovať za nevyhnutnú, pričom pri regionálnej pomoci patriacej do multisektorálneho rámca zohľadní najmä platný strop maximálnej intenzity takejto pomoci.

90

V prejednávanej veci sa Komisia správne obmedzila na konštatáciu, že dotknutý investičný projekt bol v plnom rozsahu realizovaný žalobcom prostredníctvom pôvodne schválenej pomoci a pred oznámením spornej pomoci.

91

Je totiž potrebné pripomenúť, že žalobca nikdy netvrdil, že by realizácia dotknutého investičného projektu, a teda jedného z cieľov stanovených v článku 87 ods. 3 ES, spôsobila dodatočné náklady a že zamýšľané zvýšenie pôvodnej pomoci vo výške 3936947 eur, ktoré bolo Komisii oznámené 22. decembra 2003, bolo určené na čiastočné alebo úplné krytie týchto dodatočných nákladov, a teda sa muselo v tomto rozsahu považovať za nevyhnutné.

92

Žalobca len tvrdí, že dodatočná pomoc v prospech investičného projektu musí byť schválená v prípade, keď ako v prejednávanej veci:

93

Je potrebné jednak zdôrazniť, že hypotetickému tvrdeniu o nesprávnom posúdení relevantného trhu výrobkov Komisiou odporuje potvrdenie správnosti informácií poskytnutých nemeckými orgánmi, na základe ktorých sa prijalo rozhodnutie z 3. júla 2001. Na druhej strane úvahy žalobcu pripomenuté v predchádzajúcom bode sú irelevantné vo vzťahu k podmienke nevyhnutnosti pomoci, ako je vymedzená v bodoch 65 a 66 vyššie.

94

Zo spisu v skutočnosti vyplýva, že cieľom oznámenia spornej pomoci bolo len dosiahnutie intenzity pomoci na úrovni 35%, ktorá zodpovedá žiadosti o pôvodnú pomoc, pretože žalobca zjavne nesúhlasil so stanovením koeficientu 0,75 ako faktora „stav konkurencie“, keďže Komisia schválila koeficient 1 pre plán pomoci oznámený v prospech konkurenčného podniku Glunz AG vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa pomoci v prospech uvedeného podniku prijatom niekoľko týždňov po rozhodnutí z 3. júla 2001.

95

Žalobca po tretie kritizuje kvalifikáciu spornej pomoci ako prevádzkovej pomoci, pričom sa opiera predovšetkým o znenie oznámenia z 22. decembra 2003.

96

Treba však zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že oznámenie členským štátom sa „týka“ regionálnej investičnej pomoci, neznamená, že dotknuté opatrenie nemôže byť prevádzkovou pomocou.

97

Je potrebné pripomenúť, že zavedenie systému kontroly štátnej pomoci, ako to vyplýva z článku 88 ES a zo súvisiacej judikatúry, prináleží výlučne Komisii a že Komisia má pri uplatnení článku 87 ods. 3 ES rozsiahlu diskrečnú právomoc, ktorej výkon zahŕňa posúdenie hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré je potrebné vykonať v kontexte Spoločenstva (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 34, a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 67).

98

V prejednávanej veci sa Komisia správne domnievala, že podmienka nevyhnutnosti štátnej pomoci nebola splnená a že spornú pomoc bolo nutné kvalifikovať ako prevádzkovú pomoc, keďže sa poskytla bez toho, aby sa od jej príjemcu požadovala protihodnota a aby bola určená na zlepšenie finančnej situácie prevádzky.

99

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobca nepreukázal, že Komisia nesprávne dospela k záveru o neexistencii nevyhnutnosti pomoci.

100

Za týchto okolností a aj za predpokladu, že by sa Komisia nesprávne domnievala, že sporná pomoc nespĺňa podmienku stimulačného účinku v rámci osobitných okolností prejednávanej veci, ktoré sú charakterizované oznámením dodatočnej pomoci týkajúcej sa už schváleného investičného projektu, ktorý tvorí hospodársky nedeliteľný celok, je nutné konštatovať, že v súlade so zisteniami uvedenými v bodoch 59 až 62 vyššie je rozhodnutie dôvodné výlučne na základe neexistencie nevyhnutnosti pomoci.

101

Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES a usmernení sa musí zamietnuť.

102

Žalobca po prvé tvrdí, že Komisia v odôvodnení č. 22 rozhodnutia nesprávne uvádza, že v rámci konania N 813/2000 uznala relevantnosť údajov poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko a prijala závery vyvodené týmto štátom v súvislosti s relevantným trhom výrobkov. Z rozhodnutia Komisie z 3. júla 2001 jasne vyplýva, že Komisia a Spolková republika Nemecko sa nezhodli v otázke, či sa investícia realizovala, alebo nerealizovala na trhu v poklese.

103

Po druhé tvrdí, že zistenie, tiež uvedené v odôvodnení č. 22 rozhodnutia, podľa ktorého Spolková republika Nemecko a žalobca súhlasili s rozhodnutím Komisie z 3. júla 2001, je nesprávne. Skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu vyhlasujúcemu pomoc za úplne zlučiteľnú sa nepodala žaloba, nemožno považovať za súhlas, keďže takáto žaloba by bola neprípustná z dôvodu neexistencie záujmu na konaní. Navyše žalobca mal podľa vnútroštátnej právnej úpravy právnu povinnosť realizovať oznámený projekt v lehote 36 mesiacov od schválenia Komisiou.

104

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia v rozhodnutí nesprávne uvádza, že intenzita pomoci na úrovni 35% mu bola zamietnutá. Podľa žalobcu rozdiel medzi intenzitou pomoci na úrovni 31,5% schválenou v rozhodnutí z 3. júla 2001 a intenzitou pomoci na úrovni 35% vyplývajúcou zo správneho uplatnenia multisektorálneho rámca nebol pred oznámením z predmetom konania o štátnej pomoci a Komisia až v rozhodnutí zamietla intenzitu (kumulovanej) pomoci na úrovni 35%.

105

Po štvrté žalobca poukazuje na to, že v rámci overovania existencie stimulačného účinku pomoci, a teda skutočnosti, že žiadosť o pomoc bola podaná pred začatím realizácie projektu, Komisia ani raz v rozhodnutí neuvádza dátum žalobcovej žiadosti o pomoc, ktorým je 28. január 2000. Komisia preto vychádza z neúplne zistených skutkových okolností.

106

Žalobca z toho vyvodzuje, že ak by Komisia správne zistila skutkové okolnosti, dospela by k inému záveru, a že zjavné nesprávne posúdenia Komisie v rámci zisťovania skutkových okolností samy osebe odôvodňujú zrušenie rozhodnutia.

107

Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

108

Z judikatúry vyplýva, že na zrušenie napadnutého aktu nestačí len preukázať, že v tomto akte došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, ale treba, aby nesprávne zistenie malo vplyv na obsah samotného aktu alebo, inými slovami, aby v prípade, ak by nedošlo k tomuto nesprávnemu zisteniu, mohol byť obsah tohto aktu iný (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 2. mája 1995, NTN Corporation a Koyo Seiko/Rada, T-163/94 a T-165/94, Zb. s. II-1381, bod 115; z , Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T-35/01, Zb. s. II-3663, bod 167, a zo , Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T-107/04, Zb. s. II-669, bod 66).

109

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že aj za predpokladu, že by sa Komisia dopustila štyroch nesprávnych skutkových zistení uvádzaných žalobcom, záver o neexistencii nevyhnutnosti pomoci by sa naďalej zakladal na skutočnostiach pripomenutých v bodoch 68 až 74 vyššie.

110

Štyri údajne nesprávne skutkové zistenia, ktorých sa mala Komisia dopustiť v rozhodnutí, spočívajúce v uznaní relevantnosti informácií poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko, v prijatí rozhodnutia z 3. júla 2001, v zamietnutí intenzity pomoci na úrovni 35% a v neuvedení presného dátumu podania žiadosti o pôvodnú pomoc, totiž nemajú žiaden vplyv na vyššie uvedený záver a na vyhlásenie nezlučiteľnosti spornej pomoci, ktorá z toho vyplýva.

111

Za týchto okolností sa tento žalobný dôvod musí v každom prípade zamietnuť ako neúčinný.

112

Žalobca tvrdí, že Komisia zjavne nesprávne posúdila kritérium stimulačného účinku, keďže nepreskúmala kritérium uvedené v bode 4.2 usmernení a nezohľadnila skutočnosť, že žalobca bol povinný na základe ňou schválených vnútroštátnych zákonov realizovať svoj projekt v stanovenej lehote. V rozhodnutí Komisia okrem iného protirečí judikatúre Súdu prvého stupňa, podľa ktorej je možné poskytnúť ďalšiu pomoc alebo zmeniť pomoc už priznanú.

113

Komisia tiež nevyužila svoju voľnú úvahu tak, ako je potvrdená Súdom prvého stupňa vo vyššie uvedenej judikatúre a článkom 9 nariadenia č. 659/1999.

114

Komisia tým, že celé rozhodnutie založila výlučne na skutočnosti, že projekt bol realizovaný s intenzitou pomoci na úrovni 31,5% predtým, ako sa jej doručilo oznámenie Nemecka, odhalila svoju snahu dospieť k stanovenému výsledku tak, že založila rozhodnutie výlučne na vecných okolnostiach, bez toho, aby ich kvalifikovala alebo posúdila z právnej stránky. Nepreskúmanie kritéria stimulačného účinku malo zjavne za cieľ umožniť dospieť k záveru o neexistencii takéhoto účinku. V tom treba vidieť zneužitie právomoci Komisiou.

115

Komisia navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

116

Čo sa týka žalobného dôvodu založeného na existencii zjavne nesprávneho posúdenia, z preskúmania žaloby vyplýva, že žalobca v tomto ohľade rozvinul argumentáciu už uvedenú na podporu žalobných dôvodov založených na porušení článku 9 nariadenia č. 659/1999, ako aj na porušení článku 87 ES a usmernení.

117

Ako sa však uviedlo vyššie, tieto dva žalobné dôvody nie sú spôsobilé odôvodniť zrušenie rozhodnutia.

118

Čo sa týka žalobného dôvodu založeného na zneužití právomoci, argumentácia žalobcu sa zakladá na tvrdení, podľa ktorého „nepreskúmanie kritéria stimulačného účinku má zjavne za cieľ umožniť dospieť k záveru o neexistencii takéhoto účinku“, a že „v tom treba vidieť zneužitie právomoci Komisiou“.

119

Z bežného prečítania rozhodnutia vyplýva, že sporný žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom predpoklade v tom zmysle, že Komisia skutočne preskúmala podmienku stimulačného účinku pomoci, pričom vysvetlila, prečo osobitné okolnosti tejto veci umožňujú vyvrátiť domnienku uvedenú v bode 4.2 usmernení a dospieť k záveru o neexistencii stimulačného účinku.

120

Za týchto okolností je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal, že Komisia v prejednávanej veci zneužila svoju právomoc.

121

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že tento žalobný dôvod nemôže mať úspech, a preto sa žaloba musí ako celok zamietnuť.

122

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

Skutkové okolnosti

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 253 ES

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení nariadenia č. 659/1999

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES, článku 88 ES a usmernení

Tvrdenia účastníkov konania

— O neexistencii stimulačného účinku

— O neexistencii nevyhnutnosti pomoci

— O kvalifikácii pomoci ako prevádzkovej pomoci

Posúdenie Súdom prvého stupňa

— O prípustnosti žalobného dôvodu

— O dôvodnosti žalobného dôvodu

O žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávneho posúdenia pri zisťovaní skutkových okolností

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O žalobnom dôvode založenom na existencii zjavne nesprávnych posúdení skutkových okolností a na zneužití právomoci Komisiou

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Súdom prvého stupňa

O trovách