1

Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 z 11. marca 2003 (Diário da República I, séria A, č. 59, z 11. marca 2003) zakázala umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES, ako aj z článkov 11 a 13 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „Dohoda o EHP“).

2

Zákonodarca Spoločenstva neprijal právnu úpravu týkajúcu sa farebných fólií určených na umiestnenie na sklá motorových vozidiel.

3

Existuje však právna úprava Spoločenstva týkajúca sa typového schválenia bezpečnostného zasklenia motorových vozidiel inštalovaného už od začiatku, inak povedané pred uvedením týchto vozidiel do prevádzky, a týka sa najmä zafarbenia skla. Táto právna úprava zahŕňa smernicu Rady 92/22/EHS z 31. marca 1992 o bezpečnostnom zasklení a zasklievacích materiáloch na motorových a ich prípojných vozidlách (Ú. v. ES L 129, s. 11; Mim. vyd. 07/001, s. 377), zmenenú a doplnenú smernicou Komisie 2001/92/ES z 30. októbra 2001 (Ú. v. ES L 291, s. 24; Mim. vyd. 07/006, s. 3, ďalej len „smernica 92/22“).

4

Odôvodnenie č. 3 a príloha II B smernice 2001/92 odkazujú na nariadenie č. 43 Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, nazvané „Jednotné predpisy o typovom schválení bezpečnostného zasklenia a jeho inštalácie do vozidiel“ (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.1/Add 42/Rev.2, ďalej len „nariadenie č. 43“).

5

Článok 4 tohto nariadenia stanovuje, že pokiaľ ide o predné sklo, bežná svetelná priepustnosť nesmie byť nižšia ako 75 %. Pokiaľ ide o iné bezpečnostné zasklenia, ako je predné sklo, čiže zasklenia, ktoré sa nachádzajú v zornom poli vodiča smerom dopredu, svetelná priepustnosť musí byť aspoň 70 %. Pokiaľ ide o bezpečnostné zasklenie umiestnené v zornom poli vodiča smerom dozadu, svetelná priepustnosť môže byť nižšia ako 70 %, ak je vozidlo vybavené dvoma vonkajšími spätnými zrkadlami.

6

Článok 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 stanovuje:

„Umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel slúžiacich na prepravu cestujúcich alebo tovaru je zakázané, s výnimkou právnym poriadkom požadovaných samolepiek a nepriesvitných nereflektujúcich fólií na korbách motorových vozidiel určených na prepravu tovarov.“

7

Komisia zaslala 1. apríla 2004 Portugalskej republike výzvu, v ktorej dospela k záveru, že tento členský štát si tým, že v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 zakázal umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel slúžiacich na prepravu cestujúcich alebo tovaru, s výnimkou právnym poriadkom požadovaných samolepiek a nepriesvitných nereflektujúcich fólií na korbách motorových vozidiel určených na prepravu tovarov, a tým, že Komisii neoznámil text tohto zákonného dekrétu v štádiu návrhu, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES a z článkov 11 a 13 Dohody o EHP, ako aj z článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337).

8

Portugalská vláda na túto výzvu odpovedala v liste z 28. júna 2004.

9

Keďže Komisiu táto odpoveď neuspokojila, zaslala 22. decembra 2004 Portugalskej republike odôvodnené stanovisko, ktorým ju vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

10

V odpovedi na odôvodnené stanovisko v liste z 22. júla 2005 Portugalská republika oznámila, že má v úmysle zrušiť ustanovenie, ktoré zakazuje umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel, teda článok 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003.

11

Portugalská vláda tiež Komisiu informovala, že v súvislosti s umiestňovaním farebných fólií na uvedené sklá sa pripravuje návrh technických pravidiel, ktoré sa majú stať súčasťou legislatívneho nástroja. V decembri 2005 bol Komisii podľa smernice 98/34 oznámený návrh vykonávacieho dekrétu upravujúceho uvedené pravidlá.

12

Vzhľadom na toto oznámenie sa Komisia rozhodla vziať späť výhradu týkajúcu sa neoznámenia článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 v štádiu návrhu.

13

Komisia však trvala na výhrade týkajúcej sa nesúladu tohto ustanovenia s článkami 28 ES a 30 ES, ako aj s článkami 11 a 13 Dohody o EHP a 16. júna 2006 podala túto žalobu.

14

Komisia tvrdí, že článok 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 zakazujúci umiestňovanie všetkých druhov farebných fólií na účely filtrovania svetla dopadajúceho na predné sklo a sklá popri sedadlách cestujúcich v motorových vozidlách bráni v praxi tomu, aby sa farebné fólie, ktoré boli legálne vyrobené a/alebo uvádzané na trh v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, uvádzali na trh v Portugalsku, a to v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES, ako aj s článkami 11 a 13 Dohody o EHP.

15

Podľa Komisie totiž prípadní záujemcovia, obchodníci alebo jednotlivci, ktorí vedia, že takéto fólie nemôžu umiestňovať na sklá motorových vozidiel, ich nebudú kupovať.

16

Komisia pripomína, že podľa nariadenia č. 43, ktoré sa uplatňuje na základe smernice 92/22, musí mať predné sklo a všetky ostatné sklá nachádzajúce sa v zornom poli vodiča smerom dopredu, pred bodom, ktorý Komisia nazýva „stĺpikom B“, bežnú svetelnú priepustnosť aspoň 75 % a 70 % v uvedenom poradí. Tieto sklá by teda mohli byť farebné za predpokladu, že dodržia stanovené požiadavky.

17

Okrem toho Komisia uvádza, že pokiaľ ide o sklá nachádzajúce sa za stĺpikom B, nie je stanovená žiadna minimálna bežná svetelná priepustnosť, ak tieto sklá nemajú podstatný význam pre videnie vodiča. V praxi to znamená, že za týmto stĺpikom môže byť motorové vozidlo vybavené farebnými sklami, ktoré majú veľmi nízku bežnú svetelnú priepustnosť, ak má toto vozidlo dve vonkajšie spätné zrkadlá.

18

Komisia teda Portugalskej republike vytýka, že zakázala umiestňovanie farebných fólií na predné sklo a na sklá popri sedadlách cestujúcich v motorových vozidlách slúžiacich na prepravu cestujúcich a tovaru, a to aj vtedy, keď tieto fólie umožňujú, aby bežná svetelná priepustnosť dosiahla minimálne hodnoty stanovené v nariadení č. 43.

19

Komisia uvádza, že vzhľadom na neexistenciu harmonizačných opatrení na úrovni Spoločenstva členské štáty nepochybne môžu samy definovať takú úroveň zaistenia bezpečnosti na cestách, akú považujú na svojich územiach za primeranú, a prijať opatrenia na ochranu verejnej bezpečnosti. Komisia sa však domnieva, že Portugalská republika nepredložila dôkazy, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že použitie akejkoľvek farebnej fólie, bez ohľadu na jej farbu a vlastnosti, najmä z hľadiska svetelnej priepustnosti, predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť a/alebo bezpečnosť na cestách. Sporné ustanovenie nie je ani nevyhnutné, ani primerané sledovaným cieľom.

20

Portugalská republika nespochybňuje skutkové okolnosti uvedené v žalobe. Nesúhlasí však s výkladom, hodnotou a významom niektorých skutočností.

21

Portugalská republika predovšetkým tvrdí, že nebolo potrebné, aby proti nej Komisia podala žalobu, keďže tento členský štát v priebehu konania pred podaním žaloby oznámil, že pristúpil k zmene svoje právnej úpravy, a to v zmysle odporúčaní Komisie. Podľa Portugalskej republiky z návrhu legislatívnej zmeny, ktorý bol Komisii oznámený, vyplýva, že tento členský štát odstránil zákaz uvedený v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003.

22

Ďalej, aj keď Portugalská republika uznáva, že toto ustanovenie predstavuje obmedzenie voľného pohybu tovaru, tvrdí, že ide o obmedzenie, ktoré je v každom prípade opodstatnené cieľmi bezpečnosti na cestách a verejnej bezpečnosti.

23

Portugalská republika zdôrazňuje, že tento zákaz má umožniť príslušným orgánom zvonka zbežne pozorovať vnútro motorových vozidiel bez toho, aby bolo potrebné ich zastaviť, s cieľom po prvé overiť dodržanie povinného používania bezpečnostných pásov a po druhé identifikovať prípadných páchateľov trestných činov v záujme boja proti zločinnosti.

24

Portugalská republika napokon nezastáva názor, že existuje menej obmedzujúci spôsob, ktorý by umožnil zaistenie realizácie cieľov bezpečnosti na cestách a verejnej bezpečnosti, ktoré si tento členský štát vytýčil. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zákaz umiestňovania farebných fólií nie je všeobecný, ale len čiastočný, keďže sa neuplatňuje na korby motorových vozidiel slúžiacich na prepravu tovaru ani na iné dopravné prostriedky ako motorové vozidlá, napríklad lode.

25

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa má v rámci žaloby podľa článku 226 ES posudzovať existencia nesplnenia povinnosti podľa situácie v členskom štáte, tak ako existovala na konci lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a Súdny dvor nemôže brať do úvahy neskoršie zmeny (pozri rozsudky zo 17. januára 2002, Komisia/Belgicko, C-423/00, Zb. s. I-593, bod 14, a zo 7. júna 2007, Komisia/Belgicko, C-254/05, Zb. s. I-4269, bod 39).

26

V prejednávanej veci je však nepochybné, že Portugalská republika ku dňu skončenia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku nezrušila článok 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003, ktorý zakazuje umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel. Okolnosť, že tento členský štát následne oznámil návrh právnej úpravy, ktorý neobsahuje sporný zákaz, nič nemení na skutočnosti, že uvedené ustanovenie v relevantnom okamihu stále existovalo.

27

Preto treba preskúmať súlad tohto ustanovenia, tak ako je uvedené v bode 6 tohto rozsudku, s ustanoveniami práva Spoločenstva a práva Európskeho hospodárskeho priestoru, na ktoré poukazuje Komisia.

28

Je potrebné uviesť, že smernica 92/22 neupravuje farebné fólie, ktoré sú určené na umiestnenie na sklá motorových vozidiel, ale len sklá, ktorými sú tieto vozidlá vybavené od začiatku, teda sfarbené sklá.

29

Vzhľadom na neexistenciu harmonizácie na úrovni Spoločenstva musí byť článok 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 preskúmaný z hľadiska ustanovení Zmluvy ES týkajúcich sa voľného pohybu tovaru a zodpovedajúcich ustanovení Dohody o EHP.

30

Keďže tieto ustanovenia Dohody o EHP sú formulované takmer rovnako ako ustanovia Zmluvy, nasledujúce úvahy týkajúce sa článkov 28 ES a 30 ES je potrebné vnímať tak, že sa vzťahujú aj na zodpovedajúce ustanovenia Dohody o EHP, teda na články 11 a 13 tejto dohody.

31

Podľa ustálenej judikatúry sa má každá právna úprava členských štátov, ktorá môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Spoločenstva, považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia, ktoré sú zakázané článkom 28 ES (pozri najmä rozsudky z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5; z 19. júna 2003, Komisia/Taliansko, C-420/01, Zb. s. I-6445, bod 25, a z 8. novembra 2007, Ludwigs-Apotheke, C-143/06, Zb. s. I-9623, bod 25).

32

V prejednávanej veci Portugalská republika uznáva, že zákaz stanovený v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 týkajúci sa umiestňovania farebných fólií na predné sklo a sklá popri sedadlách cestujúcich v motorových vozidlách obmedzuje uvádzanie týchto výrobkov na trh v Portugalsku.

33

Je totiž potrebné konštatovať, že prípadní záujemcovia, obchodníci alebo jednotlivci, ktorí vedia, že nemôžu takéto fólie umiestňovať na predné sklá a sklá popri sedadlách cestujúcich v motorových vozidlách, nemajú v skutočnosti nijaký záujem o ich kúpu.

34

Jedinú výnimku zo zákazu uvedeného v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 tvorí umiestňovanie farebných fólií na korby motorových vozidiel určených na prepravu tovaru a na iné dopravné prostriedky ako motorové vozidlá.

35

Sporné ustanovenie teda ovplyvňuje uvádzanie takmer všetkých farebných fólií, ktoré sú legálne vyrábané a uvádzané na trh v iných členských štátoch alebo v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, na trh v Portugalsku s cieľom ich umiestňovania na sklá motorových vozidiel.

36

Z toho vyplýva, že zákaz stanovený v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 28 ES a článku 11 Dohody o EHP. Toto opatrenie je nezlučiteľné s povinnosťami vyplývajúcimi z týchto ustanovení, ak nemôže byť objektívne odôvodnené.

37

Podľa ustálenej judikatúry opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie môže byť opodstatnené iba dôvodmi všeobecného záujmu vymenovanými v článku 30 ES alebo niektorou z naliehavých požiadaviek zakotvených v judikatúre Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, nazývaný „Cassis de Dijon“, 120/78, Zb. s. 649, bod 8) za podmienky, že v jednom alebo druhom prípade bolo toto opatrenie vhodné na zabezpečenie uskutočnenia sledovaného cieľa a že neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (rozsudky z 8. mája 2003, ATRAL, C-14/02, Zb. s. I-4431, bod 64; z 10. novembra 2005, Komisia/Portugalsko, C-432/03, Zb. s. I-9665, bod 42, a zo 7. júna 2007, Komisia/Belgicko, už citovaný, bod 33).

38

V prejednávanej veci sa odôvodnenia predložené Portugalskou republikou týkali jednak boja proti zločinnosti v rámci ochrany verejnej bezpečnosti a jednak kontroly dodržiavania povinného používania bezpečnostného pásu, ktoré spadá do oblasti bezpečnosti na cestách. Boj proti zločinnosti a bezpečnosť na cestách môžu predstavovať naliehavé dôvody verejného záujmu, ktoré môžu opodstatniť prekážku voľného pohybu tovaru (pozri v súvislosti s bezpečnosťou na cestách rozsudok z 15. marca 2007, Komisia/Fínsko, C-54/05, Zb. s. I-2473, bod 40 a citovanú judikatúru).

39

Je však úlohou členských štátov, aby preukázali, že ich právna úprava je vhodná na zabezpečenie uskutočnenia takýchto cieľov a je v súlade so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 20. septembra 2007, Komisia/Holandsko, C-297/05, Zb. s. I-7467, bod 76 a citovanú judikatúru).

40

V tejto súvislosti Portugalská republika uviedla na podporu sporného opatrenia len jednu skutočnosť, a to, že opatrenie umožňuje okamžitú kontrolu vnútra motorového vozidla na základe jednoduchého sledovania zvonku.

41

Aj keď sa nepochybne zdá, že zákaz uvedený v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 môže umožniť takéto sledovanie, a teda je vhodný na dosiahnutie cieľov, ktorými sú boj proti zločinnosti a bezpečnosť na cestách, neznamená to, že tento zákaz je nevyhnutný na ich dosiahnutie a že neexistujú iné, menej obmedzujúce spôsoby ich naplnenia.

42

Uvedená vizuálna kontrola je totiž len jedným z viacerých spôsobov, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii pri boji proti zločinnosti a proti porušovaniu povinnosti nosenia bezpečnostného pásu.

43

Údajne nevyhnutná povaha sporného opatrenia bola preukázaná o to menej, že Portugalská republika na pojednávaní uznala, že na svojom území dovolila uvádzanie na trh motorových vozidiel, ktoré boli od začiatku vybavené sfarbenými sklami v rámci medzí stanovených smernicou 92/22. Tieto sfarbené sklá však rovnako ako dotknuté farebné fólie môžu zabrániť akejkoľvek zvonka pochádzajúcej vizuálnej kontrole vnútra vozidiel.

44

Z toho vyplýva, že pokiaľ sa nepripustí, že príslušné orgány v súvislosti s motorovými vozidlami vybavenými od začiatku sfarbenými sklami nezaisťujú boj proti zločinnosti a bezpečnosť na cestách, je nutné konštatovať, že tieto orgány musia použiť iné metódy identifikácie páchateľov, prípadne osôb, ktoré nedodržujú povinnosť používať bezpečnostný pás.

45

Portugalská republika okrem toho nepreukázala, že zákaz je v rozsahu, v akom sa týka všetkých farebných fólií, nevyhnutný pre bezpečnosť na cestách a boj proti zločinnosti.

46

Ako totiž zdôraznila Komisia na pojednávaní, farebné fólie predstavujú širokú škálu siahajúcu od priesvitných fólií až k takmer nepriesvitným fóliám. Z tejto skutočnosti, ktorú Portugalská republika nespochybnila, vyplýva, že aspoň niektoré fólie, konkrétne tie, ktoré majú dostatočný stupeň priesvitnosti, umožňujú požadovanú vizuálnu kontrolu vnútra motorových vozidiel.

47

Z toho vyplýva, že uvedený zákaz sa musí považovať za prehnaný, a teda neprimeraný vo vzťahu k sledovaným cieľom.

48

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že Portugalská republika si tým, že v článku 2 ods. 1 zákonného dekrétu č. 40/2003 zakázala umiestňovanie farebných fólií na sklá motorových vozidiel, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 ES a 30 ES, ako aj z článkov 11 a 13 Dohody o EHP.

49

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania a Portugalská republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: