—

Roby Profumi Srl, v zastúpení: M. Pozzi, avvocato,

—

belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck, splnomocnená zástupkyňa,

—

francúzska vláda, v zastúpení: R. Loosli-Surrans, splnomocnená zástupkyňa,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Albenzio, avvocato dello Stato,

—

poľská vláda, v zastúpení: E. Ośniecką-Tamecką, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Caeiros a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 28 ES a článku 7 smernice Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, s. 169; Mim. vyd. 13/003, s. 285), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993 (Ú. v. ES L 151, s. 32; Mim. vyd. 13/012, s. 75, ďalej len „smernica 76/768“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Roby Profumi Srl (ďalej len „Roby Profumi“) a Comune di Parma vo veci potvrdenia sankcií uložených Roby Profumi starostom tohto mesta z dôvodu nerešpektovania ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa kozmetických výrobkov.

3

Účelom smernice 76/768 je aproximácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov s cieľom zabezpečiť voľný pohyb týchto výrobkov v Európskom spoločenstve. So zreteľom na ochranu verejného zdravia táto smernica stanovuje jednotné pravidlá, pokiaľ ide o zloženie, označovanie a balenie kozmetických výrobkov.

4

Článok 7 smernice 76/768 stanovuje:

„1.   Z dôvodov súvisiacich s požiadavkami zakotvenými v tejto smernici a v jej prílohách členské štáty nemôžu zamietnuť, zakázať alebo obmedziť obchodovanie s kozmetickými výrobkami, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice a jej príloh.

2.   Môžu však žiadať, aby údaje ustanovené v článku 6 ods. 1 písm. b), c), d) a f) boli vyjadrené prinajmenšom v ich rodnom [štátnom – neoficiálny preklad] alebo úradnom jazyku alebo jazykoch; takisto môžu žiadať, aby údaje ustanovené v článku 6 ods. 1 písm. g) boli vyjadrené v jazyku zrozumiteľnom spotrebiteľovi. Na záver, [Na tento účel – neoficiálny preklad] Komisia prijme názvoslovie bežných [spoločné názvoslovie – neoficiálny preklad] zložiek v súlade s postupom v článku 10.

3.   Členské štáty môžu navyše požadovať, v prípade ťažkostí s cieľom okamžitého a vhodného lekárskeho ošetrenia [v záujme rýchleho a náležitého lekárskeho ošetrenia v prípade ťažkostí – neoficiálny preklad], aby potrebné a primerané informácie o látkach používaných v kozmetických výrobkoch boli dostupné príslušným orgánom, ktoré zabezpečia, aby tieto informácie boli používané iba na stanovené účely.

Každý členský štát určí príslušný orgán a zašle o ňom Komisii podrobné informácie. Komisia uverejní tieto informácie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.“

5

Článok 10 zákona č. 713 o pravidlách pre vykonávanie smerníc Európskeho hospodárskeho spoločenstva o výrobe a predaji kozmetických výrobkov (norme per l’attuazione delle direttive della Comunità economica europea sulla produzione e la vendita dei cosmetici) z 11. októbra 1986 (riadna príloha GURI č. 253 z 30. októbra 1986) v znení legislatívneho dekrétu č. 126 z 24. apríla 1997 (GURI č. 112 zo 16. mája 1997, ďalej len „zákon č. 713/86“), stanovuje:

„…

3a.   Dovoz kozmetických výrobkov zo štátov, ktoré nie sú členmi Únie, sa uskutočňuje pod dozorom odborníka, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2. Tento odborník posudzuje metódy používané pri výrobe týchto výrobkov.

4.   Osvedčené postupy pri výrobe kozmetických výrobkov, ktoré vychádzajú súčasne aj z predpisov Spoločenstva, sa prijímajú a aktualizujú dekrétom ministra zdravotníctva po dohode s ministrami priemyslu, obchodu, remesiel, práce a sociálnych vecí.

5.   Každý, kto zamýšľa vyrábať alebo baliť výrobky uvedené v článku 1 na svoj vlastný účet alebo na účet tretích osôb, zašle najneskôr 30 dní pred začatím vykonávania tejto činnosti písomné ohlásenie ministerstvu zdravotníctva a príslušnému regiónu.

6.   Toto ohlásenie obsahuje:

7.   Všetky zmeny údajov uvedených pod písmenami a), b) a c) odseku 6 sa vopred oznamujú prostredníctvom nového ohlásenia.

8.   Analogické ohlásenie, ktoré obsahuje len údaje podľa písmen a) a d) odseku 6, sú povinní urobiť dovozcovia výrobkov v baleniach pripravených na predaj, ktorí pochádzajú z členských štátov Európskej únie, a dovozcovia týchto výrobkov pochádzajúci zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ohlasujú aj totožnosť a kvalifikáciu odborníka podľa odseku 3a.

…“

6

Roby Profumi je spoločnosť založená podľa talianskeho práva, ktorá na trhu Spoločenstva pôsobí v odvetví dovozu a vývozu kozmetických výrobkov.

7

Dňa 9. októbra 2000 jej miestny správny orgán na úseku zdravotníctva uložil peňažnú sankciu vo výške 10000000 ITL z dôvodu nerešpektovania povinnosti stanovenej v článku 10 ods. 8 zákona č. 713/86, ktorá spočívala v ohlásení určitých údajov týkajúcich sa dovezených kozmetických výrobkov ministerstvu zdravotníctva a regiónu. Roby Profumi podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v dôsledku čoho starosta Comune di Parma vydal 31. júla 2001 uznesenie – výnos, v ktorom potvrdil uloženú sankciu a stanovil výšku pokuty na 15000000 ITL.

8

Roby Profumi podala opravný prostriedok proti uzneseniu – výnosu na Tribunale di Parma. Hoci tento súd dospel k záveru, že Roby Profumi nesplnila povinnosť stanovenú v článku 10 ods. 8 zákona č. 713/86, ktorý podľa neho je v súlade s právom Spoločenstva, čiastočne vyhovel odvolaniu a znížil uloženú pokutu na 5000000 ITL.

9

Roby Profumi podala proti rozhodnutiu Tribunale di Parma dovolanie. Konkrétne tvrdila, že tento súd nemal uplatniť spomínané ustanovenie vnútroštátneho práva, pretože je v rozpore s článkom 28 ES a článkom 7 smernice 76/768.

10

La Corte suprema di cassazione mal pochybnosti o zlučiteľnosti talianskeho ustanovenia s citovanými ustanoveniami práva Spoločenstva, a preto konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je článok 10 ods. 8 zákona č. 713/86, v znení článku 9 ods. 4 legislatívneho dekrétu č. 126/1997 [v súlade] s článkom 28 ES a s článkom 7 [smernice 76/768]?“

11

V prvom rade treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou je síce pravda, že sa Súdny dvor v rámci prejudiciálneho konania nemôže vysloviť ani o otázkach, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva členských štátov, ani o súlade vnútroštátnych právnych predpisov s právom Spoločenstva, môže však poskytnúť výklad práva Spoločenstva, ktorý vnútroštátnemu súdu umožní rozhodnúť spor, ktorý pred ním prebieha (pozri najmä rozsudky z 23. novembra 1989, Eau de Cologne & Parfümerie-Fabrik 4711, C-150/88, Zb. s. I-3891, bod 12, ako aj z 21. septembra 2000, Borawitz, C-124/99, Zb. s. I-7293, bod 17).

12

Treba sa teda domnievať, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či článok 28 ES a článok 7 smernice 76/768 bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré dovozcovi kozmetických výrobkov ukladá povinnosť ohlásiť ministerstvu zdravotníctva a príslušnému regiónu najmä meno alebo názov podniku, jeho sídlo a sídlo výrobného závodu, ako aj podrobný a úplný zoznam použitých látok a látok obsiahnutých v uvedených výrobkoch.

13

V druhom rade je potrebné mať zároveň na pamäti, že smernica 76/768 stanovila úplnú harmonizáciu vnútroštátnych predpisov v oblasti balenia a označovania kozmetických výrobkov (pozri najmä rozsudky z 28. januára 1999, Unilever, C-77/97, Zb. s. I-431, bod 24; z 13. januára 2000, Estée Lauder, C-220/98, Zb. s. I-117, bod 23, ako aj z 24. októbra 2002, Linhart a Biffl, C-99/01, Zb. s. I-9375, bod 17).

14

Ak je však, ako Súdny dvor už rozhodol, určitá záležitosť predmetom harmonizácie na úrovni Spoločenstva, všetky vnútroštátne predpisy, ktoré s ňou súvisia, sa musia posudzovať na základe tohto harmonizačného opatrenia, a nie na základe ustanovení Zmluvy o ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Eau de Cologne & Parfümerie-Fabrik 4711, už citovaný, bod 28; z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage, C-37/92, Zb. s. I-4947, bod 9, ako aj z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler, C-324/99, Zb. s. I-9897, bod 32).

15

Z uvedeného vyplýva, že pri odpovedi na prejudiciálnu otázku sa Súdny dvor musí obmedziť len na výklad smernice 76/768.

16

Na prvom mieste treba konštatovať, že prijatím smernice 76/768 mal normotvorca Spoločenstva v úmysle zlúčiť cieľ voľného pohybu kozmetických výrobkov a cieľ ochrany verejného zdravia (pozri rozsudok z 13. septembra 2001, Schwarzkopf, C-169/99, Zb. s. I-5901, bod 27).

17

Ako totiž vyplýva z druhého a tretieho odôvodnenia smernice 76/768, normotvorca Spoločenstva síce uznal, že rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami v oblasti kozmetických výrobkov nútia výrobcov rozlišovať výrobu v závislosti od členského štátu, pre ktorý sú výrobky určené, a že tieto rozdiely zároveň bránia voľnému pohybu týchto výrobkov, napriek tomu konštatoval, že účelom takých vnútroštátnych úprav je ochrana verejného zdravia a v dôsledku toho musí harmonizácia vnútri Spoločenstva v tejto oblasti sledovať ten istý cieľ. Zmeny a doplnenia smernice 76/768 sa zakladali na rovnakých dôvodoch (pozri rozsudok Schwarzkopf, už citovaný, bod 28).

18

Medzi pravidlami, ktoré vymedzuje smernica 76/768, sa nachádza povinnosť zakotvená v jej článku 7 ods. 1, podľa ktorého členské štáty nemôžu zamietnuť, zakázať alebo obmedziť obchodovanie s kozmetickými výrobkami, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice a jej príloh.

19

Ďalej treba poukázať na to, že z článku 7 ods. 3 tejto smernice vyplýva, že členský štát môže požadovať, aby adekvátne a dostatočné informácie týkajúce sa látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch boli sprístupnené príslušným orgánom v záujme rýchleho a náležitého lekárskeho ošetrenia v prípade ťažkostí (pozri rozsudok z 5. mája 1993, Komisia/Francúzsko, C-246/91, Zb. s. I-2289, bod 9).

20

Toto ustanovenie, ktoré je súčasťou smernice smerujúcej, ako to vyplýva najmä z jej druhého a tretieho odôvodnenia, v prvom rade k zabezpečeniu voľného obchodu s kozmetickými výrobkami, má za cieľ aj ochranu zdravia osôb v zmysle článku 30 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Estée Lauder, už citovaný, bod 25).

21

Opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať na vykonanie článku 7 ods. 3 smernice 76/768, musia však byť v súlade so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky Unilever, už citovaný, bod 27; Estée Lauder, už citovaný, bod 26, ako aj Linhart a Biffl, už citovaný, bod 26).

22

Vo veci samej v danom prípade z vnútroštátneho predpisu vyplýva, že dovozcovia kozmetických výrobkov sú povinní oznámiť orgánom zodpovedným za ochranu zdravia a života osôb meno alebo názov výrobcu, jeho sídlo a sídlo výrobného závodu, ako aj podrobný a úplný zoznam látok obsiahnutých v obchodovanom výrobku.

23

Táto povinnosť ohlásenia umožňuje príslušným orgánom, aby v prípade ťažkostí sprístupnili lekárskym službám čo najrýchlejšie informácie nevyhnutné na účely rýchleho a náležitého ošetrenia.

24

Taká povinnosť ohlásenia je primeraná účelu ochrany zdravia osôb obsiahnutému v článku 7 ods. 3 smernice 76/768, keďže zabezpečuje, aby príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii podrobné informácie o obchodovanom výrobku. Primerané lekárske ošetrenie totiž možno poskytnúť len v závislosti od týchto informácií.

25

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odpovedať, že článok 7 smernice 76/768 nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v záujme rýchleho a náležitého lekárskeho ošetrenia v prípade ťažkostí ukladá dovozcovi kozmetických výrobkov povinnosť ohlasovať ministerstvu zdravotníctva a príslušnému regiónu meno alebo názov podniku, jeho sídlo a sídlo výrobného závodu, ako aj podrobný a úplný zoznam použitých látok a látok obsiahnutých v uvedených výrobkoch.

26

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Článok 7 smernice Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 93/35/EHS zo 14. júna 1993, nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v záujme rýchleho a náležitého lekárskeho ošetrenia v prípade ťažkostí ukladá dovozcovi kozmetických výrobkov povinnosť ohlasovať ministerstvu zdravotníctva a príslušnému regiónu meno alebo názov podniku, jeho sídlo a sídlo výrobného závodu, ako aj podrobný a úplný zoznam použitých látok a látok obsiahnutých v uvedených výrobkoch.