1. 

V týchto veciach sa Súdnemu dvoru kladie otázka, či je platný spôsob výpočtu uplatnený Komisiou na určenie sumy produkčných odvodov, ktorých cieľom je financovať spoločnú organizáciu trhov v sektore cukru. Cieľom produkčných odvodov je najmä odrážať náklady, ktoré Spoločenstvo vynakladá na vývozné náhrady alebo platby, ktoré sa vyplácajú za istých okolností na účely poskytovania kompenzácie výrobcom cukru za skutočnosť, že svetové ceny sú vo všeobecnosti nižšie ako subvencovaná cena v Spoločenstve. Množstvo výrobcov cukru napáda zákonnosť dvoch aspektov výpočtu produkčných odvodov.

2. 

Prvý krok uvedeného výpočtu vyžaduje pred koncom hospodárskeho roka odhadnúť celkovú stratu za daný hospodársky rok tak, že sa vynásobí „exportovateľný zostatok“ odhadovanou „priemernou stratou“ na tonu.

3. 

„Exportovateľný zostatok“ je definovaný v zásade ako výroba cukru po odpočítaní množstiev cukru „daného k dispozícii na spotrebu v rámci spoločenstva“. Neskôr uvedený pojem je definovaný v zásade ako súhrn počiatočných zásob cukru, výroby cukru a dovozov cukru po odpočítaní súhrnu zásob cukru na konci obdobia a vyvezeného cukru. Vyvezený cukor pozostáva z cukru vyvezeného v prírodnom stave a cukru „obsiahnutého vo vyvezených spracovaných výrobkoch“. Žalujúci výrobcovia cukru tvrdia, po prvé, že cukor, ktorý je obsiahnutý vo vyvážaných spracovaných výrobkoch a vo vzťahu ku ktorému neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, by nemal byť považovaný za cukor „obsiahnut[ý] vo vyvezených spracovaných výrobkoch“ na účely tohto výpočtu.

4. 

„Priemerná strata“ na tonu je definovaná v zásade ako celková suma náhrad vydelená celkovým objemom v tonách „exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť“ v dotknutom hospodárskom roku. Subsidiárne, žalujúci výrobcovia cukru uvádzajú, že ak (na rozdiel od nimi uprednostňovaného výkladu) cukor „obsiahnut[ý] vo vyvezených spracovaných výrobkoch“ zahŕňa všetok taký cukor, či už boli vývozné náhrady vyplatené, alebo neboli, „exportn[é] záväzk[y], ktoré sa majú splniť“, by mali v prvom rade zahŕňať všetky vývozy cukru, vrátane tých vývozov, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady.

5. 

Je (aspoň) nesporné, že hlavným cieľom produkčných odvodov je zabezpečiť, aby výrobcovia cukru financovali náklady na odpredaj nadprodukcie Spoločenstva. Výrobcovia cukru tvrdia, že metóda Komisie na výpočet odvodov vyúsťuje do situácie, keď platia viac, ako sú uvedené náklady.

6.

Spoločná organizácia trhov v sektore cukru bola v čase rozhodnom pre tieto veci upravená nariadením Rady (ES) č. 1260/2001 ( 2 ) (ďalej len „základné nariadenie“), ktoré sa vzťahovalo na hospodárske roky 2001/2002 až 2005/2006. ( 3 )

7.

Prejednávanej veci sa týkajú tieto odôvodnenia ( 4 ) v preambule základného nariadenia:

…

8.

Právna úprava teda stanovuje, že výrobcovia by mali pokryť náklady, ktoré vznikajú Spoločenstvu ( 6 ) v súvislosti s nakladaním s nadprodukciou prostredníctvom produkčného odvodu, ktorý je vypočítaný v súlade s článkom 15 základného nariadenia. Článok 15 nemožno pochopiť bez nasledovných informácií.

9.

Článok 11 ods. 2 základného nariadenia stanovuje základné množstvo A a základné množstvo B pre každý región Spoločenstva vyrábajúci cukor. ( 7 ) Článok 11 ods. 1 od členských štátov vyžaduje, aby pridelili kvótu A a kvótu B každému podniku, ktorý vyrába cukor, každému podniku, ktorý vyrába izoglukózu, a každému podniku, ktorý vyrába inulínový sirup ( 8 ) na svojom území počas hospodárskeho roka 2000/2001. Kvóty A a kvóty B podliehajú produkčnému odvodu v odlišnej sadzbe. ( 9 ) Keďže veci prejednávané Súdnym dvorom sa týkajú len cukru, ďalej budem posudzovať právnu úpravu iba v rozsahu, v akom sa týka uvedeného výrobku.

10.

Cukor vyrobený v danom hospodárskom roku nad rámec súčtu kvóty A a kvóty B dotknutého podniku alebo vyrobený podnikom, ktorý žiadnu kvótu nemá, sa nazýva „cukor C“. Vo všeobecnosti platí ( 10 ), že cukor C sa nesmie odpredať v rámci Spoločenstva a musí sa bez ďalšieho spracovania a bez vývoznej pomoci vyviezť do 1. januára nasledujúceho po konci príslušného hospodárskeho roka. ( 11 )

11.

Tieto veci sa týkajú cukru A a B, ktorý nebol daný k dispozícii na spotrebu v rámci Spoločenstva, a ktorý je teda predmetom vývozu.

12.

Základné nariadenie stanovuje intervenčnú cenu ( 12 ) a v zásade vyžaduje, aby intervenčná agentúra určená každým členským štátom, ktorý vyrába cukor, za intervenčnú cenu skúpila všetok jej ponúknutý cukor vyrobený v rámci kvóty z cukrovej repy a trstiny pozberanej v Spoločenstve. ( 13 )

13.

Navyše sa poskytujú náhrady na výrobu na cukor, ktorý má pôvod v členských štátoch alebo ktorý pochádza z tretích krajín, ktorý je v režime voľného obehu v členských štátoch a ktorý sa využíva na výrobu určitých výrobkov chemického priemyslu. Suma náhrady má byť určená tak, že sa „zohľadnia najmä náklady vznikajúce využívaním dovezeného cukru, ktoré by mal v prípade dodávky na svetový trh znášať chemický priemysel“. ( 14 )

14.

Základné nariadenie tiež stanovuje, že v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie toho, aby sa cukor vyviezol buď bez ďalšieho spracovania, alebo vo forme spracovaných výrobkov uvedených v prílohe V na základe svetových cien, sa môže rozdiel medzi takými cenami a cenami v Spoločenstve uhradiť vývoznými náhradami. ( 15 ) Vývozné náhrady teda nie sú ani kogentné, ani automatické. Udeľujú sa na základe žiadosti a po predložení platnej vývoznej licencie. ( 16 )

15.

Čo sa týka metódy výpočtu produkčného odvodu, o ktorú ide v týchto veciach, článok 15 ( 17 ) uvádza v zásade toto:

16.

Bude možné preto vidieť, že keďže i) celková strata určuje sadzbu produkčného odvodu; ii) celková strata vychádza z exportovateľného zostatku a priemernej straty; iii) exportovateľný zostatok je vypočítaný na základe, okrem iného, množstiev cukru daných k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve, a iv) priemerná strata je ovplyvnená celkovou hodnotou odvodov na exportné záväzky, ktoré sa majú splniť, spôsob, akým sú vypočítavané tak množstvá cukru dané k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve, ako aj celková hodnota odvodov na exportné záväzky, ktoré sa majú splniť, má priamy dopad na sumu odvodu.

17.

Dva problémy v týchto veciach sa týkajú výkladu dvoch z uvedených pojmov: po prvé, či by mal výpočet „exportovateľného zostatku“ zohľadňovať cukor vyvezený vo forme spracovaných výrobkov, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, a po druhé, či by mali „exportné záväzky“ zahŕňať všetky vývozy, vrátane vývozov, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady.

18.

Oboma uvedenými pojmami sa podrobnejšie zaoberá nariadenie vykonávajúce základné nariadenie, ktorým sa teraz budem zaoberať.

19.

Článok 15 ods. 8 základného nariadenia stanovil, že podrobné pravidlá uplatňovania článku 15 sa prijmú vykonávacou právnou úpravou, ktorá sa bude vzťahovať najmä na hodnoty vybraných odvodov. Na základe (okrem iného) uvedeného ustanovenia Komisia prijala nariadenie č. 314/2002 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému kvót v sektore cukru ( 21 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

20.

Vykonávacie nariadenie upravuje (okrem iného) určenie odhadovaných množstiev cukru daných k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) základného nariadenia a definíciu exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť počas príslušného hospodárskeho roka v zmysle článku 15 ods. 1 písm. d) základného nariadenia.

21.

Článok 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v znení zmien a doplnení uvádza, že odhadovanými množstvami danými k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve sú i) celkové množstvá cukru skladované na začiatku hospodárskeho roka, cukru vyrobeného v rámci kvót A a B, cukru dovezeného v prírodnom stave a cukru obsiahnutého v dovezených spracovaných výrobkoch, mínus ii) celkové množstvá cukru vyvezené v prírodnom stave, cukru obsiahnutého vo vyvezených spracovaných výrobkoch, cukru skladovaného na konci hospodárskeho roka a (v zásade) cukru použitého v chemickom priemysle. ( 22 ) Zdá sa, že uvedené znenie vyžaduje, aby množstvá podľa bodu ii) zahŕňali všetok cukor obsiahnutý vo vyvezených spracovaných výrobkoch, bez ohľadu na to, či boli na cukor vyplatené vývozné náhrady.

22.

Článok 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia definuje „exportné záväzky, ktoré sa majú splniť v bežnom [príslušnom — neoficiálny preklad] hospodárskom roku“ ako v zásade všetok cukor, ktorý má byť vyvezený v prírodnom stave s vývoznými náhradami alebo odvodmi stanovenými prostredníctvom verejných súťaží vyhlásených v danom hospodárskom roku alebo na základe vývozných licencií vydaných v danom hospodárskom roku a všetky predvídateľné vývozy cukru vo forme spracovaných výrobkov s vývoznými náhradami alebo odvodmi stanovenými na tento účel v danom hospodárskom roku, pričom tieto množstvá budú rovnomerne rozložené na celý hospodársky rok. ( 23 ) Zdá sa, že Komisia prinajmenšom od roku 2003 vykladala „exportné záväzky“ v zmysle článku 6 ods. 5 ako zahŕňajúce cukor, ktorý má byť vyvezený s vývoznými náhradami stanovenými a skutočne vyplatenými, a vynímajúce cukor, ktorý má byť vyvezený s vývoznými náhradami stanovenými a v skutočnosti nevyplatenými.

23.

Výsledkom zahrnutia všetkého cukru obsiahnutého vo vyvážaných spracovaných výrobkoch na účely druhého prvku výpočtu predpísaného článkom 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia je to, že „odhad množstiev daných k dispozícii na spotrebu v rámci Spoločenstva“ je nižší, ako by bol v prípade, keby všetok cukor, ktorý má byť vyvezený, v spracovaných výrobkoch zahrnutý nebol. To zasa zvyšuje „exportovateľný zostatok“ a v konečnom dôsledku sumu produkčného odvodu.

24.

Zdá sa, že účinok uvedeného zvýšenia je značný. V týchto veciach je nesporné, že v mnohých prípadoch ( 24 ) výrobcovia cukru nepožadujú vývozné náhrady vo vzťahu k cukru zapracovanému do vyvážaných spracovaných výrobkov. Je to tak zjavne z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, množstvá, o ktoré ide pri ktorejkoľvek konkrétnej príležitosti, budú často znamenať, že výrobcovi sa nevyplatí vypĺňať a predkladať nevyhnutnú dokumentáciu. Po druhé, dokonca aj vtedy, keby na základe množstiev v zásade mohol vzniknúť nárok na vývoznú náhradu, ktorá by stála za to, výrobca stále môže zistiť, že poskytnutie dôkazu presného množstva cukru použitého vo výrobku, od ktorého závisí suma vývoznej náhrady, je neprimerane ťažké.

25.

Produkčné odvody na hospodárske roky 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004 boli v uvedenom poradí stanovené nariadeniami č. 1837/2002, č. 1762/2003 a č. 1775/2004. ( 25 )

26.

Vo veciach prejednávaných vnútroštátnymi súdmi kladúcimi prejudiciálne otázky napádajú výrobcovia cukru určenia produkčných odvodov na hospodárske roky 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004.

27.

Vo veci C-5/06, Jülich, sa výrobca v zásade sťažuje, že Komisia pri určovaní množstiev cukru poskytnutého na spotrebu v rámci Spoločenstva používaných pri výpočte exportovateľných zostatkov nemala zahrnúť cukor vyvezený zo Spoločenstva vo forme spracovaných výrobkov, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, keďže uvedené vývozy nespôsobili rozpočtu Spoločenstva nijaké straty. Subsidiárne, pri určovaní priemernej straty za tonu cukru mala Komisia tiež zahrnúť množstvo, vo vzťahu ku ktorému neboli vyplatené žiadne náhrady. Neexistuje nijaké objektívne zdôvodnenie na zohľadnenie rôznych množstiev pri určovaní exportovateľného zostatku a priemernej straty za tonu cukru. Účinok bol taký, že odvody prevyšovali skutočné náklady na pokrytie strát spojených s vývozmi.

28.

Na základe takto vypočítaných produkčných odvodov bola spoločnosti Jülich účtovaná suma 7,3 milióna eur za hospodársky rok 2003/2004. Uvedená spoločnosť zastáva názor, že správnym číslom je 3,7 milióna eur. Preto výpočet napadla na Finanzgericht (Finančný súd) Düsseldorf.

29.

Uvedený súd má pochybnosti o tom, či určenie uskutočnené Komisiou týkajúce sa sadzieb odvodu vykonané na základe nariadenia č. 1775/2004 je zlučiteľné s článkom 15 základného nariadenia v tom rozsahu, v akom množstvá cukru, ktorý bol vyvezený vo forme spracovaných výrobkov a vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, boli zahrnuté do výpočtu exportovateľných zostatkov.

30.

Vnútroštátny súd poznamenáva, že účelom účtovania produkčných odvodov, ako je zrejmé z preambuly základného nariadenia, je zaťažiť výrobcov bremenom nákladov spojených s predajom tej časti výroby Spoločenstva, ktorá prevyšuje vnútornú spotrebu Spoločenstva. Uvedená zásada samofinancovania nákladov na predaj bola tiež uznaná Súdnym dvorom v jeho doterajšej judikatúre. ( 26 ) To by mohlo svedčiť v prospech takého výkladu „exportovateľného zostatku“ v zmysle článku 15 základného nariadenia, na základe ktorého sa vyžaduje zahrnutie iba tých vyvážaných množstiev do vyvážaných množstiev používaných na určenie „množstiev daných k dispozícii na spotrebu v rámci Spoločenstva“, vo vzťahu ku ktorým boli v príslušnom hospodárskom roku vývozné náhrady skutočne vyplatené.

31.

Okrem toho výpočet produkčných odvodov, ktoré majú byť stanovené, tak ako ho vykonala Komisia, by tiež mohol porušovať zásadu proporcionality. Uvedená zásada vyžaduje, aby opatrenia vykonávané prostredníctvom ustanovení práva Spoločenstva boli vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a aby nešli nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. Ak je cieľom účtovania produkčných odvodov jednoducho od výrobcov vyžadovať, aby financovali náklady na odpredaj nadprodukcie Spoločenstva, tak potom stanovovanie odvodov bez zohľadnenia skutočnosti, že vývozné náhrady boli vyplatené iba na časť vyvezeného cukru, by išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

32.

Ak článok 15 základného nariadenia vyžaduje, aby pri výpočte exportovateľného zostatku boli zohľadnené iba tie vyvezené množstvá cukru, vo vzťahu ku ktorým boli v skutočnosti vyplatené vývozné náhrady, článok 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a nariadenie č. 1775/2004 ( 27 ) by boli neplatné.

33.

Ak však článok 15 základného nariadenia vyžaduje, aby boli pri výpočte exportovateľného zostatku zohľadnené všetky množstvá vyvezeného cukru — bez ohľadu na skutočnosť, že vo vzťahu k časti uvedených množstiev neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady —, vzniká otázka, či to tak musí byť aj pri výpočte priemernej straty na tonu cukru. Ak by Súdny dvor zaujal názor, že výpočet priemernej straty na tonu zo strany Komisie nie je v súlade s článkom 15 základného nariadenia, nariadenie č. 1775/2004 ( 28 ) by bolo z tohto dôvodu neplatné.

34.

Finanzgericht Düsseldorf preto položil tieto prejudiciálne otázky:

35.

V spojených veciach C-23/06 až C-36/06, Saint Louis Sucre a i. (ďalej len „Saint Louis Sucre“), zastávali výrobcovia názor, že v hospodárskych rokoch 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004 zaplatili príliš vysoký produkčný odvod. Požiadali o čiastočné vrátenie z toho dôvodu, že od roku 2002 odvod viedol k vyšším príjmom, ako sú príjmy očakávané pri správnom uplatnení príslušnej právnej úpravy, ktorá zavádza jednoduchý systém samofinancovania výrobcami. Je to tak najmä preto, lebo časť cukru zapracovaná do vyvážaných spracovaných výrokov v praxi nevedie k vývozným náhradám, a preto nevyvoláva žiadne náklady. Vykonávacie nariadenie však zahŕňa do výpočtu exportovateľného zostatku plnenia, ktoré nevyvolávajú žiadne náhrady, a preto ani žiadne výdavky. Výrobcovia zastávajú názor, že Komisia tým, že rozdielnym spôsobom započítavala cukor, ktorý je vyvážaný vo forme spracovaných výrobkov a s ktorými nie je spojené právo na žiadne vývozné náhrady, začleňujúc ho na jednej strane do exportovateľného zostatku, ktorý sa má financovať, ale vyčleňujúc ho na druhej strane z predmetných „exportných záväzkov“, ktoré umožňujú výpočet „priemernej straty“, nadhodnotila sumu odvodu za hospodárske roky 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004, nerešpektujúc cieľ samofinancovania uvedený Radou.

36.

Subsidiárne, ak Súdny dvor potvrdí výklad Komisie týkajúci sa exportovateľného zostatku, výrobcovia tvrdia, že cieľ samofinancovania by od Komisie vyžadoval, aby zahrnula do „predmetných exportných záväzkov“ cukor, ktorý je vyvážaný vo forme spracovaných výrobkov, na ktoré neboli vyplatené vývozné náhrady.

37.

Tribunal de grande instance de Nanterre (Oblastný súd, Nanterre) uvádza, že je povinný podať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania, keďže ide o platnosť právnej úpravy Spoločenstva. Poznamenáva tiež, že účastníci konania sa zhodujú na potrebe uvedeného návrhu, keďže sporná otázka bola nastolená aj v iných členských štátoch, z ktorých mnohé, vrátane Francúzska, dali najavo svoj nesúhlas s metódou výpočtu zo strany riadiaceho výboru na určenie celkovej straty, ktorá má byť financovaná produkčným odvodom.

38.

Preto vnútroštátny súd položil tieto prejudiciálne otázky:

V prípade zápornej odpovede na túto otázku:

39.

Písomné pripomienky podali a ústne prednesy na pojednávaní uskutočnili žalobcovia, francúzska, nemecká i grécka vláda a Komisia tak vo veci Jülich, ako aj vo veci Saint Louis Sucre. Talianska vláda predložila písomné pripomienky vo veci Saint Louis Sucre.

40.

Prvá otázka tak vo veci Jülich, ako aj vo veci Saint Louis Sucre sa v zásade pýta, či článok 15 základného nariadenia vyžaduje pri určovaní exportovateľného zostatku zohľadnenie iba tých vyvezených množstiev, vo vzťahu ku ktorým boli v skutočnosti vyplatené vývozné náhrady.

41.

Zdá sa, že je nesporné, že účinkom kladnej odpovede na uvedenú otázku ( 29 ) by bola neplatnosť článku 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, keďže účinok uvedeného ustanovenia je ten, že pri určovaní exportovateľného zostatku sa zohľadnia všetky vyvezené množstvá bez ohľadu na to, či boli vývozné náhrady skutočne vyplatené. Neplatnosť článku 6 ods. 4 je nastoľovaná ako druhá otázka vo veci Jülich a ako časť prvej otázky vo veci Saint Louis Sucre.

42.

Obdobne, ak bude odpoveď na prvú otázku tak vo veci Jülich, ako aj vo veci Saint Louis Sucre (ako je preformulovaná vyššie) kladná, účinok bude ten, že nariadenia č. 1837/2002, č. 1762/2003 a č. 1775/2004, ktoré stanovujú sumu produkčného odvodu vypočítaného v súlade, okrem iného, s článkom 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, sú v uvedenom rozsahu neplatné. Neplatnosť nariadení č. 1837/2002, č. 1762/2003 a č. 1775/2004 je nastolená (čo sa týka nariadenia č. 1775/2004) ako štvrtá otázka vo veci Jülich a (čo sa týka všetkých troch nariadení) ako súčasť prvej otázky vo veci Saint Louis Sucre.

43.

Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 15 základného nariadenia vychádza celková strata, ktorá určuje sadzbu produkčného odvodu, z exportovateľného zostatku a priemernej straty. Exportovateľný zostatok je vypočítavaný na základe množstiev cukru daných k dispozícii na spotrebu v rámci Spoločenstva. Článok 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v znení zmien a doplnení stanovuje, že množstvá dané k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve sú i) celkové množstvá cukru skladovaného na začiatku hospodárskeho roka, cukru vyrobeného v rámci kvót A a B, cukru dovezeného v prírodnom stave a cukru obsiahnutého v dovezených spracovaných výrobkoch, mínus ii) cukor vyvezený v prírodnom stave, cukor obsiahnutý vo vyvezených spracovaných výrobkoch, cukor skladovaný na konci hospodárskeho roka a (v zásade) cukor využívaný v chemickom priemysle.

44.

Je nesporné, že pojem cukru „obsiahnuté[ho] vo vyvezených spracovaných výrobkoch“ v zmysle článku 6 ods. 4 v znení zmien a doplnení zahŕňa všetok cukor obsiahnutý vo vyvážaných spracovaných výrobkoch, dokonca aj cukor, vo vzťahu ku ktorému neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady. Otázkou je, či je uvedený výklad zlučiteľný s článkom 15 základného nariadenia.

45.

Žalobcovia a francúzska, grécka i talianska vláda v zásade tvrdia, že v súlade s článkom 15 základného nariadenia treba pri určovaní exportovateľného zostatku zohľadniť iba tie vývozy cukru, vo vzťahu ku ktorým boli skutočne vyplatené vývozné náhrady. Uvedení účastníci konania sa na podporu svojho názoru dovolávajú rôzne, po prvé znenia, štruktúry, histórie, cieľa a výkladu podaného Súdnym dvorom základného nariadenia a po druhé zásady proporcionality.

46.

Nemecká vláda a Komisia zastávajú opačný názor.

47.

Nemecká vláda zakladá svoj názor na znení tak článku 15 základného nariadenia, ako aj článku 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a na cieľoch produkčného odvodu, ktoré zahŕňajú ovplyvňovanie výroby cukru a stabilizáciu trhu. ( 30 )

48.

Komisia tvrdí, že základné nariadenie jej neumožňuje nič iné ako zohľadniť pri výpočte exportovateľného zostatku všetky vývozy, vrátane tých, ktoré nemali prospech z vývozných náhrad. Uvedený prístup je logický, pretože exportovateľný zostatok musí zahŕňať všetky množstvá, či už boli v skutočnosti vyvezené, alebo neboli, nakladanie s ktorými upravujú opatrenia Spoločenstva. Okrem toho spotreba Spoločenstva by bola nadhodnotená, ak by neboli zohľadnené určité vyvezené množstvá.

49.

Zdá sa mi, že v zásade otázka smeruje k tomu, či prijať širší prístup, hľadiaci na konečný cieľ výpočtu, alebo užší prístup, hľadiaci na jednotlivé zložky výpočtu. V skôr uvedenom prípade by sa zdalo, že cieľ samofinancovania podporuje názor, že by mal byť zohľadnený iba cukor vyvezený v spracovaných výrobkoch, vo vzťahu ku ktorému boli uplatnené a vyplatené vývozné náhrady. Inak je účinok taký, že „celková strata“ sa umelo zvyšuje, a preto sú produkčné odvody vyššie. V neskôr uvedenom prípade by jasné znenie ustanovení viedlo k opačnému záveru: v tejto fáze výpočtu sa len určuje to, čo bolo vyvezené.

50.

Podľa môjho názoru by bolo účelné zaujať druhý názor. Výpočet nie je do právnej úpravy včlenený ako jazykové cvičenie. Je tam ako krok pri určovaní toho, či došlo k celkovej strate. Ako tvrdí Jülich, pojem „celková strata“ v článku 15 ods. 1 písm. e) je hierarchicky nadradený podriadeným pojmom „exportovateľný zostatok“ a „priemerná strata“, a preto musí dokresľovať výklad neskôr uvedených pojmov. Ak došlo k celkovej strate, produkčný odvod je vypočítaný s priamym a bezprostredným odkazom na celkovú stratu a účtuje sa výrobcom cukru v takej sadzbe, že znášajú celú stratu (podliehajúcu hornej hranici).

51.

Zásada zodpovednosti výrobcu bola zavedená nariadením č. 1785/1981. ( 31 ) Súdny dvor v rozsudku vo veci Eridania ( 32 ) vysvetlil, že pred prijatím uvedeného nariadenia bol na úrovni Spoločenstva zavedený systém na financovanie nákladov nakladania s prebytkami. Na základe uvedeného predošlého systému také náklady v rámci určitých ohraničení znášali výrobcovia ako celok prostredníctvom produkčného odvodu, zatiaľ čo zvyšok znášal rozpočet Spoločenstva. Nariadenie č. 1785/1981 zaviedlo systém, ktorý je základom súčasného usporiadania. Znenie odôvodnenia č. 11 v preambule nariadenia č. 1785/1981 je vo svojich podstatných ohľadoch totožné so znením odôvodnenia č. 9 v preambule základného nariadenia.

52.

Uvedené odôvodnenie, spolu s ďalšími odôvodneniami uvedenými v bode 7 vyššie, podľa môjho názoru jasne ukazuje, že prevažujúcim cieľom produkčného odvodu na základe systému z obdobia po roku 1981 je zabezpečiť, aby výrobcovia niesli náklady spojené s nakladaním s nadprodukciou.

53.

Odôvodnenie č. 11 v preambule základného nariadenia navyše odkazuje na zásadu, že výrobcovia by mali niesť plnú finančnú zodpovednosť za straty, ktoré vzniknú každý hospodársky rok. Uvedené skôr zdôrazňuje, že ide o skutočné straty.

54.

V rozsudku vo veci Eridania bola Súdnemu dvoru položená otázka, či je produkčný odvod v rozpore so zákazom diskriminácie, keďže celková suma platieb spojených s financovaním systému kvót bola vypočítaná na základe spotreby v rámci Spoločenstva, zatiaľ čo platby, ktoré mali znášať jednotlivé podniky, boli vypočítané na základe ich skutočnej výroby počas skúmaného obdobia.

55.

Súdny dvor uvedené tvrdenie odmietol. Vo svojom rozsudku uviedol, že „systém kvót… upravuje odpredaj stanovených množstiev za garantované ceny prostredníctvom systému financovania nákladov odpredaja, ktoré spoločne znášajú všetci výrobcovia. Uvedený systém financovania je navrhnutý takým spôsobom, že s kvótou A, ktorá predstavuje vnútornú spotrebu, je spojený iba minimálny odvod, zatiaľ čo kvóta B, ktorá je hlavne na vývoz, podlieha oveľa vyššiemu odvodu na účely financovania nevyhnutných náhrad a zároveň demotivuje výrobu“. ( 33 )

56.

Uvedené vyhlásenie cituje vnútroštátny súd vo veci Jülich a nemecká vláda v oboch prípadoch na podporu názoru, že cieľom produkčného odvodu nie je jednoducho len to, aby výrobcovia znášali náklady odpredaja, ale cieľom je tiež demotivovať výrobu.

57.

Zdá sa mi však byť jasné, že formulácia použitá Súdnym dvorom je zlučiteľná s názorom, že hlavným cieľom je samofinancovanie výrobcami.

58.

Zo štruktúry článku 15 základného nariadenia je tiež zrejmé, že hlavným cieľom je samofinancovanie. Článok 15 ods. 3 uvádza, že základný produkčný odvod má byť určený vydelením predvídateľnej celkovej straty odhadovanou výrobou cukru A a B za príslušný hospodársky rok, podliehajúc hornej hranici odvodu. ( 34 ) Ak však takto vypočítaný produkčný odvod „plne nepokryje celkovú stratu“, článok 15 ods. 4 upravuje výpočet ďalšieho odvodu z výroby cukru B, znovu podliehajúc hornej hranici odvodu. ( 35 ) Opäť, ak by sa zdalo, že predvídateľná celková strata „nebude pokrytá očakávanými príjmami z odvodov“ vinou dvoch horných hraníc odvodov, článok 15 ods. 5 stanovuje ďalšiu úpravu, podliehajúcu ďalšej hornej hranici. ( 36 )

59.

Uvedený výklad je navyše podporený zaobchádzaním s náhradami za výrobu za cukor používaný v chemickom priemysle v základnom nariadení. ( 37 ) Článok 15 ods. 6 vyžaduje zohľadnenie všetkých strát vyplývajúcich z poskytovania náhrad za výrobu pri výpočte celkovej straty uvedenej v odseku 1 písm. e). Náhrady za výrobu sú preto súčasťou rovnice iba vtedy, keď boli v skutočnosti poskytnuté.

60.

Okrem toho sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že produkčný odvod uvaľuje na výrobcov bremeno financovania nákladov na dotovanie vývozov nadprodukcie, demotivuje výrobu. Samotná skutočnosť, ak by to tak bolo, že produkčné odvody odrádzajú od výroby prevyšujúcej spotrebu Spoločenstva, nie je nijakým spôsobom nezlučiteľná s hlavným cieľom takých odvodov, ktorým je financovanie vývozných náhrad, a teda s tvrdením, že také odvody musia byť vypočítané tak, aby výrobcovia neplatili viac, ako je na uvedený účel nevyhnutné.

61.

Zdá sa mi, že jediným presvedčivým argumentom proti výkladu, ktorý navrhujem, je to, že na základe neho by sa cukor vyvezený v spracovaných výrobkoch, vo vzťahu ku ktorému neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, považoval za cukor „dan[ý] k dispozícii na spotrebu v rámci spoločenstva“ v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. To zjavne nie je prirodzený význam zvratu.

62.

Treba však mať na zreteli, že pojem „cukru… daného k dispozícii na spotrebu v rámci spoločenstva“ nemá žiaden osobitný význam. Je iba nálepkou označujúcou prechodný krok pri výpočte „exportovateľného zostatku“. Význam, ktorý by obvykle mohol byť daný uvedenému označeniu v iných kontextoch, preto nie je osobitne dôležitý.

63.

Ak by napriek tomu bolo považované za nevyhnutné dospieť k výkladu pojmu „cukru… daného k dispozícii na spotrebu v rámci spoločenstva“, ktorý by bol zlučiteľný s jeho širším kontextom, zastávam názor, že tak možno urobiť. Riešením je podľa mňa považovať cukor vyvezený bez spôsobenia akýchkoľvek nákladov Spoločenstvu — vrátane cukru vyvezeného v spracovaných výrobkoch, vo vzťahu ku ktorému neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady — za rovnocenný cukru danému k dispozícii na spotrebu v rámci Spoločenstva. Zdá sa mi, že uvedený výklad, hoci je trochu vykonštruovaný, je potrebný na účely všeobecnejšieho výkladu právnej úpravy tak, aby odrážal jej ciele. ( 38 )

64.

Komisia vo veci Saint Louis Sucre poukazovala na judikatúru konštatujúcu, že normotvorca Spoločenstva požíva široké oprávnenie voľnej úvahy v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky, zodpovedajúce politickej zodpovednosti priznanej mu článkami 34 až 37 ES. V dôsledku toho sa súdne preskúmanie musí obmedziť na overenie, či dotknuté opatrenie nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneužitím právomoci a či dotknutý orgán zjavne neprekročil mieru svojej voľnej úvahy. ( 39 )

65.

Súdny dvor skutočne v uvedenom zmysle rozhodol. To však normotvorcovi Spoločenstva nedáva bianko šek v odvetví poľnohospodárstva. Súdny dvor nevylúčil súdne preskúmanie výkonu širokých oprávnení voľnej úvahy zo strany inštitúcií. Ak má mať také preskúmanie nejakú hodnotu, Súdny dvor musí mať možnosť zasiahnuť vtedy, keď, ako je to v týchto veciach, metóda výpočtu produkčného odvodu, ktorý má byť prostriedkom, ktorým výrobcovia znášajú náklady Spoločenstva na nakladanie s nadprodukciou, zjavne vedie k nadmerným platbám, čím uvaľuje na výrobcov neprimerané bremeno.

66.

Preto zastávam názor, že pri určovaní exportovateľného zostatku treba zohľadniť iba tie vyvážané množstvá cukru, vo vzťahu ku ktorým boli vývozné náhrady skutočne vyplatené.

67.

Účastníci konania sa zhodujú na tom, že článok 6 ods. 4 vykonávacieho nariadenia uvedený výklad neodráža. Z toho vyplýva, že uvedené ustanovenie, spolu s nariadeniami č. 1837/2002, č. 1762/2003 a č. 1775/2004, je v uvedenom rozsahu neplatné.

68.

Tretia otázka vo veci Jülich a druhá otázka vo veci Saint Louis Sucre sa v zásade pýta, či článok 15 základného nariadenia vyžaduje, aby pri určovaní priemernej straty na tonu cukru boli zohľadnené všetky vývozy, vrátane tých, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, alebo či naopak vývozy, vo vzťahu ku ktorým neboli vyplatené žiadne vývozné náhrady, by mali byť z výpočtu vylúčené.

69.

Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 15 základného nariadenia je celková strata určujúca sadzbu produkčného odvodu výsledkom exportovateľného zostatku a priemernej straty na tonu. Priemerná strata na tonu je rozdielom medzi celkovou sumou náhrad a celkovou sumou odvodov vydeleným celkovou tonážou exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť v uvedenom hospodárskom roku. Článok 6 ods. 5 vykonávacieho nariadenia definuje exportné záväzky, ktoré sa majú splniť v príslušnom hospodárskom roku, ako v zásade celé množstvo cukru, ktoré sa má vyviezť v prírodnom stave s vývoznými náhradami ( 40 ) stanovenými prostredníctvom verejných súťaží vyhlásených v danom hospodárskom roku alebo na základe vývozných licencií vydaných v danom hospodárskom roku a všetky predvídateľné vývozy cukru vo forme spracovaných výrobkov s vývoznými náhradami ( 41 )stanovenými na tento účel v danom hospodárskom roku, pričom tieto množstvá budú rovnomerne rozložené na celý hospodársky rok.

70.

Žalobcovia a francúzska vláda opakujú, že pri výpočte celkovej straty by mal byť cukor, ktorý nespôsobil Spoločenstvu nijakú stratu, vylúčený z exportovateľného zostatku, jedného z prvkov v uvedenom výpočte. Ak by Komisia pracovala na uvedenom základe, bolo by logické, aby taký cukor vylúčila aj z výpočtu priemernej straty, ďalšieho prvku. Komisia tak v súčasnosti koná. Táto otázka bola položená subsidiárne, konkrétne pre prípad, že Súdny dvor rozhodne, že pri výpočte celkovej straty by mal byť zohľadnený všetok cukor vyvezený v spracovaných výrobkoch. V uvedenom prípade, ak Komisia tiež nezohľadňuje pri výpočte priemernej straty všetok cukor vyvezený v spracovaných výrobkoch, bez ohľadu na to, či boli vyplatené vývozné náhrady, výpočet bude narušený, pretože údaj o vývozoch používaný na výpočet exportovateľného zostatku bude vyšší ako údaj používaný na výpočet priemernej straty. To by bolo v rozpore so zásadou proporcionality, keďže priemerná strata by bola umelo zvýšená, a teda by neodrážala skutočné priemerné náklady všetkých vývozov zohľadnených pri výpočte celkovej straty.

71.

Grécka a talianska vláda sa k výkladu priemernej straty nevyjadrujú.

72.

Nemecká vláda tvrdí, že ak by bol exportovateľný zostatok určovaný na základe všetkých vývozov, zatiaľ čo priemerná strata by bola vypočítavaná iba na základe tých vývozov, vo vzťahu ku ktorým boli vyplatené vývozné náhrady, mohlo by to vyústiť do toho, že by produkčný odvod prevyšoval skutočné straty, čo by bolo v rozpore so zásadou samofinancovania.

73.

Komisia poznamenáva, že Rada v článku 15 ods. 1 písm. d) základného nariadenia výslovne použila pojem „exportné záväzky“, a nie „vyvážané množstvá“. Pojem „záväzky“ predpokladá, že vývozy majú podporu opatrení Spoločenstva, konkrétne v tomto prípade vývozných náhrad. Okrem toho, keďže cieľom výpočtu priemernej straty je určiť náklady na jednotku prebytku cukru dostupného na trhu, pri určovaní uvedených nákladov by mali byť zahrnuté iba množstvá, vo vzťahu ku ktorým boli znášané ozajstné náklady na odpredaj.

74.

Článok 15 ods. 1 písm. d) definuje priemernú stratu alebo príjem ako rozdiel medzi celkovou hodnotou náhrad a celkovou hodnotou odvodov vydelených celkovou tonážou exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť v príslušnom hospodárskom roku. V praxi uvedený rozdiel obvykle vedie k priemernej strate, keďže svetové ceny sú obyčajne nižšie ako subvencované ceny v Spoločenstve. Uvedená priemerná strata je potom vynásobená exportovateľným zostatkom na účely získania odhadu celkovej straty. Uvedená strata je zasa vydelená odhadovanou výrobou cukru a výsledná suma je účtovaná výrobcom ako základný produkčný odvod.

75.

Už som vysvetlila, prečo zastávam názor, že pri výpočte exportovateľného zostatku by mal byť zohľadnený cukor obsiahnutý vo vyvážaných spracovaných výrobkoch, iba ak využil vývozné náhrady. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že logika vyžaduje, aby, ak je to tak, druhý prvok určujúci odhadovanú celkovú stratu, konkrétne priemerná strata, obdobne zohľadnil cukor vyvezený v spracovaných výrobkoch iba vtedy, keď využil vývozné náhrady.

76.

Z vyššie uvedených dôvodov zastávam názor, že na prejudiciálne otázky položené Finanzgericht Düsseldorf vo veci C-5/06 treba odpovedať takto:

77.

Z tých istých dôvodov zastávam názor, že na prvú prejudiciálnu otázku položenú tribunal de grande instance de Nanterre v spojených veciach C-23/06 až C-36/06 treba odpovedať takto:

a)

odhad produkcie cukru A a B, izoglukózy A a B a inulínového sirupu A a B priraditeľné príslušnému hospodárskemu roku;

b)

odhad množstiev cukru, izoglukózy a inulínového sirupu daného k dispozícii na spotrebu v rámci spoločenstva v priebehu príslušného hospodárskeho roka;

c)

exportovateľný zostatok získaný odčítaním množstva uvedeného v bode b) od množstva uvedeného v bode a);

d)

odhad priemernej straty alebo príjmu za tonu cukru čo sa týka exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť v bežnom [príslušnom — neoficiálny preklad] hospodárskom roku.

Táto priemerná strata alebo príjem sa má rovnať rozdielu medzi celkovou hodnotou náhrad a celkovou hodnotou odvodov na celkovú tonáž príslušných exportných záväzkov;

e)

odhad celkovej straty alebo príjmu získaný vynásobením exportovateľného zostatku uvedeného v bode c) priemernou stratou alebo príjmom uvedenými v bode d).

a)

exportovateľný zostatok stanovený na základe konečnej produkcie cukru A a B, izoglukózy A a B a inulínového sirupu A a B a konečného množstva cukru, izoglukózy a inulínového sirupu daného k dispozícii na spotrebu v spoločenstve;

b)

priemerná strata alebo príjem za tonu cukru vyplývajúce z príslušných celkových exportných záväzkov vypočítaných použitím metódy popísanej v druhom pododseku odseku 1 d);

c)

celková strata alebo príjem získané vynásobením exportovateľného zostatku uvedeného v bode a) priemernou stratou alebo príjmom uvedenými v bode b);

d)

celková čiastka základných produkčných odvodov a vybraných B odvodov.

—

pre cukor 2 % intervenčnej ceny bieleho cukru,

—

pre inulínový sirup vyjadrený ako ekvivalent cukor/izoglukóza uplatnením koeficientu 1,9 maximálnu hodnotu splatnú za biely cukor a

—

pre izoglukózu podiel základného produkčného odvodu znášaného výrobcami cukru.

—

za cukor B 30 % intervenčnej ceny bieleho cukru,

—

pre inulínový sirup B vyjadrený ako ekvivalent cukor/izoglukóza uplatnením koeficientu 1,9 maximálnu hodnotu splatnú za biely cukor B a

—

pre izoglukózu B podiel odvodu B znášaného výrobcami cukru.

—

hodnoty vybraných odvodov,

—

upravený maximálny percentuálny podiel odvodu B,

—

upravenú minimálnu cenu cukrovej repy B, ktorá zodpovedá upravenému maximálnemu percentuálnemu podielu odvodu B.“

a)

skladované na začiatku hospodárskeho roka;

b)

vyrobené v rámci kvót A a B;

c)

dovezené v prírodnom stave;

d)

obsiahnuté v dovezených spracovaných výrobkoch;

a)

vyvezené v prírodnom stave;

b)

obsiahnuté vo vyvezených spracovaných výrobkoch;

c)

skladované na konci hospodárskeho roka;

d)

na ktoré boli vydané osvedčenia o výrobných [produkčných — neoficiálny preklad] odvodoch uvedené v článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1260/2001.[ ( 43 )]

a)

celé množstvo cukru, ktoré sa má vyviesť v prírodnom stave s vývoznými náhradami alebo poplatkami stanovenými prostredníctvom verejných súťaží vyhlásených v danom hospodárskom roku;

b)

celé množstvo cukru, izoglukózy a inulínového sirupu, ktoré sa má vyviesť v prírodnom stave s vývoznými náhradami alebo odvodmi stanovenými periodicky na základe vývozných licencií vydaných v danom hospodárskom roku;

c)

všetky predvídateľné vývozy cukru, izoglukózy a inulínového sirupu vo forme spracovaných výrobkov s vývoznými náhradami alebo odvodmi stanovenými na tento účel v danom hospodárskom roku, pričom tieto množstvá budú rovnomerne rozložené na celý hospodársky rok.