Spojené veci T‑376/05 a T‑383/05

TEA-CEGOS a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejné zmluvy – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Krátkodobé najímanie odborníkov poverených poskytovať technickú podporu v prospech tretích krajín, ktorým sa poskytuje vonkajšia pomoc – Zamietnutie ponúk“

Abstrakt rozsudku

1.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Uzavretie zmluvy v rámci verejného obstarávania

2.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie

3.      Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

1.      Komisia disponuje širokou diskrečnou právomocou, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy vo verejnom obstarávaní, a preskúmanie Súdom prvého stupňa sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané predpisy upravujúce procesný postup a odôvodnenie, či je skutkový stav zistený presne, či nejde o zjavne nesprávne posúdenie a o zneužitie právomoci.

(pozri bod 50)

2.      Pokiaľ oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vydané v rámci postupu verejného obstarávania obsahuje ustanovenie, ktoré zakazuje, aby sa subjekty tej istej právnej skupiny zúčastnili tých istých verejných obstarávaní, za absencie zákonnej alebo súdmi uznávanej definície pojmu právna skupina, ktorá by stanovila kritériá takejto skupiny, je Komisia povinná na účely vyjadrenia sa k splneniu podmienok uplatnenia uvedeného ustanovenia vykonať preskúmanie každého konkrétneho prípadu s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti. Preto na uznanie existencie právnej skupiny Komisia musí určiť, či predmetné subjekty sú štrukturálne späté, keďže táto okolnosť môže viesť k vzniku rizika konfliktu záujmov alebo narušenia súťaže medzi uchádzačmi, pričom však analýzu štrukturálnych väzieb môžu podporiť ďalšie faktory, ktoré sa napríklad týkajú stupňa nezávislosti dotknutých subjektov.

(pozri body 51 – 53)

3.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Spoločenstva, sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva vytvorila v jeho vedomí dôvodné očakávania tým, že mu poskytla presné záruky. Takéto záruky predstavujú bez ohľadu na formu, v akej sú oznámené, presné, nepodmienečné a zhodné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, ak neexistujú presné záruky, ktoré by mu boli poskytnuté administratívou.

V tomto ohľade rozhodnutia Komisie o vybratí ponúk vydané v rámci postupu verejného obstarávania, ktoré výslovne uvádzajú, že podpísanie rámcovej dohody podlieha predloženiu dôkazu zo strany dotknutých osôb o tom, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií zodpovedajúcich dôvodom vylúčenia z verejného obstarávania, nemôžu byť z tohto dôvodu považované za obsahujúce presné záruky, čo sa týka skutočnosti, že rámcová dohoda bude v každom prípade podpísaná, a teda nemôžu viesť k vzniku dôvodných očakávaní dotknutých subjektov v tomto zmysle.

(pozri body 88, 90)

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

zo 14. februára 2006 (*)

„Verejné zmluvy – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Krátkodobé najímanie odborníkov poverených poskytovať technickú podporu v prospech tretích krajín, ktorým sa poskytuje vonkajšia pomoc – Zamietnutie ponúk“

V spojených veciach T‑376/05 a T‑383/05,

TEA-CEGOS, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),

Services techniques globaux (STG) SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko),

v zastúpení: G. Vandersanden a L. Levi, advokáti,

žalobcovia vo veci T‑376/05,

GHK Consulting Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: M. Dittmer a J.-E. Svensson, advokáti,

žalobca vo veci T‑383/05,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Wilderspin a G. Boudot, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorých predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutí Komisie z 12. októbra 2005, ktorými sa zamietajú ponuky predložené žalobcami v rámci verejného obstarávania s označením „EuropeAid/119860/C/SV/multi-Lot 7“ a zároveň všetkých ostatných rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci toho istého verejného obstarávania v nadväznosti na rozhodnutia z 12. októbra 2005,

SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),

v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. januára 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Uzatváranie zmlúv na poskytnutie služieb Komisie v rámci jej vonkajších opatrení sa spravuje druhou kapitolou hlavy IV nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74, ďalej len „rozpočtové nariadenie“), ako aj ustanoveniami druhej kapitoly hlavy III nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie finančného nariadenia (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „podrobné pravidlá na vykonávanie“).

2        Podľa článku 94 rozpočtového nariadenia, prevzatého bodom 2.3.3 praktickej príručky o zmluvných konaniach financovaných všeobecným rozpočtom Európskych spoločenstiev v rámci vonkajších opatrení (ďalej len „praktická príručka“):

„Nemožno uzavrieť zmluvu so záujemcom alebo uchádzačom verejnej súťaže, ktorí sú v priebehu verejného obstarávania

a)      vystavení konfliktu záujmov;

b)      zodpovední za uvedenie do omylu pri poskytnutí informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku pre účasť vo verejnej súťaži, alebo tieto informácie nevedia poskytnúť.“

3        Podľa článku 146 ods. 3 podrobných pravidiel na vykonávanie:

„Žiadosti o účasť v súťaži a súťažné návrhy, ktoré nespĺňajú všetky zásadné požiadavky stanovené v podporných dokumentoch týkajúcich sa výziev na predloženie súťažných návrhov alebo špecifické požiadavky uvedené v nich, sa vylúčia.

Výbor na vyhodnocovanie súťažných návrhov však môže záujemcov alebo uchádzačov požiadať o dodanie doplňujúcich materiálov alebo o vysvetlenie podporných dokumentov predložených v súvislosti s kritériami vylúčenia alebo výberu v stanovenej lehote.“

4        Článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vyhláseného v rámci verejného obstarávania s označením „EuropeAid/119860/C/SV/multi-Lot 7“ týkajúceho sa viacnásobnej rámcovej dohody na krátkodobé najímanie odborníkov poverených poskytovať technickú podporu v prospech tretích krajín, ktorým sa poskytuje vonkajšia pomoc (ďalej len „verejné obstarávanie“) uvádzal, že fyzické alebo právnické osoby (vrátane právnických osôb patriacich do tej istej právnej skupiny) môžu predložiť iba jednu žiadosť o účasť bez ohľadu na formu účasti (ako individuálny právny subjekt, spoločnosť s vedúcim postavením alebo partner skupiny záujemcu). V prípade, ak jedna právnická alebo fyzická osoba (vrátane právnických osôb patriacich do tej istej právnej skupiny) predloží viac ako jednu žiadosť o účasť, všetky žiadosti o účasť, na ktorých sa táto osoba zúčastňuje, budú vylúčené.

5        Vo vyhlásení, ktoré museli vyplniť záujemcovia a uchádzači, bola predovšetkým spomenutá povinnosť uviesť, či patria alebo nie do „skupiny alebo siete“.

6        Článok 14 pokynov pre uchádzačov upresňoval, že každý vybraný uchádzač bude o tejto skutočnosti písomne informovaný. Okrem iného stanovoval, že pred tým, ako zmluvný orgán podpíše s vybraným uchádzačom rámcovú dohodu, tento posledný menovaný musí predložiť doplňujúce dokumenty na účely preukázania pravdivosti svojich vyhlásení. Stanovilo sa, že ak uchádzač nebude schopný predložiť požadované dokumenty v lehote pätnástich kalendárnych dní nasledujúcich po oznámení výberu ponuky alebo ak sa preukáže, že poskytol nepravdivé informácie, výber ponuky sa bude považovať za neplatný. V takomto prípade zmluvný orgán mohol uzavrieť rámcovú dohodu s iným uchádzačom alebo zrušiť verejné obstarávanie.

7        Článok 16 pokynov pre uchádzačov stanovoval, že uchádzači, ktorí sa domnievali, že sa počas verejného obstarávania vyskytli chyby alebo nesprávnosti, majú právo podať námietku, na ktorú je zmluvný orgán povinný odpovedať do 90 dní.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

8        Komisia vyhlásila verejné obstarávanie prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania z 9. júla 2004 uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ S 132, 2004).

9        Konzorcium TEA-CEGOS (ďalej len „TEA-CEGOS Consortium“) prejavilo záujem zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. TEA-CEGOS, SA, bol zvolený za vedúcu spoločnosť tohto konzorcia na účely jeho účasti vo verejnom obstarávaní. Services techniques globaux (STG) SA je tiež členom TEA-CEGOS Consortium a poskytuje mu služby v oblasti technického a finančného riadenia.

10      Počas fázy podávania žiadostí o účasť a v súlade s požiadavkami oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania urobili jednotliví členovia TEA-CEGOS Consortium vyhlásenie, podľa ktorého sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií, ktorá by zodpovedala dôvodom vylúčenia uvedeným v bode 2.3.3 praktickej príručky. Dňa 18. augusta 2004 Danish Institute for Human Rights (ďalej len „DIHR“), člen TEA-CEGOS Consortium, adresoval Komisii dokument, v ktorom bolo uvedené, že DIHR mal svoju vlastnú správnu radu, ale bol súčasťou rozsiahlejšej štruktúry – Danish Centre for International Studies and Human Rights (ďalej len „Centrum“) – a jeho partnerom bol Danish Institute for International Studies (ďalej len „DIIS“), inštitút založený dánskym zákonom zo 6. júna 2002, ktorým tiež boli založené Centrum a DIHR.

11      GHK Consulting Ltd, spoločnosť založená podľa anglického práva, je súčasťou konzorcia, ktoré zoskupuje rozličné subjekty (ďalej len „GHK Consortium“), medzi ktoré patrí DIIS. GHK Consulting, bola prostredníctvom svojej divízie GHK International Ltd vybratá za vedúcu spoločnosť GHK Consortium na účely verejného obstarávania. Dňa 29. septembra 2004 počas podávania žiadostí o účasť DIIS urobil vyhlásenie, že nepatrí k skupine ani sieti.

12      E-mailom zo 17. decembra 2004 a listom z 31. decembra 2004 bol TEA‑CEGOS Consortium vyzvaný zúčastniť sa verejného obstarávania pre časť č. 7. Počas tejto etapy verejného obstarávania DIHR opätovne uviedol, že je súčasťou širšej štruktúry, teda Centra, ktorá zahŕňa aj iný inštitút, DIIS. GHK Consortium bol tiež vyzvaný na predloženie ponuky pre časť č. 7.

13      Listami z 20. mája 2005 sa TEA-CEGOS a GHK International oznámilo, že ponuky konzorcií, ku ktorým prináležia, neboli pre časť č. 7 vybraté. Uvedené listy upresňujú, že zmluvy boli konzorciám zaslané na podpis za podmienky, že preukážu, že sa nenachádzajú v jednej zo situácií zodpovedajúcej dôvodom vylúčenia ustanoveným v bode 2.3.3 praktickej príručky. Žalobcovia poskytli Komisii dokumenty, ktoré v tejto súvislosti považovali za relevantné.

14      Faxom z 22. júna 2005 požiadala Komisia TEA-CEGOS o vysvetlenie vzťahu, ktorý spájal DIHR s Centrom, ako aj jeho prípadnej autonómie voči Centru a tiež požiadala GHK International, aby jej objasnila právny status DIIS.

15      Dňa 23. júna 2005 TEA-CEGOS Consortium adresoval Komisii list DIHR vysvetľujúci jeho fungovanie. Dňa 24. júna 2005 GHK International zaslal Komisii faxom objasnenie týkajúce sa DIIS.

16      TEA-CEGOS Consortium odpoveďou na novú telefonickú žiadosť Komisie z 27. júna 2005, ktorej cieľom bolo získať doplňujúce podrobnosti, doručil Komisii v ten istý deň kópiu dánskeho zákona zo 6. júna 2002, ktorým sa založilo Centrum, sprevádzanú memorandom uvádzajúcim podstatné náležitosti tohto zákona a vzťah medzi Centrom a DIHR, ako aj list vedúceho administratívy Centra.

17      Dňa 14. júla 2005 adresoval TEA-CEGOS Consortium Komisii tiež vyhlásenie dánskeho ministerstva zahraničných vecí, v ktorom toto ministerstvo potvrdilo, že DIHR a DIIS boli v rámci Centra autonómne subjekty.

18      Listami z 18. júla 2005 (ďalej len „rozhodnutia z 18. júla 2005“) informovala Komisia TEA-CEGOS Consortium a GHK Consortium, že rozhodnutia o výbere ich ponúk boli založené na nesprávnych informáciách, ktoré jej boli poskytnuté počas verejného obstarávania, a že vo svetle týchto nových okolností musí byť ich žiadosť o účasť a ponuka zamietnutá.

19      Dňa 22. a 25. júla 2005 TEA-CEGOS Consortium na Komisii tvrdil, že sa v súvislosti s DIHR a DIIS nemožno domnievať, že tvoria súčasť jednej právnej skupiny v zmysle článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pričom pripomínal, že od začiatku verejného obstarávania uvádzal príslušnosť DIHR Centru. Dňa 27. júla 2005 Komisia potvrdila, že dostala list z 22. júla upresňujúc, že jeho obsah bude podrobnejšie preskúmaný.

20      Dňa 25. júla 2005 bol zoznam uchádzačov vybratých pre časť č. 7 uverejnený na internetovej stránke EuropeAid zmenený tak, že už sa v ňom nevyskytovali uvedené dve konzorciá.

21      Dňa 8. septembra 2005 sa TEA-CEGOS a STG obrátili na Komisiu, aby oznámili protiprávnosti, ktorými boli podľa nich postihnuté rozhodnutia z 18. júla 2005, žiadajúc následne, aby sa tieto rozhodnutia v čo najkratšej lehote preskúmali. Listom z 13. septembra 2005 im Komisia oznámila, že sa uskutočnilo preskúmanie a že adresovala Centru súbor otázok a požiadala ho o predloženie dokumentov, ktoré by mohli potvrdiť ním uvádzané odpovede.

22      Dňa 14. septembra 2005 TEA-CEGOS a STG zopakovali svoje želanie získať urýchlenú odpoveď týkajúcu sa konečného stanoviska, ktoré Komisia prijme. Dňa 21. septembra 2005 im Komisia oznámila, že očakáva od Centra určité informácie potrebné na to, aby rozhodla o ďalšom priebehu konania, pričom sa zaviazala, že im v čo najkratšom čase oznámi rozhodnutie, ktoré prijala.

23      E-mailom z 23. septembra 2005 a faxom z 26. septembra 2005 Centrum odpovedalo na otázky Komisie, pričom jej tiež zaslalo súbor dokumentov na podporu svojich odpovedí. Dňa 26. septembra 2005 GHK International zaslal Komisii list podporujúci odpovede uvádzané Centrom.

24      Dňa 27. septembra 2005 a 5. októbra 2005 TEA-CEGOS a STG zaslali Komisii dva listy, v ktorých sa predovšetkým zdôraznil nezávislý charakter obidvoch inštitúcií. V listoch podčiarkujú skutočnosť, že jediné dôvody, pre ktoré rozhodnutia o výbere mohli byť zrušené, boli dôvody uvedené v článku 14 pokynov pre uchádzačov, ktoré odkazovali na bod 2.3.3 praktickej príručky. Dodávali, že TEA-CEGOS Consortium nebol zodpovedný za žiadne nepredloženie informácie a žiadnu chybnú informáciu neposkytol.

25      Dňa 11. októbra 2005 sa TEA-CEGOS a STG obrátili na Komisiu, aby sa dozvedeli, či prijala konečné stanovisko týkajúce sa verejného obstarávania, pričom ju zároveň vyzvali, aby neuzavrela zmluvy v nadväznosti na rozhodnutia o výbere, ktoré prijme. Komisia im oznámila, že práve prijíma rozhodnutie.

26      Dvoma rozhodnutiami adresovanými 12. októbra 2005 jednak TEA-CEGOS Consortium a jednak GHK Consortium potvrdila Komisia rozhodnutia z 18. júla 2005 a zamietla ponuky týchto Konzorcií (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

27      TEA-CEGOS a STG návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. októbra 2005 podali žalobu vo veci T‑376/05.

28      Samostatným podaním zapísaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 14. októbra 2005 TEA-CEGOS a STG podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia v tejto veci a zároveň všetkých ostatných rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci toho istého verejného obstarávania v nadväznosti na toto rozhodnutie. Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2005 sa Komisii nariadilo prerušiť verejné obstarávanie s označením „EuropeAid/119860/C/SV/multi-Lot 7“ až do vydania uznesenia, ktorým sa konečným spôsobom rozhodne o návrhu na predbežné opatrenie. Z dôvodu dohody uzatvorenej 26. októbra 2005 medzi účastníkmi konania v súvislosti so zmierom, ktorý navrhol sudca pre nariadenie predbežných opatrení, bolo citované uznesenie zo 14. októbra 2005 zrušené uznesením Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2005. Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 11. januára 2006 bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia TEA-CEGOS a STG vymazaný z registra Súdu prvého stupňa s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

29      GHK Consulting návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. októbra 2005 podal žalobu vo veci T‑383/05 navrhujúc, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní uplatniac článok 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Dňa 7. novembra 2005 Komisia oznámila svoj súhlas s týmto návrhom.

30      Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. októbra 2005 GHK Consulting podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na odklad výkonu rozhodnutia v tejto veci a všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí vzhľadom na ostatných uchádzačov a zároveň návrh, aby Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenia na prerušenie účinkov týchto rozhodnutí. Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. decembra 2005 GHK Consulting informoval Súd prvého stupňa v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku, že vzal späť svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 11. januára 2006 bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia vymazaný z registra Súdu prvého stupňa, pričom o trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

31      Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 20. októbra 2005 GHK Consulting podal návrh na spojenie vecí T‑376/05 a T‑383/05. Komisia, ako aj TEA-CEGOS a STG uviedli 28. októbra 2005 a 8. novembra 2005, že voči spojeniu vecí nemajú žiadne námietky.

32      Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. októbra 2005 GHK Consulting podal návrh na zmenu jazyka konania tak, aby ním bola francúzština, využijúc pritom právo použiť v prípade potreby v rámci písomnej a ústnej časti konania angličtinu. Dňa 7. novembra 2005 Komisia uviedla, že nemá žiadne námietky v súvislosti s navrhovanou zmenou jazyka.

33      Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. novembra 2005 TEA‑CEGOS, STG a GHK Consulting požiadali, aby im bola poskytnutá možnosť priložiť do spisu v rámci žaloby vo veci samej dokumenty požadované predsedom Súdu prvého stupňa počas pojednávania o predbežnom opatrení. Dňa 4. novembra 2005 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa vyhovel tejto žiadosti za podmienky, že uvedené dokumenty budú adresované kancelárii Súdu prvého stupňa v anglickom jazyku najneskôr do 1. decembra 2005.

34      Dňa 8. novembra 2005 rozhodla druhá komora Súdu prvého stupňa vyhovieť jednak návrhu na prejednanie veci T‑383/05 v skrátenom súdnom konaní a jednak zmene jazyka konania v súlade so žiadosťou GHK Consulting.

35      Uznesením predsedu druhej komory Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2005 boli veci T‑376/05 a T‑383/05 spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj na účel vydania rozsudku.

36      Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. novembra 2005 Komisia navrhla, aby sa vo veci T‑376/05 rozhodlo v skrátenom súdnom konaní uplatnením článku 76a rokovacieho poriadku. Dňa 1. decembra 2005 TEA‑CEGOS a STG vyjadrili s týmto návrhom súhlas. Dňa 6. decembra 2005 sa druhá komora Súdu prvého stupňa rozhodla vyhovieť návrhu na prejednanie veci T‑376/05 v skrátenom súdnom konaní.

37      Podľa správy sudcu spravodajcu sa Súd prvého stupňa rozhodol začať ústnu časť konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. januára 2006.

38      Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

–        zrušil napadnuté rozhodnutia,

–        zrušil všetky ostatné rozhodnutia prijaté Komisiou v rámci verejného obstarávania v nadväznosti na napadnuté rozhodnutia,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

39      Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

–        zamietol žaloby,

–        zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

 Právny stav

40      Žalobcovia vo veci T‑376/05 uvádzajú štyri žalobné dôvody na podporu svojich žalôb. Prvým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila jednak článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a jednak článok 14 pokynov pre uchádzačov. Druhým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že Komisia si nesplnila povinnosť odôvodnenia a tiež porušila zásadu právnej istoty, pričom tiež vykonala zjavne nesprávne posúdenie v súvislosti s uplatnením článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Tretím žalobným dôvodom žalobcovia vytkli Komisii, že porušila zásadu správneho úradného postupu a nesplnila si svoju povinnosť riadnej starostlivosti. Nakoniec žalobcovia štvrtým žalobným dôvodom tvrdia, že Komisia porušila zásadu legitímnej dôvery. Keďže druhý žalobný dôvod vo veľkej miere podmieňuje rozhodnutie o ostatných žalobných dôvodoch, treba ho preskúmať na prvom mieste.

41      Žalobca vo veci T‑383/05 uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení uplatnenia článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, aj tento žalobný dôvod bude analyzovaný v rámci vyššie uvedeného druhého žalobného dôvodu.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia, zjavne nesprávnom posúdení a porušení zásady právnej istoty

 Tvrdenia účastníkov konania

42      TEA-CEGOS a STG tvrdia, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vylučuje žiadosti o účasť „fyzických a právnických osôb“, ktoré pre tú istú časť podajú viacero ponúk, vrátane „právnických osôb patriacich do tej istej právnej skupiny“. Definíciu pojmu „právna skupina“ však nepodáva ani právo Spoločenstva, ani dokumenty poskytnuté v rámci verejného obstarávania. Vzhľadom na neexistenciu takejto definície sa GHK Consulting domnieva, že vylúčenie ponuky, tak ako to stanovuje článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, môže nastať iba za predpokladu, že subjekty patria do tej istej skupiny, teda ak sú kontrolované jednou spoločnou materskou spoločnosťou, alebo ak nad sebou vzájomne vykonávajú kontrolu. GHK Consulting však v prejednávanej veci tvrdí, že DIHR a DIIS sú nezávislé, že majú svoje vlastné stanovy a sledujú každý osobitné ciele, pričom Centrum bolo založené na účely uľahčenia správy týchto dvoch inštitúcií. Spoločná je iba správa ich administratívnych služieb, keďže tieto sú spravované Centrom, ktoré za takto poskytnuté plnenia dostáva odplatu. Okrem iného TEA-CEGOS a STG tvrdia, že Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že opomenula zobrať na zreteľ skutočnosť, že každý z inštitútov disponuje vlastným majetkom.

43      TEA-CEGOS a STG sa domnievajú, že Komisia zmenila svoj výklad pojmu „právna skupina“, pretože v rozhodnutiach z 18. júla 2005 po prvýkrát vyhlásila, že kritérium nezávislosti už nie je rozhodujúce a že stačí, ak DIHR tvorí súčasť štruktúry Centra, a tento prístup bol potvrdený v napadnutých rozhodnutiach, čím sa porušila zásada právnej istoty.

44      TEA-CEGOS a STG pripomínajú, že cieľ sledovaný článkom 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania spočíva v zabránení konfliktu záujmov medzi osobami, ktoré by sa mohli, či už priamo alebo nepriamo, uchádzať viackrát o tú istú zmluvu a ocitnúť sa takto v konkurenčnej pozícii pre rámcovú dohodu alebo následne pre špecifické zmluvy. Ak by teda DIHR a DIIS neboli vo vzťahu k Centru nezávislé a museli by na uzavretie zmluvy získať predchádzajúci súhlas Centra, mohol by medzi nimi existovať konflikt záujmov. V prejednávanej veci sa TEA-CEGOS a STG domnievajú, že konanie každého subjektu môže byť pripísané iba jemu samotnému a nie ostatným, a teda Centrum a dva inštitúty nemôžu predstavovať jeden hospodársky subjekt (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T‑325/01, Zb. s. II‑3319, body 218 a 219). Komisia sa preto nemohla domnievať, tak ako je to v prejednávanej veci, že príslušnosť dvoch inštitútov k Centru predstavuje medzi nimi prekážku účinnej súťaži pre vykonanie rámcovej dohody. V prípade, ak by ustanovenia článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neuznávali analýzu konfliktu záujmov, TEA-CEGOS a STG sa domnievajú, že treba považovať tento článok za zjavne neprimeraný a nevhodný vo vzťahu k sledovanému cieľu, konkrétne zabráneniu konfliktu záujmov medzi uchádzačmi.

45      Komisia uznáva, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania neobsahuje definíciu pojmu „právna skupina“. Tento pojem je však všeobecný a umožňuje pokryť rôzne situácie, pričom Komisia pri rozhodovaní o existencii právnej skupiny uplatňuje posúdenie in concreto. Pripomína, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania preberá všeobecnejšie ustanovenie rozpočtového nariadenia, konkrétne článok 94 tohto nariadenia, ktorý výslovne ustanovuje vylúčenie kandidátov, ktorí sú v konflikte záujmov. Komisia tvrdí, že v prejednávanej veci príslušnosť dvoch inštitútov k Centru sťažuje účinnú súťaž medzi nimi, keďže tieto inštitúty majú blízke oblasti expertízy a rozsah ich kompetencií sa môže prekrývať. Navyše je článok 13 dostatočne jasný, pretože zakazuje príslušnosť k tej istej právnej skupine, pričom takto zavádza štrukturálne kritérium.

46      Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov založené na porušení zásady právnej istoty a porušení povinnosti odôvodnenia Komisia sa domnieva, že nie sú dôvodné.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

47      Po prvé, pokiaľ ide o výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia, treba skonštatovať, že dôvody, pre ktoré Komisia zamietla ponuky žalobcov, jasne vyplývajú z odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

48      Podľa ustálenej judikatúry totiž dosah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy príslušného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovať úvahy inštitúcie takým spôsobom, že na jednej strane umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva a preskúmať, či rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné, a na druhej strane umožní súdu Spoločenstva, aby vykonal príslušné preskúmanie zákonnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, body 15 a 16, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. apríla 2003, Forum des migrants/Komisia, T‑217/01, Zb. s. II‑1563, bod 68).

49      V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutia výslovne uvádzajú, že ponuky dvoch konzorcií porušujú článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v tom, že DIIS a DIHR prináležia k tej istej právnej skupine, pričom skutočnosti, ktoré umožnili Komisii dospieť k tomuto záveru, sú uvedené v týchto rozhodnutiach. Okrem iného treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia boli prijaté v nadväznosti na podrobné preskúmanie uskutočnené Komisiou pred rozhodnutiami z 18. júla 2005 a po vypočutí žalobcov. Títo poslední menovaní teda vedeli o pochybnostiach Komisie v súvislosti s povahou vzťahu existujúceho medzi dvoma inštitútmi a Centrom. Za týchto podmienok nemôže byť uvedená výhrada prijatá.

50      Po druhé, pokiaľ ide o výhradu založenú na zjavne nesprávnom posúdení, ktorým by mali byť postihnuté napadnuté rozhodnutia, treba pripomenúť, že Komisia disponuje širokou diskrečnou právomocou, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy vo verejnom obstarávaní, a že preskúmanie Súdom prvého stupňa sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané predpisy upravujúce procesný postup a odôvodnenie, či je skutkový stav zistený presne, či nejde o zjavne nesprávne posúdenie a o zneužitie právomoci (rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, Zb. s. II‑387, bod 147, a z 26. februára 2002, Esedra/Komisia, T‑169/00, Zb. s. II‑609, bod 95).

51      Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zakazoval, aby sa subjekty tej istej právnej skupiny zúčastnili na tom istom verejnom obstarávaní, napríklad ako členovia konzorcia, aby sa tak vylúčilo riziko konfliktu záujmov alebo narušenia súťaže medzi uchádzačmi. Z uvedeného zákazu vyplýva, že dodržiavanie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania podmieňovalo platnosť ponuky, pričom Komisia požívala širokú diskrečnú právomoc pre vymedzenie tak obsahu, ako aj vykonania pravidiel uplatniteľných na uzavretie zmluvy vo verejnom obstarávaní. Teda aj za predpokladu, že porušenie tohto článku sa zistí až v pokročilom štádiu verejného obstarávania, tento článok sa bude uplatňovať.

52      Vzhľadom na tieto úvahy treba v prejednávanej veci určiť, či Komisia vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že sa domnievala, že DIIS a DIHR prináležali do tej istej právnej skupiny. Na tento účel treba pripomenúť, že za absencie zákonnej alebo súdmi uznávanej definície pojmu právna skupina, ktorá by stanovila kritériá takejto skupiny, bola Komisia povinná na účely vyjadrenia sa k splneniu podmienok uplatnenia článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vykonať preskúmanie každého konkrétneho prípadu s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti.

53      Preto na uznanie existencie právnej skupiny v tomto spore Komisia musela určiť, či predmetné subjekty boli štrukturálne späté s Centrom, keďže táto okolnosť môže viesť k vzniku rizika konfliktu záujmov alebo narušenia súťaže medzi uchádzačmi, pričom však analýzu štrukturálnych väzieb môžu podporiť ďalšie faktory, ktoré sa napríklad týkajú stupňa nezávislosti dotknutých subjektov a ktoré účastníci kvalifikujú ako „funkcionálne kritérium“.

54      V prejednávanej veci z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že Komisia skonštatovala, že DIIS a DIHR tvorili právne súčasť Centra a sú takto súčasťou tej istej štruktúry. Z dánskeho zákona zo 6. júna 2002, ako aj zo stanov Centra a inštitútov dospela k záveru, že DIIS a DIHR nepredstavujú právne subjekty odlišné od Centra, a zdôraznila, že Centrum zabezpečuje predovšetkým spoločnú správu týchto dvoch inštitútov, ktoré sú okrem iného zastúpené v správnej rade Centra.

55      Po prvé, pokiaľ ide o štrukturálnu príslušnosť inštitútov k Centru, zo spisu a osobitne z časti 1 oddielu 2 stanov Centra vyplýva, že Centrum sa skladá z dvoch nezávislých subjektov: DIIS a DIHR, pričom oba inštitúty a Centrum zdieľajú tie isté priestory.

56      Pokiaľ ide o správu dvoch inštitútov, ako to zdôraznila Komisia v napadnutých rozhodnutiach, článok 2 stanov Centra uvádza, že Centrum „zabezpečuje spoločnú správu financií, ľudských zdrojov, administratívy, spoločných služieb a spoločnej knižnice dvoch inštitútov“. Administratívne služby, ako sú platba miezd a správa fakturácie teda zabezpečuje Centrum, ktoré dostáva od dvoch inštitútov osobitnú odplatu za poskytnuté plnenia, pričom Centrum je tiež poverené prijímaním platieb uhrádzaných v prospech inštitútov.

57      Komisia tiež v napadnutých rozhodnutiach zdôraznila, že existuje vzťah medzi inštitútmi a správnou radou Centra, keďže niektorých jej členov menuje DIIS a DIHR (časť 5 oddiel 3 dánskeho zákona zo 6. júna 2002). Výmena názorov týkajúcich sa obchodných stratégií, ktoré sa majú realizovať dvoma inštitútmi, sa teda môže uskutočniť na vysokej úrovni štruktúry. Tento vzťah je posilnený skutočnosťou, ktorá tiež vyplýva zo spisu, že správna rada Centra prerokováva plány činnosti dvoch inštitútov.

58      Z vyššie uvedeného vyplýva, že dva inštitúty treba považovať za subjekty tvoriace štrukturálne súčasť tej istej právnej skupiny. Komisia preto nevykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že uplatnila článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, táto štrukturálna príslušnosť je totiž dostatočným ukazovateľom rizika narušenia súťaže medzi uchádzačmi, či dokonca konfliktu záujmov. Okrem iného treba skonštatovať, že zohľadnenie okolností tvoriacich funkcionálne kritérium nespochybňuje posúdenie Komisie v tejto súvislosti.

59      Po druhé, pokiaľ ide o funkcionálne kritérium, teda nezávislosť inštitútov vo vzťahu k Centru, Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že finančná nezávislosť inštitútov je relatívne obmedzená vplyvom Centra. Ako totiž vyplýva zo spisu, DIIS a DIHR sú financované čiastočne z verejných zdrojov poskytnutých Centru, ktoré ich musí rozdeliť vo výške 80 % pre DIIS a 20 % pre DIHR. Navyše články 4 a 15 stanov DIIS uvádzajú, že DIIS „je pod záštitou [Centra]“ a že „účty inštitútu ako subjektu [Centra] sú kontrolované ‚Rigsrevisor‘“. Takisto aj účty DIHR musia byť schvaľované správnou radou Centra.

60      Pokiaľ ide o rozhodovaciu nezávislosť inštitútov, žalobcovia zdôrazňujú, že správne rady inštitútov sú vo vzťahu k Centru autonómne. Toto tvrdenie však nestačí na spochybnenie zistenia, podľa ktorého DIIS a DIHR patria do tej istej právnej skupiny, pretože táto príslušnosť nevylučuje nevyhnutne rozhodovaciu nezávislosť rozdielnych právnych subjektov, ktoré spoločne existujú v rámci tej istej skupiny.

61      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého Komisia opomenula prihliadnuť na skutočnosť, že inštitúty vlastnia oddelený majetok, Súd prvého stupňa konštatuje, že žalobcovia nepredložili vierohodné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že Komisia uviedla v napadnutých rozhodnutiach nesprávne, že aktíva inštitúcií patria Centru. Skutočnosť, že Komisia sa domnievala, že inštitúty nemali právnu subjektivitu, nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie vedúce k nesprávnemu uplatneniu článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Na jednej strane treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia nie sú vôbec založené na neexistencii právnej subjektivity, táto skutočnosť v nich nie je vôbec spomenutá. Na druhej strane, ako to z právneho hľadiska dostatočne preukazuje Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, aj za predpokladu, že inštitúty by mali vlastnú právnu subjektivitu, príslušnosť DIIS a DIHR k Centru odôvodnila uplatnenie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

62      Komisia preto nevykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že sa oprela hlavne o štrukturálne kritérium. Skutočnosť, že najskôr žiadala informácie týkajúce sa funkcionálneho kritéria, aby následne zvolila štrukturálne kritérium, nemôže zmeniť toto konštatovanie, pretože Komisia pred uplatnením článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vykonala podrobnú analýzu okolností prejednávanej veci.

63      Preto výhrada, podľa ktorej Komisia porušila zásadu právnej istoty tým, že sa rozhodla zvoliť si štrukturálne kritérium, nie je dôvodná. Okrem iného odstránenie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania z neskorších oznámení o verejných obstarávaniach nemá vplyv na vyriešenie prejednávaného sporu, pretože zákonnosť aktu musí byť posúdená v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v čase, keď bol prijatý (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C‑449/98 P, Zb. s. I‑3875, bod 87; rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T‑177/94 a T‑377/94, Zb. s. II‑2041, bod 119).

64      Pokiaľ ide o údajne neprimeraný a nevhodný charakter článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, žalobcovia počas pojednávania uviedli, že rozsah pôsobnosti článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bol príliš široký, keďže sa môže vzťahovať na situácie, v ktorých zo štrukturálnej príslušnosti nemôže v žiadnom prípade vyplynúť konflikt záujmov. V tejto súvislosti treba predpokladať, že vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc Komisie a potrebu dopredu stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, Komisia sa nedopustila zjavného prekročenia svojej právomoci tým, že rozhodla o obsahu článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a uplatnila ho na ponuky žalobcov. Osobitne, Komisia neprekročila medze svojej právomoci tým, že v článku 13 stanovila, že príslušnosť právnických osôb k tej istej právnej skupine vedie k ich vylúčeniu z verejného obstarávania.

65      Súd prvého stupňa opakovane uvádza, že Súdny dvor sa v rozsudku z 3. marca 2005, Fabricom (C‑21/03 a C‑34/03, Zb. s. I‑1559, bod 36), domnieval, že záujemca alebo uchádzač nemôže byť automaticky vylúčený z postupu verejného obstarávania bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa o dôvodoch, ktoré odôvodňujú takéto vylúčenie.

66      V prejednávanej veci treba skonštatovať, že pri výkone svojej širokej diskrečnej právomoci Komisia pred tým, ako určila príslušnosť dvoch inštitútov k tej istej právnej skupine a uplatnila článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, umožnila žalobcom podrobne a opakovane vysvetliť vzťah, ktorý viaže dva inštitúty k Centru. O konečnom vylúčení žalobcov z postupu verejného obstarávania sa rozhodlo až po tom, ako mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko v súvislosti so vzťahmi existujúcimi medzi DIIS a DIHR. V dôsledku toho teda Komisia neuplatnila automaticky ustanovenia uvedené v článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Okolnosti prejednávanej veci sú teda odlišné od okolností, ktoré viedli k vydaniu už citovaného rozsudku Fabricom. Tvrdenie žalobcov týkajúce sa neprimeraného alebo nevhodného charakteru článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania musí byť preto zamietnuté.

67      Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na štrukturálnu príslušnosť DIIS a DIHR k Centru Komisia nevykonala zjavne nesprávne posúdenie a neporušila zásadu právnej istoty tým, že sa domnievala, že dva inštitúty sú súčasťou tej istej právnej skupiny, a uplatnila článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Druhý žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 13 oznámenia o verejnom obstarávaní a článku 14 pokynov pre uchádzačov

 Tvrdenia účastníkov konania

68      TEA-CEGOS a STG pripomínajú, že podľa článku 14 pokynov pre uchádzačov podpísanie rámcovej dohody s vybratým uchádzačom je podmienené poskytnutím dodatočných dokumentov, ktorých cieľom je preukázať presnosť vyhlásení uchádzačov vykonaných počas verejného obstarávania. Rozhodnutie o uzavretí zmluvy malo byť preto vyhlásené za neplatné výlučne za predpokladu, že vybratý uchádzač nebol spôsobilý predložiť tieto dokumenty alebo poskytol počas verejného obstarávania chybné informácie.

69      Zdôrazňuje, že v prejednávanej veci TEA-CEGOS Consortium jednak v súlade so žiadosťou vyjadrenou v liste z 20. mája 2005 (pozri bod 13 vyššie) poskytol dokumenty v požadovanej lehote pätnástich kalendárnych dní a jednak nepredložil žiadne chybné informácie, pričom príslušnosť DIHR k Centru bola spomínaná od podania žiadosti o účasť. V dôsledku toho TEA-CEGOS a STG tvrdia, že požadované dôkazy boli riadne predložené pri dodržaní článku 14 pokynov pre uchádzačov. Okrem iného sa TEA-CEGOS a STG domnievajú, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa môže uplatniť iba po tom, ako bolo prijaté rozhodnutie o uzavretí zmluvy. Jediné dôvody, pre ktoré mohlo byť rozhodnutie o uzavretí zmluvy zrušené, sú tie, ktoré uvádza článok 14 pokynov pre uchádzačov odkazujúci na bod 2.3.3 praktickej príručky.

70      Komisia spochybňuje tvrdenia uvádzané žalobcami. Podľa nej listy z 20. mája 2005 nemôžu byť prirovnávané k rozhodnutiam, ktorými sa konečným spôsobom uzatvára zmluva so žalobcami, pretože uzavretie zmluvy je podmienené predložením dokumentov odôvodňujúcich, že žalobcovia sa nenachádzajú v situácii zodpovedajúcej dôvodom vylúčenia. Komisia sa však domnieva, že predložené dokumenty poukazujú na nedodržiavanie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania žalobcami.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

71      Treba zdôrazniť, že rozhodnutia z 20. mája 2005 výslovne uvádzajú, že podpísanie rámcovej dohody je podmienené dôkazom, ktorý musia predložiť žalobcovia, o tom, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií zodpovedajúcich dôvodom vylúčenia stanoveným v bode 2.3.3 praktickej príručky. Okrem iného zo samotného znenia článku 14 pokynov pre uchádzačov vyplýva, že vybratí uchádzači sú povinní preukázať pravdivosť svojich vyhlásení. Preto uzavretie zmluvy bolo podmienené predložením dokumentov spôsobilých preukázať pravdivosť informácií uvedených žalobcami pri predložení ich ponuky a prostredníctvom overenia Komisie, že článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bol dodržaný.

72      Ako už bolo totiž skôr uvedené (bod 51 vyššie), dodržanie článku 13 podmieňovalo platnosť každej ponuky a Komisia mohla uplatniť tento článok v pokročilom štádiu konania, prinajmenšom až do okamihu preskúmania dôkazov spomenutých v predchádzajúcom bode. V dôsledku toho tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa článok 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nemôže uplatniť po tom, ako sa prijalo rozhodnutie o uzavretí zmluvy, nie je dôvodné.

73      Prvý žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady správneho úradného postupu a nesplnení povinnosti riadnej starostlivosti

 Tvrdenia účastníkov konania

74      TEA-CEGOS a STG pripomínajú, že Komisia vedela o príslušnosti DIHR k Centru od podania žiadosti o účasť. Ak Komisia mala pochybnosti v súvislosti s dôsledkami príslušnosti DIHR k Centru, mala požiadať TEA-CEGOS Consortium o vysvetlenie počas verejného obstarávania, a nie po tom, ako sa rozhodla uzavrieť s ním zmluvu. Komisia tým, že to opomenula urobiť, porušila zásadu riadneho úradného postupu. Tiež mala odpovedať na listy TEA-CEGOS Consortium z 22. a 25. júla 2005, čo urobila až po výzve TEA-CEGOS. Podľa žalobcov preto treba odsúdiť ľahkovážnosť, s akou Komisia postupovala, pričom tento prístup sa prejavil v protichodných informáciách na jej internetovej stránke v súvislosti s uchádzačmi vybratými pre časť č. 7.

75      Komisia zdôrazňuje, že ak je aj pravda, že DIHR oznámil existujúci vzťah s DIIS, DIIS v tomto zmysle neposkytol vyhlásenie. Informačný systém zavedený v rámci správneho konania preto nebol spôsobilý odhaliť prípadné porušenie článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia, ktorá bola na existenciu vzťahu medzi DIHR a DIIS upozornená treťou osobou, preto reagovala tak, že požiadala žalobcov v tomto bode o vysvetlenie. Tiež nemožno Komisii vytýkať prípadné porušenie povinnosti riadnej starostlivosti. Komisia okrem iného tvrdí, že na žiadosti žalobcov z 22. a 25. júla 2005 urýchlene odpovedala, a to už 27. júla 2005 informujúc ich predovšetkým, že ich pripomienky zoberie do úvahy a oznámi im v čo najkratšej dobe zamýšľané dôsledky.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

76      Z judikatúry vyplýva, že medzi záruky poskytnuté právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach patrí najmä zásada správneho úradného postupu, na ktorú sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie preskúmať so starostlivosťou a nestrannosťou všetky relevantné okolnosti daného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T‑44/90, Zb. s. II‑1, bod 86, a z 11. septembra 2002, Alpharma/Rada, T‑70/99, Zb. s. II‑3495, bod 182). Komisia je tiež povinná dbať na to, aby v každom štádiu verejného obstarávania bola dodržiavaná zásada rovnakého zaobchádzania a následne zásada rovnosti šancí všetkých uchádzačov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia /CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb. s. I‑3801, bod 108, a rozsudok ADT Projekt/Komisia, už citovaný, bod 164).

77      V prejednávanej veci Komisia žalobcom oznámila 20. mája 2005, že ich ponuky boli vybraté pre časť č. 7 pod podmienkou, že žalobcovia predložia dokumenty preukazujúce, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií zodpovedajúcich dôvodom vylúčenia stanovených v bode 2.3.3 praktickej príručky.

78      Treba skonštatovať, že DIHR uvádzal svoju príslušnosť k Centru od podania žiadosti o účasť TEA-CEGOS Consortium, pričom tiež uviedol, že jeden z jeho partnerov bol DIIS. DIIS vyhlásil, že nie je súčasťou žiadnej skupiny alebo siete. Ak sa teda aj DIIS domnieval, že skutočne neprináleží k právnej skupine, prinajmenšom mal Komisii oznámiť, vzhľadom na informácie požadované vo formulári pre vyhlásenie, že udržoval vzťahy s Centrom, a teda tvorí súčasť siete, stanovy Centra totiž výslovne uvádzajú, že DIIS predstavuje jeden z jeho subjektov.

79      Hoci sú vyhlásenia DIIS chybné, treba zdôrazniť, že technická ponuka predložená GHK Consortium uvádzala mená rozličných členov Konzorcia a že DIIS tam bol uvedený na treťom mieste. V dôsledku toho si Komisia mohla všimnúť, že vyhlásenie DIIS nebolo presné. Skutočnosť, že Komisia si uvedomila príslušnosť inštitútov k Centru až v pokročilom štádiu konania, však nemá vplyv na vyriešenie tohto sporu, pretože aj v tomto štádiu mala byť ponuka GHK Consortium v súlade s článkom 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vylúčená.

80      V každom prípade komplexnosť spočívajúca v rôznosti informácií predložených počas verejných obstarávaní môže vysvetľovať, že Komisia si uvedomila existenciu príslušnosti k Centru až po podmienenom vybratí obidvoch ponúk. Žalobcovia boli totiž až v tomto štádiu konania povinní poskytnúť dokumenty, ktoré preukazovali pravdivosť ich pôvodných vyhlásení. Z uvedeného vyplýva, že Komisia neporušila zásadu správneho úradného postupu tým, že vzniesla otázku príslušnosti inštitútov k Centru až po podmienečnom prijatí ponuky GHK Consortium.

81      Pokiaľ ide o vedenie verejného obstarávania Komisiou, treba zdôrazniť, že od 22. júna 2005 Komisia žiadala TEA‑CEGOS, aby vysvetlil vzťah, ktorý spájal DIHR a Centrum a požiadala GHK International, aby jej objasnil právny status DIIS. V nadväznosti na informácie predložené TEA-CEGOS ho Komisia 27. júna 2005 požiadala, predtým, ako prijala rozhodnutie z 18. júla 2005, aby jej poskytol doplňujúce informácie. Navyše, zo skutkových okolností vyplýva, že medzi 18. júlom a 12. októbrom 2005 bola Komisia v stálom kontakte so žalobcami a osobitne ich upovedomila, že pristúpi k opätovnému preskúmaniu predložených informácií a v čo najkratšom čase im oznámi konečné stanovisko, ktoré prijme. Komisia sa okrem iného zaviazala urýchlene odpovedať na žiadosti žalobcov hlavne tým, že už informovala advokátov TEA-CEGOS o stave konania 13. septembra 2005, pričom posledne menovaní vyjadrili želanie poznať stav konania 8. septembra 2005.

82      Pokiaľ ide o protichodné informácie, ktoré boli zverejnené na internetovej stránke EuropeAid, treba skonštatovať, že mená vybraných uchádzačov uvedených na tejto stránke boli tie, ktoré Komisia vybrala podmienečne. Bolo teda logické, že mená žalobcov tam boli uvedené, pretože až v okamihu, keď mali títo posledne menovaní preukázať pravdivosť svojich vyhlásení, teda v prejednávanej veci v nadväznosti na rozhodnutia z 20. mája 2005, sa príslušnosť DIIS a DIHR k Centru prejavila jasným a jednoznačným spôsobom. Akonáhle boli rozhodnutia z 18. júla 2005 prijaté, mená žalobcov boli z tejto stránky stiahnuté, a to od 25. júla 2005.

83      Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali, že Komisia porušila zásadu správneho úradného postupu a nesplnila si povinnosť riadnej starostlivosti, a teda ich výhrady sú v každom prípade nedôvodné. Tretí žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na retroaktívnom zrušení napadnutých rozhodnutí a porušení zásady legitímnej dôvery

 Tvrdenia účastníkov konania

84      TEA-CEGOS a STG sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie ruší rozhodnutie z 20. mája 2005, ktorým sa uzatvára zmluva s TEA-CEGOS Consortium, čo v skutočnosti predstavuje retroaktívne zrušenie správneho aktu. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že retroaktívne zrušenie priaznivého správneho aktu podlieha prísnym podmienkam (rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, Zb. s. 585, bod 38). Tiež uvádzajú, že ak aj podľa ustálenej judikatúry treba priznať akejkoľvek inštitúcii Spoločenstva, ktorá určí, že ňou prijatý akt je protiprávny, právo zrušiť tento akt v primeranej lehote so spätným účinkom, toto právo môže byť obmedzené nevyhnutnosťou rešpektovať legitímnu dôveru adresáta aktu, ktorý sa mohol spoliehať na jeho zákonnosť (rozsudok Súdneho dvora zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament, C‑90/95 P, Zb. s. I‑1999, bod 35).

85      TEA-CEGOS a STG tvrdia, že v prejednávanej veci pôvodné rozhodnutie nie je protiprávne, a nemalo byť teda zrušené. Aj za predpokladu, že toto rozhodnutie bolo protiprávne, čo však podľa nich nie je pravda, o jeho zrušení sa mohlo rozhodnúť iba s výhradou, že budú splnené podmienky stanovené na tento účel vyššie uvedenou judikatúrou. Žiadosť Komisie o vysvetlenie vzťahov medzi DIHR a Centrom bola predostretá až 22. júna 2005, hoci Komisia disponovala vyhlásením DIHR už od októbra 2004. Až o dva mesiace po prijatí priaznivého rozhodnutia z 20. mája 2005 bolo toto rozhodnutie zrušené. TEA-CEGOS Consortium tiež odpovedal na otázky Komisie tak, ako boli vyjadrené vo faxe z 22. júna 2005. Ním napadnuté rozhodnutie však bolo založené na odôvodneniach nezodpovedajúcich týmto otázkam. TEA-CEGOS a STG sa v dôsledku toho domnievajú, že mohli legitímne očakávať, že údaje poskytnuté Komisii nebudú spochybnené a nemôžu založiť rozhodnutie popierajúce uzavretie zmluvy. Žalobcovia sa v dôsledku toho domnievajú, že sa mohli spoľahnúť na zákonnosť rozhodnutia z 20. mája 2005 a veriť v zachovanie platnosti tohto rozhodnutia. Za týchto podmienok bola porušená ich legitímna dôvera a tiež sa nedodržali podmienky, za ktorých je možné zrušiť správny akt.

86      Komisia zdôrazňuje, že listy z 20. mája 2005 uvádzajú, že žiadosť o účasť žalobcov bude prijatá za podmienky, že predložia požadované dokumenty podľa článku 14 pokynov pre uchádzačov. Domnieva sa preto, že tieto listy neobsahovali rozhodnutie, ale iba jednoduchú informáciu o podmienečnom zámere Komisie vybrať ponuky žalobcov. Dodáva, že keďže žalobcovia neboli schopní preukázať, že dva inštitúty spĺňajú podmienky článku 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, zmluva s nimi nemohla byť v žiadnom prípade uzavretá.

 Posúdenie Súdom prvého stupňa

87      V prvom rade treba pripomenúť, že retroaktívne zrušenie priaznivého správneho aktu podlieha prísnym podmienkam (rozsudok Herpels/Komisia, už citovaný, bod 38). Podľa ustálenej judikatúry, ak aj treba priznať akejkoľvek inštitúcii Spoločenstva, ktorá určí, že ňou prijatý akt je protiprávny, právo zrušiť tento akt v primeranej lehote so spätným účinkom, toto právo môže byť obmedzené nevyhnutnosťou rešpektovať legitímnu dôveru príjemcu aktu, ktorý sa mohol spoliehať na jeho zákonnosť (rozsudky Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, Zb. s. 749, body 10 až 12; z 26. februára 1987, Consorzio Cooperative d’Abruzzo/Komisia, 15/85, Zb. s. 1005, body 12 až 17; z 20. júna 1991, Cargill/Komisia, C‑248/89, Zb. s. I‑2987, bod 20; Cargill, C‑365/89, Zb. s. I‑3045, bod 18, a de Compte/Parlament, už citovaný, bod 35).

88      Po druhé treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Spoločenstva, vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Spoločenstva vytvorila v jeho vedomí dôvodné očakávania tým, že mu poskytla presné záruky. Takéto záruky predstavujú bez ohľadu na formu, v akej sú oznámené, presné, nepodmienečné a zhodné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T‑66/96 a T‑221/97, Zb. VS s. I‑A‑449 a II‑1305, body 104 a 107). Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, ak neexistujú presné záruky, ktoré by mu poskytla administratíva (rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. januára 2000, Mehibas Dordtselaan/Komisia, T‑290/97, Zb. s. II‑15, bod 59, a z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, T‑273/01, Zb. s. II‑1093, bod 26).

89      V prejednávanej veci, predovšetkým pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov týkajúce sa zrušenia správneho aktu, treba pripomenúť, že rozhodnutia z 20. mája 2005 boli podmienečné akty. Podpísane rámcovej dohody pre časť č. 7 ustanovené napadnutými rozhodnutiami podliehalo podmienke, že žalobcovia predložia dôkaz, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií zodpovedajúcej dôvodom vylúčenia uvedeným v bode 2.3.3 praktickej príručky. Za týchto okolností sa zdá, že neuzavretie zmluvy so žalobcami nevyplýva zo zrušenia rozhodnutia, ktorým sa s nimi uzavrela zmluva, ale z toho, že žalobcovia nesplnili podmienky, ktorým takéto rozhodnutie podliehalo. V dôsledku toho tvrdenie žalobcov v tomto bode nie je opodstatnené.

90      Ďalej, pokiaľ ide o porušenie legitímnej dôvery namietané TEA‑CEGOS a STG, rozhodnutia z 20. mája 2005 neobsahovali presné záruky, čo sa týka skutočnosti, že rámcová dohoda bude v každom prípade podpísaná, a teda nemohli viesť k vzniku dôvodných očakávaní žalobcov v tomto zmysle, pretože výslovne uvádzali, že podpísanie rámcovej dohody podlieha predloženiu dôkazu o tom, že žalobcovia sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií zodpovedajúcich dôvodom vylúčenia stanoveným v bode 2.3.3 praktickej príručky. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia týkajúce sa porušenia legitímnej dôvery uvádzané žalobcami sú nedôvodné.

91      Štvrtý žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý ako nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že táto žaloba musí byť zamietnutá.

 O trovách

92      Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania vrátane trov konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania vrátane trov konaní o nariadení predbežného opatrenia.

Pirrung

Forwood

Papasavvas

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. februára 2006.

Tajomník

Predseda komory

E. Coulon

J. Pirrung

---

* Jazyk konania: francúzština.