—

Thames Water Utilities Ltd, v zastúpení: R. McCracken, QC, a G. Jones,

—

Environment Agency, v zastúpení: D. Hart, QC, a M. Harris, barrister,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: E. O’Neill, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Maurici, barrister,

—

belgická vláda, v zastúpení: M. Wimmer, splnomocnený zástupca,

—

holandská vláda, v zastúpení: H. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Konstantinidis a D. Lawunmi, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3, ďalej len „smernica 75/442“), a smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26). Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či odpadové vody, ktoré unikli z kanalizačnej siete, predstavujú odpady v zmysle smernice 75/442 a v prípade kladnej odpovede, či sú vyňaté z pôsobnosti tejto smernice v zmysle jej článku 2 ods. 1 písm. b) bodu iv) alebo jej článku 2 ods. 2.

2

Článok 1 smernice 75/442 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…“

3

Článok 2 tej istej smernice stanovuje:

„1.   Smernica 75/442/EHS sa nevzťahuje na:

…

2.   Špecifické pravidlá pre zvláštne prípady alebo doplňujúce túto smernicu pre nakladanie so zvláštnymi kategóriami odpadu môžu byť ustanovené prostredníctvom jednotlivých smerníc.“

4

Článok 1 smernice 91/271 stanovuje:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

5

Článok 3 tej istej smernice upravuje vo svojom odseku 1 prvom pododseku, že „členské štáty zabezpečia, že všetky aglomerácie sú vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu“, a vo svojom odseku 2, že „zberné systémy uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky prílohy 1 (A)“.

6

Príloha I A smernice 91/271 upravuje tieto povinnosti:

„…

Návrh, výstavba a údržba zberných systémov sa vykoná v súlade s najlepšími technickými vedomosťami, nenesúcimi so sebou rozsiahle náklady, a zameria sa najmä na:

…

…“.

7

Článok 33 ods. 1 Environmental Protection Act 1990 (zákon o ochrane životného prostredia z roku 1990) stanovuje:

„… je zakázané, aby ktokoľvek — a) odstraňoval kontrolované odpady… kamkoľvek do pôdy alebo na jej povrch, ak na to nemá povolenie nakladania s odpadom a ak odstraňovanie odpadov neprebieha v súlade s týmto povolením.“

8

Článok 75 ods. 4 Environmental Protection Act 1990 definuje „kontrolované odpady“ ako „domáce, priemyselné a obchodné odpady a iné odpady tohto typu“.

9

Článok 75 ods. 8 Environmental Protection Act 1990 stanovuje, že „odpady, ktoré sa uvádzajú v odseku 7 a v tomto bode nezahŕňajú odpadové vody (vrátane obsahu toaliet alebo odpadu pochádzajúceho z toaliet), pokiaľ právny predpis nestanovuje inak“.

10

Controlled Waste Regulations 1992 boli prijaté na základe Environmental Protection Act 1990.

11

V zmysle ustanovenia 5 ods. 1 Controlled Waste Regulations 1992, „… odpady opísané v prílohe 3 musia byť na účely časti II tohto zákona považované za priemyselné odpady“.

12

Odsek 7 písm. a) prílohy 3 zahŕňa „odpadové vody, na ktoré sa nevzťahuje definícia obsiahnutá v pravidle 7…, ktorých sa [zodpovedná osoba] zbavuje formou vypustenia do pôdy alebo na jej povrch“. Naopak, ustanovenie 7 ods. 1 písm. a) nezahŕňa „odpadové vody, blato alebo splašky z ulíc, ktoré sa čistia, uchovávajú alebo odstraňujú (iným spôsobom než použitím prenosného zariadenia) v priestoroch čističky odpadových vôd, medzi kontrolované odpady, pokiaľ čistenie, uchovávanie alebo odstraňovanie netvorí súčasť činností čističky.“

13

V zmysle ustanovenia 7 A Controlled Waste Regulations 1992 „na účely časti II Environmental Protection Act 1990 sa odpady, ktoré nie sú uvedené ako odpady v smernici, nepovažujú za domáce, priemyselné alebo obchodné odpady“.

14

Nakoniec, ustanovenia Controlled Waste Regulations 1992 definujú „odpady upravené v smernici“ ako „látku alebo predmet v kategórii stanovenej v časti II prílohy 4, ktorej sa jej výrobca alebo držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť, s výnimkou tých, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti smernice v zmysle jej článku 2“; pojmy „zbaviť sa“ majú totožný význam s tými, ktoré sú v smernici, a pojem „pôvodca“ znamená „každú osobu, ktorej činnosťou vzniká odpad upravený v smernici alebo ktorá vykonáva predspracovanie, zmiešavanie alebo iné úkony, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu“.

15

V čase, keď došlo k namietaným porušeniam, článok 94 ods. 1 Water Industry Act 1991 (zákon o vodnom priemysle z roku 1991) stanovoval:

„Podnik pre správu kanalizácií je povinný: a) zabezpečiť, kontrolovať a rozširovať systém verejných kanalizácií (vo svojej oblasti alebo mimo nej), zaisťovať ich čistenie a udržiavanie spôsobom, ktorý zabezpečí, že táto oblasť bude účinne odvodnená a aj ňou ostane; b) vykonať opatrenia na účely vyčistenia systémov kanalizácií a všetky ostatné potrebné opatrenia, ktoré sú opakovane potrebné… pre výkon účinnej správy týchto systémov, a to prostredníctvom čistenia obsahu tohto systému alebo iným spôsobom.“

16

Okrem toho, v prípade porušenia povinnosti prevádzkovateľom pre správu kanalizácií uvedeným v článku 94 ods. 1 Water Industry Act 1991 je štátny tajomník alebo riaditeľ správy vôd v zmysle článku 18 tohto zákona povinný prijať konečné (uplatniteľné po sporovom konaní) alebo predbežné (priamo uplatniteľné) vykonateľné nariadenie, aby sa zabezpečil postup, ktorý je potrebný pre dodržanie tejto povinnosti.

17

Urban Waste Water Treatment (England and Wales) Regulations 1994 boli prijaté na účely vykonania smernice 91/271 a dopĺňajú ustanovenia článku 94 Water Industry Act 1991.

18

Pravidlo 4 ods. 1 Urban Waste Water Treatment (England and Wales) Regulations 1994 stanovuje:

„Tieto ustanovenia dopĺňajú povinnosti vyplývajúce z článku 94 Water Industry Act 1991… a každé porušenie zákazu uvedeného v tomto ustanovení je na účely tohto zákona potrebné považovať za jeho porušenie.“

19

Ustanovenie 4 ods. 4 upravuje, že povinnosti na základe článku 94 ods. 1 písm. b) zahŕňajú povinnosť „zabezpečiť, aby komunálne odpadové vody odtekajúce do zberných systémov boli pred vypustením čistené v súlade s pravidlom 5“.

20

Thames Water Utilities Ltd je verejnoprávny podnik pre správu kanalizácií. Je proti nemu vedené trestné konanie, ktoré iniciovala Environment Agency, nezávislá právnická osoba, v ktorej právomoci je okrem iného vykonávať niektoré aspekty kontroly znečistenia Anglicka a Walesu. Spoločnosti Thames Water Utilities Ltd sa vytýka, že jej unikli znečistené odpadové vody predstavujúce „kontrolované odpady“ na územie grófstva Kent ako aj do kontrolovaných vôd v tomto grófstve. Príslušným súdom je South East London Division, Bromley Magistrates’ Court (District Judge Carr). Uvedený súd odmietol rozhodnúť predbežnú otázku týkajúcu sa určenia, či odpadová voda unikajúca do kanalizačnej siete, ktorú spravuje podnik Thames Water Utilities Ltd, predstavuje „kontrolovaný odpad v zmysle anglického zákonodarstva“.

21

Thames Water Utilities Ltd podali pred vnútroštátnym súdom návrh na súdny prieskum („judicial review“) proti tomuto zamietnutiu.

22

Po tom, ako konštatoval, že kontrolovaný odpad v zmysle vnútroštátneho práva musí predstavovať odpad v zmysle smernice 75/442, High Court of Justice (England and Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court), rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

23

Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd vedieť, či odpadové vody, ktoré unikli z kanalizačnej siete prevádzkovanej verejnoprávnym podnikom pre správu kanalizácií, predstavujú odpad v zmysle smernice 75/442, keďže unikajú zo systémov prevádzkovaným verejnoprávnym podnikom, na základe právnych predpisov prijatých na vykonanie smernice 91/271.

24

Článok 1 písm. a) smernice 75/442 definuje odpad ako „akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa… jej zbaviť.“ Táto príloha upresňuje a dokresľuje túto definíciu formou zoznamu látok a predmetov spôsobilých byť odpadom. Tento zoznam však má iba informatívnu povahu, pretože kvalifikácia odpadov závisí predovšetkým od správania sa držiteľa a významu pojmov „zbaviť sa“ (pozri rozsudok zo 7. septembra 2004, Van de Walle a i., C-1/03, Zb. s. I-7613, bod 42 a citovanú judikatúru).

25

Článok 2 ods. 1 smernice 75/442 uvádza okrem iného druhy odpadov, ktoré za určitých okolností môžu byť vyňaté z pôsobnosti tejto smernice, hoci ide o odpady zodpovedajúce definícii uvedenej v článku 1 písm. a) tejto smernice.

26

Tak je to podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bodu iv) smernice 75/442, pokiaľ ide o „odpadové vody s výnimkou odpadov v kvapalnej forme“. Z toho vyplýva, že normotvorca Spoločenstva zamýšľal explicitne kvalifikovať odpadové vody ako odpady v zmysle smernice 75/442, pričom upravil, že tieto odpady nemusia byť za určitých okolností vyňaté z pôsobnosti tejto smernice a následne zo všeobecného právneho režimu odpadov, ktorý smernica vytvára.

27

V tomto ohľade sa má výraz „zbaviť sa“ vysvetľovať nielen vo svetle cieľov smernice 75/442, ktorým je ochrana zdravia človeka a životného prostredia pred škodlivými vplyvmi zberu, prepravy, úpravy, spracovania a odstraňovania odpadov, ale aj vo svetle článku 174 ods. 2 ES. Tento článok upravuje, že „politika životného prostredia Spoločenstva sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada k rozmanitým situáciám v jednotlivých regiónoch Spoločenstva. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie…“. Sloveso „zbaviť sa“ by sa teda nemalo vykladať zužujúco (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 15. júna 2000, ARCO Chemie Nederland a i., C-418/97 a C-419/97, Zb. s. I-4475, body 36 až 40).

28

Okolnosť, že odpadové vody unikajú z kanalizačnej siete, nemá nijaký vplyv na ich povahu „odpadov“ v zmysle smernice 75/442. Presakovanie odpadových vôd z kanalizačnej siete totiž predstavuje skutočnosť, prostredníctvom ktorej sa ich podnik pre správu kanalizácií ako držiteľ týchto vôd „zbavuje“. Neúmyselný charakter tohto vypustenia neumožňuje dospieť k inému záveru. Súdny dvor totiž rozhodol, že vypustenie uhľovodíkov na povrch pôdy v dôsledku nehody je možné chápať ako akciu, ktorou sa držiteľ týchto uhľovodíkov „zbavuje“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Van de Walle a i., už citovaný, bod 47). Súdny dvor taktiež určil, že smernica 75/442 by čiastočne stratila svoj účinok, ak by sa uhľovodíky spôsobujúce znečistenie nepovažovali za odpady, a to iba z dôvodu, že k ich vypusteniu došlo následkom nehody (pozri rozsudok Van de Walle a i., už citovaný, bod 48). Je potrebné zohľadniť rovnakú úvahu, ak odpadové vody vytekajú následkom nehody.

29

Z týchto dôvodov je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že odpadové vody, ktoré unikajú z kanalizačnej siete prevádzkovanej verejnoprávnym podnikom pre správu kanalizácií podľa smernice 91/271 a právnych predpisov vydaných na prebratie smernice 91/271, predstavujú odpady v zmysle smernice 75/442.

30

Druhou otázkou písm. a) vnútroštátny súd v podstate žiada o určenie, či odpadové vody unikajúce z kanalizačnej siete sú vyňaté z pôsobnosti smernice 75/442 v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu iv) a presnejšie z dôvodu účinku smernice 91/271 alebo Water Industry Act 1991, alebo na základe oboch týchto právnych predpisov spoločne.

31

Článok 2 ods. 1 písm. b) bod iv) smernice 75/442 vyňal zo svojej pôsobnosti odpadové vody s výnimkou kvapalných odpadov, avšak pod podmienkou, že tieto odpadové vody sú upravené „inou právnou úpravou“.

32

Ako uviedol Súdny dvor v bode 49 rozsudku z 11. septembra 2003, AvestaPolarit Chrome (C-114/01, Zb. s. I-8725), pojem „iná právna úprava“ používaný v smernici 75/442 v jej článku 2 ods. 1 písm. b) môže zahŕňať aj vnútroštátne predpisy.

33

Aby sa však predmetné pravidlá mohli považovať za „inú právnu úpravu“ v zmysle uvedeného článku 2 ods. 1 písm. b), nemôžu sa obmedzovať na konkrétnu látku alebo predmet, ale musia zahŕňať presné ustanovenia upravujúce nakladanie s nimi, ako aj s odpadmi v zmysle článku 1 písm. d) uvedenej smernice. V opačnom prípade by nakladanie s uvedenými odpadmi neupravovala ani posledná uvedená smernica, ani iná smernica, ani vnútroštátna právna úprava, čo by bolo v rozpore tak so znením článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 75/442, ako aj so samotným cieľom právnej úpravy Spoločenstva v oblasti odpadov (pozri v tomto zmysle rozsudok AvestaPolarit Chrome, už citovaný, bod 52).

34

Z toho vyplýva, že predmetné pravidlá Spoločenstva alebo vnútroštátne pravidlá musia obsahovať presné ustanovenia upravujúce nakladanie s odpadmi a musia zaistiť úroveň ochrany porovnateľnú minimálne s úrovňou, ktorú garantuje smernica 75/442, presnejšie jej články 4, 8 a 15.

35

Smernica 91/271 nezaisťuje takú úroveň ochrany. I pokiaľ upravuje odvádzanie, čistenie a vypúšťanie odpadových vôd, obmedzuje sa, pokiaľ ide o únik odpadových vôd, na určenie povinnosti predchádzania riziku takýchto únikov pri návrhu, výstavbe a údržbe zberných systémov. Smernica 91/271 neupravuje žiadny cieľ v oblasti odstraňovania odpadov alebo sanácie znečistenej pôdy. Nemôže sa teda považovať za predpis týkajúci sa nakladania s odpadovými vodami, ktoré unikajú z kanalizačnej siete, a garantujúci úroveň ochrany porovnateľnú minimálne s úrovňou, ktorú garantuje smernica 75/442.

36

Pokiaľ ide o ustanovenie vnútroštátnych právnych predpisov použiteľných na spor v konaní vo veci samej, ani písomnosti predložené Súdnemu dvoru, ani vyjadrenia prednesené počas konania neumožnili určiť presný rozsah právomocí, ktoré má príslušná správa Spojeného kráľovstva. Je v kompetencii vnútroštátneho súdu, aby určil, v súvislosti s kritériami vymedzenými v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, či Water Industry Act 1991 alebo Urban Waste Water (England and Wales) Regulations 1994 obsahujú presné ustanovenia upravujúce nakladanie so spornými odpadmi a či môžu zaistiť ochranu životného prostredia porovnateľnú s ochranou, ktorú garantuje smernica 75/442, presnejšie jej články 4, 8 a 15.

37

Pokiaľ by to tak nebolo, je v právomoci vnútroštátneho súdu, aby sa odchýlil od vnútroštátnych ustanovení a použil na spor v konaní vo veci samej ustanovenia smernice 75/442, ako aj vnútroštátnych opatrení, ktoré zaistili jej prebratie.

38

Na druhú otázku písm. a) je teda potrebné odpovedať jednak tak, že smernica 91/271 nepredstavuje „inú právnu úpravu“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 75/442, a jednak tak, že v právomoci vnútroštátneho súdu je, aby v súlade s kritériami vymedzenými týmto rozsudkom preskúmal, či je možné vnútroštátny predpis považovať za „inú právnu úpravu“ v zmysle tejto smernice. To by platilo v prípade, ak by tieto vnútroštátne právne predpisy obsahovali presné ustanovenia upravujúce správu predmetných odpadov a ak by boli spôsobilé zabezpečiť ochranu životného prostredia porovnateľnú s tou, ktorú garantuje smernica 75/442, presnejšie jej články 4, 8 a 15.

39

Súdny dvor určil, že smernica 75/442 v znení smernice 91/156 tvorí rámcový právny predpis, pretože jej článok 2 ods. 2 upravuje, že špecifické pravidlá pre konkrétne prípady alebo doplňujúce pravidlá upravujúce zaobchádzanie s konkrétnymi kategóriami odpadu môžu byť upravené osobitnými smernicami. Takáto osobitná smernica sa môže považovať za lex specialis vo vzťahu k smernici 75/442, takže jej ustanovenia majú prednosť pred poslednou uvedenou smernicou v situáciách, ktoré má špecificky upravovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júna 2003, Mayer Parry Recycling, C-444/00, Zb. s. I-6163, body 51 a 57).

40

Ako však už Súdny dvor určil v bode 35 tohto rozsudku, smernica 91/271 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa vzťahovalo na odpadové vody unikajúce z kanalizačnej siete. Nie je teda možné ho považovať za predpis obsahujúci špecifické pravidlá pre konkrétne prípady alebo doplňujúce pravidlá smernice 75/442 určené na úpravu nakladania s odpadovými vodami unikajúcimi z kanalizačnej siete.

41

Preto je vhodné odpovedať na druhú otázku písm. b) tak, že smernica 91/271 sa nemôže považovať, pokiaľ ide o nakladanie s odpadovými vodami unikajúcimi z kanalizačnej siete, za lex specialis vo vzťahu k smernici 75/442 a nie je možné použiť ju v zmysle článku 2 ods. 2 poslednej uvedenej smernice.

42

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: