1. 

Toto prejudiciálne konanie sa po prvýkrát týka výkladu článku 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ( 2 ), ktoré zavádza pravidlá určenia osobitnej príslušnosti v zmluvnej oblasti, odlišujúce sa od všeobecnej príslušnosti podľa bydliska žalovaného.

2. 

Toto ustanovenie v písmene b) uvádza, že pokiaľ sa spor týka zmluvy o medzinárodnom predaji tovaru, žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom v obvode, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

3. 

V prejednávanom prípade ide o to, či je uvedené ustanovenie uplatniteľné, a prípadne, akým spôsobom, pokiaľ sa žaloba týka tovaru, ktorý bol dodaný na viacero miest na území jedného členského štátu.

4. 

V týchto návrhoch zastávam názor, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní v prípade viacerých miest dodania za podmienky, že sa všetky tieto miesta nachádzajú na území iba jedného členského štátu. Rovnako zastávam názor, že pokiaľ sa žaloba bez rozlíšenia týka všetkých miest dodania, otázka, či žalobca môže žalovať žalovaného pred akýmkoľvek súdom ktoréhokoľvek miesta dodania alebo či musí podať svoju žalobu pred súdom jedného konkrétneho z týchto miest dodania, patrí do vnútroštátneho práva a že pokiaľ vnútroštátne právo v tomto zmysle neobsahuje žiadne pravidlo, žalobca môže žalovaného žalovať pred súdom miesta dodania podľa svojho výberu.

5.

Nariadenie č. 44/2001 bolo prijaté Radou Európskej únie na základe ustanovení hlavy IV Zmluvy ES, ktoré priznávajú Európskemu spoločenstvu právomoc prijať opatrenia týkajúce sa oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie spoločného trhu.

6.

Toto nariadenie má za cieľ nahradiť Bruselský dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 3 ) vo všetkých členských štátoch ( 4 ). Nariadenie č. 44/2001 nadobudlo účinnosť 1. marca 2002. Uplatní sa len na konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí jeho účinnosti ( 5 ).

7.

Toto nariadenie vychádza vo veľkej miere z Bruselského dohovoru, s ktorým chcel zákonodarca Spoločenstva zaistiť skutočnú kontinuitu. ( 6 ) Preberá systém pravidiel určenia príslušnosti stanovený týmto dohovorom, založený na všeobecnej príslušnosti súdov bydliska alebo sídla žalovaného, ktorý je doplnený pravidlami určenia výlučnej príslušnosti alebo príslušnosti danej na výber.

8.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

9.

Článok 5 nariadenia č. 44/2001 je formulovaný takto:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

…“

10.

V konaní vo veci samej ide o spor spoločnosti Color Drack GmbH ( 7 ), so sídlom v Schwarzachu (Rakúsko), a spoločnosti LEXX International Vertrieb GmbH ( 8 ), ktorej sídlo sa nachádza v Norimbergu (Nemecko).

11.

Color Drack kúpil od LEXX International Vertrieb slnečné okuliare, za ktoré sám v celom rozsahu zaplatil, ktoré ale nechal dodať svojim zákazníkom na rôzne miesta v Rakúsku priamo uvedenou spoločnosťou.

12.

Color Drack následne zaslal LEXX International Vertrieb späť nepredané okuliare a žiadal od tejto spoločnosti vrátenie sumy 9291,56 eura zvýšenej o úroky a vedľajšie náklady. Keďže táto suma zostala nezaplatená, Color Drack podal 10. mája 2004 žalobu o zaplatenie proti LEXX International Vertrieb na Bezirksgericht St. Johann im Pongau (Rakúsko), v ktorého obvode sa nachádza jeho sídlo.

13.

Tento súd konštatoval svoju miestnu príslušnosť pre rozhodovanie o tejto žalobe podľa článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001. Zastával názor, že miestom plnenia záväzku, ktoré je potrebné zohľadniť, pokiaľ ide o prebratie nepredaného tovaru, bolo miesto sídla Color Drack. Súd tiež vyhovel žalobe vo veci samej.

14.

Landesgericht Salzburg (Rakúsko), ktorý rozhodoval o odvolaní podanom zo strany LEXX International Vertrieb, tento rozsudok zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa nebol miestne príslušný.

15.

Tento odvolací súd zastával názor, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 stanovuje jediné miesto ako hraničný ukazovateľ pre všetky nároky zo zmluvy o predaji vrátane žaloby o vrátenie kúpnej ceny po vrátení tovarov. Podľa uvedeného súdu nie je na základe tohto ustanovenia možné autonómne určenie takéhoto miesta, pokiaľ tovary boli dodané viacerým zákazníkom na rôzne miesta v Rakúsku.

16.

Landesgericht Salzburg z toho vyvodil záver, že keďže článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 nie je možné uplatniť, musia sa na základe článku 5 bodu 1 písm. c) tohto nariadenia uplatniť ustanovenia článku 5 bodu 1 písm. a) tohto nariadenia. V súlade s týmito ustanoveniami mal Color Drack podať svoju žalobu o zaplatenie pred súdom v Norimbergu, ktorý je miestne príslušným súdom podľa miesta, kde záväzok, ktorý je predmetom žaloby, mal byť splnený.

17.

Oberster Gerichtshof (Rakúsko), na ktorý podal Color Drack opravný prostriedok, sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001.

18.

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania Oberster Gerichtshof uvádza, že toto ustanovenie chápe nasledujúcim spôsobom. V prvom rade, keďže stanovuje osobitnú príslušnosť, musí byť predmetom reštriktívneho výkladu. Ďalej článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 uvádza na rozdiel od článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru jediné miesto ako hraničný ukazovateľ pre všetky nároky, ktoré vyplývajú zo zmluvy o predaji alebo zmluvy o poskytnutí služieb. Nakoniec určujúcim kritériom medzinárodnej príslušnosti je miesto, kde bolo plnenie skutočne dodané.

19.

Podľa Oberster Gerichtshof by nebola príslušnosť súdu, na ktorý sa obrátil Color Drack v prvostupňovom konaní, sporná, ak by všetky tovary boli tejto spoločnosti dodané vo Schwarzachu. Oberster Gerichtshof sa však pýta, či táto príslušnosť môže platiť, aj keď tovary neboli dodané iba do obvodu tohto súdu, ale na rozličné miesta členského štátu kupujúceho.

20.

Vzhľadom na tieto úvahy Oberster Gerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je potrebné vykladať článok 5 bod 1 písm. b) [nariadenia č. 44/2001] tak, že predajcu hnuteľných vecí, ktorý má sídlo na území jedného členského štátu a ktorý tak, ako bolo dohodnuté, dodal tovar kupujúcemu, ktorý má sídlo na území iného členského štátu, na rôzne miesta v tomto inom členskom štáte, môže kupujúci žalovať, pokiaľ ide o zmluvný nárok týkajúci sa všetkých (čiastkových) zmluvných plnení — prípadne podľa voľby kupujúceho — pred súdom jedného z týchto miest (plnenia)?“

21.

Oberster Gerichtshof vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania pripomenul, že jeho rozhodnutia nemôžu byť napadnuté opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva. Je teda podľa článku 68 ES príslušný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania o výklade ustanovenia nariadenia č. 44/2001.

22.

Je rovnako nesporné, že nariadenie č. 44/2001 sa v prejednávanej veci uplatní, pretože zmluva, na ktorej Color Drack zakladá svoju žalobu, je predajom tovaru a toto konanie bolo začaté podaním žaloby o zaplatenie až po 1. marci 2002.

23.

Otázka položená vnútroštátnym súdom pokrýva dva sporné problémy. Uvedený súd chce najprv vedieť, či sa článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 uplatní, ak tovary boli dodané, ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté, na rozličné miesta nachádzajúce sa na území jediného členského štátu.

24.

Následne v prípade kladnej odpovede na túto otázku nás vnútroštátny súd vyzýva upresniť, či v prípade, že sa žaloba týka všetkých dodaní, môže žalobca žalovať žalovaného pred súdom príslušným podľa miesta dodania podľa svojho výberu.

25.

Postupne preskúmam každý z týchto bodov.

26.

LEXX International Vertrieb, ako aj nemecká a talianska vláda uvádzajú, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 nie je uplatniteľný v prípade viacerých miest dodania.

27.

Nemecká vláda uvádza, že uplatnenie tohto ustanovenia v tomto prípade by bolo v rozpore s jeho znením, ktoré uvádza iba jedno miesto dodania. ( 9 ) Podľa tejto vlády by také uplatnenie bolo v rozpore so systémom tohto nariadenia. V tejto súvislosti uvádza, že sporné ustanovenie je potrebné, ako pravidlo určenia osobitnej príslušnosti, vykladať reštriktívne. Opiera sa tiež o článok 5 bod 1 písm. c) uvedeného nariadenia, na základe ktorého sa článok 5 bod 1 písm. a) tohto nariadenia použije, pokiaľ nie sú splnené podmienky požadované v písmene b) toho istého ustanovenia.

28.

Nemecká vláda, podporovaná talianskou vládou, odkazuje tiež na účel článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001. Uvádza, že cieľom tohto ustanovenia je umožniť účastníkom zmluvy určiť súd príslušný na rozhodovanie o žalobách založených na tejto zmluve, ako aj zabrániť existencii viacerých príslušných súdov. Tvrdí, že uvedené ustanovenie upravuje nielen medzinárodnú príslušnosť súdov jedného členského štátu, ale aj ich miestnu príslušnosť.

29.

Nemecká a talianska vláda zdôrazňujú, že v prípade dodania na rôzne miesta nie je na základe kritérií stanovených v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 možné určiť iba jedno miesto plnenia a že umožniť žalobcovi podať svoju žalobu na jednom z miest dodania alebo v každom z týchto miest dodania by bolo v rozpore s cieľom tohto ustanovenia.

30.

Talianska vláda okrem toho pripomína, že možnosť voľby príslušnosti stanovená v článku 5 bode 1 nariadenia č. 44/2001 bola prijatá z dôvodu riadneho výkonu spravodlivosti. Podľa talianskej vlády pritom v prípade viacerých miest plnenia zmluvného záväzku nie je možné určiť miesto, ktoré vedie k najužšiemu vzťahu medzi sporom a príslušným súdom.

31.

Na záver nemecká vláda tvrdí, že jej analýza je v súlade so stanoviskom prijatým Súdnym dvorom v rozsudku Besix ( 10 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že možnosť voľby príslušnosti, pokiaľ predmet sporu tvorí zmluva alebo nároky zo zmluvy, stanovená v článku 5 bode 1 Bruselského dohovoru, sa nepoužije v prípade nároku týkajúceho sa záväzku nekonať, ktorý nezahŕňa žiadne zemepisné obmedzenie.

32.

Nestotožňujem sa s touto analýzou. Rovnako ako vláda Spojeného kráľovstva a Komisia Európskych spoločenstiev zastávam názor, že možnosť voľby príslušnosti stanovená v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní, pokiaľ bol tovar v súlade so zmluvou zaväzujúcou účastníkov dodaný na rozličné miesta jedného členského štátu.

33.

Svoje stanovisko zakladám na systéme zavedenom článkom 5 bodom 1 nariadenia č. 44/2001, ako aj na cieľoch, ktoré toto nariadenie sleduje, v spojení so systémom príslušnosti danej na výber v zmluvnej oblasti, ktorý bol zavedený Bruselským dohovorom, a nevýhodami, ktoré tento systém prináša.

34.

Predtým, než uvediem tieto dôvody, musíme začať uvedením dôvodov, pre ktoré podľa môjho názoru nie je možné odpoveď na skúmanú otázku nájsť v znení článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001.

35.

Na rozdiel od nemeckej vlády zastávam názor, že znenie článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 neumožňuje rozhodnúť o otázke, či sa možnosť voľby príslušnosti stanovená týmto ustanovením má uplatniť v prípade viacerých miest dodania.

36.

Nedomnievam sa, že odpoveď na túto otázku by bolo možné vyvodiť z odkazu na jediné miesto dodania, ako sa uvádza v časti vety „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“.

37.

Otázka, na ktorú mám odpovedať, sa totiž týka vecnej pôsobnosti uvedeného ustanovenia. Táto pôsobnosť je v spornom ustanovení určená pojmom „predaj tovaru“, a nie časťou vety „miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať“. Táto časť vety uvádza iba kritérium miestnej príslušnosti v prípade predaja tovaru. Upresňuje, kde je miesto plnenia, ktoré musí byť akceptované v prípade tohto typu zmluvy na účel určenia príslušného súdu.

38.

Okrem toho článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že žalobca môže podať svoju žalobu pred „súdom“ miesta dodania tovaru. V závislosti od rozsahu miestnej príslušnosti súdov dotknutého členského štátu, ako je vymedzená jeho vnútroštátnymi pravidlami, môžu dodania na rozličné miesta tohto štátu patriť do obvodu jedného a toho istého súdu. Existencia viacerých miest dodania na území toho istého členského štátu teda nemusí nevyhnutne viesť k určeniu viac než jedného príslušného súdu.

39.

V dôsledku toho, ak by som mal vychádzať výlučne zo znenia článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001, ako aj odkazu na jediné miesto dodania, ktorý je v ňom uvedený, vznikla by otázka, či je toto ustanovenie uplatniteľné, pokiaľ k všetkým dodaniam dôjde v obvode jediného súdu.

40.

Tieto úvahy podľa môjho názoru preukazujú, že zo znenia článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 nie je možné vyvodiť jasné a presné informácie umožňujúce odpovedať v prípade viacerých miest dodania na otázku, či sa toto ustanovenie použije, a prípadne akým spôsobom.

41.

V súlade s ustálenou judikatúrou, ak znenie niektorého ustanovenia práva Spoločenstva samo osebe neumožňuje presne určiť, ako ho treba chápať a uplatňovať v danej situácii, je potrebné vykladať ho s prihliadnutím na systém a ciele právnej úpravy, ktorej je súčasťou. ( 11 ) Odpoveď na skúmanú otázku teda musí byť určená s prihliadnutím na štruktúru a ciele nariadenia č. 44/2001.

42.

Ako som už uviedol, nariadenie č. 44/2001, ktoré nahrádza Bruselský dohovor, vychádza v značnej miere z tohto dohovoru a nadväzuje na neho. Takisto som ukázal, že článok 5 bod 1 nariadenia č. 44/2001 je inováciou v porovnaní s obsahom článku 5 bodu 1 uvedeného dohovoru.

43.

S cieľom správneho pochopenia dosahu tejto inovácie a dôsledkov, ktoré je z nej potrebné vyvodiť, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001, zdá sa potrebné pripomenúť obsah systému príslušnosti danej na výber v zmluvnej oblasti stanovený Bruselským dohovorom a ťažkosti, ktoré prináša, ktoré chcel zákonodarca Spoločenstva týmto nariadením odstrániť.

44.

Bruselský dohovor bol členskými štátmi prijatý na základe článku 220 Zmluvy ES ( 12 ), podľa znenia ktorého členské štáty pristúpia k vzájomným rokovaniam s cieľom zaručiť svojim štátnym príslušníkom zjednodušenie formálnych požiadaviek, ktoré upravujú vzájomné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí a arbitrážnych nálezov.

45.

Bruselský dohovor má podľa jeho preambuly stanoviť jednoduché pravidlá, ktoré majú podporiť voľný pohyb súdnych rozhodnutí. Podľa Súdneho dvora je tak jeho cieľom „zjednotiť pravidlá určenia príslušnosti súdov zmluvných štátov zabránením… existencie viacerých príslušných súdov vo veci toho istého právneho vzťahu a posilniť právnu ochranu osôb usadených v Spoločenstve, umožniac žalobcovi ľahko určiť súd, na ktorý sa môže obrátiť, a žalovanému primerane predvídať, pred ktorým súdom môže byť žalovaný“ ( 13 ).

46.

Cieľom Bruselského dohovoru je teda zabrániť vzniku príslušnosti viacerých súdov v rámci toho istého právneho vzťahu formou zjednotenia pravidiel určenia medzinárodnej príslušnosti súdov členských štátov prostredníctvom jednoduchých ustanovení umožňujúcich účastníkom ľahko určiť príslušný súd.

47.

Tieto ciele sú vykonané v článku 2 tohto dohovoru, ktorý stanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého je príslušným súdom súd miesta bydliska alebo sídla žalovaného.

48.

Zmluvné strany uvedeného dohovoru stanovili, že sa od tejto všeobecnej príslušnosti možno odchýliť. Stanovili viacero pravidiel určenia osobitnej príslušnosti, niektoré kogentné, ako pravidlá vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností, poistenia alebo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi, a iné dispozitívne, v článku 5 Bruselského dohovoru, najmä v zmluvnej oblasti, v oblasti výživného alebo náhrady škody.

49.

Tieto pravidlá určenia osobitnej príslušnosti boli prijaté na účel splnenia konkrétneho cieľa. Pokiaľ ide o pravidlá stanovené v tomto článku 5, zmluvné strany chceli žalobcovi umožniť podať svoju žalobu na súde, ktorý je fyzicky najbližší okolnostiam sporu a ktorý je tak najvhodnejší na posúdenie týchto okolností. Podľa správy Jenard ( 14 ) tieto pravidlá spočívajú na „úvahe, že medzi sporom a súdom, ktorý v ňom má rozhodnúť, existuje úzky vzťah“.

50.

Článok 5 Bruselského dohovoru tak vo svojom pôvodnom znení stanovil, že voči žalovanému môže byť v zmluvnej oblasti podaná žaloba na súde „miesta, kde záväzok bol alebo mal byť splnený“.

51.

Súdny dvor jednak upresnil, aký záväzok je potrebné brať do úvahy, a jednak, ako musí byť miesto plnenia tohto záväzku určené.

52.

V rozsudku zo 6. októbra 1976, De Bloos ( 15 ), Súdny dvor rozhodol, že záväzkom, ktorý je potrebné zobrať do úvahy, je záväzok zodpovedajúci zmluvnému nároku, na ktorom sa zakladá žaloba žalobcu. ( 16 ) Ide teda o zmluvný záväzok, ktorý je základom súdnej žaloby, alebo inými slovami, záväzok, ktorého nesplnenie je uplatňované.

53.

V ten istý deň v rozsudku Tessili ( 17 ) Súdny dvor rozhodol, že miesto, kde záväzok, ktorý je základom žaloby bol alebo mal byť splnený, musí byť určené podľa práva, ktorým sa riadi sporný záväzok, podľa kolíznych noriem súdu, ktorý koná vo veci.

54.

Článok 5 bod 1 Bruselského dohovoru, ako bol vyložený judikatúrou, viedol k mnohým kritickým komentárom. Medzi ťažkosťami, ktoré toto ustanovenie prináša, sa mi z hľadiska cieľov tohto dohovoru zdajú byť v rámci tohto konania relevantné tri nedostatky.

55.

Prvý nedostatok spočíva v nebezpečenstve existencie viacerých príslušných súdov pre rozhodovanie sporov vzťahujúcich sa na tú istú zmluvu.

56.

Ako som ukázal, cieľom Bruselského dohovoru je v čo najväčšej možnej miere zabrániť existencii viacerých príslušných súdov vo vzťahu k tej istej zmluve, aby sa predišlo nebezpečenstvu vzájomne si odporujúcich rozhodnutí a zjednodušilo sa uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí mimo štátu, v ktorom boli vydané. ( 18 )

57.

Uplatnenie vyššie uvedených rozsudkov De Bloos a Tessili, v ich vzájomnom spojení, môže mať ale za následok, že žaloby založené na odlišných záväzkoch, ktoré však vyplývajú z tej istej zmluvy, budú patriť do príslušnosti súdov rôznych členských štátov. Táto judikatúra totiž vedie k rozdeleniu záväzkov, ktoré vyplývajú z tej istej zmluvy, a k určeniu miesta plnenia záväzku, ktorý je základom žaloby podľa zákona, ktorým sa riadi sporný záväzok, podľa kolíznych noriem súdu, ktorý koná vo veci.

58.

Vec, ktorej sa týkal rozsudok Leathertex ( 19 ) poskytuje dobrú ilustráciu následkov tejto judikatúry. V uvedenej veci belgická spoločnosť, ktorá pôsobila ako obchodný zástupca na účet spoločnosti Leathertex so sídlom v Taliansku, žalovala uvedenú spoločnosť v Belgicku o zaplatenie na jednej strane nedoplatkov na provízii a na druhej strane náhrady škody pri vypovedaní zmluvy. Podľa kolíznych noriem belgických zákonov mal byť záväzok zaplatiť náhradu škody pri vypovedaní zmluvy splnený v Belgicku, zatiaľ čo záväzok zaplatiť províziu mal byť splnený v Taliansku. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že na základe judikatúry uvedenej v už citovaných rozsudkoch De Bloos a Tessili je belgický súd príslušný iba na rozhodovanie o žalobe o náhradu škody a druhý nárok patrí do príslušnosti talianskych súdov.

59.

Súdny dvor sa snažil obmedziť účinky tejto judikatúry. V rozsudku Shenavai ( 20 ) rozhodol, že v osobitnom prípade sporu, ktorý sa týka viacerých záväzkov vyplývajúcich z tej istej zmluvy, ktoré sú základom žaloby podanej žalobcom, môže súd s cieľom určiť svoju príslušnosť uplatniť zásadu, podľa ktorej príslušenstvo nasleduje hlavnú vec. ( 21 )

60.

Nebezpečenstvo existencie viacerých príslušných súdov naďalej existuje v plnom rozsahu, ak sú predmetné záväzky, ako vo vyššie uvedenej veci Leathertex, považované za rovnocenné. V tomto prípade nie je podľa článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru príslušný na rozhodovanie o celej žalobe založenej na dvoch rovnocenných záväzkoch vyplývajúcich z tej istej zmluvy rovnaký súd, ak podľa kolíznych noriem štátu tohto súdu musia byť tieto záväzky splnené, jeden v tomto štáte a druhý v inom zmluvnom štáte.

61.

Druhý nedostatok článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru spočíva v zložitosti jeho uplatnenia, a preto nedostatku predvídateľnosti výsledku jeho uplatnenia pre účastníkov zmluvy.

62.

Ako som ukázal, Bruselský dohovor smeruje k tomu, aby bežne informovanému žalovanému bolo umožnené rozumne predpokladať, na akom súde, okrem súdu štátu jeho bydliska, môže byť žalovaný. ( 22 ) Tento dohovor má teda za cieľ posilniť právnu ochranu fyzických a právnických osôb usadených v Spoločenstve prostredníctvom stanovenia spoločných pravidiel právomoci takej povahy, aby zabezpečili istotu, pokiaľ ide o rozdelenie právomoci medzi rôzne vnútroštátne súdy, ktoré by mohli konať o určitom právnom spore. ( 23 )

63.

Aby uplatnenie týchto pravidiel mohlo teda viesť k výsledku predvídateľnému podnikateľskými subjektmi, tieto pravidlá musia byť veľmi jednoduché. Metóda určenia príslušného súdu, ako bola definovaná vyššie uvedenou judikatúrou De Bloos a Tessili, si pritom zo strany vnútroštátneho súdu, ktorý koná vo veci, vyžaduje viacero zložitých analýz, ktorých výsledok nie je pre účastníkov zmluvy ľahko predvídateľný.

64.

Súd konajúci vo veci tak musí najprv charakterizovať zmluvný záväzok, ktorý je základom žaloby. Pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o viacero záväzkov, tento súd musí určiť, či medzi nimi existuje určitá hierarchia, ktorá mu umožňuje rozhodnúť o celom spore v súlade s už uvedeným rozsudkom Shenavai.

65.

Následne musí súd konajúci vo veci zistiť právo, ktoré je podľa kolíznej normy uplatniteľné na záväzok, ktorý je základom žaloby. Bude tiež prípadne musieť odvolať sa na Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 ( 24 ).

66.

Podľa systému zavedeného týmto dohovorom sa zmluva riadi právom, ktoré si zvolili účastníci zmluvy. Pokiaľ rozhodné právo nebolo dohodnuté, uvedený dohovor zakladá princíp, podľa ktorého sa zmluva má riadiť právom štátu, s ktorým vykazuje najužšie spojenie, a stanovuje domnienku, že až na výnimky je týmto štátom štát, kde účastník, ktorý má plniť charakteristické plnenie, má v čase uzavretia zmluvy svoje obvyklé bydlisko.

67.

Takto zvoleným hmotným právom môže byť tiež medzinárodný dohovor podpísaný a ratifikovaný dotknutým členským štátom, ako je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnom predaji tovaru, podpísaný vo Viedni 11. apríla 1980.

68.

Nakoniec na základe uplatniteľného hmotného práva musí súd určiť miesto plnenia sporného zmluvného záväzku. Môže sa vyhlásiť za príslušný iba vtedy, ak sa toto miesto nachádza v obvode jeho miestnej príslušnosti.

69.

Táto metóda je teda zložitá a funguje prostredníctvom aplikovania medzinárodných zmlúv, z ktorých každá môže vyvolávať vážne výkladové ťažkosti. ( 25 )

70.

Tretí nedostatok článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru spočíva v skutočnosti, že samotné pravidlá zohľadňované s cieľom určiť príslušný súd nie sú najvhodnejšími pravidlami určenia súdu, ktorý má najužší vzťah k prejednávanému sporu.

71.

Ukázal som, že možnosť odchýliť sa od všeobecnej zásady príslušnosti súdov bydliska alebo sídla žalobcu poskytnutá žalobcovi týmto ustanovením má za cieľ umožniť žalobcovi podať žalobu na súde, ktorý má najbližšie k okolnostiam sporu.

72.

Tento cieľ musí byť uvedený do súladu s cieľom právnej istoty, ako aj, konkrétnejšie, s cieľom predvídateľnosti, ktoré Bruselský dohovor tiež sleduje a ktorých prednosť pred cieľom úzkeho vzťahu Súdny dvor uznal. Okrem toho existencia vzťahu medzi súdom a sporom nepredstavuje sama osebe kritérium určenia príslušnosti stanovené v článku 5 bode 1 Bruselského dohovoru, pretože kritériom určenia príslušnosti výslovne stanoveným v tomto ustanovení je miesto plnenia záväzku. ( 26 )

73.

Prednosť cieľa právnej istoty pred cieľom úzkeho vzťahu môže teda odôvodňovať to, že v konkrétnej situácii nebude súdom, na ktorý sa obrátil žalobca na základe článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru, súd, ktorý má najužší vzťah k sporu.

74.

Problém, ktorý vzniká v rámci vykonania tohto ustanovenia, je však všeobecnejší. Spočíva v skutočnosti, že kritériá, ktorá musia byť použité na základe vyššie uvedenej judikatúry De Bloos a Tessili, neboli stanovené v závislosti od cieľa úzkeho vzťahu.

75.

Za uplatnenia metódy určenia miesta plnenia formulovanej judikatúrou Súdneho dvora musí totiž byť toto miesto určené použitím hmotného práva členských štátov alebo medzinárodnej zmluvy, ktorá zjednocuje toto hmotné právo, a cieľom týchto predpisov nie je určenie súdnej príslušnosti. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o zaplatenie peňažnej sumy, súdom, ktorého príslušnosť sa zdá uznaná uplatnením tejto metódy, je súd bydliska alebo sídla dlžníka alebo veriteľa podľa toho, či je podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zaplatenie považované za vyzdvihnuteľné v bydlisku dlžníka, alebo donosné do bydliska veriteľa.

76.

Pritom sa možno domnievať, že vo všetkých prípadoch cieľ úzkeho vzťahu získava skutočne svoj význam a môže byť skutočne dosiahnutý len vtedy, pokiaľ je príslušným súdom súd, v ktorého obvode došlo k vecnému alebo naturálnemu plneniu zmluvy. Príslušnosť tohto súdu je tak odôvodnená, pretože z dôvodu úzkeho vzťahu s miestom vykonania plnenia charakteristického pre zmluvu má najlepšie postavenie na posúdenie dôkazných materiálov alebo svedectiev, na ktoré sa odvolávajú účastníci, ako aj prípadne na konštatovanie skutočností samotným týmto súdom.

77.

S prihliadnutím na tieto úvahy je potrebné preskúmať nový systém príslušnosti danej na výber v zmluvnej oblasti, ktorý zaviedlo nariadenie č. 44/2001, a ciele, ktoré sleduje.

78.

Keď skúmam ciele, ktoré sleduje nariadenie č. 44/2001, zisťujem, že rovnako ako všetky opatrenia prijaté v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach toto nariadenie má v súlade s článkom 65 ES za cieľ zlepšiť a zjednodušiť existujúce pravidlá.

79.

Na tento účel, ako vyplýva z jeho odôvodnení č. 2 a 11, predmetné nariadenie smeruje k zjednoteniu pravidiel určenia príslušnosti v občianskych a obchodných veciach pomocou pravidiel určenia príslušnosti, ktoré sú „vysoko predvídateľné“.

80.

Pokiaľ ide o obsah týchto pravidiel, sú rovnako ako Bruselský dohovor založené na zásade, podľa ktorej je príslušnosť všeobecne založená na mieste bydliska žalovaného a táto príslušnosť, ako je uvedené v odôvodnení č. 11 nariadenia č. 44/2001, musí byť vždy k dispozícii. Rovnako ako v uvedenom dohovore táto všeobecná príslušnosť musí byť doplnená o iné kritériá právomoci.

81.

V tejto súvislosti zákonodarca Spoločenstva výslovne stanovuje, že táto osobitná príslušnosť je založená na úzkom vzťahu súdu a sporu s osobitnou príslušnosťou. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 12 nariadenia č. 44/2001, táto osobitná príslušnosť je založená na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu súdnictva.

82.

Na účel vykonania týchto jednotlivých cieľov sa systém príslušnosti danej na výber v zmluvnej oblasti stanovený nariadením č. 44/2001 veľmi jasne odlišuje od systému Bruselského dohovoru.

83.

Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 tak stanovuje kritérium určenia osobitnej príslušnosti pre dva najčastejšie typy zmlúv v medzinárodných obchodných vzťahoch, ktorými sú zmluvy o predaji tovaru a poskytnutí služieb.

84.

Okrem toho v oboch prípadoch je týmto kritériom určenia osobitnej príslušnosti miesto plnenia charakteristického pre zmluvu, teda miesto dodania tovaru, pokiaľ ide o zmluvu o predaji, a miesto poskytnutia služieb pre zmluvu o poskytnutí služieb.

85.

V tomto štádiu mojej analýzy možno zo systému stanoveného článkom 5 bodom 1 nariadenia č. 44/2001 a z cieľov sledovaných týmto nariadením vyvodiť nasledujúce závery.

86.

Po prvé, pokiaľ ide o zmluvy o predaji tovaru a poskytnutí služieb, ustanovenia článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sú tým, čo určitým spôsobom predstavuje „zásadné“ pravidlo určenia osobitnej príslušnosti. Ustanovenie uvedené v článku 5 bode 1 písm. a) tohto nariadenia, ktoré preberá pôvodné pravidlo Bruselského dohovoru ( 27 ), má pre oba tieto typy zmlúv iba celkom podpornú úlohu. Ako totiž výslovne uvádza článok 5 bod 1 písm. c) uvedeného nariadenia, písmeno a) toho istého ustanovenia sa použije iba vtedy, ak sa nepoužije jeho písmeno b).

87.

Po druhé, pravidlo určenia osobitnej príslušnosti stanovené v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní na všetky nároky zo zmlúv. Inými slovami, ako to ukazuje dôvodová správa uvádzajúca dôvody, pre ktoré Komisia navrhla tento predpis Rade Európskej únie 14. júla 1999 ( 28 ), zákonodarca Spoločenstva chcel ukončiť stav existencie viacerých súdov, ktoré by mohli prejednávať žaloby založené na tej istej zmluve.

88.

Miesto dodania tovaru a miesto poskytnutia služieb sú odteraz kritériom určenia príslušnosti pre všetky žaloby, ktoré môžu byť podané na základe zmluvy o predaji tovaru alebo zmluvy o poskytnutí služieb. Použije sa, pokiaľ sa žaloba týka viacerých záväzkov, bez ohľadu na záväzok, ktorý je základom žaloby.

89.

Z toho vyplýva, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní na žalobu, ktorá, ako v prejednávanej veci, smeruje k vráteniu sumy zaplatenej za tovar na základe doložky o jeho vrátení. S touto analýzou sa stotožňuje aj vnútroštátny súd, podľa ktorého článok 5 bod 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje jediný hraničný ukazovateľ pre všetky nároky zo zmluvy, teda vrátane všetkých vedľajších zmluvných nárokov, ako sú nároky v prejednávanom prípade.

90.

Po tretie, rovnako ako v systéme zavedenom Bruselským dohovorom, existencia vzťahu medzi súdom a sporom nepredstavuje sama osebe kritérium určenia príslušnosti stanovenej v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001. Tento vzťah predstavuje iba dôvod, ktorý zakladá túto osobitnú príslušnosť. Kritériom príslušnosti je miesto dodania tovaru alebo miesto poskytnutia služieb.

91.

Z toho vyplýva, že hlavným cieľom tohto ustanovenia je právna istota, podľa ktorej musia byť spoločné pravidlá určenia príslušnosti vysoko predvídateľné. Zákonodarca Spoločenstva tým, že stanovil ako kritérium určenia príslušnosti autonómne kritérium, opustil zložitý systém určovania miesta plnenia zmluvy stanovený už citovanou judikatúrou Tessili. Rovnako však tým, že stanovil ako autonómne kritérium údaj, ktorý bude najčastejšie čisto faktický, a v dôsledku toho ľahko identifikovateľný účastníkmi, umožnil účastníkom primerane predvídať, akému inému súdu, než je súd štátu bydliska alebo sídla žalovaného, môže byť predložený spor vyplývajúci zo zmluvy.

92.

V systéme zavedenom článkom 5 bodom 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 je tak zaistená právna istota, pretože účastníci zmluvy sú si vedomí toho, že všetky žaloby vyplývajúce z tejto zmluvy môžu byť podané na súde miesta dodania tovaru alebo na súde miesta poskytnutia služieb.

93.

Okrem toho v tomto systéme je dôvod, ktorý zakladá túto osobitnú príslušnosť, lepšie zohľadnený, pretože príslušným súdom je súd, v ktorého obvode malo dôjsť k plneniu, ktoré je pre zmluvu charakteristické. V dôsledku toho, pokiaľ bola zmluva splnená alebo ak došlo k začatiu s materiálnym plnením, určený súd bude mať vo väčšine prípadov fyzicky najbližšie k dôkazným materiálom, ktoré by mohli byť relevantné pre rozhodnutie sporu.

94.

Teraz je potrebné preskúmať, či takýto systém je možné uplatniť a či spĺňa ciele nariadenia č. 44/2001 v prípade viacerých miest plnenia iba v jednom členskom štáte.

95.

Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti otázka, či sa článok 5 bod 1) písm. b) nariadenia č. 44/2001 uplatní v prípade viacerých miest dodania, smeruje v skutočnosti k prieskumu, či v takomto prípade môže byť splnený cieľ smerujúci k zabezpečeniu vysokého stupňa predvídateľnosti.

96.

Zastávam názor, že tomu tak je, pokiaľ ku všetkým dodaniam došlo na území iba jedného členského štátu.

97.

S cieľom určiť stupeň predvídateľnosti, ktorý má žalobca nárok požadovať na základe nariadenia č. 44/2001, je podľa môjho názoru potrebné odkázať na hlavný cieľ tohto nariadenia.

98.

Predmetné nariadenie má podľa jeho odôvodnenia č. 2 za cieľ harmonizovať normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach, ako aj zjednodušiť formálne náležitosti na účely uznávania a výkonu rozsudkov vydaných v jednom členskom štáte v inom členskom štáte.

99.

Jeho cieľom je vyriešiť spory o príslušnosť v rámci medzinárodných sporov. Ako správne uvádza vláda Spojeného kráľovstva, nariadenie č. 44/2001 určuje medzinárodnú príslušnosť súdov členských štátov. Smeruje tak k tomu, aby neboli začaté paralelné konania vo viacerých členských štátoch a aby v dvoch z týchto členských štátoch neboli vydané vzájomne si odporujúce rozhodnutia.

100.

Tento cieľ nariadenia č. 44/2001 je jasne vyjadrený v článku 2 tohto nariadenia, podľa ktorého musia byť osoby, ktoré majú bydlisko na území niektorého členského štátu, žalované „na súdoch tohto členského štátu“. Rovnako článok 5 bod 1 písm. b) tohto nariadenia uvádza, za akých podmienok možno takúto osobu, odchylne od jeho článku 2, „žalovať v druhom členskom štáte“. Nariadenie č. 44/2001, rovnako ako Bruselský dohovor ( 29 ), teda upravuje medzinárodné spory o príslušnosť medzi súdnymi orgánmi členských štátov.

101.

Okolnosť, že by existovalo viacero miest dodania v jednom členskom štáte, a prípadne viac súdov tohto štátu príslušných na rozhodovanie určitého sporu, nespochybňuje splnenie cieľa sledovaného nariadením č. 44/2001. Aj keby totiž mohlo byť z dôvodu existencie viacerých miest dodania príslušných viacero súdov predmetného členského štátu, nič to nemení na tom, že všetky tieto súdy sa nachádzajú v tom istom členskom štáte. Neexistuje teda nebezpečenstvo, že súdy v rôznych členských štátoch vydajú vzájomne si odporujúce rozhodnutia.

102.

Proti tejto analýze je síce možné namietať skutočnosť, že nariadenie č. 44/2001 nemá iba medzinárodnú pôsobnosť, ale že má tiež v určitom rozsahu „miestnu“ pôsobnosť. Súdom príslušným podľa článku 5 bodu 1 písm. b) tohto nariadenia tak nie je akýkoľvek súd dotknutého členského štátu. Zákonodarca Spoločenstva chcel, aby súdom príslušným na rozhodovanie sporu bol vecne príslušný vnútroštátny súd, v ktorého územnom obvode boli dodané tovary alebo poskytnuté služby.

103.

Cieľom tohto upresnenia je však iba zabezpečiť, aby príslušným vnútroštátnym súdom bol ten súd, ktorý má vo všeobecnosti najužší vzťah so skutkovými okolnosťami sporu. Tento cieľ nie je popretý v prípade viacerých miest dodania v tom istom členskom štáte. Ak sa, ako v prejednávanej veci, žaloba týka bez rozlíšenia všetkých dodaní, úzky vzťah so skutkovými okolnosťami sporu majú všetky súdy, v ktorých územných obvodoch došlo k jednému alebo viacerým dodaniam. V dôsledku toho bez ohľadu na to, na ktorý z týchto súdov sa žalobca obrátil a pred ktorým musia byť podané všetky žaloby založené na zmluve, cieľ úzkeho vzťahu je splnený.

104.

Z toho vyplýva, že ako to správne uviedla Komisia, uplatnenie článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 v prípade viacerých miest dodania iba v jednom členskom štáte je v súlade s cieľom úzkeho vzťahu, na ktorom sa zakladá toto pravidlo určenia osobitnej príslušnosti.

105.

Nakoniec, ak teraz preskúmame túto otázku z hľadiska konkrétnej situácie žalovaného, rovnako sa nedomnievam, že by uplatnenie predmetnej voľby v prípade viacerých miest dodania na území jedného členského štátu bolo v rozpore s ochranou, ktorú je žalovaný oprávnený očakávať od nariadenia č. 44/2001.

106.

Žalovaný, ktorý je účastníkom zmluvy o medzinárodnom predaji, musí očakávať, že na základe možnosti voľby poskytnutej žalobcovi článkom 5 bodom 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 bude prípadne žalovaný pred súdom iného členského štátu než štátu, kde má svoje bydlisko. Žalovaný si je vedomý toho, že žalobca má podľa tohto ustanovenia možnosť žalovať ho pred súdom miesta vykonania plnenia, ktoré je pre zmluvu charakteristické. V prejednávanej veci musel LEXX International Vertrieb, ktorý dodal predmetný tovar v Rakúsku, vedieť, že v prípade sporu ho bude Color Drack môcť žalovať pred rakúskym súdom.

107.

Nedomnievam sa, že by pre žalovaného existoval podstatný rozdiel medzi jediným dodaním a viacerými dodaniami, ktoré by mohli viesť k existencii viacerých príslušných súdov iba v jednom členskom štáte. Hlavná ťažkosť pre spoločnosť alebo jednotlivca zapojených do medzinárodného sporu je zabezpečiť si ochranu svojich záujmov v inom štáte, než je ich štát. Táto spoločnosť alebo tento jednotlivec sú tak nútení vyhľadať si poradcu, s ktorým je pre nich možné komunikovať a ktorý ovláda jazyk, konanie a fungovanie súdov tohto iného štátu. Keď žalovaný našiel tohto poradcu a rozhodol sa dať mu svoju dôveru, má otázka, či ho tento poradca má zastupovať v uvedenom štáte pred súdom v tom alebo inom meste, v skutočnosti dopad len na výšku jeho nákladov.

108.

Okrem toho v prípade viacerých miest dodania v tom istom členskom štáte môže žalovaný, ktorý pozná tieto miesta, pretože sú určené dohodou v zmluve, predvídať, pred akými súdmi tohto štátu ho bude prípadne možné žalovať, takže sa oboznámi s uplatniteľnými vnútroštátnymi predpismi.

109.

Nakoniec pri posúdení pôsobnosti článku 5 bodu 1 písmena b) nariadenia č. 44/2001 je potrebné pripomenúť, že účastníci zmluvy majú možnosť obmedziť alebo vylúčiť možnosť využitia voľby príslušnosti stanovenej týmto ustanovením. Môžu tak spoločnou dohodou určiť z rôznych miest dodania to miesto, ktoré musí byť prijaté ako kritérium určenia príslušnosti. Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 totiž stanovuje, že kritériá určenia osobitnej príslušnosti sa použijú, „ak sa nedohodlo inak“.

110.

Účastníci zmluvy môžu rovnako určiť súd alebo súdy príslušné na rozhodovanie sporov z tejto zmluvy dohodou o voľbe právomoci uzavretou vo forme požadovanej článkom 23 nariadenia č. 44/2001.

111.

Vzhľadom na tieto úvahy zastávam názor, že možnosť voľby príslušnosti stanovená v článku 5 bode 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní v prípade viacerých miest dodania, ak sa tieto miesta nachádzajú na území iba jediného členského štátu.

112.

Nemyslím, že by toto stanovisko bolo v rozpore s riešením, ktoré Súdny dvor prijal v už citovanom rozsudku Besix.

113.

Vo veci, ktorej sa týkal tento rozsudok, išlo o to, či možnosť voľby príslušnosti stanovená v článku 5 bode 1 Bruselského dohovoru bola uplatniteľná v prípade, že záväzok, ktorý bol základom žaloby, spočíval v doložke o výlučnosti, ktorou sa dva podniky zaviazali konať spoločne v rámci verejného obstarávania a neuzatvárať zmluvy s inými partnermi.

114.

Súdny dvor rozhodol, že v takomto prípade sa možnosť voľby príslušnosti neuplatní, pretože sporný zmluvný záväzok spočíval v záväzku nekonať, ktorý neobsahoval žiadne zemepisné obmedzenie. Súdny dvor teda konštatoval, že nebolo možné určiť jediné miesto plnenia, pretože predmetný záväzok mal byť splnený vo všetkých členských štátoch.

115.

Toto riešenie podľa môjho názoru nie je uplatniteľné, ak sa všetky miesta plnenia nachádzajú v jedinom členskom štáte. ( 30 )

116.

Teraz je potrebné skúmať, či podľa nariadenia č. 44/2001 môže žalobca podať svoju žalobu pred súdom miesta dodania podľa svojej voľby alebo pred súdom niektorého konkrétneho miesta plnenia.

117.

Komisia uvádza, že pokiaľ medzi rôznymi dodaniami má jedno dodanie hlavnú povahu, zatiaľ čo ostatné sa zdajú byť vedľajšími dodaniami, žalobca bude musieť podať svoju žalobu pred súdom miesta plnenia hlavného dodania. Pri neexistencii hlavného dodania bude žalobca môcť žalovaného žalovať pred súdom jedného z miest dodania podľa svojho výberu.

118.

Komisia teda navrhuje prebrať v rámci článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 rozlíšenie medzi hlavným a vedľajším záväzkom stanoveným v už citovanom rozsudku Shenavai.

119.

Návrhu Komisie nie som naklonený z nasledujúcich dôvodov.

120.

Po prvé zastávam názor, že tento návrh nenachádza svoj základ v nariadení č. 44/2001.

121.

Článok 5 bod 1 písm. b) tohto nariadenia, ako som ukázal, smeruje k prideleniu všetkých žalôb založených na tej istej zmluve jedinému súdu. Okrem toho stanovuje, že týmto súdom je súd miesta plnenia, ktoré je pre zmluvu charakteristické, s cieľom, aby mohol byť ľahko určený stranami, a že vo všeobecnosti zodpovedá súdu, ktorý má najužší vzťah k okolnostiam sporu.

122.

Už som uviedol, že cieľ predvídateľnosti sledovaný nariadením č. 44/2001 je splnený od momentu, keď sa všetky miesta plnenia nachádzajú v tom istom členskom štáte, keďže žalovaný vie, že pokiaľ nebolo dohodnuté inak, môže byť žalovaný pred súdom jedného z týchto miest plnenia.

123.

Ukázal som tiež, že pokiaľ sa žaloba týka bez rozlíšenia všetkých miest dodania, všetky súdy, v ktorých územnom obvode došlo k dodaniu, majú rovnako úzky vzťah k okolnostiam sporu. Cieľ úzkeho vzťahu, o ktorý sa opiera článok 5 bod 1 nariadenia č. 44/2001, je teda splnený rovnako, ak žalobca žaluje žalovaného pred súdom akéhokoľvek miesta dodania. ( 31 )

124.

Vzhľadom na tieto úvahy nenachádzam v nariadení č. 44/2001 dôvod na zavedenie nových kritérií, ktoré by mali určiť, pred ktorým súdom musí byť začaté konanie v prípade viacerých miest dodania, pokiaľ sa žaloba týka všetkých dodaní.

125.

Po druhé zastávam názor, že ak by bola prijatá téza Komisie, malo by to za dôsledok opätovné zavedenie zložitých kritérií do systému príslušnosti danej na výber v zmluvnej oblasti stanoveného nariadením č. 44/2001, čomu sa zákonodarca Spoločenstva chcel zjavne vyhnúť. Pre účastníkov zmluvy by totiž bolo veľmi ťažké jasne určiť, od kedy je určité dodanie hlavným dodaním. Takáto kvalifikácia by znovu závisela od upresnení, ktoré by mohla priniesť iba judikatúra.

126.

Preto sa nedomnievam, že nariadenie č. 44/2001 odôvodňuje stanovenie takých kritérií, ako sú kritériá zamýšľané Komisiou s cieľom určiť, pred súdom ktorého z miest dodania má byť voči žalovanému podaná žaloba.

127.

Nedomnievam sa tiež, že nariadenie č. 44/2001 priznáva žalobcovi právo podať svoju žalobu pred súdom akéhokoľvek miesta dodania. Nemyslím, že cieľom toho nariadenia je zaistiť žalobcovi takúto slobodu voľby. To, čo podľa môjho názoru článok 5 bod 1 písm. b) uvedeného nariadenia vyžaduje je, aby žalobca mohol žalovaného žalovať pred súdom jedného z miest dodania tovaru a aby tento súd rozhodoval o všetkých sporoch týkajúcich sa tej istej zmluvy. Inými slovami, toto ustanovenie ukladá, aby žalobca mohol žalovať žalovaného pred súdom, v ktorého územnom obvode došlo k dodaniu, a aby tento súd bol jediným vnútroštátnym súdom príslušným na rozhodovanie všetkých sporov týkajúcich sa kúpnej zmluvy, ktorá zaväzuje účastníkov.

128.

Napriek tomu otázka, či sú príslušné na rozhodovanie o žalobe, ktorá sa týka všetkých dodaní, všetky súdy, v ktorých obvode bolo vykonané dodanie, alebo či tento typ sporu patrí do príslušnosti jedného z týchto súdov, podľa môjho názoru patrí do procesnej autonómie členského štátu, na ktorého území boli tovary dodané.

129.

Pokiaľ by teda právo tohto členského štátu neurčovalo pravidlá určenia osobitnej príslušnosti, možno voči žalovanému, pokiaľ sa žaloba týka všetkých dodaní, podať žalobu pred súdom jedného z miest dodania podľa výberu žalobcu.

130.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujem na otázku položenú Oberster Gerichtshof odpovedať tak, že článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001 sa uplatní v prípade viacerých miest dodania, pokiaľ tovar bol tak, ako bolo dohodnuté účastníkmi zmluvy, dodaný na rôzne miesta na území jediného členského štátu. Pokiaľ sa žaloba týka všetkých dodaní, otázka, či žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom miesta dodania podľa svojho výberu, alebo výlučne pred súdom jedného z týchto miest, patrí do vnútroštátneho práva členského štátu, na ktorého území bol tovar dodaný. Pokiaľ právo tohto štátu nestanovuje žiadne pravidlá určenia osobitnej príslušnosti, žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom miesta dodania podľa svojho výberu.

131.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku položenú Oberster Gerichtshof takto:

Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa uplatní v prípade viacerých miest dodania, pokiaľ tovar bol tak, ako bolo dohodnuté účastníkmi zmluvy, dodaný na rôzne miesta na území jediného členského štátu. Pokiaľ sa žaloba týka všetkých dodaní, otázka, či žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom miesta dodania podľa svojho výberu, alebo výlučne pred súdom jedného z týchto miest, patrí do vnútroštátneho práva členského štátu, na ktorého území bol tovar dodaný. Pokiaľ právo tohto štátu nestanovuje žiadne pravidlá určenia osobitnej príslušnosti, žalobca môže žalovať žalovaného pred súdom miesta dodania podľa svojho výberu.