Vec C‑438/04

Mobistar SA

proti

Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d'appel de Bruxelles)

„Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Prenosnosť telefónnych čísel – Náklady na zabezpečenie v prípade prenosu čísla mobilného telefónu – Článok 30 ods. 2 smernice 2002/22/ES (ďalej len ‚smernica univerzálnej služby‘) – Tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel – Nákladové orientovanie cien – Regulačná právomoc národných regulačných orgánov – Článok 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES (ďalej len ‚rámcová smernica‘) – Účinná právna ochrana – Ochrana dôverných údajov“

Návrhy prednesené 23. marca 2006 – generálna advokátka C. Stix-Hackl 

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. júla 2006 

Abstrakt rozsudku

1.     Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 30 ods. 2)

2.     Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Regulačný rámec pre elektronické komunikačné siete a služby – Smernica 2002/21

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21, článok 4)

1.     Tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel uvedená v článku 30 ods. 2 smernice 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb sa týka nákladov spojených s presmerovaním prenášaných čísel a nákladov na zabezpečenie vzniknutých mobilným telekomunikačným operátorom pri vybavovaní žiadostí o prenos čísla.

Uvedenému článku neodporuje prijatie vnútroštátneho opatrenia, ktoré vopred a na základe teoretického modelu nákladov stanovuje maximálne ceny, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi ako náklady na zabezpečenie, ak sú ceny určené na základe nákladov takým spôsobom, že spotrebitelia nie sú odradzovaní od využitia možnosti prenosnosti.

(pozri body 30, 37, body 1, 2 výroku)

2.     Článok 4 smernice 2002/21 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby sa má vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie odvolaní proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov musí disponovať súborom informácií potrebných na preskúmanie dôvodnosti odvolania, a to vrátane dôverných informácií, ak je to potrebné, ktoré uvedené orgány zohľadnili pri prijímaní rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolania. Tomuto orgánu však prislúcha, aby zaručil dôverné zaobchádzanie s dotknutými údajmi, dodržiac tak požiadavky na účinnú právnu ochranu a zabezpečiac dodržanie práv na obranu účastníkov sporu.

(pozri bod 43, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 13. júla 2006 (*)

„Telekomunikačný sektor – Univerzálna služba a práva užívateľov – Prenosnosť telefónnych čísel – Náklady na zabezpečenie v prípade prenosu čísla mobilného telefónu – Článok 30 ods. 2 smernice 2002/22/ES (ďalej len ‚smernica univerzálnej služby‘) – Tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel – Nákladové orientovanie cien – Regulačná právomoc národných regulačných orgánov – Článok 4 ods. 1 smernice 2002/21/ES (ďalej len ‚rámcová smernica‘) – Účinná právna ochrana – Ochrana dôverných údajov“

Vo veci C‑438/04,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko) zo 14. októbra 2004 a doručený Súdnemu dvoru 19. októbra 2004, ktorý súvisí s konaním:

Mobistar SA

proti

Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT),

za účasti:

Belgacom Mobile SA,

Base SA,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, P. Kūris (spravodajca), G. Arestis a J. Klučka,

generálna advokátka: C. Stix‑Hackl,

tajomník: K. Sztranc, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. októbra 2005,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Mobistar SA, v zastúpení: F. Louis a A. Vallery, advokáti,

–       Institut belge des services postaux a des télécommunications (IBPT), v zastúpení: S. Depré, C. Janssens a S. Adam, advokáti,

–       Belgacom Mobile SA, v zastúpení: D. Van Liedekerke, advokát,

–       Base SA, v zastúpení: A. Verheyden a Y. Desmedt, advokáti,

–       talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

–       cyperská vláda, v zastúpení: D. Lysandou, splnomocnený zástupca,

–       litovská vláda, v zastúpení: D. Kriaučiūnas, splnomocnený zástupca,

–       vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: M. Bethell, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci K. Smith a G. Peretz, barristers,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Maidani a M. Shotter, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. marca 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349, ďalej len „rámcová smernica“), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367, ďalej len „smernica univerzálnej služby“).

2       Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi Mobistar SA (ďalej len „Mobistar“) a Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT), právnickou osobou zriadenou podľa verejného práva, v súvislosti s rozhodnutím vydaným IBPT zo 16. septembra 2003, ktorým sa stanovujú náklady na zabezpečenie, ktoré majú uhradiť prijímajúci mobilní telekomunikační operátori v prípade prevedenia alebo prenosu čísla operátora k inému operátorovi, na obdobie od 1. októbra 2002 do 1. októbra 2005 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3       Smernicu Európskeho parlamentu 97/33/ES z 30. júna 1997 o prepájaní v telekomunikáciách vzhľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom uplatňovania princípov otvorenej siete (ONP) (Ú. v. ES L 199, s. 32), zmenenú a doplnenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/61/ES z 24. septembra 1998 (Ú. v. ES L 268, s. 37, ďalej len „smernica 97/33“) zrušila rámcová smernica s účinnosťou od 25. júla 2003. Smernica 97/33 ustanovuje podľa svojho článku 1 prvého odseku regulačný rámec na zabezpečenie prepojenia telekomunikačných sietí v rámci Spoločenstva a najmä interoperabilitu služieb, ako aj na poskytovanie univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov.

4       Článok 2 ods. 1 písm. a) tejto smernice definuje pojem „prepojenie“ ako „fyzické a logické spojenie telekomunikačných sietí používaných rovnakou organizáciou alebo rôznymi organizáciami tak, aby sa umožnilo používateľom jednej organizácie komunikovať s užívateľmi rovnakej alebo inej organizácie, alebo sprístupniť služby poskytované inou organizáciou“ [neoficiálny preklad].

5       Článok 7 tej istej smernice stanovuje zásady tvorby cien za prepojenie a upravuje systém výpočtu nákladov v oblasti prepojenia. Príloha IV tejto smernice obsahuje „zoznam príkladov skutočností týkajúcich sa poplatkov za prepojenie“. Táto príloha najmä uvádza, že „priame poplatky za prepojenie môžu zahŕňať spravodlivý podiel podľa zásady proporcionality, pridružené a spoločné náklady a náklady, ktoré vznikli pri poskytovaní rovnoprávneho prístupu, prenosnosti čísla, a náklady pri zabezpečovaní nutných požiadaviek (údržba integrity siete, bezpečnosť siete v núdzových prípadoch, spolupráca služieb a ochrana údajov)“ [neoficiálny preklad].

6       Článok 12 ods. 5 smernice 97/33 stanovuje:

„Národné regulačné orgány podporujú čo najrýchlejšie zavedenie služby prenosnosti čísla operátora umožňujúcej účastníkovi, ktorý o to požiada, ponechanie si svojho čísla (resp. čísel) vo verejnej pevnej telefónnej sieti a digitálnej sieti integrovaných služieb (ISDN) nezávisle na organizácii, ktorá mu poskytuje službu, v prípade geografických čísel na špecifickom mieste a v prípade iných ako geografických čísel na ktoromkoľvek mieste, a zabezpečia, aby služba bola dostupná najneskôr od 1. januára 2000, v krajinách, pre ktoré bolo stanovené dodatočné prechodné obdobie, čo najskôr po tomto dátume a najneskôr do dvoch rokov od neskoršieho dátumu určeného pre plnú liberalizáciu hlasových telefónnych služieb.

Aby sa zabezpečila primeranosť poplatkov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, národné regulačné orgány dbajú o to, aby tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením tejto služby bola primeraná.“ [neoficiálny preklad]

7       Nový právny rámec bol prijatý pre všetky siete a služby prenosu vo forme štyroch smerníc, a to okrem rámcovej smernice a smernice univerzálnej služby smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323, ďalej len „prístupová smernica“) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337, ďalej len „smernica o povolení“).

8       Článok 30 smernice univerzálnej služby stanovuje:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby všetci účastníci verejne prístupných telefónnych služieb, vrátane mobilných služieb, ktorí o to požiadajú, si mohli ponechať svoje čísla nezávisle na podniku poskytujúcom službu:

a)      v prípade geografických čísel na špecifickom mieste; a

b)      v prípade negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.

Tento odsek sa nevzťahuje na prenos čísel medzi sieťami poskytujúcimi služby na pevnom mieste a mobilnými sieťami.

2.      Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel bola nákladovo orientovaná a aby priame poplatky účastníkov, ak sú, nepôsobili odradzujúco z hľadiska využívania týchto služieb.

3.      Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenos čísla spôsobom, ktorý by mohol skresliť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.“

9       Článok 4 ods. 1 rámcovej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia na národnej úrovni existenciu účinného mechanizmu, prostredníctvom ktorého každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, dotknutý rozhodnutím národného regulačného orgánu, má právo na odvolanie proti tomuto rozhodnutiu k odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý na zúčastnených stranách. Tento orgán, ktorým môže byť súd, musí mať k dispozícii zodpovedajúce expertízy, aby mohol vykonávať svoje funkcie. Členské štáty zabezpečia patričné zohľadnenie skutkovej podstaty prípadov a existenciu účinného mechanizmu odvolania. Do rozhodnutia o takomto odvolaní platí rozhodnutie národného regulačného orgánu, pokiaľ odvolací orgán nerozhodne inak.“

 Vnútroštátna právna úprava

10     Sporným rozhodnutím prijatým na základe belgického zákona zo 17. januára 2003 o štatúte pre sektory belgických pôšt a telekomunikácií (Moniteur belge z 24. januára 2003, ďalej len „zákon zo 17. januára 2003“) a kráľovského nariadenia z 23. septembra 2002 o prenosnosti čísel konečných užívateľov mobilných telekomunikačných služieb poskytovaných verejnosti (Moniteur belge z 1. októbra 2002, ďalej len „kráľovské nariadenie z 23. septembra 2002“) IBPT, národný regulačný orgán v zmysle článku 2 písm. g) rámcovej smernice, stanovil náklady na zabezpečenie úspešného prenosu mobilného telefónneho čísla od jedného operátora k inému operátorovi na 3,86 eur za jednoduchú inštaláciu a na 23,41 eur za komplexnú inštaláciu, a to na obdobie od 1. októbra 2002 do 1. októbra 2005. V súlade s článkom 19 vyššie uvedeného kráľovského nariadenia boli uvedené náklady stanovené na základe konceptu „teoretických nákladov efektívneho mobilného operátora“. Z bodu 4 sporného rozhodnutia vyplýva, že tento referenčný operátor nie je nevyhnutne ten, ktorého náklady sú nižšie, ale ten, ktorého treba považovať za konkurencieschopného v rámci skupiny porovnateľných prostredí. Pri vydaní sporného rozhodnutia IBPT zohľadnil informácie poskytnuté od Mobistar, Belgacom Mobile SA (ďalej len „Belgacom Mobile“) a Base SA (ďalej len „Base“), t. j. troch v Belgicku činných mobilných telekomunikačných operátorov.

11     Kráľovské nariadenie z 23. septembra 2002 medzi iným obsahuje ustanovenia o rozdelení nákladov vynaložených využívateľmi sietí v súvislosti s prenosom mobilných telefónnych čísel. Rozlišuje štyri druhy nákladov: náklady spojené s uskutočnením prenosnosti, náklady na zabezpečenie pre linku alebo číslo (ďalej len „náklady na zabezpečenie“), náklady spojené s referenčnou databázou, ako aj náklady spojené s presmerovaním v súvislosti s prenosnosťou (ďalej len „náklady spojené s presmerovaním“).

12     Článok 18 tohto kráľovského nariadenia definuje náklady na zabezpečenie ako: „nenávratné dodatočné náklady vynaložené po prenose jedného alebo viacerých mobilných čísel, nad rámec nákladov spojených s prevedením zákazníkov bez prenosnosti čísel k inému operátorovi alebo poskytovateľovi mobilných služieb alebo ukončením poskytovania služby“.

13     V súlade s článkom 19 uvedeného kráľovského nariadenia „náklady na zabezpečenie pre linku alebo číslo... stanovuje [IBPT] na základe teoretických nákladov efektívneho mobilného operátora. Sumy, ktoré IBPT stanoví na pokrytie nákladov na zabezpečenie pre linku alebo číslo... sú nákladovo orientované“.

14     Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že sú dotknuté len náklady na zabezpečenie znášané operátorom mobilnej telefónnej siete, z ktorej sa telefónne číslo prenáša (ďalej len „odovzdávajúci operátor“). Odovzdávajúci operátor môže vyúčtovať mobilnému operátorovi, na ktorého sa telefónne číslo prenáša (ďalej len „prijímajúci operátor“), náklady na zabezpečenie v sume stanovenej IBPT. Uvedená suma je maximálnou sumou, takže mobilní telekomunikační operátori sa môžu dohodnúť na nižšej sume. Na druhej strane odovzdávajúci operátor môže v zásade požadovať sumu stanovenú IBPT, aj keď sú jeho skutočné náklady nižšie.

15     V súlade s článkom 11 kráľovského nariadenia z 23. septembra 2002 odovzdávajúci operátor nemôže žiadať náhradu od konečného spotrebiteľa, ktorý si necháva preniesť svoje telefónne číslo. Ďalej, prijímajúci operátor nemôže od tohto užívateľa žiadať za prenos jeho telefónneho čísla náhradu vyššiu ako 15 eur.

16     Nakoniec v súlade s článkom 18 tohto kráľovského nariadenia náklady spojené s presmerovaním sú „dodatočné náklady vynaložené na sieti z dôvodu hovorov na prenášané čísla v porovnaní s hovormi na neprenášané čísla“. Tieto náklady sa musia odovzdávajúcemu operátorovi primerane nahradiť zo strany operátora siete, od ktorého sa hovor uskutočňuje a ktorý hovor účtuje konečnému užívateľovi.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17     Mobistar podal žalobu proti spornému rozhodnutiu na Cour d’appel de Bruxelles domnievajúc sa, že náklady stanovené uvedeným rozhodnutím sú príliš vysoké. Mobistar podal túto žalobu proti IBPT, Belgacom Mobile a Base. Belgacom Mobile sa na rozdiel od Mobistar domnieva, že uvedené náklady nie sú dosť vysoké, pričom Base, ktorý podporuje návrhy Mobistar, uplatňuje nezákonnosť kráľovského nariadenia z 23. septembra 2002, a teda sporného rozhodnutia, ktorého je nariadenie základom, odvolávajúc sa najmä na nedodržanie článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby.

18     Cour d’appel de Bruxelles konštatuje, že na sporné rozhodnutie treba hľadieť ako na opatrenie, ktorým sa stanovuje obvyklá maximálna cena za prenos čísla, od ktorej sa možno odchýliť len jej znížením so súhlasom odovzdávajúceho operátora, a domnieva sa, že dôvodnosť žaloby závisí od odpovedí na jednotlivé otázky týkajúce sa zákonnosti kráľovského nariadenia z 23. septembra 2002, ktoré je základom uvedeného rozhodnutia.

19     Za týchto podmienok Cour d’appel de Bruxelles rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      V súvislosti so službou prenosnosti čísla upravenej v článku 30 smernice [univerzálnej služby]:

a)      Vzťahuje sa článok 30 ods. 2 [smernice univerzálnej služby], podľa ktorého národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel bola nákladovo orientovaná, len na náklady spojené s presmerovaním na prenášané číslo alebo aj na náklady, ktoré vzniknú operátorom pri vybavovaní žiadostí o prenos čísla?

b)      Má sa článok 30 ods. 2 smernice [univerzálnej služby], ak sa vzťahuje len na náklady na prepojenie v súvislosti s presmerovaním na prenášané číslo, vykladať:

i)      v tom zmysle, že operátori majú voľnosť pri rokovaní o obchodných podmienkach poskytnutia služby a že pre členské štáty platí zákaz stanoviť ex ante podnikom, ktoré sú povinné poskytnúť službu prenosnosti čísla, obchodné podmienky, pokiaľ ide o služby spojené s vybavovaním žiadosti o prenos čísla?

ii)      v tom zmysle, že členským štátom nezakazuje stanoviť ex ante obchodné podmienky uvedenej služby operátorom, pri ktorých sa určilo, že majú významný vplyv na relevantnom trhu?

c)      Ak sa má článok 30 ods. 2 smernice [univerzálnej služby] vykladať v tom zmysle, že operátorom ukladá v súvislosti s nákladmi na prenos čísla povinnosť byť nákladovo orientovaní, má sa vykladať v tom zmysle, že je v rozpore:

i)      s vnútroštátnym regulačným opatrením, ktoré na výpočet nákladov stanovuje konkrétny spôsob výpočtu?

ii)      s vnútroštátnym opatrením, ktoré stanovuje ex ante rozdelenie nákladov medzi operátorov?

iii)      s vnútroštátnym opatrením, ktoré oprávňuje národný regulačný orgán, aby operátorom a na určité obdobie stanovil ex ante maximálnu výšku priamych poplatkov, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi?

iv)      s vnútroštátnym opatrením, ktoré oprávňuje odovzdávajúceho operátora uplatniť tvorbu cien stanovenú národným regulačným orgánom, pričom nie je povinný preukázať, že sa pri tvorbe cien riadi svojimi skutočnými nákladmi?

2.      V súvislosti s právom odvolať sa podľa článku 4 [rámcovej] smernice:

Má sa článok 4 ods. 1 [rámcovej] smernice vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie odvolania na to, aby mohol dôsledne zvážiť okolnosti sporu, má právo disponovať s informáciami vrátane dôverných informácií, na základe ktorých národný regulačný úrad prijal rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

 O prvej časti prvej otázky

20     V prvej časti svojej prvej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel, ako je uvedená v článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby, týka okrem nákladov spojených s presmerovaním aj nákladov na zabezpečenie.

21     Mobistar a Belgacom Mobile, ako aj IBPT, Komisia Európskych spoločenstiev a cyperská a litovská vláda tvrdia, že ustanovenia uvedeného článku 30 ods. 2 sa týkajú len nákladov spojených s presmerovaním na prenášané číslo a nie nákladov vzniknutých pri vybavovaní žiadosti o prenos čísel medzi mobilnými operátormi.

22     Base, ako aj talianska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, sa naopak domnievajú, že tvorba cien za prepojenie upravená vo vyššie uvedenom článku zahrnuje všetky služby spojené pri zabezpečovaní prenosnosti čísel, za ktoré sú operátori oprávnení žiadať náhradu.

23     Predovšetkým treba upresniť, že pojem prenosnosť čísel zahrnuje možnosť pre účastníka mobilnej telefónnej siete ponechať si v prípade zmeny operátora to isté telefónne číslo.

24     Na uskutočnenie tejto možnosti sa vyžaduje, aby boli platformy medzi operátormi kompatibilné, aby sa číslo účastníka prenieslo od jedného operátora k druhému a aby technické operácie umožňovali presmerovanie hovorov na prenášané číslo.

25     Prenosnosť čísel má odstrániť prekážky slobodnému výberu spotrebiteľov najmä medzi operátormi mobilných telefónnych sietí, a zaručiť tak rozvoj účinnej hospodárskej súťaže na trhu telekomunikačných služieb.

26     Na dosiahnutie týchto cieľov zákonodarca Spoločenstva v článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby stanovil, že národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel bola nákladovo orientovaná a aby priame poplatky účastníkov, ak sú, nepôsobili odradzujúco z hľadiska využívania týchto služieb.

27     Pritom výklad, podľa ktorého sa uvedené ustanovenie netýka nákladov na zabezpečenie, je v rozpore s cieľom a účelom smernice univerzálnej služby a z hľadiska zabezpečenia prenosnosti by mohol obmedziť jej skutočný účinok.

28     Náklady na zabezpečenie totiž predstavujú významnú časť nákladov, ktoré môže prijímajúci operátor priamo alebo nepriamo previesť na účastníka, ktorý chce možnosť prenosnosti svojho telefónneho čísla využiť.

29     Hoci také náklady nepatria do rámca povinnosti upravenej v článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby, ich stanovenie odovzdávajúcimi operátormi, najmä tými, ktorí sa už na trhu nachádzajú a ktorí disponujú širokou klientelou, na vysokú úroveň môže spotrebiteľov odradiť od využitia tejto možnosti alebo ju dokonca v skutočnosti urobiť veľmi iluzórnou.

30     Preto treba na prvú časť prvej otázky odpovedať tak, že tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel uvedená v článku 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby sa týka nákladov spojených s presmerovaním prenášaných čísel a nákladov na zabezpečenie vzniknutých mobilným telekomunikačným operátorom pri vybavovaní žiadostí o prenos čísla.

 O druhej a tretej časti prvej otázky

31     Vzhľadom na odpoveď danú na prvú časť prvej otázky, postačí odpovedať len na tretiu časť tejto otázky.

32     Vnútroštátny súd sa v nej v podstate pýta, či národné regulačné orgány môžu vopred stanoviť maximálne ceny pre všetkých mobilných telekomunikačných operátorov na základe teoretického modelu nákladov.

33     Predovšetkým treba pripomenúť, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby ukladá národným regulačným orgánom zabezpečiť, aby operátori určili ceny na základe svojich nákladov a aby okrem toho ceny neboli pre spotrebiteľa odradzujúce.

34     Ak sa preukáže, že ceny sú orientované nákladovo, udeľuje toto ustanovenie národným orgánom určitý rozsah voľnej úvahy na vyhodnotenie situácie a definovanie metódy, ktorá sa im zdá najvhodnejšia na uskutočnenie plne účinnej prenosnosti spôsobom, ktorý spotrebiteľov neodradí od využitia tejto možnosti.

35     Pritom treba konštatovať, že národné regulačné orgány v tomto prípade uvedený rozsah voľnej úvahy neprekročili. Metódu spočívajúcu v definovaní maximálnej ceny, ako ju stanovili v tomto prípade belgické orgány, totiž možno považovať za metódu v súlade s článkom 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby za podmienky, že noví operátori majú skutočnú možnosť napadnúť uplatnenie maximálnych cien operátormi nachádzajúcimi sa na trhu, ak preukážu, že tieto ceny sú vzhľadom na štruktúru nákladov týchto operátorov príliš vysoké.

36     Z predchádzajúcich úvah tak v podstate vyplýva, že smernica univerzálnej služby nebráni tomu, aby národné regulačné orgány vopred stanovili maximálne ceny pre všetkých mobilných telekomunikačných operátorov na základe teoretického modelu nákladov.

37     Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba na tretiu časť prvej otázky odpovedať tak, že článok 30 ods. 2 smernice univerzálnej služby nebráni prijatiu vnútroštátneho opatrenia, o aké ide v tomto prípade vo veci samej, ktoré vopred a na základe teoretického modelu nákladov stanovuje maximálne ceny, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi ako náklady na zabezpečenie, ak sú ceny určené na základe nákladov takým spôsobom, že spotrebitelia nie sú odradzovaní od využitia možnosti prenosnosti.

 O druhej otázke

38     V druhej otázke sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či z článku 4 rámcovej smernice vyplýva, že nezávislý orgán uvedený v tomto ustanovení, ktorým je vnútroštátny súd, musí disponovať súborom údajov potrebných na preskúmanie dôvodnosti jemu doručeného odvolania vrátane údajov, ktoré sú podľa právnej úpravy uplatniteľnej v oblasti obchodného tajomstva dôverné.

39     Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že IBPT sa dovoláva povinnosti dôvernosti, ku ktorej ho zaväzuje jeho štatút definovaný zákonom zo 17. januára 2003.

40     Z tohto hľadiska treba pripomenúť, že orgán poverený preskúmaním odvolaní podaných proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov podľa článku 4 rámcovej smernice musí mať možnosť disponovať súborom informácií požadovaných na rozhodnutie pri úplnej znalosti skutkových okolností o dôvodnosti uvedených odvolaní, a to vrátane dôverných informácií. Musí sa však zaručiť ochrana takých informácií, ako aj obchodného tajomstva a tá sa musí prispôsobiť tak, aby zostali splnené požiadavky na účinnú právnu ochranu a dodržanie práv na obranu účastníkov sporu.

41     Z článku 4 ods. 1 rámcovej smernice výslovne vyplýva, že právo na odvolanie, ktoré môže každý užívateľ alebo poskytovateľ uplatniť proti rozhodnutiu národného regulačného orgánu, ktoré sa ho týka, sa musí zakladať na účinnom mechanizme odvolania umožňujúcom zohľadnenie skutkovej podstaty veci.

42     Ďalej článok 5 ods. 3 tej istej smernice stanovuje, že v rámci výmeny informácií medzi národnými regulačnými orgánmi a Komisiou sa môžu informácie považované uvedenými orgánmi za dôverné oznámiť Komisii, ktorá musí v každom prípade túto dôvernosť zabezpečiť.

43     Preto treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 rámcovej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie odvolaní proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov musí disponovať súborom informácií potrebných na preskúmanie dôvodnosti odvolania, a to vrátane dôverných informácií, ak je to potrebné, ktoré uvedené orgány zohľadnili pri prijímaní rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolania. Tomuto orgánu však prislúcha, aby zaručil dôverné zaobchádzanie s dotknutými údajmi, dodržiac tak požiadavky na účinnú právnu ochranu a zabezpečiac dodržanie práv na obranu účastníkov sporu.

 O trovách

44     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Tvorba cien za prepojenie v súvislosti so zabezpečením prenosnosti čísel uvedená v článku 30 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa týka nákladov spojených s presmerovaním prenášaných čísel a nákladov na zabezpečenie vzniknutých mobilným telekomunikačným operátorom pri vybavovaní žiadostí o prenos čísla.

2.      Článku 30 ods. 2 smernice 2002/22 neodporuje prijatie vnútroštátneho opatrenia, o aké ide v tomto prípade vo veci samej, ktoré vopred a na základe teoretického modelu nákladov stanovuje maximálne ceny, ktoré môže odovzdávajúci operátor uplatniť voči prijímajúcemu operátorovi ako náklady na zabezpečenie, ak sú ceny určené na základe nákladov takým spôsobom, že spotrebitelia nie sú odradzovaní od využitia možnosti prenosnosti.

3.      Článok 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) sa má vykladať v tom zmysle, že orgán príslušný na preskúmanie odvolaní proti rozhodnutiam národných regulačných orgánov musí disponovať súborom informácií potrebných na preskúmanie dôvodnosti odvolania, a to vrátane dôverných informácií, ak je to potrebné, ktoré uvedené orgány zohľadnili pri prijímaní rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolania. Tomuto orgánu však prislúcha, aby zaručil dôverné zaobchádzanie s dotknutými údajmi, dodržiac tak požiadavky na účinnú právnu ochranu a zabezpečiac dodržanie práv na obranu účastníkov sporu.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.