1.

V tejto veci Komisia Európskych spoločenstiev opäť podáva žalobu na členský štát, namietajúc nedostatočnú klasifikáciu osobitne chránených území pre vtáctvo (ďalej len „OCHÚ“) v súlade so smernicou Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( 2 ) (ďalej len „smernica o vtáctve“). Komisia už dosiahla vydanie rozsudku vo vzťahu k podobným porušeniam v konaniach proti Holandsku ( 3 ), Francúzsku ( 4 ), Fínsku ( 5 ) a Taliansku ( 6 ). Prebiehajú tiež konania proti Grécku ( 7 ) a Írsku ( 8 ). Komisia pripravuje ďalšie konanie proti Portugalsku ( 9 ).

2.

Ústredným bodom v každej z týchto vecí je preukázanie toho, že príslušný členský štát ešte neklasifikoval ako OCHÚ všetky oblasti vyžadujúce takéto označenie. V tejto veci Komisia svoje tvrdenie zakladá na zozname ornitologicky dôležitých oblastí v Španielsku, ktorý bol zverejnený Španielskou ornitologickou spoločnosťou (Sociedad Española de Ornitología, ďalej len „SEO/BirdLife“) v roku 1998 (ďalej len „IBA 98“; pričom IBA je skratkou pre Important Bird Area „významné vtáčie územie“ alebo „významné vtáčie územia“). ( 10 ) Španielsko kvalitu uvedeného zoznamu spochybňuje.

3.

Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve určuje, ktoré oblasti má členský štát klasifikovať ako OCHÚ, zatiaľ čo článok 4 ods. 3 upravuje informácie o klasifikácii, ktoré treba zasielať Komisii:

„1.   Druhy uvedené v prílohe 1 sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

V tejto súvislosti sa venuje pozornosť:

Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.

Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ich ochranu v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica.

2.   Členské štáty urobia podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe 1, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.

3.   Členské štáty zašlú Komisii všetky relevantné informácie, aby mohla vyvinúť náležitú iniciatívu s cieľom koordinácie nevyhnutnej na zabezpečenie toho, aby oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2 tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí táto smernica.“

4.

Deviate odôvodnenie preambuly smernice o vtáctve toto pravidlo vysvetľuje:

„…ochrana, udržiavanie alebo obnova dostatočnej rozmanitosti a rozlohy biotopov je základom pre ochranu všetkých druhov vtákov;… určité druhy vtákov by mali byť predmetom zvláštnych opatrení na ochranu ich biotopov s cieľom ich prežitia a reprodukcie v areáli ich rozšírenia;… takéto opatrenia musia tiež zohľadňovať sťahovavé druhy a musia byť koordinované so zámerom vytvorenia súvislého celku.“

5.

Článok 10 smernice o vtáctve stanovuje, že členské štáty majú podporovať ornitologický výskum:

„1.   Členské štáty podporujú výskum a akúkoľvek činnosť nevyhnutnú ako základňu pre ochranu, riadenie a využívanie všetkých druhov vtákov uvedených v článku 1.

2.   Zvláštna pozornosť venuje [sa venuje — neoficiálny preklad] výskumu a činnostiam zameraným na subjekty vymenované v prílohe V. Členské štáty dodajú Komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla prijať adekvátne opatrenia na koordináciu výskumu a činnostiam uvedené v tomto článku [a činností uvedených v tomto článku — neoficiálny preklad].“

6.

Príloha V odkazuje na konkrétne oblasti výskumu, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť.

7.

Podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( 11 ) (ďalej len „smernica o biotopoch“) má sústava Natura 2000 zavedená uvedenou smernicou tiež zahŕňať OCHÚ klasifikované členskými štátmi v súlade so smernicou o vtáctve.

8.

Dňa 26. januára 2000 vyzvala Komisia španielsku vládu na predloženie pripomienok v súlade s článkom 226 ES (výzva). Komisia Španielsku vytýkala, že klasifikovalo príliš málo oblastí ako OCHÚ v súlade s článkom 4 smernice o vtáctve. Podľa informácií poskytnutých Komisiou v uvedenom čase Španielsko klasifikovalo ako OCHÚ 175 oblastí pokrývajúcich 33582 km2.

9.

Komisia sa o IBA 98 oprela ako o dôkaz nedostatočnosti oblastí klasifikovaných ako OCHÚ. Uvedený zoznam vymenúva 391 lokalít pokrývajúcich 15862567 ha alebo 31,5 % rozlohy pevniny Španielska.

10.

Počas roku 2000 Španielsko odmietlo výhradu Komisie, ale zároveň klasifikovalo ďalšie oblasti ako OCHÚ.

11.

Preto odôvodnené stanovisko z 31. januára 2001 odkazovalo na 262 OCHÚ v Španielsku pokrývajúcich rozlohu 53674 km2. V uvedenom odôvodnenom stanovisku dala Komisia Španielsku konečnú lehotu dvoch mesiacov, v rámci ktorých malo uskutočniť dodatočné požadované klasifikácie. Na žiadosť španielskej vlády Komisia túto lehotu predĺžila do 3. mája 2001. V marci 2001 Španielsko oznámilo Komisii ďalších 13 OCHÚ pokrývajúcich 402272 ha.

12.

V nasledujúcich rokoch Španielsko v niekoľkých fázach zvýšilo počet OCHÚ na 427 pokrývajúcich okolo 79778 km2 alebo 15,8 % rozlohy pevniny Španielska.

13.

Komisia tento pokrok nepovažovala za dostatočný. Preto 4. júna 2004 podala žalobu.

14.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

15.

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

16.

Hoci sa návrhy účastníkov konania obsiahnuté v žalobe vzťahujú na Španielsko ako celok, žalobné dôvody sú obmedzené na autonómne oblasti Andalúzie, Baleárskych ostrovov, Extremadury, Kanárskych ostrovov, Kastílie-La Mancha, Katalánska, Galície a Valencie.

17.

Od podania žaloby vzrástol počet španielskych OCHÚ na 512. Pokrývajú okolo 91803 km2. Pevninské OCHÚ zodpovedajú 18,2 % pevninskej rozlohy Španielska. Navyše 20 OCHÚ zahŕňa oblasti mora pokrývajúce 574 km2. ( 12 )

18.

Na pojednávaní Komisia vzala svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa autonómnej oblasti Extremadura.

19.

Komisia Španielsku vytýka, že klasifikovalo príliš málo oblastí ako OCHÚ. Predmet žaloby je však obmedzený na sedem španielskych autonómnych oblastí. ( 13 )

20.

Na právnom základe povinnosti klasifikovať sa účastníci konania zhodujú.

21.

V súlade s článkom 4 ods. 1 štvrtým pododsekom smernice o vtáctve majú členské štáty klasifikovať ako OCHÚ podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia na zachovanie druhov uvedených v prílohe I, berúc do úvahy požiadavky na ich ochranu v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí smernica. Tejto povinnosti sa nemožno vyhnúť prijatím iných osobitných opatrení týkajúcich sa ochrany. ( 14 )

22.

Podľa článku 4 ods. 2 majú členské štáty prijať podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy neuvedené v prílohe I, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.

23.

Z článku 4 ods. 3 a deviateho odôvodnenia smernice o vtáctve jasne vyplýva, že cieľom je, aby OCHÚ tvorili súvislý celok, ktorý spĺňa požiadavky ochrany týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde platí smernica.

24.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci členské štáty majú určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o voľbu OCHÚ, rozhodnutie o klasifikácii a o vymedzení hraníc uvedených oblastí sa musí napriek tomu prijať výlučne na základe ornitologických kritérií určených smernicou. Iné úvahy, najmä úvahy hospodárskej alebo sociálnej povahy, nesmú hrať pri takejto klasifikácii žiadnu úlohu. ( 15 )

25.

Súdny dvor už rozhodol, že Španielsko malo úplne splniť povinnosť klasifikovať oblasti ako OCHÚ ku dňu svojho vstupu, teda k 1. januáru 1986. ( 16 ) Na druhej strane je v tejto veci rozhodným dňom pre posúdenie porušenia, ako je dobre známe, deň uplynutia lehoty, ktorú Komisia stanovila v odôvodnenom stanovisku. ( 17 ) Keďže Komisia uvedenú lehotu dodatočne predĺžila do 3. mája 2003, je nevyhnutné preskúmať, či Španielsko klasifikovalo dostatok oblastí ako OCHÚ k uvedenému dňu.

26.

Je pravda, že Španielsko proti výhrade dôrazne namieta, najmä čo sa týka významu zoznamu IBA 98 pre posúdenie povinnosti klasifikovať. Od 3. mája 2003 však klasifikovalo ďalšie oblasti ako OCHÚ alebo rozšírilo existujúce OCHÚ v Andalúzii, na Baleárskych ostrovoch, v Kastílii-La Mancha, Katalánsku, Galícii a Valencii. Čo sa týka Kanárskych ostrovov, Španielsko od uvedeného dňa neoznámilo žiadne nové klasifikácie, ale vo svojich vyjadreniach súhlasí s tým, že by malo byť klasifikovaných ďalších aspoň 16 oblastí ako OCHÚ a že 11 existujúcich OCHÚ by malo byť na uvedenom súostroví rozšírených. Ďalšie oblasti majú byť tiež klasifikované ako OCHÚ a existujúce OCHÚ majú byť rozšírené v Andalúzii, Katalánsku, Galícii a Valencii.

27.

V niektorých skorších veciach sa Súdny dvor oprel o podobné okolnosti, aby rozhodol, že ako OCHÚ bol v rozhodnom čase klasifikovaný nedostatok oblastí. ( 18 ) Klasifikovaním oblasti ako OCHÚ členský štát uznáva, že uvedená oblasť je jednou z oblastí najvhodnejších pre ochranu vtáctva. ( 19 ) V dôsledku toho by bolo možné sa domnievať, že klasifikovaním ďalších oblastí ako oblastí ochrany vtáctva po uplynutí lehoty určenej v odôvodnenom stanovisku Španielsko uznalo, že je povinné takú klasifikáciu uskutočniť.

28.

Vo všetkých uvedených prípadoch však existovali dodatočné okolnosti, pre ktoré sa nesplnenie povinnosti javilo ako osobitne závažné. V prípade Francúzska neboli ako OCHÚ klasifikované žiadne oblasti, pokiaľ ide o šesť druhov uvedených v prílohe I; ( 20 ) v prípade Fínska bolo ako OCHÚ klasifikovaných celkovo iba 15 oblastí, ktoré boli podľa všeobecnej zhody nedostatočné; ( 21 ) a v prípade Talianska uvedený členský štát priznal, že pri výbere oblastí boli zohľadnené hospodárske dôvody a dôvody týkajúce sa turizmu. ( 22 ) Ďalej bolo nesporné, že talianske klasifikácie ani zďaleka nedosahovali IBA 89. ( 23 ) Preto by v porovnaní s predošlými prípadmi bolo veľmi málo odôvodnené rozhodnúť proti Španielsku len na tom základe, že oblasti boli klasifikované ako OCHÚ v medziobdobí.

29.

Predovšetkým by však rozsudok na tomto základe nebol opodstatnený vzhľadom na pokračujúci spor medzi účastníkmi konania. Žaloba pre medzičasom uskutočnené klasifikácie a oznámenia svoj zmysel nestratila. Španielsko popiera, že je povinné klasifikovať ďalšie oblasti na základe IBA 98, zatiaľ čo je zrejmé, že Komisia je stále nespokojná s doteraz uskutočnenými ústupkami. Spor o rozsah, v ktorom musia byť klasifikované ďalšie oblasti, by sa v prípade rozhodnutia proti Španielsku na základe uvedených klasifikácií a oznámení preniesol nerozhodnutý do oblasti, na ktorú sa vzťahuje článok 228 ES, a mohol by sa v uvedenom kontexte opätovne dostať pred Súdny dvor. ( 24 )

30.

Bremeno tejto neistoty by v zásade zaťažovalo Španielsko, keďže by si naďalej nebolo isté rozsahom svojich povinností na základe rozsudku, ktorý by mohol byť vyhlásený, ale muselo by sa obávať toho, že mu bude uložená povinnosť platiť penále a/alebo paušálnu pokutu v rámci ďalšieho konania. Uvedené znevýhodnenie by bolo neprimerané, bezdôvodné a neoprávnené najmä preto, že rozhodnutie nepriaznivé pre Španielsko na základe klasifikácií alebo oznámení o klasifikáciách, ktoré medzičasom uskutočnilo, by bolo založené výlučne na skutočnosti, že vyvinulo úsilie na splnenie svojich povinností počas konania o nesplnení povinnosti.

31.

Je preto nevyhnutné rozhodnúť tiež o zostávajúcej časti sporu medzi účastníkmi konania. ( 25 )

32.

Na podporu svojej výhrady sa Komisia v zásade opiera o skutočnosť, že španielske klasifikácie v autonómnych oblastiach uvedených v žalobe nepokrývajú veľké časti oblastí uvedených v IBA 98 a tiež o skutočnosť, že Španielsko neklasifikovalo všetky mokrade, v prípade ktorých uznalo, že patria do rozsahu pôsobnosti Dohovoru o mokradiach medzinárodného významu podpísaného v Ramsare (Irán) ( 26 ). Cituje tiež nedostatočné pokrytie druhov vyžadujúcich osobitnú ochranu, ktoré patria do prílohy I smernice o vtáctve.

33.

Komisia opakovane cituje nedostatočnú ochranu druhov vyžadujúcich osobitnú ochranu, ale takmer v žiadnom z týchto prípadov neuvádza nijaké výslovné odôvodnenie pre takéto tvrdenie. V každom prípade, zoznamy dotknutých druhov, ktoré možno nájsť pokiaľ ide o všetky autonómne oblasti, a čiastočné označenie dotknutých biotopov (stepi, mokrade alebo pohoria), nestačia nato, aby s konečnou platnosťou preukázali nedostatočnú ochranu. Jediné implicitné odôvodnenie pre túto výhradu možno nájsť v IBA 98, ktorá odkazuje na ešte neklasifikované územia, ktoré sú najvhodnejšie na ochranu týchto druhov. V dôsledku toho táto výhrada neobsahuje žiadne nové tvrdenia v porovnaní s odkazom na IBA 98, ale iba pomáha preukázať dôkaznú hodnotu uvedeného zoznamu, čo sa týka nedostatočnosti klasifikovaných oblastí. V dôsledku toho nie je nevyhnutné toto tvrdenie posudzovať osobitne.

34.

Čo sa týka „ramsarských území“, Komisia v žalobe poukazuje na dve lokality v Andalúzii a jednu v Galícii, ktoré v rozhodnom čase ešte neboli klasifikované ako OCHÚ. Keďže Španielsko proti tomuto tvrdeniu nenamieta, možno ho považovať za preukázané.

35.

Preskúmanie preto možno obmedziť na dôkaznú hodnotu IBA 98.

36.

Komisia tvrdí, že z celej dostupnej podkladovej dokumentácie je IBA 98 najlepšie zdokumentovaná a najpresnejšia z hľadiska určenia oblastí najvhodnejších pre ochranu a najmä prežitie a rozmnožovanie dôležitých druhov. Uvedený zoznam je založený na vyvážených ornitologických kritériách, ktoré umožňujú označiť, ktoré lokality sú najvhodnejšie na zabezpečenie ochrany všetkých druhov uvedených v prílohe I a ostatných sťahovavých druhov a klasifikovať oblasti ochrany vtáctva v Španielsku, ktoré vyžadujú prednostnú klasifikáciu.

37.

Porovnanie medzi údajmi IBA 98 a OCHÚ určenými Španielskom preukazuje, že tak pokiaľ ide o územie Španielska ako celku, ako aj v prípade skúmania rozčleneného podľa jednotlivých autonómnych oblastí sú územia klasifikované ako OCHÚ menej početné a menšie ako oblasti, ktoré sú na základe vedeckých dôkazov najvhodnejšie na poskytnutie primeranej ochrany vtáctva, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice.

38.

Španielsko v zásade namieta proti tomu, aby sa vychádzalo z IBA 98 z toho dôvodu, že určenie siete OCHÚ musí byť založené na informáciách dostupných príslušným orgánom. IBA 98 však nemôže takýto podklad predstavovať.

39.

Tento názor je iba sčasti správny. Členské štáty nesú výlučnú zodpovednosť za klasifikáciu OCHÚ. Nemôžu sa svojej zodpovednosti zbaviť tým, že jednoducho prijmú a implementujú zistenia iných orgánov, vrátane zistení organizácií pre ochranu vtáctva. Namiesto toho musí nato, aby bola oblasť klasifikovaná, patriť medzi najvhodnejšie oblasti pre ochranu vtáctva, v zmysle posúdenia príslušných orgánov na základe najlepších dostupných vedeckých údajov. ( 27 )

40.

Z toho však nevyplýva, že povinnosť klasifikovať sa neuplatňuje vo všeobecnosti vtedy, keď príslušné orgány riadne nepreskúmali a neoverili nové vedecké zistenia. Skôr treba pripomenúť, že povinnosť klasifikovať existuje od uplynutia lehoty na prebratie smernice o vtáctve, teda od 1. januára 1986 v prípade Španielska. ( 28 ) Okrem toho povinnosť klasifikovať nie je obmedzená stavom vedeckého poznania v akýkoľvek daný okamih. ( 29 )

41.

Uvedená povinnosť zahŕňala ďalšiu požiadavku, konkrétne požiadavku identifikovať najvhodnejšie oblasti. Článok 10 smernice o vtáctve, v spojení s jej prílohou V tejto súvislosti od členských štátov vyžaduje, aby podporovali potrebný výskum a potrebné činnosti. V dôsledku toho malo do roku 1986 samotné Španielsko uskutočniť komplexný vedecký výskum prítomnosti vtáctva na svojom území a klasifikovať z toho vyplývajúce oblasti ako OCHÚ. Ak by uvedenú povinnosť úplne splnilo, buď by IBA 98 obsahoval iba OCHÚ, alebo by Španielsko dokázalo jednoducho zamietnuť akékoľvek ďalšie požiadavky na klasifikáciu oblastí ako OCHÚ. Ďalšie požiadavky na klasifikovanie môžu nastať, iba ak sa mení výskyt vtáctva, čo v tejto veci žiadny účastník konania netvrdil.

42.

Vzhľadom na vyššie uvedené je význam zoznamu IBA 98 pre tento spor jasný. Tento zoznam neopisuje — dokonca ani podľa názoru Komisie — s konečnou platnosťou sieť OCHÚ, ktoré treba označiť. Komisia od Španielska neočakáva, že bude ako OCHÚ klasifikovať každé jedno z území uvedených na zozname v ich celosti. Preto Komisia upustila od výhrady týkajúcej sa nedostatočných klasifikácií vo vzťahu k niektorým autonómnym oblastiam, hoci ich určenia nedosahujú údaje IBA 98, ( 30 ) a prijala tiež vedecky založené hranice OCHÚ v rámci významných vtáčích území, hoci v niektorých prípadoch z hľadiska veľkosti ani zďaleka nedosahujú údaje IBA 98. ( 31 ) IBA 98 slúži skôr len ako indícia toho, že do dnešného dňa sú klasifikácie podstatne menšieho rozsahu ako požiadavky článku 4 smernice o vtáctve.

43.

V zásade je možné týmto spôsobom zoznam lokalít použiť. Vo vzťahu k staršiemu zoznamu IBA 89 Súdny dvor konštatoval, že vzhľadom na jeho vedeckú hodnotu a neexistenciu akéhokoľvek vedeckého dôkazu o tom, že povinnosti vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve mohli byť splnené tým, že by sa ako OCHÚ klasifikovali iné lokality ako tie, ktoré vyplývajú z tohto zoznamu a ktoré by v porovnaní s týmto zoznamom pokrývali menšiu celkovú plochu, uvedený zoznam, hoci nie je pre dotknutý členský štát právne záväzný, mohol byť použitý Súdnym dvorom ako referenčný prvok umožňujúci posúdiť, či tento členský štát klasifikoval ako OCHÚ územia dostatočné z hľadiska počtu a veľkosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení smernice. ( 32 )

44.

Komisia sa už neopiera o tento starší zoznam, ktorý Súdny dvor uznal, ale o IBA 98. Zastáva názor, že IBA 98 teraz poskytuje najlepšie dostupné vedecké informácie o oblastiach najvhodnejších pre ochranu vtáctva.

45.

Španielsko by mohlo uvedené informácie vyvrátiť poskytnutím lepších vedeckých údajov preukazujúcich, že oblasti klasifikované ako OCHÚ úplne spĺňajú povinnosti vyplývajúce z článku 4 smernice o vtáctve. ( 33 ) Zdá sa, že autonómne oblasti, ktorých sa už tento spor netýka, takéto dôkazy, k spokojnosti Komisie, predložili. Ďalej Španielsko vo vzťahu k rozličným iným autonómnym oblastiam tvrdí, že príslušné informácie existujú alebo sa práve vypracovávajú. Vo všeobecnosti ( 34 ) však nie je toto vyjadrenie podložené v takom rozsahu, aký by Súdnemu dvoru umožnil preskúmať, či je IBA 98 v uvedenom ohľade vyvrátený.

46.

Čo sa týka tejto veci, Španielsko namiesto toho sleduje odlišnú stratégiu. Usiluje sa od začiatku spochybniť vedeckú hodnotu zoznamu IBA 98 tak, aby zabránilo jeho použitiu ako dôkazu nedostatočnej klasifikácie. S uvedeným cieľom predkladá množstvo zásadných výhrad, spochybňuje kvalitu použitých údajov a napokon namieta proti niektorým kritériám na určenie najvhodnejších oblastí pre ochranu vtáctva.

47.

Španielska vláda predovšetkým vyjadruje niektoré zásadné výhrady voči IBA 98. Tvrdí, že zoznam má úplne inú kvalitu ako IBA 89. IBA 89 bol spísaný pre Komisiu Medzinárodnou radou na ochranu vtáctva (International Council for Bird Preservation), zatiaľ čo IBA 98 bol spísaný výlučne SEO/BirdLife, teda španielskou organizáciou pre ochranu vtáctva. BirdLife International, následnícka organizácia Medzinárodnej rady na ochranu vtáctva sa výslovne zriekla akejkoľvek zodpovednosti za obsah IBA 98.

48.

Je nevysvetliteľné, ako by iba deväť rokov po IBA 89 mohol zoznam IBA 98 pokrývať 16 miliónov ha namiesto 9,5 milióna ha. Podľa názoru Komisie a Súdneho dvora bol už IBA 89 v tomto ohľade prísny, presný a vyčerpávajúci. Organizácia SEO/BirdLife sa po rozsudku Komisia/Holandsko ( 35 ) zjavne rozhodla jednostranne zvýšiť počet a zväčšiť veľkosť ornitologicky dôležitých oblastí, aby vytvorila argumenty, na ktorých by bolo možné založiť konanie o nesplnení povinnosti. IBA 98 bol zverejnený začiatkom roku 1999 a toto konanie o nesplnení povinnosti sa začalo iba o jeden rok neskôr.

49.

Ako však správne poznamenáva Komisia, IBA 98 bol spísaný tou istou organizáciou, ktorá vytvorila španielsku časť IBA 89, konkrétne SEO/BirdLife. Hoci IBA 98 stále obsahuje výhradu, že BirdLife International, medzinárodná zastrešujúca organizácia pre organizácie na ochranu vtáctva, sa zrieka akejkoľvek zodpovednosti, uvedená organizácia odvtedy zahrnula IBA 98 do IBA 2000, európskeho zoznamu dôležitých oblastí pre ochranu vtáctva, za ktorý je zodpovedná. ( 36 )

50.

SEO/BirdLife je uznávanou autoritou v ornitologických záležitostiach vzťahujúcich sa na Španielsko. Toto Španielsko výslovne pripúšťa. Pokyny na spísanie odborných správ vymenovaných Komisiou, ktoré španielske orgány tejto organizácii udelili, účasť vnútroštátnych španielskych orgánov na IBA 98 ( 37 ) a dodatočné klasifikácie uskutočnené na základe IBA 98 v niektorých španielskych autonómnych oblastiach potvrdzujú autoritu SEO/BirdLife vo vedeckých záležitostiach. Napokon, Súdny dvor sa tiež nedávno výslovne oprel o správu SEO/BirdLife o odchyte drozdov. ( 38 )

51.

Nový zoznam je veľmi podobný svojmu predchodcovi, čo sa týka jeho metodológie a účasti Komisie. Rovnako ako jeho predchodca IBA 89, zoznam IBA 98 je výsledkom uplatnenia súboru ornitologických kritérií na označenie najvhodnejších oblastí na uskutočnenie výskumu výskytu vtáctva.

52.

Čo sa týka kritérií výberu oblastí, IBA 89 a IBA 98 sú z veľkej časti zhodné. ( 39 ) Účasť Komisie pri IBA 89 zdôrazňovaná Španielskom bola v zásade obmedzená na monitorovanie práce ornitológov na kritériách. Keďže kritériá sa z veľkej časti naďalej uplatňujú, Komisia je aspoň nepriamo tiež zodpovedná za IBA 98. Na druhej strane bola v prípade IBA 89 Komisia sotva schopná monitorovať zber údajov, keďže nemohla overovať existenciu a rozsah každého uvádzaného výskytu vtákov. Preto tiež v tomto ohľade neexistuje žiadny významný rozdiel medzi IBA 89 a IBA 98.

53.

Navyše, zásadné námietky španielskej vlády proti IBA 98 sú iba domnienkami — takmer dohadmi — a preto nemôžu, posudzované izolovane, podkopať autoritu zoznamu. Je možné, že zvýšená vedecká znalosť výskytu vtáctva umožní identifikovať ďalšie oblasti, ktoré sú pre ochranu vtáctva najvhodnejšie. Pre organizáciu venujúcu sa ochrane vtáctva, akou je SEO/BirdLife je tiež rozumnou stratégiou usilovať sa aktualizovať a dopĺňať zoznam významných oblastí po tom, čo Súdny dvor uznal jeho dôkaznú hodnotu týkajúcu sa skutočnosti, že ako OCHÚ je klasifikovaný nedostatok oblastí. Podobná stratégia bola tiež sledovaná BirdLife International v spolupráci s jej inými partnermi v európskych štátoch, keďže nový európsky zoznam bol zverejnený v roku 2000. ( 40 )

54.

Napokon nemožno uznať námietku Španielska, že už poskytlo neprimerane veľký príspevok k oblastiam klasifikovaným ako OCHÚ v Spoločenstve. Je pravda, že pomer rozlohy pevniny pokrytej OCHÚ bol v čase podania žaloby v Španielsku najvyšší. Španielsko v uvedenom čase zahŕňalo 35 % oblastí v Spoločenstve klasifikovaných ako OCHÚ, pričom predstavovalo iba 16 % rozlohy pevniny Spoločenstva.

55.

Toto tvrdenie však nemá žiadnu právnu váhu. Článok 4 smernice o vtáctve nevyžaduje, aby každý členský štát klasifikoval ako OCHÚ oblasti podľa svojej veľkosti, ale aby členské štáty klasifikovali najvhodnejšie oblasti. Členské štáty majú v závislosti od svojej zemepisnej a biologickej situácie odlišný pomer takých oblastí. Slovinsko a Slovensko odvtedy klasifikovali podstatne väčšie pomery svojich rozlôh ako OCHÚ. ( 41 ) Ak by členský štát mal poskytnúť neprimerane veľký príspevok k zriadeniu sústavy Natura 2000 klasifikovaním oblastí ako OCHÚ, Spoločenstvo by muselo, v súlade so zásadou spolupráce medzi inštitúciami Spoločenstva a členskými štátmi, v tomto zmysle o to viac zohľadniť uvedený členský štát pri podpore tejto sústavy zo strany Spoločenstva. ( 42 )

56.

Preto nemôžu zásadné výhrady Španielska voči IBA 98 spochybniť vedeckú kvalitu zoznamu. Logicky musí byť kvôli svojmu pôvodu novší zoznam považovaný za zoznam s vedeckou kvalitou, ktorá je rovnocenná kvalite jeho predchodcu.

57.

Ďalšie španielske námietky sa vzťahujú na vecnú hodnotu IBA 98. Požadujú preskúmanie zberu údajov a z toho vyplývajúcej kvality údajov IBA 98.

58.

Španielsko namieta, že zoznam neobsahuje žiadne zdroje, pokiaľ ide o posúdenie každej z vymenovaných oblastí. Nie je preto možné overiť východiskové informácie a rozsah lokalít. V uvedenom ohľade španielska vláda neuznáva, že vedecké prieskumy uskutočnené na mieste, na jednotlivých významných vtáčích územiach, môžu kedykoľvek overiť výskyt vtáctva a určené rozlohy. Okrem toho situácia týkajúca sa zdrojov nebola o nič lepšia v prípade staršieho zoznamu IBA 89. To Súdnemu dvoru v uznaní uvedeného zoznamu nezabránilo.

59.

Španielsko tiež namieta, že SEO/BirdLife odmietla udeliť autonómnym oblastiam, ktoré majú výlučnú zodpovednosť za klasifikáciu oblastí ako OCHÚ, neobmedzený prístup k svojej databáze významných vtáčích území. Táto databáza môže obsahovať rôzne informácie o každom významnom vtáčom území, ktoré nie sú reprodukované v zozname, najmä odkazy na literatúru a podrobnosti o kvalite údajov vzťahujúcich sa na vymedzenie hraníc lokalít. ( 43 )

60.

Nie je známe, či existovali podobné nástroje, ktoré by mohli uľahčiť členským štátom klasifikovanie oblastí ako OCHÚ. Bolo by nanajvýš poľutovaniahodné, ak by bola dnes situácia odlišná a príslušné orgány by napriek tomu nedokázali k takým nástrojom získať prístup. To vytvára dojem, že SEO/BirdLife nerobí všetko pre to, aby podporila svoj vlastný cieľ úplnej klasifikácie oblastí ako OCHÚ. Zároveň však treba poznamenať, že SEO/BirdLife odmietla iba udeliť úplne bezplatný prístup k databáze a je jasné, že je pripravená rokovať o podmienkach prístupu.

61.

V každom prípade odmietnutie prístupu nespochybňuje vedeckú kvalitu zverejneného zoznamu. Zoznam nie je obmedzený na zhodnotenie literatúry, na ktorú uvedená databáza odkazuje, ale je skôr, vo veľkej miere, založený na inak nezverejnených pozorovaniach a skúsenostiach miestnych skupín SEO/BirdLife, regionálnych orgánov, biológov, skupín ochrany prírody, ornitológov, výskumníkov, prírodovedcov, univerzitných učiteľov, lesných pracovníkov a iných. ( 44 ) Informácie, ktoré sú relevantné pre výber významných vtáčích území sú preto obsiahnuté v publikácii, zatiaľ čo odkazy na literatúru obsiahnuté v databáze majú pre identifikáciu uvedených lokalít menší význam.

62.

V dôsledku toho by bolo užitočné označiť osoby zodpovedné za zber údajov na jednotlivých významných vtáčích územiach. Vzhľadom na ich skúsenosti by uvedené osoby mohli pomôcť príslušným orgánom pri vymedzení a klasifikovaní oblastí ako OCHÚ. Komisia však správne na pojednávaní poznamenala, že uvedené osoby sú oprávnené na dôverné zaobchádzanie zo strany SEO/BirdLife pre prípad, že by sa museli obávať odvetných opatrení za svoju účasť na klasifikácii oblastí ako OCHÚ. Uvedenú možnosť nemožno vylúčiť najmä vtedy, keď pracujú pre vnútroštátne orgány, ktoré zaujímajú nepriaznivý postoj ku klasifikácii oblasti ako OCHÚ. V prípade sporných významných vtáčích území môžu nastať problémy tiež na miestnej úrovni.

63.

Španielska vláda nemôže namietať proti žalobe ani z dôvodov, že jej bolo upreté právo na spravodlivé prejednanie veci, čo sa týka informácií obsiahnutých v databáze. Žaloba nie je založená na uvedených informáciách, ale výlučne na zverejnenom zozname IBA 98.

64.

Obdobne Španielsko nemôže argumentovať nedostatkom podpory zo strany Komisie. Hoci Komisia musí pomáhať členským štátom tak, ako je to len možné pri klasifikovaní oblastí ako OCHÚ, to jej neumožňuje poskytovať členským štátom informácie, ktoré sú v držbe súkromných subjektov. To je presne prípad tejto databázy.

65.

Bez ohľadu na rozsah uvedeného odmietnutia prístupu sa španielskej vláde v žiadnom prípade nebráni v podniknutí nevyhnutných opatrení na úplné splnenie svojich povinností klasifikácie. Naopak, SEO/BirdLife zverejnením zoznamu značne uľahčila dokončenie klasifikácie. Preto španielske úrady nemusia preskúmavať celé územie štátu a môžu sa namiesto toho sústrediť na významné vtáčie územia.

66.

Španielska vláda ďalej spochybňuje kvalitu použitých údajov. SEO/BirdLife klasifikuje kvalitu údajov ako z 38 % vysokú, zo 44 % strednú a z 18 % nízku. ( 45 ) Čo sa týka každého chráneného druhu vtákov v jednotlivých lokalitách, IBA 98 zaraďuje kvalitu údajov do kategórií A, B, C alebo U. U znamená neznáme, C znamená zriedkavé informácie, B neúplné informácie a len kategória A opisuje presné informácie. ( 46 )

67.

Španielsko sa domnieva, že iba informácie kategórie A by mali byť zohľadňované v konaní o nesplnení povinnosti. Uvedená námietka by sa však v konečnom dôsledku rovnala tvrdeniu, že Španielsko by mohlo nekonať až dovtedy, kým by Komisia alebo súkromné organizácie neposúdili systematicky a na najvyššej vedeckej úrovni prítomnosť vtáctva na celom jeho štátnom území. To je však podľa smernice o vtáctve úlohou Španielska. Preto dovtedy, kým nebudú dostupné lepšie informácie, informácie strednej alebo nízkej kvality môžu slúžiť ako indície existencie oblastí najvhodnejších pre ochranu vtáctva.

68.

V dôsledku toho musia byť námietky španielskej vlády týkajúce sa kvality údajov IBA 98 tiež zamietnuté.

69.

Napokon španielska vláda namieta voči niektorým kritériám určenia najvhodnejších oblastí na ochranu vtáctva a voči ich uplatneniu zo strany SEO/BirdLife.

70.

Kritériá sú uvedené v zoznamoch IBA 98 a IBA 2000. ( 47 ) Na významných vtáčích územiach sa vo všeobecnosti nachádza výrazné množstvo celosvetovo ohrozených druhov (C.1) ( 48 ) alebo aspoň 1 % príslušnej celkovej populácie druhu ohrozeného v EÚ, teda druhu uvedeného v prílohe I smernice o vtáctve (C.2) ( 49 ) alebo iného sťahovavého druhu vtákov (C.3). ( 50 ) Významné vtáčie územia tiež pokrývajú veľké zhromaždiská viac ako 20000 vodných vtákov alebo viac ako 10000 párov morských vtákov (C.4), ako aj zastávky sťahovavých vtákov, ktorými pravidelne prelieta viac ako 5000 bocianov a/alebo viac ako 3000 dravcov alebo 3000 žeriavov (C.5). ( 51 ) Napokon kritérium C.6 stanovuje, že päť najdôležitejších oblastí pre druhy uvedené v prílohe I treba považovať za najdôležitejšie ornitologické oblasti v príslušnom európskom regióne (ďalej len „kritérium top päť“). ( 52 ) Kritérium C.7 pokrýva oblasti označené ako OCHÚ alebo vybraté za možné OCHÚ na základe iných kritérií.

71.

Navyše sa BirdLife International pri definovaní hraníc lokalít opiera o všeobecné zásady. IBA sa buď jasne odlišuje od svojho okolia, teda je už oblasťou, ktorej hranice sú definované na účely ochrany životného prostredia, alebo spĺňa všetky požiadavky významných druhov, sama osebe alebo v spojení s inými významnými vtáčími územiami v čase ich prítomnosti. ( 53 )

72.

Keďže kritériá podľa IBA 89 a IBA 98 na určenie oblastí najvhodnejších pre ochranu vtáctva sú z veľkej časti rovnaké, Súdny dvor ich už v zásade uznal, keď vo vzťahu k skoršiemu zoznamu IBA 89 zistil, že to bol (v čase rozhodnom pre predmetnú vec) jediný dokument obsahujúci vedecké dôkazy umožňujúce posúdiť, či žalovaný štát splnil svoju povinnosť klasifikovať ako OCHÚ najvhodnejšie lokality na ochranu chránených druhov z hľadiska ich počtu a veľkosti. ( 54 )

73.

Nič však samotným členským štátom nebráni vo vývoji kritérií pre identifikáciu oblastí najvhodnejších pre ochranu vtáctva a v klasifikovaní svojich OCHÚ na uvedenom základe. ( 55 ) Uvedené kritériá však musia byť z ornitologického hľadiska prinajmenšom rovnocenné kritériám na základe zoznamov IBA.

74.

Španielsko však nevyvinulo svoje vlastné kritériá, ale stále namieta proti uplatneniu kritérií výberu C.1 a C.6 na základe IBA 98 a proti hraniciam mnohých označených oblastí.

75.

Španielsko tvrdí, že na rozdiel od definície kritéria C.1, v určitých prípadoch vybrala SEO/BirdLife oblasti, v ktorých sa jasne nachádza menej ako 1 % reprodukčnej populácie chránených druhov. Je to tak najmä v prípade dropa veľkého. V Španielsku sa nachádza okolo 23000 vtákov a v dôsledku toho je hraničnou hodnotou 230 vtákov. SEO/BirdLife namiesto toho používa hraničnú hodnotu 50 vtákov.

76.

Pri tejto kritike španielska vláda zlyháva v chápaní definície tohto kritéria. V prípade celosvetovo ohrozených druhov stačí, aby bol v dotknutej oblasti prítomný významný počet jedincov. Tento významný počet môže byť podstatne nižší ako hraničná hodnota 1 %, ktorá sa uplatňuje v prípade kritéria C.2, teda vo vzťahu k druhom, ktoré sú ohrozené iba v EÚ, ale nie celosvetovo.

77.

Čo sa týka celosvetovo ohrozených druhov, BirdLife International používa, aby tejto hrozbe čelil, podstatne nižšie hraničné hodnoty, napríklad hodnotu 30 vtákov, pokiaľ ide o dropa veľkého, uvádzanú Španielskom. ( 56 ) Na druhej strane, ako na to poukazuje Komisia, SEO/BirdLife stanovuje hraničnú hodnotu podľa IBA 98 vyššie ako BirdLife International, pokiaľ ide o európsky zoznam z dôvodu pomerne väčšieho výskytu v Španielsku.

78.

Ďalej toto kritérium nebolo sprísnené, ale naopak uvoľnené, tiež v porovnaní so zoznamom IBA 89, ktorý bol uznaný Súdnym dvorom. Kritérium č. 5 v IBA 89 tiež pokrývalo všetky oblasti hniezdenia vzácnych alebo ohrozených druhov.

79.

V dôsledku toho musí byť táto námietka Španielska zamietnutá.

80.

Španielsko ďalej namieta proti uplatneniu kritéria C.6, teda „kritéria top päť“. Podľa tohto kritéria je päť najlepších oblastí každého regiónu považovaných, pokiaľ ide o každý druh, za najvhodnejšie pre ochranu vtáctva. V rámci každého členského štátu sú hranice regiónov vyznačené v súlade s rozdelením územia na štatistické účely v Európe zavedeným Eurostatom (nomenclature des unités territoriales statistiques — NUTS). V rozličných členských štátoch BirdLife International vybral na účely zriadenia európskych regiónov porovnateľnej veľkosti rozličné úrovne tohto rozdelenia územia. ( 57 ) V Španielsku bola vybraná úroveň 2, ktorá zodpovedá autonómnym oblastiam, a jej výsledkom je tak rozdelenie do 17 regiónov.

81.

Španielsko odmieta uznať autonómne oblasti za európske regióny v zmysle tohto kritéria. Tvrdí, že hranice autonómnych oblastí nie sú vymedzené v súlade s ornitologickými kritériami, ale sú administratívnymi jednotkami. Preto existuje 17 takých regiónov v Španielsku, 20 v Taliansku a 95 vo Francúzsku. ( 58 ) Tvrdí, že namiesto toho by mali byť použité „biogeografické regióny“ používané v spojení so smernicou o biotopoch.

82.

Na účely smernice o biotopoch je celé územie Spoločenstva v súčasnosti rozdelené do siedmich biogeografických regiónov: kontinentálny, stredozemský, alpský, atlantický, makaronézsky, boreálny a panónsky. Časti štyroch z týchto regiónov možno nájsť v Španielsku, konkrétne časti atlantického, stredozemského, alpského a makaronézskeho biogeografického regiónu.

83.

Ak by boli za „európske regióny“ v zmysle kritéria C.6 uznané iba španielske časti biogeografických regiónov, počet oblastí, ktoré toto kritérium spĺňajú, by bol podstatne nižší. Namiesto maximálne 85 najvhodnejších oblastí pre každý chránený druh by v Španielsku existovalo nanajvýš 20 najvhodnejších oblastí pre každý chránený druh.

84.

Túto námietku vznesenú Španielskom nemožno ihneď zamietnuť. V tomto kontexte nemá význam tvrdenie Komisie, že doteraz Španielsko vždy trvalo na tom, že plnenie povinností klasifikovať musí byť posudzované osobitne vo vzťahu k autonómnym oblastiam, ktoré majú v tomto ohľade výlučnú právomoc. Právomoci autonómnych oblastí nemôžu byť rozhodujúcim faktorom pri určovaní toho, ktoré oblasti majú byť klasifikované. Ako je známe, výber oblastí musí byť založený na vedeckých kritériách. ( 59 )

85.

Tvrdenie Komisie, že biogeografické regióny uvedené v smernici o biotopoch nie sú založené na populáciách vtáctva, ale predovšetkým na rozdelení typov biotopov, je jasne založené oveľa viac na ornitológii, no napriek tomu nie je rozhodujúce. Ťažko možno porovnávať vtáctvo a druhy a biotopy chránené smernicou o biotopoch. Hoci však biogeografické regióny nie sú zamerané osobitne na ochranu vtáctva, zdá sa, že budú mať silnejšiu spojitosť s ochranou vtáctva ako administratívne a štatistické rozdelenia územia.

86.

Samotný BirdLife International pripúšťa, že použitie rozdelenia územia podľa NUTS ako usmernenia nie je pre ornitologické účely ideálne, keďže množstvo druhov vtákov uprednostňuje riedko obývané oblasti. NUTS sú na druhej strane založené na počte obyvateľstva. Čím je hustota obyvateľstva nižšia, tým sú regióny väčšie. Preto boli pre každý členský štát vybrané rozličné úrovne NUTS, aby sa zabezpečila porovnateľnosť regiónov.

87.

Tieto dôvody preukazujú skutočnú hodnotu odkazu na NUTS, ktoré je z ornitologického hľadiska indiferentné. Vytvárajú východiskovú veľkosť, ktorá je porovnateľná vo všetkých členských štátoch pre uplatnenie kritéria top päť. Toto zasa zabezpečuje, aby boli OCHÚ rozdelené primerane jednotným spôsobom v celom Spoločenstve. Také rozdelenie sa vyžaduje na zabezpečenie toho, aby neboli OCHÚ koncentrované v určitých oblastiach, ale aby namiesto toho tvorili sieť, ktorá pokrýva Spoločenstvo viac-menej jednotným spôsobom.

88.

Také jednotné pokrytie je nevyhnutné najmä z ornitologických dôvodov, keďže zabezpečuje ochranu druhov v areáli ich rozšírenia. Dôležitosť geografického rozdelenia je preukázaná definíciou stavu ochrany druhov v článku 1 písm. i) smernice o biotopoch. Stav ochrany znamená súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktorý môže ovplyvniť dlhodobé rozdelenie a veľkosť ich populácií. Hoci táto definícia nie je priamo uplatniteľná na smernicu o vtáctve, napriek tomu ilustruje vedeckú zhodu, ktorá musí tiež nastať pri výbere lokalít podľa smernice o vtáctve, čiže pri výbere, ktorý musí byť odôvodnený ornitologickými dôvodmi.

89.

Ak by mali byť na druhej strane ako východisková veľkosť vybrané väčšie regióny, napríklad biogeografické regióny navrhované Španielskom, výsledkom by bolo menšie množstvo OCHÚ vo vzťahu k rovnakému množstvu oblastí, ktoré majú byť v každom regióne vybraté. Sieť by potom bola redšia. Ďalej by existovalo nebezpečenstvo, že uvedené OCHÚ by boli rozdelené menej jednotným spôsobom, ako by to bolo na základe menších regiónov. Nebezpečenstvo by existovalo aj vtedy, ak by množstvo regiónov, ktoré majú byť vybrané, bolo zvýšené v prípade väčších regiónov. V oboch prípadoch by nemohla byť vylúčená možnosť, že najvhodnejšie oblasti by boli sústredené na určitých územiach, zatiaľ čo iné územia, ktoré by ako nezávislé regióny obsahovali po päť nových lokalít, by neboli pokryté.

90.

Preto ak bolo úmyslom použiť iné východiskové regióny ako rozdelenie územia podľa NUTS, výsledné kritérium by muselo byť navrhnuté takým spôsobom, aby bolo jeho výsledkom podobne dôkladne poprepájaná sieť OCHÚ. Také rozdelenie španielskeho územia na ornitologickom základe by určite mohlo byť vykonané s potrebným vedeckým úsilím a následne by mohlo byť použité na identifikáciu OCHÚ. ( 60 ) Španielsko sa však o to vôbec nepokúsilo, ale iba poukázalo na biogeografické regióny, ktoré pre zriadenie jednotnej siete neposkytujú základ porovnateľný s autonómnymi oblasťami.

91.

V dôsledku toho, pokiaľ ide o kritérium C.6, Španielsko nepreukázalo, že IBA 98 nie je najlepším vedeckým dokumentom pre identifikáciu najvhodnejších oblastí pre ochranu vtáctva.

92.

Španielsko je napokon nespokojné s definíciou hraníc IBA. Tvrdí, že sú často nepresné, keďže sa vzťahujú na zjavne nevhodné oblasti, ako sú mestské oblasti. Ďalej sa často ukázalo, že významné vtáčie územia sú príliš veľké, v priemere oveľa väčšie ako v iných členských štátoch.

93.

Rovnako ako v prípade výberu chránených území pre vtáctvo, definícia ich hraníc musí byť tiež založená na ornitologických kritériách uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve. ( 61 ) Španielsko kritizuje vymedzenie významných vtáčích území, ale nie kritériá použité na ich definovanie. V dôsledku toho namieta iba proti ich uplatneniu alebo údajom použitým na uvedený účel. Zovšeobecnené odkazy napríklad na mestské oblasti však nestačia na to, aby umožnili preskúmanie týchto výhrad. Určité druhy môžu za určitých okolností byť závislé presne na takých biotopoch. Nie je napríklad predmetom sporu to, že kolónie celosvetovo ohrozeného sokola bielopazúravého (Falco naumanni) tiež hniezdia v mestských oblastiach.

94.

Napriek tomu Španielsko správne zdôrazňuje, že čo sa týka významných vtáčích území pokrytých iba sčasti OCHÚ, Komisia protirečí svojim vlastným tvrdeniam v inom bode žaloby. ( 62 ) V uvedenom bode tvrdí, že prijala vedecké argumenty predložené autonómnymi oblasťami Katalánska, Valencie, Galície a Kastílie-La Mancha, že hranice ich OCHÚ sú spôsobilé, čo sa týka každého jedného („cada una“) ich významného vtáčieho územia, zabezpečiť súlad so smernicou o vtáctve. Komisia sa zmienila o tomto vyjadrení Španielska vo svojej replike, ( 63 ) ale rozpor nevysvetlila ani v replike, ani v odpovediach na otázky na pojednávaní.

95.

Toto zhrnutie žalobných dôvodov nespĺňa požiadavky článku 38 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Zhrnutie požadované na základe tohto ustanovenia musí byť dostatočne jasné a presné nato, aby žalovanému umožnilo pripraviť svoju obranu a Súdnemu dvoru rozhodnúť o žalobe. Je preto nevyhnutné, aby boli základné právne a skutkové okolnosti, na ktorých je vec založená, označené koherentne a zrozumiteľne v žalobe samotnej. ( 64 ) Vo vzťahu k OCHÚ v rámci významných vtáčích území vo vyššie uvedených autonómnych oblastiach nie je kvôli tomuto rozporu v žalobe jasné, či Komisia vlastne výhradu prednáša. Preto nie je možná ani primeraná obrana, ani posúdenie Súdnym dvorom.

96.

Preto je žaloba v tomto ohľade neprípustná. Tento nedostatok sa týka OCHÚ v autonómnych oblastiach Kastília-La Mancha, Katalánsko, Valencia a Galícia, ktoré boli klasifikované a oznámené Komisii v čase podania žaloby.

97.

Preto treba výhradu, že určité lokality nedostatočnej veľkosti boli klasifikované ako OCHÚ, ďalej preskúmavať iba vo vzťahu k Andalúzii, Baleárskym ostrovom a Kanárskym ostrovom.

98.

Napokon obaja účastníci konania predkladajú ďalšie vyjadrenia, pokiaľ ide o jednotlivé autonómne oblasti. Tieto vyjadrenia musia byť preskúmané v spojení s príslušným regiónom.

99.

Na základe porovnania medzi IBA 98 a klasifikáciami v Andalúzii Komisia tvrdí, že v deň uplynutia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku nebolo 37 zo 60 významných vtáčích území vôbec pokrytých OCHÚ, že 22 oblastí klasifikovaných ako OCHÚ iba čiastočne zodpovedalo 23 významným vtáčím územiam a že rozličné druhy boli pokryté iba v nedostatočnej miere, konkrétne orol kráľovský iberský (Aquila adalberti), bocian čierny (Ciconia nigra), lyska hrebenatá (Fulica cristata), kačica úzkozobá (Marmaronetta angustirostris), sokol bielopazúravý, sliepočka modrá (Porphyrio porphyrio), čajka ostrovná (Larus audouinii), drop obojkový (Tetrax tetrax), drop veľký (Otis tarda), kaňa popolavá (Circus pygargus) a orol jastrabovitý (Hieraaetus fasciatus). Klasifikovaná oblasť približne jedného milióna ha zodpovedá iba približne jednej tretine oblastí pokrytých významnými vtáčími územiami.

100.

Španielsko proti tejto výhrade nenamieta. Preto ju treba považovať za preukázanú. V dôsledku toho treba žalobe vo vzťahu k Andalúzii v celom rozsahu vyhovieť.

101.

Štyridsať oblastí pokrývajúcich 121015 ha na Baleárskych ostrovoch bolo v rozhodnom čase klasifikovaných ako OCHÚ. Dvadsať významných vtáčích území pokrývajúcich 131243 ha však bolo pokrytých iba na 54 %. Komisia najmä vytýkala, že haja červená (Milvus milvus) bola pokrytá iba v nedostatočnej miere.

102.

Španielsko namieta, že oblasti identifikované v IBA 98 boli pre ich mierku 1:2500000 nepoužiteľné a okrem toho boli neaktuálne, ale uznáva, že haja červená musí byť v OCHÚ pokrytá lepšie a na tento účel klasifikovalo nové oblasti ako OCHÚ, ako súčasť plánu ochrany druhov, a určilo nové hranice existujúcich OCHÚ takým spôsobom, že je pokrytých 70 % druhu.

103.

Preto v zásade Španielsko prijalo výhrady Komisie tiež v súvislosti s Baleárskymi ostrovmi. Nie je možné posúdiť, či nové zistenia príslušných orgánov skutočne podkopávajú dôkaznú hodnotu IBA 98, keďže tieto zistenia neboli Súdnemu dvoru predložené.

104.

V dôsledku toho treba žalobe vo vzťahu k Baleárskym ostrovom v celom rozsahu vyhovieť.

105.

Dvadsaťosem oblastí pokrývajúcich 211598 ha na Kanárskych ostrovoch bolo v rozhodnom čase klasifikovaných — a treba povedať, že sú tak klasifikované aj v súčasnosti. Pokrývajú približne 59,5 % 65 významných vtáčích území a rozkladajú sa na 133443 ha. Dvadsaťtri významných vtáčích území nie je vôbec pokrytých a niektoré zo zvyšných významných vtáčích území je iba čiastočne pokrytých. Komisia zdôrazňuje najmä nedostatočné pokrytie týchto druhov: drop hrivnatý (Chlamydotis undulata), sup biely (Neophron percnopterus), pŕhľaviar kanársky (Saxicola dacotiae), behavec plavý (Cursorius cursor) a tajfúnik čierny (Bulweria bulwerii).

106.

Španielsko uznáva, že ako OCHÚ musia byť klasifikované ďalšie oblasti a že určité OCHÚ musia byť rozšírené. Príslušné orgány však z vedeckých dôvodov neschvália všetky významné vtáčie územia v ich celosti. Na podporu tohto vyjadrenia španielska vláda spolu s vyjadrením odporcu predložila podrobnú štúdiu ešte celkom nepokrytých významných vtáčích území na Kanárskych ostrovoch, ktorá uvádza ornitologické argumenty, na základe ktorých by mali alebo nemali byť významné vtáčie územia klasifikované ako OCHÚ. ( 65 ) Komisia túto štúdiu nenapadla. Preto musí byť jej obsah považovaný za preukázaný a predstavuje, v porovnaní s IBA 98, aktuálnejší a presnejší dôkaz existujúcich opomenutí klasifikovať. V dôsledku toho by malo byť výhrade vzťahujúcej sa na nedostatočnosť oblastí klasifikovaných ako OCHÚ vyhovené iba v rozsahu, v akom musia byť oblasti označené ako OCHÚ alebo v akom musia byť existujúce OCHÚ rozšírené v súlade so štúdiou týkajúcou sa Kanárskych ostrovov.

107.

S uvedenou výhradou preto treba žalobe vo vzťahu ku Kanárskym ostrovom vyhovieť.

108.

V prípade Kastílie-La Mancha Komisia opäť porovnáva oblasti klasifikované ako OCHÚ s údajmi v IBA 98. Desať z 39 významných vtáčích území pokrývajúcich 261000 ha nie je vôbec pokrytých, zatiaľ čo zvyšok je pokrytých celkovo iba na 32,3 %. Najmä sokol bielopazúravý a drop obojkový nie sú ešte dostatočne pokrytí.

109.

Ako už bolo uvedené, výhrada týkajúca sa hraníc OCHÚ v rámci významných vtáčích území je neprípustná. ( 66 ) Na druhej strane, čo sa týka 10 významných vtáčích území vôbec nepokrytých OCHÚ, Španielsko už odvtedy v troch veciach uznalo, že klasifikácia je nevyhnutná ,a pravdepodobne odvtedy tiež takú klasifikáciu uskutočnilo. ( 67 ) Nie je možné posúdiť, či hranice, ktoré sa líšia od IBA 98, sú založené v každom prípade na ornitologických kritériách, keďže Španielsko v tomto ohľade neposkytlo žiadne podrobnosti. Ostáva však otvorených sedem významných vtáčích území.

110.

Španielsko odmieta myšlienku klasifikovania oblastí ako OCHÚ, pokiaľ ide o päť z týchto významných vtáčích území, keďže iba malé časti sú umiestnené na území Kastília-La Mancha. Tvrdí, že tieto časti nemajú žiadnu nezávislú ornitologickú hodnotu, a preto nemusia byť klasifikované ako OCHÚ.

111.

Uvedené tvrdenie však nemožno prijať. Skutočnosť, že oblasť najvhodnejšia pre ochranu konkrétnych druhov sa rozkladá na území rozličných regiónov, neodôvodňuje vylúčenie určitých jej častí. Ak uvedené časti tvoria neoddeliteľnú súčasť oblasti ako celku, musia byť tiež klasifikované ako OCHÚ, keďže inak by v nich mohli byť nekontrolovateľným spôsobom uskutočňované opatrenia nepriaznivo ovplyvňujúce oblasť ako celok. Ďalej Komisia uvádza bez toho, aby druhý účastník konania toto tvrdenie napádal, že druhy uvedené v prílohe I sa liahnu v aspoň dvoch z vyššie uvedených súčastí, teda celosvetovo ohrozený orol kráľovský, bocian čierny, orol jastrabovitý, orol skalný (Aquila chrysaetos), sup bielohlavý (Gyps fulvus), sup biely a sokol sťahovavý (Falco peregrinus).

112.

Vo vzťahu k významnému vtáčiemu územiu č. 185 „San Clemente-Villarrobledo“ Španielsko namieta, že jeho rozloha 103000 ha je príliš veľká. Pokryté populácie sokola bielopazúravého, dropa veľkého, stepiara bielobruchého (Pterocles alchata) a dropa obojkového sú pomerne malé.

113.

Toto tvrdenie nemožno prijať, pretože oblasť bola zahrnutá do IBA 98 nielen preto, lebo bola jednou z piatich najlepších oblastí, ale tiež preto, lebo sa v nej nachádzajú významné populácie druhov, ktoré sú ohrozené celosvetovo a v Európe. Preto by námietky možno mohli odôvodniť odlišné hranice, ale nie úplné opomenutie klasifikovať oblasť ako OCHÚ.

114.

Počas priebehu konania pred Súdnym dvorom Španielsko v súlade s tým klasifikovalo oblasť s tým istým názvom ako OCHÚ, ktoré pokrýva aspoň 10677,81 ha a konajúc tak v podstate uznalo, že významné vtáčie územie č. 185 malo byť tiež klasifikované. Nie je možné posúdiť, či je vymedzenie hraníc z ornitologického hľadiska správne, keďže Španielsko nepredložilo žiadne dôvody na jeho podporu.

115.

Napokon Španielsko odmieta klasifikovať významné vtáčie územie č. 199 „Torrijos“ pokrývajúce 28600 ha z toho dôvodu, že populácia 150 až 200 jedincov dropa veľkého je nepodstatná v porovnaní s celkovou populáciou približne 3000 jedincov v autonómnej oblasti. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť európsky význam uvedeného výskytu celosvetovo ohrozeného druhu. Značne prevyšuje hranicu významnej populácie, konkrétne 50 vtákov, ktorá už bola pre Španielsko zvýšená. Navyše IBA 98 tiež uvádza významnú prítomnosť rovnako celosvetovo ohrozeného dropa obojkového, konkrétne 1200 vtákov, zatiaľ čo hraničná hodnota je 200 vtákov. Klasifikácia tejto oblasti sa preto zdá byť nevyhnutnou.

116.

V rozsahu, v akom Komisia vo svetle IBA 98 vytýka nedostatky týkajúce sa ochrany sokola bielopazúravého a dropa obojkového, je z uvedeného jasné, že vo vzťahu k obom druhom musia byť ako OCHÚ klasifikované ďalšie oblasti.

117.

Práve vzhľadom na ohrozenie dropa obojkového sa Španielsko navyše nemôže úspešne spoliehať na ťažkosti, ktoré vyplývajú z veľkej mobility tohto druhu, jeho minimálnej viazanosti na konkrétne lokality, jeho odlišných požiadaviek na biotop počas rôznych ročných období a na nedostatok presných odhadov populácie. Španielsko sa musí s týmito ťažkosťami vyrovnať prostredníctvom ďalšieho výskumu a klasifikácie dostatočne veľkých oblastí so zodpovedajúco pružným riadením, keďže inak sa treba obávať, že uvedený druh vyhynie.

118.

Názor, že kolónie sokola bielopazúravého v rámci mestských oblastí nemôžu byť klasifikované ako OCHÚ, je tiež nesprávny. Ak sokoly bielopazúravé potrebujú tieto biotopy, ich ochrana klasifikáciou oblasti je nevyhnutná presne na tomto mieste. To je jediná možnosť ako zabezpečiť, aby napríklad mestské územné plánovanie nevytlačilo sokola bielopazúravého. Ani podpora rozvoja miest neumožňuje oblasti neklasifikovať, keďže ako je známe, takéto neklasifikovanie nie je možné odôvodniť hospodárskymi a sociálnymi dôvodmi. Ak by mali také úvahy prevážiť nad záujmom na ochrane sokola bielopazúravého, museli by byť uskutočnené na základe článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch, teda pri neexistencii alternatívnych riešení a za prijatia kompenzačných opatrení.

119.

V dôsledku toho musia byť námietky Španielska voči významným vtáčím územiam v Kastílii-La Mancha, ktoré stále nie sú vôbec pokryté OCHÚ, ako celok zamietnuté. Žalobe Komisie v tejto súvislosti treba vyhovieť.

120.

Aj vo vzťahu ku Katalánsku Komisia porovnáva IBA 98 so skutočnými klasifikáciami a dospieva k záveru, že 10 z 21 významných vtáčích území nie je vôbec pokrytých a zvyšok je pokrytý iba sčasti, a preto niektoré zo 62 reprodukčných druhov vtákov uvedených v prílohe I, ktoré sa liahnu v Katalánsku, sú chránené v OCHÚ iba v nedostatočnej miere, konkrétne strakoš kolesár (Lanius minor), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), kormorán chochlatý (Phalacrocorax aristotelis), drop obojkový, škovran stepný (Melanocorypha calandra), škovránok Dupontov (Chersophilus duponti), krakľa belasá (Coracias garrulus), škovránok krátkoprstý (Calandrella brachydactyla) a prieložník stepný (Glareola pratincola).

121.

Ako už bolo uvedené, výhrada týkajúca sa vymedzenia OCHÚ v rámci významných vtáčích území je neprípustná. ( 68 ) Čo sa týka zvyšných 10 významných vtáčích území, ktoré nie sú vôbec pokryté OCHÚ, IBA 98 neuvádza strakoša kolesára, tetrova hlucháňa, škovránka Dupontovho ani prieložníka stepného. Preto nebolo preukázané, že by bola klasifikácia oblastí nedostatočná, pokiaľ ide o tieto druhy.

122.

Ďalej Španielsko namieta proti prípustnosti žaloby vo vzťahu k uvedeným druhom vtákov z toho dôvodu, že nie je jasné, vo vzťahu ku ktorým druhom mali byť ako OCHÚ klasifikované ďalšie oblasti. Komisia vymenúva 62 druhov uvedených v prílohe I, zatiaľ čo podľa katalánskeho práva musí byť chránených 73 druhov. Okrem toho Komisia v priebehu konania pred podaním žaloby neodkazovala vždy na tie isté druhy.

123.

Túto námietku však treba zamietnuť. Po prvé, Španielsko nesprávne chápe odkaz na druhy vtáctva. Hoci Komisia stanovuje počet druhov vymenovaných v prílohe I, čo sa týka Katalánska na 62, poskytuje dôkazy nedostatkov klasifikácie, iba čo sa týka druhov konkrétne uvedených vyššie. Uvedené druhy prinajmenšom implicitne predstavovali predmet konania pred podaním žaloby, keďže Komisia vždy citovala IBA 98, a zmieňované druhy sú výsledkom rozdielov medzi IBA 98 a OCHÚ v Katalánsku.

124.

Po druhé, Španielsko tvrdí, že niektoré z významných vtáčích území už boli navrhnuté za lokality európskeho významu v spojení so smernicou o biotopoch. Z právneho hľadiska však také návrhy nemôžu nahradiť nedostatky v klasifikácii oblastí ako OCHÚ, keďže klasifikácia oblastí ako OCHÚ je založená na článku 4 smernice o vtáctve, zatiaľ čo návrhy lokalít sú založené na článku 4 smernice o biotopoch, teda na odlišných pravidlách s odlišnými právnymi následkami.

125.

Vo svojej duplike Španielsko uviedlo, že väčšina biotopov, ktoré ešte neboli klasifikované ako OCHÚ, je chránených ako súčasť plánu pre lokality prírodného záujmu alebo ako osobitne chránené oblasti prírody podľa práva autonómnych oblastí. Bez ohľadu na to, či taká ochrana spĺňa požiadavky na ochranu prostredníctvom OCHÚ, neodôvodňuje opomenutie klasifikovať oblasť ako OCHÚ. Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o vtáctve vyžaduje klasifikáciu tak, aby mohli tieto oblasti byť včlenené do európskej sústavy v zmysle článku 4 ods. 3. V rámci tejto sústavy je kvalita ochrany zaručená európskymi pravidlami. Preto už Súdny dvor rozhodol, že nie je možné vyhnúť sa povinnosti označiť oblasti za OCHÚ prijatím iných opatrení. ( 69 ) Čisto vnútroštátne kategórie ochrany by tiež predstavovali také iné opatrenia, ktoré nemôžu byť náhradou za klasifikáciu. ( 70 )

126.

Napokon vo svojej replike Španielsko zaujíma k IBA 98 vedecký prístup po prvýkrát v prípade Katalánska. Porovnáva údaje z IBA 98 o výskyte druhov na významných vtáčích územiach s údajmi o relevantnej celkovej populácii v Katalánsku poskytnutými atlasom hniezdiacich vtákov založeným na pozorovaniach v období od roku 1999 do roku 2002. Tieto údaje sú však porovnateľné iba v obmedzenej miere, keďže celkové populácie druhov v Katalánsku ako celku budú obvykle väčšie ako populácie na významných vtáčích územiach.

127.

Preto novšie údaje iba v prípade štyroch druhov relevantných pre stále sporné významné vtáčie územia ukazujú, že údaje v IBA 98 sú vyššie ako následné pozorovania, konkrétne pokiaľ ide o víchrovníčka morského (Hydrobates pelagicus) s 0 až 10 pármi namiesto 5 až 15, bučiaka trsťového (Botaurus stellaris) s 1 až 5 pármi namiesto 8 až 11, kaňu popolavú s 5 až 10 pármi namiesto 15 až 20 a stepiara čiernobruchého (Pterocles orientalis) s 5 až 10 pármi namiesto 10 párov. Z toho preto nevyplýva, že údajová základňa pre IBA 98 bola nedostatočná, ale nanajvýš to, že tieto druhy, ktoré sú už v Katalánsku veľmi zriedkavé, sú na pokraji vymiznutia, a preto vyžadujú osobitnú ochranu.

128.

Navyše sú celkové populácie druhov zastúpených na 10 stále sporných významných vtáčích územiach vyššie ako populácie IBA 98. V niektorých prípadoch je na významných vtáčích územiach pokrytý iba zlomok celkovej populácie, napríklad v prípade rybárika riečneho (Alcedo atthis), z ktorého 20 až 30 párov sa vyskytuje na významných vtáčích územiach, ale jeho populácia je 1009 až 1420 párov, alebo v prípade pipíšky vavrínovej (Galerida theklae), z ktorej je na významných vtáčích územiach 100 až 200 párov v porovnaní s populáciou 7300 až 18400 párov. Preto toto porovnanie nepreukazuje, že nie je potrebné klasifikovať ďalšie oblasti, ale skôr naznačuje, že musia byť klasifikované oblasti presahujúce rámec IBA 98.

129.

Španielsko tiež predkladá tabuľku ukazujúcu pokrytie druhov v OCHÚ. Poukazuje na to, že OCHÚ v Katalánsku v určitých prípadoch pokrývajú väčšie časti populácie ako IBA 98. Španielsko však tiež vyhlasuje, že v prípade 16 druhov nedosahuje pokrytie podľa IBA 98. Tieto druhy sú tiež zastúpené na 9 z 10 sporných významných vtáčích územiach. Posledné významné vtáčie územie (č. 138, „Islas Medas“) by navyše umožnilo chrániť aspoň dva veľmi zriedkavé druhy, ktoré neboli predtým vôbec zastúpené v katalánskych OCHÚ, konkrétne víchrovníčka morského a kormorána chochlatého. Preto toto vyjadrenie tiež nemôže vyvrátiť tvrdenie Komisie.

130.

Preto nebolo Španielsko schopné vyvrátiť výhrady Komisie týkajúce sa významných vtáčích území ešte vôbec nepokrytých OCHÚ v Katalánsku. Žalobe Komisie v tejto súvislosti treba vyhovieť.

131.

Vo vzťahu ku Galícii Komisia uvádza, že 3 z 11 významných vtáčích území nebolo klasifikovaných ako OCHÚ a niektoré z ostatných boli iba čiastočne klasifikované. Celkovo je OCHÚ iba 10 % oblastí zahrnutých do významných vtáčích území. Preto sú bučiak trsťový, kaňa popolavá, orol jastrabovitý, tetrov hlucháň, drop obojkový, včelár lesný (Pernis apivorus) a španielske poddruhy jarabice poľnej španielskej (Perdix perdix hispaniensis) chránené iba v nedostatočnej miere.

132.

Ako už bolo uvedené, výhrada týkajúca sa hraníc OCHÚ v rámci významných vtáčích území je neprípustná. ( 71 ) Čo sa týka troch zvyšných významných vtáčích území, ktoré nie sú vôbec pokryté OCHÚ, IBA 98 nevymenúva bučiaka trsťového, orla jastrabovitého ani včelára lesného. Preto neexistuje nijaký dôkaz, že klasifikácia oblastí je nedostatočná, čo sa týka týchto druhov.

133.

Jedno z troch zvyšných významných vtáčích území bolo odvtedy označené za OCHÚ v rozsahu 86 % lokality a dve ďalšie majú byť čiastočne označené za OCHÚ na základe štúdií, ktoré boli odvtedy uskutočnené. Preto Španielsko v zásade prijalo zvyšok výhrady Komisie a z hľadiska podstaty veci nenamietalo proti hraniciam významných vtáčích území. Preto treba žalobe vo vzťahu k významným vtáčím územiam v Galícii, ktoré stále vôbec nie sú pokryté OCHÚ, vyhovieť.

134.

Vo vzťahu k Valencii Komisia poukazuje na 5 z 21 významných vtáčích území, ktoré vôbec nie sú pokryté OCHÚ, a uvádza, že niektoré z ostatných sú čiastočne neklasifikované. Preto nie sú v OCHÚ dostatočne chránené bučiak trsťový, volavka vlasatá (Ardeola ralloides), kačica úzkozobá, potápnica bielohlavá (Oxyura leucocephala), čajka ostrovná, kaňa popolavá a orol jastrabovitý.

135.

Ako už bolo uvedené, výhrada vzťahujúca sa na hranice OCHÚ v rámci významných vtáčích území je neprípustná. ( 72 ) Čo sa týka zvyšných piatich významných vtáčích území, ktoré nie sú vôbec pokryté OCHÚ, IBA 98 vymenúva iba orla jastrabovitého. Preto neexistuje nijaký dôkaz, že by bola klasifikácia oblastí nedostatočná, čo sa týka ostatných druhov.

136.

Čo sa týka Valencie, Španielsko žalobu nespochybňuje, ale skôr oznamuje klasifikáciu ďalších oblastí. Preto treba žalobe vo vzťahu k významným vtáčím územiam vo Valencii, ktoré stále vôbec nie sú pokryté OCHÚ, vyhovieť.

137.

V autonómnych oblastiach Andalúzia, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Kastília-La Mancha, Katalánsko, Galícia a Valencia neklasifikovalo Španielsko ako OCHÚ územia dostatočné z hľadiska počtu a v autonómnych oblastiach Andalúzia, Baleárske ostrovy a Kanárske ostrovy neklasifikovalo ako OCHÚ určité územia dostatočné z hľadiska veľkosti.

138.

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V tejto veci Komisia vzala späť žalobu vo vzťahu k jednej autonómnej oblasti po tom, čo Španielsko vyhovelo jej požiadavkám. V tomto ohľade, rovnako ako aj vo vzťahu k trom autonómnym oblastiam, v súvislosti s ktorými je Komisia úplne úspešná, by malo byť Španielsko zaviazané na náhradu trov konania.

139.

Na druhej strane, čo sa týka štyroch ďalších autonómnych oblastí, podstatná časť žaloby musí byť zamietnutá. Preto by sa v tejto súvislosti mali trovy konania rozdeliť medzi účastníkov konania.

140.

Z toho vyplýva, že Španielsko by malo byť zaviazané na náhradu troch štvrtín svojich vlastných trov konania a troch štvrtín trov konania Komisie a Komisia by mala byť zaviazaná na náhradu jednej štvrtiny trov konania Španielska a jednej štvrtiny svojich vlastných trov konania.

141.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor rozhodol, že: