Vec C‑372/03

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republika Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom − Smernica 91/439/EHS − Vodičský preukaz – Minimálny vek vyžadovaný na prístup k riadeniu určitých vozidiel – Možnosť riadiť vozidlá inej kategórie ako tej, na ktorú bol vydaný vodičský preukaz – Povinná registrácia a výmena vodičských preukazov“

Návrhy prednesené 12. mája 2005 – generálny advokát P. Léger 

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. septembra 2005 

Abstrakt rozsudku

1.     Doprava – Cestná doprava – Vodičský preukaz – Smernica 91/439 – Podmienky vydania – Minimálny vek – Riadenie ťažkých motocyklov kategórie A – Možnosť členských štátov určiť vyšší minimálny vek – Rozsah

[Smernica Rady 91/439, článok 6 ods. 1 písm. b) a článok 2]

2.     Doprava – Cestná doprava – Vodičský preukaz – Nariadenie č. 3820/85 a smernica 91/439 – Podmienky vydania – Minimálny vek – Riadenie vozidiel kategórií C1 a C1 + E – Možnosť členských štátov určiť nižší minimálny vek – Neexistencia

[Nariadenie Rady č. 3820/85, článok 5 ods. 1 písm. b); smernica Rady 91/439, článok 6 ods. 1 písm. b) a článok 2]

1.     Keď článok 6 ods. 1 písm. b) prvá zarážka smernice 91/439 o vodičských preukazoch stanovuje, že členské štáty sú oprávnené povoliť priamy prístup k vodičskému preukazu na riadenie ťažkých motocyklov kategórie A pre uchádzačov, ktorí majú najmenej 21 rokov, zďaleka výslovne neobmedzuje oprávnenie členských štátov ustanoviť vyšší minimálny vek, naopak implikuje, že členské štáty môžu stanoviť vekový limit viac ako 21 rokov.

Stanovenie vyššieho minimálneho veku ako ustanoveného v poslednej vete uvedeného článku na priamy prístup k riadeniu takých motocyklov je spôsobilé prispieť k posilneniu bezpečnosti cestnej premávky, čo je – ako to vyplýva z preambuly uvedenej smernice – základný cieľ sledovaný uvedenou smernicou a neodporuje tejto úprave, pokiaľ je dodržaná zásada proporcionality.

(pozri body 27, 28)

2.     Ani smernica 91/439 o vodičských preukazoch, ani nariadenie č. 3820/85 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, nestanovujú možnosť odchýliť sa od minimálneho veku 18 rokov na vydanie vodičských preukazov na vozidlá kategórií C1 a C1 + E. Jednak výnimky upravené v článku 6 ods. 2 smernice 91/439 neuvádzajú vozidlá kategórií C1 a C1 + E. Jednak skutočnosť, že článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 3820/85 nebráni tomu, aby osoba, ktorá ešte nedosiahla požadovaný minimálny vek, mohla nadobúdať vodičské skúsenosti, nemožno vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie oprávňuje členské štáty na vydanie vodičského preukazu takej osobe na vozidlá uvedených kategórií. Možnosť nadobúdania takýchto skúseností totiž nijako neimplikuje vydanie preukazu predmetnému uchádzačovi, ktorý by mu umožňoval riadiť vozidlá týchto kategórií bez sprevádzania osobou poverenou jeho výcvikom.

(pozri body 38 – 41)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 15. septembra 2005 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom − Smernica 91/439/EHS − Vodičský preukaz – Minimálny vek vyžadovaný na prístup k riadeniu určitých vozidiel – Možnosť riadiť vozidlá inej kategórie ako tej, na ktorú bol vydaný vodičský preukaz – Povinná registrácia a výmena vodičských preukazov“

Vo veci C‑372/03,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 2. septembra 2003,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Braun a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení: M. Lumma, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen (spravodajca), G. Arestis a J. Klučka,

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. mája 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor vyslovil, že Spolková republika Nemecko si tým, že prijala a ponechala v účinnosti § 6 ods. 3 bod 6 a ods. 4, § 10 ods. 2 prvú vetu, § 29 ods. 1 a 3, ako aj § 47 ods. 2 nariadenia o pripustení osôb do cestnej premávky (Verordnung über die Zulassung von Personen zum Strassenverkehr) z 18. augusta 1998, ktoré je nariadením o vodičských oprávneniach (Fahrerlaubnis-Verordnung, BGBl. 1998 I, s. 2214, ďalej len „FeV“), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 2, článku 3, článku 5 ods. 2 písm. b), článku 6 ods. 1 písm. b) prvej a tretej zarážky a článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 317), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/47/ES z 23. júla 1996 (Ú. v. ES L 235, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 467, ďalej len „smernica 91/439“).

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

2       Tretie až piate odôvodnenia smernice 91/439 sú formulované takto:

„keďže vzor spoločenstva pre preukazy jednotlivých členských štátov zavedený smernicou 80/1263/EHS by mal byť upravený tak, aby vzal do úvahy, medzi iným, harmonizáciu kategórií a podkategórií vozidiel a aby urobil preukazy ľahšie pochopiteľné vo vnútri i mimo spoločenstva;

keďže z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky, by mali byť uložené minimálne požiadavky pre vydanie vodičského preukazu;

keďže článok 3 smernice 80/1263/EHS stanovuje, že konečné opatrenia zovšeobecňujúce kategórie vozidiel v spoločenstve, uvedené v tomto článku, by mali byť prijaté bez možnosti odchýlky ako aj podmienky platnosti vodičských preukazov“.

3       Článok 1 smernice 91/439 stanovuje:

„1.      Členské štáty zavedú vodičské preukazy založené na vzore spoločenstva, uvedeného v prílohe I alebo [Ia – neoficiálny preklad], v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

2.      Vodičské preukazy vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú.

3.      Tam, kde držiteľ platného vodičského preukazu členského štátu má zvyčajné bydlisko v členskom štáte inom než kde bol vodičský preukaz vydaný, hostiteľský členský štát môže uplatniť voči držiteľovi preukazu svoje vnútroštátne pravidlá počas doby [pokiaľ ide o dobu – neoficiálny preklad] platnosti preukazu, lekárske prehliadky a daňové dojednania a môže uviesť do preukazu akúkoľvek informáciu nevyhnutnú pre administratívne účely.“

4       Článok 3 ods. 1 tej istej smernice vymenúva rozličné kategórie vozidiel, na ktoré možno vydať vodičský preukaz. Tieto kategórie sú rozdelené nasledujúcim spôsobom:

–       kategória A: motocykle s postranným vozíkom alebo bez neho,

–       kategória B: motorové vozidlá s maximálnou povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 3 500 kg a kombinácia ťahača kategórie B a prívesu, kde maximálna povolená hmotnosť súpravy nepresahuje 3 500 kg,

–       kategória B + E: kombinácia vozidiel pozostávajúca z ťahača kategórie B a prívesu, ak súprava nepatrí pod kategóriu B,

–       kategória C: motorové vozidlá iné než tie, ktoré sú v kategórii D a ktorých maximálna povolená hmotnosť je nad 3 500 kg,

–       kategória C + E: kombinácie vozidiel, ťahač je v kategórii C a jeho príves má maximálnu povolenú hmotnosť nad 750 kg,

–       kategória D: motorové vozidlá používané na prepravu osôb, ktoré majú viac ako osem miest okrem miesta vodiča,

–       kategória D + E: kombinácia vozidiel, kde ťahač je v kategórii D a jeho príves má maximálnu hmotnosť nad 750 kg.

5       Podľa článku 3 ods. 2 smernice 91/439 môžu byť v rámci kategórií A, B, B + E, C, C + E, D a D + E vydané špecifické vodičské preukazy najmä v týchto kategóriách:

–       A1: ľahké motocykle s obsahom nepresahujúcim 125 cm³ a výkonom nepresahujúcim 11 kW,

–       C1: motorové vozidlá iné než v kategórii D a ktorých maximálna povolená hmotnosť je nad 3 500 kg, ale nie je väčšia ako 7 500 kg,

–       C1 + E: kombinácia vozidiel, kde ťahač je v subkategórii C1 a jeho príves má maximálnu povolenú hmotnosť nad 750 kg, za predpokladu, že maximálna povolená hmotnosť takto sformovanej súpravy nepresahuje 12 000 kg a že maximálna povolená hmotnosť prívesu nepresahuje hmotnosť nenaloženého ťahača,

–       D1: motorové vozidlá používané na prepravu osôb, ktoré majú viac ako 8 miest okrem miesta vodiča, ale nie viac ako 16 miest okrem miesta vodiča,

–       D1 + E: kombinácie vozidiel, kde ťahač je v subkategórii D1 a jeho príves má maximálnu hmotnosť nad 750 kg za predpokladu, po prvé, že maximálna povolená hmotnosť takto sformovanej súpravy nepresahuje 12 000 kg a maximálna povolená hmotnosť prívesu nepresahuje hmotnosť nenaloženého ťahača, po druhé, že príves sa nepoužíva na prepravu osôb.

6       Podľa článku 5 ods. 1 smernice 91/439:

„Vydanie vodičského preukazu je podriadené nasledovným podmienkam:

a)      oprávnenie pre kategórie C a D sa vydá len vodičom už oprávneným na riadenie vozidiel kategórie B;

b)      oprávnenie pre kategórie B + E, C + E, D + E sa vydá len vodičom už oprávneným na riadenie vozidiel kategórie B, C a prípadne D [B, C a D v zodpovedajúcom poradí – neoficiálny preklad].“

7       Článok 6 uvedenej smernice znie takto:

„1.      Minimálne vekové podmienky pre vydanie vodičských preukazov budú nasledovné:

a)      16 rokov:

–       pre subkategóriu A1;

–       pre subkategóriu B1;

b)      18 rokov:

–       pre kategóriu A; avšak prístup na riadenie motocykla s výkonom presahujúcim 25 kW alebo pomerom výkonu a hmotnosti presahujúcim 0,16 kW/kg (alebo motocykla s postranným vozíkom s pomerom výkon/váha presahujúcim 0,16 kW/kg), sa podmieni minimálne dvojročnými skúsenosťami na motocykloch s nižšou špecifikáciou podľa oprávnenia A; táto požiadavka predchádzajúcej skúsenosti môže byť odpustená, ak má kandidát najmenej 21 rokov a podrobí sa skúškam a špecifickým testom zručnosti a chovania;

–       pre kategórie B, B + E;

–       pre kategórie C, C + E a subkategórie C1, C1 + E bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pre jazdu takých vozidiel uvedených [uvedené – neoficiálny preklad] v nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o harmonizácii určitej sociálnej legislatívy týkajúcej sa cestnej dopravy [(Ú. v. ES L 370, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 319)];

c)      21 rokov:

–       pre kategórie D a D + E a subkategórie D1, D1 + E bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pre jazdu takých vozidiel uvedených [uvedené – neoficiálny preklad] v nariadení rady (EHS) č. 3820/85.

2.      Členské štáty sa môžu odchýliť od požiadavky minimálneho veku uložené [stanoveného – neoficiálny preklad] pre kategórie A, B a B + E a vydať také vodičské preukazy od 17 rokov, okrem prípadu keď platia opatrenia pre kategóriu A uložené v poslednej vete prvej zarážky odseku 1, písm. b).

3.      Členské štáty môžu na svojom území odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu vydaného vodičom, ktorí majú menej ako 18 rokov.“

8       Článok 8 ods. 1 a 2 tej istej smernice stanovuje:

„1.      Ak držiteľ platného vodičského preukazu vydaného členským štátom si zriadil zvyčajné bydlisko v inom členskom štáte, môže žiadať, aby jeho vodičský preukaz bol vymenený za ekvivalentný preukaz; členský štát vykonávajúci výmenu skontroluje, ak je to nevyhnutné, či predložený prekaz [preukaz – neoficiálny preklad] je v skutočnosti ešte platný.

2.      Pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, členské štáty, v ktorých má držiteľ svoje zvyčajné bydlisko, môžu uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, prerušenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a ak je nevyhnutné vymeniť preukaz pre tento účel.“

9       Článok 5 nariadenia č. 3820/85 stanovuje:

„1.      Minimálny vek vodičov zamestnaných pri preprave tovarov má byť nasledovný:

a)      pri vozidlách, ktorých maximálna povolená hmotnosť vrátane prípadných prívesov alebo návesov nepresahuje 7,5 tony, 18 rokov,

b)      pre ostatné vozidlá:

–       21 rokov

alebo

–       18 rokov za predpokladu, že príslušná osoba má osvedčenie o odbornej spôsobilosti uznané jedným z členských štátov, ktoré potvrdzuje, že absolvoval školenie pre vodičov vozidiel nákladnej dopravy po ceste podľa predpisov spoločenstva o minimálnej úrovni výcviku pre vodičov cestnej dopravy.

…

5.      V prípade vnútroštátnej dopravy uskutočňovanej na trasách, ktoré nepresahujú 50-kilometrový okruh od miesta, kde má vozidlo základňu, vrátane miestnych administratívnych oblastí, ktorých centrá sú situované v rámci takto vymedzenej oblasti, môžu členské štáty znížiť minimálny vek spolujazdcov vodiča na 16 rokov za podmienky, že je to za účelom profesionálneho výcviku a je v súlade s ich vnútroštátnymi pracovnoprávnymi predpismi.“

 Vnútroštátna právna úprava

10     § 6 ods. 2 FeV ustanovuje na priamy prístup k riadeniu ťažkých motocyklov kategórie A minimálny vek 25 rokov.

11     Podľa § 6 ods. 3 bodu 6 FeV sú držitelia preukazov C1 + E a D oprávnení riadiť vozidlá kategórie D + E. Podľa odseku 4 toho istého paragrafu sú držitelia preukazov na vozidlá kategórií C1, C1 + E, C a C + E oprávnení riadiť vozidlá kategórie D na uskutočňovanie ciest – na nemeckom území a bez cestujúcich – určených buď na kontrolu technického stavu uvedených vozidiel, alebo na zabezpečenie ich prevozu z jedného miesta na druhé.

12     § 9 FeV ustanovuje, že preukaz na riadenie vozidiel kategórie C1 možno vydať, iba ak uchádzač o získanie uvedeného preukazu už je držiteľom preukazu pokrývajúceho kategóriu B alebo spĺňa podmienky na získanie takého preukazu. V poslednej uvedenej situácii možno preukaz na riadenie vozidiel kategórie C1 vydať najskôr zároveň s vydaním platného preukazu na vozidlá kategórie B.

13     § 10 ods. 2 FeV ustanovuje, že v rámci výcviku vodičov z povolania je minimálny vek na získanie preukazu na riadenie vozidiel kategórií B, C1 alebo C1 + E 17 rokov, zatiaľ čo pri preukaze pokrývajúcom kategórie C a C + E je tento vek stanovený na 18 rokov. V prípade, keď treba taký preukaz vydať uchádzačovi, ktorý ešte nedosiahol vek 18 rokov, musí jeho telesnú a duševnú spôsobilosť osvedčiť lekársko-psychologická správa. Pokiaľ držiteľ nedosiahne vek 18 rokov, je vodičský preukaz, ktorý mu bol vydaný, platný iba na cesty uskutočňované v rámci jeho prípravy na povolanie.

14     Podľa § 29 ods. 1 a 2 FeV sú držitelia vodičského preukazu vydaného iným členským štátom ako Spolkovou republikou Nemecko pod hrozbou pokuty povinní zaregistrovať svoj preukaz na nemeckom správnom orgáne, pokiaľ si zriadia svoje zvyčajné bydlisko v Nemecku a sú držiteľmi preukazu kratšie ako dva roky.

15     § 29 ods. 3 a § 47 ods. 2 FeV ukladajú držiteľom vodičských preukazov vydaných iným členským štátom ako Spolkovou republikou Nemecko, ktorí si zriadili svoje zvyčajné bydlisko na jej území, povinnosť vymeniť tento preukaz za nemecký preukaz, aby v ňom boli zapísané určité záznamy týkajúce sa najmä doby platnosti uvedeného preukazu v Nemecku, pokiaľ je táto doba kratšia ako doba platnosti rovnakého preukazu v členskom štáte, ktorý ho vydal.

 Konanie pred podaním žaloby

16     Komisia sa domnievala, že prebratie určitých ustanovení smernice 91/439 do nemeckej právnej úpravy nebolo v súlade s touto smernicou, a listom z 10. júna 1997 zaslala Spolkovej republike Nemecko výzvu, aby v lehote dvoch mesiacov predložila svoje pripomienky.

17     Komisia usúdila, že zmeny uvedenej právnej úpravy, ktoré jej boli oznámené v priebehu augusta 1998, nevedú k skončeniu porušovania vyčítaného Spolkovej republike Nemecko, a listom z 18. júla 2001 zaslala tomuto členskému štátu dodatočnú výzvu, aby v lehote dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

18     Keďže pripomienky predložené nemeckými orgánmi ako odpoveď na tento list Komisiu nepresvedčili, vydala 21. marca 2002 odôvodnené stanovisko, v ktorom Spolkovú republiku Nemecko vyzvala na prijatie potrebných opatrení na dosiahnutie súladu s jej povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice 91/439 v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia uvedeného stanoviska.

19     Nemecké orgány listom z 10. júna 2002 Komisii odpovedali, že niektoré ňou uvádzané výhrady považujú za nedôvodné a ostatné výhrady zoberú do úvahy pri uskutočnení zmeny FeV v čo možno najkratšej lehote.

20     Keďže uvedená odpoveď Komisiu neuspokojila, podala túto žalobu.

 O žalobe

21     Komisia uvádza na podporu svojej žaloby šesť výhrad, ktoré sa týkajú minimálneho veku vyžadovaného na prístup k riadeniu jednak ťažkých motocyklov kategórie A a jednak vozidiel subkategórií C1 a C1 + E, možnosti riadiť iné vozidlá ako tie, na ktorých riadenie sa získal preukaz, ako aj postupov registrácie a výmeny vodičských preukazov vydaných iným členským štátom ako Spolkovou republikou Nemecko.

 O výhrade týkajúcej sa minimálneho veku vyžadovaného na priamy prístup k riadeniu ťažkých motocyklov kategórie A

 Argumentácia účastníkov konania

22     Komisia touto výhradou vyčíta Spolkovej republike Nemecko, že porušila článok 6 ods. 1 písm. b) prvú zarážku smernice 91/439, podľa ktorej je minimálny vek na vydanie vodičského preukazu na vozidlá kategórie A stanovený na 21 rokov. Pritom podľa § 6 ods. 2 druhej vety FeV je minimálny vek vyžadovaný na priamy prístup k riadeniu takých vozidiel 25 rokov. Komisia poznamenáva, že článok 6 smernice 91/439 ustanovuje jednotný minimálny vek, ktorý členské štáty nemajú právo znížiť alebo zvýšiť, pretože účelom tohto ustanovenia je zosúladenie určitých podmienok prístupu k riadeniu rozličných kategórií vozidiel. Skutočnosť, že členské štáty môžu nepovoliť priamy prístup k vodičskému preukazu na vozidlá kategórie A, nemôže zmeniť záver, podľa ktorého nemôže byť minimálny vek pre tento prístup vyšší ako 21 rokov.

23     Nemecká vláda v tomto ohľade predovšetkým uvádza, že smernica 91/439 umožňuje členským štátom povoliť alebo nepovoliť priamy prístup k riadeniu ťažkých motocyklov. Keďže teda členské štáty môžu zamietnuť schválenie takého priameho prístupu, nič im nebráni, aby stanovili vyšší minimálny vek, ako je vek, ktorý ustanovuje táto smernica.

24     Táto vláda ďalej tvrdí, že výraz „najmenej“ nachádzajúci sa v článku 6 ods. 1 písm. b) prvej zarážke smernice 91/439 neponecháva priestor pre žiadnu pochybnosť o skutočnosti, že členské štáty môžu na priamy prístup k riadeniu vozidiel kategórie A vyžadovať vyšší vek. Tento výraz by bol nadbytočný, ak by zákonodarca chcel, aby ako minimálny vek bolo možné ustanoviť iba vek 21 rokov.

25     Nemecká vláda napokon tvrdí, že zvýšenie minimálneho veku na riadenie vozidiel kategórie A podnietili úvahy o bezpečnosti cestnej premávky. Komisia okrem toho v rámci prípravných prác na novej smernici „vodičské preukazy“ [KOM (2003) 621, konečné znenie, z 21. októbra 2003] sama navrhla zvýšiť predmetný minimálny vek na 24 rokov, aby lepšie zodpovedal požiadavkám bezpečnosti cestnej premávky.

 Posúdenie Súdnym dvorom

26     Hoci je pravdou, ako to tvrdí Komisia, že zo znenia článku 6 ods. 1 písm. b) prvej zarážky a článku 6 ods. 2 smernice 91/439 vyplýva, že smernica bráni tomu, aby členské štáty povolili uchádzačom, ktorí nedosiahli vek 21 rokov, priamy prístup k riadeniu ťažkých motocyklov kategórie A, skutočnosťou zostáva, že tejto úprave nemožno rozumieť tak, že členskému štátu zakazuje ustanoviť vyšší minimálny vek na vydanie platného preukazu na riadenie tejto kategórie vozidiel.

27     Keď totiž článok 6 ods. 1 písm. b) prvá zarážka smernice 91/439 stanovuje, že členské štáty sú oprávnené povoliť priamy prístup k takému preukazu pre uchádzačov, ktorí majú najmenej 21 rokov, zďaleka výslovne neobmedzuje oprávnenie členských štátov ustanoviť vyšší minimálny vek, naopak implikuje, že tieto štáty môžu stanoviť vekový limit viac ako 21 rokov.

28     Keďže v prejednávanej veci je nesporné, že stanovenie vyššieho minimálneho veku ako ustanoveného v článku 6 ods. 1 písm. b) prvej zarážke poslednej vete smernice 91/439 na priamy prístup k riadeniu takých motocyklov je spôsobilé prispieť k posilneniu bezpečnosti cestnej premávky, čo je – ako to vyplýva z jej preambuly – základný cieľ sledovaný uvedenou smernicou, neodporuje také stanovenie tejto úprave, pokiaľ je dodržaná zásada proporcionality.

29     Skutočnosť, že odchýlky nachádzajúce sa v článku 6 ods. 2 smernice 91/439 ustanovujú iba oprávnenie stanoviť prípadne nižší minimálny vek, ako je v zásade ustanovený pre riadenie rozličných kategórií vozidiel, nie je spôsobilá vyvrátiť toto konštatovanie, keďže z logiky samotného stanovenia minimálneho limitu vyplýva, že o odchýlku od tohto limitu ide iba v prípade, keď prah stanovený uvedeným limitom je prekročený nadol, a nie v prípade, keď členský štát ustanoví vyšší vek.

30     Vzhľadom na tieto úvahy treba prijať záver, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, článok 6 ods. 1 písm. b) prvá zarážka posledná veta smernice 91/439 v zásade nebráni tomu, aby členský štát stanovil vyšší minimálny vek ako vek ustanovený touto úpravou pre priamy prístup k riadeniu ťažkých motocyklov patriacich do kategórie A.

31     Za týchto podmienok je namieste konštatovať, že prvá výhrada uvedená Komisiou na podporu svojej žaloby nie je dôvodná, a teda musí byť zamietnutá.

 O výhrade týkajúcej sa minimálneho veku vyžadovaného na prístup k riadeniu vozidiel kategórií C1 a C1 + E

 Argumentácia účastníkov konania

32     Komisia touto výhradou vyčíta Spolkovej republike Nemecko, že porušila článok 6 ods. 1 písm. b) tretiu zarážku smernice 91/439 a článok 5 ods. 1 písm. b) druhú zarážku nariadenia č. 3820/85. Zo spojeného znenia týchto dvoch článkov vyplýva, že členský štát nemôže platne vydať preukaz na riadenie vozidiel kategórie C1 alebo C1 + E uchádzačovi mladšiemu ako 18 rokov. V Nemecku sa pritom pri uplatnení § 10 ods. 2 prvej vety FeV také preukazy vydávajú vodičom vo veku 17 rokov. Komisia v tomto ohľade spresňuje, že uvedená právna úprava Spoločenstva nebráni tomu, aby osoba, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, mohla začať výcvik vodiča z povolania alebo nadobúdať vodičské skúsenosti prostredníctvom praktického vyučovania za pomoci inštruktora.

33     Nemecká vláda vo vzťahu k tejto výhrade predovšetkým uvádza, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, je v Nemecku potrebné získať vodičský preukaz na vozidlá kategórie B na to, aby bolo možné získať preukaz na riadenie vozidiel kategórie C1.

34     Uvedená vláda ďalej uvádza, že článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 91/439 a článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 3820/85 umožňujú vodičovi, ktorý dosiahol vek 18 rokov a je zamestnaný v cestnej doprave, riadiť vozidlá, ktorých maximálna povolená hmotnosť je 7,5 tony, za podmienky, že tento vodič je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Toto právo pritom možno využiť iba vtedy, ak bol uvedenému vodičovi preukaz vydaný vo veku 18 rokov. Keďže je takisto potrebné mať určité vodičské skúsenosti, musí byť nevyhnutne možné získať uvedený preukaz pred dosiahnutím tohto veku.

35     Tá istá vláda napokon tvrdí, že preukaz vydaný pri uplatnení § 10 ods. 2 FeV vodičovi mladšiemu ako 18 rokov nie je neobmedzene platným preukazom na riadenie vozidiel kategórie C1, pretože jeho platnosť je obmedzená na cesty uskutočňované v rámci výcviku na povolanie a jeho vydanie podlieha dvojitej podmienke, že držiteľ absolvuje tento výcvik a úspešne prejde cez lekárske a psychologické vyšetrenie.

 Posúdenie Súdnym dvorom

36     Je potrebné pripomenúť, že článok 6 ods. 1 písm. b) tretia zarážka smernice 91/439 ustanovuje, že minimálny vek vyžadovaný na vydanie preukazu na riadenie vozidiel kategórií C1 a C1 + E je 18 rokov.

37     Ten istý vekový limit je uložený článkom 5 ods. 1 písm. b) druhou zarážkou nariadenia č. 3820/85 pre vodičov nákladnej dopravy.

38     Ako pritom generálny advokát správne uviedol v bode 41 svojich návrhov, ani smernica 91/439, ani nariadenie č. 3820/85 neustanovujú možnosť odchýliť sa od tohto minimálneho veku.

39     Jednak článok 6 ods. 2 smernice 91/439 taxatívne stanovujúci kategórie vozidiel, na ktorých riadenie možno odchylne od všeobecného pravidla vydať preukaz uchádzačom s dosiahnutým vekom 17 rokov, neuvádza vozidlá kategórií C1 a C1 + E.

40     Jednak skutočnosť, že článok 5 ods. 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 3820/85 nebráni tomu, aby osoba, ktorá ešte nedosiahla vek 18 rokov, mohla v rámci výcviku vodičov cestnej nákladnej dopravy nadobúdať vodičské skúsenosti, nemožno vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie oprávňuje členské štáty na vydanie vodičského preukazu takej osobe na vozidlá uvedených kategórií.

41     Vodičské skúsenosti nevyhnutné na získanie takého preukazu totiž možno nadobudnúť pod dohľadom a za prítomnosti inštruktora a nijako neimplikujú vydanie preukazu predmetnému uchádzačovi, ktorý by mu umožňoval riadiť vozidlá kategórií C1 alebo C1 + E bez sprevádzania osobou poverenou jeho výcvikom.

42     V prejednávanej veci pritom z vysvetlení predložených nemeckou vládou ako odpoveď na písomné otázky, ktoré jej položil Súdny dvor, vyplýva, že osoby vo veku 17 rokov môžu pri uplatnení § 10 ods. 2 prvej vety FeV získať preukaz oprávňujúci ich riadiť na nemeckom území a v rámci výcviku vodičov z povolania vozidlá kategórií C1 a C1 + E bez sprevádzania osobou zabezpečujúcou ich výcvik.

43     Z uvedených vysvetlení, ako aj z informácií poskytnutých Komisiou navyše vyplýva, že predmetný preukaz, ktorý obsahuje určité údaje o obmedzení jeho použitia, nie je potrebné vymeniť za iný preukaz vtedy, keď sa tieto obmedzenia prestanú uplatňovať, teda vtedy, keď držiteľ uvedeného preukazu dosiahne vek 18 rokov.

44     Z toho vyplýva, že § 10 ods. 2 prvá veta FeV je nezlučiteľný s článkom 6 ods. 1 písm. b) treťou zarážkou smernice 91/439 a s článkom 5 ods. 1 písm. b) druhou zarážkou nariadenia č. 3820/85.

45     Za týchto podmienok je namieste konštatovať, že druhá výhrada uvedená Komisiou na podporu svojej žaloby je dôvodná.

 O tretej až šiestej výhrade

 Argumentácia účastníkov konania

46     Tretia výhrada uvedená Komisiou je založená na porušení článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 91/439 § 6 ods. 3 bodom 6 FeV tým, že táto úprava ustanovuje, že držitelia preukazov na vozidlá kategórií C1 + E a D sú oprávnení riadiť vozidlá kategórie D + E.

47     Komisia svojou štvrtou výhradou vyčíta Spolkovej republike Nemecko, že porušila článok 3 smernice 91/439 tým, že držitelia preukazov na vozidlá kategórií C1, C1 + E, C a C + E sú pri uplatnení § 6 ods. 4 FeV oprávnení riadiť na nemeckom území vozidlá kategórie D bez cestujúcich, pokiaľ je cieľom uskutočňovaných ciest výlučne kontrola technického stavu vozidiel alebo zabezpečenie ich prepravy z jedného miesta na druhé.

48     Piata výhrada uvedená Komisiou je založená na porušení zásady vzájomného uznávania vodičských preukazov uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice 91/439 v rozsahu, v akom § 29 ods. 1 FeV ukladá pod hrozbou pokuty držiteľom vodičského preukazu vydaného pred menej ako dvomi rokmi iným členským štátom ako Spolkovou republikou Nemecko, ktorí si zriadia svoje zvyčajné bydlisko na jej území, povinnosť zaregistrovať tento preukaz na príslušnom správnom orgáne v lehote 185 dní odo dňa zriadenia tohto bydliska.

49     Komisia svojou šiestou výhradou vyčíta Spolkovej republike Nemecko, že porušila článok 1 ods. 2 a článok 8 ods. 2 smernice 91/439 tým, že pri uplatnení § 29 ods. 3 a § 47 ods. 2 FeV uložila držiteľom vodičských preukazov vydaných iným členským štátom ako Spolkovou republikou Nemecko, ktorí si zriadili bydlisko na jej území, povinnosť vymeniť tento preukaz za nemecký vodičský preukaz. Cieľom takej výmeny je umožniť nemeckým orgánom zapísať do uvedeného preukazu najmä dobu jeho platnosti v Nemecku, pokiaľ je táto doba kratšia ako doba platnosti tohto preukazu v členskom štáte, ktorý ho vydal, alebo záznam o opatreniach týkajúcich sa vodičského oprávnenia na skúšobnú lehotu.

50     Pokiaľ ide o tieto štyri výhrady, Spolková republika Nemecko uznáva, že ustanovenia FeV uvádzané Komisiou nezabezpečujú riadne prebratie smernice 91/439 do vnútroštátneho práva. Tvrdí však, že pozmeňujúce nariadenie (dritte Verordnung zur Änderung der FeV und anderer straßenverkehrsrechtlicher Vorschriften), ktoré ukončilo toto porušovanie, bolo prijaté 9. augusta 2004 (BGBl. 2004 I, s. 2092) a nadobudlo účinnosť 1. februára 2005.

 Posúdenie Súdnym dvorom

51     Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa existencia nesplnenia povinnosti musí posudzovať v závislosti od situácie, v ktorej sa členský štát nachádzal v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a na neskoršie zmeny nemôže Súdny dvor prihliadať (pozri najmä rozsudky z 30. januára 2002, Komisia/Grécko, C‑103/00, Zb. s. I‑1147, bod 23, a z 30. mája 2002, Komisia/Taliansko, C‑323/01, Zb. s. I‑4711, bod 8).

52     V prejednávanej veci je pritom nesporné, že v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku z 21. marca 2002 neboli opatrenia potrebné na riadne prebratie článku 1 ods. 2, článku 3, článku 5 ods. 2 písm. b) a článku 8 ods. 2 smernice 91/439 prijaté.

53     Za týchto podmienok je namieste považovať tretiu až šiestu výhradu uvedenú Komisiou na podporu svojej žaloby za dôvodnú.

54     Preto treba jednak konštatovať, že Spolková republika Nemecko si tým, že prijala a ponechala v účinnosti § 6 ods. 3 bod 6 a ods. 4, § 10 ods. 2 prvú vetu, § 29, ods. 1 a 3, ako aj § 47 ods. 2 FeV, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 2, článku 3, článku 5 ods. 2 písm. b), článku 6 ods. 1 písm. b) tretej zarážky a článku 8 ods. 2 smernice 91/439, a jednak žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť.

 O trovách

55     Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech v podstatnej časti svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Spolková republika Nemecko si tým, že prijala a ponechala v účinnosti § 6 ods. 3 bod 6 a ods. 4, § 10 ods. 2 prvú vetu, § 29 ods. 1 a 3, ako aj § 47 ods. 2 nariadenia o pripustení osôb do cestnej premávky (Verordnung über die Zulassung von Personen zum Strassenverkehr) z 18. augusta 1998, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ods. 2, článku 3, článku 5 ods. 2 písm. b), článku 6 ods. 1 písm. b) tretej zarážky a článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/47/ES z 23. júla 1996.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.