Spojené veci C-361/02 a C-362/02

Elliniko Dimosio

proti

Nikolaos Tsapalos a Konstantinos Diamantakis

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Dioikitiko Efeteio Peiraios)

„Smernica 76/308/EHS – Vzájomná pomoc pri vymáhaní ciel – Uplatnenie na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti smernice“

Abstrakt rozsudku

Zbližovanie právnych predpisov – Vzájomná pomoc pri vymáhaní ciel – Smernica 76/308 – Časová platnosť – Uplatnenie na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti smernice v štáte, kde má sídlo dožiadaný orgán

(Smernica Rady č. 76/308)

Smernicu 76/308 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách treba vykladať tak, že sa vzťahuje na colné pohľadávky, ktoré vznikli v členskom štáte a vyplývajú z exekučného titulu vydaného týmto štátom, pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice v inom členskom štáte, v ktorom sídli dožiadaný orgán.

Keďže účelom smernice je odstránenie prekážok fungovania spoločného trhu vyplývajúcich z ťažkostí spojených s cezhraničným vymáhaním dotknutých pohľadávok a zabránenie podvodným konaniam nemôže byť vylúčená aplikácia smernice na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti danej smernice v členskom štáte, v ktorom má sídlo dožiadaný orgán.

(pozri body 22 – 23 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 1. júla 2004 (*)

„Smernica 76/308/EHS – Vzájomná pomoc pri vymáhaní ciel – Uplatnenie na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti smernice“

V spojených veciach C-361/02 a C-362/02,

ktorých predmetom je návrh Dioikitiko Efeteio Peiraios (Grécko) predložený Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES Zmluvy, ktorým navrhuje vo vzťahu ku konaniu začatému pred vnútroštátnym súdom medzi

Elliniko Dimosio

a

Nikolaos Tsapalos (C-361/02),

Konstantinos Diamantakis (C-362/02),

aby v prejudiciálnom konaní rozhodol o výklade článku 1 smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu, a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách, a týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty a určitých spotrebných daní (Ú. v. ES L 73, s. 18), v znení aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21),

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia R. Schintgen (spravodajca) a N. Colneric,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Tsapalos, v zastúpení: V. K. Koutoulakos, dikigoros,

–        Diamantakis, v zastúpení: C. Kara-Sepetzoglou, dikigoros,

–        grécka vláda, v zastúpení: S. Spyropoulos, D. Kalogiros a P. Mylonopoulos, splnomocnení zástupcovia,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli: grécka vláda, v zastúpení: S. Spyropoulos a M. Apessos, splnomocnení zástupcovia, a Komisia, v zastúpení: X. Lewis a M. Konstantinidis, na pojednávaní 11. februára 2004,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. februára 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Rozsudkami z 28. júla 2002 doručenými Súdnemu dvoru 8. októbra 2002 Dioikitiko Efeteio Peiraios požiadal formou jednej prejudiciálnej otázky v súlade s článkom 234 ES o výklad článku 1 smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách, a týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty a určitých spotrebných daní (Ú. v. ES L 73, s. 18), v znení aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. ES 1994, C 241, s. 21, ďalej len „smernica“).

2        Prejudiciálna otázka vyplynula z dvoch sporov jednak medzi Elliniko Dimosio (grécky štát) a Tsapalosom na jednej strane a Diamantakisom na druhej strane v súvislosti s vymáhaním colných pohľadávok Talianskej republiky, ktoré vznikli pred prijatím smernice a jej vstupom do platnosti v Grécku.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Cieľom smernice je odstrániť prekážky vo vytvorení a fungovaní spoločného trhu vyplývajúce z územného obmedzenia pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa vymáhania pohľadávok, najmä cla. Táto situácia, ako vyplýva z 2. úvodného ustanovenia smernice, by mohla uľahčovať „podvodné činnosti“.

4        Na tento účel smernica zavádza spoločné pravidlá vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok. V zmysle znenia jej článku 8 prvého a druhého odseku:

„Nástroj umožňujúci uplatnenie pohľadávky bude v súlade s platnými ustanoveniami členského štátu, v ktorom sa nachádza dožiadaný orgán, prijatý, uznaný, doplnený alebo nahradený nástrojom oprávňujúcim uplatnenie pohľadávky na území tohoto členského štátu.

Takéto prijatie, uznanie, doplnenie alebo náhrada sa musí uskutočniť čo najskôr po prijatí žiadosti o refundáciu. Prijatie, uznanie, doplnenie alebo náhrada nemôžu byť zamietnuté, ak nástroj umožňujúci uplatnenie pohľadávky v členskom štáte, v ktorom sa nachádza dožiadajúci orgán, je správne vypracovaný.“

5        V súlade s článkom 2 písm. c) a f) sa smernica vzťahuje hlavne na colné pohľadávky najmä v zmysle článku 2 písm. b) rozhodnutia Rady 70/243/ESUO, EHS, Euratom z 21. apríla 1970 o nahradení finančných príspevkov členských štátov vlastnými zdrojmi spoločenstva (Ú. v. ES L 94, s. 19) a úroky a náklady vzťahujúce sa k pohľadávkam uvedeným v tomto článku.

6        Okrem toho na základe článku 2 aktu o podmienkach pristúpenia Gréckej republiky a úpravách zmlúv (Ú. v. ES L 291, 1979, s. 17, ďalej len „akt o pristúpení“) akty prijaté orgánmi Spoločenstva zaväzujú Grécku republiku a použijú sa v tomto štáte od pristúpenia, to znamená od 1. januára 1981.

7        Článok 145 aktu o pristúpení ustanovuje:

„Pokiaľ nie je v zozname tvoriacom prílohu XII alebo v iných ustanoveniach tohto aktu stanovená lehota, Helénska republika uvedie do platnosti opatrenia potrebné pre plnenie smerníc [...] v zmysle článku 189 zmluvy o EHS [...] odo dňa pristúpenia.“

8        Táto lehota v akte o pristúpení, čo sa týka smernice, stanovená nebola.

 Vnútroštátna právna úprava

9        Smernica bola do gréckeho právneho poriadku prebratá článkami 86 až 98 (kapitola 1. A nazvaná „Vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok“) zákona č. 1402/1983 prispôsobení colných predpisov právu Európskych spoločenstiev (EHS) (FEK A’ 167, časť I, ďalej len „zákon č. 1402/1983“) a výnosom č. 1243/319 ministra financií z 26. marca 1984 o spôsoboch aplikácie režimu vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi pri vymáhaní pohľadávok (FEK A’ 179, časť I, ďalej len „výnos ministra“).

10      Článok 103 zákona č. 1402/1983 ustanovuje, že „ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, nadobúda účinnosť 1. januára 1981“.

11      Okrem iného sa v článku 21 ods. 1 výnosu ministra uvádza:

„Každá pohľadávka, ktorá je predmetom žiadosti o vymáhanie alebo o prijatie zabezpečovacích opatrení zo strany žiadajúceho orgánu iného členského štátu je vymáhaná príslušným colným úradom alebo ministerstvom financií ako pohľadávka vzniknutá v Grécku a jej vymáhanie sa riadi ustanoveniami gréckych zákonov, najmä ustanoveniami ‚zákonníka o vymáhaní verejných pohľadávok‘ [...]“.

 Spor pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálna otázka

12      Rozsudkom Corte d’appello di Catania (Taliansko) z 8. októbra 1970 členovia posádky „Ster“, lode plávajúcej pod panamskou vlajkou, medzi nimi aj žalovaní v predmetnej veci, boli odsúdení k trestu odňatia slobody a k zaplateniu ciel a ďalších poplatkov za to, že na talianske územie nelegálne doviezli tabak. Rozsudkom z 31. januára 1972 Corte suprema di cassazione (Taliansko) zamietol odvolanie podané proti vyššie uvedenému rozsudku.

13      Žiadosť talianskych úradov o vymáhanie predmetných pohľadávok v celkovej výške 1 787 485 050 ITL vrátane úrokov a ďalších nákladov bola odovzdaná príslušným gréckym úradom (konkrétne špeciálnym službám pre vyšetrovanie colných vecí pri generálnom colnom riaditeľstve), ktoré rozhodnutiami zo 6. februára 1996 vydanými na základe smernice, ako aj zákona č. 1402/1983 a výnosu ministra, uznali, že taliansky exekučný titul je na gréckom území vykonateľný.

14      Tsapalos a Diamantakis napadli vyššie uvedené rozhodnutia na Dioikitiko Protodikeio Peiraios (Grécko), ktorý ich zrušil v časti týkajúcej sa žalovaných z dôvodu, že vzájomná pomoc medzi Gréckou republikou a ostatnými členskými štátmi sa týka vymáhania len tých pohľadávok, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zákona č. 1402/1983. Sporná pohľadávka Talianskej republiky vznikla roku 1968, keď bol odhalený trestný čin pašeráctva, a bola potvrdená vyššie citovanými rozsudkami Corte d’appello di Catania z roku 1970 a Corte suprema di cassazione z roku 1972.

15      Elliniko Dimosio podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Dioikitiko Efeteio Peiraios, v ktorom uplatňoval, že ustanovenia zákona č. 1402/1983 sa majú vykladať v zmysle cieľa smernice, ktorej článok 1 sa týka vymáhania pohľadávok, ktoré „vznikli“ v inom členskom štáte, takže aj na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení sa vzťahuje pôsobnosť daných ustanovení.

16      Za týchto podmienok Dioikitiko Efeteio Peiraios rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku, ktorá má v oboch sporoch rovnaké znenie:

„Má sa článok 1 smernice [...] vykladať tak, že ustanovenia smernice sa vzťahujú aj na pohľadávky vzniknuté v členskom štáte pred účinnosťou tejto smernice a sú predmetom exekučného titulu, ktorý bol vydaný, ako v prejednávanom prípade exekučný titul talianskeho štátu, príslušnými orgánmi tohto štátu pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, a môžu sa potom takéto pohľadávky, ktoré zostali nevybavené a nemohli byť vymožené v inom členskom štáte, po nadobudnutí účinnosti smernice a uplynutí lehoty na jej vykonanie a po tom, keď iné členské štáty vydaním predpisov nevyhnutných na jej vykonanie si splnili svoje povinnosti, vymáhať prostredníctvom príslušnej žiadosti ‚žiadajúceho orgánu‘ voči ‚dožiadanému orgánu‘ v zmysle článku 3 smernice?“

17      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 9. decembra 2002 boli obe veci spojené na spoločné konanie na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku.

 O prejudiciálnej otázke

18      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa musí smernica vykladať tak, že sa vzťahuje na colné pohľadávky vzniknuté v členskom štáte, ktoré sú predmetom exekučného titulu vydaného týmto štátom pred nadobudnutím účinnosti smernice v inom členskom štáte, kde má sídlo dožiadaný orgán.

19      V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa všeobecné procesné pravidlá vzťahujú na všetky spory riešené v čase nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel na rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti existujúce pred ich nadobudnutím účinnosti [pozri hlavne rozsudky z 12. novembra 1981, Salumi a i., 212/80 až 217/80, Zb. s. 2735, bod 9; zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C-121/91 a C-122/91, Zb. s. I-3873, bod 22, a zo 7. septembra 1999, De Haan, C-61/98, Zb. s. I-5003, bod 13].

20      Ako grécka vláda a Komisia správne uviedli, keďže smernica upravuje výlučne uznanie a vymáhanie určitých kategórií pohľadávok vzniknutých v inom členskom štáte bez toho, aby stanovila pravidlá týkajúce sa ich vzniku alebo ich trvania, ustanovenia tejto smernice treba považovať za procesnoprávne predpisy.

21      Napokon, žiadne ustanovenie smernice neumožňuje domnievať sa, že zákonodarca Spoločenstva zamýšľal obmedziť použitie týchto procesných predpisov iba na pohľadávky vzniknuté po nadobudnutí účinnosti tejto smernice v členskom štáte, kde má sídlo dožiadaný orgán.

22      Naopak, účelom smernice je, ako vyplýva z druhého a tretieho úvodného ustanovenia smernice, odstránenie prekážok fungovania spoločného trhu vyplývajúcich z ťažkostí spojených s cezhraničným vymáhaním dotknutých pohľadávok a zabránenie podvodným konaniam, čo hovorí v prospech aplikácie smernice na pohľadávky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti danej smernice v členskom štáte, v ktorom má sídlo dožiadaný orgán.

23      Za týchto podmienok je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že smernicu treba vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na colné pohľadávky, ktoré vznikli v členskom štáte a vyplývajú z exekučného titulu vydaného týmto štátom, pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice v inom členskom štáte, v ktorom sídli dožiadaný orgán.

 O trovách

24      Grécka vláda a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami podanými Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

Súdny dvor (tretia komora)

v konaní o otázke, ktorú mu položil Dioikitiko Efeteio Peiraios rozsudkami z 28. júna 2002, rozhodol takto:

Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách, a týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty a určitých spotrebných daní, v znení aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, musí byť vykladaná tak, že sa vzťahuje na colné pohľadávky, ktoré vznikli v členskom štáte a vyplývajú z exekučného titulu vydaného takýmto členským štátom pred nadobudnutím účinnosti uvedenej smernice v inom členskom štáte, v ktorom sídli dožiadaný orgán.

Rosas

Schintgen

Colneric

Tento rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. júla 2004.

Tajomník

Predseda tretej komory

R. Grass

A. Rosas

---

* Jazyk konania: gréčtina.