Vec C‑57/02 P

Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox)

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie – Zmluva o ESUO – Kartely – Prirážka za legovanie – Paralelné správanie – Zníženie pokuty – Spolupráca počas správneho konania – Právo na obhajobu“

Návrhy prednesené 28. októbra 2004 – generálny advokát P. Léger 

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. júla 2005 

Abstrakt rozsudku

1.     ESUO – Kartely – Zákaz – Porušenie – Dôkaz – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Výnimka – Účasť dotknutého podniku na stretnutiach s protisúťažným cieľom – Prenesenie dôkazného bremena

(Zmluva o ESUO, článok 65)

2.     ESUO – Kartely – Zákaz – Porušenie – Správne konanie – Žiadosť o informácie – Právo na obhajobu – Právo odmietnuť poskytnutie odpovede zahŕňajúcej uznanie porušenia

(Zmluva o ESUO, článok 36 ods. 1)

3.     ESUO – Kartely – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty ako výmena za spoluprácu obvineného podniku – Väčšie zníženie v prípade uznania porušenia – Porušenie práva podniku na obhajobu a predovšetkým práva odmietnuť poskytnutie odpovede zahŕňajúcej uznanie porušenia – Neexistencia

(Zmluva o ESUO, článok 65 ods. 5; oznámenie Komisie 96/C 207/04, časť D)

1.     Je na danom podniku, ktorého účasť na stretnutiach majúcich zjavne protisúťažnú povahu je so zreteľom na dôkazné prostriedky predložené Komisiou preukázaná, aby predložil dôkazy spôsobilé preukázať, že sa na týchto stretnutiach zúčastňoval bez akéhokoľvek protisúťažného zámeru, tým, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastňuje s iným cieľom ako oni.

(pozri bod 46)

2.     Aj keď v konaní, ktorého cieľom je preukázať existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, má Komisia právo uložiť podniku povinnosť, aby jej poskytol všetky potrebné informácie týkajúce sa skutočností, s ktorými sa táto inštitúcia môže oboznámiť, napriek tomu nemôže tomuto podniku uložiť povinnosť poskytnúť odpovede, ktorými by tento podnik musel priznať existenciu porušenia, ktoré má preukázať Komisia.

(pozri body 85 – 86)

3.     Aj keď Komisia nemôže donútiť podnik, aby priznal svoju účasť na porušení hospodárskej súťaže, nebráni jej to zohľadniť pri určení výšky pokuty súčinnosť, ktorú jej tento podnik poskytol na účel zistenia porušenia s menšími ťažkosťami, a najmä okolnosť, že podnik priznal svoju účasť na porušení. Komisia môže priznať podniku, ktorý poskytol takúto súčinnosť, podstatné zníženie jeho pokuty a priznať zreteľne nižšie zníženie inému podniku, ktorý len nepopieral zásadné skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia založila svoje výhrady.

Priznanie vytýkaného porušenia zo strany dotknutého podniku je čisto dobrovoľné. Tento podnik nie je nijakým spôsobom donucovaný, aby priznal kartelovú dohodu. Zohľadnenie stupňa spolupráce dotknutého podniku s Komisiou vrátane jeho priznania k porušeniu na účel uloženia nižšej pokuty nie je teda porušením práva na obhajobu.

Oznámenie o spolupráci a najmä jeho časť D sa teda majú chápať v tom zmysle, že spôsob spolupráce dotknutého podniku, ktorý môže viesť k zníženiu pokuty, sa neobmedzuje na uznanie povahy skutkových zistení, ale zahŕňa tiež priznanie účasti na porušení.

(pozri body 87 – 91)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 14. júla 2005 (*)

„Odvolanie – Zmluva o ESUO – Kartely – Prirážka za legovanie – Paralelné správanie – Zníženie pokuty – Spolupráca počas správneho konania – Právo na obhajobu“

Vo veci C‑57/02 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 49 Štatútu ESUO Súdneho dvora, podané 22. februára 2002,

Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox), so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: A. Vandencasteele a D. Waelbroeck, advokáti,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Whelan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Flynn, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Rosas, R. Silva de Lapuerta, K. Lenaerts a S. von Bahr (spravodajca),

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. októbra 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Svojím odvolaním Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox) (ďalej len „Acerinox“) navrhuje zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia (T‑48/98, Zb. s. II‑3859, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Súd len čiastočne vyhovel jeho žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 65 Zmluvy o ESUO (vec IV/35.814 – Prirážka za legovanie) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, s. 55, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

 Skutkové okolnosti

2       Skutkový stav, ktorý je základom žaloby podanej na Súd prvého stupňa, ako ho tento súd uvádza v napadnutom rozsudku, možno zhrnúť na účely tohto rozsudku takto.

3       Acerinox je spoločnosťou založenou podľa španielskeho práva, ktorá pôsobí v oblasti nehrdzavejúcej ocele, konkrétne v odvetví plochých výrobkov.

4       Dňa 16. marca 1995, po objavení sa informácií v odbornej tlači a po sťažnostiach spotrebiteľov, Komisia Európskych spoločenstiev požiadala na základe článku 47 Zmluvy o ESUO viacerých výrobcov nehrdzavejúcej ocele, aby jej oznámili informácie o spoločnom zvýšení cien, známom pod názvom „prirážka za legovanie“, ktorú títo výrobcovia zaviedli.

5       Prirážka za legovanie je príplatok k cene vypočítaný v závislosti od cien legujúcich prísad, ktorý sa pripočítava k základnej cene nehrdzavejúcej ocele. Cena legujúcich prísad používaných výrobcami nehrdzavejúcej ocele (nikel, chróm a molybdén) predstavuje významný podiel výrobných nákladov. Ceny týchto prísad sú mimoriadne premenlivé.

6       Na základe získaných informácií Komisia 19. decembra 1995 zaslala 19 podnikom vrátane Acerinox-u oznámenie o výhradách.

7       V decembri 1996 a januári 1997 po množstve šetrení na mieste, ktoré vykonala Komisia, oznámili advokáti alebo zástupcovia niektorých podnikov, medzi ktorými bol aj Acerinox, Komisii svoju vôľu spolupracovať. Acerinox zaslal Komisii vyhlásenie v tomto zmysle 17. decembra 1996.

8       Komisia poslala 24. apríla 1997 týmto podnikom nové oznámenie o výhradách ako náhradu za oznámenie z 19. decembra 1995.

9       Dňa 21. januára 1998 Komisia prijala sporné rozhodnutie.

10     Podľa tohto rozhodnutia ceny legujúcich prísad nehrdzavejúcej ocele v roku 1993 výrazne klesli. Po tom, čo sa od septembra 1993 cena niklu zvýšila, marže výrobcov podstatne klesli. S cieľom čeliť tejto situácii sa väčšina výrobcov plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele dohodla na stretnutí v Madride 16. decembra 1993 (ďalej len „stretnutie v Madride“) zvýšiť dohodnutým spôsobom svoje ceny zmenou parametrov výpočtu prirážky za legovanie. S týmto cieľom sa výrobcovia rozhodli uplatňovať od 1. februára 1994 prirážku za legovanie vypočítanú podľa vzorca použitého naposledy v roku 1991, použijúc pre všetkých výrobcov ako referenčné hodnoty legujúcich prísad hodnoty z mesiaca september 1993, počas ktorého cena niklu dosiahla historické minimum.

11     Sporné rozhodnutie upresňuje, že prirážku za legovanie vypočítanú na základe novostanovených referenčných hodnôt uplatňovali od 1. februára 1994 všetci výrobcovia pri svojich predajoch v Európe s výnimkou Španielska a Portugalska.

12     V článku 1 sporného rozhodnutia Komisia dospela k názoru, že Acerinox, ALZ NV, Acciai speciali Terni SpA (ďalej len „AST“), Avesta Sheffield AB (ďalej len „Avesta“), Krupp Hoesch Stahl AG, od 1. januára 1995 Krupp Thyssen Nirosta GmbH, Thyssen Stahl AG, od 1. januára 1995 po zmene obchodného mena Krupp Thyssen Nirosta GmbH, a Ugine SA, teraz Usinor SA (ďalej len „Usinor“), porušovali článok 65 ods. 1 Zmluvy o ESUO, a to Avesta v období od decembra 1993 do novembra 1996 a všetky ostatné podniky až do dátumu sporného rozhodnutia tým, že zmenili a dohodnutým spôsobom používali referenčné hodnoty výpočtového vzorca prirážky za legovanie. Podľa Komisie bolo cieľom a následkom tohto konania obmedzenie a skreslenie riadneho fungovania hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

13     Článkom 2 sporného rozhodnutia boli uložené tieto pokuty:

–       Acerinox:                            3 530 000 ECU,

–       ALZ NV:                            4 540 000 ECU,

–       AST:                                     4 540 000 ECU,

–       Avesta:                                     2 810 000 ECU,

–       Krupp Thyssen Nirosta GmbH: 8 100 000 ECU,

–       Usinor:                                     3 860 000 ECU.

 Žaloba na Súde prvého stupňa a napadnutý rozsudok

14     Acerinox návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. marca 1998 podal žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia v časti, ktorá sa ho týka, a subsidiárne navrhoval podstatné zníženie pokuty, ktorá mu bola týmto rozhodnutím uložená.

15     Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa sporné rozhodnutie z veľkej časti potvrdil.

16     Súd prvého stupňa v bode 45 napadnutého rozsudku rozhodol, že Acerinox treba považovať za účastníka kartelovej dohody smerujúcej k uplatňovaniu prirážky za legovanie vypočítanej na základe referenčných hodnôt dohodnutých na stretnutí v Madride (ďalej len „kartelová dohoda“) od 16. decembra 1993 pre členské štáty s výnimkou Španielskeho kráľovstva a najneskôr od 14. januára 1994 pre Španielske kráľovstvo. V bode 64 uvedeného rozsudku dospel Súd prvého stupňa k názoru, že Komisia sa oprávnene domnievala, že kartelová dohoda nemala jednorazovú povahu, ale trvala až do prijatia sporného rozhodnutia.

17     Súd prvého stupňa v bode 91 napadnutého rozsudku tiež rozhodol, že výška pokuty uloženej Acerinox-u nebola neproporcionálna vzhľadom na závažnosť porušenia. Zastával názor, že správanie Acerinox-u neumožňovalo znížiť pokutu v rovnakej miere ako v prípade spoločností Usinor a Avesta, ktoré priznali existenciu dohody.

18     Naproti tomu Súd prvého stupňa v bode 141 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že zaujala stanovisko, že Acerinox, ako aj dva ďalšie podniky neposkytli žiadne nové informácie v zmysle oznámenia Komisie o neuplatňovaní alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie o spolupráci“) napriek tomu, že priznali existenciu stretnutia v Madride. V bode 152 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa dospel k názoru, že týmto podnikom treba znížiť pokutu, ktorá im bola uložená, o 20 % namiesto o 10 % podľa sporného rozhodnutia.

19     Súd prvého stupňa teda znížil pokutu uloženú Acerinox-u na 3 136 000 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

20     Súd prvého stupňa zaviazal Acerinox znášať vlastné trovy konania a nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Komisiu zaviazal znášať tretinu vlastných trov konania.

 Návrhy účastníkov konania a dôvody zrušenia uplatnené na podporu odvolania

21     Acerinox navrhuje, aby Súdny dvor:

–       zrušil napadnutý rozsudok,

–       zrušil sporné rozhodnutie alebo aspoň podstatne znížil pokutu, alebo subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupňa,

–       zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

22     Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–       zamietol odvolanie,

–       subsidiárne, v rozsahu, v akom má byť napadnutý rozsudok čiastočne zrušený, zamietol návrh na zrušenie sporného rozhodnutia,

–       zaviazal Acerinox na náhradu trov konania.

23     Acerinox na podporu svojho odvolania sa odvoláva na šesť dôvodov:

–       zjavne nesprávny výklad, ktorý viedol k nesprávnemu odôvodneniu týkajúcemu sa jeho údajnej účasti na kartelovej dohode v Španielsku,

–       nesprávne odôvodnenie zamietnutia tvrdenia týkajúceho sa existencie paralelného správania mimo Španielska,

–       nesprávne právne posúdenie trvania údajného porušenia,

–       chýbajúce odôvodnenie zamietnutia tvrdenia týkajúceho sa trvania údajného porušenia,

–       nesprávne odôvodnenie týkajúce sa primeranosti pokuty,

–       porušenie základného práva na obhajobu, pokiaľ ide o zníženie pokuty.

 O návrhu smerujúcom k predloženiu pripomienok k návrhom generálneho advokáta a subsidiárne k opätovnému otvoreniu ústnej časti konania

24     Acerinox podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 2. decembra 2004 v prvom rade požiadal, aby mu povolili predložiť písomné pripomienky ako odpoveď na návrhy generálneho advokáta, a subsidiárne, aby Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku.

25     Acerinox sa chce vyjadriť k bodom predmetných návrhov týkajúcich sa na jednej strane dôkaznej hodnoty faxu uvedeného v bode 37 napadnutého rozsudku, ktorý zaslala Avesta 14. januára 1994 svojim dcérskym spoločnostiam (ďalej len „fax z januára 1994“), a na strane druhej k odôvodneniu bodu 90 uvedeného rozsudku.

26     Vzhľadom na uvedené treba pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania predkladať pripomienky ako odpoveď na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C‑17/98, Zb. s. I‑665, bod 2). Žiadosť o umožnenie predložiť písomné pripomienky ako odpoveď na návrhy generálneho advokáta treba teda zamietnuť.

27     Okrem toho Súdny dvor môže z úradnej moci alebo na návrh generálneho advokáta alebo účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, ak považuje vec za nedostatočne objasnenú alebo ak vec musí byť posúdená na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C‑470/00 P, Zb. s. I‑4167, bod 33, a rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑4167, bod 25). V prejednávanej veci sa však Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že disponuje všetkými informáciami potrebnými na rozhodnutie o predmetnom odvolaní. V dôsledku toho treba návrh na opätovné otvorenie ústnej časti konania zamietnuť.

 O odvolaní

 O prvom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

28     Vo svojom prvom dôvode Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že zjavne nesprávne vyložil jeho tvrdenia týkajúce sa otázky jeho účasti na údajnej kartelovej dohode v Španielsku a že v tomto bode nesprávne odôvodnil napadnutý rozsudok.

29     Tento dôvod odvolania sa týka bodov 37 a 38 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupňa konštatoval:

„37      ... zo spisu vyplýva, ako bolo uvedené v [odôvodnení č. 33 sporného rozhodnutia], že Avesta faxom zo 14. januára 1994 informovala svoje dcérske spoločnosti vrátane dcérskej spoločnosti v Španielsku o stanovisku, ktoré vyjadrili niektorí z jej konkurentov k dátumu uplatňovania prirážky za legovanie na ich domácich trhoch. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o Acerinox, uvádza sa toto:

‚Acerinox vyhlásil, že prirážky za legovanie sa budú uplatňovať od 1. apríla 1994 (čítali ste správne apríla!)‘ [‚Acerinox have announced that surcharges will be applied from 1st april 1994 (yes April!!!)‘].

38      Žalobca nepopiera pravdivosť vyhlásenia, ktoré mu je prisudzované, ale obmedzuje sa na tvrdenie, že toto vyhlásenie tým skôr preukazuje neexistenciu dohody alebo zosúladeného postupu týkajúcich sa neskoršieho uplatňovania prirážky za legovanie v Španielsku v čase stretnutia v Madride. Skutočnosťou napriek tomu zostáva, že toto vyhlásenie predstavuje dôkaz, že k 14. januáru 1994 Acerinox každopádne prejavil svoj zámer uplatňovať prirážku za legovanie v Španielsku podľa podmienok dohodnutých dotknutými podnikmi na stretnutí v Madride, a teda pristúpil ku kartelovej dohode.“

30     Acerinox tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne uviedol v bode 38 napadnutého rozsudku, že Acerinox nepopieral pravdivosť tvrdení spoločnosti Avesta uvedených v jej faxe z januára 1994. Uvádza, že vo svojej žalobe na Súd prvého stupňa výslovne poprel dôkaznú hodnotu tohto faxu a že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto bode spočíva na skreslení dôkazných prostriedkov.

31     Komisia tvrdí, že tento dôvod odvolania je zároveň neprípustný aj nedôvodný. Je neprípustný v rozsahu, v akom Acerinox vyhlasuje za nedostatočnosť odôvodnenia to, čo je v skutočnosti posúdením skutkového stavu.

32     Súd prvého stupňa každopádne správne vyvodil z uvedeného faxu, že ak aj Acerinox v decembri 1993 váhal zúčastniť sa na kartelovej dohode v Španielsku, jeho nerozhodnosť skončila v januári 1994.

 Posúdenie Súdnym dvorom

33     Treba uviesť, že vo svojej žalobe podanej na Súd prvého stupňa proti spornému rozhodnutiu Acerinox uvádza, pokiaľ ide o obsah faxu z januára 1994, že „táto informácia týkajúca sa ‚oznámenia‘ urobeného žalobcom, ktoré samo osebe nebolo v súlade so stanoviskom zaujatým zostávajúcou časťou priemyslu, bola nesprávna. Nebolo urobené žiadne ‚oznámenie‘ tohto druhu“.

34     Zo samotného znenia žaloby, ktorú podal Acerinox na Súd prvého stupňa, vyplýva, že Acerinox poprel pravdivosť tvrdení, ktoré sú mu pripisované v uvedenom faxe. Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa tvrdením opaku nesprávne vyložil stanovisko Acerinox.

35     Fax z januára 1994 pritom predstavoval rozhodujúci dôkazný prostriedok smerujúci k preukázaniu účasti Acerinox na kartelovej dohode na španielskom trhu.

36     Je potrebné sa domnievať, ako na to poukázal generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, že Súd prvého stupňa nebol oprávnený použiť fax z januára 1994 ako dôkazný prostriedok bez toho, aby vysvetlil, prečo je potrebné zamietnuť popretie tohto faxu spoločnosťou Acerinox. Tým, že sa nevyjadril k tvrdeniu, ktoré Acerinox v tomto smere uplatnil, Súd prvého stupňa porušil povinnosť odôvodnenia, ktorú mu ukladá článok 30 a článok 46 prvý odsek Štatútu ESUO Súdneho dvora.

37     Prvý dôvod odvolania uvádzaný spoločnosťou Acerinox musí teda byť prijatý v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o účasť tohto podniku na kartelovej dohode v Španielsku.

38     Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok treba zrušiť v rozsahu, v akom v ňom Súd prvého stupňa dospel k záveru, že Acerinox sa zúčastnil na kartelovej dohode na španielskom trhu z dôvodu, že tento podnik nepopieral pravdivosť tvrdení, ktoré sú mu pripisované vo faxe z januára 1994.

39     Keďže je toto zrušenie napadnutého rozsudku len čiastočné, treba pokračovať v prieskume dôvodov odvolania.

 O druhom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

40     Vo svojom druhom dôvode Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že nedostatočne odôvodnil zamietnutie tvrdenia, podľa ktorého jeho konanie mimo Španielska predstavovalo len paralelné správanie a nie zosúladený postup.

41     Podľa Acerinox-u Súd prvého stupňa správne konštatoval v bode 42 napadnutého rozsudku, že Acerinox uplatňoval prirážku za legovanie v rôznom čase v rôznych členských štátoch. Niekoľko pasáží sporného rozhodnutia, ako aj napadnutého rozsudku však zdôrazňuje, že cieľom stretnutia v Madride bolo naopak súčasne zvýšiť túto prirážku za legovanie.

42     Acerinox sa domnieva, že v tomto kontexte je potrebné posudzovať jeho tvrdenie, podľa ktorého jeho správanie odrážalo prosté prispôsobenie sa podmienkam trhu a nevyplývalo z dohody medzi podnikmi.

43     Acerinox sa domnieva, že Súd prvého stupňa nepreukázal v bode 43 napadnutého rozsudku príčinnú súvislosť medzi stretnutím v Madride a jeho správaním sa na trhu, a teda že Súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil svoje zistenie údajnej účasti spoločnosti Acerinox na porušení mimo Španielska. Toto zistenie musí byť v dôsledku toho Súdnym dvorom zamietnuté.

44     Komisia uvádza, že Súd prvého stupňa zamietol tvrdenie Acerinox-u na základe informácií, ktoré nemôžu byť znova preskúmané Súdnym dvorom, ako je účasť Acerinox-u na stretnutí v Madride, jeho stanovisko na tomto stretnutí, skutočnosť, že sa nedištancoval od ostatných účastníkov tohto stretnutia, ako aj existenciu a dátumy uplatňovania prirážky za legovanie vo viacerých členských štátoch. Súd prvého stupňa tak konštatoval, že používanie prirážky spoločnosťou Acerinox v týchto členských štátoch nevyplývalo z prispôsobenia sa správaniu dodržiavanému na trhu, ale z dohody.

45     Komisia sa domnieva, že úvahy Súdu prvého stupňa v bodoch 41 až 43 napadnutého rozsudku každopádne jasne preukazujú existenciu príčinnej súvislosti medzi dohodou vyplývajúcou zo stretnutia v Madride a správaním Acerinox-u na trhu. Táto súvislosť nie je spochybnená skutočnosťou, že Acerinox zaviedol prirážky za legovanie s miernym oneskorením voči dohodnutému dátumu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

46     Po prvé, Súd prvého stupňa správne uviedol v bode 30 napadnutého rozsudku pravidlo upravujúce dôkazné bremeno v prípade, ak je účasť podnikov na stretnutiach majúcich zjavne protisúťažnú povahu preukázaná. Rovnako pripomenul, opierajúc sa o rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C‑199/92 P, Zb. s. I‑4287 bod 155), a Montecatini/Komisia (C‑235/92 P, Zb. s. I‑4539, bod 181), že je na danom podniku, aby predložil dôkazy spôsobilé preukázať, že sa na týchto stretnutiach zúčastňoval bez akéhokoľvek protisúťažného zámeru, tým, že preukáže, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastňuje s iným cieľom ako oni.

47     Po druhé, Súd prvého stupňa pristúpil k uplatneniu tohto pravidla na okolnosti prejednávanej veci. Najskôr poukázal v bode 31 napadnutého rozsudku na jednej strane na to, že nebola spochybnená účasť Acerinox-u na stretnutí v Madride, a na strane druhej, že na tomto stretnutí došlo k dohode medzi určitými výrobcami plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele o časti ich konečnej ceny v rozpore s článkom 65 ods. 1 Zmluvy o ESUO.

48     Súd prvého stupňa potom skúmal, či sa Acerinox dištancoval od iných účastníkov uvedeného stretnutia tým, že zreteľne prejavil svoj zámer neuplatňovať prirážku za legovanie v iných členských štátoch ako Španielske kráľovstvo.

49     Súd prvého stupňa v tomto smere v bode 41 napadnutého rozsudku konštatoval, že Acerinox nepredložil dôkaz o tom, že sa od ostatných účastníkov dištancoval. Poukázal naopak na to, opierajúc sa o odpoveď Acerinox-u na otázky Komisie, že Acerinox netvrdil, že na stretnutí v Madride zaujal rovnaké stanovisko, ako bolo dohodnuté vo vzťahu k uplatňovaniu prirážky za legovanie v Španielsku, ale pripustil, že „väčšina účastníkov uprednostňovala uplatňovanie prirážky za legovanie čím skôr“. Súd prvého stupňa v bode 42 uvedeného rozsudku upresnil, že Acerinox neskôr, od februára do mája 1994, používal prirážku za legovanie v rôznych európskych krajinách.

50     Súd prvého stupňa vyvodil v bode 43 napadnutého rozsudku, že Acerinox nemôže s úspechom tvrdiť, že prispôsobenie jeho prirážok za legovanie prirážkam uplatňovaným inými výrobcami pôsobiacimi na týchto trhoch bolo len dôsledkom paralelného správania, pretože tomuto prispôsobeniu predchádzala dohoda medzi zúčastnenými podnikmi, ktorej predmetom bolo používanie a uplatňovanie rovnakých referenčných hodnôt vo vzorci na výpočet prirážky za legovanie.

51     Súd prvého stupňa dospel v bode 45 napadnutého rozsudku k záveru, že Acerinox musí byť považovaný za účastníka kartelovej dohody, ktorá sa týkala používania prirážky za legovanie v iných členských štátoch ako Španielsko.

52     Z analýzy vykonanej Súdom prvého stupňa vyplýva, že tento súd správne použil právne pravidlo uvedené v bode 46 tohto rozsudku. Súd prvého stupňa tak konštatoval po prvé účasť Acerinox-u na stretnutí zjavne protisúťažnej povahy, po druhé nepredloženie dôkazu týmto podnikom preukazujúceho, že sa Acerinox dištancoval od cieľov tohto stretnutia týkajúceho sa výpočtu prirážky za legovanie, ako aj jej uplatňovania a po tretie uplatňovanie prirážky za legovanie podľa vzorca dohodnutého na tomto stretnutí spoločnosťou Acerinox, pred tým, ako vylúčil možnosť, že toto uplatňovanie bolo len výrazom paralelného správania.

53     Súd prvého stupňa tak preukázal existenciu súvislosti medzi stretnutím v Madride a správaním Acerinox-u v iných členských štátoch ako Španielsku, a tým úplne odôvodnil svoj záver, podľa ktorého musí byť tento podnik považovaný za účastníka kartelovej dohody v týchto štátoch.

54     Z toho vyplýva, že druhý dôvod odvolania treba zamietnuť ako nedôvodný.

 O treťom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

55     Vo svojom treťom dôvode Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že pri posúdení trvania údajného porušenia použil nesprávne právne kritérium.

56     Podľa Acerinox-u tým, že v bode 64 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia bola oprávnená domnievať sa, že porušenie trvalo až do januára 1998, bez toho, aby uviedla existenciu akéhokoľvek zosúladeného konania medzi účastníkmi konania po prvých mesiacoch roku 1994, aj keď kartelová dohoda bola považovaná za ukončenú, Súd prvého stupňa nesprávne použil judikatúru Súdneho dvora v danej oblasti, ako je uvedená v bode 63 uvedeného rozsudku. Trvanie porušenia, ak aj k nemu došlo, sa obmedzovalo na prvý polrok 1994.

57     Uvedená judikatúra preukazuje, že porušovanie pravidiel článku 85 Zmluvy o ES (teraz článok 81 ES) a obdobne pravidiel článku 65 Zmluvy o ESUO pokračuje len vtedy, keď určité zosúladené konanie medzi dotknutými podnikmi trvá. Nebolo pritom nijako preukázané, že prirážka za legovanie bola predmetom pravidelného a koordinovaného preskúmania týmito podnikmi.

58     Komisia uvádza, že tretí dôvod odvolania je založený na nesprávnom predpoklade, pretože žiadnu časť napadnutého rozsudku nemožno vykladať ako konštatovanie toho, že účinnosť kartelovej dohody zanikla niekoľko mesiacov po začiatku roku 1994.

59     Podľa Komisie Súd prvého stupňa v bode 61 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že dodržiavanie referenčných hodnôt dohodnutých počas stretnutia v Madride zo strany spoločnosti Acerinox počas celého predmetného obdobia nemôže byť vysvetľované inak než existenciou zosúladeného konania, ktoré trvalo aj po prvých mesiacoch roku 1994.

 Posúdenie Súdnym dvorom

60     V tomto smere stačí poukázať na to, že na rozdiel od tvrdení Acerinox-u Súd prvého stupňa nepovažoval kartelovú dohodu za ukončenú pred prijatím sporného rozhodnutia, t. j. pred 21. januárom 1998. Z bodov 60, 61, 63 a 64 napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že podľa Súdu prvého stupňa kartelová dohoda trvala až do prijatia tohto rozhodnutia.

61     V bode 60 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že Acerinox a iné podniky až do uvedeného dňa pokračovali v uplatňovaní referenčných hodnôt dohodnutých počas stretnutia v Madride. V bode 61 toho istého rozsudku Súd prvého stupňa pripomenul, že predmetom porušenia vytýkaného spoločnosti Acerinox bolo určenie výšky prirážky za legovanie na základe vzorca na jej výpočet obsahujúceho rovnaké referenčné hodnoty, ako boli hodnoty u konkurentov stanovené spoločne s ostatnými výrobcami na základe dohody s nimi. Súd prvého stupňa z toho vyvodil, že dodržiavanie týchto referenčných hodnôt týmto podnikom vo vzorci na výpočet prirážky za legovanie, ktorú používal, nemožno vysvetliť inak ako existenciou dohody.

62     V bode 63 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa poukázal na to, že účinky kartelovej dohody trvali až do prijatia sporného rozhodnutia bez toho, aby bola táto kartelová dohoda formálne ukončená. Súd prvého stupňa dospel v bode 64 uvedeného rozsudku k záveru, že keďže Acerinox neprestal pred prijatím tohto rozhodnutia uplatňovať referenčné hodnoty dohodnuté počas stretnutia v Madride, Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že porušenie trvalo až do tohto dátumu.

63     Možno sa teda domnievať, ako na to poukázal generálny advokát v bode 107 svojich návrhov, že tvrdenie Acerinox-u, podľa ktorého Súd prvého stupňa nesprávne použil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa používania pravidiel hospodárskej súťaže na kartelovú dohodu, ktorá formálne zanikla, je v každom prípade irelevantné, pretože sa zakladá na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého kartelová dohoda zanikla v priebehu roka 1994.

64     Tretí dôvod odvolania treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

 O štvrtom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

65     Vo svojom štvrtom dôvode, ktorý sa týka bodu 62 napadnutého rozsudku, Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že neodôvodnil zamietnutie tvrdenia, podľa ktorého v mesiaci júl 1994 cena niklu dosiahla svoju pôvodnú úroveň, takže vytýkaný zosúladený postup prestal mať od tohto dátumu akýkoľvek účinok.

66     Acerinox uvádza, že je nesporné, že vzorec na výpočet prirážky za legovanie bol používaný už 25 rokov. Vzhľadom na to, že účel uvedeného konania spočíval len v zmene hodnoty vedúcej k použitiu prirážky za legovanie existujúcej už v minulosti jej znížením, je významnou skutočnosť, že cena niklu dosiahla v júli 1994 úroveň, na ktorú bola táto hodnota stanovená. Podľa Acerinox-u totiž k tomuto dátumu zosúladený postup spočívajúci v znížení hodnoty vedúcej k použitiu prirážky automaticky prestal mať akýkoľvek účinok, pretože prirážka za legovanie bola v každom prípade použiteľná na základe vzorca existujúceho už v minulosti.

67     Komisia tvrdí, že Acerinox sa nemôže uspokojiť s tvrdením, že prirážka za legovanie mala byť platená v každom prípade, či už na základe metódy používanej pred uplatňovaním kartelovej dohody alebo po ňom. Zhoda medzi cenou niklu v júli 1994 a niekdajšiu počiatočnou prahovou hodnotou pre použitie prirážky za legovanie je spôsobená zhodou okolností a závisí od situácie na trhu s niklom. Podľa Komisie je dôležité, aby prirážka za legovanie použiteľná na základe novej metódy výpočtu bola vždy vyššia ako prirážka platená na základe predošlej metódy nezávisle od ceny niklu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

68     V bode 62 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa dospel k názoru, že keďže sa nezmenili referenčné hodnoty legujúcich prísad, ktoré sú predmetom porušenia, skutočnosť, že cena niklu dosiahla k určitému dátumu svoju „pôvodnú úroveň“, vôbec neznamenala, že porušenie prestalo vyvolávať svoje protisúťažné účinky, ale iba to, že výpočet prirážky za legovanie mal presne zohľadňovať tento vývoj. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu odmietol tvrdenie spoločnosti Acerinox ako irelevantné.

69     V tomto smere treba konštatovať, že Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie tvrdenia spoločnosti Acerinox. Z bodu 62 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že dohodnuté zníženie referenčnej hodnoty niklu spôsobovalo, že prirážka za legovanie bola použiteľná, ak bola cena tohto materiálu vyšší ako táto nová hodnota. V tomto smere Acerinox pritom nijako nevysvetľuje dôvod, pre ktorý by pokles ceny niklu od júla 1994 bránil účinkom kartelovej dohody.

70     Za týchto podmienok Súd prvého stupňa oprávnene zamietol tvrdenie spoločnosti Acerinox ako irelevantné.

71     Preto treba zamietnuť štvrtý dôvod odvolania ako zjavne nedôvodný.

 O piatom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

72     Vo svojom piatom dôvode Acerinox vytýka Súdu prvého stupňa, že v bode 90 napadnutého rozsudku nevzal pri posúdení primeranosti pokuty do úvahy význam dotknutých podnikov. Tvrdí najmä, že Súd prvého stupňa nezobral do úvahy jeho tvrdenie, podľa ktorého rozdiel medzi jeho podielom na trhu a podielom Usinor-u, ktorý je 7 bodov, predstavoval 65 % jeho podielu na trhu, a teda mal byť považovaný za veľmi významný. Okrem toho významná povaha tohto rozdielu je len jedným z relevantných kritérií pre zváženie v zmysle oznámenia Komisie o usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“). Súd prvého stupňa teda nedostatočne odôvodnil posúdenie primeranosti pokuty uloženej Acerinox-u.

73     Komisia tvrdí, že percentuálny podiel 65 % je klamlivý a že Súd prvého stupňa správne rozhodol, že sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, keď považovala rozdiel medzi podielmi na trhu dosahovanými dotknutými podnikmi za nevýznamný a neopodstatňujúci zváženie výšky pokút.

 Posúdenie Súdnym dvorom

74     Súd prvého stupňa preveril opodstatnenosť metódy použitej Komisiou na určenie výšky pokuty, odkazujúc v bode 77 napadnutého rozsudku na usmernenia. V bodoch 78 a 81 napadnutého rozsudku poukázal na to, že Komisia určila východiskový bod výšky pokuty v závislosti od závažnosti porušenia v súlade s uvedenými usmerneniami.

75     Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie nezvážiť výšku pokuty v závislosti od dotknutých podnikov, Súd prvého stupňa v bode 90 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia bola oprávnená založiť svoje rozhodnutie najmä na veľkosti a hospodárskej sile uvedených podnikov, keď po tom, ako poukázala na to, že šesť dotknutých podnikov vyrába viac ako 80 % európskej produkcie finálnych výrobkov z nehrdzavejúcej ocele, skonštatovala, že všetky podniky sú veľké.

76     Súd prvého stupňa upresnil v tom istom bode 90, že porovnanie vykonané Acerinox-om medzi jeho podielom na trhu, ktorý bol približne 11 %, a podielmi Usinor-u, AST a Avesty, ktoré predstavovali približne 18, 15 a 14 % na uvedenom trhu, nemá charakter „značn[ej] disparit[y]“ medzi týmito podnikmi v zmysle časti 1 A šiesteho odseku usmernení, ktorá by nevyhnutne odôvodňovala diferenciáciu pri posúdení závažnosti porušenia.

77     V tomto smere treba odkázať na usmernenia. Časť 1 A šiesty odsek týchto usmernení stanovuje, že v prípade porušenia zahŕňajúceho viac podnikov po tom, ako bola určená základná suma pokuty v závislosti od závažnosti porušenia, „možno bude nutné v niektorých prípadoch uplatniť zváženie výšky pokút…, aby bola zohľadnená špecifická záťaž, a teda aj reálny dosah porušovania pravidiel každého podniku v hospodárskej súťaži, predovšetkým tam, kde je značná disparita medzi veľkosťou podnikov, ktoré sa dopúšťajú tých istých priestupkov [porušenia – neoficiálny preklad]“.

78     Keď Súd prvého stupňa rozhodol, že rozdiel medzi podielom na trhu Acerinox-u, ktorý je približne 11 %, a podielmi Usinor-u, AST a Avesty, ktoré predstavovali medzi 14 a 18 % z toho istého trhu, nie je značný a keď neprijal percentuálny podiel 65 %, na ktorý sa odvolával Acerinox, nedopustil sa žiadneho nesprávneho posúdenia. Ako to totiž správne tvrdí Komisia, tento percentuálny podiel je klamlivý v tom zmysle, že vyvoláva nadmerne dôležitý dojem rozdielu v podieloch na trhu, ktoré majú dotknuté podniky, ktorý je však založený na irelevantnom porovnaní.

79     Okrem toho s výnimkou údajne významnej povahy rozdielu medzi príslušnými podielmi na trhu, ktoré dosahujú Usinor a Acerinox, sa Acerinox neodvoláva na žiadne iné kritérium, ktoré by mohlo odôvodniť zváženie výšky pokút v súlade s časťou 1 A šiestym odsekom usmernení.

80     V dôsledku toho treba konštatovať, že Súd prvého stupňa správne odôvodnil záver, ku ktorému dospel, keď uviedol, že rozdiel medzi podielmi dotknutých podnikov na trhu neopodstatňuje zváženie výšky pokuty uloženej Acerinox-u, a správne rozhodol, že výška pokuty nie je neproporcionálna.

81     Za týchto podmienok treba zamietnuť piaty dôvod odvolania ako nedôvodný.

 O šiestom dôvode

 Argumentácia účastníkov konania

82     Vo svojom šiestom dôvode Acerinox tvrdí, že sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol znížiť pokutu, ktorá mu bola uložená na rovnakej úrovni ako ostatným podnikom, ktoré sa zúčastnili na kartelovej dohode, z dôvodu, že poprel skutočnosti, ktoré mu boli vytýkané, hoci spolupracoval s Komisiou porovnateľným spôsobom ako tieto podniky. Toto odmietnutie je diskriminačné a je porušením základného práva na obhajobu.

83     Acerinox uvádza, že Súd prvého stupňa v bode 139 napadnutého rozsudku uznal, že stupne spolupráce týchto podnikov s Komisiou boli porovnateľné, pokiaľ ide o priznanie existencie skutočností, a to účasti týchto podnikov na stretnutí v Madride, povahy rokovaní na tomto stretnutí a opatrení prijatých na uplatňovanie prirážky za legovanie. Súd prvého stupňa napriek tomu obmedzil zníženie pokuty uloženej Acerinox-u na 20 %, hoci toto zníženie je v prípade Usinor-u 40 %. Acerinox tvrdí, že postup Súdu prvého stupňa vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s dotknutými podnikmi v závislosti od spôsobu, akým sa tieto rozhodli vykonávať svoje právo na obhajobu pri odpovedi na oznámenie o výhradách.

84     Komisia sa domnieva, že na rozdiel od spoločností Usinor a Avesta, ktoré spolupracovali tým, že priznali svoju účasť na dohode, spoločnosti Acerinox nemohlo byť priznané rovnaké zníženie pokuty ako týmto dvom podnikom.

 Posúdenie Súdnym dvorom

85     Pri určení, či sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď priznal Acerinox-u nižšie zníženie uloženej pokuty ako zníženie, ktoré bolo priznané spoločnostiam Usinor a Avesta, sa treba odvolať na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa rozsahu právomoci Komisie vo veci predbežných šetrení a správnych konaní s prihliadnutím na potrebu zabezpečiť dodržiavanie práva na obhajobu.

86     Podľa rozsudku z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35), má Komisia právo uložiť podniku povinnosť, aby jej poskytol všetky potrebné informácie týkajúce sa skutočností, s ktorými sa môže oboznámiť, ale nemôže tomuto podniku uložiť povinnosť poskytnúť odpovede, ktorými by tento podnik musel priznať existenciu porušenia, ktoré má preukázať Komisia.

87     Napriek tomu, že Komisia nemôže donútiť podnik, aby priznal svoju účasť na porušení, nebráni jej to zohľadniť pri určení výšky pokuty súčinnosť, ktorú tento podnik z vlastnej vôle poskytol pri preukázaní existencie porušenia.

88     V tomto smere z rozsudku zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia (C‑298/98 P, Zb. s. I‑10157), najmä z jeho bodov 56, 59 a 60, vyplýva, že Komisia môže pri určení výšky pokuty zohľadniť súčinnosť, ktorú jej tento podnik poskytol na účel zistenia existencie porušenia, s menšími ťažkosťami, a najmä okolnosť, že podnik priznal svoju účasť na porušení. Komisia môže podniku, ktorý poskytol takúto súčinnosť, podstatne znížiť jeho pokutu a priznať zreteľne nižšie zníženie inému podniku, ktorý len nepopieral zásadné skutkové tvrdenia, na ktorých Komisia založila svoje výhrady.

89     Ako to uviedol generálny advokát v bode 140 svojich návrhov, je potrebné zdôrazniť, že priznanie vytýkaného porušenia zo strany dotknutého podniku je čisto dobrovoľné. Tento podnik nie je nijakým spôsobom donucovaný, aby priznal kartelovú dohodu.

90     V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že zohľadnenie stupňa spolupráce dotknutého podniku s Komisiou vrátane jeho priznania sa k porušeniu na účel uloženia nižšej pokuty nie je porušením práva na obhajobu.

91     V tomto zmysle treba chápať oznámenie o spolupráci a najmä jeho časť D, podľa ktorej môže Komisia znížiť pokutu ukladanú podniku v rozsahu od 10 do 50 % z pokuty, ktorá by mu bola uložená pri neexistujúcej spolupráci, najmä ak tento podnik informuje Komisiu, že nepopiera existenciu skutočností, na ktorých tá zakladá svoje obvinenia. Spôsob spolupráce dotknutého podniku, ktorý môže viesť k zníženiu pokuty, sa neobmedzuje na uznanie povahy skutkových zistení, ale zahŕňa tiež priznanie účasti na porušení.

92     V prejednávanej veci Súd prvého stupňa v bode 146 napadnutého rozsudku pripomenul, že podľa sporného rozhodnutia len spoločnosti Usinor a Avesta priznali existenciu dohody. Upresnil, že podľa toto rozhodnutia Acerinox pripustil, že došlo k dohode, ale poprel svoju účasť na nej, takže jeho spolupráca s Komisiou bola obmedzenejšia ako spolupráca spoločností Usinor a Avesta.

93     Súd prvého stupňa v bode 147 napadnutého rozsudku konštatoval, že hoci Acerinox pripustil existenciu skutočností, na ktorých Komisia založila svoje rozhodnutie, čo odôvodnilo zníženie pokuty uloženej Acerinox-u o 10 %, zo spisu vôbec nevyplýva, že tiež výslovne uznal, že sa zúčastnil na porušení.

94     Súd prvého stupňa, odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora, poukázal v bode 148 napadnutého rozsudku na to, že zníženie pokuty je opodstatnené iba vtedy, ak správanie dotknutého podniku Komisii umožnilo zistiť porušenie s menšími ťažkosťami a že o tento prípad nejde, ak tento podnik v odpovedi na oznámenie o výhradách popiera akúkoľvek účasť na porušení.

95     Súd prvého stupňa dospel v bode 149 napadnutého rozsudku oprávnene k názoru, že sa Komisia správne domnievala vzhľadom na odpoveď Acerinox-u na oznámenie o výhradách, že sa Acerinox nezachoval tak, aby to odôvodňovalo dodatočné zníženie pokuty z dôvodu jeho spolupráce počas správneho konania.

96     Šiesty dôvod odvolania teda treba zamietnuť ako nedôvodný.

97     Z uvedených úvah vyplýva, že len prvý dôvod uvedený spoločnosťou Acerinox na podporu svojho odvolania je dôvodný.

 O dôsledkoch čiastočného zrušenia napadnutého rozsudku

98     V súlade s článkom 61 prvý pododsekom Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor zruší rozhodnutie Súdu prvého stupňa, môže Súdny dvor sám právoplatne rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

99     V prejednávanej veci stav konania dovoľuje rozhodnúť o žalobnom dôvode uplatnenom Acerinox-om, ktorý vychádza z neexistencie dôkazu jeho účasti na porušení na španielskom trhu, a najmä neexistencie dôkaznej hodnoty faxu z januára 1994.

 Argumentácia účastníkov konania

100   Acerinox pred Súdom prvého stupňa tvrdil, že hoci sa zúčastnil na stretnutí v Madride, počas tohto stretnutia sa odmietol pripojiť k spoločnému systému prirážky za legovanie a v dôsledku toho sa nikdy nezúčastnil na kartelovej dohode s cieľom uplatňovať túto prirážku za legovanie. Podľa jeho názoru fax z januára 1994 uvádzajúci podľa odôvodnenia č. 33 sporného rozhodnutia, že „Acerinox vyhlásil, že prirážky za legovanie sa budú uplatňovať od 1. apríla 1994 (čítali ste správne apríla!)“, nie je v žiadnom prípade dôkazom jeho účasti na kartelovej dohode, predovšetkým na španielskom trhu.

101   Pokiaľ ide o tento fax, Acerinox sa vo svojej žalobe na Súd prvého stupňa vyjadruje takto:

„Táto informácia týkajúca sa ‚oznámenia‘ [urobeného Acerinox], ktoré samo osebe nebolo v súlade so stanoviskom zaujatým zostávajúcou časťou priemyslu bola nesprávna. Nebolo urobené žiadne ‚oznámenie‘ tohto druhu. ... jedinou krajinou, v ktorej Acerinox uverejnil cenník a v ktorej teda ‚oznámil‘ svoje ceny, je Španielsko. Je nesporné, že v tomto cenníku nebola vykonaná žiadna zmena pred 20. májom 1994, keď žalobca oznámil Komisii a svojim zákazníkom rozhodnutie prispôsobiť od júna 1994 svoju prirážku za legovanie prirážke používanej od februára jeho konkurentmi v iných členských štátoch.“

102   Acerinox vo svojej replike na Súd prvého stupňa dodáva, že tvrdenia, ktoré sú mu v uvedenom faxe pripisované, „potvrdzujú skôr neexistenciu akejkoľvek dohody alebo zosúladeného postupu týkajúcich sa odloženia uplatňovania prirážky žalobcom. Je nesporné, že informácia je nesprávna. Keby existovala akákoľvek dohoda alebo zosúladený postup, bolo by možné očakávať, že vyhlásenie bolo správne“.

 Posúdenie Súdnym dvorom

103   Treba pripomenúť, ako na to poukázal generálny advokát v bode 200 svojich návrhov, že v prípade sporu o existencii porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je na Komisii, aby preukázala porušenie, ktoré konštatuje a obstarala dôkazné prostriedky, ktorými možno právne dostatočným spôsobom preukázať existenciu skutočností predstavujúcich porušenie.

104   V tomto smere je dôležité konštatovať, že Komisia preukázala určité skutočnosti, ktoré Acerinox nepoprel:

–       najskôr Komisia upresňuje v odôvodnení č. 21 sporného rozhodnutia, že Acerinox zorganizoval stretnutie v Madride a že bol medzi jeho účastníkmi,

–       ďalej Acerinox, ako to sám uvádza, uplatňoval prirážky za legovanie pri použití toho istého vzorca, ako bol vzorec dohodnutý na tomto stretnutí, od februára 1994 v Dánsku, potom v iných členských štátoch medzi marcom a júnom 1994. Použitie prirážky za legovanie v Španielsku bolo plánované na jún 1994,

–       napokon fax z januára 1994, ktorý napísal zástupca Avesty na stretnutí v Madride a zaslal po tomto stretnutí, predstavuje Acerinox ako jeden z podnikov, ktorý sa zúčastnil na tomto stretnutí a ktorý už prejavil zámer uplatňovať prirážky za legovanie.

105   Pokiaľ ide o uvedený fax, aj keď Acerinox spochybňuje jeho výklad, nepopiera jeho existenciu ani skutočnosť, že obsahoval tvrdenia, ktoré sa mu pripisujú. Vzhľadom na to, že tento fax bol napísaný po stretnutí v Madride a uvádzal, že Acerinox prejavil zámer uplatňovať prirážku za legovanie dohodnutú na tomto stretnutí od januára 1994, Komisia sa oprávnene domnievala, že tento dokument preukazuje účasť tohto podniku na porušení.

106   Skutočnosť, že dátum uvedený v tomto faxe nezodpovedal dátumu skutočného uplatnenia prirážky za legovanie spoločnosťou Acerinox v členských štátoch, nestačí, aby bol tento dokument odmietnutý ako dôkaz o zjavnom zámere Acerinox-u pristúpiť k použitiu prirážky.

107   Vzhľadom na skutkové poznatky uvedené v bode 104 tohto rozsudku mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, podľa ktorého sa Acerinox zúčastnil na kartelovej dohode vo všetkých príslušných členských štátoch vrátane Španielska.

108   Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod uplatnený Acerinox na podporu jeho žaloby na Súde prvého stupňa, podľa ktorého fax z januára 1994 nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok umožňujúci preukázať jeho pristúpenie k uvedenej kartelovej dohode, je nedôvodný, a preto ho treba zamietnuť.

109   V dôsledku toho treba zamietnuť žalobu spoločnosti Acerinox v časti, ktorá sa zakladá na uvedenom žalobnom dôvode.

 O trovách

110   Podľa článku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. V súlade s článkom 69 ods. 2 prvým pododsekom uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Acerinox na náhradu trov konania a Acerinox nemal úspech v podstatnej časti svojich dôvodov odvolania, ako aj v jedinom dôvode žaloby podanej na Súd prvého stupňa, ktorý bol posudzovaný Súdnym dvorom po čiastočnom zrušení napadnutého rozsudku, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania na tomto stupni. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, tieto budú znášané podľa podmienok stanovených v bode 3 výroku napadnutého rozsudku.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia (T‑48/98), sa zrušuje v časti, v ktorej zamietol dôvod uplatnený Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox), založený na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa údajnej účasti tejto spoločnosti na kartelovej dohode na španielskom trhu.

2.      V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

3.      Žaloba o neplatnosť podaná Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox) sa zamieta v časti, v ktorej je založená na dôvode založenom na pochybení, ktorého sa dopustila Komisia Európskych spoločenstiev tým, že priznala dôkaznú hodnotu faxu, ktorý 14. januára 1994 zaslala Avesta Sheffield AB svojim dcérskym spoločnostiam.

4.      La Compañía española para la fabricación de aceros inoxidables SA (Acerinox) je povinná nahradiť trovy konania na tomto stupni. Trovy prvostupňového konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku uvedenému v bode 1 výroku tohto rozsudku, sú znášané podľa podmienok stanovených v bode 3 výroku napadnutého rozsudku.

Podpisy

---

* Jazyk konania: angličtina.