This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52024PC0316
Proposal for a COUNCIL REGULATION on strengthening the security of identity cards of Union citizens and of residence documents issued to Union citizens and their family members exercising their right of free movement
Návrh NARIADENIE RADY o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb
Návrh NARIADENIE RADY o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb
COM/2024/316 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli23. 7. 2024
COM(2024) 316 final
2024/0187(CNS)
Návrh
NARIADENIE RADY
o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Komisia 17. apríla 2018 prijala návrh nariadenia o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb 1 . Komisia navrhla, aby Parlament a Rada založili nariadenie na článku 21 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Parlament a Rada na základe uvedeného návrhu prijali 20. júna 2019 nariadenie (EÚ) 2019/1157 2 , ktoré sa uplatňuje od 2. augusta 2021.
Súdny dvor vo veci Landeshauptstadt Wiesbaden 3 rozhodol, že nariadenie (EÚ) 2019/1157 je neplatné, pretože bolo prijaté nesprávne na základe článku 21 ods. 2 ZFEÚ a v rámci riadneho legislatívneho postupu. Podľa Súdneho dvora je nariadenie (EÚ) 2019/1157 jedným z opatrení, ktoré patria do osobitného rozsahu pôsobnosti článku 77 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje mimoriadny legislatívny postup, a najmä jednomyseľné uznášanie Rady.
Hoci Súdny dvor vyhlásil nariadenie (EÚ) 2019/1157 za neplatné, rozhodol, že „[ú]činky tohto nariadenia sa zachovávajú dovtedy, kým v primeranej lehote, ktorá nemôže presiahnuť dva roky od 1. januára roka nasledujúceho po dátume vyhlásenia tohto rozsudku, nadobudne účinnosť nové nariadenie založené na článku 77 ods. 3 ZFEÚ, ktoré ho nahradí“.
Účelom tohto návrhu je rozbehnúť postup týkajúci sa nového nariadenia o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb prijímaného na základe vhodného právneho základu, konkrétne článku 77 ods. 3 ZFEÚ.
Týmto návrhom sa v podstate reprodukuje text nariadenia (EÚ) 2019/1157, ako bol prijatý Parlamentom a Radou. Súdny dvor konkrétne rozhodol, že obmedzenie práva na rešpektovanie súkromného života, ako aj práva na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 charty, ktoré vyplýva z povinnosti vložiť dva odtlačky prstov do pamäťového média preukazov totožnosti, nie je v rozpore so zásadou proporcionality 4 .
Komisia sa napriek tomu domnieva, že je vhodné prispôsobiť text v určitých menej významných aspektoch. Tieto úpravy sa vysvetľujú v oddiele s názvom Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami, pokiaľ ide o riadenie vonkajších hraníc, azyl, prisťahovalectvo a predchádzanie trestnej činnosti a terorizmu a boj proti nim. Mnohé z bezpečnostných opatrení Únie sa opierajú o bezpečné cestovné doklady a doklady o pobyte – napríklad systematické kontroly zavedené Kódexom schengenských hraníc 5 v Schengenskom informačnom systéme.
Podľa článku 77 ods. 1 ZFEÚ a ako uviedol Súdny dvor vo veci Landeshauptstadt Wiesbaden 6 , Únia tvorí politiku s cieľom zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc, zabezpečiť kontrolu osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc, ako aj postupne zaviesť integrovaný systém riadenia týchto hraníc. Ustanovenia týkajúce sa pasov, preukazov totožnosti, povolení na pobyt alebo akéhokoľvek iného takéhoto uvedeného dokladu tvoria neoddeliteľnú súčasť akejkoľvek takejto politiky Únie. Pokiaľ ide o občanov Únie, doklady uvedené v navrhovanom nariadení im umožňujú okrem iného preukázať, že majú právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov uvedené v článku 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, a teda vykonávať toto právo.
V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 7 sa pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov stanujú podmienky uplatňovania ich práva na voľný pohyb a pobyt (dočasný aj trvalý) v Únii. V uvedenej smernici sa stanovuje, že v spojení s platným preukazom totožnosti alebo pasom môžu občania Únie a ich rodinní príslušníci vstupovať do iného členského štátu a žiť v ňom a požiadať o príslušnú dokumentáciu o pobyte. V smernici 2004/38/ES sa však neupravuje formát a normy preukazov totožnosti, ktoré sa majú používať na vstup do členských štátov alebo ich opustenie. Rovnako sa v nej neuvádzajú konkrétne normy pre doklady o pobyte vydávané občanom Únie a ich rodinným príslušníkom, až na ich názov.
Keďže sa týmto návrhom zachovávajú bezpečnostné normy zavedené nariadením (EÚ) 2019/1157 vzťahujúcim sa na preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi svojim štátnym príslušníkom a na doklady o pobyte vydávané členskými štátmi občanom Únie a ich rodinným príslušníkom pri výkone ich práva na slobodný pohyb, tento návrh je plne v súlade s existujúcimi politickými opatreniami opísanými v predchádzajúcom texte.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Ako uviedol Súdny dvor vo veci Landeshauptstadt Wiesbaden 8 , článkom 77 ods. 3 ZFEÚ sa Únii udeľuje právomoc prijať ustanovenia o pasoch, preukazoch totožnosti, povoleniach na pobyt alebo akomkoľvek inom takomto doklade, ktorých zámerom je uľahčiť uplatňovanie práva na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov zaručené v článku 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ. Súd rozhodol, že z účelu a hlavných zložiek nariadenia (EÚ) 2019/1157 – posilniť bezpečnostné normy uplatniteľné na preukazy totožnosti a doklady o pobyte a stanoviť požiadavky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, ktoré musia tieto doklady spĺňať – vyplýva – že ide o jedno z opatrení, ktoré patrí do osobitného rozsahu pôsobnosti článku 77 ods. 3 ZFEÚ 9 . To isté platí pre tento návrh, ktorý kopíruje nariadenie (EÚ) 2019/1157 s výnimkou obmedzených úprav, ktoré neovplyvňujú jeho účel a hlavné zložky.
Článkom 77 ods. 3 ZFEÚ sa ustanovuje mimoriadny legislatívny postup. Pri prijímaní opatrení podľa článku 77 ods. 3 ZFEÚ sa má Rada uznášať jednomyseľne po porade s Parlamentom.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Únia je zaviazaná zabezpečiť voľný pohyb osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Bezpečné preukazy totožnosti a doklady o pobyte sú veľmi dôležitými prvkami na zabezpečenie dôvery potrebnej pre voľný pohyb v rámci tohto priestoru.
Ak by na úrovni Únie nebola spoločná norma, je pravdepodobné, že sa znovu objavia prekážky voľného pohybu vyplývajúce z problémov spojených s uznávaním určitých dokladov, ktoré boli pozorované pred prijatím nariadenia (EÚ) 2019/1157 10 . To isté by platilo v prípade predtým pociťovaných bezpečnostných nedostatkov vyplývajúcich z nedostatočne bezpečných dokladov. Ak by sa neprijali opatrenia na úrovni Únie, viedlo by to aj k praktickejším problémom pre občanov Únie, vnútroštátne orgány a podniky v situácii, keď občania žijú a cestujú v rámci Únie. Riešenie takýchto systémových problémov zachovaním vysokej úrovne zabezpečenia národných preukazov totožnosti a dokladov o pobyte si zjavne vyžaduje pokračovanie v opatreniach na úrovni Únie.
Ciele žiadnej iniciatívy zameranej na zabránenie opätovného výskytu takýchto problémov nie je možné dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. Doklady, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, majú vo svojej podstate európsky rozmer, pretože súvisia s výkonom práva na voľný pohyb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Členské štáty už potvrdili potrebu konať na úrovni Únie prijatím nariadenia (EÚ) 2019/1157.
Nariadením by sa nevyžadovalo, aby členské štáty vydávali doklady, ktoré sa v súčasnosti nevydávajú.
•Proporcionalita
Opatrenia Únie môžu ďalej prinášať značnú pridanú hodnotu pri riešení opísaných výziev. Občania Únie čelia prekážkam pri výkone svojich práv, ak si nemôžu byť istí, že ich doklady budú spoľahlivo prijaté mimo členského štátu (členských štátov) vydania.
Aktuálne bezpečnostné výzvy dokazujú neoddeliteľné prepojenie medzi voľným pohybom osôb v rámci Únie a spoľahlivým riadením vonkajších hraníc. Zatiaľ čo preukazy totožnosti sa môžu používať pri prechode cez vonkajšie hranice, opatrenia na zlepšenie bezpečnosti a riadenia vonkajších hraníc, napríklad systematické kontroly všetkých osôb vrátane občanov Únie, ktorí prekračujú vonkajšie hranice, s použitím databáz by sa oslabili v prípade, že by sa mali zhoršiť bezpečnostné normy týkajúce sa preukazov totožnosti. Celkovo minimálnymi normami pre informácie uvádzané v dokladoch, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, a pre ochranné prvky spoločné pre všetky členské štáty, ktoré ich vydávajú, sa uľahčí vykonávanie voľného pohybu a zlepší sa bezpečnosť v rámci Únie a na jej hraniciach.
Úplná harmonizácia návrhu preukazov totožnosti nie je opodstatnená a navrhuje sa primerané opatrenie zabezpečujúce minimálne normy pre doklady. Zahŕňa to povinné použitie odtlačkov prstov, ktoré sú spoľahlivým a účinným prostriedkom na zistenie totožnosti osoby s určitosťou a primeraným opatrením vzhľadom na ciele uľahčiť vykonávanie práva na voľný pohyb a pobyt, bojovať proti vyhotovovaniu falšovaných preukazov totožnosti a krádeži totožnosti, a zabezpečiť interoperabilitu systémov overovania identifikačných dokladov 11 .
V prípade pobytových preukazov vydávaných rodinným príslušníkom z tretích krajín sa navrhuje ďalej používať rovnaký formát, ktorý už je schválený na úrovni Únie, pokiaľ ide o povolenia na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín.
•Výber nástroja
Nariadenie je jediný právny nástroj zabezpečujúci priame a spoločné uplatňovanie práva Únie vo všetkých členských štátoch. V oblasti, v ktorej sa rozdiely predtým preukázali ako škodlivé pre voľný pohyb a bezpečnosť, sa nariadením zabezpečí zachovanie želanej rovnakosti.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Posúdenie vplyvu
Pri príprave tohto návrhu nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvu, keďže sa ním v podstate reprodukuje text nariadenia (EÚ) 2019/1157, ktoré vychádzalo z návrhu 12 , ku ktorému bolo pripojené posúdenie vplyvu 13 . V prípade tohto návrhu sa preto neočakáva, že bude viesť k novým vplyvom. Okrem toho tento návrh zohľadňuje získané poznatky zo správy o vykonávaní prijatej 20. septembra 2023 14 . Keďže od začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/1157 neuplynuli ešte ani tri roky, nevykonalo sa žiadne hodnotenie.
•Základné práva
Tento návrh má pozitívny vplyv na základné právo občanov Únie na voľný pohyb a pobyt podľa článku 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), pretože rieši ťažkosti s uznávaním a nedostatočným zabezpečením preukazov totožnosti, ako aj dokladov o pobyte.
Z tohto návrhu vyplýva spracúvanie osobných údajov vrátane biometrických údajov, konkrétne podoby tváre a dvoch odtlačkov prstov. Spracúvanie osobných údajov jednotlivcov vrátane zberu osobných údajov, prístupu k nim a ich používania má vplyv na právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článkoch 7 a 8 charty.
Najmä povinnosť vložiť dva odtlačky prstov do pamäťového média preukazov totožnosti a pobytových preukazov, ako aj povinnosti zbierať a dočasne uchovávať takéto biometrické údaje na účely vyhotovenia dokladov, predstavujú obmedzenie práva na rešpektovanie súkromného života, ako aj práva na ochranu osobných údajov 15 .
Obmedzenie týchto práv musí byť ustanovené v právnych predpisoch a rešpektovať podstatu týchto práv. Okrem toho v súlade so zásadou proporcionality možno zaviesť takéto obmedzenia len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv iných 16 .
Obmedzenia, ako aj podmienky uplatňovania týchto obmedzení a ich rozsah pôsobnosti budú vymedzené v nariadení. Súdny dvor rozhodol, že obmedzenie, ktoré vyplýva z povinnosti vložiť dva odtlačky prstov do pamäťového média, nemá nepriaznivý vplyv na podstatu základných práv zakotvených v článkoch 7 a 8 charty, keďže informácie poskytnuté prostredníctvom odtlačkov prstov samy osebe neumožňujú získať prehľad o súkromnom a rodinnom živote dotknutých osôb 17 .
Ako uviedol Súdny dvor, osobitné ciele sledované nariadením, konkrétne boj proti podvodom v oblasti dokladov a interoperabilita systémov overovania identifikačných dokladov, sú naďalej cieľmi všeobecného záujmu uznávanými Úniou. Súdny dvor okrem toho konštatoval, že vloženie dvoch úplných odtlačkov prstov je vhodné na dosiahnutie týchto cieľov všeobecného záujmu 18 . Pokiaľ ide o nevyhnutnosť vložiť odtlačky prstov, Súdny dvor usúdil, že sa zdá, že obmedzenia základných práv zaručených v článkoch 7 a 8 charty vyplývajúce z povinnosti vložiť do pamäťového média dva úplné odtlačky prstov, rešpektujú hranice toho, čo je striktne nevyhnutné 19 .
Napokon Súdny dvor konštatoval, že obmedzenia vyplývajúce z vloženia dvoch odtlačkov prstov sa vzhľadom na povahu predmetných údajov, povahu spracovateľských operácii a spôsoby, akými sa vykonávajú, ako aj stanovené záruky, nezdajú natoľko závažné, že by to bolo neprimerané vo vzťahu k významnosti jednotlivých cieľov sledovaných nariadením. Z toho vyplýva, že takéto opatrenie sa musí považovať za opatrenie založené na spravodlivom vyvážení týchto cieľov na jednej strane a dotknutých základných práv na strane druhej. Súdny dvor preto vo veci Landeshauptstadt Wiesbaden dospel k záveru, že obmedzenia vykonávania práv zaručených v článkoch 7 a 8 charty nie sú v rozpore so zásadou proporcionality 20 .
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
V záujme účinného vykonávania predpokladaných opatrení a monitorovania ich výsledkov bude Komisia naďalej dôsledne spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami z vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie, ako je napríklad Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž.
Komisia prijme monitorovací program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov nariadenia na základe monitorovacieho programu prijatého podľa nariadenia (EÚ) 2019/1157 21 .
Komisia vyhodnotí účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu Únie výsledného právneho rámca šesť rokov po dátume začatia uplatňovania nariadenia. Tým sa zabezpečí, že na účely hodnotenia budú k dispozícii dostatočné údaje.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Priloženým návrhom sa v podstate reprodukuje nariadenie (EÚ) 2019/1157, ako bolo prijaté Parlamentom a Radou. Komisia sa však domnieva, že text uvedeného nariadenia by sa mal upraviť v týchto ohľadoch:
–V záujme zohľadnenia rozhodnutia vo veci Landeshauptstadt Wiesbaden je právnym základom nariadenia článok 77 ods. 3 ZFEÚ.
–V odôvodneniach nariadenia sa vypúšťajú odkazy na politické dokumenty prijaté pre niekoľkými rokmi.
–V odôvodneniach sa vypúšťa výslovný odkaz na pasovú kartu vydávanú Írskom, keďže Írsko sa nezúčastňuje na prijatí nariadenia, pokiaľ neoznámi, že si želá podieľať sa na jeho prijatí a uplatňovaní. V takom prípade, hoci je pasová karta vydávaná Írskom cestovný doklad, ktorý je v súlade s dokumentom 9303 Medzinárodnej organizácie civilného letectva o strojovo čitateľných cestovných dokladoch, v Írsku neslúži na identifikačné účely, a preto by sa nemala považovať za doklad patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
–V odôvodneniach nariadenia sa vkladá odkaz na skutočnosť, že Súdny dvor rozhodol, že povinné vloženie odtlačkov prstov do pamäťového média je zlučiteľné so základnými právami na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov, ako sú zaručené v článkoch 7 a 8 charty.
–Odôvodnenie týkajúce sa postupného rušenia dokladov, ktoré nespĺňajú požiadavky nariadenia, sa upravuje, aby zohľadňovalo skutočnosť, že lehoty stanovené nariadením (EÚ) 2019/1157 by sa mali naďalej uplatňovať.
–Vkladajú sa odôvodnenia s cieľom zohľadniť príslušné výnimky Írska a Dánska.
–Uskutoční sa nová konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
–Keďže Komisii nebolo doručené oznámenie podľa článku 5 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2019/1157, odkazy na takéto oznámenia sa vypúšťajú.
–Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1157 určité pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, stratili platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2023 podľa toho, čo nastalo skôr. Keďže tento dátum je v minulosti, v nariadení sa len uvádza, že takéto pobytové preukazy už nie sú platné.
–Podľa článku 11 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/1157 majú biometrické údaje uložené v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte, konkrétne podoba tváre a dva odtlačky prstov držiteľa, používať len riadne oprávnení pracovníci príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie. Vzhľadom na elektronický podpis na pamäťovom médiu preukazov totožnosti je identifikovanie držiteľa prostredníctvom kontroly údajov v pamäťovom médiu spoľahlivejšie ako vizuálna kontrola dokladu, najmä v situáciách identifikácie na diaľku. Občania Únie sa preto môžu rozhodnúť, že použijú údaje v pamäťovom médiu ich preukazu totožnosti vrátane podoby tváre, aby sa identifikovali voči súkromným subjektom, ako sú banky alebo leteckí dopravcovia. Znenie ustanovenia sa preto upravuje, aby uvádzalo, že len k odtlačkom prstov majú prístup výlučne riadne oprávnení pracovníci príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie. V každom prípade kryptografická ochrana zabraňuje neoprávneným osobám v prístupe k odtlačkom prstov na pamäťovom médiu.
–V záujme obmedzenia povinností orgánov členských štátov podávať správy sa vypúšťa povinnosť viesť a každoročne oznamovať Komisii zoznam príslušných orgánov, ktoré majú prístup k biometrickým údajom uloženým na pamäťovom médiu.
–V záujme obmedzenia povinností orgánov členských štátov podávať správy sa zjednodušujú pravidlá týkajúce sa podávania správ a hodnotenia. V článku 13 nariadenia sa uvádza, že namiesto vyhodnotenia nariadenia každých šesť rokov uskutoční Komisia len jedno hodnotenie šesť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia, a to konkrétne so zameraním na niekoľko prvkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia.
–Vzhľadom na to, že členské štáty už uplatňujú nariadenie (EÚ) 2019/1157, nie je potrebné odložiť začatie uplatňovania tohto nariadenia. Nariadenie by sa teda malo začať uplatňovať nadobudnutím jeho účinnosti.
2024/0187 (CNS)
Návrh
NARIADENIE RADY
o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 22 ,
konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Zmluvou o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa rozhodlo uľahčiť voľný pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť národov Európy utvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
(2)Občianstvom Únie sa priznáva každému občanovi Únie právo na voľný pohyb s výhradou určitých obmedzení a podmienok. Uplatňovanie uvedeného práva sa zabezpečuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 23 . Článkom 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa takisto zabezpečuje sloboda pohybu a pobytu. Sloboda pohybu znamená právo odchádzať z členských štátov a vstupovať do nich s platným preukazom totožnosti alebo pasom.
(3)Podľa smernice 2004/38/ES majú členské štáty vydávať a obnovovať preukazy totožnosti alebo pasy svojim štátnym príslušníkom v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Okrem toho uvedená smernica stanovuje, že členské štáty môžu žiadať od občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, aby sa zaregistrovali na príslušných orgánoch. Od členských štátov sa vyžaduje, aby vydali občanom Únie registračné potvrdenia za podmienok stanovených v uvedenej smernici. Podľa uvedenej smernice sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby vydali pobytové preukazy rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a aby na požiadanie vydali doklady, ktorými sa osvedčuje trvalý pobyt, a aby vydali preukazy o trvalom pobyte.
(4)Smernica 2004/38/ES stanovuje, že členské štáty môžu prijať potrebné opatrenia na odmietnutie, ukončenie alebo zrušenie akéhokoľvek práva priznaného podľa uvedenej smernice v prípade zneužívania práv alebo podvodu. Falšovanie dokladov alebo nesprávne predloženie vecnej skutočnosti týkajúcej sa podmienok súvisiacich s právom na pobyt boli identifikované ako typické príklady podvodu podľa uvedenej smernice.
(5)Pred prijatím pravidiel na úrovni Únie existovali značné rozdiely medzi úrovňami zabezpečenia národných preukazov totožnosti a dokladov o pobyte pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov s pobytom v inom členskom štáte. Takéto rozdiely zvyšujú riziko pozmeňovania dokladov a s tým súvisiacich podvodov a tiež spôsobujú občanom aj praktické problémy, keď chcú uplatniť svoje právo na voľný pohyb.
(6)Bezpečné cestovné doklady a doklady totožnosti majú kľúčový význam vo všetkých prípadoch, keď je potrebné bez pochybností stanoviť totožnosť určitej osoby. Vysoká úroveň bezpečnosti dokladov je dôležitá na predchádzanie zneužívaniu a ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, najmä v súvislosti s terorizmom a cezhraničnou trestnou činnosťou. Nedostatočne zabezpečené národné preukazy totožnosti v minulosti patrili medzi najčastejšie odhalené falošné doklady používané na cestovanie v rámci Únie.
(7)Členské štáty by s cieľom odradiť od podvodov s osobnými údajmi mali vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zabezpečiť primerané sankcie za pozmeňovanie a falšovanie dokladov totožnosti a používanie takýchto pozmenených alebo falšovaných dokladov.
(8)Vydávanie pravých a zabezpečených preukazov totožnosti si vyžaduje spoľahlivý proces registrácie totožnosti a zabezpečené zdrojové dokumenty na podporu procesu podania žiadosti. Vzhľadom na vyššiu mieru používania falošných zdrojových dokumentov by Komisia, členské štáty a príslušné agentúry Únie mali naďalej spolupracovať, aby boli zdrojové dokumenty menej zraniteľné voči podvodom.
(9)Týmto nariadením sa nevyžaduje, aby členské štáty zaviedli preukazy totožnosti alebo doklady o pobyte, ak nie sú ustanovené podľa vnútroštátneho práva, a nariadenie nemá vplyv ani na právomoc členských štátov vydávať podľa vnútroštátneho práva iné doklady o pobyte, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, napríklad pobytové preukazy vydávané všetkým osobám s pobytom na danom území bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Okrem toho toto nariadenie nemá vplyv na zásadu vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej individuálne právo na voľný pohyb a pobyt možno preukázať akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami.
(10)Týmto nariadením sa členským štátom nebráni, aby nediskriminačným spôsobom uznávali na účely identifikácie iné doklady ako cestovné doklady, napríklad vodičské preukazy.
(11)Doklady totožnosti, ktoré sú vydávané občanom, ktorých právo na voľný pohyb bolo obmedzené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a v ktorých sa výslovne uvádza, že sa nemôžu použiť ako cestovné doklady, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
(12)Cestovné doklady, ktoré sú v súlade s dokumentom 9303 Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o strojovo čitateľných cestovných dokladoch (ďalej len „dokument ICAO 9303“), ktoré neslúžia na účely identifikácie vo vydávajúcom členskom štáte, by sa nemali považovať za doklady patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
(13)Toto nariadenie nemá vplyv na používanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte s funkciou elektronickej identifikácie členskými štátmi na iné účely, ani nemá vplyv na pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 24 , ktorým sa zabezpečuje vzájomné uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie v rámci celej Únie v prístupe k verejným službám a pomáha sa občanom presúvajúcim sa do iného členského štátu tým, že sa vyžaduje vzájomné uznanie prostriedkov elektronickej identifikácie podliehajúce určitým podmienkam. Lepšie preukazy totožnosti by mali zabezpečiť jednoduchšiu identifikáciu a prispieť k lepšiemu prístupu k službám.
(14)Náležité overovanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte si vyžaduje, aby členské štáty používali správny názov pre každý typ dokladu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie. S cieľom uľahčiť kontrolu dokladov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, v iných členských štátoch, by názov dokladu mal byť tiež uvedený aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku Únie. Ak už členské štáty používajú v prípade preukazov totožnosti zavedené označenia iné ako názov „preukaz totožnosti“, túto možnosť by mali mať naďalej vo svojom úradnom jazyku alebo jazykoch. V budúcnosti by sa však nemali zavádzať žiadne nové označenia.
(15)Ochranné prvky sú potrebné na overenie toho, či je doklad pravý, a na zistenie totožnosti osoby. Stanovenie minimálnych bezpečnostných noriem a začlenenie biometrických údajov do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, predstavujú dôležité kroky k tomu, aby bolo ich používanie v Únii bezpečnejšie. Toto začlenenie príslušných biometrických znakov by malo občanom Únie umožniť v plnej miere využívať svoje právo na voľný pohyb.
(16)Uchovávanie podoby tváre a dvoch odtlačkov prstov (ďalej len „biometrické údaje“) na preukazoch totožnosti a pobytových preukazoch, ako sa už stanovilo v súvislosti s biometrickými pasmi v prípade občanov Únie a povoleniami na pobyt v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, je najvhodnejšou kombináciou spoľahlivej identifikácie a overovania so zníženým rizikom podvodu s cieľom posilniť zabezpečenie preukazov totožnosti a pobytových preukazov. Ako to potvrdil Súdny dvor, povinné začlenenie odtlačkov prstov do pamäťového média je zlučiteľné so základnými právami na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov, ako sú zaručené v článkoch 7 a 8 charty.
(17)Na overenie pravosti dokladu a totožnosti jeho držiteľa by členské štáty mali v rámci všeobecne zaužívanej praxe overovať predovšetkým podobu tváre a v prípade potreby by mali v záujme jednoznačného potvrdenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa overiť aj odtlačky prstov.
(18)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípadoch, keď overenie biometrických údajov nepotvrdí pravosť dokladu ani totožnosť jeho držiteľa, kvalifikovaní pracovníci vykonali povinnú manuálnu kontrolu.
(19)Toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie databáz na vnútroštátnej úrovni na účely uchovávania biometrických údajov v členských štátoch, čo je záležitosť vnútroštátneho práva, ktoré musí byť v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov, a to vrátane požiadaviek nevyhnutnosti a primeranosti. Okrem toho, toto nariadenie neposkytuje právny základ na vytvorenie alebo vedenie centralizovanej databázy na úrovni Únie.
(20)Biometrické identifikačné znaky by sa mali zbierať a uchovávať v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte na účely overenia pravosti dokladu a totožnosti držiteľa. Vzhľadom na elektronický podpis na pamäťovom médiu preukazov totožnosti je identifikácia držiteľa prostredníctvom pamäťového média obsahujúceho rovnaké biografické údaje ako tie, ktoré sú vytlačené na doklade, spoľahlivejšia ako vizuálna kontrola dokladu. Občania Únie by preto mali mať možnosť používať údaje uložené v pamäťovom médiu svojho preukazu totožnosti na svoju identifikáciu vo vzťahu k súkromným subjektom. Overenie odtlačkov prstov uložených na pamäťovom médiu by však mali vykonávať len riadne oprávnení pracovníci a len vtedy, keď sa podľa právnych predpisov vyžaduje predloženie dokladu.
(21)Biometrické údaje uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte by sa mali uchovávať nanajvýš bezpečným spôsobom, a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní od dátumu vydania dokladu. Po uplynutí uvedenej doby by sa uvedené biometrické údaje mali okamžite vymazať alebo zničiť. Týmto by nemalo byť dotknuté žiadne iné spracúvanie uvedených údajov v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti ochrany údajov.
(22)Na účel tohto nariadenia by sa mali zohľadniť špecifikácie dokumentu ICAO 9303, ktorými sa zabezpečuje celosvetová interoperabilita aj vo vzťahu k strojovej čitateľnosti a použitiu vizuálnej kontroly.
(23)Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či do dokladu, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, zahrnú rod osoby. Ak členský štát do tohto dokladu zahrnie aj rod osoby, mali by sa v náležitých prípadoch použiť špecifikácie dokumentu ICAO 9303 „F“, „M“ alebo „X“ alebo zodpovedajúce písmeno v jazyku alebo jazykoch tohto členského štátu.
(24)S cieľom zabezpečiť, aby sa v náležitých prípadoch riadne zohľadnili budúce bezpečnostné normy a technické špecifikácie prijaté podľa nariadenia Rady (ES) 1030/2002 25 , pokiaľ ide o preukazy totožnosti a pobytové preukazy by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 26 . Na tento účel by mal Komisii pomáhať výbor zriadený článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 27 . V prípade potreby by malo byť možné, aby prijaté vykonávacie akty zostali tajné s cieľom zabrániť riziku falšovania a pozmeňovania.
(25)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zavedené primerané a účinné postupy zberu biometrických identifikačných znakov, a aby uvedené postupy boli v súlade s právami a zásadami stanovenými v charte, Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Členské štáty by mali zaistiť, aby sa počas celého postupu zberu v prvom rade zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa. Na uvedený účel by mali kvalifikovaní pracovníci absolvovať primeranú odbornú prípravu v oblasti postupov zberu biometrických identifikačných znakov s ohľadom na potreby detí.
(26)V prípade ťažkostí v súvislosti so zberom biometrických identifikačných znakov by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli zavedené vhodné postupy rešpektujúce dôstojnosť danej osoby. Preto by sa mali osobitne zohľadňovať otázky súvisiace s rodom a osobitné potreby detí a zraniteľných osôb.
(27)Zavedenie minimálnych bezpečnostných noriem a noriem formátu preukazov totožnosti by malo členským štátom umožniť spoľahnúť sa na pravosť týchto dokladov, keď občania Únie uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Zavedenie prísnejších bezpečnostných noriem by malo poskytnúť dostatočné záruky verejným orgánom a súkromným subjektom, aby sa mohli spoľahnúť na pravosť preukazov totožnosti, ak ich občania Únie používajú na účely identifikácie.
(28)Rozlišovací znak v podobe dvojpísmenového kódu krajiny členského štátu, ktorý vydal doklad, vytlačeného inverzne v modrom obdĺžniku a obklopeného 12 žltými hviezdičkami uľahčuje vizuálnu kontrolu dokladu, najmä ak jeho držiteľ uplatňuje právo na voľný pohyb.
(29)Aj keď je zachovaná možnosť stanovenia ďalších vnútroštátnych prvkov, členské štáty by mali zaistiť, aby tieto prvky neznížili efektívnosť spoločných ochranných prvkov ani negatívne neovplyvnili cezhraničnú kompatibilitu preukazov totožnosti, ako napríklad možnosť, že preukazy totožnosti môžu byť čítané strojmi, ktoré sa používajú v iných členských štátoch než tých, ktoré preukazy totožnosti vydávajú.
(30)Zavedenie bezpečnostných noriem do preukazov totožnosti a pobytových preukazov rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, by nemalo viesť k neúmernému zvýšeniu poplatkov pre občanov Únie alebo štátnych príslušníkov tretích krajín. Členské štáty by mali zohľadňovať túto zásadu pri vyhlasovaní výziev na predkladanie ponúk.
(31)Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby biometrické údaje správne identifikovali osobu, ktorej bol vydaný preukaz totožnosti. Na tento účel by členské štáty mohli zvážiť zber biometrických identifikačných znakov, najmä podoby tváre, a to priamo v kancelárii príslušného vnútroštátneho orgánu vydávajúceho preukazy totožnosti.
(32)Členské štáty by si mali navzájom vymieňať tie informácie, ktoré sú potrebné na prístup k údajom obsiahnutým na bezpečnom pamäťovom médiu, na overenie ich pravosti a kontrolu. Formáty používané pre bezpečné pamäťové médium by mali byť interoperabilné, a to aj v súvislosti s automatizovanými hraničnými priechodmi.
(33)Smernica 2004/38/ES sa týka situácie, keď sa občanom Únie alebo rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorí nemajú potrebné cestovné doklady, má udeliť každá primeraná možnosť, aby dokázali inými prostriedkami, že sa na nich vzťahuje právo na voľný pohyb. Takéto prostriedky môžu zahŕňať dočasne používané identifikačné doklady a pobytové preukazy vydávané takýmto rodinným príslušníkom.
(34)Týmto nariadením sa dodržiavajú záväzky stanovené v charte a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty sa preto nabádajú, aby spolupracovali s Komisiou na zaradení ďalších prvkov, vďaka ktorým budú preukazy totožnosti prístupnejšie a ich používanie bude jednoduchšie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ako sú napríklad osoby so zrakovým postihnutím. Členské štáty majú preskúmať využívanie riešení, ako sú napríklad mobilné registračné zariadenia, na vydávanie preukazov totožnosti osobám, ktoré sa nemôžu dostaviť do priestorov orgánov zodpovedných za vydávanie preukazov totožnosti.
(35)Doklady o pobyte vydávané občanom Únie by mali obsahovať konkrétne informácie, aby sa zabezpečilo, že budú ako doklady o pobyte identifikované vo všetkých členských štátoch. Malo by sa tak uľahčiť uznávanie uplatňovania práva občanov Únie na voľný pohyb a práv spojených s týmto uplatňovaním, ale harmonizácia by nemala presahovať to, čo je primerané na vyriešenie nedostatkov súčasných dokladov. Členské štáty si môžu zvoliť formát, v ktorom sú tieto doklady vydávané, a mohli by ich vydávať vo formáte, ktorý je v súlade so špecifikáciami dokumentu ICAO 9303.
(36)Pokiaľ ide o doklady o pobyte vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, je vhodné používať rovnaký formát a ochranné prvky ako tie, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) 1030/2002 zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1954 28 . Okrem preukázania práva na pobyt sa týmito dokladmi takisto môžu oslobodiť ich držitelia, ktorí inak podliehajú vízovej povinnosti, od požiadavky na získanie víza, ak sprevádzajú občana Únie na území Únie alebo sa k nemu pripájajú.
(37)Smernica 2004/38/ES stanovuje, že doklady vydávané rodinným príslušníkom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, sa majú volať „Pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie“. S cieľom uľahčiť ich identifikáciu by mal pobytový preukaz rodinného príslušníka občana Únie obsahovať normalizovaný názov a kód.
(38)Vzhľadom na bezpečnostné riziko aj náklady, ktoré vznikajú členským štátom, by sa mali preukazy totožnosti, ako aj pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, postupne zrušiť. V prípade preukazov, ktoré nemajú dôležité bezpečnostné prvky alebo nie sú strojovo čitateľné, je z bezpečnostných dôvodov potrebné kratšie obdobie rušenia.
(39)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 29 sa uplatňuje so zreteľom na osobné údaje, ktoré sa majú spracúvať v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia. Je potrebné podrobnejšie stanoviť záruky vzťahujúce sa na spracúvané osobné údaje, a najmä citlivé údaje, ako sú biometrické identifikačné znaky. Dotknuté osoby by mali byť informované o existencii pamäťového média v ich dokladoch, ktoré obsahuje ich biometrické údaje, vrátane jeho bezkontaktnej prístupnosti, ako aj o všetkých prípadoch, keď sa používajú údaje obsiahnuté v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte. V každom prípade by dotknuté osoby mali mať prístup k osobným údajom spracovaným v ich preukazoch totožnosti a dokladoch o pobyte a mali by mať právo na ich opravu prostredníctvom vydania nového dokladu, ak sú tieto údaje chybné alebo neúplné. Pamäťové médium by malo byť nanajvýš bezpečné a malo by účinne chrániť osobné údaje, ktoré sú na ňom uchované, pred neoprávneným prístupom k nim.
(40)Členské štáty by mali byť zodpovedné za riadne spracúvanie biometrických údajov od zberu až po vloženie údajov na vysoko bezpečné pamäťové médium v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
(41)Členské štáty by mali zachovávať osobitnú obozretnosť pri spolupráci s externým poskytovateľom služieb. Takáto spolupráca by nemala vylučovať žiadnu zodpovednosť členských štátov vyplývajúcu z práva Únie alebo vnútroštátneho práva za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.
(42)V tomto nariadení je potrebné stanoviť základ pre zber a uchovávanie údajov na pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte. Členské štáty by v súlade právom Únie alebo vnútroštátnym právom a pri dodržiavaní zásad nevyhnutnosti a proporcionality mali mať možnosť uchovávať iné údaje na pamäťovom médiu na účel elektronických služieb alebo na iné účely súvisiace s preukazom totožnosti alebo dokladom o pobyte. Spracúvanie takýchto iných údajov vrátane ich zberu a účelov, na ktoré môžu byť použité, by malo byť povolené právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky vnútroštátne údaje by mali byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov, na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení, a mali by sa spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.
(43)V súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 30 by Komisia mala najskôr šesť rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia vykonať hodnotenie tohto nariadenia, a to aj na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných monitorovacích opatrení, s cieľom posúdiť skutočné účinky tohto nariadenia a potrebu prípadného ďalšieho opatrenia. Na účely monitorovania by členské štáty mali zbierať štatistické údaje o počte preukazov totožnosti a dokladov o pobyte, ktoré vydali.
(44)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšenie bezpečnosti a uľahčenie uplatňovania práva na voľný pohyb občanmi Únie a ich rodinnými príslušníkmi nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(45)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(46)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(47)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä chartou vrátane ľudskej dôstojnosti, práva na nedotknuteľnosť osoby, zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na rovnosť pred zákonom a nediskriminácie, práv detí, práv starších osôb, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práva na voľný pohyb a práva na účinný prostriedok nápravy. Členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali dodržiavať chartu.
(48)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 31 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko XXXX 32 ,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Kapitola I
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa posilňujú bezpečnostné normy vzťahujúce sa na preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi svojim štátnym príslušníkom a na doklady o pobyte vydávané členskými štátmi občanom Únie a ich rodinným príslušníkom pri výkone ich práva na voľný pohyb.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Toto nariadenie sa vzťahuje na:
a)preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi ich vlastným štátnym príslušníkom podľa článku 4 ods. 3 smernice 2004/38/ES;
b)registračné potvrdenia vydávané v súlade s článkom 8 smernice 2004/38/ES občanom Únie, ktorí sa zdržiavajú viac ako tri mesiace v hostiteľskom členskom štáte, a doklady potvrdzujúce trvalý pobyt vydávané v súlade s článkom 19 smernice 2004/38/ES občanom Únie na základe žiadosti;
c)pobytové preukazy vydávané v súlade s článkom 10 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, a preukazy o trvalom pobyte vydávané v súlade s článkom 20 smernice 2004/38/ES rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.
Toto nariadenie sa nevzťahuje na dočasne vydávané identifikačné doklady s dobou platnosti kratšou ako šesť mesiacov.
Kapitola II
Národné preukazy totožnosti
Článok 3
Bezpečnostné normy/formát/špecifikácie
1.Preukazy totožnosti vydávané členskými štátmi sa vyhotovujú vo formáte ID-1 a obsahujú strojovo čitateľnú zónu (ďalej len „SČZ“). Takéto preukazy totožnosti vychádzajú zo špecifikácií a minimálnych bezpečnostných noriem stanovených v dokumente ICAO 9303 a spĺňajú požiadavky stanovené v písmenách c), d), f) a g) prílohy k nariadeniu (ES) 1030/2002 zmenenému nariadením (EÚ) 2017/1954.
2.Údaje, ktoré sú súčasťou preukazov totožnosti, musia byť v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti 5 dokumentu ICAO 9303.
Odchylne od prvého pododseku sa číslo dokladu môže vložiť do zóny I a uvedenie rodu osoby je nepovinné.
3.Doklad musí mať názov „preukaz totožnosti“ alebo iné zavedené vnútroštátne označenie v úradnom jazyku alebo jazykoch vydávajúceho členského štátu a obsahovať slovné spojenie „preukaz totožnosti“ aspoň v jednom inom úradnom jazyku Únie.
4.Preukaz totožnosti musí na prednej strane obsahovať dvojpísmenový kód krajiny členského štátu, ktorý preukaz vydal, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.
5.Preukazy totožnosti musia obsahovať vysoko bezpečné pamäťové médium, ktoré obsahuje podobu tváre držiteľa preukazu a dva odtlačky prstov v interoperabilných digitálnych formátoch. Na zachytávanie biometrických identifikačných znakov členské štáty uplatňujú technické špecifikácie stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie C(2018) 7767 33 zmenenom vykonávacím rozhodnutím Komisie C(2021) 3726 34 .
6.Pamäťové médium má dostatočnú kapacitu a schopnosť zaručiť integritu, pravosť a dôvernosť údajov. Uložené údaje musia byť prístupné bezkontaktne a musia byť chránené, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí C(2018) 7767 zmenenom vykonávacím rozhodnutím C(2021) 3726. Členské štáty si vymieňajú informácie potrebné na overenie pamäťového média a na prístup k biometrickým údajom uvedeným v odseku 5 a ich kontrolu.
7.Deti mladšie ako 12 rokov môžu byť oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.
Deti mladšie ako šesť rokov sú oslobodené od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov.
Od požiadavky poskytnúť odtlačky prstov sú oslobodené osoby, ktorých odtlačky prstov nie je fyzicky možné odobrať.
8.Ak je to nevyhnutné a primerané na dosiahnutie cieľa, členské štáty môžu uviesť také podrobnosti a poznámky na vnútroštátne použitie, ako sa požaduje v súlade s ich vnútroštátnym právom. Nesmie sa v dôsledku toho znížiť efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem ani cezhraničná kompatibilita preukazov totožnosti.
9.Ak členské štáty začlenia do preukazu totožnosti dvojité rozhranie alebo samostatné pamäťové médium, toto ďalšie pamäťové médium musí byť v súlade s príslušnými normami ISO a nesmie dochádzať k interferencii s pamäťovým médiom uvedeným v odseku 5.
10.Ak členské štáty uchovávajú v preukazoch totožnosti údaje na účel elektronických služieb, ako je elektronická verejná správa a elektronický obchod, tieto vnútroštátne údaje musia byť fyzicky alebo logicky oddelené od biometrických údajov uvedených v odseku 5.
11.Ak členské štáty dopĺňajú do preukazov totožnosti ďalšie ochranné prvky, nesmie sa v dôsledku toho znížiť cezhraničná kompatibilita takýchto preukazov totožnosti a efektívnosť minimálnych bezpečnostných noriem.
Článok 4
Doba platnosti
1.Minimálna doba platnosti preukazov totožnosti je päť rokov a maximálna je desať rokov.
2.Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť dobu platnosti:
a)na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných maloletým;
b)vo výnimočných prípadoch na menej ako päť rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám za osobitných a obmedzených podmienok, a ak je doba platnosti obmedzená podľa práva Únie a vnútroštátneho práva;
c)na viac ako desať rokov v prípade preukazov totožnosti vydaných osobám vo veku 70 rokov a viac.
3.Členské štáty vydajú preukaz totožnosti s dobou platnosti 12 mesiacov alebo menej, ak je dočasne fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov jedného z prstov žiadateľa.
Článok 5
Postupné zrušenie
1.Preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 3, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2031 podľa toho, čo nastane skôr.
2.Odchylne od odseku 1:
a)preukazy totožnosti, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť uplynutím doby ich platnosti alebo 3. augusta 2026 podľa toho, čo nastane skôr;
b)preukazy totožnosti osôb vo veku 70 rokov a viac k 2. augustu 2021, ktoré spĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 a ktoré majú funkčnú SČZ, ako sa uvádza v odseku 3, strácajú platnosť po uplynutí doby ich platnosti.
3.Na účely odseku 2 je funkčná SČZ ktorákoľvek z týchto možností:
a)strojovo čitateľná zóna, ktorá je v súlade s dokumentom ICAO 9303;
b)akákoľvek iná strojovo čitateľná zóna, pre ktorú vydávajúci členský štát oznámi pravidlá na účely čítania a zobrazovania informácií, ktoré obsahuje.
Kapitola III
Doklady o pobyte pre občanov Únie
Článok 6
Minimálne informácie, ktoré sa majú uviesť
V dokladoch o pobyte vydávaných členskými štátmi občanom Únie sa uvádza aspoň:
a)názov dokladu v úradnom jazyku alebo jazykoch príslušného členského štátu a aspoň v jednom ďalšom úradnom jazyku Únie;
b)jasný odkaz, že doklad je vydaný občanovi Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES;
c)číslo dokladu;
d)meno (priezvisko a meno/mená) držiteľa;
e)dátum narodenia držiteľa;
f)informácie, ktoré sa majú uvádzať v registračných potvrdeniach a dokladoch potvrdzujúcich trvalý pobyt, vydaných v súlade s článkami 8 a 19 smernice 2004/38/ES;
g)vydávajúci orgán;
h)na prednej strane dvojpísmenový kód krajiny členského štátu vydávajúceho doklad, vytlačený inverzne v modrom obdĺžniku a obklopený 12 žltými hviezdičkami.
Ak sa členský štát rozhodne odobrať odtlačky prstov, zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňuje článok 3 ods. 7.
Kapitola IV
Pobytové preukazy pre rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu
Článok 7
Jednotný formát
1.Pri vydávaní pobytových preukazov rodinným príslušníkom občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, členské štáty používajú rovnaký formát, ako je formát stanovený nariadením (ES) 1030/2002 zmeneným nariadením (EÚ) 2017/1954 a ako sa vykonáva vykonávacím rozhodnutím C(2018) 7767 zmeneným vykonávacím rozhodnutím C(2021) 3726.
2.Odchylne od odseku 1 sa preukaz označí názvom „Pobytový preukaz“ alebo „Preukaz o trvalom pobyte“. Členské štáty uvedú, že tieto doklady sú vydané rodinnému príslušníkovi občana Únie v súlade so smernicou 2004/38/ES. Na tento účel členské štáty použijú normalizovaný kód „Rodinný príslušník EÚ Čl. 10 (2004/38/ES)“ alebo „Rodinný príslušník EÚ Čl. 20 (2004/38/ES)“ v dátovom poli [10], ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu (ES) 1030/2002 zmenenému nariadením (EÚ) 2017/1954.
3.Členské štáty môžu zaznamenávať údaje na vnútroštátne použitie v súlade s vnútroštátnym právom. Pri zaznamenávaní a uchovávaní týchto údajov členské štáty dodržiavajú požiadavky stanovené v článku 4 druhom odseku nariadenia (ES) 1030/2002 zmeneného nariadením (EÚ) 2017/1954.
Článok 8
Postupné zrušenie existujúcich pobytových preukazov
1.Pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v článku 7, strácajú platnosť uplynutím ich doby platnosti alebo 3. augusta 2026 podľa toho, čo nastane skôr.
2.Odchylne od odseku 1 pobytové preukazy rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktoré nespĺňajú minimálne bezpečnostné normy stanovené v časti 2 dokumentu ICAO 9303 alebo ktoré neobsahujú funkčnú SČZ, ktorá je v súlade s časťou 3 dokumentu ICAO 9303, sú neplatné.
Kapitola V
Spoločné ustanovenia
Článok 9
Kontaktné miesto
1.Každý členský štát určí aspoň jeden ústredný orgán ako kontaktné miesto na vykonávanie tohto nariadenia. Ak členský štát určil viac ako jeden ústredný orgán, určí, ktorý z týchto orgánov bude kontaktným miestom na vykonávanie tohto nariadenia. Názov tohto orgánu oznámi Komisii a ostatným členským štátom. Ak členský štát zmení svoj určený orgán, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.
2.Členské štáty zabezpečia, aby boli kontaktné miesta informované o relevantných informačných a asistenčných službách na úrovni Únie zahrnutých do jednotnej digitálnej brány stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 35 a aby boli schopné s takýmito službami spolupracovať.
Článok 10
Zber biometrických identifikačných znakov
1.Biometrické identifikačné znaky zbierajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci určení orgánmi zodpovednými za vydávanie preukazov totožnosti alebo pobytových preukazov na účel vloženia týchto identifikačných znakov do vysoko bezpečného pamäťového média stanoveného v článku 3 ods. 5 v prípade preukazov totožnosti a v článku 7 ods. 1 v prípade pobytových preukazov. Odchylne od prvej vety, odtlačky prstov odoberajú len kvalifikovaní a riadne oprávnení pracovníci takýchto orgánov, s výnimkou prípadov, keď boli žiadosti predložené diplomatickým a konzulárnym orgánom členského štátu.
S cieľom zabezpečiť konzistentnosť biometrických identifikačných znakov s totožnosťou žiadateľa sa žiadateľ musí v priebehu procesu vydávania preukazu v prípade každej žiadosti dostaviť aspoň jedenkrát osobne.
2.Členské štáty zaručia zavedenie primeraných a účinných postupov zberu biometrických identifikačných znakov a súlad týchto postupov s právami a so zásadami stanovenými v charte, Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.
V prípade ťažkostí pri zbere biometrických identifikačných znakov členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené vhodné postupy na zaručenie dôstojnosti danej osoby.
3.Okrem prípadu, keď je to potrebné na spracovanie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, sa biometrické identifikačné znaky uchovávané na účely personalizácie preukazov totožnosti alebo dokladov o pobyte uchovávajú nanajvýš bezpečným spôsobom a len do dátumu vyzdvihnutia dokladu, a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 90 dní odo dňa vydania dokladu. Po uplynutí tejto doby sa tieto biometrické identifikačné znaky okamžite vymažú alebo zničia.
Článok 11
Ochrana osobných údajov a zodpovednosť
1.Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, členské štáty zaistia bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov zozbieraných a uchovávaných na účely tohto nariadenia.
2.Orgány zodpovedné za vydávanie preukazov totožnosti a dokladov o pobyte sa na účely tohto nariadenia považujú za prevádzkovateľa uvedeného v článku 4 bode 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a sú zodpovedné za spracúvanie osobných údajov.
3.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli v plnej miere vykonávať svoje úlohy uvedené v nariadení (EÚ) 2016/679 vrátane prístupu ku všetkým osobným údajom a všetkým potrebným informáciám, ako aj prístupu príslušných orgánov do akýchkoľvek priestorov alebo k akémukoľvek zariadeniu na spracúvanie údajov.
4.Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb nevylučuje zodpovednosť členského štátu, ktorá môže vyplývať z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, za porušenie povinností v súvislosti s osobnými údajmi.
5.Informácie v strojovo čitateľnej podobe sa do preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte vložia iba v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom vydávajúceho členského štátu.
6.Biometrické údaje uložené v pamäťovom médiu preukazov totožnosti a dokladov o pobyte sa používajú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom len na overenie:
a)pravosti preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte;
b)totožnosti držiteľa pomocou priamo dostupných porovnateľných znakov, ak sa podľa zákona vyžaduje predloženie preukazu totožnosti alebo dokladu o pobyte.
K dvom odtlačkom prstov uloženým v pamäťovom médiu majú prístup len riadne oprávnení pracovníci príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúr Únie.
Článok 12
Monitorovanie
1.Komisia do [jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvu tohto nariadenia vrátane jeho vplyvu na základné práva.
2.V monitorovacom programe sa stanoví spôsob zhromažďovania údajov a iných potrebných dôkazov, ako aj intervaly ich zhromažďovania. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré majú prijať Komisia a členské štáty v súvislosti so zberom a analýzou údajov a iných dôkazov.
3.Členské štáty poskytnú Komisii údaje a iné dôkazy potrebné na takéto monitorovanie.
Článok 13
Hodnotenie
1.Najskôr [po šiestich rokoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Správa sa zameria predovšetkým na:
a)vplyv tohto nariadenia na základné práva;
b)mobilitu občanov Únie;
c)účinnosť biometrického overovania pri zaisťovaní bezpečnosti cestovných dokladov;
d)prípadnú ďalšiu vizuálnu harmonizáciu preukazov totožnosti.
2.Členské štáty a príslušné agentúry Únie poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedených správ.
Článok 14
Dodatočné technické špecifikácie
1.S cieľom v náležitých prípadoch zabezpečiť, aby preukazy totožnosti a doklady o pobyte uvedené v článku 2 písm. a) a c) boli v súlade s budúcimi minimálnymi bezpečnostnými normami, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví dodatočné technické špecifikácie týkajúce sa:
a)dodatočných ochranných prvkov a požiadaviek vrátane posilnených noriem zamedzujúcich pozmeňovaniu, napodobňovaniu a falšovaniu;
b)technických špecifikácií pre pamäťové médium biometrických prvkov uvedených v článku 3 ods. 5 a ich zabezpečenia vrátane zamedzenia neoprávnenému prístupu a uľahčenia validácie;
c)požiadaviek na kvalitu a spoločných technických noriem v súvislosti s podobou tváre a odtlačkami prstov.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 2.
2.V súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 možno rozhodnúť, že špecifikácie uvedené v tomto článku majú byť dôverné a nemajú sa zverejniť. V takomto prípade sa sprístupnia iba subjektom, ktoré členské štáty určia ako zodpovedné za tlač, a osobám, ktoré riadne splnomocnil členský štát alebo Komisia.
3.Každý členský štát určí jeden subjekt zodpovedný za tlač preukazov totožnosti a jeden subjekt zodpovedný za tlač pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámi názvy týchto subjektov Komisii a ostatným členským štátom. Členské štáty sú oprávnené zmeniť tieto určené subjekty a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.
Členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že určia iba jeden subjekt zodpovedný za tlač preukazov totožnosti, ako aj pobytových preukazov rodinných príslušníkov občanov Únie a oznámia názov tohto subjektu Komisii a ostatným členským štátom.
Dva alebo viaceré členské štáty môžu takisto rozhodnúť, že na uvedené účely určia iba jeden subjekt, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty.
Článok 15
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor zriadený článkom 6 nariadenia (ES) č. 1683/95. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 16
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
