EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli2. 10. 2024

JOIN(2024) 25 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

Budovanie udržateľných medzinárodných partnerstiev v duchu Tímu Európa

Úvod

Za posledných päť rokov Európska únia (EÚ) zmodernizovala svoj model rozvojovej spolupráce vzhľadom na novú globálnu realitu ovplyvnenú pandémiou COVID-19, vojnou, úpadkom demokracie, zmenou klímy či rastúcim geopolitickým súperením. V dôsledku tohto vývoja sa prehĺbili nerovnosti a spomalil pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. V kontexte týchto okolností vzrástol význam budovania odolnosti voči vonkajším otrasom.

Došlo k zmene paradigmy, pokiaľ ide o spôsob, ako EÚ pristupuje k svojim medzinárodným partnerstvám za hranicami svojho bezprostredného susedstva. Táto zmena vyplýva z poznania, že sa musíme odkloniť od modelu „darca – príjemca“ a zaujať odvážnejšie postavenie v čoraz konfliktnejšom medzinárodnom prostredí. Nové medzinárodné partnerstvá dopĺňajú iné formy štruktúrovanej hospodárskej spolupráce, napr. v oblasti obchodu, energetiky alebo klímy.

V článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že EÚ by sa mala usilovať „podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu“. Krajiny, ktorým sa v posledných desaťročiach podarilo najviac znížiť chudobu, sú krajiny investujúce do infraštruktúry, domácej pridanej hodnoty, správy vecí verejných a do ľudského rozvoja, vďaka čomu integrovali svoje hospodárstva na svetovom trhu, ako aj investičnej scéne.

V reakcii na pandémiu COVID-19 prišla EÚ s prístupom Tímu Európa 1 . Ide o novú metódu slúžiacu na koordinované prepojenie opatrení EÚ, členských štátov, Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorej cieľom je maximalizovať dosah daných opatrení. Tento prístup je okrem financovania určený na pomoc pri sústreďovaní odborných poznatkov, ako aj na podporu strategickejšej kultúry spolupráce. Stal sa realizačnou metódou, ktorú využívajú medzinárodné partnerstvá EÚ.

Predsedníčka von der Leyenová spustila v decembri 2021 investičnú stratégiu Global Gateway 2 . Stratégia je naďalej zameraná na ciele udržateľného rozvoja, no koncepčne sa posúva smerom k vzájomne prospešným partnerstvám medzi rovnocennými subjektmi, pričom plní dvojité poslanie: zabezpečovať odolnosť v zahraničí aj doma. Prostredníctvom stratégie Global Gateway sústreďuje EÚ svoje prostriedky tam, kde môžu byť pre oblasť udržateľného rozvoja najviac prínosné.

EÚ a jej členské štáty sú naďalej globálnym lídrom v poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci, pričom nimi poskytnuté prostriedky v roku 2023 predstavovali 42 % (t. j. 95,9 miliardy EUR) celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci. Na objem medzinárodných verejných financií však nepriaznivo vplýva rozsah aktuálnych výziev. Tieto prostriedky samy osebe teda nestačia. Stratégia Global Gateway je preto zameraná aj na mobilizáciu súkromných investícií.

Ruská vojenská agresia proti Ukrajine a rastúce účelové zneužívanie závislostí ako zbrane svedčia o opodstatnenosti rámca stratégie Global Gateway: v súčasnosti dochádza k zbližovaniu požiadaviek partnerov a hlavných záujmov EÚ, najmä pokiaľ ide o klímu a energetiku, kritické suroviny, bezpečnú digitálnu prepojenosť a dopravné koridory.

Hoci sa stratégia Global Gateway stala ústredným prvkom medzinárodných partnerstiev EÚ, jej potenciál nie ešte stále naplno využitý. Naďalej sa angažujeme v oblastiach konfliktov, nestabilných krajinách a iných zložitých prostrediach, kde využívame špecializované prostriedky. EÚ okrem toho v posledných rokoch vyvinula ešte komplexnejší a strategickejší prístup k riadeniu migrácie a nútenému vysídľovaniu. Na globálnej úrovni je aj naďalej dôležitým katalyzátorom európskeho vplyvu multilaterálna angažovanosť.

Stratégia Global Gateway sa na západnom Balkáne a vo východnom a v južnom susedstve vykonáva prostredníctvom hospodárskych a investičných plánov. Napriek tomu EÚ v týchto regiónoch zavádza komplexné politiky, ako sú nové strategické a komplexné partnerstvá so susednými krajinami, Nástroj pre Ukrajinu či Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán. Toto oznámenie sa preto obmedzuje na zhodnotenie pokroku, ktorý sa dosiahol pri zavádzaní nových medzinárodných partnerstiev EÚ v krajinách mimo regiónov susedstva a regiónov zapojených do rozširovania.

1.Prístup Teamu Európa

Pandémia COVID-19 poukázala na potrebu čo najefektívnejšieho združovania zdrojov. EÚ reagovala vypracovaním prístupu Tímu Európa v kontexte širšieho úsilia o posilnenie európskej finančnej architektúry pre rozvoj. Táto metóda spája EÚ, jej členské štáty, ich diplomatické siete, vykonávacie agentúry a rozvojové finančné inštitúcie, agentúry pre vývozné úvery, EIB, EBOR a súkromný sektor. Vyžaduje si to, aby EÚ a členské štáty pôsobili jednotne, a tak zabezpečovali lepšiu spoluprácu medzi verejnými a súkromnými aktérmi. Ak bude každý aktér pri dosahovaní konkrétnych spoločných cieľov konať tímovo, môže pritom využívať svoju konkurenčnú výhodu a prispievať tým, čo robí najlepšie. Vďaka koherentnému využívaniu zdrojov môže zase EÚ a jej členské štáty zvýšiť rozsah, vplyv a viditeľnosť našich opatrení.

Členské štáty EÚ prijali prístup Tímu Európa v rekordnom čase. V súčasnosti je neoddeliteľnou súčasťou nášho súboru nástrojov pre vonkajšiu činnosť, ktorý je ústredným prvkom medzinárodných partnerstiev EÚ. Možno ho využívať či už v rámci stratégie Global Gateway, v nestabilných situáciách či v kontexte multilaterálnej angažovanosti. V rámci súčasného mandátu boli navrhnuté prvé iniciatívy Tímu Európa 3 (viac ako 160) vo všetkých regiónoch a prvé spoločné misie na politickej úrovni na podporu stratégie Global Gateway.

2.Stratégia Global Gateway

Už aj tak značná medzera vo financovaní určenom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja sa v dôsledku pandémie COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine výrazne prehĺbila. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj predstavuje v súčasnosti približne 4 bilióny EUR ročne. Stratégia Global Gateway je príspevkom EÚ k preklenutiu tejto medzery investovaním do inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v odvetviach energetiky, digitálnych technológií a dopravy a posilňovaním systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu na celom svete. Prístup Tímu Európa v koordinácii s ostatnými politikami EÚ podporuje globálne hospodárske oživenie, sprevádza súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu za európskymi hranicami a posilňuje odolnosť našich partnerov, ako aj vlastnú strategickú autonómiu Európy.

Stratégia Global Gateway je kvantitatívnou ponukou: jej cieľom je zmobilizovať do roku 2027 verejné a súkromné investície v objeme až 300 miliárd EUR (a to aj v regiónoch susedstva a regiónoch zapojených do rozširovania) prostredníctvom kombinácie grantov, zvýhodnených pôžičiek a záruk na zníženie rizika investícií.

V rokoch 2021 až 2023 zmobilizovala EÚ, členské štáty, EIB a EBOR investície v hodnote 179 miliárd EUR na podporu vykonávania stratégie Global Gateway. V prípade uvedených prostriedkov prispela EÚ 50 miliardami EUR, pričom 129 miliárd EUR zmobilizovali členské štáty EÚ, EIB a EBOR.

Stratégia Global Gateway je aj kvalitatívnou ponukou. Slúži na podporu prísnych sociálnych, environmentálnych a finančných noriem a na presadzovanie demokracie, právneho štátu a ľudských práv.

Ponúka komplexné partnerstvá prispôsobené potrebám partnerov – nielen fyzickú infraštruktúru, ale aj investície do vzdelávania, zručností a prístupu k udržateľnému financovaniu, regulačnú podporu, transfer technológií a výmenu poznatkov. Projekty Global Gateway podporujú priaznivé regulačné a podnikateľské prostredie v partnerských krajinách a zabezpečujú tak rovnocenné podmienky pre podnikanie. Vďaka tomuto jedinečnému 360-stupňovému prístupu má ponuka stratégie Global Gateway výnimočný charakter, keďže kľúčový dôraz kladie na zabezpečenie trvácnosti a náležitého dosahu investícií.

Stratégia Global Gateway sa vykonáva v rôznych krajinách po celom svete. Začali sa realizovať investičné balíky v spolupráci s Afrikou, juhovýchodnou Áziou, Latinskou Amerikou a Karibikom a Strednou Áziou. Napreduje realizácia 225 hlavných projektov 4 . Predsedníčka von der Leyenová usporiadala v októbri 2023 prvé fórum Global Gateway. V priebehu dvoch dní došlo k podpísaniu záväzkov v hodnote 3 miliárd EUR so širokou škálou partnerov.

Ďalšou charakteristickou črtou stratégie Global Gateway je jej inkluzívnosť. Riadiaca štruktúra stratégie Global Gateway bola sprevádzkovaná na prvých zasadnutiach rady pre stratégiu Global Gateway, poradnej skupiny pre podnikanie a poradnej platformy pre občiansku spoločnosť a miestne orgány.

Kľúčovým aktérom v rámci stratégie Global Gateway je súkromný sektor vrátane malých a stredných podnikov: globálne investičné potreby možno uspokojiť len vtedy, ak sa podarí zmobilizovať rozsiahle súkromné finančné prostriedky. EÚ na tento účel vytvorila inovatívne nástroje, počnúc záručným programom Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus 5 v objeme 40 miliárd EUR, ktorý znižuje riziko investícií pre rozvojové finančné inštitúcie, banky a inštitucionálnych investorov. EÚ popritom zorganizovala okolo 30 obchodných fór v rámci stratégie Global Gateway 6 v partnerských krajinách. Napriek položeniu koncepčných a praktických základov ešte stále treba vynaložiť veľké úsilie v záujme využitia plného potenciálu súkromného sektora. Patrí sem lepšie využitie kapacity týchto inovačných nástrojov.

Global Gateway sa realizuje v piatich prioritných oblastiach.

a.Klíma a energetika

Trojitá planetárna kríza v podobe zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia si vyžaduje silnú reakciu EÚ, v ktorej sa spája domáci a medzinárodný rozmer Európskej zelenej dohody. Vďaka stratégii Global Gateway sa zelená transformácia stala ústredným prvkom našich medzinárodných partnerstiev. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v rokoch 2021 až 2027 na opatrenia v oblasti klímy vynaložilo 35 % a na ochranu biodiverzity 10 % rozpočtu EÚ na vonkajšie činnosti.

V rámci stratégie Global Gateway sa mobilizujú investície na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy, prístupu k čistej energii a infraštruktúre, ako sú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a vedenia na prenos takejto energie či zariadenia na výrobu zeleného vodíka. Stratégia pomáha partnerským krajinám odkloniť sa od fosílnych palív prostredníctvom partnerstiev pre spravodlivú energetickú transformáciu 7 , čím prispieva k plneniu globálneho záväzku prijatého na konferencii COP28, a to do roku 2030 strojnásobiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobiť energetickú efektívnosť 8 . Slúži na podporu úsilia pri adaptácii na zmenu klímy. Má zásadný význam pri vykonávaní 14 strategických partnerstiev EÚ v oblasti hodnotových reťazcov surovín 9 a vytvára nové trhy pre podniky EÚ pôsobiace v oblasti čistých technológií. Podporuje inkluzívne a udržateľné potravinové systémy v záujme posilnenia a obnovy celosvetovej potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje rozvoj rybolovu a akvakultúry s dôrazom na ich klimatickú odolnosť. Pretavuje environmentálne výzvy do príležitostí v kontexte zamestnanosti a prosperity (napr. partnerstvá v oblasti lesného hospodárstva, ktorých poslaním je popri posilňovaní lesohospodárskych hodnotových reťazcov chrániť a obnovovať lesy, ako aj zabezpečovať ich udržateľné obhospodarovanie 10 ).

b.Digitálny sektor

Digitálna transformácia je v súčasnosti jednou z hlavných hnacích síl hospodárskeho rastu. Mnohé partnerské krajiny však stále nemajú prístup k bezpečným a dôveryhodným digitálnym nástrojom a možnostiam. Zatiaľ čo v roku 2022 využívalo internet viac ako 90 % ľudí v krajinách s vysokými príjmami, v krajinách s nízkymi príjmami ho využívalo len 25 % ľudí 11 . Za posledných päť rokov sa EÚ stala priekopníkom digitálnej transformácie zameranej na človeka s cieľom využiť digitálne technológie v záujme inkluzívneho, ekologického a udržateľného rastu.

EÚ okrem toho podporuje využívanie bezpečnej a odolnej prepojenosti a digitálnych infraštruktúr, ktoré zabezpečujú dôveryhodné prostredie prospešné pre občanov, podniky, občiansku spoločnosť a verejnú správu. EÚ neposkytuje finančné prostriedky vysokorizikovým predajcom. Namiesto toho podporuje dôveryhodných predajcov s cieľom zabezpečiť na celom svete bezpečnú a spoľahlivú digitálnu prepojenosť. Na digitálne opatrenia sa vyčlení približne 10 % finančných prostriedkov z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa.

EÚ v rámci stratégie Global Gateway podporuje digitálnu infraštruktúru, digitálne zručnosti a podnikanie, digitálnu transformáciu podnikov a verejných služieb, ako aj regulačnú spoluprácu. EÚ začala realizovať päť komplexných balíkov opatrení v oblasti digitálneho hospodárstva 12 . Medzi priority bezpečnej a dôveryhodnej digitálnej infraštruktúry patria bezpečné podmorské káble, nosná infraštruktúra, satelitné snímky a údaje, prepojenosť na poslednom úseku, správa údajov a kybernetická bezpečnosť.

c.Doprava

Hoci je dopravná prepojenosť kľúčovým faktorom udržateľného rastu a základným predpokladom pre obchod, viacero krajín stále pociťuje značné nedostatky vo svojej infraštruktúre. EÚ sa v rámci stratégie Global Gateway usiluje o rozvoj všetkých foriem dopravy – cestnej, železničnej, námornej, leteckej, ako aj mestskej mobility, pričom zároveň podporuje úsilie o dekarbonizáciu a zosúladenie s európskymi i medzinárodnými zásadami, štandardmi a normami. Aj v tomto prípade je ponuka dvojaká: investovať do fyzickej infraštruktúry v záujme posilnenia dopravných sietí a zároveň posilniť priaznivé regulačné prostredie v záujme zabezpečenia prínosnosti projektov (napr. hospodársky koridor Lobito 13 , transkaspický dopravný koridor 14 ).

d.Zdravie

V kontexte reakcie na pandémiu COVID-19 zohrávala EÚ kľúčovú úlohu pri rýchlom vývoji, rozširovaní a spravodlivej distribúcii vakcín a terapeutík proti ochoreniu COVID-19, ako aj pri jeho diagnostike. Do zvyšku sveta sa vyviezli približne dve tretiny dávok vakcín vyrobených v EÚ, teda 3,1 miliardy dávok. EÚ bola zakladajúcim členom a silným podporovateľom Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19 a najväčším darcom v rámci nástroja COVAX – multilaterálnej iniciatívy za globálny spravodlivý prístup k vakcínam proti ochoreniu COVID-19. Po nedávnom vypuknutí epidémie opičích kiahní EÚ rýchlo zmobilizovala Tím Európa s cieľom koordinovať proces darovania a dodávania vakcín postihnutým africkým krajinám 15 .

EÚ prijala stratégiu v oblasti globálneho zdravia 16 , ktorej cieľom je zabezpečiť lepšie dlhodobé zdravie pre ľudí na celom svete a zvýšiť investície do zdravotníctva. V stratégii sa zdôrazňuje význam posilnenia systémov zdravotnej starostlivosti, napredovania všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti a uplatňovania prístupu „jedno zdravie“. V rámci stratégie Global Gateway sa EÚ zamerala na systémy zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť farmaceutických dodávateľských reťazcov a rozvoj miestnej výroby prostredníctvom investícií do infraštruktúry a podporného regulačného prostredia (napr. iniciatíva Tímu Európa týkajúca sa výroby a prístupnosti vakcín, liekov a zdravotníckych technológií v Afrike 17 ).

e.Vzdelávanie a výskum

EÚ, ktorá je popredným zástancom podpory vzdelávania ako nevyhnutného katalyzátora rastu a udržateľného rozvoja, zvýšila v rokoch 2021 až 2023 svoje investície v tejto oblasti zo 7 % na 13 % rozpočtu EÚ na medzinárodné partnerstvá. Stala sa tak podľa Organizácie Spojených národov (OSN) lídrom v oblasti globálneho vzdelávania. V apríli 2024 sa v Bruseli konalo podujatie na vysokej úrovni realizované v rámci stratégie Global Gateway a venované vzdelávaniu 18 , na ktorom EÚ podpísala regionálne a bilaterálne programy v hodnote 245 miliónov EUR.

Kľúčové iniciatívy v rámci stratégie Global Gateway sa zameriavajú na: 1. rovnosť a základné vzdelávanie dievčat (92 % záväzkov bolo od roku 2021 zameraných na rodovú rovnosť), 2. odbornú prípravu učiteľov, 3. odborné vzdelávanie a prípravu. Podľa Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa by sa malo v rokoch 2021 až 2027 vyčleniť 20 % rozpočtu EÚ na vonkajšie činnosti na ľudský rozvoj a sociálne začlenenie vrátane vzdelávania a zdravia. EÚ takisto využíva program Erasmus+ na posilnenie kvality vzdelávania a rozvoja zručností.

3.Nestabilné krajiny

Nestabilita krajín dosahuje desaťročné maximum: 24 % svetovej populácie dnes žije v nestabilných podmienkach 19 . EÚ sa angažuje v konfliktných oblastiach, nestabilných krajinách a iných náročných podmienkach s primárnym cieľom riešiť základné príčiny nestability a zároveň zabezpečovať prístup k základným životy zachraňujúcim službám a podporovať odolnosť obyvateľstva v kontexte humanitárneho, rozvojového a mierového úsilia.

V politicky zložitých prostrediach, konkrétne v strednom Saheli a Afganistane, EÚ uplatňuje flexibilný, pragmatický a zásadový prístup. V rámci neho sa naďalej angažuje v obrane záujmov a hodnôt EÚ, pričom pokračuje v realizácii projektov prospešných pre obyvateľstvo, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, a zostáva otvorená dialógu s orgánmi bez toho, aby legitimizovala vojenské junty alebo iné neuznané vlády. Cieľom je zabrániť ďalšej destabilizácii, ktorá by mala priamy vplyv na Európu (napr. terorizmus, násilný extrémizmus, organizovaná trestná činnosť, nezákonné obchodovanie s drogami a zbraňami, neoprávnená migrácia).

EÚ iniciovala internú reflexiu venovanú spôsobom, ako čo najlepšie riešiť nestabilné a konfliktné situácie, s prihliadnutím na politické, hospodárske, bezpečnostné, migračné a humanitárne aspekty, ako aj aspekty ľudského rozvoja v súlade s integrovaným prístupom EÚ k vonkajším konfliktom a krízam 20 . Rastúca zložitosť týchto situácií si vyžaduje spoločné prístupy na riešenie otázok humanitárnych potrieb, udržateľného rozvoja a upevňovania mieru. Prístup Tímu Európa treba v záujme zvýšenia súdržnosti a konzistentnosti opatrení EÚ posilniť. EÚ zároveň spolupracuje s OSN, so skupinou Svetovej banky a s Medzinárodným menovým fondom s cieľom čo najlepšie využiť vzájomné komparatívne výhody a posilniť politický súlad.

4.Migrácia

EÚ dosiahla za posledných päť rokov významný pokrok v oblasti vonkajšej dimenzie migrácie, pričom sa v rámci prístupu Tímu Európa usilovala o prehĺbenie komplexných partnerstiev založených na spoločných záujmoch. Zintenzívnila svoje úsilie súvisiace so zabezpečovaním komplexnej reakcie, pričom vychádzala zo skúseností získaných v rámci Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku 21 a riešila základné príčiny neoprávnenej migrácie a núteného vysídľovania. EÚ zároveň urýchlila úsilie zamerané na pomoc partnerským krajinám pri zlepšovaní ich vnútroštátnej správy migrácie, ako aj riadenia hraníc, pri predchádzaní neoprávneným príchodom a stratám na životoch, pri boji proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi, pri zlepšovaní návratu, readmisie a udržateľnej reintegrácie a pri ďalšom rozvoji legálnych možností migrácie, pričom zároveň pripomína význam dodržiavania základných práv a medzinárodného práva. Spustila dve iniciatívy Tímu Európa zamerané na atlantickú migračnú trasu a trasy cez západné a centrálne Stredozemie 22 .

Vonkajšia dimenzia migrácie je základnou zložkou Paktu o migrácii a azyle 23 , ktorý podporuje celovládny a celotrasový prístup k riadeniu migrácie. V súlade s paktom EÚ zintenzívnila svoju spoluprácu s partnerskými krajinami (pôvodu a tranzitu) s cieľom podporiť komplexné partnerstvá v oblasti migrácie (z krajín susedstva EÚ napr. s Mauritániou 24 ). Tieto partnerstvá sa venujú všetkým aspektom politiky a spolupráce EÚ vrátane opatrení v rámci stratégie Global Gateway, ktoré pomáhajú dosahovať inkluzívny rast a vytvárať pracovné miesta a poskytujú mladým ľuďom hospodárske príležitosti v ich domovských krajinách.

V spoločnom pláne vykonávania Paktu o migrácii a azyle 25 prijatom v júni 2024 sa členské štáty vyzývajú, aby na základe svojich skúseností a privilegovaných vzťahov naplánovali opatrenia, ktoré môžu posilniť túto spoluprácu v rámci Tímu Európa s kľúčovými tretími krajinami.

10 % rozpočtu medzinárodných partnerstiev bolo orientačne vyčlenených na opatrenia súvisiace s migráciou a núteným vysídľovaním v programovom období 2021 – 2027. V súčasnosti sa vykonáva viac ako 190 opatrení v hodnote 5,3 miliardy EUR, a to najmä v subsaharskej Afrike, severnej Afrike a ázijsko-tichomorskom regióne.

EÚ investovala aj do tematických oblastí záujmu, ako je boj proti organizovanej trestnej činnosti, a to budovaním strategických koalícií s partnerskými krajinami a ďalšími zainteresovanými stranami. Naďalej bude stavať na globálnej aliancii pre boj proti prevádzačstvu 26 .

Okrem toho v novembri 2023 začala EÚ realizovať balík opatrení v oblasti mobility zručností a talentov s cieľom pomôcť riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností a podporiť legálne možnosti migrácie z krajín mimo EÚ. Nadviazali sa partnerstvá zamerané na talenty s kľúčovými partnerskými krajinami.

5.Multilaterálna angažovanosť

a.OSN, G7/G20, Medzinárodné finančné inštitúcie

EÚ v kontexte opätovných útokov proti multilateralizmu naďalej spolupracovala s hlavnými aktérmi na multilaterálnych fórach a podporovala strategický dialóg s OSN a kľúčovými multilaterálnymi partnermi, najmä s Medzinárodným menovým fondom, so skupinou Svetovej banky a s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. EÚ prispela k oživeniu multilaterálneho poriadku spoluprácou s vedúcimi predstaviteľmi OSN a ďalšími subjektmi s cieľom vykonávať Agendu 2030 a zabezpečiť prijatie Paktu pre budúcnosť na samite OSN o budúcnosti. Ťažiskom úsilia v rámci stratégie Global Gateway je dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, o čom svedčí prvé dobrovoľné preskúmanie EÚ nastolené na politickom fóre na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj v roku 2023 27 . EÚ zároveň spolupracovala so skupinou G7 na koordinácii hlavných iniciatív v oblasti infraštruktúry pod záštitou partnerstva pre globálnu infraštruktúru a investície.

EÚ zohrala aktívnu úlohu v rámci skupiny G20, pričom podporila začlenenie otázok trvalo udržateľného rozvoja do programu – napr. globálne opatrenia proti zmene klímy, vytvorenie globálnej aliancie proti hladu a chudobe 28 . Podporila záujem Africkej únie o stále kreslo v skupine G20 a preukázala vedúce postavenie v boji proti nerovnostiam. Aktívne prispela aj k diskusiám o udržateľnom financovaní a reforme medzinárodnej finančnej architektúry. Dôležitú úlohu zohrávala aj na konferenciách zmluvných strán o klíme a biodiverzite 29 , ako aj pri rokovaniach o dohode o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo národnej jurisdikcie 30 . V rámci panelu OSN pre nerasty, ktoré majú kritický význam z hľadiska energetickej transformácie, prispela k vymedzeniu nezáväzných zásad pre spravodlivý a udržateľný globálny prechod na čistú energiu. Na štvrtej medzinárodnej konferencii venovanej malým ostrovným rozvojovým štátom 31 opätovne potvrdila svoju solidaritu s partnermi, ktorí sú osobitne vystavení zmene klímy.

b.Globálne fondy

Od roku 2019 je EÚ hlavným prispievateľom do celého škály globálnych fondov v odvetviach, ako je vzdelávanie (najväčší prispievateľ do globálneho partnerstva v oblasti vzdelávania so záväzkom na roky 2021 – 2027 predstavujúcim 700 miliónov EUR), zdravotníctvo (najväčší prispievateľ do pandemického fondu s viazanými prostriedkami vo výške 427 miliónov EUR, s príspevkom vo výške 300 miliónov EUR určeným pre Gavi – alianciu pre vakcíny a s príspevkom vo výške 715 miliónov EUR do Globálneho fondu na boj proti tuberkulóze a malárii), klíma (100 miliónov EUR pre Adaptačný fond, 25 miliónov EUR pre Fond na odškodnenie strát a škôd) či bezpečnosť cestnej premávky (príspevok vo výške viac ako 2 milióny EUR do Trustového fondu OSN pre bezpečnosť cestnej premávky). EÚ sa usilovala o lepšie zosúladenie týchto opatrení s prioritami stratégie Global Gateway a o úplné zviditeľnenie našich kolektívnych záväzkov.

c.Samojská dohoda

EÚ, jej členské štáty a členské štáty Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov zastupujúce 1,5 miliardy ľudí podpísali v novembri 2023 nový akt, ktorý je pokračovaním Dohody z Cotonou: Samojskú dohodu 32 Samojská dohoda sa začala predbežne vykonávať v januári 2024. V súčasnosti ju podpísalo 77 zo 79 afrických, karibských a tichomorských štátov. Dohoda modernizuje partnerský rámec a posilňuje našu schopnosť spoločne riešiť globálne výzvy v nadchádzajúcich 20 rokoch. Teraz sa bude vykonávať prostredníctvom regionálnych protokolov, vďaka čomu sa toto partnerstvo bude vzťahovať na jednotlivé subregióny. Vo februári 2024 sa v Angole uskutočnilo prvé plenárne zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia a troch regionálnych parlamentných zhromaždení.

6.Horizontálne priority: ľudské práva, nerovnosti, rodová rovnosť, mládež, problematika zdravotného postihnutia

Ľudské práva, demokracia a právny štát sú základným pilierom vonkajšej činnosti EÚ. V globálnom kontexte čoraz viac sa zužujúceho občianskeho a demokratického priestoru potvrdzuje EÚ svoju bezpodmienečnú podporu ochrane a presadzovaniu ľudských práv vrátane rodovej rovnosti a demokracie. Akčným plánom pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2027 33 sa posilnilo úsilie EÚ o presadzovanie ľudských práv a demokracie v rámci jej vonkajšej činnosti.

Horizontálnymi prioritami Komisie je boj proti nerovnostiam a posilnenie postavenia žien a mládeže. Rastúce nerovnosti bránia pokroku pri dosahovaní všetkých cieľov udržateľného rozvoja. Pandémia COVID-19 však spôsobila celosvetovo najväčší nárast nerovností za tri desaťročia 34 . V roku 2023 Komisia predstavila inovačný ukazovateľ nerovnosti 35 s cieľom lepšie pochopiť, sledovať a referenčne vyhodnotiť vplyv svojich opatrení na znižovanie nerovností. Ukázalo sa, že 59 % všetkých nových intervencií, ktoré sa v roku 2023 financovali z rozpočtu medzinárodných partnerstiev, bolo v značnej miere zameraných na znižovanie nerovností.

V akčnom pláne pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien vo vonkajšej činnosti (GAP III) 36 sa prijal záväzok, že do roku 2025 bude 85 % všetkých nových vonkajších činností prispievať k rodovej rovnosti. Už pred rokom 2022 predstavovala rodová rovnosť hlavný alebo významný cieľ v 72 % vonkajších činností EÚ.

V roku 2021 zriadila EÚ mládežnícky poradný zbor 37 s cieľom poskytovať priame podnety týkajúce sa priorít partnerstva EÚ a obdobné štruktúry zaviedla aj na úrovni krajín. V októbri 2022 Komisia spustila svoj prvý akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ 38 , ktorého cieľom je zapojenie mládeže, posilnenie jej postavenia a prepojenie mladých ľudí po celom svete. V rámci tohto úsilia EÚ spolupracovala s osobitnými poradcami pre mládež.

V roku 2021 EÚ aktualizovala svoj súbor nástrojov na zabezpečenie ústredného postavenia držiteľov práv v kontexte susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce EÚ, medzi ktoré patrí usmernenie k začleneniu problematiky zdravotného postihnutia do vonkajšej činnosti 39 . Do roku 2023 bola problematika zdravotného postihnutia rôznorodo zastúpená v 41 % vonkajších činností EÚ.

7.Jednotlivé regióny

a.Afrika

V Afrike sa nachádza približne polovica z dvadsiatky najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta. Je domovom mladej a dynamickej pracovnej sily a bohatých prírodných zdrojov. Chýbajú jej však investície. Okrem toho je intenzívne vystavená environmentálnej degradácii a zmene klímy a sužovaná vojnami a politickou nestabilitou. EÚ od roku 2020, keď došlo k prijatiu spoločného oznámenia s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku 40 , posilnila svoje partnerstvo s africkým kontinentom. Na 6. samite EÚ – Africká únia, ktorý sa uskutočnil vo februári 2022, sa obe strany dohodli na spoločnej vízii do roku 2030 41 podporenej investičným balíkom Afrika – Európa v rámci stratégie Global Gateway v objeme 150 miliárd EUR. Partnerstvo medzi Afrikou a EÚ je zamerané na podporu zelenej a digitálnej transformácie, ľudského rozvoja, udržateľného riadenia migrácie, regionálnej hospodárskej integrácie a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách.

Vykonávanie investičného balíka solídne napreduje vo všetkých prioritných oblastiach stratégie Global Gateway: ekologizácia (štyri zo 14 strategických partnerstiev v oblasti hodnotových reťazcov surovín, Iniciatíva EÚ a Afriky v oblasti zelenej energie), digitálne technológie (most digitálnych inovácií Afrika – Európa 2.0, centrum digitalizácie pre rozvoj – Digitalisation4Development Hub), doprava (memorandum o porozumení týkajúce sa hospodárskeho koridoru spájajúceho angolský prístav Lobito s Konžskou demokratickou republikou a Zambiou), zdravotníctvo (iniciatíva Tímu Európa v oblasti výroby a sprístupnenia vakcín, liekov a zdravotníckych technológií – akcelerátor výroby vakcín v Afrike), vzdelávanie a výskum (regionálna učiteľská iniciatíva pre Afriku).

b.Ázijsko-tichomorský región

Ázia neustále napreduje v ambícii stať sa lídrom svetového hospodárstva. EÚ za posledných päť rokov uplatňovala individualizovaný prístup k svojim subregiónom.

V Strednej Ázii vybudovala silné bilaterálne a regionálne partnerstvá. Od prijatia stratégie EÚ pre Strednú Áziu 44 sme zvýšili intenzitu a úroveň našej politickej angažovanosti. Na regionálnej úrovni sa vykonáva plán prehlbovania vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou 45 . Medzi hlavné úspechy dosiahnuté na bilaterálnej úrovni patria memorandá o porozumení v oblasti kritických surovín, ktoré sa uzavreli s Kazachstanom (2022) a Uzbekistanom (2024) 46 .

V stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne z roku 2021 48 sa stanovil rámec partnerstva v tomto regióne. Začali sa realizovať spoločné iniciatívy v kontexte výročných ministerských fór venovaných spolupráci medzi EÚ a indicko-tichomorským regiónom.

EÚ posilnila svoje bilaterálne partnerstvá s Indiou (strategické partnerstvo medzi EÚ a Indiou: plán do roku 2025 49 , partnerstvo medzi EÚ a Indiou v oblasti prepojenosti, Rada EÚ a Indie pre obchod a technológie) a so zvyškom juhoázijského regiónu (bilaterálne iniciatívy Tímu Európa v kombinácii s opatreniami na ďalšiu regionálnu integráciu, ako je hlavná iniciatíva stratégie Global Gateway týkajúca sa energetickej prepojenosti juhoázijského regiónu).

EÚ v roku 2020 nadviazala strategické partnerstvo so Združením národov juhovýchodnej Ázie a v roku 2022 usporiadala jubilejný samit s cieľom pripomenúť si 45 rokov partnerstva. Pri tejto príležitosti oznámila investičný balík v rámci stratégie Global Gateway vo výške 10 miliárd EUR, ktorý je určený pre tento región 50 .

Spolupráca medzi EÚ a Tichomorím sa zameriavala na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť. Zeleno-modrá aliancia EÚ pre Tichomorie 52 , ktorá začala fungovať v roku 2021, bola doplnená o bilaterálne opatrenia.

EÚ okrem toho zlepšila strategický dialóg a technické výmeny s industrializovanými partnermi (napr. partnerstvo v oblasti prepojenosti s Japonskom, spoločné oznámenie o strategickom partnerstve s krajinami Perzského zálivu 53 ). Skúma širšie možnosti spolupráce v rámci stratégie Global Gateway.

c.Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku

Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku sú kľúčovými partnermi pre strategickú autonómiu Európy. Mnohé krajiny v tomto regióne majú potenciál využívať globálne hodnotové reťazce (nachádza sa v nich napr. okolo 60 % identifikovaných celosvetových zásob lítia), no na preklenutie nedostatku investícií potrebujú kapitál, technológie, odbornú prípravu a normy.

Na samite so Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku v júli 2023 zaznel signál o novom začiatku partnerstva: od prirodzených po preferovaných partnerov 55 . EÚ sa zaviazala, že prostredníctvom investičného programu Global Gateway do roku 2027 zmobilizuje pre tento región investície vo výške najmenej 45 miliárd EUR. Portfólio zahŕňa viac ako 130 projektov 56 v odvetviach, ako je energia a vodík z obnoviteľných zdrojov, ochrana oceánov a lesov, kritické suroviny, digitálna transformácia, odolnosť zdravotníctva, vzdelávanie a dopravná infraštruktúra. EÚ zároveň zdvojnásobila úsilie o zapojenie karibských partnerov v rámci troch strategických partnerstiev, a to v oblasti environmentálnej udržateľnosti, v oblasti hospodárskej odolnosti a obchodu a v oblasti správy vecí verejných, bezpečnosti či ľudského rozvoja. Zavedením programu EL PACcTO 2.0 57 posilnila EÚ aj svoju činnosť v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti.

d.Zámorské krajiny a územia

Podpora európskych zámorských krajín a území zahŕňa investície do vzdelávania, posilnenia postavenia mládeže a transformáciu na hospodárstva, ktoré budú zelenšie, modrejšie a digitálnejšie z hľadiska ich integrovanosti. EÚ rozšírila svoju spoluprácu s Grónskom podpísaním memoranda o porozumení týkajúceho sa udržateľných hodnotových reťazcov kritických surovín (v novembri 2023) 59 a otvorením novej kancelárie Komisie v Nuuku (v marci 2024).

Záver

Vzhľadom na náročnejší geopolitický kontext, zmenu klímy a silnú geoekonomickú konkurenciu modernizovala EÚ svoj model rozvojovej spolupráce. Jej medzinárodné partnerstvá sa stali účinným nástrojom na posilnenie odolnosti ako mimo Európy, tak aj v rámci nej. Nový prístup, ktorý má svoj základ v stratégii Global Gateway, umožňuje EÚ čo najúčinnejšie prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja.

EÚ sa súčasne stala globálnym lídrom v oblasti vzdelávania, mládeže a boja proti nerovnostiam, pričom zaviedla nový prístup k riadeniu migrácie a prispôsobila svoju angažovanosť podmienkam panujúcim v nestabilných situáciách. Na splnenie tohto ambiciózneho programu zaviedla jedinečnú prelomovú metódu: prístup „Tím Európa“.

Základy tohto prístupu sa podarilo úspešne položiť. Stratégia Global Gateway sa stala značkou, ktorá si získala uznanie v rámci EÚ aj za jej hranicami. Jej vykonávanie zdarne prebieha vo všetkých regiónoch. Bude potrebné vyvinúť väčšie úsilie, najmä pokiaľ ide o maximálne využívanie súkromných finančných prostriedkov, mobilizáciu zdrojov pre krajiny so strednými príjmami, koordináciu medzi rôznymi zložkami prístupu Tímu Európa a v rámci nich, ako aj presadzovanie tejto značky. Budúce kolégium však bude mať pevné základy umožňujúce, aby úroveň medzinárodných partnerstiev EÚ v kontexte novej hospodárskej zahraničnej politiky ešte vzrástla.

Príloha – Príklady prínosov stratégie Global Gateway

a.Afrika

·Prístav Cotonou: Prístav Cotonou je jedným z najdôležitejších námorných uzlov v západnej Afrike so strategickou polohou medzi mestami Lomé a Lagos. Od roku 2018 je spravovaný spoločnosťou vlastnenou prístavom Antverpy – Bruggy (Port of Antwerp Bruges International), ktorá sa začala venovať jeho modernizácii a rozširovaniu, vďaka čomu sa z prístavu Cotonou stal pilier excelentnosti v oblasti logistiky a digitalizácie. EÚ, Belgicko, Francúzsko a Holandsko už v duchu prístupu Tím Európa zmobilizovali viac ako 200 miliónov EUR na modernizáciu tohto zariadenia, ním poskytovaných služieb, ako aj jeho prepojenia s vnútrozemím. Súčasťou úsilia je zjednodušenie a modernizácia colných postupov, investície do riadenia a zvyšovania konkurencieschopnosti či podpora výstavby nového rybárskeho terminálu.

·Strategické koridory v Afrike: EÚ a členské štáty podporujú udržateľnú dopravu a prepojenosť v subsaharskej Afrike pozdĺž 12 strategických koridorov, a to napríklad ekologizáciou a rozširovaním sietí verejnej dopravy v Dakare a Nairobi, modernizáciou prístavu v Cotonou alebo rekonštrukciou cesty medzi Dakarom a Abidžanom. EÚ zároveň podpísala memorandum o porozumení so Zambiou, s Konžskou demokratickou republikou a Angolou o koridore Lobito.

·Zelený vodík v Namíbii: Namíbia je krajinou bohatou na zdroje veternej a slnečnej energie, ako aj na náleziská vzácnych zemín a iných nerastov. Tieto zdroje by mohli tvoriť základ konkurencieschopného zeleného priemyselného hospodárstva. V roku 2022 bola prvou africkou krajinou, ktorá nadviazala strategické partnerstvo s EÚ v oblasti udržateľných hodnotových reťazcov surovín a vodíka z obnoviteľných zdrojov. Plán vykonávania bol schválený na fóre Global Gateway v roku 2023. Strategické partnerstvo sa vykonáva prostredníctvom iniciatívy Tímu Európa spájajúcej EÚ, EIB, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Fínsko. Identifikovalo sa sedem projektov v oblasti zeleného vodíka s celkovými potenciálnymi investíciami v hodnote až 20 miliárd EUR. EÚ popri tom podporuje národný program pre zelený vodík so zameraním na zosúladenie právnych predpisov, budovanie kapacít a rozvoj zručností. Stratégia Global Gateway zároveň tvorí rámec spolupráce medzi prístavom Rotterdam, prístavom Antverpy – Bruggy a orgánom Namport, ktorý je zodpovedný za namíbijské prístavy.

·Iniciatíva Afriky a EÚ v oblasti zelenej energie: Spolupráca zameraná na energetickú transformáciu výrazne pokročila prostredníctvom iniciatívy Tímu Európa venovanej iniciatíve EÚ a Afriky v oblasti zelenej energie, ktorá sa začala realizovať v roku 2022. Podieľa sa na nej 12 členských štátov, EIB a EBOR, pričom doteraz bolo na roky 2021 – 2027 prisľúbených vyše 20 miliárd EUR, z ktorých 3,4 miliardy EUR predstavujú prostriedky, ktoré vyčlenila EÚ. Identifikovalo sa významné množstvo investícií do energetiky s rôznou úrovňou ich splatnosti.

·Partnerstvá pre spravodlivú energetickú transformáciu so Senegalom a s Južnou Afrikou: Cieľom týchto partnerstiev je urýchliť dekarbonizáciu hospodárstiev týchto partnerských krajín a podporiť spravodlivú energetickú transformáciu.

·Strategické partnerstvo v oblasti hodnotových reťazcov surovín s Namíbiou, Konžskou demokratickou republikou, so Zambiou a s Rwandou: Afrika je kontinent bohatý na suroviny, ktoré sú kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu. Cieľom partnerstiev vytvorených v kontexte vonkajšej dimenzie politiky EÚ v oblasti surovín je rozvíjať v partnerských krajinách pridanú hodnotu a zaistiť bezpečné a udržateľné dodávky surovín a rafinovaných produktov. Tieto partnerstvá podporujú miestny rozvoj hodnotových reťazcov v sektore ťažby a uľahčujú investície a možnosti financovania určené na modernizáciu miestnych priemyselných odvetví. Stratégia Global Gateway podporuje vykonávanie týchto partnerstiev.

·Modré hospodárstvo: V Tanzánii sa v rámci Tímu Európa realizuje iniciatíva v oblasti modrého hospodárstva, ktorá je zameraná na: i) ochranu životného prostredia a klimaticky odolné udržateľné riadenie pobrežných ekosystémov; ii) podporu udržateľných podnikov s vysokým počtom zamestnancov v rámci modrého hospodárstva vrátane produktívneho využívania morských a pobrežných ekosystémov; iii) transformačné riadenie a politické reformy.

·Partnerstvo v oblasti lesného hospodárstva s Konžskou republikou, Ugandou a Zambiou: Cieľom partnerstva je komplexne a integrovane riešiť lesohospodárske otázky. Partnerstvo pomáha chrániť a obnovovať lesy a zabezpečovať ich udržateľné využívanie a obhospodarovanie. Podporuje pri tom dobrú správu lesov, posilňuje hodnotové reťazce lesného hospodárstva, stimuluje stabilné a legálne podnikateľské prostredie a zabezpečuje udržateľnosť obchodu s lesníckymi výrobkami a inými komoditami, ktoré sú príčinou odlesňovania.

·Balíky opatrení v oblasti digitálneho hospodárstva s Nigériou, Keňou a Konžskou demokratickou republikou: Balíkmi digitálneho hospodárstva pomáha EÚ posilňovať prepojenosť, zručnosti a inkluzívnu správu vecí verejných v digitálnych odvetviach partnerských krajín. V Keni sa tento balík bude vykonávať prostredníctvom iniciatívy Tímu Európa v oblasti digitalizácie zameranej na človeka.

·Digitálne hospodárstvo a spoločnosť pre subsaharskú Afriku:: EÚ prostredníctvom iniciatívy Tímu Európa zameranej na digitálne hospodárstvo a spoločnosť pre subsaharskú Afriku podporuje a presadzuje digitálnu transformáciu Afriky. Usiluje sa o to riešením otázok prepojenosti, správy vecí verejných, podnikania a zručností, a to aj v rámci africkej pobočky centra digitalizácie pre rozvoj (Digital for Development Hub Africa).

·Výroba vakcín v Afrike: Iniciatíva Tímu Európa v oblasti výroby a sprístupňovania vakcín, liekov a zdravotníckych technológií podporuje úsilie Africkej únie zamerané na podporu miestnej výroby vakcín a širšieho prístupu k zdravotníckym výrobkom. Doteraz sa vďaka nej zmobilizovali viac ako 2 miliardy EUR z rozpočtu EÚ a jej členských štátov vrátane podpory akcelerátora výroby vakcín v Afrike. Táto iniciatíva sa týka strany ponuky (výroby), strany dopytu (odberu) a priaznivého prostredia, o čom svedčí príklad z Rwandy: v decembri 2023 sa v jej hlavnom meste Kigali otvorilo prvé zariadenie na výrobu mRNA vakcín a v apríli 2023 bola na Rwandskej univerzite otvorená výučba biotechnologických programov. Cieľom projektu MADIBA (Manufacturing in Africa for Disease Immunisation and Building Autonomy – Výroba v Afrike v záujme imunizácie chorôb a budovania autonómie), ktorý sa realizuje v Senegale, je začať v roku 2025 s výrobou vakcín. V Južnej Afrike sa už v podniku Aspen Pharmacare začali vyrábať vakcíny proti ochoreniu COVID-19. V Ghane sa spoločnosť DEK Vaccines Limited chystá uviesť do prevádzky zariadenie na plnenie a finalizáciu s očakávaným začiatkom výroby v roku 2025.

·Regionálna učiteľská iniciatíva pre Afriku: Afrika bude potrebovať viac ako 15 miliónov ďalších učiteľov, aby sa na tomto kontinente do roku 2030 podarilo zabezpečiť všeobecné základné a stredoškolské vzdelanie. Regionálna učiteľská iniciatíva pre Afriku, ktorá sa začala realizovať v januári 2023, spája EÚ a viacero členských štátov EÚ, Africkú úniu a UNESCO. Pomáha riešiť problém nedostatku učiteľov a dosiahnuť kompetentnejšiu, motivovanejšiu a inkluzívnejšiu učiteľskú pracovnú silu schopnú ponúkať kvalitné vzdelávanie.

·Zručnosti motivované príležitosťami a odborné vzdelávanie a príprava v Afrike: Cieľom iniciatívy Tímu Európa, ktorá je zameraná na zručnosti motivované príležitosťami a odborné vzdelávanie a prípravu v Afrike, je identifikovať dôstojné pracovné príležitosti a požadované zručnosti s cieľom náležite zamerať intervencie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na úrovni krajín.

b.Ázijsko-tichomorský región

·Transkaspický dopravný koridor: V rámci stratégie Global Gateway sa EÚ usiluje o premenu transkaspického dopravného koridoru na modernú, konkurencieschopnú a efektívnu trasu, vďaka ktorej bude dopravné prepojenie z Európy do Ázie trvať najviac 15 dní. Koridor posilní úlohu Strednej Ázie ako dopravného uzla a podporí hospodársku spoluprácu a regionálnu integráciu medzi piatimi stredoázijskými krajinami, pričom tento región zároveň užšie prepojí s Európou. EÚ, členské štáty a európske finančné inštitúcie budú v duchu prístupu Tímu Európa transformáciu transkaspického dopravného koridoru podporovať prostredníctvom rôznych regionálnych programov, ako aj operácií kombinovaného financovania a záruk za úvery. Účastníci fóra investorov do dopravného prepojenia medzi EÚ a Strednou Áziou, ktoré sa uskutočnilo v januári 2024, sa zaviazali zmobilizovať 10 miliárd EUR (prebiehajúce a plánované investície) s cieľom zabezpečiť udržateľnú dopravnú prepojenosť v Strednej Ázii s prihliadnutím na štúdiu uverejnenú v júni 2023 60 . Koordinačná platforma začala fungovať v Astane v júni 2024.

·Udržateľná urbanizácia a zelená mestská mobilita v Indii: EÚ podporuje obnovu mestskej infraštruktúry so zameraním na integrované nakladanie s odpadom a klimaticky priaznivú správu miest. Patrí sem zavedenie integrovaných, udržateľných a energeticky účinných železničných systémov metra v mestách Surat a Ahmedabád.

·Rozvoj prístavu Lumut v Malajzii: Projekt prímorského priemyselného mesta, ktorý je zameraný na transformáciu prístavu Lumut z prístavu určeného na veľkoobjemové prekládky na viacúčelový kontajnerový prístav. Ďalším cieľom projektu je vytvorenie zeleného priemyselného a logistického komplexu špecializovaného na výrobu vodíka, energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľného odvetvia so sprostredkovateľským a s odberateľským segmentom.

·Strategické partnerstvo v oblasti hodnotových reťazcov surovín s Kazachstanom a Uzbekistanom: Stratégia Global Gateway podporuje vykonávanie partnerstiev s krajinami Strednej Ázie, ktoré sú bohaté na suroviny. EÚ podpísala memorandá o porozumení týkajúce sa strategických partnerstiev v oblasti kritických surovín s Kazachstanom (2022) a Uzbekistanom (2024).

·Energetická prepojenosť v južnej Ázii: výstavba solárnych fotovoltických elektrární, vodných elektrární a prenosových vedení na prepojenie elektrizačnej sústavy cez Bhután, rozšírenie prenosového vedenia medzi obcou Chilime a povodím rieky Trishuli a projekt prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Dudh Koshi v Nepále, podpora rozvoja regionálneho trhu s energiou a investičného prostredia v Bangladéši, Bhutáne, Indii a Nepále.

·Iniciatíva Tímu Európa zameraná na prechod na zelenú energiu v Bangladéši: Iniciatíva slúži na podporu zelenej transformácie Bangladéša prostredníctvom investícií do výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Počas fóra Global Gateway 2023 podpísali Bangladéš a EÚ dohody v hodnote 400 miliónov EUR týkajúce sa projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj dohody o piatich ďalších kooperačných opatreniach v hodnote 70 miliónov EUR na podporu vzdelávania, dôstojnej práce, zelenej výstavby, elektronickej správy vecí verejných a predchádzania rodovo motivovanému násiliu.

·Partnerstvo s Indonéziou a Vietnamom pre spravodlivú energetickú transformáciu: Cieľom týchto partnerstiev je urýchliť dekarbonizáciu hospodárstiev týchto partnerských krajín a podporiť spravodlivú energetickú transformáciu.

·Výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne v oblasti Bac Ai vo Vietname: Cieľom tohto projektu, ktorý bol vypracovaný v kontexte partnerstva pre spravodlivú energetickú transformáciu, je pomôcť vietnamskej vláde vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň so systémom pozostávajúcim zo štyroch jednotiek. Tento nový systém bude mať celkovú kapacitu 1 200 megawattov.

·Systém kaskádových vodných elektrární na fidžijských tokoch Qaliwana a Vatutokotoko: EIB bude podporovať výstavbu systému kaskádových vodných elektrární na tokoch Qaliwana a Vatutokotoko s cieľom zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Fidži, a tak výrazne znížiť jeho závislosť od fosílnych palív.

·Partnerstvo v oblasti lesného hospodárstva s Mongolskom: Hlavným cieľom partnerstva je riešiť ochranu, obnovu, ako aj udržateľné obhospodarovanie a využívanie mongolských lesov. Predsedníčka Komisie a mongolský prezident v novembri 2022 podpísali v kontexte partnerstva v oblasti lesného hospodárstva memorandum o porozumení.

·Zeleno-modrá aliancia pre Tichomorie a Východný Timor v rámci iniciatívy Tímu Európa: Iniciatíva sa týka 15 ostrovných krajín (vrátane Papuy-Novej Guiney a Východného Timoru) a troch francúzskych zámorských krajín a území. Jej cieľom je presadzovanie ambícií v oblasti klímy a udržateľné využívanie tichomorského prírodného kapitálu.

·Digitálna transformácia na Filipínach: Program Copernicus na Filipínach je prvým programom EÚ týkajúcim sa pozorovania Zeme, ktorý slúži na účely riadenia rizika katastrof v juhovýchodnej Ázii. Súčasťou tejto iniciatívy, ktorá vychádza z partnerstva s Európskou vesmírnou agentúrou 61 , je zriadenie dátového centra, ktorého hostiteľskou organizáciou je Filipínska vesmírna agentúra. Prístup k satelitným údajom by mal pomôcť zlepšiť environmentálny manažment a zmierniť vplyvy zmeny klímy. EÚ a jej členské štáty konajúce v rámci prístupu Tímu Európa zároveň vďaka balíku opatrení v oblasti digitálneho hospodárstva pomôžu Filipínam zmodernizovať infraštruktúru prepojenosti s cieľom zabezpečiť lepší prístup k údajom programu Copernicus. Balíkom sa zabezpečí budovanie kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zavádzanie sietí 5G, financovanie štipendií a uľahčovanie technických výmen.

c.Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku

·Elektromobilita v Kostarike: Cieľom národného plánu dekarbonizácie Kostariky je dosiahnuť do roku 2050 hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, a to s primárnym zameraním na odvetvie dopravy. V kontexte investičného programu Global Gateway pre krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku ponúka EÚ spolu s Portugalskom, Španielskom, Francúzskom, Nemeckom, Švédskom a Holandskom v rámci prístupu Tímu Európa technickú, finančnú a priemyselnú podporu zameranú na pomoc Kostarike pri elektrifikácii jej verejnej dopravy. Patrí sem modernizácia autobusového systému, elektrifikácia osobných vlakov a zlepšenie infraštruktúry pre elektromobilitu.

·Rozvoj využívania vodíka z obnoviteľných zdrojov v Čile: Iniciatíva Tímu Európa pre vodík z obnoviteľných zdrojov v Čile  slúži na podporu dekarbonizácie čilského hospodárstva a vytvára zelené pracovné miesta a obchodné príležitosti pre čilské a európske spoločnosti. Zároveň pomáha uspokojovať vlastný európsky dopyt po dovoze zeleného vodíka. Urýchľuje súkromné investície, podporuje rozvoj infraštruktúry, presadzuje únijné normy a environmentálne, sociálne a právne štandardy, prispieva k transferu technológií, regulačnej reforme a odbornej príprave. Prístavy Rotterdam, Antverpy a Hamburg podpísali memorandá o porozumení s čilským ministerstvom pre energetiku. Technickú pomoc poskytuje aj EÚ a jej členské štáty.

·Digitálna aliancia EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku: Táto aliancia, ktorá začala fungovať v marci 2023, zahŕňa všetky aspekty digitálnej transformácie vrátane rozšírenia optického kábla Bella (Building the Europe Link to Latin America and the Caribbean – Budovanie prepojenia Európy s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku), digitálneho nosného prepojenia, spolupráce v oblasti výskumu, regionálnej stratégie programu Copernicus, digitálneho akcelerátora medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku a politického dialógu o kybernetickej bezpečnosti.

·Prepojenosť a digitálna transformácia v Kolumbii: Podpora vládnej iniciatívy na zlepšenie prepojenia, ktorej cieľom je zvýšiť podiel digitálne pripojeného obyvateľstva z 50 % na 85 %, si vyžaduje kombináciu verejných politík, verejných a súkromných investícií, technológií, ako aj zapojenie komunít. EÚ rozvíja intenzívny dialóg s vnútroštátnymi inštitúciami, členskými štátmi EÚ a ich podnikmi.

·Premena riasy rodu Sargassum na hospodársku príležitosť: V rámci investičného programu Global Gateway realizovaného v spolupráci medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku spustila EÚ spolu s EIB, Francúzskom, Nemeckom, Španielskom a Fínskom iniciatívu v rámci Tímu Európa, ktorej cieľom je znížiť škody spôsobované riasou rodu Sargassum a začleniť jej využívanie do obehového hospodárstva (napr. do výroby kozmetiky, hnojív či biomasy). Medzi prvky iniciatívy patrí výskum, politický a normatívny rámec, výmena poznatkov, monitorovanie a vypracúvanie prognóz, uľahčovanie investícií súkromného sektora a verejné investície.

·Riešenie problému znečistenia v povodí rieky Motagua: Rieka Motagua je jednou z riek, ktoré sú celosvetovo najviac znečistené plastmi, pričom sa jej každoročne pripisujú asi dve percentá celosvetového znečistenia v dôsledku emisií plastov priplavených do oceánov. EÚ sa v rámci prístupu Tímu Európa sa zameriava na zlepšenie systémov kanalizácie na obecnej úrovni a výstavbu čistiarní odpadových vôd.

·Partnerstvo pre odolnosť v oblasti zdravia a výrobu vakcín: EÚ toto partnerstvo nadviazala s cieľom posilniť a harmonizovať regulačné prostredie a rozvíjať integráciu trhu so zdravotníckymi výrobkami.

·Globálna iniciatíva zelených dlhopisov v Dominikánskej republike: Vláda Dominikánskej republiky v kontexte jej prebiehajúcej spolupráce s EÚ v júli 2024 úspešne vydala svoj prvý štátny zelený dlhopis.

d.Zámorské krajiny a územia

·Strategické partnerstvo v oblasti hodnotových reťazcov surovín s Grónskom: V novembri 2023 došlo k podpísaniu memoranda o porozumení. EÚ sa bude usilovať o podporu a uľahčovanie investícií do kritických surovín Grónska, čo mu pomôže pri diverzifikácii jeho hospodárstva.

(1)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/team-europe-initiatives_sk

(2)

  https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/stronger-europe-world/global-gateway_sk

(3)

  https://capacity4dev.europa.eu/resources/team-europe-tracker_en

(4)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/global-gateway-flagship-projects_en

(5)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/funding-and-technical-assistance/funding-instruments/european-fund-sustainable-development-plus_en

(6)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/eu-business-fora_en

(7)

Indonézia, Senegal, Južná Afrika, Vietnam.

(8)

  https://www.cop28.com/en/global-renewables-and-energy-efficiency-pledge

(9)

S Kanadou, Ukrajinou, Namíbiou, Kazachstanom, Argentínou, Čile, Konžskou demokratickou republikou, so Zambiou, s Grónskom, Rwandou, Nórskom, Uzbekistanom, Austráliou a so Srbskom.

(10)

S Mongolskom, Hondurasom, Guyanou, Konžskou republikou, Ugandou, so Zambiou.

(11)

  https://www.itu.int/itu-d/reports/statistics/2022/11/24/ff22-internet-use/

(12)

S Nigériou, Keňou, Konžskou demokratickou republikou, Filipínami a Kolumbiou.

(13)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/lobito-corridor-connecting-democratic-republic-congo-and-zambia-global-markets-angola_en

(14)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/news/global-gateway-eu-and-central-asian-countries-agree-building-blocks-develop-trans-caspian-transport-2024-01-30_en

(15)

  https://health.ec.europa.eu/latest-updates/first-delivery-mpox-vaccine-doses-arrives-democratic-republic-congo-2024-09-05_en

(16)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7153

(17)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/team-europe-initiatives/team-europe-initiative-manufacturing-and-access-vaccines-medicines-and-health-technologies-africa_en

(18)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/global-gateway-high-level-event-education_en

(19)

  https://www.oecd.org/en/publications/states-of-fragility-2022_c7fedf5e-en.html

(20)

  https://www.eeas.europa.eu/eeas/integrated-approach-external-conflicts-and-crises_en

(21)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/funding-and-technical-assistance/funding-instruments/trust-funds_en#the-eu-emergency-trust-fund-for-africa-eutf

(22)

Iniciatíva Tímu Európa pre trasu cez atlantické/západné Stredozemie spája EÚ, Belgicko, Českú republiku, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Španielsko, Švajčiarsko, Alžírsko, Mauritániu, Maroko, Senegal, Gambiu, Burkinu Faso, Ghanu, Guineu, Pobrežie Slonoviny, Mali, Niger, Nigériu. Iniciatíva Tímu Európa pre trasu cez centrálne Stredozemie spája EÚ, Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Českú republiku, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Maltu, Holandsko, Španielsko, Švajčiarsko, Burkinu Faso, Čad, Egypt, Líbyu, Niger, Etiópiu, Eritreu, Somálsko, Sudán, Tunisko, Pobrežie Slonoviny, Guineu, Nigériu.

(23)

  https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/pact-migration-and-asylum_sk

(24)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_1335

(25)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_24_3161

(26)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_6081

(27)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_3801

(28)

  https://www.g20.org/en/tracks/sherpa-track/hunger-and-poverty

(29)

  https://unfccc.int/ ; https://www.cbd.int/cop

(30)

  https://www.un.org/bbnjagreement/en

(31)

  https://sdgs.un.org/conferences/sids2024

(32)

  https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/samoa-agreement/

(33)

  https://www.eeas.europa.eu/eeas/eu-action-plan-human-rights-and-democracy-0_en

(34)

  https://www.un.org/sustainabledevelopment/inequality/

(35)

  https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/2faa22b4-a8fb-11ed-b508-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-280515442#:~:text=The%20I-Marker%20is%20a%20fundamental%20tool%20for%20the,inequality%20reduction%20is%20an%20objective%20of%20development%20intervention

(36)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_2184

(37)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/youth/youth-sounding-board_en

(38)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_22_5882

(39)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/events/human-rights-based-approach-eu-toolbox-placing-rights-holders-centre-international-partnerships-2021-09-16_en

(40)

  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020JC0004

(41)

  https://www.consilium.europa.eu/media/54412/final_declaration-en.pdf

(42)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_6683

(43)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/regional-teachers-initiative-africa_en

(44)

  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/06/17/central-asia-council-adopts-a-new-eu-strategy-for-the-region/

(45)

  https://www.eeas.europa.eu/eeas/eu-central-asia-19th-ministerial-meeting-held-luxembourg-23-october-2023_en

(46)

  https://global-gateway-forum.ec.europa.eu/news/global-gateway-forum-eu-and-uzbekistan-forge-strategic-alliance-critical-raw-materials-partnership-2023-10-25_en

(47)

  https://transport.ec.europa.eu/transport-themes/international-relations/study-sustainable-transport-connections-central-asia_en

(48)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_21_4709

(49)

  https://www.consilium.europa.eu/media/45026/eu-india-roadmap-2025.pdf

(50)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7678

(51)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/digital-transformation-and-connectivity-initiative-philippines_en

(52)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/green-blue-alliance-pacific_en

(53)

  https://www.eeas.europa.eu/eeas/joint-communication-%E2%80%9Cstrategic-partnership-gulf%E2%80%9D_en

(54)

  https://global-gateway-forum.ec.europa.eu/news/global-gateway-forum-eu-and-costa-rica-strengthen-their-partnership-advances-secure-connectivity-2023-10-24_en

(55)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_3045

(56)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/initiatives-region/initiatives-latin-america-and-caribbean_en

(57)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/news/new-means-fight-transnational-crime-between-eu-and-latin-america-and-caribbean-launch-el-paccto-20-2024-03-12_en

(58)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/news-and-events/news/cop28-eu-joins-forces-latin-america-and-caribbean-combat-sargassum-and-make-it-economic-opportunity-2023-12-06_en#:~:text=Under%20the%20EU%2DLAC%20Global,algae%20and%20integrate%20them%20into

(59)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_6166

(60)

  https://transport.ec.europa.eu/transport-themes/international-relations/study-sustainable-transport-connections-central-asia_en

(61)

  https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/global-gateway/digital-transformation-and-connectivity-initiative-philippines_en