EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 10. 2023

COM(2023) 589 final

2023/0360(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, pokiaľ ide o zmenu dohovoru

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Spoločný výbor Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „spoločný výbor“) má v úmysle prijať rozhodnutie o zmene dohovoru. Tento návrh rozhodnutia Rady sa týka pozície, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo výbore

2.Kontext návrhu

2.1.Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu 

Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu 1 sa zavádzajú ustanovenia o pôvode tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných dohôd uzatvorených medzi zmluvnými stranami.

Paneuro-stredomorský systém kumulácie pôvodu umožňuje uplatňovanie diagonálnej kumulácie medzi 25 zmluvnými stranami dohovoru: Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom, Švajčiarskom, Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínou 2 , Sýriou, Tuniskom, Tureckom, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Severným Macedónskom, Čiernou Horou, Srbskom, Kosovom 3*, Faerskými ostrovmi, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou. Stanovuje sa ním multilaterálny rámec pravidiel pôvodu pre sieť dohôd o voľnom obchode a uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v týchto dohodách. Dohovor nadobudol platnosť vo vzťahu k Únii 1. mája 2012.

2.2.Spoločný výbor

Spoločný výbor zriadený článkom 3 ods. 1 dohovoru prijíma zmeny dohovoru a jeho dodatkov, spravuje ho a zabezpečuje jeho riadne vykonávanie v súlade s článkom 4 dohovoru. V súlade s článkom 12 rokovacieho poriadku spoločného výboru sa rozhodnutia spoločného výboru prijímajú jednomyseľným hlasovaním zmluvných strán, pre ktoré dohovor nadobudol platnosť a ktoré sú prítomné alebo zastúpené na zasadnutí spoločného výboru.

Zmluvné strany, pre ktoré dohovor nadobudol platnosť, majú hlasovacie práva. Každá zmluvná strana má jeden hlas.

2.3.Pripravovaný akt spoločného výboru

Postup pozmeňovania dohovoru sa začal v roku 2012 a uskutočňuje sa v rámci pracovnej skupiny, ktorá zasadá aspoň dvakrát ročne. Členské štáty boli do tohto postupu pravidelne zapájané prostredníctvom rôznych fór (skupina colných expertov – sekcia pôvodu, pracovná skupina Rady pre colnú úniu, Výbor pre obchodnú politiku).

Pripravovaným aktom sa ukončí revízia pravidiel pôvodu dohovoru. Po prvom pokuse na svojom 9. zasadnutí 27. novembra 2019 sa spoločný výbor rozhodol odložiť hlasovanie s cieľom dosiahnuť jednomyseľnosť v neskoršej fáze vzhľadom na výhrady niektorých zmluvných strán. EÚ bude tieto výhrady naďalej riešiť na dvojstrannom základe a dosiahne dohodu pred nadobudnutím platnosti revidovaného dohovoru. Tieto výhrady sú založené na možnosti využívať určité obmedzené výnimky z pravidiel pôvodu.

Ostatné zmluvné strany dohovoru súbežne zaviedli obsah revízie pravidiel pôvodu do svojich dvojstranných protokolov o pravidlách pôvodu na prechodnom základe, pričom čakajú na prijatie nových pravidiel pôvodu dohovoru.

Spoločný výbor má na svojom 15. zasadnutí, ktoré sa uskutoční 29. novembra 2023, prijať rozhodnutie o zmene dohovoru („pripravovaný akt“).

Cieľom pripravovaného aktu je zmeniť pravidlá pôvodu tak, aby lepšie zodpovedali hospodárskej realite. Pripravovaný akt sa stane pre zmluvné strany záväzným v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. a), v ktorom sa stanovuje: „Spoločný výbor prijíma rozhodnutím zmeny a doplnenia k tomuto dohovoru vrátane zmien a doplnení k dodatkom.“ V článku 4 ods. 3 písm. a) poslednej vete sa navyše stanovuje: „Rozhodnutia uvedené v tomto odseku uvedú zmluvné strany do účinnosti v súlade s vlastnými právnymi predpismi.“

Zmeny dohovoru by mali nadobudnúť platnosť 1. januára 2025.

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

3.1.Podrobnosti týkajúce sa zmenených pravidiel pôvodu

a)Odchýlky

b)Úplne získané výrobky – podmienky pre plavidlá

Takzvané podmienky pre plavidlá obsiahnuté v zmenenom súbore pravidiel sú jednoduchšie a umožňujú väčšiu flexibilitu (článok 3 ods. 2). V porovnaní so súčasným znením sa vypustili určité podmienky (napr. osobitné požiadavky na posádku), zatiaľ čo iné sa zmenili, aby sa poskytla väčšia voľnosť (napr. vlastníctvo).

c)Dostatočné opracovanie alebo spracovanie – na priemernom základe

Zmenený súbor pravidiel poskytuje vývozcovi flexibilitu požiadať colné orgány o povolenie, aby mohol ceny výrobku zo závodu a hodnotu použitých nepôvodných materiálov vypočítať na priemernom základe s cieľom zohľadniť výkyvy v nákladoch a výmenných kurzoch (článok 4 ods. 3 až 6). To by malo vývozcom priniesť lepšiu predvídateľnosť.

d)Tolerancia

Súčasná tolerancia je stanovená na 10 % hodnoty ceny výrobku zo závodu (článok 5).

V navrhovanom texte sa pre poľnohospodárske výrobky stanovuje tolerancia 15 % čistej hmotnosti výrobku a pre priemyselné výrobky tolerancia 15 % ceny výrobku zo závodu (článok 5).

Toleranciou vyjadrenou v hmotnosti sa zavádza objektívnejšie kritérium a prahová hodnota na úrovni 15 % by mala poskytnúť dostatočnú mieru zhovievavosti. Zároveň sa tak zabezpečí, aby kolísanie medzinárodných cien komodít nemalo vplyv na pôvod poľnohospodárskych výrobkov.

e)Kumulácia

Navrhovaný text (článok 7) zachováva existujúcu diagonálnu kumuláciu na pôvodné materiály pre všetky výrobky.

Okrem toho sa v ňom stanovuje všeobecná diagonálna úplná kumulácia pre všetky výrobky s výnimkou textílií a odevov kapitol 50 – 63 harmonizovaného systému (ďalej len „HS“).

V prípade výrobkov kapitol 50 – 63 HS sa v navrhovanom texte stanovuje len dvojstranná úplná kumulácia. A napokon budú mať zmluvné strany možnosť dohodnúť sa na rozšírení všeobecnej diagonálnej úplnej kumulácie aj na výrobky kapitol 50 – 63 HS.

f)Účtovné delenie

Podľa súčasných pravidiel (článok 20) môžu colné orgány povoliť účtovné delenie, ak „v spojitosti s oddeleným skladovaním [...] vznikajú značné náklady alebo praktické ťažkosti“. Zmenené pravidlo (článok 12) stanovuje, že colné orgány môžu povoliť účtovné delenie „ak sa [...] používajú pôvodné a nepôvodné zastupiteľné materiály“.

Vývozca už nebude musieť žiadosť o povolenie na účtovné delenie odôvodniť tým, že pri oddelenom skladovaní vznikajú značné náklady alebo praktické ťažkosti; postačí uviesť, že sa používajú zastupiteľné materiály.

Pôvodné a nepôvodné zásoby cukru sa už nebudú musieť skladovať fyzicky oddelené bez ohľadu na to, či je cukor materiálom alebo konečným výrobkom. 

g)Územný princíp

Súčasné pravidlá (článok 11) za určitých podmienok umožňujú určité opracovanie alebo spracovanie uskutočnené mimo daného územia, s výnimkou výrobkov kapitol 50 až 63 HS. Navrhované pravidlá (článok 13) už neobsahujú vylúčenie textílií.

h)Nepozmeňovanie

Navrhované pravidlo o nepozmeňovaní (článok 14) nahrádza ustanovenia o priamej doprave. Tým sa takisto vytvoria zhovievavejšie podmienky pre pohyb pôvodných výrobkov medzi zmluvnými stranami. Toto pravidlo by malo zabrániť situáciám, v ktorých sa výrobkom, pri ktorých neexistuje pochybnosť o statuse pôvodu, neprizná preferenčná sadzba pri dovoze, pretože nie sú splnené formálne požiadavky uvedené v ustanovení o priamej doprave.

i)Zákaz vrátenia cla alebo oslobodenia od cla

Podľa súčasných pravidiel (článok 14) sa všeobecná zásada zákazu vrátenia cla uplatňuje na materiály použité pri výrobe akéhokoľvek výrobku. Podľa zmenených pravidiel (článok 16) sa tento zákaz v prípade všetkých výrobkov ruší; výnimku predstavujú materiály používané pri výrobe výrobkov, ktoré patria do kapitoly 50 až 63 HS (textílie a odevy). V texte sa však stanovuje niekoľko výnimiek zo zákazu vrátenia cla aj pri týchto výrobkoch.

j)Dôkaz o pôvode

Zmenenými pravidlami (článok 17 ods. 1) sa zavádza jednotný typ dôkazu o pôvode (EUR.1 alebo vyhlásenie o pôvode) namiesto súčasného dvojakého prístupu EUR.1 a EUR.MED. Výrazne sa tým zjednodušuje daný systém. Malo by to viesť tiež k lepšiemu dodržiavaniu predpisov zo strany hospodárskych subjektov tým, že sa vyhnú chybám z dôvodu zložitých pravidiel. Colným orgánom by to zároveň malo uľahčiť riadenie. Zmena by pritom nemala mať vplyv na kapacitu overovať dôkazy o pôvode, ktorá zostáva rovnaká.

Zmenené pravidlá (článok 17 ods. 3) zahŕňajú aj možnosť dohodnúť sa na uplatňovaní systému registrovaných vývozcov (REX). Títo vývozcovia registrovaní v spoločnej databáze budú zodpovední za to, že si sami vyhotovia potvrdenie o pôvode bez toho, aby podliehali postupu pre schváleného vývozcu. Potvrdenie o pôvode bude mať rovnakú právnu hodnotu ako vyhlásenie o pôvode alebo sprievodné osvedčenie EUR.1. V zmenených pravidlách sa stanovuje aj budúca možnosť uplatňovať elektronicky vydávané osvedčenia o pôvode (článok 17 ods. 4).

k)Platnosť dôkazu o pôvode

Navrhuje sa predĺžiť obdobie platnosti dôkazu o pôvode zo 4 na 10 mesiacov (článok 23). Umožní to takisto vytvoriť zhovievavejšie podmienky pre pohyb pôvodných výrobkov medzi zmluvnými stranami.

3.2.Podrobnosti o zmenenom zozname pravidiel

3.2.1.Poľnohospodárske výrobky

a)Hodnota a hmotnosť

Limit pre nepôvodné materiály bol vyjadrený len ako hodnota. Nové prahové hodnoty sú vyjadrené ako hmotnosť, aby sa predišlo vplyvu kolísania cien a meny (napr. ex-kapitoly 19, 20, položky 2105, 2106), pričom sa vypustili určité limity pre nepôvodný cukor (napr. kapitola 8 alebo položka 2202 HS). 

Zmenený súbor pravidiel obsahuje zvýšenú prahovú hodnotu pre maximálnu hmotnosť nepôvodných materiálov (z 20 % na 40 %) a pri niektorých položkách sa pre hospodárske subjekty zavádza možnosť zvoliť si buď hodnotu, alebo hmotnosť. Kapitolami a položkami HS, ktorých sa dotýka zmena, sú najmä tieto: ex-1302, 1704 (alternatívne pravidlo založené na hmotnosti alebo na hodnote), 1806 (alternatívne pravidlo založené na hmotnosti alebo na hodnote) a 1901.

b)Úprava pravidiel pre získavanie zdrojov

Na iné poľnohospodárske výrobky (t. j. rastlinné oleje, orechy, tabak) sa vzťahujú flexibilnejšie pravidlá prispôsobené hospodárskej realite, čo platí najmä pre kapitoly 14, 15, 20 (vrátane položky 2008), 23 a 24 HS. Zmenený súbor pravidiel prináša rovnováhu medzi regionálnymi a globálnymi zdrojmi (kapitoly 9 a 12 HS). Pravidlá boli takisto zjednodušené (zníženie počtu výnimiek) v kapitolách 4, 5, 6, 8, 11 a ex-13 HS.

3.2.2.Priemyselné výrobky (okrem textílií)

Navrhovaný kompromis obsahuje značné zmeny v porovnaní so súčasnými pravidlami dohovoru s cieľom zosúladiť ich s nedávnymi dohodami EÚ o voľnom obchode:

–Súčasné pravidlo pre kapitolu obsahuje v prípade viacerých výrobkov dvojitú kumulatívnu podmienku. To sa teraz mení na jedinú podmienku (kapitoly 74, 75, 76, 78 a 79 HS).

–Veľký počet osobitných pravidiel, ktoré sa odchyľujú od pravidla pre kapitolu, bol vypustený (kapitoly 28, 35, 37, 38 a 83 HS). Tento horizontálnejší prístup prinesie jednoduchšie prostredie pre subjekty a colné orgány.

–Väčšina pravidiel sa stala flexibilnejšími, čo umožňuje viac nepôvodných vstupov s cieľom zohľadniť novú hospodársku realitu a postupnú integráciu priemyslu krajín, na ktoré sa dohovor vzťahuje, do globálnych hodnotových reťazcov a zároveň zabezpečiť, aby sa v oblasti, na ktorú sa dohovor vzťahuje, vykonávalo významné spracovanie. Vo všeobecnosti v prípade priemyselných výrobkov môžu výrobcovia získať až 50 % nepôvodných materiálov vyjadrených ako percentuálny podiel ceny výrobku zo závodu v porovnaní s 25 – 40 % povolenými podľa súčasného dohovoru. Prahová hodnota nepôvodných materiálov pre automobily sa zmiernila zo 40 na 45 %.

–Okrem toho boli vždy, keď je to relevantné, zahrnuté aj alternatívne pravidlá, vo všeobecnosti zmena pravidla zatriedenia a v prípade chemických výrobkov aj pravidlá spracovania. V dôsledku toho sa pôvod udeľuje splnením jedného alebo dvoch alebo viacerých alternatívnych kritérií, čím sa vývozcovi ponúka viac možností, ako splniť kritérium pôvodu (kapitoly 27, 28 až 40, 42, 44, 70 a 83, 84 a 85).

Všetky tieto zmeny majú za následok aktualizovaný a flexibilnejší zoznam pravidiel, ktoré vo všeobecnosti hospodárskym subjektom, a to najmä malým a stredným podnikom, uľahčia dodržiavanie pravidiel pôvodu. Okrem toho uvedená možnosť použiť priemerný základ za určité obdobie by mohla poskytnúť vývozcom ďalšie zjednodušenie.

3.2.3.Textílie

Pokiaľ ide o textil a odevy, nové pravidlá zachovávajú existujúce možnosti na získanie statusu pôvodu, ktoré však boli preformulované tak, aby odrážali špecifické operácie. Zaviedli sa nové možnosti týkajúce sa pasívneho zušľachťovacieho styku a tolerovaných odchýlok. Pre tieto výrobky sa zaviedli aj nové postupy zakladajúce pôvod, a to najmä pre tkaniny, ktoré by sa tak mohli stať ľahšie dostupné. A poslednou zmenou je, že úplná dvojstranná kumulácia sa bude vzťahovať aj na tieto výrobky. Takáto kumulácia umožní, aby sa spracovanie vykonané na textilných materiáloch (t. j. tkanie, spriadanie atď.) zohľadňovalo vo výrobnom procese v zóne kumulácie.

3.3. Nadobudnutie platnosti

Zmeny dohovoru nadobudnú platnosť 1. januára 2025 alebo v deň, na ktorom sa dohodne spoločný výbor.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ 4 “.

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Spoločný výbor je orgán zriadený dohodou, konkrétne Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.

Akt, ktorý má spoločný výbor prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Pripravovaný akt bude podľa medzinárodného práva záväzný v súlade s článkom 4 ods. 3 Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.

Pripravovaný akt nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec danej dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú spoločnej obchodnej politiky.

Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 207 ods. 3 a článok 207 ods. 4 prvý pododsek ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 207 ods. 3 a článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

5.Vplyv na rozpočet

Zmeny dohovoru sú založené na zásade modernizácie pravidiel pôvodu s cieľom zosúladiť ich s novými trendmi stanovenými v nedávnych dohodách o voľnom obchode. Zmenené pravidlá v dohovore obsahujú najmä prvky zjednodušenia colných postupov a prvky modernizácie, ako napríklad:

–dostatočné opracovanie alebo spracovanie – na priemernom základe: keďže sa cena zo závodu a hodnota nepôvodných materiálov bude počítať na priemernom základe, v ktorom sa zohľadnia výkyvy trhu, vývozcom to poskytne väčšiu predvídateľnosť,

–dôkaz o pôvode: zjednodušuje sa, pretože sa bude používať len jeden druh osvedčenia o pôvode – EUR1,

–platnosť dôkazu o pôvode: predĺžením platnosti zo 4 na 10 mesiacov sa vytvárajú zhovievavejšie podmienky pre pohyb pôvodných výrobkov.

Tieto zmeny dohovoru nemajú žiadny merateľný vplyv na rozpočet EÚ, keďže spočívajú najmä v uľahčení obchodu a konsolidácii moderných postupov zo strany colných orgánov. Týmito zmenami sa zavádza nepovinné zjednodušenie v oblastiach, ktoré zostávajú v právomoci orgánov, bez toho, aby to malo vplyv na podstatu pravidiel (účtovné oddelenie, dôkazy o pôvode, priemerovanie). Niektoré aspekty zjednodušenia (ako napríklad zníženie počtu kritérií pre plavidlá) zabezpečujú väčšiu predvídateľnosť odstránením podmienok, ktoré sú v súčasnosti ťažko kontrolovateľné colnými orgánmi. Iné aspekty, napr. nepozmeňovanie, sa vzťahujú na logistiku bez toho, aby to malo vplyv na podstatu pravidiel.

Hoci sa menia ustanovenia o vrátení cla, zákaz vrátenia cla sa zachováva v sektore textílií a odevov, ktorý zostáva jedným z hlavných sektorov obchodu v zóne, na ktorú sa vzťahuje dohovor. Zmenené pravidlá kodifikujú status quo zachovaním zákazu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje vo vzťahu k niektorým zmluvným stranám. Cieľom navrhovaného zovšeobecnenia úplnej kumulácie v zóne, na ktorú sa vzťahuje dohovor, je posilnenie existujúcich štruktúr obchodu v rámci zóny a ich komplementárnosti. Nemalo by ale mať významný vplyv na vyberané clá EÚ, pretože výrobky, ktoré sú predmetom kumulácie, budú musieť spĺňať požiadavku pre samotný výrobok na pridanú hodnotu v zóne, aby mohli využívať preferencie, ako je to aj v súčasnosti.

Zmeny zoznamu pravidiel v sektore poľnohospodárskych a spracovaných poľnohospodárskych výrobkov pozostávajú najmä z upravenej metodiky bez toho, aby to malo vplyv na podstatu pravidiel. Existujúce prahové hodnoty, ktoré sú v súčasnosti vyjadrené ako hodnota, budú vyjadrené ako hmotnosť. Toto kritérium je objektívnejšie a jednoduchšie na kontrolu zo strany colných orgánov. Zjednodušenie špecifických pravidiel pre jednotlivé priemyselné výrobky by malo mať len obmedzený vplyv na príjmy z ciel, pretože v mnohých prípadoch môžu mať tieto zmeny za následok skôr zmeny krajiny získavania zdrojov ako zvýšenie preferenčného dovozu z krajín, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ktorý by nahradil dovoz, ktorý predtým podliehal dovozným clám. Vplyv týchto zmien na príjmy z dovozného cla sa preto nedá vyčísliť.

Pokiaľ ide o obchod a jeho vplyv na využívanie preferencií, uvoľnenie stanovené v nových pravidlách kladie dôraz na hospodársku integráciu v celej zóne, napríklad v textilnom odvetví, kde je využívanie preferencií už veľmi vysoké. Zlepšené pravidlá týkajúce sa textílií a kumulácie majú predovšetkým posilniť už existujúcu regionálnu integráciu a dostupnosť materiálov v rámci zóny, a nemajú slúžiť na to, aby sa z oblasti mimo zóny dalo doviezť viac nepôvodných materiálov.

6.Uverejnenie pripravovaného aktu

Keďže aktom spoločného výboru sa zmení dohovor, je vhodné ho po prijatí uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

2023/0360 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, pokiaľ ide o zmenu dohovoru

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 3 a článok 207 ods. 4 prvý pododsek, v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) uzavrela Únia rozhodnutím Rady 2013/93/EÚ 5 a platnosť nadobudol vo vzťahu k Únii 1. mája 2012.

(2)Paneuro-stredomorský systém kumulácie pôvodu umožňuje uplatňovanie diagonálnej kumulácie medzi 25 zmluvnými stranami dohovoru: Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom, Švajčiarskom, Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínou 6 , Sýriou, Tuniskom, Tureckom, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Severným Macedónskom, Čiernou Horou, Srbskom, Kosovom 7 *, Faerskými ostrovmi, Moldavskou republikou, Gruzínskom a Ukrajinou.

(3)V dohovore sa predpokladá, že pravidlá pôvodu budú musieť byť zmenené tak, aby lepšie zodpovedali hospodárskej realite, a stanovujú sa v ňom postupy vykonávania zmien v samotnom dohovore. V súlade s článkom 4 dohovoru zmeny dohovoru sa majú prijať rozhodnutím spoločného výboru zriadeného článkom 3 ods. 1 dohovoru (ďalej len „spoločný výbor“).

(4)Postup pozmeňovania dohovoru sa začal v roku 2012 a jeho výsledkom je nový súbor modernejších a pružnejších pravidiel pôvodu, ktoré sú v súlade s tými, na ktorých sa už Únia dohodla v iných nedávnych dohodách [Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom] alebo systémoch preferencií (všeobecný systém preferencií).

(5)Európska komisia, vykonávajúca funkciu sekretariátu dohovoru, 27. novembra 2019 predsedala deviatemu zasadnutiu spoločného výboru a vyzvala všetky zmluvné strany, aby vyjadrili svoje stanovisko k formálnemu prijatiu revidovaných pravidiel pôvodu dohovoru. Revidované pravidlá však nebolo možné prijať v spoločnom výbore vzhľadom na výhrady niektorých zmluvných strán. Na 14. zasadnutí spoločného výboru 14. júna 2023 všetky zmluvné strany vyjadrili podporu s tou výhradou, že dvojstranné otázky budú predmetom technických rokovaní, ktoré sa majú dokončiť pred začatím uplatňovania nových pravidiel.

(6)Očakáva sa, že spoločný výbor prijme rozhodnutie o zmene dohovoru na svojom zasadnutí 29. novembra 2023 alebo neskôr.

(7)Je teda vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore, keďže rozhodnutie bude pre Úniu záväzné,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, je založená na návrhu rozhodnutia spoločného výboru pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

(2)    Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

(3) *    Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(4)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.

(5)    Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 3 – 158.

(6)    Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

(7) *    Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 10. 2023

COM(2023) 589 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Rady

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom Regionálnym dohovorom o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, pokiaľ ide o zmenu dohovoru

[Návrh] ROZHODNUTIE PANEURO-STREDOMORSKÉHO SPOLOČNÉHO VÝBORU č. .../...

z ...

o zmene Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu, a najmä na jeho článok 4 ods. 3 písm. a),

keďže:

1.Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) bol podpísaný v Bruseli 15. júna 2011 a nadobudol platnosť 1. januára 2012.

2.Paneuro-stredomorský systém kumulácie pôvodu je vytvorený zo siete dohôd o voľnom obchode. Stanovuje multilaterálny rámec rovnakých pravidiel pôvodu umožňujúci diagonálnu kumuláciu, ktorá sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté zásady stanovené v príslušných dohodách.

3.V preambule dohovoru sa pripúšťa, že pravidlá pôvodu sa budú musieť zmeniť, aby lepšie zodpovedali hospodárskej realite.

4.Zmluvné strany dohovoru sa dohodli na zmene dohovoru, aby sa stanovil nový súbor modernejších a pružnejších pravidiel pôvodu.

5.Dohovor by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.Dohovor sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

2.Zmeny dohovoru nadobudnú platnosť [1. januára 2025].

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V ...

PRÍLOHA

Jediný článok
Zmeny Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu

Regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (ďalej len „dohovor“) sa mení takto:

1.Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1.V tomto dohovore sa stanovujú pravidlá pôvodu tovaru, s ktorým sa obchoduje podľa príslušných dohôd uzavretých medzi zmluvnými stranami.

2.Pojem „pôvodných výrobkov“ a metódy súvisiacej administratívnej spolupráce sa stanovujú v dodatkoch k tomuto dohovoru.

V dodatku I sa stanovujú všeobecné pravidlá vymedzenia pojmu „pôvodných výrobkov“ a metódy administratívnej spolupráce.

V dodatku II sa stanovujú osobitné ustanovenia, ktoré boli dohodnuté pred 1. januárom 2019, uplatňujú sa medzi určitými zmluvnými stranami a odchyľujú sa od ustanovení v dodatku I.

Osobitné ustanovenia uplatniteľné medzi určitými zmluvnými stranami a odchyľujúce sa od ustanovení uvedených v dodatku I, ktoré boli dohodnuté pred 1. januárom 2019, ale nie sú uvedené v dodatku II, zostávajú v platnosti.

3.Pokiaľ ide o odchýlky dohodnuté po 1. januári 2019:

a)zmluvné strany môžu vo svojom bilaterálnom obchode uplatňovať osobitné ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení uvedených v dodatku I, za predpokladu, že uvedené osobitné ustanovenia sú v súlade s článkom XXIV Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT);

b)zmluvné strany poskytnú predsedovi spoločného výboru anglické alebo francúzske znenie dohody medzi zmluvnými stranami obsahujúcej ustanovenia uvedené v písmene a), a sprievodný list v anglickom alebo vo francúzskom jazyku, v ktorom sa uvádzajú ustanovenia tohto dohovoru, od ktorých sa uvedená dohoda odchyľuje;

c)osobitné ustanovenia uvedené v písmene a) sa nenadobudnú platnosť pred skončením kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmluvné strany poskytli predsedovi spoločného výboru informácie uvedené v písmene b);

d)predseda spoločného výboru informáciu uvedenú v písmene b) oznámi všetkým ostatným zmluvným stranám a informuje o tomto oznámení zmluvné strany uvedené v písmene b).

4.Zmluvnými stranami tohto dohovoru sú:

–Európska únia;

–štáty EZVO uvedené v preambule;

–Dánske kráľovstvo za Faerské ostrovy;

–účastníci barcelonského procesu uvedení v preambule;

–účastníci procesu stabilizácie a pridruženia k Európskej únii, ako sa uvádzajú v preambule, okrem Chorvátskej republiky vzhľadom na jej pristúpenie k Európskej únii;

–Moldavská republika;

–Gruzínsko;

–Ukrajina.

5.Tretia strana, ktorá sa stane zmluvnou stranou v súlade s článkom 5, sa automaticky doplní do zoznamu uvedeného v odseku 4 tohto článku.“

2.V článku 2 sa bod 1 nahrádza takto:

„1.„zmluvná strana“ znamená zmluvné strany uvedené v článku 1 ods. 4;“

3.V článku 4 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)zmeny dohovoru;“

4.V článku 5 sa odsek 9 nahrádza takto:

„9.Od dátumu rozhodnutia spoločného výboru uvedeného v odseku 4 môžu príslušnú tretiu stranu v spoločnom výbore, v podvýboroch a v pracovných skupinách zastupovať pozorovatelia.“

5.Dodatok I sa nahrádza takto:

„Dodatok I

Vymedzenie pojmu „pôvodné výrobky“ a metódy

administratívnej spolupráce

OBSAH

HLAVA IVŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1Vymedzenie pojmov

HLAVA IIVYMEDZENIE POJMU „PÔVODNÉ VÝROBKY“

Článok 2Všeobecné požiadavky

Článok 3Úplne získané výrobky

Článok 4Dostatočné opracovanie alebo spracovanie

Článok 5Pravidlo pre tolerovanú odchýlku

Článok 6Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie

Článok 7Kumulácia pôvodu

Článok 8Podmienky uplatňovania kumulácie pôvodu

Článok 9Určujúca jednotka

Článok 10Súpravy

Článok 11Neutrálne prvky

Článok 12Účtovné delenie

HLAVA IIIÚZEMNÉ POŽIADAVKY

Článok 13Územný princíp

Článok 14Nepozmeňovanie

Článok 15Výstavy

HLAVA IVVRÁTENIE CLA ALEBO OSLOBODENIE OD CLA

Článok 16Vrátenia cla alebo oslobodenia od cla

HLAVA VDÔKAZ O PÔVODE

Článok 17Všeobecné požiadavky

Článok 18Podmienky vyhotovenia vyhlásenia o pôvode

Článok 19Schválený vývozca

Článok 20Postup pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1

Článok 21Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne

Článok 22Vydávanie duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1

Článok 23Platnosť dôkazu o pôvode

Článok 24Slobodné pásma

Článok 25Podmienky dovozu

Článok 26Dovoz po častiach

Článok 27Oslobodenie od povinnosti predložiť dôkaz o pôvode

Článok 28Nezrovnalosti a formálne chyby

Článok 29Vyhlásenia dodávateľa

Článok 30Sumy vyjadrené v eurách

HLAVA VIZÁSADY SPOLUPRÁCE A LISTINNÉ DÔKAZY

Článok 31Listinné dôkazy, uchovávanie dôkazov o pôvode a podporných dokladov

Článok 32Riešenie sporov

HLAVA VIIADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 33Oznamovanie a spolupráca

Článok 34Overovanie dôkazov o pôvode

Článok 35Overovanie vyhlásení dodávateľa

Článok 36Sankcie

HLAVA VIIIUPLATŇOVANIE DODATKU I

Článok 37Európsky hospodársky priestor

Článok 38Lichtenštajnsko

Článok 39Sanmarínska republika

Článok 40Andorrské kniežatstvo

Článok 41Ceuta a Melilla

Zoznam príloh

PRÍLOHA I:Úvodné poznámky k zoznamu v Prílohe II

PRÍLOHA II:Zoznam operácií opracovania alebo spracovania, ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal status pôvodu

PRÍLOHA III:Znenie vyhlásenia o pôvode

PRÍLOHA IV:Vzory sprievodného osvedčenia EUR.1 a žiadosti o sprievodné osvedčenie EUR.1

PRÍLOHA V:Osobitné podmienky týkajúce sa výrobkov s pôvodom v Ceute a Melille

PRÍLOHA VI:Vyhlásenie dodávateľa

PRÍLOHA VII: Dlhodobé vyhlásenie dodávateľa

PRÍLOHA VIII: Zoznam zmluvných strán, ktoré sa rozhodli rozšíriť uplatňovanie článku 7 ods. 3 na dovoz výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru:

a)„kapitoly“, „položky“ a „podpoložky“ sú kapitoly, položky a podpoložky (štvormiestne alebo šesťmiestne číselné znaky) používané v nomenklatúre, ktorá tvorí harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „harmonizovaný systém“), so zmenami podľa odporúčania Rady pre colnú spoluprácu z 26. júna 2004;

b)„zatriedený“ odkazuje na zatriedenie tovaru do určitej položky alebo podpoložky harmonizovaného systému;

c)„zásielka“ sú výrobky, ktoré buď:

i)súčasne zasiela jeden vývozca tomu istému príjemcovi, alebo

ii)sa na ne vzťahuje jednotný prepravný doklad, ktorý sa vzťahuje na ich zaslanie od vývozcu k príjemcovi, alebo ak taký doklad neexistuje, jedna faktúra;

d)„colné orgány zmluvnej strany“ sú v prípade Európskej únie akékoľvek colné orgány členských štátov Európskej únie;

e)„colná hodnota“ je hodnota určená v súlade s Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (Dohoda WTO o colnej hodnote);

f)„cena zo závodu“ je cena zaplatená za výrobok zo závodu výrobcovi v zmluvnej strane, v ktorého podniku sa vykoná posledné opracovanie alebo spracovanie za predpokladu, že táto cena zahŕňa hodnotu všetkých použitých materiálov a všetky ostatné náklady spojené s jeho výrobou, znížená o všetky vnútroštátne dane, ktoré sa vrátia alebo sa môžu vrátiť, ak sa získaný výrobok vyváža. Ak bolo posledné opracovanie alebo spracovanie zadané výrobcovi ako subdodávka, pojem „výrobca“ odkazuje na podnik, ktorý využil subdodávateľa.

V prípade, že skutočná zaplatená cena nevyjadruje všetky náklady súvisiace s výrobou výrobku, ktoré boli skutočne vynaložené v zmluvnej strane, cena zo závodu je súčet všetkých týchto nákladov po odpočítaní vnútroštátnych daní, ktoré sa vrátia alebo sa môžu vrátiť, ak sa získaný výrobok vyváža;

g)„zastupiteľné materiály“ alebo „zastupiteľné výrobky“ sú materiály alebo výrobky rovnakého druhu a obchodnej kvality s rovnakými technickými a fyzickými vlastnosťami, ktoré nemožno navzájom odlíšiť;

h)„tovar“ je oboje, materiály aj výrobky;

i)„výroba“ je každé opracovanie alebo spracovanie vrátane montáže;

j)„materiál“ sú prímesi, suroviny, súčasti alebo časti a pod. použité pri výrobe výrobku;

k)„maximálny obsah nepôvodných materiálov“ je maximálny povolený obsah nepôvodných materiálov, pri dodržaní ktorého sa výroba považuje za opracovanie alebo spracovanie dostatočné na to, aby výrobok nadobudol status pôvodu. Možno ho vyjadriť ako percentuálny podiel ceny výrobku zo závodu alebo ako percentuálny podiel čistej hmotnosti týchto použitých materiálov, ktoré patria do konkrétnej skupiny kapitol, kapitoly, položky alebo podpoložky;

l)„výrobok“ je vyrábaný výrobok, aj keď je určený na neskoršie použitie pri ďalšej výrobnej operácii;

m)„územie“ zahŕňa pevninské územie, vnútrozemské vody a teritoriálne vody zmluvnej strany;

n)„pridaná hodnota“ je cena výrobku zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov s pôvodom v iných zmluvných stranách, s ktorými je možné uplatniť kumuláciu, alebo ak nie je známa colná hodnota, alebo ju nemožno zistiť, prvá zistiteľná cena zaplatená za materiály na území vyvážajúcej zmluvnej strany;

o)„hodnota materiálov“ je colná hodnota použitých nepôvodných materiálov v čase dovozu alebo ak táto hodnota nie je známa a nemožno ju zistiť, prvá zistiteľná cena zaplatená za tieto materiály na území vyvážajúcej zmluvnej strany. Ak je potrebné stanoviť hodnotu použitých pôvodných materiálov, tento bod sa uplatňuje mutatis mutandis.

HLAVA II

VYMEDZENIE POJMU „PÔVODNÉ VÝROBKY“

Článok 2

Všeobecné požiadavky

Na účely vykonávania príslušnej dohody sa za výrobky s pôvodom v zmluvnej strane vyvážané do inej zmluvnej strany považujú tieto výrobky:

a)výrobky úplne získané v zmluvnej strane v zmysle článku 3;

b)výrobky získané v zmluvnej strane, zahŕňajúce materiály, ktoré neboli v danej krajine úplne získané, pod podmienkou, že tieto materiály boli dostatočne opracované alebo spracované v dotknutej zmluvnej strane v zmysle článku 4.

Článok 3

Úplne získané výrobky

1. Za výrobky úplne získané v zmluvnej strane vyvážané do inej zmluvnej strany sa považujú:

a)nerastné produkty a prírodná voda vyťažené z jej pôdy alebo morského dna;

b)rastliny vrátane vodných rastlín a rastlinné produkty v nej vypestované alebo zozbierané;

c)živé zvieratá narodené a chované na jej území;

d)produkty zo živých zvierat chovaných na jej území;

e)produkty zo zabitých zvierat narodených a chovaných na jej území;

f)produkty získané lovom alebo rybolovom na jej území;

g)produkty akvakultúry, ak ryby, kôrovce, mäkkýše a iné vodné bezstavovce boli tam narodené alebo chované z vajíčok, lariev, plôdikov alebo plôdikov s absorbovaným žĺtkovým vakom;

h)produkty morského rybolovu a iné produkty získané jej plavidlami z mora mimo teritoriálnych vôd;

i)výrobky vyrobené na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene h);

j)použité predmety zozbierané na jej území, ktoré sú vhodné len na opätovné získanie surovín;

k)odpad a zvyšky pochádzajúce z výrobných operácií uskutočnených na jej území;

l)produkty získané z morského dna alebo morského podložia nachádzajúceho sa mimo jej teritoriálnych vôd, ktoré však má táto zmluvná strana výlučné právo využívať;

m)tovar vyrobený na jej území výlučne z produktov uvedených v písmenách a) až l).

2. Pojmy „jej plavidlá“ a „jej rybárske spracovateľské lode“ v odseku 1 písm. h) a i) sa uplatňujú len na plavidlá a spracovateľské lode, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)sú zaregistrované vo vyvážajúcej alebo dovážajúcej zmluvnej strane;

b)plavia sa pod vlajkou vyvážajúcej alebo dovážajúcej zmluvnej strany;

c)spĺňajú jednu z týchto podmienok:

   i) najmenej 50 % podiel vlastnia štátni príslušníci vyvážajúcej alebo dovážajúcej zmluvnej strany, alebo

   ii) vlastnia ich spoločnosti:

   – ktoré majú ústredie a hlavné miesto výkonu činnosti vo vyvážajúcej alebo dovážajúcej zmluvnej strane a

   – z ktorých najmenej 50 % podiel vlastní vyvážajúca alebo dovážajúca zmluvná strana alebo verejné subjekty či štátni príslušníci týchto zmluvných strán.

3. Na účely odseku 2, ak vyvážajúcou alebo dovážajúcou zmluvnou stranou je Európska únia, znamená to členské štáty Európskej únie.

4. Na účely odseku 2 sa štáty EZVO považujú za jednu zmluvnú stranu.

Článok 4

Dostatočné opracovanie alebo spracovanie

1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 6, sa výrobky, ktoré nie sú úplne získané v zmluvnej strane, považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak sú splnené podmienky pre dotknutý tovar stanovené v zozname v prílohe II.

2. Ak sa výrobok, ktorý získal status pôvodu v niektorej zmluvnej strane v súlade s odsekom 1, používa ako materiál na výrobu iného výrobku, nepôvodné materiály, ktoré mohli byť pri jeho výrobe použité, sa nezohľadňujú.

3. Pri každom výrobku sa určí, či boli splnené požiadavky odseku 1 tohto článku.

Ak sa však príslušné pravidlo zakladá na dodržaní maximálneho obsahu nepôvodných materiálov, colné orgány zmluvných strán môžu vývozcom povoliť, aby vypočítali cenu výrobku zo závodu a hodnotu nepôvodných materiálov na priemernom základe, ako sa uvádza v odseku 4, s cieľom zohľadniť výkyvy v nákladoch a výmenných kurzoch.

4. V prípade uvedenom v odseku 3 druhom pododseku tohto článku, priemerná cena výrobku zo závodu sa vypočíta na základe súčtu cien zo závodu účtovaných pri každom predaji rovnakých výrobkov uskutočnenom v predchádzajúcom účtovnom roku a priemerná hodnota použitých nepôvodných materiálov sa vypočíta na základe súčtu hodnôt všetkých nepôvodných materiálov použitých pri výrobe rovnakých výrobkov za predchádzajúci účtovný rok určený vo vyvážajúcej zmluvnej strane, alebo v prípade, ak nie sú dostupné údaje za celý účtovný rok, za kratšie obdobie v trvaní najmenej troch mesiacov.

5. Vývozcovia, ktorí sa rozhodnú pre výpočet na priemernom základe, používajú túto metódu dôsledne počas roka nasledujúceho po referenčnom účtovnom roku alebo prípadne počas roka nasledujúceho po kratšom období použitom ako referenčné obdobie. Túto metódu môžu prestať používať, ak počas daného účtovného roka alebo kratšieho reprezentatívneho obdobia v trvaní najmenej troch mesiacov zaznamenajú, že výkyvy v nákladoch alebo výmenných kurzoch, ktoré odôvodňovali používanie tejto metódy, už neexistujú.

6. Priemery uvedené v odseku 4 tohto článku sa použijú ako cena zo závodu, resp. hodnota nepôvodných materiálov, s cieľom zistiť dodržiavanie maximálneho obsahu nepôvodných materiálov.

Článok 5

Pravidlo pre tolerovanú odchýlku

1. Odchylne od článku 4 a s výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku sa nepôvodné materiály, ktoré sa podľa podmienok stanovených v zozname v prílohe II pri výrobe daného výrobku nemajú použiť, môžu predsa len použiť, ak ich celková čistá hmotnosť alebo hodnota stanovená pre výrobok nepresahuje:

a)15 % čistej hmotnosti výrobku patriaceho do kapitol 2 a 4 až 24, s výnimkou spracovaných produktov rybolovu kapitoly 16;

b)15 % ceny výrobku zo závodu pri iných výrobkoch ako tých, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

Tento odsek sa neuplatňuje na výrobky patriace do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému, v prípade ktorých sa uplatňujú tolerancie uvedené v poznámkach 6 a 7 prílohy I.

2. Odsek 1 tohto článku neumožňuje prekročiť percentuálne podiely maximálneho obsahu nepôvodných materiálov, ako sa uvádzajú v pravidlách stanovených v zozname v prílohe II.

3. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na výrobky úplne získané v zmluvnej strane v zmysle článku 3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a článok 9 ods. 1, sa však tolerancia stanovená v uvedených odsekoch uplatňuje na výrobok, v prípade ktorého sa podľa pravidla stanoveného v zozname v prílohe II vyžaduje, aby materiály, ktoré sa použijú na výrobu výrobku, boli úplne získané.

Článok 6

Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie

1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, tieto operácie sa považujú za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie na udelenie statusu pôvodných výrobkov bez ohľadu na to, či sú splnené požiadavky článku 4:

a)konzervačné operácie, ktoré majú zabezpečiť, aby výrobky zostali v dobrom stave počas prepravy a skladovania;

b)delenie a zostavovanie zásielok;

c)umývanie, čistenie; odstraňovanie prachu, hrdze, oleja, náteru alebo iných nánosov;

d)žehlenie alebo lisovanie textílií;

e)jednoduché operácie súvisiace s natieraním a leštením;

f)lúpanie a čiastočné alebo úplné mletie ryže; leštenie a glazovanie obilnín a ryže;

g)operácie súvisiace s farbením alebo ochucovaním cukru alebo formovaním kociek; čiastočné alebo úplné mletie kryštálového cukru;

h)šúpanie, odkôstkovanie a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny;

i)ostrenie, jednoduché brúsenie alebo jednoduché rezanie;

j)osievanie, preosievanie, triedenie, klasifikácia, preberanie, párovanie; (vrátane zostavovania súprav výrobkov);

k)jednoduché plnenie do fliaš, plechoviek, baniek, vriec, debien, škatúľ, pripevňovanie na kartóny alebo dosky a všetky ostatné jednoduché baliarenské operácie;

l)pripevňovanie alebo tlač značiek, etikiet, log a iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly;

m)jednoduché miešanie výrobkov, aj rôzneho druhu;

n)miešanie cukru s akýmkoľvek materiálom;

o)jednoduché pridávanie vody alebo riedenie, dehydratácia alebo denaturácia výrobkov;

p)jednoduché skladanie 1 častí výrobku s cieľom vytvoriť kompletný výrobok alebo rozloženie výrobkov na časti;

q)porážanie zvierat;

r)kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až q).

2. Všetky operácie vykonané na danom výrobku vo vyvážajúcej zmluvnej strane sa posudzujú spolu pri určovaní toho, či sa opracovanie alebo spracovanie na ňom uskutočnené má považovať za nedostatočné v zmysle odseku 1 tohto článku.

Článok 7

Kumulácia pôvodu

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, sa výrobky považujú za výrobky s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane, keď sa vyvážajú do inej zmluvnej strany, ak tam boli získané a obsahujú materiály s pôvodom v ktorejkoľvek inej zmluvnej strane, za predpokladu, že opracovanie alebo spracovanie uskutočnené vo vyvážajúcej zmluvnej strane presahuje operácie uvedené v článku 6. Nie je nutné, aby sa na týchto materiáloch vykonalo dostatočné opracovanie alebo spracovanie.

2. Ak opracovanie alebo spracovanie vykonané vo vyvážajúcej zmluvnej strane nepresahuje operácie uvedené v článku 6, výrobok získaný použitím materiálov s pôvodom v ktorejkoľvek inej zmluvnej strane sa považuje za výrobok s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane, len ak hodnota tam pridaná je vyššia ako hodnota použitých materiálov s pôvodom vo viac ako jednej inej zmluvnej strane. Ak to tak nie je, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v tej zmluvnej strane, ktorej pôvodné materiály použité vo výrobe vo vyvážajúcej zmluvnej strane predstavujú najvyššiu hodnotu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, a s výnimkou výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému, sa opracovanie alebo spracovanie vykonané v zmluvnej strane, ktorá nie je vyvážajúcou zmluvnou stranou, považuje za vykonané vo vyvážajúcej zmluvnej strane, ak sa získané výrobky podrobia ďalšiemu opracovaniu alebo spracovaniu v tejto vyvážajúcej zmluvnej strane.

4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2, v prípade výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému a iba na účely bilaterálneho obchodu medzi dvoma zmluvnými stranami platí, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v dovážajúcej zmluvnej strane sa považuje za vykonané vo vyvážajúcej zmluvnej strane, ak sa výrobky podrobia ďalšiemu opracovaniu alebo spracovaniu v tejto vyvážajúcej zmluvnej strane.

Na účely tohto odseku sa účastníci procesu stabilizácie a pridruženia k Európskej únii a Moldavská republika považujú za jednu zmluvnú stranu.

5. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť jednostranne rozšíriť uplatňovanie odseku 3 tohto článku na dovoz výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému. Zmluvná strana, ktorá sa rozhodne rozšíriť uplatňovanie odseku 3 tohto článku, oznámi spoločnému výboru toto rozhodnutie, ako aj akékoľvek jeho zmeny. Príloha VIII obsahuje zoznam zmluvných strán, ktoré rozšírili uplatňovanie odseku 3 tohto článku na dovoz výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému. Zoznam zmluvných strán sa musí bezodkladne aktualizovať po tom, ako ktorákoľvek zmluvná strana prestane uvedené rozšírenie uplatňovať. Každá zmluvná strana uverejní oznámenie so zoznamom zmluvných strán uvedenom v prílohe VIII v súlade so svojimi príslušnými vnútornými postupmi.

6. Na účely kumulácie v zmysle odsekov 3 až 5 tohto článku sa pôvodné výrobky považujú za výrobky s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane, len ak tam boli podrobené opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré presahuje operácie uvedené v článku 6.

7. Výrobky s pôvodom v jednej zo zmluvných strán uvedených v odseku 1, na ktorých sa vo vyvážajúcej zmluvnej strane nevykonalo žiadne opracovanie ani spracovanie, si pri vývoze do inej zmluvnej strany zachovávajú svoj pôvod.

Článok 8

Podmienky uplatňovania kumulácie pôvodu

1. Kumulácia stanovená v článku 7 sa môže uplatniť, len ak:

a)sa medzi zmluvnými stranami, ktoré sú zapojené do získavania statusu pôvodu, a zmluvnou stranou určenia, uplatňuje preferenčná obchodná dohoda podľa článku XXIV Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT), a

b)tovar získal status pôvodu na základe uplatnenia pravidiel pôvodu, ktoré sa zhodujú s pravidlami obsiahnutými v tomto dohovore.

2. Oznámenia o splnení potrebných požiadaviek na uplatnenie kumulácie sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie (séria C) a v zmluvných stranách, ktoré sú stranami príslušných dohôd, v súlade s ich vlastnými postupmi.

Kumulácia stanovená v článku 7 sa uplatňuje odo dňa uvedeného v daných oznámeniach.

Zmluvné strany poskytujú prostredníctvom Európskej komisie ostatným zmluvným stranám, ktoré sú zmluvnými stranami príslušných dohôd, podrobnosti o dohodách vrátane dátumov ich nadobudnutia platnosti, ktoré sa uplatňujú s inými zmluvnými stranami.

3. Dôkaz o pôvode by mal obsahovať vyhlásenie v angličtine v znení „CUMULATION APPLIED WITH (názov krajiny/krajín v angličtine)“, ak výrobky získali status pôvodu vo vyvážajúcej zmluvnej strane uplatnením kumulácie pôvodu v súlade s článkom 7.

Ak sa ako dôkaz o pôvode použije sprievodné osvedčenie EUR.1, toto vyhlásenie sa uvedie v kolónke 7.

4. Zmluvné strany sa môžu v prípade výrobkov, ktoré do nich boli vyvezené a ktoré získali status pôvodu vo vyvážajúcej zmluvnej strane uplatnením kumulácie pôvodu v súlade s článkom 7, rozhodnúť, že ich oslobodia od povinnosti zahrnúť do dôkazu o pôvode vyhlásenie uvedené v odseku 3 tohto článku.

Zmluvné strany oznámia spoločnému výboru svoje rozhodnutie využiť túto možnosť. Oznámenia obsahujúce aktualizovaný zoznam zmluvných strán, ktoré využili túto možnosť, uverejnia zmluvné strany podľa svojich vlastných postupov.

Článok 9

Určujúca jednotka

1. Určujúcou jednotkou na uplatnenie ustanovení tohto dohovoru je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri určovaní zatriedenia podľa nomenklatúry harmonizovaného systému.

Z toho vyplýva, že:

a)ak je výrobok skladajúci sa zo skupiny alebo zostavy predmetov zatriedený podľa pravidiel harmonizovaného systému do jednej položky, celok tvorí určujúcu jednotku;

b)ak sa zásielka skladá z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do rovnakej položky harmonizovaného systému, každý výrobok sa pri uplatňovaní tohto dohovoru posudzuje jednotlivo.

2. Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému zatriedený spolu s výrobkom aj obal, potom je zahrnutý aj na účely určenia pôvodu.

3. Príslušenstvo, náhradné diely a náradie odoslané so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v ich cene zo závodu, sa považujú za celok s takýmto zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom.

Article10

Súpravy

Súpravy sa podľa vymedzenia vo všeobecnom pravidle 3 harmonizovaného systému považujú za pôvodné, ak sú pôvodné všetky ich časti.

Ak sa však súprava skladá z pôvodných a nepôvodných výrobkov, súprava ako celok sa považuje za pôvodnú, ak hodnota nepôvodných výrobkov nepresahuje 15 % ceny súpravy zo závodu.

Článok 11

Neutrálne prvky

Pri určovaní toho, či je výrobok pôvodným výrobkom, sa neprihliada na pôvod nasledujúcich prvkov, ktoré sa môžu použiť pri jeho výrobe:

a)energia a palivo;

b)zariadenia a vybavenie;

c)stroje a nástroje;

d)akýkoľvek iný tovar, ktorý nie je a ani nemá byť súčasťou konečného zloženia výrobku.

Článok 12

Účtovné delenie

1. Ak sa pri opracovaní alebo spracovaní výrobku používajú pôvodné a nepôvodné zastupiteľné materiály, hospodárske subjekty môžu zabezpečiť spravovanie materiálov pomocou metódy účtovného delenia bez toho, aby sa materiály skladovali oddelene.

2. Hospodárske subjekty môžu zabezpečiť spravovanie pôvodných a nepôvodných zastupiteľných výrobkov položky 1701 pomocou metódy účtovného delenia bez toho, aby sa výrobky skladovali oddelene.

3. Zmluvné strany môžu požadovať, aby uplatňovanie účtovného delenia podliehalo predchádzajúcemu povoleniu zo strany colných orgánov. Colné orgány môžu udeliť povolenie za podmienok, ktoré považujú za vhodné, a monitorujú používanie tohto povolenia. Colné orgány môžu toto povolenie kedykoľvek odobrať, ak ho držiteľ použije nesprávnym spôsobom alebo neplní iné podmienky stanovené v tomto dodatku.

Použitím účtovného delenia sa musí zabezpečiť, aby sa v žiadnom momente nemohlo za výrobky „s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane“ považovať viac výrobkov, ako by tomu bolo v prípade, ak by sa použila metóda fyzického oddelenia zásob.

Táto metóda sa uplatňuje a jej uplatňovanie sa zaznamenáva na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad platných vo vyvážajúcej zmluvnej strane.

4. Používateľ metódy uvedenej v odsekoch 1 a 2 tohto článku vyhotoví dôkazy o pôvode alebo požiada o dôkazy o pôvode pre množstvo výrobkov, ktoré možno považovať za výrobky s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane. Na požiadanie colných orgánov držiteľ poskytne prehľad o spôsobe spravovania uvedeného množstva výrobkov.

HLAVA III

ÚZEMNÉ POŽIADAVKY

Článok 13

Územný princíp

1. Podmienky stanovené v hlave II sa musia v dotknutej zmluvnej strane plniť bez prerušenia.

2. Ak sa pôvodné výrobky vyvezené zo zmluvnej strany do inej krajiny vrátia späť, musia sa považovať za nepôvodné výrobky, pokiaľ nie je možné colným orgánom uspokojivo preukázať, že:

a)vrátené výrobky sú totožné s výrobkami, ktoré boli vyvezené, a

b)nevykonala sa na nich iná operácia ako operácia nevyhnutná na ich uchovanie v dobrom stave v danej krajine alebo počas vývozu.

3. Na získanie statusu pôvodu podľa podmienok uvedených v hlave II nemá vplyv opracovanie ani spracovanie vykonané mimo vyvážajúcej zmluvnej strany na materiáloch vyvezených z tejto zmluvnej strany a následne tam späť dovezených za predpokladu, že:

a)uvedené materiály sú úplne získané vo vyvážajúcej zmluvnej strane alebo sa na nich pred ich vývozom vykonalo opracovanie alebo spracovanie nad rámec operácií uvedených v článku 6, a

b)colným orgánom je možné uspokojivo preukázať, že:

i)späť dovezené výrobky boli získané opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov a

ii)celková pridaná hodnota získaná mimo územia vyvážajúcej zmluvnej strany na základe uplatnenia ustanovení tohto článku nepresahuje 10 % ceny zo závodu konečného výrobku, na ktorý sa status pôvodu požaduje.

4. Na účely odseku 3 tohto článku sa podmienky na získanie statusu pôvodu stanovené v hlave II nevzťahujú na opracovanie ani spracovanie vykonané mimo územia vyvážajúcej zmluvnej strany. Ak sa však pri určovaní statusu pôvodu konečného výrobku uplatňuje v prípade zoznamu v prílohe II pravidlo stanovujúce najvyššiu hodnotu všetkých použitých nepôvodných materiálov, celková hodnota nepôvodných materiálov použitých na území príslušnej vyvážajúcej zmluvnej strany spolu s celkovou pridanou hodnotou získanou mimo tejto zmluvnej strany podľa tohto článku nesmie presiahnuť uvedené percento.

5. Na účely uplatňovania ustanovení v odsekoch 3 a 4 tohto článku „celková pridaná hodnota“ znamená všetky náklady, ktoré vzniknú mimo vyvážajúcej zmluvnej strany, vrátane hodnoty tam použitých materiálov.

6. Ustanovenia v odsekoch 3 a 4 tohto článku sa neuplatňujú na výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v zozname v prílohe II alebo ktoré sa môžu považovať za dostatočne opracované alebo spracované iba vtedy, ak sa uplatní všeobecná tolerancia uvedená v článku 5.

7. Každé opracovanie alebo spracovanie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto článku a ktoré je uskutočnené mimo vyvážajúcej zmluvnej strany, sa realizuje v rámci režimu pasívny zošľachťovací styk alebo podobného režimu.

Článok 14

Nepozmeňovanie

1. Preferenčné zaobchádzanie stanovené v príslušnej dohode sa uplatňuje len na výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky tohto dohovoru a sú navrhnuté na dovoz do zmluvnej strany, za predpokladu, že tieto výrobky sú totožné s výrobkami, ktoré sa vyviezli z vyvážajúcej zmluvnej strany. Pred tým, ako sa uvedené výrobky navrhnú na prepustenie do voľného obehu, nesmú byť žiadnym spôsobom pozmenené, zmenené ani podrobené iným operáciám ako takým, ktoré ich majú uchovať v dobrom stave alebo ktoré spočívajú v pridaní alebo pripevnení značiek, štítkov, colných uzáver alebo akýchkoľvek dokladov na zaistenie súladu s osobitnými vnútroštátnymi požiadavkami dovážajúcej zmluvnej strany a ktoré sa vykonávajú pod colným dohľadom v tretej(-ích) krajine(-ách) tranzitu alebo rozdelenia zásielky.

2. Výrobky alebo zásielky možno skladovať pod podmienkou, že v tretej(-ích) krajine(-ách) tranzitu zostávajú pod colným dohľadom.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia hlavy V tohto dodatku, možno zásielky rozdeliť za predpokladu, že zásielky zostávajú v tretej(-ích) krajine(-ách) rozdelenia zásielky pod colným dohľadom.

4.    V prípade pochybností môže dovážajúca zmluvná strana požiadať dovozcu alebo jeho zástupcu, aby kedykoľvek predložili všetky príslušné doklady na preukázanie súladu s ustanoveniami tohto článku, ktorý možno preukázať akýmikoľvek listinnými dôkazmi, a to najmä:

a)zmluvnými prepravnými dokladmi, ako sú nákladné listy;

b)faktickými alebo konkrétnymi dôkazmi založenými na označení alebo číslovaní balení;

c)osvedčením o nepozmeňovaní, ktoré poskytli colné orgány krajiny(-ín) tranzitu alebo rozdelenia zásielky, alebo akýmikoľvek inými dokladmi, ktoré preukazujú, že tovar zostal v krajine(-ách) tranzitu alebo rozdelenia zásielky pod colným dohľadom, alebo

d)akýmikoľvek dôkazmi týkajúcimi sa samotného tovaru.

Článok 15

Výstavy

1. Na pôvodné výrobky zaslané na výstavu do krajiny inej ako krajiny, s ktorou sa uplatňuje kumulácia v súlade s článkami 7 a 8, a po výstave predané na dovoz do zmluvnej strany, sa pri ich dovoze vzťahujú výhody na základe ustanovení príslušnej dohody za predpokladu, že sa colným orgánom uspokojivo preukáže, že:

a)vývozca zaslal tieto výrobky zo zmluvnej strany do krajiny, v ktorej sa koná výstava, a vystavoval ich tam;

b)vývozca tieto výrobky predal alebo iným spôsobom prenechal osobe v inej zmluvnej strane;

c)výrobky boli odoslané počas výstavy alebo ihneď po nej v tom istom stave, v akom boli zaslané na výstavu, a

d)výrobky neboli od zaslania na výstavu použité na žiadny iný účel než na ich predvedenie na výstave.

2. Dôkaz o pôvode musí byť vydaný alebo vyhotovený v súlade s hlavou V tohto dodatku a predložený colným orgánom dovážajúcej zmluvnej strany bežným spôsobom. Uvádza sa v ňom názov a adresa výstavy. V prípade potreby sa môžu požadovať dodatočné doklady preukazujúce podmienky, za akých boli výrobky vystavované.

3. Odsek 1 tohto článku sa vzťahuje na každú obchodnú, priemyselnú, poľnohospodársku alebo remeselnú výstavu, veľtrh alebo podobné verejné výstavy, ktoré nie sú organizované na súkromné účely v obchodoch ani v podnikateľských priestoroch na účely predaja zahraničných výrobkov a počas ktorých výrobky zostávajú pod colným dohľadom.

HLAVA IV

VRÁTENIE CLA ALEBO OSLOBODENIE OD CLA

Článok 16

Vrátenie cla alebo oslobodenie od cla

1. Nepôvodné materiály použité na výrobu výrobkov patriacich do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému s pôvodom v zmluvnej strane, na ktoré je vydaný alebo vystavený dôkaz o pôvode podľa hlavy V tohto dodatku, nepodliehajú vo vyvážajúcej zmluvnej strane vráteniu cla ani oslobodeniu od cla akéhokoľvek druhu.

2. Zákaz uvedený v odseku 1 sa vzťahuje na všetky opatrenia týkajúce sa čiastočného alebo úplného vrátenia, oslobodenia alebo neuhradenia cla alebo platieb s rovnocenným účinkom, uplatňované vo vyvážajúcej zmluvnej strane, na materiály použité na výrobu, ak sa takéto vrátenie, oslobodenie alebo neuhradenie uplatňuje výslovne alebo fakticky v prípade, ak sú výrobky získané z týchto materiálov vyvážané a nie sú určené na domáce použitie.

3. Vývozca výrobkov, na ktoré sa vzťahuje dôkaz o pôvode, je povinný predložiť kedykoľvek na žiadosť colných orgánov všetky príslušné doklady, ktoré preukazujú, že za nepôvodné materiály použité pri výrobe príslušných výrobkov nebolo clo vrátené a že všetky clá alebo platby s rovnocenným účinkom, ktoré sa vzťahujú na takéto materiály, boli skutočne zaplatené.

4. Zákaz uvedený v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje na obchod medzi zmluvnými stranami v prípade výrobkov, ktoré získali status pôvodu uplatnením kumulácie pôvodu, na ktorú sa vzťahuje článok 7 ods. 4 alebo 5.

5. Zákaz v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje v bilaterálnom obchode medzi Švajčiarskom (vrátane Lichtenštajnska), Islandom, Nórskom, Tureckom alebo Európskou úniou na jednej strane druhej s ktorýmkoľvek účastníkom barcelonského procesu okrem Turecka a Izraela na strane druhej, ak sa výrobky považujú za výrobky s pôvodom vo vyvážajúcej alebo dovážajúcej zmluvnej strane, bez toho, aby sa uplatnila kumulácia s materiálmi s pôvodom v ktorejkoľvek z ostatných zmluvných strán.

6. Zákaz v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje v bilaterálnom obchode medzi zmluvnými stranami, ktoré sú členskými krajinami dohody o voľnom obchode medzi arabskými krajinami v oblasti Stredozemného mora (Agadirská dohoda), ak sa výrobky považujú za výrobky s pôvodom v jednej z týchto krajín, bez toho, aby sa uplatnila kumulácia s materiálmi s pôvodom v ktorejkoľvek z ostatných zmluvných strán.

HLAVA V

DÔKAZ O PÔVODE

Článok 17

Všeobecné požiadavky

1. Na výrobky s pôvodom v zmluvných stranách sa pri ich dovoze do iných zmluvných strán vzťahujú výhody podľa ustanovení príslušných dohôd, keď sa predloží jeden z týchto dôkazov o pôvode:

a)sprievodné osvedčenie EUR.1, ktorého vzor sa nachádza v prílohe IV k tomuto dodatku;

b)v prípadoch uvedených v článku 18 ods. 1 vyhlásenie, ďalej uvádzané len ako „vyhlásenie o pôvode“, ktoré vývozca uvedie na faktúre, dodacom liste alebo akomkoľvek inom obchodnom doklade, ktorý opisuje príslušné výrobky dostatočne podrobne na to, aby ich bolo možné identifikovať; znenie vyhlásenia o pôvode sa nachádza v prílohe III k tomuto dodatku.

2. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku sa na pôvodné výrobky v zmysle tohto dohovoru v prípadoch uvedených v článku 27 vzťahujú výhody podľa ustanovení príslušných dohôd bez povinnosti predložiť ktorýkoľvek z dôkazov o pôvode uvedených v odseku 1 tohto článku.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa dve alebo viaceré zmluvné strany môžu dohodnúť, že na účely preferenčného obchodu medzi uvedenými zmluvnými stranami sa dôkazy o pôvode uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku nahradia potvrdeniami o pôvode vyhotovenými vývozcami, ktorí sú registrovaní v elektronickej databáze v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi týchto zmluvných strán.

Použitie potvrdenia o pôvode vyhotoveného vývozcami zaregistrovanými v elektronickej databáze schválenej dvomi alebo viacerými zmluvnými stranami nesmie brániť využívaniu diagonálnej kumulácie s ďalšími zmluvnými stranami. 

4. Na účely odseku 1 sa dve alebo viaceré zmluvné strany môžu dohodnúť na vytvorení systému, ktorý umožní, aby sa dôkazy o pôvode uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku vystavovali a/alebo predkladali elektronicky.

5. Na účely článku 7, pokiaľ sa uplatňuje článok 8 ods. 4, vývozca usadený v zmluvnej strane, ktorý vystavuje alebo žiada o dôkaz o pôvode na základe iného dôkazu o pôvode, ktorý bol oslobodený od povinnosti zahrnúť vyhlásenie, ktoré sa inak vyžaduje podľa článku 8 ods. 3, uskutoční všetky potrebné kroky s cieľom zaistiť, že budú splnené podmienky na uplatnenie kumulácie a že bude pripravený predložiť colným orgánom všetky relevantné doklady.

Článok 18

Podmienky vyhotovenia vyhlásenia o pôvode

1. Vyhlásenie o pôvode uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) môže vyhotoviť:

a)schválený vývozca v zmysle článku 19 alebo

b)vývozca akejkoľvek zásielky pozostávajúcej z jedného alebo viacerých balení, ktoré obsahujú pôvodné výrobky, ktorých celková hodnota nepresahuje 6 000 EUR.

2. Vyhlásenie o pôvode môže byť vyhotovené, ak možno výrobky považovať za výrobky s pôvodom v zmluvnej strane a ak spĺňajú ostatné požiadavky tohto dohovoru.

3. Vývozca, ktorý vystaví vyhlásenie o pôvode, je povinný kedykoľvek na žiadosť colných orgánov vyvážajúcej zmluvnej strany predložiť všetky potrebné doklady preukazujúce status pôvodu príslušných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto dohovoru.

4. Vyhlásenie o pôvode vyhotoví vývozca tak, že na faktúru, dodací list alebo iný obchodný doklad na písacom stroji napíše, opečiatkuje alebo vytlačí vyhlásenie, ktorého znenie je uvedené v prílohe III k tomuto dodatku, s použitím jednej z jazykových verzií stanovených v uvedenej prílohe a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyvážajúcej krajiny. Ak je vyhlásenie písané rukou, musí sa použiť atramentové pero a písať paličkovým písmom.

5. Vývozca musí vyhlásenia o pôvode vlastnoručne podpísať. Od schváleného vývozcu sa však v zmysle článku 19 nežiada podpis takýchto vyhlásení, ak poskytne colným orgánom vyvážajúcej zmluvnej strany písomný záväzok, že prijíma plnú zodpovednosť za akékoľvek vyhlásenie o pôvode, ktoré ho identifikuje, akoby ho vlastnoručne podpísal.

6. Vývozca môže vyhlásenie o pôvode vyhotoviť pri vývoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, alebo po ich vývoze (ďalej len „dodatočné vyhlásenie o pôvode“) pod podmienkou, že ho predloží v dovážajúcej krajine do dvoch rokov po dovoze výrobkov, ktorých sa týka.

Ak sa zásielka rozdelí v súlade s článkom 14 ods. 3 a pod podmienkou, že sa dodrží rovnaká dvojročná lehota, dodatočné vyhlásenie o pôvode vyhotoví schválený vývozca zo zmluvnej strany vývozu výrobkov.

Článok 19

Schválený vývozca

1. S výhradou vnútroštátnych požiadaviek môžu colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany každému vývozcovi usadenému v tejto zmluvnej strane povoliť (ďalej len „schválený vývozca“), aby vyhotovoval vyhlásenia o pôvode bez ohľadu na hodnotu príslušných výrobkov.

2. Vývozca, ktorý žiada o takéto povolenie, musí colným orgánom uspokojivo poskytnúť všetky záruky potrebné na overenie statusu pôvodu výrobkov, ako aj splnenia ostatných požiadaviek tohto dohovoru.

3. Colné orgány poskytnú schválenému vývozcovi číslo colného povolenia, ktoré sa uvedie vo vyhlásení o pôvode.

4. Colné orgány overia riadne používanie povolenia. Povolenie môžu odobrať, ak ho schválený vývozca používa nesprávnym spôsobom, a musia ho odobrať, ak už schválený vývozca neposkytuje záruky uvedené v odseku 2 tohto článku.

Článok 20

Postup pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1

1. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany na základe písomnej žiadosti podanej vývozcom alebo zástupcom, ktorého na tento úkon splnomocnil vývozca na vlastnú zodpovednosť.

2. Na tento účel vývozca alebo jeho splnomocnený zástupca vyplní sprievodné osvedčenie EUR.1 a tlačivo žiadosti, ktorých vzory sú uvedené v prílohe IV k tomuto dodatku. Uvedené tlačivá sa musia vyplniť v jednom z jazykov, v ktorých je vyhotovený tento dohovor, a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyvážajúcej krajiny. Ak sa tlačivá vypĺňajú ručne, musí sa použiť atramentové pero a písať paličkovým písmom. Opis výrobkov sa uvedie v určenej kolónke takým spôsobom, aby nezostali prázdne riadky. Ak sa celá táto kolónka nevyplní, posledný riadok opisu sa podčiarkne vodorovnou čiarou a zostávajúci priestor sa prečiarkne.

3. Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 je povinný kedykoľvek na požiadanie colných orgánov vyvážajúcej zmluvnej strany, v ktorej sa sprievodné osvedčenie EUR.1 vydáva, predložiť všetky potrebné doklady preukazujúce status pôvodu príslušných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto dohovoru.

4. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydajú colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany, ak sa príslušné výrobky môžu považovať za pôvodné výrobky a spĺňajú ostatné požiadavky tohto dohovoru.

5. Colné orgány, ktoré vydávajú sprievodné osvedčenia EUR.1, prijmú všetky opatrenia potrebné na overenie statusu pôvodu výrobkov a splnenia všetkých ostatných požiadaviek tohto dohovoru. Na tento účel majú právo požadovať akékoľvek dôkazy a vykonať akékoľvek kontroly účtovných záznamov vývozcov alebo akékoľvek iné kontroly, ktoré považujú za primerané. Takisto zabezpečia, aby boli tlačivá uvedené v odseku 2 tohto článku riadne vyplnené. Skontrolujú najmä, či je priestor určený na opis výrobkov vyplnený tak, aby sa vylúčila možnosť dodatočného neoprávneného doplnenia údajov.

6. Dátum vydania sprievodného osvedčenia EUR.1 sa uvádza v kolónke 11 sprievodného osvedčenia EUR.1.

7. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány a poskytnú ho vývozcovi, len čo sa samotný vývoz uskutoční alebo zabezpečí.

Článok 21

Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne

1. Bez ohľadu na článok 20 ods. 7 je možné vydať sprievodné osvedčenie EUR.1 po uskutočnení vývozu výrobkov, na ktoré sa osvedčenie vzťahuje, ak:

a)v čase vývozu nebolo vydané z dôvodu chýb, neúmyselného opomenutia alebo mimoriadnych okolností;

b)sa colným orgánom uspokojivo preukáže, že sprievodné osvedčenie EUR.1 bolo vydané, ale nebolo pri dovoze z technických dôvodov prijaté,

c)miesto konečného určenia príslušných výrobkov nebolo v čase vývozu známe a bolo určené počas ich prepravy alebo skladovania a po prípadnom rozdelení zásielok v súlade s článkom 14 ods. 3, alebo

d)sprievodné osvedčenie EUR.1 bolo vydané na základe článku 8 ods. 4 a uplatnenie článku 8 ods. 3 sa vyžaduje pri dovoze v inej zmluvnej strane.

2. Na účely vykonávania odseku 1 tohto článku vývozca vo svojej žiadosti uvedie miesto a dátum vývozu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje sprievodné osvedčenie EUR.1, ako aj dôvody svojej žiadosti.

3. Colné orgány môžu vydať sprievodné osvedčenie EUR.1 dodatočne do dvoch rokov od dátumu vývozu a iba po overení, že informácie uvedené v žiadosti vývozcu sú zhodné s informáciami v príslušnom spise.

4. Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne musia obsahovať túto vetu v angličtine: „ISSUED RETROSPECTIVELY“.

5. Poznámka uvedená v odseku 4 sa uvedie v kolónke 7 sprievodného osvedčenia EUR.1.

Článok 22

Vydávanie duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1

1. V prípade krádeže, straty alebo zničenia sprievodného osvedčenia EUR.1 môže vývozca požiadať colné orgány, ktoré ho vydali, o duplikát vyhotovený na základe vývozných dokladov, ktoré majú k dispozícii.

2. Duplikát vydaný týmto spôsobom musí obsahovať túto poznámku v angličtine:

„DUPLICATE“.

3. Poznámka uvedená v odseku 2 sa uvedie v kolónke 7 duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1.

4. Duplikát, na ktorom sa uvedie dátum vydania originálu sprievodného osvedčenia EUR.1, je platný od tohto dátumu.

Článok 23

Platnosť dôkazu o pôvode

1. Dôkaz o pôvode je platný desať mesiacov od dátumu jeho vydania alebo vyhotovenia vo vyvážajúcej zmluvnej strane a v uvedenej lehote sa predloží colným orgánom dovážajúcej zmluvnej strany.

2. Dôkazy o pôvode, ktoré sa predložia colným orgánom dovážajúcej zmluvnej strany po uplynutí obdobia platnosti uvedeného v odseku 1, môžu byť prijaté na účely uplatnenia colných preferencií, ak sú príčinou nepredloženia týchto dokladov v stanovenej lehote výnimočné okolnosti.

3. V ostatných prípadoch oneskoreného predloženia môžu colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany prijať dôkazy o pôvode, ak boli výrobky predložené colnému úradu pred uplynutím uvedenej lehoty.

Článok 24

Slobodné pásma

1. Zmluvné strany prijímajú všetky opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa výrobky, s ktorými sa obchoduje, na ktoré sa vzťahuje dôkaz o pôvode a ktoré počas prepravy využívajú slobodné pásmo nachádzajúce sa na ich území, nenahradili iným tovarom a nezaobchádzalo sa s nimi inak, ako je to obvyklé na ich uchovanie v nezmenenom stave.

2. Odchylne od odseku 1, ak sa na výrobky s pôvodom v zmluvnej strane, ktoré sa doviezli do slobodného pásma, vzťahuje dôkaz o pôvode a vykoná sa na nich opracovanie alebo spracovanie, je možné vydať alebo vystaviť nový dôkaz o pôvode, ak je toto zaobchádzanie alebo spracovanie v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.

Článok 25

Podmienky dovozu

Dôkazy o pôvode sa colným orgánom dovážajúcej zmluvnej strany predkladajú v súlade s postupmi, ktoré sa uplatňujú v uvedenej zmluvnej strane.

Článok 26

Dovoz po častiach

Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok ustanovených colnými orgánmi dovážajúcej zmluvnej strany dovážajú po častiach rozobrané alebo nezložené výrobky v zmysle všeobecného pravidla 2 písm. a) na interpretáciu harmonizovaného systému, ktoré patria do tried XVI a XVII alebo položiek 7308 a 9406, colným orgánom sa pri takýchto výrobkoch predloží jeden dôkaz o pôvode pri dovoze prvej časti.

Článok 27

Oslobodenie od povinnosti predložiť dôkaz o pôvode

1. Výrobky, ktoré súkromné osoby zasielajú súkromným osobám ako malé balíky alebo ktoré tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich, sa považujú za pôvodné výrobky bez toho, aby sa predložil dôkaz o pôvode, vtedy, ak tieto výrobky nie sú dovážané na obchodné účely, boli vyhlásené za výrobky spĺňajúce požiadavky tohto dohovoru a o pravdivosti tohto vyhlásenia neexistujú žiadne pochybnosti.

2. Dovoz sa nepovažuje za dovoz na obchodné účely, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)dovoz je príležitostný;

b)dovážajú sa výlučne výrobky na osobnú potrebu príjemcov alebo cestujúcich, alebo ich príbuzných;

c)z povahy a množstva výrobkov je zrejmé, že nie sú určené na obchodné účely.

3. Celková hodnota uvedených výrobkov nesmie presiahnuť 500 EUR v prípade malých balíkov alebo 1 200 EUR v prípade, že výrobky tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich.

Článok 28

Nezrovnalosti a formálne chyby

1. Zistenie drobných nezrovnalostí medzi vyhláseniami v dôkaze o pôvode a vyhláseniami v dokladoch predložených colnému úradu na účely vybavenia formalít pri dovážaných výrobkoch nezbavuje dôkaz o pôvode ipso facto platnosti, ak sa riadne preukáže, že sa tento doklad vzťahuje na predložené výrobky.

2. Zjavné formálne chyby, ako napr. preklepy v dôkaze o pôvode, nie sú dôvodom odmietnutia dokladov uvedených v odseku 1 tohto článku, ak uvedené chyby nevzbudzujú pochybnosti o správnosti vyhlásení uvedených v týchto dokladoch.

Článok 29

Vyhlásenia dodávateľa

1. Ak sa v zmluvnej strane vydá sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhotoví vyhlásenie o pôvode na pôvodné výrobky, pri výrobe ktorých sa použil tovar s pôvodom v zmluvnej strane, na ktorom sa v uvedených zmluvných stranách vykonalo opracovanie alebo spracovanie bez toho, aby získal status preferenčného pôvodu v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo 4, zohľadní sa vyhlásenie dodávateľa o tomto tovare v súlade s týmto článkom.

2. Vyhlásenie dodávateľa uvedené v odseku 1 slúži ako dôkaz opracovania alebo spracovania, ktoré sa vykonalo na predmetnom tovare v zmluvnej strane, na účely určenia toho, či sa výrobky, pri výrobe ktorých sa uvedený tovar použil, môžu považovať za výrobky s pôvodom vo vyvážajúcej zmluvnej strane a či spĺňajú ostatné požiadavky tohto dodatku.

3. Dodávateľ vyhotoví samostatné vyhlásenie dodávateľa, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4, pre každú zásielku tovaru, a to vo forme stanovenej v prílohe VI, na liste papiera pripojenom k faktúre, dodaciemu listu alebo inému obchodnému dokladu, ktorý dostatočne podrobne opisuje príslušný tovar tak, aby ho bolo možné identifikovať.

4. Ak dodávateľ pravidelne dodáva určitému zákazníkovi tovar, v prípade ktorého sa očakáva, že opracovanie alebo spracovanie vykonávané v zmluvnej strane bude pretrvávať určité obdobie, môže predložiť jediné vyhlásenie dodávateľa, ktoré sa vzťahuje aj na budúce zásielky tohto tovaru (ďalej len „dlhodobé vyhlásenie dodávateľa“). Dlhodobé vyhlásenie dodávateľa môže byť obvykle platné maximálne dva roky od dátumu vyhotovenia vyhlásenia. Colné orgány zmluvnej strany, v ktorej sa vyhlásenie vyhotovilo, stanovia podmienky, pri ktorých je možné povoliť dlhšiu dobu platnosti. Dodávateľ vyhotoví dlhodobé vyhlásenie dodávateľa vo forme stanovenej v prílohe VII a opíše príslušný tovar dostatočne podrobne tak, aby ho bolo možné identifikovať. Príslušnému zákazníkovi sa toto vyhlásenie poskytne predtým, ako sa mu dodá prvá zásielka tovaru, na ktorý sa toto vyhlásenie vzťahuje, alebo spolu s prvou zásielkou. Dodávateľ bezodkladne informuje svojho zákazníka, ak dlhodobé vyhlásenie dodávateľa už nie je platné pre dodávaný tovar.

5. Vyhlásenia dodávateľa uvedené v odsekoch 3 a 4 sa vyhotovia na písacom stroji alebo vytlačia v jednom z jazykov, v ktorých je vyhotovený tento dohovor, v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva zmluvnej strany, v ktorej je vyhlásenie vyhotovené, a musia byť vlastnoručne podpísané dodávateľom. Vyhlásenie môže byť napísané aj rukou; v tom prípade musí byť napísané atramentovým perom a paličkovým písmom.

6. Dodávateľ, ktorý vyhotovuje vyhlásenie, musí byť kedykoľvek pripravený predložiť na žiadosť colných orgánov zmluvnej strany, v ktorej sa vyhlásenie vyhotovuje, všetky príslušné doklady preukazujúce správnosť informácií uvedených v tomto vyhlásení.

Článok 30

Sumy vyjadrené v eurách

1. Na účely uplatňovania článku 18 ods. 1 písm. b) a článku 27 ods. 3 v prípadoch, keď sú výrobky fakturované v inej mene ako euro, sumy v národných menách zmluvných strán zodpovedajúce sumám vyjadreným v eurách určí raz ročne každá z príslušných krajín.

2. Na zásielku sa vzťahujú výhody podľa článku 18 ods. 1 písm. b) alebo článku 27 ods. 3 s odkazom na menu, v ktorej je vyhotovená faktúra, podľa sumy stanovenej príslušnou krajinou.

3. V každej národnej mene sa používajú sumy, ktoré sú prepočtom súm vyjadrených v eurách podľa prepočítacieho kurzu danej meny a eura platného v prvý pracovný deň mesiaca októbra. Tieto sumy sa oznamujú Európskej komisii do 15. októbra a uplatňujú sa od 1. januára nasledujúceho roka. Európska komisia oznamuje príslušné sumy všetkým dotknutým krajinám.

4. Krajina môže sumu, ktorá je výsledkom prepočtu sumy vyjadrenej v eurách na jej národnú menu, zaokrúhliť nahor alebo nadol. Zaokrúhlená suma sa nesmie odlišovať od sumy, ktorá je výsledkom prepočtu, o viac ako 5 %. Krajina si môže zachovať nezmenený ekvivalent sumy vyjadrený v národnej mene k sume vyjadrenej v eurách, ak v čase ročnej úpravy podľa odseku 3 prepočítaná suma v národnej mene pred zaokrúhlením nie je vyššia o viac ako 15 %. Ekvivalent v národnej mene je možné ponechať nezmenený, ak by výsledkom prepočtu bolo zníženie hodnoty ekvivalentu.

5. Sumy vyjadrené v eurách preskúmava spoločný výbor na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany. Spoločný výbor pri tomto preskúmaní zváži potrebu zachovania účinku príslušných limitov v praxi. Na tento účel môže prijať rozhodnutie o úprave súm vyjadrených v eurách.

HLAVA VI

ZÁSADY SPOLUPRÁCE A LISTINNÉ DÔKAZY

Článok 31

Listinné dôkazy, uchovávanie dôkazov o pôvode a podporných dokladov

1. Vývozca, ktorý vyhotovil vyhlásenie o pôvode alebo požiadal o sprievodné osvedčenie EUR.1, uchováva papierovú alebo elektronickú verziu týchto dôkazov o pôvode a všetky doklady podporujúce status pôvodu aspoň tri roky od dátumu vydania alebo vyhotovenia vyhlásenia o pôvode.

2. Dodávateľ, ktorý vyhotoví vyhlásenie dodávateľa, uchováva kópiu tohto vyhlásenia a všetkých faktúr, dodacích listov alebo iných obchodných dokladov, ku ktorým je toto vyhlásenie pripojené, ako aj doklady uvedené v článku 29 ods. 6 najmenej tri roky.

Dodávateľ, ktorý vyhotoví dlhodobé vyhlásenie dodávateľa, uchováva kópiu tohto vyhlásenia a všetkých faktúr, dodacích listov alebo iných obchodných dokladov týkajúcich sa tovaru, na ktorý sa vzťahuje takéto vyhlásenie zaslané príslušnému zákazníkovi, ako aj doklady uvedené v článku 29 ods. 6 najmenej tri roky. Uvedená doba začína plynúť od skončenia platnosti dlhodobého vyhlásenia dodávateľa.

3. Na účely odseku 1 sú doklady podporujúce status pôvodu okrem iného tieto:

a)priame dôkazy o činnostiach vykonávaných vývozcom alebo dodávateľom pri získavaní výrobku, tvoriace napríklad súčasť jeho účtov alebo vnútropodnikového účtovníctva;

b)doklady preukazujúce status pôvodu použitých materiálov, vydané alebo vyhotovené v príslušnej zmluvnej strane v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi;

c)doklady preukazujúce opracovanie alebo spracovanie materiálov v príslušnej zmluvnej strane, vyhotovené alebo vydané v tejto zmluvnej strane v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi;

d)vyhlásenia o pôvode alebo sprievodné osvedčenia EUR.1 preukazujúce status pôvodu použitých materiálov, vyhotovené alebo vydané v zmluvných stranách v súlade s týmto dohovorom;

e)náležité dôkazy týkajúce sa opracovania alebo spracovania vykonaného mimo zmluvných strán na základe uplatňovania článkov 13 a 14, ktoré preukazujú splnenie požiadaviek uvedených v týchto článkoch.

4. Colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany, ktoré vydávajú sprievodné osvedčenia EUR.1, uchovávajú tlačivo žiadosti uvedené v článku 20 ods. 2 najmenej tri roky.

5. Colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany uchovávajú vyhlásenia o pôvode a sprievodné osvedčenia EUR.1, ktoré sa im predložia, najmenej tri roky.

6. S vyhlásením dodávateľa, ktoré preukazuje vykonanie opracovania alebo spracovania použitých materiálov v zmluvnej strane, vyhotoveným v tejto zmluvnej strane, sa zaobchádza ako s dokladom uvedeným v článku 18 ods. 3, článku 20 ods. 3 a článku 29 ods. 6, ktorý sa používa ako dôkaz toho, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie o pôvode, sa môžu považovať za výrobky s pôvodom v uvedenej zmluvnej strane a spĺňajú aj ostatné požiadavky tohto dodatku.

Článok 32

Riešenie sporov

Spory, ktoré vzniknú v súvislosti s postupmi overovania podľa článkov 34 a 35 a ktoré nie je možné vyriešiť medzi colnými orgánmi žiadajúcimi o overenie a colnými orgánmi zodpovednými za vykonanie tohto overenia, sa postúpia bilaterálnemu orgánu zriadenému príslušnou dohodou. Iné spory o výklad tohto dohovoru než tie, ktoré vzniknú v súvislosti s postupmi overovania podľa článkov 34 a 35, sa postúpia spoločnému výboru.

Riešenie všetkých sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej zmluvnej strany sa riadi v súlade s právnymi predpismi uvedenej zmluvnej strany.

HLAVA VII

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 33

Oznamovanie a spolupráca

1. Colné orgány zmluvných strán si navzájom poskytnú vzory odtlačkov pečiatok, ktoré ich colné orgány používajú pri vydávaní sprievodných osvedčení EUR.1, spolu s modelmi čísel povolení udeľovaných schváleným vývozcom a s adresami colných orgánov zodpovedných za overovanie týchto osvedčení a vyhlásení o pôvode.

2. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto dohovoru si zmluvné strany prostredníctvom príslušných colných orgánov vzájomne pomáhajú pri kontrole pravosti sprievodných osvedčení EUR.1, vyhlásení o pôvode, vyhlásení dodávateľa a pri kontrole správnosti údajov uvedených v týchto dokladoch.

Článok 34

Overovanie dôkazov o pôvode

1. Následné overovania dôkazov o pôvode sa vykonávajú náhodne alebo kedykoľvek, keď majú colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany opodstatnené pochybnosti o pravosti týchto dokladov, pôvode príslušných výrobkov alebo spĺňaní ostatných požiadaviek tohto dohovoru.

2. Keď colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany žiadajú o následné overenie, vrátia sprievodné osvedčenie EUR.1 a faktúru, ak bola predložená, vyhlásenie o pôvode alebo kópie týchto dokladov colným orgánom vyvážajúcej zmluvnej strany, pričom v prípade potreby uvedú dôvody žiadosti o overenie. Spolu so žiadosťou o overenie zasielajú všetky získané doklady a informácie, na ktorých základe sa dá usúdiť, že informácie uvedené v dôkaze o pôvode sú nesprávne.

3. Overenie vykonávajú colné orgány vyvážajúcej zmluvnej strany. Na uvedený účel majú právo požadovať akékoľvek dôkazy a vykonať akékoľvek kontroly účtovných záznamov vývozcov alebo akékoľvek iné kontroly, ktoré považujú za primerané.

4. Ak sa colné orgány dovážajúcej zmluvnej strany rozhodnú pozastaviť uplatňovanie preferenčného zaobchádzania v prípade príslušných výrobkov počas čakania na výsledky overenia, dovozcovi ponúknu prepustenie výrobkov za predpokladu splnenia predbežných opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné.

5. Colným orgánom, ktoré požiadali o overenie, sa jeho výsledky oznámia čo najskôr. Z uvedených výsledkov musí byť zrejmé, či sú doklady pravé, či možno výrobky v nich uvedené pokladať za výrobky s pôvodom v jednej zo zmluvných strán a či sú splnené ostatné požiadavky tohto dohovoru.

6. Ak v prípadoch opodstatnených pochybností nedostanú colné orgány žiadajúcej krajiny v lehote desiatich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o overenie odpoveď alebo ak táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti príslušného dokladu alebo skutočného pôvodu výrobkov, žiadajúce colné orgány nepriznajú nárok na preferenčné zaobchádzanie okrem prípadov s výnimočnými okolnosťami.

Článok 35

Overovanie vyhlásení dodávateľa

1. Následné overovanie vyhlásení dodávateľa alebo dlhodobých vyhlásení dodávateľa sa môže vykonávať náhodne alebo kedykoľvek, keď colné orgány zmluvnej strany, v ktorej sa tieto vyhlásenia brali do úvahy pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1 alebo pri vyhotovovaní vyhlásenia o pôvode, majú odôvodnené pochybnosti o pravosti dokladu alebo správnosti informácií uvedených v tomto doklade.

2. Na účely vykonávania ustanovení odseku 1 colné orgány zmluvnej strany uvedenej v odseku 1 vrátia vyhlásenie dodávateľa alebo dlhodobé vyhlásenie dodávateľa a faktúru(-y), dodací(-ie) list(-y) alebo ďalší(-ie) obchodný(-é) doklad(-y) týkajúce sa tovaru, na ktoré sa vzťahuje takéto vyhlásenie, colným orgánom krajiny, v ktorej bolo vyhlásenie vyhotovené, pričom prípadne uvedú vecné alebo formálne dôvody žiadosti o overenie.

Spolu so žiadosťou o následné overenie zašlú ako jej podklad všetky získané doklady a informácie o tom, že údaje uvedené vo vyhlásení dodávateľa alebo dlhodobom vyhlásení dodávateľa sú nesprávne.

3. Overenie vykonávajú colné orgány zmluvnej strany, kde bolo vyhlásenie dodávateľa alebo dlhodobé vyhlásenie dodávateľa vyhotovené. Na uvedený účel majú právo požadovať akékoľvek dôkazy a vykonať akúkoľvek kontrolu účtov vývozcu alebo akúkoľvek inú kontrolu, ktorú považujú za vhodnú.

4. Colným orgánom, ktoré požiadali o overenie, sa jeho výsledky oznámia čo najskôr. Z týchto výsledkov musí byť zrejmé, či informácie uvedené vo vyhlásení dodávateľa alebo dlhodobom vyhlásení dodávateľa sú správne, a musia im umožniť určiť, či a v akom rozsahu by sa takéto vyhlásenie dodávateľa mohlo brať do úvahy pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1 alebo pri vyhotovení vyhlásenia o pôvode.

Článok 36

Sankcie

Každá zmluvná strana zabezpečí uloženie trestnoprávnych, občianskoprávnych alebo administratívnych sankcií za porušenie svojich právnych predpisov týkajúcich sa tohto dohovoru.

HLAVA VIII

UPLATŇOVANIE DODATKU

Článok 37

Európsky hospodársky priestor

Tovar s pôvodom v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v zmysle protokolu 4 k Dohode o Európskom hospodárskom priestore sa považuje za tovar s pôvodom v Európskej únii, na Islande, v Lichtenštajnsku alebo Nórsku (ďalej len „zmluvné strany EHP“), keď sa vyváža z Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska alebo Nórska do zmluvnej strany inej ako zmluvné strany EHP, za predpokladu, že medzi dovážajúcou zmluvnou stranou a zmluvnými stranami EHP sa uplatňujú dohody o voľnom obchode.

Článok 38

Lichtenštajnsko

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, sa výrobok s pôvodom v Lichtenštajnsku z dôvodu colnej únie medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom považuje za výrobok s pôvodom vo Švajčiarsku.

Článok 39

Sanmarínska republika

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, sa výrobok s pôvodom v Sanmarínskej republike z dôvodu colnej únie medzi Európskou úniou a Sanmarínskou republikou považuje za výrobok s pôvodom v Európskej únii.

Článok 40

Andorrské kniežatstvo

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, sa výrobok s pôvodom v Andorrskom kniežatstve zatriedený do kapitol 25 až 97 harmonizovaného systému z dôvodu colnej únie medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom považuje za výrobok s pôvodom v Európskej únii.

Článok 41

Ceuta a Melilla

1. Na účely tohto dohovoru sa pojem „Európska únia“ nevzťahuje na Ceutu a Melillu.

2. Výrobky s pôvodom v inej zmluvnej strane, ako je Európska únia, podliehajú pri dovoze do Ceuty alebo Melilly vo všetkých ohľadoch rovnakému colnému režimu, aký sa uplatňuje na výrobky s pôvodom na colnom území Európskej únie podľa protokolu č. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv 2 . Zmluvné strany iné ako Európska únia uplatňujú pri dovoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje príslušná dohoda a ktoré majú pôvod v Ceute a Melille, rovnaký colný režim, aký sa uplatňuje na dovoz výrobkov s pôvodom v Európskej únii dovážaných z nej.

3. Na účely odseku 2 tohto článku sa na výrobky s pôvodom v Ceute a Melille uplatňuje tento dohovor mutatis mutandis a podľa osobitných podmienok stanovených v prílohe V.

Príloha I

Úvodné poznámky k zoznamu v Prílohe II

Poznámka 1 – Všeobecný úvod

V zozname sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa požaduje v prípade všetkých výrobkov, ktoré sa majú považovať za dostatočne opracované alebo spracované v zmysle článku 4 hlavy II dodatku I. Existujú štyri rôzne druhy pravidiel, ktoré sa líšia v závislosti od výrobku:

a)pri opracovaní alebo spracovaní sa nepresiahne maximálny podiel nepôvodných materiálov;

b)v dôsledku opracovania alebo spracovania sa štvormiestne označenie položky harmonizovaného systému alebo šesťmiestne označenie podpoložky harmonizovaného systému, do ktorých sú zatriedené výrobky, líši od štvormiestneho označenia položky harmonizovaného systému alebo šesťmiestneho označenia podpoložky, do ktorých sú zatriedené použité materiály;

c)vykoná sa osobitné opracovanie alebo spracovanie;

d)opracúvajú alebo spracúvajú sa určité úplne získané materiály.

Poznámka 2 – Štruktúra zoznamu

2.1.V prvých dvoch stĺpcoch je opis získaného výrobku. V stĺpci (1) sa uvádza číslo položky alebo číslo kapitoly, ktoré sa používa v harmonizovanom systéme, v stĺpci (2) sa uvádza opis tovaru, ktorý je v tomto systéme uvedený pri danej položke alebo kapitole. Pre každý zápis v prvých dvoch stĺpcoch je v stĺpci (3) uvedené pravidlo. V určitých prípadoch je pred záznamom v stĺpci (1) uvedené označenie „ex“, čo znamená, že pravidlá v stĺpci (3) platia len pre tú časť položky, ktorá sa opisuje v stĺpci (2).

2.2.Ak sú v stĺpci (1) zoskupené viaceré čísla položiek alebo ak je uvedené číslo kapitoly a v stĺpci (2) sa preto uvádza všeobecný opis výrobkov, platia príslušné pravidlá v stĺpci (3) pre všetky výrobky, ktoré sú podľa harmonizovaného systému zatriedené do položiek predmetnej kapitoly alebo do ktorejkoľvek z položiek zoskupených v stĺpci (1).

2.3.Ak sa v zozname uvádzajú rôzne pravidlá pre rôzne výrobky patriace do rovnakej položky, v každej zo zarážok sa opisuje tá časť položky, na ktorú sa vzťahuje príslušné pravidlo v stĺpci (3).

2.4.Ak sú v stĺpci (3) uvedené dve alternatívne pravidlá oddelené výrazom „alebo“, vývozca si môže vybrať, ktoré pravidlo použije.

Poznámka 3 – Príklady uplatňovania pravidiel

3.1.Článok 4 hlavy II dodatku I týkajúci sa výrobkov, ktoré získali status pôvodu a používajú sa na výrobu ďalších výrobkov, platí bez ohľadu na to, či sa uvedený status získal v závode, kde sa tieto výrobky používajú, alebo v inom závode v zmluvnej strane.

3.2.V súlade s článkom 6 hlavy II dodatku I musí opracovanie alebo spracovanie presahovať rámec operácií uvedených v zozname v predmetnom článku. V opačnom prípade tovar nespĺňa podmienky na udelenie preferenčného sadzobného zaobchádzania, a to ani v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené ďalej.

S výhradou článku 6 hlavy II dodatku I pravidlá v zozname predstavujú minimálnu mieru požadovaného opracovania alebo spracovania, pričom vyššia miera opracovania alebo spracovania takisto zabezpečuje status pôvodu; naopak, opracovanie alebo spracovanie v menšej miere nemôže zabezpečiť status pôvodu.

To znamená, že ak pravidlo stanovuje, že na určitom stupni výroby môže byť použitý nepôvodný materiál, použitie takéhoto materiálu v skoršej etape výroby je povolené a použitie takéhoto materiálu v neskoršom štádiu povolené nie je.

Ak pravidlo stanovuje, že na určitom stupni výroby nemôže byť použitý nepôvodný materiál, použitie materiálov v skoršej etape výroby je povolené a použitie materiálov v neskoršom štádiu povolené nie je.

Príklad: ak pravidlo v zozname pre kapitolu 19 uvádza, že „nepôvodné materiály položiek 1101 až 1108 nemôžu presiahnuť 20 % hmotnosti“, použitie (t. j. dovoz) obilnín kapitoly 10 (materiálov v skoršej etape výroby) nie je obmedzené.

3.3.Bez toho, aby bola dotknutá poznámka 3.2, ak je v pravidle použitý výraz „výroba z materiálov ktorejkoľvek položky“, môžu sa použiť materiály ktorejkoľvek (ktorýchkoľvek) položky(-iek) (aj materiály tej istej položky s rovnakým opisom ako daný výrobok), avšak s výhradou akýchkoľvek osobitných obmedzení, ktoré môžu tiež byť uvedené v pravidle.

Výraz „výroba z materiálov ktorejkoľvek položky vrátane ostatných materiálov položky...“ alebo „Výroba z materiálov ktorejkoľvek položky vrátane ostatných materiálov tej istej položky ako výrobok“ však znamená, že sa môžu použiť materiály ktorejkoľvek (ktorýchkoľvek) položky(-iek) okrem tých, ktoré majú v stĺpci (2) v zozname taký istý opis ako výrobok.

3.4.Ak pravidlo v zozname stanovuje, že výrobok môže byť vyrobený z viac ako jedného materiálu, znamená to, že možno použiť jeden alebo viaceré materiály. Nevyžaduje sa použitie všetkých materiálov.

3.5.Ak pravidlo v zozname stanovuje, že výrobok musí byť vyrobený z konkrétneho materiálu, táto podmienka nebráni použiť iné materiály, ktoré na základe svojich prirodzených vlastností toto nemôžu splniť.

3.6.Ak sú v pravidle v zozname uvedené dve percentuálne obmedzenia pre maximálnu hodnotu nepôvodných materiálov, ktoré sa môžu použiť, tieto percentuálne hodnoty sa nesmú spočítavať. Inými slovami, maximálna hodnota všetkých použitých nepôvodných materiálov nesmie nikdy presiahnuť vyššiu z uvedených percentuálnych hodnôt. Okrem toho sa nesmú presiahnuť ani jednotlivé percentuálne obmedzenia pre jednotlivé materiály, na ktoré sa vzťahujú.

Poznámka 4 – Všeobecné ustanovenia týkajúce sa poľnohospodárskeho tovaru

4.1.S poľnohospodárskym tovarom patriacim do kapitol 6, 7, 8, 9, 10, 12 a do položky 2401, ktorý sa pestuje alebo žne a zberá na území zmluvnej strany, sa zaobchádza ako s tovarom s pôvodom na území danej zmluvnej strany, a to aj v prípade, že sa pestuje z dovezených semien, cibuliek, odnoží, odrezkov, vrúbľov, výhonkov, pukov alebo iných živých častí rastlín.

4.2.V prípadoch, keď sa na obsah nepôvodného cukru v konkrétnom výrobku vzťahujú obmedzenia, hmotnosť cukru položky 1701 (sacharóza) a položky 1702 (napr. fruktóza, glukóza, laktóza, maltóza, izoglukóza alebo invertný cukor) použitého pri výrobe konečného výrobku a použitého pri výrobe nepôvodných výrobkov zapracovaných do konečného výrobku sa zohľadňuje pri výpočte takýchto obmedzení.

Poznámka 5 – Terminológia používaná v súvislosti s určitými textilnými výrobkami

5.1.Pojmom „prírodné vlákna“ sa v zozname označujú iné vlákna ako umelé alebo syntetické vlákna. Je obmedzený na štádiá pred pradením vrátane odpadu, a ak nie je stanovené inak, zahŕňa vlákna, ktoré môžu byť mykané, česané alebo inak spracované, avšak nie spradené.

5.2.Pojem „prírodné vlákna“ obsahuje vlásie položky 0511, hodváb položiek 5002 a 5003, ako aj vlnené vlákna a jemné alebo hrubé chlpy zvierat položiek 5101 až 5105, bavlnené vlákna položiek 5201 až 5203 a ostatné rastlinné vlákna položiek 5301 až 5305.

5.3.Pojmy „textilná vláknina“, „chemické materiály“ a „materiály na výrobu papiera“ sú použité v zozname na opis materiálov nezatriedených v kapitolách 50 až 63, ktoré môžu byť použité na výrobu umelých, syntetických alebo papierových vlákien alebo priadzí.

5.4.Pojmom „chemické strižné vlákna“, používanom v zozname, sa označujú kábliky zo syntetického alebo umelého vlákna, strižné vlákna alebo odpad položiek 5501 až 5507.

5.5.Tlač (v kombinácii s tkaním, pletením/háčkovanie, všívaním alebo vločkovaním) je vymedzená ako technika, prostredníctvom ktorej textilný substrát získa objektívne posúditeľnú funkciu trvalého charakteru, akou je farba, dizajn alebo technické vlastnosti, a to použitím siete, valčeka, digitálnych alebo prenosových techník.

5.6.Tlač (ako samostatná operácia) je vymedzená ako technika, prostredníctvom ktorej textilný substrát získa objektívne posúditeľnú funkciu trvalého charakteru, akou je farba, dizajn alebo technické vlastnosti, a to použitím siete, valčeka, digitálnych alebo prenosových techník v spojení s najmenej dvoma prípravnými/dokončovacími operáciami (napr. odmasťovanie, bielenie, mercerovanie, ustaľovanie za tepla, česanie, kalandrovanie, spracovanie na dosiahnutie nezrážanlivosti, stála apretúra, dekatovanie, impregnovanie, sceľovanie a nopovanie) za predpokladu, že hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50 % ceny výrobku zo závodu.

Poznámka 6 – Tolerancie, ktoré sa uplatňujú pri výrobkoch vyrobených zo zmesí textilných materiálov

6.1.Ak sa pri určitom výrobku v zozname uvádza odkaz na túto poznámku, podmienky uvedené v stĺpci (3) sa neuplatňujú na žiadne základné textilné materiály použité pri výrobe tohto výrobku, ktorých súhrnná hmotnosť predstavuje 15 % alebo menej celkovej hmotnosti všetkých použitých základných textilných materiálov (pozri aj poznámky 6.3 a 6.4).

6.2.Toleranciu uvedenú v poznámke 6.1 však možno uplatniť len na zmiešané výrobky, ktoré boli vyrobené z dvoch alebo viacerých základných textilných materiálov.

Základnými textilnými materiálmi sú:

–hodváb,

–vlna,

–hrubé chlpy zvierat,

–jemné chlpy zvierat,

–vlásie,

–bavlna,

–materiály na výrobu papiera a papier,

–ľan,

–pravé konope,

–juta a ostatné textilné lykové vlákna,

–sisalové a ostatné textilné vlákna rodu Agave,

–kokosové, abakové, ramiové a ostatné rastlinné textilné vlákna,

–syntetické chemické vlákna z polypropylénu,

–syntetické chemické vlákna z polyesteru,

–syntetické chemické vlákna z polyamidu,

–syntetické chemické vlákna z polyakrylnitrilu,

–syntetické chemické vlákna z polyimidu,

–syntetické chemické vlákna z polytetrafluóretylénu,

–syntetické chemické vlákna z poly(fenylénsulfidu),

–syntetické chemické vlákna z poly(vinylchloridu),

–ostatné syntetické chemické vlákna,

–umelé chemické vlákna z viskózy,

–ostatné umelé chemické vlákna,

–vodivé vlákna,

–syntetické chemické strižné vlákna z polypropylénu,

–syntetické chemické strižné vlákna z polyesteru,

–syntetické chemické strižné vlákna z polyamidu,

–syntetické chemické strižné vlákna z polyakrylnitrilu,

–syntetické chemické strižné vlákna z polyimidu,

–syntetické chemické strižné vlákna z polytetrafluóretylénu,

–syntetické chemické strižné vlákna z poly(fenylénsulfidu),

–syntetické chemické strižné vlákna z poly(vinylchloridu),

–ostatné syntetické chemické strižné vlákna,

–umelé chemické strižné vlákna z viskózy,

–ostatné umelé chemické strižné vlákna,

–priadza z polyuretánu delená pružnými segmentmi polyéteru, tiež opradená,

–výrobky položky 5605 (metalizovaná priadza), obsahujúce pásik, ktorého jadro pozostáva z hliníkovej fólie alebo z plastového filmu, tiež potiahnutý hliníkovým práškom, ktorého šírka nepresahuje 5 mm, laminovaný pomocou priesvitného alebo farebného lepidla medzi dvomi vrstvami plastového filmu,

–ostatné výrobky položky 5605,

–sklenené vlákna,

–kovové vlákna,

–minerálne vlákna.

6.3.V prípade výrobkov obsahujúcich „priadzu vyrobenú z polyuretánu deleného pružnými segmentmi polyéteru, tiež opradenú“ je pre túto priadzu tolerancia 20 %.

6.4.V prípade výrobkov obsahujúcich „pásik, ktorého jadro pozostáva z hliníkovej fólie alebo z plastového filmu, tiež potiahnutý hliníkovým práškom, ktorého šírka nepresahuje 5 mm, laminovaný pomocou priesvitného alebo farebného lepidla medzi dvoma vrstvami plastového filmu“, je pre tento pásik tolerancia 30 %.

Poznámka 7 – Ostatné tolerancie, ktoré sa uplatňujú pri určitých textilných výrobkoch

7.1.Ak je v zozname odkaz na túto poznámku, môžu sa použiť textilné materiály (s výnimkou podšívok a medzipodšívok), ktoré nespĺňajú pravidlo uvedené v zozname v stĺpci (3) pre príslušný dohotovený výrobok, za predpokladu, že tieto textilné materiály sú zatriedené do inej položky, než je položka výrobku, a že ich hodnota nepresahuje 15 % ceny výrobku zo závodu.

7.2.Bez toho, aby bola dotknutá poznámka 7.3, materiály, ktoré nie sú zatriedené v kapitolách 50 až 63, možno voľne použiť pri výrobe textilných výrobkov bez ohľadu na to, či obsahujú textílie.

7.3.Ak sa uplatňuje percentuálne pravidlo, pri určovaní hodnoty zapracovaných nepôvodných materiálov sa musí brať do úvahy hodnota nepôvodných materiálov, ktoré nie sú zatriedené v kapitolách 50 až 63.

Poznámka 8 – Vymedzenie špecifického spracovania a jednoduchých operácií vykonaných v súvislosti s určitými výrobkami kapitoly 27

8.1.Na účely položiek ex 2707 a 2713 sa za „špecifické spracovanie“ považuje:

a)vákuová destilácia;

b)redestilácia pri veľmi dôkladnom delení do frakcií;

c)krakovanie (štiepenie);

d)reforming (úprava);

e)extrakcia selektívnymi rozpúšťadlami;

f)procesy zahrnujúce všetky tieto operácie: spracovanie s koncentrovanou kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom kyseliny sírovej; neutralizácia alkalickými činidlami; odfarbovanie a čistenie prirodzene aktívnou zeminou, aktivovanou zeminou, aktivovaným dreveným uhlím alebo bauxitom;

g)polymerizácia;

h)alkylácia;

i)izomerizácia.

8.2.Na účely položiek 2710, 2711 a 2712 sa za „špecifické spracovanie“ považuje:

a)vákuová destilácia;

b)redestilácia pri veľmi dôkladnom delení do frakcií;

c)krakovanie (štiepenie);

d)reforming (úprava);

e)extrakcia selektívnymi rozpúšťadlami;

f)procesy zahrnujúce všetky tieto operácie: spracovanie s koncentrovanou kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom kyseliny sírovej; neutralizácia alkalickými činidlami; odfarbovanie a čistenie prirodzene aktívnou zeminou, aktivovanou zeminou, aktivovaným dreveným uhlím alebo bauxitom;

g)polymerizácia;

h)alkylácia;

i)izomerizácia;

j)len vo vzťahu k ťažkým olejom položky ex 2710 odsírovanie vodíkom vedúce k redukcii najmenej 85 % obsahu síry zo spracovaných výrobkov (metóda ASTM D 1266-59 T);

k)len vo vzťahu k výrobkom položky 2710 odstraňovanie parafínov inak ako filtrovaním;

l)len vo vzťahu k ťažkým olejom položky ex 2710 spracovanie pomocou vodíka, iné ako desulfurizácia, pri tlaku väčšom ako 20 barov a teplote vyššej ako 250 °C s použitím katalyzátorov, kde vodík v chemickej reakcii predstavuje aktívne činidlo. Ďalšie spracovanie mazacích olejov položky ex 2710 pomocou vodíka (napr. dokončovacie úpravy vodou alebo odfarbovanie) so zámerom zlepšiť farbu alebo stálosť sa však nepovažuje za špecifické spracovanie;

m)len vo vzťahu k vykurovacím olejom položky ex 2710 atmosférická destilácia metódou ASTM D 86, pri ktorej pri 300 °C predestiluje menej ako 30 % objemu týchto výrobkov vrátane strát;

n)len vo vzťahu k ťažkým olejom iným ako plynové oleje a vykurovacie oleje položky ex 2710 spracovanie pomocou elektrického vysokofrekvenčného korónového výboja;

o)len vo vzťahu k surovým výrobkom (iným ako vazelína, ozokerit, montánny vosk, rašelinový vosk, parafínový vosk s obsahom menej ako 0,75 % hmotnosti oleja) položky ex 2712 odolejovanie frakčnou kryštalizáciou.

8.3.Na účely položiek ex 2707 a 2713 jednoduché operácie, ako čistenie, dekantácia, odsoľovanie, odvodňovanie, filtrácia, farbenie, označovanie, získavanie sírového obsahu v dôsledku zmiešavania výrobkov s rôznym obsahom síry alebo akákoľvek kombinácia týchto operácií alebo podobných operácií, nemajú za následok získanie pôvodu.

Poznámka 9 – Vymedzenie špecifického spracovania a operácií vykonaných v súvislosti s určitými výrobkami

9.1. Výrobky patriace do kapitoly 30 získané v zmluvnej strane použitím bunkových kultúr sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto zmluvnej strane. „Bunková kultúra“ je vymedzená ako kultivácia ľudských, živočíšnych a rastlinných buniek v kontrolovaných podmienkach (ako sú definované teploty, rastové médium, zmes plynov, pH) mimo živého organizmu.

9.2.Výrobky patriace do kapitoly 29 (okrem: 2905.43 – 2905.44), kapitol 30, 32, 33 (okrem: 3302.10, 3301), kapitol 34, 35 (okrem: 35.01, 3502.11 – 3502.19, 3502.20, 35.05), kapitol 36, 37, 38 (okrem: 3809.10, 38.23, 3824.60, 38.26) a kapitoly 39 (okrem: 39.16 – 39.26) získané v zmluvnej strane fermentáciou sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto zmluvnej strane. „Fermentácia“ je biotechnologický proces, pri ktorom sa používajú ľudské, živočíšne a rastlinné bunky, baktérie, kvasinky, huby alebo enzýmy na výrobu výrobkov, ktoré patria do kapitol 29 až 39.

9.3. Nasledujúce spracovateľské operácie sa považujú za dostatočné v súlade s článkom 4 ods. 1, pokiaľ ide o výrobky patriace do kapitol 28, 29 (okrem: 2905.43 – 2905.44), kapitol 30, 32, 33 (okrem: 3302.10, 3301), kapitol 34, 35 (okrem: 35.01, 3502.11 – 3502.19, 3502.20, 35.05), kapitol 36, 37, 38 (okrem: 3809.10, 38.23, 3824.60, 38.26) a kapitoly 39 (okrem: 39.16 – 39.26):

–Chemická reakcia: „chemická reakcia“ je proces (vrátane biochemického procesu), ktorého výsledkom je molekula s novou štruktúrou následkom rozbíjania intramolekulárnych väzieb a vytvorením nových intramolekulárnych väzieb alebo zmenou priestorového usporiadania atómov v molekule. Chemickú reakciu možno vyjadriť zmenou „čísla CAS“.

Na účely pôvodu by sa nemali brať do úvahy tieto procesy: a) rozpustenie vo vode alebo v iných rozpúšťadlách; b) odstránenie rozpúšťadiel vrátane činidla vody, ani c) pridanie alebo odstránenie vody z kryštalizácie. Chemická reakcia vymedzená skôr v texte sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod.

–Zmesi: úmyselné a primerane kontrolované zmiešavanie alebo miešanie (vrátane rozstrekovania) materiálov, iné ako pridávanie rozpúšťadiel, ktorého účelom je splniť vopred určené špecifikácie a ktoré vedie k výrobe tovaru s fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami, ktoré sú relevantné z hľadiska účelu alebo použitia tovaru a ktoré sú odlišné od vstupných materiálov, sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod.

–Čistenie: čistenie sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod za predpokladu, že k nemu dochádza na území zmluvných strán a má za následok splnenie jedného z týchto kritérií:

a)čistenie tovaru, ktorého výsledkom je odstránenie najmenej 80 % obsahu existujúcich nečistôt, alebo

b)obmedzenie alebo odstránenie nečistôt, ktorého výsledkom je tovar vhodný na jednu alebo viaceré z týchto aplikácií:

i)látky farmaceutickej, medicínskej, kozmetickej, veterinárnej alebo potravinárskej akosti;

ii)chemické výrobky a činidlá na analytické, diagnostické alebo laboratórne účely;

iii)prvky a komponenty na použitie v mikroelektronike;

iv)špecializované optické použitia;

v)biotechnologické požitie (napr. na kultiváciu buniek v genetickej technológii, alebo ako katalyzátor);

vi)nosiče používané pri procese separácie, alebo

vii)použitia na jadrové účely.

–Zmena veľkosti častíc: úmyselná a kontrolovaná zmena veľkosti častíc určitého tovaru iným spôsobom ako len drvením alebo lisovaním, ktorá vedie k tovaru s definovanou veľkosťou častíc, s definovaným granulometrickým zložením alebo definovanou povrchovou plochou, čo je relevantné na účely výsledného tovaru, ktorý má odlišné fyzikálne alebo chemické vlastnosti od vstupných materiálov, sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod.

–Štandardné materiály: štandardné materiály (vrátane štandardných roztokov) sú prípravky vhodné na analytické, kalibračné alebo referenčné použitia s presnými stupňami čistoty alebo pomermi, ktoré sú certifikované výrobcom. Výroba štandardných materiálov sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod.

–Separácia izomérov: izolácia alebo separácia izomérov od zmesi izomérov sa považuje za zmenu zabezpečujúcu pôvod.

Príloha II

Zoznam operácií opracovania alebo spracovania, ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal status pôvodu