EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 9. 2023

COM(2023) 559 final

2023/0337(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o podpise Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Kenskou republikou, členom Východoafrického spoločenstva, na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej v mene Európskej únie

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Pripojený návrh rozhodnutia Rady predstavuje právny nástroj na podpis Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi Kenskou republikou, členom Východoafrického spoločenstva (ďalej len „EAC“), na jednej strane a Európskou úniou (ďalej len „EÚ“) na strane druhej (ďalej len „DHP medzi EÚ a Keňou“ alebo „dohoda“).

Prerokúvané texty DHP boli uverejnené a nachádzajú sa na tomto odkaze: https://policy.trade.ec.europa.eu/eu-trade-relationships-country-and-region/countries-and-regions/east-african-community-eac/eu-kenya-agreement/text-agreement_en .

Cieľom dohody je bilaterálne vykonávanie ustanovení DHP medzi EÚ a partnerskými štátmi EAC (Burundi, Keňa, Rwanda, Tanzánia a Uganda), pričom rokovania o tejto DHP medzi EÚ a EAC sa ukončili 16. októbra 2014. EÚ, Keňa a Rwanda podpísali DHP medzi EÚ a EAC v septembri 2016 a Keňa ju ratifikovala v tom istom mesiaci. Regionálna DHP medzi EÚ a EAC sa však nikdy predbežne nevykonávala, pretože nebola podpísaná a ratifikovaná všetkými členmi EAC (čo bola podmienka nadobudnutia platnosti DHP medzi EÚ a EAC).

Vo februári 2021 sa na riadnom samite hláv štátov EAC rozhodlo, že sa jednotlivým krajinám EAC umožní, aby pristúpili k bilaterálnemu vykonávaniu DHP medzi EÚ a EAC na základe tzv. zásady variabilnej geometrie. Keňa 4. mája 2021 informovala Európsku komisiu, že chce pokračovať týmto smerom.

Pri príležitosti samitu EÚ – Africká únia výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis a veľvyslanec Raychelld Omamo podpísali 17. februára 2022 v mene EÚ a v mene Kene spoločné vyhlásenie, v ktorom sa dohodli na pokračovaní rokovaní o DHP medzi EÚ a Keňou, ktorá zostane otvorená aj pre ostatné partnerské štáty EAC.

Rokovania, ktoré boli zamerané na zavedenie nevyhnutných úprav, aby sa medzi Keňou a EÚ mohli bilaterálne vykonávať ustanovenia DHP medzi EÚ a EAC, boli 24. mája 2023 ukončené na technickej úrovni a 19. júna 2023 sa pri príležitosti návštevy výkonného podpredsedu Dombrovskisa v Keni ukončili aj na politickej úrovni. Počas rokovaní sa zmluvné strany dohodli na určitých úpravách pôvodnej dohody, ktoré umožňujú jej vykonávanie na bilaterálnom základe. Úpravy sa týkajú aj oblasti pravidiel pôvodu a rozvojovej pomoci. Do dohody sa doplnila navyše aj nová príloha o obchode a udržateľnom rozvoji.

Plánované uzavretie tejto dohody prichádza v tom správnom čase.

Po prvé je Keňa rozvíjajúcim sa hospodárstvom a kľúčovým hospodárskym hráčom v regióne. Je deviatym najväčším hospodárstvom na africkom kontinente a hlavným hospodárskym uzlom východnej Afriky. V rokoch 2015 až 2019 zaznamenala rast na širokom základe, ktorý dosahoval v priemere 4,8 % ročne. Vďaka tomu sa výrazne zmiernila chudoba a z úrovne 36,5 % v roku 2005 sa v roku 2019 znížila na úroveň 27,2 %. Po pandémii COVID-19 došlo v Keni k silnému oživeniu jej hospodárstva. Rast HDP mal podľa prognóz dosiahnuť v roku 2022 úroveň 5,5 % a miera chudoby, ktorá na začiatku pandémie rástla, začala po jej skončení opäť vykazovať klesajúci trend. Pokiaľ ide o budúcnosť, vyhliadky strednodobého rastu Kene sú podľa Svetovej banky pozitívne. Očakáva sa, že reálny HDP porastie v roku 2023 na úroveň 5,0 % a v rokoch 2024 až 2025 dosiahne priemernú úroveň 5,2 %. Táto krátkodobá prognóza rastu presahuje mieru rastu potenciálneho HDP Kene, ktorá sa odhaduje na 4,9 %, ako aj priemer zaznamenaný pred pandémiou (2010 – 2019), ktorý sa pohyboval na úrovni 5,0 %. Očakáva sa, že reálne príjmy na obyvateľa vzrastú z 2,8 % v roku 2022 na 3,1 %.

Po druhé, EÚ a Keňa majú pevné hospodárske vzťahy. EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom Kene. Celkový obchod medzi EÚ a Keňou dosiahol v roku 2022 úroveň 3,3 miliardy EUR, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 27 %. Dovoz z Kene do EÚ predstavuje 1,2 miliardy EUR. Keňa dováža do EÚ najmä zeleninu, ovocie a kvety, no má v úmysle vyvážať aj čoraz zložitejší tovar a zvýšiť pridanú hodnotu vyvážaného tovaru. Vývoz z EÚ do Kene predstavuje 2,02 miliardy EUR a vyvážajú sa najmä nerastné výrobky, chemické výrobky a stroje. Ide o dôležité vstupy vzhľadom na úmysel Kene rozvíjať svoje priemyselné odvetvia. EÚ predstavuje pre Keňu najdôležitejšiu vývoznú destináciu s podielom 16 % na celkovom vývoze Kene v roku 2022. Po EÚ nasledujú Uganda (12 %) a USA (8 %). Pokiaľ ide o dovoz do Kene, EÚ sa umiestnila na treťom mieste s podielom 10 % na celkovom dovoze do tejto krajiny.

Vďaka obchodnej dohode s Keňou, ktorá by zahŕňala obchod s tovarom, rozvojovú spoluprácu a udržateľnosť, by si EÚ zachovala či dokonca zvýšila svoj trhový podiel na expandujúcom kenskom trhu a Keňa by si posilnila svoje postavenie v regióne 1 . EÚ by v rámci svojej spolupráce s Keňou nabádala krajinu k tomu, aby podporovala liberalizáciu obchodu v regióne EAC (keďže prístup k dohode zostane otvorený aj pre ostatné partnerské štáty EAC).

Po tretie, ak vezmeme do úvahy skôr geopolitické hľadisko, Keňa zohráva čoraz dôležitejšiu vedúcu úlohu na regionálnej a medzinárodnej scéne, a to najmä pri presadzovaní mieru a bezpečnosti v susedných krajinách a pri podporovaní globálneho programu udržateľnosti. EÚ považuje Keňu za kľúčového hráča z hľadiska väčšej angažovanosti pri riešení regionálnych otázok, najmä v Etiópii a Sudáne 2 . V Keni sa nachádzajú jediné ústredia OSN na africkom kontinente (program OSN pre životné prostredie/UNEP a Program OSN pre ľudské sídla/UNHabitat) a v rokoch 2021 – 2022 bola Keňa dočasným členom Bezpečnostnej rady OSN. Keňa je okrem toho na africkom kontinente priekopníkom v oblasti udržateľnosti a je spoľahlivým spojencom v boji proti zmene klímy. Spolu s EÚ a ďalšími medzinárodnými partnermi stojí na čele iniciatívy „koalícia ministrov obchodu za klímu“ (Coalition of Trade Ministers on Climate), ktorá začala svoju činnosť začiatkom roka 2023.

Včasné ukončenie rokovaní s takým kľúčovým partnerom, ako je Keňa, vysiela vzhľadom na súčasnú medzinárodnú politickú situáciu okrem iného jasný signál, že sa spoločne zaväzujeme k obchodnému systému založenému na pravidlách a udržateľnosti.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Uvedené ciele sú v súlade so Zmluvou o Európskej únii (ZEÚ), v ktorej sa stanovuje, že EÚ by mala „povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode“. 3

Uzavretie tejto dohody je v úplnom súlade so snahou EÚ posilniť svoje obchodné vzťahy s africkými partnermi, ako sa stanovuje v stratégii EÚ pre Afriku (2020) 4 , v preskúmaní obchodnej politiky (2021) 5 a v oznámení o preskúmaní udržateľnej obchodnej politiky (2022) 6 .

Týmto návrhom sa konkrétne vykonáva Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej 7 (ďalej len „dohoda o partnerstve AKT – EÚ“), ktorá obsahuje výzvu na uzavretie dohôd o hospodárskom partnerstve v súlade s pravidlami WTO.

Cieľom tejto dohody je v podstate bilaterálne vykonávať ustanovenia DHP medzi EÚ a EAC podľa tzv. zásady variabilnej geometrie. K dohode budú môcť pristúpiť aj ostatné partnerské štáty EAC.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Ciele sú v súlade s ostatnými politikami EÚ, najmä s rozvojovou a environmentálnou politikou EÚ.

Dohoda DHP s Keňou je obchodná dohoda zameraná na rozvoj. Ponúka Keni asymetrický prístup na trh, ktorý jej umožňuje chrániť citlivé odvetvia pred liberalizáciou; poskytuje veľký počet ochranných opatrení a doložku o ochrane nerozvinutých priemyselných odvetví a odstraňuje uplatňovanie vývozných subvencií v rámci obchodu medzi zmluvnými stranami. Tieto ustanovenia prispievajú k cieľu súdržnosti politík v záujme rozvoja a sú v súlade s článkom 208 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Dohoda obsahuje okrem toho aj ambicióznu prílohu o obchode a udržateľnom rozvoji, ktorá upravuje environmentálne, sociálne a pracovné otázky, ako aj otázky ľudských práv a rodovej rovnosti. Ciele dohody sú preto v súlade s politikami EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a sociálnych vecí a s medzinárodne dohodnutými záväzkami.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

Obchodné dohody sú vhodným prostriedkom na úpravu problematiky prístupu na trh a súvisiacich oblastí komplexných hospodárskych vzťahov s treťou krajinou mimo EÚ. Neexistuje žiadna alternatíva, ako by sa takéto záväzky a úsilie o liberalizáciu mohli stať právne záväznými.

•Výber nástroja

Tento návrh je v súlade s článkom 218 ods. 5 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že rozhodnutia o podpise medzinárodných dohôd prijíma Rada. Neexistuje žiadny iný právny nástroj, ktorý by sa mohol použiť na dosiahnutie cieľa opísaného v tomto návrhu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

Návrh nemá vplyv na ochranu základných práv v Únii.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Dohoda obsahuje inštitucionálne ustanovenia, ktorými sa zriaďujú orgány pozostávajúce z ministrov a vysokých úradníkov, ako aj technické orgány. Ich úlohou je riadiť, podporovať a dohliadať na vykonávanie, fungovanie a vplyv dohody, ako aj prijímať potrebné opatrenia.

Výbor vysokých úradníkov môže na technickej úrovni zriadiť osobitné výbory, pracovné skupiny alebo orgány, resp. zorganizovať pracovné stretnutia s cieľom riešiť záležitosti vyplývajúce z dohody. Ustanoveniami dohody sa po nadobudnutí jej platnosti okrem toho zriaďuje Osobitný výbor pre colné otázky a uľahčenie obchodu, ktorý bude monitorovať vykonávanie a správu ustanovení o colnej spolupráci a uľahčení obchodu a o pravidlách pôvodu. Popritom sa nadviaže komplexný dialóg o poľnohospodárskej politike a politike rozvoja vidieka, ktorého úlohou bude monitorovať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní kapitoly o poľnohospodárstve a poskytovať fórum na účely výmeny a spolupráce v oblasti príslušných domácich poľnohospodárskych politík zmluvných strán. Pokiaľ ide o obchod a udržateľný rozvoj, po nadobudnutí platnosti dohody sa zriadi Osobitný výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, ktorého úlohou bude uľahčovať, monitorovať a preskúmavať vykonávanie príslušnej prílohy.

Dohoda umožní zástupcom občianskej spoločnosti (súkromný sektor, podnikateľské združenia, odborové zväzy, mimovládne organizácie) zohrávať istú úlohu pri jej vykonávaní, a to aj v súvislosti s ustanoveniami o obchode a udržateľnom rozvoji. Zriadia sa domáce poradné skupiny, v ktorých budú vyvážene zastúpené nezávislé organizácie občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií, ako aj odborových zväzov, ktoré sa aktívne venujú otázkam z oblasti hospodárstva, udržateľného rozvoja, sociálnych vecí, ľudských práv, životného prostredia, ako aj iných oblastí. Budú sa pravidelne stretávať a poskytovať poradenstvo príslušnej zmluvnej strane v súvislosti s vykonávaním dohody. Okrem toho sa zriadi poradný výbor (spoločný poradný orgán občianskej spoločnosti, na ktorom sa budú zúčastňovať domáce poradné skupiny), ktorý bude pomáhať Výboru vysokých úradníkov s cieľom podporovať dialóg a spoluprácu medzi zástupcami občianskej spoločnosti, súkromným sektorom a sociálnymi a hospodárskymi partnermi v záležitostiach vyplývajúcich z dohody.

Výročná správa Komisie o vykonávaní a presadzovaní DHP medzi EÚ a Keňou bude mapovať jej vykonávanie a presadzovanie od momentu nadobudnutia jej platnosti.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

–asymetrické odstránenie ciel: zatiaľ čo EÚ poskytne slobodný prístup na svoj trh prostredníctvom odstránenia ciel a kvót (s výnimkou zbraní), Keňa bude svoj trh otvárať postupne, využívajúc prechodné obdobia a výnimku z liberalizácie v prípade citlivých výrobkov,

–dočasné uplatňovanie pravidiel pôvodu nariadenia o prístupe na trh na obchod medzi oboma zmluvnými stranami (ktoré sa už na Keňu vzťahujú), až kým sa po nadobudnutí platnosti dohody a do piatich rokov od začatia vykonávania DHP nedohodne nový protokol o pravidlách pôvodu. Tento nový protokol o pravidlách pôvodu bude založený na DHP medzi EÚ a EAC, ako sa stanovuje v spoločnom vyhlásení o pravidlách pôvodu,

–ustanovenia zohľadňujúce rozvojové potreby Kene, ako sú osobitné ochranné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva, opatrenia týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a ochrany novovznikajúceho priemyslu,

–colné ustanovenia zamerané na uľahčenie obchodu, na podporu lepších colných právnych predpisov a postupov, na poskytovanie podpory kenskej colnej správe a na posilnenie spolupráce medzi colnými orgánmi,

–ustanovenia o sanitárnych a rastlinolekárskych opatreniach s cieľom podporiť harmonizáciu vnútroregionálnych noriem a posilniť technickú kapacitu Kene,

–kapitola o hospodárskej a rozvojovej spolupráci obsahujúca ustanovenia zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti kenského hospodárstva prostredníctvom budovania dodávateľských kapacít a poskytovania pomoci Keni s bezproblémovým vykonávaním DHP. Pôvodná kapitola DHP s EAC bola z veľkej časti zachovaná a vykonali sa iba nevyhnutné aktualizácie. Doplnila sa príloha, ktorá sa týka osobitne iba vzťahov medzi Keňou a EÚ a ktorá zachytáva zmeny v znení regionálnej dohody,

–osobitná príloha o obchode a udržateľnom rozvoji, ktorá sa týka práce, rodovej rovnosti, ako aj otázok životného prostredia a klímy, so záväznými a vykonateľnými záväzkami (prostredníctvom osobitného mechanizmu urovnávania sporov). Do dohody nie je zahrnutá možnosť dočasne pozastaviť plnenie povinností vyplývajúcich z prílohy o obchode a udržateľnom rozvoji (t. j. uložiť „sankcie“). V spoločnom vyhlásení o obchode a udržateľnom rozvoji sa však EÚ a Keňa výslovne zaviazali pokračovať v rokovaniach o tomto aspekte v kontexte revíznej doložky.

Táto dohoda sa bude preskúmavať každých päť rokov odo dňa nadobudnutia jej platnosti. Znenie DHP zahŕňa záväzok rokovať o nových oblastiach, ktoré sa majú zahrnúť do DHP (ďalej len „revízna doložka“), vrátane ustanovení o obchode so službami a pravidiel súvisiacich s obchodom, ktoré sa týkajú udržateľného rozvoja, politiky hospodárskej súťaže, investícií a rozvoja súkromného sektora, práv duševného vlastníctva a transparentnosti verejného obstarávania. Predpokladá sa, že výsledky rokovaní v týchto oblastiach sa doplnia do dohody do piatich rokov od nadobudnutia jej platnosti.

2023/0337 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o podpise Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Kenskou republikou, členom Východoafrického spoločenstva, na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Rada 12. júna 2002 poverila Komisiu, aby začala rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) so skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov.

(2)Rokovania medzi Európskou úniou (ďalej len „EÚ“) a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva (ďalej len „EAC“) (Burundská republika, Kenská republika, Rwandská republika, Tanzánijská zjednotená republika a Ugandská republika) o dohode o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“) boli uzavreté 14. októbra 2014 a DHP s EAC bola parafovaná 16. októbra 2014.

(3)Keňa ratifikovala a podpísala DHP medzi EÚ a EAC v septembri 2016. Aby táto regionálna DHP nadobudla platnosť, musia ju podpísať a ratifikovať všetci členovia EAC. K dnešnému dňu stále chýbajú podpisy a ratifikácia troch členov EAC, čo bráni nadobudnutiu platnosti regionálnej dohody.

(4)Rada 19. decembra 2019 aktualizovala smernice Komisie na rokovania z roku 2002 tak, že do dohôd DHP zahrnula uzavretie kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji.

(5)Na samite EAC, ktorý sa uskutočnil 27. februára 2021, sa jednotlivým krajinám EAC umožnilo, aby pristúpili k bilaterálnemu vykonávaniu DHP s EAC podľa tzv. zásady variabilnej geometrie. Keňa 4. mája 2021 informovala Komisiu, že chce pokračovať týmto smerom.

(6)Pri príležitosti samitu EÚ – Africká únia výkonný podpredseda Valdis Dombrovskis a veľvyslanec Raychelld Omamo podpísali 17. februára 2022 v mene EÚ a v mene Kene spoločné vyhlásenie, v ktorom sa dohodli na pokračovaní rokovaní o DHP medzi EÚ a Keňou (ďalej len „dohoda“), ktorá zostane otvorená aj pre ostatné partnerské štáty EAC.

(7)Rokovania o dohode medzi Európskou úniou a Keňou boli úspešne ukončené 24. mája 2023.

(8)Dohoda by sa preto mala podpísať v mene Únie s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia sa týmto poveruje, aby v mene Únie podpísala Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Kenskou republikou, členom Východoafrického spoločenstva, na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu.

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Generálny sekretariát Rady udelí osobe (osobám), ktorú(-é) určí vyjednávač dohody, plnú moc na podpis dohody v mene Únie s výhradou jej uzavretia.

Článok 3

Dohoda sa nesmie vykladať tak, že udeľuje práva alebo ukladá povinnosti, na ktoré sa možno priamo odvolávať pred súdmi alebo tribunálmi v Únii alebo v členských štátoch.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

(1)    Hospodársky rast v Keni dosiahol v rokoch 2015 až 2019 v priemere 5,7 %, vďaka čomu sa Keňa stala jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev v subsaharskej Afrike. Výkonnosť hospodárstva sa posilnila vďaka stabilnému makroekonomickému prostrediu, pozitívnej nálade investorov a odolnému sektoru služieb (zdroj: Svetová banka).

(2)    V máji 2021 Rada vo svojich záveroch o Africkom rohu označila Keňu za partnera zohrávajúceho kľúčovú úlohu pri presadzovaní programu spoločných hodnôt a záujmov, ako aj pri podpore mieru, bezpečnosti, prosperity a demokratickej stability v regióne a pri podpore multilateralizmu.

(3)    Článok 21 ods. 2 písm. e) Zmluvy o EÚ.

(4)    SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE „Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku“, communication-eu-africa-strategy-join-2020-4-final_sk.pdf (europa.eu)

(5)    OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV „Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika“ EUR-Lex - 52021DC0066 - EN - EUR-Lex (europa.eu)

(6)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022DC0409&qid=1656586727707

(7)    Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3, dohoda zmenená dohodou podpísanou v Luxemburgu 25. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27) a dohodou podpísanou v Ouagadougou 22. júna 2010 (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3).

(8)    ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2020/13 z 19. decembra 2019, ktorým sa menia smernice na rokovania na účel rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami a regiónmi v rozsahu právomoci Únie (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2020, s. 101). https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2020.006.01.0101.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2020%3A006%3ATOC  

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 9. 2023

COM(2023) 559 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o podpise Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Kenskou republikou, členom Východoafrického spoločenstva, na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej v mene Európskej únie

DOHODA O HOSPODÁRSKOM PARTNERSTVE

MEDZI KENSKOU REPUBLIKOU, ČLENOM VÝCHODOAFRICKÉHO SPOLOČENSTVA,

NA JEDNEJ STRANE

A EURÓPSKOU ÚNIOU

NA STRANE DRUHEJ

ZMLUVNÉ STRANY

KENSKÁ REPUBLIKA

(ďalej len „partnerský štát EAC“)

   na jednej strane a

EURÓPSKA ÚNIA

(ďalej len „EÚ“)

   na strane druhej,

PRIPOMÍNAJÚC svoje záväzky v rámci Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda o založení WTO“);

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o založení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) podpísanú v Georgetowne 6. júna 1975;

SO ZRETEĽOM NA dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, prvýkrát zmenenú v Luxemburgu 25. júna 2005 a druhýkrát zmenenú v Ouagadougou 22. júna 2010 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a dohodu, ktorá ju nahradí;

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o založení Východoafrického spoločenstva (ďalej len „EAC“), podpísanú 30. novembra 1999 v Arushi a jej protokol o založení colnej únie Východoafrického spoločenstva;

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, ktorých rokovania boli ukončené 16. októbra 2014 (ďalej len „DHP EÚ – EAC“);

OPÄTOVNE ZDÔRAZŇUJÚC svoje želanie dosiahnuť väčšiu jednotnosť Afriky a ciele Zmluvy o založení Afrického hospodárskeho spoločenstva;

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“);

BERÚC DO ÚVAHY, že partnerský štát či štáty EAC a EÚ sa dohodli, že ich obchodná a hospodárska spolupráca sa zameria na posilnenie plynulej a postupnej integrácie partnerských štátov EAC do svetového hospodárstva s náležitým zohľadnením ich politických rozhodnutí, úrovní a priorít rozvoja, čím sa podporí ich udržateľný rozvoj a prispeje k odstráneniu chudoby v partnerskom štáte či štátoch EAC;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC AJ, že táto dohoda je v súlade s cieľmi a zásadami Dohody z Cotonou, a najmä ustanoveniami jej hlavy II, časti 3 o ekonomickej a obchodnej spolupráci, a príslušnými ustanoveniami dohody, ktorá ju nahradí;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že táto dohoda slúži ako nástroj rozvoja a podporuje udržateľný rast, zvyšuje výrobu a dodávateľskú kapacitu partnerského štátu či štátov EAC, posilňuje štrukturálnu transformáciu hospodárstva partnerského štátu či štátov EAC a ich diverzifikáciu a konkurencieschopnosť a vedie k rozvoju obchodu, atraktívnosti investovania, technológií a tvorby pracovných miest v partnerskom štáte či štátoch EAC;

OPÄTOVNE ZDÔRAZŇUJÚC potrebu zabezpečiť, aby sa kládol osobitný dôraz na regionálnu integráciu a na poskytovanie osobitného a rozdielneho zaobchádzania pre všetky partnerské štáty EAC, pričom sa zachová osobitné zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté partnerské štáty EAC;

UZNÁVAJÚC, že na pozdvihnutie životnej úrovne partnerského štátu či štátov EAC sú potrebné značné investície;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že cieľom tejto dohody je vykonávať ustanovenia Dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a EAC;

SA DOHODLI TAKTO:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 1

Rozsah pôsobnosti dohody

Zmluvné strany týmto uzatvárajú dohodu o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“). Táto dohoda obsahuje:

a)    Všeobecné ustanovenia

b)    Obchod s tovarom

c)    Rybárstvo

d)    Poľnohospodárstvo

e)    Hospodársku a rozvojovú spoluprácu

f)    Inštitucionálne ustanovenia

g)    Predchádzanie sporom a ich urovnávanie

h)    Všeobecné výnimky

i)    Všeobecné a záverečné ustanovenia

j)    Prílohy, protokoly a spoločné vyhlásenia k vyššie uvedenému

ČLÁNOK 2

Ciele

1.    Cieľom tejto dohody je:

a)    prispieť k hospodárskemu rastu a rozvoju vybudovaním posilneného a strategického obchodného a rozvojového partnerstva v súlade s cieľom udržateľného rozvoja;

b)    podporiť regionálnu integráciu, hospodársku spoluprácu a dobrú správu vecí verejných v partnerskom štáte či štátoch EAC;

c)    podporiť postupnú integráciu partnerského štátu či štátov EAC do svetového hospodárstva v súlade s ich politickými rozhodnutiami a prioritami rozvoja;

d)    posilniť štrukturálnu transformáciu hospodárstiev partnerského štátu či štátov EAC a ich diverzifikáciu a konkurencieschopnosť prostredníctvom posilnenia ich výrobných, dodávateľských a obchodných kapacít;

e)    zlepšiť kapacitu partnerského štátu či štátov EAC, pokiaľ ide o obchodnú politiku a otázky týkajúce sa obchodu;

f)    ustanoviť a vykonávať účinný, predvídateľný a transparentný regulačný rámec pre obchod a investície v partnerskom štáte či štátoch EAC, čím sa podporia podmienky na zvýšené investície a iniciatívy súkromného sektora, a

g)    posilniť existujúce vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe solidarity a vzájomného záujmu. Na tento účel sa v súlade s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z WTO touto dohodou posilnia obchodné a hospodárske vzťahy, podporí sa nová dynamika obchodu medzi zmluvnými stranami prostredníctvom progresívnej, asymetrickej liberalizácie obchodu medzi nimi a posilní, rozšíri a prehĺbi sa spolupráca vo všetkých oblastiach, ktoré sú relevantné pre obchod a investície.

2.    Cieľom tejto dohody je v súlade s článkami 34 a 35 Dohody z Cotonou a príslušnými ustanoveniami dohody, ktorá ju nahradí, tiež:

a)    stanoviť dohodu v súlade s článkom XXIV Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „dohoda GATT z roku 1994“);

b)    uľahčiť obchodovanie s partnerským štátom či štátmi EAC za podmienok, ktoré nebudú menej priaznivé, ako sú podmienky stanovené v Dohode z Cotonou, resp. v dohode, ktorá ju nahradí;

c)    stanoviť rámec a rozsah potenciálneho rokovania o ďalších otázkach vrátane obchodu so službami, otázkach týkajúcich sa obchodu uvedených v Dohode z Cotonou, resp. v dohode, ktorá ju nahradí, a o akýchkoľvek iných oblastiach záujmu obidvoch zmluvných strán.

ČLÁNOK 3

Revízna doložka

Zmluvné strany sa zaväzujú uzatvoriť rokovania týkajúce sa ďalej uvedených tém do piatich (5) rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody:

a)    obchod so službami;

b)    otázky týkajúce sa obchodu, a to:

i)    politika hospodárskej súťaže;

ii)    investície a rozvoj súkromného sektora;

iii)    obchod, životné prostredie a udržateľný rozvoj;

iv)    práva duševného vlastníctva;

v)    transparentnosť vo verejnom obstarávaní;

c)    akékoľvek iné oblasti, na ktorých sa prípadne dohodnú zmluvné strany.

ČLÁNOK 4

Zásady

Táto dohoda je založená na týchto zásadách:

a)    vychádza z acquis Dohody z Cotonou a dohody, ktorá ju nahradí;

b)    posilňuje integráciu v regióne EAC;

c)    zabezpečuje asymetriu v prospech partnerského štátu či štátov EAC, pokiaľ ide o liberalizáciu obchodu a uplatňovanie opatrení týkajúcich sa obchodu a nástrojov na ochranu obchodu;

d)    umožňuje partnerskému štátu či štátom EAC zachovať regionálne preferencie s inými africkými krajinami a regiónmi bez toho, aby boli povinné rozšíriť ich na EÚ, a

e)    prispieva k posilneniu výrobnej, dodávateľskej a obchodnej kapacity partnerského štátu či štátov EAC.

ČASŤ II

OBCHOD S TOVAROM

ČLÁNOK 5

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Ustanovenia tejto časti sa uplatňujú na všetok tovar s pôvodom v EÚ a v partnerskom štáte či štátoch EAC.

2.    Ciele v oblasti obchodu s tovarom sú:

a)    poskytnúť na bezpečnom, dlhodobom a predvídateľnom základe podmienky úplného prístupu na trh EÚ bez ciel a kvót pre tovar s pôvodom v partnerskom štáte či štátoch EAC v súlade s postupmi stanovenými v tejto dohode;

b)    postupne liberalizovať trh partnerského štátu či štátov EAC pre tovar s pôvodom v EÚ v súlade s postupmi stanovenými v tejto dohode a

c)    zachovať a zlepšiť podmienky prístupu na trh s cieľom zabezpečiť, aby partnerský štát či štáty EAC v plnej miere využívali výhody DHP.

HLAVA I

CLÁ A VOĽNÝ POHYB TOVARU

ČLÁNOK 6

Clo

1.    Clo zahŕňa akékoľvek clo alebo poplatok akéhokoľvek druhu ukladaný na dovoz tovaru alebo v súvislosti s dovozom tovaru, ako aj akúkoľvek formu prirážky alebo dodatočného zaťaženia vznikajúceho v súvislosti s takýmto dovozom, okrem:

a)    platieb rovnocenných vnútroštátnym daniam, ktoré sa vyberajú za dovezený tovar, ako aj za tovar vyrobený na domácej pôde, v súlade s ustanoveniami článku 20;

b)    antidumpingových, vyrovnávacích alebo ochranných opatrení uplatňovaných v súlade s ustanoveniami hlavy VI a

c)    poplatkov alebo iných platieb ukladaných v súlade s ustanoveniami článku 8.

2.    Základné clo, na ktoré sa uplatňuje postupné znižovanie, je clo uvedené v harmonograme liberalizácie colných sadzieb každej zmluvnej strany pre každý výrobok.

ČLÁNOK 7

Zatrieďovanie tovaru

1.    Zatrieďovanie tovaru v rámci obchodu, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda, zodpovedá zatrieďovaniu stanovenému v príslušnom zozname colných sadzieb každej zmluvnej strany v súlade s Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“).

2.    Zmluvné strany si vymieňajú všetky potrebné informácie v lehote troch mesiacov po úprave ciel alebo zmene HS o svojich uplatňovaných clách a zodpovedajúcich zoznamoch colných sadzieb v súvislosti s týmito výrobkami, ktoré sú uvedené v prílohách I a II.

ČLÁNOK 8

Poplatky a iné platby

Poplatky a iné platby uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa obmedzujú na približné náklady na poskytnuté služby a nepredstavujú nepriamu ochranu domácich výrobkov alebo zdaňovanie dovozu na fiškálne účely. Za poskytnutie konzulárnych služieb sa obchodné poplatky a platby neukladajú.

ČLÁNOK 9

Pravidlá pôvodu

1.    Na účely tejto časti pojem „s pôvodom“ znamená, že výrobok spĺňa pravidlá pôvodu stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch dovážajúcej zmluvnej strany 1 . 2

2.    Rada pre DHP najneskôr do piatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody prijme rozhodnutím protokol upravujúci pravidlá pôvodu. Odsek 1 sa prestane uplatňovať od okamihu, keď sa začne uplatňovať tento protokol.

3. Ak na konci päťročného obdobia uvedeného v odseku 2 zmluvné strany neprijmú uvedený protokol, Rada pre DHP posúdi uplatňovanie odseku 1 a môže rozhodnúť o predĺžení uvedeného obdobia.

ČLÁNOK 10

Clá na výrobky s pôvodom v partnerskom štáte či štátoch EAC.

Výrobky s pôvodom v partnerskom štáte či štátoch EAC sa do EÚ dovážajú bez cla za podmienok stanovených v prílohe I.

ČLÁNOK 11

Clá na výrobky s pôvodom v EÚ

Výrobky s pôvodom v EÚ sa do partnerského štátu či štátov EAC dovážajú za podmienok stanovených v harmonograme liberalizácie colných sadzieb uvedenom v prílohe II.

ČLÁNOK 12

Zachovanie existujúceho stavu

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že nezvýšia svoje clá uplatňované na výrobky, ktoré sú predmetom liberalizácie podľa tejto dohody, s výnimkou opatrení prijatých v súlade s článkami 48, 49 a 50.

2.    S cieľom zachovať perspektívu širších afrických regionálnych integračných procesov môžu zmluvné strany v Rade pre DHP rozhodnúť, že upravia úroveň ciel stanovených v prílohách II(a), II(b) a II(c), ktorá sa môže uplatňovať na výrobok s pôvodom v EÚ pri jeho dovoze do partnerského štátu či štátov EAC. Zmluvné strany zabezpečia, aby žiadna takáto úprava nespôsobila rozpor medzi touto dohodou a požiadavkami článku XXIV dohody GATT z roku 1994.

ČLÁNOK 13

Pohyb tovaru

1.    Na výrobky s pôvodom v jednej zmluvnej strane dovážané na územie druhej zmluvnej strany sa clá vyberú iba raz.

2.    Každé clo zaplatené pri dovoze do partnerského štátu EAC sa vráti v plnej výške za tovar, ktorý opustí partnerský štát EAC, do ktorého bol prvýkrát dovezený, do iného partnerského štátu EAC. Clo sa zaplatí v partnerskom štáte EAC spotreby tovaru.

3.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci s cieľom uľahčiť pohyb tovaru a zjednodušiť colné postupy.

ČLÁNOK 14

Vývozné clá a dane

1.    Zmluvné strany nezavedú žiadne nové clá alebo dane v súvislosti s vývozom tovaru do druhej zmluvnej strany okrem tých, ktoré boli uložené na podobné výrobky určené na vnútroštátny predaj.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 partnerský štát či štáty EAC môžu po oznámení EÚ uložiť dočasné clo alebo daň v súvislosti s vývozom tovaru za týchto podmienok:

a)    na podporu rozvoja domáceho priemyslu;

b)    v záujme zachovania stabilnej hodnoty meny, ak zvýšenie svetovej ceny vývoznej komodity vytvára riziko nadhodnotenia meny, alebo

c)    s cieľom ochrany príjmov, potravinovej bezpečnosti a životného prostredia.

3.    Tieto dane by sa mali uplatniť na obmedzený počet výrobkov na obmedzené obdobie a Rada pre DHP ich na účely obnovenia po 48 mesiacoch prehodnotí.

4.    Akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie spočívajúce v daniach uplatňovaných alebo vo vzťahu k daniam uplatňované partnerským štátom či štátmi EAC v súvislosti s vývozom akýchkoľvek výrobkov určených pre akúkoľvek obchodnú veľmoc po nadobudnutí platnosti tejto dohody sa poskytne podobnému výrobku určenému pre územie EÚ.

5.    Na účely tohto článku a článku 15 „obchodná veľmoc“ znamená každú vyspelú krajinu alebo každú krajinu, ktorej podiel na svetovom vývoze tovaru v roku predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti dohody o voľnom obchode uvedenej v článku 15 predstavuje viac než jedno 1 %, alebo každú skupinu krajín, ktoré konajú individuálne, spoločne alebo na základe dohody o voľnom obchode, ktoré spoločne predstavujú podiel na svetovom vývoze tovaru viac než 1,5 % v roku predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti dohody o voľnom obchode uvedenej v článku 15 3 .

ČLÁNOK 15

Priaznivejšie zaobchádzanie na základe dohody o voľnom obchode

1.    Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto časť, EÚ poskytne partnerskému štátu či štátom EAC akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že EÚ sa po podpise tejto dohody stane zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s treťou stranou.

2.    Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto časť, partnerský štát či štáty EAC poskytnú EÚ akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že partnerský štát či štáty EAC sa po podpise tejto dohody stanú zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s akoukoľvek obchodnou veľmocou. Za predpokladu, že EÚ môže preukázať, že jej bolo poskytnuté menej priaznivé zaobchádzanie, než je zaobchádzanie, ktoré partnerský štát či štáty EAC ponúkli akejkoľvek obchodnej veľmoci, zmluvné strany v maximálnej možnej miere konzultujú a spoločne rozhodujú o tom, ako čo najlepšie vykonávať ustanovenia tohto odseku, a to od prípadu k prípadu.

3.    Ustanovenia tejto časti sa nevykladajú tak, že zmluvným stranám ukladajú povinnosť recipročne rozšíriť akékoľvek priaznivejšie zaobchádzanie uplatniteľné v dôsledku toho, že jedna z nich sa v deň podpisu tejto dohody stane zmluvnou stranou dohody o voľnom obchode s treťou stranou.

4.    Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na obchodné dohody medzi partnerským štátom či štátmi EAC a krajinami africkej, karibskej a tichomorskej skupiny alebo inými africkými krajinami a regiónmi.

5.    Na účely tohto článku je „dohoda o voľnom obchode“ dohoda, ktorá výrazne liberalizuje obchod a výrazne odstraňuje diskriminačné opatrenia a/alebo zakazuje nové alebo diskriminačnejšie opatrenia medzi zmluvnými stranami v čase nadobudnutia platnosti dohody alebo v primeranom časovom rámci.

ČLÁNOK 16

Osobitné ustanovenia o administratívnej spolupráci

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že na vykonávanie a kontrolu preferenčného zaobchádzania poskytnutého na základe tejto časti je nevyhnutná administratívna spolupráca, a zdôrazňujú, že sú odhodlané bojovať proti nezrovnalostiam a podvodom v colnej oblasti a záležitostiach, ktoré s ňou súvisia.

2.    Ak jedna zo zmluvných strán na základe objektívnych informácií zistila, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, môže dotknutá zmluvná strana dočasne v súlade s týmto článkom zastaviť príslušné preferenčné zaobchádzanie s príslušným výrobkom či výrobkami.

3.    Na účely tohto článku sa za neposkytnutie administratívnej spolupráce okrem iného považuje:

a)    opakované nedodržanie povinnosti overiť status pôvodu príslušného výrobku či výrobkov;

b)    opakované odmietnutie alebo zbytočný odklad v súvislosti s následným overením dôkazu o pôvode a/alebo oznámením výsledkov tohto overenia;

c)    opakované odmietnutie alebo zbytočný odklad v súvislosti so získaním povolenia na vykonanie kontroly administratívnej spolupráce zameranej na overenie pravosti dokumentov alebo správnosti informácií, ktoré sú relevantné pre poskytnutie príslušného preferenčného zaobchádzania.

4.    Zistenie nezrovnalostí alebo podvodu sa môže konštatovať okrem iného vtedy, ak bez uspokojivého vysvetlenia dôjde k rýchlemu nárastu dovozu tovaru nad zvyčajnú úroveň výrobnej a vývoznej kapacity druhej zmluvnej strany, s ktorým súvisia objektívne informácie o nezrovnalostiach alebo podvode.

5.    Dočasné pozastavenie sa uplatňuje za týchto podmienok:

a)    Zmluvná strana, ktorá na základe objektívnych informácií zistila, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu, oznámi svoje zistenie spolu s objektívnymi informáciami bez zbytočného odkladu Výboru vysokých úradníkov zriadeného podľa článku 106 (ďalej len „Výbor vysokých úradníkov“) a začne s ním na základe všetkých relevantných informácií a objektívnych zistení rokovania s cieľom dosiahnuť riešenie prijateľné pre obe zmluvné strany.

b)    Ak zmluvné strany začali takéto rokovania v rámci Výboru vysokých úradníkov a nedohodli sa na prijateľnom riešení do troch (3) mesiacov po oznámení daných skutočností, dotknutá zmluvná strana môže dočasne pozastaviť preferenčné zaobchádzanie s príslušným výrobkom či výrobkami. Toto dočasné pozastavenie sa bez zbytočného odkladu oznámi Rade pre DHP.

c)    Dočasné pozastavenia podľa tohto článku sa vykonajú len v rozsahu nevyhnutnom na ochranu finančných záujmov dotknutej zmluvnej strany. Ich trvanie nepresiahne šesť (6) mesiacov, pričom túto lehotu je možné obnoviť. Tieto pozastavenia sú predmetom pravidelných konzultácií v rámci Výboru vysokých úradníkov, a to najmä s cieľom zrušiť ich hneď, ako prestanú jestvovať podmienky na ich uplatňovanie.

6.    Zároveň s oznámením Výboru vysokých úradníkov podľa odseku 5 písm. a) tohto článku by dotknutá zmluvná strana mala vo svojom úradnom vestníku uverejniť oznámenie určené dovozcom. V tomto oznámení by sa malo v súvislosti s príslušným výrobkom uviesť, že sa na základe objektívnych informácií zistilo, že nebola poskytnutá administratívna spolupráca a/alebo že došlo k nezrovnalostiam alebo podvodu.

ČLÁNOK 17

Riešenie administratívneho pochybenia

V prípade pochybenia na strane príslušných orgánov v rámci riadneho uplatňovania preferenčného systému pri vývoze, a najmä v rámci uplatňovania pravidiel pôvodu uplatniteľných na účely tejto dohody a týkajúcich sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce, ak má toto pochybenie dôsledky na dovozné clá, zmluvná strana, ktorá znáša takéto dôsledky, môže požiadať Výbor vysokých úradníkov o preskúmanie možností prijať všetky vhodné opatrenia s cieľom riešiť situáciu.

ČLÁNOK 18

Určovanie colnej hodnoty

1.    Pravidlá na určovanie colnej hodnoty uplatňované na obchod medzi zmluvnými stranami sa riadia článkom VII dohody GATT z roku 1994 a Dohodou o uplatňovaní článku VII dohody GATT z roku 1994.

2.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom dosiahnuť spoločný prístup k otázkam týkajúcim sa určovania colnej hodnoty.

HLAVA II

NESADZOBNÉ OPATRENIA

ČLÁNOK 19

Zákaz množstevných obmedzení

1.    Nadobudnutím platnosti tejto dohody sa odstránia všetky zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo predaja na vývoz medzi zmluvnými stranami, okrem cla, daní, poplatkov a iných platieb stanovených v článku 6, či už sa uplatňujú formou kvót, dovozných alebo vývozných licencií alebo iných opatrení. Žiadne nové opatrenia takéhoto charakteru sa v obchode medzi zmluvnými stranami nezavedú. Ustanoveniami tohto článku nie sú dotknuté ustanovenia hlavy VI tejto časti.

2.    Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na:

a)    zákazy alebo obmedzenia vývozu uplatňované dočasne s cieľom predísť kritickému nedostatku potravín alebo iných výrobkov dôležitých pre vyvážajúcu zmluvnú stranu, alebo ho zmierniť;

b)    zákazy alebo obmedzenia dovozu a vývozu, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie noriem alebo predpisov na zatrieďovanie, klasifikáciu alebo marketing komodít v medzinárodnom obchode.

ČLÁNOK 20

Národné zaobchádzanie v oblasti vnútroštátneho zdaňovania a regulácie

1.    Dovážané výrobky s pôvodom v jednej zmluvnej strane nemôžu priamo alebo nepriamo podliehať vnútroštátnym daniam alebo iným vnútroštátnym platbám prevyšujúcim tie, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatňujú na podobné domáce výrobky druhej zmluvnej strany. Okrem toho zmluvné strany žiadnym iným spôsobom neuplatňujú vnútroštátne dane alebo iné vnútroštátne poplatky s cieľom poskytnúť ochranu príslušnej výrobe.

2.    Zaobchádzanie poskytnuté dovezeným výrobkom s pôvodom v jednej zmluvnej strane nie je nevýhodnejšie ako zaobchádzanie poskytnuté podobným domácim výrobkom druhej zmluvnej strany, pokiaľ ide o všetky zákony, iné právne predpisy a požiadavky, ktoré majú vplyv na ich vnútroštátny predaj, ponúkanie na predaj, kúpu, prepravu, distribúciu alebo používanie. Ustanovenia tohto odseku nebránia uplatňovaniu diferencovaných vnútroštátnych dopravných poplatkov, ktoré sú založené výhradne na hospodárskej prevádzke dopravných prostriedkov a nie na pôvode výrobku.

3.    Žiadna zmluvná strana nezavedie ani nezachová v platnosti žiadne vnútroštátne množstvové opatrenie týkajúce sa zmesí, spracovania alebo používania výrobkov v špecifikovanom množstve alebo pomeroch, ktoré by si vyžadovalo, priamo alebo nepriamo, aby akékoľvek takto špecifikované množstvo alebo podiel ktoréhokoľvek výrobku, na ktorý sa vzťahuje predmetné opatrenie, bolo treba dodať z domácich zdrojov. Okrem toho žiadna zmluvná strana ani iným spôsobom neuplatňuje vnútroštátne množstvové opatrenia, ktoré by chránili domácu produkciu.

4.    Ustanoveniami tohto článku sa nebráni vyplácaniu subvencií určených výhradne domácim výrobcom vrátane platieb domácim výrobcom pochádzajúcich z príjmu z vnútroštátnych daní a platieb uplatňovaných v súlade s ustanoveniami tohto článku, ako aj subvencií poskytnutých prostredníctvom vládnych nákupov domácich výrobkov.

5.    Ustanovenia tohto článku sa neuplatňujú na zákony, iné právne predpisy, konania alebo postupy týkajúce sa verejného obstarávania.

ČLÁNOK 21

Dobrá správa v daňových záležitostiach

Zmluvné strany uznávajú význam spolupráce na zásadách dobrej správy v daňových záležitostiach prostredníctvom príslušných orgánov v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a ďalšími právnymi predpismi.

HLAVA III

COLNÁ SPOLUPRÁCA A UĽAHČENIE OBCHODU

ČLÁNOK 22

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Zmluvné strany uznávajú význam, ktorý majú otázky colnej spolupráce a uľahčenia obchodu v kontexte rozvíjajúceho sa globálneho obchodného prostredia, a dohodli sa, že:

a)    posilnia spoluprácu a zabezpečia, aby príslušné právne predpisy a postupy, ako aj administratívne kapacity príslušných správnych orgánov plnili cieľ podporiť uľahčenie obchodu;

b)    partnerský štát či štáty EAC potrebujú prechodné časové obdobia a budovanie kapacít na plynulé vykonávanie ustanovení tejto hlavy.

2.    Ciele tejto hlavy sú:

a)    uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami;

b)    podporovať harmonizáciu colných predpisov a postupov na regionálnej úrovni;

c)    poskytovať podporu partnerskému štátu či štátom EAC s cieľom posilňovať uľahčenie obchodu;

d)    poskytovať podporu colnej správe partnerského štátu či štátom EAC pri vykonávaní tejto dohody a iných medzinárodných colných najlepších postupov a

e)    posilniť spoluprácu medzi colnými orgánmi zmluvných strán a inými príslušnými pohraničnými orgánmi.

ČLÁNOK 23

Colná spolupráca a vzájomná administratívna pomoc

1.    S cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami tejto hlavy a účinne reagovať na ciele stanovené v článku 22 zmluvné strany:

a)    si vymieňajú informácie týkajúce sa colných právnych predpisov a postupov;

b)    vyvinú spoločné iniciatívy vo vzájomne dohodnutých oblastiach;

c)    spolupracujú v týchto oblastiach:

i)    modernizácia colných systémov a postupov, ako aj znižovanie trvania colného konania;

ii)    zjednodušenie a harmonizácia colných postupov a formálnych náležitostí obchodu vrátane tých, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu a tranzitu;

iii)    posilnenie regionálnych systémov tranzitu;

iv)    posilnenie transparentnosti v súlade s článkom 24 ods. 3;

v)    budovanie kapacít vrátane finančnej a technickej pomoci partnerskému štátu či štátom EAC;

vi)    akákoľvek iná oblasť ciel, na ktorej sa zmluvné strany prípadne dohodli;

d)    zaujímajú v najvyššej možnej miere spoločné stanoviská v medzinárodných organizáciách v colnej oblasti a oblasti uľahčenia obchodu, ako je WTO, Svetová colná organizácia (ďalej len „WCO“), Organizácia Spojených národov (ďalej len „OSN“) a Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (ďalej len „UNCTAD“).

e)    podporujú koordináciu medzi všetkými prepojenými agentúrami, a to na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 si zmluvné strany navzájom poskytujú administratívnu pomoc v colných záležitostiach v súlade s ustanoveniami protokolu 1.

ČLÁNOK 24

Colné právne predpisy a režimy

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že ich príslušné obchodné a colné právne predpisy a režimy sa zakladajú na medzinárodných nástrojoch a normách uplatniteľných v colnej oblasti a oblasti obchodu vrátane kľúčových prvkov revidovaného Kjótskeho dohovoru o zjednodušení a zosúladení colných postupov, kľúčových prvkov Systému noriem na zabezpečenie a uľahčenie globálneho obchodu WCO, súboru údajov WCO a dohovoru o harmonizovanom systéme.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že ich príslušné obchodné a colné právne predpisy a režimy sa zakladajú na:

a)    potrebe ochraňovať a uľahčovať legitímny obchod prostredníctvom účinného presadzovania a dodržiavania požiadaviek stanovených v colných právnych predpisoch;

b)    potrebe vyhnúť sa nepotrebnej a diskriminačnej záťaži hospodárskych subjektov, chrániť proti podvodom a korupcii, ako aj poskytnúť ďalšie uľahčenie hospodárskym subjektom, ktoré dosahujú vysokú úroveň dodržiavania colných právnych predpisov a postupov;

c)    potrebe používať jednotný colný doklad alebo jeho elektronický ekvivalent na účely používania colných vyhlásení v EÚ a v partnerskom štáte či štátoch EAC;

d)    moderných colných technikách vrátane metód hodnotenia rizík, zjednodušených postupov pre vstup a prepustenie tovaru, kontrol po prepustení a auditu;

e)    postupnom rozvoji systémov vrátane systémov založených na informačných technológiách, pre vývozné, dovozné a tranzitné operácie s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi hospodárskymi subjektmi, colnými správami a inými príslušnými agentúrami;

f)    zásade, že sankcie za menej závažné porušenia colných predpisov alebo procedurálnych požiadaviek sú primerané a ich uplatňovanie nespôsobuje nenáležité zdržanie colného konania;

g)    systéme záväzných rozhodnutí v colných záležitostiach, a to predovšetkým pokiaľ ide o nomenklatúrne zatriedenie tovaru a pravidlá pôvodu, v súlade s pravidlami stanovenými v regionálnych a/alebo vnútroštátnych právnych predpisoch;

h)    potrebe uplatňovať poplatky a platby, ktoré sú primerané službám poskytovaným v súvislosti s konkrétnou transakciou a ktoré sa nevypočítavajú na základe ad valorem. Za poskytnutie konzulárnych služieb v súvislosti s obchodom s tovarom sa poplatky a platby neukladajú.

i)    odstránení všetkých požiadaviek na povinné využívanie kontrol pred odoslaním, ako sú vymedzené v dohode o kontrole pred odoslaním, či rovnocenných opatrení;

j)    odstránení všetkých požiadaviek na povinné využívanie colných sprostredkovateľov, ako aj transparentných, nediskriminačných a primeraných pravidiel udeľovania licencií pre nich.

3.    V záujme zlepšenia pracovných metód a zabezpečenia transparentnosti a účinnosti colných operácií zmluvné strany:

a)    podniknú ďalšie kroky smerom k zjednodušeniu a štandardizácii dokumentácie a formálnych náležitostí obchodu s cieľom umožniť rýchle prepustenie a preclenie tovaru;

b)    zabezpečia účinné, promptné a nediskriminačné postupy umožňujúce právo na odvolanie sa proti administratívnym opatreniam, výrokom a rozhodnutiam colných a iných orgánov, ktoré majú vplyv na dovoz, vývoz alebo tovar v tranzite. Takéto postupy sú ľahko dostupné pre všetky podniky;

c)    zabezpečia, aby sa dodržiavala integrita prostredníctvom uplatňovania opatrení zohľadňujúcich zásady príslušných medzinárodných dohovorov a nástrojov.

ČLÁNOK 25

Uľahčenie tranzitu

1.    Zmluvné strany zabezpečia voľný tranzit cez svoje územie po najvhodnejších trasách. Akékoľvek obmedzenie, kontrola alebo požiadavka sú nediskriminačné, primerané a uplatňované jednotne.

2.    Zmluvná strana môže požadovať, aby doprava v rámci tranzitu cez jej územie vošla na jej územie cez náležitú colnicu na určených trasách. Ak by niektorá zmluvná strana vyžadovala používanie takýchto trás, musí to urobiť v úplnom súlade s článkom V.3 dohody GATT z roku 1994.

3.    Bez toho, aby boli dotknuté legitímne colné kontroly, zmluvná strana poskytne pre tovar v tranzite z územia druhej zmluvnej strany zaobchádzanie nie menej priaznivé, než je zaobchádzanie poskytnuté domácemu tovaru.

4.    Zmluvné strany zavedú režimy dopravy pod colným dohľadom, ktoré umožňujú tranzit tovaru bez zaplatenia ciel alebo iných poplatkov s rovnakým účinkom, a to na základe poskytnutia príslušnej záruky v súlade s regionálnymi a/alebo vnútroštátnymi colnými predpismi.

5.    Zmluvné strany podporujú a vykonávajú regionálne tranzitné dohody.

6.    Zmluvné strany podporujú koordináciu medzi všetkými príslušnými agentúrami, a to na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni.

7.    Právne predpisy zmluvných strán sa zakladajú na medzinárodných normách a nástrojoch, ktoré sú relevantné pre tranzit.

ČLÁNOK 26

Vzťahy s podnikateľskou komunitou

Zmluvné strany sa dohodli, že:

a)    zabezpečia, aby všetky právne predpisy, postupy, poplatky a platby, ako aj vždy, keď je to možné, ich príslušné vysvetlenia, boli verejne dostupné v čo najväčšej miere v elektronickej podobe alebo prípadne akýmkoľvek vhodným prostriedkom;

b)    uskutočnia včasné konzultácie so zástupcami obchodu o legislatívnych návrhoch a postupoch týkajúcich sa otázok ciel a obchodu;

c)    zavedú nové alebo zmenené právne predpisy a postupy tak, aby sa obchodníci mohli dobre pripraviť na ich dodržiavanie;

d)    zverejnia relevantné oznámenia administratívnej povahy vrátane požiadaviek orgánov a postupov pre vstup tovaru, pracovného času a prevádzkových postupov colných úradov v prístavoch a na hraničných priechodoch, ako aj kontaktné miesta, kde možno adresovať žiadosti o informácie;

e)    posilnia spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a príslušnými orgánmi prostredníctvom využívania nie svojvoľných a verejne dostupných postupov, ako sú memorandá o porozumení založené na memorandách uverejnených Svetovou colnou organizáciou (WCO);

f)    zabezpečia, aby ich príslušné colné a súvisiace požiadavky a postupy naďalej spĺňali potreby obchodnej komunity, riadili sa najlepšími postupmi a pokiaľ možno čo najmenej obmedzovali obchod.

ČLÁNOK 27

Prechodné ustanovenia

1.    Vzhľadom na potrebu posilniť kapacity partnerského štátu či štátov EAC týkajúce sa colných otázok a uľahčenia obchodu a bez toho, aby boli dotknuté ich záväzky v rámci WTO, sa zmluvné strany dohodli, že partnerský štát či štáty EAC využijú prechodné obdobie piatich (5) rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody, aby mohli splniť záväzky vyplývajúce z článkov 23, 24 a 25.

2.    Toto prechodné obdobie sa môže predĺžiť na základe povolenia Rady pre DHP.

ČLÁNOK 28

Harmonizácia colných noriem na regionálnej úrovni

Zmluvné strany uznávajú dôležitosť konsolidácie harmonizácie colných noriem a opatrení na uľahčenie obchodu na regionálnej úrovni vrátane, v prípade potreby, začatia reforiem týkajúcich sa colných otázok a uľahčenia obchodu.

ČLÁNOK 29

Osobitný výbor pre colné otázky a uľahčenie obchodu

1.    Zmluvné strany týmto zriaďujú Osobitný výbor pre colné otázky a uľahčenie obchodu pozostávajúci zo zástupcov zmluvných strán, ktorý:

a)    sa stretáva v stanovenom termíne a s programom stretnutí, na ktorom sa zmluvné strany vopred dohodnú;

b)    má striedavé predsedníctvo vykonávané jednou zo zmluvných strán a

c)    podáva správy Rade pre DHP.

2.    Medzi úlohy Osobitného výboru pre colné otázky a uľahčenie obchodu patrí:

a)    monitorovanie vykonávania a správy tejto hlavy a článku 9;

b)    poskytovanie fóra pre konzultáciu a diskusiu o všetkých otázkach týkajúcich sa ciel, vrátane pravidiel pôvodu, všeobecných colných postupov, určovania colnej hodnoty, nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, tranzitu a vzájomnej administratívnej spolupráce v colných záležitostiach;

c)    posilňovanie spolupráce týkajúcej sa vytvárania, uplatňovania a presadzovania pravidiel pôvodu a súvisiacich colných postupov, všeobecných colných postupov a vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach;

d)    posilňovanie spolupráce, pokiaľ ide o budovanie kapacít a technickú pomoc;

e)    všetky ďalšie záležitosti, na ktorých sa s ohľadom na túto hlavu zmluvné strany dohodnú.

HLAVA IV

SANITÁRNE A RASTLINOLEKÁRSKE OPATRENIA

ČLÁNOK 30

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.    Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (ďalej len „dohoda SPS“).

2.    Na účely tejto hlavy, pokiaľ nie je stanovené inak, sa uplatňujú pojmy dohody SPS, Komisie Codex Alimentarius, Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín.

ČLÁNOK 31

Ciele

Ciele v oblasti uplatňovania sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení sú:

a)    uľahčiť medziregionálny a vnútroregionálny obchod zmluvných strán a súčasne chrániť život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín v súlade s dohodou SPS;

b)    riešiť problémy vyplývajúce zo sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení týkajúcich sa schválených prioritných odvetví a výrobkov náležite zohľadňujúc regionálnu integráciu;

c)    zaviesť postupy a modality s cieľom uľahčiť spoluprácu v sanitárnych a rastlinolekárskych záležitostiach;

d)    zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o sanitárne a rastlinolekárske opatrenia týkajúce sa obchodu medzi zmluvnými stranami a v rámci zmluvných strán;

e)    podporovať vnútroregionálnu harmonizáciu opatrení s medzinárodnými normami v súlade s dohodou SPS a vyvíjať primerané politiky, legislatívne, regulačné a inštitucionálne rámce v partnerskom štáte či štátoch EAC;

f)    posilniť účinnú účasť partnerského štátu či štátov EAC v Komisii Codex Alimentarius, Svetovej organizácii pre zdravie zvierat a Medzinárodnom dohovore o ochrane rastlín;

g)    podporovať konzultácie a výmeny medzi partnerským štátom či štátmi EAC a inštitúciami EÚ a laboratóriami;

h)    uľahčiť rozvoj kapacít pre vytváranie a vykonávanie regionálnych a vnútroštátnych noriem v súlade s medzinárodnými požiadavkami s cieľom uľahčiť regionálnu integráciu;

i)    vytvoriť a posilniť kapacity partnerského štátu či štátov EAC na vykonávanie a monitorovanie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení v súlade s ustanoveniami hlavy VI časti V o hospodárskej a rozvojovej spolupráci a

j)    podporovať transfer technológií.

ČLÁNOK 32

Práva a povinnosti

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodných
zmlúv a dohôd týkajúcich sa tejto hlavy, ktorej sú zmluvnou stranou.

2.    Každá zmluvná strana:

a)    má zvrchované právo vykonávať sanitárne a rastlinolekárske opatrenia za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s ustanoveniami dohody SPS;

b)    konzultuje s druhou zmluvnou stranou pred zavedením akéhokoľvek nového sanitárneho a rastlinolekárskeho opatrenia prostredníctvom mechanizmov oznamovania stanovených v dohode SPS a v prípade potreby prostredníctvom kontaktných miest zmluvných strán;

c)    podporuje druhú zmluvnú stranu pri zhromažďovaní informácií potrebných na prijatie informovaných rozhodnutí;

d)    podporuje prepojenia, spoločné podniky, spoločný výskum a vývoj medzi partnerským štátom či štátmi EAC a inštitúciami EÚ a laboratóriami.

ČLÁNOK 33

Vedecké zdôvodnenie opatrení

S výhradou ustanovení tejto hlavy zmluvné strany zabezpečia, že zavedenie, zmena alebo úprava akéhokoľvek sanitárneho a rastlinolekárskeho opatrenia na ich územiach sa musí zakladať na vedeckých zdôvodneniach a musí byť v súlade s dohodou SPS.

ČLÁNOK 34

Harmonizácia

1.    Zmluvné strany sa zamerajú na dosiahnutie harmonizácie príslušných pravidiel a postupov pre vypracovanie sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení vrátane inšpekčných, skúšobných a osvedčovacích postupov v súlade s dohodou SPS.

2.    Výbor vysokých úradníkov vypracuje modality s cieľom riešiť a monitorovať tento proces harmonizácie.

ČLÁNOK 35

Rovnocennosť

Zmluvné strany uplatňujú zásady rovnocennosti v súlade s ustanoveniami dohody SPS. Na tento účel každá zmluvná strana umožní druhej zmluvnej strane na požiadanie primeraný prístup potrebný na inšpekciu, testovanie a iné príslušné postupy.

ČLÁNOK 36

Vymedzovanie zón a kompartmentalizácia

Zmluvné strany uznávajú, a to od prípadu k prípadu, určené oblasti, ktoré sú bez škodcov alebo chorôb, alebo oblasti s nízkym výskytom škodcov alebo chorôb ako možné zdroje rastlinných a živočíšnych produktov, berúc do úvahy ustanovenia článku 6 dohody SPS.

ČLÁNOK 37

Oznámenie, vyšetrovanie a transparentnosť

1.    Zmluvné strany sú transparentné pri uplatňovaní sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení v súlade s dohodou SPS.

2.    Zmluvné strany uznávajú význam účinného mechanizmu pre konzultácie, oznamovanie a výmenu informácií, pokiaľ ide o sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, v súlade s dohodou SPS.

3.    Dovážajúca zmluvná strana informuje vyvážajúcu zmluvnú stranu o akýchkoľvek zmenách svojich dovozných sanitárnych a rastlinolekárskych požiadaviek, ktoré môžu ovplyvniť obchod spadajúci do oblasti pôsobnosti tejto hlavy. Zmluvné strany sa takisto zaväzujú zaviesť mechanizmy na výmenu takýchto informácií.

ČLÁNOK 38

Posudzovanie zhody

Zmluvné strany sa na účely zabezpečenia súladu so sanitárnymi a rastlinolekárskymi normami dohodli na postupoch posudzovania zhody.

ČLÁNOK 39

Výmena informácií a transparentnosť obchodných podmienok

Spolupráca zahŕňa:

a)    spoločné využívanie informácií a konzultácie o zmenách sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení, ktoré môžu ovplyvniť výrobky, ktoré sú pre vývoz ktorejkoľvek zmluvnej strany dôležité;

b)    výmenu informácií o ďalších oblastiach, ktoré môžu byť relevantné pre obchodné vzťahy zmluvných strán, a to aj prostredníctvom rýchlych varovaní, vedeckých stanovísk a podujatí na základe osobitnej žiadosti;

c)    oznámenie vopred s cieľom zabezpečiť, aby partnerský štát či štáty EAC boli informované o nových sanitárnych a rastlinolekárskych opatreniach, ktoré môžu ovplyvniť vývoz z partnerského štátu či štátov EAC do EÚ. Tento systém sa zakladá na jestvujúcich mechanizmoch podľa záväzkov vyplývajúcich z členstva vo WTO, najmä článku 7 dohody SPS;

d)    podporu transparentnosti, pokiaľ ide o odber vzoriek, analýzu a opatrenia po úradných kontrolách krmív a potravín ktoroukoľvek zmluvnou stranou.

ČLÁNOK 40

Príslušné orgány

1.    Príslušnými sanitárnymi a rastlinolekárskymi orgánmi zmluvných strán sú príslušné orgány partnerského štátu či štátov EAC a EÚ pre vykonávanie opatrení uvedených v tejto hlave.

2.    Príslušné orgány uvedené v odseku 1 majú úlohy, ktoré im boli zverené v rámci dohody SPS.

3.    Zmluvné strany sa navzájom informujú o svojich príslušných orgánoch uvedených v odseku 1 a akýchkoľvek ich zmenách.

HLAVA V

NORMY, TECHNICKÉ PREDPISY A POSUDZOVANIE ZHODY

ČLÁNOK 41

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.    Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na prípravu, prijímanie a uplatňovanie technických predpisov, noriem a postupov posudzovania zhody podľa Dohody WTO o technických prekážkach obchodu (ďalej len „dohoda TBT“).

2.    Na účely tejto hlavy sa uplatňujú vymedzenia pojmov obsiahnuté v dohode TBT.

ČLÁNOK 42

Práva a povinnosti

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje práva a povinnosti podľa dohody TBT, pričom berú do úvahy práva a povinnosti vyplývajúce z iných medzinárodných dohôd, na ktorých sa partnerský štát či štáty EAC a EÚ zúčastňujú, vrátane tých, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia a biodiverzity.

2.    Zmluvné strany v súlade s ustanoveniami dohody TBT zabezpečia, aby sa technické predpisy nepripravovali, neprijímali alebo neuplatňovali s úmyslom alebo účinkom vytvoriť zbytočné prekážky obchodu medzi nimi.

ČLÁNOK 43

Dohody o vzájomnom uznávaní

Zmluvné strany môžu dojednať dohody o vzájomnom uznávaní v oblastiach spoločného hospodárskeho záujmu.

ČLÁNOK 44

Transparentnosť a oznamovanie

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky týkajúce sa oznamovania a využívania informácií o technických predpisoch, normách a postupoch posudzovania zhody, ako sú stanovené v dohode TBT.

2.    Zmluvné strany si vymieňajú informácie o otázkach, ktoré by prípadne mohli byť relevantné pre ich obchodné vzťahy, a to aj prostredníctvom rýchleho varovania, vedeckých stanovísk a podujatí organizovaných miestami na predkladanie žiadostí.

3.    Zmluvné strany môžu nadviazať spoluprácu aj v rámci vytvárania a prevádzky miest na predkladanie žiadostí, ako aj v rámci vytvárania spoločných databáz.

ČLÁNOK 45

Harmonizácia

Zmluvné strany sa budú usilovať harmonizovať svoje normy, technické predpisy a postupy posudzovania zhody.

ČLÁNOK 46

Posudzovanie zhody

1.    Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky týkajúce sa posudzovania zhody v súlade s dohodou TBT.

2.    Zmluvné strany môžu zvážiť, pričom zohľadnia rozsah zosúladenia svojich technických predpisov, noriem a infraštruktúr na posudzovanie zhody, rokovanie o dohodách o vzájomnom uznávaní postupov posudzovania zhody.

ČLÁNOK 47

Technické regulačné orgány

1.    Regulačné orgány partnerského štátu či štátov EAC sú orgány v partnerskom štáte či štátoch EAC príslušné na vykonávanie opatrení uvedených v tejto hlave, ktoré majú zodpovednosť a právomoc v oblasti zabezpečenia vykonávania normalizácie, metrológie, akreditácie a posudzovania zhody a dohľadu nad nimi.

2.    Orgán zodpovedný za vykonávanie tejto hlavy v EÚ je Európska komisia.

3.    Partnerský štát či štáty EAC oznámia EÚ svoje technické regulačné orgány v súlade s touto dohodou.

HLAVA VI

OPATRENIA NA OCHRANU OBCHODU

ČLÁNOK 48

Antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia

1.    S výhradou ustanovení tohto článku žiadna časť tejto dohody nebráni EÚ alebo partnerskému štátu či štátom EAC prijať, či už individuálne alebo spoločne, antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenia v súlade s príslušnými dohodami WTO. Na účely tohto článku sa pôvod stanoví v súlade s pravidlami zmluvných strán v oblasti určovania nepreferenčného pôvodu.

2.    Pred uložením konečných antidumpingových alebo vyrovnávacích ciel v súvislosti s výrobkami, ktoré sa dovážajú z niektorej zo zmluvných strán, zmluvné strany zvážia možnosť konštruktívnych nápravných opatrení stanovených v príslušných dohodách WTO.

3.    Ak niektorá zo zmluvných strán uloží antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenie, súdne preskúmanie vrátane fázy odvolaní sa uskutoční v rámci jedného fóra.

4.    Ak je možné uložiť antidumpingové alebo vyrovnávacie opatrenie na regionálnom a vnútroštátnom základe, zmluvné strany zabezpečia v náležitých prípadoch, aby takéto opatrenia neboli simultánne uplatňované na rovnaký výrobok regionálnymi orgánmi na jednej strane a vnútroštátnymi orgánmi na druhej strane.

5.    Ktorákoľvek zmluvná strana pred začatím akéhokoľvek prešetrovania oznámi vyvážajúcej zmluvnej strane prijatie náležite zdokumentovaného podnetu.

6.    Ustanovenia tohto článku sa uplatnia v rámci všetkých prešetrovaní, ktoré sa začnú po nadobudnutí platnosti tejto dohody.

7.    Na všetky spory týkajúce sa antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení sa uplatňujú pravidlá WTO o urovnávaní sporov.

ČLÁNOK 49

Multilaterálne ochranné opatrenia

1.    S výhradou ustanovení tohto článku žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni partnerskému štátu či štátom EAC a EÚ prijať opatrenia v súlade s článkom XIX dohody GATT z roku 1994, Dohodou WTO o ochranných opatreniach a článkom 5 Dohody WTO o poľnohospodárstve priloženej k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretej v Marakéši (ďalej len „dohoda o poľnohospodárstve“). Na účely tohto článku sa pôvod stanoví v súlade s pravidlami zmluvných strán v oblasti určovania nepreferenčného pôvodu.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 vzhľadom na celkové rozvojové ciele tejto dohody a nepatrnú veľkosť hospodárstiev partnerského štátu či štátov EAC Európska únia neuplatňuje na dovoz z partnerského štátu či štátov EAC žiadne opatrenia prijaté podľa článku XIX dohody GATT z roku 1994, Dohody WTO o ochranných opatreniach a článku 5 dohody o poľnohospodárstve.

3.    Ustanovenia odseku 2 sa uplatňujú počas piatich (5) rokov počnúc dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody. Najneskôr stodvadsať (120) dní pred ukončením tohto obdobia Rada pre DHP preskúma fungovanie týchto ustanovení z hľadiska rozvojových potrieb partnerského štátu či štátov EAC s cieľom stanoviť, či je potrebné predĺžiť ich uplatňovanie na ďalšie obdobie.

4.    Ustanovenia odseku 1 podliehajú Dohovoru WTO o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov.

ČLÁNOK 50

Dvojstranné ochranné opatrenia

1.    Po preskúmaní alternatívnych riešení môže zmluvná strana uplatniť ochranné opatrenia obmedzeného trvania, ktoré sa líšia od ustanovení článkov 10 a 11, za podmienok stanovených v tomto článku a v súlade s postupmi v ňom uvedenými.

2.    Ochranné opatrenia uvedené v odseku 1 sa môžu prijať, ak sa výrobok s pôvodom v jednej zmluvnej strane dováža na územie druhej zmluvnej strany v takých zvýšených množstvách a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť:

a)    na území dovážajúcej zmluvnej strany vážnu ujmu domácemu odvetviu vyrábajúcemu podobné alebo priamo konkurujúce výrobky, alebo

b)    narušenia v hospodárskom odvetví najmä tam, kde tieto narušenia spôsobujú značné sociálne problémy alebo ťažkosti, ktoré by mohli zapríčiniť vážne zhoršenie hospodárskej situácie dovážajúcej zmluvnej strany, alebo

c)    narušenia na trhoch s podobnými alebo priamo konkurujúcimi poľnohospodárskymi výrobkami 4 alebo v rámci mechanizmov regulujúcich tieto trhy.

3.    Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na nápravu vážnej ujmy alebo narušení vymedzených v odsekoch 2 a 5 písm. b) alebo na ich zabránenie. Tieto ochranné opatrenia dovážajúcej zmluvnej strany môžu pozostávať len z jedného alebo viacerých týchto opatrení:

a)    pozastavenie ďalšieho znižovania úrovne dovozného cla na dotknutý výrobok, ako sa stanovuje v tejto dohode;

b)    zvýšenie cla na dotknutý výrobok na úroveň, ktorá nepresahuje clo uplatňované na ostatných členov WTO, a

c)    zavedenie colných kvót na dotknutý výrobok.

4.    Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 3, keď sa dováža akýkoľvek výrobok s pôvodom v partnerskom štáte či štátoch EAC v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť situácie uvedené v odseku 2 jednému alebo viacerým najvzdialenejším regiónom EÚ, Európska únia môže prijať opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na príslušný región alebo regióny v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9.

5.    a)    Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 3, keď sa dováža akýkoľvek výrobok s pôvodom v EÚ v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť situácie uvedené v odseku 2 partnerskému štátu či štátom EAC, partnerský štát či štáty EAC môžu prijať opatrenia dohľadu alebo ochranné opatrenia obmedzené na svoje územie v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9.

b)    Partnerský štát či štáty EAC môžu prijať ochranné opatrenia v súlade s postupmi stanovenými v odsekoch 6 až 9, ak sa v dôsledku zníženia ciel na ich územie dováža výrobok s pôvodom EÚ v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že môžu spôsobiť narušenia nerozvinutému odvetviu vyrábajúcemu podobné alebo priamo konkurujúce výrobky. Toto ustanovenie je uplatniteľné iba na obdobie desiatich (10) rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody. Toto obdobie môže byť predĺžené Radou pre DHP na obdobie maximálne piatich (5) rokov.

6.    a)    Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku sa zachovajú len na také obdobie, ktoré môže byť potrebné na zabránenie vážnej ujme alebo narušeniam vymedzeným v odsekoch 2, 4 a 5 alebo na ich nápravu.

b)    Ochranné opatrenia uvedené v tomto článku sa neuplatňujú na obdobie dlhšie ako dva (2) roky. Ak okolnosti odôvodňujúce uloženie ochranných opatrení pretrvávajú, tieto opatrenia môžu byť predĺžené na ďalšie obdobie, a to najviac na dva (2) roky. Ak však partnerský štát či štáty EAC uplatňujú ochranné opatrenie alebo ak EÚ uplatňuje opatrenie obmedzené na územie jedného alebo viacerých z jej najvzdialenejších regiónov, takéto opatrenie sa môže uplatňovať na obdobie nepresahujúce štyri (4) roky a ak okolnosti oprávňujúce uloženie ochranných opatrení pretrvávajú, tieto opatrenia môžu byť predĺžené na ďalšie štyri (4) roky.

c)    V ochranných opatreniach uvedených v tomto článku prijatých na dlhšie ako jeden (1) rok sú obsiahnuté jednoznačné prvky postupne vedúce k ich zrušeniu najneskôr do konca stanoveného obdobia.

d)    Žiadne ochranné opatrenie uvedené v tomto článku sa neuplatňuje na dovoz výrobku, ktorý predtým podliehal takémuto opatreniu, počas obdobia aspoň jedného (1) roka od uplynutia platnosti tohto opatrenia.

7.    Na účely vykonávania odsekov 1 až 6 sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)    Ak sa zmluvná strana domnieva, že existuje jedna z okolností uvedených v odsekoch 2, 4 a/alebo 5, okamžite túto záležitosť oznámi Výboru vysokých úradníkov na účely jej preskúmania;

b)    Výbor vysokých úradníkov môže predložiť akékoľvek odporúčanie potrebné na nápravu vzniknutých okolností. Ak Výbor vysokých úradníkov nepredloží žiadne odporúčanie zamerané na nápravu daných okolností alebo ak sa do tridsiatich (30) dní odo dňa oznámenia danej záležitosti Výboru vysokých úradníkov nedosiahne žiadne iné uspokojivé riešenie, dovážajúca zmluvná strana môže v súlade s týmto článkom prijať vhodné opatrenia na nápravu daných okolností;

c)    Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia stanoveného v tomto článku alebo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 8 tohto článku, partnerský štát či štáty EAC čo najskôr poskytnú Výboru vysokých úradníkov všetky relevantné informácie potrebné na dôkladné preskúmanie situácie s cieľom nájsť riešenie prijateľné pre dotknuté zmluvné strany;

d)    Pri výbere ochranných opatrení podľa tohto článku sa musia uprednostniť tie, ktoré najmenej narúšajú fungovanie tejto dohody;

e)    Akékoľvek ochranné opatrenie prijaté podľa tohto článku sa bezodkladne písomne oznámi Výboru vysokých úradníkov a je predmetom pravidelných konzultácií v rámci tohto orgánu, a to najmä s cieľom vypracovať časový harmonogram na jeho zrušenie hneď, ako to okolnosti umožnia.

8.    Ak si výnimočné okolnosti vyžadujú okamžité kroky, dotknutá dovážajúca zmluvná strana môže predbežne prijať opatrenia stanovené v odsekoch 3, 4 alebo 5 bez toho, aby dodržala požiadavky stanovené v odseku 7. Tieto opatrenia sa môžu prijať najviac na obdobie stoosemdesiat (180) dní, ak opatrenia prijala EÚ, a na dvesto (200) dní, ak opatrenia prijal partnerský štát či štáty EAC, alebo ak sú opatrenia prijaté EÚ obmedzené na územie jedného alebo viacerých jej najvzdialenejších regiónov. Trvanie každého takéhoto predbežného opatrenia sa započíta ako časť počiatočného obdobia a každého predĺženia uvedeného v odseku 6. Pri prijímaní takýchto predbežných opatrení sa zoberie do úvahy záujem všetkých zúčastnených zmluvných strán vrátane ich úrovne rozvoja. Dotknutá dovážajúca zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu a okamžite túto záležitosť oznámi Výboru vysokých úradníkov na účely jej preskúmania.

9.    Ak dovážajúca zmluvná strana podrobí dovoz výrobku administratívnemu postupu, ktorého účelom je rýchle poskytnutie informácií o vývoji obchodných tokov, ktoré by mohli spôsobiť problémy uvedené v tomto článku, bezodkladne o tom informuje Výbor vysokých úradníkov.

10.    Ani jedna strana sa nebude odvolávať na Dohodu o založení WTO s cieľom zabrániť druhej zmluvnej strane, aby prijala ochranné opatrenia v súlade s týmto článkom.

ČASŤ III

RYBÁRSTVO

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ČLÁNOK 51

Rozsah pôsobnosti a zásady

1.    Spolupráca v oblasti obchodu a rozvoja rybárstva sa vzťahuje na morský a vnútrozemský rybolov a akvakultúru.

2.    Zmluvné strany uznávajú, že rybárstvo predstavuje kľúčový hospodársky zdroj partnerského štátu či štátov EAC, výrazne prispieva do hospodárstva partnerského štátu či štátov EAC a má obrovský potenciál pre regionálny hospodársky rozvoj a znižovanie chudoby v budúcnosti. Je aj dôležitým zdrojom potravy a devíz.

3.    Zmluvné strany takisto uznávajú, že rybolovné zdroje sú dôležitým predmetom záujmu EÚ a partnerského štátu či štátov EAC, a dohodli sa na spolupráci v záujme udržateľného rozvoja a riadenia odvetvia rybárstva vo svojom spoločnom záujme, pričom zohľadnia hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy.

4.    Zmluvné strany sa dohodli, že primeranou stratégiou podpory hospodárskeho rastu odvetvia rybárstva a posilnenia jeho prínosu do hospodárstva partnerského štátu či štátov EAC, pri zohľadnení jeho dlhodobej udržateľnosti, je rozšírenie činností zameraných na zvýšenie pridanej hodnoty v tomto sektore.

ČLÁNOK 52

Zásady spolupráce

1.    Zásady spolupráce v oblasti rybárstva zahŕňajú:

a)    podporu rozvoja a posilnenia regionálnej integrácie;

b)    zachovanie acquis Dohody z Cotonou a dohody, ktorá ju nahradí;

c)    poskytovanie osobitného a diferencovaného zaobchádzania;

d)    zohľadnenie najlepších dostupných vedeckých poznatkov, pokiaľ ide o posúdenie zdrojov a ich riadenie;

e)    zabezpečenie fungovania monitorovacích systémov environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov v partnerskom štáte či štátoch EAC;

f)    zabezpečenie súladu s existujúcim vnútroštátnym právom a príslušnými medzinárodnými nástrojmi vrátane Dohovoru OSN o morskom práve (ďalej len „UNCLOS“) podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982, ako aj regionálnych a subregionálnych dohôd;

g)    zabezpečenie zachovania a prioritného zohľadnenia osobitných potrieb drobného rybolovu a rybolovu pre vlastnú spotrebu.

2.    Tieto základné zásady by mali prispieť k udržateľnému a zodpovednému rozvoju živých vnútrozemských a morských zdrojov a akvakultúry, ako aj k optimalizácii prínosov tohto odvetvia pre súčasné a budúce generácie prostredníctvom zvýšenia investícií, budovania kapacít a lepšieho prístupu na trh.

3.    Zmluvné strany spolupracujú s cieľom zabezpečiť poskytovanie finančnej a inej podpory na zlepšenie konkurencieschopnosti a výrobnej kapacity spracovateľských závodov, diverzifikáciu odvetvia rybolovu, ako aj rozvoj a skvalitnenie prístavných zariadení v partnerskom štáte či štátoch EAC.

4.    Podrobné oblasti spolupráce sú určené v hlave IV časti V tejto dohody.

HLAVA II

MORSKÉ RYBÁRSTVO

ČLÁNOK 53

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na využívanie, ochranu a riadenie morských rybolovných zdrojov s cieľom optimalizovať prínosy rybárstva pre partnerský štát či štáty EAC prostredníctvom investícií, budovania kapacít a lepšieho prístupu na trh.

2.    Ciele spolupráce sú:

a)    podporiť udržateľný rozvoj rybárstva a jeho riadenie;

b)    posilniť spoluprácu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie a riadenie rybolovných zdrojov ako pevného základu regionálnej integrácie, keďže transzonálne a migrujúce druhy sú spoločné pre pobrežný partnerský štát či štáty EAC a keďže žiadny partnerský štát EAC nemá kapacity na zabezpečenie udržateľnosti zdroja;

c)    zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie prínosov plynúcich z odvetvia rybárstva;

d)    zabezpečiť účinné monitorovanie, kontrolu a dohľad, ktoré sú nevyhnutné na zabránenie nezákonnému, nehlásenému a neregulovanému rybolovu;

e)    podporovať účinné využívanie, ochranu a riadenie živých morských biologických zdrojov vo výhradnej ekonomickej zóne a vo vodách, ktoré na základe medzinárodných nástrojov vrátane UNCLOS patria do jurisdikcie partnerského štátu či štátov EAC, v záujme spoločného sociálneho a hospodárskeho prínosu pre zmluvné strany;

f)    podporovať a rozvíjať regionálny a medzinárodný obchod vychádzajúci z najlepších postupov;

g)    vytvoriť prostredie, vrátane infraštruktúry a budovania kapacít, umožňujúce partnerskému štátu či štátom EAC vyrovnať sa s prísnymi požiadavkami trhu pre priemyselný ako aj maloobjemový rybolov;

h)    podporovať vnútroštátne a regionálne politiky zamerané na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia rybárstva a

i)    budovať prepojenia s inými hospodárskymi odvetviami.

ČLÁNOK 54

Otázky riadenia rybárstva a ochrany

1.    Pri stanovovaní úrovní udržateľného úlovku, rybolovnej kapacity a iných stratégií riadenia sa uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti s cieľom predísť neželateľným dôsledkom, ako je preťaženie kapacít a nadmerný rybolov, ako aj neželateľnému vplyvu na ekosystémy a drobný rybolov, alebo ich odstrániť.

2.    Každý partnerský štát EAC môže prijať vhodné opatrenia vrátane sezónnych obmedzení a obmedzení týkajúcich sa vybavenia s cieľom chrániť svoje teritoriálne vody a zabezpečiť trvalú udržateľnosť drobného a pobrežného rybolovu.

3.    Zmluvné strany podporujú členstvo všetkých partnerských štátov EAC v Komisii pre tuniaky Indického oceánu (ďalej len „IOTC“) a iných relevantných rybárskych organizáciách. Príslušný partnerský štát či štáty EAC spolu s EÚ koordinujú svoju činnosť, aby sa zabezpečilo riadenie a ochrana všetkých druhov rýb vrátane zdrojov tuniakov a tuniakovitých rýb a uľahčil vedecký výskum v danej oblasti.

4.    Ak príslušný vnútroštátny riadiaci orgán nemá dostatočné vedecké dôkazy, aby stanovil obmedzenia a cieľové úrovne udržateľného úlovku vo výhradnej hospodárskej zóne partnerského štátu EAC, zmluvné strany po porade s príslušným vnútroštátnym orgánom a spolu s IOTC, a v náležitých prípadoch s inými regionálnymi rybárskymi organizáciami, podporia takúto vedeckú analýzu.

5.    Zmluvné strany sa dohodli, že prijmú vhodné opatrenia v prípade, že zvýšené úsilie má za následok úrovne úlovku presahujúce cieľovú udržateľnú úroveň stanovenú príslušným vnútroštátnym orgánom.

6.    V záujme ochrany a riadenia transzonálnych druhov a druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti EÚ a partnerský štát či štáty EAC zabezpečia, aby plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, dodržiavali príslušné celoštátne, regionálne a subregionálne opatrenia riadenia rybárstva a príslušné vnútroštátne zákony a predpisy.

ČLÁNOK 55

Správa plavidiel a opatrenia pri spracovaní úlovku

1.    Uplatní sa správa plavidiel a opatrenia pri spracovaní úlovku podľa IOTC a akýchkoľvek iných príslušných regionálnych rybárskych organizácií. Partnerský štát či štáty EAC a EÚ stanovia minimálne podmienky, pokiaľ ide o monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskymi plavidlami EÚ plaviacimi sa vo vodách partnerského štátu či štátov EAC, ktoré by mali zahŕňať:

a)    pre partnerský štát či štáty EAC sa zriadi systém monitorovania plavidiel (VMS). Ak partnerský štát či štáty EAC nemajú VMS, EÚ im pomôže zaviesť kompatibilný VMS;

b)    Okrem povinného kompatibilného VMS partnerský štát či štáty EAC spolu s EÚ vyvinú ďalšie mechanizmy na zabezpečenie účinného monitorovania, kontroly a dohľadu a EÚ podporí partnerský štát či štáty EAC pri zavedení takéhoto dohodnutého systému a pomôže pri jeho vykonávaní;

c)    Európska únia a partnerský štát či štáty EAC majú právo umiestňovať pozorovateľov vo vnútroštátnych alebo medzinárodných vodách, pričom postupy týkajúce sa využitia pozorovateľov musia byť jasne stanovené. Pozorovateľov platia národné vlády, všetky palubné náklady však platí vlastník plavidla. Európska únia znáša náklady na odbornú prípravu pozorovateľov;

d)    V celom regióne sa vypracujú a budú používať spoločné systémy podávania správ o rybolove, pričom sa stanovia minimálne podmienky, ktoré musia byť pri takomto podávaní správ splnené;

e)    Všetky plavidlá, ktoré vykladajú alebo prekladajú svoj úlovok v partnerskom štáte EAC, tak robia v prístavoch alebo vo vonkajších prístavných oblastiach. Na mori sa nepovolí žiadna prekládka s výnimkou osobitných prípadov a za osobitných podmienok stanovených príslušnými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO). Zmluvné strany spolupracujú na rozvoji a modernizácii vykladacej alebo prekladacej infraštruktúry v prístavoch partnerského štátu či štátov EAC vrátane rozvojových kapacít pre produkty rybárstva;

f)    Podávanie správ o častiach úlovku vyhodených späť do mora je povinné. Prioritou by malo byť, aby sa predchádzalo vyhadzovaniu častí úlovku späť do mora používaním metód selektívneho rybolovu v súlade so zásadami IOTC a príslušných regionálnych rybárskych organizácií. Pokiaľ je to možné, vedľajší úlovok sa prinesie na pevninu.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri príprave a vykonávaní celoštátnych/regionálnych programov odbornej prípravy pre štátnych príslušníkov partnerského štátu či štátov EAC s cieľom uľahčiť ich účinné zapojenie do odvetvia rybolovu. Ak EÚ uzavrela dvojstrannú rybársku dohodu, podporí sa zamestnávanie štátnych príslušníkov partnerského štátu či štátov EAC. Deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci sa uplatňuje na námorníkov nalodených na palubu európskych plavidiel.

3.    Zmluvné strany sa usilujú postupovať koordinovane s cieľom zlepšiť spôsoby, ako predísť nezákonnému, nehlásenému a neregulovanému rybolovu, odradiť od neho a odstrániť ho, a na tento účel prijmú vhodné opatrenia. Rybárske plavidlá vykonávajúce nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov by mali byť zabavené a vlastníci by mali byť stíhaní príslušnými orgánmi. Nemalo by sa im dovoliť opäť loviť ryby vo vodách partnerského štátu či štátov EAC, pokiaľ vopred nezískajú povolenie od štátu, pod ktorého vlajkou plávajú, ako aj od partnerského štátu či štátov EAC, a v náležitom prípade od príslušnej RFMO.

HLAVA III

ROZVOJ VNÚTROZEMSKÉHO RYBOLOVU A AKVAKULTÚRY

ČLÁNOK 56

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Ustanovenia tejto hlavy sa uplatňujú na vnútrozemský rybolov, rozvoj pobrežných oblastí a akvakultúry v partnerskom štáte či štátoch EAC, pokiaľ ide o budovanie kapacít, transfer technológií, sanitárne a rastlinolekárske normy, investície a financovanie investícií, ochranu životného prostredia, ako aj právne a regulačné rámce.

2.    Cieľmi spolupráce v oblasti rozvoja vnútrozemského rybolovu a akvakultúry sú podpora udržateľného využívania vnútrozemských rybolovných zdrojov, posilnenie produkcie akvakultúry, odstránenie obmedzení na strane ponuky, zlepšenie kvality rýb a produktov rybárstva s cieľom splniť medzinárodné sanitárne a rastlinolekárske opatrenia, zlepšenie prístupu na trh EÚ, riešenie vnútroregionálnych prekážok obchodu, prilákanie kapitálu a investícií do tohto odvetvia, budovanie kapacít a posilnenie prístupu k finančnej podpore pre súkromných investorov pre oblasť rozvoja vnútrozemského rybolovu a akvakultúry.

ČASŤ IV

POĽNOHOSPODÁRSTVO

ČLÁNOK 57

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

1.    Ustanovenia tejto časti sa uplatňujú na plodiny a hospodárske zvieratá vrátane hospodársky významného hmyzu.

2.    Na účely tejto časti a hlavy II časti V sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)    poľnohospodárstvo zahŕňa plodiny, hospodárske zvieratá a hospodársky významný hmyz;

b)    poľnohospodárske výrobky sú tie výrobky, ktoré sú zahrnuté v prílohe I k dohode o poľnohospodárstve;

c)    financovanie poľnohospodárstva je poskytovanie finančných zdrojov na podporu činností súvisiacich s poľnohospodárstvom pozdĺž celého hodnotového reťazca, ako sú dodávky na vstupe, poľnohospodárske služby, výroba, skladovanie, distribúcia, spracovanie výrobku a marketing;

d)    poľnohospodárske vstupy sú všetky látky alebo materiály, nástroje a prístroje používané pri výrobe a manipulácii s poľnohospodárskymi výrobkami;

e)    technológia udržateľného poľnohospodárstva je technológia navrhovaná s osobitným prihliadnutím na jej environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy;

f)    potravinová a výživová bezpečnosť je, že všetci ľudia majú neustále fyzický a ekonomický prístup k bezpečným, dostatočným a výživným potravinám pre uspokojenie svojich potrieb pre produktívny a zdravý život;

g)    zabezpečenie živobytia je dostatočný a udržateľný prístup k príjmu a zdrojom na uspokojenie základných potrieb spravodlivým spôsobom (vrátane dostatočného prístupu k potravinám, pitnej vode, zdravotníckym zariadeniam, vzdelávacím možnostiam, bývaniu a času pre účasť na dianí spoločenstva a sociálnu integráciu);

h)    živelná pohroma je následok prírodných katastrof, napr. sucha, zemetrasenia, zosuvu pôdy, sopečných výbuchov, povodní, škodcov a chorôb;

i)    malí poľnohospodári sú výrobcovia s obmedzenými zdrojmi a vlastným malým pozemkom s rozlohou menej ako dva (2) hektáre a ktorých rozsah prevádzky je prinízky na prilákanie poskytovania služieb potrebných na výrazné zvýšenie produktivity a využitie trhových príležitostí;

j)    udržateľný rozvoj v súvislosti s touto časťou zahŕňa riadenie a ochranu základne prírodných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj takým spôsobom, aby bol zameraný na uspokojenie ľudských potrieb súčasnej a budúcich generácií.

ČLÁNOK 58

Ciele

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že základným cieľom tejto časti je rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, čo okrem iného zahŕňa potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť živobytia, rozvoj vidieka a znižovanie chudoby v partnerskom štáte či štátoch EAC.

2.    Ciele tejto časti sú:

a)    podporovať spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom vytvárať bohatstvo a zlepšovať kvalitu života osôb zapojených do poľnohospodárskych činností zvýšenou výrobou, produktivitou a podielom na trhu;

b)    zlepšiť potravinovú a výživovú bezpečnosť v partnerskom štáte či štátoch EAC podporou zvyšovania pridanej hodnoty, produkcie, kvality, bezpečnosti, integrácie trhov, obchodu, dostupnosti a prístupnosti;

c)    prispievať k poskytovaniu zárobkovej činnosti pozdĺž celého hodnotového reťazca modernizovaného poľnohospodárskeho odvetvia;

d)    vytvoriť moderné a konkurencieschopné odvetvia závislé od poľnohospodárstva;

e)    podporovať udržateľné využívanie a riadenie prírodných a kultúrnych zdrojov prostredníctvom rozvoja technológií šetrných k životnému prostrediu a udržateľných technológií, ktoré zlepšujú poľnohospodársku produktivitu;

f)    prispievať ku konkurencieschopnosti podporou zvyšovania pridanej hodnoty v celom dodávateľskom reťazci s cieľom dosiahnuť prístup na trhy;

g)    zlepšiť príjmy výrobcov rozvíjaním marketingu poľnohospodárskych výrobkov s pridanou hodnotou na trhu;

h)    uľahčiť prispôsobovanie poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckeho hospodárstva, aby sa vyrovnali s globálnymi hospodárskymi zmenami;

i)    zmobilizovať a zvýšiť ekonomickú výkonnosť malých poľnohospodárov budovaním kapacít poľnohospodárskych organizácií;

j)    zlepšiť uľahčenie obchodu a trhu pre poľnohospodárske komodity s cieľom zvýšiť devízové príjmy;

k)    zlepšiť infraštruktúru v partnerskom štáte či štátoch EAC na posilnenie výroby, produktivity, marketingu a distribúcie poľnohospodárskych vstupov a výrobkov s osobitným dôrazom na skladovanie, klasifikáciu, manipuláciu, balenie a dopravu.

ČLÁNOK 59

Všeobecné zásady

1.    Zmluvné strany uznávajú význam poľnohospodárstva v hospodárstvach partnerského štátu či štátov EAC ako hlavného zdroja živobytia pre väčšinu obyvateľstva partnerského štátu či štátov EAC, hlavného faktora zabezpečovania potravinovej a výživovej bezpečnosti, ako odvetvia s najväčším potenciálom pre vysoký rast a pridanú hodnotu, ako aj zdroja výnosov z vývozu.

2.    Vzhľadom na multifunkčnú úlohu poľnohospodárstva v hospodárstve partnerského štátu či štátov EAC sa zmluvné strany dohodli použiť komplexný prístup k poľnohospodárstvu ako základu pre udržateľný rozvoj.

3.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri podpore udržateľného rastu v poľnohospodárskom odvetví berúc do úvahy jeho rôzne aspekty a rozmanitosť hospodárskych, sociálnych a environmentálnych charakteristík a rozvojových stratégií partnerského štátu ši štátov EAC.

4.    Zmluvné strany uznávajú, že hlbšia integrácia poľnohospodárskeho odvetvia v partnerskom štáte či štátoch EAC prispeje k rozvoju vnútroregionálnych trhov a zvýši priestor pre investície a rozvoj súkromného sektora.

5.    Zmluvné strany uznávajú význam podpory poľnohospodárskej výroby, podporu pridanej hodnoty poľnohospodárskeho obchodu a iniciatív rozvoja trhu prostredníctvom vhodných nástrojov, ako aj vytvárania vhodného regulačného rámca s cieľom reagovať na meniace sa podmienky na trhu. V tejto súvislosti sú zmluvné strany odhodlané spolupracovať, aby prilákali potrebné investície do partnerského štátu či štátov EAC.

6.    Zmluvné strany sa dohodli, že poľnohospodárske priority, ktorými sa zaoberá táto časť, sú jednoznačne prepojené na regionálne zastrešujúci politický rámec pre potravinovú a výživovú bezpečnosť a znižovanie chudoby s cieľom zabezpečiť súlad a usmernenie regionálneho rozvojového programu.

ČLÁNOK 60

Komplexný dialóg

1.    Zmluvné strany nadviažu komplexný dialóg partnerského štátu či štátov EAC a EÚ o politike poľnohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len „poľnohospodársky dialóg“) týkajúci sa všetkých záležitostí uvedených v tejto časti. Tento poľnohospodársky dialóg monitoruje pokrok pri vykonávaní tejto časti a predstavuje fórum pre výmenu skúseností a spoluprácu, pokiaľ ide o príslušné vnútroštátne poľnohospodárske politiky zmluvných strán, a najmä o úlohu poľnohospodárstva v partnerskom štáte či štátoch EAC pri zvyšovaní príjmov poľnohospodárskych podnikov, posilňovaní potravinovej bezpečnosti, udržateľnom využívaní zdrojov, rozvoji vidieka a hospodárskom raste.

2.    Poľnohospodársky dialóg bude prebiehať v rámci Výboru vysokých úradníkov.

3.    Zmluvné strany stanovia pracovné postupy a modality poľnohospodárskeho dialógu na základe vzájomnej dohody.

ČLÁNOK 61

Regionálna integrácia

Zmluvné strany uznávajú, že integrácia poľnohospodárskeho odvetvia v partnerských štátoch EAC prispeje prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok a ustanovenia primeraného regulačného a inštitucionálneho rámca, harmonizácie a zbližovania politík k prehĺbeniu procesu regionálnej integrácie, a tým prispeje k rozvoju regionálnych trhov, ktoré zvýšia priestor pre investície a rozvoj súkromného sektora.

ČLÁNOK 62

Podporné politiky

Zmluvné strany uznávajú význam prijatia a vykonávania politík a inštitucionálnych reforiem s cieľom umožniť a uľahčiť dosiahnutie cieľov tejto časti.

ČLÁNOK 63

Udržateľný rozvoj poľnohospodárstva

Zmluvné strany spolupracujú pri dosahovaní udržateľného rozvoja poľnohospodárstva s osobitným zreteľom na podporu zraniteľného vidieckeho obyvateľstva v partnerskom štáte či štátoch EAC vo svetle meniacej sa svetovej výroby a štruktúr obchodu, ako aj vkusu a preferencií spotrebiteľov.

ČLÁNOK 64

Potravinová a výživová bezpečnosť

1.    Zmluvné strany sa dohodli, že ustanovenia tejto dohody umožnia partnerskému štátu či štátom v EAC vykonávať účinné opatrenia na dosiahnutie potravinovej a výživovej bezpečnosti a udržateľného rozvoja poľnohospodárstva, ako aj rozvíjať komerčné poľnohospodárske trhy v regióne s cieľom zabezpečiť potravinovú a výživovú bezpečnosť.

2.    Zmluvné strany zabezpečia, aby sa opatrenia prijaté podľa tejto časti zamerali na posilnenie potravinovej a výživovej bezpečnosti, a zabránia prijímaniu opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie potravinovej a výživovej bezpečnosti na úrovni domácností, ako aj vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

ČLÁNOK 65

Riadenie hodnotového reťazca

Zmluvné strany sa dohodli vytvoriť regionálnu stratégiu na posilnenie dodávateľských kapacít v poľnohospodárstve, ako aj identifikáciu vysokohodnotných poľnohospodárskych pododvetví, v prípade ktorých požíva región konkurenčnú výhodu a využíva investície, ktoré môžu uľahčiť prechod od komparatívnych ku konkurenčným výhodám.

ČLÁNOK 66

Systémy včasného varovania

Zmluvné strany uznávajú potrebu vytvoriť, zlepšiť a posilniť informačné systémy v oblasti potravinovej bezpečnosti vrátane vnútroštátnych systémov včasného varovania, hodnotenia zraniteľnosti a monitorovacích systémov, ako aj implementovať opatrenia týkajúce sa budovania kapacít, a síce v súlade s jestvujúcimi medzinárodnými a regionálnymi mechanizmami.

ČLÁNOK 67

Technológie

Zmluvné strany uznávajú význam moderných a udržateľných poľnohospodárskych technológií a dohodli sa na rozvoji a podpore používania moderných poľnohospodárskych technológií, ktoré zahŕňajú:

a)    udržateľné zavlažovacie a fertigačné technológie;

b)    tkanivové kultúry a mikropropagáciu;

c)    vylepšené osivá;

d)    umelú insemináciu;

e)    integrovanú ochranu proti škodcom;

f)    balenie výrobkov;

g)    pozberovú úpravu;

h)    akreditované laboratóriá;

i)    biotechnológie;

j)    posudzovanie rizika a riadenie.

ČLÁNOK 68

Domáce politické opatrenia

1.    Každá zmluvná strana zabezpečí transparentnosť v oblasti poľnohospodárskej podpory týkajúcej sa obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Na tento účel EÚ bude v rámci poľnohospodárskeho dialógu pravidelne podávať správy partnerskému štátu či štátom EAC o právnom základe, forme a výške takejto podpory. Takéto informácie sa považujú za poskytnuté, ak ich zmluvné strany alebo osoby konajúce v ich mene sprístupnia na verejne prístupnom webovom sídle.

2.    Európska únia od nadobudnutia platnosti tejto dohody neudelí vývozné subvencie všetkým poľnohospodárskym výrobkom určeným do partnerského štátu či štátov EAC. Tento zákaz preskúma Rada pre DHP po 48 mesiacoch.

3.    Okrem toho Výbor vysokých úradníkov preskúma problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s prístupom poľnohospodárskych výrobkov zmluvnej strany na trhy druhej zmluvnej strany. Tento výbor môže predkladať odporúčania Rade pre DHP v súlade s článkom 107.

ČLÁNOK 69

Výroba a marketing poľnohospodárskych komodít

1.    Zmluvné strany uznávajú výzvy pre devízové príjmy, ktorým čelí partnerský štát či štáty EAC v dôsledku ich závislosti od vývozu primárnych poľnohospodárskych komodít, ktoré sú vystavené veľkému kolísaniu cien a zhoršujúcich sa podmienok obchodovania.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že:

a)    posilnia verejno-súkromné partnerstvo v oblasti investícií do výroby, spracovania a marketingu poľnohospodárskych komodít;

b)    budú spolupracovať pri rozvoji kapacít s cieľom dosiahnuť prístup na okrajové segmenty trhov a uľahčiť dodržiavanie noriem na komoditných trhoch s cieľom splniť takéto požiadavky;

c)    podporia diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby a vývozných výrobkov v partnerskom štáte či štátoch EAC;

d)    zlepšia príjmy výrobcov rozvíjaním marketingu pridanej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov na trhu.

ČLÁNOK 70

Monitorovanie

Zmluvné strany sa dohodli, že Rada pre DHP preskúmava a monitoruje vykonávanie ich záväzkov podľa tejto dohody. Rada pre DHP zabezpečí účinný dohľad nad plnením záväzkov prostredníctvom zabezpečenia transparentnosti a poskytne príležitosť posúdiť prínos týchto záväzkov k dlhodobému cieľu stanoviť spravodlivý a trhovo orientovaný systém obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami.

ČLÁNOK 71

Krajiny, ktoré sú čistými dovozcami potravín

1.    Zmluvné strany uznávajú význam riešenia problémov partnerského štátu či štátov EAC, ktoré sú čistými dovozcami potravín. Cieľom tohto článku je preto pomáhať štátom, ktoré sú čistými dovozcami potravín, aby vypracovali programy na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na:

a)    riešení obmedzení potravinárskej výroby, skladovania a distribúcie v partnerskom štáte či štátoch EAC;

b)    využívaní zdrojov potravinovej pomoci v partnerskom štáte či štátoch EAC a iných afrických regionálnych hospodárskych spoločenstvách;

c)    zlepšení koordinácie potravinovej pomoci.

3.    Zmluvné strany sa dohodli zachovávať primeranú úroveň potravinovej pomoci berúc do úvahy záujmy príjemcov potravinovej pomoci, ako aj zabezpečiť, aby opatrenia uvedené v odseku 2 neúmyselne nebránili dodávkam potravinovej pomoci poskytovaných pre núdzové situácie.

4.    Zmluvné strany zaistia poskytovanie potravinovej pomoci v plnom súlade s opatreniami zameranými na predchádzanie obchodnému vytláčaniu, ktoré zahŕňajú:

a)    zabezpečenie, aby všetky operácie potravinovej pomoci boli vedené potrebou a realizované výlučne formou grantov, a

b)    zabezpečenie toho, aby neboli priamo alebo nepriamo spojené s komerčným vývozom poľnohospodárskych výrobkov alebo iných tovarov a služieb.

ČLÁNOK 72

Význam určitých sektorov

1.    Zmluvné strany uznávajú, že:

a)    poskytovanie dostatočného prístupu k potravinám, čistá a bezpečná pitná voda, zdravotnícke zariadenia, vzdelávacie možnosti, bývanie, účasť na dianí spoločenstva a sociálna integrácia sú dôležité pre zabezpečenie živobytia vidieckeho obyvateľstva;

b)    rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry vrátane výroby, spracovania, marketingu a distribúcie zohráva kľúčovú úlohu pri sociálno-ekonomickom rozvoji vidieka a regionálnej integrácii partnerského štátu či štátov EAC;

c)    služby technickej podpory, ako napríklad poľnohospodársky výskum, osvetové a poradenské služby, odborná príprava sú dôležité pre zvýšenie poľnohospodárskej produktivity;

d)    uľahčenie financovania poľnohospodárstva je dôležitým opatrením pre transformáciu poľnohospodárskeho odvetvia v partnerskom štáte či štátoch EAC. Financovanie je potrebné pre poľnohospodársky technologický rozvoj, poľnohospodársky úver a poistenie, rozvoj infraštruktúry a trhov, ako aj odbornú prípravu poľnohospodárov a

e)    udržateľný rozvoj vidieka je dôležitý pre zlepšenie životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva partnerského štátu či štátov EAC.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci v oblasti zabezpečenia živobytia, poľnohospodárskej infraštruktúry, služieb technickej podpory, služieb financovania poľnohospodárstva, ako aj rozvoja vidieka, ako je stanovené v hlave II časti V.

ČLÁNOK 73

Výmena informácií a konzultácie

1.    Zmluvné strany sa dohodli na výmene skúseností a informácií o najlepších postupoch, ako aj na konzultáciách o všetkých otázkach súvisiacich s cieľmi tejto časti.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na:

a)    výmene informácií o poľnohospodárskej výrobe, spotrebe a obchode, ako aj o príslušnom vývoji na trhu s poľnohospodárskymi výrobkami;

b)    výmene informácií o investičných príležitostiach a stimuloch v poľnohospodárskom sektore vrátane činností malého rozsahu;

c)    vzájomnej výmene informácií o poľnohospodárskych politikách, zákonoch a predpisoch;

d)    diskusii o politických a inštitucionálnych zmenách potrebných na podporu transformácie poľnohospodárskeho odvetvia, ako aj vypracovaní a vykonávaní regionálnych politík v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v snahe dosiahnuť regionálnu integráciu;

e)    výmene názorov o nových a príslušných technológiách, ako aj o politikách a opatreniach súvisiacich s kvalitou poľnohospodárskych výrobkov.

ČLÁNOK 74

Zemepisné označenia

1.    Zmluvné strany uznávajú význam zemepisných označení pre udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri označovaní, uznávaní a registrácii výrobkov, pre ktoré by mohli byť chránené zemepisné označenia prínosné, ako aj pri akýchkoľvek iných opatreniach zameraných na dosiahnutie ochrany pre takto označené výrobky.

ČASŤ V

HOSPODÁRSKA A ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA

ČLÁNOK 75

Všeobecné ustanovenia

1.    V súlade s článkami 34 a 35 Dohody o partnerstve medzi AKT a EÚ podpísanej v Cotonou 23. júna 2000 v súčasne platnom revidovanom znení a príslušnými ustanoveniami dohody, ktorá ju nahradí, zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že rozvojová spolupráca je kľúčovým prvkom ich partnerstva a základným faktorom na dosiahnutie cieľov tejto dohody. Zmluvné strany sa dohodli, že príloha VI k tejto dohode má prednosť pred ustanoveniami tejto časti dohody.

2.    Zmluvné strany sa dohodli riešiť rozvojové potreby partnerského štátu či štátov EAC prostredníctvom zvýšenia výrobných a dodávateľských kapacít, posilňovania štrukturálnej transformácie a konkurencieschopnosti ich hospodárstiev, zlepšenia ich hospodárskej diverzifikácie a zvýšenia pridanej hodnoty s cieľom podporovať udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu.

3.    Zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať s cieľom uľahčiť vykonávanie tejto dohody a podporiť stratégie regionálnej integrácie a rozvoja. Zmluvné strany sa dohodli, že spolupráca sa zakladá na časti o hospodárskej a rozvojovej spolupráci a na rozvojovej matrici DHP, pričom sa v rámci nich oboch uplatnia ustanovenia prílohy VI, ktoré majú prednosť, a to popri regionálnych a vnútroštátnych rozvojových stratégiách partnerského štátu či štátov EAC. Matrica a zodpovedajúce základné referenčné hodnoty, ukazovatele a ciele odrážajúce potreby identifikované partnerským štátom či štátmi EAC pri podpisovaní tejto DHP EÚ – EAC sú pripojené ako príloha III(a) a príloha III(b). Preskúmavajú sa každých päť (5) rokov. Spolupráca sa uskutoční vo forme finančnej a nefinančnej podpory partnerskému štátu či štátom EAC.

4.    V tejto súvislosti sa financovanie týkajúce sa rozvojovej spolupráce medzi partnerským štátom či štátmi EAC a EÚ na podporu vykonávania tejto dohody uskutočňuje v rámci pravidiel a príslušných postupov stanovených v Dohode z Cotonou a dohode, ktorá ju nahradí, a v rámci príslušných následných nástrojov financovaných zo všeobecného rozpočtu EÚ. V tomto kontexte pri zohľadnení nových výziev vyplývajúcich z posilnenej regionálnej integrácie a konkurencie na svetových trhoch sa zmluvné strany dohodli, že podpora vykonávania tejto dohody je jednou z priorít. Zmluvné strany sa dohodli, že finančné nástroje stanovené v Dohode z Cotonou a dohode, ktorá ju nahradí, sa uplatňujú tak, aby sa maximalizoval očakávaný prínos tejto dohody.

5.    Na účely vykonávania tejto dohody sa zmluvné strany zaväzujú spoločne a jednotlivo mobilizovať zdroje podľa usmernenia stanoveného osobitnými ustanoveniami hlavy X o mobilizácii zdrojov a s výhradou ustanovení prílohy VI k tejto dohode, ktoré majú prednosť.

6.    V súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci prijatej v roku 2005 sa zmluvné strany dohodli podľa potreby využívať a podporovať celoštátne a/alebo regionálne mechanizmy realizácie, fondy alebo zariadenia na poskytovanie a koordináciu zdrojov na vykonávanie tejto dohody.

ČLÁNOK 76

Ciele

Hospodárska a rozvojová spolupráca sa zameriava na:

a)    posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstiev partnerského štátu či štátov EAC;

b)    vybudovanie dodávateľských kapacít a umožnenie bezproblémového vykonávania tejto dohody;

c)    premenu štruktúry hospodárstiev partnerského štátu či štátov EAC vytvorením silnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej hospodárskej základne prostredníctvom posilnenia výroby, distribúcie, dopravy a marketingu;

d)    rozvoj obchodnej kapacity, ako aj schopnosti prilákať investície;

e)    posilnenie obchodu, investičných politík a regulácií a

f)    prehĺbenie regionálnej integrácie.

ČLÁNOK 77

Oblasti spolupráce

Hospodárska a rozvojová spolupráca zahŕňa tieto oblasti s výhradou ustanovení prílohy VI k tejto dohode, ktoré majú prednosť:

a)    infraštruktúru;

b)    poľnohospodárstvo a hospodárske zvieratá;

c)    rozvoj súkromného sektora;

d)    rybárstvo;

e)    vodu a životné prostredie;

f)    otázky týkajúce sa prístupu na trh vrátane:

i)    sanitárnych a rastlinolekárskych otázok;

ii)    otázok tykajúcich sa technických prekážok obchodu a

iii)    colných otázok a otázok uľahčenia obchodu v partnerskom štáte či štátoch EAC;

g)    opatrenia na prispôsobenie sa DHP a

h)    mobilizáciu zdrojov.

HLAVA I

INFRAŠTRUKTÚRA

ČLÁNOK 78

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Spolupráca v oblasti rozvoja fyzickej infraštruktúry zahŕňa najmä dopravu, energetiku, informačné a komunikačné technológie.

2.    Ciele v tejto oblasti sú:

a)    zvýšiť konkurencieschopnosť partnerského štátu či štátov EAC;

b)    riešiť obmedzenia na strane ponuky na inštitucionálnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a

c)    posilniť rozvoj verejno-súkromných partnerstiev.

ČLÁNOK 79

Doprava

1.    Spolupráca v oblasti dopravy zahŕňa cestnú, železničnú, leteckú a vodnú dopravu.

2.    Ciele v tejto oblasti sú:

a)    zlepšiť vnútroštátne a regionálne prepojenie s cieľom prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu;

b)    vyvinúť, reštrukturalizovať, oživiť, aktualizovať a modernizovať trvalé a efektívne dopravné systémy partnerského štátu či štátov EAC;

c)    zlepšiť pohyb osôb a tok tovaru a

d)    poskytnúť lepší prístup k trhom prostredníctvom cestnej, vzdušnej, námornej, vnútrozemskej a železničnej dopravy.

3.    S výhradou ustanovení článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)    riadenie dopravných systémov;

b)    zlepšenie, rozvinutie a modernizácia infraštruktúry na všetkých úrovniach vrátane rozvoja intermodálnych sietí infraštruktúry;

c)    posilnenie inštitucionálnych, technických a administratívnych kapacít partnerského štátu či štátov EAC v oblasti noriem, zabezpečenia kvality, metrológie a služieb posudzovania zhody;

d)    rozvoj a transfer technológií, inovácie, výmena informácií, siete a marketing;

e)    podpora partnerstiev, prepojení a spoločných podnikov medzi hospodárskymi subjektmi;

f)    zlepšenie bezpečnosti a spoľahlivosti odvetvia dopravy vrátane meteorologických predpovedí, riadenia nebezpečného tovaru a reakcií na mimoriadne situácie;

g)    rozvoj regionálnej dopravnej politiky a regulačné rámce.

ČLÁNOK 80

Energetika

1.    Spolupráca v odvetví energetiky zahŕňa účasť verejného a súkromného sektora na výrobe energie, jej prenose a distribúcii a na cezhraničnom obchode s ňou.

2.    Ciele v tejto oblasti sú:

a)    vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť kapacitu výroby energie v regióne;

b)    zvýšiť množstvo alternatívnych zdrojov energie;

c)    vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť siete;

d)    vyvinúť, zvýšiť a rozšíriť distribúciu a prenos;

e)    zlepšiť prístup partnerského štátu či štátov EAC k moderným, efektívnym, spoľahlivým, diverzifikovaným, udržateľným a obnoviteľným zdrojom čistej energie za konkurencieschopné ceny;

f)    posilniť kapacitu výroby, distribúcie a riadenia energetiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

g)    podporiť energetické prepojenie v rámci aj mimo partnerského štátu či štátov EAC s cieľom maximálne využívať energiu a

h)    podporiť vytvorenie prostredia priaznivého na prilákanie investícií do tohto odvetvia.

3.    S výhradou ustanovení článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)    výrobná, prenosová a distribučná kapacita jestvujúcich zdrojov energie, najmä vodných, ropných, ako aj biomasy;

b)    diverzifikácia energetického mixu, aby zahŕňal aj iné potenciálne zdroje energie, ktoré sú spoločensky a z hľadiska životného prostredia prijateľné a ktoré znižujú závislosť od ropy;

c)    rozvoj energetickej infraštruktúry vrátane vidieckych oblastí;

d)    rozvoj vhodných energetických regulačných a politických reforiem vrátane komercializácie a privatizácie;

e)    regionálna a medziregionálna prepojenosť a spolupráca v oblasti výroby a distribúcie energie;

f)    budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, zlepšenie v oblasti riadenia, úrovne služieb a inštitucionálnych štruktúr;

g)    rozvoj a transfer technológií, výskum a vývoj, inovácie, výmena informácií, vývoj databáz a sietí;

h)    partnerstvá, prepojenia a spoločné podniky.

ČLÁNOK 81

Informačné a komunikačné technológie (IKT)

1.    Spolupráca v odvetví IKT zahŕňa: vývoj informačných a komunikačných technológií, konkurencieschopnosť, inovácie, ako aj hladký prechod k informačnej spoločnosti.

2.    Ciele v tejto oblasti sú:

a)    rozvinúť odvetvie IKT;

b)    posilniť prínos IKT v rámci uľahčenia obchodu prostredníctvom elektronických služieb, elektronického obchodu, elektronickej verejnej správy, elektronického zdravotníctva, bezpečných transakcií a iných sociálno-hospodárskych odvetví.

3.    S výhradou ustanovení článku 75 sa zmluvné strany dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)    prepojenosť a nákladová účinnosť IKT na vnútroštátnej, regionálnej a svetovej úrovni;

b)    šírenie nových informačných a komunikačných technológií;

c)    rozvoj právnych a regulačných rámcov v oblasti IKT;

d)    vývoj, transfer a uplatňovanie technológií, výskum a vývoj, inovácie, výmena informácií, siete a marketing;

e)    budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, zlepšenie úrovne služieb, inštitucionálne štruktúry;

f)    partnerstvá, prepojenia a spoločné podniky medzi hospodárskymi subjektmi;

g)    propagácia a podpora rozvoja okrajových segmentov trhov pre služby založené na IKT.

HLAVA II

POĽNOHOSPODÁRSTVO

ČLÁNOK 82

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Spolupráca v tejto hlave sa vzťahuje na plodiny a hospodárske zvieratá vrátane hospodársky významného hmyzu.

2.    Zmluvné strany sa dohodli, že hlavným cieľom tejto hlavy je rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, čo okrem iného zahŕňa potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť živobytia, rozvoj vidieka a znižovanie chudoby v partnerskom štáte či štátoch EAC.

3.    Ďalšie ciele tejto hlavy sú stanovené v článku 58 prílohy IV.

ČLÁNOK 83

Oblasti spolupráce

1.    Zmluvné strany uznávajú význam poľnohospodárskeho odvetvia pre hospodárstva partnerského štátu či štátov EAC a dohodli sa na spolupráci pri podpore transformácie s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, zabezpečiť potravinovú a výživovú bezpečnosť, rozvoj vidieka a uľahčiť prispôsobenie poľnohospodárstva a vidieckeho hospodárstva v záujme vyrovnania vplyvov vykonávania tejto dohody, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať malým poľnohospodárom.

2.    Zmluvné strany sa dohodli na spolupráci v týchto oblastiach:

a)    Regionálna integrácia

Zlepšenie prístupu na regionálne a medzinárodné trhy s poľnohospodárskymi výrobkami vrátane rozvoja trhových systémov a stratégií rozvoja trhu.

b)    Podporné politiky

i)    rozvoj vnútroštátnych a regionálnych poľnohospodárskych politík, právnych a regulačných rámcov, budovania potrebných kapacít a podpora inštitucionálneho rozvoja;

ii)    budovanie kapacít v partnerskom štáte či štátoch EAC s cieľom naplno využiť výhodu zlepšených obchodných príležitostí a maximalizovať prínos z obchodných reforiem;

c)    Udržateľný rozvoj poľnohospodárstva

i)    vykonávanie spoločných činností na regionálnej úrovni vrátane výroby hnojív, produkcie osiva, rozvoja chovu hospodárskych zvierat a kontroly chorôb zvierat a rastlín;

ii)    podpora a posilnenie spracovania, marketingu, distribúcie a dopravy, ako aj manipulácie s poľnohospodárskymi výrobkami;

iii)    budovanie kapacít tak, aby zodpovedali medzinárodným normám týkajúcim sa poľnohospodárskej výroby, obalového materiálu a sanitárnych a rastlinolekárskych opatrení.

d)    Poľnohospodárska infraštruktúra

i)    rozvoj poľnohospodárskej podpornej infraštruktúry vrátane udržateľných systémov zavlažovania, zachytávania dažďovej vody, skladovania a riadenia, marketingu a triedenia;

ii)    rozvoj výskumnej infraštruktúry a infraštruktúry odbornej prípravy, skladovacích priestorov, prípojok a obecných prístupových ciest;

iii)    rozvoj poľnohospodárskej spracovateľskej infraštruktúry;

iv)    zriadenie poľnohospodárskej meteorologickej ústredne v partnerskom štáte či štátoch EAC;

v)    rozvoj modernej trhovej infraštruktúry v záujme rozrastania sa domácich a regionálnych trhov;

e)    Potravinová a výživová bezpečnosť

i)    budovanie kapacít vidieckych a mestských spoločenstiev s cieľom podporiť zlepšené živobytie, odstraňovanie chudoby a udržateľný rozvoj;

ii)    diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a vývoj výrobkov, ktoré riešia potreby potravinovej a výživovej bezpečnosti partnerského štátu či štátov EAC;

iii)    navrhovanie a vykonávanie programov, ktoré vedú k zvýšenej výrobe a produktivite v poľnohospodárskom odvetví s osobitným zameraním na malých poľnohospodárov;

iv)    rozvoj kapacít pre zabezpečenie súladu s pravidlami potravinovej bezpečnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a

v)    navrhovanie a vykonávanie programov sociálnej valorizácie v regiónoch negatívne postihnutých živelnými pohromami;

f)    Riadenie hodnotového reťazca

i)    podpora využívania udržateľných poľnohospodárskych technológií a poskytovanie nevyhnutných poľnohospodárskych vstupov;

ii)    posilnenie výroby, produktivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia prostredníctvom podpory odvetví založených na poľnohospodárstve;

iii)    posilnenie pridanej hodnoty v celom dodávateľskom reťazci poľnohospodárskych výrobkov tak, aby sa splnili požiadavky vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných trhov, a

iv)    podpora rozvoja činností v oblastiach spracovania, marketingu, distribúcie a prepravy poľnohospodárskych výrobkov;

g)    Systémy včasného varovania

i)    budovanie kapacít v oblasti hodnotenia a šírenia informácií o pravdepodobných vplyvoch hroziacich katastrof v dostatočnom predstihu, aby sa prijali podmienené opatrenia a realizoval systém včasného varovania;

ii)    vývoj a riadenie vnútroštátnych a regionálnych informačných systémov;

iii)    vývoj, posilnenie a prepojenie systémov včasného varovania a pohotovostných plánov, ako aj stratégií na riadenie reakcie na katastrofy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a

iv)    podpora adaptácie na zmenu klímy a možností zmiernenia zmeny klímy v partnerskom štáte či štátoch EAC;

h)    Výroba a marketing poľnohospodárskych komodít

i)    rozvoj kapacít s cieľom dosiahnuť prístup na okrajové segmenty trhov a uľahčiť dodržiavanie noriem na komoditných trhoch s cieľom splniť takéto požiadavky;

ii)    diverzifikácia poľnohospodárskej výroby a vývozných výrobkov v partnerskom štáte či štátoch EAC;

iii)    rozvoj modernej trhovej infraštruktúry v záujme rozrastania sa domácich a regionálnych trhov a

iv)    rozvoj programov na balenie a označovanie výrobkov, ktoré umožňujú výrobcom z partnerského štátu či štátov EAC dosahovať vysoké ceny za vývoz ich komodít;

i)    Rozvoj vidieka

i)    budovanie kapacít poľnohospodárskych skupín pozdĺž celého poľnohospodárskeho hodnotového reťazca;

ii)    zlepšenie dopravných, komunikačných a predajných miest pre uvádzanie poľnohospodárskych vstupov a výstupov na trh;

iii)    riešenie sociálno-kultúrnych prekážok, ako sú jazykové rozdiely, úroveň gramotnosti, rodové predsudky a zdravie spoločenstva, ktoré ovplyvňujú charakter poľnohospodárskych systémov;

iv)    zlepšenie prístupu poľnohospodárov k úverom a riadeniu prírodných a kultúrnych zdrojov a

v)    rozvoj príslušných politických opatrení na včasnú podporu dostupnosti primeraných poľnohospodárskych vstupov pre malých poľnohospodárov;

j)    Krajiny, ktoré sú čistými dovozcami potravín

riešenie obmedzení potravinárskej výroby, skladovania a distribúcie v partnerskom štáte či štátoch EAC;

k)    Zabezpečenie živobytia

i)    budovanie kapacít na rozvoj sociálnych služieb pre obyvateľstvo vo vidieckych a prímestských oblastiach;

ii)    zlepšovanie celkových príjmov domácnosti z poľnohospodárskej výroby prostredníctvom diverzifikácie, pridanej hodnoty, zamestnávania mimo poľnohospodárskych podnikov a zavádzania nových udržateľných poľnohospodárskych technológií okrem iného v partnerskom štáte či štátoch EAC;

iii)    zvyšovanie produktivity poľnohospodárskych odvetví partnerského štátu či štátov EAC a

iv)    zvyšovanie využívania udržateľných poľnohospodárskych technológií;
l)    Služby technickej podpory

Európska únia sa zaväzuje poskytovať primerané zdroje a technickú pomoc pre budovanie kapacít partnerského štátu či štátov EAC spôsobom, ktorý je predvídateľný a udržateľný, a to v týchto oblastiach:

i)    posilnenie inovácií a prenosu technológií, poznatkov, výskumu a vývoja;

ii)    rozvoj a zvýšenie využívania mechanizácie poľnohospodárskeho odvetvia partnerského štátu či štátov EAC;

iii)    vytvorenie podnikov na výrobu poľnohospodárskych vstupov a distribučných systémov v partnerskom štáte či štátoch EAC;

iv)    podpora a posilnenie investícií do poľnohospodárskeho výskumu, rozšírenia poskytovania služieb, odbornej prípravy a prepojenia aplikovaného výskumu s poľnohospodármi;

v)    prípadné zriadenie a posilnenie regionálnych centier excelentnosti vrátane poľnohospodárskej meteorologickej ústredne, biotechnológií, analytických a diagnostických laboratórií pre plodiny, hospodárske zvieratá a pôdy a

vi)    zlepšenie prístupu k službám v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane chovu hospodárskych zvierat, veterinárnych služieb a služieb na ochranu rastlín;

m)    Služby financovania poľnohospodárstva

i)    posilnenie vidieckych finančných služieb pre malých výrobcov, spracovateľov a obchodníkov;

ii)    vytvorenie regionálnych mechanizmov alebo fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka;

iii)    rozvoj poľnohospodárskych mikrofinančných inštitúcií a systémov poistenia;

iv)    uľahčenie prístupu k úverom od bánk a iných finančných inštitúcií pre poľnohospodárskych spracovateľov, obchodníkov a poľnohospodárov a

v)    podporovanie finančných inštitúcií partnerského štátu či štátov EAC pôsobiacich v poľnohospodárskom odvetví a uľahčenie prístupu súkromného sektora na kapitálové trhy s cieľom získať krátkodobý aj dlhodobý kapitál;

n)    Zemepisné označenia

i)    rozvoj politík a právnych rámcov v oblasti zemepisných označení;

ii)    zavedenie právnych predpisov o zemepisných označeniach;

iii)    vytvorenie kódexu postupov s cieľom vymedziť výrobky v súvislosti s ich pôvodom;

iv)    uľahčenie činnosti miestnych organizácií a inštitúcií s cieľom koordinovať strany miestne zainteresované na zemepisných označenia a na zhode výrobkov;

v)    budovanie kapacít na identifikáciu, registráciu, marketing, vysledovateľnosť a dodržiavanie zhody s pravidlami v oblasti zemepisných označení výrobkov a

vi)    rozvoj akejkoľvek inej oblasti spolupráce v rámci tejto položky, ktorá môže v budúcnosti prichádzať do úvahy.

HLAVA III

ROZVOJ SÚKROMNÉHO SEKTORA

ČLÁNOK 84

Rozsah pôsobnosti a ciele

1.    Spolupráca v oblasti rozvoja súkromného sektora zahŕňa podporu investícií a rozvoja podnikania.