EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 3. 2023

COM(2023) 174 final

2023/0087(NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/1369, pokiaľ ide o predĺženie obdobia znižovania dopytu pri opatreniach na zníženie spotreby plynu a posilnenie podávania správ a monitorovanie ich vykonávania

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Za uplynulý rok boli dodávky plynu z Ruska do EÚ prerušené ako úmyselný pokus použiť energiu ako politickú zbraň. Rusko je už mnoho rokov hlavným dodávateľom plynu do EÚ. Z historického hľadiska pochádzalo z Ruska viac ako 40 % dodávok plynu do EÚ. Od februára 2022 tieto dodávky neustále klesali. V januári 2023 potrubné toky plynu z Ruska predstavovali menej ako 10 % plynu dovážaného do EÚ. Dvanásť členských štátov aktivovalo prvý alebo druhý stupeň krízovej situácie podľa spoločnej klasifikácie EÚ, ako sa stanovuje v nariadení o bezpečnosť dodávok plynu (EÚ) 2017/1938. Tieto otrasy v oblasti dodávok už mali významný vplyv na úroveň a volatilitu cien plynu a elektriny, infláciu, celkovú finančnú a makroekonomickú stabilitu EÚ a na všetkých občanov.

Medzičasom, kým EÚ aktívne diverzifikuje zdroje dodávok v snahe kompenzovať výrazný pokles dovozu ruského plynu, existuje reálna možnosť úplného a dlhotrvajúceho prerušenia zostávajúcich dodávok plynu z Ruska v akomkoľvek okamihu. EÚ naň musí byť pripravená a prijať preventívne opatrenia na zmiernenie dosahu možných rozsiahlych prerušení dodávok. Veľká väčšina občanov EÚ (84 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Okrem toho 81 % respondentov uviedlo, že prijali opatrenia na zníženie svojej vlastnej spotreby energie( 1 ).

Preto Komisia 20. júla 2022 predložila návrh nariadenia Rady o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne, ktorý Rada prijala napokon 5. augusta 2022 ako nariadenie (EÚ) 2022/1369. V uplynulých mesiacoch členské štáty svedomito pracovali a prijali opatrenia zamerané na zníženie svojho dopytu po plyne o 15 %, ako sa stanovilo v uvedenom nariadení. Výsledkom bolo skutočné zníženie dopytu po plyne v období od augusta 2022 do januára 2023 v celej EÚ o 19 %.

Napriek dosiahnutému zníženiu dopytu a diverzifikácii dodávok, pri dodávke energie pretrvávajú vážne ťažkosti, ktoré môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť EÚ a všeobecnú hospodársku situáciu. Riziká zahŕňajú možné oživenie dopytu po LNG v Ázii, čo by mohlo znížiť dostupnosť plynu na svetovom trhu; poveternostné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť prečerpávacie vodné elektrárne a výrobu jadrovej energie a vyžadovať si opäť intenzívnejšiu výrobu v plynových elektrárňach; ako aj ďalšie narušenie dodávok plynu, ktoré môže ovplyvniť plnenie podzemných zásobníkov plynu potrebné na bezpečné prekonanie zimnej sezóny 2023 – 2024. Okrem toho, na rozdiel od predchádzajúceho vtlačného obdobia, vo vtlačnom období 2023 sa nemôžeme spoľahnúť na 60 bcm ruského potrubného plynu, ktoré sa ešte doviezli do EÚ v roku 2022.

Medzinárodná agentúra pre energiu vo svojej správe z 12. decembra 2022 odhadla, že v roku 2023 by mohlo dôjsť k nedostatku plynu, pokiaľ Únia nedoplní opatrenia, ktoré už vykonala, o dodatočné kroky s cieľom nahradiť alebo ušetriť plyn. Navyše Komisia vypracovala podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2022/1369 sprievodnú správu k preskúmaniu daného nariadenia, v ktorej zanalyzovala dosiahnuté zníženie dopytu, riziká a možné scenáre dodávok a nedostatku do konca budúcej zimy 2 . Zo zistení správy vyplynulo, že pokračujúce znižovanie dopytu o 15 % je potrebné do konca marca 2024, aby sa zaručila schopnosť členských štátov dodržať cieľovú hodnotu stavu naplnenia zásobníkov na 90 % stanovenú v nariadení (EÚ) 2022/1032 a takisto zabezpečila primeranosť dodávok a dopytu na zimu 2023/24, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť dodávky plynu. Bez pokračujúceho znižovania dopytu by boli zásobníky na konci zimy 2023 – 2024 vyčerpané, čo by mohlo viesť k nedostatku plynu a narušeniam.

Zo správy na základe článku 9 ďalej vyplýva, že len predĺženie o 12 mesiacov je zárukou dostatočného plnenia zásobníkov v lete. Možné scenáre s kratšími obdobiami znižovania dopytu by neboli dostatočné na zaručenie bezpečnosti dodávok na konci zimy 2023 – 2024. Na porovnanie: predĺženie obdobia znižovania dopytu od augusta do marca by znamenalo nedostatočný čas na naplnenie zásobníkov na primeranú 90 % úroveň a viedlo by k vážnym ťažkostiam pri bezpečnosti dodávok ku koncu budúcej zimy. Na úplné vyprázdnenie zásobníkov do 31. marca 2024 by postačilo studené počasie. Pri inej možnosti, a to predĺžení od apríla do októbra, by zásobníky boli úplne vyčerpané do 31. marca 2024, a to aj bez nízkych teplôt a bez naplnenia akýchkoľvek iných negatívnych rizík, ktoré sú predmetom hlbšej analýzy v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Inými slovami, predĺženie obdobia o menej než 12 mesiacov môže mať za následok panické nákupy, pri ktorých by sa európski aktéri predbiehali v navyšovaní cien, vyššie ceny a možný nedostatok.

Dlhšie dvanásťmesačné obdobie od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 by znížilo riziko prudkého nárastu cien, a teda pre členské štáty obmedzilo náklady na nákup plynu v rovnakých množstvách. Okrem toho predĺženie obdobia znižovania dopytu o 12 mesiacov takisto poskytuje väčšiu flexibilitu, aby sa mohli zohľadniť rozdiely medzi členskými štátmi. Kým niektoré členské štáty jednoduchšie dokážu znížiť dopyt v lete (predzásobenie), pre iné je jednoduchšie znížiť dopyt v zime (odloženie). Kratšie obdobie znižovania dopytu by takúto flexibilitu neumožnilo. Okrem toho by dvanásťmesačné obdobie znižovania dopytu umožnilo flexibilitu medzi sektormi: keďže dopyt v domácnostiach je v lete nižší, predĺženie od apríla do októbra by neprimerane zaťažilo sektor priemyslu a menej flexibilný sektor energetiky, ktorý je závislý od dostupnosti alternatívnych zdrojov energie.

Preto je vzhľadom na riziká spojené s dodávkou z Ruska, s poveternostnými podmienkami a vývojom na svetovom trhu s plynom v roku 2023 nutné predĺžiť obdobie znižovania dopytu v rovnakom objeme po uplynutí obdobia stanovenom v nariadení (EÚ) 2022/1369 a pred začiatkom vtlačného obdobia, a takisto je potrebné pokračovať v tomto znižovaní dopytu počas dvanásťmesačného obdobia do 31. marca 2024.

Znižovanie dopytu by nielen zaručilo bezpečnosť dodávok energie, ale takisto by zmiernilo hospodárske ťažkosti, pretože by znížilo cenovú volatilitu a stlmilo tlaky na napätom trhu s plynom. Hoci sa v roku 2022 podarilo odvrátiť najhoršie hospodárske dôsledky, situácia na svetovom trhu s plynom zostáva v roku 2023 veľmi napätá. Ceny plynu v roku 2022 dosiahli historické maximá: 26. augusta to bolo 320 EUR/MW, pričom v súčasnosti sa pohybujú pod úrovňou 45 EUR/MWh. Je to úroveň, ktorá stále predstavuje dvojnásobok bežných cien v minulosti.

Mali by sme pokračovať v tom istom duchu solidarity, ktorý prevládol pri prijatí a uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2022/1369. Právny rámec bezpečnosti dodávky plynu stanovený v nariadení (EÚ) 2017/1938 nepostačuje na riešenie dlhodobých prerušení, ktoré by mohli viesť k riziku nekoordinovaných opatrení členských štátov, čo by ohrozilo bezpečnosť dodávok v susedných členských štátoch a mohlo ešte viac zaťažiť priemysel a spotrebiteľov Únie a fungovanie vnútorného trhu. Hoci niektoré členské štáty sú prerušeniam vystavené viac než iné, akékoľvek ťažkosti pri dodávkach plynu alebo nedostatky by poškodili hospodárstva všetkých členských štátov. Ako sa uvádza v oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022, pre občanov a priemysel vo všetkých členských štátoch je oveľa lacnejšie konať v duchu solidarity a ďalej znižovať dopyt po plyne primeraným a preukázateľne zvládnuteľným spôsobom, než neskôr čeliť nekoordinovanému utlmeniu činností. Znižovanie dopytu nadviazalo na súčasné úsilie a nebolo by kumulatívne. Predstavovalo by nepretržité znižovanie dopytu o 15 % v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 v porovnaní s referenčným obdobím od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022, a teda by bolo rovnaké ako znižovanie dopytu stanovené v aktuálnom nariadení a primerané k nemu. Ušetrený objem by predstavoval 60 bcm, ktoré sa nespotrebujú v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024.

Ministri energetiky krajín EÚ na neformálnom zasadnutí Rady pre energetiku 27. februára 2023 prediskutovali prípravu na budúcu zimu a obdobie po nej. Z diskusie vyplynulo široké chápanie hlavných pretrvávajúcich rizík pre dodávky plynu súvisiace s Ruskom a celosvetovým trhom s LNG, pričom je možné, že je k dispozícii menšie množstvo plynu v dôsledku oživenia hospodárstva v Ázii po pandémii COVID. Nemožno ignorovať ani hrozby pre dodávky pre kritickú plynovú infraštruktúru v EÚ.

Preto sa navrhovaným nariadením predlžuje uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2022/1369 do 31. marca 2024 a stanovuje sa ním predĺžené obdobie znižovania dopytu po plyne od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024, aby sa zabezpečilo pokračovanie znižovania dopytu počas vtlačného obdobia v lete 2023 a počas zimy 2023 – 2024. Obdobie znižovania dopytu, ako aj referenčné obdobie sa náležite upravujú, ako aj dátumy v článku 5 ods. 5, pokiaľ ide o stav plnenia presahujúci priebežný cieľ a dátum preskúmania podľa článku 9 v snahe zaručiť konzistentnosť s predĺženým obdobím.

Povinnosti súvisiace s monitorovaním spotreby plynu a podávaním správ o ňom na posúdenie dosiahnutého zníženia dopytu uložené v článku 8 ods. 1 sa zintenzívňujú z jedného raz za dva mesiace na každý mesiac vzhľadom na potrebu mať aktuálne údaje, aby bolo možné prijímať účinné rozhodnutia o návrhu vyhlásiť stav pohotovosti Únie. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že na úrovni EÚ chýbajú podrobné údaje, na základe ktorých by sa dalo určiť, ako sa zníženie dopytu dosiahlo, navrhuje sa začleniť do správy o dopyte rozčlenenie spotreby plynu podľa sektorov. Takéto rozčlenenia môže pomôcť pri pochopení povahy dosiahnutého zníženia dopytu, t. j. či sa dosiahol vďaka úsporám, náhrade alebo eliminácii dopytu a takisto by umožnilo formulovať cielenejšie odporúčania v snahe udržať konkurencieschopnosť priemyslu EÚ na svetovej úrovni.

 •Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V navrhovanom nástroji sa stanovujú dočasné, primerané a výnimočné opatrenia. Dopĺňajú sa ním existujúce príslušné iniciatívy a právne predpisy EÚ, ktorými sa zabezpečuje, aby mohli občania profitovať z bezpečných dodávok plynu a aby boli odberatelia chránení pred závažnými prerušeniami dodávok.

Logicky to vyplýva z existujúcich iniciatív, ako je napríklad plán REPowerEU, návrh súboru opatrení na dekarbonizáciu trhu s vodíkom a plynom a iniciatíva s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu. Navrhovaná iniciatíva v plnej miere dopĺňa právne predpisy EÚ o bezpečnosti dodávok plynu, v ktorých sa už stanovuje komplexný súbor pravidiel na lepšiu ochranu občanov a spoločností pred prerušením dodávok. Nariadením (EÚ) 2017/1938 sa okrem iného zaviedli núdzové plány, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby sa pripravili na rôzne úrovne krízovej situácie, a naplánovali opatrenia, ktoré možno prijať v prípade vnútroštátneho stavu pohotovosti. Takisto dopĺňa nariadenie Rady (EÚ) 2022/2576 a posilňuje solidaritu prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien Mechanizmy solidarity sú zavedené a zabezpečujú cezhraničnú spoluprácu členských štátov v snahe zaistiť, aby sa v prípade prerušenia dodávok energia poskytovala tým odberateľom v regióne, ktorí ju potrebujú najviac.

Po nevyprovokovanej a neodôvodenej ruskej invázii na Ukrajinu EÚ vypracovala plán REPowerEU s cieľom čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív, najneskôr však do roku 2027. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v pláne REPowerEU stanovujú opatrenia týkajúce sa úspor energie a energetickej efektívnosti a navrhuje sa urýchlené zavádzanie čistej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle a pri výrobe energie. V tejto súvislosti navrhovaná iniciatíva vychádza z nástrojov, ktoré už má EÚ k dispozícii, a je plne v súlade s cieľmi stanovenými v pláne REPowerEU.

Nariadením (EÚ) 2022/1032 o uskladňovaní plynu sa zaviedli povinnosti uskladnenia v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu, keď nedostatok dodávok a vysoké ceny môžu byť dôsledkom nielen zlyhania infraštruktúry alebo extrémnych poveternostných podmienok, ale aj geopolitických zmien, ktoré vedú k dlhšie trvajúcim alebo náhlym prerušeniam dodávok. Povinnosti týkajúce sa plnenia zásobníkov uvedené v nariadení (EÚ) 2022/1032 prispievajú k zaisteniu bezpečnosti dodávok plynu na zimu 2022 – 2023 a v nasledujúcich zimných obdobiach.

V oznámení s názvom Úspora plynu pre bezpečnú zimu prijatom 20. júla 2022 sa stanovujú nástroje, ktoré už EÚ má k dispozícii na koordinované zníženie dopytu, a ďalšie kroky, aby bola pripravená na úplné alebo čiastočné prerušenia dodávok. Navrhovaná iniciatíva reaguje na zvýšené riziká vyplývajúce z vojny Ruska proti Ukrajine a v plnej miere dopĺňa existujúce pravidlá bezpečnosti dodávok. Predlžuje pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) 2022/1369 v záujme koordinovaného znižovania dopytu a predlžuje čas uplatňovania ustanovení o vyhlásení stavu pohotovosti na úrovni Únie. Hoci Komisia už má možnosť vyhlásiť stav núdze na úrovni Únie, takisto by sa mala predĺžiť aj možnosť vyhlásiť stav núdze na úrovni Únie. Zo súčasnej situácie vyplýva, že takéto vyhlásenie stavu pohotovosti môže byť užitočné na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty prijali potrebné preventívne opatrenia na zabránenie vzniku núdzovej situácie v oblasti energetiky.

Tento návrh predĺžiť uplatňovanie aktuálneho nariadenia (EÚ) 2022/1369, ktoré umožňuje koordinovanú prípravu na krízu zavedením lepších koordinačných pravidiel na zníženie dopytu a vytvorením možnosti zaviesť povinné zníženie dopytu po plyne v celej Únii, preto dopĺňa existujúce nástroje, zaisťuje bezpečnosť dodávok plynu a zabezpečuje koordináciu medzi opatreniami na zníženie dopytu v celej EÚ.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto nástroja je článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Súčasné a prebiehajúce nedostatočné dodávky plynu predstavujú vážne ťažkosti s dodávkami energetického produktu podľa článku 122 ZFEÚ. EÚ ešte úplne nenahradila ruské dodávky plynu a v súčasnosti menej než 10 % dovozu plynovodmi pripadá na ruský plyn. Úplné zastavenie tohto dovozu by viedlo k nedostatočným hladinám v zásobníkoch v novembri a úplnému vyprázdneniu zásobníkov EÚ v zimnej sezóne, čo by EÚ vystavilo vážnym rizikám v oblasti bezpečnosti dodávok. Okrem toho aktuálne výnimočne vysoké ceny, na dvojnásobnej úrovni než v minulosti, zdôrazňujú naliehavosť konať a ďalej znížiť ceny plynu v Európe a zachovať svetovú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. Preto lídri EÚ a Komisia identifikovali naliehavú potrebu pokračovať v dodatočných dočasných opatreniach na koordinovanejšiu a okamžitú činnosť, aby sme boli lepšie pripravení na možné ďalšie prerušenia dodávok plynu v priebehu roka. Opatrenia v rámci tohto nástroja, ktoré majú počas obmedzeného obdobia pokračovať, umožňujú všetkým členským štátom koordinovane a v duchu solidarity pripraviť sa na ďalšie možné výpadky dodávok. Časovo obmedzené predĺženie, ako aj cielené zmeny opatrení prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 EÚ a členským štátom posúdiť účinok týchto opatrení a navrhnúť a prijať trvalé zmeny bežného právneho rámca bezpečnosti dodávky plynu stanoveného v nariadení (EÚ) 2017/1938. Je preto opodstatnené vychádzať pri navrhovanom nástroji z článku 122 ods. 1 ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Opatrenia tejto iniciatívy, ktorých pokračovanie sa plánuje, sú plne v súlade so zásadou subsidiarity. Vzhľadom na rozsah a významný vplyv ďalších obmedzení dodávok plynu zo strany Ruska treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. Koordinovaný prístup prostredníctvom zníženia dopytu v celej Únii v duchu solidarity je potrebný na minimalizovanie rizika potenciálnych veľkých prerušení dodávok v zimných mesiacoch, keď bude spotreba plynu vyššia a keď sa členské štáty budú musieť čiastočne spoliehať na plyn uskladnený počas obdobia napĺňania zásobníkov.

Vzhľadom na bezprecedentnú povahu krízy v oblasti dodávok plynu a jej cezhraničné účinky, ako aj na úroveň integrácie vnútorného trhu EÚ s energiou je konanie na úrovni Únie aj naďalej opodstatnené, keďže samotné členské štáty nedokážu dostatočne účinne a koordinovane riešiť riziko vážnych hospodárskych ťažkostí vyplývajúcich zo zvyšovania cien alebo z výrazného narušenia dodávok. Len pokračujúce opatrenia na úrovni EÚ motivované duchom solidarity medzi členskými štátmi môžu zabezpečiť, aby prerušenia dodávok neviedli k trvalým škodám pre občanov a hospodárstvo.

Vzhľadom na rozsah a účinky opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a preto môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

•Proporcionalita

Iniciatíva je v súlade so zásadou proporcionality. Patrí do pôsobnosti článku 122 ods. 1 ZFEÚ. Politická intervencia je úmerná rozsahu a povahe vymedzených problémov a dosiahnutiu stanovených cieľov.

Vzhľadom na bezprecedentnú geopolitickú situáciu a významnú hrozbu pre občanov a hospodárstvo EÚ je jednoznačne potrebné konať koordinovane. Návrh teda neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v súčasnom nástroji. Opatrenia, ktorých pokračovanie sa navrhuje, sa považujú za primerané a v čo najväčšej možnej miere vychádzajú z existujúcich prístupov, ako sú existujúce úrovne krízovej situácie a núdzové plány vypracované v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938.

V tomto návrhu sa stanovuje konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, a to vo forme procesu stanovenia právne záväznej povinnosti členských štátov znížiť spotrebu energie, pričom členským štátom sa poskytne úplná autonómia pri výbere najúčinnejších prostriedkov na splnenie tejto povinnosti v súlade s ich vnútroštátnymi špecifikami a opatreniami, ktoré sa už uvádzajú v národných núdzových plánoch.

•Výber nástroja

Vzhľadom na rozmer energetickej krízy a rozsah jej sociálnych, hospodárskych a finančných dôsledkov Komisia považuje za vhodné konať prostredníctvom nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je priamo a okamžite uplatniteľné. Vďaka tomu by vznikol rýchly, jednotný a celoúnijný mechanizmus spolupráce.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ZHRNUTIE ZAVEDENÝCH ZMIEN

Navrhované zmeny vychádzajú zo zistení správy na základe článku 9 a sú cielené a majú obmedzený rozsah na predĺženie obdobia znižovania dopytu po uplynutí obdobia uplatňovania nariadenia (EÚ) 2022/1369 do konca budúcej zimy:

V článku 2 sa navrhuje zmeniť referenčné obdobie, na základe ktorého sa zisťuje miera zníženia dopytu, z obdobia od 1. augusta 2017 do 31. marca 2022 stanoveného v nariadení (EÚ) 2022/1369 na obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022.

V článku 3 sa obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, ktoré majú členské štáty na dobrovoľné zníženie svojej spotreby plynu, nahrádza obdobím od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024.

V článku 5 sa obdobie od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023, ktoré majú členské štáty na povinné zníženie svojej spotreby plynu na základe stavu pohotovosti na úrovni Únie, ktoré vyhlásil Rada na návrh Komisie, nahrádza obdobím od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024.

V článku 8 sa podávanie správ o dosiahnutom znížení dopytu každé dva mesiace nahrádza každomesačným podávaním správ o znižovaní dopytu pri výrobe elektriny a tepla, ďalej dopytu priemyslu, domácností a služieb, v súlade s existujúcimi vymedzeniami a dohodami Eurostatu.

V článkoch 9 a 10 sa dátum preskúmania zo strany Komisie a obdobie uplatňovania nariadenia prispôsobujú a predlžujú do 31. marca 2024. Platné ustanovenia článku 5, v ktorých sa uznávajú konkrétne vnútroštátne okolnosti v prípade povinného zníženia dopytu pri stave pohotovosti na úrovni Únie sa uplatňujú naďalej. Platí to predovšetkým, pokiaľ ide o výnimky pre členské štáty, ktoré nie sú priamo prepojené s prepojenou plynovou sústavou, možnosť zohľadniť plyn spotrebovaný v referenčnom období ako surovinu, možnosť zmierniť znižovanie dopytu v prípade nízkej vývoznej kapacity, ktorá sa už využíva v maximálnej miere, a v neposlednom rade pokiaľ ide o prípady rizika krízy dodávok elektriny vrátane prípadov, keď je elektrizačná sústava desynchronizovaná od sústavy tretej krajiny.

2023/0087 (NLE)

Návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/1369, pokiaľ ide o predĺženie obdobia znižovania dopytu pri opatreniach na zníženie spotreby plynu a posilnenie podávania správ a monitorovanie ich vykonávania

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 122 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Cieľom nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369( 3 ) je dobrovoľné a v prípade potreby povinné zníženie dopytu Únie po plyne, uľahčenie plnenia zásobníkov a zabezpečenie lepšej pripravenosti na akékoľvek ďalšie prerušenia dodávok. Nariadenie (EÚ) 2022/1369 bolo prijaté na základe článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vzhľadom na bezprostrednú krízu dodávok plynu spôsobenú nevyprovokovanou a neodôvodnenou inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 a vzhľadom na potrebu Únie reagovať formou dočasných opatrení v duchu solidarity medzi členskými štátmi.

(2)Podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1369 mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie, aby od augusta 2022 do marca 2023 znížili svoju spotrebu plynu o 15 %. Ak by sa preukázalo, že dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu nie sú dostatočné na odstránenie rizika závažného výpadku dodávok, Rada mohla na návrh Komisie vyhlásiť stav pohotovosti Únie podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2022/1369, čím by sa zaviedla povinnosť zníženia dopytu. V uplynulých mesiacoch členské štáty svedomito pracovali a prijali opatrenia zamerané na zníženie svojho dopytu po plyne o 15 %. Výsledkom bolo skutočné zníženie dopytu po plyne v období od augusta 2022 do januára 2023 v celej Únii o viac ako 15 %.

(3)Pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok však pretrvávajú vážne ťažkosti. Globálna situácia na trhu s plynom sa od februára 2022 nezlepšila a Únia sa pri uspokojovaní celkového dopytu po plyne naďalej spolieha na určité objemy ruského plynu, a to napriek zníženiu dopytu dosiahnutého podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. V uplynulom roku sa vďaka účinným opatreniam týkajúcim sa dopĺňania zásobníkov a znižovania dopytu podarilo zabrániť obmedzeniu dopytu po energii pre občanov Únie. Jedenásť členských štátov však má stále vyhlásenú úroveň včasného varovania a jeden členský štát má vyhlásenú úroveň pohotovosti v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938. Keďže ceny plynu sú stále mimoriadne vysoké a globálna ponuka sa nezlepšila od augusta 2022, keď bolo prijaté nariadenie (EÚ) 2022/1369, je nevyhnutné predĺžiť opatrenia, ktoré pomohli zvládnuť krízu, a to najmä pokračujúce znižovanie dopytu. Prerušenie opatrení na zníženie dopytu by prinieslo zmeny krehkej stability, ktorú EÚ doteraz dosiahla, a zhoršila by sa odolnosť voči pravdepodobnému budúcemu vývoju, akým je úplné zastavenie ruského dovozu. Preto treba nevyhnutne zabrániť tomu, aby Únia čelila výpadku dodávok a vysokej cenovej volatilite.

(4)V uplynulom roku sa výrazne znížil dovoz ruského plynu cez plynovod, v dôsledku čoho sa schopnosť Únie dopĺňať zásobníky v súčasnosti značne znížila, a to aj v porovnaní so situáciou v lete 2022. Hoci energetická kríza sa začala už minulý rok, v priebehu roku 2022 bola Únia schopná doviezť z Ruska približne 60 miliárd m³ plynu na naplnenie zásobníkov vrátane tranzitu cez plynovod NordStream 1; Rusko však v lete 2022 prerušilo a nakoniec úplne zastavilo dodávky plynu cez tento plynovod, ktorý bol v septembri 2022 v dôsledku sabotáže poškodený do takej miery, že v súčasnosti nemôže a v dohľadnom čase ani nebude môcť prepravovať žiadny plyn. Pri súčasnej úrovni dovozu plynu cez plynovod bude dovoz z Ruska do Únie predstavovať maximálne 20 miliárd m³, pokiaľ sa tento nespoľahlivý dovoz úplne nepreruší. Existuje preto vážne riziko, že počas nasledujúcej zimy na prelome rokov 2023 a 2024 dôjde v Únii k výpadkom dodávok plynu.

(5)Tieto vážne ťažkosti ešte zhoršuje niekoľko ďalších rizík a nových okolností vrátane i) oživenia ázijského dopytu po skvapalnenom zemnom plyne, ktoré znižuje dostupnosť plynu na svetovom trhu s plynom, ii) poveternostných podmienok, ktoré sa nedávno ešte zhoršili, čo spôsobilo nízku hladinu vody a následne ovplyvnilo prečerpávacie vodné elektrárne a výrobu jadrovej energie, iii) nového technického vývoja, ktorý zvyšuje riziko neistoty, pokiaľ ide o dostupnosť existujúcich jadrových elektrární, a vyžaduje si vyššiu mieru využívania výroby energie pomocou plynu a iv) ďalších možných prerušení dodávok plynu vrátane úplného zastavenia dovozu plynu z Ruska.

(6)Uvedené pretrvávajúce a nové závažné ťažkosti ovplyvňujú spôsob, akým Únia uspokojuje dopyt po plyne, najmä včasné a efektívne napĺňanie podzemných zásobníkov pre zimné obdobie 2023 – 2024, ako aj primeranosť medzi ponukou a dopytom počas nasledujúcej zimy.

(7)Komisia v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2022/1369 vykonala preskúmanie daného nariadenia, ktorého výsledky sú zhrnuté v správe Komisie určenej Rade. V správe sa analyzujú rôzne scenáre s predĺžením úsilia o zníženie dopytu podľa nariadenia a bez neho, vrátane 7-mesačného predĺženia od apríla do októbra 2023, 8-mesačného predĺženia od augusta 2023 do marca 2024 a ročného predĺženia od apríla 2023 do marca 2024. V správe sa konštatuje, že bez pokračujúceho znižovania dopytu by úrovne zásob do konca októbra 2023 dosiahli iba 69 miliárd m³, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou 90 % (89,4 miliardy m³), ktorá sa má dosiahnuť do 1. novembra podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938 zmeneného nariadením (EÚ) 2022/1032, a že úrovne zásob by sa úplne vyčerpali do februára 2024.

(8)Pokiaľ ide o rôzne scenáre posudzované v správe, v prípade 7-mesačného predĺženia od apríla do októbra 2023 by boli zásobníky dostatočne naplnené do konca leta 2023 (95 miliárd m³ do konca októbra 2023, čím by sa dosiahol cieľ 90 %). Keďže dopyt po plyne je už počas bežnej zimy dvakrát vyšší ako v lete, zásobníky by sa takmer úplne vyprázdnili do konca nasledujúcej zimy (9 miliárd m³ do konca marca 2024). Vznikajú tak mimoriadne vážne obavy o bezpečnosť dodávok a sťažuje sa tým dostatočné naplnenie zásobníkov na nasledujúcu zimu. V prípade 8-mesačného predĺženia od augusta 2023 do marca 2024 by sa zásobníky napĺňali príliš pomaly a do konca októbra 2023 by dosiahli úroveň iba 80 miliárd m³, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou, a úrovne zásob by do konca nasledujúcej zimy klesli pod 30 % (menej ako 28 miliárd m³), čo by spôsobilo vážne obavy o bezpečnosť dodávok a sťažilo by napĺňanie zásobníkov na dostatočnú úroveň pre nasledujúcu zimu. Iba v prípade predĺženia o rok od apríla 2023 do marca 2024 s pokračujúcim znížením dopytu o 15 % by úrovne zásob dosiahli cieľovú hodnotu 90 % do 1. novembra (89,4 miliardy m³ do 1. novembra 2023) a členské štáty by mohli byť na dobrej ceste k dosiahnutiu príslušného cieľa do 1. mája, pričom na úrovni EÚ by sa do konca marca 2024 uskladnilo 43 miliárd m³ plynu.

(9)Zo správ vyplýva, že pokračujúce znižovanie dopytu o 15 % počas obdobia 12 mesiacov do konca marca 2024 je potrebné, aby sa zaručila schopnosť členských štátov dodržať cieľovú hodnotu stavu naplnenia zásobníkov na 90 % stanovenú v nariadení (EÚ) 2017/1938 zmenenom nariadením (EÚ) 2022/1032, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre bezpečnosť dodávky plynu, a aby sa počas budúcej zimy zabránilo akémukoľvek výpadku dodávok.

(10)Členské štáty sa môžu rozhodnúť, ktoré opatrenia sú vhodnejšie na zabezpečenie splnenia cieľových hodnôt stavu naplnenia zásobníkov, avšak nemožno to dosiahnuť bez opatrení na zníženie dopytu. V správe sa konštatuje, že na trhu by nebol dostatočný objem plynu na splnenie tejto povinnosti vo všetkých členských štátoch. Všetky členské štáty teda nie sú fyzicky schopné naplniť zásobníky na primeranú úroveň, čo povedie na konci zimy 2023 – 2024 k vážnym problémom v oblasti bezpečnosti dodávok.

(11)V správe sa takisto uvádza, že počas obdobia od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 je potrebné znižovanie spotreby plynu úmerné zníženiu stanovenému v nariadení (EÚ) 2022/1369. Potrebné predĺžené zníženie by zodpovedalo zníženiu o 15 % v období od 1. apríla 2023 do marca 2024 v porovnaní s referenčným obdobím od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022. Predĺženie opatrení na zníženie dopytu a predĺženie obdobia znižovania by takisto poskytli trhu flexibilitu s cieľom obmedziť volatilitu cien plynu a zabrániť prudkému nárastu cien podobnému tomu, ktorý nastal v roku 2022.

(12)Vzhľadom na súčasnú napätú rovnováhu medzi ponukou a dopytom môže aj mierne narušenie dramaticky ovplyvniť trh s plynom. Povinnosť naplniť zásobníky plynu platí, pokiaľ nie je vyhlásený stav núdze na úrovni Únie alebo na regionálnej úrovni v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1938. Náhle prerušenie 10 % dovozu plynu do Únie cez plynovod by preto znamenalo buď uloženie drastických izolovaných opatrení členskými štátmi, aby mohli splniť svoje povinnosti naplnenia zásobníkov, alebo by to viedlo k vyhláseniu stavu núdze na úrovni Únie alebo na regionálnej úrovni, pokiaľ nebude pokračovať dobrovoľné koordinované znižovanie dopytu. Takéto predĺženie koordinovaného znižovania dopytu zo strany všetkých členských štátov v duchu solidarity je nevyhnutné pre účinné naplnenie uskladňovacích kapacít s minimálnymi narušeniami trhu, čo má aj naďalej zásadný význam pre bezpečnosť dodávky plynu pred zimou 2023 – 2024.

(13)Predĺženie predstavuje núdzové opatrenie v reakcii na pretrvávajúce a nové závažné ťažkosti s dodávkami energie, ktoré so sebou prinášajú riziko bezprostrednej krízy a vyžadujú si prispôsobenie obdobia zníženia dopytu po plyne s cieľom predĺžiť dobrovoľné zníženie dopytu po plyne, ako aj s zabezpečiť možnosť vyhlásiť stav pohotovosti Únie a zaviesť zodpovedajúce povinné zníženie dopytu po plyne po marci 2023.

(14)V dôsledku súčasnej krízy je celá Únia vystavená rizikám nedostatku energie a vysokých cien energie. Keďže Únia je jednotný trh, nedostatok plynu v jednom členskom štáte by mal vážne dôsledky vo všetkých ostatných členských štátoch, a to v podobe fyzického nedostatku dodávok plynu, cenovej volatility alebo narušenia priemyselných reťazcov v dôsledku možných obmedzení konkrétnych priemyselných odvetví v členskom štáte. Všetky členské štáty môžu v duchu solidarity naďalej prispievať k znižovaniu rizika nedostatku energie a obmedziť volatilitu cien plynu tým, že znížia svoj dopyt. Možný pozitívny vplyv tohto solidárneho správania sa za uplynulý rok ešte výrazne zvýšil v dôsledku rozvoja nových prepojovacích kapacít smerom na východ a dodatočných dovozných kapacít skvapalneného zemného plynu, ktoré fyzicky či prakticky lepšie prepájajú členské štáty so zariadeniami na spätné splyňovanie LNG.

(15)Treba urýchlene konať, pretože v apríli 2023 sa začína vtlačná sezóna. Vzhľadom na pretrvávajúce a nové vážne ťažkosti opísané vyššie by včasné nepredĺženie koordinovaného znižovania dopytu pred napĺňaním zásobníkov malo okamžitý vplyv na trajektórie plnenia zásobníkov a/alebo na trhové podmienky, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť dodávok a cenovú volatilitu.

(16)Článok 122 ods. 1 ZFEÚ umožňuje Rade na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti takúto situáciu predstavuje súčasná kríza dodávok plynu, t. j. energetického výrobku. Dočasné predĺženie opatrení prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369, ako aj cielené zmeny takýchto opatrení sú preto potrebné v reakcii na súčasnú situáciu v duchu solidarity medzi členskými štátmi. Je preto opodstatnené, aby navrhovaný nástroj vychádzal z článku 122 ods. 1 ZFEÚ.

(17)Podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/1369 majú členské každé dva mesiace a najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca podávať Komisii správy o dosiahnutom znížení dopytu prostredníctvom Eurostatu. Zo skúseností však vyplýva, že dvojmesačné obdobie na podávanie správ nepostačuje na poskytnutie aktuálnych údajov potrebných na prijatie účinného rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie stavu pohotovosti Únie. Členské štáty by preto mali podávať správy o svojej spotrebe plynu každý mesiac, aby sa posúdilo dosiahnuté zníženie dopytu. V záujme lepšieho zacielenia opatrení na zníženie dopytu by sa monitorovanie spotreby plynu na úrovni členských štátov a Únie a vykonávanie tohto nariadenia malo opierať o podávanie správ, ktoré zahŕňa rozčlenenie spotreby plynu na výrobu elektriny a tepla, v domácnostiach a službách v súlade s vymedzeniami pojmov a opatreniami stanovenými v nariadení (ES) 1099/2008 o energetickej štatistike.

(18)V súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2022/1369 má Komisia vykonať preskúmanie a na základe jeho zistení je oprávnená navrhnúť predĺženie obdobia uplatňovania tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť navrhované predĺženie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2022/1369 by sa mal stanoviť nový dátum preskúmania na 1. marca 2024.

(19)Predĺžené a upravené opatrenia na zníženie dopytu by mali byť dočasné a mali by zostať v platnosti až do konca nasledujúcej zimnej sezóny. Na základe nového preskúmania, ktoré sa má vykonať do 1. marca 2024, by Komisia v prípade potreby mala mať možnosť navrhnúť predĺženie obdobia ich uplatňovania.

(20)Nariadenie (EÚ) 2022/1369 by sa preto malo uplatňovať do 31. marca 2024. Zmeny nariadenia (EÚ) 2022/1369 by mali nadobudnúť účinnosť do 1. apríla 2023, vzhľadom na potrebu zabezpečenia nepretržitého znižovania dopytu o 15 % počas 12-mesačného obdobia od apríla 2023 do konca marca 2024 a aby sa hospodárskym subjektom, členským štátom a Komisii umožnilo prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa. 

(21)Nariadenie (EÚ) 2022/1369 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2022/1369

Nariadenie (EÚ) 2022/1369 sa mení takto:

(1)V článku 2 sa body 5 a 6 nahrádzajú takto:

(a)„5. „referenčná spotreba plynu“ je objem priemernej spotreby plynu v členskom štáte počas referenčného obdobia; v prípade členských štátov, v ktorých sa spotreba plynu v období od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022 zvýšila aspoň o 8 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu počas referenčného obdobia, „referenčná spotreba plynu“ je len objem spotreby plynu v období od 1. apríla 2021 do 31. marca 2022;

(b)6. „referenčné obdobie“ je obdobie od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022.“

(2)Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Dobrovoľné zníženie dopytu

Členské štáty vynaložia maximálne úsilie na zníženie svojej spotreby plynu v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 aspoň o 15 % v porovnaní so svojou priemernou spotrebou plynu v období od 1. apríla 2017 do 31. marca 2022 („dobrovoľné zníženie dopytu“). Na uvedené dobrovoľné opatrenia na zníženie dopytu sa uplatňujú články 6, 7 a 8.“

(3)V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Na účely povinného zníženia dopytu, pokiaľ bude vyhlásený stav pohotovosti Únie, sa spotreba plynu v každom členskom štáte v období od 1. apríla 2023 do 31. marca 2024 („obdobie zníženia dopytu“) zníži o 15 % v porovnaní s jeho referenčnou spotrebou plynu. Na účely povinného zníženia dopytu sa zohľadnia všetky objemy zníženia dopytu, ktoré členský štát dosiahol počas obdobia pred vyhlásením stavu pohotovosti Únie.“

(4)V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán každého členského štátu monitoruje vykonávanie opatrení na zníženie dopytu na svojom území. Členské štáty podávajú Komisii každý mesiac a najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca správy o spotrebe plynu (v terajouloch, TJ). Členské štáty začlenia do svojich správ rozčlenenie spotreby plynu podľa sektorov vrátane dopytu po plyne v týchto sektoroch:

a)    vstupy na výrobu elektriny a tepla;

b)    konečná energetická spotreba v priemysle;

c)    konečná energetická spotreba v domácnostiach a službách.

Na účely tohto odseku sa uplatňujú vymedzenia pojmov a opatrenia stanovené v nariadení (ES) 1099/2008 o energetickej štatistike.

Koordinačná skupina pre plyn pomáha Komisii pri monitorovaní dobrovoľného a povinného znižovania dopytu.“

(5)V článku 9 sa dátum „1. mája 2023“ nahrádza dátumom „1. marca 2024“.

(6)V článku 10 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Uplatňuje sa do 31. marca 2024.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2023.

Uplatňuje sa do 31. marca 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2872

(2)    Správa Komisie Rade o preskúmaní nariadenia (EÚ) 2022/1369 [COM(2023) 173] a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie [SWD (2023) 63].

(3)    NARIADENIE RADY (EÚ) 2022/1369 z 5. augusta 2022 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2022, s. 1).