EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 3. 2023

COM(2023) 151 final

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie rokovaní o zmene Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) alebo o jeho dodatkovom protokole, pokiaľ ide o revíziu vymedzenia teroristických trestných činov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Terorizmus je narastajúcim celosvetovým fenoménom a predstavuje stále väčšiu hrozbu pre základné práva, demokraciu a právny štát v Európe i na celom svete. Teroristické útoky spáchané v posledných rokoch v Európskej únii a inde na svete sú neprijateľným porušením hodnôt a zásad, ktoré sú základom demokratickej spoločnosti.

Čeliac takejto pretrvávajúcej hrozbe je potrebné prijať rozhodné opatrenia proti terorizmu, a to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na celoeurópskej úrovni a mimo nej. Často cezhraničná povaha terorizmu si vyžaduje silnú medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločnom chápaní trestných činov terorizmu a trestných činov súvisiacich s terorizmom.

V záujme posilnenia medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti podpísala Európska únia 22. októbra 2015 Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu (ďalej len „dohovor č. 196“) a Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (ďalej len „dohovor č. 217“) a 26. júna 2018 ich ratifikovala. Oba dohovory nadobudli v Európskej únii platnosť 1. októbra 2018. K 27. januáru 2023 ratifikovalo dohovor č. 196 celkom 25 členských štátov EÚ 1 .

Dohovor č. 196 sa týka trestnosti teroristických trestných činov a trestnej činnosti súvisiacej s terorizmom, ako aj medzinárodnej spolupráce v prípade takýchto činov a ochrany, odškodňovania a podpory obetí terorizmu. V článku 1 dohovoru č. 196 sa pojem „teroristický trestný čin“ vymedzuje odkazom na činy uvedené v prílohe I k dohovoru č. 196. V prílohe I sa uvádza niekoľko zmlúv OSN o boji proti terorizmu, konkrétne:

·Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, podpísaný 16. decembra 1970 v Haagu,

·Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, uzavretý 23. septembra 1971 v Montreale,

·Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, včítane diplomatických zástupcov, prijatý 14. decembra 1973 v New Yorku,

·Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníka, prijatý 17. decembra 1979 v New Yorku,

·Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, prijatý 3. marca 1980 vo Viedni,

·Protokol o potláčaní násilných protiprávnych činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu, podpísaný 24. februára 1988 v Montreale,

·Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby, podpísaný 10. marca 1988 v Ríme,

·Protokol o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine, podpísaný 10. marca 1988 v Ríme,

·Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu, prijatý 15. decembra 1997 v New Yorku,

·Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu, prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku,

·Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, prijatý 13. apríla 2005 v New Yorku.

Dohovorom č. 196 sa kriminalizuje viacero činov, pokiaľ sú páchané úmyselne: verejné nabádanie na páchanie teroristického trestného činu (článok 5), nábor na terorizmus (článok 6), výcvik na terorizmus (článok 7), ako aj napomáhanie pri páchaní uvedených trestných činov, navádzanie na ich páchanie, podnecovanie k ich páchaniu a pokus o ich páchanie (tzv. vedľajšie trestné činy v zmysle ich vymedzenia v článku 9).

Dohovor č. 217 dopĺňa dohovor č. 196 tým, že sa ním kriminalizujú tieto činy: účasť v organizácii alebo skupine na účel terorizmu (článok 2), prijatie výcviku na terorizmus (článok 3), cestovanie do zahraničia na účel terorizmu alebo pokus o takéto cestovanie (článok 4), poskytnutie alebo zbieranie finančných prostriedkov na takéto cestovanie (článok 5) a organizovanie a napomáhanie takéhoto cestovania (článok 6).

V dohovore č. 196 a dohovore č. 217 sa však nestanovuje komplexné a jasné právne vymedzenie pojmu „teroristické trestné činy“.

Smernicou (EÚ) 2017/541 sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti trestných činov terorizmu; trestných činov súvisiacich s teroristickou skupinou a trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami v Európskej únii. V článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 sa uvádza zoznam úmyselných činov, ktoré môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu a ktoré sa považujú za „trestné činy terorizmu“, ak sú páchané s jedným z teroristických cieľov uvedených v danom článku. Na porovnanie, súčasné vymedzenie v článku 1 dohovoru č. 196 neobsahuje výslovný zoznam činov považovaných za „teroristické trestné činy“, ale všeobecne odkazuje na činy uvedené v zmluvách OSN o boji proti terorizmu, ktoré sú vymenované v prílohe k dohovoru. Súčasné vymedzenie v dohovore č. 196 navyše nezahŕňa teroristické ciele, ktoré podľa acquis EÚ kvalifikujú určité činy ako „teroristické trestné činy“. Existujú teda značné rozdiely medzi súčasným vymedzením pojmu „teroristické trestné činy“ v dohovore č. 196 a vymedzením v smernici (EÚ) 2017/541.

S cieľom zohľadniť vyvíjajúcu sa teroristickú hrozbu, ktorá presahuje rámec tradičných cieľov a spôsobov fungovania, ktoré sú predmetom zmlúv OSN o boji proti terorizmu, na ktoré sa odkazuje v článku 1 dohovoru č. 196, Výbor Rady Európy pre boj proti terorizmu (ďalej len „výbor CDCT“) vytvoril v roku 2017 pracovnú skupinu, ktorej úlohou je posúdiť potrebu a uskutočniteľnosť vypracovania právneho vymedzenia „teroristických trestných činov“, ktoré sa má uplatňovať medzi zmluvnými stranami dohovoru č. 196. Pracovná skupina vypracovala niekoľko alternatívnych formulácií tohto vymedzenia a v novembri 2019 predložila plénu výboru CDCT zloženému zo zmluvných strán dohovoru č. 196 svoju záverečnú správu 2 . Pracovná skupina vo svojej záverečnej správe odporučila plénu výboru CDCT, aby rozhodlo, že je uskutočniteľné a potrebné vypracovať právne vymedzenie „teroristických trestných činov“ v dohovore č. 196, a navrhla textové prvky potenciálneho budúceho právneho vymedzenia.

V rokoch 2020 a 2021 predložili odborníci zmluvných strán dohovoru písomné pripomienky k záverečnej správe. Európska únia nepredložila písomné pripomienky. Niekoľko členských štátov EÚ však vo svojich písomných pripomienkach poukázalo na potrebu zosúladiť prvky potenciálneho budúceho právneho vymedzenia „teroristických trestných činov“ na úrovni Rady Európy s vymedzením „trestných činov terorizmu“ stanoveným v smernici (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu 3 . Rokovania v Rade Európy by umožnili, aby vymedzenie teroristických trestných činov lepšie odrážalo acquis Únie v oblasti boja proti terorizmu.

Výbor ministrov Rady Európy poveril v roku 2022 výbor CDCT, aby prijal rozhodnutie o uskutočniteľnosti vypracovania právneho vymedzenia „teroristických trestných činov“ a začal rokovania o znení nového vymedzenia tohto pojmu. Plénum výboru CDCT súhlasilo na svojom 9. zasadnutí, ktoré sa konalo 2. decembra 2022, s tým, že je možné vypracovať nové vymedzenie terorizmu a jednomyseľne rozhodlo začať na svojom 10. plenárnom zasadnutí 23. – 25. mája 2023 formálne rokovania o znení tohto vymedzenia 4 .

Výbor ministrov Rady Európy prijal 8. februára 2023 stratégiu Rady Európy na boj proti terorizmu (2023 – 2027) 5 . V akčnom pláne na boj proti terorizmu na roky 2023 – 2027, ktorý sa nachádza v prílohe I k stratégii, sa „aktualizácia dohovorov Rady Európy o boji proti terorizmu“ označuje ako činnosť 1.9. Očakávaným výsledkom aktualizácie je „návrh dodatkového protokolu alebo zmena dohovoru č. 196 vrátane navrhovaného nového vymedzenia „teroristických trestných činov“ v článku 1 dohovoru do decembra 2025“.

V článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, (...) ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.“ Medzinárodnou dohodou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti, ak sa oblasť upravená dohodou prekrýva s právnymi predpismi Únie alebo ak je do veľkej miery upravená právom Únie. Európska únia je zmluvnou stranou dohovoru č. 196 a svoju právomoc vykonala prijatím smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu. Plánovaná revízia vymedzenia „teroristických trestných činov“ v dohovore č. 196 je upravená právom Únie v oblasti boja proti terorizmu, najmä smernicou (EÚ) 2017/541. Revízia môže ovplyvniť rozsah pôsobnosti dohovoru č. 196, ako aj smernice (EÚ) 2017/541. Únia má preto výlučnú právomoc zúčastniť sa na týchto rokovaniach.

Cieľom Únie pri rokovaniach by malo byť zabrániť akýmkoľvek rozporom a budúce právne vymedzenie „teroristických trestných činov“ na úrovni Rady Európy by malo byť v súlade s právnym vymedzením „trestných činov terorizmu“ stanoveným v článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu 6 .

Úspešný výsledok rokovaní by viedol k celoeurópskemu vymedzeniu „teroristických trestných činov“, čím by sa spoločné chápanie „teroristických trestných činov“ rozšírilo z členských štátov EÚ na členské štáty Rady Európy, ktoré ratifikujú zmenu dohovoru č. 196 alebo nový dodatkový protokol obsahujúci vymedzenie „teroristických trestných činov“, v závislosti od toho, ktorý nástroj považuje Rada Európy za vhodnejší na revíziu. Prijatie celoeurópskeho vymedzenia tohto pojmu by tiež mohlo prispieť k podpore prebiehajúcich diskusií o vymedzení „teroristických trestných činov“ v kontexte rokovaní o návrhu komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme na úrovni OSN 7 .

Toto odporúčanie sa predkladá Rade podľa článku 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ s cieľom získať poverenie rokovať v mene Európskej únie o zmene dohovoru č. 196 alebo o možnom novom dodatkovom protokole k dohovoru, pokiaľ ide o revíziu vymedzenia „teroristických trestných činov“, poskytnúť smernice na rokovania a vymenovať Komisiu za vyjednávača.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Rokovania o revízii vymedzenia „teroristických trestných činov“ v dohovore č. 196 alebo v prípadnom novom dodatkovom protokole k dohovoru priamo súvisia so spoločnými pravidlami EÚ na boj proti terorizmu.

Únia prijala 15. marca 2017 smernicu (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu. V smernici sa stanovujú harmonizované vymedzenia trestných činov terorizmu a trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami, ktoré slúžia ako referencia pre spoluprácu a výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi. Členské štáty EÚ, ktoré uplatňujú smernicu 8 , musia zabezpečiť, aby trestné činy stanovené v smernici boli podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov kriminalizované. Hlava II smernice (EÚ) 2017/541 obsahuje vymedzenie „trestných činov terorizmu“ (článok 3) a „trestných činov súvisiacich s teroristickou skupinou“ (článok 4), zatiaľ čo hlava III obsahuje vymedzenie trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami, ako je výcvik na terorizmus (články 7 a 8), cestovanie na účely terorizmu (článok 9) a financovanie terorizmu (článok 11).

V článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu sa stanovuje právne vymedzenie „trestných činov terorizmu“. Článok 3 sa skladá z dvoch odsekov: v odseku 1 sa uvádza zoznam úmyselných činov, ktoré môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu a ktoré sa vymedzujú ako trestné činy terorizmu, pokiaľ sú páchané s jedným z teroristických cieľov uvedených v odseku 2.

Pracovná skupina výboru CDCT pripravila dokument obsahujúci textové prvky možného budúceho vymedzenia „teroristických trestných činov“, ktorý bol v októbri 2022 rozoslaný zmluvným stranám dohovoru č. 196. Tento dokument je nezáväzným predbežným náčrtom možných prvkov budúceho vymedzenia tohto pojmu. Navrhnutá možnosť počíta so štruktúrou pozostávajúcou z dvoch častí, a to z odseku 1, v ktorom sa vymedzujú trestné činy, a z odseku 2, v ktorom sa stanovujú teroristické ciele. Táto štruktúra odráža štruktúru vymedzenia uvedeného v článku 3 smernice 2017/541. Hoci zoznam trestných činov uvedený v odseku 1 tejto možnosti nie je tak vyčerpávajúci ako zoznam uvedený v článku 3 ods. 1 smernice 2017/541, pokiaľ sa vykladá v spojení s teroristickými trestnými činmi vymedzenými v zmluvách uvedených v prílohe I k dohovoru č. 196, zaisťuje dobrý súlad so smernicou. Hoci dokument nie je záväzný, ukazuje, že podľa predbežných úvah sa dá primerane očakávať, že vymedzenie „teroristických trestných činov“ na úrovni Rady Európy sa počas rokovaní priblíži k právu EÚ.

Vzhľadom na acquis EÚ, ktoré sa vzťahuje na predmet rokovaní, by sa Únia mala zamerať na zabezpečenie súladu a súdržnosti medzi revidovaným vymedzením „teroristických trestných činov“ na úrovni Rady Európy a vymedzením „trestných činov terorizmu“ podľa práva EÚ.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

V tretej časti hlave V ZFEÚ sa Európskej únii udeľujú právomoci v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vrátane stanovenia minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti 9 . Okrem smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu, v ktorej sa vyžaduje, aby členské štáty kriminalizovali trestné činy terorizmu a ktorá obsahuje takéto minimálne pravidlá, Európska únia prijala komplexný súbor právnych nástrojov, ktoré sa okrem boja proti iným trestným činom, zameriavajú aj na boj proti terorizmu. Tieto právne nástroje EÚ prispievajú k štyrom pilierom programu boja proti terorizmu pre EÚ 10 : i) predvídať existujúce a nové teroristické hrozby v Európe, ii) predchádzať útokom, iii) chrániť Európanov a iv) reagovať na útoky, keď k nim dôjde. Súčasťou tohto komplexného právneho rámca sú tieto právne nástroje:

·rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch 11 ,

·rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi 12 ,

·smernica 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach 13 ,

·Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie 14 ,

·rozhodnutie Rady 2005/671/SVV o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činov terorizmu 15 ,

·rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie 16 ,

·rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (prümské rozhodnutie) 17 ,

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/991 z 8. júna 2022 18 ,

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online 19 ,

·smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV 20 ,

·smernica Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov 21 .

Tento komplexný súbor právnych nástrojov EÚ zdôrazňuje povinnosť členských štátov konať pri prijímaní medzinárodných záväzkov v oblasti boja proti terorizmu v rámci inštitúcií EÚ. Rokovania by preto mali zabezpečiť nepretržitú schopnosť členských štátov dodržiavať právo EÚ, a to aj so zreteľom na budúci vývoj práva EÚ.

Vzhľadom na budúci vývoj práva EÚ v tejto oblasti by sa mali zohľadniť najmä nasledujúce legislatívne návrhy, ktoré predložila Komisia:

·návrh smernice o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV 22 ,

·návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o automatizovanej výmene údajov na účely policajnej spolupráce („prümský rámec II“), ktorým sa menia rozhodnutia Rady 2008/615/SVV a 2008/616/SVV a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, (EÚ) 2019/817 a (EÚ) 2019/818 23 ,

·návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 24 ,

·návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu 25 .

V hlave V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovujú ciele vonkajšej činnosti Únie. V kapitole 2 uvedenej hlavy sa stanovuje aj politika Únie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Keďže terorizmus a boj proti nemu sa netýkajú len vnútornej bezpečnosti, ale aj SZBP, príslušní aktéri musia zabezpečiť súdržnosť medzi týmito oblasťami činnosti Únie (článok 21 ods. 3 druhý pododsek ZEÚ). Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečuje tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracuje.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V článku 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenúvajúce vyjednávača Únie. Za vyjednávača ma byť vymenovaná Komisia. Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ Rada môže adresovať vyjednávačovi smernice.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Neuplatňuje sa.

•Proporcionalita

Táto iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušných politických cieľov. Únia má najlepšie predpoklady na to, aby konala, keďže Únia už v tejto oblasti vykonáva vnútornú právomoc prostredníctvom prijatia smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu. V smernici sa stanovuje vymedzenie trestných činov terorizmu na úrovni EÚ, ktoré predstavuje minimálne pravidlá, ktoré majú členské štáty EÚ jednotne uplatňovať. Preto by sa mal pri rokovaniach zaujať spoločný prístup EÚ, aby sa predišlo rozporom medzi právnym vymedzením trestných činov terorizmu na úrovni Rady Európy a v práve EÚ.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Neuplatňuje sa.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zohľadnila názory, ktoré vyjadrili odborníci z členských štátov počas diskusií v príslušných pracovných skupinách Rady pri príprave rokovaní.

•Posúdenie vplyvu

Neuplatňuje sa.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet Únie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Výbor ministrov Rady Európy prijal 8. februára 2023 stratégiu Rady Európy na boj proti terorizmu (2023 – 2027) 26 . V rámci akčného plánu na boj proti terorizmu na roky 2023 – 2027 pripojeného k stratégii sa Rada Európy zaviazala aktualizovať svoje dohovory v oblasti boja proti terorizmu. Aktualizácia by mala mať formu „návrhu dodatkového protokolu alebo zmeny dohovoru č. 196 vrátane navrhovaného nového vymedzenia ,teroristických trestných činov‘ v článku 1 dohovoru do decembra 2025“. Iniciatíva navrhuje, aby tento proces pozostával z otvorených, inkluzívnych a transparentných rokovaní.

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie rokovaní o zmene Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) alebo o jeho dodatkovom protokole, pokiaľ ide o revíziu vymedzenia teroristických trestných činov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 3 a 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

keďže:

(1)Výbor ministrov Rady Európy poveril v roku 2022 Výbor Rady Európy pre boj proti terorizmu (ďalej len „výbor CDCT“), aby začal rokovania o revízii právneho vymedzenia teroristických trestných činov, ktoré sa má uplatňovať medzi zmluvnými stranami Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (ďalej len „dohovor č. 196“).

(2)Výbor CDCT sa 2. decembra 2022 rozhodol revidovať vymedzenie teroristických trestných činov a začať na svojom zasadnutí 23. – 25. mája 2023 formálne rokovania o znení tohto vymedzenia.

(3)Únia je zmluvnou stranou dohovoru č. 196. Svoju právomoc v tejto oblasti vykonala prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 27 , ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa právneho vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti trestných činov terorizmu a trestných činov súvisiacich s teroristickými činnosťami.

(4)Vymedzenie trestných činov terorizmu je upravené právom Únie, najmä článkom 3 smernice (EÚ) 2017/541. Revízia vymedzenia teroristických trestných činov v dohovore č. 196 môže ovplyvniť spoločné pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2017/541 alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti. Únia má preto výlučnú právomoc zúčastniť sa rokovaní,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komisia sa týmto poveruje rokovať v mene Únie o zmene Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) alebo o jeho novom dodatkovom protokole, pokiaľ ide o revíziu vymedzenia teroristických trestných činov.

Článok 2

Smernice na rokovania sa stanovujú v prílohe.

Článok 3

Rokovania sa uskutočnia po porade s [názov osobitného výboru vloží Rada].

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Dohovor č. 196 ratifikovali všetky členské štáty EÚ okrem Grécka a Írska.

(2)    Záverečná správa podskupiny výboru CDCT na účely preskúmania uskutočniteľnosti vypracovania vymedzenia terorizmu z 26. septembra 2019, CDCT-DEF (2019)03rev .

(3)    Smernica (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(4)    Skrátená správa a zoznam rozhodnutí z 9. plenárneho zasadnutia výboru CDCT, ktoré sa konalo 2. decembra 2022, s. 4 CDCT(2022)16 .

(5)    Stratégia Rady Európy na boj proti terorizmu (2023 – 2027) CM(2023)2-add-final .

(6)    Smernica (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

(7)    Výbor ad hoc zriadený rezolúciou Valného zhromaždenia č. 51/210 zo 17. decembra 1996 – Výsledok práce výboru ad hoc , naposledy aktualizované: 17. februára 2022.

(8)    Smernica (EÚ) 2017/541 sa neuplatňuje v Dánsku a Írsku.

(9)    Článok 83 ZFEÚ.

(10)    COM(2020) 795 final.

(11)    Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

(12)    Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

(13)    Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1.

(14)    Akt Rady z 29. mája 2000 potvrdzujúci Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1).

(15)    Ú. v. EÚ L 253, 29.9.2005, s. 22.

(16)    Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 89.

(17)    Ú. v. EÚ L 210, 6.6.2008, s. 1.

(18)

   Ú. v. EÚ L 169, 27.6.2022, s. 1.    

(19)    Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021, s. 79.

(20)    Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(21)    Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.

(22)    COM(2021) 782 final.

(23)    COM(2021) 784 final.

(24)    COM(2021) 756 final.

(25)    COM(2021) 757 final.

(26)    Stratégia Rady Európy na boj proti terorizmu (2023 – 2027) CM(2023)2-add-final .

(27)    Smernica (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 3. 2023

COM(2023) 151 final

PRÍLOHA

k

odporúčaniu na ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa Európska komisia poveruje zúčastniť sa v mene Európskej únie rokovaní o zmene Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu (CETS č. 196) alebo o jeho dodatkovom protokole, pokiaľ ide o revíziu vymedzenia teroristických trestných činov

PRÍLOHA

Pokiaľ ide o proces rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

1.Rokovania sú otvorené, inkluzívne a transparentné a založené na spolupráci v dobrej viere.

2.Podnety predložené všetkými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, sa posudzujú na rovnakom základe s cieľom zabezpečiť inkluzívny proces.

3.Proces rokovaní je založený na účinnom a realistickom pracovnom programe.

Pokiaľ ide o všeobecné ciele rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

4.Vymedzenie teroristických trestných činov v dohovore je v čo najväčšej možnej miere v súlade s právom Únie a povinnosťami členských štátov podľa práva Únie, najmä so smernicou (EÚ) 2017/541.

5.Vymedzenie teroristických trestných činov primerane a komplexne odráža rozsah teroristických trestných činov, pričom zohľadňuje vyvíjajúcu sa teroristickú hrozbu, ktorá presahuje rámec tradičných cieľov a tradičného spôsobu fungovania.

6.Vymedzenie trestných činov terorizmu stanovené v článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 je v Európskej únii zachované a naďalej sa uplatňuje vo vzájomných vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie, ktoré smernicu uplatňujú.

7.Pri rokovaniach sa prihliada na zabezpečenie dodržiavania základných práv, slobôd a všeobecných zásad práva Únie zakotvených v zmluvách Európskej únie a v Charte základných práv Európskej únie.

Pokiaľ ide o obsah rokovaní, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

8.Teroristické trestné činy sú v dohovore vymedzené tak, aby sa zabezpečila jasnosť a právna istota.

9.Vymedzenie teroristických trestných činov by sa malo formulovať všeobecne. Znenie by malo byť v čo najväčšej možnej miere v súlade s príslušným právom Únie a zmluvami OSN o boji proti terorizmu uvedenými v prílohe k dohovoru.

10.Pokiaľ je to možné, medzi vymedzením teroristických trestných činov v dohovore a vymedzením trestných činov terorizmu stanoveným v článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 neexistujú žiadne rozpory.

11.Prvky vymedzenia teroristických trestných činov v dohovore sú v súlade s prístupom uvedeným v článku 3 smernice (EÚ) 2017/541, ktorý pozostáva z dvoch častí, a to odseku 1, v ktorom sa uvádza zoznam úmyselných činov, ktoré môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu a ktoré sa považujú za trestné činy terorizmu, pokiaľ sú páchané s jedným z teroristických cieľov, ktoré sú uvedené v odseku 2.

12.V prípade aktualizácie prílohy k dohovoru o nové zmluvy o boji proti terorizmu by trestné činy vymedzené v týchto zmluvách a rozsah ich pôsobnosti mali byť zlučiteľné so zoznamom trestných činov uvedeným v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/541.

Pokiaľ ide o fungovanie dohovoru, Únia by sa mala usilovať dosiahnuť toto:

13.Zmeneným dohovorom sa zachovajú existujúce globálne a regionálne nástroje a prebiehajúca medzinárodná spolupráca v celosvetovom boji proti terorizmu.

14.Zmenený dohovor zachováva svoj vykonávací mechanizmus a záverečné ustanovenia vrátane ustanovení o urovnávaní sporov, podpise, ratifikácii, prijatí, schválení a pristúpení, nadobudnutí platnosti, zmene, pozastavení a vypovedaní.