Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52023IP0238

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2023 o zaistení potravinovej bezpečnosti a dlhodobej odolnosti poľnohospodárstva EÚ (2022/2183(INI))

    Ú. v. EÚ C, C/2024/483, 23.1.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/483/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/483/oj

    European flag

    Úradný vestník
    Európskej únie

    SK

    Séria C


    C/2024/483

    23.1.2024

    P9_TA(2023)0238

    Zaistenie potravinovej bezpečnosti a dlhodobej odolnosti poľnohospodárstva EÚ

    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2023 o zaistení potravinovej bezpečnosti a dlhodobej odolnosti poľnohospodárstva EÚ (2022/2183(INI))

    (C/2024/483)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovujú ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky ako zaručenie dostupnosti dodávok, stabilizácia trhov a zabezpečenie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny,

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (1),

    so zreteľom na článok 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorých sa uznáva právo na výživu ako súčasť práva na primeranú životnú úroveň,

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2021 s názvom Plán pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy (COM(2021)0689),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2022 o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov (COM(2022)0133),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu (2),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2022 o riešení potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách (3),

    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (4), ktorou sa do zoznamu odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, dopĺňa výroba, spracovanie a distribúcia potravín,

    so zreteľom na správy o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete, globálnu správu o potravinových krízach a správu o celosvetovej výžive vrátane vydaní z roku 2021, usmernenia o práve na výživu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), dobrovoľné usmernenia Výboru FAO pre svetovú potravinovú bezpečnosť o potravinových systémoch a výžive, 10 prvkov agroekológie usmerňujúcich prechod na udržateľné potravinové a poľnohospodárske systémy (FAO) a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz z roku 2014,

    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 1. apríla 2016 s názvom Dekáda OSN pre opatrenia v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,

    so zreteľom na Dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovných zdrojov a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti z roku 2012 a na zásady CFS týkajúce sa zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov z roku 2015,

    so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a na ich úzke prepojenie a integráciu, najmä na cieľ 1 (odstrániť chudobu vo všetkých jej formách) a cieľ 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo),

    so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu z 30. decembra 2021 s názvom Osivo, právo na život a práva poľnohospodárov (A/HRC/49/43),

    so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2022 o zabezpečení dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív (COM(2022)0590),

    so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o rozvoji rastlinných bielkovín v Európskej únii z 22. novembra 2018 (COM(2018)0757),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2022 o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (5),

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

    so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rozvoj,

    so zreteľom na iniciatívnu správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0185/2023),

    A.

    keďže 24. februára 2022 Ruská federácia nezákonne napadla Ukrajinu, čo malo katastrofálne dôsledky vrátane vážneho ohrozenia celosvetovej potravinovej bezpečnosti, pričom najviac ohrozené sú najzraniteľnejšie krajiny; keďže rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu vážne zhoršila už aj tak zložitú a náročnú situáciu v agropotravinárskom odvetví, ktoré sa stále zotavuje z dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a trpí pretrvávajúcou klimatickou krízou a rastúcimi cenami energie a hnojív;

    B.

    keďže dôsledky krízy spôsobenej ruskou agresiou voči Ukrajine postavili potravinovú bezpečnosť a odolnosť celosvetového potravinového systému do centra politického programu; keďže potravinárska výroba v Európe sa preto musí považovať za strategické odvetvie a musí byť postavená na rovnakú úroveň ako energetická bezpečnosť, obrana a boj proti zmene klímy na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

    C.

    keďže podľa organizácie FAO tvorili Ukrajina a Rusko začiatkom roka 2022 takmer 30 % svetového vývozu pšenice a kukurice, pričom Rusko bolo najväčším svetovým vývozcom hnojív; keďže viac ako 30 krajín, najmä v Afrike, na Blízkom východe a v Strednej Ázii, sa spolieha na Ukrajinu a Rusko pri plnení viac ako 30 % svojich potrieb dovozu pšenice; keďže ruská invázia na Ukrajinu zhoršuje túto globálnu potravinovú neistotu a podľa simulácií organizácie FAO by mohla viesť k tomu, že ďalších 8 až 13 miliónov ľudí bude trpieť potravinovou neistotou;

    D.

    keďže spoločná poľnohospodárska politika (SPP) počas 60 rokov svojej existencie pozitívne prispela k posilneniu úlohy SPP v rámci európskeho poľnohospodárstva; keďže by v tom mala pokračovať aj v budúcnosti s dostatočne rozsiahlou rozpočtovou podporou na zaručenie potravinovej bezpečnosti a zásobovania Európy;

    E.

    keďže vojna proti Ukrajine a výrazný nárast cien vstupov, ako sú hnojivá, energia a krmivá, v dôsledku konfliktu vrátane špekulácií s potravinami vedú k značnému kumulatívnemu narušeniu a napätiu na svetových trhoch s produktmi poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o obilniny, rastlinný olej a hospodárske zvieratá; keďže potravinárska výroba a prístup k potravinám nesmú byť ešte viac ohrozené a v žiadnom prípade nesmú byť použité ako geopolitická zbraň, pretože to ovplyvní hospodárstva na celom svete, najmä občanov a najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti;

    F.

    keďže potraviny využívané ako zbraň už ukázali svoju veľkú geopolitickú destabilizačnú silu, keď v roku 2008 vypukli v arabských krajinách prvé potravinové nepokoje;

    G.

    keďže nielen spotrebiteľské ceny potravín, ale aj príjmy domácností sú rozhodujúcimi faktormi potravinovej bezpečnosti; keďže domácnosti s nižšími príjmami, ktoré vynakladajú veľkú časť svojho rozpočtu na potraviny, môžu byť v prípade bezprecedentne vysokých cien potravín nútené vyberať si menej zdravé a menej rozmanité potraviny, čím sa stávajú obzvlášť zraniteľnými voči riziku neprenosných ochorení spojených s nesprávnym stravovaním;

    H.

    keďže hoci sú ceny potravín vysoké, nekompenzujú výrobné náklady poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev EÚ; keďže ich výrobné náklady sa v poslednom roku exponenciálne zvyšujú v dôsledku prudkého nárastu cien energií a obalov, ako aj dostupnosti a cien hnojív a strojov;

    I.

    keďže podľa Medzinárodnej rady pre obilniny Rusko a Ukrajina predstavovali 8,6 % celosvetovej produkcie obilia okrem ryže a 24 % vývozu v roku zberu 2021; keďže v dôsledku vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, narušenia a úzke miesta v kritickej infraštruktúre, najmä v doprave a skladovacích zariadeniach pre poľnohospodárske výrobky, obmedzujú pohyb potravín, krmív a iných poľnohospodárskych výrobkov, najmä obilnín a olejnín z Čierneho mora; keďže ceny na svetových poľnohospodárskych trhoch vzrástli už pred ruskou inváziou na Ukrajinu, čiastočne v dôsledku klimatických vplyvov a účinkov pandémie ochorenia COVID-19;

    J.

    keďže prepravné a skladovacie infraštruktúry sú nevyhnutné na zabezpečenie efektívnych a bezpečných obchodných tokov, dodávok a stability trhu; keďže akékoľvek ich narušenie môže ovplyvniť zavedené primerané úrovne spotrebiteľských cien; keďže potravinová bezpečnosť presahuje rámec poľnohospodárstva a potravinárskej výroby a má vplyv na viaceré oblasti, nielen na prvovýrobcov a spotrebiteľov, ale aj na širšie hospodárstvo, obchod, rozvojové a humanitárne úsilie a na sociálnu a regionálnu súdržnosť;

    K.

    keďže Komisia by mala využiť všetky možné prostriedky na zabezpečenie správneho fungovania európskeho jednotného trhu; keďže Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie na riešenie všetkých prekážok súvisiacich s agropotravinárstvom na jednotnom trhu vrátane odstránenia úzkych miest v oblasti dopravy;

    L.

    keďže podľa organizácie FAO sa koncepcia potravinovej bezpečnosti neobmedzuje len na potravinársku výrobu, ale zahŕňa aj rozmery dostupnosti, prístupnosti a stability, ako aj medzinárodne uznávané ľudské právo na výživu a cenovo dostupný prístup k zdravej a výživnej strave pre všetkých; keďže žiadne ľudské právo nie je tak často porušované;

    M.

    keďže zdravá a vyvážená strava pozitívne ovplyvňuje životy ľudí a umožňuje spravodlivý a udržateľný rozvoj spoločnosti; keďže spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú zdravé a bezpečné potraviny, udržateľné výrobky, transparentnosť dodávateľského reťazca, lepšiu vysledovateľnosť všetkých výrobných a distribučných procesov, a to na základe svojho práva na viac informácií o pôvode a výrobných metódach potravinových výrobkov, ktoré konzumujú;

    N.

    keďže prístup k bezpečným a zdravým potravinám pre všetkých je medzinárodne uznávaným právom; keďže je nevyhnutné, aby sa spoločnosť zamerala na dostupnosť potravín a cenovú dostupnosť pre všetkých, a to vzhľadom na ich sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky a ich účinky na ľudské zdravie;

    O.

    keďže právo na výživu je základným ľudským právom; keďže zámerom cieľa udržateľného rozvoja 2 je odstrániť hlad do roku 2030; keďže EÚ by mala presadzovať právo na primeranú výživu ako prioritu potravinových systémov s cieľom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť výživu;

    P.

    keďže podľa správy OSN s názvom Osivo, právo na život a práva poľnohospodárov, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre právo na výživu, je právo na výživu neodmysliteľne spojené so systémami osív poľnohospodárov a ich nedeliteľným právom slobodne uskladňovať, používať, vymieňať a predávať osivo uskladnené v poľnohospodárskych podnikoch; keďže Tím Európa by mal podporovať programy, ktoré zohľadňujú potreby systémov osív poľnohospodárov alebo neformálnych systémov osív a podporujú tzv. osivové banky alebo knižnice, ktoré umožňujú poľnohospodárom a záhradníkom zbierať, uskladňovať a vymieňať si pôvodné osivá, krajové druhy a odrody;

    Q.

    keďže potravinová kríza nemá hranice a žiadna krajina ju nedokáže prekonať sama; keďže je naliehavo potrebný spoločný postup a solidarita;

    R.

    keďže v dôsledku celosvetovej krízy dodávok organizácia FAO odhaduje, že medzinárodné ceny potravín a krmív vzrástli na bezprecedentnú úroveň, odkedy FAO začala vykonávať analýzy cien, nad ich už aj tak vysokú úroveň, a to aj v prípade výrobkov, ktorých zvýšenie cien nebolo odôvodnené; keďže inflácia cien potravín v októbri 2022 dosiahla 17,26 %; keďže mnohí ľudia vo svete sú ohrození nedostatkom potravín, hladom a skutočnosťou, že sa pre nich potraviny stanú cenovo nedostupnými; keďže s cieľom identifikovať špekulácie s potravinami, ktoré prispievajú k nestálosti cien potravín, predchádzať im a odstrániť ich, musia byť prevádzkovatelia v celom potravinovom dodávateľskom reťazci transparentnejší, pokiaľ ide o ich podiel na pridanej hodnote, čo by zvýšilo celkovú transparentnosť trhu;

    S.

    keďže celosvetová potravinová neistota nie je primárne spôsobená nedostatkom dodávok, ale konfliktmi, nerovnomernou distribúciou potravín, cenovo nedostupnými potravinami a narušením globálneho dodávateľského reťazca; keďže rastúce ceny potravín postihujú najmä rodiny s nízkymi príjmami, ktoré vynakladajú najväčší podiel svojich príjmov na potraviny; keďže je nevyhnutné analyzovať faktory, ktoré zvyšujú ceny poľnohospodárskych vstupov a vplyv, ktorý majú na rast cien potravín;

    T.

    keďže každý tretí človek na svete stále nemá prístup k primeranému a dostatočnému množstvu potravín a zdravej výžive; keďže 2,3 miliardy ľudí na svete ohrozovala v roku 2021 mierna alebo závažná potravinová neistota; keďže mnohí z týchto ľudí sú zamestnaní v odvetví poľnohospodárstva; keďže podľa Svetového potravinového programu akútna potravinová neistota postihla v roku 2022 rekordných 349 miliónov ľudí;

    U.

    keďže hlad a potravinová neistota na celom svete narastajú a mnohé krajiny výrazne zaostávajú v plnení cieľa, ktorým je úplné odstránenie hladu do roku 2030; keďže podvýživa predstavuje celoživotnú záťaž pre jednotlivcov a spoločnosti, pretože bráni deťom v dosiahnutí ich plného potenciálu, a teda obmedzuje ľudský a celoštátny hospodársky rozvoj;

    V.

    keďže Marrákešská dohoda z roku 1994 a najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o poľnohospodárstve prispeli k rozvoju poľnohospodárskych regiónov, ktoré sa špecializujú na pestovanie špecifických komoditných plodín, čo viedlo k vzniku závislosti vo výrobných systémoch; keďže táto situácia nie je odolná voči krízam, najmä preto, že krajiny dovážajúce potraviny sú zraniteľné voči cenovým šokom;

    W.

    keďže príroda a biodiverzita v mnohých kľúčových oblastiach prelínajú s poľnohospodárstvom, potravinami a výživou tým, že poskytujú rôzne druhy rastlín a zvierat z domestikovaných a voľne žijúcich zdrojov;

    X.

    keďže biodiverzita plodín je dôležitá, pretože umožňuje jednotlivým poľnohospodárom prispôsobiť ich poľnohospodárske plánovanie klimatickým podmienkam a zvyšuje prirodzenú odolnosť potravinových systémov voči zmene klímy, škodcom a patogénom; keďže tento prístup založený na prírode zároveň prispieva k posilneniu biodiverzity; keďže niektoré krajiny mimo EÚ vytvorili niekoľko inovačných projektov, ako je iniciatíva Veľký zelený múr v Afrike, ktorá podporuje agroekologické projekty; keďže podpora EÚ pre udržateľné potravinové systémy je jednou z priorít viacročných orientačných programov prijatých v spolupráci s približne 70 partnerskými krajinami v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa na roky 2021 – 2027;

    Y.

    keďže dostupnosť potravín sa mení v dôsledku hospodárskych otrasov, klímy, sezónnosti a narušení; keďže EÚ musí investovať do odolnosti agropotravinárskeho odvetvia a dosiahnuť prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo, ktoré posilní dlhodobú potravinovú bezpečnosť a mohlo by poľnohospodárom poskytnúť alternatívne zdroje príjmov; keďže boj proti globálnemu otepľovaniu je potrebný na zabezpečenie odolného a udržateľného poľnohospodárstva z dlhodobého hľadiska;

    Z.

    keďže 63 % ľudí s nízkymi príjmami na celom svete pôsobí v poľnohospodárstve a prevažná väčšina z nich pracuje v malých a stredných poľnohospodárskych podnikoch, ktorých hospodárska udržateľnosť je v súčasnosti ohrozená;

    AA.

    keďže podľa hodnotení Svetovej organizácie pre zdravie zvierat sa konkurencia v oblasti využívania poľnohospodárskej pôdy a lesov zvyšuje rovnakým tempom ako nárast svetovej ľudskej populácie, ktorá sa podľa odhadov do roku 2050 zvýši zo súčasných 8 miliárd na 9,5 miliardy;

    AB.

    keďže súčasná a dlhodobá potravinová bezpečnosť EÚ je priamo spojená s ambíciami stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity; keďže v stratégii Z farmy na stôl sa načrtlo niekoľko dôležitých iniciatív vrátane plánu EÚ pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti v čase krízy;

    AC.

    keďže ambície Zelenej dohody by mohli prispieť k tomu, aby bol potravinový systém EÚ spravodlivejší, zdravší a šetrnejší k životnému prostrediu, keďže potravinová bezpečnosť EÚ a celosvetová potravinová bezpečnosť závisia od odolných a udržateľných potravinových systémov v krátkodobom a dlhodobom horizonte; keďže kumulatívny účinok vykonávania právnych predpisov súvisiacich so Zelenou dohodou musí spočívať v zachovaní kapacít EÚ na potravinársku výrobu, musí zahŕňať plynulú transformáciu, pokiaľ ide o načasovanie a požiadavky, a nesmie zvyšovať závislosť od dovozu z tretích krajín, keďže by to mohlo ohroziť potravinovú bezpečnosť v EÚ; keďže je nevyhnutné vyčleniť dostatočné verejné finančné prostriedky na odvetvie rastlinnej a živočíšnej výroby s cieľom chrániť ich pred nepriaznivými účinkami a zabrániť poklesu potravinárskej výroby v EÚ;

    AD.

    keďže vykonávanie Zelenej dohody by malo zabezpečiť spravodlivú transformáciu, ktorou sa zaručí primeraná ochrana poľnohospodárov, najmä malých a stredných poľnohospodárov, a dostatočné množstvo bezpečných a cenovo dostupných poľnohospodárskych výrobkov pre spotrebiteľov v súlade s dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti odolnosti a udržateľnosti; keďže udržateľné živobytie pre prvovýrobcov, ktorých príjmy stále zaostávajú, má zásadný význam na udržateľné prekonanie súčasných kríz na poľnohospodárskych trhoch a na trvalé dosiahnutie cieľov Zelenej dohody;

    AE.

    keďže takmer 34 % európskych poľnohospodárov bolo v roku 2016 starších ako 65 rokov; keďže skutočnosť, že mnohí poľnohospodári odídu v blízkej budúcnosti do dôchodku, vyvoláva vo viacerých členských štátoch veľké obavy; keďže generačná obnova je jednou z najväčších výziev na zachovanie existencie odolného odvetvia poľnohospodárstva a odolných potravinových systémov v EÚ; keďže hoci je úsilie vynakladané prostredníctvom SPP prioritou EÚ, doposiaľ sa ukázalo ako nedostatočné na zvrátenie situácie, a preto bude potrebné zaviesť širší súbor politických nástrojov;

    AF.

    keďže najmä mladí poľnohospodári sú priekopníkmi, najmä pri využívaní nových technológií; keďže pokiaľ sú náležite odmeňovaní, motivovaní a splnomocnení, sú ochotní uskutočňovať investície, ktoré môžu zvýšiť udržateľnosť poľnohospodárstva, výrobnú kapacitu a konkurencieschopnosť; keďže pripojenie k vysokokapacitným širokopásmovým sieťam má zásadný význam na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvýšenie produktivity a zlepšenie efektívnosti; keďže sú potrebné stimuly na podporu odbornej prípravy poľnohospodárov v oblasti informačných technológií;

    AG.

    keďže prudký a výrazný nárast svetových cien hnojív a energií spolu s prudkým nárastom ďalších vstupných nákladov spôsobuje poľnohospodárom ťažkosti a ohrozuje rastlinnú výrobu v budúcnosti, a tým aj potravinovú bezpečnosť a cenovú dostupnosť; keďže v septembri 2022 sa ceny dusíkatých hnojív zvýšili o 149 % v porovnaní s cenami na trhu EÚ s hnojivami v predchádzajúcom roku; keďže vzhľadom na súčasnú krízu v oblasti vstupov a energetickú krízu musí Komisia venovať mimoriadnu pozornosť hospodárskej situácii európskych poľnohospodárov;

    AH.

    keďže súčasné geopolitické výzvy dokazujú, že potravinová bezpečnosť nie je trvalým úspechom, že európska potravinárska výroba by sa mala považovať za strategické odvetvie a mala by sa v tomto ohľade zachovať a posilniť; keďže správne fungovanie európskeho jednotného trhu je predpokladom zabezpečenia potravinovej bezpečnosti; keďže by sa mali preskúmať všetky colné a necolné prekážky v agropotravinárskom odvetví; keďže silnejšie, životaschopné, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti a komunity majú zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť Európy a prosperitu EÚ;

    AI.

    keďže poľnohospodárstvo má veľký význam pre hospodárstvo najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré často čelia mimoriadne neistej situácii v oblasti potravinovej bezpečnosti; keďže vzhľadom na povahu potravinovej bezpečnosti sú náklady vyššie, ak sa reaguje dodatočne, než ak sa zasahuje skôr;

    AJ.

    keďže pokiaľ chce EÚ zabrániť destabilizácii, potravinovej chudobe, hladomoru, sociálnym a politickým nepokojom v iných krajinách, musí vypracovať víziu na zaistenie potravinovej a výživovej bezpečnosti v EÚ a prispieť k potravinovej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni;

    AK.

    keďže sa odhaduje, že 20 % všetkých vyrobených potravín sa vyplytvá alebo vyhodí; keďže viac ako 36 miliónov ľudí si nemôže dovoliť poriadne jedlo každý druhý deň; keďže v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy rastie počet obyvateľov, ktorí sú v najväčšej núdzi;

    AL.

    keďže potravinárske spoločnosti zapojené do logistiky a veľkoobchodnej distribúcie, rozsiahlej priemyselnej výroby a spracovania boli identifikované ako kľúčové subjekty, ktorých odolnosť je potrebné posilniť, keďže poskytujú základné služby; keďže veľkoobchodné trhy sú subjektmi verejného záujmu, ktoré poskytujú rozsiahlym regionálnym a medziregionálnym oblastiam základnú službu na dodávku a distribúciu čerstvých a rýchlo sa kaziacich poľnohospodárskych a rybárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi, pričom zaručujú ich kvalitu a súlad s hygienickými normami; keďže okrem toho veľkoobchodné trhy počas pandémie ochorenia COVID-19 už preukázali svoju odolnosť a dôležitú úlohu pri zabezpečovaní kontinuity zásobovania a distribúcie potravín;

    AM.

    keďže v roku 2020 bolo len 11,9 % všetkých riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v EÚ mladších ako 40 rokov, pričom 33,2 % riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v EÚ bolo starších ako 65 rokov; keďže priemerný vek európskych poľnohospodárov sa zvýšil na 57 rokov; keďže v roku 2020 bolo v EÚ o 5,3 milióna poľnohospodárskych podnikov menej ako v roku 2005, čo predstavuje pokles o 37 %; keďže v rokoch 2016 a 2020 klesol počet riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov o 11,2 %; keďže väčšina členských štátov EÚ zaznamenala celkový pokles počtu riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov;

    AN.

    keďže ženy zohrávajú vo vidieckych oblastiach dôležitú úlohu; keďže v záujme boja proti predpokladanému úpadku týchto oblastí v EÚ je nevyhnutné, aby ženy získali uznanie a boli zviditeľnené za svoju prácu a spoluvlastníctvo poľnohospodárskych podnikov; keďže je potrebné prijať kroky a opatrenia na odstránenie rozdielov medzi mužmi a ženami v agropotravinárskom odvetví a je nevyhnutné zapájať ženy do rozhodovacieho procesu na všetkých úrovniach pri vypracúvaní plánov a politík;

    Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti EÚ

    1.

    zdôrazňuje odolnosť agropotravinárskeho odvetvia počas nedávnych kríz, jeho schopnosť zachovať fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov a zaistiť potravinovú bezpečnosť vo veľmi ťažkých podmienkach; konštatuje, že pandémia ochorenia COVID-19 a nezákonná ruská invázia na Ukrajinu však odhalili štrukturálne problémy v európskom odvetví poľnohospodárstva a predstavujú značné riziká pre poľnohospodárske trhy členských štátov, najmä tých, ktoré sú geograficky najbližšie k vojne; vyzýva preto Radu, aby v súvislosti s revíziou viacročného finančného rámca zvážila urýchlenie procesu vyrovnávania podpory SPP smerom k priemeru EÚ s cieľom posilniť postavenie poľnohospodárov v členských štátoch, v ktorých sa tento proces ešte neukončil, aby mohli čeliť súčasným výzvam; zdôrazňuje, že na ochranu potravinovej bezpečnosti pred hrozbami, ako sú zmena klímy a strata biodiverzity, sú potrebné okamžité opatrenia EÚ; zdôrazňuje, že zabezpečenie funkčných ekosystémov a zmiernenie zmeny klímy sú nevyhnutné pre dostupnosť a cenovú dostupnosť potravín, ako aj pre živobytie na vidieku;

    2.

    zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ posilnila svoju potravinovú bezpečnosť, strategickú autonómiu a odolnosť svojho odvetvia poľnohospodárstva a celého dodávateľského reťazca znížením závislosti od dovozu z krajín mimo EÚ a diverzifikáciou dodávok kritických výrobkov, ako sú hnojivá, krmivá a suroviny; zdôrazňuje, že dodávateľské reťazce sa nesmú stať geopolitickým nástrojom na destabilizáciu a ohrozenie potravinovej bezpečnosti na celosvetovej úrovni, najmä v najviac znevýhodnených a zraniteľných krajinách; zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska by sa mali posilniť krátke a regionálne dodávateľské reťazce;

    3.

    víta prijatie dočasných opatrení na podporu poľnohospodárov EÚ z dôvodu výnimočných súčasných okolností, ktoré by sa mali zachovať, ak bude ruská invázia na Ukrajinu ďalej pokračovať; zdôrazňuje, že tieto opatrenia umožnia poľnohospodárom udržateľne zvýšiť poľnohospodársku výrobu v EÚ a zaručia prežitie poľnohospodárskych podnikov počas obdobia zberu v rokoch 2022 – 2023, čo prispeje k potravinovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila komplexný strategický plán na zaistenie potravinovej bezpečnosti EÚ, ktorý by mohol zahŕňať využívanie strategických zásob potravín; zdôrazňuje potrebu posilniť stabilitu vzhľadom na nepredvídateľné výnosy v dôsledku zmeny klímy a iných faktorov, ktoré môžu prehĺbiť špekulácie;

    4.

    vyzýva Komisiu, aby určila odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté krízou, a aby prijala všetky potrebné opatrenia, ktoré im umožnia poskytnúť bezodkladnú a výraznejšiu podporu;

    5.

    zdôrazňuje, že potravinová závislosť zvyšuje zadlženosť rozvojových krajín, čím ohrozuje úspechy dosiahnuté v oblasti potravinovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zabrániť platobnej neschopnosti krajín dovážajúcich potraviny, a to vrátane dlhovej úľavy pod záštitou medzinárodných iniciatív, priameho financovania a reštrukturalizácie dlhu; opätovne zdôrazňuje význam financovania založeného na grantoch, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny;

    6.

    víta nový dočasný krízový rámec na pomoc európskym výrobcom pri zvládaní dôsledkov vojny na Ukrajine, ale zdôrazňuje, že je potrebné určiť novú finančnú podporu na zaistenie potravinovej bezpečnosti v Európe a tretích krajinách; zdôrazňuje kritickú situáciu na trhu s ošípanými a mliekom v niektorých členských štátoch a žiada priamu a okamžitú finančnú podporu pre tieto odvetvia;

    7.

    pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“, a význam zabezpečenia súdržnosti medzi všetkými politikami EÚ s cieľom zaručiť účinnosť rozvojovej spolupráce v prospech rozvojových krajín a zvýšiť účinnosť záväzku EÚ v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti; trvá na tom, že zabezpečenie súdržnosti politík v záujme rozvoja potravinovej bezpečnosti je dôležité z hľadiska prispievania k ochrane základných ľudských práv a predchádzaniu humanitárnym krízam;

    Udržateľné a odolné poľnohospodárstvo

    8.

    poukazuje na kľúčový význam odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve a pri poskytovaní dôstojných a udržateľných pracovných príležitostí s bezpečnými pracovnými podmienkami vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že rastúce náklady na poľnohospodárske vstupy zvyšujú už aj tak vysoké výrobné náklady a ohrozujú príjmy poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zaručenie bezpečnosti plánovania výroby pre poľnohospodárov, ako aj primerané finančné zdroje a záruky, ktoré umožnia zachovať a v prípade potreby zvýšiť potravinársku výrobu, posilniť udržateľné poľnohospodárske systémy, zvýšiť rozmanitosť potravinárskych plodín EÚ a kvalitu výrobkov, a zároveň sa vyhýbať umelým priemyselným napodobeninám;

    9.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že poľnohospodárska pôda zostane k dispozícii primárne na udržateľnú výrobu potravín a krmív, keďže táto pôda prispieva k zachovaniu biodiverzity a zároveň k potravinovej bezpečnosti a môže takisto pomôcť znížiť energetickú závislosť EÚ; zdôrazňuje, že to treba vziať do úvahy vo všetkých príslušných legislatívnych návrhoch, v ktorých sa musí zohľadniť potreba znížiť emisie skleníkových plynov a zvrátiť stratu biodiverzity v súlade so stratégiou Z farmy na stôl a stratégiou biodiverzity, ako aj potreba zaistiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť a súlad s cieľmi SPP; vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní Zelenej dohody zabezpečila rozmanitosť poľnohospodárskych modelov v rámci EÚ a aby zo strategického hľadiska potravinovej bezpečnosti zaistila zachovanie poľnohospodárskeho podnikania a činnosti v celej EÚ;

    10.

    vyzýva Komisiu, aby zohľadnila najmä vysokoúčinné poľnohospodárske modely v oblastiach s úrodnou poľnohospodárskou pôdou, kde sa potraviny vyrábajú udržateľným spôsobom; zdôrazňuje potrebu osobitných podmienok poľnohospodárskej výroby v urbanizovaných oblastiach, kde rodinné poľnohospodárske podniky čelia vyšším nákladom a iným výzvam;

    11.

    konštatuje, že v dôsledku rastúcej urbanizácie a celosvetového rastu populácie došlo k obrovskému zníženiu pôdy dostupnej na poľnohospodárske účely a že je možné produkovať podstatne viac na menšej ploche prostredníctvom udržateľnej intenzifikácie alebo mestského poľnohospodárstva;

    12.

    zdôrazňuje potenciál vertikálneho poľnohospodárstva pre potravinársku výrobu, ktoré nie je závislé od počasia a ročných období a ktoré by mohlo priniesť vyššie výnosy pri menšej spotrebe vody a pesticídov; vyzýva na väčšie uznanie tejto praxe v politikách EÚ, ako aj na iniciatívy na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja vertikálneho poľnohospodárstva;

    13.

    pripomína, že právne predpisy na podporu nízkouhlíkového poľnohospodárstva musia byť ľahko vykonateľné zainteresovanými stranami, ktoré by mohli prispieť k potravinovej bezpečnosti Európy tým, že zabezpečia vyššie príjmy pre poľnohospodárov a zároveň umožnia odvetviu poľnohospodárstva zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nezohľadnila zníženie emisií v poľnohospodárskych podnikoch, ale len sekvestráciu;

    14.

    zdôrazňuje význam ochrany a podpory práva miestnych komunít na potravinovú bezpečnosť; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zaberanie pôdy je v mnohých krajinách bežné, čo oslabuje potravinovú sebestačnosť; vyzýva EÚ, aby dôrazne podporovala predchádzanie zaberaniu pôdy; zdôrazňuje význam začatia inkluzívneho procesu s cieľom zaručiť účinné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev do vypracúvania, vykonávania a monitorovania politík a činností súvisiacich so zaberaním pôdy; žiada, aby sa dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu uplatňovali pri všetkých projektoch, ktoré podporujú ochranu práv k držbe pôdy, a to aj v oblasti obchodu, a aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že projekty nebudú ohrozovať práva drobných poľnohospodárov k držbe pôdy;

    15.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúci rámec EÚ o udržateľných potravinových systémoch bude presadzovať sociálne hľadiská a priaznivé prostredie s potravinami, v ktorom sú zdravé a udržateľné potraviny čo najdostupnejšie, cenovo dostupné, propagované a atraktívne, a že podporí krátke dodávateľské reťazce a spotrebu miestnych a sezónnych výrobkov;

    16.

    poukazuje na to, že príjmy z poľnohospodárstva v EÚ sú stále nižšie ako polovica hrubých miezd a platov v EÚ, a preto by sa hospodárska stabilita mala vzhľadom na inflačné trendy dostať do popredia;

    17.

    zdôrazňuje, že hodnotu potravín netreba chápať len ako bežnú komoditu, ale aj ako právo ľudí, ktoré sa musí dodržiavať, a že hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy a externality sa musia podľa potreby lepšie posúdiť, zmierniť alebo využiť;

    18.

    konštatuje, že Európska zelená dohoda by mohla byť míľnikom pri prechode EÚ na ekologickejšie, udržateľnejšie a odolnejšie hospodárstvo a poľnohospodárstvo; poukazuje však na to, že niektoré z navrhovaných opatrení môžu mať vedľajšie účinky, ktoré ešte neboli riadne posúdené a identifikované na úrovni poľnohospodárskych podnikov, najmä pokiaľ ide o potrebu zaistiť dlhodobú potravinovú bezpečnosť a životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým malých a stredných poľnohospodárskych podnikov; vyzýva preto Komisiu, aby komplexne a systematicky posúdila kumulatívny vplyv legislatívnych návrhov v rámci Zelenej dohody na odvetvie poľnohospodárstva EÚ, a to vo všetkých rozmeroch udržateľnosti, najmä environmentálnej, hospodárskej a sociálnej, s cieľom zaistiť potravinovú a výživovú bezpečnosť a životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárskej výroby v EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa vyhla situácii, keď európski poľnohospodári čelia nekalej súťaži zo strany dovozu, ktorý nespĺňa naše normy;

    19.

    trvá na potrebe primeraných opatrení, spravodlivej transformácie, vhodného časového rámca na prispôsobenie a spravodlivého mechanizmu odmeňovania s cieľom zachovať konkurencieschopnosť, produktivitu a sociálnu odolnosť agropotravinárskeho odvetvia EÚ;

    20.

    zdôrazňuje, že agroenvironmentálno-klimatické postupy, ako sú agroekológia, agrolesníctvo, integrovaná ochrana proti škodcom, ekologické poľnohospodárstvo, presné a uhlíkové poľnohospodárstvo, majú potenciál riešiť výzvy v oblastiach klímy, biodiverzity, životného prostredia, hospodárstva a v sociálnej oblasti; zdôrazňuje význam účinných a dobre cielených investícií do zmierňovania zmeny klímy, ako aj do adaptačných opatrení s cieľom znížiť riziká a vyhnúť sa značným nákladom v dlhodobom horizonte;

    21.

    vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárom poskytla lepšie nástroje, ktoré im umožnia viac prispievať k prebiehajúcej zelenej transformácii; v tejto súvislosti poukazuje na to, že poľnohospodári musia mať možnosť prispievať (nad rámec vlastnej spotreby) k výrobe energie v EÚ, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom poskytnúť skutočný impulz na rozvoj obehového hospodárstva a čistej energie; okrem toho sa domnieva, že je potrebné skutočne zapájať poľnohospodárov a ich zastupiteľské organizácie do určovania vhodných oblastí;

    22.

    zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť zahŕňa aj bezpečnosť potravín a výživy a že by sa mala posudzovať z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska;

    23.

    žiada, aby sa v súlade s prístupom „jedno zdravie“ zohľadnilo prepojenie medzi verejným zdravím a biodiverzitou;

    24.

    vyzýva na dôsledné uplatňovanie zásady „jedno zdravie“, ktorá spája otázky ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, vo všetkých politikách, ktoré majú vplyv na dostupnosť a prístupnosť potravín; zdôrazňuje, že bezpečnosť potravín nesmie byť v žiadnom prípade ohrozená, a zdôrazňuje, že je dôležité riadiť politiky spravodlivým a sociálno-ekonomicky spravodlivým spôsobom s cieľom podporovať výživné a cenovo dostupné potraviny vyrábané dlhodobo udržateľným spôsobom a v súlade s riešeniami v oblasti ochrany biodiverzity a agroekológie; zdôrazňuje význam správneho a transparentného označovania, ktoré spotrebiteľom uľahčuje zdravú voľbu;

    Generačná obnova

    25.

    vyjadruje veľké znepokojenie nad poklesom počtu poľnohospodárskych podnikov a riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v kombinácii so zvyšujúcim sa priemerným vekom európskych poľnohospodárov; zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je kľúčovou prioritou zabezpečenia potravinovej bezpečnosti v Európe generačná obnova;

    26.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu a komplexnú stratégiu EÚ v oblasti generačnej obnovy v odvetví poľnohospodárstva s cieľom zvýšiť počet mladých poľnohospodárov, zlepšiť ich kompetencie a zručnosti, najmä pokiaľ ide o využitie príležitostí, ktoré ponúka inteligentné poľnohospodárstvo a umelá inteligencia, v plnom rozsahu; vyzýva Komisiu, aby zahrnula tzv. sociálno-ekonomickú kontrolu mladých poľnohospodárov do všetkých pripravovaných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva, klímy a životného prostredia;

    27.

    poukazuje na to, že nedostatočný prístup k pôde, nedostatočné odmeňovanie, ktoré neumožňuje dôstojný život, lepšie pracovné príležitosti mimo odvetvia poľnohospodárstva a rastúca regulačná záťaž sú kľúčovými faktormi, ktoré objasňujú, prečo má čoraz viac poľnohospodárov pocit, že je nútených toto odvetvie opustiť, a prečo sa čoraz menej ľudí zapája do poľnohospodárskych činností; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mali poľnohospodári predvídateľný zdroj príjmov a mohli sa živiť svojou činnosťou;

    28.

    upozorňuje na potrebu zvýšiť investície, a to aj do digitalizácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala usmernenia zamerané na uľahčenie synergií medzi oblasťami financovania SPP a oblasťami politiky súdržnosti;

    29.

    vyzýva Komisiu, aby dôsledne a koordinovane informovala o opatreniach týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti; pripomína Komisii, aby vo svojom legislatívnom návrhu posúdila vplyv na postupy a potravinovú bezpečnosť;

    Stratégia EÚ v oblasti bielkovín

    30.

    vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ v oblasti bielkovín a krmív, ktorá musí zahŕňať účinné opatrenia na zvýšenie európskej výroby v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala zamerať na domácu výrobu, aby sa plne využil jej potenciál a znížila závislosť od dovozu z tretích krajín; zároveň sa domnieva, že táto stratégia musí zabezpečiť alebo zvýšiť príjmy poľnohospodárov z udržateľnej výroby;

    31.

    domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť potenciál maximalizácie synergií s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ s cieľom zvýšiť dostupnosť krmív s vysokým obsahom bielkovín; zdôrazňuje, že vysoká závislosť od dovozu potravín a krmív vystavuje obyvateľstvo nestabilite svetového trhu; zdôrazňuje, že v dôsledku narušenia globálnych výrobných reťazcov a zvýšenej volatility cien je potrebné rozvíjať otvorenú strategickú autonómiu EÚ s cieľom zabezpečiť prístup na kľúčové trhy a znížiť závislosť od dovozu kritických tovarov, ako sú zdroje rastlinných bielkovín a krmív;

    Nové metódy pestovania

    32.

    uznáva, že je dôležité zvýšiť odolnosť plodín voči zmene klímy a novým patogénom a zvýšiť a udržať výnosy v krátkodobom a dlhodobom horizonte, najmä vzhľadom na suchá a nedostatok vody, ktoré postihujú čoraz viac členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že to závisí od obnovy a zachovania biodiverzity, zdravia pôdy, využívania agroekologických a ekologických metód, a zdôrazňuje význam bezpečnosti a rozmanitosti osív; zdôrazňuje, že šľachtitelia a poľnohospodári musia mať zaručený prístup ku kvalitným osivám odrôd rastlín prispôsobených tlakom zmeny klímy a poľnohospodárskym systémom s nízkymi vstupmi vrátane tradičných odrôd, odrôd prispôsobených miestnym podmienkam a heterogénneho materiálu; zdôrazňuje, že musia mať zaručený prístup ku genetickým zdrojom potrebným na ďalšie šľachtenie;

    33.

    poukazuje na to, že inovačné postupy pestovania efektívne využívajúce zdroje v kontrolovanom uzavretom prostredí si vyžadujú bezpečné dodávky surovín rastových médií; domnieva sa, že by sa mala zaručiť výroba a dodávky týchto materiálov v EÚ;

    34.

    vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za cielené využívanie a ďalší rozvoj nových šľachtiteľských techník v poľnohospodárstve; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s členskými štátmi urýchlila prijímanie právnych predpisov o používaní nových šľachtiteľských techník a zároveň dodržiavala zásadu predbežnej opatrnosti s cieľom udržateľne zvýšiť výnosy a posilniť odolnosť plodín proti zmene klímy a novým patogénom, najmä vzhľadom na škodlivé organizmy, suchá, záplavy, nedostatok vody a iné extrémne poveternostné podmienky, ktoré postihujú čoraz viac členských štátov EÚ; poukazuje na to, že nové šľachtiteľské techniky môžu podporiť udržateľné poľnohospodárstvo, čo však nie je možné bez inovácií;

    35.

    zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu premietli do poľnohospodárskych postupov, pretože by zohrávali dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody, a to prostredníctvom rozvoja udržateľnejšieho poľnohospodárstva vrátane poskytovania alternatívnych riešení pre európskych poľnohospodárov na zníženie používania syntetických hnojív a pesticídov;

    36.

    zdôrazňuje význam poskytovania rovnakého prístupu k technologickým a vedeckým inováciám, ktoré môžu zlepšiť odolnosť odrôd a podporiť rozmanitosť genetických zdrojov a systémov potravinárskej výroby v súlade s nariadeniami EÚ o bezpečnosti potravín;

    37.

    vyzýva Komisiu, aby riadne a lepšie posúdila vplyv geneticky modifikovaných organizmov na zdravie, biodiverzitu a sociálne začlenenie, ako aj na slobodu výberu poľnohospodárov a spotrebiteľov;

    38.

    vyzýva na komplexnú analýzu sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov patentov na postupy šľachtenia, množiteľský materiál rastlín a jeho časti na potravinový systém vrátane ich potenciálu zvýšiť koncentráciu trhu a monopolizáciu v potravinovom reťazci, ako aj ich vplyv na cenovú dostupnosť a dostupnosť potravín;

    39.

    domnieva sa, že cielené uplatňovanie nových genómových techník a schvaľovanie osív využívajúcich tieto techniky v EÚ sú dôležitými opatreniami na zabezpečenie udržateľnosti poľnohospodárstva v kontexte Európskej zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl;

    40.

    vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópsky dialóg o možnostiach, ktoré ponúkajú nové metódy šľachtenia na boj proti zmene klímy, a aby informovala verejnosť o rozdieloch medzi transgénnymi rastlinami a novými metódami šľachtenia;

    41.

    zdôrazňuje význam bezpečnosti a rozmanitosti osív, najmä podpory rastlinných bielkovín pestovaných v EÚ s cieľom produkovať potraviny a krmivá s vysokou výživovou hodnotou z miestnych zdrojov a zároveň poskytnúť poľnohospodárom prístup ku kvalitným osivám odrôd rastlín prispôsobených tlakom zmeny klímy a poľnohospodárskym systémom s nízkymi vstupmi vrátane tradičných odrôd, odrôd prispôsobených miestnym podmienkam a heterogénneho materiálu;

    42.

    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby neudeľovali patenty na biologický materiál; žiada, aby zabezpečili slobodu vykonávania činnosti a výnimku pre šľachtiteľov pre odrody;

    Umelá inteligencia a presné poľnohospodárstvo

    43.

    zdôrazňuje, že digitálne technológie a presné poľnohospodárstvo môžu poskytnúť perspektívne riešenia kľúčových výziev, keďže umožňujú monitorovanie odlesňovania, zníženie používania pesticídov, hnojív a spotrebu vody v poľnohospodárstve, zvýšenie výnosov a zlepšenie hospodárskych a environmentálnych výsledkov; poukazuje na to, že tieto technológie sú často spojené s vysokými počiatočnými investičnými nákladmi, a preto sú potrebné vhodné riešenia a dodatočné finančné prostriedky pre poľnohospodárov, aby boli cenovo dostupné a prístupné pre rodinné a malé poľnohospodárske podniky; zdôrazňuje, že tieto technológie by mali byť prístupné pre drobných poľnohospodárov a že poľnohospodári majú za každých okolností právo na svoje údaje;

    44.

    vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila využívanie udržateľných digitálnych inovácií s cieľom modernizovať poľnohospodárstvo EÚ a umožniť poľnohospodárom dosiahnuť svoj plný výrobný potenciál a zabezpečiť si príjem v kontexte zelenej transformácie, a to aj prostredníctvom optimalizovaného kolobehu živín, a zároveň zabezpečiť digitálnu integráciu; zdôrazňuje, že tieto nové technológie môžu európskym poľnohospodárom poskytnúť aj alternatívne riešenia, ktoré im pomôžu splniť nové požiadavky, najmä pokiaľ ide o znižovanie množstva pesticídov a vstupov;

    45.

    zdôrazňuje, že vesmírne údaje a technológie umelej inteligencie môžu byť zdrojom cenných informácií pre poľnohospodárstvo a celý potravinový reťazec, pričom technológie umožňujú pohyb informácií od výrobcu k spotrebiteľovi a naopak, zlepšujú fungovanie celého hodnotového reťazca, obmedzujú plytvanie a znižujú náklady na logistiku; poukazuje však na to, že ich využívanie je v súčasnosti veľmi obmedzené, keďže vo väčšine prípadov nie sú voľne dostupné alebo sú príliš zložité na to, aby ich poľnohospodárske podniky alebo miestne orgány využívali; vyzýva na intenzívnejšie využívanie a sprístupnenie takýchto údajov a technológií s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri zelenej a digitálnej transformácii a zabezpečiť odolnosť poľnohospodárstva EÚ; vyzýva na vytvorenie bezpečného a dôveryhodného dátového priestoru, ktorý umožní odvetviu poľnohospodárstva vymieňať si údaje a prístup k nim, čím by sa zlepšili hospodárske a environmentálne výsledky v tejto oblasti;

    Logistika

    46.

    vyzýva EÚ, aby uznala strategický význam logistických centier, najmä veľkoobchodných trhov, ako neoddeliteľnej a doplnkovej súčasti poľnohospodárskej prvovýroby, bez ktorej by poľnohospodári a dopravné spoločnosti neboli schopné zabezpečiť konzistentné zásobovanie spotrebiteľov podľa ich potrieb;

    47.

    vyzýva na investície do infraštruktúry pre udržateľnejšiu dopravu a skladovacie zariadenia pre čerstvé alebo iné poľnohospodárske výrobky, čo zároveň prispeje k obmedzeniu plytvania potravinami a zníženiu environmentálnej stopy odvetvia; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby uznala regionálne rozdiely, stimulovala miestnu potravinársku výrobu a zohľadnila riedko osídlené oblasti a ich potreby;

    Pesticídy

    48.

    uznáva, že nové pravidlá na zníženie rizika a používania pesticídov v EÚ s cieľom dosiahnuť spravodlivejší, zdravší a environmentálne vhodnejší potravinový systém v súlade s Európskou zelenou dohodou sú dôležitou spoločenskou požiadavkou;

    49.

    zdôrazňuje, že počet opeľovačov v celej Európe klesá, a zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť včely a opeľovače, najmä podporou biologickej kontroly škodcov a znižovaním používania a rizika pesticídov; zdôrazňuje však skutočnosť, že Komisia predložila legislatívny návrh so záväznými cieľmi na zníženie množstva pesticídov vrátane zákazu ich používania v tzv. citlivých oblastiach bez toho, aby najprv ponúkla poľnohospodárom cenovo dostupné a dostatočne účinné alternatívy ku kontrole škodcov, resp. aby vzala do úvahy vplyv, ktorý by mohol mať nedostatok nástrojov na ochranu rastlín pred škodlivými organizmami na potravinovú bezpečnosť EÚ, jej závislosť od dovozu z tretích krajín a schopnosť udržiavať zdravie rastlín; zdôrazňuje, že tento návrh nezohľadňuje regionálne špecifiká európskeho poľnohospodárstva a nezahŕňa celkové posúdenie vplyvu s vyčísliteľným dosahom na potravinársku výrobu, konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ, potenciálny vplyv na poľnohospodárov, závislosť od dovozu potravín, ceny potravín a šírenie škodlivých organizmov; pripomína, že obmedzenie používania pesticídov v citlivých oblastiach už upravujú právne predpisy niektorých členských štátov;

    50.

    zdôrazňuje kľúčovú úlohu integrovanej ochrany proti škodcom pri znižovaní závislosti od pesticídov a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej náležité uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila finančnú a inú podporu poľnohospodárov pri prechode na tieto postupy;

    51.

    vyjadruje znepokojenie nad nejednoznačným vymedzením pojmu „citlivé oblasti“ zo strany Komisie a nad spôsobom, akým sa majú v týchto oblastiach používať prípravky na ochranu rastlín, čo môže v praxi viesť k zníženiu poľnohospodárskej výroby, a tým k poklesu príjmov poľnohospodárov a v strednodobom až dlhodobom horizonte k zániku malých a stredne veľkých poľnohospodárskych podnikov, zvýšenému riziku opustenia poľnohospodárskych podnikov, nárastu nekalej súťaže, zvýšeniu cien potravín a rastu dovozu z tretích krajín, čo má priamy vplyv na potravinovú bezpečnosť;

    52.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť dostatočne účinných prípravkov na ochranu rastlín tým, že urýchli autorizáciu a zabráni oneskoreniam, aby umožnila vytvorenie primeraného súboru nástrojov proti škodcom a chorobám a aby zabezpečila vedecky podložený a harmonizovaný prístup k prípravkom na ochranu rastlín v celej EÚ;

    53.

    zdôrazňuje, že na ochranu plodín pred novými škodcami a chorobami budú naďalej nevyhnutné dostatočné účinné prípravky na ochranu rastlín, aby sa predišlo stratám v potravinárskej výrobe; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ďalšie obmedzenia dostupnosti prípravkov na ochranu rastlín by mohli oslabiť úsilie vynaložené na uplatňovanie holistického prístupu k integrovanej ochrane proti škodcom;

    54.

    odsudzuje dvojaký štandard EÚ, pokiaľ ide o pesticídy, ktorý umožňuje vyvážať z EÚ nebezpečné látky, pričom tie isté látky sú v EÚ zakázané; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila reciprocitu v medzinárodných obchodných dohodách, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a poľnohospodárske výrobky, a aby išla príkladom tým, že zabezpečí, aby sa nebezpečné pesticídy zakázané v EÚ nevyvážali do partnerských krajín, čím sa zabráni tomu, aby sa v potravinách na trhu EÚ tolerovali rezíduá zakázaných pesticídov, a posilní sa mechanizmus presadzovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji;

    Odborná príprava a výmena poznatkov

    55.

    vyzýva Komisiu, aby poukázala na význam aktívnej celoživotnej odbornej prípravy poľnohospodárov a podpory nových postupov zmierňovania zmeny klímy a poľnohospodárskych postupov s cieľom zvýšiť atraktívnosť odvetvia poľnohospodárstva a vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že výmena a prenos poznatkov medzi partnermi v otázkach, ako je obhospodarovanie pôdy, adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie, agroekologické postupy a spravodlivé a odolné hodnotové reťazce, by mohli byť kľúčovým faktorom pri podpore udržateľnejšej poľnohospodársko-potravinárskej výroby pri súčasnom zachovaní poľnohospodárskej produktivity;

    Potravinový dodávateľský reťazec

    56.

    zdôrazňuje, že Komisia musí prijať dodatočné opatrenia na vytvorenie odolnejšieho, transparentnejšieho a spravodlivejšieho potravinového reťazca, najmä posilnením postavenia prvovýrobcov v celom potravinovom dodávateľskom reťazci; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účinné presadzovanie smernice o nekalých obchodných praktikách a aby zaviedli opatrenia na boj proti špekuláciám s potravinami; domnieva sa, že organizácie výrobcov, ktoré môžu zahŕňať družstvá, môžu prispieť k posilneniu úlohy poľnohospodárov ako podnikateľov v potravinovom reťazci, pridaním hodnoty prostredníctvom inovačných opatrení a optimalizáciou výrobných nákladov pomocou koncentrácie služieb a spoločných nákupov;

    57.

    zdôrazňuje potrebu plného využívania školských programov s cieľom zabezpečiť, aby znevýhodnené deti mali prístup k potravinám; okrem toho zdôrazňuje, že programy verejného obstarávania prispievajú k zvyšovaniu verejnej podpory nákupu od drobných poľnohospodárov a miestnych výrobcov pri získavaní výživných potravín na distribúciu, čo môže zabrániť potravinovej neistote;

    Ženy vo vidieckych oblastiach

    58.

    zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť rodové rozdiely v agropotravinárskom odvetví investovaním do žien a podporou opatrení na prilákanie väčšieho počtu žien do tohto odvetvia; poukazuje na potrebu podporovať podnikanie, zamestnanosť a politické zastúpenie žien; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť začlenenie rodového hľadiska do riadenia potravinovej bezpečnosti a zaručiť účasť žien na rozhodovacích procesoch v tejto oblasti;

    59.

    zdôrazňuje, že udržateľnosť znamená rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom, environmentálnymi vplyvmi a sociálnou rovnosťou vrátane rodovej spravodlivosti; zdôrazňuje nepriaznivé rodové dôsledky rastúcej potravinovej neistoty, keďže ženy majú v čase nedostatku potravín tendenciu obmedziť svoju spotrebu a ženy a dievčatá tvoria 60 % podvyživených osôb; konštatuje, že 60 % žien žijúcich v subsaharskej Afrike pracuje v odvetví poľnohospodárstva a je veľmi zraniteľných voči účinkom meniacej sa klímy z hľadiska potravinovej bezpečnosti a zásobovania vodou;

    Stratégia v oblasti hnojív

    60.

    zdôrazňuje, že odvetvie hnojív má zásadný význam na zaručenie potravinovej bezpečnosti na celom svete; víta skutočnosť, že Komisia vo svojom oznámení o zabezpečení dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív (COM(2022)0590) stanovila stratégiu, ktorá má poľnohospodárom pomôcť zvládať mimoriadne vysoké náklady; domnieva sa však, že stratégia síce obsahuje určité platné strednodobé a dlhodobé politické odporúčania, nezahŕňa však opatrenia na zníženie závislosti od čoraz nákladnejších vonkajších vstupov, na stanovenie konkrétnych krokov a na prijatie primeraných okamžitých opatrení na podporu poľnohospodárov v súčasnej kríze, čo môže mať veľmi vážne dôsledky pre potravinovú bezpečnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nadchádzajúcej revízie viacročného finančného rámca (VFR);

    61.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala dlhodobú víziu na dosiahnutie strategickej autonómie pre hnojivá s cieľom stimulovať priemysel, aby sa preorientoval na udržateľnejšie výrobné metódy; zdôrazňuje, že poľnohospodárske postupy a alternatívne zdroje živín môžu zlepšiť kolobeh živín a znížiť závislosť od chemických hnojív, čím sa zníži závislosť od dovozu hnojív; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory výskumu a inovácií na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že na zabezpečenie dlhodobej potravinárskej výroby by sa mali v maximálnej miere využívať a rozvíjať zdroje, ktoré sú ľahko dostupné a vyrábané v EÚ, ako sú organické hnojivá;

    62.

    vyzýva Komisiu, aby zvýšila limitné hodnoty pre aplikáciu dusíkatých hnojív zo živočíšneho hnoja, napr. RENURE (zhodnotený dusík z hnoja), digestátu z biologického odpadu a akéhokoľvek iného účinného a overeného zdroja; vyzýva Komisiu, aby medzitým povolila dočasnú výnimku na zníženie nákladov na hnojivá a aby pracovala na dlhodobom rámci na podporu obehového hospodárstva v poľnohospodárskych podnikoch a zníženie závislosti od zdrojov tretích krajín; poukazuje na to, že tieto dlhodobé opatrenia by mali zahŕňať vypracovanie intervenčných stratégií poľnohospodárskych podnikov vrátane faktorov týkajúcich sa plánov hospodárenia so živinami, obnovy pôdy, presného poľnohospodárstva, ekologického poľnohospodárstva a využívania strukovín v systémoch striedania plodín, a mali by ich sprevádzať dostatočné a spravodlivé prechodné obdobia;

    63.

    uznáva, že odvetvie hnojív v EÚ musí mať prístup k surovinám potrebným na výrobu hnojív v rámci EÚ a zabezpečiť, aby vyhliadky na zber úrody v EÚ neboli ohrozené;

    64.

    víta zámer Komisie získavať kľúčové živiny, ako sú fosfáty a potaš, z iných zdrojov a vyzýva na urýchlenie tohto procesu, aby sa predišlo ich nedostatku v budúcnosti;

    Boj proti potravinovým stratám a plytvaniu potravinami

    65.

    opätovne pripomína, že približne jedna tretina všetkých potravín vyrobených na celom svete sa v určitom štádiu potravinového dodávateľského reťazca „z farmy na stôl“ vyplytvá alebo vyhodí; upozorňuje na skutočnosť, že potravinovým stratám a plytvaniu potravinami možno predísť, ak sa bude uplatňovať holistický prístup vrátane opatrení týkajúcich sa používania udržateľných a recyklovateľných obalov, a ak sa zabezpečí prevencia a manažment chorôb zvierat; domnieva sa, že potravinové straty a plytvanie potravinami možno minimalizovať aj prijatím opatrení na zníženie prítomnosti patogénov v potravinách, napríklad zabezpečením dostatočnej hygieny a využívaním zlepšených technológií v celom hodnotovom reťazci;

    66.

    zdôrazňuje pozitívne účinky, ktoré môže mať podpora miestnej výroby a spotreby sezónnych miestnych výrobkov z krátkych a skutočných potravinových dodávateľských reťazcov pri obmedzovaní plytvania potravinami; zdôrazňuje pozitívny vplyv vzdelávania spotrebiteľov v tejto oblasti; pripomína, že obmedzenie plytvania potravinami by významne prispelo k potravinovej bezpečnosti na celom svete; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala kampane na zvýšenie informovanosti výrobcov, spotrebiteľov a maloobchodníkov o význame predchádzania všetkým druhom potravinového odpadu a o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkoch takéhoto odpadu; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vykonávaní účinných programov na predchádzanie plytvaniu potravinami; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť aj meranie objemu potravinového odpadu a monitorovať potravinový odpad v celom dodávateľskom reťazci; vyzýva najmä supermarkety, aby urýchlene riešili problém plytvania potravinami, ktorému možno predchádzať, prostredníctvom alternatívnych možností, napríklad spoluprácou pri projektoch miestnych komunít, ako sú potravinové banky, s cieľom zmierniť miestnu potravinovú chudobu a neistotu;

    67.

    považuje za naliehavé, aby sa prijali potrebné opatrenia na zmenu vnímania „nedokonalých potravinových výrobkov“, t. j. takých, ktoré z hľadiska vzhľadu nespĺňajú trhové normy, aj keď to nemá vplyv na chuť alebo výživové hodnoty, a aby sa upravili právne predpisy o dátume minimálnej trvanlivosti/preferovanej spotreby na etiketách potravín;

    68.

    poukazuje na to, že podľa odhadov Svetovej organizácia pre zdravie zvierat sa približne 20 % celosvetovej výroby potravín vyplytvá v dôsledku chorôb hospodárskych zvierat, a že by sa preto zníženie výskytu týchto chorôb malo stať jednou z priorít, aby sa svet uživil;

    Biopalivá

    69.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala realistickú perspektívu výroby biopalív, v ktorej sa zohľadní stratégia EÚ v oblasti bielkovín, keďže zastavenie výroby biopalív by takisto viedlo k výpadku vedľajších produktov s vysokým obsahom bielkovín, čo by skôr výrazne zhoršilo potravinovú krízu než prispelo k jej zmierneniu; vyzýva EÚ, aby uprednostnila potravinársku výrobu pred výrobou biopalív z plodín;

    70.

    zdôrazňuje dôležitú úlohu poľnohospodárov pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ a potrebu odstrániť existujúce obmedzenia vlastnej spotreby s cieľom konkrétne prispieť k rozvoju najlepších postupov obehového hospodárstva a výroby čistej energie;

    Hospodárske zvieratá

    71.

    vyzýva Komisiu, členské štáty a hospodárske subjekty, aby sa strategicky zamysleli nad miestom udržateľného chovu hospodárskych zvierat na všetkých európskych územiach a aby zohľadnili najmä jeho úlohu v cykle dusíka a dodávky organických úprav plodín, najlepšie využitie všetkých typov poľnohospodárskej pôdy a podporu diverzifikovanej a vyváženej stravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili dostatočné verejné finančné prostriedky pre všetky odvetvia poľnohospodárstva s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom vrátane poklesu potravinárskej výroby v EÚ, ktorý by mohol ohroziť potravinovú bezpečnosť;

    72.

    pripomína význam vysokokvalitného systému dobrých životných podmienok zvierat, a to aj v oblasti prepravy a zabíjania; víta plánovanú revíziu právnych predpisov EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat vrátane aktualizácie súčasných právnych predpisov o dobrých životných podmienkach zvierat, ako aj potrebu vypracovania, vykonávania a presadzovania posilnených a nových právnych predpisov špecifických pre jednotlivé druhy, keďže súčasné právne predpisy sa celkovo nedostatočne účinne vykonávajú a presadzujú; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť najnovší pokrok vo vede v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a reagovať na požiadavky verejnosti, politiky a trhu týkajúce sa prísnejších noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a aktualizácie systémov ustajnenia hospodárskych zvierat a výrobných postupov;

    Prírodné zdroje

    73.

    zdôrazňuje prínos udržateľnejšieho a efektívnejšieho poľnohospodárstva, ktoré zachováva prírodné zdroje, ako sú pôda, voda a lesy, a využíva príležitosti, ktoré ponúka udržateľná bioenergia a udržateľné biohospodárstvo, k potravinovej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili environmentálnu, hospodársku a sociálnu udržateľnosť, vďaka ktorej sa dosiahne rovnováha a vytvoria sa synergie pri vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa poľnohospodárstva;

    74.

    vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný program na podporu členských štátov pri zlepšovaní vodného hospodárstva v poľnohospodárstve, zvyšovaní úspor vody a schopnosti zadržiavania vody, a to dobudovaním, modernizáciou a optimalizáciou existujúcich zavlažovacích zariadení a podporou novej infraštruktúry pri súčasnom dodržiavaní platných pravidiel v oblasti životného prostredia a zlepšením kapacity pôdy zadržiavať vodu, zvýšením odolnosti systému poľnohospodárskej výroby a zaručením zásobovania vodou; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj, skladovanie a využívanie upravených odpadových vôd v poľnohospodárstve; požaduje urýchlené vykonávanie politiky súdržnosti a osobitné opatrenia na rozvoj infraštruktúry s cieľom bojovať proti extrémnym suchám v Európe;

    75.

    zdôrazňuje, že konflikty, klimatická kríza, kríza v oblasti biodiverzity a pandémia boli zlomovými bodmi pre svetový hlad, ktorý predtým vykazoval klesajúci trend, no v súčasnosti postihuje približne 10 % svetovej populácie; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úsilí o obnovenie a zachovanie vývozu ukrajinského obilia na zmiernenie tlaku v oblasti globálneho Juhu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti tzv. potravinovej diplomacie, a to aj vzhľadom na to, že EÚ je v súčasnosti jedným z najväčších svetových výrobcov pšenice a že nedostatok potravín v krajinách globálneho Juhu môže spôsobiť, že tieto tretie krajiny budú zraniteľnejšie voči vplyvu autoritárskych režimov;

    76.

    zdôrazňuje, že inovačné digitálne technológie by nemali vytvárať nové závislosti, a zdôrazňuje, že by nemali posilňovať koncentráciu poľnohospodárskych podnikov, ale mali by byť dostupné a prístupné pre drobných poľnohospodárov;

    77.

    domnieva sa, že malé zariadenia na výrobu energie v poľnohospodárskych podnikoch majú obrovský potenciál na výrobu energie vo vidieckych oblastiach a na zvýšenie obehovosti v poľnohospodárskych podnikoch prostredníctvom premeny odpadu a zvyškových tokov poľnohospodárskych podnikov, okrem iného hnoja, na teplo a elektrinu; zdôrazňuje, že by sa mali odstrániť všetky prekážky s cieľom podnietiť poľnohospodárov, aby investovali do týchto obehových poľnohospodárskych technológií, ako sú malé zariadenia na výrobu bioplynu; vyzýva Komisiu, aby podporovala zavádzanie týchto inovačných zariadení; zdôrazňuje, že je potrebné využiť rezíduá tohto procesu, napríklad zhodnotený dusík z hnoja, ktoré by sa mali kategorizovať a používať ako chemické hnojivá;

    78.

    domnieva sa, že k potravinovej bezpečnosti by mohli prispieť aj projekty financované v rámci novej kapitoly plánu REPowerEU, a podporuje využívanie projektov, ktoré sú prospešné pre odvetvie energetiky aj poľnohospodárstva;

    79.

    zdôrazňuje, že je potrebné naďalej podporovať riadenie dodávok prostredníctvom podpory organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií;

    80.

    zdôrazňuje skutočnosť, že európski poľnohospodári dodržiavajú najprísnejšie výrobné požiadavky na svete, a zdôrazňuje, že politiky nesmú viesť k premiestňovaniu výroby alebo nerovnakým podmienkam;

    SPP a budúcnosť poľnohospodárov

    81.

    opätovne pripomína, že SPP musí pokračovať v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a zároveň zlepšovať reakciu na nové spoločenské požiadavky na udržateľné potraviny a zdravšiu výživu; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mali poľnohospodári predvídateľný zdroj príjmov a mohli sa živiť svojou činnosťou; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila rozpočet SPP vo VFR s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a zelené transformácie, a zároveň poskytnúť potrebnú finančnú páku na investície;

    82.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, a zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na podporu zachovania poľnohospodárskej činnosti a inovácií; zdôrazňuje prínos malých poľnohospodárskych podnikov k udržateľnej potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti EÚ, najmä v miestnych potravinových systémoch, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli malí výrobcovia náležite zapájaní do rozhodovacích procesov, ktoré sa ich týkajú;

    83.

    vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho oznámenia o budúcej SPP zvážila vytvorenie politiky, ktorá bude súdržným spôsobom integrovať potravinársku výrobu a bezpečnosť potravín a zároveň zabezpečí súdržnosť s obchodnou politikou, environmentálnou politikou a humanitárnou politikou a politikami medzinárodného rozvoja;

    84.

    víta a podporuje vyjadrenia komisára pre poľnohospodárstvo, ktorý uviedol, že rozpočet SPP, ktorý je v súčasnosti nižší ako 0,4 % HDP EÚ, nepostačuje na zaistenie potravinovej bezpečnosti, a preto by sa mal najneskôr do budúceho VFR výrazne zvýšiť; žiada, aby sa do rezervy na krízové situácie v poľnohospodárstve vyčlenili dodatočné prostriedky mimo súčasných fondov SPP a aby sa rezerva pre krízové situácie v prípade jej využitia nedopĺňala prostredníctvom rozpočtovej disciplíny, pretože by to znamenalo, že finančné prostriedky EÚ vyplatené poľnohospodárom na riešenie krízy by sa stiahli z iných zdrojov (priame platby);

    85.

    zdôrazňuje, že je dôležité určiť flexibilnejší spôsob uplatňovania požiadaviek SPP prostredníctvom zahrnutia zálohových platieb pre výrobcov a zvýšením výšky týchto platieb;

    86.

    zdôrazňuje, že európska pomoc sa musí čo najrýchlejšie dostať k najzraniteľnejším skupinám a prispôsobiť sa situácii viacrozmerných kríz, a zdôrazňuje význam posilneného humanitárneho prístupu; zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2022 Komisia vyčlenila na humanitárnu potravinovú pomoc viac ako 900 miliónov EUR, čo bolo o 60 % viac ako v roku 2021 a takmer o 80 % viac ako v roku 2020;

    87.

    vyzýva EÚ, aby zabezpečila kontinuitu medzi humanitárnou pomocou, rozvojovou spoluprácou a mierovými opatreniami s cieľom riešiť hlboko zakorenené príčiny potravinovej neistoty a zaoberať sa nedostatkami potravinových systémov v rozvojových krajinách v súlade s prístupom na základe spojitosti;

    Odolné a rozmanité ekosystémy ako hnacia sila potravinovej bezpečnosti

    88.

    konštatuje, že vplyv zmeny klímy na poľnohospodársku výrobu je čoraz zjavnejší, pričom plodiny a výnosy negatívne ovplyvňujú čoraz častejšie suchá, záplavy a iné extrémne poveternostné podmienky;

    89.

    pripomína, že degradácia biodiverzity, najmä medonosných druhov, prispieva k zhoršeniu poľnohospodárskych výnosov, a tým oslabuje našu potravinovú bezpečnosť; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo závisí od zdravých ekosystémov, najmä od funkčných pôdnych ekosystémov, a od dostatočného počtu opeľovačov a predátorov škodcov; zdôrazňuje, že zvyšovanie odolnosti európskeho poľnohospodárstva proti zmene klímy umožní tomuto odvetviu zostať konkurencieschopným na svetovom trhu a zabezpečiť zamestnanosť a hospodársky rast;

    90.

    víta komplexnú analýzu hnacích síl potravinovej bezpečnosti, ktorú vypracovala Komisia; zdôrazňuje svoje závery, v ktorých poukazuje na naliehavosť prechodu na udržateľný potravinový systém, ktorý by dokázal zaistiť potravinovú bezpečnosť v krátkodobom aj dlhodobom horizonte;

    Medzinárodný rozmer potravinovej bezpečnosti

    91.

    zdôrazňuje naliehavú potrebu zosúladiť obchodnú politiku EÚ s európskymi normami pre udržateľné potraviny, aby sa nenarušila konkurencieschopnosť EÚ; konštatuje, že EÚ zohráva kľúčovú úlohu v celosvetovom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a že je nevyhnutné, aby obchodná politika EÚ bola zároveň v súlade s európskymi cieľmi udržateľného rozvoja;

    92.

    žiada, aby sa potravinám a poľnohospodárskym výrobkom venovala v dvojstranných a mnohostranných obchodných rokovaniach a dohodách osobitná kapitola a aby sa v týchto rokovaniach nepovažovali len za vyjednávacie nástroje; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý má nárast počtu dohôd o voľnom obchode bez prísnych ustanovení o udržateľnosti na európske odvetvie poľnohospodárstva, ktoré často čelí nekalej súťaži zo strany výrobcov z tretích krajín podliehajúcich oveľa menej prísnym právnym predpisom; okrem toho požaduje väčšiu reciprocitu medzi európskymi výrobcami a výrobcami z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobné normy;

    93.

    zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť je komplexná a mnohostranná téma a vyžaduje si súdržný a integrovaný prístup, ktorý zohľadňuje súčasné výzvy z rôznych hľadísk: hospodárskeho, obchodného, environmentálneho, regionálneho a z hľadiska medzinárodného rozvoja;

    94.

    zdôrazňuje zodpovednosť EÚ nielen za zabezpečenie vlastných dodávok potravín, ale aj za prispievanie k boju proti hladu v iných znevýhodnených častiach sveta; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať partnerské krajiny pri stanovovaní vysokých environmentálnych cieľov a v prípade potreby im pri tejto transformácii pomáhať a usmerňovať ich; zdôrazňuje, že by sa mala venovať náležitá pozornosť partnerom z rozvojových krajín a krajín v nestabilnej situácii v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktorí by mohli vyžadovať osobitné a diferencované zaobchádzanie;

    95.

    domnieva sa, že v strednodobom až dlhodobom horizonte by sa EÚ ako významný globálny aktér v agropotravinárskom odvetví mala zasadzovať za prísnejšie celosvetové kritériá udržateľnosti a spolupracovať s medzinárodnými partnermi na spoločnom vypracúvaní referenčných kritérií a medzinárodných noriem pre odolné a udržateľné potravinové systémy v súlade s pravidlami WTO;

    96.

    zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zvýšiť humanitárne a rozvojové financovanie, ako aj ďalšie opatrenia na boj proti hladu a podvýžive v Európe a mimo nej, aby sa náležite riešila celosvetová kríza v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktorú zhoršila vojna na Ukrajine;

    97.

    zdôrazňuje, že Komisia by mala so svojimi partnerskými krajinami vypracovať skutočnú integrovanú stratégiu s cieľom podporiť rozvoj, posilnenie a rozšírenie miestnych kapacít na potravinársku výrobu, znížiť zraniteľnosť spôsobenú medzinárodnými závislosťami, najmä v oblasti hnojív a obilnín, a zároveň posilniť miestne a regionálne trhy prostredníctvom programov infraštruktúry, napríklad v oblasti trhovej infraštruktúry, chladiacich systémov a dopravných ciest, ako aj online trhy poľnohospodárov, aby sa zvýšila najmä odolnosť drobných poľnohospodárov, najmä prostredníctvom iniciatívy Global Gateway;

    98.

    vyjadruje poľutovanie nad finančnými špekuláciami s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré zvyšujú volatilitu cien a veľkoobchodné ceny; so znepokojením konštatuje, že finančné špekulácie s potravinovými komoditami postihujú najmä rozvojové krajiny a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, najmä v súvislosti s vojnou; vyzýva Komisiu a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, aby zhodnotili úlohu a rozsah špekulácií pri určovaní cien komodít;

    99.

    zdôrazňuje zásadný význam transparentných štatistík o zásobách obilnín od verejných aj súkromných zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, členské štáty a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby zintenzívnili svoje úsilie o posilnenie pravidiel transparentnosti týkajúcich sa celosvetových poľnohospodárskych cien a zásob, najmä posilnením a rozšírením informačného systému pre poľnohospodárske trhy;

    100.

    poukazuje na to, že rozvojové krajiny sú najzraniteľnejšie voči rastúcim celosvetovým cenám potravín a poľnohospodárskych produktov, čo ohrozuje cenovú dostupnosť potravín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na návrhu organizácie FAO, ktorého cieľom je vytvoriť nástroj financovania dovozu potravín, aby sa pomohlo krajinám s nízkymi príjmami, ktoré sú najviac závislé od dovozu potravín, vstúpiť na svetové trhy s potravinami; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať obchodné pravidlá vrátane pravidiel v oblasti pôsobnosti WTO, s cieľom pomôcť krajinám s nízkymi príjmami pri budovaní silnejších miestnych potravinových systémov;

    101.

    zdôrazňuje, že je potrebné viac sa zamerať na opatrenia v oblasti poľnohospodárstva na ochranu práva rozvojových krajín na potravinovú bezpečnosť ako jednu z priorít a na posilnenie ich schopnosti uspokojovať výživové potreby vlastného obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby zaujala systematickejší prístup k vymedzovaniu a posudzovaniu vplyvu politík EÚ na ciele súdržnosti politík;

    102.

    víta záväzok EÚ a jej členských štátov vyčleniť takmer 8 miliárd EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc v prospech celosvetovej potravinovej bezpečnosti v období 2021 – 2024 vrátane ďalších 600 miliónov EUR na pomoc krajinám Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) pri riešení dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu; vyzýva Komisiu, aby do roku 2024 každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o cieľoch, opatreniach a výsledkoch tohto záväzku;

    103.

    vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili rozvojovú spoluprácu, humanitárnu pomoc a potravinovú pomoc, rozšírili základné výživové služby a prijali ďalšie krátkodobé a dlhodobé dostatočné opatrenia v najzraniteľnejších krajinách a regiónoch, najmä v 19 tzv. hladových oblastiach, ktoré identifikovali FAO a WFP a ktoré naďalej trpia nedostatkom humanitárnych finančných prostriedkov na boj proti hladu a podvýžive;

    104.

    vyzýva Komisiu, členské štáty a Európske rozvojové finančné inštitúcie, aby vytvorili synergie medzi nástrojom NDICI – Globálna Európa a novou stratégiou Global Gateway pri využití prístupu Tímu Európa s cieľom koordinovať investície do potravinovej bezpečnosti v partnerských krajinách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v procese strednodobého preskúmania nástroja NDICI – Globálna Európa dôkladne preskúmala sumy a projekty spojené s potravinovou bezpečnosťou v partnerských krajinách a aby v plnej miere posúdila účinnosť podporovaných opatrení;

    105.

    víta začatie niekoľkých multilaterálnych iniciatív v oblasti potravinovej bezpečnosti; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby zohrávali vedúcu úlohu pri koordinácii rôznych iniciatív s cieľom zabezpečiť účinný medzinárodný záväzok v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili vytvorenie medzinárodného mechanizmu pripravenosti a reakcie na potravinovú krízu pod záštitou FAO a WFP s cieľom identifikovať riziká a zraniteľné miesta, najmä v kritickej potravinovej infraštruktúre a dodávateľských reťazcoch, a zlepšiť koordináciu reakcií počas kríz; okrem toho podporuje rozvoj strategických potravinových rezerv vzhľadom na úlohu, ktorú môžu zohrávať zásoby pri zmierňovaní dôsledkov potravinových kríz; vyzýva na posilnenie úlohy Globálnej siete proti potravinovým krízam;

    106.

    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že značná časť z 30 % finančných prostriedkov z nástroja NDICI – Globálna Európa určených na boj proti zmene klímy sa vyčlení na projekty, ktoré zlepšujú odolnosť poľnohospodárstva proti zmene klímy a jeho adaptáciu na ňu, a to aj prostredníctvom stabilizácie svahov, rekultivácie pôdy, opätovného zalesňovania, zavlažovania, manažmentu povodia a podpory vzdelávania v tejto oblasti; trvá na tom, že tieto investície by mali byť v súlade s Agendou 2030, Parížskou dohodou o zmene klímy a Dohovorom o biologickej diverzite a zohľadňovať usmernenia organizácie FAO a výboru CFS pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovných zdrojov a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti a zásady organizácie FAO a výboru CFS týkajúce sa zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov;

    107.

    konštatuje, že podľa organizácie FAO ženy tvoria 43 % celosvetovej pracovnej sily v poľnohospodárstve a zohrávajú dôležitú úlohu vo vidieckych oblastiach, napriek tomu však čelia značnej diskriminácii, pokiaľ ide o vlastníctvo pôdy a hospodárskych zvierat, rovnaké odmeňovanie, účasť v rozhodovacích subjektoch a prístup k úverom a finančným službám; zdôrazňuje, že potravinovou neistotou sú najviac ohrozené deti a ženy;

    108.

    zdôrazňuje, že globálne rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o potravinovú neistotu, sa v uplynulých rokoch prehĺbili, najmä v dôsledku prevládajúcej rodovej nerovnosti a diskriminácie v dotknutých krajinách; vyzýva preto na prijatie opatrení na podporu rodovej rovnosti v poľnohospodárstve, a poukazuje na to, že zaistenie potravinovej bezpečnosti je jedným zo spôsobov znižovania nerovností medzi ženami a mužmi; vyzýva Komisiu a miestne a regionálne samosprávy v partnerských krajinách, aby zabezpečili, že ženy vrátane ženských organizácií budú zapojené do vypracúvania programov a realizácie projektov, ako aj do rozhodovacích procesov zameraných na boj proti potravinovej neistote;

    109.

    zdôrazňuje, že vytváranie životaschopných pracovných miest v poľnohospodárstve má zásadný význam na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti tohto odvetvia na celom svete; pripomína, že investície do odvetvia drobných poľnohospodárov prinášajú najlepšie výnosy, pokiaľ ide o znižovanie chudoby, rast a zvyšovanie príjmov drobných poľnohospodárov, najmä v prípade žien;

    110.

    vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku, ktorá bude súdržným spôsobom integrovať potravinársku výrobu a bezpečnosť potravín a zároveň zabezpečí súdržnosť s obchodnou politikou, environmentálnou politikou a humanitárnou politikou a politikou medzinárodného rozvoja;

    o

    o o

    111.

    poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

    (1)   Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.

    (2)   Ú. v. EÚ C 361, 20.9.2022, s. 2.

    (3)   Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 149.

    (4)   Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164.

    (5)   Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 35.


    ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/483/oj

    ISSN 1977-1037 (electronic edition)


    Top