Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52023IP0203

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. mája 2023 o pláne smerovania k sociálnej Európe – dva roky po sociálnom samite v Porte (2023/2586(RSP))

    Ú. v. EÚ C, C/2023/1072, 15.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1072/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1072/oj

    European flag

    Úradný vestník
    Európskej únie

    SK

    Séria C


    C/2023/1072

    15.12.2023

    P9_TA(2023)0203

    Plán pre sociálnu Európu: dva roky po samite v Porte

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. mája 2023 o pláne smerovania k sociálnej Európe – dva roky po sociálnom samite v Porte (2023/2586(RSP))

    (C/2023/1072)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) slávnostne vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017,

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),

    so zreteľom na Portské vyhlásenie Európskej rady z 8. mája 2021,

    so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. septembra 2022 o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (COM(2022)0440),

    so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti (1),

    so zreteľom na odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (2),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (3),

    so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

    A.

    keďže udržateľný rozvoj je základným cieľom EÚ; keďže medzi tri vzájomne prepojené piliere udržateľného rozvoja patrí hospodársky, sociálny a environmentálny pilier; keďže udržateľný rozvoj je okrem iného založený na plnej zamestnanosti, sociálnom pokroku a spravodlivosti; keďže kľúčovým základným cieľom EÚ, stanoveným v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), je dosiahnuť vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo smerujúce k úplnej zamestnanosti a sociálnemu pokroku; keďže v súčasnosti sa kladie dôraz na hospodársku a environmentálnu udržateľnosť;

    B.

    keďže Európsky pilier sociálnych práv bol vyhlásený v roku 2017 v Göteborgu, keď sa stanovilo 20 zásad a súbor sociálnych pravidiel smerom k silnej sociálnej Európe, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a ponúka množstvo príležitostí v 21. storočí; keďže na sociálnom samite v Porte v máji 2021 Rada prijala tri hlavné ciele na rok 2030 týkajúce sa zamestnanosti, odbornej prípravy a chudoby; keďže do roku 2030 by malo byť zamestnaných aspoň 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov; keďže kvalita pracovných miest a pracovné podmienky zostávajú mimo rozsahu tohto cieľa; keďže každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 % všetkých dospelých; keďže počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by mal do roku 2030 klesnúť aspoň o 15 miliónov – z čoho 5 miliónov by mali tvoriť deti; keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa riziko zostupnej mobility domácností s nižšími strednými príjmami za posledné dve desaťročia zvýšilo a očakáva sa, že tento trend sa bude naďalej posilňovať (4); keďže tri hlavné ciele neznamenajú úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;

    C.

    keďže hlavné ciele stanovené Komisiou členské štáty realizovali v uplynulom roku; keďže dodatočné krízy, ktoré vznikli od stanovenia týchto cieľoch, vytvorili dodatočný tlak na dosiahnutie týchto cieľov; keďže päť členských štátov dosiahlo svoje národné ciele v oblasti zamestnanosti a polovica členských štátov prekročila cieľ 78 % zamestnanosti; keďže však z prognóz vyplýva, že nie všetky členské štáty dosiahnu stanovený cieľ v oblasti zamestnanosti do roku 2030 (5);

    D.

    keďže sociálne hospodárstvo je kľúčovou hnacou silou vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a môže aktívne prispieť k dosiahnutiu hlavných cieľov do roku 2030;

    E.

    keďže inflácia na úrovni EÚ zvýšila životné náklady priemernej domácnosti o približne 10 %, výskyt materiálnej a sociálnej deprivácie približne o 2 % a mieru energetickej chudoby a absolútnej peňažnej chudoby približne o 5 %; keďže vo vybraných členských štátoch a medzi zraniteľnými skupinami sa očakáva, že zodpovedajúce účinky na životné podmienky budú ešte niekoľkokrát horšie; keďže je pravdepodobné, že tým sa prehĺbia existujúce rozdiely v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia v celej EÚ (6); keďže Európa potrebuje novú víziu, aby sa do roku 2050 stala inovatívnou priemyselnou lokalitou, najmä v súvislosti so zákonom USA o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act) a ďalšími podobnými investičnými plánmi iných krajín mimo EÚ;

    F.

    keďže podľa nadácie Eurofound nebol v žiadnom členskom štáte v roku 2021 dosiahnutý cieľ 60 % týkajúci sa kurzov odbornej prípravy (platených zamestnávateľom); keďže z údajov takisto vyplýva, že kurzy odbornej prípravy boli najmenej ponúkané tým, ktorí ich najviac potrebujú (mladí ľudia, ľudia s nižšou úrovňou dosiahnutého stupňa vzdelania a ľudia na nízkokvalifikovaných pracovných pozíciách);

    G.

    keďže Komisia v septembri 2022 predložila európsku stratégiu v oblasti starostlivosti a Rada v decembri 2022 prijala odporúčanie Rady o dlhodobej starostlivosti k vykonávaniu zásady 18 Európskeho piliera sociálnych práv; keďže pandémia ochorenia COVID-19 odhalila a zvýraznila neudržateľné pracovné podmienky profesionálnych opatrovateľov, vysokú záťaž neformálnych opatrovateľov pri absencii služieb formálnej starostlivosti a vysokú mieru vystavenia osôb, ktoré potrebujú starostlivosť, infekciám, závažným ochoreniam a riziku úmrtia; keďže sa ukázalo, že komunitná a domáca starostlivosť znižujú vystavenie osôb, ktoré potrebujú starostlivosť, infekciám; keďže Výbor pre sociálnu ochranu vo svojej správe o dlhodobej starostlivosti za rok 2021 odhalil, že potreby dlhodobej starostlivosti zvyšujú riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže vzhľadom na demografický vývoj by sa mala zlepšiť dostupnosť dlhodobej starostlivosti a tá by mala zabezpečovať nezávislosť a kvalitu starostlivosti, zabezpečovať udržateľné pracovné podmienky a podporovať neformálnych opatrovateľov;

    1.

    opätovne zdôrazňuje význam prijatia záverov zo sociálneho samitu v Porte v roku 2021, v ktorých sa zdôrazňuje, že stále žijeme v nevídaných časoch; konštatuje, že ochorenie COVID-19 a neutíchajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine na našom prahu viedli ku kríze životných nákladov a k energetickej kríze, ktoré najviac postihujú najzraniteľnejšie skupiny v našej spoločnosti, čo vedie k prehlbovaniu nerovností; opätovne zdôrazňuje význam Európskeho piliera sociálnych práv ako hlavného kompasu k sociálnejšej Európe a v tejto súvislosti víta akčný plán na jeho realizáciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali sociálne inovácie ako kľúčovú hnaciu silu pri riešení socioekonomických výziev, a naliehavo ich žiada, aby zohľadnili odporúčanie Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (7); zdôrazňuje však, že výsledné hlavné ciele na rok 2030 stanovené Komisiou a schválené Radou v oblasti zamestnanosti, zručností a chudoby nepostačujú na zabezpečenie jeho úplného zavedenia; zdôrazňuje, že Európsky pilier sociálnych práv je silným nástrojom na zabezpečenie toho, aby európsky projekt mohol fungovať ako pevný štít, ktorý chráni zdravie, bezpečnosť a životné podmienky svojich obyvateľov; zdôrazňuje, že sociálny dialóg, demokracia na pracovisku a právo na kolektívne vyjednávanie sú kľúčom k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv a dosiahnutie vzostupnej konvergencie životných a pracovných podmienok v Európe;

    2.

    vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali opatrenia na zmiernenie vplyvu týchto kríz na ľudí a na trhy práce členských štátov s cieľom udržať vysokú mieru zamestnanosti a vysoké sociálne príspevky prostredníctvom vytvárania kvalitných pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili fungovanie trhov práce a podporovali integráciu žien, mladých ľudí a zraniteľných skupín do trhu práce; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby pracovali na tom, aby do roku 2030 dosiahli minimálne 80 % pokrytie kolektívnym vyjednávaním s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky v EÚ, čo prispeje k dobrým podmienkam v práci a vzostupnej sociálnej konvergencii a zníži chudobu pracujúcich, sociálne vylúčenie a rozdiely v odmeňovaní; konštatuje, že chudobu pracujúcich treba riešiť zabezpečením dôstojných miezd; zdôrazňuje potrebu výrazne zvýšiť využívanie programov zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie s cieľom posilniť postavenie pracovníkov a konkurencieschopnosť;

    3.

    víta prijatie smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ (8) a smernice o transparentnosti odmeňovania (9); žiada Radu, aby sa dohodla na všeobecnom prístupe týkajúcom sa smernice o práci pre platformy (10) s cieľom zlepšiť ochranu a pracovné podmienky pracovníkov v platformovom hospodárstve a vytvoriť spravodlivú hospodársku súťaž; víta záväzok Komisie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na dosiahnutie cieľa nulového počtu úmrtí na pracovisku; víta záväzok Komisie predložiť legislatívny návrh po prijatí uznesenia Európskeho parlamentu z 2. februára 2023 (11); víta začatie dvojfázovej konzultácie so sociálnymi partnermi EÚ;

    4.

    konštatuje, že aj s nástrojom dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) ako súčasť európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti trvajú hospodárske dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 dlhšie, než sa očakávalo; zdôrazňuje však, že vďaka tomuto nástroju boli zachránené tisícky pracovných miest a že otras na pracovnom trhu bol menej vážny, než sa očakávalo; v tejto súvislosti konštatuje, že tento nástroj by sa mal používať naďalej, kým trvá súčasná výnimočná situácia, mal by byť naďalej založený na úveroch a rýchlo aktivovaný v prípade nových vonkajších finančných alebo hospodárskych otrasov;

    5.

    je veľmi znepokojený celkovou eróziou skupín so strednými príjmami v EÚ, ktoré sú oporou našich hospodárstiev, kľúčovými prispievateľmi do našich národných systémov sociálnej ochrany a sú nevyhnutné pre stabilitu našich demokracií, a teda hospodárskou polarizáciou, najmä rastúcou veľkosťou skupín s nízkymi príjmami v dôsledku hospodárskeho poklesu, nepriaznivého vývoja na trhu práce a daňových reforiem prijatých v posledných rokoch; v tejto súvislosti žiada, aby EÚ vypracovala akčný plán na zväčšenie veľkosti skupín so strednými príjmami a ich konsolidáciu;

    6.

    víta oznámenie Komisie s názvom „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“ s cieľom racionalizovať a zjednodušiť požiadavky na podávanie správ o 25 % pre každú z ekologických, digitálnych a hospodárskych tematických oblastí a predloženie návrhu Komisie na dosiahnutie tohto cieľa do jesene 2023; vyzýva Komisiu, aby urýchlene preukázala tento záväzok, čím sa zlepší konkurencieschopnosť všetkých podnikov v EÚ vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a zlepšia sa základné podmienky sociálnej spravodlivosti a prosperity; pripomína, že MSP sú základom našej sociálnej súdržnosti;

    7.

    zdôrazňuje význam znižovania nerovností v príjmoch a boja proti chudobe, keďže v roku 2021 bolo 21,7 % obyvateľov EÚ (95,4 milióna ľudí) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, a v tejto súvislosti vyzýva na prijatie záväzku dosiahnuť cieľ EÚ v oblasti chudoby; pripomína zásadu 14 Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorej sa uvádza, že každý, kto nemá dostatok prostriedkov, má právo na primerané dávky minimálneho príjmu zabezpečujúce dôstojný život vo všetkých etapách života; opätovne zdôrazňuje body uvedené vo svojom uznesení z 15. marca 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie;

    8.

    zdôrazňuje, že v súlade so zásadou 15 Európskeho piliera sociálnych práv má každý v starobe právo na prostriedky, ktoré mu umožnia dôstojný život, a že pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby v dôchodkovom veku majú právo na dôchodok zodpovedajúci ich príspevkom a zabezpečujúci primeraný príjem; zároveň sa domnieva, že členské štáty by mali zaistiť dlhodobú bezpečnosť príjmu, aby boli minimálne dôchodky dostatočne vysoké na to, aby sa predišlo chudobe v starobe, a aby mali ženy a muži rovnaké príležitosti na nadobudnutie nárokov na dôchodok a na odstránenie rozdielov v dôchodkoch medzi mužmi a ženami; vyzýva členské štáty, aby podporovali cielené stimuly na uľahčenie postupného odchodu do dôchodku, okrem iného podporou pružného pracovného času a vhodnými úpravami pracovísk; opakuje výzvu sociálneho záväzku z Porta adresovanú Komisii a členským štátom, aby prijali opatrenia na posilnenie vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť dôstojný život pre všetkých a zároveň zachovať udržateľnosť týchto systémov; zdôrazňuje, že Komisia by mohla prispieť k vytvoreniu dohovoru OSN o právach starších osôb;

    9.

    vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala kroky nadväzujúce na pripravovanú iniciatívnu legislatívnu správu Európskeho parlamentu o kvalitných stážach v EÚ; víta vyhlásenie Európskeho roka zručností a zdôrazňuje, že k odbornej príprave a rekvalifikácii by mali mať prístup predovšetkým ľudia pracujúci v priemysle a v odvetviach, ktoré sa musia zmeniť od základov, aby v nich mohla nastať zelená a digitálna transformácia, pričom sa nesmie na nikoho zabudnúť; zdôrazňuje úlohu sociálnych partnerov pri vypracúvaní stratégií zvyšovania úrovne zručností pre zelené hospodárstvo na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto odborná príprava uskutočňovala bez znižovania miezd a bola považovaná za pracovný čas, ako aj poskytnúť podrobné informácie o zručnostiach potrebných pre dvojakú transformáciu; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o európskom preukaze sociálneho zabezpečenia s cieľom poskytnúť národným orgánom, ako sú inšpektoráty práce a inšpektoráty sociálneho zabezpečenia, a sociálnym partnerom zapojeným do inšpekcií práce a sociálneho zabezpečenia nástroj fungujúci v reálnom čase na účinné presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ;

    10.

    víta záväzok Komisie predložiť do konca roka 2023 návrh o vytvorení preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý by bol uznávaný vo všetkých členských štátoch; víta prebiehajúce rokovania sociálnych partnerov o telepráci a tzv. práve odpojiť sa s cieľom predložiť právne záväznú dohodu vykonávanú na základe smernice; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o urýchlené vykonanie európskej stratégie v oblasti starostlivosti na podporu opatrovateľov; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Rady o cenovo dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti; víta iniciatívu Komisie zaviesť komplexný prístup k duševnému zdraviu a opakuje svoju výzvu na prijatie smernice o psychologických rizikách a dobrých podmienkach v práci;

    11.

    konštatuje, že hoci Komisia predložila mnoho legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, EÚ zatiaľ nedosiahla úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv; zdôrazňuje, že je potrebné akčný plán pravidelne preskúmavať; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty vykonali ďalšie legislatívne kroky s cieľom zabezpečiť úplné vykonanie Európskeho piliera sociálnych práv, pričom osobitný dôraz treba klásť na vykonávanie zásad 11 (starostlivosť o deti), 12 (sociálna ochrana), 19 (bývanie) a 20 (základné služby); zdôrazňuje, že budúci akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv by mal byť podporený integrovanou stratégiou EÚ v oblasti boja proti chudobe, ktorá bude riešiť viacrozmerný charakter sociálneho vylúčenia;

    12.

    vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení na zabezpečenie dodržiavania práva na vzdelanie a odbornú prípravu pre všetkých, a to zaručením kvalitnej odbornej prípravy a plateného študijného voľna pre všetkých pracovníkov;

    13.

    opakuje svoju výzvu, aby Rada prijala horizontálnu smernicu o nediskriminácii (12), ktorá čaká na schválenie od roku 2008, s cieľom zabezpečiť, aby sa v plnej miere vykonávala zásada 3 Európskeho piliera sociálnych práv (rovnaké príležitosti) a prísľuby zakladajúcich zmlúv EÚ týkajúce sa rovnakého zaobchádzania;

    14.

    pripomína, že zásada 11 týkajúca sa starostlivosti o deti a podpory detí si vyžaduje prijatie ďalších opatrení na prelomenie generačného cyklu chudoby a zvýšenie sociálnej mobility; verí, že všetky deti by mali mať prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám v oblasti vzdelávania a starostlivosti, najmä ku vzdelávaniu v ranom detstve; pripomína Komisii a členským štátom opakovanú výzvu Európskeho parlamentu, aby sa pridelilo viac finančných prostriedkov na Európsku záruku pre deti a vyčlenil sa na ňu rozpočet vo výške najmenej 20 miliárd EUR; vyzýva členské štáty, aby predložili svoje národné akčné plány a zabezpečili ich účinné vykonávanie, a aby reagovali na kľúčové zásady odporúčania Rady (EÚ) 2021/1004, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (13); zdôrazňuje, že členské štáty by mali pokračovať v plnohodnotnom zavádzaní posilnenej záruky pre mladých ľudí;

    15.

    domnieva sa, že obdobia poskytovania starostlivosti, keď opatrovateľ prejde na čiastočný pracovný úväzok alebo sa vzdá plateného zamestnania, by sa mali započítavať, pokiaľ ide o príspevky na dôchodok (14);

    16.

    varuje, že v záujme správneho vykonávania zásady 12 je potrebné, aby sa v primeranej sociálnej ochrane zohľadňovali aktuálne trendy ako zmena klímy, digitalizácia hospodárstva a starnutie obyvateľstva, a je potrebné rozšíriť ju tak, aby zahŕňala riziká spojené s nerovnomerným vplyvom zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na rôzne príjmové skupiny a pracovníkov v rôznych odvetviach, ako aj sociálne dôsledky premeny našich spoločností na klimaticky neutrálne spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli európsky akčný plán sociálnej ochrany, v ktorom sa zohľadnia riziká sociálneho vylúčenia vyplývajúce zo zmeny klímy a zo zhoršovania životného prostredia; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na Sociálno-klimatický fond a položili základy pre rozvoj ekologických systémov sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni s podporou EÚ;

    17.

    víta spustenie platformy EÚ na boj proti bezdomovectvu a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť podporu EÚ, aby sa splnili jej ambície a ciele podľa Lisabonskej deklarácie; zdôrazňuje, že podľa zásady 19 by sa osobám v núdzi mal poskytovať prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu alebo pomoc s bývaním; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambiciózny akčný plán, v súlade so zásadou subsidiarity, na dosiahnutie dostupného, ekologického a cenovo dostupného sociálneho bývania s cieľom uspokojiť potreby všetkých občanov EÚ v oblasti bývania a odstrániť bezdomovectvo do roku 2030; zdôrazňuje, že v súčasnom kontexte je potrebné skoncovať s energetickou chudobou a že je dôležité zakázať odpojenie zraniteľných domácností a energeticky chudobných spotrebiteľov v kritických obdobiach; opakuje svoju výzvu na prijatie zásady „bývanie ako prvé“ na podporu prístupu k bývaniu a konštatuje, že takéto bývanie by malo byť založené na zásadách univerzálneho dizajnu, aby sa zabezpečila jeho dostupnosť;

    18.

    vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným prístupom ku kvalitným základným službám vrátane vody, sanitácie, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnej komunikácie pre ľudí v núdzi (zásada 20), keďže tieto služby sa dostali pod ďalší tlak; zdôrazňuje, že menej rozvinuté regióny a vidiecke a riedko osídlené oblasti boli neúmerne zasiahnuté, čo ešte viac prehlbuje rastúce hospodárske, sociálne a územné rozdiely medzi regiónmi EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby určila, ktoré prísnejšie sociálne ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 360/2012 týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (15) sú potrebné, a aby na základe tohto posúdenia predložila revíziu s cieľom zlepšiť prístup k vode, sanitácii, energii, doprave, finančným službám a digitálnej komunikácii, ako aj k bývaniu;

    19.

    opakuje svoju výzvu, aby vzhľadom na rámec Priemyselného plánu Zelenej dohody bolo financovanie z prostriedkov EÚ vrátane štátnej pomoci podmienené plnením cieľov verejnej politiky, najmä sociálnych požiadaviek, s cieľom ponúkať kvalitné pracovné miesta, podporovať kolektívne vyjednávanie, dodržiavať pracovné práva a normy EÚ a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie sociálnej doložky v existujúcej smernici o verejnom obstarávaní (16) a zvážili revíziu tejto smernice na základe posúdenia vplyvu, aby sa ešte viac posilnili sociálne doložky vo verejných zákazkách a od hospodárskych subjektov a subdodávateľov sa požadovalo úplné rešpektovanie práva pracovníkov vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a tým sa zohľadnila nedávno prijatá smernica o primeraných minimálnych mzdách v EÚ;

    20.

    zdôrazňuje, že treba posilniť sociálny rozmer európskeho semestra a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, najmä vzhľadom na preskúmanie správy hospodárskych záležitostí; vyzýva Komisiu, aby zvážila navrhnutie nástroja pre rámec sociálnej konvergencie s cieľom zabrániť rizikám sociálnej konvergencie, odhaliť možné problémy pri riadnom vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a stanoviť sociálne ciele; domnieva sa, že riziká sociálnej divergencie by sa mali zahrnúť do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zohľadniť pri vymedzení spôsobov fiškálnych úprav;

    21.

    domnieva sa, že na to, aby sa spravodlivá a sociálna Európa stala realitou a aby sa zabezpečila najvyššia úroveň sociálnej ochrany v rámci zelenej a digitálnej transformácie, treba zabezpečiť udržateľnú, spravodlivú a inkluzívnu Európu, v ktorej sú sociálne práva plne chránené a zaručené aspoň na rovnakej úrovni ako hospodárske a environmentálne normy; zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na posilnenie úlohy Európskeho piliera sociálnych práv, aby boli sociálne aspekty postavené na rovnakú úroveň ako hospodárske a environmentálne aspekty, a zabezpečiť, aby sociálne práva v Európe boli ústredným prvkom budúcich politík EÚ a aby sa sociálna konvergencia stala jednou z najvyšších politických priorít EÚ; konštatuje, že preto bude na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv potrebné vynaložiť sociálne investície v rámci nadchádzajúcich iniciatív financovania a revízie viacročného finančného rámca;

    22.

    opätovne vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o dočasnej agentúrnej práci (17) s cieľom vytvoriť právny rámec na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok a rovnakého zaobchádzania so sezónnymi pracovníkmi v rámci EÚ a mobilnými pracovníkmi, ktorí majú uzavretú zmluvu na určitú dobu s agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmkoľvek iným typom sprostredkovateľa na trhu práce vrátane náborových agentúr, ako prisľúbila Komisia v Portskom vyhlásení;

    23.

    vyzýva Komisiu, aby predložila právny rámec na predvídanie a riadenie zmien súvisiacich so zelenou a digitálnou transformáciou vo svete práce, ktorý by sa zameriaval v prvom rade na význam ochrany vysokokvalitnej zamestnanosti tým, že by pracovníkov sprevádzal pri transformáciách trhu práce a poskytoval prístup k primeranej odbornej príprave, a v druhom rade na zapojenie sociálnych partnerov do rozhodovacích procesov, a to aj presadzovaním kolektívneho vyjednávania o predvídaní a riadení zmien;

    24.

    opätovne zdôrazňuje význam dobre fungujúceho a efektívneho Európskeho orgánu práce (ELA) a vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť, ktorú ponúka hodnotenie, ktoré sa má uskutočniť 1. augusta 2024, na predloženie legislatívneho návrhu na preskúmanie rozsahu pôsobnosti zakladajúceho nariadenia ELA (18) a využitie jeho plného potenciálu, najmä pokiaľ ide o vyšetrovacie právomoci ELA;

    25.

    opätovne zdôrazňuje právo na prístup k ľudskému zásahu a právo nepodliehať rozhodnutiu založenému len na automatizovanom spracúvaní, ako sa uvádza vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (19); zdôrazňuje potrebu prijatia opatrení EÚ na ďalšie začlenenie zásady „kontroly človekom“ do sveta práce a na reguláciu algoritmického riadenia; vyzýva Komisiu, aby zvážila legislatívny návrh o umelej inteligencii na pracovisku;

    26.

    vyzýva na silnejšiu integráciu akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a súvisiacich stratégií vrátane strategického rámca EÚ pre Rómov, stratégie pre rodovú rovnosť, stratégie boja proti bezdomovectvu a stratégie boja proti rasizmu;

    27.

    požaduje, aby sa v súlade so závermi Konferencie o budúcnosti Európy a s uznesením Európskeho parlamentu z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv (20) do zmlúv zahrnul protokol o sociálnom pokroku, ktorým sa zaručí, že práva pracovníkov, práva odborov a sociálne práva budú plne chránené a zabezpečené;

    28.

    poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

    (1)   Ú. v. EÚ C 476, 15.12.2022, s. 1.

    (2)   Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1.

    (3)  Prijaté texty, P9_TA(2023)0076.

    (4)  OECD, A Broken Social Elevator? How to Promote Social Mobility (Pokazený sociálny výťah? Ako podporovať sociálnu mobilitu), OECD Publishing, Paríž, 15. júna 2018.

    (5)  Európska komisia, Komisia víta ciele členských štátov v oblasti sociálnejšej Európy do roku 2030, 16. júna 2022.

    (6)  Menyhert, B., The effect of rising energy and consumer prices on household finances, poverty and social exclusion in the EU (Vplyv rastúcich cien energií a spotrebiteľských cien na financie domácností, chudobu a sociálne vylúčenie v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.

    (7)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 171)

    (8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33).

    (9)  Návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (COM(2021)0093) zo 4. marca 2021.

    (10)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy (COM(2021)0762) z 9. decembra 2021.

    (11)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii smernice o európskych zamestnaneckých radách (Prijaté texty, P9_TA(2023)0028).

    (12)  Pozícia Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68).

    (13)  Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).

    (14)  Európska komisia, Záverečná správa skupiny na vysokej úrovni pre budúcnosť sociálnej ochrany a sociálneho štátu v EÚ, Úrad pre publikácie EÚ, Luxemburg, január 2023.

    (15)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8).

    (16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

    (17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9).

    (18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21).

    (19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

    (20)   Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 130.


    ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1072/oj

    ISSN 1977-1037 (electronic edition)


    Top