This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52023DC0624
Recommendation for a COUNCIL RECOMMENDATION on the 2023 National Reform Programme of Slovenia and delivering a Council opinion on the 2023 Stability Programme of Slovenia
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2023
Odporúčanie ODPORÚČANIE RADY, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2023
COM/2023/624 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 5. 2023
COM(2023) 624 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2023
{SWD(2023) 624 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2023 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2023
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
so zreteľom na závery Európskej rady,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,
so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,
keďže:
(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 2 , ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje členským štátom finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Európskou úniou. V súlade s prioritami európskeho semestra prispieva k obnove hospodárstva, sociálnemu zotaveniu a k vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a posilniť odolnosť hospodárstiev členských štátov. Zároveň pomáha posilňovať verejné financie a podporovať rast a tvorbu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte, posilňovať územnú súdržnosť v rámci EÚ a podporovať pokračujúce vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bol aktualizovaný 30. júna 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(2)Komisia 22. novembra 2022 prijala ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023 3 , čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2023. Európska rada 23. marca 2023 schválila priority uvedeného prieskumu sústredené na štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Komisia 22. novembra 2022 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania na rok 2023, v ktorej Slovinsko neurčila za jeden z členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo ktorým môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami, a v prípade ktorých bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia zároveň prijala stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Slovinska na rok 2023. Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, ktoré Rada prijala 16. mája 2023, ako aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2023, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Rada prijala 13. marca 2023.
(3)Hoci hospodárstva EÚ vykazujú pozoruhodnú odolnosť, geopolitický kontext má na ne naďalej negatívny vplyv. Keďže EÚ odhodlane stojí po boku Ukrajiny, program hospodárskej a sociálnej politiky EÚ sa zameriava na zmierňovanie negatívneho vplyvu energetických šokov v krátkodobom horizonte, a to tak v prípade zraniteľných domácností, ako aj v prípade spoločností, pričom sa zároveň snaží nepoľavovať v úsilí o dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie, podpore udržateľného a inkluzívneho rastu, zabezpečovaní makroekonomickej stability a zvyšovaní odolnosti v strednodobom horizonte. Zároveň sa intenzívne zameriava aj na zvyšovanie konkurencieschopnosti a produktivity EÚ.
(4)Komisia 1. februára 2023 vydala oznámenie o Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti 4 , ktorý má posilniť konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu EÚ a podporiť rýchly prechod ku klimatickej neutralite. Plán je doplnkom k úsiliu prebiehajúcemu v rámci Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Jeho cieľom je poskytnúť priaznivejšie prostredie na zvyšovanie výrobnej kapacity EÚ pre emisne neutrálne technológie a výrobky, ktoré sú potrebné na splnenie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy, a zároveň zabezpečiť prístup k relevantným kritickým surovinám, a to aj diverzifikáciou získavania zdrojov, riadnym využívaním geologických zdrojov v členských štátoch a maximalizáciou miery recyklácie surovín. Plán spočíva na štyroch pilieroch, ktorými sú predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchľovanie prístupu k finančným prostriedkom, zlepšovanie zručností a otvorený obchod v záujme vybudovania odolnejších dodávateľských reťazcov. Komisia 16. marca 2023 vydala aj oznámenie s názvom Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 5 , ktorého štruktúra je založená na deviatich vzájomne sa posilňujúcich faktoroch s cieľom dopracovať sa k regulačnému rámcu, ktorý by povzbudzoval rast. V oznámení sa stanovujú politické priority zamerané na aktívne zabezpečovanie štrukturálnych zlepšení, dobre cielených investícií a regulačných opatrení pre dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov. Ďalej uvedené odporúčania pomáhajú riešiť tieto priority.
(5)V roku 2023 pokračuje európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík vo svojom vývoji, kopírujúc pri tom vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa aj naďalej plne vykonávali plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v posledných rokoch alebo ich významnú časť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019, 2020 a 2022 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli zrevidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241.
(6)Cieľom nariadenia o pláne REPowerEU 6 , ktoré bolo prijaté 27. februára 2023, je čo najskôr ukončiť závislosť EÚ od dovozu ruských fosílnych palív. Prispeje sa tým k energetickej bezpečnosti a diverzifikácii dodávok energie do EÚ a zároveň sa zvýši miera využívania obnoviteľných zdrojov energie, kapacity na uskladňovanie energie a energetická efektívnosť. Nariadenie umožňuje členským štátom pridať do svojich národných plánov obnovy a odolnosti novú kapitolu venovanú REPowerEU s cieľom financovať kľúčové reformy a investície, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele plánu REPowerEU. Pomôžu aj posilniť konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu EÚ, ako sa uvádza v Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti, a prispejú k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa energetiky, ktoré boli pre členské štáty vydané v roku 2022 a prípadne v roku 2023. Nariadením o pláne REPowerEU sa zavádza nová kategória nenávratnej finančnej podpory, ktorú majú členské štáty k dispozícii na financovanie nových reforiem a investícií súvisiacich s energetikou v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti.
(7)Komisia 8. marca 2023 prijala oznámenie, ktoré obsahuje usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2024. Jeho cieľom je podporiť členské štáty pri vypracúvaní programov stability, resp. konvergenčných programov, a tým posilniť koordináciu politík 7 . Komisia pripomenula, že všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu sa koncom roka 2023 deaktivuje. Vyzvala na prijatie fiškálnych politík v rokoch 2023 – 2024, ktoré zabezpečia strednodobú udržateľnosť dlhovej služby a zároveň udržateľným spôsobom zvýšia potenciálny rast. Členské štáty boli vyzvané, aby vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch na rok 2023 stanovili, ako vo svojich fiškálnych plánoch zabezpečia dodržiavanie referenčnej hodnoty pre deficit na úrovni 3 % HDP, ako aj realistické a nepretržité znižovanie dlhu, resp. jeho udržanie na obozretnej úrovni v strednodobom horizonte. Komisia vyzvala členské štáty, aby postupne zrušili vnútroštátne fiškálne opatrenia zavedené na ochranu domácností a podnikov pred energetickým cenovým šokom, pričom začnú najmenej cielenými opatreniami. Zároveň uviedla, že ak by v dôsledku obnovených tlakov na ceny energie bolo potrebné predĺžiť podporné opatrenia, členské štáty by takéto opatrenia mali zacieliť na zraniteľné domácnosti a podniky oveľa lepšie než v minulosti. Komisia navrhla, aby fiškálne odporúčania boli kvantifikované a diferencované a aby boli formulované na základe čistých primárnych výdavkov, ako to navrhuje vo svojom oznámení o usmerneniach pre reformu rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ 8 . Odporučila, aby všetky členské štáty pokračovali v ochrane investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečili účinné využívanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, a to najmä v prospech cieľov zelenej a digitálnej transformácie a odolnosti. Komisia uviedla, že navrhne Rade, aby na jar 2024 začala postupy pri nadmernom deficite, a to na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023 v súlade so súčasnými právnymi ustanoveniami.
(8)Komisia 26. apríla 2023 predložila legislatívne návrhy na zavedenie komplexnej reformy pravidiel EÚ týkajúcich sa správy hospodárskych záležitostí. Hlavným cieľom návrhov je posilniť udržateľnosť verejného dlhu a podporiť udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch prostredníctvom reforiem a investícií. Ich účelom je poskytnúť členským štátom väčšiu kontrolu nad tým, ako koncipujú svoje strednodobé plány, pričom zavádzajú prísnejší režim presadzovania pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili záväzky, ktoré prijali vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch. Cieľom je dokončiť túto legislatívnu prácu v roku 2023.
(9)V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Slovinsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie uvedenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 28. júla 2021 prijala rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Slovinska 9 . Uvoľnenie splátok je podmienené rozhodnutím Komisie prijatým v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, že Slovinsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.
(10)Slovinsko 14. apríla 2023 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2023 a 26. apríla 2023 svoj program stability na rok 2023 v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2023 zohľadňujú aj polročné správy Slovinska o pokroku dosiahnutom pri plnení jeho plánu obnovy a odolnosti.
(11)Komisia 24. mája 2023 uverejnila správu o Slovinsku na rok 2023 10 . Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu, ktoré prijala Rada v rokoch 2019 až 2022, a hodnotilo sa v nej vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Slovinska. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Slovinska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.
(12)Na základe údajov, ktoré overil Eurostat 11 , sa deficit verejných financií Slovinska znížil zo 4,6 % HDP v roku 2021 na 3,0 % HDP v roku 2022, zatiaľ čo verejný dlh klesol zo 74,5 % HDP na konci roku 2021 na 69,9 % HDP na konci roku 2022. Komisia 24. mája 2023 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ 12 . V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Slovinska, keďže jeho deficit verených financií má v roku 2023 presiahnuť 3 % HDP. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 8. marca 2023 13 Komisia nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite na jar 2023. Komisia namiesto toho uviedla, že navrhne Rade, aby na jar 2024 začala postupy pri nadmernom deficite na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023. Slovinsko by to malo zohľadniť pri plnení svojho rozpočtu na rok 2023 a pri vypracúvaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2024.
(13)Saldo verejných financií ovplyvnili opatrenia fiškálnej politiky prijaté na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie. V roku 2022 takéto opatrenia znižujúce príjmy zahŕňali dočasné zníženie DPH na elektrinu, plyn, diaľkové vykurovanie a palivové drevo a spotrebných daní z palív, plynu a elektriny a dočasne nižšiu daň z emisií CO2 z palív. Na druhej strane takéto opatrenia zvyšujúce výdavky zahŕňali vyššie dvojmesačné prídavky na dieťa, príspevky na energie pre sociálne zraniteľné osoby a dotácie pre podniky na základe porovnania s cenami, ktoré zaplatili v roku 2021. Komisia odhaduje, že čisté rozpočtové náklady na tieto opatrenia v roku 2022 predstavovali 1,0 % HDP. Saldo verejných financií bolo ovplyvnené aj rozpočtovými nákladmi na dočasnú ochranu vysídlených osôb z Ukrajiny, ktoré sa v roku 2022 odhadujú na 0,1 % HDP. Odhadované náklady na dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 zároveň klesli zo 4,1 % HDP v roku 2021 na 1,0 % HDP v roku 2022.
(14)Rada 18. júna 2021 odporučila, aby Slovinsko 14 v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov.
(15)Podľa odhadov Komisie boli zámery fiškálnej politiky 15 v roku 2022 podporné, a to na úrovni –1,2 % HDP, ako to odporúčala Rada. V súlade s odporúčaním Rady Slovinsko naďalej podporovalo obnovu investíciami, ktoré sa majú financovať z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ dosiahli v roku 2022 výšku 0,7 % HDP (0,8 % HDP v roku 2021). Investície financované z vnútroštátnych zdrojov predstavovali expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,7 percentuálneho bodu HDP 16 . Slovinsko teda zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov, ako odporučila Rada. Rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) zároveň predstavoval expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,4 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňal dodatočný vplyv opatrení fiškálnej politiky na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie (dodatočné čisté rozpočtové náklady vo výške 1,0 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Slovinsko teda dostatočne kontrolovalo rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov.
(16)Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v programe stability, je na rok 2023 optimistický a na nasledujúce obdobie realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2023 zvýši o 1,8 % a v roku 2024 o 2,5 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2023 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 1,2 % v roku 2023 a 2,2 % v roku 2024, a to najmä v dôsledku nižších príspevkov čistého vývozu k rastu.
(17)Vláda vo svojom programe stability na rok 2023 očakáva, že pomer deficitu verejných financií sa v roku 2023 zvýši na 4,1 % HDP. V tomto zvýšení v roku 2023 sa odzrkadľujú najmä vyššie verejné investície v dôsledku skončenia obdobia čerpania predchádzajúceho viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a vysokých dotácií. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 69,9 % na konci roku 2022 na 68,9 % na konci roku 2023. V prognóze Komisie z jari 2023 sa na rok 2023 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 3,7 % HDP. Tento deficit je nižší ako deficit, ktorý sa predpokladá v programe stability, a to najmä v dôsledku nižších verejných investícií z dôvodu obmedzenej absorpčnej kapacity a menšieho čerpania dotácií v oblasti energetiky či opatrení prijatých na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie. V prognóze Komisie z jari 2023 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 69,1 % na konci roku 2023.
(18)Saldo verejných financií v roku 2023 budú podľa očakávaní naďalej ovplyvňovať fiškálne opatrenia prijaté na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvyšovania cien energie. Patria medzi ne opatrenia z roku 2022, ktorých platnosť bola predĺžená (najmä: dočasné zníženie DPH na elektrinu, plyn, diaľkové vykurovanie a palivové drevo a spotrebných daní z palív, plynu a elektriny a dočasne nižšia daň z emisií CO2 z palív) a nové opatrenia, ako je nová a väčšia schéma dotácií pre podniky na základe porovnania s cenami, ktoré zaplatili v roku 2021, a kompenzácia pre distribútorov dodávajúcich elektrinu a zemný plyn odberateľom (napríklad domácnostiam alebo MSP), ktorých ceny elektriny a zemného plynu podliehajú cenovým stropom stanoveným vládou. V prognóze Komisie z jari 2023 sa predpokladajú v roku 2023 čisté rozpočtové náklady na podporné opatrenia na úrovni 0,9 % HDP 17 . Zdá sa, že väčšina opatrení v roku 2023 nie je zameraná na najzraniteľnejšie domácnosti alebo podniky, pričom mnohé z nich plne nevysielajú cenový signál na zníženie dopytu po energii a zvýšenie energetickej efektívnosti. V dôsledku toho sa v prognóze Komisie z jari 2023 výška cielených podporných opatrení, ktorú možno zohľadniť pri posudzovaní dodržiavania fiškálneho odporúčania na rok 2023, odhaduje na 0,1 % HDP v roku 2023 (v porovnaní s 0,6 % HDP v roku 2022). Napokon sa očakáva, že na saldo verejných financií v roku 2023 bude mať priaznivý vplyv postupné rušenie dočasných núdzových opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 vo výške 1,0 % HDP.
(19)Rada 12. júla 2022 odporučila Slovinsku 18 , aby prijalo opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol v roku 2023 rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky 19 , pričom sa zohľadní pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a pre ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Slovinsko by malo byť pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Krajine bolo zároveň odporučené, aby zvýšila verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti s ohľadom na iniciatívu REPowerEU, okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie.
(20)V prognóze Komisie z jari 2023 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v kontexte vysokej inflácie expanzívne (–1,2 % HDP), pričom aj v roku 2022 boli zámery fiškálnej politiky expanzívne (–1,2 % HDP). Očakáva sa, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,3 % HDP. Dôjde k tomu napriek zníženiu nákladov na cielené podporné opatrenia pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, o 0,5 % HDP. Expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov teda nie je spôsobený cielenou podporou pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Expanzívny rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) je spôsobený vyššími dotáciami a zvýšením mzdových nákladov vo verejnom sektore. Možno teda konštatovať, že predpokladaný rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Výdavky financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ v roku 2023 predstavovali 1,6 % HDP, zatiaľ čo investície financované z vnútroštátnych zdrojov predstavovali expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,1 percentuálneho bodu 20 . Slovinsko teda plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom sa predpokladá, že zachová investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako je napríklad železničná infraštruktúra, prevencia pred povodňami, zdravotníctvo, výskum a inovácie, ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.
(21)Podľa programu stability sa očakáva, že deficit verejných financií v roku 2024 klesne na úroveň 2,8 % HDP. V poklese v roku 2024 sa odzrkadľujú najmä nižšie dotácie po zrušení opatrení prijatých na zmiernenie hospodárskeho vplyvu zvyšovania cien energie a nižšie verejné investície po ukončení čerpania finančných prostriedkov EÚ z predchádzajúceho viacročného finančného rámca v roku 2023. V programe sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa koncom roka 2024 zníži na 66,5 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2023 predpokladá, že deficit verejných financií bude v roku 2024 na úrovni 2,9 % HDP. Tento deficit je vyšší ako deficit, ktorý sa predpokladá v programe, a to najmä v dôsledku vyššej kompenzácie zamestnancov a sociálnych dávok. V prognóze Komisie z jari 2023 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 66,6 % na konci roku 2024.
(22)V programe stability sa predpokladá postupné ukončenie všetkých podporných opatrení v oblasti energetiky v roku 2024. Komisia takisto predpokladá úplné ukončenie podporných opatrení v oblasti energetiky v roku 2024. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ceny energie nezačnú opäť rásť.
(23)V nariadení Rady (ES) č. 1466/97 sa požaduje ročné zlepšenie štrukturálneho rozpočtového salda smerom k strednodobému cieľu o referenčnú hodnotu na úrovni 0,5 % HDP 21 . Vzhľadom na aspekty fiškálnej udržateľnosti 22 a potrebu znížiť deficit pod referenčnú hodnotu 3 % HDP by bolo vhodné, aby sa v roku 2024 štrukturálne saldo zlepšilo aspoň o 0,5 % HDP. V záujme zabezpečenia takéhoto zlepšenia by rast čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov 23 v roku 2024 nemal presiahnuť 5,5 %, ako sa uvádza v tomto odporúčaní. Zároveň by sa mali postupne zrušiť zostávajúce podporné opatrenia v oblasti energetiky (ktoré Komisia v súčasnosti odhaduje na 0,9 % HDP v roku 2023), a to v závislosti od vývoja na trhu s energiou a počnúc najmenej cielenými opatreniami, a súvisiace úspory by sa mali použiť na zníženie deficitu verejných financií. Na základe odhadov Komisie by to v roku 2024 viedlo k rastu čistých primárnych výdavkov, ktorý by bol pod odporúčanou maximálnou mierou rastu. Okrem toho podľa prognózy Komisie z jari 2023 rast čistých primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 nie je v súlade s odporúčaním Rady. Ak sa to potvrdí, bol by vhodný nižší rast čistých primárnych výdavkov v roku 2024.
(24)V prognóze Komisie z jari 2023 sa očakáva, že za predpokladu nezmenených politík budú čisté primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 rásť na úrovni 3,0 %, čo je pod odporúčanou mierou rastu.
(25)Podľa programu sa očakáva, že verejné investície sa znížia zo 6,4 % HDP v roku 2023 na 5,5 % HDP v roku 2024. Nižšie investície sú spôsobené nižšími investíciami financovanými z vnútroštátnych zdrojov a celkovo nižšími investíciami financovanými z prostriedkov EÚ, investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú však vyššie. V programe sú uvedené reformy a investície, od ktorých sa očakáva, že prispejú k fiškálnej udržateľnosti a k udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Patria k nim investície do železničnej infraštruktúry, zdravotníctva, výskumu a inovácií a prvkov zelenej a digitálnej transformácie, ktoré sú takisto súčasťou plánu obnovy a odolnosti.
(26)V programe stability je načrtnuté strednodobé fiškálne smerovanie do roku 2026. Podľa programu sa očakáva, že deficit verejných financií klesne na úroveň 2,2 % HDP v roku 2025, pričom do roku 2026 má klesnúť na 1,3 % HDP. Počíta sa s tým, že deficit verejných financií zostane od roku 2024 až do konca obdobia programu pod úrovňou 3 % HDP. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 66,5 % na konci roku 2024 na 63,5 % na konci roku 2026.
(27)Očakáva sa, že výdavky na zdravotnú starostlivosť sa od roku 2019 do roku 2070 zvýšia o 1,5 percentuálneho bodu HDP, pričom náklady na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2055 zdvojnásobia. Slovinsko čelí v strednodobom a dlhodobom horizonte vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti spôsobeným výdavkami súvisiacimi so starnutím obyvateľstva. Krajina začala v posledných rokoch zavádzať komplexné reformy v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Realizácia reformy dlhodobej starostlivosti sa však oneskorila a jej financovanie v strednodobom a dlhodobom horizonte stále nie je zabezpečené. Z plánov zameraných na reformu zdravotnej starostlivosti navyše vyplýva, že sa bude realizovať v niekoľkých krokoch, s dôrazom na prístup k vysokokvalitným službám a na zlepšenie situácie v oblasti sociálnych práv a začlenenia. Keďže tieto reformy ešte viac zaťažia verejné financie, bude veľmi dôležité, aby Slovinsko predložilo súbor opatrení, ktorými sa vytvorí stabilná príjmová základňa, ktorá nebude ohrozovať fiškálnu rovnováhu v strednodobom a dlhodobom horizonte.
(28)Na základe zmien zákona o dani z príjmov fyzických osôb z decembra 2022 sa zvrátila väčšina predchádzajúcich zmien, ktoré boli schválené v marci 2022 a určené na zníženie zdaňovania práce. Viedli by k negatívnemu vplyvu na rozpočet až do výšky 1,3 % HDP do roku 2025. V porovnaní so súhrnným priemerom EÚ je podiel daňových príjmov Slovinska na HDP mierne nižší a niektoré dane, ktoré relatívne podporujú rast, sa nevyužívajú dostatočne. Slovinsko sa vo veľkej miere opiera o zdaňovanie práce: podiel daní z práce na celkových daňových príjmoch je nad súhrnným priemerom EÚ. Periodické dane z nehnuteľného majetku sú v Slovinsku relatívne nízke (0,5 % HDP v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 1,1 % HDP). Zelenou daňovou reformou, ktorá by podporovala rast, sa môže v dlhodobejšom horizonte podporiť fiškálna konsolidácia a udržateľný rast. Takáto daňová reforma by mohla uľahčiť odklon od zdaňovania práce prostredníctvom vyššieho podielu periodických daní z nehnuteľností a podporiť vytváranie pracovných miest v emisne neutrálnom veku a v ďalších odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Nižšími daňami z práce by sa okrem toho stimulovala ponuka pracovnej sily vrátane kvalifikovaných a zahraničných pracovníkov.
(29)V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať do roku 2026. Vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Slovinska prebieha, no hrozí čoraz väčšie riziko oneskorení. Slovinsko predložilo jednu žiadosť o platbu, čo zodpovedá 12 míľnikom a cieľom v pláne, a výsledkom bolo vyplatenie prostriedkov v celkovej hodnote približne 49,6 mil. EUR. Na dosiahnutie rýchlejšieho pokroku pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti v súčasnom náročnom prostredí je potrebné posilniť štruktúru riadenia a administratívnu kapacitu Slovinska, ako aj zabezpečiť, aby sa potrebné rozhodnutia prijímali bez oneskorení. Týka sa to najmä štrukturálnych reforiem v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, dôchodkov a zdaňovania. V dodatku k plánu obnovy a odolnosti a doplňujúcej kapitole o REPowerEU by sa mal stanoviť realistický harmonogram pre zostávajúce žiadosti o platbu, ktorý by sa mal urýchlene predložiť, aby sa zabránilo akémukoľvek ďalšiemu oneskoreniu alebo narušeniu vykonávania plánu. Rýchle začlenenie novej kapitoly o REPowerEU do plánu obnovy a odolnosti umožní financovať dodatočné reformy a investície na podporu strategických cieľov Slovinska v oblasti energetiky a zelenej transformácie. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu, je naďalej dôležité systematické a účinné zapájanie miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, čím sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.
(30)Komisia v roku 2022 schválila všetky programové dokumenty Slovinska v oblasti politiky súdržnosti. Kľúčom k dosiahnutiu zelenej a digitálnej transformácie, zvýšeniu hospodárskej a sociálnej odolnosti a dosiahnutiu vyváženého územného rozvoja v Slovinsku je pokračovanie v urýchlenom vykonávaní programov politiky súdržnosti pri súčasnom zachovaní synergií a komplementárnosti s plánom obnovy a odolnosti vrátane kapitoly o REPowerEU.
(31)Slovinsko bolo pred inváziou Ruska na Ukrajinu v podstate závislé od Ruska ako jediného dodávateľa zemného plynu do krajiny. Počnúc rokom 2023 však Slovinsko dokázalo zabezpečiť približne tretinu svojich dodávok zemného plynu prostredníctvom dovozu z Alžírska. Zemný plyn stále zohráva dôležitú úlohu v energetickom mixe Slovinska (12 %) a je podstatným zdrojom energie pre priemyselné odvetvia, pričom zároveň poskytuje flexibilitu v odvetví energetiky. Mala by sa preto presadzovať dekarbonizácia priemyselných odvetví a odvetvia energetiky prostredníctvom urýchleného zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Slovinsko vo svojom národnom energetickom a klimatickom pláne stanovilo cieľ 27 % ako svoj príspevok k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Tento cieľ je výrazne pod 37 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 na základe prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 24 . Slovinsko dosiahlo svoj cieľ na rok 2021 týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe (25 %) využitím mechanizmu EÚ pre cezhraničnú spoluprácu v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 25 (prostredníctvom štatistických prenosov). Postupy udeľovania povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni sústavy sú naďalej problematické, a to najmä v dôsledku zložitých a zdĺhavých environmentálnych postupov, predovšetkým v prípade veterných zariadení, pri ktorých postupy môžu trvať až niekoľko rokov. Slovinsko bude musieť výrazne posilniť svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom aktualizovanom národnom energetickom a klimatickom pláne s cieľom zohľadniť ambicióznejšie ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky uvedené v balíku Fit for 55 a v pláne REPowerEU. Spotreba zemného plynu v Slovinsku klesla v období od augusta 2022 do marca 2023 o 14 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch, čo je mierne pod cieľom zníženia o 15 %. Slovinsko by mohlo zintenzívniť úsilie o dočasné zníženie dopytu po plyne až do 31. marca 2024 26 .
(32)Slovinský plán obnovy a odolnosti už obsahuje významné reformy a investície zamerané na: i) zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe; ii) uľahčenie prístupu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov k elektrizačnej sústave a ich integrácie do nej; iii) zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov a iv) umožnenie zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zatiaľ čo opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti sú dôležitým krokom v rámci diverzifikácie zdrojov umožňujúcej odklon od fosílnych palív, mohlo by sa vyvinúť väčšie úsilie na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach. Mohlo by to zahŕňať určenie prioritných oblastí pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ďalšie zjednodušenie a skrátenie postupov udeľovania povolení a posilnenie sústavy a zlepšenie celkového riadenia sústavy (aby sa umožnilo pripojenie väčšieho počtu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä na úrovni nízkeho a stredného napätia). Ďalšie zameranie na dopravu a infraštruktúru s nulovými emisiami by takisto pomohlo znížiť emisie skleníkových plynov a závislosť od fosílnych palív.
(33)Nedostatok pracovnej sily a požadovaných zručností v odvetviach a povolaniach, ktoré sú kľúčové pre zelenú transformáciu, vrátane výroby, zavádzania a údržby emisne neutrálnych technológií, vytvára prekážky pri prechode na emisne neutrálne hospodárstvo. Kľúčom k zníženiu nedostatku požadovaných zručností a podpore začleňovania a prerozdelenia pracovnej sily sú kvalitné systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré reagujú na meniace sa potreby trhu práce, a cielené opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. S cieľom uvoľniť nevyužitú ponuku pracovnej sily musia byť tieto opatrenia dostupné najmä pre jednotlivcov a v tých odvetviach a regiónoch, ktoré sú najviac ovplyvnené zelenou transformáciou. Zintenzívnením výučby v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky by sa mohla posilniť schopnosť vzdelávacieho systému úspešne vybaviť študentov zručnosťami potrebnými na zelenú a digitálnu transformáciu. V roku 2022 bol v Slovinsku zaznamenaný nedostatok pracovnej sily v 66 povolaniach, ktoré si vyžadovali osobitné zručnosti alebo znalosti potrebné na zelenú transformáciu. Miera voľných pracovných miest vzrástla v dôležitých odvetviach, ako je stavebníctvo (z 3,5 % v roku 2015 na 7,0 % v roku 2022) a výroba (z 1,2 % v roku 2015 na 2,6 % v roku 2022), pričom obe odvetvia sa v roku 2022 pohybovali nad priemerom EÚ (4,0 % a 2,3 %).
(34)Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2023 a jej stanovisko 27 je zohľadnené v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej.
(35)Vzhľadom na úzke prepojenie medzi hospodárstvami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny prijali opatrenia, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti, s cieľom i) zachovať v roku 2023 udržateľnosť dlhovej služby a zdržať sa širokej podpory celkového dopytu, lepšie zacieliť fiškálne opatrenia prijaté s cieľom zmierniť vplyv vysokých cien energie a zvážiť primerané spôsoby postupného ukončovania podpory, keď tlaky na ceny energie poľavia; ii) udržať vysokú mieru verejných investícií a podporovať súkromné investície v snahe napomôcť zelenej a digitálnej transformácii; iii) podporovať taký vývoj v oblasti miezd, ktorý by zmiernil stratu kúpnej sily a zároveň obmedzil druhotné účinky na infláciu, ďalej zlepšiť aktívne politiky trhu práce a riešiť nedostatok požadovaných zručností; iv) zlepšiť podnikateľské prostredie a zabezpečiť, aby energetická podpora pre podniky bola nákladovo efektívna, dočasná, cielená na životaschopné podniky a aby sa v dôsledku nej nevytrácala motivácia realizovať zelenú transformáciu, a v) zachovať makrofinančnú stabilitu a monitorovať riziká pri súčasnom ďalšom úsilí o dobudovanie bankovej únie. V prípade Slovinska odporúčania 1, 2 a 3 prispievajú k vykonávaniu prvého, druhého a tretieho odporúčania pre eurozónu,
TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko v rokoch 2023 a 2024 prijalo opatrenia s cieľom:
1.zrušiť platné podporné opatrenia v oblasti energetiky do konca roka 2023 a použiť súvisiace úspory na zníženie deficitu verejných financií; ak by si obnovené zvyšovanie cien energie vyžadovalo podporné opatrenia, zabezpečiť, aby boli zamerané na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, fiškálne dostupné a aby sa zachovali stimuly na úsporu energie;
zabezpečiť obozretnú fiškálnu politiku, najmä obmedzením nominálneho zvýšenia čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024 najviac na 5,5 %;
zachovať verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť účinné čerpanie grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu;
v období po roku 2024 pokračovať v realizácii strednodobej fiškálnej stratégie postupnej a udržateľnej konsolidácie v kombinácii s investíciami a reformami vedúcimi k vyššiemu udržateľnému rastu s cieľom dosiahnuť obozretnú strednodobú fiškálnu pozíciu;
zabezpečiť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti; preorientovať daňové príjmy na udržateľnejšie zdroje, ktoré viac podporujú rast;
2.zabezpečiť účinnú štruktúru riadenia a posilniť administratívnu kapacitu, aby bolo možné rýchlo a stabilne vykonávať plán obnovy a odolnosti; urýchlene sfinalizovať kapitolu o REPowerEU s cieľom čo najrýchlejšie začať s jej vykonávaním; pokračovať v rýchlom vykonávaní programov politiky súdržnosti pri súčasnom zachovaní komplementárnosti a synergií s plánom obnovy a odolnosti;
3.pokračovať v úsilí o diverzifikáciu dovozu plynu a zníženie celkovej závislosti od fosílnych palív urýchlením zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, najmä ďalším zjednodušením a skrátením postupov udeľovania povolení, a posilnením elektrizačnej sústavy, ako aj zlepšením jej riadenia, okrem iného aj prostredníctvom digitalizácie; posilniť vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, a to najmä v stavebníctve, podporovať elektrifikáciu v odvetví dopravy a zintenzívniť politické úsilie zamerané na poskytovanie a nadobúdanie zručností potrebných na zelenú transformáciu.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
