EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 10. 2023

COM(2023) 577 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Demografické zmeny v Európe: súbor nástrojov pre opatrenia

1.Úvod

Ľudia v celej Európe žijú dlhšie a zdravšie. Stredná dĺžka života sa zvýšila vďaka rozsiahlemu sociálnemu a hospodárskemu pokroku Európy počas posledných desaťročí, čoho súčasťou je zlepšenie životnej úrovne, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a pokrok v oblasti zdravotnej starostlivosti a medicíny. Vzhľadom na zvyšovanie strednej dĺžky života Európa musí vybudovať „dlhovekú spoločnosť“, ktorá pripisuje váhu dlhšej časti života strávenej vo vyššom veku, posilňuje postavenie starších občanov a podporuje blahobyt a psychickú a fyzickú pohodu súčasných, ako aj budúcich generácií.

Demografické zmeny však majú priamy vplyv na ľudský kapitál EÚ a jej konkurencieschopnosť. Očakáva sa, že starnutie obyvateľstva a klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku zvýšia nedostatok pracovnej sily a tlak na verejné rozpočty. Starnutie obyvateľstva bude mať pravdepodobne značný vplyv aj na investície, produktivitu a podnikateľskú činnosť. Okrem toho majú demografické zmeny dosah na sociálnu, územnú a medzigeneračnú súdržnosť našich demokratických spoločností, keďže niektoré členské štáty a regióny sú zasiahnuté viac ako iné.

Európska rada vo svojich záveroch z júna 2023 vyzvala na vytvorenie súboru nástrojov na riešenie demografických výziev, a najmä ich vplyvu na konkurenčnú výhodu Európy. Pokiaľ ide o riadenie demografických zmien a ich vplyvov, občania očakávajú spoločné opatrenia na úrovni EÚ a svojich vnútroštátnych vlád. Príslušné politiky by sa mali riadiť zásadami rodovej rovnosti a medzigeneračnej spravodlivosti 1 , mali by vychádzať z miestnych reálií, brať ohľad na vidiecke a vzdialené regióny a zahŕňať ďalšie globálne megatrendy, ako je zelená a digitálna transformácia. Rozsah tejto úlohy si vyžaduje koordinovaný celovládny prístup, v rámci ktorého sa demokratickým a inkluzívnym spôsobom zapoja všetci aktéri v hospodárstve a spoločnosti. Takýmto spôsobom možno demografické trendy riadiť tak, aby sa posilnila celková odolnosť Európy, ako zdôraznili občania EÚ v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy 2 .

Demografické zmeny sú predovšetkým určované životnými rozhodnutiami jednotlivcov a rodín. Politiky EÚ a vnútroštátne politiky by však mali pomôcť zabezpečiť, aby si ľudia v Európe mohli plniť svoje túžby. Preto by sa verejné politiky a podpora na príslušnej úrovni mali prispôsobiť s cieľom:

I)lepšie zosúladiť túžbu po rodine a platenú prácu, a to najmä zaistením prístupu ku kvalitnej starostlivosti o deti a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s cieľom podporovať rodovú rovnosť;

II)podporiť mladšie generácie a posilniť ich postavenie, aby prosperovali, rozvíjali svoje zručnosti a aby mali ľahší prístup na trh práce a k cenovo dostupnému bývaniu;

III)posilniť postavenie starších generácií a udržiavať ich blahobyt prostredníctvom reforiem v kombinácii s primeranými politikami týkajúcimi sa trhu práce a pracoviska;

IV)podľa potreby prispieť k odstráneniu nedostatku pracovnej sily prostredníctvom riadenej legálnej migrácie v plnej komplementárnosti s cieľom využívať talenty z Únie.

Nástroje EÚ (regulačné nástroje, politické rámce a financovanie) by sa mali účinne kombinovať s vnútroštátnymi a regionálnymi politikami na posilnenie postavenia a podporu všetkých generácií v záujme realizácie ich životných rozhodnutí a potenciálu v hospodárstve a spoločnosti ako celku.

2.DEMOGRAFICKÉ ZMENY PRETVÁRAJÚ NAŠE HOSPODÁRSTVA A SPOLOČNOSTI

V nasledujúcich rokoch hrozí, že úbytok a pokračujúce starnutie obyvateľstva EÚ bude mať negatívny vplyv na dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ. Predpokladá sa, že svetová populácia bude v globálnom meradle rásť počas celého 21. storočia a starnutie bude čoraz dôležitejším demografickým trendom na celom svete 3 . Smerovanie a tempo demografických zmien sa v jednotlivých krajinách líšia a predpokladá sa, že veľká časť populačného rastu na celom svete bude prebiehať v krajinách s nízkymi príjmami. V rámci EÚ dosiahne počet obyvateľov v dôsledku starnutia a klesajúcej miery pôrodnosti vrchol približne v roku 2026 a v nasledujúcich desaťročiach sa postupne bude znižovať. Predpokladá sa, že počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku klesne (o 57,4 milióna do roku 2100) a zvýši sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky (z 33 % na 60 % do roku 2100) 4 . V dôsledku týchto trendov bude podiel EÚ na svetovej populácii naďalej klesať (zo súčasných 6 % na menej ako 4 % v roku 2070 5 ), čím sa potenciálne zníži relatívna váha jednotného trhu v globálnom hospodárstve a zmenší sa geopolitický vplyv EÚ.

Odhadovaný a predpokladaný podiel svetovej populácie PODĽA JEDNOTLIVÝCH KONTINENTOV, 1960 – 2100 (v %)

Ak sa demografické zmeny nebudú riešiť, môžu ešte viac zvýšiť nedostatok pracovnej sily, čo bude mať za následok prekážky v hospodárstve. Už v súčasnosti je nedostatok pracovnej sily v EÚ na rekordných úrovniach, pričom pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku je jedným z viacerých rôznych faktorov. Vo viacerých členských štátoch a regiónoch existuje zvlášť vysoký dopyt po odborníkoch v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo, matematika), IKT (informačné a komunikačné technológie), stavebníctva a starostlivosti, ako aj dopravy (najmä vodiči kamiónov a autokarov) 6 . Keďže tzv. baby boomeri (ľudia narodení od polovice 40. rokov 20. storočia do polovice 60. rokov 20. storočia) odídu do polovice 30. rokov tohto storočia do dôchodku, predpokladá sa, že nedostatok v povolaniach s vysokou i nízkou úrovňou zručností sa podstatne zvýši, pričom absentujú kompenzačné trendy. Aktivácia pracovnej sily a zvyšovanie miezd v osobitne zasiahnutých povolaniach môže utlmiť nedostatok pracovnej sily. Ak však rast nákladov práce nebude podporený rastom produktivity, môže mať vplyv aj na konkurencieschopnosť podnikov EÚ voči konkurentom v iných veľkých ekonomikách.

Demografické zmeny môžu vytvoriť nové príležitosti v rôznych odvetviach, ale aj prispieť k určitým rizikám strategických závislostí. Starnúce obyvateľstvo Európy zvyšuje potenciál „striebornej ekonomiky“ na predpokladaných 28,1 % HDP EÚ v roku 2025 7 . V „dlhovekej spoločnosti“ vznikajú príležitosti v rôznych odvetviach a oblastiach, ako sú technológie, zdravotníctvo a starostlivosť, medicína, výživa a psychická a fyzická pohoda, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, doprava a finančné služby, ako aj sociálne hospodárstvo. Demografické zmeny majú takisto dosah na prístup k určitým kritickým liekom v tom zmysle, že sa zvyšuje dopyt po liekoch zameraných na stavy súvisiace s vekom a geriatrickú starostlivosť, čo ovplyvňuje priority farmaceutického výskumu a vývoja. Okrem toho nedostatok pracovnej sily môže brániť ambíciám zvyšovania miestnej výroby. 

Demografické zmeny prehlbujú výzvy v oblasti produktivity. Vyššia produktivita, čiastočne poháňaná inováciami a automatizáciou (napr. využívaním robotiky, umelej inteligencie), ako aj akumulácia miezd súvisiaca s týmto vývojom môžu ponúknuť „dlhovekú dividendu“, ktorá pomáha vyvážiť pokles obyvateľstva v produktívnom veku. Neustále zvyšovanie produktivity sa však môže ukázať ako náročné, najmä preto, že nižšia miera úspor starších generácií smeruje zdroje skôr k spotrebe než k produktívnym investíciám. Starších pracovníkov sa takisto potenciálne viac týka potreba aktualizácie zručností. Starnutie obyvateľstva navyše znižuje podnikateľskú činnosť, keďže pri starších vekových skupinách je menej pravdepodobné, že začnú nové podnikanie, a medzigeneračný prevod podnikov sa stáva zložitejším a menej častým.

Starnutie obyvateľstva vytvára väčší tlak na verejné rozpočty. Pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku vyvíja tlak na znižovanie príjmov z daní z príjmov fyzických osôb a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Naopak, vzhľadom na starnutie obyvateľstva sa predpokladá, že výdavky na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť a dôchodky sa zvýšia z 24,6 % HDP v roku 2019 na takmer 27 % v roku 2040 9 . V dôsledku toho môže tlak na verejné rozpočty znížiť fiškálny priestor, ktorý je k dispozícii na investície do iných politických priorít, ako je zelená a digitálna transformácia. Starnúca spoločnosť si navyše vyžaduje investície do prispôsobených riešení v oblasti mobility a infraštruktúry 10 , ktoré môžu byť prínosom pre celé obyvateľstvo a môžu sa realizovať ekologicky a digitálne.

Demografický prechod EÚ je vo vzájomnej pôsobnosti s inými globálnymi megatrendmi, ako je zelená a digitálna transformácia. Emisie uhlíka úzko súvisia s úrovňou príjmu, ale aj s vekovým profilom spotrebiteľov. Hoci v absolútnom vyjadrení starší ľudia spotrebujú menej, zvyčajne žijú v menších domácnostiach a majú vyššie potreby týkajúce sa spotreby energie, čo vedie k vyšším emisiám na osobu. Zároveň sú viac zastúpení vo vidieckych oblastiach, v ktorých je závislosť od používania automobilov vyššia. Keďže podiel starších ľudí na populácii sa zvyšuje, odhaduje sa, že do roku 2060 až 39 % emisií budú vytvárať ľudia starší ako 65 rokov. Zmena klímy a znečistenie ovzdušia majú zároveň škodlivý vplyv na úmrtnosť a chorobnosť obyvateľstva, pričom zvlášť postihnuté sú zraniteľnejšie skupiny vrátane starších osôb. Klimatická kríza a degradácia životného prostredia môžu takisto zohrávať úlohu pri rozhodovaní o tom, či mať alebo nemať deti. V kontexte digitálnej transformácie môžu technológie zvýšiť nákladovú efektívnosť zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a zlepšiť prístup k službám a ich kvalitu, a to aj vo vidieckych a vzdialených regiónoch a pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Chabá digitálna infraštruktúra a nízka úroveň digitálnych zručností však môžu prehĺbiť rozdiely medzi regiónmi, skupinami a generáciami.

Vývoj populácie, 2021 – 2050

V rámci členských štátov a medzi nimi hrozí, že sa zväčšia územné rozdiely. Niektoré regióny čelia kombinovaným výzvam starnutia obyvateľstva, nízkeho a stagnujúceho podielu ľudí s terciárnym vzdelaním a vysťahovalectva mladých a vzdelaných ľudí. Predstavuje to riziko, že sa dostanú do pasce rozvoja talentov, čím sa obmedzí ich schopnosť budovať udržateľné, konkurencieschopné a vedomostné ekonomiky 11 . V dôsledku demografických posunov a štrukturálnych zmien mnohé menej rozvinuté a vidiecke regióny čoraz viac čelia nedostatku pracovných síl a zručností, ako aj nízkej regionálnej konkurencieschopnosti a schopnosti prilákať investície, pričom v niektorých krajinách existujú rozdiely medzi mestami a vidiekom 12 . Takéto územné rozdiely zároveň oslabujú sociálnu súdržnosť a dôveru v demokratické inštitúcie a procesy v Európe 13 . 

3.NÁSTROJE POLITIKY: RIEŠENIE A RIADENIE DEMOGRAFICKÝCH ZMIEN

Tvorcovia politík na všetkých úrovniach musia vytvoriť prostredie, ktoré ľuďom v celej Únii umožní realizovať svoje životné rozhodnutia a zosúladiť rodinný a profesijný život. Na doplnenie tohto úsilia môže legálna migrácia a účinná integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ pomôcť zmierniť tlaky na trhu práce a poskytnúť ďalší impulz pre inovácie a podnikanie. Na podporu členských štátov pri riadení demografických zmien a ich vplyvov je už k dispozícii komplexný súbor nástrojov politiky EÚ. „Súbor nástrojov“ predstavený v tomto oznámení vychádza z najlepších a sľubných postupov z celej Únie a dopĺňa opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Uznáva sa v rámci neho potreba zohľadniť územný rozmer demografických posunov, najmä v regiónoch, v ktorých dochádza k javu úbytku obyvateľstva a výraznému odchodu mladých pracovníkov do zahraničia (tzv. únik mozgov).

Komplexný prístup k demografickým zmenám

3.1.Zosúladenie túžby po rodinne a platenej práce

Všetci by mali mať podporu, aby si mohli vybrať tak kariéru, ako aj rodinu. Rozhodnutie mať deti je osobné. Tieto rozhodnutia však môžu ovplyvniť aspekty, ako sú kvalita života, dostupnosť starostlivosti a bývania, ako aj pracovné príležitosti a primeraný príjem. Rastie trend mladých ľudí, ktorí odkladajú rozhodnutie založiť si rodinu alebo obmedzujú jej veľkosť. Ak sa ich však spýtate, mnohí z nich, najmä ženy s vysokým stupňom vzdelania, uvádzajú, že by chceli mať viac detí, než v skutočnosti majú. Medzi kľúčové prvky vysvetľujúce rozdiel medzi skutočnou a želanou veľkosťou rodiny patria ťažkosti pri zosúlaďovaní pracovných povinností a povinností súvisiacich so starostlivosťou a pretrvávajúce rodové rozdiely, ako aj hospodárska a sociálna neistota spojená s vyhliadkami v oblasti zamestnania, so životnými nákladmi a s bývaním.

Miery zamestnanosti žien a miery plodnosti v EÚ

V záujme dosiahnutia cieľa EÚ do roku 2030 v oblasti miery zamestnanosti 14 sa musíme snažiť znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov aspoň o polovicu v porovnaní s rokom 2019. Zvýšenie účasti žien na trhu práce by mohlo byť jedným z najúčinnejších prostriedkov nápravy negatívnych dôsledkov starnutia obyvateľstva 15 . Napriek zlepšeniam v posledných desaťročiach účasť žien na trhu práce stále zaostáva za účasťou mužov. Miera zamestnanosti žien v EÚ je naďalej 10,7 percentuálneho bodu pod mierou zamestnanosti mužov, pričom v jednotlivých členských štátoch možno pozorovať značné rozdiely (v rozmedzí od 20,1 percentuálneho bodu v Rumunsku po 1,4 percentuálneho bodu v Litve).  16 Niektorým členským štátom, napríklad Švédsku a Dánsku, sa darí dosahovať pomerne vysokú mieru zamestnanosti žien nad 75 % (spolu s rozdielmi v zamestnanosti žien a mužov, ktoré sú nižšie ako priemer), kým miera plodnosti v týchto krajinách je v porovnaní s EÚ takisto pomerne vysoká. Ženy takmer vo všetkých členských štátoch vrátane uvedených štátov však pracujú na čiastočný úväzok častejšie ako muži a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú naďalej značné, a to najmä v prípade žien s deťmi, pričom medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely 17 .

Odhaduje sa, že z dôvodu neplatených opatrovateľských povinností sa nemôže zapojiť do trhu práce 7,7 milióna žien v EÚ. Na porovnanie, odhaduje sa, že toto sa týka len 450 000 mužov 18 . Účasť matiek s dojčatami na trhu práce sa za posledné dve desaťročia dokonca zhoršila 19 , čo má často dlhoročný vplyv na ich kariéru a príjmy. Dôležitá je aj intenzita starostlivosti – zamestnaných je len 35 % neformálnych opatrovateľov, ktorí poskytujú viac ako 40 hodín starostlivosti týždenne (v porovnaní so 71 % v prípade tých, ktorí poskytujú menej ako 10 hodín starostlivosti) 20 . Ženy sú naďalej značne nedostatočne zastúpené v mnohých povolaniach s nedostatkom pracovnej sily, napr. v oblasti IKT. Nedostatok pracovnej sily a index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky sa v dôsledku toho zhoršuje vzhľadom na nižší počet ekonomicky aktívnych ľudí tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti. Ďalšie zvýšenie potreby starostlivosti v dôsledku starnutia môže mať na ženy neúmerný vplyv, keďže bremeno neformálnej starostlivosti je naďalej rozložené nerovnomerne.

Cenovo dostupná, prístupná a kvalitná starostlivosť o deti umožňuje rodičom zosúladiť platenú prácu a rodinný život. V stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa 21 sa zdôraznilo, že by sa mal zaručiť prístup k inkluzívnemu, nesegregovanému a kvalitnému vzdelávaniu. V roku 2022 absolvovala v EÚ formálne vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (ďalej len „VSRD“) len o niečo viac ako tretina detí mladších ako tri roky (35,7 %), pričom v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi existujú výrazné rozdiely a miera účasti v prípade detí v znevýhodnených situáciách je podstatne nižšia. Revidovaný barcelonský cieľ do roku 2030, ktorým je 45 % miera účasti na VSRD, dosiahlo len deväť členských štátov. Takmer celodenná starostlivosť o deti je realitou pre väčšinu všetkých detí vo veku do troch rokov len v Dánsku. Rozšírenie cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti, ako sa to urobilo napríklad v pláne obnovy a odolnosti Portugalska, môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť žien, a to najmä v krajinách s aktuálne nízkou mierou účasti žien na trhu práce a nízkym podielom poskytovania formálnej starostlivosti. Rozšírenie sociálnej infraštruktúry by bolo značným prínosom pre vidiecke a vzdialené regióny s nízkou dostupnosťou služieb starostlivosti. Prístupná, cenovo dostupná a kvalitná starostlivosť o deti zasa umožňuje rodičom budovať rodinu, pričom môžu zostať aktívni, aby získavali nezávislý príjem a pokračovali vo svojich kariérach.

Deti vo formálnej starostlivosti o deti 
(% podiel detí vo veku do troch rokov)

Flexibilné formy organizácie práce a politiky na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom môžu znížiť zaťaženie žien spojené s poskytovaním starostlivosti. Zo skúseností získaných vo všetkých členských štátoch vyplýva, že dlhotrvajúci účinok na vyváženie zaťaženia spojeného s poskytovaním starostlivosti medzi rodičmi môžu mať rôzne opatrenia vrátane flexibilných pracovných režimov, primeraných práv na dovolenku, najmä otcovskú dovolenku a neprenosnú, riadne platenú rodičovskú dovolenku, a to v kombinácii s opatreniami na zvýšenie ich využívania. Otcovia v EÚ majú nárok na minimálne desať dní platenej otcovskej dovolenky a štyri mesiace platenej rodičovskej dovolenky, no tieto práva boli zatiaľ transponované rôznymi spôsobmi. Napríklad Španielsko a Fínsko ponúkajú pomerne dlhé obdobia otcovskej dovolenky 22 . Využívanie rodičovskej dovolenky otcami je však vo všeobecnosti nízke. Osobám s opatrovateľskými povinnosťami spojenými so starostlivosťou o iných závislých rodinných príslušníkov môže pomôcť zostať na trhu práce aj opatrovateľská dovolenka, ktorá je veľkoryso poskytovaná napríklad v Holandsku. Flexibilné formy organizácie práce môžu pomôcť zosúladiť pracovný čas s rodinnými povinnosťami, ako aj s prácou na čiastočný úväzok riadne vyváženou medzi pohlaviami. Využitie potenciálu telepráce, ak je to možné a za správnych podmienok, môže takisto prispieť k lepšiemu zosúladeniu rodinného života s pracovným životom.

Cielenými daňovo-odvodovými reformami možno zabezpečiť, aby sa práca vyplácala. Osamelá matka s nízkym platom, ktorá nastúpi do práce v EÚ, v dôsledku kombinácie nákladov na starostlivosť o deti, zaplatených odvodov a daní v priemere prichádza o približne dve tretiny svojho hrubého príjmu zo zamestnania. 23 Dobre navrhnuté daňové a odvodové systémy zabezpečujú, aby bolo pre jednotlivcov, ako aj rodiny z finančného hľadiska výhodné, ak majú platenú prácu, a to napríklad tak, že sa odstránenia daňové prekážky pre druhú zárobkovo činnú osobu v domácnosti. Zníženie zdaňovania príjmov fyzických osôb alebo zavedenie/rozšírenie zápočtov dane z príjmu pre osoby s nízkymi príjmami môže prispieť k tomu, že ľudia budú motivovaní nájsť si platené zamestnanie, pričom sa zachová progresívnosť priameho zdaňovania v záujme zaistenia financovania sociálnej ochrany a verejných investícií. Založenie rodiny môžu dočasne podporovať prídavky na deti. Je však dôležité zabezpečiť, aby ich koncepcia bola adresná a aby neodrádzala od využívania platenej práce ženami, čo rieši napríklad Fínsko svojimi „flexibilnými dávkami na starostlivosť“.

3.2.Podpora a posilnenie postavenia mladších generácií v záujme ich prosperity

Potenciál mladých ľudí v Európe zatiaľ nie je v plnej miere využitý. V roku 2022 nebol zamestnaný ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) viac ako jeden z desiatich mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov v EÚ 28 , čo zahŕňa 13,1 % mladých žien, 20 % ľudí narodených mimo EÚ a 56 % mladých Rómov vo veku 16 – 24 rokov. Tento problém je názorným príkladom značných územných rozdielov v rámci EÚ, pričom mimoriadne vysoká miera NEET bola zistená v južných a vo východných regiónoch EÚ, ako aj v najvzdialenejších regiónoch Francúzska. V niektorých z týchto regiónov bola NEET viac ako štvrtina všetkých mladých ľudí. Mladí ľudia z rodín zo znevýhodneného prostredia, ako sú rodičia s nízkym stupňom vzdelania, majú zvyčajne horšie výsledky v škole a s väčšou pravdepodobnosťou im hrozí predčasné ukončenie štúdia. Ak mladí ľudia nechodia do školy ani nie sú zamestnaní, bráni im to v získaní skúseností a učení sa na pracovisku, čo môže mať vplyv na ich dlhodobé vyhliadky na zamestnanie. V dôsledku toho sa zhoršujú indexy ekonomického zaťaženia aktívneho, zamestnaného obyvateľstva v porovnaní s tými, ktorí sú mimo pracovnej sily.

Mladí ľudia (vo veku 15 – 29 rokov), ktorí nie sú zamestnaníani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, 2022

Posilnenie postavenia mladých ľudí sa začína podporou vytvorenia priaznivého prostredia pre všetky deti. Deti treba chrániť, podporovať a posilňovať ich postavenie. Je to osobitne dôležité počas formatívnych rokov života dieťaťa. Medzi kľúčové riešenia v rámci politiky spolu s podporou príjmu rodičov patrí zaručenie prístupu k inkluzívnym, kvalitným službám pre deti, a to najmä k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, základnému vzdelávaniu (vrátane školských aktivít), zdravotnej starostlivosti a výžive. Napríklad Bulharsko investuje 245 miliónov EUR z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na modernizáciu vyučovacích nástrojov a posilnenie vzdelávania v oblastiach STEM na školách zriadením jedného národného a troch regionálnych centier STEM, ako aj viac ako 2 200 laboratórií STEM a tried vybavených špičkovými technológiami. Mladým ľuďom zraniteľným z rôznych či viacerých hľadísk, ako sú osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou alebo mladí ľudia so zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami, by sa mala poskytovať prispôsobená podpora.

Podpora prístupu mladých ľudí ku kvalitným pracovným miestam, k cenovo dostupnému bývaniu a dôstojnej životnej úrovni je zásadná v záujme ich dlhodobých vyhliadok. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nevyhnutné na mobilizáciu mladých ľudí a na to, aby si osvojili základné zručnosti, ako aj nadčasové zručnosti, ako sú zručnosti potrebné pre zelenú a digitálnu transformáciu. Takéto investície boli realizované v Taliansku v rámci iniciatívy „Škola 4.0“ zameranej na transformáciu 100 000 tried na inovatívne vzdelávacie priestory. Ako sa zdôrazňuje v správe o strategickom výhľade na rok 2023, EÚ potrebuje na riadenie demografických zmien spoľahlivé nástroje na podrobné prognózy potrieb zručností a pracovnej sily v kľúčových odvetviach. Okrem toho na uľahčenie prechodov zo školy do zamestnania zohráva dôležitú úlohu oslovovanie mládeže, ako to robí napríklad Slovinsko so svojimi miestnymi mládežníckymi „ambasádormi“, ktorí informujú svojich rovesníkov o možnostiach v rámci záruky pre mladých ľudí, ako aj o kvalitných stážach a odbornom vzdelávaní a príprave vrátane učňovskej prípravy. Dočasná vzdelávacia mobilita medzi regiónmi a krajinami môže zlepšiť príležitosti pre mladých ľudí. Možnosti pre mladých ľudí založiť si rodinu určuje popri zlepšení integrácie do trhu práce prístup k základným službám (vrátane služieb v oblasti duševného zdravia) a k cenovo dostupnému a energeticky efektívnemu bývaniu. Dotácia na bývanie pre rodiny v Maďarsku predstavuje nenávratnú štátnu dotáciu pre rodiny vychovávajúce aspoň jedno dieťa, vrátane partnerských párov rovnakého pohlavia, na kúpu alebo zväčšenie bytu alebo domu. Rodiny v menších osadách majú nárok na dotáciu na bývanie pre rodiny na vidieku, ktorá je zameraná na udržanie počtu obyvateľov vidieckych oblastí. Regióny, ktoré sú v „pasci rozvoja talentov“ (alebo ktorým hrozí, že sa v nej ocitnú), potrebujú adresnú a miestnu podporu na oživenie hospodárstva, vzdelávacie príležitosti a lepší prístup k službám a bývaniu.

3.3.Posilnenie postavenia starších generácií a zachovanie ich životného štandardu

V starnúcej spoločnosti je nevyhnutne dôležité posilniť postavenie starších pracovníkov, aby zostali dlhšie aktívni. Priemerná miera zamestnanosti pracovníkov vo veku 55 až 64 rokov sa zvýšila zo 45 % v roku 2011 na 60,5 % v roku 2021. Rozdiely medzi členskými štátmi v tejto oblasti však zostávajú značné, čo naznačuje, že stále existuje priestor na zlepšenie. Dlhší pracovný život môže ľuďom umožniť, aby si aktualizovali zručnosti pri práci a aby zostali aktívni, čo zamestnávateľom pomôže udržať si zamestnancov a zároveň podporí prenos znalostí v rámci viacgeneračných pracovných síl. Flexibilnejšie režimy pracovného času podporujú udržanie starších pracovníkov, napríklad pomocou flexibilného alebo skráteného pracovného času, a umožňujú ľuďom zostať dlhšie v zamestnaní, ak sa tak rozhodnú. Právo pracovníkov požiadať o flexibilnú prácu (aké sa priznáva napr. v Belgicku, vo Francúzsku, v Holandsku a Nemecku) môže prispieť ku kultúrnej zmene smerom k inkluzívnejším pracovným praktikám a pracoviskám.

Miery zamestnanosti podľa vekových skupín (v %)

Podniky a pracovníci musia spolupracovať na prispôsobení pracovných postupov a zmene predpojatých predstáv a stereotypov o generáciách. Rešpektovanie starších občanov a ich psychickej a fyzickej pohody je základom prosperujúcej „dlhovekej spoločnosti“ ako celku. V stratégiách Únie rovnosti, ktoré Komisia prijala v rokoch 2020 a 2021 34 , sa zdôrazňuje potreba bojovať proti stereotypom, ako aj diskriminácii na základe veku v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti, podporovať rozmanitosť a inklúziu na pracovisku a poskytnúť všetkým rovnaké príležitosti prispievať a prosperovať. V plnej miere by sa mal využiť potenciál technológie na vytvorenie pracovného priestoru prispôsobeného meniacim sa potrebám počas celého života (napr. zvýšená dostupnosť ergonomických pracovných staníc, používanie tzv. kolaboratívnych robotov alebo hybridných montážnych systémov človek-stroj na zníženie rizika ochorenia z opakovaného prepätia).

Starnutie obyvateľstva zvýši dopyt po finančnom plánovaní životného cyklu. Zvýšenie účasti na doplnkových zamestnaneckých a osobných dôchodkových plánoch môže dopĺňať príjmy na dôchodku, a to aj prostredníctvom štruktúr zameraných na zvýšenie miery zapojenia do zamestnaneckých dôchodkových systémov alebo celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu 35 . Dosiahnutie lepších výsledkov pre občanov, ktorí investujú do prípravy na budúce udalosti (ako je odchod do dôchodku, vzdelanie detí alebo prístup k bývaniu), je kľúčovým cieľom únie kapitálových trhov 36 . Cezhraničná integrácia finančných služieb môže takisto zlepšiť ponuku relevantných finančných nástrojov, ako je poistenie pre prípad dlhodobej starostlivosti. V tejto súvislosti môže posilniť postavenie občanov lepšie finančné vzdelávanie. Súbežne s tým možno vďaka úsiliu o podporu inkluzívneho prístupu k platobným a bankovým službám zabezpečiť, aby sa na nikoho, najmä na starších ľudí, nezabudlo.

Podpora zdravia a prevencia chorôb sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi zdravú dlhovekosť. So zvyšujúcou sa strednou dĺžkou života rastie zaťaženie vyplývajúce z neprenosných ochorení, a to aj v prípade rakoviny, ktorá neúmerne postihuje starších ľudí. To si vyžaduje lepšiu dostupnosť služieb prevencie chorôb, diagnostiky a liečby neprenosných ochorení a prístup k nim. Zdravý životný štýl si vyžaduje celostný postoj k službám starostlivosti a podporným službám zameraný na človeka, v rámci ktorého sa presadzuje prechod od liečby k podpore zdravia a prevencii chorôb, integráciu a koordináciu služieb v rámci celého spektra starostlivosti, autonómie a nezávislého života a podporu aktívneho a zdravého životného štýlu pre všetky generácie v kombinácii s dobrým duševným zdravím a psychickou a fyzickou pohodou, čo môže zahŕňať komunitné služby a dobrovoľnícke činnosti. Napríklad v Rumunsku s pomocou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pomáha rozvoj systému elektronického zdravotníctva a telemedicíny zlepšiť prístup k širokej škále služieb zdravotnej starostlivosti, a to najmä vo vidieckych oblastiach a v malých mestách.

Treba posilniť zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť a zvýšiť ich nákladovú efektívnosť a zároveň zmierniť chudobu v starobe, ktorá postihuje najmä ženy. Konkrétne cenovo dostupné a vysokokvalitné služby starostlivosti môžu zredukovať opatrovateľské povinnosti približne 53 miliónov neformálnych opatrovateľov v EÚ, z ktorých len 65 % pracuje na plný úväzok. Investovanie do starostlivosti je dôležité na prilákanie a udržanie talentov v tomto odvetví. Formálni opatrovatelia musia mať lepšie mzdy a pracovné podmienky, ako aj primeranú odbornú prípravu a príslušné povolania sa musia stať atraktívnejšími, čo bolo napríklad premietnuté do plánu Francúzska na podporu starnutia francúzskych občanov v domácom prostredí 37 . Zdravotnícki pracovníci sú takisto vystavení nerovnováhe súvisiacej so starnutím pracovníkov, s ich nedostatočným nahrádzaním absolventmi zdravotníckych škôl a intenzívnou medzinárodnou konkurenciou, ktorá sa snaží získať lekárov a zdravotné sestry. Táto nerovnováha sa prehlbuje na územnej úrovni vzhľadom na nutnosť zdôvodniť poskytovanie zdravotníckych služieb v regiónoch s klesajúcim počtom obyvateľov. Za predpokladu, že používatelia, ako aj profesionálni zdravotníci a opatrovatelia majú príslušné digitálne zručnosti, digitálne technológie môžu uľahčiť nákladovo efektívne a kvalitnejšie služby prostredníctvom digitálnych zdravotníckych nástrojov a podporných technológií. Popri tom môžu napomôcť sociálnemu kontaktu v snahe obmedziť osamelosť, ktorá má takisto vplyv na duševné zdravie.

Na zabezpečenie primeraných a udržateľných dôchodkov musí dôchodkové reformy sprevádzať podpora politík trhu práce. Mnohé členské štáty zaviedli v posledných dvoch desaťročiach dôchodkové reformy, v rámci ktorých sa zvýšil zákonný vek odchodu do dôchodku a upravili sa podmienky. Niektoré členské štáty však stále zaostávajú 38 a dôchodkové reformy si vyžadujú sprievodné opatrenia, aby priniesli výsledky. Patria medzi ne reformy trhu práce s cieľom poskytnúť prispôsobenú pomoc a príležitosti na celoživotné vzdelávanie, motivovať k správaniu vedúcemu k hľadaniu si zamestnania a ponúkať zamestnanecké dotácie za starších pracovníkov tak, ako ich používa Rakúsko v adresnej iniciatíve pod názvom „Zamestnanecká iniciatíva 50+“. Takéto aktívne politiky trhu práce sú nevyhnutné, aby sa pomohlo dlhodobo nezamestnaným osobám zostať ekonomicky aktívnymi, pričom sa rešpektujú rôznorodé potreby týchto osôb. Starší ľudia, ktorí chcú pracovať aj po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku, by mali na tento účel získať podporu. Úpravami politík by sa mali zabezpečiť atraktívne možnosti, pokiaľ ide o odloženie odchodu do dôchodku, a odstrániť limity príjmu a iné prekážky.

Fiškálnu udržateľnosť a primeranosť možno posilniť zlepšením zloženia verejných financií a príjmovej základne systémov sociálnej ochrany. Kým príjmy z práce 39 budú naďalej zohrávať úlohu pri financovaní sociálneho štátu, treba viac holisticky uvažovať o optimálnom daňovom mixe s ohľadom na demografické trendy, a to aj na základe posúdenia priestoru na posilnenie zdaňovania kapitálu na kompenzovanie klesajúceho podielu daní z práce. Okrem toho zloženie verejných financií môže byť priaznivejšie pre rast, zamestnanosť a životné prostredie, čo možno dosiahnuť presunom daňového zaťaženia z práce 40 na zdaňovanie energie a environmentálne zdaňovanie. Od roku 2022 Komisia organizuje každoročné sympózium o daniach, na ktorom sa schádzajú tvorcovia politík, akademickí pracovníci, podnikatelia a občianska spoločnosť, aby zvážili, ako prispôsobiť náš daňový mix do roku 2050. Napokon zníženie výdavkov s nízkou prioritou alebo neúčinných výdavkov môže pomôcť priorizovať a zlepšiť efektívnosť verejných rozpočtov.

3.4.Nedostatok pracovnej sily a riadená legálna migrácia

V roku 2022 bol nedostatok pracovnej sily v EÚ na historicky najvyššej úrovni. Hoci miera zamestnanosti v EÚ dosiahla novú rekordnú úroveň, približne 30 % všetkých firiem hlásilo nedostatok pracovnej sily 50 a 74 % MSP uvádza, že čelia nedostatku kvalifikovaných pracovníkov 51 . Nedostatok pracovnej sily existuje v rôznych odvetviach a povolaniach na všetkých úrovniach zručností a má sa zvýšiť. Aktivácia ľudí v produktívnom veku, najmä žien, mladých a starších ľudí, zníženie nedostatku zručností, zlepšenie pracovných podmienok v určitých odvetviach a mobilita v rámci EÚ sú síce nevyhnutné na zmiernenie nedostatku pracovnej sily, nebude to však stačiť na uspokojenie potrieb vo všetkých povolaniach s nedostatkom pracovnej sily 52 . Legálna migrácia z krajín mimo EÚ môže takisto pomôcť zamestnávateľom pri obsadzovaní voľných pracovných miest na všetkých úrovniach zručností, napríklad v povolaniach, ktoré majú kritickú úlohu pre hospodárstvo EÚ a jeho zelenú a digitálnu transformáciu v kontexte Priemyselného plánu Zelenej dohody. Vzhľadom na veľkosť trhu práce je pracovná migrácia do EÚ v medzinárodnom porovnaní 53 naďalej na nízkej úrovni. 

MSP, ktoré čelia nedostatku zručností (v %)

Posilnené možnosti legálnej migrácie do EÚ môžu pomôcť pri obsadzovaní voľných pracovných miest, čo by zároveň bolo prínosom pre krajiny pôvodu. Potrebu urobiť z Európy atraktívnejšiu destináciu pre talenty z tretích krajín priemysel EÚ stále zdôrazňuje. Vyžaduje si to proaktívne kroky na pomoc pri zosúlaďovaní ponúkaných a požadovaných pracovných miest. Viacero členských štátov to berie na vedomie, o čom svedčí rastúci počet pracovných povolení vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín na účely zamestnania 54 .  EÚ sa snaží podporovať krajiny pôvodu prostredníctvom partnerstiev zameraných na talenty pri posilňovaní ich hospodárskej základne a ľudského kapitálu. Prilákanie talentov v celosvetovom meradle si vyžaduje cielené iniciatívy v oblasti pracovnej migrácie s cieľom riešiť nedostatok, ktorý nemožno zvládnuť pomocou domácej pracovnej sily, pričom sa zohľadnia ambície samotných štátnych príslušníkov tretích krajín a priority krajín pôvodu. Partnerstvá zamerané na talenty medzi EÚ a tretími krajinami kombinujú priamu podporu pre schémy mobility v oblasti práce alebo odbornej prípravy s budovaním kapacít a investíciami do ľudského kapitálu 55 s cieľom zabezpečiť rovnaké prínosy pre členské štáty, partnerské krajiny, podnikateľské komunity na oboch stranách a pre jednotlivcov, ktorých sa to týka. Podľa OECD medzi desať popredných krajín, ktoré vedia najlepšie prilákať talenty a podnikateľov s vysokým stupňom vzdelania zo zahraničia, patria len štyri členské štáty EÚ 56 vrátane Švédska s jeho priaznivými vízovými podmienkami pre podnikateľov, ako aj inkluzívnym prostredím ústretovým voči rodinám 57 . Politiky musia takisto uľahčiť úspešnú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do európskych spoločenstiev, pričom integrácia a rešpektovanie základných hodnôt a zásad EÚ sú právom, no vyplývajú z nich aj povinnosti.

Zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest a orientácia v možnostiach legálnej migrácie sú často náročné a nákladné tak pre migrantov, ako aj pre zamestnávateľov. Prístup na trh práce by sa mal uľahčiť zaistením spravodlivých pracovných podmienok pre legálnych migrantov pomocou rýchleho uznávania zahraničných kvalifikácií a podporou pri prekonávaní administratívnych a jazykových prekážok. Napríklad Česko zriadilo špecializovaný IT nástroj na posudzovanie potrieb pracovnej sily, ktoré by bolo možné uspokojiť vďaka migrácii, a Grécko má používateľsky ústretovú online platformu na lepšie zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností. Mal by sa podporiť koordinovanejší prístup k zosúlaďovaniu potrieb zamestnávateľov, ktorí hľadajú pracovníkov v EÚ, a potrieb osôb, ktoré si hľadajú prácu. Migranti sú často na pracovných miestach, ktoré nezodpovedajú ich zručnostiam, pričom takmer 40 % z nich je nadmerne kvalifikovaných z hľadiska pracovných miest, na ktorých pracujú (v porovnaní s 20 % občanov EÚ). Občania krajín mimo EÚ a ľudia s migračným pôvodom takisto často trpia diskrimináciou, zlými pracovnými podmienkami a môžu im chýbať príslušné jazykové zručnosti. V dôsledku toho majú občania krajín mimo EÚ nižšiu mieru zamestnanosti ako štátni príslušníci alebo iní občania EÚ v členských štátoch, a to aj medzi mladými ľuďmi 58 . To ďalej opodstatňuje potrebu dobre organizovaných a riadnych ciest pre pracovnú migráciu do EÚ.

4.VYKONÁVANIE SÚBORU DEMOGRAFICKÝCH NÁSTROJOV

Súbor demografických nástrojov môže pomôcť zmobilizovať politiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Komisia vyzýva členské štáty, aby zaviedli a vykonávali integrované politiky na riešenie demografických zmien a aby začlenili demografické otázky do všetkých politík. Členské štáty sa podporujú v tom, aby využili dostupné nástroje na úrovni EÚ v kombinácii s vnútroštátnymi politikami. V rámci procesu európskeho semestra boli členským štátom adresované odporúčania pre jednotlivé krajiny k relevantným oblastiam, ako sú dôchodky, zdravotná starostlivosť a dlhodobá starostlivosť (vrátane ich primeranosti a udržateľnosti), starostlivosť o deti, zdaňovanie, sociálne bývanie, zručnosti, vzdelávanie dospelých a politiky zamestnanosti. Opatrenia na riešenie demografických zmien a ich vplyvov takisto prispievajú k širšiemu spoločenskému pokroku v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja.

Ústredným prvkom politických rozhodnutí musia byť rodová rovnosť, nediskriminácia a medzigeneračná spravodlivosť. Je nevyhnutné, aby zvolené kombinácie politík vždy chránili rodovú rovnosť a rovnaké príležitosti a prispievali k nim, a to najmä na základe posilnenia účinného prístupu žien na trh práce a umožnenia realizácie osobných túžob a rozhodnutí ľuďom v Európe. V tejto súvislosti je kľúčovým politickým riešením všeobecné formálne zabezpečenie cenovo dostupnej a vysokokvalitnej starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti. Zároveň sa realizujú politické riešenia, ktoré sú vzájomne prospešné pre viaceré alebo všetky generácie a ktoré by sa mali podporovať v rôznych oblastiach politiky, ako je vzdelávanie a odborná príprava (napr. medzigeneračné vzdelávanie posilňujúce znalosti a spoločné budovanie zručností), bývanie a starostlivosť (napr. medzigeneračná životná a komunitná starostlivosť vrátane denných služieb pre dospelých), a na pracovisku (napr. viacgeneračná pracovná sila, ktorá uspokojuje rôzne potreby a investuje do obojstranných prenosov znalostí a zručností medzi generáciami).

Politiky členských štátov zamerané na riešenie demografických zmien by mali vychádzať z miestnych reálií. Keďže problémy sa v jednotlivých členských štátoch a regiónoch líšia, politické reakcie by sa mali navrhovať a vykonávať na základe koordinovaného úsilia s aktívnym zapojením regionálnych a miestnych orgánov. Úlohu zohrávajú aj verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Komisia je pripravená podporiť členské štáty v tomto procese, a to aj uľahčením vzájomného učenia a výmeny najlepších postupov na všetkých úrovniach, napríklad v rámci mechanizmu na podporu talentov, ktorý pomáha regiónom EÚ pri riešení vplyvu demografického prechodu. Komisia bude venovať mimoriadnu pozornosť aj osobitným výzvam spojeným s demografiou vidieckych oblastí vo svojej nadchádzajúcej správe o vykonávaní dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti, ktorá má byť podľa plánu zverejnená začiatkom roka 2024.

Súbor demografických nástrojov:

kľúčové nástroje na úrovni EÚ, ktoré majú členské štáty k dispozícii

Digitálne technológie môžu posilniť konkurenčnú výhodu Európy a pomôcť kompenzovať vplyvy demografických zmien. Umelá inteligencia a automatizácia už teraz pretvárajú hospodárstvo a trhy práce v Európe. Ak sú politické opatrenia na podporu inovácií a rozšírené uplatňovanie technológií dobre navrhnuté a vykonávané, môžu prispieť ku kompenzácii vplyvov demografických zmien na produktivitu a fiškálnu udržateľnosť. Technológie môžu takisto zvýšiť nákladovú efektívnosť zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a zlepšiť prístup a kvalitu v tejto oblasti, a to aj vo vidieckych a vzdialených regiónoch, pre starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Digitálne nástroje môžu okrem toho prispieť k psychickej a fyzickej pohode starnúceho obyvateľstva a podporiť zdravší a aktívnejší život. Takisto môžu uľahčiť sociálnu angažovanosť a zmierniť sociálnu izoláciu starších osôb, a to najmä ak sa digitálne nástroje používajú ako prostriedok na uľahčenie skutočných medziľudských interakcií.

Popri uvedených regulačných nástrojoch a politických rámcoch je na úrovni EÚ dostupný celý rad finančných nástrojov na podporu členských štátov. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podnecuje reformy a investície v rámci štyroch pilierov súboru nástrojov, a to predovšetkým pomocou približne 8 miliárd EUR určených na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve 64 , približne 43,2 miliardy EUR na vzdelávanie 65 , približne 41,7 miliardy EUR na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu 66 , približne 48,2 miliardy EUR na podporu zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti 67 a približne 15,1 miliardy EUR na sociálne bývanie a sociálnu infraštruktúru 68 . V partnerských dohodách na roky 2021 – 2027 26 členských štátov identifikovalo demografiu ako hlavnú výzvu pre svoje územia, ktorá sa má riešiť s podporou fondov politiky súdržnosti. Európsky sociálny fond plus (ESF+), hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí, usmerňuje spolu s členskými štátmi takmer 7 miliárd EUR na podporu rodovo vyváženého sveta práce, rovnakých pracovných podmienok a lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a 427 miliónov EUR na podporu aktívneho a zdravého starnutia pracovníkov. Nadchádzajúce strednodobé preskúmanie programov politiky súdržnosti 69 , ktoré sa má dokončiť do polovice roka 2025 a ktoré sa bude riadiť odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijatými v roku 2024, poskytne príležitosť posúdiť situáciu týchto regiónov a v prípade potreby prispôsobiť plánovanie finančných prostriedkov politiky súdržnosti. Z programu Horizont Európa sa okrem toho financuje výskum na zníženie nedostatku zručností a ich nesúladu sumou 43 miliónov EUR, ako aj na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov demografických zmien sumou 27 miliónov EUR.

Účinné riadenie demografických zmien si vyžaduje komplexné, vysokokvalitné a podrobné údaje a kapacitu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zhromažďovať a posudzovať údaje a odborné znalosti s cieľom poskytnúť analýzu a usmernenia v záujme prijatia vhodných riešení. Kľúčová je aj koordinácia úsilia. Na vnútroštátnej úrovni členské štáty vykonali alebo začínajú vypracúvať posúdenia demografických zmien a ich vplyvov, napríklad v Holandsku prostredníctvom nového „Štátneho výboru pre demografický vývoj 2050“. Ako doplnok k týmto činnostiam európska štatistika obyvateľov a migrácie a „Atlas demografie“ na úrovni EÚ už poskytujú bezprecedentný súbor údajov, interaktívnych máp a grafov v tejto oblasti popri iných nástrojoch, ako je napríklad stredisko pre monitorovanie vidieka. Napriek tomu bude potrebné venovať väčšiu pozornosť budovaniu dôkazovej základne a zhromažďovaniu kapacít na posudzovanie a ďalšie predvídanie demografických trendov a ich dôsledkov vrátane toho, ako možno lepšie navrhovať politiky tak, aby plnili potreby meniacej sa skupiny seniorov v našich spoločnostiach. Veľkým krokom týmto smerom je návrh nariadenia o európskej štatistike obyvateľov, domov a bytov 70 , ktorého cieľom je modernizácia a integrácia štatistiky demografie, medzinárodnej migrácie a sčítania obyvateľov, domov a bytov.

5.ZÁVER

Demografické zmeny majú zásadný vplyv na naše životy a konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. „Dlhoveká spoločnosť“ nám síce môže pomôcť prispôsobiť sa a využiť nové príležitosti, starnutie obyvateľstva a klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku však môžu prehĺbiť existujúce problémy súvisiace s nedostatkom pracovnej sily, produktivitou a verejnými rozpočtami, čo má nepriaznivý dosah na hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Demografické trendy môžu prispieť aj k prehĺbeniu rozdielov medzi regiónmi a krajinami, čo môže potenciálne ohroziť sociálnu súdržnosť a dôveru v naše demokratické inštitúcie, že zabezpečia všeobecnú prosperitu a psychickú a fyzickú pohodu.

Európa musí uplatňovať komplexný prístup, ktorý umožní všetkým generáciám realizovať svoj talent a túžby. Vedúci predstavitelia EÚ v Granade vyjadrili svoje odhodlanie investovať do zručností potrebných v budúcnosti a riešiť demografické výzvy. Vybudovanie odolného a udržateľného hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí a spoločnosti, v ktorej môžu jednotlivci naplniť svoj potenciál, si vyžaduje starostlivé vyváženie rôznych politických cieľov. Politiky EÚ a vnútroštátne politiky by mali ľuďom v celej Európe umožniť zosúladenie túžby po rodine s platenou prácou. Naše úsilie sa vždy musí riadiť rodovou rovnosťou, nediskrimináciou, rešpektovaním základných práv a medzigeneračnou spravodlivosťou. Vzhľadom na akútny nedostatok pracovnej sily, ktorý vytvára tlak na podniky v celej EÚ, je ako doplnok k využívaniu talentov z Únie nevyhnutne potrebná aj legálna migrácia a účinná integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín. Plánovaný samit sociálnych partnerov vo Val Duchesse v prvom polroku 2024 bude príležitosťou na ďalšie riešenie naliehavého problému nedostatku pracovnej sily a zručností. S cieľom riešiť otázku konkurencieschopnosti ako celok poverila predsedníčka Komisie Maria Draghiho, bývalého prezidenta ECB a predsedu vlády Talianska, aby do leta 2024 vypracoval správu o budúcnosti konkurencieschopnosti EÚ.

Spoluprácou môžeme dosiahnuť pokrok smerom k silnej, dynamickej, konkurencieschopnej a súdržnej Európe. V tomto oznámení sa poukazuje na kľúčové reformy a investície potrebné na riešenie a riadenie demografických zmien v Európe. Ako už bolo uvedené, tvorcovia politík v členských štátoch by ich mali uplatňovať vo svojom celoštátnom a regionálnom kontexte v rámci celovládneho prístupu. Komisia sa zaviazala podporovať členské štáty pri účinnom využívaní dostupných nástrojov a na tento účel ich ďalej rozvíjať. Tvorcovia politík by mali vo svojom úsilí podporovať aj aktívnu účasť občanov a zapojiť všetkých aktérov: sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalšie subjekty, pričom ich politiky by mali vychádzať z miestnych reálií. Týmto spôsobom môžeme pomôcť jednotlivcom a komunitám prosperovať a podporovať blahobyt a psychickú a fyzickú pohodu súčasných i budúcich generácií.

(1)

 Medzigeneračná spravodlivosť predstavuje koncept spravodlivosti medzi rôznymi generáciami. Môže sa uplatňovať na spravodlivosť v dynamike medzi deťmi, mladými ľuďmi, dospelými a seniormi, ako aj medzi aktuálne žijúcimi a budúcimi generáciami. Súvisí s viacerými oblasťami a zahŕňa témy, ako je hospodárska alebo sociálna spravodlivosť, životná úroveň alebo zmena klímy.

(2)

Konferencia o budúcnosti Európy, správa o konečnom výsledku, máj 2022, 15. návrh: Demografický prechod).

(3)

Organizácia Spojených národov, Odbor hospodárskych a sociálnych záležitostí, Oddelenie pre populáciu, World population prospects 2022 (Perspektívy svetovej populácie 2022).

(4)

 Employment and Social Developments in Europe (Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe), výročné preskúmanie, SWD(2023) 248 final.

(5)

Pozri správu o vplyve demografickej zmeny, COM(2020) 241 final. Vplyv demografických zmien – v meniacom sa prostredí, SWD(2023) 21 final.

(6)

 Employment and Social Developments in Europe (Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe), výročné preskúmanie, SWD(2023) 248 final.

(7)

V „striebornej ekonomike“ hospodárska činnosť slúži potrebám ľudí vo veku 50 rokov a viac, napríklad prostredníctvom kupovaných výrobkov a služieb a ďalšej hospodárskej činnosti, ktorú vytvárajú výdavky tejto skupiny ľudí. Európska komisia (2018), Strieborná ekonomika – záverečná správa, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(8)

Rýchly prieskum Eurobarometra 534, Demografické zmeny v Európe (terénna práca: 1. – 14. septembra 2023).

(9)

Európska komisia (2021), správa o starnutí obyvateľstva 2021, hospodárske a rozpočtové prognózy pre členské štáty EÚ.

(10)

Pozri záverečnú správu skupiny na vysokej úrovni s názvom Budúcnosť sociálnej ochrany a sociálneho štátu v EÚ (2023).

(11)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Využitie talentov v regiónoch Európy, COM(2023) 32 final.

(12)

Súdržnosť v Európe do roku 2050, Ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, SWD(2022) 24 final.

(13)

 Európska komisia (2021), The Demographic Landscape of EU Territories (Demografická situácia území EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(14)

Na sociálnom samite v Porte v roku 2021 hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ okrem iného podporili hlavnú cieľovú hodnotu v oblasti zamestnanosti do roku 2030 stanovenú v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, podľa ktorej by sme do roku 2030 mali dosiahnuť, aby bolo zamestnaných aspoň 78 % obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov.

(15)

Európska komisia (2019), Demographic Scenarios for the EU: migration, population and education (Demografické scenáre pre EÚ: migrácia, populácia a vzdelávanie). Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(16)

Pozri sociálny prehľad pripojený k Európskemu pilieru sociálnych práv.

(17)

V roku 2021 bol hrubý hodinový zárobok žien v EÚ v priemere o 12,7 % nižší než v prípade mužov, pričom najväčší rozdiel v príjmoch mužov a žien v EÚ bol zaznamenaný v Estónsku (20,5 %) a najnižší v Luxembursku (–0,2 %).

(18)

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (2020), Gender inequalities in care and consequences for the labour market (Rodové nerovnosti v oblasti starostlivosti a dôsledky pre trh práce).

(19)

 Employment and Social Developments in Europe (Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe), výročné preskúmanie, SWD(2023) 248 final.

(20)

Van der Ende, M. a kol. (2021), Study on exploring the incidence and costs of informal long-term care in the EU (Štúdia o preskúmaní výskytu a nákladov neformálnej dlhodobej starostlivosti v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(21)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa, COM(2021) 142 final.

(22)

Európska komisia (2022), The transposition of the Work-Life Balance Directive in EU Member States: A long way ahead (Transpozícia smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom: Dlhá cesta vpred), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(23)

OECD (2022), Net childcare costs in EU countries (Čisté náklady na starostlivosť o deti v krajinách EÚ), 2021.

(24)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

(25)

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

(26)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie).

(27)

Odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve: barcelonské ciele do roku 2030 (2022/C 484/01).

(28)

Pozri sociálny prehľad pripojený k Európskemu pilieru sociálnych práv.

(29)

Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti.

(30)

Viac informácií je uvedených v uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030), 2021/C 66/01.

(31)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu, COM(2020) 276 final.

(32)

Odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 týkajúce sa mostu k pracovným miestam – posilnenia záruky pre mladých ľudí, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (2020/C 372/01).

(33)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final.

(34)

Stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, strategický rámec EÚ pre Rómov na roky 2020 – 2030, akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030.

(35)

Pozri aj záverečnú správu skupiny expertov na vysokej úrovni o dôchodkoch (2019).

(36)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2014/65/EÚ a (EÚ) 2016/97, pokiaľ ide o pravidlá Únie na ochranu retailových investorov, a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1286/2014, pokiaľ ide o modernizáciu dokumentu s kľúčovými informáciami, COM(2023) 279 final.

(37)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii v oblasti starostlivosti, COM(2022) 440 final.

(38)

V roku 2023 boli piatim členským štátom doručené odporúčania pre danú krajinu týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti ich dôchodkových systémov a aktívneho starnutia (Česko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Poľsko).

(39)

Dane z práce predstavovali v roku 2021 51,4 % celkových daňových príjmov v EÚ.

(40)

Najmä znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce v prípade osôb s nižšími a so strednými príjmami s cieľom motivovať k platenej práci.

(41)

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

(42)

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

(43)

Odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (2016/C 67/01).

(44)

Odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti (2022/C 476/01).

(45)

Odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (2023/C 41/01).

(46)

Smernica (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb.

(47)

 Odporúčanie Rady z 9. decembra 2022 o posilnení prevencie prostredníctvom včasnej detekcie: Nový prístup EÚ ku skríningu rakoviny, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady (2022/C 473/01).

(48)

  https://knowsdgs.jrc.ec.europa.eu/cfc . 

(49)

Návrh smernice Rady o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod, rovnakého zaobchádzania s osobami v oblasti zamestnania a povolania bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi v otázkach sociálneho zabezpečenia, ako aj pri prístupe k tovaru a službám a pri dodávaní tovaru a poskytovaní služieb, a o vypustení článku 13 smernice 2000/43/ES a článku 12 smernice 2004/113/ES, COM(2022) 689 final; a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania a o vypustení článku 20 smernice 2006/54/ES a článku 11 smernice 2010/41/EÚ, COM(2022) 688 final.

(50)

Prieskum podnikov a spotrebiteľov, Európska komisia.

(51)

Rýchly prieskum Eurobarometra 529 (2023).

(52)

Európska komisia (2023), Annual Report on Intra-EU Labour Mobility 2022 (Výročná správa o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ za rok 2022), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(53)

Napríklad vo vzťahu k Austrálii, ku Kanade a k Spojeným štátom. OECD (2019), Building an EU Talent Pool: A New Approach to Migration Management for Europe (Budovanie okruhu talentov EÚ: Nový prístup k riadeniu migrácie pre Európu), OECD Publishing, Paríž.

(54)

V roku 2022 bolo z dôvodov súvisiacich so zamestnaním vydaných približne 1,6 milióna povolení na pobyt.

(55)

Vrátane rozvoja zručností, odborného vzdelávania a prípravy a zavedenia výmenných schém založených na práci do praxe.

(56)

Holandsko, Švédsko, Luxembursko, Dánsko.

(57)

OECD – ukazovatele atraktívnosti pre talenty.

(58)

Európska migračná sieť (2019), správa o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín do trhu práce v členských štátoch EÚ.

(59)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES.

(60)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte.

(61)

Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom.

(62)

O partnerstvách zameraných na talenty sa diskutuje aj s Nigériou a so Senegalom.

(63)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Akčný plán pre integráciu a začlenenie 2021 – 2027, COM(2020) 758 final.

(64)

Číselné údaje k 28. septembru 2023. Údaje sú založené na metodike označovania podľa pilierov, ktorá sa uplatňuje v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti, a zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve“ ako primárna alebo sekundárna oblasť politiky. Aktuálnejšie informácie a číselné údaje o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sú uvedené aj v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: Ako napreduje vykonávanie, COM(2023) 545 final/2.

(65)

Tamže. Údaje zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Všeobecné, odborné a vysokoškolské vzdelávanie“ ako primárna alebo sekundárna oblasť politiky.

(66)

Tamže. Údaje zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Vzdelávanie dospelých“, „Zelené zručnosti a pracovné miesta“ a/alebo „Ľudský kapitál v digitalizácii“ ako primárne alebo sekundárne oblasti politiky.

(67)

Tamže. Údaje zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Zdravotná starostlivosť“ a/alebo „Dlhodobá starostlivosť“ ako primárne alebo sekundárne oblasti politiky.

(68)

 Číselný údaj k 5. októbru 2023. Údaje zodpovedajú opatreniam prideleným oblasti politiky „Sociálne bývanie a iná sociálna infraštruktúra“ ako primárna alebo sekundárna oblasť politiky.

(69)

Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond a Fond na spravodlivú transformáciu.

(70)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike obyvateľov, domov a bytov, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 862/2007 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 763/2008 a (EÚ) č. 1260/2013, COM(2023) 31 final.

(71)

 Expertná skupina pre fondy v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach (expertná skupina pre NSU), pozri C(2021) 7888 final.