EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2023

COM(2023) 311 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, SÚDNEMU DVORU EURÓPSKEJ ÚNIE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh medziinštitucionálneho etického orgánu

1.Úvod

Demokracia Európskej únie môže prekvitať len v prostredí, kde si ľudia vzájomne dôverujú a spoliehajú sa na seba a zároveň veria inštitúciám, ktoré im slúžia. Demokracia je len taká silná ako legitimita, o ktorú sa opiera. Táto skutočnosť platí vždy, no ešte významnejšia je v čase, keď niekoľko kríz naraz výrazne vplýva na ľudí v celej EÚ. Je dôležité, aby ľudia mohli veriť svojim inštitúciám a tým, ktorí zastávajú vedúce pozície. Pevné etické rámce a rámce transparentnosti sú dôležitou súčasťou dobrej správy vecí verejných a prispievajú k tomu, aby sa predchádzalo rôznym javom, napríklad korupcii a neprimeranému zasahovaniu do demokratického procesu.

Európska únia má už teraz prísne normy pre verejnú správu a etiku. V prípade chýb a zlyhaní existujú pravidlá a postupy nápravy. Na zachovanie a neustále posilňovanie dôvery občanov v inštitúcie EÚ a ich lídrov sú nevyhnutné pevné zásady integrity a transparentnosti, ktoré sa musia plne dodržiavať. Tieto zásady sú rovnako kľúčové pre ochranu nezávislosti inštitúcií a integrity rozhodovacieho procesu v každej z nich, ako aj pre legitimitu Únie ako celku. Aby boli stále vhodné sa svoj účel a dokázali reagovať na požiadavky občanov, musia sa tieto pravidlá a postupy neustále aktualizovať.

Táto iniciatíva je preto v súlade s opatreniami Komisie v oblasti právneho štátu, s balíkom predpisov na boj proti korupcii 1 , ktorý Komisia predložila 3. mája, s nadchádzajúcim balíkom opatrení v oblasti obrany demokracie a s medziinštitucionálnou dohodou o povinnom registri transparentnosti, ktorú medzi sebou uzavreli Parlament, Rada a Komisia 20. mája 2021 2 .

Etika tvorí základ spôsobu, akým pracujú inštitúcie EÚ a ľudia, ktorí v nich slúžia. Preto sa v európskych zmluvách stanovuje niekoľko zásad a predpisov, ktorými sa zabezpečuje vhodné správanie členov inštitúcií, pokiaľ ide o nezávislosť a integritu inštitúcií. Väčšina inštitúcií sa rozhodla uplatňovať tieto zásady a predpisy podrobnejšie, či už v rámci rokovacieho poriadku, alebo v kódexoch správania pre členov, prípadne v oboch dokumentoch.

Inštitúcie EÚ však pre svojich členov zaviedli rôzne etické rámce na základe rôznych ustanovení v zmluvách. Hoci niektoré rozdiely možno vysvetliť tým, že jednotlivé inštitúcie zohrávajú podľa zmlúv rozličné úlohu, a teda aj riziká spojené s výkonom povinností ich členov sú rozdielne, jasne sa ukázalo, že je potrebné zaviesť spoločný súbor základných etických noriem a spoluprácu medzi inštitúciami.

Koncom minulého roka sa objavili veľmi závažné zistenia a obvinenia poukazujúce na to, že takéto situácie majú vplyv na všetky inštitúcie EÚ bez ohľadu na to, kde sa vyskytnú a koľkých ľudí sa týkajú. Výsledkom sú výzvy na zavedenie prísnejších predpisov, ale aj ďalšie zosúladenie predpisov a mechanizmov na ich presadzovanie, aby sa rozptýlili obavy a zabezpečila koherentnosť a zrozumiteľnosť uplatniteľných predpisov pre príslušných členov aj občanov.

Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 13/2019 3 dospel k záveru, že Európsky parlament, Rada a Komisia zaviedli do značnej miery primerané etické rámce (pre členov aj zamestnancov). Takisto identifikoval určité oblasti, v ktorých by bolo možné zlepšiť a zosúladiť rozsah, konkrétnosť, jasnosť a mieru usmernenia. V správe sa identifikoval aj priestor na šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa etických otázok medzi inštitúciami.

Na rozdiel od zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, na ktorých sa vzťahujú podrobné etické povinnosti stanovené zákonodarcom v hlave II služobného poriadku EÚ prijatého na základe článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 4 , sa však na členov v súčasnosti nevzťahujú žiadne spoločné minimálne etické normy ani formálne mechanizmy, ktoré by umožňovali zavedenie a koordináciu etických noriem pre členov inštitúcií alebo výmenu stanovísk medzi inštitúciami v súvislosti s takýmito normami. Cieľom tejto iniciatívy je vyplniť uvedenú medzeru a vyriešiť absenciu spoločných minimálnych etických noriem pre členov prostredníctvom návrhu na zriadenie etického orgánu, ktorému by podliehali členovia všetkých inštitúcií EÚ.

Komisia prijala tento návrh dohody medzi inštitúciami a dvoma poradnými orgánmi, ktorá sa vzťahuje na všetky inštitúcie a orgány uvedené v článku 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Tento návrh sa preto zašle Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej centrálnej banke, Európskemu dvoru audítorov, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Keď táto dohoda nadobudne platnosť, jej stranou sa môže na vlastnú žiadosť stať aj Európska investičná banka.

V navrhovanej dohode sa uvádzajú aj dojednania, ktorými sa únijným orgánom, úradom a agentúram, ktoré nie sú zúčastnenými inštitúciami, umožňuje dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných a budúcich spoločných noriem vypracovaných orgánom na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, s výnimkou zamestnancov. V takomto prípade sa dotknutý orgán, úrad alebo agentúra zúčastní na výmene stanovísk o príslušných vnútorných predpisoch s etickým orgánom. Výmena stanovísk sa uskutoční po vypracovaní nových noriem, prípadne po aktualizácii existujúcich noriem.

2.Medziinštitucionálny prístup k etike a integrite

Súčasťou inštitucionálnej autonómie každej z inštitúcií, ktorá patrí medzi zásady práva EÚ, je samostatné prijímanie vnútorných predpisov uplatniteľných na členov inštitúcie. Je však v záujme občanov a všetkých inštitúcií, aby každá z nich mala zavedený silný etický rámec pre svojich členov. Dobrá povesť EÚ ako celku závisí od dobrej povesti všetkých inštitúcií a etického správania všetkých ich členov.

Predsedníčka Komisie vo svojich politických usmerneniach vyjadrila podporu vytvoreniu takéhoto medziinštitucionálneho etického orgánu a Komisia odvtedy spolupracuje s ostatnými inštitúciami EÚ na dosiahnutí tohto cieľa.

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. septembra 2021 zdôraznil, že „jediný nezávislý etický orgán EÚ by mohol lepšie zabezpečiť dôsledné a úplné vykonávanie etických noriem v inštitúciách EÚ, aby sa zaručilo, že verejné rozhodnutia sa prijímajú s ohľadom na spoločné blaho, a aby občania dôverovali inštitúciám EÚ“.

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, jedno z odporúčaní v osobitnej správe 5 Dvora audítorov o etických rámcoch Európskeho parlamentu, Rady a Komisie spočíva presne v tom, že kontrolované inštitúcie by mali zvýšiť úsilie o šírenie osvedčených postupov týkajúcich sa etických otázok.

Dôležité totiž nie je len to, aby každá európska inštitúcia stanovila a uplatňovala jasné predpisy pre etiku a transparentnosť. Rovnako kľúčové je aj zabezpečiť, aby všetky inštitúcie:

ouplatňovali jasné, transparentné a rovnako prísne normy integrity a nezávislosti a podľa potreby pritom zohľadňovali svoje rozdiely a

omali podobné efektívne mechanizmy kontroly a presadzovania.

Práve zriadenie medziinštitucionálneho etického orgánu môže slúžiť na splnenie tohto cieľa, a to pri riadnom zohľadnení autonómie každej inštitúcie. Zúčastneným inštitúciám sa tak umožní vzájomne čerpať zo svojich skúseností a učiť sa od ďalších inštitúcií, ako aj vytvoriť spoločný súbor minimálnych etických noriem.

Značné zlepšenie by priniesol spoločný súbor minimálnych noriem, spoločná kultúra pre členov všetkých inštitúcií, lepšie porozumenie etickému rámcu zo strany verejnosti, ako aj väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o to, čo je a čo nie je prijateľné, pre všetkých, ktorí pracujú v inštitúciách aj mimo nich, ako aj v súvislosti s tým, ako inštitúcie zabezpečujú riadne uplatňovanie predpisov.

Touto medziinštitucionálnou iniciatívou sa preukáže dôležitosť, ktorú všetky inštitúcie pripisujú prísnym etickým normám a ich vykonávaniu, a tak sa prispeje k posilneniu dôvery v inštitúcie a ich členov.

Zriadením etického orgánu prvýkrát vznikne formálny mechanizmus na koordináciu a výmenu stanovísk medzi inštitúciami a na zavedenie spoločných noriem etického správania ich členov.

Ďalšie iniciatívy, ktorými sa prispelo k vytvoreniu otvorených a transparentných inštitúcií orientovaných na etiku, už preukázali význam medziinštitucionálneho prístupu.

Pokiaľ ide o zamestnancov inštitúcií EÚ, existujúce štruktúry a mechanizmy sa ukázali ako úspešné, pokiaľ ide o dosiahnutie spoločného medziinštitucionálneho prístupu v prípadoch, keď si to záležitosť vyžaduje. Po prvé na zamestnancov všetkých inštitúcií sa vzťahujú spoločné a podrobné povinnosti zakotvené v článkoch 11 až 24 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktoré Parlament spolu s Radou prijal na základe článku 336 ZFEÚ. Tým sa zabezpečí uplatňovanie rovnakých noriem a predpisov v rámci celej verejnej služby EÚ. Každá inštitúcia prijala vnútorné predpisy, ktorými sa zabezpečuje vykonávanie služobného poriadku, a to aj v oblasti etiky. S cieľom umožniť transparentnosť a podporiť konzistentné uplatňovanie služobného poriadku sú predpisy, prostredníctvom ktorých sa vykonáva služobný poriadok, obsiahnuté v registri Súdneho dvora Európskej únie a zahrnuté do správy, ktorú Komisia každé tri roky predkladá Európskemu parlamentu a Rade (článok 110 služobného poriadku) a ktorá sa týka predpisov prijatých jednotlivými inštitúciami na účely vykonávania služobného poriadku. V najnovšej správe 6 sa v prípade značného počtu záležitostí týkajúcich sa vykonávania predpisov počas vykazovaného obdobia zistilo ďalšie zbližovanie medzi inštitúciami, a to aj v oblasti etiky a integrity.

Aby sa zabezpečilo čo najlepšie využívanie týchto dobre zavedených mechanizmov na koordináciu služobných predpisov, Komisia vyzýva všetky inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje služobný poriadok, aby prednostne preskúmali priestor na výmenu osvedčených postupov, získané poznatky a v prípade potreby aj oblasti, v ktorých možno predpisy pre zamestnancov ešte zosúladiť. Túto prácu možno vykonať na úrovni kolégia vedúcich administratívnych útvarov. Zamestnanci nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, pretože už existujú medziinštitucionálne koordinačné mechanizmy pre etické záležitosti zamestnancov. Strany by sa v medziach služobného poriadku a prostredníctvom kolégia vedúcich administratívnych útvarov mali zaviazať, že sa budú usilovať o normy na úrovni rovnocennej tým normám, ktoré prijal orgán, pokiaľ ide o generálnych riaditeľov a rovnocenné funkcie. V rámci medziinštitucionálneho dialógu by sa malo preskúmať aj možné zosúladenie predpisov a postupov súvisiacich so uverejnením stretnutí vrcholových manažérov s organizáciami a so samostatne zárobkovo činnými osobami v súvislosti so záležitosťami spojenými s rozhodovaním a vykonávaním politík v Únii, čo je súčasťou dialógu so zainteresovanými stranami. Komisia je pripravená podeliť sa o svoje skúsenosti, ktoré vychádzajú takmer z desaťročia vykonávania vnútorného rozhodnutia o tejto záležitosti 7 .

Na základe pozitívnej skúsenosti s predchádzajúcou dohodou uzavretou v roku 2014 bola v roku 2021 uzavretá medziinštitucionálna dohoda o povinnom registri transparentnosti medzi Komisiou, Parlamentom a prvýkrát aj Radou, ktorou sa dokazuje význam medziinštitucionálneho prístupu v tejto súvislosti. V tejto dohode sa stanovujú zásady a predpisy pre koordinovaný prístup k transparentnému a etickému zastupovaniu záujmov, ako aj na zabezpečenie transparentných a etických interakcií medzi tromi uvedenými inštitúciami EÚ a zástupcami záujmových skupín na úrovni EÚ.

Ďalším príkladom, ktorý ukazuje dôležitosť medziinštitucionálneho prístupu pre vykonávanie predpisov o etike a integrite, je medziinštitucionálna dohoda z 25. mája 1999 medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 8 . Dohodou sa zabezpečuje, aby sa vyšetrovania vo všetkých inštitúciách Únie vykonávali za rovnocenných podmienok.

3.Medziinštitucionálny etický orgán

3.1. Zloženie

Orgán má za úlohu vypracovať minimálne etické normy správania členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 ZEÚ, ako aj Európskej investičnej banky, ak táto požiada o účasť.

V zložení etického orgánu bude jeden člen z každej zúčastnenej inštitúcie, ktorá sa v dohode nazýva „strana“. Aby sa zabezpečilo bezproblémové a nepretržité fungovanie orgánu, každá strana určí jedného riadneho člena a jedného náhradníka.

Zástupcovia jednotlivých strán by v zásade mali byť na úrovni podpredsedov. Treba však zohľadniť špecifické aspekty spojené s úlohou každej jednotlivej inštitúcie. Preto sa má v navrhovanej dohode každej strane udeliť flexibilita na vymenovanie zástupcu, ktorý nie je podpredsedom, ak takáto funkcia v rámci strany neexistuje alebo ak by voľba podpredsedu nebola vhodná.

Funkcia predsedu orgánu bude každoročne rotovať podľa postupnosti stanovenej v článku 13 ZEÚ. Ak sa Európska investičná banka stane riadnou stranou, ročné predsedníctvo získa až po ukončení postupnosti stanovenej v článku 13 ZEÚ.

Orgán bude pri práci vychádzať z informácií od piatich nezávislých expertov, ktorí budú pôsobiť ako pozorovatelia a budú vymenovaní na základe postupu stanoveného Komisiou, ako aj na základe ich kompetencií, skúseností vo funkciách na vysokej úrovni, nezávislosti a profesijných kvalít. Experti sa zúčastňujú na každom zasadnutí orgánu a budú poskytovať poradenstvo v súvislosti so všetkými etickými otázkami týkajúcimi sa jeho mandátu. Takisto poskytujú stanovisko v rámci výmeny stanovísk orgánu týkajúcich sa zosúladenia vnútorných predpisov strany s normami.

Pri vymenúvaní nezávislých expertov by sa strany mali usilovať o vyvážené zastúpenie mužov a žien.

Členov orgánu bude podporovať sekretariát, ktorý predstavuje spoločnú operačnú štruktúru formálne zastrešenú Komisiou. Bude sa skladať z vedúcich oddelení alebo osôb na rovnocenných pozíciách, ktoré zodpovedajú za etiku členov v každej zo zúčastnených inštitúcií, a z ich príslušných zamestnancov, ktorí boli určení na tento účel. Osoba, ktorá v Komisii zastáva túto funkciu, bude pre sekretariát pracovať ako koordinátor, pokiaľ Komisia po dohode so stranami neurčí inú osobu.

3.2.Úlohy

Orgán bude plniť tri hlavné úlohy:

·vypracovať spoločné minimálne normy uplatniteľné na všetky strany a ich členov a podľa potreby začať aj preskúmanie týchto noriem,

·organizovať výmeny stanovísk na základe posúdenia strany týkajúceho sa zosúladenia jej vlastných vnútorných predpisov s uvedenými normami,

·podporovať spoluprácu medzi stranami v súvislosti s otázkami spoločného záujmu, ktoré sa týkajú správania ich členov, ako aj výmeny so všetkými verejnými subjektmi či medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosti sú relevantné pre predpisy alebo normy v oblasti etiky a integrity.

Za prijímanie etických predpisov a postupov a ich uplatňovanie v konkrétnych prípadoch stále zodpovedajú jednotlivé inštitúcie, pričom sa v plnej miere zohľadňuje ich autonómia a nezávislosť.

Únijné orgány, úrady a agentúry, ktoré nie sú zúčastnenými inštitúciami, môžu dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných a budúcich spoločných minimálnych noriem vypracovaných orgánom na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, s výnimkou zamestnancov. V takomto prípade sa zúčastnia na výmene stanovísk s členmi etického orgánu týkajúcej sa ich vnútorných predpisov súvisiacich s oblasťami, v ktorých boli vypracované normy. Na účely tejto konkrétnej výmeny stanovísk určia svojho zástupcu. Takáto výmena stanovísk sa uskutoční po vypracovaní nových noriem, prípadne po aktualizácii existujúcich noriem.

3.3. Oblasti normalizácie

Orgány vypracujú spoločné minimálne normy v stanovenom počte oblastí, pričom sa riadne zohľadní význam týchto oblastí pre nezávislosť a integritu členov a inštitúcií, ku ktorým daní členovia patria. Normy by mali zahŕňať aj činnosti na podporu (zvyšovanie povedomia) a monitorovanie dodržiavania predpisov v každej inštitúcii. Každá zo strán môže kedykoľvek orgánu navrhnúť, aby vypracoval spoločné minimálne normy v iných oblastiach, a orgán o tom rozhodne na základe konsenzu. Normy musia byť spoločné pre všetky strany, a preto by sa mali navrhnúť s riadnym ohľadom na rozličné nastavenie alebo úlohu inštitúcií.

Normy by sa mali vzťahovať na všetky strany rovnako a mali by sa nimi riešiť riziká, ktorým čelia nielen dané strany, ale aj ich členovia. Normy vypracované orgánom za žiadnych okolností nepredstavujú dôvod na zníženie noriem, ktoré už určité strany môžu uplatňovať v tej istej záležitosti.

Normy sa budú týkať týchto oblastí:

-normy pre záujmy a aktíva, ktoré sa majú deklarovať: určité záujmy a aktíva členov môžu viesť ku konfliktu záujmov pri plnení povinností členov, prípadne môžu byť pre plnenie povinností inak relevantné. Spoločné normy by všetkým stranám umožnili zvážiť kategórie záujmov a aktív, ktoré potenciálne môžu predstavovať riziko pre nezávislosť a integritu členov. V spoločných normách by sa mali zohľadniť aj primerané predpisy a postupy všetkých inštitúcií, ktoré by sa mali uplatniť pri skúmaní týchto vyhlásení,

-normy pre vedľajšie/externé činnosti členov: Je nevyhnutné zabezpečiť, aby prípadné vykonávanie takýchto činností neobmedzilo dostupnosť členov na plnenie ich úloh v rámci inštitúcií a aby nebolo nezlučiteľné s plnením týchto úloh. Takéto činnosti by nemali obmedziť nezávislosť členov, a teda by nemali vzniknúť žiadne verejné pochybnosti o nezávislosti inštitúcie, ku ktorej daní členovia patria. Normami by sa mali riešiť riziká vyplývajúce z určitých činností, ktoré môžu spôsobiť konflikt záujmov alebo môžu viesť ku konfliktu medzi potrebnou nezávislosťou člena a plnením povinností v súvislosti s týmito externými činnosťami, a to najmä vtedy, keď sa za ne vypláca odmena,

-normy pre prijímanie darov, pohostenia a inej starostlivosti o hostí, ako aj cestovanie ponúkané tretími stranami: členom sa neudeľuje verejná funkcia ani verejné mandáty na to, aby z daných funkcií mali osobný zisk. Ak dary presahujú zdvorilostnú symbolickú hodnotu alebo ak sa nedeklarujú, ich prijímanie či prijímanie ďalších foriem pohostenia a inej starostlivosti o hostí zo zdrojov mimo inštitúcie vedie k riziku konfliktu záujmov a podozreniam z ovplyvňovania rozhodovacieho procesu, prípadne sa to môže vnímať ako ovplyvňovanie. Normy prispejú k účinnému riešeniu týchto rizík,

-normy pre prijímanie ocenení/vyznamenaní/cien/pôct počas mandátu: tak ako v prípade darov, pohostenia a inej starostlivosti o hostí môže prijímanie ocenení/vyznamenaní/cien/pôct zo strany členov od zdrojov, ktoré sú mimo inštitúcie, viesť k riziku konfliktu záujmov a nedostatku nezávislosti z dôvodu blízkosti, ktorá vznikne medzi členom a zdrojom. Normy pomôžu zosúladiť posúdenie dôvodu pre pocty alebo vyznamenanie a možné následky pre nezávislosť daného člena,

-normy pre opatrenia v oblasti podmienenosti a transparentnosti, najmä pokiaľ ide o stretnutia so zástupcami záujmových skupín a ich uverejnenie: nepretržitý dialóg so zainteresovanými stranami a zástupcami záujmových skupín je súčasťou demokratického systému EÚ a môžu z neho vyplynúť cenné vstupy na účely zavedenia a vykonávania právnych predpisov či politík, v ktorých sa v plnej miere zohľadňujú špecifiká príslušnej oblasti. Pre takýto dialóg je však nutné stanoviť transparentný rámec, aby sa predišlo rizikám pre inštitúciu či pre jej členov, ktoré sa týkajú možného – aj keď neúmyselného – vykonávania dialógu v prospech konkrétnej záujmovej skupiny, čo môže nepriaznivo ovplyvniť dôveru verejnosti a celkové záujmy Európskej únie. V súvislosti so stretnutiami so zástupcami záujmových skupín a zverejňovaním informácií o týchto stretnutiach podľa medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti uzavretej medzi Parlamentom, Radou a Komisiou existujú určité spoločné normy, aj keď sa vnútorné predpisy a postupy daných troch inštitúcií líšia, a preto sa aj spoločné normy javia ako nevyhnutné. Opatrenia podmienenosti a transparentnosti sa uplatňujú v iných oblastiach, než sú stretnutia a zverejňovanie informácií o nich, ako je prístup do priestorov inštitúcií, podľa toho, čo sa považuje za nevyhnutné na zabezpečenie transparentného a etického zastupovania záujmov. V súvislosti s týmito ďalšími oblasťami by sa mali takisto vypracovať spoločné normy,

-normy pre riešenie činností predchádzajúcich členov po uplynutí ich mandátu a transparentnosť daných činností: činnosti po uplynutí mandátu predstavujú riziko, že členovia využijú citlivé informácie v prospech nového zamestnávateľa, klienta alebo povolania, prípadne že neprimeraným spôsobom využijú kontakty či vzťahy, ktoré nadviazali na predchádzajúcej pozícii, aby neskôr ovplyvnili rozhodnutia inštitúcií, ako aj riziko spochybnenia rozhodnutí prijatých osobami vo verejných funkciách ešte počas ich funkčného obdobia. Spoločnými normami by sa mohli riešiť podmienky na povolenie takýchto činností, ich transparentnosť a niektoré súvisiace obmedzenia,

-normy pre vykonávanie spoločného rámca, a to aj v súvislosti s monitorovaním dodržiavania predpisov a so zabezpečením nadväzných opatrení v prípade porušení: normy týkajúce sa správania členov sú síce kľúčové, no samy osebe nestačia: treba ich doplniť konkrétnymi a efektívnymi vykonávacími a monitorovacími mechanizmami, ako aj mechanizmami na posilnenie spoločnej kultúry etiky a integrity, a to najmä prostredníctvom informovania a zvyšovania povedomia. Spoločné normy sa môžu týkať vnútorných poradných funkcií, ktoré príslušným orgánom pomáhajú pri posudzovaní konkrétnych záležitostí, prípadne sa môžu vzťahovať priamo na členov, najmä na zloženie vnútorných etických orgánov a ich úlohy. Takisto súvisia s postupmi na monitorovanie dodržiavania predpisov a zabezpečenie nadväzných opatrení v prípade porušení. Normy sa môžu týkať aj mechanizmov, v prípade ktorých možno úradu OLAF a dotknutej inštitúcii nahlásiť podozrenia z porušenia vnútorných predpisov zo strany člena v oblasti, na ktorú sa vzťahujú normy, a to vrátane opatrení nadväzujúcich na správu a ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami,

-normy pre uverejnenie informácií získaných v rámci prechádzajúcich bodov. Transparentnosť je ústredným prvkom demokratickej Únie, ktorá sa vyznačuje dôverou a podporou zo strany občanov. Orgán by mal vypracovať normy pre transparentnosť v uvedených oblastiach, a to v úplnom súlade s pravidlami EÚ o ochrane údajov 9 , napríklad pokiaľ ide o uverejnenie jednotlivých záujmov prostredníctvom osobitných vyhlásení, aby sa predišlo pochybnostiam o nezávislosti členov alebo inštitúcií, ku ktorým daní členovia patria. Transparentnosť sa takisto týka uverejnenia všetkých noriem, ktoré orgán vypracoval, ako aj všetkých uplatniteľných predpisov v každej inštitúcii a vo všetkých oblastiach, na ktoré sa normy vzťahujú, predovšetkým na webovom sídle orgánu.

3.4.Orgán ako súčasť medziinštitucionálnej architektúry

V politických usmerneniach Komisie sa podporuje zriadenie „nezávislého etického orgánu, ktorý bude spoločný pre všetky inštitúcie“, keďže všetky inštitúcie zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní dôvery v EÚ. Komisia sa preto domnieva, že dohoda medzi všetkými inštitúciami na základe ich inštitucionálnej autonómie predstavuje primeraný administratívny prístup, keďže umožňuje účasť všetkých inštitúcií EÚ.

Pri zriadení orgánu sa zohľadní autonómia a nezávislosť každej inštitúcie, ako aj inštitucionálna rovnováha a rôzne ustanovenia v zmluvách týkajúce sa členov rozličných inštitúcií. Zmluvami, a najmä článkom 13 ods. 2 ZEÚ, sa stanovuje systém bŕzd a protiváh na úrovni EÚ: takúto rovnováhu nemožno obrátiť ani zmeniť dohodou medzi inštitúciami EÚ.

Právomoci orgánu nebudú nijako zasahovať do prednostného práva každej inštitúcie prijímať vnútorné predpisy a rozhodnutia spojené s jej členmi. Uplatňovanie vnútorných predpisov je hlavnou zodpovednosťou každej inštitúcie, ktorá túto úlohu vykonáva v rámci systému inštitucionálnej rovnováhy s príslušnými systémami bŕzd a protiváham stanovenými v zmluvách.

Normami, ktoré vypracuje orgán, sa však vytvoria minimálne spoločné normy na účely ďalšieho zosúladenia etických rámcov uplatniteľných na členov všetkých zúčastnených inštitúcií, hoci sa nimi neukladá povinnosť prijať jednotný súbor etických predpisov, ktoré by boli spoločné pre všetkých.

Orgán nijako nezasiahne do vyšetrovacích funkcií a ani nijako neobmedzí takéto funkcie, ktoré sú v právomoci týchto subjektov (právomoci sa teda nebudú prekrývať):

·Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý má významné právomoci a odborné znalosti, pokiaľ ide o vyšetrovanie vážnych porušení profesijných povinností zo strany členov. Všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry by mali uznať a plne podporovať mandát úradu OLAF,

·Európska prokuratúra, ktorá môže vyšetrovať trestné činy týkajúce sa finančných záujmov Únie, a to aj vtedy, keď sú páchateľmi členovia inštitúcií, a ktorá sa môže spoliehať na právomoci a opatrenia stanovené v nariadení Rady (EÚ) 2017/1939,

·štátna polícia a orgány prokuratúry, ktoré môžu vyšetrovať akýkoľvek trestný čin spáchaný členom a ktoré sa môžu opierať o právomoci a opatrenia stanovené v rámci vnútroštátnych trestných konaní, zahŕňa to aj stíhanie trestných činov, napríklad podvodov a korupcie, v prípade ktorých Komisia 3. mája predložila balík predpisov na boj proti korupcii, ako ho oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie 2022. Tento balík obsahuje návrh na aktualizáciu a harmonizáciu predpisov EÚ týkajúcich sa vymedzenia trestných činov korupcie a súvisiacich sankcií, aby sa zabezpečili prísne normy v boji proti korupcii. Balík sa v plnej miere vzťahuje na členov všetkých inštitúcií EÚ, ako aj na zamestnancov EÚ;

·európsky ombudsman, ktorý môže začať vyšetrovanie v prípade podozrení z nesprávneho úradného postupu zo strany inštitúcií a takisto môže požiadať o prístup k informáciám a dokumentom inštitúcií.

V súlade so zmluvami budú zúčastnené inštitúcie navzájom lojálne spolupracovať na účely vykonávania tejto dohody.

4.Záver

Európske inštitúcie sa pri vykonávaní svojich príslušných poslaní musia spoliehať na bezúhonné správanie svojich členov. Diskusie o zriadení medziinštitucionálneho etického orgánu síce nie sú novinkou, ale v súčasnosti existuje nová dynamika a silné odhodlanie na realizáciu, pričom sa zachovajú osobitné aspekty a nezávislosť všetkých jednotlivých inštitúcií EÚ. Zriadenie orgánu bude príspevkom k existujúcemu etickému rámcu a pomôže to skonsolidovať a posilniť dôveru v inštitúcie EÚ, ako aj v ľudí, ktorí v nich slúžia. Vytvorenie tohto orgánu bude predstavovať dôležitý krok k zabezpečeniu toho, aby inštitúcie Európskej únie plnili a uplatňovali najprísnejšie normy nezávislosti a integrity.

Komisia preto navrhuje dohodu medzi všetkými inštitúciami EÚ a poradnými orgánmi uvedenými v článku 13 ZEÚ, ktorá je pripojená k tomuto oznámeniu. V duchu lojálnej spolupráce by sa všetky dotknuté inštitúcie mali snažiť zabezpečiť, aby sa čo najskôr dospelo k dohode o priloženom návrhu znenia, a to v lehote, ktorá umožní zriadenie medziinštitucionálneho etického orgánu ešte pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Európska investičná banka sa na vlastnú žiadosť takisto môže stať riadnou stranou tejto dohody, keď nadobudne účinnosť. Únijné orgány, úrady a agentúry, ktoré nie sú stranami, sa môžu rozhodnúť, že budú dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných či budúcich spoločných noriem vypracovaných etickým orgánom na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, s výnimkou zamestnancov. V takomto prípade sa zúčastnia na výmene stanovísk s členmi etického orgánu týkajúcej sa ich príslušných vnútorných predpisov súvisiacich s oblasťami, v ktorých boli vypracované normy. Takáto výmena stanovísk sa uskutoční po vypracovaní nových noriem, prípadne po aktualizácii existujúcich noriem.

Tento návrh je súčasťou širšieho súboru opatrení Komisie zameraných na podporu integrity a obranu demokratického systému Únie.

Podľa oznámenia v správe o stave Únie 2022 Komisia 3. mája predložila balík predpisov na boj proti korupcii. Balík obsahuje návrh smernice s novými a posilnenými predpismi na kriminalizáciu trestných činov korupcie a harmonizáciu sankcií v celej EÚ, ako aj návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý podporila Komisia a ktorý spočíva v zriadení osobitného sankčného režimu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) zacieleného na závažnú korupciu na celom svete. Týmito novými opatreniami sa kladie silný dôraz na prevenciu a vytváranie kultúry integrity, v ktorej sa korupcia netoleruje, a zároveň sa nimi posilňujú existujúce nástroje na presadzovanie práva, s ktorými opatrenia fungujú v synergii, pričom príkladom takýchto nástrojov je smernica o ochrane oznamovateľov z roku 2019.

Ďalšou súvisiacou iniciatívou, ktorá bola oznámená v správe o stave Únie 2022, je balík opatrení v oblasti obrany demokracie.

Uvedené iniciatívy spoločne s týmto návrhom ďalej posilnia inštitucionálne nastavenie Únie, čím sa zabezpečí ešte vyšší stupeň transparentnosti a integrity, a tak sa posilní dôvera občanov EÚ v ich demokratický systém.

(1)

      Boj proti korupcii: prísnejšie pravidlá v oblasti boja proti korupcii .

(2)

     Medziinštitucionálna dohoda z 20. mája 2021 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o povinnom registri transparentnosti (Ú. v. EÚ L 207, 11.6.2021, s. 1 – 17), EUR-Lex - 32021Q0611(01) - EN - EUR-Lex (europa.eu) .

(3)

      Osobitná správa č. 13/2019: Etické rámce kontrolovaných inštitúcií EÚ: priestor na zlepšenie (europa.eu) .

(4)

     Práva a povinnosti zamestnancov sa uvádzajú v článkoch 11 až 26a; v článku 10 sa zriaďuje medziinštitucionálny Výbor pre služobný poriadok a článkom 110 sa stanovuje povinnosť vykonať konzultácie s medziinštitucionálnym Výborom pre služobný poriadok, keď inštitúcia prijme všeobecné vykonávacie ustanovenia; navyše sa v ňom uvádza povinnosť inštitúcií pravidelne spolu konzultovať o uplatňovaní služobného poriadku a zriaďuje sa register predpisov všetkých inštitúcií, ktoré uplatňujú služobný poriadok EÚ.

(5)

      Osobitná správa č. 13/2019: Etické rámce kontrolovaných inštitúcií EÚ: priestor na zlepšenie (europa.eu) .

(6)

     Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. mája 2021 o predpisoch prijatých menovacím orgánom každej inštitúcie na účely vykonávania služobného poriadku [COM(2021) 258 final] . 

(7)

     Rozhodnutie Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (Ú. v. EÚ L 343/19, 28.11.2014) .

(8)

     V dohode sa pripomína, že OLAF (podľa rozhodnutia Komisie 1999/352) môže viesť vyšetrovania v prípade závažný skutočností súvisiacich s výkonom služobných povinností, ktoré predstavujú zanedbanie povinností úradníkov alebo iných zamestnancov Únie, ktoré môžu viesť k disciplinárnemu alebo v zodpovedajúcich prípadoch k trestnému konaniu, alebo nesplnenie obdobných povinností zo strany členov, riadiacich pracovníkov alebo personálu, na ktorých sa služobný poriadok nevzťahuje.

(9)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2023

COM(2023) 311 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, SÚDNEMU DVORU EURÓPSKEJ ÚNIE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh medziinštitucionálneho etického orgánu

PRÍLOHA

Návrh

Dohoda medzi Európskym parlamentom, Európskou radou, Radou, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Dvorom audítorov, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)

DỔVODOVÁ SPRÁVA

V článku 13 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje, že Európska únia „má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností“.

Európske inštitúcie sa pri vykonávaní svojich príslušných poslaní musia spoliehať na bezúhonné správanie svojich členov. Členovia musia dodržiavať etické zásady a povinnosti, ktoré sa pre jednotlivých členov inštitúcií stanovujú v zmluvách EÚ, ako aj z nich vychádzajúce predpisy každej inštitúcie.

Aby mohli občania EÚ dôverovať svojim demokratickým zástupcom v európskych inštitúciách a spoliehať sa na fungovanie inštitúcií, členovia inštitúcií musia spĺňať najvyššie normy nezávislosti a integrity.

Zmluvami sa pre členov väčšiny inštitúcií stanovujú povinnosti a zodpovednosť za zabezpečenie vhodného správania členov inštitúcií, pokiaľ ide o nezávislosť a integritu inštitúcií. Inštitucionálna rovnováha, ktorú vytvárajú zmluvy, zabezpečuje systém bŕzd a protiváh medzi inštitúciami. Predovšetkým sa zmluvami zaviedli postupy, ktoré umožňujú reagovať na pochybenia jednotlivých členov inštitúcií. Väčšina inštitúcií sa rozhodla pre podrobnejšie vykonávanie tohto rámca a zodpovedajúcich jednotlivých povinností, či už v rámci rokovacieho poriadku, alebo v kódexoch správania pre členov. Príslušné ustanovenia sú:

Európsky parlament

V zmluvách sa výslovne nestanovujú etické povinnosti poslancov Európskeho parlamentu ani špecifické pravidlá alebo postupy, ktoré treba dodržiavať v prípade etického pochybenia člena na úrovni EÚ. Parlament stanovil predpisy v kódexe správania poslancov Európskeho parlamentu, ktorý je pripojený k rokovaciemu poriadku. V článku 8 kódexu správania poslancov Európskeho parlamentu sa v súvislosti s postupom v prípade možných porušení kódexu správania uvádza:

1. Ak existujú dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že poslanec Európskeho parlamentu pravdepodobne porušil tento kódex správania, predseda Parlamentu vec s výnimkou zjavne znepokojivých prípadov pridelí poradnému výboru.

2. Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a môže vypočuť príslušného poslanca. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu Parlamentu odporúčanie týkajúce sa možného rozhodnutia.

V prípade, keď stály člen alebo náhradník poradného výboru údajne porušil kódex správania, tento člen alebo náhradník sa zdrží účasti na konaniach poradného výboru súvisiacich s týmto údajným porušením.

3. Ak predseda Parlamentu na základe odporúčania a po tom, ako vyzval príslušného poslanca na predloženie písomných pripomienok, dospeje k záveru, že príslušný poslanec porušil kódex správania, prijme odôvodnené rozhodnutie, v ktorom stanoví sankciu. Predseda Parlamentu oznámi toto odôvodnené rozhodnutie príslušnému poslancovi.

Sankcia môže zahŕňať jedno alebo viacero opatrení uvedených v článku 176 ods. 4 až 6 rokovacieho poriadku.

4. Príslušný poslanec má možnosť využiť vnútorné odvolacie postupy stanovené v článku 177 rokovacieho poriadku.

Článok 176 ods. 4 až 6 rokovacieho poriadku – Sankcie

4. Sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko nasledujúcich opatrení:

a) pokarhanie;

b) stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do tridsiatich dní;

c) bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva v pléne a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania poslancov v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do tridsiatich dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií;

d) zákaz poslancovi zastupovať Parlament v medziparlamentnej delegácii, na medziparlamentnej konferencii alebo akomkoľvek medziinštitucionálnom fóre, ktorý môže trvať až jeden rok;

e) v prípade porušenia zachovania dôvernosti obmedzenie práv na prístup k dôverným alebo utajovaným skutočnostiam, ktoré môže trvať až jeden rok.

5. Opatrenia stanovené v odseku 4 písm. b) až e) sa môžu zdvojnásobiť v prípade opakovaného porušenia, alebo ak sa poslanec odmietne podrobiť opatreniu prijatému podľa článku 175 ods. 3.

6. Predseda Parlamentu môže okrem toho predložiť Konferencii predsedov návrh na pozastavenie výkonu alebo odňatie jednej alebo viacerých funkcií poslanca, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva, v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

Európska rada

Článok 15 ods. 5 ZEÚ

Európska rada volí svojho predsedu kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie v trvaní dva a pol roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie. Európska rada môže v prípade prekážok vo výkone funkcie alebo závažného pochybenia jeho funkčné obdobie ukončiť podľa rovnakého postupu.

V Kódexe správania predsedu Európskej rady sa stanovujú ďalšie predpisy týkajúce sa očakávaného správania.

Rada

Rada Európskej únie sa skladá z jedného zástupcu za každý členský štát na ministerskej úrovni, ktorý môže zaväzovať vládu príslušného členského štátu a hlasovať za daný členský štát (článok 16 ods. 2 ZEÚ). Rokovacím poriadkom Rady, ktorý vychádza z článku 240 ods. 3 ZFEÚ, sa nestanovujú žiadne konkrétne etické povinnosti jednotlivých ministrov zastupujúcich členské štáty v Rade. V tejto súvislosti sa treba spoliehať na zodpovednosť a interné rozhodnutia každého členského štátu, aby sa zabezpečilo, že jeho hlas a stanoviská v Rade riadne zastupuje vymenovaný minister a že táto vymenovaná osoba rešpektuje správne fungovanie Rady a prispieva k nemu.

Európska komisia

Článok 245 ZFEÚ

Členovia Komisie sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s povahou ich funkcií. Členské štáty rešpektujú ich nezávislosť a nesnažia sa ich ovplyvňovať pri výkone ich funkcií.

Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia. V prípade porušenia tejto povinnosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady uznášajúcej sa jednoduchou väčšinou alebo Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť o odvolaní príslušného člena podľa článku 247 alebo o odňatí práva na dôchodok alebo iné dávky vyplácané namiesto dôchodku.

V kódexe správania členov Európskej komisie sa vymedzujú a objasňujú povinnosti, ktoré sa týkajú členov (Ú. v. EÚ C 65, 21.2.2018, s. 7 – 20).

Súdny dvor Európskej únie

Článok 6 štatútu Súdneho dvora Európskej únie (protokol č. 3)

Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatných výhod súvisiacich s jeho funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora už nespĺňa požadované podmienky alebo neplní záväzky vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca sa tohto rozhodovania nezúčastňuje. Ak je dotknutý sudca členom Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.

Tajomník upovedomí o rozhodnutí Súdneho dvora predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Komisie a oznámi ho predsedovi Rady.

V prípade rozhodnutia o zbavení funkcie sudcu sa týmto posledným oznámením miesto sudcu uvoľní.

Kódex správania členov a bývalých členov Súdneho dvora Európskej únie slúži na podrobnejšie objasnenie povinností (Ú. v. EÚ C 397, 30.9.2021, s. 1–8).

Dvor audítorov Európskej únie

Článok 286 ods. 5 a 6 ZFEÚ

5. Okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti sa funkcia člena Dvora audítorov končí aj na odstúpením alebo odvolaním na základe rozhodnutia Súdneho dvora podľa odseku 6.

6. Člena Dvora audítorov možno odvolať z funkcie alebo zbaviť nároku na dôchodok alebo iné požitky poskytované namiesto dôchodku, len ak sa Súdny dvor na žiadosť Dvora audítorov presvedčí, že tento člen nespĺňa požadované podmienky alebo si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

V kódexe správania členov a bývalých členov Dvora audítorov sa povinnosti stanovujú podrobnejšie (Ú. v. EÚ L 128, 2.5.2022, s. 102 – 113).

Európska centrálna banka

Článok 11 ods. 4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (protokol č. 4) týkajúci sa členov jej Výkonnej rady

Ak člen Výkonnej rady neplní podmienky požadované pre výkon svojej funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady guvernérov alebo Výkonnej rady odvolať.

V kódexe správania pre vysokopostavených úradníkov ECB sa stanovujú etické povinnosti, ktoré sa vzťahujú na členov Rady guvernérov a členov Rady pre dohľad v súvislosti s výkonom ich funkcií ako členov orgánov ECB na vysokej úrovni, ako aj na členov Výkonnej rady (Ú. v. EÚ C 478, 16.12.2022, s. 3 – 14).

Výbor regiónov

Článok 300 ods. 4 ZFEÚ

Členovia […] Výboru regiónov nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Únie.

Etickým kódexom členov Európskeho výboru regiónov (Ú. v. EÚ L 20, 24.1.2020, s. 17 – 23) sa ďalej vykonáva toto ustanovenie.

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Článok 300 ods. 4 ZFEÚ

Členovia Hospodárskeho a sociálneho výboru […] nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Únie.

Toto ustanovenie sa ďalej vykonáva v rokovacom poriadku a Etickom kódexe členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (Ú. v. EÚ L 149, 31.5.2022, s. 1 – 54).

Prostredníctvom zmlúv sa tak vytvoril diferencovaný rámec týkajúci sa jednotlivých povinností členov inštitúcií a postupu, ktorý treba dodržiavať v prípade pochybenia. Väčšina inštitúcií sa rozhodla podrobnejšie vykonávať tento rámec a zodpovedajúce jednotlivé povinnosti. Takéto inštitúcie prijali vnútorné predpisy buď v rámci svojho rokovacieho poriadku, alebo v kódexe správania pre svojich členov, pričom osobitnú zodpovednosť za uplatňovanie daných predpisov zvyčajne zverili príslušnému predsedovi. Väčšinou zriadili aj vnútorný poradný orgán na podporu rozhodovania v inštitúciách, pokiaľ ide o všetky alebo niektoré jednotlivé povinnosti členov. V súčasnosti neexistujú žiadne mechanizmy ani fóra na diskusiu o takýchto vnútorných opatreniach a ich koordináciu medzi inštitúciami, a to ani v oblastiach s výraznými podobnosťami medzi inštitúciou a jej členmi. Takisto neexistuje jednotná lokalita, na ktorej by boli verejne dostupné etické predpisy a opatrenia uplatniteľné na členov všetkých inštitúcií.

V politických usmerneniach predsedníčky Komisie zo 16. júla 2019 sa podporilo zriadenie „nezávislého etického orgánu spoločného pre všetky inštitúcie EÚ“ s cieľom zabezpečiť inštitúciám EÚ dôveru v súvislosti s „etikou, transparentnosťou a integritou“.

Európsky parlament v rokoch 2019 až 2021 pracoval na iniciatívnej správe týkajúcej sa posilnenia transparentnosti a integrity v inštitúciách EÚ prostredníctvom vytvorenia nezávislého etického orgánu EÚ. Jeho uznesenie bolo prijaté 16. septembra 2021. Komisia 18. februára 2022 zaslala Parlamentu oficiálnu odpoveď. Následné uznesenie, v ktorom sa vyzýva na zriadenie etického orgánu, bolo prijaté 16. februára 2023.

Vďaka etickému orgánu, ktorý je spoločný pre všetky inštitúcie, bude možné vypracovať spoločné minimálne normy správania členov inštitúcií. Orgán tak pre všetky inštitúcie predstavuje vôbec prvú príležitosť na riešenie otázky etických noriem pre ich členov v rámci spoločného medziinštitucionálneho záujmu. Pokiaľ ide o zamestnancov inštitúcií EÚ, v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie sa už zaviedol komplexný súbor predpisov a postupov v oblasti etiky a disciplinárnych opatrení, ktorý sa vzťahuje na zamestnancov všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ. Zaisťujú sa tak rovnaké normy a predpisy pre celú verejnú službu EÚ, ktoré možno ďalej objasniť prostredníctvom vykonávacích predpisov prijatých jednotlivými inštitúciami. S cieľom umožniť transparentnosť a podporiť konzistentné uplatňovanie služobného poriadku sú predpisy, prostredníctvom ktorých sa vykonáva služobný poriadok, obsiahnuté v registri Súdneho dvora Európskej únie a zahrnuté do správy, ktorú Komisia každé tri roky predkladá Európskemu parlamentu a Rade (článok 110 služobného poriadku). Takéto úsilie sa opiera o dobre zavedené štruktúry a mechanizmy na dosiahnutie spoločného medziinštitucionálneho prístupu, ak si to daná záležitosť vyžaduje. Komisia sa domnieva, že by sa v rámci takýchto dobre zavedených štruktúr a mechanizmov mal prednostne preskúmať priestor na výmenu osvedčených postupov, ako aj získané poznatky a v prípade potreby oblasti vhodné na lepšie zosúladenie predpisov pre zamestnancov.

Zamestnanci nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto dohody, pretože už existujú medziinštitucionálne koordinačné mechanizmy pre etické záležitosti zamestnancov. Strany by sa v medziach služobného poriadku a prostredníctvom kolégia vedúcich administratívnych útvarov mali zaviazať, že sa budú usilovať o normy na úrovni rovnocennej tým normám, ktoré prijal orgán, pokiaľ ide o generálnych riaditeľov a rovnocenné funkcie.

V prípade členov inštitúcií však neexistujú žiadne takéto formálne medziinštitucionálne mechanizmy ani spoločné normy pre zamestnancov. Práve v tom spočíva pridaná hodnota etického orgánu, ktorému podliehajú členovia všetkých inštitúcií a poradných orgánov EÚ.

Rozhodovacie právomoci týkajúce sa prijatia a uplatňovania vnútorných etických predpisov v každej z inštitúcií by mali zostať v príslušných inštitúciách. Uplatňovanie vnútorných predpisov je hlavnou zodpovednosťou každej inštitúcie, ktorá túto úlohu vykonáva v rámci systému inštitucionálnej rovnováhy s príslušnými systémami bŕzd a protiváh stanovenými v zmluvách. Inštitúcie sa nemôžu vzdať vykonávania príslušných právomocí, ktoré sú im zverené v súlade so zmluvami. Nemôžu delegovať zodpovednosť za správanie svojich členov ani svoje prednostné právo reagovať na porušenia etických predpisov zo strany jednotlivých členov. Vďaka svojej administratívnej autonómii sa však môžu rozhodnúť, že zriadia poradný orgán a podelia sa o jeho podporu v súvislosti s vypracovaním spoločných minimálnych noriem etického správania pre jednotlivých členov, ako aj v záležitostiach spojených s prípravou svojich príslušných vnútorných etických predpisov a postupov, ktoré sa vzťahujú na ich členov.

Vytvorením tohto orgánu sa nijako nezasiahne do vyšetrovacích funkcií a tieto funkcie sa ani nijako neobmedzia, takže nedôjde k žiadnemu prekrývaniu s príslušnými právomocami Európskeho úradu pre boj proti podvodom, Európskej prokuratúry, štátnej polície a orgánov prokuratúry a európskeho ombudsmana.

Touto dohodou nebude nijako dotknutá medziinštitucionálna dohoda o povinnom registri transparentnosti uzavretá medzi Parlamentom, Radou a Komisiou z roku 2021 ani medziinštitucionálna dohoda z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom.

Aby sa zabezpečila zodpovednosť a pridaná hodnota, mal by tento orgán predstavovať spoločnú štruktúru pre všetky inštitúcie a poradné orgány, ktoré inštitúciám poskytujú usmernenia a podporu prostredníctvom poradenstva, ktoré sa týka rôznych záležitostí a vykonáva sa dohodnutým spôsobom.

Komisia na splnenie svojho záväzku, ktorý spočíva v podpore zriadenia spoločného etického orgánu pre všetky inštitúcie a poradné orgány, navrhuje túto dohodu medzi uvedenými inštitúciami a poradnými orgánmi, ktorá sa postúpi Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej centrálnej banke, Európskemu dvoru audítorov, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. V duchu lojálnej spolupráce je dôležité čo najskôr dospieť k medziinštitucionálnej dohode, a to v lehote, ktorá umožní zriadenie etického orgánu ešte pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu. Európska investičná banka sa na vlastnú žiadosť takisto môže stať riadnou stranou tejto dohody, keď nadobudne účinnosť. Stranou dohody sa stane odo dňa vymenovania svojho zástupcu v etickom orgáne. Na Európsku investičnú banku sa budú v plnej miere vzťahovať všetky normy, ktoré etický orgán vypracuje skôr, než sa Európska investičná banka stane riadnym členom.

Únijné orgány, úrady a agentúry, ktoré nie sú zúčastnenými inštitúciami, možno budú chcieť dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných či budúcich spoločných noriem vypracovaných etickým orgánom na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, s výnimkou zamestnancov. V takomto prípade sa zúčastnia na výmene stanovísk s členmi etického orgánu týkajúcej sa ich príslušných vnútorných predpisov súvisiacich s oblasťami, v ktorých boli vypracované normy. Na účely tejto konkrétnej výmeny stanovísk určia svojho zástupcu. Takáto výmena stanovísk sa uskutoční po vypracovaní nových noriem, prípadne po aktualizácii existujúcich noriem.

Návrh

Dohoda medzi Európskym parlamentom, Európskou radou, Radou, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Dvorom audítorov, Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii

EURÓPSKY PARLAMENT,

EURÓPSKA RADA,

RADA,

EURÓPSKA KOMISIA,

SÚDNY DVOR EURÓPSKEJ ÚNIE,

EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA,

DVOR AUDÍTOROV,

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR,

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

keďže:

(1)Účelom tejto dohody je zriadenie medziinštitucionálneho orgánu pre etické normy pre členov inštitúcií a poradných orgánov Únie, ktoré sa uvádzajú v článku 13 ods. 1 až 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „orgán“). Európska investičná banka sa na vlastnú žiadosť takisto môže stať riadnou stranou tejto dohody, keď nadobudne účinnosť.

(2)Únijné orgány, úrady a agentúry, ktoré nie sú stranami dohody, sa môžu rozhodnúť dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných a budúcich spoločných minimálnych noriem vypracovaných orgánom na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, s výnimkou zamestnancov.

(3)Fungovanie orgánu by nemalo zasahovať do právomocí niektorej zo strán, ktoré sa stanovujú v zmluvách, a nemalo by nijako ovplyvniť ich príslušné právomoci súvisiace s vnútornou organizáciou alebo systémom bŕzd a protiváh, ktoré sa takisto stanovujú zmluvami. Takisto by nemalo nijako zasahovať do právomocí Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý má významné právomoci a odborné znalosti, pokiaľ ide o vyšetrovanie vážnych porušení profesijných povinností zo strany členov. Všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry by mali uznať a plne podporiť mandát úradu OLAF.

(4)Efektívnosť Únie ako celku závisí od jej legitimity, pričom legitimita zase závisí od dôvery občanov. Etika, integrita a transparentnosť sú kľúčové pre udržanie dôvery občanov Únie v politickú, legislatívnu a administratívnu prácu inštitúcií Únie.

(5)Členovia inštitúcií a poradných orgánov Únie nesú osobitnú zodpovednosť za úplné dodržiavanie a reprezentáciu etických zásad a povinností, ktoré sa stanovujú v zmluvách aj v predpisoch, ktoré jednotlivé inštitúcie prijali na ich základe.

(6)Dôležité nie je len to, aby všetky inštitúcie a poradné orgány Únie stanovili a uplatňovali jasné a transparentné predpisy, ale aj to, aby mali zavedený rovnaký súbor minimálnych noriem pre integritu a nezávislosť, ako aj mechanizmy na zabezpečenie súladu s príslušnými etickými predpismi.

(7)Úlohou orgánu by tak bolo vypracovať spoločné minimálne normy v určenom počte oblastí, uskutočňovať výmenu stanovísk k vlastnému posúdeniu súladu vnútorných predpisov s vypracovanými normami zo strany inštitúcie alebo poradného orgánu a podporovať medziinštitucionálnu spoluprácu v tejto oblasti.

(8)Výmena stanovísk na základe vlastného posúdenia by sa mala týkať aj orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré nie sú stranami a ktoré sa dobrovoľne rozhodnú uplatňovať celý súbor spoločných minimálnych noriem. Na účely tejto výmeny stanovísk by mali určiť svojho zástupcu.

(9)Každá strana by sa mala snažiť zaistiť rodovú paritu, pokiaľ ide o vymenovanie jej riadneho zástupcu a náhradníka v orgáne. V súvislosti s celkovým zložením orgánu vrátane jeho (náhradníkov a riadnych) členov, predsedu a nezávislých expertov treba vyvinúť úsilie o vyvážené zastúpenie mužov a žien.

(10)Žiadne z ustanovení tejto dohody by stranám nemalo brániť v uložení prísnejších požiadaviek pre vlastných členov, najmä s ohľadom na osobitné riziko spojené s mandátom a úlohami strany alebo jej členov.

(11)Ustanovenia tejto dohody by za žiadnych okolností nemali predstavovať dôvod na zníženie noriem, ktoré už niektorá strana uplatňuje v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje dohoda.

(12)Strany by pri vykonávaní tejto dohody mali vždy konať v rámci vzájomnej lojálnej spolupráce.

(13)Túto dohodu strany podpíšu, keď dokončia svoje príslušné vnútorné postupy na tento účel,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Touto dohodou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy (ďalej len „orgán“), ktoré sa týkajú poslancov Európskeho parlamentu a členov Európskej rady, Rady, Európskej komisie, Súdneho dvora Európskej únie, Európskej centrálnej banky, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov (ďalej len „strany“). Navyše sa v dohode stanovuje rámec a prevádzkové zásady orgánu.

2.Európska investičná banka sa na vlastnú žiadosť takisto stane riadnou stranou tejto dohody. Jej účasť v rámci orgánu bude platná odo dňa, keď vymenuje svojho zástupcu v orgáne, ako sa uvádza v článku 3. Na Európsku investičnú banku sa budú v plnej miere vzťahovať všetky spoločné minimálne normy, ktoré orgán vypracuje skôr, ako sa Európska investičná banka začne účinne zapájať do jeho činnosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.Na účely tejto dohody sú „členovia strán“:

a)poslanci Európskeho parlamentu;

b)predseda Európskej rady;

c)zástupcovia členského štátu, ktorý predsedá Rade, na ministerskej úrovni;

d)členovia Európskej komisie;

e)členovia Súdneho dvora Európskej únie;

f)členovia Dvora audítorov;

g)členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, ako aj členovia Rady guvernérov a Rady pre dohľad pri výkone svojich funkcií;

h)členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru;

i)členovia Európskeho výboru regiónov.

2.Ak sa Európska investičná banka stane stranou podľa článku 1 bodu 2, vymedzenie stanovené v bode 1 tohto článku sa rozšíri na členov Predstavenstva Európskej investičnej banky a členov správnej rady pri výkone ich funkcií.

Článok 3

Členovia orgánu

1.Každú stranu bude v rámci orgánu zastupovať jeden člen. Na tento účel každá strana vymenuje jedného riadneho zástupcu a jedného náhradníka, ktorý sa bude zúčastňovať na zasadnutiach ako člen orgánu v prípade neprítomnosti či indisponovanosti riadneho zástupcu. Riadni zástupcovia a náhradníci sa majú vymenovať najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto dohody. Každá strana by sa bude snažiť zaistiť rodovú paritu, pokiaľ ide o vymenovanie riadneho zástupcu a náhradníka.

2.Riadni zástupcovia v rámci orgánu by v zásade mali byť na úrovni podpredsedov, prípadne na rovnocennej úrovni.

3.Každá strana má plnú diskrečnú právomoc pristúpiť k výmene svojho riadneho zástupcu alebo náhradníka, pričom sa vždy treba usilovať o zabezpečenie rodovej parity riadnych zástupcov a náhradníkov. Funkčné obdobie riadneho zástupcu či náhradníka sa v každom prípade automaticky skončí:

(a)keď zástupca prestane zastávať úrad v inštitúcii či v poradnom orgáne Únie, ktoré zastupuje;

(b)v každom prípade po piatich rokoch od prvého vymenovania do funkcie riadneho zástupcu alebo náhradníka.

Článok 4

Predseda

1.Na základe rotácie bude každá strana predsedať orgánu počas jedného roka. Rotácia sa riadi poradím inštitúcií, ktoré sa stanovuje v článku 13 ods. 1 zmluvy. Po vyčerpaní zoznamu v článku 13 ods. 1 zmluvy bude rotácia pokračovať dvomi poradnými orgánmi, na ktoré sa odkazuje v článku 13 ods. 4 zmluvy. Ďalej bude nasledovať Európska investičná banka, ak sa stane stranou v súlade s článkom 1 ods. 2.

2.Predseda bude organizovať prácu orgánu, pričom zabezpečí prijatie primeraných organizačných a procesných opatrení a každému členovi orgánu poskytne všetky potrebné informácie a dokumenty.

Článok 5

Nezávislí experti

1.Orgánu budú pomáhať piati nezávislí experti, ktorí sa na všetkých zasadnutiach orgánu zúčastňujú ako pozorovatelia a členom orgánu poskytujú poradenstvo o všetkých etických otázkach súvisiacich s mandátom orgánu.

2.Nezávislí experti sú vymenovaní na základe spoločnej dohody dotknutých strán, pričom sa zohľadnia ich kompetencie, skúsenosti, nezávislosť a profesijné kvality. Musia mať bezúhonný záznam profesijného pôsobenia, ako aj skúsenosti s pôsobením vo vysokých funkciách v rámci európskych, vnútroštátnych alebo medzinárodných verejných organizácií. Budú vymenovaní na základe postupu, ktorý stanoví Komisia, a to najneskôr do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto dohody.

3.Nezávislí experti podpíšu vyhlásenie o tom, že neexistuje žiadny konflikt záujmov. Ak subjekt s právomocou uzatvárať pracovné zmluvy zistí konflikt záujmov, požiada orgán o stanovisko.

4.Pri vymenúvaní nezávislých expertov by sa strany mali usilovať o vyvážené zastúpenie mužov a žien.

5.Funkčné obdobie nezávislých expertov trvá tri roky a môže sa raz obnoviť. Ak nezávislý expert ukončí funkčné obdobie skôr, než uplynie trojročné obdobie, strany na základe spoločnej dohody vymenujú nového člena na tri roky.

6.Nezávislým expertom Komisia udelí status osobitných poradcov a z administratívneho hľadiska budú priradení ku Komisii. Ak im pri plnení povinností vzniknú cestovné náklady či výdavky na ubytovanie, bude im poskytnutá náhrada. Dostanú denný príspevok za každý deň práce, ktorý sa vypočíta na základe odmeny úradníka Únie v platovej triede AD12.

Článok 6

Mandát

1.Orgán prispeje k podpore spoločnej kultúry etiky a transparentnosti medzi stranami, najmä tým, že vypracuje spoločné minimálne normy pre strany týkajúce sa správania ich členov (ďalej len „normy“) a podporí výmenu osvedčených postupov v tejto záležitosti.

2.Orgán bude plniť tieto úlohy:

a)vypracovať normy správania členov strán, konkrétne v oblastiach uvedených v článku 7;

b)aktualizovať normy v súlade s článkom 8;

c)organizovať výmeny stanovísk na základe posúdení, ktoré vykoná každá strana alebo každý dobrovoľne zapojený orgán, úrad či agentúra Únie v súvislosti so zosúladením vlastných vnútorných predpisov s normami, podľa článkov 9 a 19;

d)podporovať spoluprácu medzi stranami v súvislosti s otázkami spoločného záujmu, ktoré sa týkajú ich vnútorných predpisov o správaní ich členov, ako aj výmeny s akoukoľvek ďalšou európskou, vnútroštátnou či medzinárodnou organizáciou, ktorej práca je relevantná pre stanovenie noriem;

e)vydávať výročné správy v súlade s článkom 17.

3.Fungovanie orgánu nesmie zasahovať do kompetencií strán ani nijako ovplyvňovať ich príslušné právomoci, pokiaľ ide o vnútornú organizáciu. Konkrétne orgán nemá žiadne kompetencie v súvislosti s uplatňovaním vnútorných predpisov strán v jednotlivých prípadoch.

Článok 7

Vypracovanie spoločných minimálnych noriem

1.Orgán vypracuje normy správania pre členov všetkých strán. Normy sa vypracujú v rámci povinností, ktoré sa členom strán ukladajú v zmluvách, pričom sa zohľadní povaha ich mandátu alebo verejnej funkcie, ako aj špecifiká každej strany. Normy nijako neovplyvnia systém bŕzd a protiváh stanovený v zmluvách.

2.Normy sa týkajú týchto záležitostí:

a)záujmy a aktíva, ktoré majú deklarovať členovia strán;

b)externé činnosti členov strán počas ich funkčného obdobia;

c)prijímanie darov, pohostenia a inej starostlivosti o hostí, prípadne cestovanie, ktoré členom strán ponúkajú tretie strany počas ich funkčného obdobia;

d)prijímanie ocenení, vyznamenaní, cien a pôct zo strany členov strán počas ich funkčného obdobia;

e)činnosti členov strán po skončení ich funkčného obdobia;

f)podmienenosť a doplňujúce opatrenia týkajúce sa transparentnosti v zmysle a rozsahu pôsobnosti medziinštitucionálnej dohody z 20. mája 2021 o povinnom registri transparentnosti 1 , najmä pokiaľ ide o stretnutia členov strán so zástupcami záujmových skupín, ako sa vymedzujú v článku 2 písm. a) uvedenej dohody.

3.Orgán vypracuje aj spoločné minimálne normy, pokiaľ ide o:

a)všeobecné postupy, ktoré strany zavádzajú na zabezpečenie a monitorovanie dodržiavania svojich vnútorných predpisov v oblastiach, na ktoré sa odkazuje v bode 2, vrátane opatrení na zvyšovanie informovanosti; zloženie a úlohy vnútorných orgánov v súvislosti s etickými otázkami; mechanizmy podávania správ dotknutej strane v prípade podozrenia z porušenia predpisov vrátane opatrení nadväzujúcich na správu a ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, a to aj v prípadoch obťažovania so zapojením členov strán a v súvislosti s postupmi na začatie konania alebo prijatie sankcií, ak došlo k porušeniam;

b)požiadavky na uverejnenie informácií zhromaždených v oblastiach, ktoré sa uvádzajú v bode 2.

4.Je možné vypracovať aj ďalšie spoločné minimálne normy v iných oblastiach, než sú oblasti uvedené v bodoch 2 a 3, ak s tým súhlasia všetky strany.

5.Členovia orgánu dospejú k dohode o normách na základe konsenzu v duchu lojálnej spolupráce.

6. Členovia orgánu sa na normách dohodnú najneskôr do šiestich mesiacov od vymenovania členov a nezávislých expertov v súlade s článkom 3 bodom 1 a článkom 5 bodom 2, a síce po prijatí rozhodnutia o vypracovaní nových noriem podľa bodu 4.

7.Normy treba formálne stanoviť v písomnej podobe a oznámiť všetkým stranám, pričom sa riadne zohľadní autonómia každej strany. Strany sa zaväzujú, že ich budú vykonávať prostredníctvom vnútorných predpisov o správaní svojich členov. Normy sa uverejnia na webovom sídle orgánu uvedenom v článku 18.

Článok 8

Aktualizácia spoločných minimálnych noriem

1.Orgán posúdi potrebu aktualizovať súčasné normy, ak sa jeden alebo viacerí členovia orgánu domnievajú, že takéto preskúmanie je nevyhnutné.

2. Preskúmanie možno považovať za nevyhnutné najmä z dôvodu vývoja judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj v súvislosti s novými alebo upravenými etickými normami medzinárodných organizácií, novým technickým vývojom alebo v dôsledku potreby objasniť súčasné normy vzhľadom na opakujúce sa problémy.

3.Článok 7 body 5 a 7 sa vzťahujú na aktualizáciu súčasných noriem.

Článok 9

Výmena stanovísk k vlastným posúdeniam strán

1.Každá zo strán vykoná vlastné písomné posúdenie svojich vnútorných predpisov a ich súladu s normami, ktoré boli vypracované podľa článku 7, a s aktualizáciami súčasných noriem v zmysle článku 8.

2.Každá strana dokončí vlastné posúdenie do štyroch mesiacov od prijatia noriem alebo ich aktualizácie.

3.Dotknutá strana predloží vlastné posúdenie na zasadnutí orgánu.

4.Nezávislí experti ku každému posúdeniu vypracujú písomné stanovisko, a to do dvoch mesiacov od jeho prijatia. Ak experti stanovisko neprijali jednohlasne, treba doň zahrnúť všetky nesúhlasné názory. Rokovania expertov sú dôverné.

5.Po prijatí písomného stanoviska podľa bodu 4 orgán do dvoch mesiacov usporiada výmenu stanovísk na základe vlastného posúdenia a písomného stanoviska.

6.Sekretariát pripraví správu, ktorá obsahuje zhrnutie výmeny stanovísk podľa bodu 5 a záverečné pripomienky. Pred tým, ako orgán správu schváli, môže ju zmeniť. Správa sa schváli na základe konsenzu do dvoch mesiacov, ako sa uvádza v bode 5. Jej súčasťou je aj stanovisko nezávislých expertov.

7.Strany svoje vnútorné predpisy aktualizujú kedykoľvek po prijatí noriem zo strany orgánu, nie však neskôr ako štyri mesiace po tom, ako orgán schválil správu.

8.Výmena stanovísk podľa bodu 5 ani správa, na ktorú sa odkazuje v bode 6, nemá žiadny záväzný či právny účinok.

9.Vlastné posúdenie v zmysle bodu 1 aj správa uvedená v bode 6 sa uverejnia podľa článku 18.

Článok 10

Výmena osvedčených postupov

1.Orgán každoročne usporiada zasadnutie venované osobitne otázkam spoločného záujmu v oblasti etiky a výmene osvedčených postupov medzi stranami.

2.Orgán môže na zasadnutie podľa bodu 1 pozvať zástupcov akejkoľvek inej verejnej vnútroštátnej, európskej alebo medzinárodnej organizácie, ktorej práca sa považuje za relevantnú pre stanovenie noriem.

Článok 11

Zasadnutia

1.Zasadnutia zvoláva predseda.

2.Okrem zasadnutí uvedených v článkoch 7 až 10 môže predseda z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ktorejkoľvek strany do jedného mesiaca od prijatia žiadosti usporiadať dodatočné zasadnutia, na ktorých sa prediskutujú otázky spoločného záujmu.

Článok 12

Postup v prípade konfliktu záujmov

1.Členovia orgánu a nezávislí experti predsedovi okamžite deklarujú akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť alebo nestrannosť pri vykonávaní úloh v rámci orgánu, a to aj vtedy, keď by sa tieto okolnosti len mohli vnímať ako obmedzujúce.

2.V prípade vyhlásenia v súlade s bodom 1:

a)príslušného člena zastúpi jeho náhradník, pokiaľ sa členovi zabráni v účasti na činnostiach orgánu. Ak vyhlásenie podáva predseda, mal by ho dočasne zastúpiť člen, ktorý v danom čase zastupuje inštitúciu, ktorá bude podľa rotácie vymedzenej v článku 4 bode 1 následne predsedať orgánu;

b)dotknutý nezávislý expert sa zdrží účasti na výmenách s ostatnými expertmi, kým pretrváva konfliktná situácia.

Článok 13

Rokovací poriadok

1.Orgán prijme rokovací poriadok, ktorý bude verejný, do troch mesiacov od vymenovania členov a nezávislých expertov.

2.V rokovacom poriadku sa podrobne opíšu potrebné dojednania, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie tejto dohody.

Článok 14

Úhrada výdavkov

Všetky výdavky vzniknuté členovi orgánu alebo jeho náhradníkovi v súvislosti s povinnosťami v rámci orgánu pokryje strana, ku ktorej daný člen patrí.

Článok 15

Sekretariát

1.Sekretariát je spoločnou operačnou štruktúrou vytvorenou na riadenie fungovania orgánu. Bude sa skladať z vedúcich oddelení alebo osôb na rovnocenných pozíciách, ktoré zodpovedajú za etické predpisy pre členov v každej strane (ďalej len „vedúci oddelenia“), a z jej príslušných zamestnancov.

2.Sekretariát formálne zastrešuje Komisia a na jeho fungovanie sa vzťahuje koordinácia zo strany vedúceho oddelenia, ktorý v rámci Komisie zodpovedá za etické predpisy pre členov Komisie, prípadne podlieha koordinácii úradníka, ktorého Komisia určila osobitne na tento účel, a to po dohode s ostatnými stranami (ďalej len „koordinátor“). Koordinátor zastupuje sekretariát a dohliada na jeho každodennú prácu v spoločnom záujme strán.

3.Sekretariát:

a)zodpovedá sa orgánu, pripravuje jeho zasadnutia, poskytuje prevádzkovú pomoc pri činnostiach orgánu a vypracúva správu uvedenú v článku 9 bode 6;

b)vypracúva návrh výročnej správy uvedenej v článku 17;

c)vykonáva akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na účinné vykonávanie tejto dohody;

d)presmeruje všetku prichádzajúcu a odchádzajúcu korešpondenciu s orgánom príslušnému predsedovi a/alebo strane, ktorej sa korešpondencia týka.

Článok 16

Zdroje

1.Strany sa prostredníctvom memoranda o porozumení medzi svojimi generálnymi tajomníkmi alebo osobami v rovnocenných funkciách, na ktorom sa majú dohodnúť do troch mesiacov od vymenovania členov a nezávislých expertov, zaväzujú, že sprístupnia potrebné ľudské, administratívne, technické a finančné zdroje vrátane primeraného počtu zamestnancov pre sekretariát, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie tejto dohody.

2.Strany si rovným dielom rozdelia náklady spojené s nezávislými expertmi uvedenými v článku 5. Na začiatku finančného roka poskytnú Komisii ročnú finančnú kompenzáciu.

3.Akákoľvek žiadosť orgánu týkajúca sa mimoriadnych dodatočných administratívnych výdavkov sa adresuje stranám, ktoré každoročne preskúmajú a schvália rozpočtové žiadosti orgánu v súlade so svojimi príslušnými vnútornými predpismi a postupmi.

Článok 17

Výročná správa

1.Orgán v nadväznosti na diskusiu v rámci zasadnutia podľa článku 10 prijme výročnú správu o svojich činnostiach za predchádzajúci rok, a to na základe konsenzu.

2.Výročná správa sa uverejní na webovom sídle orgánu.

Článok 18

Webové sídlo

1.Orgán bude spravovať webové sídlo, na ktorom sa uverejnia všetky informácie relevantné pre jeho činnosti.

2.Webové sídlo má obsahovať predovšetkým:

a)zloženie orgánu, kalendár jeho zasadnutí a program zasadnutí;

b)normy vypracované v súlade s článkom 7 a podľa potreby aktualizované v zmysle článku 8;

c)vlastné posúdenia a správy, na ktoré sa odkazuje v článku 9 bode 1 a 6;

d) všetky uplatniteľné predpisy, ktoré strany prijali v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú normy.

Okrem toho sa na webovom sídle uverejnia uvedené informácie týkajúce sa ďalších dobrovoľných účastníkov podľa článku 19.

Článok 19

Dobrovoľná účasť orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré nie sú stranami

1.Orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré nie sú stranami, môžu orgánu oznámiť, že chcú dobrovoľne uplatňovať celý súbor súčasných a budúcich noriem na predpisy, ktoré platia pre osoby vo funkciách podobných tým, na ktoré sa vzťahuje článok 2, s výnimkou zamestnancov.

2.Orgán vyzve príslušný orgán, úrad alebo agentúru Únie na vykonanie vlastného písomného posúdenia svojich vnútorných predpisov a ich súladu s normami, ako aj na vymenovanie zástupcu, ktorý sa zúčastní na výmene stanovísk s členmi orgánu. Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňuje článok 9 bod 3 až 9.

3.Bod 2 sa uplatňuje mutatis mutandis, keď orgán vypracuje nové normy alebo aktualizuje existujúce normy.

Článok 20

Preskúmanie

Strany posúdia vykonávanie dohody po dvoch rokoch od jej nadobudnutia účinnosti a následne ho budú posudzovať pravidelne, aby sa podľa potreby zlepšilo a posilnilo fungovanie orgánu, prípadne aby sa preskúmala dohoda.

Článok 21

Záverečné ustanovenia

1.Táto dohoda je pre strany záväzná. Nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Strany pri vykonávaní tejto dohody vždy konajú v rámci vzájomnej lojálnej spolupráce.

V Bruseli [dátum]

Za Európsky parlament

…

Za Európsku radu

…

Za Radu

…

Za Európsku komisiu

…

Za Súdny dvor Európskej únie

…

Za Európsku centrálnu banku

…

Za Dvor audítorov

…

Za Hospodársky a sociálny výbor

…

Za Výbor regiónov

…

(1)    Ú. v. EÚ L 207, 11.6.2021, s. 1.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2023

COM(2023) 311 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, SÚDNEMU DVORU EURÓPSKEJ ÚNIE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh medziinštitucionálneho etického orgánu

PRÍLOHA

ZJEDNODUŠENÝ FINANČNÝ VÝKAZ

(použije sa v prípade každého interného rozhodnutia Komisie všeobecného významu s rozpočtovým vplyvom na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy alebo na ľudské zdroje, pokiaľ nie je vhodné použiť iný druh finančného výkazu – článok 56 rozhodnutia Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie)

1.    Názov návrhu rozhodnutia:

2.    Príslušné oblasti politiky a činnosti v rámci ABB:

3.    Právny základ

   X Administratívna autonómia        ◻ Iné (uveďte):____________________

4.    Opis a dôvody:

5.    Trvanie a odhadovaný finančný vplyv:

5.1.    Obdobie uplatňovania:

◻    Rozhodnutie s obmedzeným trvaním: rozhodnutie má účinnosť od [dátum] do [dátum]

X    Rozhodnutie s neobmedzeným trvaním: rozhodnutie má účinnosť od [dátum] do [dátum]

5.2.    Odhadovaný vplyv na rozpočet:

Návrh rozhodnutia vedie k:

◻    úsporám

X    dodatočným nákladom (pokiaľ áno, uveďte príslušné okruhy viacročného finančného rámca): Okruh VII

V tabuľke odhadovaného finančného vplyvu v prílohe vyplňte rozpočtové prostriedky administratívnej povahy alebo ľudské zdroje. Ak ide o návrh rozhodnutia s neobmedzeným trvaním, náklady sa musia uviesť na každý rok rozvoja a potom na každý rok prevádzky pri plnej kapacite (v stĺpci „Spolu/ročné náklady“).

5.3.    Príspevky od tretích strán na financovanie návrhu rozhodnutia:

Ak sa v návrhu stanovuje spolufinancovanie členskými štátmi alebo inými subjektmi (uveďte, prosím, o ktoré ide), mali by ste uviesť odhadovanú úroveň spolufinancovania, pokiaľ je známa.

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

5.4.    Vysvetlenie číselných údajov:

Priemerné náklady na zamestnancov sú uvedené v poznámke pod čiarou   .

https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/financial-statement.aspx

6.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom:

Návrh/iniciatíva:

⌧    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

◻    si vyžaduje revíziu VFR.

7.    Vplyv úspor alebo dodatočných nákladov na prideľovanie zdrojov:

☒    Zdroje, ktoré je potrebné získať prostredníctvom vnútorného prerozdelenia v rámci jednotlivých útvarov

◻    Zdroje pridelené príslušným útvarom

   Zdroje, o ktoré je potrebné požiadať v ďalšom postupe prideľovania zdrojov

Požadované ľudské a administratívne zdroje sa pokryjú zdrojmi, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo prerozdelené v rámci inštitúcie, ktorá predsedá orgánu.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že všetky inštitúcie v okruhu 7 sa prevádzkujú v kontexte stabilného zamestnávania. V dôsledku toho je akékoľvek navýšenie počtu zamestnancov možné len znížením zdrojov na iných miestach, pričom sa kladie dôraz na prerozdelenie a preradenie v rámci útvarov.

PRÍLOHA:

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV (úspory alebo dodatočné náklady) NA ADMINISTRATÍVNE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY A ĽUDSKÉ ZDROJE

FTE = ekvivalent plného pracovného času        XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu                        v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Ostatné administratívne rozpočtové prostriedky                                v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo ktoré boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

(1)    IKT: Informačné a komunikačné technológie. Musí sa konzultovať s DIGIT.