EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu18. 4. 2023

COM(2023) 206 final

2023/0100(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa zlepšenia rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave

{SWD(2023) 205}

DỔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2022 zdôraznila nedostatok zručností ako hlavnú výzvu a navrhla, aby sa rok 2023 stal Európskym rokom zručností 1 .

Hoci digitálna transformácia je všadeprítomná a technológie sa čoraz viac stávajú súčasťou každodenného života, mnohí ľudia naďalej nemajú digitálne zručnosti potrebné v dnešnej spoločnosti a hospodárstve 2 . Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala riziko prehlbovania nerovností v dôsledku nedostatočnej úrovne digitálnych zručností 3 . Zároveň odhalila, že technológie môžu mať negatívny vplyv na osobné blaho a duševné zdravie, ak sa nepoužívajú rozumne 4 . Prelomový potenciál niektorých nových technológií, ako je napríklad generatívna umelá inteligencia (AI), jasne ukázal, že digitálne zručnosti sú kľúčom k využitiu príležitostí, ktoré tieto nástroje ponúkajú, a zároveň k riešeniu možných rizík. Dopyt po základných digitálnych zručnostiach rastie, objavujú sa nové špecializované digitálne zručnosti v rôznych odvetviach a povolaniach 5 a máme nedostatok odborníkov na IKT.

V digitálnom kompase 6 a akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 7 sa stanovujú ambiciózne ciele na podporu členských štátov pri ich digitálnej transformácii. Ich cieľom je zabezpečiť, aby 80 % dospelých malo aspoň základné digitálne zručnosti a aby bolo v EÚ zamestnaných 20 miliónov odborníkov v oblasti IKT, pričom by medzi nimi malo byť zahrnutých viac žien. Tieto ciele sa zohľadňujú v rozhodnutí, ktorým sa zriaďuje politický program Digitálne desaťročie do roku 2030 8 , a dopĺňa ich cieľ stanovený v európskom vzdelávacom priestore 9 , ktorým je znížiť podiel žiakov so slabými výsledkami v počítačovej a informačnej gramotnosti na menej ako 15 %.

Ako sa uvádza vo vyhlásení o digitálnych právach a zásadách 10 , získanie digitálnych zručností je právom 11 . Digitálne zručnosti, ktoré sú uznávané ako kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie 12 , zahŕňajú sebaisté, kritické a zodpovedné využívanie digitálnych technológií, ako aj interakciu s digitálnymi technológiami na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti 13 . Vzťahuje sa to aj na osobné financie, kde sa digitálne zručnosti v dôsledku narastajúcej digitalizácie finančných produktov a služieb stali nevyhnutnými pre prístup k finančným službám a prijímanie informovaných rozhodnutí. Digitálne zručnosti prispievajú aj k odolnosti hospodárstva Únie.

Rozvoj digitálnych zručností je jednou z priorít akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027, v ktorom sa stanovuje dlhodobá koncepcia Komisie v oblasti digitálnej transformácie 14 vo vzdelávaní a odbornej príprave. Vízia akčného plánu bola schválená v záveroch Rady o digitálnom vzdelávaní v európskych vedomostných spoločnostiach 15 , v ktorých členské štáty vyzvali Komisiu, aby začala uvažovať o digitálnej transformácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Predsedníčka von der Leyenová v prejave o stave Únie v roku 2021 zdôraznila, že digitálne vzdelávanie a zručnosti si vyžadujú pozornosť vedúcich predstaviteľov, a otvorila štruktúrovaný dialóg s cieľom podporiť členské štáty integrovaným, koherentným a ambicióznejším prístupom 16 . V záveroch Európskej rady z februára 2023 sa uvádza, že by sa mali prijať ambicióznejšie opatrenia s cieľom ďalej rozvíjať zručnosti, ktoré sú potrebné v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou 17 .

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou reakcie EÚ na pandémiu COVID-19, bol navrhnutý ako kľúčový nástroj na urýchlenie digitálnej transformácie. Národné plány, ktoré predložili členské štáty, zahŕňajú širokú škálu reforiem a investícií v oblasti digitálnych zručností, napríklad reformy učebných plánov a príležitosti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie učiteľov, školiteľov a pracovnej sily 18 . V rámci štruktúrovaného dialógu sa zároveň potvrdil politický význam, ktorý vlády pripisujú potrebe prijať koordinované opatrenia. Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, v diskusiách členských štátov sa v popredí ocitli tri témy: 1. reformy v prostredí formálneho vzdelávania; 2. nové rozsiahle iniciatívy mimo formálneho vzdelávania; 3. neustále úsilie o zlepšenie monitorovania, hodnotenia a posudzovania. Ako všeobecná požiadavka sa objavila potreba väčšieho množstva usmernení a podpory v oblasti digitálnych zručností na úrovni EÚ.

Cieľom tohto návrhu odporúčania Rady je podporiť členské štáty pri riešení výziev súvisiacich s rozvojom digitálnych zručností a schopnosťou systémov vzdelávania a odbornej prípravy podporovať ich rozvíjanie 19 . V návrhu sa uznáva význam digitálnych zručností pre všetkých a zohľadňujú sa všetky stupne vzdelávania a odbornej prípravy, pričom výzva zapojiť sa je adresovaná rozličným zainteresovaným stranám. Jeho vykonávanie podporí dosiahnutie cieľov na úrovni EÚ v oblasti digitálnych zručností, a to aj prostredníctvom riešenia sociálneho a územného rozmeru existujúcich nedostatkov v zručnostiach. Návrh je zosúladený s výsledkami v správe Konferencie o budúcnosti Európy 20 .

Táto iniciatíva dopĺňa návrh odporúčania Rady týkajúceho sa kľúčových faktorov umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu z akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027.

•Výzvy, ktoré majú byť predmetom tohto navrhovaného odporúčania Rady zaoberať

Nízka úroveň základných digitálnych zručností a rastúca potreba pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností sú hlavným problémom vo všetkých členských štátoch.

Iba 54 % ľudí (vo veku 16 – 74 rokov) má aspoň základné digitálne zručnosti 21 , pričom cieľ na úrovni EÚ je 80 %. Medzi členskými štátmi a v rámci jednotlivých krajín existujú veľké rozdiely spôsobené rozdielmi medzi vidieckymi oblasťami a mestami, ako aj veľkým vplyvom veku, sociálno-ekonomického zázemia a vzdelania na úroveň digitálnych zručností 22 .

Viac ako tretina pracovnej sily v EÚ nemá digitálne zručnosti, ktoré sa vyžadujú vo väčšine pracovných miest 23 , a to napriek rastúcemu dopytu po nich v rôznych povolaniach, najmä v netechnologických odvetviach 24 .

Úroveň digitálnych zručností európskej mládeže (vo veku 16 – 24 rokov) je vyššia ako u celkovej populácie (54 %). Napriek tomu majú menej ako štyria z piatich mladých ľudí (71 %) aspoň základné digitálne zručnosti 25 . V roku 2018 bolo v členských štátoch zapojených do medzinárodnej štúdie o počítačovej a informačnej gramotnosti (ICILS) v priemere približne 34 % žiakov hodnotených ako žiaci s nedostatočnými výsledkami 26 v oblasti digitálnych zručností (oproti cieľovej hodnote 15 %), pričom veľké rozdiely súviseli s pohlavím 27 , sociálno-ekonomickým zázemím, migračným alebo rómskym pôvodom 28 .

Počet zamestnaných odborníkov v oblasti IKT (9 miliónov v roku 2021) nestačí na uspokojenie potrieb trhu práce a je hlboko pod cieľovou hodnotou 20 miliónov na úrovni EÚ. Využívanie legálnych migračných kanálov a uznávanie zručností a kvalifikácií získaných v tretích krajinách môže pomôcť prilákať do EÚ viac talentov 29 . Toto odvetvie trpí aj výraznou rodovou nerovnováhou, keďže 81 % zamestnaných odborníkov v oblasti IKT tvoria muži 30 . Podpora väčšieho počtu žien, aby pracovali v tejto oblasti, má zásadný význam pre riešenie rodovej segregácie a nedostatku zamestnancov.

Prebiehajúca digitálna transformácia si vyžaduje, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy prispôsobovali a reagovali na vzdelávacie potreby ľudí využívajúcich technológie, ktoré sa rýchlo menia, a to často disruptívnym spôsobom. Dlhodobé dôkazy a nedávne konzultácie so zainteresovanými stranami poukazujú na nedostatočné rozvíjanie digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave ako na hlavnú príčinu nedostatočných výsledkov.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD) zohráva zásadnú úlohu pri podpore detí v tom, aby sa stali aktívnymi občanmi a žiakmi. Výskum ukazuje, že deti sa začínajú používať digitálne technológie od čoraz mladšieho veku a väčšinou z domu, pričom kopírujú správanie dospelých a uplatňujú stratégiu pokus-omyl, ktorá nie je bez rizika 31 . Digitálne kompetentní odborníci na úrovni VSRD môžu podporovať deti a ich rodiny pri rozvíjaní zručností potrebných na ich bezpečnú interakciu s technológiami a zároveň zabezpečiť rovnaké príležitosti.

Vo formálnom vzdelávaní (na základných a stredných školách) sa digitálne zručnosti rozvíjajú rôznymi spôsobmi 32 . Mnohé členské štáty nedávno zmenili alebo v súčasnosti prehodnocujú svoje učebné osnovy: zatiaľ čo polovica reforiem uvedených v štruktúrovanom dialógu je prierezová, približne tretina z nich spočíva v zavedení samostatného predmetu do učebných osnov. Okrem toho sa objavuje trend zahrnúť vzdelávacie výstupy v oblasti informatiky pre nižšie aj vyššie sekundárne vzdelávanie.

Medzipredmetové rozvíjanie digitálnych zručností, v rámci ktorého sa digitálne zručnosti vyučujú vo väčšine predmetov, pomáha zapojiť väčší počet učiteľov a žiakov. Trend rozvíjať digitálne zručnosti formou samostatného predmetu, ako je napríklad informatika, potvrdzujú aj nedávne štúdie, ktoré zachytávajú rôzne spôsoby vykonávania, pričom rozvíjanie zručností sa často začína na stredoškolskom stupni a je čiastočne voliteľné, čo znamená, že nemusí zasiahnuť všetkých žiakov 33 . Niektoré krajiny zahŕňajú aspekty digitálnych zručností alebo informatiky do iného predmetu (napríklad matematiky alebo prírodných vied), aby sa vyhli vytváraniu nového predmetu a zvýšili efektívnosť svojej ponuky vzdelávania.

Učebné osnovy venované digitálnym zručnostiam (či už ide o samostatný predmet alebo tému začlenenú do všetkých predmetov alebo do iného predmetu) je potrebné doplniť plánom na ich pochopenie, schválenie, realizáciu, podporu a hodnotenie zo strany učiteľov s digitálnymi zručnosťami. Problémy vznikajú pri zabezpečovaní kvalitnej výučby, relevantných zdrojov, rodovo vyváženého využívania a správneho hodnotenia.

V posledných rokoch sa vyvinulo veľké úsilie na podporu digitálnej transformácie odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Táto činnosť bude pokračovať v rámci národných plánov na vykonávanie odporúčania Rady pre odborné vzdelávanie a prípravu z roku 2020 34 . Mnohé iniciatívy sa však zameriavajú skôr na využívanie technológií na vyučovanie a učenie sa než na posilnenie rozvoja digitálnych zručností 35 . Hoci sú oba aspekty dôležité, politiky v oblasti odborného vzdelávania a prípravy vykazujú tendenciu zoskupovať digitalizáciu daného odvetvia a opatrenia zamerané na digitálne zručnosti učiacich sa. Dôkazy zo štúdie z roku 2020 ukazujú, že v počiatočnom odbornom vzdelávaní a príprave sú digitálne zručnosti bežne zaradené do jednotlivých predmetov, a nie ako samostatný predmet. Napriek vysokému dopytu po rozvoji špecializovaných digitálnych zručností (ktoré by zahŕňali aspekty informatiky) čelí odvetvie odborného vzdelávania a prípravy výzvam pri reagovaní na tieto požiadavky, pričom existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými kontextami a členskými štátmi 36 .

Ponuka vysokoškolského vzdelávania musí byť všeobecná aj špecifická pre dané odvetvie 37 . Na univerzitnej úrovni sa digitálne zručnosti rozvíjajú najmä formou programov pre odborníkov v oblasti IKT napriek ich významu pre všetky profesie. V roku 2019 sa menej ako 5 % mladých ľudí rozhodlo zapísať do programov súvisiacich s IKT, pričom účasť žien bola nízka 38 . V štruktúrovanom dialógu sa zdôraznili obavy členských štátov, ale aj úsilie o rozvoj digitálnych zručností v širokej škále kurzov vysokoškolského vzdelávania a o zvýšenie počtu študentov, najmä žien, ktorí nadobudnú pokročilé digitálne zručnosti. Dostupné údaje ukazujú, že EÚ trpí nedostatkom odborných znalostí v oblasti výučby pokročilých digitálnych technológií 39 . Vzájomné uznávanie kvalifikácií medzi členskými štátmi trpí rozdielmi vyplývajúcimi z relevantnosti a obsahu vzdelávania a odbornej prípravy odborníkov v oblasti IKT, čo bráni mobilite talentov v oblasti IKT. V tejto súvislosti orgány ako siete národných informačných centier pre akademické uznávanie 40 alebo agentúry na zabezpečenie kvality podporujú spoluprácu v oblasti akademického uznávania kvalifikácií.

Vzdelávanie dospelých je odvetvie, v ktorom sa objavujú najrozmanitejšie výzvy. Napriek významu rekvalifikácie a zlepšovania zručností rozvíjanie digitálnych zručností pre dospelých ešte stále nie je jednotné. Aj tam, kde je množstvo možností, často neexistuje regionálny alebo celoštátny prehľad ponúkaných kurzov. Okrem toho problémy spojené s ich dostupnosťou vytvárajú ďalšie nerovnosti 41 . Táto situácia je spoločná pre celé vzdelávanie dospelých a nie je špecifická pre digitálne zručnosti. V tomto ohľade pomáhajú krátke kurzy vedúce k získaniu mikrocertifikátov poskytovať dospelým flexibilné možnosti vzdelávania 42 .

Štruktúrovaný dialóg odhalil trend nových rozsiahlych iniciatív v oblasti digitálnych zručností pre znevýhodnené skupiny a nezamestnaných 43 . Väčšina členských štátov poukázala na veľké ťažkosti pri zlepšovaní digitálnych zručností dospelých, ktoré sú spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov, ale aj motivácie a dosahu. Niektoré z nich uviedli aj to, že spoločnosti, najmä MSP, nemajú dostatok finančných a ľudských zdrojov na školenie a zlepšovanie zručností svojich zamestnancov. V niektorých prípadoch členské štáty upozornili na potrebu väčšej podpory EÚ na zvýšenie účasti, oslovenie zraniteľných skupín, rozšírenie malých alebo pilotných iniciatív a monitorovanie miery účasti a výsledkov. Napriek hlavnému cieľu EÚ na úrovni 60 % zostáva účasť dospelých na vzdelávaní vrátane digitálnych zručností vo väčšine členských štátov obmedzená 44 .

Okrem problémov špecifických pre jednotlivé odvetvia existujú aj všeobecné výzvy, ktoré sa týkajú všetkých stupňov vzdelávania a odbornej prípravy:

–Špecializovaný pedagogický personál:je ťažké zamestnať, udržať a vyškoliť učiteľov, najmä v oblasti informatiky a iných špecifických alebo pokročilých digitálnych oblastiach. Vývoj brzdí viacero faktorov: na tieto oblasti sa špecializuje málo ľudí a tých, ktorí sa špecializujú, ľahko zaujmú konkurenčnejšie ponuky v súkromnom sektore. Programy zlepšovania zručností/rekvalifikácie a existujúce podporné opatrenia nepostačujú na uspokojenie potrieb učiteľov, najmä pokiaľ ide o špecifické alebo pokročilé digitálne oblasti.

–Navzájom nadväzujúce programy 45 : hoci väčšina členských štátov vypracovala stratégie pre digitálne zručnosti, len málo z nich uplatňuje komplexnú koncepciu s cieľom zabezpečiť účelnú postupnosť programov na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy. Treba zabezpečiť dôsledné vykonávanie politík v oblasti digitálnych zručností na všetkých stupňoch a vo všetkých odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy.

Členské štáty zdôrazňujú potrebu podpory EÚ pre partnerské vzdelávanie a výmeny v oblasti rozvoja a hodnotenia digitálnych zručností v rámci formálneho vzdelávania a odbornej prípravy aj mimo nich. Vyzývajú aj na výmenu informácií o tom, ako koordinovať úsilie zamerané na riešenie nedostatku digitálnych zručností, a vidia úlohu Komisie vo financovaní ďalšieho výskumu a poskytovaní technickej podpory.

•Ciele navrhovaného odporúčania Rady

Cieľom návrhu je:

–podporovať kvalitnú, inkluzívnu a konzistentnú koncepciu rozvoja digitálnych zručností na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy s podporou všetkých sektorov spoločnosti a hospodárstva,

–umožniť spoluprácu medzi členskými štátmi pri podpore a poskytovaní kvalitného vzdelávania v oblasti informatiky na školách,

–podporovať vysokoškolské vzdelávanie v oblasti rozvoja digitálnych zručností v rôznych odboroch, riešiť potrebu špecializovaných a pokročilých digitálnych zručností, podporovať odborné znalosti v oblasti rozvoja multidisciplinárnych kurzov v oblasti najmodernejších technológií,

–podporovať rozvíjanie digitálnych zručností v rámci odborného vzdelávania a prípravy a pre dospelých a zlepšiť ich dostupnosť,

–podporovať opatrenia spojené s certifikáciou digitálnych zručností a vzájomným uznávaním,

–podporovať nábor, odbornú prípravu a udržanie špecializovaných učiteľov a školiteľov.

•Medzinárodný rozmer

Návrh vychádza z práce na medzinárodnej úrovni a dopĺňa ju. Prispieva k cieľom udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 46 , najmä k cieľu udržateľného rozvoja č. 4 a čiastočne k cieľom udržateľného rozvoja č. 5, 8 a 10.

Iniciatíva je v súlade s prebiehajúcou prácou v rámci plánu generálneho tajomníka OSN pre digitálnu spoluprácu a je v súlade s výzvou na činnosť v oblasti digitálneho vzdelávania v rámci svetového samitu o transformácii vzdelávania.

Návrh prispieva aj k cieľom stratégie EÚ Global Gateway vybudovať udržateľné a dôveryhodné prepojenia, ktoré pracujú v prospech ľudí a planéty.

Pri príprave návrhu sa zohľadnili výsledky Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) a Súboru nástrojov a vyhliadok v oblasti zručností. Cieľ EÚ týkajúci sa žiakov ôsmeho ročníka so slabými výsledkami je založený na štúdii ICILS, ktorá umožňuje medzinárodnú porovnateľnosť.

•Nástroje na podporu vykonávania

Zámerom Komisie je zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre digitálne vzdelávanie a zručnosti, ktorá by formálne pokračovala v neformálnej koordinácii medzi národnými koordinátormi v rámci štruktúrovaného dialógu. Vďaka tomu by vznikol priestor na spájanie odborných znalostí zo sveta vzdelávania a digitálnych technológií a mohol by sa využiť na vypracovanie usmernení alebo iných nástrojov na uľahčenie ďalšieho vývoja digitálneho vzdelávania.  

Návrh podporia:

–pracovná skupina pre digitálne vzdelávanie: učenie sa, výučba a hodnotenie,

–nástroje EÚ, ako je Nástroj technickej podpory, a financovanie zo zdrojov EÚ, ako je Erasmus+, Európsky sociálny fond plus, Fond na spravodlivú transformáciu, Európsky fond regionálneho rozvoja, program Digitálna Európa, Horizont Európa a NDICI – Globálna Európa;

–existujúce nástroje, platformy a komunity, ako sú DigComp, európske centrum digitálneho vzdelávania, Európsky týždeň programovania, koalícia/platforma pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, Europass, EPALE, Digitálny programovací maratón zameraný na vzdelávanie, Pakt o zručnostiach,

–zlepšenie dôkazov a analýzy prostredníctvom vzdelávacieho laboratória pre investície do kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy,

–medzinárodné posúdenia digitálnych zručností, ako sú ICILS, PISA a Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých (PIAAC),

–podávanie správ a monitorovanie v rámci strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru (vrátane Monitora vzdelávania a odbornej prípravy) a európskeho digitálneho desaťročia.

•Doplnkovosť s inými iniciatívami

Návrh dopĺňa ďalšie opatrenia EÚ predložené v rámci:

–oznámenia o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru 47 ,

–akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 48 ,

–Európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť 49 ,

Návrh prispeje aj k vykonávaniu:

–politického programu Digitálne desaťročie 50 ,

–Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu 51 ,

–stratégií týkajúcich sa Únie rovnosti,

–Európskeho roka zručností 52 ,

–Akadémie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti,

–oznámenia Využívanie talentov vo všetkých regiónoch Európy 53 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V plnej miere rešpektuje zodpovednosť členských štátov za obsah výučby, organizáciu systémov vzdelávania a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, pričom odráža doplnkovú a podpornú úlohu EÚ, a dobrovoľný charakter európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave. Touto iniciatívou sa nenavrhuje rozšírenie regulačnej právomoci EÚ ani povinných záväzkov členských štátov. Jeho pridaná hodnota EÚ spočíva v schopnosti EÚ mobilizovať politickú angažovanosť a podporovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy formou politických usmernení, spoločných nástrojov a pomôcok.

•Proporcionalita

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Obsah ani forma tohto návrhu nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľov. Záväzky, ktoré členské štáty prijmú, sú dobrovoľné a každý členský štát sa môže slobodne rozhodnúť, ktorú koncepciu uplatní.

•Výber nástroja

V snahe prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v článkoch 165 a 166 ZFEÚ sa v zmluve stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijme odporúčania.

Odporúčanie Rady je vhodným nástrojom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorej má EÚ podpornú zodpovednosť. V týchto oblastiach sa často používajú odporúčania na európske opatrenia.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post a kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Komisia v roku 2024 vykoná komplexné preskúmanie akčného plánu digitálneho vzdelávania s cieľom posúdiť jeho dosah a vplyv.

Posúdenie príležitostí a výziev, ktoré digitálna transformácia prináša vzdelávaniu a odbornej príprave, sa uskutočnilo v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k akčnému plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 54 .

Tento návrh vychádza z týchto zistení, ako aj z výsledkov štruktúrovaného dialógu, ktorý poskytol fórum na diskusiu o pripravenosti existujúcich vnútroštátnych rámcov a právnych predpisov reagovať na potreby súvisiace s digitálnym vzdelávaním a zručnosťami. Návrh vychádza z predchádzajúcej práce vykonanej v rámci európskeho digitálneho desaťročia vrátane trendov pozorovaných v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Návrh vychádza z výsledkov verejnej konzultácie zorganizovanej v roku 2020 na účely akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 55 , z výsledkov štruktúrovaného dialógu a z podkladov získaných počas rozsiahleho konzultačného procesu 56 .

•Získavanie a využívanie expertízy

Návrh stavia na:

–výsledkoch štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi na tému digitálneho vzdelávania a digitálnych zručností,

–poznatkoch získaných pri vykonávaní strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru, Monitora vzdelávania a odbornej prípravy a posolstiev rôznych pracovných skupín vrátane pracovnej skupiny pre digitálne vzdelávanie: učenie sa, výučba a hodnotenie,

–analýze výsledkov verejnej konzultácie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a priloženého pracovného dokumentu útvarov Komisie,

–širokej škále správ a štúdií o príslušných témach vrátane vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, investícií do kvality vzdelávania a odbornej prípravy a nedostatku digitálnych zručností. Prehľad literatúry a dve štúdie poskytli informácie o rozvíjaní digitálnych zručností pre mladých ľudí a dospelých v Európe 57 ,

–poznatkoch založených na dôkazoch a radách Európskej siete expertov na ekonomiku vzdelávania (EENEE) a expertných skupín pracujúcich na usmerneniach k boju proti dezinformáciám a podpore digitálnej gramotnosti 58 a o etickom využívaní umelej inteligencie a údajov vo vyučovaní a učení sa 59 ,

–údajoch a vstupoch z indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a medzinárodnej štúdie o počítačovej a informačnej gramotnosti (ICILS),

–ad hoc analýzach správ a štúdií OECD, UNESCO, Rady Európy, Spoločného výskumného centra, Cedefop a siete EURYDICE, ako aj projektov z Nástroja technickej podpory.

•Posúdenie vplyvu

Vzhľadom na doplnkový charakter činností vo vzťahu k iniciatívam členských štátov, dobrovoľnú povahu navrhovaných činností a rozsah očakávaných vplyvov sa posúdenie vplyvu nevykonalo. Pri príprave návrhu sa vychádzalo z predchádzajúcich štúdií, verejnej konzultácie a cielených konzultácií so zainteresovanými stranami 60 .

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuvádza sa.

•Základné práva

Tento návrh je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými v Charte základných práv Európskej únie, najmä s právom na ochranu osobných údajov stanoveným v článku 8, akademickou slobodou v článku 13, právom na vzdelanie v článku 14, právom na nediskrimináciu v článku 21 a právom na integráciu osôb so zdravotným postihnutím v článku 26. Opatrenia sa budú vykonávať v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane osobných údajov, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 61 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Táto iniciatíva si nebude vyžadovať dodatočné zdroje z rozpočtu EÚ.

5. ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia na podporu vykonávania navrhuje v spolupráci s členskými štátmi rozvíjať činnosti v rámci partnerského učenia a identifikáciu osvedčených postupov, ako aj výskum, poradenský materiál, príručky a ďalšie konkrétne výstupy založené na dôkazoch. Komisia má v úmysle podať správu o využívaní odporúčania v rámci strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuvádza sa.

•Prehľad návrhu odporúčania Rady a pracovného dokumentu útvarov Komisie

V súlade s Európskym rokom zručností sa v návrhu uznáva úloha, ktorú digitálne zručnosti zohrávajú v kontexte dvojakej transformácie, pre aktívnu účasť v spoločnosti, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí pre všetkých, dobré životné podmienky, bezpečnosť a územnú súdržnosť, ako aj pre zamestnateľnosť, inovácie, produktivitu a rast.

V nadväznosti na výsledky štruktúrovaného dialógu a s ohľadom na ciele na úrovni EÚ v oblasti digitálnych zručností sa obsah návrhu zameriava na zlepšenie rozvíjania digitálnych zručností vo všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj posilnením súčasného úsilia a prostredníctvom výzvy na väčšiu spoluprácu medzi vzdelávaním a odbornou prípravou, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou.

Navrhujú sa v ňom usmernenia a opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať s cieľom lepšie rozvíjať všetky úrovne digitálnych zručností (základné, pokročilé, špecializované) v rámci vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Stanovuje sa v ňom aj zámer Komisie podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov v tejto oblasti.

V priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie sa uvádzajú stanoviská zainteresovaných strán a príklady existujúcich dôkazov, politík a postupov, ktoré sú základom navrhovaného odporúčania Rady.

2023/0100 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa zlepšenia rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Digitálne zručnosti sa stali nevyhnutnosťou v takmer každom odvetví spoločnosti a hospodárstva a základom sociálnej inklúzie, dobrých životných podmienok, aktívneho občianstva, zamestnateľnosti, produktivity, bezpečnosti a rastu 62 . Všetci občania ich potrebujú na získavanie informácií, uplatňovanie svojich práv, prístup k online službám, komunikáciu, konzumáciu, tvorbu a šírenie digitálneho obsahu.

(2)V záveroch Európskej rady z 9. februára 2023 sa zdôraznila najmä potreba ambicióznejších opatrení s cieľom ďalej rozvíjať zručnosti, ktoré sú potrebné v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou, a to formou vzdelávania, odbornej prípravy, zlepšovania zručností a rekvalifikácie v snahe riešiť výzvy spojené s nedostatkom pracovnej sily a transformáciou pracovných miest, a to aj v kontexte sociálno-ekonomických a demografických výziev 63 .

(3)Po oznámení predsedníčky Európskej komisie o vyhlásení roku 2023 za Európsky rok zručností 64 Európsky parlament a členské štáty dosiahli politickú dohodu o návrhu Komisie spolupracovať na ďalšej podpore rozvoja zručností 65 .

(4)V Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí z roku 2022 66 sa stanovuje, ako by sa európske hodnoty a základné práva mali uplatňovať v digitálnom svete. Vo vyhlásení sa okrem iných zásad uvádza, že v centre digitálnej transformácie sú ľudia, že digitálna transformácia by mala prispieť k spravodlivej spoločnosti a hospodárstvu a že každý má právo získať digitálne zručnosti.

(5)Význam digitálnych zručností je uznaný aj v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv 67 . V tejto súvislosti sa adresovala výzva inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy, aby podporovali rozvoj digitálnych zručností všetkých občanov. Túto potrebu riešia aj neformálni poskytovatelia tým, že podporujú bohatú a rozmanitú ponuku vzdelávania pre mladých ľudí a dospelých.

(6)V stratégiách týkajúcich sa Únie rovnosti 68 sa zdôrazňuje dôležitá úloha kvalitného a inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy pri dosahovaní pokroku pri budovaní Únie rovnosti pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Treba prijať opatrenia, aby sa to stalo skutočnosťou a aby sa prekonala digitálna priepasť, najmä v prípade zraniteľných a sociálno-ekonomicky znevýhodnených skupín, ľudí žijúcich vo vidieckych a vzdialených oblastiach a osôb so zdravotným postihnutím.

(7)V oznámení Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 69 sa načrtáva vízia budovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú odolnejšie a inkluzívnejšie.

(8)V rámci tejto vízie sa v akčnom pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 70 stanovuje koncepcia Európy v oblasti vzdelávania v digitálnom veku a rozvoj digitálnych zručností sa považuje za strategickú prioritu. V pláne sa uvádza, že správne pochopenie digitálneho sveta by malo byť súčasťou formálneho a neformálneho vzdelávania. Je to dôležité najmä v súvislosti s prebiehajúcou digitálnou transformáciou a vplyvom nových digitálnych nástrojov založených napríklad na generatívnych systémoch umelej inteligencie. Z toho vyplýva potreba, aby vzdelávacie inštitúcie a inštitúcie odbornej prípravy pripravili ľudí na zdravé, bezpečné a zmysluplné používanie technológií.

(9)Predsedníčka Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 vyzvala najvyšších predstaviteľov, aby venovali pozornosť digitálnemu vzdelávaniu a digitálnym zručnostiam, čo viedlo k otvoreniu štruktúrovaného dialógu o digitálnom vzdelávaní a digitálnych zručnostiach 71 . V roku 2022 členské štáty nominovali svojich zástupcov do skupiny národných koordinátorov na vysokej úrovni pre štruktúrovaný dialóg s mandátom zastupovať príslušné rezorty vo svojich krajinách zodpovedné za rôzne aspekty digitálneho vzdelávania, odbornej prípravy a zručností (vrátane vzdelávania, práce, digitálnych technológií, priemyslu a financií). Výsledky štruktúrovaného dialógu ukázali, že členské štáty potrebujú viac usmernení, podporu a spoluprácu na posilnenie rozvoja digitálnych zručností a zlepšenie rozvíjania digitálnych zručností z hľadiska celoživotného vzdelávania. Cenná práca tejto skupiny by mala pokračovať aj v budúcnosti.

(10)Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie 72 zahrnulo sebaisté, kritické, zodpovedné a udržateľné využívanie digitálnych technológií a interakciu s nimi medzi osem kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie. V rámci digitálnych kompetencií pre občanov (DigComp) 73 sa stanovujú kľúčové prvky digitálnych kompetencií v piatich vzájomne prepojených oblastiach s rôznymi úrovňami znalostí. Rámec používajú poskytovatelia vzdelávania, odbornej prípravy a certifikácie ako referenciu pre rozvoj a hodnotenie digitálnych zručností.

(11)Význam digitálnych zručností pre spoločnosť a zamestnateľnosť je podporený radom cieľov týkajúcich sa úrovne dosiahnutých digitálnych zručností. V uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) 74 sa Rada zaviazala stanoviť cieľ na úrovni Únie v oblasti digitálnych zručností mladých ľudí s cieľom znížiť do roku 2030 počet žiakov so slabými výsledkami na menej ako 15 %. V Európskom programe v oblasti zručností 75 sa navrhuje podporovať rozvoj digitálnych zručností a dosiahnuť cieľ, aby 70 % dospelých vo veku 16 – 74 rokov malo do roku 2025 aspoň základné digitálne zručnosti. Politický program Digitálne desaťročie 76 zahŕňa záväzok spolupracovať s cieľom dosiahnuť digitálne zručnú populáciu a vysokokvalifikovaných digitálnych odborníkov, pričom aspoň 80 % osôb vo veku 16 – 74 rokov bude mať aspoň základné digitálne zručnosti a v Únii bude zamestnaných najmenej 20 miliónov odborníkov v oblasti IKT, pričom sa podporí prístup žien k tejto oblasti a zvýši počet absolventov odboru IKT.

(12)Z dostupných údajov však vyplýva, že v priemere bolo v členských štátoch zapojených do medzinárodnej štúdie o počítačovej a informačnej gramotnosti v roku 2018 približne 34 % žiakov ôsmych ročníkov hodnotených ako žiaci s nedostatočnými výsledkami v oblasti digitálnych zručností 77 (oproti cieľovej hodnote 15 %). V roku 2021 malo v Únii len 54 % ľudí vo veku 16 – 74 rokov aspoň základné digitálne zručnosti 78 , viac ako polovica spoločností v Únii hlásila problémy s obsadením počtu voľných pracovných miest pre odborníkov v oblasti IKT 79  a v celej Únii pracovalo ako odborníci v oblasti IKT len 9 miliónov ľudí 80 . V profesiách súvisiacich s IKT tvoria muži 81 % z celkového počtu zamestnancov 81 . Údaje potvrdzujú, že je potrebné ďalej podporovať rozvoj digitálnych zručností, a na tento účel sa jednak zamerať na rozdiely medzi vidieckymi oblasťami a mestami, ako aj na veľký vplyv veku, sociálno-ekonomického zázemia a vzdelania na úroveň digitálnych zručností.

(13)Treba vyvinúť úsilie v oblasti základných aj pokročilých digitálnych zručností. V tejto súvislosti sa v novom európskom inovačnom programe 82 zdôrazňuje potreba zamerať sa na rozvoj talentov v odvetví špičkových technológií. Na tento účel bol Európsky inovačný a technologický inštitút poverený koordináciou iniciatívy Deep Tech Talent 83 , ktorej cieľom je do roku 2025 vyškoliť milión talentov v oblasti špičkových technológií vo všetkých členských štátoch. Medzi ďalšie strategické iniciatívy patrí Akadémia zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zastrešujúci nástroj zameraný na zvýšenie počtu odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v Európe 84 .

(14)Orgány ako napríklad siete ENIC-NARIC 85 a agentúry na zabezpečenie kvality podporujú spoluprácu pri uznávaní kvalifikácií, čo uľahčuje mobilitu, kariérne príležitosti a ďalšie vzdelávanie. Hoci sa už pracuje na vytvorení noriem pre profesiu v oblasti IKT, ktorá pokrýva všetky odvetvia IKT s etablovaným súborom poznatkov, ktoré prijal CEN/CENELEC 86 , je potrebná ďalšia práca na prilákanie väčšej a diverzifikovanejšej skupiny talentov do digitálneho sektora. Ako sa uvádza v balíku opatrení v oblasti zručností a talentov na rok 2022 87 , vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní konkurencieschopnosti Únie. V tejto súvislosti treba prijať opatrenia na plné využitie smernice o modrej karte, 88  ktorá bola prijatá v roku 2021. Smernicou sa uľahčuje vysokokvalifikovaným migrantom vstup na trh práce v EÚ, a to aj tým, že sa uľahčuje uznávanie ich odborných zručností. Komisia navyše spolu so zainteresovanými členskými štátmi začína vytvárať partnerstvá zamerané na talenty s kľúčovými partnerskými krajinami 89 . V rámci týchto partnerstiev sa kombinuje priama podpora programov mobility s budovaním kapacít a investíciami do ľudského kapitálu. Partnerstvá zamerané na talenty sú otvorené pre všetky úrovne zručností a môžu sa týkať rôznych odvetví trhu práce, napríklad IKT.

(15)V stratégii EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 90 sa zdôrazňuje význam odstraňovania rodových rozdielov a boja proti rodovým stereotypom a predsudkom. Stereotypné očakávania založené na utkvelých predstavách o úlohách žien a mužov, dievčat a chlapcov obmedzujú ich ašpirácie pri výbere študijného odboru alebo odbornej prípravy a na profesionálnu kariéru v digitálnom sektore. To následne ovplyvňuje dizajn digitálnych produktov, v ktorých nemusia byť primerane zohľadnené potreby alebo špecifiká žien a dievčat. V súlade s vyhlásením k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti 91 treba prijať opatrenia na dosiahnutie rovnakej účasti vo všetkých sektoroch, a najmä v digitálnom sektore.

(16)Rada vo svojich záveroch o reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy 92 vyzvala členské štáty, aby preskúmali možnosti inovácie, urýchlenej digitálnej transformácie a ďalšieho rozvoja digitálnych zručností. V záveroch Rady o digitálnom vzdelávaní v európskych vedomostných spoločnostiach 93 vyzvala na digitálne vzdelávanie, ktoré zahŕňa mediálnu, digitálnu a dátovú gramotnosť, kritické myslenie a boj proti neúmyselne nepravdivým informáciám a dezinformáciám, nenávistným a škodlivým prejavom, kybernetickému šikanovaniu a závislosti. Okrem toho v záveroch Rady o podpore pohody v digitálnom vzdelávaní 94 zohľadnila potrebu zvážiť kľúčovú úlohu, ktorú digitálne zručnosti zohrávajú pri zabezpečovaní pohody všetkých účastníkov procesu vyučovania a učenia sa.

(17)Národné plány obnovy a odolnosti ukazujú politický impulz členských štátov pre ďalší rozvoj digitálnych zručností žiakov, učiteľov a pracovnej sily a pre zabezpečenie primeraného právneho rámca a potrebného vybavenia a infraštruktúry 95 . V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby členské štáty pokračovali v účinnom a efektívnom vykonávaní svojich národných plánov, a to aj tým, že sa budú zaoberať potrebou strategicky riešiť rozvoj digitálnych zručností.

(18)Vo vzdelávaní a v odbornej príprave sa rozvoj digitálnych zručností zabezpečuje rôznymi koncepciami a každá úroveň vzdelávania a odbornej prípravy čelí rôznym výzvam. Rada vo svojom odporúčaní týkajúcom sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 96 zdôrazňuje význam vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre podporu rozvoja detí, znižovanie sociálno-ekonomických a územných nerovností a podporu rodičov, najmä žien, pri (re)integrácii na trhu práce. Vo svojom odporúčaní, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti 97 , členské štáty vyzvala, aby zaručili účinný a bezplatný prístup k vzdelávaniu pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, a ako sa uvádza v stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa 98 , zahŕňa to aj zaistenie bezpečného pohybu detí v digitálnom prostredí. Vzhľadom na to, že deti sa s digitálnymi technológiami stretávajú od čoraz mladšieho veku a väčšinou doma 99 , zohrávajú digitálne kompetentní učitelia v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve kľúčovú úlohu pri podpore rodín a malých detí v lepšom pochopení možností a rizík digitálneho sveta rovnocennejším a inkluzívnejším spôsobom. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité predvídať nesprávne používanie umelej inteligencie (AI) a ďalších nových technológií zo strany učiacich sa a bojovať proti nemu, a to dobrým pochopením týchto technológií a vysvetľovaním toho, ako bezpečne využívať ich potenciál.

(19)Odporúčanie Rady týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole 100 sa zameriava na zvýšenie inkluzívnosti a pohody v školách, zatiaľ čo v odporúčaní Rady týkajúcom sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania 101 sa konkrétne vyzýva k úsiliu o posilnenie rozvoja digitálnych zručností učiacich sa a učiteľov pri zohľadnení digitálnej priepasti a digitálnych rodových rozdielov. Štruktúrovaný dialóg v tejto súvislosti potvrdil, že v primárnom a sekundárnom vzdelávaní sa digitálne zručnosti rozvíjajú kombináciou rôznych koncepcií 102 a že mnohé členské štáty prehodnocujú svoje učebné plány s cieľom lepšie podporovať digitálne zručnosti (ako samostatný predmet aj ako predmet integrovaný v rámci jednotlivých predmetov). Novým trendom je zavádzanie informatiky 103 (rôzne označovanej aj ako počítačová veda alebo počítačové myslenie) ako samostatného predmetu alebo ako predmetu začleneného do existujúcich základných učebných plánov, napríklad matematiky alebo prírodných vied. Bez ohľadu na výber učebných plánov treba podporovať kvalitné vzdelávanie v oblasti informatiky, ktoré je podporované metódami výučby primeranými veku a vývoju, kvalitnými zdrojmi, rodovo vyváženým využívaním, zastúpením a riadnym hodnotením 104 .

(20)V odporúčaní Rady o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť 105 sa navrhuje obnovená vízia politiky Únie v oblasti OVP vrátane výrazného úsilia o jej digitalizáciu. Európska rada vo svojich záveroch z 8. decembra 2022 106 vyzvala členské štáty, aby podporovali odborné vzdelávanie a prípravu osôb so zdravotným postihnutím. Z analýzy národných plánov vykonávania odporúčania a Osnabrückej deklarácie 107 vyplýva, že viac ako polovica členských štátov plánuje integrovať digitálne zručnosti a kompetencie do učebných plánov odborného vzdelávania a prípravy. Napriek tomu treba naďalej podporovať excelentnosť v rozvoji digitálnych zručností pre všetkých študentov odborného vzdelávania a prípravy.

(21)V oznámení o európskej stratégii pre univerzity 108 sa inštitúcie vysokoškolského vzdelávania nabádajú k tomu, aby prijali celoinštitucionálnu koncepciu s ponukou vzdelávania, ktorá sa zameriava na odborníkov v oblasti IKT a poskytuje digitálne zručnosti v študijných programoch pre jednotlivé odvetvia. Ako sa uvádza v odporúčaní Rady o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj 109 , vzťahuje sa to na zelené aj digitálne zručnosti. Iniciatíva s názvom Európske univerzity 110 je vďaka svojej priekopníckej hlbokej inštitucionálnej a nadnárodnej spolupráci silným motorom rozvoja inovačného vzdelávania v oblasti digitálnych zručností a prispieva k urýchleniu digitálnej transformácie odvetvia vysokoškolského vzdelávania. Učenie sa z týchto skúseností je kľúčom k riešeniu nedostatku odborných znalostí, ktoré Európa vykazuje v oblasti výučby pokročilých digitálnych technológií (ako je umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vysokovýkonná výpočtová technika) a integrácie týchto technológií do učebných osnov vysokoškolského vzdelávania a špecializovaných kurzov 111 .

(22)V odporúčaní Rady týkajúcom sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť 112 sa stanovuje rámec na podporu poskytovania flexibilných a dostupných vzdelávacích príležitostí pre rôzne skupiny študentov vrátane mladých ľudí a celoživotne sa vzdelávajúcich osôb, ktorý je potrebné využiť na riešenie súčasných potrieb vzdelávania v oblasti digitálnych zručností.

(23)V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 113 sa navrhujú jasné cieľové počty pre účasť dospelých na odbornej príprave (60 % do roku 2030) vrátane prípravy v oblasti digitálnych zručností. V znesení Rady o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030 114 sa uvádza potreba podporovať zručnosti súvisiace s digitálnou transformáciou a v odporúčaní Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých 115 sa považujú za jednu z troch základných zručností, ktoré by si mali osvojiť všetci dospelí. Napriek pozornosti politiky je účasť dospelých na odbornej príprave nízka, a to aj v oblasti digitálnych zručností, a rozvíjanie digitálnych zručností u dospelých nie je jednotné ani rovnomerné 116 . Členské štáty sa túto situáciu snažia riešiť prostredníctvom existujúcich a nových iniciatív plánovaných v ich plánoch obnovy a odolnosti a zapojením rôznych zainteresovaných strán, ako je sociálny, dobrovoľnícky a mimovládny sektor. Individuálne vzdelávacie účty stanovené v odporúčaní Rady 117  podporujú nárast počtu ľudí, ktorí sa každoročne zúčastňujú na príprave kombináciou stimulov vrátane finančných stimulov.

(24)Spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní zručností a rekvalifikácii svojich zamestnancov, ale existujú veľké rozdiely. Len malá časť malých a stredných podnikov (20,9 %) poskytla všetkým svojim zamestnancom odbornú prípravu na zlepšenie ich zručností v oblasti IKT v porovnaní so 69,5 % veľkých spoločností 118 . V Pakte o zručnostiach 119 sa podnikom, sociálnym partnerom a verejným organizáciám adresuje výzva, aby spojili svoje sily a podnikli konkrétne kroky na zlepšenie zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily v celej Únii. Koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta navyše spája členské štáty, podniky, sociálnych partnerov, neziskové organizácie a vzdelávacie inštitúcie, aby spoločne riešili nedostatok digitálnych zručností v Európe 120 . V tejto súvislosti sa v akčnom pláne digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 navrhlo vytvoriť európske osvedčenie o digitálnych zručnostiach s cieľom zvýšiť transparentnosť a uznávanie osvedčení digitálnych zručností.

(25)Hoci väčšina členských štátov vypracovala stratégie pre digitálne zručnosti, len málo z nich uplatňuje komplexnú koncepciu navzájom nadväzujúcich programov na rôznych stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy 121 . V nedávnej správe Komisie o investíciách do kvality vzdelávania a odbornej prípravy 122 sa zdôrazňuje potreba posúdenia vplyvu rôznych programov na vzdelávacie výstupy učiacich sa. Tento problém je všeobecný a týka sa aj digitálnych zručností, pričom len niekoľko členských štátov vykonáva pravidelné monitorovanie a hodnotenie.

(26)V záveroch Rady o európskych učiteľoch a školiteľoch pre budúcnosť 123 sa zdôrazňuje, že učitelia sú hnacou silou, ktorá sa musí podieľať na tvorbe politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ale zároveň musia byť podporovaní komplexnou koncepciou ich počiatočného vzdelávania, zaškoľovania a kontinuálneho profesijného rozvoja. Oblasť digitálnych kompetencií je oblasťou, v ktorej väčšina učiteľov pociťuje silnú potrebu profesionálneho rozvoja 124 . Okrem toho sa v rámci štruktúrovaného dialógu poukazuje na výzvy, ktorým väčšina členských štátov čelí pri nábore, udržaní a príprave učiteľov, najmä v oblasti informatiky (v prípade primárneho/sekundárneho vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy) alebo v iných špecifických/pokročilých digitálnych oblastiach (v prípade vysokoškolského vzdelávania).

(27)Cieľom učiteľských akadémií programu Erasmus+ 125 je podporovať kompetentných, motivovaných a vysokokvalifikovaných učiteľov, školiteľov, pedagógov a vedúcich pracovníkov škôl a podporovať ich kontinuálny profesijný rozvoj, a to aj v oblasti digitálnych zručností. Medzi nedávne relevantné iniciatívy patria usmernenia pre učiteľov a pedagógov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy 126 a etické usmernenia o používaní umelej inteligencie a údajov pri výučbe a učení sa 127 . Tieto dva súbory usmernení treba ďalej propagovať s cieľom podporiť učiteľov, ktorí sa zaoberajú špecifickými aspektmi digitálnych technológií a rozvojom digitálnych zručností, najmä v kontexte naliehavých sociálnych problémov.

(28)Cieľom rôznych iniciatív členských štátov a Komisie, napríklad Európskeho týždňa programovania 128 a Digitálneho programovacieho maratónu 129 zameraného na vzdelávanie, je podporiť zapojenie zainteresovaných strán a inovácie pre všetkých v oblasti digitálneho vzdelávania a zručností. Podobne sa aj v rámci Európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti (BIK+) 130 podporuje zapojenie zainteresovaných strán aj prostredníctvom siete centier bezpečnejšieho internetu 131 s cieľom vytvoriť bezpečnejší internet pre deti. Tieto iniciatívy podporujú rozvoj digitálnych zručností v neformálnom sektore a mali by sa ďalej propagovať ako prostriedok podpory rozvoja digitálnych zručností.

(29)V tomto odporúčaní sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality. Členské štáty sa na základe svojej vnútroštátnej situácie rozhodnú, ako vykonajú toto odporúčanie.

ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1.Formou medzirezortnej koncepcie a spolu s kľúčovými zainteresovanými stranami schválili národnú stratégiu pre digitálne vzdelávanie a zručnosti, vypracovanú alebo aktualizovanú v súlade so zásadami tohto odporúčania, a monitorovali jej účinnosť a vplyv. Členské štáty by mali predovšetkým:

1.1.Stanoviť národné ciele pre rozvíjanie digitálnych zručností a zabezpečiť ich pravidelné preskúmavanie a aktualizáciu.

1.2.Zosúladiť národné ciele uvedené v bode 1.1 so strategickými prioritami akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a zohľadniť tieto národné ciele v národných plánoch, ktoré majú členské štáty prijať v súlade s politickým programom Digitálne desaťročie do roku 2030.

1.3.Identifikovať „prioritné alebo ťažko dostupné skupiny“ 132 a zaviesť vhodné opatrenia na uľahčenie ich účasti s prihliadnutím na dostupnosť, ako aj nedostatky v digitálnych zručnostiach v dôsledku teritoriálnych 133 a sociálno-ekonomických podmienok.

1.4.Zabezpečiť konzistentnú koncepciu k rozvíjania digitálnych zručností vo všetkých sektoroch a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy ich štruktúrovaním od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ECEC) cez primárne, sekundárne a odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) až po vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, a to v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a sociálnymi partnermi, pri dosiahnutí spoločnej dohody o kľúčových aspektoch, ktoré treba zahrnúť do rozvoja digitálnych zručností pre konkrétne vekové skupiny a odvetvia vzdelávania.

1.5.Vypracovať špecifickú a koherentnú koncepciu, ktorá sa bude vzťahovať na celé spektrum digitálnych zručností, od základných až po pokročilé digitálne zručnosti vo všetkých odvetviach trhu práce vrátane odborníkov v oblasti IKT.

1.6.Zabezpečiť relevantné a metodologicky správne monitorovanie, hodnotenie a posudzovanie vzdelávacích iniciatív a programov odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností na miestnej, regionálnej a národnej úrovni s cieľom preukázať a zlepšiť účinnosť a kvalitu prijatých opatrení.

1.7.Prispievať k partnerskému učeniu, výmene postupov a koordinácii, a to aj medzi politickými sektormi, na európskej a celosvetovej úrovni, s cieľom nájsť spoločné riešenia pre výzvy, ktoré presahujú hranice jednotlivých kontinentov, štátov a regiónov.

2.Začali s orientáciou žiakov v digitálnom svete včas a ponúkli im rovnaké príležitosti na rozvoj digitálnych zručností. Členské štáty by mali predovšetkým:

2.1.V súlade s celkovými prioritami vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zabezpečiť, aby žiaci v predškolskom veku a najmä ich rodičia, opatrovníci a rodiny dostali podporu pri rozvíjaní digitálnych zručností a aby si uvedomovali a lepšie chápali príležitosti a riziká spojené s digitalizáciou.

2.2.Používať aktivity primerané veku a vývoju, napríklad v rámci digitálnych vzdelávacích aktivít VSRD bez požitia počítačovej techniky 134 a učenia sa digitálnych zručností hrou 135 .

2.3.Ďalej posilňovať rozvíjanie digitálnych zručností v primárnom a sekundárnom vzdelávaní vrátane odborného vzdelávania a prípravy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvíjaniu zručností potrebných na umožnenie primeraného porozumenia a zmysluplnej, zdravej, bezpečnej a udržateľnej interakcie s digitálnymi technológiami vrátane generatívnych systémov umelej inteligencie.

3.Rozšírili medzipredmetovú koncepciu (t. j. digitálne zručnosti vyučované prierezovo v rôznych predmetoch) a zlepšili ich hodnotenie a odbornú prípravu učiteľov. Členské štáty by mali predovšetkým:

3.1.Podporovať medzipredmetové koncepcie k rozvíjaniu digitálnych zručností vo formálnom vzdelávaní (VSRD, primárne a sekundárne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy).

3.2.Zabezpečiť medzipredmetové hodnotenie digitálnych zručností prostriedkami porovnateľnými s tými, ktoré sa uplatňujú na iné základné zručnosti, a to aspoň na konci každého cyklu v prípade základných a stredných škôl a v odbornom vzdelávaní a príprave (sumatívne hodnotenie).

3.3.V súlade s návrhom odporúčania Rady o kľúčových faktoroch umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu riešiť prekážky medzipredmetovej koncepcie poskytovaním kvalitnej odbornej prípravy v oblasti využívania digitálnych technológií na účely vyučovania a učenia sa (digitálna pedagogika) v rámci počiatočnej odbornej prípravy učiteľov a školiteľov a ich kontinuálneho profesijného rozvoja.

3.4.Prijať rozsiahlejšie opatrenia na odstránenie rodových rozdielov v úrovni digitálnych zručností medzi učiteľkami a učiteľmi.

3.5.Podporovať používanie usmernení pre učiteľov a pedagógov týkajúcich sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy 136 a súboru nástrojov o tom, ako rozpoznať dezinformácie a bojovať proti nim 137 , ako aj usmernení k etickému používaniu umelej inteligencie a údajov pri výučbe a učení sa 138 v triedach.

4.Podporili kvalitné vzdelávanie v oblasti informatiky na školách. Členské štáty by mali predovšetkým:

4.1.Spolupracovať na úrovni EÚ pri tvorbe, realizácii a hodnotení učebných plánov.

4.2.Od začiatku povinnej školskej dochádzky zabezpečiť, aby všetci žiaci mali možnosť rozvíjať svoje digitálne zručnosti oboznamovaním sa so základnými prvkami informatiky.

4.3.Zvážiť vytvorenie samostatného predmetu informatika, aby mohli zručnosti cielenejšie rozvíjať s jasnými cieľmi vzdelávania a odbornej prípravy, vyhradeným časom a štruktúrovaným hodnotením.

4.4.Zabezpečiť, aby vyučovanie a učenie sa informatiky podporovali kvalifikovaní a špecializovaní učitelia s prístupom ku kvalitným a dostupným učebným zdrojom a s prihliadnutím na veľkosť školy a primerané hodnotenie vzdelávacích výstupov.

4.5.Podporovať rozmanitosť a rodovú vyváženosť učiacich sa a bojovať proti akýmkoľvek možným stereotypom vo výučbe a učení sa informatiky. To by malo byť podporené výskumom, jednak kultúrnych, sociálno-ekonomických a inštitucionálnych prekážok, ktoré bránia ašpiráciám dievčat a ich prístupu k digitálnemu sektoru (vrátane dievčat z menšinového rasového alebo etnického prostredia), a jednak výskumom vplyvu učebníc a iných zdrojov, ktoré slúžia na výučbu digitálnych predmetov inkluzívnejším spôsobom.

4.6.Využívať príležitosti na rozvoj kvalitných pedagogických postupov v oblasti informatiky prostredníctvom učiteľských akadémií programu Erasmus+.

4.7.Povzbudiť všetky školy, najmä tie, ktoré vyučujú ťažko dostupné skupiny, aby sa zúčastnili Európskeho týždňa programovania ako prostriedku na prelomenie ľadov s cieľom znížiť prekážky pri začleňovaní prvkov súvisiacich s informatikou (ako je programovanie) do každodenných vyučovacích postupov inovačným a pútavým spôsobom. Táto účasť by sa mala využiť na podporu nových školských alebo miestnych/regionálnych stratégií a politík.

4.8.Uľahčiť školám prístup k Digitálnemu programovaciemu maratónu zameranému na vzdelávanie a ich účasť na ňom a prepojiť vyučovanie a učenie sa informatiky s praktickými inovačnými riešeniami digitálneho vzdelávania.

5.Zaviedli a zlepšili opatrenia na nábor a odbornú prípravu špecializovaných učiteľov v oblasti informatiky a pokročilých digitálnych technológií. Členské štáty by mali predovšetkým:

5.1.Nadviazať na prebiehajúce iniciatívy, ako je Pakt o zručnostiach a koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, s cieľom podporiť obojstrannú výmenu a spoluprácu medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a súkromným sektorom 139 , aby sa umožnilo:

5.1.1.odborníkom pracujúcim v digitálnom sektore (napríklad v oblasti informatiky) podporiť učiteľov v triedach na primárnej alebo sekundárnej úrovni (vrátane odborného vzdelávania a prípravy) a

5.1.2.špecializovaným učiteľom získať špecifické zručnosti v oblasti informatiky a špecifických oblastí digitálnych technológií (napríklad umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť).

5.2.Preskúmať ponuku ďalšieho profesijného rozvoja v oblasti digitálnych zručností pre špecializovaných učiteľov vytvorením osobitných vzdelávacích príležitostí, ktoré umožnia ďalšiu profesionalizáciu v oblasti informatiky, a to aj pomocou mikrocertifikátov a individuálnych vzdelávacích účtov.

6.Zabezpečili rozvoj pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností v odbornom vzdelávaní a príprave, a to aj v oblasti špičkových technológií a v ďalších kľúčových oblastiach kapacít. Členské štáty by mali predovšetkým:

6.1.Posilniť rozvíjanie digitálnych zručností a uľahčiť prístup učiacich sa (v počiatočnom aj kontinuálnom odbornom vzdelávaní a príprave) k získavaniu pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností, ktoré sú čoraz viac potrebné pre mnohé profily povolania, a to aj prostredníctvom učenia sa na pracovisku a učňovských stáží, interdisciplinárnych programov alebo krátkodobých kurzov vedúcich k získaniu mikrocertifikátov.

6.2.Rozšíriť programy odbornej prípravy v oblastiach, ako je umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a vývoj softvéru, a prilákať viac študentov, aby si vybrali takéto programy v súlade s potrebami trhu práce. Spolupracovať na úrovni EÚ pri tvorbe, realizácii a hodnotení učebných plánov.

6.3.Podporovať študentov odborného vzdelávania a prípravy pri získavaní digitálnych zručností potrebných na používanie imerzívnych technológií, ako je virtuálna realita, rozšírená realita, simulácie a hry, ako aj adaptívna pamäť.

7.Podporili rozvoj širokej škály digitálnych zručností vo vysokoškolskom vzdelávaní a riešili pretrvávajúci a vznikajúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými digitálnymi zručnosťami. Členské štáty by mali predovšetkým:

7.1.Spolupracovať na úrovni EÚ pri tvorbe, realizácii a hodnotení učebných plánov a podnecovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby podporovali rozvíjanie digitálnych zručností, ktoré je všeobecné aj špecifické pre jednotlivé odvetvia. Malo by to zahŕňať:

7.1.1.Kurzy digitálnych zručností na rôznych stupňoch a v rôznych odboroch s cieľom posilniť rozvíjanie zručností u všetkých študentov bez ohľadu na odvetvie ich profesijnej kariéry;

7.1.2.Flexibilné, prispôsobené a digitálne prístupné možnosti vzdelávania v oblasti pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností, a to aj prostredníctvom krátkodobých kurzov vedúcich k získaniu mikrocertifikátov.

7.2.Uľahčovať výmeny medzi priemyselnými alebo profesijnými skupinami a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s cieľom rozvíjať interdisciplinárne kurzy a ďalej začleňovať pokročilé a špecializované kurzy digitálnych zručností do všetkých odborov.

7.3.Poskytnúť primerané stimuly priemyslu vrátane malých a stredných podnikov (MSP) na pomoc inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pri koncipovaní a realizácii programov reagujúcich na špecifické potreby trhu práce.

7.4.Zabezpečiť kvalitu a uznávanie kvalifikácií a mikrocertifikátov (v súlade s európskou koncepciou mikrocertifikátov).

7.5.Odmeňovať a oceňovať úsilie pedagogických pracovníkov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania o posilnenie rozvíjania digitálnych zručností u všetkých študentov. Podporovať, propagovať a odmeňovať mobilitu pedagogických pracovníkov medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a v prípade potreby aj medzi akademickou obcou a súkromným sektorom.

7.6.Podporovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby vedeli vzbudiť záujem študentov, najmä žien, o štúdium zamerané na rozvoj pokročilých zručností vo viacerých digitálnych oblastiach (napr. hardvér, softvér, digitálny dizajn, digitálna integrácia, dátová veda, umelá inteligencia alebo kybernetická bezpečnosť) a podporovať duálne štúdium, v rámci ktorého sa digitálne zručnosti integrujú s iným odborom.

8.Podporili rozvoj digitálnych zručností dospelých a ponúkli rovnosť príležitostí. Členské štáty by mali predovšetkým:

8.1.Začleniť možnosti digitálnych zručností do celého systému vzdelávania dospelých, napríklad ich začlenením do národných stratégií v oblasti zručností. Zabezpečiť primeranú pozornosť a podporu pri vykonávaní opatrení na všetkých úrovniach digitálnych zručností.

8.2.Podporovať verejno-súkromné partnerstvá, a to aj medzi aktérmi, ako sú sociálni partneri, vnútroštátne a miestne orgány, miestne školy a komunitné centrá, priemysel a iné odvetvia, s cieľom koncipovať, rozvíjať, realizovať, monitorovať a hodnotiť nové programy a iniciatívy zamerané na špecifické potreby vzdelávania dospelých vrátane vzdelávania na pracovisku. Spolupracovať na úrovni EÚ pri tvorbe, realizácii a hodnotení učebných plánov. 

8.3.Realizovať cielené kampane na zvyšovanie povedomia o význame digitálnych zručností a zabezpečiť osobitnú podporu pre dospelých, ktorí najviac potrebujú rozvíjať svoje digitálne zručnosti, vrátane prístupu ku profesijnému poradenstvu.

8.4.Zaviesť individuálne vzdelávacie účty v súlade so súvisiacim odporúčaním Rady 140 na podporu pravidelnej odbornej prípravy dospelých v oblasti digitálnych zručností. Zaradiť medzi dostupné kurzy možnosti kvalitnej odbornej prípravy na rôznych úrovniach digitálnych zručností v súlade s potrebami trhu práce a spoločnosti. Posilniť právne predpisy o platenom voľne na odbornú prípravu a povzbudiť zamestnávateľov, aby zlepšovanie zručností a rekvalifikáciu zamestnancov počas pracovného času zaradili medzi priority.

8.5.Posilniť úsilie o lepšie začlenenie podnikov, najmä MSP a startupov, do existujúcich sektorových, priemyselných a národných ekosystémov s cieľom poskytnúť im potrebnú podporu vrátane výmeny poznatkov, poradenstva a možností vzdelávania.

8.6.Podporovať a podnecovať vytváranie ďalších miestnych a regionálnych koalícií pre digitálne zručnosti a pracovné miesta s cieľom zostaviť konkrétne opatrenia pre digitálne zručnosti v súlade s miestnymi a regionálnymi potrebami.

9.Podporili rozvoj certifikácie digitálnych zručností a jej uznávanie. Členské štáty by mali predovšetkým:

9.1.Podporovať a propagovať certifikáciu digitálnych zručností všetkých občanov vo všetkých odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy vrátane tých, ktoré získali prostredníctvom odbornej prípravy poskytovanej v rámci individuálnych vzdelávacích účtov. Podporovať inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy pri realizácii dôveryhodnej certifikácie digitálnych zručností.

9.2.V spolupráci s príslušnými orgánmi podporovať uznávanie osvedčení o digitálnych zručnostiach a kvalifikácií v oblasti digitálnych zručností vrátane mikrocertifikátov, ako aj pri práci s cieľom splniť záväzok prijať opatrenia ma zavedenie automatického vzájomného uznávania 141 kvalifikácií do roku 2025. Vytvoriť zoznam uznávaných a dôveryhodných certifikačných orgánov, ako aj poskytovateľov odbornej prípravy na podporu poskytovania vysokokvalitnej odbornej prípravy, ako aj certifikácie. 

9.3.Poskytnúť stimuly a zviditeľniť digitálne zručnosti na účely učenia sa alebo kariérneho postupu uľahčením ich identifikácie, dokumentácie, hodnotenia a certifikácie bez ohľadu na to, či boli získané v rámci formálneho, neformálneho alebo informálneho učenia sa. Pomáhať náborovým pracovníkom a štátnym príslušníkom tretích krajín pri všetkých krokoch súvisiacich s uznávaním a certifikáciou zručností a kvalifikácií, a to aj prostredníctvom využitia európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach.

9.4.Prispieť k pilotnému projektu, rozvoju a zavádzaniu európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach.

10.Vypracovali strategickú a systematickú koncepciu riešenia nedostatku odborníkov v oblasti IKT. Členské štáty by mali predovšetkým:

10.1.Využiť prognózy na posúdenie budúcich potrieb v oblasti digitálnych zručností rôznych cieľových skupín trhu, najmä potrieb MSP, a vykonať výskum, aby lepšie pochopili nedostatky v oblasti digitálnych zručností.

10.2.Navrhnúť a začleniť do národných stratégií a akčných plánov iniciatívy zamerané na špecifické nedostatky v oblasti digitálnych zručností (napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie), ktoré sú relevantné na národnej úrovni. Aktívne prispievať k implementácii Akadémie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

10.3.Prilákať a udržať talenty zo zahraničia a na tento účel plne využívať smernicu o modrej karte a partnerstvá zamerané na talenty. Zintenzívniť spoluprácu s ostatnými členskými štátmi s cieľom vymieňať si postupy a riešenia, ako prilákať digitálne talentovaných jednotlivcov do Únie a prípadne uľahčiť ich mobilitu.

10.4.Uplatňovať strategickejšiu a systematickejšiu koncepciu odbornej prípravy a prilákania odborníkov v oblasti IKT aj z tretích krajín, napríklad zavedením zrýchlených vízových režimov pre odborníkov v oblasti IKT a študijných stimulov s osobitným zameraním na MSP.

10.5.Poskytovať komplexné kariérne a študijné poradenstvo na úrovni škôl, odborného vzdelávania a prípravy a vysokoškolského vzdelávania s cieľom podnietiť záujem mladých ľudí, najmä dievčat a mladých žien, o štúdium v oblasti IKT a/alebo o kariéru odborníkov v oblasti IKT. Realizovať cielené kampane zamerané na predsudky o dostupnosti kariéry v oblasti technológií (najmä pre tých, ktorí nemajú vzdelanie v oblasti IKT) a na rôzne možné kariérne dráhy pri štúdiu IKT. Využívať rôzne komunikačné kanály, aby oslovili rôzne segmenty a zdôraznili možnosť zmysluplnej kariéry v oblasti IKT, ktorá je prospešná pre spoločnosť.

10.6.V súlade s vyhlásením k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti a v synergii s príslušnými iniciatívami Európskeho inovačného a technologického inštitútu a Európskej rady pre inovácie sa prioritne zamerať na úsilie zacielené na boj proti rodovým predsudkom s cieľom odstrániť rodové a platové rozdiely v oblasti IKT a poskytnúť dievčatám a ženám cielené príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy, a tak uznali hodnotu ich príspevku a talentu.

10.7.Zvýšiť atraktívnosť digitálneho sektora pre ženy, napríklad spoluprácou s národnými koalíciami pre digitálne zručnosti a pracovné miesta s cieľom vypracovať informačné kampane a prispôsobiť národné posolstvá.

10.8.Vytvárať príležitosti pre školy, poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy a technické univerzity, aby dokázali vzbudiť záujem študentov o kariéru v digitálnej oblasti (napr. organizovaním dní otvorených dverí, rodinných dní, seminárov a podporovaním účasti na iniciatívach, ako sú inovačná platforma pre talenty 142 , Európsky týždeň programovania, Digitálny programovací maratón a mimoškolské aktivity).

11.Poskytli potrebné finančné prostriedky na rozvoj digitálnych zručností. Členské štáty by mali predovšetkým:

11.1.Vykonať rôzne aspekty tohto odporúčania s využitím vnútroštátnych fondov a fondov Únie vrátane programu Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, programu Digitálna Európa, programu Horizont Európa a pokračovať vo vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti.

11.2.Využiť Nástroj technickej podpory vrátane jeho koncepcie pre viaceré krajiny na navrhnutie a vykonanie reforiem na posilnenie rozvíjania digitálnych zručností z hľadiska celoživotného vzdelávania v súlade s týmto odporúčaním.

11.3.Podporovať súkromné investície do rozvoja digitálnych zručností a zvážiť kombináciu rôznych zdrojov financovania s cieľom rozšíriť iniciatívy a zvýšiť ich vplyv a udržateľnosť.

VÍTA ZÁMER KOMISIE:

Nadviazať na existujúce iniciatívy vrátane Európskeho roka mládeže a Európskeho roka zručností s cieľom podporiť a doplniť opatrenia členských štátov v oblasti digitálnych zručností. Komisia predovšetkým zamýšľa:

1.Podporovať reformné úsilie v oblasti rozvoja digitálnych zručností a vysokokvalitnej informatiky. Komisia predovšetkým zamýšľa:

1.1.Uľahčovať reformy členských štátov s využitím nástrojov Únie, ako je Nástroj technickej podpory, a to aj uľahčovaním výmeny informácií o vnútroštátnych koncepciách rozvoja digitálnych zručností a zručností súvisiacich s informatikou. Komisia bude podporovať využívanie a rozširovanie existujúcich nástrojov na hodnotenie zručností a úspešných iniciatív v oblasti odbornej prípravy učiteľov v oblasti informatiky.

1.2.V úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami podporovať kvalitné vzdelávanie v oblasti informatiky, a na tento účel vypracuje spoločné usmernenia pre učiteľov a pedagógov na podporu kvalitného vzdelávania v oblasti informatiky a vypracuje ukazovatele informatických kompetencií v súlade s existujúcimi rámcami pre kompetencie a učebné plány 143 .

1.3.Podporovať vzájomné učenie a spoluprácu pri tvorbe, realizácii a hodnotení učebných plánov prostredníctvom programov Únie, ako je Erasmus+, a nástrojov, ako je európsky rámec pre digitálne kompetencie, a to tak pre občanov, ako aj pre pedagógov.

1.4.Podporovať členské štáty pri monitorovaní rozvoja digitálnych zručností prostredníctvom ich účasti na medzinárodných prieskumoch (napríklad ICILS, PISA, TALIS, PIAAC) a iných európskych iniciatívach (napríklad Eurograduate), ktoré majú doplnkové ciele a môžu strategicky dopĺňať vnútroštátne úsilie.

2.Podporovať excelentnosť v pokročilých a špecializovaných kurzoch digitálnych zručností vo vysokoškolskom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave. Komisia predovšetkým zamýšľa:

2.1.Podporovať členské štáty pri vytváraní podmienok na rozvoj pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností študentov, výskumných pracovníkov a celoživotných účastníkov vzdelávania, ktoré majú zabezpečovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy. Realizácia by prebiehala v rámci interdisciplinárnych programov, ako aj v rámci programov zameraných na pokročilé zručnosti v oblasti IKT, vzhľadom na potrebu neustáleho zlepšovania týchto zručností, aby bolo možné sledovať rýchle tempo inovácií, ako aj vzhľadom na potrebu, aby boli takéto programy inkluzívne a dostupné pre rôznych študentov.

2.2.Udržať podporu akademickej ponuky pokročilých digitálnych zručností v oblastiach digitálnych technológií a iných trans- alebo multidisciplinárnych oblastiach a ich aplikácií v strategických odvetviach, ktoré neboli dostatočne pokryté predchádzajúcimi prijatými pracovnými programami Digitálna Európa.

3.Podporovať úsilie o rozvíjanie digitálnych zručností u dospelých. Komisia predovšetkým zamýšľa:

3.1.Posilniť iniciatívy, ako je Pakt o zručnostiach a koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, a spojiť sily s cieľom ponúknuť dospelým možnosti rekvalifikácie na zlepšenie ich digitálnych zručností. 

3.2.Podporovať (prostredníctvom Nástroja technickej podpory a možností financovania zo zdrojov Únie) rozvoj dostupných kurzov odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností, ktoré by podľa možnosti viedli k získaniu mikrocertifikátov a riešili by špecifické potreby vzdelávania dospelých. 

3.3.Podporovať rozvoj dostupných kurzov odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych zručností, ktoré by podľa možnosti viedli k získaniu mikrocertifikátov a riešili by špecifické potreby vzdelávania dospelých a potreby trhu práce s osobitným zameraním na zamestnancov MSP.

3.4.Uľahčovať výmenu najlepších postupov v oblasti digitálnych zručností vo vzdelávaní dospelých prostredníctvom siete verejných služieb zamestnanosti, Paktu o zručnostiach, pracovnej skupiny európskeho vzdelávacieho priestoru pre vzdelávanie dospelých, národných koordinátorov vzdelávania dospelých a iných príslušných fór.

4.Uľahčiť uznávanie certifikácie digitálnych zručností. Komisia predovšetkým:

4.1.V spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vyskúša a zavedie 144 európske osvedčenie o digitálnych zručnostiach, ktorého účelom je zvýšiť dôveru v certifikáciu digitálnych zručností a jej akceptáciu zo strany vlád a priemyselných odvetví 145 . Cieľom pilotného projektu je identifikovať a otestovať minimálne požiadavky na kvalitu, ktoré by malo mať každé osvedčenie a každý proces certifikácie digitálnych zručností. Európske osvedčenie o digitálnych zručnostiach by umožnilo každému európskemu občanovi spoľahlivo a transparentne uviesť svoju úroveň digitálnych zručností zodpovedajúcu rámcu DigComp.

4.2.V úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovať vypracovanie usmernení a uľahčovať výmenu najlepších postupov v oblasti posudzovania a hodnotenia digitálnych zručností.

4.3.Podporovať príslušné európske orgány pri zabezpečovaní kvality a/alebo normalizácii pri vývoji mechanizmu uznávania certifikácie digitálnych zručností vrátane mikrocertifikátov a naďalej poskytovať členským štátom podporu pri zavádzaní podmienok, na základe ktorých sa do roku 2025 umožní automatické vzájomné uznávanie uvedených digitálnych zručností.

5.Podporovať úsilie zamerané na zvýšenie počtu a rozmanitosti odborníkov v oblasti IKT. Komisia predovšetkým zamýšľa:

5.1.V úzkej spolupráci s členskými štátmi nadviazať na vyhlásenie k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti s cieľom ďalej podporovať ženy, aby zohrávali aktívnu a významnú úlohu v sektore digitálnych technológií.

5.2.Podporovať rozvoj pokročilých digitálnych zručností a kariéru v digitálnom sektore pre ženy. Zachovať a v prípade potreby zvýšiť úsilie o digitálnu inklúziu, aby sa všetci jednotlivci a komunity vrátane tých najviac znevýhodnených mohli podieľať na digitálnej transformácii a mať z nej prospech.

5.3.Podporovať členské štáty pri presadzovaní rodovo citlivého vyučovania digitálnych zručností v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a na tento účel identifikovať inovačné škálovateľné vyučovacie postupy na riešenie inštitucionálnych a kultúrnych prekážok, ktoré bránia ašpiráciám dievčat a ich prístupu k štúdiu a kariére v oblasti IKT v Únii.

6.Podporovať vykonávanie tohto odporúčania prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre digitálne vzdelávanie a zručnosti, ktorá sa má zriadiť rozhodnutím Komisie:

6.1.Podporovať účinné pokračovanie a fungovanie skupiny na vysokej úrovni zriadenej na účely štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi s cieľom usmerňovať kľúčové strategické témy uvedené v tomto odporúčaní. V rámci skupiny sa môžu zriadiť technické podskupiny, najmä na posúdenie a certifikáciu digitálnych zručností, vypracúvanie učebných plánov a požiadavky na kvalitu nástrojov a obsahu digitálneho vzdelávania. Touto prácou by sa mala zabezpečiť konzistentnosť a komplementarita s prácou, ktorú vykonáva skupina na vysokej úrovni pre vzdelávanie a odbornú prípravu a Predstavenstvo pre digitálne desaťročie.

7.Monitorovať pokrok, šíriť osvedčené postupy a zintenzívniť výmeny so zainteresovanými stranami. Komisia predovšetkým zamýšľa:

7.1.Monitorovať pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania s prihliadnutím na národné stratégie členských štátov vrátane konkrétnych výsledkov a vplyvov na rozvíjanie digitálnych zručností. Malo by sa to uskutočniť v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru a jeho Monitora vzdelávania a odbornej prípravy a ako súčasť podávania správ členských štátov v rámci digitálneho desaťročia.

7.2.Posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti digitálneho vzdelávania a digitálnych zručností.

7.3.Preskúmať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto odporúčania a podať Rade správu najneskôr do piatich rokov po jeho prijatí.

V Štrasburgu

(1)     https://state-of-the-union.ec.europa.eu/index_sk .

(2)    Centeno C., Karpinski Z., Urzi Brancati C. (2022), Supporting policies addressing the digital skills gap. Identifying priority groups in the context of employment. (Podpora politík zameraných na riešenie nedostatku digitálnych zručností. Identifikácia prioritných skupín v kontexte zamestnanosti).

(3)    Di Pietro G., Biagi F., Costa P., Karpiński Z., Mazza J. (2020). The likely impact of COVID-19 on education: Reflections based on the existing literature and international datasets (Pravdepodobný vplyv pandémie COVID-19 na vzdelávanie: úvahy založené na existujúcej literatúre a najnovších medzinárodných súboroch údajov) .

(4)    2022/C 469/04.

(5)    Manca F., Oses Arranz A. (2022), Skills for the digital transition: assessing recent trends using big data (Zručnosti na digitálnu transformáciu: posudzovanie najnovších trendov s využitím veľkých dát).

(6)    COM(2021) 118 final.

(7)     COM(2021) 102 final.

(8)    ROZHODNUTIE (EÚ) 2022/2481, 14.12.2022.

(9)    2021/C 66/01.

(10)     https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/library/european-declaration-digital-rights-and-principles .

(11)    COM(2021) 118 final.

(12)    2018/C 189/01.

(13)    V tomto návrhu sa pojmy digitálne zručnosti a digitálne kompetencie používajú ako synonymá.

(14)    COM(2020) 624 final.

(15)    2020/C 415/10.

(16)     https://education.ec.europa.eu/sk/focus-topics/digital-education/action-plan/action-1 .

(17)     https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-1-2023-INIT/sk/pdf .

(18)    Údaje o digitálnych zručnostiach sú k dispozícii v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti: https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/ . Tematické analýzy digitálnych zručností a vzdelávania, ako aj vzdelávania a zručností dospelých v plánoch obnovy a odolnosti možno nájsť na adrese: Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti (europa.eu) .

(19)    V tomto návrhu sa pojem rozvíjanie vzťahuje na ponuku vzdelávania a odbornej prípravy alebo na ponuku všeobecných a špecializovaných kurzov na rozvoj digitálnych zručností.

(20)    Najmä vo vzťahu k jej návrhu č. 32 o digitálnej gramotnosti a digitálnych zručnostiach, v ktorom sa navrhuje zabezpečiť, prístup k formálnej a neformálnej odbornej príprave a vzdelávaniu v oblasti digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností, a to aj v učebných plánoch škôl, vo všetkých štádiách života vychádzajúc z existujúcich iniciatív na európskej úrovni so špeciálnym zameraním na inklúziu zraniteľných skupín a starších osôb, zlepšovaním úrovne digitálnych zručností detí spôsobom, ktorý je v súlade s ich zdravým vývinom, a bojovaním proti digitálnej nerovnosti vrátane digitálnych rodových rozdielov“.

(21)    Eurostat (2021). Prieskum o využívaní IKT v domácnostiach.

(22)    Centeno C., Karpinski Z., Urzi Brancati C. (2022), Supporting policies addressing the digital skills gap. Identifying priority groups in the context of employment. (Podpora politík zameraných na riešenie nedostatku digitálnych zručností. Identifikácia prioritných skupín v kontexte zamestnanosti).

(23)    Cedefop (2018). Insights into skills shortages and skill mismatch (Poznatky o nedostatkových zručnostiach a nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami).

(24)    Cedefop (2021). Druhý Európsky prieskum zručností a pracovných miest .

(25)    Eurostat (2021). Využívanie IKT v domácnostiach.

(26)    Fraillon J., Ainley J., Schulz W., Friedman T., Duckworth D. (2019), Preparing for Life in a Digital World: International Computer and Information Literacy Study 2018 International Report (Príprava na život v digitálnom svete: medzinárodná správa týkajúca sa medzinárodnej štúdie z roku 2018 o počítačovej a informačnej gramotnosti).

(27)    V štúdii ICILS 2018 sa ďalej ukázalo, že dievčatá dosiahli lepšie výsledky ako chlapci vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

(28)    Karpiński Z., Di Pietro G., Biagi F. (2023) Non-cognitive skills and social gaps in digital skills: Evidence from ICILS 2018 (Nekognitívne zručnosti a sociálne medzery v digitálnych zručnostiach: dôkazy zo štúdie ICILS 2018) , Learning and Individual Differences, 102, 102254.

(29)     https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/promoting-our-european-way-life/new-pact-migration-and-asylum/skills-and-talent_sk .

(30)    Eurostat (2021). Zamestnanosť odborníkov v oblasti IKT.

(31)    Chaudron S., Di Gioia R., Gemo M. (2017), Young Children (0–8) and Digital Technology – A qualitative study across Europe [Malé deti (0 – 8) a digitálne technológie – kvalitatívna štúdia v Európe] .

(32)    Európska komisia/EACEA/Eurydice (2019), Digital Education at School in Europe (Digitálne vzdelávanie na školách v Európe) .

(33)    Európska komisia/EACEA/Eurydice (2022), Informatics education at school in Europe (Vzdelávanie v oblasti informatiky v Európe) .

(34)    2020/C 417/01.

(35)    Cedefop (2022). Dôkazy na podporu pripravovaného návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa zlepšenia rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave. Návrh pracovného dokumentu.

(36)    Bocconi S. et al. (2022), Reviewing Computational Thinking in Compulsory Education (Preskúmanie informatického myslenia v povinnom vzdelávaní) .

(37)    COM(2022) 11 final.

(38)    Eurostat (2020). Štatistika terciárneho vzdelávania.

(39)    Spoločné výskumné centrum (2022). Akademická ponuka pokročilých digitálnych zručností v rokoch 2020 – 2021. Medzinárodné porovnanie.

(40)    https://www.enic-naric.net/.

(41)    Beblavý M., Bačová B. (2022), Literature review on the provision of digital skills for adults. EENEE report (Prehľad literatúry o poskytovaní digitálnych zručností pre dospelých. Správa EENEE) .

(42)    2022/C 243/02.

(43)    Druhou často spomínanou cieľovou skupinou sú zamestnanci MSP a verejnej správy.

(44)    V roku 2016 (posledné dostupné údaje s ukazovateľom za 12-mesačné referenčné obdobie) bola na úrovni 37 %.

(45)    V tomto návrhu sa pod pojmom navzájom nadväzujúce programy rozumie účelná postupnosť vyučovania a učenia sa vo viacerých vývojových štádiách, vekových kategóriách alebo ročníkoch.

(46)     https://sdgs.un.org .

(47)    COM(2020) 625 final.

(48)    COM(2020) 624 final.

(49)    COM(2020) 274 final.

(50)    COM(2021) 118 final.

(51)     https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/economy-works-people/jobs-growth-and-investment/european-pillar-social-rights_sk .

(52)    COM(2022) 526 final.

(53)    COM(2023) 32 final.

(54)    SWD(2020) 209 final.

(55)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12453-Akcny-plan-digitalneho-vzdelavania-aktualizacia-/F_sk .

(56)    Príloha 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto návrhu.

(57)    Beblavý M., Bačová B. (2022), Literature review on the provision of digital skills for adults. EENEE report (Prehľad literatúry o rozvíjaní digitálnych zručností pre dospelých. Správa EENEE) .    Európska komisia/EACEA/Eurydice (2022), Informatics Education at school in Europe (Vzdelávanie v oblasti informatiky v Európe) .    Bocconi S. et al. (2022), Reviewing Computational Thinking in Compulsory Education (Preskúmanie informatického myslenia v povinnom vzdelávaní) .

(58)     https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/a224c235-4843-11ed-92ed-01aa75ed71a1/ .

(59)     https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/d81a0d54-5348-11ed-92ed-01aa75ed71a1/ .

(60)    Príloha 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto návrhu.

(61)    Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88.

(62)    V kontexte tohto návrhu sa pojmy digitálne zručnosti a digitálne kompetencie používajú ako synonymá.

(63)    K dispozícii na stránke: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-1-2023-INIT/en/pdf .

(64)     Prejav predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie (europa.eu) .

(65)     https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_1501 .

(66)    Ú. v. EÚ C 23, 23.1.2023, s. 1.

(67)     Európsky pilier sociálnych práv (europa.eu) .

(68)    V rokoch 2020 a 2021 bolo prijatých päť stratégií rovnosti s cieľom dosiahnuť pokrok pri budovaní Únie rovnosti: Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 , stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 , akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 , strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 .

(69)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 [COM(2020) 625 final, 30.9.2020].

(70)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027. Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku [COM(2020) 624 final. 30.9.2020].

(71)     Akčný plán digitálneho vzdelávania – akcia1 | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(72)    Odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1).

(73)    Vuorikari R., Kluzer S., Punie Y. (2022). DigComp 2.2: The Digital Competence Framework for Citizens – With new examples of knowledge, skills and attitudes (DigComp 2.2: rámec digitálnych kompetencií pre občanov – s novými príkladmi vedomostí, zručností a postojov). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(74)    Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1.

(75)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť [COM(2020) 274 final, 1.7.2020].

(76)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(77)    Fraillon J., Ainley J., Schulz W., Friedman T., Duckworth D. (2019), Preparing for Life in a Digital World: International Computer and Information Literacy Study 2018 International Report (Príprava na život v digitálnom svete: medzinárodná správa týkajúca sa medzinárodnej štúdie z roku 2018 o počítačovej a informačnej gramotnosti). Amsterdam: IEA.

(78)    Eurostat (2021). Využívanie IKT v domácnostiach.

(79)    Eurostat (2021). Odborníci v oblasti IKT – štatistiky o ťažko obsaditeľných voľných pracovných miestach v podnikoch.

(80)    Eurostat (2021). Využívanie IKT v domácnostiach a jednotlivcami.

(81)    Eurostat (2021). Zamestnanosť odborníkov v oblasti IKT.

(82)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nový európsky inovačný program [COM(2022) 332 final, 5.7.2022].

(83)     Iniciatíva Deep Tech | (eitdeeptechtalent.eu)

(84)    COM(2022) 548 final.

(85)    https://www.enic-naric.net/.

(86)     CEN – CEN/TC 428 (cencenelec.eu) .

(87)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ [COM(2022) 657 final, 27.4.2022].

(88)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1).

(89)    https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/legal-migration-and-integration/talent-partnerships_en.

(90)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 [COM(2020) 152 final, 5.3.2020].

(91)     Krajiny EÚ sa zaviazali zvýšiť účasť žien v digitálnej oblasti | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (europa.eu)

(92)    Ú. v. EÚ C 212I, 26.6.2020, s. 9.

(93)    Ú. v. EÚ C 415, 1.12.2020, s. 22.

(94)    Ú. v. EÚ C 469, 9.12.2022, s. 19.

(95)    Ú. v. EÚ C 469, 9.12.2022, s. 19.

(96)    Odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4).

(97)    Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).

(98)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa [COM(2021) 142 final, 24.3.2021].

(99)    Chaudron S., Di Gioia R., Gemo M. (2015),Young Children (0–8) and Digital Technology – A qualitative study across Europe [Malé deti (0 – 8) a digitálne technológie – kvalitatívna štúdia v Európe], Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(100)    Odporúčanie Rady z 28. novembra 2022 týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (Ú. v. EÚ C 469, 9.12.2022, s. 1).

(101)    Odporúčanie Rady z 29. novembra 2021 týkajúce sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania (Ú. v. EÚ C 504, 14.12.2021, s. 21).

(102)    Napríklad medzipredmetová koncepcia, samostatný predmet alebo v rámci iného predmetu. Ďalšie podrobnosti nájdete v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto návrhu.

(103)    V tomto návrhu sa informatika, známa aj ako počítačová veda, považuje za samostatnú vednú disciplínu, ktorá sa vyznačuje vlastnými koncepciami, metódami, súborom poznatkov a otvorenými otázkami. Zahŕňa základy počítačových štruktúr, procesov, artefaktov a systémov a ich softvérové návrhy, aplikácie a ich vplyv na spoločnosť.

(104)    Európska komisia/EACEA/Eurydice (2022), Informatics education at school in Europe (Vzdelávanie v oblasti informatiky v Európe). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(105)    Odporúčanie Rady z 24. novembra 2020 týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (Ú. v. EÚ C 417, 2.12.2020, s. 1).

(106)    K dispozícii na stránke: pdf (europa.eu)

(107)     Osnabrücká deklarácia z roku 2020 o odbornom vzdelávaní a príprave ako prostriedku na oživenie a spravodlivý prechod k digitálnemu a ekologickému hospodárstvu |

(108)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii pre univerzity [COM(2022) 16 final 18.1.2022].

(109)    Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 1).

(110)     Iniciatíva „Európske univerzity“ | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(111)    Righi R., Lopez Cobo M., Papazoglou M., Samoili S., Cardona M., Vazquez-Prada Baillet M., De Prato G. (2022). Akademická ponuka pokročilých digitálnych zručností v rokoch 2020 – 2021. Medzinárodné porovnanie, Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(112)    Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 10).

(113)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv [COM(2021) 102 final, 4.3.2021].

(114)    Ú. v. EÚ C 504, 14.12.2021, s. 9.

(115)    Odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1).

(116)    Beblavý M., Bačová B. (2022), Literature review on the provision of digital skills for adults. EENEE report (Prehľad literatúry o poskytovaní digitálnych zručností pre dospelých. Správa EENEE). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie. Righi R., Lopez Cobo M., Papazoglou M., Samoili S., Cardona M., Vazquez-Prada Baillet M., De Prato G. (2022), Akademická ponuka pokročilých digitálnych zručností v rokoch 2020 – 2021. Medzinárodné porovnanie, Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(117)    Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 26).

(118)    Eurostat (2022). Podniky, ktoré poskytli školenia na rozvoj/zlepšenie zručností svojich zamestnancov v oblasti IKT podľa veľkostných kategórií podnikov.

(119)     Pakt o zručnostiach – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia (europa.eu) .

(120)     Koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta I Platforma pre digitálne zručnosti a pracovné miesta (europa.eu) .

(121)    V tomto návrhu sa pod pojmom navzájom nadväzujúce programy rozumie účelná postupnosť vyučovania a učenia sa vo viacerých vývojových štádiách, vekových kategóriách alebo ročníkoch.

(122)    Európska komisia (2022). Investovať do našej budúcnosti: kvalitné investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(123)    Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 11.

(124)    OECD (2019). TALIS 2018 Results (Volume I): Teachers and School Leaders as Lifelong Learners (Výsledky TALIS 2018 – zväzok I: Učitelia a vedúci škôl ako účastníci celoživotného vzdelávania). Paríž: OECD Publishing.

(125)    Učiteľské akadémie programu Erasmus+, k dispozícii na stránke: https://erasmus-plus.ec.europa.eu/programme-guide/part-b/key-action-2/teacher-academies .

(126)     Usmernenia pre učiteľov a pedagógov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(127)     Usmernenia k etickému používaniu umelej inteligencie a údajov pri výučbe a učení sa pre pedagógov | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(128)     Európsky týždeň programovania .

(129)     https://digieduhack.com/en/ .

(130)    COM(2022) 212.

(131)     https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/safer-internet-centres .

(132)    Napríklad skupiny žijúce vo vidieckych oblastiach, znevýhodnené alebo marginalizované skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia a štátni príslušníci tretích krajín s obmedzenými znalosťami hostiteľskej krajiny, a osoby s nízkym alebo stredným vzdelaním alebo osoby, ktoré sa nevzdelávajú, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy.

(133)    Napr. mestské/vidiecke, odľahlé a najvzdialenejšie regióny, cezhraničné územia.

(134)    Napríklad vzdelávacie aktivity, ktoré podporujú rozvoj digitálnych zručností bez používania digitálnych zariadení.

(135)    Napríklad pedagogické prístupy k digitálnym zručnostiam, pri ktorých môžu malé deti skúmať, experimentovať, objavovať a riešiť problémy nápaditým a hravým spôsobom.

(136)     Usmernenia pre učiteľov a pedagógov týkajúce sa boja proti dezinformáciám a podpory digitálnej gramotnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(137)     Odhaľ a poraz dezinformácie (europa.eu) .

(138)     Usmernenia k etickému používaniu umelej inteligencie a údajov pri výučbe a učení sa pre pedagógov | európsky vzdelávací priestor (europa.eu)

(139)    Primárny, sekundárny a terciárny sektor.

(140)    Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 26).

(141)    Odporúčanie Rady z 26. novembra 2018 týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí. 

(142)     https://euraxess.ec.europa.eu/euraxess/innovation-talent-platform .

(143)    Zainteresované strany z oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, sociálni partneri, poskytovatelia certifikácie digitálnych zručností.

(144)    To prispeje k vytvoreniu európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach, ktoré je jedným z opatrení akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 a v súčasnosti sa pripravuje s cieľom poskytnúť podporu existujúcim a budúcim osvedčeniam o digitálnych zručnostiach a ich zosúladeniu s DigComp.