EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli21. 2. 2023

COM(2023) 102 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán EÚ: Ochrana a obnova morských ekosystémov pre udržateľné a odolné rybárstvo

1.Úvod

Naše oceány a moria pokrývajú 70 % povrchu planéty a viac ako 65 % územia EÚ. Zdravé morské ekosystémy sú nevyhnutné pre život na Zemi a zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska dobrých životných podmienok planéty. Sú jedným z najväčších zdrojov biodiverzity a potravín, regulujú klímu a predstavujú významný záchyt uhlíka ( 1 ). Rovnako dôležité je, že prinášajú aj značné zdravotné, sociálne a hospodárske výhody pobrežným komunitám.

Podľa nedávnej správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby ( 2 ) je každý piaty človek na svete z hľadiska potravy a príjmu závislý od voľne žijúcich druhov, pričom rybárstvo je hlavným zdrojom potravín z voľne žijúcich druhov. Zachovanie týchto zdrojov prostredníctvom ich udržateľného riadenia je preto na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.

Udržateľne riadené a lovené ryby sú kvalitný a cenovo dostupný zdroj bielkovín s relatívne nízkou uhlíkovou stopou ( 3 ). Sú nevyhnutné v záujme potravinovej bezpečnosti mnohých ľudí a na udržanie hospodárskeho základu rybárskych komunít. Zabezpečenie udržateľného rybolovu a udržateľne riadených populácií rýb je kľúčom aj k ochrane biodiverzity oceánov a boju proti zmene klímy.

Morské prostredie, ako aj rybári a odvetvie rybárstva v súčasnosti čelia mnohým ťažkostiam. Okrem existenčných hrozieb pre morské prostredie, ktoré predstavuje zmena klímy a strata biodiverzity v dôsledku viacerých antropogénnych tlakov, sa toto odvetvie zaoberá aj radom závažných výziev počnúc brexitom, pandémiou ochorenia COVID-19 a najnovšie aj dôsledkami bezohľadnej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine ( 4 ). Tieto otrasy spôsobili rozsiahle narušenia trhu, nedostatok základných surovín, prudký nárast cien pohonných látok a krmiva pre ryby a okrem toho aj zjavné nebezpečenstvo, ktoré predstavujú vojenské operácie a míny v Čiernom mori.

Popri riešení týchto bezprostredných výziev si EÚ nemôže dovoliť stratiť zo zreteľa nevyhnutnú potrebu chrániť udržateľnosť svojich potravinových systémov. V súlade so stratégiami EÚ v oblasti biodiverzity ( 5 ), adaptácie na zmenu klímy ( 6 ) a stratégiou Z farmy na stôl ( 7 ) musí EÚ zabezpečiť, aby riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a straty biodiverzity neohrozili dostupnosť tovarov a služieb, ktoré zdravé morské ekosystémy poskytujú rybárom, pobrežným komunitám a ľudstvu ako celku.

Zvýšenie odolnosti rybárstva v EÚ znamená aj zabezpečenie toho, aby prispievalo k ochrane a obnove morských ekosystémov, od ktorých závisí. Zdravé morské prostredie so zdravými populáciami rýb a s bohatou biodiverzitou je jediným spôsobom, ako zaistiť prosperujúcu budúcnosť našich rybárskych komunít v strednodobom a dlhodobom horizonte. Morské ekosystémy sú čoraz viac ohrozené zmenou klímy ( 8 ) a neudržateľným alebo nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom ( 9 ). S ľudskými činnosťami súvisia aj ďalšie tlaky ( 10 ), ako napríklad námorná doprava, výroba energie, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a priemysel. Preto je dôležité súbežne riešiť aj tieto ďalšie tlaky na morské ekosystémy a udržateľnosť populácií rýb vrátane rôznych foriem znečistenia, či už ide o znečisťujúce látky, poľnohospodárske postupy, plasty alebo hluk. EÚ bojuje proti znečisťovaniu morí prostredníctvom viacerých legislatívnych a politických iniciatív v širšom rámci akčného plánu nulového znečistenia ( 11 ). Patrí medzi ne stanovenie obmedzení morského odpadu, podmorského hluku, živín a znečisťujúcich látok podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a vykonávanie opatrení na ich dosiahnutie. Zahŕňajú aj stanovenie viacerých cieľov nulového znečisťovania ( 12 ) a prijatie opatrení v prospech morského prostredia. Pravidlá EÚ o prístavných zberných zariadeniach takisto stimulujú vykladanie pasívne vyloveného odpadu v prístavoch ( 13 ). 

Je naliehavo potrebné zintenzívniť opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zvrátiť úpadok morských ekosystémov riešením všetkých tlakov. Ako sa uvádza v tomto akčnom pláne, musí to zahŕňať opatrenia na dosiahnutie udržateľnejšieho a modernejšieho riadenia rybárstva s cieľom chrániť a obnoviť morské ekosystémy a dosiahnuť ich dobrý environmentálny stav ( 14 ), ako aj povzbudiť a inšpirovať svet, aby nasledoval tento príklad ( 15 ).

Tento akčný plán je súčasťou úsilia Komisie o dôslednejšie vykonávanie environmentálnej politiky EÚ a spoločnej rybárskej politiky s jej tromi piliermi udržateľnosti – environmentálnym, hospodárskym a sociálnym. Poskytuje sa v ňom výhľadová stratégia, ako lepšie uplatňovať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva, a dopĺňa sa ním oznámenie o fungovaní spoločnej rybárskej politiky ( 16 ) a oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry v EÚ, ďalej len „iniciatíva energetickej transformácie“ ( 17 ).

Vychádzajúc zo záväzku stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorým je právne chrániť 30 % našich morí, z čoho jedna tretina by mala byť chránená prísne, sa v akčnom pláne riešia nedostatky zistené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o morskom prostredí ( 18 ), pričom sa zameriava najmä na chránené morské oblasti ( 19 ) a na spôsoby, akými môže riadenie rybárstva prispieť k účinnejšej ochrane a obnove ich morskej biodiverzity, a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov navrhovaného predpisu o obnove prírody ( 20 ).

Akčný plán vychádza z príspevkov od zainteresovaných strán a občanov počas rozsiahlych konzultácií ( 21 ).

V nadväznosti na historickú dohodu o novom globálnom rámci pre biodiverzitu, ktorá bola dosiahnutá v Montreale na 15. Konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD COP15), a v procese rokovaní o nových právne záväzných dohodách o ochrane šíreho mora a o zastavení znečisťovania plastami tento akčný plán upevní vedúce postavenie EÚ na celom svete tým, že ukáže, že EÚ plní to, k čomu sa zaviazala. EÚ bola hnacou silou úsilia o vytvorenie nového ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu, ktorý bol schválený na 15. konferencii zmluvných strán. Tento akčný plán pomôže splniť niektoré z prijatých globálnych záväzkov vrátane záväzku chrániť 30 % svetových suchozemských a morských oblastí a obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov.

Ciele tohto akčného plánu sú v súlade aj so záväzkami EÚ uvedenými v spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov ( 22 ) a s vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky (SRP).

2.Udržateľnejšie postupy rybolovu

V súčasnosti čelí morské prostredie viacerým tlakom, ktoré treba riešiť ucelene( 23 ). V súlade s cieľmi nového celosvetového rámca pre biodiverzitu a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorým je chrániť 30 % európskych morí, môže EÚ znížiť značnú časť tohto tlaku vytvorením nových chránených morských oblastí a účinnou správou existujúcich oblastí, ako aj udržateľnejšími postupmi rybolovu vrátane používania rybárskeho výstroja s nízkym vplyvom. Účinne spravovanými chránenými oblasťami sa minimalizujú náhodné úlovky citlivých druhov ( 24 ), chránia sa neresiská, odchovne a rybia mlaď a znižujú sa vplyvy na citlivé biotopy, najmä na morské dno.

Rozhodnutia o tom, kedy, kde a ako loviť, ovplyvňujú nielen cieľové druhy, ale aj množstvo a veľkosť rýb a vedľajších úlovkov, a teda aj udržateľnosť rybolovných operácií. Pravidlá upravujúce tento aspekt rybolovu, bežne označované ako „technické opatrenia“, boli aktualizované v roku 2019 ( 25 ). V rámci nových pravidiel sa poskytuje ucelený súbor opatrení, ktoré pomáhajú plniť environmentálne ciele, a uplatňuje regionálny prístup s cieľom vytvoriť potrebnú flexibilitu. Nariadenie o technických opatreniach obsahuje súbor základných pravidiel pre selektívny rybolov v každej morskej oblasti. Stanovujú sa v ňom napríklad rôzne veľkosti a tvary ôk v rybárskych sieťach na lov len určitých veľkostí rýb, triediace mriežky a panely, ktoré umožňujú určitým druhom uniknúť, alebo zákaz rybolovu v rybolovných oblastiach špecifický pre určitú lokalitu a čas, napríklad v období rozmnožovania rýb ( 26 ).

Zlepšenie selektívnosti výstroja a zníženie vplyvu rybolovu na citlivé druhy

Jedným z cieľov základných pravidiel nariadenia o technických opatreniach je minimalizovať a, ak je to možné, odstrániť náhodné úlovky citlivých morských druhov. Ryby a iné morské druhy čelia viacerým hrozbám vrátane nadmerného rybolovu, znečistenia a narušenia alebo zničenia a zhoršovania stavu ich biotopov. Pre niektoré z nich je jednou z hlavných hrozieb náhodné zachytenie do rybárskeho výstroja. Tieto problémy prispeli k poklesu populácií viacerých druhov a hoci väčšina z nich je prísne chránená právnymi predpismi EÚ o ochrane prírody, niektorým stále hrozí vyhynutie.

Obzvlášť ohrozené sú zraniteľné druhy. Patrí medzi ne niekoľko druhov žralokov ( 27 ), morské korytnačky, morské cicavce, ako napríklad stredobaltská populácia sviňuchy tuponosej a tulene mníšske, a morské vtáky, ako napríklad víchrovník baleársky. Všetkým hrozí, že budú ulovené pri rybolove statickými sieťami. Morské cicavce sa často zachytávajú aj do veľkých pelagických vlečných sietí, morské vtáky do lovných šnúr a morské korytnačky do vlečných sietí a lovných šnúr.

Existujú však široko dostupné riešenia na zabránenie náhodným úlovkom, ktoré sa už vyžadujú podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a pravidiel spoločnej rybárskej politiky (SRP). Patria medzi ne technické zmeny rybárskeho výstroja alebo obmedzenie rybolovu v čase a v oblastiach s mimoriadne vysokým výskytom citlivých druhov.

V morských regiónoch EÚ sa plánuje alebo prebieha práca na lepšej ochrane citlivých druhov, a to aj prostredníctvom pilotných projektov, hoci s rôznou úrovňou ambícií a rýchlosťou ( 28 ). Na účinné plnenie záväzkov vyplývajúcich zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je však potrebné väčšie úsilie. 

Komisia vyzýva členské štáty, aby boli ambicióznejšie a plne využili nástroje SRP na urýchlené vykonávanie opatrení, ktoré sú už k dispozícii a vedecky posúdené. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať krátkodobý zákaz rybolovu v určitých rybolovných oblastiach alebo inštaláciu akustických odplašovačov, ktoré by podľa vedeckých odporúčaní ( 29 ) prispeli k obnove stredobaltskej populácie sviňuchy tuponosej či populácie delfína obyčajného v Biskajskom zálive. Rýchle opatrenia takisto pomôžu znížiť náhodné úlovky morských vtákov v rybárskom výstroji a chrániť žraloky ( 30 ). Členské štáty by okrem toho mali zlepšiť systémy monitorovania s cieľom zistiť rozsah a zloženie náhodných úlovkov.

Dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu komerčne využívaných druhov rýb je kľúčovou zásadou spoločnej rybárskej politiky a prispieva k dobrému environmentálnemu stavu komerčných populácií rýb. To sa dá dosiahnuť obmedzením úlovkov alebo rybolovného úsilia a zabezpečením vysokej selektívnosti rybolovných činností, aby rybári lovili len cieľové druhy a len určité množstvá, vekové kategórie a veľkosti týchto druhov. Rybolov môže profitovať aj z ochrany dôležitých neresísk a odchovní rýb, a to aj prostredníctvom prísne chránených oblastí, keďže zvýšené populácie rýb sa presunú do priľahlých oblastí.

V súčasnosti je k dispozícii mnoho nových a inovatívnych riešení na ďalšie zlepšenie udržateľnosti rybolovných techník, ako napríklad používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja, monitorovacie nástroje na určenie oblastí koncentrácie mladých jedincov rýb a opatrenia na vyhýbanie sa takýmto oblastiam ( 31 ). V záujme pokračovania a urýchlenia práce na vnútroštátnych opatreniach a spoločných odporúčaniach ( 32 ), ako aj dodržiavania odporúčaní vydaných Všeobecnou rybárskou komisiou pre Stredozemné more (GFCM) o zavádzaní a šírení takýchto inovatívnych nástrojov a postupov je potrebný spoločný postup členských štátov. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné poskytnúť účinné stimuly a podporu dotknutým rybárskym komunitám a dobre využiť dostupné finančné prostriedky EÚ.

Komisia bude podporovať členské štáty tým, že bude od vedeckých inštitúcií požadovať poradenstvo o tom, ako zlepšiť súčasnú štruktúru rybolovu flotily EÚ. V prípade potreby na základe nových vedeckých odporúčaní využije aj svoje vykonávacie právomoci podľa nariadenia o technických opatreniach týkajúce sa konštrukcie rybárskeho výstroja ( 33 ) s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pri vykonávaní ustanovení o selektívnosti výstroja.

Obzvlášť dôležité a naliehavé je zlepšiť ochranu kriticky ohrozených druhov, ktoré sa lovia komerčne, ako je napríklad úhor európsky. Riadenie a ochrana tohto migrujúceho druhu znamená riešenie celého radu ľudských činností, preto treba zaujať komplexný prístup zahŕňajúci rôzne politiky.

Zníženie vplyvu rybolovu na morské dno

Zdravé biotopy morského dna sú kľúčovou súčasťou zdravých morských ekosystémov. Ich bohatá biodiverzita poskytuje mnohým druhom miesta na odchov a neresenie a prispieva k zachovaniu štruktúry a fungovania morských potravových sietí, ako aj k regulácii klímy.

Rybolov pomocou určitého mobilného dnového výstroja (rybolov mobilným dnovým výstrojom) ( 44 ), najmä rybolov vlečnou sieťou na lov pri dne, patrí medzi najrozšírenejšie a najškodlivejšie činnosti pre morské dno a s ním spojené biotopy ( 45 ). V súčasnosti sa 79 % pobrežného morského dna považuje za fyzicky narušené, najmä v dôsledku rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne, a štvrtina pobrežnej oblasti EÚ pravdepodobne stratila svoje biotopy morského dna ( 46 ). V oblastiach s najintenzívnejším rybolovom sa vlečné siete používajú viac ako 10-krát ročne ( 47 ).

Naše oceány a moria predstavujú významný prírodný záchyt uhlíka, najmä oceánske sedimenty. Z hľadiska boja proti zmene klímy sa čoraz viac uznáva význam ukladania a udržiavania modrého uhlíka v morských biotopoch( 48 ). Hoci sú zásoby uhlíka v moriach stále menej dobre pochopené ako zásoby uhlíka na pevnine, nedávne dôkazy ( 49 ) naznačujú, že narušenie sedimentov morského dna má priamy vplyv na ich schopnosť ukladať uhlík.

Biodiverzita morského dna sa však môže obnoviť, ak sa zníži tlak, napríklad obmedzením rybolovu mobilným dnovým výstrojom( 50 ). Toto prináša značné výhody pre ekosystémy a spoločnosť vrátane rybárstva prostredníctvom obnovy populácií rýb a zvýšenia biomasy rýb a pomáha zabrániť zhoršovaniu stavu morského prostredia.

Právne predpisy EÚ už vyžadujú ochranu a obnovu morského dna. V environmentálnych právnych predpisoch sa vyžaduje, aby členské štáty prijali opatrenia na ochranu morského dna s cieľom dosiahnuť „dobrý environmentálny stav“ vôd EÚ ( 51 ). Musia prijať aj potrebné opatrenia v morských lokalitách sústavy Natura 2000, aby prispeli k dosiahnutiu alebo udržaniu „priaznivého stavu ochrany“ určitých biotopov morského dna.

Nástroje riadenia rybárstva zakazujú rybolov mobilným dnovým výstrojom v Stredozemnom mori v úzkych pobrežných oblastiach a v hĺbke väčšej ako 1 000 metrov a v Atlantickom oceáne zakazujú rybolov vlečnou sieťou pri dne v hĺbke väčšej ako 800 metrov, pričom platí zákaz rybolovu pri dne v oblasti citlivých morských ekosystémov s rozlohou 16 419 km2( 52 ). V mimoriadne citlivých oblastiach sa rybolov pri dne ďalej obmedzuje prostredníctvom rôznych opatrení a nariadení ( 53 ).

Niektoré členské štáty okrem toho prijali opatrenia na zákaz alebo obmedzenie rybolovu pri dne v určitých oblastiach prostredníctvom vnútroštátnych opatrení a predloženia spoločných odporúčaní SRP ( 54 ) ako základu pre delegované nariadenia. V novembri 2022 sa komisia GFCM na základe návrhu EÚ rozhodla posúdiť potenciálny vplyv zmeny hĺbkových limitov súčasných obmedzení rybolovu v hĺbkach od 600 do 800 m s cieľom prípadne stanoviť obmedzenia v plytších vodách.

Napriek tomu je rybolov mobilným dnovým výstrojom vo vodách EÚ celkovo stále rozšírený. Napríklad v severovýchodnom Atlantiku prebieha v 80 – 90 % rybolovných oblastí( 55 ) vrátane mnohých lokalít sústavy Natura 2000 a iných chránených morských oblastí. Oslabuje sa tým dosahovanie globálnych cieľov ochrany prírody stanovených v Dohovore o biologickej diverzite ( 56 ) a ohrozuje pokrok v oblasti zmierňovania zmeny klímy.

Vplyv rybolovu mobilným dnovým výstrojom na morské prostredie ohrozuje aj udržateľnosť rybolovu a dostupnosť rýb v strednodobom a dlhodobom horizonte. Nielenže poškodzuje ekosystémy, od ktorých tento rybolov závisí, ale je aj mimoriadne náročný na palivo, čo spôsobuje značné náklady pre toto odvetvie a mimoriadne vysokú uhlíkovú stopu( 57 ). Rybolov mobilným dnovým výstrojom patrí svojou povahou medzi najmenej selektívne metódy rybolovu a produkuje neúmerne veľké množstvo nechcených úlovkov ( 58 ) a odhodených úlovkov. Odhodené úlovky sú obzvlášť znepokojujúce, najmä v čase, keď sa EÚ snaží znížiť plytvanie potravinami ( 59 ), čo je veľmi dôležitý problém v širšej diskusii o globálnej potravinovej bezpečnosti.

Treba prijať rázne opatrenia na ochranu a obnovu morského dna, a to aj upustením od rybolovu mobilným dnovým výstrojom, a zároveň zabezpečiť, aby sa táto technika nenahradila rovnakými alebo horšími alternatívami. Je nutná naliehavá ochrana a obnova biotopov morského dna v chránených morských oblastiach, najmä vzhľadom na ich význam ako dôležitých lokalít z hľadiska morskej biodiverzity EÚ, ich potenciál prispievať k zvyšovaniu populácií rýb a dlhodobé právne záväzky týkajúce sa ich účinného riadenia.

V záujme dosiahnutia cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorými je ochrana 30 % morí EÚ, Komisia vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné nástroje SRP a najneskôr do roku 2030 postupne ukončili rybolov mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach. Na začiatok by členské štáty mali do konca marca 2024 prijať vnútroštátne opatrenia alebo prípadne navrhnúť spoločné odporúčania regionálnym skupinám s cieľom zakázať rybolov mobilným dnovým výstrojom v chránených morských oblastiach, ktoré sú lokalitami sústavy Natura 2000 vymedzenými podľa smernice o biotopoch a ktoré chránia morské dno a morské druhy. Takisto by sa nemal povoliť rybolov mobilným dnovým výstrojom v žiadnej novozriadenej chránenej morskej oblasti.

Na základe výsledkov záväzkov predložených členskými štátmi s cieľom splniť cieľ stratégie biodiverzity, ktorým je ochrana aspoň 30 % morí EÚ, by sa členské štáty mali riadiť vedeckými odporúčaniami a pri rozhodovaní o riadení rybárstva zohľadniť celkový vplyv opatrení na morský ekosystém. Musia najmä zabrániť vyvolaniu zmien v rybolovných postupoch, ktoré by mohli spôsobiť škody, ako napríklad zvýšenie vplyvu iných druhov rybárskeho výstroja na morské ekosystémy alebo citlivé druhy.

S vývojom inovatívnejších nástrojov určených na obmedzenie vplyvov týchto druhov rybárskeho výstroja je nevyhnutné pokračovať v diskusiách s odvetvím s cieľom stimulovať ďalšie inovácie a zavádzanie nových riešení v praxi. Je to dôležité aj preto, aby sa zabezpečilo, že prijaté opatrenia zostanú vhodné na daný účel a budú zodpovedať technologickému vývoju.

V súlade s cieľmi rámcovej smernice o morskej stratégii a navrhovaného právneho predpisu o obnove prírody treba chrániť a obnovovať morské dno aj mimo chránených morských oblastí. Na tento účel by sa členské štáty mali urýchlene dohodnúť na prahových hodnotách integrity morského dna, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú v rámci rámcovej smernice o morskej stratégii, a zaviesť ich do praxe.

3.Zabezpečenie spravodlivej transformácie pre všetkých

V Európskej zelenej dohode ako novej európskej stratégii hospodárskeho rastu sa stanovujú opatrenia na dosiahnutie spravodlivej transformácie spoločnosti a hospodárstva na inkluzívny a skutočne udržateľný model rozvoja. Predpokladom úspešnej zelenej transformácie je spravodlivosť a inkluzívnosť.

Lepšie zachovanie a ochrana morských druhov a biotopov má jednoznačné prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo, najmä pre rybárske a pobrežné komunity, ktorých živobytie priamo závisí od zdravých morských ekosystémov. Vedci napríklad odhadli, že ak by sa chránilo 30 % oceánov, ročné celosvetové úlovky by sa mohli zvýšiť o osem miliónov ton, čo je približne 10 % súčasných úlovkov ( 62 ).

Hoci je táto transformácia potrebná a sociálno-ekonomicky prospešná a hoci súčasné problémy spôsobené ochorením COVID-19 a vojnou, ktoré ovplyvňujú odvetvie rybárstva, vrátane rastúcich cien energie, nesúvisia s opatreniami podrobne opísanými v tomto akčnom pláne vrátane postupného ukončenia rybolovu pri dne vo všetkých chránených morských oblastiach, najmä posledné uvedené opatrenie bude mať sociálne a ekonomické dôsledky na niektoré hospodárske subjekty a komunity ( 63 ) a treba zabezpečiť spravodlivú transformáciu. Vplyvy sa môžu pohybovať od malých zmien v rybolovných operáciách, ktoré sa dajú ľahko absorbovať, až po väčšie zmeny v operáciách, ktoré by si vyžadovali zmierňujúce opatrenia na pomoc rybárom, ich komunitám a prevádzkovateľom v celom dodávateľskom reťazci, aby sa prispôsobili širším štrukturálnym zmenám. Vplyvy by sa mohli podľa možnosti čiastočne kompenzovať presunom rybolovnej činnosti do iných rybolovných oblastí.

Zároveň sa očakáva, že vplyvy budú výraznejšie v komunitách závislých od rybárstva, v ktorých je v súčasnosti obmedzená hospodárska diverzifikácia. Preto je dôležité zabezpečiť, aby bola transformácia postupná a aby členské štáty zohľadňovali špecifické potreby miestnych komunít a podporovali ich pri tejto transformácii, a to aj prostredníctvom finančnej podpory. Je dôležité uvedomiť si, že podobne ako pri zavedení cieľa maximálneho udržateľného výnosu sa zmeny v postupoch rybárskeho sektora budú kompenzovať v strednodobom až dlhodobom horizonte, keď sa populácie rýb obnovia a komerčne lovené druhy v dôsledku účinkov presahovania presunú z chránených morských oblastí do iných rybolovných oblastí.

Krátkodobé hospodárske vplyvy na odvetvie vyplývajú aj zo zvýšených cien energie. Postupný prechod od rybolovu vlečnými sieťami pri dne, ktorý je náročný na palivo, k menej energeticky náročným metódam rybolovu môže takisto priniesť veľké úspory. To je plne v súlade s cieľom Komisie čo najskôr sa odkloniť od fosílnych palív a s jej ambíciou podporiť rybársku flotilu EÚ a odvetvie akvakultúry pri ich štrukturálnej energetickej transformácii. V súvislosti s touto transformáciou Komisia v rámci revízie smernice EÚ o zdaňovaní energie navrhla aj zavedenie dane z pohonných látok ( 64 ) a súčasne s týmto akčným plánom predkladá iniciatívu energetickej transformácie.

Komisia vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali a podporovali rybárske komunity pri transformácii stanovenej v tomto akčnom pláne a pomáhali im posilňovať ich odolnosť, inovovať a prispôsobovať sa. To zahŕňa lepšie využívanie podpory dostupnej prostredníctvom finančných nástrojov EÚ, najmä podpory inovácií a diverzifikácie hospodárskych činností, podpory energetickej transformácie a zlepšenia selektívnosti výstroja. Mnohé príklady svedčia o tom, že účinné využívanie finančných prostriedkov EÚ môže priniesť zmenu, ale v minulosti bol podiel finančných prostriedkov EÚ použitých na podporu ochrany morí príliš malý ( 65 ). Ako potvrdil Dvor audítorov, jednoznačne existuje priestor na lepšie využitie dostupného rozpočtu EÚ.

Finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na tento účel, sú predovšetkým z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF)( 66 ) a z programu LIFE( 67 ). Zohrávajú ústrednú úlohu pri podpore politických cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Komisia okrem toho úzko spolupracuje s členskými štátmi, aby zabezpečila, že každý program prispieva k dosiahnutiu horizontálnych cieľových hodnôt stanovených vo viacročnom finančnom rámci pre tieto ciele ( 68 ).

Medzi ďalšie zdroje financovania, na ktoré sa upozorňuje v dokumente Komisie „Ako nájsť program na financovanie svojho projektu v záujme životného prostredia z prostriedkov EÚ“ ( 69 ), patrí program Horizont Európa ( 70 ), Európsky fond regionálneho rozvoja (vrátane programu Interreg) ( 71 ), Európsky sociálny fond plus ( 72 ), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka ( 73 ), Nástroj na prepájanie Európy a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ( 74 ). Členské štáty by ich mali strategicky využiť, zvýšiť vnútroštátne financovanie a podporiť investície zo súkromného sektora s cieľom nasmerovať podporu transformácie, napríklad stratégie pre inteligentnú špecializáciu v záujme udržateľného modrého hospodárstva. Komisia bude členské štáty v tomto smere naďalej plne podporovať.

Je dôležité plne využiť možnosti diverzifikácie a inovácie, počnúc tými, ktoré sú uvedené v novej stratégii pre udržateľné modré hospodárstvo v EÚ ( 75 ). Táto stratégia sa zameriava na rozvoj nových obchodných modelov s cieľom znížiť environmentálnu stopu odvetvia za pomoci digitalizácie a využívania inovatívnych zariadení a techník. Aby sa zabezpečilo, že rybárske komunity budú mať v období transformácie plný prístup k širokej škále príležitostí na hospodársku diverzifikáciu, ktoré vznikajú v iných odvetviach modrého hospodárstva, Komisia začne na nadchádzajúcom Modrom fóre v máji 2023 diskusiu, do ktorej sa zapoja rôzne zainteresované strany a skupiny pôsobiace na mori a v našich oceánoch.

Cielené programy odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností realizované s podporou EÚ v rámci fondov Erasmus+, ENRAF alebo ESF+ by takisto mohli pomôcť nadviazať prepojenia s inými odvetviami modrého hospodárstva, ako je produkcia rias a regeneratívna morská akvakultúra ( 76 ), energia z obnoviteľných zdrojov a udržateľná akvakultúra. Zlepšená environmentálna udržateľnosť, napríklad prostredníctvom účinne riadených chránených morských oblastí, môže miestnym rybárskym komunitám poskytnúť dodatočné alebo alternatívne zdroje obživy, napríklad prírodný cestovný ruch a dobre riadený rekreačný rybolov. Rybári majú takisto prístup k podpore EÚ, ktorá im pomáha plniť úlohu správcov mora. Niekoľko pozitívnych príkladov ( 77 ) už ukazuje, ako im toto partnerstvo môže pomôcť pri vyhľadávaní a zbieraní odpadu a strateného rybárskeho výstroja.

4.Posilnenie vedomostnej základne, výskumu a inovácií

Navrhovanie a rozvoj iniciatív na riadenie rybárstva a ochranu morského prostredia si vyžaduje spoľahlivú vedomostnú základňu. To si zasa vyžaduje systematický zber údajov a vedecké monitorovanie založené na spoľahlivých metodikách. Hoci nedostatok úplných vedeckých informácií nemôže ospravedlniť odkladanie alebo neprijatie potrebných opatrení, zdôrazňuje potrebu väčších investícií do identifikácie a odstraňovania medzier v poznatkoch.

Členské štáty používajú na monitorovanie morských ekosystémov a environmentálnych záťaží celý rad prístupov a kombináciu nástrojov, najmä prostredníctvom rámca pre zber údajov ( 79 ) a monitorovacích programov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii, smernice o vtáctve ( 80 ) a smernice o biotopoch. Treba však vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby monitorovanie a zber údajov boli primerané na posúdenie vplyvu rybolovu na morské biotopy a druhy.

Táto práca by mala zahŕňať navrhnutie cielených monitorovacích programov na zlepšenie pozorovania a nahlasovania náhodne ulovených druhov. Programy by sa mali týkať vysoko rizikového rybárstva a potenciálnych vplyvov všetkých príslušných segmentov flotily vrátane menších plavidiel. V rámci programov by sa mali preskúmať aj údaje o rekreačnom rybolove vrátane rekreačných rybárskych lodí a ich vplyv na populácie a morské prostredie. Aktualizované a modernizované nariadenie o kontrole rybárstva ( 81 ) bude po prijatí spoluzákonodarcami zohrávať dôležitú úlohu pri uskutočňovaní týchto zlepšení.

Na získanie poznatkov o stave morského dna a vplyve rybárstva na biotopy morského dna vrátane rozloženia a frekvencie rybolovných činností pri dne ( 82 ) a ich vplyvu na sekvestráciu uhlíka je potrebný aj ďalší výskum a zber údajov. Komisia začne štúdiu s cieľom kvantifikovať kapacitu rôznych typov biotopov morského dna vo vodách EÚ na ukladanie uhlíka a potenciálne vplyvy rybolovu pri dne na túto kapacitu.

Transformácia na selektívnejšie a environmentálne menej škodlivé rybolovné postupy si vyžaduje systematické posúdenie nákladov a prínosov, ktoré pomôže rybárom, ostatným podnikom v sektore a spoločnosti ako celku. To si vyžaduje lepšie metódy modelovania na predpovedanie a posudzovanie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych účinkov súčasných a budúcich ochranných opatrení. Do konca roka 2023 začne Komisia vyvíjať modelovací nástroj na začlenenie koncepcie „prírodného kapitálu“ do hospodárskych rozhodnutí. To bude zahŕňať posudzovanie a kvantifikáciu hospodárskej hodnoty morských ekosystémových služieb a sociálno-ekonomických nákladov a prínosov, ktoré vyplývajú z udržiavania zdravého morského prostredia.

Je nevyhnutné zasielať žiadosti o vedecké odporúčania orgánom, ako sú ICES a STECF, aby sa zabezpečilo, že politika sa bude riadiť najlepším dostupným vedeckým odporúčaním. Preto a vzhľadom na právnu požiadavku SRP konzultovať s výborom STECF sekundárne právne predpisy poskytuje zloženie nového výboru STECF (2022 – 2025) odborné znalosti v oblastiach, ktoré sú obzvlášť dôležité pre vykonávanie a podporu tohto akčného plánu.

Európska environmentálna agentúra (EEA) rovnako poskytuje Komisii zásadnú podporu pri mapovaní a hodnotení súdržnosti siete chránených morských oblastí vo vodách EÚ a pri hodnotení stavu morských druhov, biotopov a ekosystémov a tlakov na ne. Podpora agentúry EEA pri vykonávaní stratégie biodiverzity sa zameriava na chránené oblasti vrátane sledovania opatrení na riadenie rybárstva v chránených morských oblastiach a bude mať osobitný význam pre prácu uvedenú v tomto akčnom pláne. Komisia má v úmysle posilniť spoluprácu s EEA, aby pomohla vykonať tento akčný plán, a to aj prispôsobením súčasných systémov podávania správ o životnom prostredí.

Európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODnet) takisto podporí efektívne vykonávanie tohto akčného plánu, pretože je ďalším dôležitým nástrojom na budovanie vedomostnej základne pre európske moria. Poskytuje bezplatný a neobmedzený prístup k námorným údajom zozbieraným v teréne, ktoré pokrývajú sedem tematických oblastí ( 83 ). Sieť EMODnet a služba monitorovania morského prostredia programu Copernicus poskytnú údaje, ktoré sú základom európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu, digitálnej modelovacej platformy, ktorá zvýši našu schopnosť posudzovať a hodnotiť politické alternatívy pre morské prostredie testovaním rôznych scenárov riadenia. Na tento účel bude platforma zahŕňať environmentálne, sociálne a finančné informácie.

Program EÚ v oblasti výskumu a inovácií podporuje udržateľnosť rybárstva, zachovanie a obnovu morskej biodiverzity. Podpora je dostupná najmä prostredníctvom programu Horizont Európa, a to v rámci jeho všeobecného pracovného programu ( 84 ), ako aj prostredníctvom misie Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030 (misia Oceány a vody) a jej regionálnych majákov oblastí a povodí ( 85 ). Môže podporovať výskum a inovácie v oblasti udržateľnosti rybárstva a zachovania a obnovy morskej biodiverzity.

V rámci misie Oceány a vody sú stanovené ambiciózne ciele na ochranu a obnovu morských a sladkovodných ekosystémov a biodiverzity. Medzi priority patrí inteligentný rybársky výstroj šetrný k životnému prostrediu, viacúčelové využívanie morského priestoru, ekologické a energeticky účinné maloobjemové rybárske plavidlá, ktoré sú čoraz viac poháňané obnoviteľnými a nízkouhlíkovými palivami, a súvisiace operácie. V kombinácii bude zahŕňať budovanie poznatkov o rôznych zložkách ekosystému, vývoj prelomových riešení na ochranu morských zdrojov a biotopov a zlepšovanie metód monitorovania, a to aj pomocou umelej inteligencie.

Ďalšia podpora na zber údajov, výskum a inovácie je k dispozícii prostredníctvom programov ENRAF a LIFE.

5.Monitorovanie a presadzovanie

Právne predpisy EÚ v oblasti rybárstva a životného prostredia sú také dobré, aké dobré je ich vykonávanie. Členské štáty musia prijať opatrenia na vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie pravidiel a Komisia musí monitorovať ich dodržiavanie členskými štátmi.

Monitorovanie a presadzovanie pravidiel SRP členskými štátmi ( 88 ) sa riadi najmä nariadením o kontrole rybárstva, ktoré Komisia navrhla posilniť v roku 2018 ( 89 ). Po takmer piatich rokoch medziinštitucionálnych diskusií a rokovaní je naliehavo potrebné dokončiť revíziu a zaviesť aktualizovaný, modernejší a účinnejší monitorovací systém na podporu prechodu na udržateľnejšie rybárstvo.

Okrem vykonávania smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu ( 90 ) bola činnosť Komisie v oblasti presadzovania práva v posledných dvoch desaťročiach kľúčová pre pokrok pri správnom vykonávaní právnych predpisov EÚ o biodiverzite a pravidiel SRP ( 91 ). Stratégia biodiverzity posilnila záväzok Komisie presadzovať tieto predpisy, napríklad o dokončení a účinnom riadení lokalít sústavy Natura 2000 a o vedľajších úlovkoch chránených druhov.

Komisia zintenzívni presadzovanie predpisov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii, ktoré sa doteraz zameriavalo len na požiadavky na podávanie správ, a bude sa zaoberať závažnejšími prípadmi nesprávneho vykonávania smernice. V kontexte prebiehajúceho preskúmania smernice Komisia takisto posúdi, či treba objasniť určité právne povinnosti.

Členské štáty doteraz nedostatočne využívali ustanovenie, podľa ktorého môžu požiadať inštitúcie EÚ o prijatie opatrení vždy, keď zistia problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav ich morských vôd a ktorý nemôžu riešiť vnútroštátnymi opatreniami alebo ktorý súvisí s inou politikou, napríklad s rybárskou politikou ( 92 ). Európsky dvor audítorov dospel k záveru, že to oslabuje koordináciu medzi oblasťami politiky ( 93 ). Komisia uvedené ustanovenie práve posudzuje v rámci preskúmania rámcovej smernice o morskej stratégii a na základe svojich zistení môže navrhnúť revíziu s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA) ( 94 ), ktorú v niektorých oblastiach podporuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (FRONTEX), takisto pomáha členským štátom a Komisii pri plnení ich úloh a povinností vyplývajúcich zo SRP. V budúcnosti by mal pracovný program EFCA zahŕňať opatrenia na monitorovanie rybárstva, ktoré konkrétne prispievajú k dosiahnutiu cieľov tohto akčného plánu. To by malo zahŕňať konkrétne opatrenia v plánoch spoločného nasadenia EFCA v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie ( 95 ), ktorým sa zriaďujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy.

6.Riadenie, zapojenie zainteresovaných strán a osveta

Úspešné vykonávanie opatrení v oblasti životného prostredia a riadenia rybárstva si vyžaduje podporu všetkých zainteresovaných strán, najmä rybárov. Preto je pri príprave a vykonávaní opatrení nevyhnutné pracovať transparentne, spolupracovať, rozširovať informácie a podporovať inkluzívnosť.

Členské štáty majú jasnú zodpovednosť a povinnosti v oblasti ochrany morského prostredia. SRP poskytuje nástroje na vykonávanie opatrení v oblasti rybárstva potrebných na splnenie týchto povinností. SRP konkrétne poskytuje základ pre spoluprácu všetkých zainteresovaných strán prostredníctvom regionálnych skupín a poradných rád s cieľom definovať a odsúhlasiť najvhodnejšie opatrenia v oblasti rybárstva pre každý miestny alebo regionálny faktor. Tento prístup má potenciál dosiahnuť transformáciu a premeniť ju z politickej ambície na reálne kroky v praxi.

Hoci na začiatku sa členské štáty pri uplatňovaní regionálneho prístupu zameriavali najmä na povinnosť vylodiť úlovky, v posledných rokoch priniesol širšie úspechy, najmä od prijatia nariadenia o technických opatreniach v roku 2019. Práce na potrebných opatreniach na riadenie rybárstva v morských lokalitách sústavy Natura 2000 podľa článku 11 SRP ( 97 ) však v jednotlivých morských oblastiach postupovali veľmi nerovnomerne.

Spoločné odporúčania týkajúce sa opatrení v oblasti rybárstva v rámci chránených morských oblastí sa začali urýchľovať až od roku 2021, ale ich celkový počet je stále veľmi nízky a ich rozsah ochrany obmedzený. Vzhľadom na význam týchto opatrení riadenia rybárstva pre účinné vykonávanie a dodržiavanie právnych predpisov EÚ o ochrane a obnove morského prostredia je ich využívanie nedostatočné.

Je zrejmé, že na riešenie planetárnych kríz a zrýchľujúcej sa straty morskej biodiverzity a integrity ekosystémov, ktorá má škodlivé sociálno-ekonomické dôsledky spôsobené klesajúcimi populáciami rýb a ohrozením potravinovej bezpečnosti, musia členské štáty urýchliť a zvýšiť ambície v rámci regionálneho prístupu. Treba obnoviť spoločný záväzok EÚ v oblasti ochrany morí a zabezpečiť jasný politický záväzok všetkých zainteresovaných strán a inštitúcií účinne vykonávať právne predpisy v oblasti životného prostredia, využívať súčasné politické nástroje SRP a zabezpečiť ich fungovanie.

Je dôležité, aby bol tento proces transparentný a aby sa na ňom podieľali všetky zainteresované strany a orgány. Podľa zmlúv EÚ je ochrana morských biologických zdrojov vo výlučnej právomoci EÚ, ale environmentálna politika je v spoločnej právomoci s členskými štátmi. V dôsledku toho sa na všetkých úrovniach vyvinuli samostatné a nekoordinované rozhodovacie procesy, ktoré bránia prijatiu a vykonávaniu koherentných riadiacich opatrení. Je nevyhnutné zlepšiť prepojenia medzi týmito dvoma oblasťami politiky a výrazne zvýšiť transparentnosť a koordináciu medzi viacerými orgánmi a zainteresovanými stranami. To by EÚ umožnilo navrhnúť a vyvinúť obojstranne výhodné riešenia, ktoré by boli prospešné tak pre rybárov, ako aj pre životné prostredie.

S cieľom zohľadniť záväzok urýchliť opatrenia a zvýšiť transparentnosť by členské štáty mali pripraviť a zverejniť plány s časovým harmonogramom, v ktorých uvedú vnútroštátne opatrenia a ďalšie opatrenia, ktoré plánujú predložiť prostredníctvom spoločných odporúčaní a ktoré sú potrebné na splnenie cieľov tohto akčného plánu. To by malo zahŕňať relevantné opatrenia vymedzené v kapitolách 2, 3 a 6 tohto oznámenia. Plány by mali vychádzať zo záväzkov členských štátov plniť ciele stratégie biodiverzity do roku 2030. S cieľom uľahčiť tento proces Komisia poskytne vzor týchto plánov.

Na podporu členských štátov pri vykonávaní akčného plánu a zabezpečenie súdržnosti a účinnosti Komisia vytvorí novú spoločnú osobitnú skupinu pre členské štáty, v ktorej budú zúčastnené strany pôsobiť ako pozorovatelia. Cieľom bude uľahčiť výmenu poznatkov a diskusie medzi rybárskymi a environmentálnymi komunitami, ako aj poskytnúť členským štátom platformu pre transparentnosť a dialóg o vykonávaní ich plánov. Komisia bude aj naďalej nabádať ostatné inštitúcie EÚ a vnútroštátne orgány, aby zvýšili transparentnosť a spoluprácu medzi stranami a odborníkmi v oblasti rybárstva a životného prostredia.

S cieľom zlepšiť zrozumiteľnosť a uľahčiť vykonávanie súčasného právneho rámca Komisia poskytla usmernenia o úlohách a povinnostiach všetkých aktérov v rámci postupov stanovených v článku 11 SRP ( 98 ). Komisia poskytne aj ďalšie usmernenia týkajúce sa článku 6 smernice o biotopoch a právnych predpisov o rybárstve. 

Na zníženie vplyvu rybolovu na morské prostredie sa na opatreniach musia aktívne podieľať aj spotrebitelia a trhy. To má zásadný význam pre stimuláciu dopytu po rybách pochádzajúcich z prostredia s minimálnym vplyvom na životné prostredie a klímu. Iniciatívy súkromného sektora v oblasti environmentálneho označovania sú populárne a ukazujú, že spotrebitelia majú záujem kupovať výrobky, pri ktorých bol uplatnený udržateľnejší prístup k riadeniu populácií rýb. Je dôležité, aby tieto iniciatívy boli metodologicky správne v snahe zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov. To sa ďalej zabezpečí prijatým návrhom o posilnení postavenia spotrebiteľov pri zelenej transformácii a pripravovaným návrhom na riešenie falošných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia.

Ako bolo oznámené v stratégii Z farmy na stôl, je dôležité pokračovať v práci na iniciatíve udržateľného potravinového systému, ktorú Komisia plánuje navrhnúť v roku 2023 v záujme harmonizovaného prístupu EÚ k udržateľnej výrobe potravín.

Pri zlepšovaní noriem ochrany morských biologických zdrojov a ochrany morskej biodiverzity a ekosystémov, ako je uvedené v predchádzajúcom texte, by EÚ mala zabezpečovať, aby jej plavidlá pri rybolove na šírom mori alebo vo výlučnej hospodárskej zóne krajín mimo EÚ dodržiavali minimálne rovnaké normy ako pri rybolove vo vodách EÚ. Okrem práce vykonanej v rámci regionálnych rybárskych organizácií prispievajú k podpore medzinárodného riadenia rybárstva aj dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva formou podpory udržateľného rybárstva v partnerských krajinách. V rámcovej smernici o morskej stratégii sa vyžaduje aj regionalizované rozhodovanie, a to aj prostredníctvom spolupráce s krajinami mimo EÚ, bilaterálne a/alebo s využitím príslušných medzinárodných nástrojov, ako sú regionálne morské dohovory( 99 ).

7.Rámec vykonávania tohto akčného plánu

V tomto akčnom pláne sa stanovuje celý rad činností a podporných opatrení na lepšiu ochranu rybolovných zdrojov a morských ekosystémov a na zlepšenie súdržnosti a koordinácie medzi environmentálnymi a rybárskymi politikami na všetkých úrovniach. Jeho cieľom je uľahčiť prechod odvetvia rybárstva na udržateľnejšie rybolovné postupy a pomôcť mu dosiahnuť väčšiu odolnosť. Je to príručka pre členské štáty, ktorá im pomôže určiť priority opatrení so zameraním na ochranu citlivých druhov, morského dna a na zlepšenie selektívnosti rybolovu.

Na vykonávanie týchto opatrení a ich účinné fungovanie musia úzko spolupracovať rybárske a environmentálne orgány, Komisia, Európsky parlament, Rada a členské štáty. Hoci je potrebný nový politický záväzok a impulz, regionálny prístup SRP zostáva správnym rámcom vykonávania tohto akčného plánu, pretože plne zohľadňuje regionálne rozdiely a okolnosti. V tomto procese si prebiehajúca práca v rámci regionálnych rybárskych organizácií vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na stav spoločných a transzonálnych populácií rýb a potrebu spolupráce s krajinami mimo EÚ, ktoré pôsobia vo vodách EÚ.

Komisia navrhuje tento rámec vykonávania tohto akčného plánu.

-Na jar 2023 Komisia poskytne členským štátom vzor a usmernenia na uľahčenie prípravy plánov.

-Na jeseň 2023 Komisia zvolá prvé zasadnutie novej spoločnej osobitnej skupiny s cieľom podporiť členské štáty pri príprave ich národných plánov a začať proces sledovania.

-Do konca marca 2024 členské štáty predložia Komisii plány a zverejnia ich. V týchto plánoch by mali byť uvedené vnútroštátne opatrenia a ďalšie opatrenia, ktoré majú v úmysle navrhnúť prostredníctvom spoločných odporúčaní v snahe splniť ciele akčného plánu vrátane časového harmonogramu do roku 2030.

-V prvej polovici roka 2024 Komisia prijme svoju druhú správu o nariadení o technických opatreniach. To sa premietne do strednodobého preskúmania stratégie biodiverzity, ktoré sa má takisto uskutočniť v prvej polovici roka 2024 a v rámci ktorého sa posúdi pokrok pri vykonávaní tohto akčného plánu. Pokrok pri vykonávaní tohto akčného plánu sa bude posudzovať na základe 1. opatrení oznámených a uvedených v plánoch do roku 2030 a 2. vnútroštátnych opatrení alebo spoločných odporúčaní prijatých alebo predložených do marca 2024.

-Komisia v závislosti od posúdenia dosiahnutého pokroku a v súlade so svojím právom iniciatívy zváži, či sú potrebné ďalšie kroky na zlepšenie vykonávania ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v tomto akčnom pláne, a to aj vydaním legislatívneho návrhu založeného na dôkladnom posúdení vplyvu.

8.Záver

EÚ bola hnacou silou úsilia o dosiahnutie dohody o ambicióznych cieľoch nového globálneho rámca pre biodiverzitu a teraz to musí pretaviť do výsledkov.

Boj proti trojakej kríze, ktorej naša planéta čelí: zmena klímy, strata biodiverzity a znečistenie, je naliehavejší ako kedykoľvek predtým, aby sa ochránili a obnovili európske moria a oceány a zabezpečila potravinová bezpečnosť Európy a sociálno-ekonomický blahobyt rybárov, pobrežných komunít a celej spoločnosti. Existuje naliehavá potreba podporiť rybárstvo v EÚ a pomôcť mu zvýšiť jeho odolnosť a prispieť k ochrane a obnove morských ekosystémov, od ktorých závisí.

V rámci Paktu pre rybárstvo a oceány podľa oznámenia o SRP ( 101 ) a spolu s opatreniami vyplývajúcimi z iniciatívy energetickej transformácie Komisia vyzýva všetky zúčastnené strany – členské štáty, Európsky parlament a Radu –, aby boli ambiciózne pri vykonávaní tohto akčného plánu a aby v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami spoločne vykonávali politiky EÚ v oblasti životného prostredia a rybárstva v plnej súdržnosti s cieľom zabezpečiť prosperujúce udržateľné odvetvie rybárstva v koexistencii a synergii so zdravým a biologicky rozmanitým morským ekosystémom.

(1) ()    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) [COM(2020) 259].

(2) ()    IPBES (2022): Summary for policymakers of the thematic assessment of the sustainable use of wild species of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie tematického posúdenia udržateľného využívania voľne žijúcich druhov, ktoré vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, určené pre tvorcov politík). J.-M. Fromentin, M.R. Emery, J. Donaldson, M.-C. Danner, A. Hallosserie, D. Kieling, G. Balachander, E.S. Barron, R.P. Chaudhary, M. Gasalla, M. Halmy, C. Hicks, M.S. Park, B. Parlee, J. Rice, T. Ticktin, a D. Tittensor (ed.), sekretariát IPBES, Bonn, Nemecko. 33 strán. https://doi.org/10.5281/zenodo.6425599 .

(3) ()    Bianchi, M., Hallström, E., Parker, R.W.R. a kol. Assessing seafood nutritional diversity together with climate impacts informs more comprehensive dietary advice (Hodnotenie výživovej rozmanitosti morských plodov spolu s vplyvom klímy poskytuje informácie pre komplexnejšie stravovacie odporúčania). Commun Earth Environ 3, 188 (2022). https://doi.org/10.1038/s43247-022-00516-4 .

(4) ()    Vrátane akvakultúry a odvetvia spracovania rýb.

(5) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380].

(6) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(7) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381].

(8)

()    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) [COM(2020) 259 final].

(9) ()    Európska environmentálna agentúra, 2019, Marine messages II, Navigating the course towards clean, healthy and productive seas through implementation of an ecosystem-based approach (Odkazy mora II: Nastavenie kurzu k čistým, zdravým a produktívnym moriam uplatňovaním ekosystémového prístupu).

(10) ()    Najnovšie správy IPBES [Global Assessment Report on Biodiversity and Ecosystem Services (Globálna hodnotiaca správa o biodiverzite a ekosystémových službách) (2019); Methodological Assessment Report on the Diverse Values and Valuation of Nature (Metodická hodnotiaca správa o rozmanitých hodnotách a oceňovaní prírody), (2022)] naznačujú, že zdravie ekosystémov, od ktorých sme my a všetky ostatné druhy závislí, sa zhoršuje rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a že podkopávame samotné základy našich ekonomík, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete.

(11) ()    Oznámenie Komisie Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(12) ()    Medzi ne patrí okrem iného zníženie množstva odpadu a plastového odpadu v mori o 50 %, zníženie množstva mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia o 30 %; zníženie miery straty živín a používania chemických pesticídov o 50 %; zníženie podielu ekosystémov EÚ, v ktorých znečistenie ovzdušia ohrozuje biodiverzitu, o 25 %.

(13) ()    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica 2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116).

(14) ()    Ako sa vyžaduje v rámcovej smernici o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES).

(15) ()    Akčný plán sa týka aj najvzdialenejších regiónov EÚ (uvedených v článku 249 ZFEÚ), ktorým by sa takisto mala venovať osobitná pozornosť v súlade s výzvou v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, aby sa členské štáty zamerali na naliehavú ochranu a obnovu ekosystémov týchto regiónov vzhľadom na ich mimoriadne bohatú biodiverzitu.

(16) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Súčasnosť a budúcnosť spoločnej rybárskej politiky: Pakt pre rybárstvo a oceány v záujme udržateľného, inovatívneho a inkluzívneho riadenia rybárstva založeného na vede [COM(2023) 103].

(17) () Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry v EÚ [COM(2023) 100].

(18) ()    Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 26/2020 Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky, https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/marine-environment-26-2020/sk/index.html .

(19) () Chránené morské oblasti sú geograficky osobitné zóny, pre ktoré sú stanovené ciele ochrany (EEA, 2018 ). Pozri najnovšiu priestorovú analýzu EEA týkajúcu sa chránených morských oblastí v európskych moriach: https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-icm/products/etc-icm-reports/etc-icm-report-3-2020-spatial-analysis-of-marine-protected-area-networks-in-europe2019s-seas-iii .

(20) ()    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody, Brusel, 22. 6. 2022 COM(2022) 304 final 2022/0195 (COD).

(21) ()    Zhrnutie konzultácií je priložené ako príloha k tomuto oznámeniu.

(22) ()    Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Smerovanie k udržateľnej modrej planéte, spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov [JOIN(2022) 28 final].

(23) ()    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) [COM(2022) 259 final].

(24) () Podľa vymedzenia v článku 6 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/1241.

(25) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2018/973, (EÚ) 2019/472 a (EÚ) 2019/1022 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105).

(26) ()    Prílohy V až XI k nariadeniu 2019/1241.

(27) ()    Pokiaľ nie je uvedené inak, odkazy na „žraloky“ v tomto dokumente by sa mali chápať ako odkazy na všetky druhy triedy Chondrichthyes (žraloky, rajotvaré a chiméry).

(28) ()    V Baltskom mori sa členské štáty pripravujú na prijatie opatrení na zníženie náhodných úlovkov kriticky ohrozenej stredobaltskej populácie sviňuchy tuponosej zákazom rybolovu v určitých oblastiach v súlade s vedeckými odporúčaniami. V Stredozemnom a Čiernom mori pripravujú členské štáty v rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) ďalšie zmierňujúce opatrenia na ochranu citlivých druhov, ako je zníženie úlovkov ohrozených žralokov a ochrana odchovní. Aj v Čiernom mori sa pripravujú opatrenia na ochranu jeseterovitých a sviňúch tuponosých. V severovýchodnom Atlantiku zmluvné strany zaviedli opatrenia v rámci Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR) s cieľom umožniť obnovu ohrozených alebo ubúdajúcich druhov a morského vtáctva. V prípade Baltského mora je cieľom Helsinského dohovoru (HELCOM) zmapovať oblasti s vysokým rizikom pre morské vtáky, posúdiť účinnosť ochranného úsilia s cieľom chrániť pobrežné druhy vodných vtákov a obmedziť tlaky.

(29) ()    Žiadosť EÚ týkajúca sa núdzových opatrení na zabránenie vedľajším úlovkom delfína obyčajného (Delphinus delphis) a stredobaltskej populácie sviňuchy tuponosej (Phocoena phocoena) v severovýchodnom Atlantiku (odporúčanie ICES na osobitnú žiadosť, ekoregióny severovýchodného Atlantiku, uverejnené 26. mája 2020).

(30) ()    Článok 21 nariadenia 2019/1241 a príloha XIII k nemu.

(31) ()    Napríklad tie, ktoré sú uvedené v časti DISCARDLESS, MINOW, a odporúčania ICES týkajúce sa inovatívneho výstroja.

(32) ()    Podľa článku 15 nariadenia 2019/1241 alebo článku 11 nariadenia 1380/2013 (SRP). Pozri aj https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/marine/docs/Marine%20SWD%20288%20final.pdf .

(33) ()    Článok 8 ods. 5 a článok 24 ods. 1 písm. a), c), d) a g) nariadenia 2019/1241.

(34) ()    Konkrétne „[d]ruhy vtákov, cicavcov, plazov a komerčne nevyužívaných druhov rýb a hlavonožcov, ktoré sú ohrozené náhodným ulovením ako vedľajší úlovok v regióne alebo subregióne“, rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848, príloha, časť II, Kritériá a metodické normy, špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania základných prvkov a vlastností a súčasného environmentálneho stavu morských vôd podľa písmena a) článku 8 ods. 1 smernice 2008/56/ES.

(35) ()    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii).

(36) ()    Napríklad úplným vykonaním opatrení odporučených radou ICES v roku 2023 v dodatočnej žiadosti EÚ týkajúcej sa zmierňujúcich opatrení na zníženie vedľajších úlovkov delfína obyčajného (Delphinus delphis) v Biskajskom zálive. V správe poradného výboru rady ICES, 2023. Odporúčanie ICES 2023, sr.2023.01. https://doi.org/10.17895/ices.advice.21946634  alebo opatrení s rovnocenným účinkom.

(37) ()    V zmysle vymedzenia v poznámke pod čiarou č. 35.

(38) ()    Nariadenie Rady (ES) č. 1100/2007 z 18. septembra 2007, ktorým sa ustanovujú opatrenia na obnovu populácie úhora európskeho (Ú. v. EÚ L 248, 22.9.2007, s. 17).

(39) ()    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(40) ()    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(41) ()    V nadväznosti na prácu výboru STECF v oblasti technických opatrení: STECF EWG 20-02, https://stecf.jrc.ec.europa.eu/web/stecf/ewg2002  a STECF 21-07: https://stecf.jrc.ec.europa.eu/ewg2107 .

(42) ()    Komerčné druhy uvedené v prílohe XIV k nariadeniu 2019/1241.

(43) ()    Napríklad nariadenia o rybolovných možnostiach v súlade s vedeckými odporúčaniami.

(44) ()    Ako sa uvádza v tabuľke 1 správy výboru STECF s názvom Support of the Action plan to conserve fisheries resources and protect marine ecosystems (Podpora akčného plánu na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov) (STECF-OWP-22-01), Bastardie, F. a Doerner, H. editor(i), EUR 28359 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022, ISBN 978-92-76-52911-8, doi:10.2760/25269, JRC129455. Zoznam zahŕňa dredže ovládané z lode, mechanizované dredže vrátane nasávacích dredží, vlečné siete s vodiacimi štítmi na lov pri dne, dvojité vlečné siete s vodiacimi štítmi, párové vlečné siete na lov pri dne, pobrežné záťahové siete, dánske záťahové siete (ukotvené záťahové siete), párové záťahové siete, škótske záťahové siete, záťahové siete ovládané z lode a vlečné siete s rozperným rahnom.

(45) ()    Zistilo sa, že rybolov je najrozsiahlejšou ľudskou morskou činnosťou, ktorá narúša morské dno v regionálnych moriach Európy. V Severnom mori predbežné hodnotenie ukázalo, že rybolov pri dne predstavuje približne 95 % narušenia spôsobujúceho fyzickú abráziu (ICES 2019). EEA navyše vyhodnotila, že 79 % pobrežného morského dna EÚ je narušených rybolovom vlečnými sieťami pri dne (Európska komisia, správa o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii, 2020).

(46) ()    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) [COM(2020) 259 final].

(47) ()     https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/figures/bottom-trawl-fishing-intensity-in .

(48) ()    2022 Konferencia OSN na podporu vykonávania cieľa udržateľného rozvoja č. 14, „ Náš oceán, naša budúcnosť, naša zodpovednosť: návrh vyhlásenia “, Lisabon, 27. júna – 1. júla 2022.

(49)

()    EEA, Carbon stocks and sequestration in terrestrial and marine ecosystems: a lever for nature restoration? A quick scan for terrestrial and marine EUNIS habitat type (Zásoby a sekvestrácia uhlíka v suchozemských a morských ekosystémoch: páka na obnovu prírody? Rýchly prehľad suchozemských a morských typov biotopov EUNIS), Wageningen, november 2020; pozri aj: Cavan & Hill, 2021 ; Duarte a kol., 2020 ; Luisetti a kol., 2019 ; Pusceddu a kol., 2014 .

(50) ()    Pozri napríklad: Hiddink, J.G., a kol., Global analysis of depletion and recovery of seabed biota after bottom trawling disturbance (Globálna analýza úbytku a obnovy bioty morského dna po narušení v dôsledku rybolovu vlečnými sieťami pri dne), Zborník Národnej akadémie vied, 2017.

(51) ()    Ako sa vyžaduje v smernici 2008/56/ES.

(52) ()    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1614 z 15. septembra 2022, ktorým sa určujú existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti a zostavuje zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov (Ú. v. EÚ L 242, 19.9.2022, s. 1 – 141).

(53) ()    Napríklad príloha II k nariadeniu (EÚ) 2019/1241.

(54) ()    Od roku 2013 sa členské štáty v piatich spoločných odporúčaniach dohodli na obmedzení rybolovu vlečnou sieťou na lov pri dne vo viacerých oblastiach širšieho Severného mora a Baltského mora, čiastočne s cieľom chrániť ekologicky citlivé útesy. V niektorých členských štátoch boli prijaté aj vnútroštátne opatrenia, opatrenia zahrnuté do plánov riadenia v rámci nariadenia o Stredozemnom mori a zavedené opatrenia GFCM.

(55) ()    Odporúčanie Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) pre európske vody Atlantického oceánu a Baltského mora, EU request on how management scenarios to reduce mobile bottom fishing disturbance on seafloor habitats affect fisheries landing and value (Žiadosť EÚ o informácie o tom, ako scenáre riadenia zamerané na zníženie rušivých vplyvov rybolovu mobilným dnovým výstrojom na biotopy morského dna ovplyvňujú vyloďovanie úlovkov a hodnotu rybolovu), odporúčanie ICES na osobitnú žiadosť, 24. júna 2021.Podľa tohto odporúčania ICES boli podobné modely zistené v Stredozemnom a Čiernom mori, hoci rozdiely v metodike znamenajú, že výsledky nie sú priamo porovnateľné.

(56) ()     Dureuil a kol., Elevated trawling inside protected areas undermines conservation outcomes in a global fishing hot spot (Zvýšený rybolov vlečnou sieťou v chránených oblastiach zhoršuje výsledky ochrany v celosvetovom centre rybolovu), Science 362, 1403 – 1407 (2018), DOI: 10.1126/science.aau05.

(57) ()    Sala, A., Damalas, D., Labanchi, L. a kol. Energy audit and carbon footprint in trawl fisheries (Energetický audit a uhlíková stopa pri rybolove vlečnými sieťami). Sci Data 9, 428 (2022). https://doi.org/10.1038/s41597-022-01478 .

(58) ()    IPBES (2022): Summary for policymakers of the thematic assessment of the sustainable use of wild species of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie tematického posúdenia udržateľného využívania voľne žijúcich druhov, ktoré vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, určené pre tvorcov politík). J.-M. Fromentin, M.R. Emery, J. Donaldson, M.-C. Danner, A. Hallosserie, D. Kieling, G. Balachander, E.S. Barron, R.P. Chaudhary, M. Gasalla, M. Halmy, C. Hicks, M.S. Park, B. Parlee, J. Rice, T. Ticktin, a D. Tittensor (ed.), sekretariát IPBES, Bonn, Nemecko. 33 strán. https://doi.org/10.5281/zenodo.6425599 .

(59) ()    Revízia rámcovej smernice o odpade plánovaná na rok 2023 pomôže znížiť plytvanie potravinami v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a prioritami Komisie na rok 2023.

(60) ()    Podľa článku 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/848.

(61) ()    Toto plánovanie by malo byť súčasťou plánov uvedených v kapitole 7.

(62) ()    Sala, E., Mayorga, J., Bradley, D. a kol. Protecting the global ocean for biodiversity, food and climate (Ochrana svetového oceánu v záujme biodiverzity, potravín a klímy). Nature 592, 397 – 402 (2021). https://doi.org/10.1038/s41586-021-03371-z.

(63) ()     Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) – Support of the Action plan to conserve fisheries resources and protect marine ecosystems (Podpora akčného plánu na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov) (STECF-OWP-22-01). Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022. Dostupné na adrese: https://www.researchgate.net/publication/360642059_Scientific_Technical_and_Economic_Committee_for_Fisheries_STECF_-_Support_of_the_Action_plan_to_conserve_fisheries_resources_and_protect_marine_ecosystems .

(64) ()    Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. Uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 283, 31. októbra 2003, s. 51.

(65) ()    Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 26/2020, Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky, strana 46.

(66) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004. 13 % fondu je priamo riadených na úrovni Komisie.

(67) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (Ú. v. EÚ L 172, 17.5.2021).

(68) ()    Pokiaľ ide o rozpočet ENRAF vo výške 5,3 miliardy EUR, ktorý majú členské štáty k dispozícii na roky 2021 – 2027, členské štáty v návrhoch programov plánujú vyčleniť 29 % rozpočtu na biodiverzitu a 56 % na zmenu klímy (aktuálny stav z 28. septembra 2022). Program LIFE má na roky 2021 – 2027 k dispozícii rozpočet vo výške 5,43 miliardy EUR a financuje projekty na ochranu a zachovanie morského prostredia a zníženie tlaku na morské ekosystémy.

(69) ()    DOI 10.2779/768079.

(70) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia.

(71) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

(72) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+).

(73) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

(74) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(75) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ, Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti [COM(2021) 240 final].

(76) ()    Regeneratívna morská akvakultúra je pestovanie morských rias, kôrovcov a mäkkýšov v podmorských pobrežných záhradách.

(77) ()     https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/news/joining-hands-eu-fight-marine-litter-2021-09-29_en a  https://audiovisual.ec.europa.eu/en/video/I-175441?&lg=EN/EN .

(78) ()    Prijaté členskými štátmi podľa článku 8 smernice o biotopoch.

(79) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1 – 21). Viacročný program EÚ pre zber údajov stanovený v delegovanom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2021/1167.

(80) ()    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (smernica o vtáctve) a smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch).

(81) ()    Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1 – 50).

(82) ()    V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu zaznamenávanie údajov podľa aktualizovaného a modernizovaného nariadenia o kontrole rybárstva.

(83) ()    Napríklad o biotopoch morského dna, batymetrii, geológii, ľudských činnostiach (napr. veterné elektrárne, akvakultúra, lodná doprava), ako aj o fyzikálnych, chemických a biologických parametroch morského prostredia.

(84) ()    A konkrétne prostredníctvom „Klastra 6: Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“ pracovného programu Horizont Európa.

(85) ()    Misia EÚ: Obnoviť naše oceány a vody: https://research-and-innovation.ec.europa.eu/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/eu-missions-horizon-europe/restore-our-ocean-and-waters_en.

(86) ()    V prípade niektorých členských štátov do roku 2027, v závislosti od časového rámca súčasných pracovných plánov.

(87) () Ako sa vyžaduje v článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/1004.

(88) ()    Pravidlá spoločnej rybárskej politiky sú právne predpisy EÚ o ochrane, riadení a využívaní živých vodných zdrojov, o akvakultúre a spracovaní a preprave produktov rybolovu a akvakultúry a obchodovaní s nimi [článok 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009].

(89) ()    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady č. 1224/2009 a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 768/2005, (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1005/2008 a nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/1139 týkajúce sa kontroly rybolovu [SEC(2018) 267 final] – [SWD(2018) 279 final] – [SWD(2018) 280 final].

(90) ()    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28 – 37).

(91) ()    V druhej päťročnej správe o vykonávaní nariadenia o kontrole rybárstva je uvedený aktuálny stav súvisiaci s opatreniami presadzovania práva, ktoré Komisia prijala v rokoch 2015 až 2019: EUR-Lex – 52021DC0316 – SK – EUR-Lex (europa.eu) .

(92) ()    Článok 15 rámcovej smernice o morskej stratégii.

(93) ()    Osobitná správa č.  26/2020 Morské prostredie: ochrana EÚ je rozsiahla, ale nejde do hĺbky, strana 47, odporúčanie 87, odkaz na článok 15 rámcovej smernice o morskej stratégii.

(94) () Nariadenie (EÚ) 2019/173.

(95) ()    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1986 z 13. decembra 2018, ktorým sa zriaďujú špecifické kontrolné a inšpekčné programy pre rybolov určitých druhov a ktorým sa zrušujú vykonávacie rozhodnutia 2012/807/EÚ, 2013/328/EÚ, 2013/305/EÚ a 2014/156/EÚ (Ú. v. EÚ L 317 zo 14. decembra 2018, s. 29).

(96) () Uvedené v článku 95 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009.

(97) ()    Pozri poznámku pod čiarou č. 29 k článku 11 nariadenia č. 1380/2013 (SRP).

(98) ()    Pracovný dokument útvarov Komisie o zavedení ochranných opatrení v rámci spoločnej rybárskej politiky pre lokality sústavy Natura 2000 a na účely rámcovej smernice o morskej stratégii, SWD 288 final.

(99) ()    Na morské vody v EÚ sa vzťahujú štyri regionálne morské dohovory: Dohovor o ochrane morského prostredia Baltského mora (Helsinský dohovor – HELCOM), Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR), Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor – UNEP-MAP) a Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením (Bukureštský dohovor). EÚ je zmluvnou stranou prvých troch dohovorov.

(100) ()    Komisia poskytne vzory plánov, ktoré členským štátom pomôžu v tomto procese.

(101) ()    COM(2023) 103.