EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 4. 2022

COM(2022) 655 final

2022/0131(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (prepracované znenie)

{SEC(2022) 201 final} - {SWD(2022) 655 final} - {SWD(2022) 656 final}

DỔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1.Dôvody a ciele návrhu

Cieľom tohto návrhu je zmena smernice 2011/98/EÚ 1 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica o jednotnom povolení“). Tento návrh je súčasťou balíka opatrení v oblasti zručností a talentov, ktorý bol navrhnutý v nadväznosti na oznámenie Komisie o Novom pakte o migrácii a azyle 2 (ďalej len „pakt“) prijaté 23. septembra 2020, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zamerať sa na hlavné nedostatky politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie, pričom celkovým cieľom je získanie zručností a prilákanie talentov, ktoré sú v EÚ potrebné. Prepracované znenie smernice o jednotnom povolení je súčasťou týchto opatrení s cieľom „hľadať spôsoby, ako zjednodušiť a objasniť rozsah pôsobnosti tohto právneho predpisu“, ako sa stanovuje v pakte. Balík takisto obsahuje prepracované znenie smernice 2003/109/ES o osobách s dlhodobým pobytom 3 a sprievodné oznámenie, v ktorom sa stanovuje nový prístup smerom k ambicióznej a udržateľnej politike EÚ v oblasti legálnej migrácie, k prilákaniu talentov do našich hospodárstiev a k vytvoreniu bezpečných kanálov s cieľom dostať sa do Európy 4 .

Prevažná väčšina migrantov prichádza do Európy legálne. Členské štáty EÚ vydali v roku 2019 štátnym príslušníkom tretích krajín viac ako tri milióny prvých povolení na pobyt, z čoho bolo viac ako milión na účely zamestnania.

V roku 2019 5 bolo členskými štátmi nahlásených 2 984 261 rozhodnutí o jednotnom povolení 6 , z čoho 1 212 952 rozhodnutí sa týkalo vydania prvých povolení. Ostatné rozhodnutia súviseli s obnovou alebo so zmenou povolení. Podľa dostupných štatistík 7 z celkového počtu povolení vydaných v roku 2019 bolo 1 172 028 (39 %) vydaných na zárobkové činnosti, 928 483 (31 %) z rodinných dôvodov, 395 428 (13 %) na vzdelávanie a odbornú prípravu a 368 509 (12 %) z iných dôvodov.

Medzi hlavné ciele smernice o jednotnom povolení patrí zavedenie jednotného postupu vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na zamestnanie a povolenie na pobyt a zaručenie spoločného súboru práv oprávneným štátnym príslušníkom tretích krajín založeného na rovnakom zaobchádzaní ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorý udeľuje jednotné povolenie. Ako sa však už zdôraznilo v rámci kontroly vhodnosti v oblasti legálnej migrácie za rok 2019 a  v správe o vykonávaní , niektoré nevyriešené otázky naďalej oslabujú úplné dosiahnutie cieľov.

Cieľom návrhu je zefektívniť postup vybavovania žiadostí a zvýšiť jeho účinnosť. Celkové trvanie postupov vybavovania žiadostí 8 v súčasnosti odrádza zamestnávateľov od medzinárodného náboru pracovníkov. Očakáva sa, že skrátenie tohto trvania pomôže zvýšiť atraktívnosť EÚ a riešiť nedostatok pracovných síl v EÚ. Návrh obsahuje aj nové požiadavky na posilnenie záruk a rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín ako s občanmi EÚ a na zlepšenie ich ochrany pred pracovným vykorisťovaním. Tým sa uľahčí zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest a zníži sa zraniteľnosť voči pracovnému vykorisťovaniu.

Počas desiatich rokov uplatňovania smernice boli Komisii doručené viaceré sťažnosti týkajúce sa jej vykonávania členskými štátmi (najmä pokiaľ ide o nedodržanie zákonných lehôt na vydanie jednotného povolenia alebo o otázky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia). Na niektoré sťažnosti sa nadviazalo konaním o nesplnení povinnosti. V hodnotení smernice v rámci kontroly vhodnosti v oblasti legálnej migrácie 9 (ďalej len „kontrola vhodnosti“) prijatej v roku 2019 a v správe o vykonávaní 10 , ktorá bola takisto prijatá v roku 2019, sa identifikovalo niekoľko osobných a materiálnych medzier, nezrovnalostí a nedostatkov, pričom sa objavili praktické otázky vyplývajúce z uplatňovania smernice členskými štátmi. V záveroch kontroly vhodnosti sa najmä odporúčalo „zvážiť predloženie legislatívnych opatrení na riešenie nezrovnalostí, medzier a iných zistených nedostatkov s cieľom zjednodušiť, zefektívniť, doplniť a vo všeobecnosti zlepšiť právne predpisy EÚ“.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. mája 2021 o nových spôsoboch legálnej migrácie pracovnej sily 11 uvítal plánované preskúmanie smernice o jednotnom povolení Komisiou, pričom navrhol, aby „sa rozšíril rozsah pôsobnosti a uplatňovanie smernice s cieľom osloviť širšiu kategóriu pracovníkov“.

1.2.Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s Novým paktom Komisie o migrácii a azyle 12 prijatým 23. septembra 2020, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zamerať sa na hlavné nedostatky politiky EÚ v oblasti legálnej migrácie v záujme splnenia celkového cieľa získať zručnosti a prilákať talenty, ktoré EÚ potrebuje.

Tento návrh dopĺňa iné nástroje prijaté v oblasti legálnej migrácie, najmä tie smernice, v ktorých sa upravujú pobytové statusy: smernica o modrej karte 2009/50/ES o vysokokvalifikovaných pracovníkoch 13 , smernica 2003/109/ES o osobách s dlhodobým pobytom 14 , smernica (EÚ) 2016/801 o študentoch a výskumných pracovníkoch 15 , smernica 2003/86/ES o zlúčení rodiny 16 (ďalej len „smernice o legálnej migrácii“) a smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany 17 .

1.3.Súlad s ostatnými politikami Únie

Týmto návrhom sa podporujú ciele stanovené v oznámení Komisie z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, ktorými sa stanovuje, že EÚ sa vydáva na cestu k obnove, smerom k zelenšiemu, digitálnemu a odolnejšiemu hospodárstvu a spoločnosti. Kľúčovou súčasťou tohto procesu je zlepšovanie a prispôsobenie zručností, znalostí a kompetencií. Opatrenia na zlepšenie postupu vybavovania žiadostí o jednotné povolenie a práva na rovnaké zaobchádzanie je nutné vnímať v tomto širšom kontexte.

Návrh je takisto v súlade s Európskym programom v oblasti zručností 19 , v ktorom sa požaduje strategickejší prístup k legálnej migrácii, ktorý bude zameraný na to, ako lepšie získať a udržať talenty. To si vyžaduje lepšie zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest, jasné postupy v oblasti prisťahovalectva a väčšiu efektívnosť pri uznávaní kompetencií štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce EÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

2.1.Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 79 ods. 2 ZFEÚ, ktorým sa Európsky parlament a Rada splnomocňujú konať v súlade s riadnym legislatívnym postupom a prijímať opatrenia, pokiaľ ide o: a) podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi a b) vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch.

2.2.Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Uplatňuje sa zásada subsidiarity, pretože ide o oblasť spoločnej právomoci 20 . Kontrola subsidiarity bola vykonaná v roku 2007 v rámci posúdenia vplyvu prvého návrhu týkajúceho sa jednotného povolenia [COM(2007) 638 final]. Potreba spoločného rámca EÚ pre legálnu migráciu súvisí so zrušením kontrol na vnútorných hraniciach v rámci EÚ a s vytvorením schengenského priestoru.

Z kontroly vhodnosti vyplynulo, že smernice o legálnej migrácii vrátane smernice o jednotnom povolení mali niekoľko pozitívnych účinkov, ktoré by členské štáty nedokázali dosiahnuť samostatne, akými sú určitý stupeň harmonizácie podmienok, postupov a práv, čo prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch; zjednodušené správne konania; zlepšenie právnej istoty a predvídateľnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín, zamestnávateľov a správne orgány; lepšie uznávanie práv štátnych príslušníkov tretích krajín (konkrétne právo na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi v mnohých dôležitých oblastiach, akými sú pracovné podmienky, prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave a dávkam sociálneho zabezpečenia a procesné práva) a zlepšenie mobility v rámci EÚ.

2.3.Proporcionalita

2.4.Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

3.1.Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ o legálnej migrácii 21 prijatá 29. marca 2019 predstavuje hĺbkové hodnotenie s cieľom posúdiť, či je rámec EÚ pre legálnu migráciu stále vhodný na daný účel, identifikovať nezrovnalosti a medzery a hľadať možné spôsoby, ako zefektívniť a zjednodušiť existujúce pravidlá. V hodnotení smernice v rámci kontroly vhodnosti a v správe o vykonávaní 22 , ktorá bola takisto prijatá v roku 2019, sa identifikovalo niekoľko osobných a materiálnych medzier, nezrovnalostí a nedostatkov a takisto sa identifikovali praktické otázky vyplývajúce z uplatňovania smernice členskými štátmi.

Hlavné zistené problémy možno zoskupiť do troch oblastí:

1.zložitý a neefektívny postup vybavovania žiadostí a nejasné práva v niektorých prípadoch predlžujú postupy a znižujú atraktívnosť EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín;

2.na určité kategórie migrantov sa nevzťahuje rozsah pôsobnosti smernice ani žiadne iné právne nástroje EÚ;

3.pracovníci nie sú dostatočne chránení pred vykorisťovaním.

4.KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

V rámci kontroly vhodnosti v oblasti legálnej migrácie sa uskutočnila rozsiahla konzultácia vrátane verejnej konzultácie 23 . V období od 23. septembra do 30. decembra 2020 sa prostredníctvom portálu Komisie Vyjadrite svoj názor uskutočnila ďalšia verejná online konzultácia o budúcnosti legálnej migrácie 24 .

V prvej polovici roka 2021 sa uskutočnili cielené konzultácie, v rámci ktorých sa položili ďalšie technické otázky týkajúce sa prepracovaného znenia smernice. Niektoré z týchto konzultácií uskutočnila Komisia nezávisle a niektoré v rámci štúdie zadanej externému dodávateľovi. V rámci posúdenia vplyvu sa vykonali aj ad hoc prieskumy určené členom Európskej migračnej siete.

Odpovede na uvedené dve verejné konzultácie prišli od občanov EÚ, organizácií a štátnych príslušníkov tretích krajín (s pobytom v EÚ alebo mimo nej), záujmových združení a organizácií, mimovládnych organizácií, akademických/výskumných inštitúcií, odborových organizácií, ministerstiev a subjektov verejného sektora. Na cielených konzultáciách sa zúčastnili príslušné orgány v členských štátoch, záujmové združenia a organizácie, mimovládne organizácie, akademická obec, príslušníci právnického povolania, think-tanky a subjekty verejného sektora.

Hlavné problémy zistené v rámci konzultácií sa zohľadnili a riešili v návrhu.

4.1.Získavanie a využívanie expertízy

Posúdenie vplyvu prepracovaného znenia smernice bolo podporené štúdiou, ktorú vypracoval externý dodávateľ 25 . Okrem toho sa o prepracovanom znení smernice konzultovalo s viacerými expertnými skupinami: s expertnou skupinou pre názory migrantov v oblasti migrácie, azylu a integrácie 2. marca 2021, s európskou sieťou verejných služieb zamestnanosti 10. marca 2021, s neformálnou expertnou skupinou Komisie pre ekonomickú migráciu 14. apríla 2021 a so sieťou odborníkov EÚ pre legálnu migráciu 29. apríla 2021. S Európskou migračnou sieťou sa konzultovalo aj v rámci ad hoc prieskumu 26 .

4.2.Posúdenie vplyvu

Možnosť 1: opatrenia na zlepšenie účinnosti smernice. Táto možnosť politiky by zahŕňala nové nelegislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie vykonávania smernice, ako je vykonávanie porovnávacích analýz a cielených štúdií zameraných na konkrétne aspekty vykonávania smernice a vypracovanie nezáväzných usmernení k výkladu ustanovení smernice vo forme príručky k smernici o jednotnom povolení, a odporúčania týkajúce sa aspektov, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje postup udeľovania jednotného povolenia, ako aj na podporu inovačných prístupov.

Možnosť 2: základná legislatívna revízia smernice. Cieľom tejto možnosti politiky by bolo zjednodušiť postup vybavovania žiadostí a objasniť, na ktoré kategórie pracovníkov z tretích krajín sa smernica vzťahuje, ako aj zahrnúť osoby, ktorým sa poskytla ochrana, a to v súlade s vnútroštátnym právom. Touto možnosťou by sa takisto zabezpečilo prijatie právne nezáväzných opatrení (napr. odporúčaní) na zlepšenie a harmonizáciu uplatňovania práv na rovnaké zaobchádzanie, ktoré sú stanovené v smernici o jednotnom povolení.

Možnosť 3: legislatívna revízia smernice ako v možnosti 2 doplnená úpravou práv a ochrany. Táto možnosť by zahŕňala legislatívne zmeny predpokladané v rámci možnosti 2 a okrem toho by jej cieľom bolo zlepšiť a objasniť niektoré práva na rovnaké zaobchádzanie (prístup k bývaniu, rodinné dávky), zabezpečiť, aby povolenie nebolo spojené len s jedným zamestnávateľom s cieľom zabrániť príliš častým zmenám povolenia, a zlepšiť ochranu pred pracovným vykorisťovaním prostredníctvom legislatívnych opatrení.

Na základe posúdenia sociálnych a hospodárskych vplyvov, účinnosti a efektívnosti možností politiky a ich politickej uskutočniteľnosti a prijatia zainteresovanými stranami je uprednostňovanou možnosťou možnosť 3.

Možnosť 3 zahŕňa veľký súbor politických opatrení, ktorými by sa riešili existujúce nedostatky smernice, ďalej by sa zjednodušil a zefektívnil jednotný postup vybavovania žiadostí, čím by sa posilnili práva na rovnaké zaobchádzanie, a ďalej by sa zlepšila súdržnosť smernice so širšími právnymi predpismi EÚ v oblasti legálnej migrácie, a to objasnením kategórií pracovníkov z tretích krajín, na ktoré sa smernica nevzťahuje. Okrem toho sa možnosťou 3 rozširuje osobná pôsobnosť smernice na osoby, ktorým sa poskytla ochrana podľa vnútroštátneho práva a na ktoré sa v súčasnosti úplne nevzťahujú ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní, a rozširuje sa ňou vecná pôsobnosť smernice tak, aby zahŕňala ustanovenia o inšpekciách práce, monitorovaní a sankciách voči zamestnávateľom v prípade, že porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté podľa tejto smernice.

Z posúdenia vplyvu vyplynulo, že možnosť 3 bude vysoko účinná pri dosahovaní cieľov a zosúlaďovaní veľkej časti názorov vyjadrených v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami. Možnosť 3 má okrem toho potenciál priniesť spoločenské výhody, keďže zahrnutím osôb, ktorým sa poskytla ochrana v súlade s vnútroštátnym právom, do rozsahu pôsobnosti smernice by sa im udelil posilnený súbor práv, keďže s týmito štátnymi príslušníkmi tretích krajín sa v súčasnosti rovnako nezaobchádza, prípadne sa tak s nimi zaobchádza len do určitej miery. Prispelo by to aj k posilneniu ochrany všetkých pracovníkov z tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje smernica, pred vykorisťovaním. V rámci možnosti 3 sa preto našla správna rovnováha medzi rozšírením osobnej a vecnej pôsobnosti smernice a ďalším zjednodušením.

Uprednostňovaná možnosť politiky by navyše najlepšie zodpovedala odporúčaniam, ktoré vyplynuli z kontroly vhodnosti, a cieľom stanoveným v pakte Komisie o migrácii a azyle. Zároveň by sa tým zabezpečil súlad s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie 27 . Zatiaľ čo sa v pakte oznámilo, že v revízii smernice sa budú hľadať spôsoby, ako zjednodušiť a objasniť rozsah pôsobnosti tohto právneho predpisu vrátane podmienok prijímania a pobytu pracovníkov s nízkou a strednou kvalifikáciou, možnosť zahrnúť takéto podmienky bola zamietnutá v počiatočnej fáze procesu posudzovania vplyvu.

Okrem toho sa rozsah pôsobnosti smernice už vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín bez ohľadu na úroveň ich zručností, a to pokiaľ ide o postup udeľovania jednotného povolenia a súvisiace práva. Väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo, vyjadrila skeptický názor v súvislosti s potrebou úpravy podmienok prijímania pracovníkov s nízkou a so strednou kvalifikáciou, keďže podľa ich názoru sú dostatočne riešené vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupom udeľovania jednotného povolenia. Experti okrem toho vyjadrili názor, že smernica nie je vhodným právnym nástrojom na zavedenie podmienok prijímania len pre konkrétne kategórie pracovníkov, keďže je horizontálnou „procesnou“ smernicou.

Stanovisko výboru pre kontrolu regulácie

Posúdenie vplyvu bolo 22. septembra 2021 predložené výboru pre kontrolu regulácie a zasadnutie sa konalo 20. októbra 2021. Výbor vydal 25. októbra 2021 kladné stanovisko s výhradami. Výbor poukázal na niekoľko aspektov posúdenia vplyvu, ktoré by sa mali riešiť. Výbor konkrétne požiadal o ďalšie objasnenie úzkeho rozsahu pôsobnosti iniciatívy, čo by mohlo vyvolať neopodstatnené očakávania, pokiaľ ide o pravdepodobný vplyv navrhovaných opatrení. Výbor okrem toho požadoval podrobnejšie informácie o hlavných rozdieloch v politických rozhodnutiach týkajúcich sa výberu medzi jednotlivými možnosťami a lepšiu analýzu toho, či k navrhovaným opatreniam existujú možné alternatívne prístupy. Výbor takisto požiadal o objasnenie toho, ako by navrhované opatrenia ovplyvnili domáce trhy práce a administratívne systémy členských štátov.

Tieto a ďalšie podrobnejšie pripomienky výboru sa riešili v konečnej verzii posúdenia vplyvu, ktorá napríklad obsahuje lepšie zobrazenie možných vplyvov navrhovaných cielených opatrení na atraktívnosť trhu práce EÚ ako celku, ako aj na domáce trhy práce a administratívne systémy členských štátov. Možnosti politiky sa zrevidovali s cieľom nadviazať na tematické oblasti identifikované vo vymedzení problému. Pripomienky výboru boli zohľadnené aj v nasledujúcej navrhovanej smernici.

4.3.Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Cieľom tohto návrhu je zjednodušiť postup vybavovania žiadostí tým, že sa umožní podávanie žiadostí v hostiteľskom členskom štáte, ako aj z tretej krajiny, pričom sa takisto stanoví, že lehota štyroch mesiacov stanovená v smernici sa vzťahuje na udeľovanie požadovaného víza uvedeného v článku 4 ods. 3 a na čas, ktorý príslušné orgány potrebujú na kontrolu situácie na trhu práce. Na základe navrhovaných zmien by jednotné povolenie poskytlo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo zmeniť zamestnávateľa počas obdobia jeho platnosti, čo by malo prispieť aj k zníženiu administratívnej záťaže obmedzením potreby opakovaných žiadostí v prípade zmeny zamestnania. Okrem toho je cieľom návrhu zlepšiť niektoré práva na rovnaké zaobchádzanie a objasniť, na ktoré kategórie pracovníkov z tretích krajín sa smernica vzťahuje. Návrhom sa navyše rozširuje rozsah pôsobnosti smernice na osoby, ktorým sa poskytla ochrana v súlade s vnútroštátnym právom, a zlepšuje sa ním ochrana pracovníkov z tretích krajín zavedením ustanovení o zjednodušenom podávaní sťažností, monitorovaní a sankciách. Návrhom sa zavádzajú nové ustanovenia s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov z tretích krajín, ktorých môže od podávania sťažností voči svojim zamestnávateľom odrádzať strach zo straty povolenia na pobyt, a to tým, že sa zabezpečí, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol oprávnene zdržiavať v členskom štáte aspoň počas troch mesiacov od straty zamestnania.

Tento návrh bol zaradený do prílohy II k pracovnému programu Komisie na rok 2021 28 , preto je súčasťou Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT). Platforma Fit for Future takisto vydala svoje stanovisko k tomu, ako zjednodušiť a znížiť zbytočnú záťaž, a to aj modernizáciou existujúcich právnych predpisov EÚ prostredníctvom digitalizácie, čo sa odráža v návrhu. Stanovisko bolo prijaté 10. decembra 2021. Platforma vydala tieto dve odporúčania:

odporúčanie 1: zefektívniť a digitalizovať žiadosti o jednotné povolenie a žiadosti o víza s cieľom znížiť administratívnu záťaž a náklady pre žiadateľov a orgány,

odporúčanie 2: zjednodušenie postupov týkajúcich sa zmeny zamestnávateľa a zvýšenie miery vlastníctva pracovníkov prinesie konkrétne výhody vnútroštátnym správnym orgánom a žiadateľom.

Na dané návrhy sa nadviazalo v týchto článkoch:

v článku 4, v ktorom sa stanovuje, že členské štáty by mali umožniť podanie žiadosti o jednotné povolenie v hostiteľskom členskom štáte, ako aj z tretej krajiny, a v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty udelili požadované víza, ak sú splnené požiadavky stanovené v práve EÚ alebo vo vnútroštátnom práve,

v článku 5, v ktorom sa stanovuje, že štvormesačná lehota uvedená v smernici sa vzťahuje na udelenie požadovaného víza podľa článku 4 ods. 3. Táto lehota musí zahŕňať aj čas, ktorý príslušné orgány potrebujú na kontrolu situácie na trhu práce pred prijatím rozhodnutia o jednotnom povolení,

v článku 11, v ktorom sa stanovuje, že jednotné povolenie sa neodníme v prípade nezamestnanosti jeho držiteľa. Členské štáty umožnia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, aby sa zdržiaval na ich území najmenej tri mesiace počas platnosti povolenia.

Prvý návrh platformy sa zaoberá aj digitalizáciou predkladania žiadostí o vydanie povolení na pobyt a zamestnanie. Súčasný návrh sa nezaoberá týmto zložitým aspektom a namiesto toho sa zameriava na zefektívnenie a zjednodušenie postupov. Digitalizácia však môže pomôcť urýchliť spracovanie žiadostí, a tým znížiť náklady pre žiadateľov a zamestnávateľov. Zároveň by to umožnilo zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest a znížili by sa tým riziká spojené s nedeklarovanou prácou. Komisia bude preto sledovať skúsenosti s digitalizáciou schengenských víz v tejto súvislosti a bude vykonávať technickú prácu v rámci svojich príslušných sietí s cieľom diskutovať o príležitostiach, ktoré by digitalizácia mohla priniesť, a ďalej preskúma jej výhody a vplyvy.

4.4.Základné práva

5.VPLYV NA ROZPOČET

6.ĎALŠIE PRVKY

6.1.Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

6.2.Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

6.3.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V tejto kapitole sa stanovuje predmet úpravy, vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti návrhu. V návrhu sa zavádza vymedzenie pojmu zamestnávateľ, ktorý zahŕňa agentúry zamestnanosti alebo agentúry dočasného zamestnávania s cieľom zvýšiť právnu istotu a posilniť ochranu pracovníkov z tretích krajín.

Cieľom viacerých zmien v návrhu prepracovaného znenia je objasniť rozsah pôsobnosti smernice 2011/98/EÚ, a najmä výnimky z rozsahu pôsobnosti smernice stanovené vyčerpávajúcim spôsobom v článku 3 ods. 2. Pokiaľ ide o vyslaných pracovníkov, vložil sa odkaz na smernicu Rady 1996/71/ES. Vyslaní pracovníci z tretích krajín z iného členského štátu sú vylúčení z rozsahu pôsobnosti, pretože sa nepovažujú za súčasť trhu práce členského štátu, do ktorého sú vyslaní. Okrem toho sa doplnili odkazy na smernice, ktoré boli prijaté po nadobudnutí účinnosti smernice 31 , akými sú smernica o pracovníkoch presunutých v rámci podniku a smernica o sezónnych pracovníkoch 32 . Z rozsahu pôsobnosti smernice 2011/98/EÚ sú vylúčení len pracovníci z tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú tieto dve smernice. V súčasnom článku 3 ods. 2 písm. h) sa z rozsahu pôsobnosti vylučujú štátni príslušníci tretích krajín, ktorým sa poskytla ochrana v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo praxou členského štátu. V súčasnosti nie je jasné, či sa na týchto štátnych príslušníkov tretích krajín v prípade, že sa im povolilo pracovať, vzťahuje postup uvedený v kapitole II a ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní uvedené v kapitole III. Preto sa navrhuje zahrnúť túto kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín do rozsahu pôsobnosti smernice vypustením článku 3 ods. 2 písm. h).

Návrhom prepracovaného znenia sa zavádzajú nové ustanovenia (článok 11 ods. 2 – 4), ktorých cieľom je zlepšiť ochranu pracovníkov z tretích krajín. Na základe navrhovaných zmien by jednotné povolenie poskytlo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo zmeniť zamestnávateľa počas obdobia jeho platnosti. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa zmena zamestnávateľa oznamovala, a kontrolovať v prípade zmeny zamestnávateľa situáciu na trhu práce. Doplnil sa odsek 4 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré odňali jednotné povolenie po strate zamestnania, umožnili pracovníkom z tretích krajín zostať na ich území aspoň tri mesiace počas platnosti povolenia v prípade, že držiteľ jednotného povolenia stratí zamestnanie.

Okrem toho sa v článku 12 ods. 1 písm. e) stanovuje rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k sociálnemu zabezpečeniu vymedzenému v nariadení (ES) č. 883/2004 33 , ktoré zahŕňa rodinné dávky. V nedávnom rozsudku týkajúcom sa talianskej právnej úpravy 34 Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého sa na účely určenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia rodinní príslušníci držiteľa jednotného povolenia, ktorí nemali bydlisko na území tohto členského štátu, ale v tretej krajine, nezohľadnili pri určovaní nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, zatiaľ čo rodinní príslušníci štátneho príslušníka uvedeného členského štátu, ktorí majú bydlisko v tretej krajine, sa zohľadnili, nebolo zlučiteľné s právom EÚ. V návrhu prepracovaného znenia sa zosúlaďuje odôvodnenie 24 smernice 2011/98/EÚ s týmto rozsudkom tak, že sa vypúšťajú posledné dve vety, podľa ktorých by sa smernicou mali priznať práva iba vo vzťahu k rodinným príslušníkom, ktorí sa zlúčia s pracovníkmi z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte. Navrhuje sa takisto vypustiť odkaz na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na základe víza, v článku 12 ods. 2 písm. b) druhom odseku o obmedzeniach prístupu k rodinným dávkam. To by znamenalo, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na základe víza, majú nárok na rodinné dávky, ak pracujú v dotknutom členskom štáte dlhšie ako šesť mesiacov.

Zavádzajú sa nové články na posilnenie ustanovení o rovnakom zaobchádzaní. Členské štáty by mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči zamestnávateľom v prípade, že porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté podľa tejto smernice, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky, slobodu združovania a zapájania sa a prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia. Takéto opatrenia by mali zahŕňať monitorovanie, posúdenie rizika a v prípade potreby aj inšpekcie.

V návrhu prepracovaného znenia smernice sa podrobnejšie stanovujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o informovanie verejnosti. Revidované opatrenia zahŕňajú povinnosť poskytovať informácie o dokladoch potrebných k žiadosti a o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín.

Články 15 – 18

V týchto článkoch sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podávania správ, kontaktné miesta, transpozícia, nadobudnutie účinnosti a adresáti, ako sa už stanovuje v smernici 2011/98/EÚ.

V článku 19 sa stanovuje, že návrhom sa formálne zrušuje existujúca smernica 2011/98/EÚ o jednotnom povolení.

🡻 2011/98/EÚ

2022/0131 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 79 ods. 2 písm. a) a b),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 35 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 36 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom 37 ,

keďže:

⇩ nový

(1)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ 38  je potrebné vykonať viacero zmien. Z dôvodu jasnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 1 (prispôsobené)

Na účely postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 2 (prispôsobené)

Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 uznala potrebu harmonizácie vnútroštátneho práva upravujúceho podmienky prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. V tejto súvislosti zdôraznila, že Európska únia by mala zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov a že dôraznejšia integračná politika by mala smerovať k tomu, aby im poskytla práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov Únie. Európska rada preto požiadala Radu, aby prijala právne nástroje na základe návrhov Komisie. Potreba dosiahnuť ciele vymedzené v Tampere sa opätovne potvrdila v Štokholmskom programe, ktorý prijala Európska rada na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 3 (prispôsobené)

(2)Ustanovenie jednotného postupu vybavovania žiadostí vedúceho k jednotnému povoleniu, zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj povolenie na zamestnanie v rámci jedného správneho aktu, prispeje k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch. Niektoré členské štáty už takéto procedurálne zjednodušenie zaviedli, uskutočnili kroky na zefektívnenie vybavovania pre migrantov aj pre ich zamestnávateľov a umožnili jednoduchšiu kontrolu legálnosti ich pobytu a zamestnania.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 4

(3)S cieľom umožniť prvotný vstup na svoje územie by členské štáty mali byť schopné vydať jednotné povolenie alebo, ak vydávajú takéto povolenia výlučne po vstupe na svoje územie, vízum. Členské štáty by mali vydávať takéto jednotné povolenia alebo víza v primeranej lehote.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 5

(4)Mal by sa ustanoviť súbor pravidiel upravujúcich postup posudzovania žiadostí o jednotné povolenie. Uvedený postup by mal byť efektívny a zvládnuteľný, zohľadňovať bežné pracovné zaťaženie administratívy členských štátov a zároveň by mal byť transparentný a spravodlivý, aby sa dotknutým osobám ponúkla primeraná právna istota.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 6

(5)Ustanoveniami tejto smernice by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov regulovať prijímanie osôb na svoje územie vrátane počtu štátnych príslušníkov tretích krajín prijímaných na účely vykonávania práce.

⇩ nový

(6)Táto smernica by sa mala vzťahovať na pracovnoprávne vzťahy medzi pracovníkmi z tretích krajín a zamestnávateľmi. Ak vnútroštátne právo členského štátu umožňuje prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú zriadené na jeho území a ktoré majú s pracovníkom pracovnoprávny vzťah, takéto agentúry by nemali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(7)Táto smernica by sa nemala vzťahovať na vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín ⌦ , ktorí sú predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES 39  ⌫. To by však nemalo brániť tomu, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom legálne pracujúcimi v členskom štáte, ktorí sú vyslaní do iného členského štátu, naďalej zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu pôvodu počas trvania vyslania, pokiaľ ide o tie podmienky zamestnania, ktorých sa netýka uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ESzo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb 40 .

⇩ nový

(8)Štátni príslušníci tretích krajín, ktorým sa poskytla ochrana v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo praxou členského štátu, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, aby sa na nich mohol vzťahovať posilnený súbor práv.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 8 (prispôsobené)

(9)Na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali postavenie osoby s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou Rady 2003/109/ESz 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom 41 , by sa táto smernica vzhľadom na ich ⌦ celkovo výhodnejšie právne ⌫ výsadnépostavenie a špecifický typ ich povolenia na pobyt „osoba s dlhodobým pobytom – EÚ“ nemala vzťahovať.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 9

⇨ nový

(10)Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatísa prijali na územie členského štátu na sezónne práce ⇨ a ktorí požiadali o prijatie alebo boli prijatí na územie členského štátu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ 42  ⇦ , vzhľadom na ⇨ to, že patria do rozsahu smernice 2014/36/EÚ, v ktorej sa stanovuje osobitný režim ⇦ ich dočasné postavenie.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 10

⇨ nový

(11)Povinnosťou členských štátov určiť, či žiadosť podáva štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ, by nemala byť dotknutá prípadná úprava vyžadujúca účasť oboch v konaní. Členské štáty by mali rozhodnúť, či sa má ⇨ umožniť ⇦ podať žiadosť o jednotné povolenie podať v hostiteľskom členskom štáte ⇨ , ako aj ⇦ alebo z tretej krajiny. V prípade, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je dovolené podať žiadosť z tretej krajiny, členské štáty by mali zabezpečiť, aby žiadosť mohol podať zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 11

⇨ nový

(12)Ustanovenia tejto smernice o jednotnom postupe vybavovania žiadostí a jednotnom povolení by sa nemali týkať jednotných anialebo dlhodobých víz ⇨ s výnimkou povinnosti členských štátov udeliť požadované vízum v lehote štyroch mesiacov stanovenej na prijatie rozhodnutia o jednotnom povolení ⇦.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 13

⇨ nový

(13)Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikácie alebo čas potrebný na vydanie víza ⇨ mala zahŕňať čas potrebný na udelenie prípadného víza a čas potrebný na vykonanie kontroly situácie na trhu práce.⇦ Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov.

⇩ nový

(14)Členské štáty by mali na tento účel vykonať len jednu podstatnú kontrolu dokumentácie, ktorú žiadateľ predložil tak na účely vydania jednotného povolenia, ako aj udelenia požadovaného víza, aby sa predišlo duplicite práce a nepredĺžili sa postupy. Členské štáty by navyše mali od žiadateľov požadovať, aby predložili príslušnú dokumentáciu len raz.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 12

(15)Určením príslušného orgánu podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté úlohy a povinnosti ostatných orgánov a prípadne sociálnych partnerov, pokiaľ ide o posúdenie žiadosti a vydanie rozhodnutia o nej.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 13 (prispôsobené)

(16)Lehota na prijatie rozhodnutia o žiadosti by ⌦ však ⌫ nemala zahŕňať čas potrebný na uznanie odbornej kvalifikáciealebo čas potrebný na vydanie víza. Touto smernicou by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy v oblasti uznávania diplomov.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 14 (prispôsobené)

(17)Formát jednotného povolenia by mal byť vypracovaný v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1030/2002z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov 43 , ktoré umožňuje členským štátom uviesť v ňom ďalšie informácie, najmä o tom, či je daná osoba oprávnená pracovať. Okrem iného aj z dôvodov lepšej kontroly migrácie by členský štát mal nielen v jednotnom povolení, ale aj v iných vydaných povoleniach na pobyt uvádzať informácie týkajúce sa oprávnenia pracovať bez ohľadu na typ povolenia alebo ⌦ povolenia na pobyt ⌫ pobytu, na základe ktorých bol štátny príslušník tretej krajiny prijatý na územie a umožnil sa mu prístup na trh práce v tomto členskom štáte.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 15

(18)Ustanovenia tejto smernice o povoleniach na pobyt na iné ako pracovné účely by sa mali vzťahovať iba na formát takýchto povolení a nemali by mať vplyv na pravidlá Únie pre postupy prijímania a postupy vydávania takýchto povolení alebo na takéto vnútroštátne pravidlá.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 16

(19)Ustanovenia tejto smernice o jednotnom povolení a povolení na pobyt vydanom na iné ako pracovné účely by nemali brániť členským štátom v tom, aby vydali ďalší papierový doklad na uvádzanie podrobnejších informácií o pracovnoprávnom vzťahu, pre ktoré nie je v povolení na pobyt pre jeho formát dostatok miesta. Takýto doklad môže slúžiť na zabránenie vykorisťovaniu štátnych príslušníkov tretích krajín a boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, no mal by byť pre členské štáty nepovinný a nemal by slúžiť ako náhrada za povolenie na zamestnanie, čo by ohrozovalo koncepciu jednotného povolenia. Technické možnosti, ktoré ponúka článok 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a bod 2016 písm. a) prílohy k nemu, sa môžu využiť aj na uchovávanie takýchto informácií v elektronickom formátevybavovania.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 17 (prispôsobené)

(20)Podmienky a kritériá, na základe ktorých možno žiadosť o ⌦ vydanie ⌫ , zmenu  alebo obnovenie jednotného povolenia o jeho zmenu alebo o jeho obnovenie zamietnuť, alebo na základe ktorých možno jednotné povolenie odňaťodobrať, by mali byť objektívne a mali by byť ustanovené vo vnútroštátnom práve vrátane povinnosti dodržiavať zásadu preferencie Únie vyjadrenú najmä v príslušných ustanoveniach aktov o pristúpení z roku 2003 a z roku 2005. Rozhodnutia o zamietnutí vydania povolenia alebo o jeho odňatíodobratí by mali byť riadne zdôvodnené.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 18

(21)V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 44  nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), 45 a s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej Spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach 46 (Schengenský dohovor), by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného cestovného dokladu a jednotného povolenia vydaného členským štátom plne uplatňujúcim schengenské acquis, malo umožniť vstúpiť a voľne sa pohybovať na území členských štátov plne uplatňujúcich schengenské acquis na obdobie nepresahujúce tri mesiace počas akéhokoľvek šesťmesačného obdobia.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 19

(22)V prípade absencie horizontálnych právnych predpisov Únie sa práva štátnych príslušníkov tretích krajín líšia v závislosti od členského štátu, v ktorom pracujú, a od ich štátnej príslušnosti. S cieľom naďalej rozvíjať koherentnú prisťahovaleckú politiku, zmenšovať rozdiely v právach občanov Únie a štátnych príslušníkov tretích krajín legálne pracujúcich v členskom štáte a doplniť existujúce acquis v oblasti prisťahovalectva by sa mal ustanoviť súbor práv, najmä na určenie, v ktorých oblastiach sa zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi členského štátu a so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí zatiaľ nemajú postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Takéto ustanovenia by mali zaviesť rovnaké minimálne podmienky v rámci Únie, uznať, že títo štátni príslušníci tretích krajín podporujú svojou prácou a daňami hospodárstvo Únie, a obmedziť nekalú súťaž medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi členského štátu a štátnymi príslušníkmi tretích krajín vyplývajúcu z prípadného zneužívania štátnych príslušníkov tretích krajín. Pojem „pracovník z tretej krajiny“ by sa mal v tejto smernici vymedziť – bez toho, aby bol dotknutý výklad pojmu pracovnoprávny pomer v iných ustanoveniach práva Únie – ako štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu, má v ňom oprávnený pobyt a môže v ňom pracovať v rámci plateného právneho vzťahu v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 20 (prispôsobené)

(23)Všetci štátni príslušníci tretích krajín s oprávneným pobytom a legálne pracujúci v členských štátochčlenskom štáte by mali požívaťmať aspoň spoločný súbor práv založený na rovnakom zaobchádzaní ako so štátnymi príslušníkmi daného hostiteľského členského štátu, a to bez ohľadu na to, na aký účel alebo na akom základe boli pôvodne prijatí. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblastiach ⌦ , na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ⌫ špecifikovaných v tejto smernici by sa malo priznať nielen tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli prijatísa prijali do členského štátu na účely vykonávania zamestnania, ale aj tým, ⌦ ktorí boli prijatí ⌫ ktorým sa povolil vstup na iné účely a ktorým sa umožnil prístup na trh práce v tomto členskom štáte v súlade s inými ustanoveniami práva Únie alebo vnútroštátneho práva, vrátane rodinných príslušníkov pracovníka z tretej krajiny, ⌦ ktorí boli prijatí ⌫ ktorým sa povolil vstup na územie členského štátu v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny; 47 a štátnych príslušníkov tretích krajín, ⌦ ktorí boli prijatí ⌫ ktorým sa povolil vstup na územie členského štátu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 48 smernicou Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby 49 ;a výskumných pracovníkov, ktorým sa povolil vstup v súlade so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu 50 .

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 21

(24)Právo na rovnaké zaobchádzanie vo vymedzených oblastiach by malo byť pevne spojené s oprávneným pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny a s umožnením jeho prístupu na trh práce v členskom štáte, ktoré sú zapísané v jeho jednotnom povolení zahŕňajúcom povolenie na pobyt a na zamestnanie a v povoleniach na pobyt vydaných na iné účely a obsahujúcich informácie o oprávnení pracovať.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 22

(25)Pracovné podmienky uvedené v tejto smernici by mali zahŕňať prinajmenšom mzdu a ukončenie pracovného pomeru, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovný čas a dovolenku, zohľadňujúc platné kolektívne zmluvy.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 23

(26)Členský štát by mal uznávať odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, rovnako ako občanom Únie a mal by zohľadniť kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií 51 . Právom na rovnaké zaobchádzanie priznaným pracovníkom z tretích krajín, pokiaľ ide o uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, by nemala byť dotknutá právomoc členských štátov umožniť týmto pracovníkom z tretích krajín vstup na svoj trh práce.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 24

(27)Pracovníci z tretích krajín by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia. Odvetvia sociálneho zabezpečenia sú vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 52 . Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, by sa mali vzťahovať aj na pracovníkov, ktorí boli prijatí do členského štátu a prichádzajú priamo z tretej krajiny. Touto smernicou by sa však nemali pracovníkom z tretích krajín priznávať práva nad úroveň tých, ktoré sú už ustanovené v existujúcich právnych predpisoch Únie v oblasti sociálneho zabezpečenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú v cezhraničnej situácii. Touto smernicou by sa ďalej nemali priznávať práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie, ako napríklad vo vzťahu k členom rodiny s pobytom v tretej krajine. Touto smernicou by sa mali priznať práva iba vo vzťahu k rodinným príslušníkom, ktorí sa zlúčia s pracovníkmi z tretej krajiny s cieľom pobytu v členskom štáte v záujme zlúčenia rodiny, alebo k rodinným príslušníkom, ktorí už majú oprávnený pobyt v príslušnom členskom štáte.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 25

(28)Členské štáty by mali zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie aspoň tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo ktorí sú po minimálnej dobe zamestnania evidovaní ako nezamestnaní. Žiadnymi obmedzeniami v rovnakom zaobchádzaní v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa tejto smernice by nemali byť dotknuté práva priznané na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti 53 .

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 26

(29)Právo Únie neobmedzuje právomoc členských štátov ustanovovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia. V prípade absencie harmonizácie na úrovni Únie Ppodmienky udeľovania dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a trvanie ich poskytovania stanovujú jednotlivé členské štáty. Pri uplatňovaní tejto právomoci by však členské štáty mali dodržiavať právo Únie.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 27

(30)Rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín by sa nemalo vzťahovať na opatrenia v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú financované v rámci systémov sociálnej pomoci.

⇩ nový

(31)Členské štáty by s cieľom posilniť rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín mali zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči zamestnávateľom v prípade, že porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté podľa tejto smernice, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky, slobodu združovania a zapájania sa a prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia.

(32)Členské štáty by s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie tejto smernice mali zaistiť, aby sa zaviedli vhodné mechanizmy monitorovania zamestnávateľov a aby sa v prípade potreby na ich príslušných územiach vykonávali účinné a primerané inšpekcie. Výber zamestnávateľov, u ktorých sa má uskutočniť inšpekcia, by mal vychádzať najmä z posúdenia rizika, ktoré vypracujú príslušné orgány v členských štátoch so zreteľom na faktory, akými je napríklad odvetvie, v ktorom spoločnosť pôsobí, a akékoľvek porušenia predpisov v minulosti.

(33)Členské štáty by takisto mali zaviesť účinné mechanizmy, pomocou ktorých sa pracovníci z tretích krajín môžu domáhať nápravy právnymi prostriedkami a podávať sťažnosti priamo alebo prostredníctvom tretích strán, ktoré majú v súlade s kritériami ustanovenými vnútroštátnym právom oprávnený záujem zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice, ako sú odborové organizácie alebo iné združenia či príslušné orgány. Považuje sa to za potrebné pri riešení situácií, keď pracovníci z tretích krajín nie sú informovaní o existencii mechanizmov presadzovania alebo ich váhajú využiť vo vlastnom mene, napríklad zo strachu z možných dôsledkov.

(34)Jednotné povolenie by malo počas obdobia svojej platnosti oprávňovať štátneho príslušníka tretej krajiny na zmenu zamestnávateľa. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby sa zmena zamestnávateľa oznamovala, a kontrolovať v prípade zmeny zamestnávateľa situáciu na trhu práce. Ak je držiteľ jednotného povolenia nezamestnaný, toto povolenie by sa nemalo odňať skôr ako po troch mesiacoch nezamestnanosti.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 28

(35)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia obsiahnuté v práve Únie a uplatniteľných medzinárodných nástrojoch.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 29

(36)Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie na základe rodovej príslušnosti, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a to najmä v súlade so smernicou Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, 54 a smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní 55 .

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 30

(37)Keďže ciele tejto smernice, a to ustanovenie jednotného postupu vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia štátnym príslušníkom tretích krajín, aby mohli pracovať na území členského štátu, a spoločného súboru práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov predmetných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 31

(38)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 32 (prispôsobené)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 33 (prispôsobené)

⇨ nový

(39)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska ⌦ s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ⌫ , ktorý je pripojený k ⌦ Zmluve o Európskej únii ⌫ (Zmluve o EÚ) a ⌦ Zmluve o fungovaní Európskej únie ⌫ (ZFEÚ), a bez toho, aby boli dotknuté článkybol dotknutý článok ⇨ 3 a ⇦ 4 uvedeného protokolu, sa ⇨ Írsko nezúčastňuje ⇦ tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatíprijímaní tejto smernice, nie jesú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

[ALEBO]

[V súlade s ⇨ článkom 4a ⇦ článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska ⌦ s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ⌫ , ktorý je pripojený k ⌦ Zmluve o Európskej únii ⌫ (Zmluve o EÚ) a ⌦ Zmluve o fungovaní Európskej únie ⌫ (ZFEÚ), a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijímaní tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu ⇨ Írsko [listom z …,] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. ⇦ ]

🡻 2011/98/EÚ odôvodnenie 34

(40)V súlade s článkamiom 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatíprijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,.

⇩ nový

(41)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(42)Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I, časti B do vnútroštátneho práva,

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.Táto smernica ustanovuje:

a)jednotný postup vybavovania žiadostí o vydanie jednotného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa mohli na území členského štátu zdržiavať na účely vykonávania zamestnania, a tým sa zjednodušili postupy ich prijímania a uľahčila sa kontrola ich postavenia; a

b)spoločný súbor práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte bez ohľadu na účel, na ktorý boli pôvodne prijatí na územie tohto členského štátu, založený na zásade rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi daného členského štátu.

2.Touto smernicou nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o ⌦ počet prijímaných ⌫ prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín ⌦ , ktorí prichádzajú z tretích krajín s cieľom nájsť si zamestnanie ⌫ na ich trh práce.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

b)„pracovník z tretej krajiny“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prijatý na územie členského štátu, má v ňom oprávnený pobyt a môže v ňom pracovať v rámci plateného pomeru ⇨ pracovnoprávneho vzťahu ⇦ v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou;

⇩ nový

c)„zamestnávateľ“ je každá fyzická osoba alebo právny subjekt vrátane agentúr dočasného zamestnávania, pre ktoré alebo pod ktorých vedením a/alebo dohľadom sa zamestnanie vykonáva;

🡻 2011/98/EÚ

 dc)„jednotné povolenie“ je povolenie na pobyt vydané orgánmi členského štátu, ktoré štátnemu príslušníkovi tretej krajiny umožňuje oprávnene sa zdržiavať na jeho území na účely vykonávania práce;

ed)„jednotný postup vybavovania žiadostí“ je každý postup založený na jednotnej žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu, ktorú podal štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ, pričom tento postup vedie k rozhodnutiu o takejto žiadosti o jednotné povolenie.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.Táto smernica sa uplatňuje na:

a)štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt na území členského štátu na účely vykonávania zamestnania;

b)štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na iné ako pracovné účelyúčely ako na vykonávanie zamestnania v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, sú oprávnení pracovať a majú povolenie na pobyt v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002, a

c)štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí do členského štátu na účely vykonávania zamestnania v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

2.Táto smernica sa neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín:

a)ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatnili alebo uplatňujú svoje právo na slobodu pohybu v rámci Únie, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov 56 ;

b)ktorí spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi, a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, majú na základe dohôd buď medzi Úniou a členskými štátmi, alebo medzi Úniou a tretími krajinami právo na voľný pohyb rovnocenné s takýmto právom občanov Únie;

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

c)ktorí sú vyslaní ⌦ na ktorých sa vzťahuje smernica 96/71/ES ⌫ , a to počas celého obdobia vyslania ⌦ na území dotknutého členského štátu ⌫ ;

d)ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako zamestnanci presunutí v rámci organizácie ⌦ podniku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ ⌫ v rámci vnútropodnikového presunu 57  ;

e)ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako sezónni pracovníci alebo ako „au pair“ ⌦ v súlade so smernicou 2014/36/EÚ alebo ako „au pair“ v súlade so smernicou (EÚ) 2016/801⌫ ;

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

f)ktorí sú oprávnení zdržiavať sa v členskom štáte na základe dočasnej ochrany alebo ktorí požiadali o povolenie na pobyt v tomto štáte na tomto základe a očakávajú rozhodnutie o svojom postavení;

g)ktorí sú osobami ⌦ , ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana ⌫ pod medzinárodnou ochranou podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ 58  smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany 59 alebo ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu podľa uvedenej smernice, ale o ich žiadosti sa zatiaľ s konečnou platnosťou nerozhodlo;

h)ktorí sú osobami pod ochranou v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo praxou členského štátu alebo ktorí požiadali o ochranu v súlade s vnútroštátnym právom, medzinárodnými záväzkami alebo praxou členského štátu, ale o ich žiadosti sa s konečnou platnosťou nerozhodlo;

hi)ktorí majú postavenie osoby s dlhodobým pobytom v súlade so smernicou 2003/109/ES;

ij)ktorých odsun bol pozastavený zo skutkových alebo právnych dôvodov;

jk)ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí na územie členského štátu ako samostatne zárobkovo činné osoby;

kl)ktorí požiadali o prijatie alebo ktorí boli prijatí ako námorníci na účely zamestnania alebo práce akejkoľvek povahy na palube lode, ktorá je zaregistrovaná v členskom štáte alebo ktorá sa plaví pod jeho vlajkou.

3.Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že kapitola II sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa buď povolilo pracovať na území členského štátu na obdobie najviac šiestich mesiacov, alebo ktorí boli prijatí do členského štátu na účely štúdia.

4.Kapitola II sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na základe víza.

KAPITOLA II

JEDNOTNÝ POSTUP VYBAVOVANIA ŽIADOSTÍ A JEDNOTNÉ POVOLENIE

Článok 4

Jednotný postup vybavovania žiadostí

🡻 2011/98/EÚ

⇨ nový

1.    Žiadosť o vydanie jednotného povolenia, o jeho zmenu alebo o jeho obnovenie sa predkladá v rámci jednotného postupu vybavovania žiadostí. Členské štáty určia, či má žiadosti o jednotné povolenie podávať štátny príslušník tretej krajiny alebo jeho zamestnávateľ. Členské štáty môžu tiež povoliť podať žiadosť ktorémukoľvek z nich. Ak má žiadosť podať štátny príslušník tretej krajiny, členské štáty povolia možnosť podania žiadosti z tretej krajiny alebo, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, ⇨ , ako aj ⇦ na území členského štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny oprávnene nachádza.

2.    Členské štáty posúdia žiadosť podanú podľa odseku 1 a prijmú rozhodnutie o vydaní, zmene alebo obnovení jednotného povolenia, ak žiadateľ spĺňa podmienky vymedzené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Rozhodnutie o vydaní, zmene alebo obnovení jednotného povolenia predstavuje jediný správny akt, v ktorom sa spája povolenie na pobyt a povolenie na zamestnanie.

3.    Jednotným postupom vybavovania žiadostí nie je dotknutý postup udeľovania víz, ktorý môže byť povinný na účely prvotného vstupu.

⇩ nový

3.    Za predpokladu, že sú splnené požiadavky vymedzené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve a ak členský štát vydáva jednotné povolenia len na svojom území, dotknutý členský štát udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny požadované vízum.

🡻 2011/98/EÚ

4.    Členské štáty v prípade splnenia ustanovených podmienok vydávajú jednotné povolenie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí požiadali o prijatie, a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí už boli prijatí a ktorí podávajú žiadosť o obnovenie alebo úpravu svojho povolenia na pobyt po nadobudnutí účinnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov.

Článok 5

Príslušný orgán

1.Členský štát vymenuje orgán príslušný na prijímanie žiadostí a vydávanie jednotných povolení.

2.Príslušný orgán prijme rozhodnutie o úplnej žiadosti čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov od dátumu podania žiadosti.

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Lehota uvedenáLehotu uvedenú v prvej vete tohto odseku ⌦ prvom pododseku ⌫ ⇨ sa vzťahuje na kontrolu situácie na trhu a udeľovanie požadovaného víza uvedeného v článku 4 ods. 3. ⇦. ⌦ Lehotu ⌫ možno vo výnimočných prípadoch predĺžiť, a to v súvislosti so zložitosťou posudzovania žiadosti.

🡻 2011/98/EÚ

Ak sa v lehote uvedenej v tomto odseku neprijme žiadne rozhodnutie, akékoľvek právne dôsledky sa určia vo vnútroštátnom právevnútroštátnych právnych predpisoch.

3.Príslušný orgán oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi písomne v súlade s postupmi oznamovania ustanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve.

4.Ak sú podporné údaje alebo dokumenty k žiadosti podľa kritérií špecifikovaných vo vnútroštátnom práve neúplné, príslušný orgán žiadateľovi písomne oznámi, aké dodatočné informácie alebo dokumenty od neho vyžaduje, a stanoví primeranú lehotu, v ktorej majú byť poskytnuté. Plynutie lehoty uvedenej v odseku 2 sa pozastavuje dovtedy, kým sa príslušnému orgánu alebo iným relevantným orgánom požadované dodatočné informácie nedoručia. Ak neboli dodatočné informácie alebo dokumenty poskytnuté v stanovenej lehote, príslušný orgán môže žiadosť zamietnuť.

Článok 6

Jednotné povolenie

1.Členské štáty vydávajú jednotné povolenie v jednotnom formáte ustanovenom v nariadení (ES) č. 1030/2002 a uvádzajú v ňom informácie týkajúce sa oprávnenia pracovať v súlade s písmenom a) bodmi 12 a 16položkami 7.5-9 jeho prílohy.

Členské štáty môžu uviesť dodatočné informácie súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom štátneho príslušníka tretej krajiny (ako je meno a adresa zamestnávateľa, pracovisko, druh práce, pracovná doba, odmena) v papierovej forme alebo takéto údaje uchovávať v elektronickom formáte, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a v písmene a) bode 2016 prílohy k uvedenému nariadeniu.

2.Členské štáty pri vydávaní jednotného povolenia nevydávajú dodatočné povolenia ako dôkaz povolenia prístupu na trh práce.

Článok 7

Povolenia na pobyt vydané na iné ako pracovné účely

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

1.Pri vydávaní povolení na pobyt ⌦ na iné ako pracovné účely ⌫ v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002 v nich členské štáty uvádzajú informácie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

🡻 2011/98/EÚ

Členské štáty môžu uviesť dodatočné informácie súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom štátneho príslušníka tretej krajiny (ako je meno a adresa zamestnávateľa, pracovisko, druh práce, pracovná doba, odmena) v papierovej forme alebo takéto údaje uchovávať v elektronickom formáte, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (ES) č. 1030/2002 a v písmene a) bode 2016 prílohy k uvedenému nariadeniu.

2.Pri vydávaní povolení na pobyt v súlade s nariadením (ES) č. 1030/2002 členské štáty nevydávajú dodatočné povolenia ako dôkaz povolenia prístupu na trh práce.

Článok 8

Procesné záruky

1.    V prípade zamietnutia žiadosti o vydanie jednotného povolenia, jeho zmenu alebo obnovenie, alebo v prípade jeho odňatia na základe kritérií ustanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve sa v písomnom oznámení uvedú príslušné dôvody.

2.    Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydanie jednotného povolenia, jeho zmenu alebo obnovenie alebo rozhodnutiu o odňatí jednotného povolenia je možné v dotknutom členskom štáte podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnym právom. V písomnom oznámení uvedenom v odseku 1 sa spresní, na ktorom súde alebo správnom orgáne sa dotknutá osoba môže odvolať, pričom sa uvedie aj lehota pre toto odvolanie.

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

3.    Žiadosť sa môže považovať za neprípustnú z dôvodu počtu prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich ⌦ z tretích krajín ⌫ na účely vykonávania zamestnania a na základe toho sa nemusí spracovaťvybaviť.

Článok 9

Prístup k informáciám

Členské štáty ⇨ jednoduchým spôsobom sprístupnia a ⇦ na požiadanie poskytujú:

a)štátnym príslušníkom tretích krajín a budúcim zamestnávateľom primerané informácie o ⌦ všetkých dokladoch potrebných k ⌫ dokumentoch, ktoré sú potrebné na podanie úplnej žiadosti;

⇩ nový

b)    informácie o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov.

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

Článok 10

Poplatky

Členské štáty môžu v prípade potreby vyžadovať od žiadateľov zaplatenie poplatkov za ⌦ spracovanie ⌫ vybavenie žiadostí v súlade s touto smernicou. Výška takýchto poplatkov musí byť primeraná a môže byť založená na skutočne poskytnutých službách zameraných na spracúvanie žiadostí a vydávanie povolení.

Článok 11

Práva vyplývajúce z jednotného povolenia

1.    Ak sa jednotné povolenie vydalo v súlade s vnútroštátnym právom, oprávňuje jeho držiteľa počas obdobia platnosti povolenia minimálne na:

a)vstup a pobyt na území členského štátu, ktorý jednotné povolenie vydal, za predpokladu, že držiteľ spĺňa všetky požiadavky na prijatie v súlade s vnútroštátnym právom;

b)slobodný prístup na celé územie členského štátu, ktorý jednotné povolenie vydal, v rámci obmedzení ustanovených vo vnútroštátnom práve;

c)vykonávanie konkrétnej pracovnej činnosti povolenej v rámci jednotného povolenia v súlade s vnútroštátnym právom;

d)to, aby bol držiteľ informovaný o svojich právach spojených s povolením, ktoré mu priznáva táto smernica a/alebo vnútroštátne právo.

⇩ nový

2.    Počas obdobia platnosti uvedeného v odseku 1 členské štáty umožnia, aby bol držiteľ jednotného povolenia zamestnaný u iného zamestnávateľa, než je prvý zamestnávateľ, s ktorým držiteľ povolenia uzavrel pracovnú zmluvu.

3.    Počas obdobia platnosti uvedeného v odseku 1 môžu členské štáty:

a)požadovať, aby sa zmena zamestnávateľa oznámila príslušným orgánom v dotknutom členskom štáte v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve;

b)požadovať, aby zmena zamestnávateľa podliehala kontrole situácie na trhu práce.

Právo držiteľa jednotného povolenia na takúto zmenu zamestnávateľa sa môže pozastaviť najviac na 30 dní, kým dotknutý členský štát skontroluje situáciu na trhu práce a overí, či sú splnené požiadavky stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Dotknutý členský štát môže v lehote týchto 30 dní vzniesť námietku proti zmene zamestnania.

4.    Počas obdobia platnosti uvedeného v odseku 1 sa jednotné povolenie v prípade nezamestnanosti jeho držiteľa neodníme počas obdobia najmenej troch mesiacov. Členské štáty umožnia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa na ich území dovtedy, kým príslušné orgány v prípade potreby neprijmú rozhodnutie v súlade s odsekom 3 písm. b), a to aj vtedy, ak uplynula uvedená lehota najmenej troch mesiacov.

🡻 2011/98/EÚ

KAPITOLA III

PRÁVO NA ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE

Článok 12

Právo na rovnaké zaobchádzanie

1.    S pracovníkmi z tretích krajín uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, v ktorom majú pobyt, pokiaľ ide o:

a)opracovné podmienky vrátane mzdy, ukončenia pracovného pomeru, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

b)oslobodu združovania, zapájania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov, alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných takýmito organizáciami bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a bezpečnosti štátu;

c)ovzdelávanie a odbornú prípravu;

d)ouznávanie diplomov, osvedčení a ďalších odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

e)oodvetvia sociálneho zabezpečenia vymedzené v nariadení (ES) č. 883/2004;

f)odaňové výhody za predpokladu, že pracovník je na daňové účely v príslušnom členskom štáte vedený ako daňovník;

🡻 2011/98/EÚ

⇨ nový

g)oprístup k tovaru a službám a poskytovanie tovarov a služieb dostupných pre verejnosť vrátane postupov na získanie ⇨ prístupu k nájomnému a súkromnému ⇦ ubytovaniua podľa vnútroštátneho práva; tým nie je dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom;

🡻 2011/98/EÚ

h)oporadenské služby poskytované úradmi práce.

2.    Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie:

a)podľa odseku 1 písm. c):

i)obmedzením jeho uplatňovania na tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo boli zamestnaní a sú evidovaní ako nezamestnaní;

ii)vylúčením tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí boli prijatí na ich územie v súlade so smernicou 2016/801/EÚ2004/114/ES;

iii)vylúčením študijných a sociálnych grantov a pôžičiek alebo iných grantov a pôžičiek;

🡻 2011/98/EÚ

⇨ nový

iv)stanovením osobitných požiadaviek vrátane ovládania jazyka a úhrady poplatkov za štúdium v súlade s vnútroštátnym právom, so zreteľom na prístup k terciárnemu a postsekundárnemu vzdelávaniu ⇨ a odbornej príprave, ako aj k odbornému vzdelávaniu a príprave ⇦ , ktoré nie jesú priamo spojené s konkrétnou pracovnou činnosťou;

🡻 2011/98/EÚ

b)obmedzením práv priznaných pracovníkom z tretích krajín podľa odseku 1 písm. e), no neobmedzením takýchto práv pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní alebo ktorí boli zamestnaní aspoň šesť mesiacov a sú evidovaní ako nezamestnaní.

Okrem toho členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že odsek 1 písm. e) sa v súvislosti s rodinnými dávkami neuplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa povolilo pracovať na území členského štátu na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, a na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli prijatí na účely štúdia, alebo na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na základe víza;

c)podľa odseku 1 písm. f), pokiaľ ide o daňové výhody, obmedzením jeho uplatňovania na prípady, v ktorých sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu rodinných príslušníkov pracovníka z tretej krajiny, pre ktorých požiadal o dávky, nachádza na území dotknutého členského štátu;

d)podľa odseku 1 písm. g):

i)obmedzením jeho uplatňovania na tých pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú zamestnaní;

🡻 2011/98/EÚ

⇨ nový

ii)obmedzením prístupu k ⇨ nájomnému ⇦ bývaniu.

🡻 2011/98/EÚ

3.    Právom na rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 1 nie je dotknuté právo členských štátov odňať alebo zamietnuť obnovenie povolenia na pobyt vydaného v súlade s touto smernicou, povolenia na pobyt vydaného na iné ako pracovné účelyúčely ako vykonávanie zamestnania alebo akéhokoľvek iného povolenia na zamestnanie v členskom štáte.

4.    Pracovníci z tretích krajín, ktorí sa sťahujú do tretej krajiny, alebo pozostalí po takomto pracovníkovi, ktorí majú pobyt v tretích krajinách a ktorých práva sú odvodené od tohto pracovníka, dostávajú povinné dávky v starobe, v invalidite a v prípade úmrtia, ktoré sa zakladajú na predchádzajúcom zamestnaní pracovníka a ktoré boli nadobudnuté v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, a to za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov, keď sa sťahujú do tretej krajiny.

⇩ nový

Článok 13

Monitorovanie, posudzovanie rizika, inšpekcie a sankcie

1.    Členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie možným porušeniam vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa článku 12 zo strany zamestnávateľov. Preventívne opatrenia zahŕňajú monitorovanie, posudzovanie a prípadné inšpekcie v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnou praxou.

2.    Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa článku 12 zo strany zamestnávateľov. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

3.    Členské štáty zabezpečia, aby útvary zodpovedné za inšpekciu práce alebo iné príslušné orgány, a ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve pre domácich pracovníkov, aj organizácie zastupujúce záujmy pracovníkov mali prístup na pracovisko.

Článok 14

Zjednodušené podávanie sťažností a náprava právnymi prostriedkami

1.    Členské štáty zabezpečia, aby existovali účinné mechanizmy, pomocou ktorých môžu pracovníci z tretích krajín podávať sťažnosti voči svojim zamestnávateľom, a to:

a)priamo alebo

b)prostredníctvom tretích strán, ktoré majú v súlade s kritériami ustanovenými ich vnútroštátnym právom oprávnený záujem zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice, alebo

c)prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve.

2.    Členské štáty zabezpečia, aby sa tretie strany uvedené v odseku 1 písm. b) mohli v mene alebo na podporu pracovníka z tretej krajiny a s jeho súhlasom zúčastňovať na akomkoľvek súdnom a/alebo správnom konaní zameranom na presadzovanie dodržiavania tejto smernice.

3.    Členské štáty zabezpečia, aby mali pracovníci z tretích krajín rovnaký prístup ako štátni príslušníci členského štátu, v ktorom majú pobyt, pokiaľ ide o:

a)opatrenia na ochranu proti prepusteniu alebo iné nepriaznivé zaobchádzanie zo strany zamestnávateľa v reakcii na sťažnosť v danom podniku alebo

b)akékoľvek súdne a/alebo správne konanie zamerané na presadzovanie dodržiavania tejto smernice.

🡻 2011/98/EÚ

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 1513

Priaznivejšie ustanovenia

1.    Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia:

a)práva Únie vrátane dvojstranných a mnohostranných dohôd medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a jednou alebo viacerými tretími krajinami na druhej strane, a

b)v dvojstranných alebo mnohostranných dohodách medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

2. Touto smernicou nie je dotknuté právo členských štátov prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre osoby, na ktoré sa vzťahuje.

🡻 2011/98/EÚ

⇨ nový

Článok 1614

Informovanie verejnosti

Každý členský štát ⇨ jednoduchým spôsobom sprístupní ⇦ širokej verejnosti poskytuje pravidelne aktualizovaný súbor informácií:

a)týkajúcich sa podmienok prijímaniaprijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie a podmienok ich pobytu na jeho území na účely vykonávania práce;

⇩ nový

b)o všetkých dokladoch potrebných k žiadosti;

c)o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1715

Podávanie správ

1.    Komisia pravidelne, a prvýkrát ⌦ najneskôr […] ⌫ do 25. decembra 2016, predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a navrhuje zmeny a doplnenia, ktoré považuje za potrebné.

2.    Členské štáty každý rok, a prvýkrát do 25. decembra 2014 ⌦ najneskôr [ ] ⌫, poskytnú Komisii ⌦ (Eurostatu) ⌫ štatistické údaje o počte štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo udelené jednotné povolenie počas predchádzajúceho roka, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane 60 . ⇨ Tieto štatistické údaje sa týkajú referenčných období jedného kalendárneho roka, členia sa podľa druhu rozhodnutia, dôvodu, dĺžky platnosti a občianstva a zasielajú sa do šiestich mesiacov od skončenia referenčného obdobia. ⇦

🡻 2011/98/EÚ (prispôsobené)

Článok 1816

Transpozícia

1.    Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ⌦ článkom 2 písm. c), článkom 3 ods. 2, článkom 4 ods. 1 a 3, článkom 5 ods. 2 druhým pododsekom, článkom 7 ods. 1, článkom 9, článkom 11 ods. 2 až 4, článkom 12 ods. 1 písm. g), článkom 12 ods. 2 písm. b) druhým pododsekom, článkom 12 písm. d) bodom ii), článkom 13, článkom 14 a článkom 16 ⌫ touto smernicou do ⌦ [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti] ⌫ 25. decembra 2013. Znenie týchto ustanovení ⌦ opatrení ⌫ bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. ⌦ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.⌫

2.    Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

⌦ Článok 19 ⌫

⌦ Zrušenie ⌫

⌦ Smernica 2011/98/EÚ uvedená v prílohe I, časti A sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice uvedenej v prílohe I, časti B do vnútroštátneho práva. ⌫

⌦ Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II. ⌫

Článok 2017

Nadobudnutie účinnosti ⌦ a uplatňovanie ⌫

Táto smernica nadobúda účinnosť ⌦ dvadsiatym ⌫ dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

⌦ Článok 1, článok 2 písm. a) a b), článok 2, písm. d) a e), článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. a), b), f) a h) až k), článok 3 ods. 3 a 4, článok 4 ods. 2 a 4, článok 5 ods. 1, 3 a 4, článok 6, článok 7 ods. 2, článok 8, článok 10, článok 11 ods. 1, článok 12 ods. 1 písm. a) až f) a h), článok 12 ods. 2 písm. a), c), d) a i), článok 12 ods. 3 a 4 a článok 15, sa uplatňujú od [deň nasledujúci po dátume uvedenom v článku 18 ods. 1 prvom pododseku]. ⌫

🡻 2011/98/EÚ

Článok 2118

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1)    Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1.

(2)     COM(2020) 609 final .

(3)    COM(2022) 650.

(4)    COM(2022) 657.

(5)    Zdroj: Eurostat ( migr_ressing ).

(6)    Pokiaľ ide o oznamovanie štatistických údajov, „jednotné povolenie“ sa chápe ako povolenie na pobyt, ktoré sa udeľuje tak osobám, ktoré majú pobyt na účely vykonávania zamestnania, ako aj osobám, ktoré boli prijaté na iné účely, ale majú právo pracovať. Štatistické vymedzenie pojmu „jednotné povolenie“ zodpovedá článku 2 písm. c) smernice 2011/98/EÚ.

(7)    Dôvod vydania povolenia nie je k dispozícii pre približne 4 % celkového počtu jednotných povolení vydaných v roku 2019. Vzhľadom na zmeny v migračných tokoch v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 sa v analýze použili štatistiky za rok 2019.

(8)    Zo štúdie o praktickom uplatňovaní zameranej na kontrolu vhodnosti vyplýva, že v dôsledku času potrebného na podanie žiadosti o vízum sa niekedy značne predlžuje celkový postup, a to v niektorých prípadoch až o tri mesiace.

(9)    Pozri zhrnutie kontroly vhodnosti v prílohe 7 a úplnú správu: https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/legal-migration/fitness-check_en#:~:text .

(10)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52019DC0160&from=SK .

(11)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 o nových spôsoboch legálnej migrácie pracovnej sily [2020/2010(INI)] .

(12)    COM(2020) 609 final.

(13)    Revidovaná smernica (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1).

(14)    Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44). Prepracované znenie smernice o osobách s dlhodobým pobytom je takisto súčasťou balíka opatrení v oblasti zručností a talentov, pozri (COM).

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(16)    Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(18)    COM(2020) 758 final.

(19)    COM(2020) 274 final.

(20)    Žiadnym opatrením navrhovaným v oblasti legálnej migrácie však „nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby“ (článok 79 ods. 5 ZFEÚ).

(21)    SWD(2019) 1055 final.

(22)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52019DC0160&from=SK .

(23)     https://ec.europa.eu/home-affairs/system/files/2019-03/201903_legal-migration-check-annex-3aii-icf_201806.pdf .

(24)     https://ec.europa.eu/home-affairs/content/public-consultation-future-eu-legal-migration_en .

(25)    ICF, Study in support of the Impact assessments on the revision of Directive 2003/109/EC and Directive 2011/98/EU (Štúdia na podporu posúdení vplyvu revízie smernice 2003/109/ES a smernice 2011/98/EÚ), 2021.

(26)    EMS, Ad hoc prieskum na podporu štúdie posúdenia vplyvu revízie smernice o jednotnom povolení, 2021.

(27)    Vec C-302/19 – Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS)/WS. Rozsudok Súdneho dvora z 25. novembra 2020.

(28)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021_commission_work_programme_annexes_en.pdf .

(29)    Získaná široká škála je spôsobená rozdielmi v rozsahu odhadovaných úspor nákladov v rámci politických opatrení/opatrení spojených s uprednostňovanou možnosťou (čiastočne v dôsledku rozdielnych predpokladov týkajúcich sa počtu dotknutých žiadateľov/žiadostí v rámci týchto opatrení).

(30)    V strednodobom až dlhodobom horizonte možno očakávať zníženie administratívnej záťaže/úspory nákladov, keďže sa začínajú prejavovať výhody zjednodušeného postupu vybavovania žiadostí – úspory sa dosiahnu v dôsledku zníženia zdrojov (zamestnancov a času) potrebných na spracovanie žiadostí, a teda sa využijú efektívnejšie v rámci všetkých organizácií.

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1). Smernica 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(34)    Vec C-302/19 – Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS)/WS. Rozsudok Súdneho dvora z 25. novembra 2020.

(35)    Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114.

(36)    Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 20.

(37)    Pozícia Európskeho parlamentu z 24. marca 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 24. novembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1).

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(40)    Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(41)    Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375).

(43)    Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(45)    Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

(46)    Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(47)    Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12).

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(49)    Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12.

(50)    Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15.

(51)    Smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(53)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 344, 29.12.2010, s. 1).

(54)    Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).

(55)    Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 1).

(58)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(59)    Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

(60)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 4. 2022

COM(2022) 655 final

PRÍLOHY

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (prepracované znenie)

{SEC(2022) 201 final} - {SWD(2022) 655 final} - {SWD(2022) 656 final}

🡹 

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica 
(v zmysle v článku 19)

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva 
(v zmysle článku 19)

_____________

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

_________