EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2022

COM(2022) 540 final

2022/0344(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 540 final} - {SWD(2022) 540 final} - {SWD(2022) 543 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Všeobecným cieľom právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred kombinovanými účinkami toxických alebo perzistentných znečisťujúcich látok. Táto iniciatíva sa týka smernice 2000/60/ES 1 (rámcová smernica o vode) a jej dvoch „dcérskych“ smerníc, smernice 2006/118/ES 2 (smernica o podzemných vodách) a smernice 2008/105/ES 3 (smernica o environmentálnych normách kvality), ktoré sú spoločne zamerané na ochranu podzemných a povrchových vôd 4 . Dopĺňajú ďalšie príslušné právne predpisy týkajúce sa vody, t. j. smernicu (EÚ) 2020/2184 (smernica o pitnej vode) 5 , smernicu Rady 91/271/EHS 6 (smernica o čistení komunálnych odpadových vôd), smernicu 2008/56/ES 7 (rámcová smernica o morskej stratégii), smernicu 2006/7/ES 8 (smernica o vode určenej na kúpanie), smernicu 2007/60/ES 9 (smernica o povodniach) a smernicu rady 91/676/EHS 10 (smernica o dusičnanoch).

Súčasťou právnych predpisov sú zoznamy znečisťujúcich látok a normy kvality, ako aj požiadavky na ich pravidelné preskúmanie 11 . V článku 16 ods. 4 rámcovej smernice o vode sa od Komisie vyžaduje, aby pravidelne, aspoň raz za štyri roky, preskúmala zoznam prioritných látok predstavujúcich riziko pre vodné prostredie, t. j. povrchové aj podzemné vody. Konkrétne, pokiaľ ide o povrchové vody, v článku 8 smernice o environmentálnych normách kvality sa od Komisie vyžaduje, aby preskúmala prílohu X k rámcovej smernici o vode (zoznam prioritných látok), zatiaľ čo v prípade podzemných vôd sa v článku 10 smernice o podzemných vodách od Komisie požaduje, aby každých šesť rokov preskúmala prílohy I a II k tejto smernici o podzemných vodách. Táto revízia, ako aj posúdenie vplyvu slúžia aj ako správa Európskemu parlamentu a Rade, ako sa uvádza v článku 8 smernice o environmentálnych normách kvality.

Potreba aktualizácie zoznamov sa potvrdila v rámci kontroly vhodnosti z roku 2019 12 , v ktorej sa zároveň konštatovalo, že ďalšie zlepšenia týchto právnych predpisov by viedli k ich vyššej účinnosti, efektívnosti a súdržnosti. Vzhľadom na ústredný cieľ právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody má táto iniciatíva tieto všeobecné ciele:

1.zvýšenie ochrany občanov EÚ a prírodných ekosystémov v súlade so stratégiou biodiverzity 13 a akčným plánom nulového znečistenia 14 , ktoré sú zakotvené v Európskej zelenej dohode 15 ;

2.zvýšenie účinnosti právnych predpisov a zníženie ich administratívnej záťaže, a to s cieľom umožniť EÚ rýchlejšie reagovať na vznikajúce riziká.

Vystavenie chemikáliám prostredníctvom pitnej vody môže viesť k rôznym krátkodobým a dlhodobým zdravotným účinkom. Chemické látky sú zároveň nebezpečné pre vodné prostredie, pričom vedú k zmenám prevládajúcich druhov a poklesu alebo strate biodiverzity. Stanovenie a kontrola noriem environmentálnej kvality pre chemické látky vo vodných útvaroch dopĺňa právne predpisy o zdrojoch a ceste presadzovaním v prípade potreby prísnejších noriem týkajúcich sa výroby, emisií alebo používania, ako aj znižovaním nákladov na úpravu pitnej vody.

1.aktualizácia zoznamov znečisťujúcich látok ovplyvňujúcich povrchové a podzemné vody doplnením a odstránením látok a aktualizáciou existujúcich noriem kvality;

2.zlepšenie monitorovania chemických zmesí na lepšie posudzovanie kombinovaných účinkov a zohľadnenie sezónnych zmien koncentrácie znečisťujúcich látok;

3.v relevantných prípadoch harmonizácia spôsobu, akým sa v celej EÚ riešia znečisťujúce látky v povrchových a podzemných vodách;

4.zabezpečenie možnosti rýchlejšieho zosúladenia právneho rámca s vedeckými zisteniami s cieľom rýchlejšej reakcie na nové kontaminanty;

5.zlepšenie prístupu k údajom, ich transparentnosti a opakovaného použitia, a to s cieľom posilniť dodržiavanie predpisov, znížiť administratívnu záťaž a zlepšiť súlad so širším právnym rámcom EÚ, ktorým sa upravujú chemické látky. 

Konečným cieľom tejto iniciatívy je stanoviť nové normy pre celý rad chemických látok vzbudzujúcich obavy na riešenie chemického znečisťovania vody, uľahčenie presadzovania na základe zjednodušeného a súdržnejšieho právneho rámca, zabezpečenie dynamických a aktuálnych informácií o stave vôd poskytovaných Európskou environmentálnou agentúrou (ďalej len „EEA“) a vytvorenie flexibilnejšieho rámca pre riešenie nových znečisťujúcich látok. Vychádzalo by sa zo širokého zapojenia zainteresovaných strán, ako aj náležitej vedeckej podpory Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“), aby sa zabezpečili čo najlepšie synergie a súlad naprieč právnymi predpismi EÚ o chemikáliách.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

·stratégia biodiverzity a stratégia Z farmy na stôl 18 , ktorých cieľom je znížiť používanie pesticídov a hnojív, stratu živín a predaj antimikrobiálnych látok do roku 2030. Väčšia časť zníženia používania pesticídov sa má dosiahnuť návrhom 19 Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115. Úlohu by mohlo zohrávať aj budúce preskúmanie nariadenia (ES) č. 1107/2009 20 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh,

·stratégia EÚ pre plasty 21 a pripravovaná iniciatíva EÚ pre mikroplasty, ktorých cieľom je dosiahnuť zámery akčného plánu nulového znečistenia do roku 2030 znížiť objem odpadu, plastového odpadu v mori a mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia,

·smernica (EÚ) 2019/904 22 (smernica o jednorazových plastových výrobkoch), ktorej cieľom je obmedziť používanie jednorazových plastových výrobkov, napríklad zavedením povinností v oblasti nakladania s odpadom a čistenia pre výrobcov (vrátane systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov),

·akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo 23 , v ktorom sa oznamujú najmä opatrenia na zníženie objemu mikroplastov a hodnotenie smernice Rady 86/278/EHS 24 (smernica o splaškových kaloch), ktorou sa upravuje kvalita kalov používaných v poľnohospodárstve,

·Chemikálie – stratégia udržateľnosti 25 , v ktorej sa uznáva, že chemické látky sú nevyhnutné pre blahobyt modernej spoločnosti, ale ktorej cieľom je lepšie chrániť občanov a životné prostredie pred ich možnými nebezpečnými vlastnosťami. V stratégii sa zároveň stanovuje cieľ prejsť na prístup „jedna látka, jedno hodnotenie“ zlepšením účinnosti, efektívnosti, súdržnosti a transparentnosti hodnotení bezpečnosti chemikálií vo všetkých príslušných právnych predpisoch. Z tohto dôvodu sa v tomto návrhu agentúre ECHA prideľuje ústredná úloha vykonávať funkciu vedeckej podpory pri budúcej identifikácii látok znečisťujúcich vodu, ako aj pri návrhu príslušných noriem kvality; Strategický prístup k liekom v životnom prostredí z roku 2019 26 (vyplývajúci priamo z revízie smernice o environmentálnych normách kvality z roku 2013) a farmaceutická stratégia pre Európu 27 , pričom v obidvoch sa zdôrazňujú environmentálne a možné zdravotné vplyvy znečisťovania v dôsledku rezíduí liekov a uvádza sa v nich škála opatrení určených na riešenie týchto výziev. Očakáva sa, že pripravovaná revízia právnych predpisov o liekoch na humánne použitie poskytne vhodné nadväzujúce opatrenia. Zaradením viacerých antimikrobiálnych látok, ako aj metalického striebra do zoznamu je podobne tento návrh v súlade so stratégiou EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie,

·Európska dátová stratégia 28 , v ktorej sa zdôrazňuje, že údaje generované verejným sektorom by mali byť k dispozícii pre spoločné blaho tak, aby ich mohli primerane použiť napríklad výskumníci, iné verejné inštitúcie a malé a stredné podniky (MSP),

·tento návrh je v súlade aj so záverečnou správou Konferencie o budúcnosti Európy a výslovnými odporúčaniami občanov, ktoré sú jej súčasťou, v súvislosti s nulovým znečisťovaním vo všeobecnosti, a najmä s návrhmi o riešení znečistenia. V tejto súvislosti majú význam konkrétne tieto záverečné návrhy:

onávrh 1.4: „výrazne znížiť používanie chemických pesticídov a hnojív v súlade s existujúcimi cieľmi a zároveň zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a podporiť výskum zameraný na vývoj udržateľnejších a prírodných alternatív“,

onávrh 2.7: „chrániť zdroje vody a bojovať proti znečisťovaniu riek a oceánov, a to aj prostredníctvom výskumu v oblasti znečisťovania mikroplastmi a boja proti nemu“.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Útvary povrchovej a podzemnej vody v EÚ znečisťuje celá škála znečisťujúcich látok. Znečistenie sa šíri po prúde a pod zemou, pričom 60 % správnych území povodí je medzinárodných (zdieľaných medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a krajinou mimo EÚ). Z toho dôvodu je nevyhnutná spolupráca medzi členskými štátmi a potrebné sú opatrenia na úrovni EÚ na riešenie znečistenia a iných cezhraničných vplyvov stanovením harmonizovaných noriem a vytvorením systémov harmonizovaného zberu a výmeny údajov. Bez opatrení na úrovni EÚ by sa riešenie znečistenia stalo nedostupne drahým, najmä pre členské štáty ležiace po prúde.

Kontrolou vhodnosti právnych predpisov EÚ o vode z roku 2019 sa potvrdilo, že rámcová smernica o vode a jej dve dcérske smernice podnietili alebo posilnili opatrenia na riešenie cezhraničných tlakov na vodné zdroje na úrovni povodia, a to na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

Konkrétne vo vzťahu k znečisťujúcim látkam sa v právnych predpisoch rozlišuje medzi látkami, ktoré sa považujú za látky predstavujúce riziko na úrovni EÚ, a látkami vzbudzujúcimi regionálne a vnútroštátne obavy. Cieľom tejto iniciatívy je zlepšenie spôsobu, akým sa členské štáty zaoberajú látkami vzbudzujúcimi regionálne a vnútroštátne obavy.

Ak sú na úrovni EÚ stanovené normy environmentálnej kvality, EÚ zavádza spoločné cieľové hodnoty na dosiahnutie cieľa nulového znečistenia na základe vedeckých dôkazov, členským štátom však ponecháva flexibilitu rozhodnúť o nákladovo najefektívnejšom spôsobe na dosiahnutie týchto cieľových hodnôt, a to so zreteľom na príslušné právne predpisy EÚ o zdrojoch. Vytvára tak (spoločnými cieľovými hodnotami s flexibilitou v záujme ich dosiahnutia) súvislosť s právnymi predpismi o zdrojoch na úrovni EÚ (ako je udržateľné používanie pesticídov) a pomáha pritom zabezpečiť účinné dosiahnutie cieľov stanovených v daných právnych predpisoch.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V roku 2019 sa dokončila kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ o vode, ktorá sa týkala rámcovej smernice o vode, smernice o environmentálnych normách kvality, smernice o podzemných vodách a smernice o povodniach. V kontrole vhodnosti sa konštatuje, že hoci do veľkej miery spĺňajú svoj účel, existuje priestor na zlepšenie v súvislosti s riešením chemického znečistenia. Kontrolou vhodnosti sa zistilo, že pri dosahovaní celkových cieľov týchto právnych predpisov sa vo všeobecnosti dosiahol len obmedzený pokrok, a to z troch dôvodov:

nedostatočné začlenenie cieľov v oblasti vody do iných príslušných politík,

nedostatočné investície v členských štátoch do projektov a programov týkajúcich sa vody,

nedostatočné úsilie pri vykonávaní.

Pokiaľ ide o vykonávanie, vo vzťahu k chemickému znečisteniu sa poukázalo na viaceré nedostatky: veľká odlišnosť noriem kvality vnútroštátne relevantných znečisťujúcich látok, administratívna záťaž súvisiaca s nahlasovaním, nedostatočná špecifickosť a včasnosť oznamovaných informácií a časovo náročný proces aktualizácie zoznamov znečisťujúcich látok, ktorý je nákladný na zdroje. Tento návrh sa uvedenými nedostatkami zaoberá. Okrem toho sa v ňom zohľadňujú relevantné zistenia z kontroly vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách z roku 2019 30 a záväzky prijaté v stratégii „Chemikálie – stratégia udržateľnosti“. Konkrétne sa v ňom podniká krok k celostnejšiemu monitorovaniu (zmesí) zavedením používania metód založených na účinkoch a jeho súčasťou sú ustanovenia na zlepšenie včasnosti, účinnosti a súdržnosti hodnotenia nebezpečenstva a rizika (napríklad uľahčením výmeny údajov a uplatňovaním prístupu „jedna látka, jedno hodnotenie“).

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie (REFIT)

V posúdení vplyvu sa zvažovali možnosti zjednodušenia a zníženia záťaže. Odstránenie látok zo zoznamu látok znečisťujúcich povrchové vody predstavuje obmedzené zníženie záťaže, akým je aj zmena revízie zoznamu sledovaných látok na každé tri roky v porovnaní s dvoma, ako aj revízia zoznamov látok znečisťujúcich povrchové a podzemné vody prostredníctvom delegovaných aktov a nie postupom spolurozhodovania. Zaťaženie členských štátov spojené s nahlasovaním sa zníži vytvorením mechanizmu automatizovaného poskytovania údajov v zmysle rámcovej smernice o vode a smernice o environmentálnych normách kvality, ako aj zrušením priebežnej správy o programe opatrení v zmysle článku 15 ods. 3 rámcovej smernice o vode. Zlepšením súčasných usmernení o metódach založených na účinkoch a vypracovaním harmonizovanej metodiky monitorovania mikroplastov sa práca členských štátov v týchto oblastiach zjednoduší.

Pri vypracovaní posúdenia vplyvu sa uplatnili základné vlastnosti testu vplyvu na MSP, pričom výsledky sa konkrétne uvádzajú v oddiele 6. MSP sú aktívnymi účastníkmi pri tvorbe a používaní relevantných znečisťujúcich látok. Treba poznamenať, že presná identifikácia a vyčíslenie vplyvov nie sú vo všeobecnosti možné z toho dôvodu, že vplyv iniciatívy bude závisieť od opatrení, ktoré členské štáty prijmú na dosiahnutie cieľov týchto právnych predpisov.

Stanovisko výboru pre kontrolu regulácie

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 24. júna 2022 kladné stanovisko s výhradami. Požiadal o zmeny na opravu konkrétne týchto troch aspektov: 1. koncepcia možností, ktoré sa považovali za nadmerne komplexné a ktoré nejasne nastoľovali hlavné možnosti politiky; 2. vplyvy na MSP a občanov, ktorých analýza sa považovala za nedostatočnú, pričom sa v správe neposudzuje, ako môžu byť ovplyvnené členské štáty; 3. správa sa považovala za nejasnú, pokiaľ ide o rozsah očakávaných vplyvov, kriticky sa v nej neposúdila platnosť názorných odhadov prínosov a nákladov a ich významu pre iniciatívu, pričom porovnanie možností sa podľa výboru nezakladalo na ich účinnosti, efektívnosti a súdržnosti.

Možnosti politiky sa v reakcii na pripomienky zjednodušili, a to znížením počtu a ich zoskupením. V celom znení sa ďalej rozpracovali vplyvy na MSP, ako aj informácie o vplyvoch na spotrebiteľov a členské štáty. Objasnila sa interpretácia údajov o nákladoch a prínosoch s cieľom predísť dojmu, že ich možno vykladať tak, že sú späté výlučne s touto iniciatívou. Dokončilo sa znenie týkajúce sa zásady rovnováhy záťaže. Napokon sa do znenia doplnilo posúdenie účinnosti, efektívnosti a súdržnosti jednotlivých možností.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

Interné odborné znalosti poskytlo JRC, najmä pokiaľ ide o výber látok znečisťujúcich povrchové vody a odvodenie noriem environmentálnej kvality. Externé technické odborné znalosti, a to aj o látkach znečisťujúcich podzemné vody, poskytli experti pracovných skupín pre chemikálie a podzemnú vodu. Posúdenie vplyvu Komisie podporila štúdia vypracovaná externými konzultantmi, v ktorej sa preskúmali hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy škály potenciálnych možností politiky, a to so zreteľom na očakávané vplyvy existujúcich a pripravovaných politík na úrovni EÚ a vstupy od zainteresovaných strán. Dokumentácia JRC o látkach, správy skupiny pre podzemnú vodu, správa zo štúdie konzultantov a správy z workshopov zainteresovaných strán sú dostupné prostredníctvom centra CIRCABC 31 .

•Posúdenie vplyvu

Navrhovaným balíkom politík sa zabezpečuje, že legislatívne zmeny zostanú primerané, pričom hospodárske, sociálne a environmentálne prínosy prevažujú nad zodpovedajúcimi nákladmi, a že sú zamerané na otázky, ktoré možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ.

Vzhľadom na interakciu tejto iniciatívy s inými politickými iniciatívami (a jej závislosť od nich), pokiaľ ide o určité opatrenia pre celú EÚ, je vyčíslenie jej nákladov, a najmä prínosov, náročné. Členské štáty si môžu okrem toho do veľkej miery zvoliť, ktoré opatrenia vykonajú na dosiahnutie súladu: uvedené opatrenia sa preto líšia podľa vnútroštátnych/miestnych okolností.

Pokiaľ ide o povrchové vody, značné priame náklady sa očakávajú napríklad v súvislosti s doplnením látok ibuprofen, glyfozát, PFAS a bisfenol A do zoznamu prioritných látok, ako aj so zmenou noriem EK v prípade polyaromatických uhľovodíkov (PAH), ortuti a niklu. Odvetviu to pravdepodobne spôsobí náklady na vývoj výrobku a spotrebiteľom náklady na náhradu týchto látok, a to aj v sektore poľnohospodárstva.

Najväčšie náklady v súvislosti podzemnými vodami pravdepodobne vyplynú z doplnenia noriem kvality pre látky PFAS. Náklady môžu byť späté s obmedzením používania pesticídov alebo priemyselných chemikálií, napríklad na nakladanie s kontaminovanými tuhými biologickými látkami a zintenzívňovanie úpravy odpadovej vody. Náklady uprednostňovaných možností digitalizácie, administratívneho zjednodušenia a lepšieho riadenia rizík sú administratívnej povahy, spočiatku by sa prejavili na úrovni EÚ a vo všeobecnosti by dosahovali nízku úroveň s možnou výnimkou v prípade mechanizmu automatizovaného poskytovania údajov. Náklady nemožno výlučne pripísať tejto iniciatíve, a to z dôvodu nevyhnutných interakcií a synergií s mnohými inými politikami EÚ, ktoré sa zaoberajú rovnakými látkami. Náklady v dôsledku znečisťovania sú prevažne internalizované prostredníctvom smernice o priemyselných emisiách a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, budúceho zákazu všetkých látok PFAS s výnimkou nevyhnutných použití, vykonávania pripravovanej iniciatívy pre mikroplasty a ďalších iniciatív. Napríklad revíziou smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa posilní modernizácia mnohých čistiarní komunálnych odpadových vôd a zavedie sa rozšírená zodpovednosť výrobcu na pokrytie nákladov, čím sa výrazne zníži záťaž mikropolutantov vstupujúcich do povrchových a podzemných vôd.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

1.Zmeny v smernici 2000/60/ES

Článok 1, článok 7 ods. 2, článok 11 ods. 3 písm. k), článok 4 ods. 1, príloha V (body 1.4.3, 2.3.2 a 2.4.5) a príloha VII (bod 7.7) sa menia s cieľom zohľadniť navrhované vypustenie článkov 16 a 17 (uvedené ďalej v texte).

Článok 2 o vymedzení pojmov sa mení s cieľom aktualizovať vymedzenie pojmov „dobrý chemický stav povrchových vôd“, „prioritné látky“ a „normy environmentálnej kvality“ a zaviesť vymedzenie pojmov „prioritné rizikové látky“ a „znečisťujúce látky špecifické pre povodie“. Zmeny sú potrebné na: 1. zohľadnenie návrhu nahradiť súčasný postup spolurozhodovania na prijímanie noriem environmentálnej kvality (ďalej aj „normy EK“) delegovanými aktmi; 2. rozšírenie rozsahu pojmu „chemický stav“, aby sa vzťahoval aj na „znečisťujúce látky špecifické pre povodie“, ktoré boli doteraz súčasťou vymedzenia pojmu „ekologický stav“ podľa prílohy V; 3) zohľadnenie možných budúcich spúšťacích hodnôt založených na účinkoch ako súčasť vymedzenia pojmu „normy environmentálnej kvality“.

Článok 3 o administratívnej koordinácii v rámci správnych území povodí sa mení s cieľom zaviesť v prípade výnimočných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä mimoriadne silných povodní, dlhodobého sucha alebo závažných incidentov znečistenia, povinnosť príslušných orgánov všetkých potenciálne zasiahnutých vodných útvarov vrátane útvarov v členských štátoch ležiacich po prúde navzájom sa informovať a spolupracovať s cieľom minimalizovať škody a riešiť dôsledky.

Okrem tejto zmeny sa s cieľom zohľadniť vypustenie článku 16 mení článok 4 o cieľoch, aby sa zabezpečilo, že jeho písmeno a) bod iv) obsahuje výslovnú povinnosť členských štátov postupne znižovať nielen znečisťovanie prioritnými látkami, ale aj znečisťovanie znečisťujúcimi látkami špecifickými pre povodie.

Článok 8 ods. 3 o metódach analýzy a monitorovania stavu vody sa mení s cieľom zosúladiť komitologický postup s Lisabonskou zmluvou, a to nahradením pôvodného „regulačného postupu s kontrolou“ „postupom preskúmania“ stanoveným v článku 21. V rovnakom odseku sa okrem toho zavádza nové splnomocnenie na umožnenie prijímania vykonávacích aktov na stanovenie ďalších podrobností, pokiaľ ide o nové povinnosti sprístupňovať údaje z monitorovania agentúre EEA, ako aj pravidelnejšie poskytovať údaje o stave, a to v súlade s novými odsekmi 4 a 5. Tieto zmeny sú v úplnom súlade s existujúcimi povinnosťami v zmysle smernice 2007/2/ES (INSPIRE), ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť zverejňovať súbory priestorových údajov vrátane polohy a prevádzky zariadení na monitorovanie životného prostredia, ktoré sa týkajú merania emisií a stavu zložiek životného prostredia (ovzdušia, vody, pôdy). Na zníženie administratívnej záťaže by sa malo ďalej zefektívniť aj šírenie údajov, a to v súlade s digitálnou stratégiou EÚ, smernicou (EÚ) 2019/1024 o otvorených dátach a prístupom „jedna látka, jedno hodnotenie“ v zmysle stratégie „Chemikálie – stratégia udržateľnosti“.

Článok 10 o kombinovanom prístupe k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia sa mení s cieľom aktualizovať odkazy na rôzne smernice, ktoré sa zaoberajú znečistením z bodového a difúzneho zdroja (po ich zrušení a nahradení).

Článok 12 o problémoch, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu, sa upravuje na posilnenie a sformalizovanie postupu spolupráce medzi členskými štátmi.

Článok 15 ods. 3 o podávaní priebežnej správy každé tri roky o pokroku dosiahnutom v rámci programov a opatrení sa vypúšťa, keďže administratívna záťaž, ktorá z toho vyplýva, sa považuje za neprimeranú v porovnaní s prínosmi z hľadiska lepšej kontroly a riadenia vykonávania.

Články 16 a 17 o postupe, podľa ktorého mala Komisia predkladať legislatívne návrhy na zaradenie do zoznamu a identifikáciu noriem EK útvarov povrchových a podzemných vôd, sa vypúšťajú, keďže sa stali zastaranými.

Článok 18 ods. 2 písm. e) sa mení s cieľom zohľadniť navrhované vypustenie článku 16, zatiaľ čo článok 18 ods. 4 sa mení, aby odzrkadľoval navrhované vypustenie článku 15 ods. 3.

Článok 20 o technických úpravách sa mení s cieľom: 1. nahradiť súčasný regulačný postup s kontrolou, pokiaľ ide o zmenu príloh I a III, postupom delegovaných aktov; 2. nahradiť súčasný regulačný postup, pokiaľ ide o prijímanie usmernení na vykonávanie príloh II a V a stanovovanie formátov na prenos a spracovanie údajov, postupom preskúmania.

Novým článkom 20a sa zavádzajú ustanovenia o postupe prijímania delegovaných aktov, a to v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Cieľom zmeny článku 21 o výbore je nahradenie odkazu na pôvodné „rozhodnutie o komitológii“ v súčasnosti účinným „nariadením o komitológii“.

Článok 22 o zrušeniach a prechodných ustanoveniach sa mení s cieľom aktualizovať odkazy so zreteľom na navrhované zmeny príslušných príloh k smerniciam 2000/60/ES a 2008/105/ES.

Okrem uvedených zmien sa so zreteľom na vypustenie článku 16 mení príloha V s cieľom: 1. vyňať znečisťujúce látky špecifické pre povodie z vymedzenia pojmu ekologický stav a zapracovať ich do vymedzenia pojmu chemický stav, a to s cieľom zabezpečiť, že monitorovanie prioritných látok aj znečisťujúcich látok špecifických pre povodie sa vykonáva nielen tam, kde sa tieto znečisťujúce látky vypúšťajú do vody, ale aj na miestach, kde sa dostávajú do ovzdušia; 2. udeliť Komisii právomoc prijímať výsledky medzikalibračného porovnania v podobe delegovaných aktov; 3. umožniť členským štátom využívať nové techniky monitorovania vrátane pozorovania Zeme a diaľkového snímania.

Príloha VIII o informačnom zozname hlavných znečisťujúcich látok sa mení, aby zahŕňala mikroplasty a gény antimikrobiálnej rezistencie.

Príloha X sa vypúšťa, keďže zoznam, ktorý obsahuje, sa nahrádza zoznamom v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES.

2.Zmeny v smernici 2006/118/ES o podzemných vodách

Názov sa mení s cieľom objasniť, že táto smernica sa týka len znečistenia podzemných vôd a nevzťahuje sa na ich kvantitatívny stav.

Článok 1 o účele smernice sa mení s cieľom vyňať odkaz na článok 17 rámcovej smernice o vode vzhľadom na to, že bol základom na prijatie samotnej smernice o podzemných vodách, a preto je bezpredmetný.

Článok 2 o vymedzení pojmov sa mení, aby popri prahových hodnotách stanovených na úrovni členských štátov zahŕňal aj vymedzenie pojmu prahové hodnoty stanovené na úrovni EÚ.

Článok 3 o kritériách na hodnotenie chemického stavu podzemných vôd sa mení s cieľom zohľadniť nové vymedzenie pojmu „prahové hodnoty stanovené na úrovni EÚ“.

Článok 4 o postupe hodnotenia chemického stavu podzemných vôd sa mení z rovnakého dôvodu ako článok 3

Vkladá sa nový článok 6a s cieľom zaviesť povinný „mechanizmus zoznamu sledovaných látok“ v útvaroch podzemných vôd, a to v súlade s ustanovením stanoveným v článku 8b smernice o environmentálnych normách kvality. Mechanizmom sa stanovuje trojročný proces, v rámci ktorého Komisia na základe príspevkov agentúry ECHA a po dôkladnej konzultácii s členskými štátmi určuje prioritné látky, ktoré sa majú monitorovať v podzemných vodách. Výsledné informácie sa premietnu do šesťročnej revízie noriem kvality, ktoré sa majú zahrnúť do prílohy I. Súčasťou ustanovenia je aj povinnosť agentúry ECHA zverejňovať vedecké správy vypracované vo vzťahu k zoznamu sledovaných látok.

Článok 8 o technických úpravách sa mení s cieľom: 1. nahradiť postup vykonávacích aktov delegovanými aktmi, pokiaľ ide o prispôsobenie prílohy II časti A a C a príloh III a IV vedeckému a technickému pokroku; 2. udeliť Komisii delegované právomoci na zaradenie nových látok znečisťujúcich podzemné vody do prílohy I a na stanovenie ich nových celoúnijných noriem kvality, ako aj na zaradenie tých znečisťujúcich látok do časti B prílohy II, pri ktorých majú členské štáty zvážiť stanovenie vnútroštátnych prahových hodnôt; 3. udeliť Komisii delegované právomoci s cieľom stanoviť podľa potreby prahové hodnoty na úrovni EÚ, a to aj pre znečisťujúce látky alebo skupiny znečisťujúcich látok, ktoré nevzbudzujú obavy na úrovni celej EÚ, aby sa zvýšila úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a dosiahlo sa harmonizovanejšie vykonávanie; 4. objasniť ústrednú úlohu agentúry ECHA v tomto rámci, ako aj jej povinnosť zverejňovať vedecké správy týkajúce sa možných zmien.

Nový článok 8a sa vkladá s cieľom zaviesť ustanovenia o postupe prijímania delegovaných aktov, a to v súlade s Lisabonskou zmluvou.

Článok 9 o výbore sa mení s cieľom nahradiť odkaz na pôvodné „rozhodnutie o komitológii“ novším „nariadením o komitológii“.

Článok 10 o revízii príloh I a II prostredníctvom postupu spolurozhodovania sa vypúšťa so zreteľom na nový postup delegovaných aktov stanovený v článku 8 a článku 8a.

Príloha I o celoúnijných normách kvality látok znečisťujúcich podzemné vody sa mení s cieľom vložiť nové látky znečisťujúce podzemné vody a súvisiace normy kvality pre určité perfluórované a polyfluórované alkylované látky (PFAS), lieky a nerelevantné metabolity pesticídov (nrM).

Príloha II o vnútroštátnych prahových hodnotách pre látky znečisťujúce podzemné vody sa mení s cieľom: 1. vložiť farmaceutickú látku primidón do zoznamu syntetických látok, pri ktorých majú členské štáty zvážiť stanovenie vnútroštátnych prahových hodnôt; 2. objasniť, že jej časť B a časť C sa vzťahujú len na mechanizmus stanovovania prahových hodnôt na vnútroštátnej úrovni; 3. zabezpečiť, aby členské štáty informovali agentúru ECHA, aby sa jej umožnilo zverejnenie týchto informácií a 4. doplniť novú časť D na začlenenie harmonizovaných prahových hodnôt pre skupinu látok „súčet látok trichlóretén a tetrachlóretén“.

Príloha III o hodnotení chemického stavu podzemných vôd a príloha IV o identifikácii a zvrate významných a trvalo vzostupných trendov sa menia s cieľom zohľadniť nový pojem „prahové hodnoty stanovené na úrovni EÚ“.

3.Zmeny v smernici 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality

Názov sa mení s cieľom objasniť, že smernica sa týka znečistenia povrchových vôd.

Článok 3 o environmentálnych normách kvality sa mení s cieľom objasniť dátumy uplatňovania nových a revidovaných noriem environmentálnej kvality (ENK). Zjednodušujú sa aj povinnosti monitorovania v biote uvedené v odseku 2 a hodnotenie dlhodobých trendov uvedené v odseku 6, a to objasnením ich rozsahu pôsobnosti v prílohe. Odsek 7 tohto článku sa vypúšťa s cieľom zohľadniť navrhované nahradenie postupu spolurozhodovania postupom delegovaných aktov, pokiaľ ide o zmenu zoznamu prioritných látok.

Článok 5 o súpise emisií sa mení na zjednodušenie nahlasovacej povinnosti a podľa možnosti jej zosúladenie s povinnosťou v zmysle právnych predpisov EÚ na riešenie emisií z veľkých priemyselných zariadení (v súčasnosti sa reviduje) a umožnenie zjednodušeného nahlasovania do portálu priemyselných emisií, ktorého podrobnosti sa stanovia prostredníctvom budúceho vykonávacieho aktu. Nahlasovanie v rámci plánov manažmentu povodia sa preto bude naďalej uplatňovať len na difúzne emisie.

Článok 7a o koordinácii medzi rôznymi právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa chemických látok sa mení s cieľom zaviesť odkaz na právne predpisy EÚ vzťahujúce sa na lieky a zohľadniť navrhované nahradenie postupu spolurozhodovania postupom delegovaných aktov, pokiaľ ide o aktualizáciu a stanovovanie ENK.

Článok 8 sa mení s cieľom: 1. udeliť Európskej komisii delegované právomoci vykonať každých šesť rokov revíziu prílohy I s cieľom zvážiť zaradenie nových prioritných látok a súvisiacich ENK do zoznamu, a to na základe príspevkov agentúry ECHA; 2. udeliť Komisii delegované právomoci na pravidelnú revíziu zoznamu kategórií znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, ktoré sú v súčasnosti uvedené v novej prílohe II časti B (touto prílohou II sa na tento účel nahrádza bod 1.2.6 a príloha VIII k rámcovej smernici o vode, ktorá sa zodpovedajúcim spôsobom upraví na vyňatie znečisťujúcich látok špecifických pre povodie z vymedzenia ekologického stavu a ich zapracovanie do režimu uplatniteľného na chemický stav); 3. udeliť Komisii delegované právomoci prijímať v prípade potreby celoúnijné ENK pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie a zaradiť ich do prílohy II časti C (v návrhu sú v tejto časti C uvedené štyri prioritné látky, ktoré boli pôvodne súčasťou prílohy I, ale boli „vyradené zo zoznamu“, pretože sa už nepovažovali za látky vzbudzujúce celoúnijné obavy); 4. objasniť ústrednú úlohu, ktorú má agentúra ECHA v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zohrávať pri stanovovaní ENK, ako aj jej povinnosť zverejňovať vedecké správy v súvislosti so zmenou príloh.

Článok 8a sa mení s cieľom: 1. zjednodušiť spôsob, akým členské štáty môžu prezentovať chemický stav pre všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky oddelene od celkového chemického stavu; 2. umožniť členským štátom vykonávať menej intenzívne monitorovanie niektorých látok; 3. od členských štátov požadovať, aby vykonávali monitorovanie založené na účinkoch v záujme hodnotenia prítomnosti estrogénových hormónov vo vodných útvaroch s cieľom možného budúceho stanovenia spúšťacích hodnôt založených na účinkoch.

Článok 8b sa mení s cieľom: 1. zlepšiť cyklus monitorovania a preskúmania mechanizmu zoznamu sledovaných látok, stanovujúc namiesto súčasného dvojročného trojročný cyklus. Spoločne s navrhovaným predĺžením cyklu monitorovania z 12 na 24 mesiacov sa tým poskytne viac času na spracovanie údajov pred revíziou zoznamu, aby bolo možné lepšie zohľadniť rôzne frekvencie pre znečisťujúce látky so sezónnymi výkyvmi emisií (napr. pesticídy/biocídy); 2. umožniť zaradenie mikroplastov a vybraných génov antimikrobiálnej rezistencie do nasledujúceho zoznamu sledovaných látok, ktoré budú predmetom vhodných monitorovacích a analytických metód identifikovaných na základe príspevkov agentúry ECHA.

Novým článkom 8d sa zavádza povinnosť členských štátov stanoviť ENK pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie uvedené v prílohe II časti A. Nahrádza sa tým v súčasnosti formulovaná povinnosť v bode 1.2.6 prílohy V k rámcovej smernici o vode, a to v súlade s návrhom s cieľom zabezpečiť, aby sa znečisťujúce látky špecifické pre povodie stali súčasťou hodnotenia skôr chemického než ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Cieľom ustanovenia je zároveň zabezpečiť, aby celúnijné ENK stanovené pre určité znečisťujúce látky špecifické pre povodie mali prednosť pred ENK určenými na vnútroštátnej úrovni. Napokon, zmenou sa členským štátom ukladá povinnosť informovať agentúru ECHA s cieľom umožniť jej zverejňovať každý úmysel v súvislosti so zaradením znečisťujúcich látok do zoznamu a/alebo stanovením ENK v záujme zvýšenia transparentnosti a synergií.

Článok 10, v ktorom sa objasňuje, že príloha X k rámcovej smernici o vode sa má nahradiť znením uvedeným v prílohe II k smernici 2008/105/ES, sa vypúšťa z toho dôvodu, že príloha II k smernici 2008/105/ES neexistovala a že príloha X sa vypúšťa v nadväznosti na začlenenie postupu delegovaných aktov do smernice 2008/105/ES na prispôsobenie zoznamu prioritných látok a stanovenie zodpovedajúcich ENK.

Názov prílohy I sa upravuje s cieľom vypustiť pojem „iné znečisťujúce látky“, ktorý sa stal zastaraným, keďže odkazuje na látky, na ktoré sa pred prijatím smernice o environmentálnych normách kvality vzťahovali iné právne predpisy: rozlišovanie medzi prioritnými látkami a týmito „inými znečisťujúcimi látkami“ už nie je potrebné. Časť A, v ktorej sa uvádzajú látky a ich ENK, sa nahrádza novou prílohou, v ktorej sa do zoznamu prioritných látok zaraďuje dodatočných 23 látok: lieky, priemyselné látky, pesticídy a kovy. V tejto prílohe sa zároveň uvádzajú látky, ktoré sú nebezpečné, všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky, ako aj látky, ktoré si vyžadujú hodnotenie dlhodobých trendov.

Vkladá sa nová príloha II, v ktorej sa v časti A stanovuje informačný zoznam znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, pri ktorých majú členské štáty zvážiť stanovenie ENK a ich uplatňovanie tam, kde vzbudzujú obavy. Časť B zahŕňa všeobecné zásady takéhoto konania a odkazuje na usmernenia o ňom, pričom v časti C sa uvádza register harmonizovaných ENK znečisťujúcich látok špecifických pre povodie. Posledné uvedené sa prijmú prostredníctvom budúcich delegovaných aktov, ktorými Komisia stanoví harmonizované ENK určitých ďalších znečisťujúcich látok špecifických pre povodie vtedy, ak to bude potrebné na zabezpečenie dostatočnej a harmonizovanej ochrany životného prostredia, a to aj v prípade znečisťujúcich látok, ktoré nevzbudzujú alebo zatiaľ nevzbudzujú obavy na úrovni celej EÚ.

2022/0344 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 33 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 34 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Znečistenie povrchových a podzemných vôd chemickými látkami predstavuje pre vodné prostredie hrozbu s takými dôsledkami, akými sú akútna a chronická toxicita vodných organizmov, akumulácia znečisťujúcich látok v ekosystéme, strata prírodných biotopov a biodiverzity, ako aj pre ľudské zdravie. Stanovenie noriem environmentálnej kvality pomáha realizovať cieľ nulového znečistenia pre netoxické životné prostredie.

(2)Podľa článku 191 ods. 2 druhej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) politika Únie týkajúca sa životného prostredia vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

(3)Európska zelená dohoda 35 je únijnou stratégiou, ktorej cieľom je do roku 2050 dosiahnuť klimaticky neutrálne, čisté a obehové hospodárstvo, optimalizáciu riadenia zdrojov a zároveň minimalizáciu znečistenia. Konkrétne sa aspektmi znečistenia uvedenými v Európskej zelenej dohode zaoberajú Stratégia EÚ s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti 36 a akčný plán týkajúci sa nulového znečisťovania 37 . Medzi ďalšie obzvlášť relevantné a doplnkové politiky patria stratégia EÚ pre plasty 38 z roku 2018, farmaceutická stratégia pre Európu 39 z roku 2021, stratégia biodiverzity 40 , stratégia Z farmy na stôl 41 , stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 42 , digitálna stratégia EÚ 43 a dátová stratégia EÚ 44 .

(4)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 45 sa stanovuje rámec na ochranu vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Tento rámec zahŕňa identifikáciu prioritných látok spomedzi látok, ktoré predstavujú značné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na úrovni Únie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES 46 sa pre celú Úniu stanovujú environmentálne normy kvality týkajúce sa 45 prioritných látok uvedených v prílohe X k smernici 2000/60/ES a ôsmich ďalších znečisťujúcich látok, ktoré už boli regulované na úrovni Únie pred zavedením prílohy X rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES 47 . V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES 48 sa stanovujú normy kvality podzemných vôd platné v celej Únii týkajúce sa dusičnanov a účinných látok v pesticídoch, ako aj kritériá stanovenia vnútroštátnych prahových hodnôt pre iné látky znečisťujúce podzemné vody. Stanovuje sa v nej aj minimálny zoznam 12 znečisťujúcich látok a ich ukazovateľov, v prípade ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby zvážili stanovenie takýchto vnútroštátnych prahových hodnôt. Normy kvality podzemných vôd sa stanovujú v prílohe I k smernici 2006/118/ES.

(5)Zaradenie látok do prílohy X k smernici 2000/60/ES alebo do prílohy I či do prílohy II k smernici 2006/118/ES sa zvažuje na základe hodnotenia rizika, ktoré tieto látky predstavujú pre ľudí a vodné prostredie. Kľúčovými zložkami tohto hodnotenia sú poznatky o koncentráciách látok v životnom prostredí vrátane informácií získaných z monitorovania podľa zoznamu sledovaných látok a o (eko)toxikológii látok, ako aj o ich perzistentnosti, bioakumulácii, karcinogenite, mutagenite, reprodukčnej toxicite a potenciáli narušenia endokrinného systému.

(6)Komisia preskúmala zoznam prioritných látok v prílohe X k smernici 2000/60/ES v súlade s článkom 16 ods. 4 uvedenej smernice a článkom 8 smernice 2008/105/ES a preskúmala aj zoznamy látok v prílohách I a II k smernici 2006/118/ES v súlade s článkom 10 uvedenej smernice a na základe nových vedeckých poznatkov dospela k záveru, že je vhodné tieto zoznamy zmeniť doplnením nových látok, stanovením noriem environmentálnej kvality alebo noriem kvality podzemných vôd týkajúcich sa týchto novo pridaných látok, revíziou noriem environmentálnej kvality týkajúcich sa niektorých existujúcich látok v súlade s vedeckým pokrokom a v prípade niektorých existujúcich a novo pridaných látok stanovením environmentálnych noriem kvality pre biotu. Takisto identifikovala, ktoré ďalšie látky sa pravdepodobne akumulujú v sedimente alebo biote, a objasnila, že trendy takýchto látok v sedimente alebo biote by sa mali monitorovať. Preskúmanie zoznamov látok podporili rozsiahle konzultácie s odborníkmi z útvarov Komisie, členských štátov, skupín zainteresovaných strán a Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká.

(7)Na účinné riešenie problémov väčšiny znečisťujúcich látok počas celého ich životného cyklu vrátane, ak je to relevantné, chemického zloženia, autorizácie alebo schvaľovania, regulácie emisií počas výroby a používania alebo iných procesov, ako aj počas nakladania s odpadom sa vyžaduje kombinácia opatrení siahajúcich od kontroly pri zdroji až po koniec reťazca. Stanovenie nových alebo prísnejších noriem kvality týkajúcich sa vodných útvarov je preto doplnkom k iným právnym predpisom Únie, ktoré sa zaoberajú alebo by sa mohli zaoberať problematikou znečistenia v jednej alebo viacerých z týchto etáp, a je v súlade s týmito predpismi vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 49 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 50 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 51 , nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 52 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES 53 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES 54 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 55 a smernice Rady 91/271/EHS 56 .

(8)Nové vedecké poznatky poukazujú na značné riziko, ktoré okrem už regulovaných látok predstavujú viaceré ďalšie znečisťujúce látky nachádzajúce sa vo vodných útvaroch. Osobitný problém sa odhalil dobrovoľným monitorovaním perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (ďalej aj „látky PFAS“) a liekov v podzemnej vode. Látky PFAS boli zistené vo viac ako 70 % meracích bodov podzemnej vody v Únii a v značnom počte lokalít sú zjavne prekročené existujúce vnútroštátne prahové hodnoty, pričom vo veľkej miere sa tam vyskytujú aj farmaceutické látky. Pokiaľ ide o povrchové vody, kyselina perfluóroktánsulfónová a jej deriváty sa už uvádzajú ako prioritné látky, ale v súčasnosti sa uznáva, že riziko predstavujú aj iné látky PFAS. Monitorovanie podľa zoznamu sledovaných látok na základe článku 8b smernice 2008/105/ES potvrdilo riziko, ktoré pre povrchové vody predstavujú viaceré farmaceutické látky, ktoré by sa preto mali doplniť do zoznamu prioritných látok.

(9)V smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality a aby sa znížila úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody vhodnej na ľudskú spotrebu. V tejto súvislosti boli ako potenciálne riziko pre ľudské zdravie identifikované mikroplasty, ale na potvrdenie potreby stanovenia normy environmentálnej kvality pre mikroplasty v povrchových a podzemných vodách sa vyžaduje viac údajov z monitorovania. Mikroplasty by sa preto mali zaradiť do zoznamov sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách a mali by sa začať monitorovať, hneď ako Komisia určí vhodné metódy monitorovania. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť metodiky monitorovania mikroplastov a hodnotenia rizík, ktoré predstavujú pre pitnú vodu, vypracované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 57 .

(10)Boli vyjadrené obavy v súvislosti s rizikom vzniku antimikrobiálnej rezistencie v dôsledku prítomnosti mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam a génov antimikrobiálnej rezistencie vo vodnom prostredí, ale monitorovanie sa uskutočnilo len v malom rozsahu. Príslušné gény antimikrobiálnej rezistencie by sa mali zahrnúť aj do zoznamov sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách a mali by sa začať monitorovať, hneď ako sa vypracujú vhodné metódy monitorovania. Je to v súlade s Európskym akčným plánom „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý Komisia prijala v júni 2017, a s farmaceutickou stratégiou pre Európu, ktorá sa takisto zaoberá touto otázkou.

(11)Vzhľadom na rastúcu informovanosť o význame zmesí, a teda aj monitorovania založeného na účinkoch na určenie chemického stavu, a vzhľadom na to, že pre estrogénové látky už existujú dostatočne spoľahlivé metódy monitorovania založeného na účinkoch, by členské štáty mali uplatňovať takéto metódy na posúdenie kumulatívnych účinkov estrogénových látok v povrchových vodách počas obdobia najmenej dvoch rokov. Umožní sa tým porovnanie výsledkov založených na účinkoch s výsledkami získanými použitím konvenčných metód monitorovania troch estrogénových látok uvedených v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Toto porovnanie sa použije pri posúdení, či sa metódy monitorovania založené na účinkoch môžu použiť ako spoľahlivé skríningové metódy. Použitie takýchto skríningových metód by malo tú výhodu, že by sa mohlo vzťahovať na účinky všetkých estrogénových látok, ktoré majú podobné účinky, a nielen tých, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici 2008/105/ES. Vymedzenie normy environmentálnej kvality v smernici 2000/60/ES by sa malo upraviť tak, aby sa zabezpečilo, že sa v budúcnosti môže vzťahovať aj na spúšťacie hodnoty, ktoré by sa mohli stanoviť na posúdenie výsledkov monitorovania založeného na účinkoch.

(12)V hodnotení právnych predpisov Únie o vodách 58 (ďalej len „hodnotenie“) sa dospelo k záveru, že proces identifikácie a zostavovania zoznamu znečisťujúcich látok ovplyvňujúcich povrchové a podzemné vody a stanovovania alebo revízie noriem kvality týkajúcich sa týchto látok by sa vzhľadom na nové vedecké poznatky mohol urýchliť. Ak by tieto úlohy vykonávala Komisia, a teda by neprebiehali v rámci riadneho legislatívneho postupu, ako sa v súčasnosti stanovuje v článkoch 16 a 17 smernice 2000/60/ES a v článku 10 smernice 2006/118/ES, mohlo by sa zlepšiť fungovanie mechanizmov zoznamu sledovaných látok v prípade povrchových a podzemných vôd, najmä pokiaľ ide o harmonogram a postupnosť zaraďovania do zoznamu, či o monitorovanie a hodnotenie výsledkov, mohlo by sa posilniť prepojenie medzi mechanizmom zoznamu sledovaných látok a preskúmaním zoznamov znečisťujúcich látok a pri zmenách zoznamov znečisťujúcich látok by sa mohol rýchlejšie zohľadňovať vedecký pokrok. Z tohto dôvodu a vzhľadom na potrebu urýchlene zmeniť zoznamy znečisťujúcich látok a ich normy environmentálnej kvality na základe nových vedeckých a technických poznatkov by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť prílohu I k smernici 2008/105/ES, pokiaľ ide o zoznam prioritných látok a zodpovedajúce normy environmentálnej kvality stanovené v časti A uvedenej prílohy, a zmeniť prílohu I k smernici 2006/118/ES, pokiaľ ide o zoznam znečisťujúcich látok v podzemných vodách a normy kvality stanovené v uvedenej prílohe. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť výsledky monitorovania látok uvedených v zoznamoch sledovaných látok v povrchových a podzemných vodách. V dôsledku toho by sa mali vypustiť články 16 a 17 smernice 2000/60/ES a príloha X k uvedenej smernici, ako aj článok 10 smernice 2006/118/ES.

(13)V hodnotení sa takisto dospelo k záveru, že medzi členskými štátmi existujú príliš veľké rozdiely, pokiaľ ide o normy kvality a prahové hodnoty stanovené na vnútroštátnej úrovni pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie a pre znečisťujúce látky v podzemnej vode. Znečisťujúce látky špecifické pre povodie, ktoré neboli identifikované ako prioritné látky podľa smernice 2000/60/ES, doteraz podliehali vnútroštátnym normám environmentálnej kvality a považovali sa za fyzikálno-chemické prvky kvality na podporu hodnotenia ekologického stavu povrchových vôd. Aj v prípade podzemných vôd mali členské štáty možnosť stanoviť si vlastné prahové hodnoty, a to aj pre vyrábané syntetické látky. Táto flexibilita viedla k suboptimálnym výsledkom z hľadiska porovnateľnosti stavu vodných útvarov medzi členskými štátmi a z hľadiska ochrany životného prostredia. Preto treba stanoviť postup, ktorý na úrovni Únie umožní dohodu o normách environmentálnej kvality a prahových hodnotách, ktoré sa majú uplatňovať na tieto látky, ak sú identifikované ako látky vzbudzujúce vnútroštátne obavy, a zriadiť registre uplatniteľných noriem environmentálnej kvality a prahových hodnôt.

(14)Okrem toho začlenenie znečisťujúcich látok špecifických pre povodie do vymedzenia chemického stavu povrchových vôd zabezpečuje koordinovanejší, súdržnejší a transparentnejší prístup, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd a súvisiace informácie pre verejnosť. Uľahčuje aj cielenejší prístup k identifikácii a vykonávaniu opatrení na riešenie všetkých otázok súvisiacich s chemickými látkami holistickejším, účinnejším a efektívnejším spôsobom. Preto by sa malo zmeniť vymedzenie pojmov „ekologický stav“ a „chemický stav“ a rozsah pôsobnosti „chemického stavu“ by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj znečisťujúce látky špecifické pre povodie, ktoré boli dosiaľ súčasťou vymedzenia pojmu „ekologický stav“ v prílohe V k smernici 2000/60/ES. V dôsledku toho by sa do smernice 2008/105/ES mal zahrnúť pojem normy environmentálnej kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie a súvisiace postupy.

(15)S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť časť B prílohy II k smernici 2006/118/ES úpravou zoznamu znečisťujúcich látok, v prípade ktorých musia členské štáty zvážiť stanovenie vnútroštátnych prahových hodnôt. 

(16)Vzhľadom na potrebu urýchlene sa prispôsobiť vedeckým a technickým poznatkom a zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii, pokiaľ ide o znečisťujúce látky špecifické pre povodie, by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom upraviť prílohu II k smernici 2008/105/ES, pokiaľ ide o zoznam kategórií znečisťujúcich látok stanovených v časti A uvedenej prílohy, a upraviť časť C prílohy II, pokiaľ ide o harmonizované normy environmentálnej kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie alebo ich skupiny. Členské štáty by mali tieto harmonizované normy environmentálnej kvality uplatňovať pri hodnotení stavu svojich útvarov povrchových vôd, ak sa zistilo riziko vyplývajúce z týchto znečisťujúcich látok.

(17)Pri preskúmaní zoznamu prioritných látok v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES sa dospelo k záveru, že niekoľko prioritných látok už nevyvoláva obavy v celej Únii, a preto by sa v časti A prílohy I k uvedenej smernici už nemali uvádzať. Tieto látky by sa preto mali považovať za znečisťujúce látky špecifické pre povodie a mali by sa spolu s ich zodpovedajúcimi normami environmentálnej kvality zahrnúť do časti C prílohy II k smernici 2008/105/ES. Vzhľadom na to, že tieto znečisťujúce látky sa už nepovažujú za látky vzbudzujúce obavy v celej Únii, normy environmentálnej kvality sa musia uplatňovať len vtedy, ak by tieto znečisťujúce látky mohli naďalej vyvolávať obavy na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(18)S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a umožniť porovnateľnosť stavu vodných útvarov medzi členskými štátmi treba harmonizovať vnútroštátne prahové hodnoty niektorých látok znečisťujúcich podzemné vody. Preto by sa ako nová časť D prílohy II k smernici 2006/118/ES mal zaviesť register harmonizovaných prahových hodnôt v prípade látok znečisťujúcich podzemné vody a vzbudzujúcich obavy na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Harmonizované prahové hodnoty stanovené v uvedenom registri sa musia uplatňovať len v tých členských štátoch, v ktorých znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahujú tieto prahové hodnoty, ovplyvňujú stav podzemných vôd. Pre súčet dvoch syntetických znečisťujúcich látok trichlóretylén a tetrachlóretylén treba harmonizovať vnútroštátne prahové hodnoty, keďže nie všetky členské štáty, v ktorých sú dané znečisťujúce látky relevantné, uplatňujú prahové hodnoty pre súčet týchto znečisťujúcich látok a stanovené vnútroštátne prahové hodnoty sú rôzne. Harmonizovaná prahová hodnota by mala byť v súlade s parametrickou hodnotou stanovenou pre súčet týchto znečisťujúcich látok v pitnej vode podľa smernice (EÚ) 2020/2184.

(19)S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup a rovnaké podmienky v Únii by sa v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť časť D prílohy II k smernici 2006/118/ES na účely prispôsobenia registra harmonizovaných prahových hodnôt, pokiaľ ide o zaradené znečisťujúce látky, a harmonizovaných prahových hodnôt technickému a vedeckému pokroku.

(20)Všetky ustanovenia smernice 2006/118/ES týkajúce sa hodnotenia chemického stavu podzemných vôd by sa mali prispôsobiť zavedeniu tretej kategórie harmonizovaných prahových hodnôt v časti D prílohy II k uvedenej smernici, a to popri normách kvality stanovených v prílohe I k uvedenej smernici a vnútroštátnych prahových hodnotách určených v súlade s metodikou stanovenou v časti A prílohy II k uvedenej smernici.

(21)S cieľom zabezpečiť účinné a jednotné rozhodovanie a rozvíjať synergie s prácou vykonávanou v rámci iných právnych predpisov Únie o chemikáliách by Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra ECHA“) mala mať trvalú a jasne vymedzenú úlohu pri priorizácii látok, ktoré sa majú zaradiť do zoznamov sledovaných látok a do zoznamov látok v prílohách I a II k smernici 2008/105/ES a prílohách I a II k smernici 2006/118/ES, ako aj pri odvodzovaní príslušných a vedecky podložených noriem kvality. Vykonávanie určitých úloh zverených agentúre ECHA by mal poskytovaním stanovísk uľahčiť Výbor pre hodnotenie rizík (RAC) a výbor ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC). Agentúra ECHA by mala takisto zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi rôznymi environmentálnymi právnymi predpismi zvýšenou transparentnosťou, pokiaľ ide o znečisťujúce látky v zozname sledovaných látok, alebo vypracovanie celoúnijných či vnútroštátnych noriem environmentálnej kvality alebo prahových hodnôt, a to zverejňovaním príslušných vedeckých správ. 

(22)V hodnotení sa dospelo k záveru, že na podporu lepšieho vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie o vodách je potrebné častejšie a efektívnejšie elektronické nahlasovanie. Vzhľadom na svoju úlohu pravidelnejšie monitorovať stav znečistenia v zmysle akčného plánu nulového znečistenia by Európska environmentálna agentúra (ďalej aj „agentúra EEA“) mala takéto častejšie a efektívnejšie nahlasovanie členskými štátmi uľahčovať. Je dôležité, aby sa environmentálne informácie o stave povrchových a podzemných vôd v Únii včas sprístupnili verejnosti a Komisii. Od členských štátov by sa preto malo vyžadovať, aby Komisii a agentúre EEA sprístupňovali údaje z monitorovania zozbierané v rámci smernice 2000/60/ES s využitím mechanizmov automatizovaného nahlasovania a poskytovania údajov pomocou aplikačného programovacieho rozhrania alebo rovnocenných mechanizmov. Očakáva sa, že administratívna záťaž bude malá, keďže od členských štátov sa už teraz vyžaduje, aby verejnosti sprístupňovali témy priestorových údajov v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 59 , ako aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 60 . Tieto témy priestorových údajov zahŕňajú umiestnenie a prevádzku zariadení na environmentálne monitorovanie, súvisiace merania emisií a stav environmentálnych médií.

(23)Lepšia integrácia tokov údajov nahlasovaných agentúre EEA v zmysle právnych predpisov Únie o vodách, a najmä súpisov emisií požadovaných smernicou 2008/105/ES, s tokmi údajov nahlasovanými na portáli priemyselných emisií podľa smernice 2010/75/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 61 , zjednoduší a zefektívni nahlasovanie súpisov v súlade s článkom 5 smernice 2008/105/ES. Zároveň sa tým zníži administratívna a pracovná záťaž pri príprave plánov manažmentu povodia. V kombinácii so zrušením priebežného hlásenia o napredovaní programových opatrení, ktoré sa ukázalo ako neúčinné, táto jeho zjednodušená forma umožní členským štátom vynaložiť väčšie úsilie pri nahlasovaní emisií, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy o priemyselných emisiách, ale na ktoré sa vzťahuje nahlasovanie emisií podľa článku 5 smernice 2008/105/ES. 

(24)Lisabonskou zmluvou sa zaviedlo rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a udelenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty). Smernice 2000/60/ES a 2006/118/ES by sa mali zosúladiť s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou.

(25)Splnomocnenia v článku 20 ods. 1 prvom pododseku smernice 2000/60/ES a v bode 1.4.1 písm. ix) prílohy V k uvedenej smernici, v ktorých sa stanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňajú kritériá článku 290 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa týkajú úprav príloh k uvedenej smernici a prijatia pravidiel, ktoré ju dopĺňajú. Preto by sa mali zmeniť na splnomocnenia Komisie prijímať delegované akty. 

(26)Splnomocnenie v článku 8 smernice 2006/118/ES, v ktorom sa stanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňa kritériá článku 290 ods. 1 ZFEÚ, keďže sa týka úprav príloh k uvedenej smernici. Preto by sa malo zmeniť na splnomocnenie Komisie prijímať delegované akty. 

(27)Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravy delegovaných aktov, svojich prípravných prác, uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)Splnomocnenie v článku 8 ods. 3 smernice 2000/60/ES, v ktorom sa stanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňa kritériá článku 290 ods. 2 ZFEÚ, keďže sa týka prijatia technických špecifikácií a štandardizovaných metód analýzy a monitorovania stavu vôd, a preto sa zameriava na zabezpečenie jednotných podmienok harmonizovaného vykonávania uvedenej smernice. Preto by sa malo zmeniť na splnomocnenie Komisie prijímať vykonávacie akty. S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť údajov by sa splnomocnenie malo rozšíriť aj na stanovenie formátov nahlasovania údajov z monitorovania a údajov o stave vôd v súlade s článkom 8 ods. 4. Právomoci prenesené na Komisiu by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 62 .

(29)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2000/60/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely prijatia technických formátov nahlasovania údajov z monitorovania a údajov o stave vôd v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2000/60/ES. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(30)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2008/105/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely prijatia štandardizovaných formátov nahlasovania emisií z bodových zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... 63 +, agentúre EEA. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(31)Treba zohľadniť vedecký a technický pokrok v oblasti monitorovania stavu vodných útvarov v súlade s požiadavkami na monitorovanie stanovenými v prílohe V k smernici 2000/60/ES. Členským štátom by sa preto malo povoliť použitie údajov a služieb vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov. 

(32)Vzhľadom na nárast nepredvídateľných poveternostných javov, najmä extrémnych povodní a dlhotrvajúceho sucha, a závažných incidentov znečistenia, ktoré spôsobujú alebo zhoršujú cezhraničné havarijné znečistenie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zabezpečili okamžité informovanie o takýchto incidentoch ostatným potenciálne postihnutým členským štátom a aby s takýmito členskými štátmi účinne spolupracovali s cieľom zmierniť účinky udalosti alebo incidentu. Takisto je potrebné posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a zefektívniť postupy cezhraničnej spolupráce v prípade štrukturálnejších, t. j. nenáhodných a dlhodobejších cezhraničných problémov, ktoré nemožno vyriešiť na úrovni členských štátov, v súlade s článkom 12 smernice 2000/60/ES. V prípade, že je potrebná európska pomoc, príslušné vnútroštátne orgány môžu zasielať žiadosti o pomoc Koordinačnému centru Komisie pre reakcie na núdzové situácie, ktoré bude koordinovať možné ponuky pomoci a ich realizáciu prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v súlade s článkom 15 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 1313/2013 64 .

(33)Smernice 2000/60/ES, 2006/118/ES a 2008/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(34)Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zvýšiť environmentálnu kvalitu európskych sladkých vôd, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy znečisťovania vôd ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny v smernici 2000/60/ES

Smernica 2000/60/ES sa mení takto:

1.V článku 1 sa štvrtá zarážka nahrádza takto:

„– dosiahnutiu cieľov príslušných medzinárodných dohôd, a to aj tých, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia znečistenia morského prostredia, činnosťou Únie na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok s konečným cieľom dosiahnuť koncentrácie približujúce sa pozaďovým hodnotám pre prirodzene sa vyskytujúce látky a hodnoty koncentrácií blížiace sa k nule pre vyrábané syntetické látky.“;

2.Článok 2 sa mení takto:

a)Bod 24 sa nahrádza takto:

„24. „Dobrý chemický stav povrchových vôd“ je chemický stav požadovaný na splnenie environmentálnych cieľov pre povrchové vody stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), to znamená chemický stav útvaru povrchovej vody, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú environmentálne normy kvality pre prioritné látky uvedené v časti A prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES* a normy environmentálnej kvality pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovené v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. c) a článkom 8d ods. 1 uvedenej smernice.“;

b)Bod 30 sa nahrádza takto:

„30. „Prioritné látky“ sú látky uvedené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES, čiže látky, ktoré vo veľkej časti členských štátov predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia.“;

c)Vkladajú sa tieto body 30a a 30b:

„30a. „Prioritné rizikové látky“ sú prioritné látky, ktoré sú označené ako „rizikové“ na základe toho, že sú vo vedeckých správach, v príslušných právnych predpisoch Únie alebo v príslušných medzinárodných dohodách uznané ako toxické, perzistentné a náchylné na bioakumuláciu alebo ako vzbudzujúce rovnakú úroveň obáv, ak je táto obava relevantná pre vodné prostredie.

30b. „Znečisťujúce látky špecifické pre povodie“ sú znečisťujúce látky, ktoré sa neidentifikujú alebo sa prestali identifikovať ako prioritné látky, ale ktoré členské štáty identifikovali na základe posúdenia tlakov a vplyvov na útvary povrchovej vody vykonaného v súlade s prílohou II k tejto smernici ako látky predstavujúce významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia na svojom území.“;

d)Bod 35 sa nahrádza takto:

„35. „Norma environmentálnej kvality“ je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimente alebo biote, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, alebo spúšťacia hodnota takejto znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok v prípade nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie alebo životné prostredie nameraná metódou založenou na účinkoch.“;

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES o prevencii a regulácii znečistenia povrchových vôd, o zmene a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS, 86/280/EHS a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).“;

3.V článku 3 sa vkladá tento odsek 4a:

„4a. Členské štáty v prípade výnimočných okolností prírodného pôvodu alebo vyššej moci, najmä extrémnych povodní a dlhotrvajúceho sucha, alebo závažných incidentov znečistenia, ktoré by mohli mať vplyv na vodné útvary nižšie po prúde nachádzajúce sa v iných členských štátoch, zabezpečia, aby príslušné orgány pre vodné útvary situované nižšie po prúde v takýchto členských štátoch, ako aj Komisia boli okamžite informované a aby sa nadviazala potrebná spolupráca na vyšetrenie príčin a riešenie dôsledkov výnimočných okolností alebo incidentov.“;

4.Článok 4 ods. 1 sa mení takto:

a)V písmene a) sa bod iv) nahrádza takto:

„iv) členské štáty zavedú potrebné opatrenia na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a znečisťujúcimi látkami špecifickými pre povodie a na zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok.“; 

b)V písmene b) bode iii) sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Opatrenia na dosiahnutie zvrátenia takéhoto trendu sa vykonávajú v súlade s článkom 5 smernice 2006/118/ES a prílohou IV k uvedenej smernici s výhradou uplatnenia odsekov 6 a 7 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 tohto článku.“;

5.V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1 zabezpečia, aby nielen spĺňal ciele podľa článku 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody vrátane noriem kvality stanovených na úrovni Únie, ale aby v rámci použitého spôsobu úpravy vody a v súlade s právnymi predpismi Únie výsledná kvalita upravenej vody spĺňala aj požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184*.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).“;

6.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť technické špecifikácie a štandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vôd v súlade s prílohou V a určiť formáty nahlasovania údajov z monitorovania a údajov o stave vôd v súlade s odsekom 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 4 a 5:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby sa dostupné individuálne údaje z monitorovania zozbierané v súlade s bodom 1.3.4 prílohy V a výsledný stav vôd v súlade s prílohou V sprístupňovali verejnosti a Európskej environmentálnej agentúre (EEA) aspoň raz ročne elektronicky v strojovo čitateľnom formáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES*, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES** a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024***. Na tieto účely členské štáty použijú formáty stanovené v súlade s odsekom 3 tohto článku.

5. Agentúra EEA zabezpečí, aby sa informácie sprístupnené v súlade s odsekom 4 pravidelne spracúvali a analyzovali na účely ich sprístupnenia na príslušných portáloch Únie, na opakované použitie Komisiou a príslušnými agentúrami Únie a na účely poskytovania aktuálnych, objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií Komisii, členským štátom a verejnosti, najmä o stave vôd, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009****. 

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

*** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).“;

7.Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty na dosiahnutie súladu s cieľmi, normami kvality a prahovými hodnotami stanovenými podľa tejto smernice zabezpečia zavedenie a vykonávanie:

a) regulácie emisií na základe najlepších dostupných techník;

b) príslušných limitných hodnôt emisií;

c) regulácie v prípade difúznych vplyvov, ktorá prípadne zahŕňa najlepšie environmentálne postupy stanovené v:

–smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES*;

–smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ**;

–smernici Rady 91/271/EHS***;

–smernici Rady 91/676/EHS****;

–akýchkoľvek ďalších príslušných právnych predpisoch Únie, ktoré sa zaoberajú znečisťovaním z bodových zdrojov alebo difúznym znečisťovaním.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

*** Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

**** Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak si kvalitatívny cieľ, norma kvality alebo prahová hodnota zavedené či už podľa tejto smernice, smerníc 2006/118/ES alebo 2008/105/ES, alebo podľa akejkoľvek inej právnej úpravy Únie vyžadujú prísnejšie podmienky ako tie, ktoré by vyplynuli z uplatňovania odseku 2, zodpovedajúcim spôsobom sa stanovia prísnejšie regulácie emisií.“;

8.V článku 11 ods. 3 sa písmeno k) nahrádza takto:

„k) opatrení na elimináciu znečistenia povrchových vôd spôsobeného prioritnými rizikovými látkami a na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného inými látkami, ktoré by inak bránilo členským štátom dosiahnuť environmentálne ciele stanovené v článku 4 pre útvary povrchových vôd;“;

9.Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

 Problémy, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu

1. Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na jeho vodné hospodárstvo, ale tento členský štát ho nemôže vyriešiť, oznámi túto skutočnosť Komisii a ktorémukoľvek inému príslušnému členskému štátu s odporúčaniami na jeho vyriešenie.

2. Dotknuté členské štáty spolupracujú s cieľom identifikovať zdroje problémov uvedených v odseku 1 a opatrenia potrebné na ich riešenie.

Členské štáty si navzájom odpovedajú včas, najneskôr však tri mesiace po oznámení od iného členského štátu v súlade s odsekom 1.

10.3. Komisia je o každej spolupráci uvedenej v odseku 2 informovaná a je k nej prizývaná. V prípade potreby Komisia po zohľadnení správ vypracovaných podľa článku 13 zváži, či treba prijať ďalšie opatrenia na úrovni Únie s cieľom znížiť cezhraničné vplyvy na vodné útvary.“;

11.V článku 15 sa vypúšťa odsek 3; 

12.Články 16 a 17 sa vypúšťajú; 

13.Článok 18 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e) súhrn všetkých návrhov, regulačných opatrení a stratégií na reguláciu chemického znečistenia alebo na zastavenie alebo postupné ukončenie používania rizikových látok;“; 

b)Odsek 4 sa vypúšťa; 

14.Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Technické úpravy a vykonávanie tejto smernice

„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a s cieľom zmeniť prílohy I a III a oddiel 1.3.6 prílohy V, aby sa požiadavky na informácie v súvislosti s príslušnými orgánmi, obsah ekonomickej analýzy a vybrané normy monitorovania prispôsobili vedeckému a technickému pokroku.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a s cieľom doplniť túto smernicu určením hodnôt stanovených pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov v súlade s medzikalibračným postupom stanoveným v bode 1.4.1 prílohy V.

3. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť technické formáty prenosu údajov v zmysle článku 8 ods. 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. Komisii pri stanovovaní týchto formátov na požiadanie pomáha agentúra EEA.“;

15.Vkladá sa tento článok 20a:

„Článok 20a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“;

16.Článok 21 sa nahrádza takto:

„Článok 21

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“;

17.V článku 22 sa odsek 4 nahrádza takto:

 „4. Environmentálne ciele uvedené v článku 4, environmentálne normy kvality stanovené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES a prahové hodnoty pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovené podľa článkov 8 a 8d uvedenej smernice sa na účely smernice 2010/75/EÚ považujú za normy environmentálnej kvality.“;

18.Príloha V sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici;

19.V časti A prílohy VII sa bod 7.7 nahrádza takto:

„7.7. súhrn opatrení prijatých na zníženie emisií prioritných látok a na postupné ukončenie emisií prioritných rizikových látok;“;

20.Príloha VIII sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici; 

21.Príloha X sa vypúšťa.

Článok 2

Zmeny v smernici 2006/118/ES

Smernica 2006/118/ES sa mení takto:

1.Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o prevencii a regulácii znečisťovania podzemných vôd“;

2.V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Touto smernicou sa stanovujú osobitné opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemných vôd s cieľom dosiahnuť environmentálne ciele stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2000/60/ES. Medzi tieto opatrenia patria:

a) kritériá hodnotenia dobrého chemického stavu podzemných vôd;

b) kritériá identifikácie a zvrátenia významných a trvalo vzostupných trendov a kritériá vymedzenia počiatočných bodov zvrátenia trendov.“;

3.V článku 2 sa bod 2 nahrádza takto:

„2. prahová hodnota je norma kvality podzemných vôd stanovená členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) alebo na úrovni Únie v súlade s článkom 8 ods. 3;“; 

4.Článok 3 sa mení takto:

a)V odseku 1 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno c):

„c) prahové hodnoty stanovené na úrovni Únie v súlade s článkom 8 ods. 3 a uvedené v časti D prílohy II k tejto smernici.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Prahové hodnoty uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu určiť na celoštátnej úrovni, na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré je súčasťou územia členského štátu alebo na úrovni útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd.“;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 1 sa zverejnia v plánoch manažmentu povodia, ktoré sa vypracúvajú podľa článku 13 smernice 2000/60/ES, spolu so zhrnutím informácií uvedených v časti C prílohy II k tejto smernici.

Členské štáty do [Úrad pre publikácie – vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] informujú Európsku chemickú agentúru (ECHA) o celoštátnych prahových hodnotách uvedených v odseku 1 písm. b). Agentúra ECHA tieto informácie zverejní.“;

d)V odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty zmenia zoznam prahových hodnôt, ktoré uplatňujú na svojom území, a to vždy, keď nové informácie o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia naznačia, že treba stanoviť prahovú hodnotu pre ďalšiu látku alebo zmeniť existujúcu prahovú hodnotu alebo opätovne zaradiť do zoznamu prahovú hodnotu, ktorá bola z neho predtým vypustená. Ak sa príslušné prahové hodnoty stanovia alebo zmenia na úrovni Únie, členské štáty podľa týchto hodnôt prispôsobia zoznam prahových hodnôt, ktoré uplatňujú na svojom území.“;

5.V článku 4 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) nie sú prekročené hodnoty noriem kvality podzemných vôd uvedené v prílohe I a prahové hodnoty uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) v žiadnom z monitorovacích bodov v dotknutom útvare alebo skupine útvarov podzemných vôd, alebo“;

6.Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a

Zoznam sledovaných látok

1. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, aby vzhľadom na vedecké správy vypracované agentúrou ECHA určila zoznam sledovaných látok, v prípade ktorých majú členské štáty zhromažďovať údaje z monitorovania v celej Únii, a stanovila formáty, ktoré majú členské štáty používať na nahlasovanie výsledkov tohto monitorovania a súvisiacich informácií Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

Zoznam sledovaných látok obsahuje maximálne päť látok alebo skupín látok a uvádzajú sa v ňom monitorovacie matrice a možné analytické metódy pre každú látku. Tieto monitorovacie matice a metódy nespôsobia príslušným orgánom nadmerné náklady. Látky, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že môžu na úrovni Únie predstavovať významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné. Tento zoznam sledovaných látok zahŕňa látky vzbudzujúce obavy.

Tieto látky sa do zoznamu sledovaných látok zaradia hneď po identifikácii vhodných metód monitorovania mikroplastov a vybraných génov antimikrobiálnej rezistencie.

Agentúra ECHA vypracuje vedecké správy s cieľom pomôcť Komisii pri výbere látok do zoznamu sledovaných látok, pričom zohľadní tieto informácie:

a)prílohu I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES* a výsledky najnovšieho preskúmania uvedenej prílohy;

b)zoznamy sledovaných látok vypracované v súlade so smernicou 2008/105/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184**;

c)požiadavky na riešenie znečistenia pôdy vrátane súvisiacich údajov z monitorovania;

d)charakteristiku správnych území povodí, ktorú poskytnú členské štáty v súlade s článkom 5 smernice 2000/60/ES, a výsledky programov monitorovania vytvorených v súlade s článkom 8 uvedenej smernice;

e)informácie o objeme výroby, spôsoboch používania, vnútorných vlastnostiach (vrátane mobility v pôde a prípadne veľkosti častíc), koncentráciách v životnom prostredí a nepriaznivých účinkoch konkrétnej látky alebo skupiny látok na ľudské zdravie a vodné prostredie vrátane informácií zhromaždených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006***, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009****, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012*****, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6******, so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES******* a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES********;

f)výskumné projekty a vedecké publikácie vrátane informácií o trendoch a prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach a údajoch a informáciách z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;

g)odporúčania zainteresovaných strán.

Agentúra ECHA každé tri roky pripraví správu, v ktorej zhrnie zistenia vedeckých správ vypracovaných podľa štvrtého pododseku, a túto správu zverejní. Sprístupnenie prvej správy sa uskutoční do X [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň dvadsiateho prvého mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2. Prvý zoznam sledovaných látok sa vypracuje do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 24 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Zoznam sledovaných látok sa následne aktualizuje každých 36 mesiacov.

Komisia pri aktualizácii zoznamu sledovaných látok vypustí z existujúceho zoznamu každú látku alebo skupinu látok, pri ktorej považuje za možné posúdiť jej riziko pre vodné prostredie bez ďalších údajov z monitorovania. Jednotlivá látka alebo skupina látok sa môže v zozname sledovaných látok pri jeho aktualizácii ponechať na ďalšie obdobie troch rokov, ak sú na posúdenie rizika pre vodné prostredie potrebné ďalšie údaje z monitorovania. Aktualizovaný zoznam sledovaných látok obsahuje aj jednu alebo viacero ďalších látok, v prípade ktorých sa Komisia so zreteľom na vedecké správy agentúry ECHA domnieva, že by mohli predstavovať riziko pre vodné prostredie.

3. Členské štáty monitorujú každú látku alebo skupinu látok v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích staniciach počas obdobia 24 mesiacov. Obdobie monitorovania sa začne do šiestich mesiacov od zostavenia zoznamu sledovaných látok.

Každý členský štát si zvolí aspoň jednu monitorovaciu stanicu plus počet staníc zodpovedajúci jeho celkovej ploche útvarov podzemnej vody v km² vydelenej číslom 60 000 (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo).

Členské štáty pri výbere reprezentatívnych monitorovacích staníc, frekvencie monitorovania a sezónnosti v prípade každej látky alebo skupiny látok zohľadnia spôsoby používania a možný výskyt látky alebo skupiny látok. Frekvencia monitorovania nesmie byť kratšia ako raz za rok.

Ak členský štát dokáže vygenerovať dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a najnovšie údaje z monitorovania konkrétnej látky alebo skupiny látok z existujúcich monitorovacích programov alebo štúdií, môže sa rozhodnúť, že nevykoná dodatočné monitorovanie tejto látky alebo skupiny látok v rámci mechanizmu zoznamu sledovaných látok za predpokladu, že táto látka alebo skupina látok bola monitorovaná metodikou, ktorá je v súlade s monitorovacími matricami a analytickými metódami uvedenými vo vykonávacom akte, ktorým sa stanovuje zoznam sledovaných látok.

4. Členské štáty sprístupnia výsledky monitorovania uvedeného v odseku 3 tohto článku v súlade s článkom 8 ods. 4 smernice 2000/60/ES a s vykonávacím aktom, ktorým sa stanovuje zoznam sledovaných látok, prijatým podľa odseku 1. Sprístupnia aj informácie o reprezentatívnosti monitorovacích staníc a o stratégii monitorovania.

5. Agentúra ECHA na konci 24-mesačného obdobia uvedeného v odseku 3 preskúma výsledky monitorovania a posúdi, ktoré látky alebo skupiny látok treba monitorovať počas ďalšieho 24-mesačného obdobia, a preto sa majú ponechať v zozname sledovaných látok, a ktoré látky alebo skupiny látok možno zo zoznamu sledovaných látok vypustiť.

Ak Komisia so zreteľom na posúdenie agentúrou ECHA uvedené v prvom pododseku dospeje k záveru, že ďalšie monitorovanie s cieľom ďalej posudzovať riziko pre vodné prostredie sa nevyžaduje, uvedené posúdenie sa zohľadní pri preskúmaní prílohy I alebo II v zmysle článku 8.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES o prevencii a regulácii znečisťovania povrchových vôd, o zmene a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS, 86/280/EHS a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

**** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

***** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

****** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).

******* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

******** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

7.Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Preskúmanie príloh I až IV

1. Komisia preskúma po prvýkrát do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každých šesť rokov zoznam znečisťujúcich látok stanovený v prílohe I a normy kvality týkajúce sa týchto znečisťujúcich látok stanovené v uvedenej prílohe, ako aj zoznam znečisťujúcich látok a ukazovatele stanovené v časti B prílohy II.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a s cieľom zmeniť prílohu I na účely jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku doplnením alebo vypustením látok znečisťujúcich podzemné vody a noriem kvality týkajúcich sa týchto znečisťujúcich látok stanovených v uvedenej prílohe a zmeniť časť B na účely jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku doplnením znečisťujúcich látok alebo ukazovateľov, v prípade ktorých musia členské štáty zvážiť stanovenie vnútroštátnych prahových hodnôt.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a s cieľom zmeniť časť D prílohy II na účely jej prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku doplnením alebo zmenou harmonizovaných prahových hodnôt pre jednu alebo viac znečisťujúcich látok uvedených v časti B uvedenej prílohy.

4. Komisia pri prijímaní delegovaných aktov v zmysle odsekov 2 a 3 zohľadní vedecké správy vypracované agentúrou ECHA podľa odseku 6 tohto článku.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a s cieľom zmeniť časti A a C prílohy II a prílohy III a IV na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.

6. Agentúra ECHA vypracuje vedecké správy s cieľom pomôcť Komisii s preskúmaním príloh I a II. V týchto správach treba zohľadniť:

a) stanovisko výboru pre hodnotenie rizík a výboru ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu;

b) výsledky programov monitorovania stanovených v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES;

c) údaje z monitorovania zozbierané v súlade s článkom 6a ods. 4 tejto smernice;

d) výsledky preskúmania príloh k smernici 2008/105/ES a smernici (EÚ) 2020/2184;

e) informácie a požiadavky na riešenie znečistenia pôdy;

f) výskumné programy a vedecké publikácie Únie vrátane informácií vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ a/alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;

g) pripomienky a informácie od príslušných zainteresovaných strán.

6. Agentúra ECHA každých šesť rokov vypracuje a zverejní správu, v ktorej zhrnie zistenia preskúmania uvedeného v odsekoch 2 a 3. Prvá správa sa predloží Komisii... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

8.Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [Úrad pre publikácie: vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 1 alebo 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“;

9.Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“; 

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“; 

10.Článok 10 sa vypúšťa;

11.Príloha I sa nahrádza textom v prílohe III k tejto smernici;

12.Príloha II sa mení v súlade s prílohou IV k tejto smernici; 

13.V bode 2 prílohy III sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) akékoľvek iné významné informácie vrátane porovnania ročného aritmetického priemeru obsahu príslušných znečisťujúcich látok v monitorovacom bode s normami kvality podzemných vôd stanovenými v prílohe I a prahovými hodnotami uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a c).“;

14.V časti B bode 1 prílohy IV sa úvodná veta nahrádza takto:

„počiatočný bod pre vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov nastane, keď obsah znečisťujúcej látky dosiahne 75 % parametrických hodnôt noriem kvality podzemných vôd stanovených v prílohe I a prahových hodnôt uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c), ak:“.

Článok 3

Zmeny v smernici 2008/105/ES

Smernica 2008/105/ES sa mení takto:

1.Názov sa nahrádza takto:

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o prevencii a regulácii znečisťovania povrchových vôd, o zmene a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS, 86/280/EHS a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES“;

2.Článok 3 sa mení takto:

a)V odseku 1a prvom pododseku sa dopĺňa tento bod iii):

„iii) látky uvedené pod číslami 5, 9, 13, 15, 17, 21, 23, 24, 28, 30, 34, 37, 41, 44 v časti A prílohy I, pre ktoré sú stanovené revidované ENK, a novo identifikované látky uvedené pod číslami 46 až 70 v časti A prílohy I s účinnosťou od... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice], s cieľom zabrániť zhoršovaniu chemického stavu útvarov povrchových vôd a dosiahnuť dobrý chemický stav povrchových vôd v súvislosti s týmito látkami.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Pokiaľ ide o látky, v prípade ktorých sa ENK pre biotu alebo ENK pre sediment stanovujú v časti A prílohy I, členské štáty uplatňujú takéto ENK pre biotu alebo ENK pre sediment.

V prípade iných látok, než sú látky uvedené v prvom pododseku, uplatňujú členské štáty ENK pre vody stanovené v časti A prílohy I.“;

c)V odseku 6 prvom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Členské štáty na základe monitorovania stavu povrchových vôd vykonávaného v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES zabezpečia analýzu dlhodobých trendov koncentrácií tých prioritných látok, ktoré sa v časti A prílohy I identifikujú ako látky, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote.“; 

d)Odsek 7 sa vypúšťa;

e)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a s cieľom zmeniť časť B bod 3 prílohy I na účely jeho prispôsobenia vedeckému alebo technickému pokroku.“;

3.Článok 5 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty vyhotovia na základe informácií zhromaždených v súlade s článkami 5 a 8 smernice 2000/60/ES a ďalších dostupných údajov súpis a prípadne aj mapy emisií, vypúšťania a únikov všetkých prioritných látok uvedených v časti A prílohy I k tejto smernici a všetkých znečisťujúcich látok uvedených v časti A prílohy II k tejto smernici pre každé správne územie povodia alebo časť správneho územia povodia nachádzajúcu sa na ich území, a v prípade potreby vrátane ich koncentrácií v sedimente a biote.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na emisie, vypúšťanie a úniky nahlásené Komisii elektronicky v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../... 65+.“;

b)Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto: 

„4. Členské štáty aktualizujú svoje súpisy ako súčasť hodnotenia analýz uvedených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES a zabezpečia, aby sa emisie, ktoré nie sú nahlásené na portáli priemyselných emisií zriadenom podľa nariadenia (EÚ).../...++, uverejnili v ich plánoch manažmentu povodia aktualizovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 uvedenej smernice.

Referenčné obdobie na zavedenie hodnôt do aktualizovaných súpisov je jeden rok pred rokom, v ktorom sa analýzy uvedené v prvom pododseku majú dokončiť.

Pokiaľ ide o prioritné látky alebo znečisťujúce látky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1107/2009, vstupné údaje sa môžu vypočítať ako priemer troch rokov pred dokončením analýzy uvedenej v prvom pododseku.

V prípade bodových zdrojov emisií, ktoré nie sú nahlásené v súlade s nariadením (EÚ).../... +++, pretože nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, alebo preto, že sú pod prahovými hodnotami ročného nahlasovania stanovenými v uvedenom nariadení, sa nahlasovacia povinnosť stanovená v prvom pododseku tohto článku splní elektronickým nahlásením na portáli priemyselných emisií zriadenom podľa uvedeného nariadenia.

Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry prijme vykonávací akt, v ktorom sa stanoví formát, úroveň podrobnosti a frekvencia nahlasovania uvedeného vo štvrtom pododseku. Takýto vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.“;

d)Odsek 5 sa vypúšťa;

4.V článku 7a ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. V prípade prioritných látok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006, nariadenia (ES) č. 1107/2009, nariadenia (EÚ) č. 528/2012, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6* alebo do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES**, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES*** alebo smernice 2010/75/EÚ Komisia v rámci správy uvedenej v článku 18 ods. 1 smernice 2000/60/ES posúdi, či opatrenia zavedené na úrovni Únie a členských štátov sú dostatočné na dosiahnutie ENK pre prioritné látky a cieľa zastavenia alebo postupného ukončenia vypúšťania, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

*** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).;

5.Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Preskúmanie príloh I a II

„1. Komisia preskúma po prvýkrát do... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každých šesť rokov zoznam prioritných látok a zodpovedajúce environmentálne normy kvality týkajúce sa týchto látok stanovené v časti A prílohy I a zoznam znečisťujúcich látok stanovený v časti A prílohy II.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, a to so zreteľom na vedecké správy vypracované Európskou chemickou agentúrou (ECHA) podľa odseku 6 tohto článku, v súlade s článkom 9a s cieľom zmeniť prílohu I na účely jej prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku týmito úpravami:

a)    do zoznamu prioritných látok doplniť látky alebo ich z neho vypustiť;

b)    v uvedenom zozname určiť vybrané látky ako prioritné nebezpečné látky a/alebo ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky a/alebo ako látky, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo biote, alebo takéto určenie zrušiť;

c)    v príslušných prípadoch stanoviť zodpovedajúce environmentálne normy kvality pre povrchové vody, sedimenty alebo biotu.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty, a to so zreteľom na vedecké správy vypracované agentúrou ECHA podľa odseku 6 tohto článku, v súlade s článkom 9a s cieľom zmeniť prílohu II na účely jej prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku týmito úpravami:

a)do zoznamu kategórií znečisťujúcich látok stanoveného v časti A prílohy II doplniť alebo z neho vypustiť znečisťujúce látky;

b)aktualizovať metodiku stanovenú v časti B prílohy II;

c)v časti C prílohy II k tejto smernici uviesť tie znečisťujúce látky špecifické pre povodie, v prípade ktorých sa určilo, že sa majú uplatňovať normy environmentálnej kvality stanovené na úrovni Únie, ak je to relevantné, s cieľom zabezpečiť harmonizované a vedecky podložené vykonávanie cieľov stanovených v článku 4 smernice 2000/60/ES, a uviesť zodpovedajúce environmentálne normy kvality týkajúce sa týchto znečisťujúcich látok v časti C prílohy II k tejto smernici.

4. Pri identifikácii znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, v prípade ktorých by mohlo byť potrebné stanoviť environmentálne normy kvality na úrovni Únie, Komisia zohľadní tieto kritériá:

a) riziko, ktoré predstavujú tieto znečisťujúce látky, vrátane ich nebezpečnosti, ich koncentrácie v životnom prostredí a koncentráciu, pri prekročení ktorej možno očakávať účinky;

b) rozdiel medzi vnútroštátnymi environmentálnymi normami kvality, ktoré pre znečisťujúce látky špecifické pre povodie stanovili jednotlivé členské štáty, a miera, do akej je takýto rozdiel odôvodnený;

c) počet členských štátov, ktoré už uplatňujú environmentálne normy kvality na posudzované znečisťujúce látky špecifické pre povodie.

5. Prioritné látky, ktoré boli na základe preskúmania uvedeného v odseku 1 vypustené zo zoznamu prioritných látok, pretože už nepredstavujú riziko pre celú Úniu, sa zahrnú do časti C prílohy II, v ktorej sa uvádzajú znečisťujúce látky špecifické pre povodie a súvisiace harmonizované environmentálne normy kvality, ktoré sa majú uplatňovať, ak znečisťujúce látky vzbudzujú obavy na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, v súlade s článkom 8d.

6. Agentúra ECHA vypracuje vedecké správy s cieľom pomôcť Komisii s preskúmaním príloh I a II. V týchto vedeckých správach treba zohľadniť:

a) stanoviská výboru pre hodnotenie rizík a výboru ECHA pre sociálno-ekonomickú analýzu;

b) výsledky programov monitorovania stanovených v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES;

c) údaje z monitorovania zozbierané v súlade s článkom 8b ods. 4 tejto smernice;

d) výsledky preskúmaní príloh k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES* a k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184**;

e) požiadavky na riešenie znečistenia pôdy vrátane súvisiacich údajov z monitorovania;

f) výskumné programy a vedecké publikácie Únie vrátane informácií vyplývajúcich z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ a/alebo údajov z občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov;    

e) pripomienky a informácie od príslušných zainteresovaných strán.

7. Agentúra ECHA každých šesť rokov vypracuje a zverejní správu, v ktorej zhrnie zistenia vedeckých správ zostavených podľa odseku 6. Prvá správa sa predloží Komisii... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o prevencii a regulácii znečisťovania podzemných vôd (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).“;

6.Článok 8a sa nahrádza takto:

„Článok 8a

Osobitné ustanovenia pre niektoré látky

1. Do plánov manažmentu povodia vypracovaných podľa článku 13 smernice 2000/60/ES bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v oddiele 1.4.3 prílohy V k uvedenej smernici týkajúce sa prezentácie celkového chemického stavu, ako aj ciele a záväzky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, môžu členské štáty poskytnúť dodatočné mapy, v ktorých uvedú informácie o chemickom stave pre jednu alebo viaceré nasledujúce látky oddelene od informácií pre zvyšné látky uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici:

a)látky identifikované v časti A prílohy I ako látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky;

b)látky novo identifikované v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 8;

c)látky, pre ktoré sa v poslednom preskúmaní v súlade s článkom 8 stanovili prísnejšie environmentálne normy kvality.

Členské štáty môžu v plánoch manažmentu povodia vypracovaných v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES uviesť rozsah každého odklonu od hodnoty podľa environmentálnych noriem kvality v prípade látok uvedených v prvom pododseku písm. a), b) a c). Členské štáty, ktoré poskytujú dodatočné mapy uvedené v prvom pododseku, sa snažia zabezpečiť ich vzájomnú porovnateľnosť na úrovni povodia a Únie a údaje sprístupňujú v súlade so smernicou 2003/4/ES, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES* a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024**.

2. Členské štáty môžu monitorovať látky identifikované v časti A prílohy I ako látky, ktoré sa správajú ako všadeprítomné perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky, menej intenzívne, než sa vyžaduje pre prioritné látky v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice a prílohy V k smernici 2000/60/ES, za predpokladu, že monitorovanie je reprezentatívne a že existuje štatisticky spoľahlivá základňa, pokiaľ ide o prítomnosť týchto látok vo vodnom prostredí. V súlade s článkom 3 ods. 6 druhým pododsekom tejto smernice by sa monitorovanie malo uskutočňovať každé tri roky, pokiaľ nie je na základe technických znalostí a expertného názoru odôvodnený iný interval.

3. Členské štáty od ... [Úrad pre publikácie – vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] počas dvoch rokov monitorujú prítomnosť estrogénových látok vo vodných útvaroch pomocou monitorovacej metódy založenej na účinkoch. Monitorovanie vykonávajú najmenej štyrikrát počas každého z dvoch rokov na miestach, kde sa tri estrogénové hormóny 7-beta-estradiol (E2), estrón (E1) a alfa-etinylestradiol (EE2) uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici monitorujú konvenčnými analytickými metódami v súlade s článkom 8 smernice 2000/60/ES a prílohou V k uvedenej smernici. Členské štáty môžu využívať sieť monitorovacích miest určených na inšpekčné monitorovanie reprezentatívnych útvarov povrchovej vody v súlade s bodom 1.3.1 prílohy V k smernici 2000/60/ES.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).“;

7.Článok 8b sa nahrádza takto:

„Článok 8b

Zoznam sledovaných látok

„1. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, aby vzhľadom na vedecké správy vypracované agentúrou ECHA určila zoznam sledovaných látok, v prípade ktorých treba zhromažďovať z členských štátov údaje z monitorovania v celej Únii, a stanovila formáty, ktoré majú členské štáty používať na nahlasovanie výsledkov tohto monitorovania a súvisiacich informácií Komisii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 2.

Zoznam sledovaných látok obsahuje v ktoromkoľvek momente maximálne 10 látok alebo skupín látok a uvádzajú sa v ňom monitorovacie matrice a možné analytické metódy pre každú látku. Tieto monitorovacie matice a metódy nespôsobia príslušným orgánom nadmerné náklady. Látky, ktoré sa majú zaradiť do zoznamu sledovaných látok, sa vyberajú spomedzi látok, v prípade ktorých dostupné informácie naznačujú, že môžu na úrovni Únie predstavovať významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, a v prípade ktorých sú údaje z monitorovania nedostatočné. Zoznam sledovaných látok zahŕňa látky vzbudzujúce obavy.

Tieto látky sa do zoznamu sledovaných látok zaradia hneď po identifikácii vhodných metód monitorovania mikroplastov a vybraných génov antimikrobiálnej rezistencie.

Agentúra ECHA vypracuje vedecké správy s cieľom pomôcť Komisii pri výbere látok do zoznamu sledovaných látok, pričom zohľadní tieto informácie:

a)výsledky najnovšieho pravidelného preskúmania prílohy I k tejto smernici;

b)odporúčania zainteresovaných strán uvedených v článku 8 smernice 2008/105/ES;

c)charakteristiku správnych území povodí, ktorú poskytnú členské štáty v súlade s článkom 5 smernice 2000/60/ES, a výsledky programov monitorovania vytvorených v súlade s článkom 8 uvedenej smernice;

d)informácie o objeme výroby, spôsoboch používania, vnútorných vlastnostiach (prípadne vrátane veľkosti častíc), koncentráciách v životnom prostredí a nepriaznivých účinkoch látky na ľudské zdravie a vodné prostredie vrátane informácií zhromaždených v súlade s nariadením (ES) č. 1907/2006, nariadením (ES) č. 1107/2009, nariadením (EÚ) č. 528/2012, nariadením (EÚ) 2019/6, smernicou 2001/83/ES a smernicou 2009/128/ES; 

e)výskumné projekty a vedecké publikácie vrátane informácií o trendoch a prognózach založených na modelovaní alebo iných prognostických hodnoteniach a údajoch a informáciách z technológií diaľkového prieskumu a pozorovania Zeme (služby Copernicus), snímačov a zariadení in situ alebo údajov občianskej vedy, pričom sa využívajú možnosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, ako aj pokročilá analýza a spracovanie údajov.

Agentúra ECHA každé tri roky pripraví správu, v ktorej zhrnie zistenia vedeckých správ vypracovaných podľa štvrtého pododseku, a túto správu zverejní. Sprístupnenie prvej správy agentúry ECHA sa uskutoční do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň dvadsiateho prvého mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2. Aktualizácia zoznamu sledovaných látok sa uskutoční do X [Úrad pre publikácie: vložte dátum = posledný deň dvadsiateho tretieho mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každých 36 mesiacov. Komisia pri aktualizácii zoznamu sledovaných látok vypustí z existujúceho zoznamu každú látku, pri ktorej považuje za možné posúdiť jej riziko pre vodné prostredie bez ďalších údajov z monitorovania. Jednotlivá látka alebo skupina látok sa môže v zozname sledovaných látok pri jeho aktualizácii ponechať na ďalšie obdobie najviac troch rokov, ak sú na posúdenie rizika pre vodné prostredie potrebné ďalšie údaje z monitorovania. Každý aktualizovaný zoznam sledovaných látok obsahuje aj jednu alebo viacero nových látok, v prípade ktorých sa Komisia na základe vedeckých správ agentúry ECHA domnieva, že predstavujú riziko pre vodné prostredie.

3. Členské štáty monitorujú každú látku alebo skupinu látok v zozname sledovaných látok na vybraných reprezentatívnych monitorovacích staniciach počas obdobia 24 mesiacov. Obdobie monitorovania sa začne do šiestich mesiacov od zaradenia látky do zoznamu.

Každý členský štát si zvolí aspoň jednu monitorovaciu stanicu, plus jednu ďalšiu stanicu, ak má viac ako jeden milión obyvateľov, plus ďalšie monitorovacie stanice podľa svojej geografickej rozlohy v km² vydelenej číslom 60 000 (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo), plus ďalšie stanice podľa počtu svojho obyvateľstva vydeleného piatimi miliónmi (zaokrúhlené na najbližšie celé číslo).

Členské štáty pri výbere reprezentatívnych monitorovacích staníc, frekvencie monitorovania a sezónnosti v prípade každej látky alebo skupiny látok zohľadnia spôsoby používania a možný výskyt látky alebo skupiny látok. Frekvencia monitorovania nesmie byť menšia ako dvakrát ročne s výnimkou látok, ktoré sú citlivé na klimatické alebo sezónne výkyvy, v prípade ktorých sa monitorovanie vykonáva častejšie, v zmysle ustanovení vykonávacieho aktu, ktorým sa stanovuje zoznam sledovaných látok, prijatého podľa odseku 1.

Ak členský štát dokáže vygenerovať a Komisii poskytnúť dostatočné, porovnateľné, reprezentatívne a najnovšie údaje z monitorovania konkrétnej látky alebo skupiny látok z existujúcich monitorovacích programov alebo štúdií, môže sa rozhodnúť, že nevykoná dodatočné monitorovanie tejto látky alebo skupiny látok v rámci mechanizmu zoznamu sledovaných látok za predpokladu, že táto látka alebo skupina látok bola monitorovaná metodikou, ktorá je v súlade s monitorovacími matricami a analytickými metódami uvedenými vo vykonávacom akte, ktorým sa stanovuje zoznam sledovaných látok, ako aj so smernicou 2009/90/ES*.

4. Členské štáty sprístupnia výsledky monitorovania uvedeného v odseku 3 tohto článku v súlade s článkom 8 ods. 4 smernice 2000/60/ES a s vykonávacím aktom, ktorým sa stanovuje zoznam sledovaných látok, prijatým podľa odseku 1. Sprístupnia aj informácie o reprezentatívnosti monitorovacích staníc a o stratégii monitorovania.

5. Agentúra ECHA na konci 24-mesačného obdobia uvedeného v odseku 3 preskúma výsledky monitorovania a posúdi, ktoré látky alebo skupiny látok treba monitorovať počas ďalšieho 24-mesačného obdobia, a preto sa majú ponechať v zozname sledovaných látok, a ktoré látky alebo skupiny látok možno zo zoznamu sledovaných látok vypustiť.

Ak Komisia so zreteľom na posúdenie agentúrou ECHA uvedené v prvom pododseku dospeje k záveru, že ďalšie monitorovanie s cieľom ďalej posudzovať riziko pre vodné prostredie sa nevyžaduje, toto posúdenie sa zohľadní pri preskúmaní prílohy I alebo II v zmysle článku 8.“

* Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36).“;

8.Vkladá sa tento článok 8d:

„Článok 8d

Znečisťujúce látky špecifické pre povodie

„1. Členské štáty stanovia a uplatňujú environmentálne normy kvality týkajúce sa znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, na ktoré sa vzťahujú kategórie uvedené v časti A prílohy II k tejto smernici, ak tieto znečisťujúce látky predstavujú riziko pre vodné útvary v jednom alebo viacerých ich správnych územiach povodia na základe analýz a preskúmaní podľa článku 5 smernice 2000/60/EÚ, v súlade s postupom stanoveným v časti B prílohy II k tejto smernici.

Členské štáty do [Úrad pre publikácie – vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] informujú agentúru ECHA o environmentálnych normách kvality uvedených v prvom pododseku. Agentúra ECHA tieto informácie zverejní.

2. Ak boli environmentálne normy kvality týkajúce sa znečisťujúcich látok špecifických pre povodie stanovené na úrovni Únie a uvedené v časti C prílohy II v súlade s článkom 8, tieto environmentálne normy kvality majú prednosť pred environmentálnymi normami kvality týkajúcimi sa znečisťujúcich látok špecifických pre povodie stanovenými na vnútroštátnej úrovni v súlade s odsekom 1. Tieto environmentálne normy kvality stanovené na úrovni Únie uplatňujú aj členské štáty s cieľom určiť, či znečisťujúce látky špecifické pre povodie uvedené v časti C prílohy II predstavujú riziko.

3. Na to, aby bol vodný útvar v dobrom chemickom stave, sa vyžaduje súlad s uplatniteľnými vnútroštátnymi environmentálnymi normami kvality alebo prípadne environmentálnymi normami kvality stanovenými na úrovni Únie, a to v súlade s vymedzením pojmu v článku 2 bode 24 smernice 2000/60/ES.“;

9.Článok 10 sa vypúšťa;

10.Príloha I sa mení v súlade s prílohou V k tejto smernici;

11.Dopĺňa sa príloha II, ako sa uvádza v prílohe VI k tejto smernici.

Článok 4

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
BALÍK V OBLASTI NULOVÉHO ZNEČISTENIA

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

Názov návrhu/iniciatívy

Príslušné oblasti politiky 

Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 66  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

Ciele

Všeobecné ciele

Špecifické ciele

Očakávané výsledky a vplyv

Ukazovatele výkonnosti

Dôvody návrhu/iniciatívy

Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2024 (čistenie komunálnych odpadových vôd), od roku 2024 do roku 2025 (integrované hospodárenie s vodami), od roku 2024 do roku 2027 (právne predpisy týkajúce sa kvality ovzdušia),

a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

Plánovaný spôsob riadenia 67  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

 prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

 tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

 medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

 Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

 subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

 verejnoprávne subjekty,

 súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

 súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú primerané finančné záruky,

 osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Systémy riadenia a kontroly

Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. 

Požadované nové rozpočtové riadky

Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Suma uvedená v rozpočtovom riadku 09 02 02 bude potrebná na financovanie správneho dojednania s JRC a dodatočnú finančnú podporu vo výške 100 000 EUR ročne na tieto úlohy:

podpora a usmernenie rozvoja zlepšených prístupov týkajúcich sa monitorovania znečistenia ovzdušia a použitia modelovania kvality ovzdušia,

podpora zlepšení metodiky v súvislosti s priestorovou reprezentatívnosťou monitorovania kvality ovzdušia, harmonizovanými hodnoteniami kvality ovzdušia a prideľovaním zdrojov,

podpora rozpracovania praktického usmernenia k vykonávaniu smernice o kvalite okolitého ovzdušia, ktoré sa vzťahuje na monitorovanie a modelovanie kvality ovzdušia,

organizácia a predsedníctvo kľúčových podporných sietí na ďalšie vykonávanie politiky v oblasti ovzdušia na vnútroštátnej, regionálnej a mestskej úrovni (napr. AQUILA a FAIRMODE),

podpora vypracovania noriem týkajúcich sa monitorovania a modelovania kvality ovzdušia v spolupráci s Európskym výborom pre normalizáciu (CEN).

Náklady na agentúru ECHA zahŕňajú náklady na dodatočných 11 ekvivalentov plného pracovného času, rozdelených medzi 7 dočasných zamestnancov a 4 zmluvných zamestnancov, a to na účely:

 vedeckej podpory, ktorú v súčasnosti vykonáva JRC a dodávatelia GR ENV a výbor SCHEER GR SANTE (v súčasnosti 6,35 ekvivalentu plného pracovného času ročne; podľa návrhu ECHA by to predstavovalo približne 5,15 ekvivalentu plného pracovného času; znamená to efektívne prerozdelenie zdrojov)

 vedeckej podpory vyplývajúcej z nových povinností podľa návrhu:

–    v záujme stanovenia celoúnijných noriem environmentálnej kvality v prípade znečisťujúcich látok, ktoré vzbudzujú obavy na „celoštátnej/regionálnej“ úrovni (po jednom ekvivalente plného pracovného času ročne pre podzemné a povrchové vody),

–    na aktualizáciu prílohy I o podzemných vodách (1 ekvivalent plného pracovného času ročne),

–    na podporu zoznamu sledovaných látok v podzemnej vode (0,6 ekvivalentu plného pracovného času ročne),

–    v záujme identifikácie/vypracovania metodík na monitorovanie a analýzu mikroplastov a génov antimikrobiálnej rezistencie (približne 0,5 ekvivalentu plného pracovného času plus približne 1 ekvivalent pre IT podporu a 1,5 ekvivalentu plného pracovného času pre riadenie).

Náklady na agentúru EEA zahŕňajú náklady na osem dodatočných ekvivalentov plného pracovného času (5 dočasných zamestnancov a 3 zmluvní zamestnanci), ako aj operačné výdavky, a to na účely:

Riešenie dodatočnej povinnosti každoročného nahlasovania údajov z monitorovania a údajov o stave agentúre EEA prostredníctvom „nahlasovania medzi systémami“ (mechanizmu automatizovaného poskytovania údajov): 4 ekvivalenty plného pracovného času (3 z nich budú dodatoční/noví dočasní zamestnanci a 1 dočasný zamestnanec bude pochádzať z preloženia v rámci agentúry EEA) plus 130 000 EUR na poradenskú podporu v prvom roku, a potom od druhého roku 80 000 EUR ročne. Vývoj štandardizovanej databázy o opätovnom využívaní vody [v rámci vykonávania nariadenia (EÚ) 2020/741 o opätovnom využívaní vody] a riadenie súvisiacich tokov údajov a príprava celoúnijných prehľadov. Agentúra EEA bude musieť zabezpečiť kontrolu kvality, aby sa zaistilo, že členské štáty pravidelne nahlasujú harmonizovaným a porovnateľným spôsobom (2 dodatoční zmluvní zamestnanci). Dodatočné zdroje, ktoré sa majú vyčleniť pre agentúru EEA na integrované nahlasovanie o vode a prácu na opätovnom využívaní vody, budú celkovo predstavovať 5 dodatočných ekvivalentov plného pracovného času, rozdelených medzi 3 dočasných zamestnancov a 2 zmluvných zamestnancov.

Expert na smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd (1 dodatočný zmluvný zamestnanec) a IT podpora na zriadenie a prispôsobenie databáz v súvislosti s článkom 20 navrhovaného prepracovaného znenia smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Zároveň sa tým podporí rozvoj nových ukazovateľov súladu, napr. v oblasti energetiky, mikropolutantov, ako sa uvádza v novom legislatívnom návrhu smernice. Expert sa využije aj na revíziu a aktualizáciu profilov krajín v rámci smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, ktoré majú v súčasnosti podobu národných správ (https://water.europa.eu/freshwater/countries/uwwt), ako aj na revíziu existujúcich tokov údajov, aby sa mohli prispôsobiť novým požiadavkám na nahlasovanie. Vykoná sa ďalšie zefektívnenie so súvisiacimi tokmi údajov (napr. E-PRTR a WISE). Potreby IT podpory predstavujú celkovo 760 000 EUR, pričom 240 000 EUR sa vynaloží v prvom roku, 260 000 EUR v druhom roku, a potom 130 000 EUR ročne.

Úlohy týkajúce sa nahlasovania a výmeny údajov o kvalite ovzdušia si budú vyžadovať zdroje na rozšírenie a následné riadenie existujúceho portálu a registra údajov o kvalite okolitého ovzdušia. Úlohy týkajúce sa hodnotenia kvality okolitého ovzdušia si budú vyžadovať zdroje na rozšírenie hodnotení kvality ovzdušia, ktoré sa v súčasnosti poskytujú raz ročne, najmä pokiaľ ide o nové znečisťujúce látky a prepojenia medzi znečistením ovzdušia, zmenou klímy, ľudským zdravím a zdravím ekosystému. Vyžadovať si to bude dodatočné konkrétne kompetencie, a tým aj dodatočných dlhodobých odborníkov (2 ekvivalenty plného pracovaného času, v oboch prípadoch dočasní zamestnanci).

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Dodatoční zamestnanci GR ENV (1 AD pre integrované vodné hospodárstvo a 1 AD pre kvalitu ovzdušia):

pripravia a povedú prijatie nových vykonávacích aktov Komisie, ktorými sa stanovujú zoznamy sledovaných látok nových látok znečisťujúcich podzemné vody v záujme ich monitorovania s cieľom hodnotenia potreby stanoviť normy na úrovni EÚ,

každých šesť rokov pripravia a povedú prijatie nových delegovaných aktov Komisie na preskúmanie aktualizáciu zoznamov znečisťujúcich látok a zodpovedajúcich celoúnijných noriem, ktoré sa musia riešiť v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,

budú viesť dialóg o vodnom hospodárstve s členskými štátmi a agentúrami EEA a ECHA, a to aj v rámci príslušných skupín expertov a výborov,

pripravia a povedú prijatie nových vykonávacích aktov a delegovaných aktov Komisie spätých s vykonávaním novej smernice o kvalite ovzdušia,

budú podporovať tím pri vykonávaní revidovanej smernice o kvalite ovzdušia, najmä pokiaľ ide o nové ustanovenia, ktorými sa požaduje posilnená spolupráca s príslušnými orgánmi,

pripravia a povedú vypracovanie technického usmernenia vyplývajúceho z revízie, a to v oblasti monitorovania, modelovania a plánov kvality ovzdušia.

Rozpočtové prostriedky na požadované ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky agentúry ECHA, agentúry EEA a Komisie

Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry ECHA

    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na pracovníkov (FTE):

Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry EEA

    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Požiadavky na pracovníkov (FTE):

Odhadované potreby administratívnych rozpočtových prostriedkov v Komisii

Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

     Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

 Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Odhadované potreby ľudských zdrojov

    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v tejto tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Finančné krytie programu LIFE (rozpočtový riadok 09 02 02) sa použije na kompenzáciu zvýšenia príspevku pre agentúry ECHA a EEA.

    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

    si vyžaduje revíziu VFR.

Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Odhadovaný vplyv na príjmy 

    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

    vplyv na vlastné zdroje

    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(3)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(4)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(5)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(6)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(10)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(11)    Článok 16 ods. 4 a článok 16 ods. 7 smernice 2000/60/ES (rámcová smernica o vode); článok 7 smernice 2008/105/ES (smernica o environmentálnych normách kvality) a článok 10 smernice 2006/118/ES (smernica o podzemných vodách).

(12)    Commission Staff Working Document Fitness check of the Water Framework Directive, Groundwater Directive, Environmental Quality Standards Directive and Floods Directive (Pracovný dokument útvarov Komisie, Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach) [SWD(2019) 439 final].

(13)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(14)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(15)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32).

(17)        COM(2022) 156 final/3 a COM(2022) 157 final.

(18)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(19)    COM(2022) 305 final.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(21)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve [COM(2018) 28 final].

(22)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 155, 12.6.2019, s. 1).

(23)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(24)    Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6).

(25)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok [COM(2020) 667 final].

(26)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí [COM(2019) 128 final].

(27)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Farmaceutická stratégia pre Európu [COM(2020) 761 final].

(28)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(30)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Kontrola vhodnosti najvýznamnejších právnych predpisov o chemikáliách (okrem nariadenia REACH), ako aj súvisiacich aspektov právnych predpisov uplatnených na odberateľské odvetvia [SWD(2019) 199 final].

(31)     wfd - Library (europa.eu) .

(32)    Ares(2022)4634431 – 24. júna 2022.

(33)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(34)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(35)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(36)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Chemikálie – stratégia udržateľnosti, Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok [COM(2020) 667 final].

(37)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(38)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve [COM(2018) 28 final].

(39)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Farmaceutická stratégia pre Európu [COM(2020) 761 final].

(40)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(41)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(42)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy [COM(2021) 699 final].

(43)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Formovanie digitálnej budúcnosti Európy     [COM(2020) 67 final].

(44)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(47)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(50)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).

(53)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(54)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(56)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(58)    Commission Staff Working Document Fitness check of the Water Framework Directive, Groundwater Directive, Environmental Quality Standards Directive and Floods Directive (Pracovný dokument útvarov Komisie, Kontrola vhodnosti rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o environmentálnych normách kvality a smernice o povodniach) [SWD(2019) 439 final].

(59)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(60)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(61)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(62)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(63) +    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 157 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na uverejnenie uvedenej smernice v úradnom vestníku.

(64)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(65) +    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 157.++    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 157.+++    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 157.

(66)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(67)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(68)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(69)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(70)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(71)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(72)    Ako je uvedené v bode 1.4.2 „Špecifické ciele...“.

(73)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(74)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(75)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(76)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2022

COM(2022) 540 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady,

ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

{SEC(2022) 540 final} - {SWD(2022) 540 final} - {SWD(2022) 543 final}

PRÍLOHA I

Príloha V k smernici 2000/60/ES sa mení takto:

1.Body 1.1.1 až 1.1.4 sa nahrádzajú takto:

1.1.1.   Rieky

Biologické prvky

Zloženie a početnosť vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

spojenie s útvarmi podzemnej vody

Priechodnosť riek

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

štruktúra a substrát koryta rieky

štruktúra príbrežného pásma

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

1.1.2. Jazerá

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

čas zdržania vody

spojenie s útvarmi podzemných vôd

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky jazera

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

štruktúra brehu jazera

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť vody

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

1.1.3.   Brakické vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

množstvo, štruktúra a substrát dna

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

prúdenie sladkej vody

expozícia vlnám

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť vody

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky

1.1.4. Pobrežné vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

štruktúra a substrát dna pobrežia

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

smer prevládajúcich prúdov

expozícia vlnám

Všeobecné fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Priehľadnosť vody

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky.“;

2.V bode 1.2.1 sa tabuľka „Fyzikálno-chemické kvalitatívne prvky“ nahrádza takto:

„Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality 

3.V bode 1.2.2 sa tabuľka „Fyzikálno-chemické prvky kvality“ nahrádza takto:

„Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

4.V bode 1.2.3 sa tabuľka „Fyzikálno-chemické prvky kvality“ nahrádza takto:

„Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

5.V bode 1.2.4 sa tabuľka „Fyzikálno-chemické prvky kvality“ nahrádza takto:

   „Všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality

6. V bode 1.2.5 sa tabuľka mení takto:

a)Piaty riadok s položkou „Špecifické syntetické znečisťujúce látky“ sa vypúšťa;

b)Šiesty riadok s položkou „Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky“ sa vypúšťa;

c)Siedmy riadok s tabuľkovou poznámkou (1) sa vypúšťa;

7.Bod 1.2.6 sa vypúšťa;

8.V bode 1.3 sa dopĺňa tento štvrtý a piaty odsek:

„Ak monitorovacia sieť zahŕňa pozorovanie a diaľkové snímanie Zeme, a nie lokálne miesta odberu vzoriek, alebo iné inovačné techniky, musí mapa monitorovacej siete obsahovať informácie o prvkoch kvality a vodných útvaroch alebo skupinách vodných útvarov, ktoré boli monitorované takýmito monitorovacími metódami. Uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek.

Členské štáty môžu v príslušných prípadoch uplatňovať pasívne metódy odberu vzoriek na monitorovanie chemických znečisťujúcich látok, najmä na účely skríningu, pod podmienkou, že sa týmito metódami odberu vzoriek nepodhodnocujú koncentrácie znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahujú normy environmentálnej kvality, a tak sa spoľahlivo identifikuje „nedosiahnutie dobrého stavu“, a že chemická analýza vzoriek vody, bioty alebo sedimentu v súlade s uplatnenými normami environmentálnej kvality sa vykoná vždy, keď sa takýto nedostatok zistí. Členské štáty môžu za rovnakých podmienok uplatňovať aj metódy odberu vzoriek založené na účinkoch.“;

9.V bode 1.3.1 sa posledný odsek „Výber prvkov kvality“ nahrádza takto:

„Výber prvkov kvality

Inšpekčné monitorovanie sa vykonáva v každom monitorovacom mieste počas jedného roka v období, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Inšpekčné monitorovanie zahŕňa:

a) indikatívne ukazovatele všetkých biologických prvkov kvality;

b) indikatívne ukazovatele všetkých hydromorfologických prvkov kvality;

c) indikatívne ukazovatele všetkých všeobecných fyzikálno-chemických prvkov kvality;

d) znečisťujúce látky na zozname prioritných látok vypúšťané či inak ukladané do povodia alebo čiastkového povodia;

e) iné znečisťujúce látky vypúšťané či inak ukladané vo významných množstvách v povodí alebo čiastkovom povodí.

Ak však predchádzajúce inšpekčné monitorovanie ukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a z preskúmania vplyvov ľudskej činnosti podľa prílohy II nevyplýva žiadny dôkaz o tom, že sa tieto vplyvy na daný útvar zmenili, inšpekčné monitorovanie sa vykoná raz počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce plány vodohospodárskeho manažmentu povodia.“;

10.Bod 1.3.2 sa mení takto:

a) V treťom odseku „Výber monitorovacích miest“ sa prvá veta nahrádza takto:

„Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční v prípade všetkých vodných útvarov, ktoré boli buď na základe hodnotenia vplyvu uskutočneného v súlade s prílohou II, alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a v prípade vodných útvarov, do ktorých sa vypúšťajú alebo inak ukladajú látky zo zoznamu prioritných látok, alebo do ktorých sa vo významných množstvách vypúšťajú alebo inak ukladajú znečisťujúce látky špecifické pre povodie.“;

b) Vo štvrtom odseku „Výber prvkov kvality“ sa druhá zarážka nahrádza takto:

„– všetky prioritné látky vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov a všetky znečisťujúce látky špecifické pre povodie vypúšťané alebo inak ukladané do vodných útvarov vo významných množstvách.“;

11.V bode 1.3.4 sa v šiestom riadku tabuľky pod nadpisom „Fyzikálno-chemické“ slová „Iné znečisťujúce látky“ nahrádzajú slovami „Znečisťujúce látky špecifické pre povodie“;

12.Bod 1.4.1 sa mení takto:

a)V bode vii) sa druhá veta vypúšťa;

b)Bod viii) sa vypúšťa;

c)Bod ix) sa nahrádza takto:

„ix) Výsledky medzikalibračného porovnania a hodnoty pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov stanovené v súlade s bodmi i) až viii) sa uverejnia do šiestich mesiacov od prijatia delegovaného aktu v súlade s článkom 20.“;

13.V bode 1.4.2 sa bod iii) vypúšťa;

14.V bode 1.4.3 prvom odseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Vodný útvar sa zaznamená ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav, ak spĺňa všetky environmentálne normy kvality stanovené v časti A prílohy I k smernici 2008/105/ES a environmentálne normy kvality stanovené podľa článkov 8 a 8d uvedenej smernice.“;

15.V bode 2.2.1 sa dopĺňa tento odsek:

„Ak monitorovacia sieť zahŕňa metódy pozorovania alebo diaľkového snímania Zeme, a nie lokálne miesta odberu vzoriek, alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek.“;

16.Bod 2.3.2 sa nahrádza takto:

„2.3.2.   Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody

17.V bode 2.4.1 sa dopĺňa tento odsek:

„Ak monitorovacia sieť zahŕňa pozorovanie alebo diaľkové snímanie Zeme, a nie lokálne miesta odberu vzoriek, alebo iné inovačné techniky, uvedie sa odkaz na CEN, ISO alebo iné medzinárodné alebo vnútroštátne normy, ktoré sa uplatnili s cieľom zabezpečiť, aby získané časové a priestorové údaje boli také spoľahlivé ako údaje, ktoré sa získali použitím konvenčných monitorovacích metód v lokálnych miestach odberu vzoriek.“;

18.Bod 2.4.5 sa nahrádza takto:

„2.4.5. Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody

Pri hodnotení chemického stavu podzemnej vody sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia pre útvar ako celok. Stredná hodnota výsledkov monitorovania v každom bode útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody sa vypočíta pre tieto parametre:

a) chemické parametre, pre ktoré boli stanovené normy kvality v prílohe I k smernici 2006/118/ES;

b) chemické parametre, pre ktoré boli stanovené vnútroštátne prahové hodnoty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/118/ES;

c) chemické parametre, pre ktoré boli stanovené celoúnijné prahové hodnoty podľa článku 8 ods. 3 písm. b) smernice 2006/118/ES.

Stredné hodnoty uvedené v prvom odseku sa použijú na preukázanie súladu s dobrým chemickým stavom podzemnej vody, ktorý sa definuje odkazom na normy kvality a prahové hodnoty uvedené v prvom odseku.

S výhradou bodu 2.5 členské štáty spracujú mapu chemického stavu podzemnej vody s týmto farebným označením:

dobrý stav: zelená,

nevyhovujúci stav: červená.

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený vplyvom ľudskej činnosti. Zvrat tohto trendu sa na mape označí modrým bodom.

Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.“

PRÍLOHA II

Príloha VIII k smernici 2000/60/ES sa mení takto:

1. Bod 10 sa nahrádza takto:

„10. Nerozpustené látky vrátane mikro/nanoplastov.“;

2. Dopĺňa sa bod 13:

„13. Mikroorganizmy, gény alebo genetický materiál odrážajúci prítomnosť mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, najmä mikroorganizmov patogénnych pre ľudí alebo hospodárske zvieratá.“

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA I

NORMY KVALITY (NK) PODZEMNÝCH VÔD

Poznámka 1: Normy kvality sa v prípade znečisťujúcich látok uvedených v položkách 3 až 7 uplatňujú od … [Úrad pre publikácie: vložte dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 18 mesiacoch odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice o zmenách] s cieľom dosiahnuť dobrý chemický stav vody najneskôr do 22. decembra 2033.

(1)CAS: služba CAS (Chemical Abstracts Service).

(2)EÚ číslo: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok (EINECS) alebo Európsky zoznam nových chemických látok (ELINCS).

(3)Tento parameter predstavuje NK vyjadrenú ako priemernú ročnú hodnotu. Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňuje sa na celkovú koncentráciu všetkých látok a izomérov.

(4)„Pesticídy“ sú prípravky na ochranu rastlín uvedené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, ako aj a biocídne výrobky uvedené v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní.

(5)„Spolu“ je súčet všetkých jednotlivých pestícídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovacieho postupu vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií.

(6)Ide o tieto zlúčeniny uvedené spolu s ich CAS číslom, EÚ číslom a faktorom relatívnej účinnosti (RPF): kyselina pentadekafluóroktánová (PFOA) (CAS 335-67-1, EÚ 206-397-9) (RPF 1), kyselina perfluóroktánsulfónová (PFOS) (CAS 1763-23-1, EÚ 217-179-8) (RPF 2), kyselina perfluórhexánsulfónová (PFHxS) (CAS 355-46-4, EÚ 206-587-1) (RPF 0,6), kyselina perfluórnonánová (PFNA) (CAS 375-95-1, EÚ 206-801-3) (RPF 10), kyselina perfluórobutánsulfónová (PFBS) (CAS 375-73-5, EÚ 206-793-1) (RPF 0,001), kyselina perfluórhexánová (PFHxA) (CAS 307-24-4, EÚ 206-196-6) (RPF 0,01), kyselina perfluórbutánová (PFBA) (CAS 375-22-4, EÚ 206-786-3) (RPF 0,05), kyselina perfluórpentánová (PFPeA) (CAS 2706-90-3, EÚ 220-300-7) (RPF 0,03), kyselina perfluórpentánsulfónová (PFPeS) (CAS 2706-91-4, EÚ 220-301-2) (RPF 0,3005), kyselina perfluórdekánová (PFDA) (CAS 335-76-2, EÚ 206-400-3) (RPF 7), kyselina perfluórdodekánová (PFDoDA alebo PFDoA) (CAS 307-55-1, EÚ 206-203-2) (RPF 3), kyselina perfluórundekánová (PFUnDA alebo PFUnA) (CAS 2058-94-8, EÚ 218-165-4) (RPF 4), kyselina perfluórheptánová (PFHpA) (CAS 375-85-9, EÚ 206-798-9) (RPF 0,505), kyselina perfluórtridekánová (PFTrDA) (CAS 72629-94-8, EÚ 276-745-2) (RPF 1,65), kyselina perfluórheptánsulfónová (PFHpS) (CAS 375-92-8, EÚ 206-800-8) (RPF 1,3), kyselina perfluórdekánsulfónová (PFDS) (CAS 335-77-3, EÚ 206-401-9) (RPF 2), kyselina perfluórtetradekánová (PFTeDA) (CAS 376-06-7, EÚ 206-803-4) (RPF 0,3), kyselina perfluórhexadekánová (PFHxDA) (CAS 67905-19-5, EÚ 267-638-1) (RPF 0,02), kyselina perfluóroktodekánová (PFODA) (CAS 16517-11-6, EÚ 240-582-5) (RPF 0,02), amónium-perfluór(2-metyl-3-oxahexanoát) (HFPO-DA alebo Gen X) (CAS 62037-80-3) (RPF 0,06), kyselina propánová/amónium-2,2,3-trifluór-3-[1,1,2,2,3,3-hexafluór-3-(trifluórmetoxy)propoxy]propanoát (ADONA) (CAS 958445-44-8) (RPF 0,03), 2-(perfluórhexyl)etylalkohol (6:2 FTOH) (CAS 647-42-7, EÚ 211-477-1) (RPF 0,02), 2-(perfluóroktyl)etanol (8:2 FTOH) (CAS 678-39-7, EÚ 211-648-0) (RPF 0,04) a kyselina 2,2-difluór-2-{[2,2,4,5-tetrafluór-5-(trifluórmetoxy)-1,3-dioxolán-4-yl]oxy}octová (C6O4) (CAS 1190931-41-9) (RPF 0,06).

(7)Norma kvality sa vzťahuje na súčet 24 PFAS uvedených v poznámke pod čiarou 6 a vyjadrených ako ekvivalenty PFOA na základe účinnosti látok vo vzťahu k PFOA, t. j. RPF v poznámke pod čiarou 6.

(8)„Spolu“ je súčet všetkých jednotlivých liekov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovacieho postupu vrátane príslušných metabolitov a produktov biologických rozkladov.

(9)Uplatňuje sa na nrM s „nedostatočnými údajmi“, t. j. nrM, pre ktoré nie sú k dispozícii spoľahlivé experimentálne údaje o chronických alebo akútnych účinkoch nrM v prípade taxonomickej skupiny, o ktorej sa s istotou predpokladá, že je najcitlivejšia.

(10)Uplatňuje sa na nrM s „uspokojujúcimi údajmi“, t. j. nrM, pre ktoré sú k dispozícii spoľahlivé experimentálne údaje o chronických alebo akútnych účinkoch nrM v prípade taxonomickej skupiny, o ktorej sa s istotou predpokladá, že je najcitlivejšia, ale údaje o nej nepostačujú na to, aby sa látky kvalifikovali ako „bohaté na údaje“.

(11)Uplatňuje sa na nrM s „bohatými údajmi“, t. j. nrM, pre ktoré sú k dispozícii spoľahlivé experimentálne údaje, alebo rovnocenne spoľahlivé údaje získané alternatívnymi vedecky validovanými metódami, o chronických alebo akútnych účinkoch nrM v prípade aspoň jedného druhu rias, bezstavovcov a rýb, ktoré umožňujú s istotou potvrdiť najcitlivejšiu taxonomickú skupinu a pre ktoré možno vypočítať normy kvality pomocou deterministického prístupu založeného na spoľahlivých údajoch o chronickej experimentálnej toxicite v prípade tejto taxonomickej skupiny; Členské štáty môžu na tento účel uplatňovať najnovšie usmernenia stanovené v rámci spoločnej stratégie vykonávania smernice 2000/60/ES (usmerňovací dokument č. 27 v aktualizovanom znení). Pre jednotlivé nrM sa uplatňuje NK s hodnotou 2,5, pokiaľ NK vypočítaná na základe deterministického prístupu nie je vyššia – v takom prípade sa uplatňuje NK s hodnotou 5.