—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach, najmä na uznesenie z 15. septembra 2016 (1), zo 16. marca 2017 (2), z 19. apríla 2018 (3) a 17. septembra 2020 (4),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o dialógu o ľudských právach,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na spoločný program OSN pre ľudské práva na Filipínach, ktorý podpísali filipínska vláda a OSN 22. júla 2021,

—

so zreteľom na spoločnú tlačovú správu EÚ – Filipíny z 5. februára 2021 po prvom zasadnutí podvýboru pre dobrú správu vecí verejných, právny štát a ľudské práva,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“),

—

so zreteľom na zákon Filipínskej republiky č. 11479 z 3. júla 2020, známy aj ako zákon o boji proti terorizmu,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej o Filipínach na 48. zasadnutí Rady pre ľudské práva 7. októbra 2021,

—

so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Filipíny a EÚ majú dlhotrvajúce diplomatické, hospodárske, kultúrne a politické vzťahy; keďže Európska únia a Filipíny ratifikáciou dohody o partnerstve a spolupráci opätovne potvrdili svoj spoločný záväzok dodržiavať zásady dobrej správy veci verejných, demokracie, právneho štátu, ľudských práv, podpory sociálneho a hospodárskeho rozvoja, mieru a bezpečnosti v tomto regióne;

B.

keďže od zvolenia prezidenta Rodriga Duterteho v máji 2016 a od začiatku „vojny proti drogám“ došlo na Filipínach k obrovskému počtu mimosúdnych popráv a porušovaniu ľudských práv;

C.

keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva v júni 2020 informoval, že vraždy súvisiace s vládnou kampaňou proti drogám boli „rozšírené a systematické“; keďže podľa organizácií občianskej spoločnosti bolo pri útokoch v súvislosti s drogami zabitých 12 000 až 30 000 ľudí, zatiaľ čo orgány pripisujú policajným zásahom počas týchto razií 6 200 úmrtí; keďže prezident Duterte výslovne nabádal políciu, aby vykonávala mimosúdne popravy, a prisľúbil jej príslušníkom imunitu, zatiaľ čo policajti zapojení do takýchto praktík boli povýšení; keďže prezident Duterte prisľúbil, že bude pokračovať vo svojej protidrogovej kampani až do konca svojho súčasného prezidentského funkčného obdobia v júni 2022;

D.

keďže od júna 2016 bolo zabitých najmenej 146 obhajcov ľudských práv a najmenej 22 novinárov a do dnešného dňa nedošlo v žiadnom z týchto prípadov k odsúdeniu;

E.

keďže útoky na uplatňovanie práva na slobodu združovania sú systematické; keďže v období od júna 2019 do augusta 2021 bolo zatknutých a zadržaných 16 odborárov a 12 bolo nútených vzdať sa členstva; keďže pod vedením prezidenta Duterteho bolo spáchaných 50 mimosúdnych popráv odborárov; keďže vytvorené prostredie strachu vážne oslabilo schopnosť pracovníkov uplatňovať svoje práva chránené dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87; keďže vláda využila pandémiu na odôvodnenie nečinnosti a odložila trojstrannú misiu MOP do krajiny na vysokej úrovni;

F.

keďže prepojenie organizácií a jednotlivcov s komunistickými skupinami zo strany orgánov, známe ako „červené označovanie“, naďalej vedie k zabíjaniu, vyhrážkam, zatýkaniu bez príkazu, obťažovaniu obhajcov ľudských práv, oponentov, odborových aktivistov, obhajcov životného prostredia a novinárov, ktorí sa snažia odhaľovať obvinenia z mimosúdnych popráv a iného porušovania ľudských práv; keďže protiteroristický zákon prijatý v roku 2020 inštitucionalizoval tzv. červené označovanie;

G.

keďže 9. decembra 2021 najvyšší súd potvrdil zákonnosť väčšej časti protiteroristického zákona, ktorý schválila administratíva prezidenta Duterteho a ktorý dáva bezpečnostným silám právomoc zatýkať a zadržiavať podozrivých až na 24 dní bez príkazu a bez vznesenia obvinenia;

H.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac urýchlila zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv na Filipínach, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu, integritu médií a predvídateľné presadzovanie, a mala vážne dôsledky na schopnosť médií a občianskej spoločnosti zdokumentovať takéto priestupky; keďže najzraniteľnejšie komunity v mestských oblastiach vážne zasiahlo použitie násilia zo strany polície a armády na presadzovanie karantény;

I.

keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet vo svojej najnovšej správe o Filipínach zo 7. októbra 2021 zdôraznila, že v celej krajine dochádza k pokračujúcemu a závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv a že sa ignorujú základné normy v oblasti ľudských práv;

J.

keďže Rada OSN pre ľudské práva v októbri 2020 zdôraznila, že je dôležité, aby filipínska vláda zabezpečila zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a viedla nezávislé, úplné a transparentné vyšetrovanie a stíhanie všetkých, ktorí spáchali závažné trestné činy;

K.

keďže 15. septembra 2021 prípravná komora Medzinárodného trestného súdu oznámila, že poverila prokuratúru začať vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti vrátane vrážd spáchaných v súvislosti s „vojnou proti drogám“ pod správou prezidenta Duterteho, ako aj tých, ktoré údajne spáchala skupina Davao Death Squad v rokoch 2011 až 2016 v meste Davao;

L.

keďže v marci 2018 sa z iniciatívy prezidenta Duterteho Filipíny stiahli z Medzinárodného trestného súdu po tom, ako tento súd otvoril predbežné preskúmanie sťažnosti podanej proti prezidentovi Dutertemu v súvislosti s vysokým počtom zabití v rámci protidrogovej kampane;

M.

keďže v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami v máji 2022 existujú správy o čoraz častejších očierňujúcich, nenávistných a dezinformačných kampaniach a o rastúcich „armádach trollov“ vo filipínskom kybernetickom priestore; keďže sociálne médiá sú hlavným zdrojom informácií na Filipínach; keďže takéto útoky sú zamerané najmä na ženy a menšinové skupiny; keďže nedávno bolo vymazaných viac ako 300 účtov na sociálnych médiách z dôvodu porušenia pravidiel týkajúcich sa spamovania a manipulácie; keďže filipínsky parlament v snahe bojovať proti online zneužívaniu prijal zákon, ktorým sa používateľom sociálnych médií ukladá povinnosť pri vytváraní nových účtov registrovať svoju právnu identitu; keďže existujú oprávnené obavy, že vláda by tento zákon mohla zneužiť na útoky na novinárov a občiansku spoločnosť; keďže filipínske orgány nepozvali EÚ, aby uskutočnila volebnú pozorovateľskú misiu;

N.

keďže 2. marca 2021 filipínska snemovňa reprezentantov prijala v treťom čítaní zákon č. 7814, v ktorom sa podľa filipínskeho komisára pre ľudské práva „ustanovuje prezumpcia viny pre osoby obvinené z obchodovania s ľuďmi, financovania, krytia a/alebo účasti na obchode s nelegálnymi drogami“ a „tiež pokusy o opätovné zavedenie trestu smrti“;

O.

keďže Senát stále čaká na prijatie zákona o ochrane obhajcov ľudských práv, ktorý schválila Snemovňa reprezentantov;

P.

keďže podľa rodového profilu krajiny na rok 2021, ktorý vypracovala delegácia EÚ na Filipínach, sa vo filipínskych právnych predpisoch a politikách kodifikujú a posilňujú patriarchálne normy v politike, kultúre a spoločnosti, čo umožňujú stále mužské zákonodarné orgány a orgány zodpovedné za tvorbu politík; keďže súčasné zákony, ako je revidovaný trestný zákon a zákon o rodine, stále obsahujú ustanovenia, ktoré diskriminujú ženy;

Q.

keďže laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Ressa, novinárka a spoluzakladateľka spravodajského webového sídla Rappler, bola v roku 2019 zatknutá za kybernetické ohováranie a 15. júna 2020 bola odsúdená; keďže v roku 2021 neidentifikovaní ozbrojenci zabili novinárov Orlanda Dinoya a Reynante Cortesovú;

R.

keďže senátorka Leila De Lima zostáva vo väzení aj po piatich rokoch bez súdneho procesu a na základe vykonštruovaných obvinení; keďže senátorka De Lima bola zadržiavaná z diskriminačných dôvodov, pretože sa stala terčom za svoje politické názory, ako aj za svoje postavenie obhajkyne ľudských práv a ako žena, a počas týchto rokov vyšetrovacej väzby jej boli odopreté volebné práva a možnosť sledovať každú schôdzu Senátu na diaľku; keďže senátorka De Lima, ktorá oznámila svoj zámer opäť kandidovať v Senáte, nebude mať rovnaké práva a príležitosti na uskutočnenie svojej volebnej kampane ako ostatní kandidáti;

S.

keďže Filipíny sú zmluvnou krajinou všeobecného systému colných preferencií (GSP+); keďže to znamená, že Filipíny musia účinne vykonávať 27 medzinárodných dohovorov o ľudských právach, pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných; keďže v roku 2020 získalo v rámci tohto systému preferenčné zaobchádzanie 26 % celkového filipínskeho vývozu do EÚ (1,6 miliardy EUR);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.