EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli31. 8. 2022

COM(2022) 419 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

Správa o vykonávaní dlhodobej vnútroštátnej schémy pomoci pre poľnohospodárstvo v severných regiónoch Fínska a Švédska podľa rozhodnutia K(2009) 3067, zmeneného rozhodnutím K(2009) 9122, rozhodnutím C(2013) 2809 a rozhodnutím C(2015) 2790, a rozhodnutia (EÚ) 2018/672, ktoré sa týkajú Fínska, a rozhodnutím K(2010) 6050 a rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/479, ktoré sa týkajú Švédska, za roky 2016 – 2020

OBSAH

1.    ÚVOD    

2.    VŠEOBECNÉ ZÁSADY SEVERSKEJ POMOCI    

2.1.    Ciele pomoci    

2.2.    Povolenia Komisie    

2.3.    Regióny, na ktoré sa vzťahuje pomoc    

2.4.    Vzťah k výrobe    

3.    SEVERSKÁ POMOC VO FÍNSKU 2016 – 2020    

3.1.    Udelené povolenia    

3.2.    Vyplatená pomoc    

3.3.    Objemy výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc    

3.4.    Vývoj poľnohospodárstva v regióne, na ktorý sa vzťahuje severská pomoc    

4.    SEVERSKÁ POMOC VO ŠVÉDSKU V ROKOCH 2016 – 2020    

4.1.    Udelené povolenia    

4.2.    Vyplatená pomoc    

4.3.    Objemy výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc    

4.4.    Vývoj poľnohospodárstva v regióne, na ktorý sa vzťahuje pomoc    

5.    ZÁVERY    

5.1.    Fínsko    

5.2.    Švédsko    

1.    ÚVOD

Komisia na základe článku 142 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska k Európskej únii 1 oprávnila Fínsko a Švédsko poskytovať dlhodobú vnútroštátnu pomoc na poľnohospodárstvo v severných regiónoch v záujme zachovania poľnohospodárskej činnosti. Táto pomoc sa označuje ako severská pomoc (ďalej len „pomoc“).

Táto správa sa predkladá Rade v súlade s príslušnou požiadavkou na podávanie správ, ktorá sa uvádza v článku 143 ods. 2 Aktu o pristúpení, kde je stanovené, že Komisia Rade rok po pristúpení a následne každých päť rokov predloží správu o udelených povoleniach a výsledkoch pomoci poskytnutej na základe týchto povolení. Predchádzajúce správy boli predložené v rokoch 1996, 2002 2 , 2007 3 , 2012 4 a 2017 5 .

2.    VŠEOBECNÉ ZÁSADY SEVERSKEJ POMOCI

2.1.    Ciele pomoci

Pomoc sa poskytuje najmä na udržanie tradičnej primárnej výroby a spracovania, ktoré sú prirodzeným spôsobom prispôsobené klimatickým podmienkam dotknutých regiónov, na zlepšenie štruktúr výroby, odbytu a spracovania poľnohospodárskych výrobkov, uľahčenie nakladania s nimi a na zabezpečenie ochrany životného prostredia a zachovania krajiny.

2.2.    Povolenia Komisie

Pomoc sa povoľuje rozhodnutím K(2009) 3067, zmeneným rozhodnutím K(2009) 9122, rozhodnutím C(2013) 2809 a rozhodnutím C(2015) 2790, a následne rozhodnutím (EÚ) 2018/672 oznámeným pod číslom C(2016) 8419 v prípade Fínska a rozhodnutím K(2010) 6050 a rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/479 oznámeným pod číslom C(2018) 1622 v prípade Švédska. Schéma pre Fínsko sa predĺžila na roky 2022 – 2027 rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/2312 oznámeným pod číslom C(2021) 8773, povinnosť podávania správ v rámci tejto päťročnej správy sa na to nevzťahuje.

Základné podmienky sú stanovené v článku 142 ods. 3 Aktu o pristúpení. Celková výška poskytnutej pomoci by mala byť dostatočná na udržanie poľnohospodárskej činnosti v severných oblastiach, nesmie však spôsobiť, aby celková podpora prevýšila úroveň podpory v referenčnom predvstupovom období vymedzenú v povoleniach. Pomoc sa takisto nemôže vzťahovať na budúcu výrobu ani viesť k zvýšeniu výroby vo vzťahu k referenčným úrovniam, ktoré stanovila Komisia.

2.3.    Regióny, na ktoré sa vzťahuje pomoc

Regióny, na ktoré sa vzťahuje schéma pomoci (obrázok 1), sú vymedzené v príslušných rozhodnutiach, nachádzajú sa na sever od 62. rovnobežky a zahŕňajú niektoré priľahlé oblasti južne od tejto rovnobežky, ktoré majú porovnateľné klimatické podmienky podstatne sťažujúce poľnohospodársku činnosť. Pri vymedzení oblastí sa brali do úvahy faktory ako nízka hustota obyvateľstva (max. 10 obyvateľov/km2), podiel využívanej poľnohospodárskej plochy (VPP) z celkovej plochy (< 10 %), podiel poľnohospodárskej plochy využívanej na pestovanie plodín určených na ľudskú spotrebu z VPP (≤ 20 %) a obce obklopené inými v rámci uvedených oblastí (aj keď nespĺňajú tie isté požiadavky).

Rozloha oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc a táto správa, je vo Fínsku 1 417 140 hektárov (ha) VPP (55,5 % celkovej VPP) a vo Švédsku 335 881 ha VPP (11 % celkovej VPP).

Obrázok 1: Fínske (C1 – C4) a švédske (1 – 3) podporované oblasti

2.4.    Vzťah k výrobe

Pomoc sa obmedzuje na špecifické poľnohospodárske sektory, ktoré sú vymedzené v príslušnom rozhodnutí pre každý členský štát.

Pomoc sa poskytuje na základe výrobných jednotiek, a to buď dobytčích jednotiek (DJ) alebo hektárov, s výnimkou podpory na mlieko a prepravu mlieka, v rámci ktorej sa poskytuje podpora na dodané a prepravené množstvá. Pokiaľ ide o soby, fínska pomoc sa poskytuje na kusy.

Pomoc sa nemôže vzťahovať na budúcu výrobu ani spôsobiť zvýšenie výroby vo vzťahu k referenčnému obdobiu. Referenčné obdobia pre každý sektor v danom členskom štáte sú určené v príslušnom rozhodnutí.

3.    SEVERSKÁ POMOC VO FÍNSKU 2016 – 2020

3.1.    Udelené povolenia

Počas vykazovaného obdobia sa zmenili požiadavky na podávanie správ o udelených povoleniach s cieľom zjednodušiť systém pomoci. Informácie o povoleniach udelených na roky vo vykazovanom období boli poskytnuté v súlade s príslušnými rozhodnutiami a sú uvedené v tabuľkách 1 a 2 ďalej.

Tabuľka 1: Povolená pomoc v roku 2016 v súlade s rozhodnutím C(2015) 2790

Tabuľka 2: Povolená pomoc v rokoch 2017 – 2020 v súlade s rozhodnutím (EÚ) 2018/672 oznámeným pod číslom C(2016) 8419

3.2.    Vyplatená pomoc 

Severská pomoc

Vo vykazovanom období sa pri vyplácaní ročnej severskej pomoci vo Fínsku dodržali maximálne úrovne stanovené v rozhodnutiach. Celkové sumy vyplatenej pomoci zostali počas vykazovaného obdobia pomerne konštantné. Kategórie na podávanie správ o pomoci boli počas vykazovaného obdobia zjednodušené a formáty tabuliek uvedených ďalej zodpovedajú príslušným požiadavkám.

Tabuľka 3: Severská pomoc vyplatená vo Fínsku v roku 2016 (v mil. EUR)

Tabuľka 4: Severská pomoc vyplatená vo Fínsku v rokoch 2017 – 2020 (v mil. EUR)

Celková podpora v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc

Poľnohospodárstvo v oblastiach podporovaných v rámci schémy pomoci využíva aj nástroje financované EÚ. Pre odvetvie poľnohospodárstva v podporovaných oblastiach je veľmi dôležitá podpora pre znevýhodnené oblasti (oblasti s prírodnými obmedzeniami) a agroenvironmentálno-klimatické opatrenia. V rozhodnutí (EÚ) 2018/672 oznámenom pod číslom C(2016) 8419 sa stanovila maximálna hodnota celkovej podpory v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, vo výške 1 118,9 milióna EUR (úroveň z roku 1993). Z tabuľky 3 vyplýva, že pri vyplatení pomoci v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, sa v období 2016 – 2020 dodržal maximálny strop stanovený v rozhodnutí.

Tabuľka 5: Zhrnutie celkovej ročnej pomoci vyplatenej v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, vo Fínsku vrátane pomoci EÚ (v mil. EUR)

3.3.    Objemy výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc

Sektor mlieka

Výroba mlieka je najvýznamnejším sektorom podporovaným v rámci schémy severskej pomoci vo Fínsku. Počas vykazovaného obdobia sa v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, vyrobilo približne 80 % fínskeho mlieka a podiel na celkovej vnútroštátnej výrobe zostal počas vykazovaného obdobia pomerne konštantný. Výroba sa sústreďuje v oblasti C2 (pozri obrázok 1).

Počas vykazovaného obdobia zostal objem výroby mlieka v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, konštantný. Mimo oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc, výroba klesla o 6 %. V tejto súvislosti zo stability úrovní výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, vyplýva, že schéma pomoci skutočne splnila svoj účel zachovať poľnohospodársku činnosť v severných regiónoch, ako je uvedené v rozhodnutiach.

Prežúvavce

Počas vykazovaného obdobia sa približne 81 % fínskej výroby hovädzieho mäsa uskutočnilo v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc. Výroba zostala počas vykazovaného obdobia konštantná, zaznamenala sa fluktuácia len v rozmedzí 2 %. Najvyššie objemy výroby boli v oblasti C2 (pozri obrázok 1) a predstavovali približne 60 % výroby hovädzieho mäsa v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc. Zo stability úrovní výroby vyplýva, že pomoc v tejto oblasti splnila svoj účel zachovať poľnohospodársku činnosť v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, ako je uvedené v rozhodnutiach.

Ošípané a hydina

Na vnútroštátnej úrovni sa približne polovica výroby bravčového mäsa uskutočňuje v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc. Výroba sa v rokoch 2016 až 2020 v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, znížila o približne 6 %. Na ostatnom území krajiny bol však pokles výroby mierne väčší. Tento rozdiel poukazuje na úlohu severskej pomoci pri zachovaní poľnohospodárskej výroby. Výroba bravčového mäsa sa sústreďuje v najjužnejšom regióne, na ktorý sa vzťahuje pomoc (C1, pozri obrázok 1), pričom v tomto regióne sa uskutočňuje niečo vyše 70 % celkovej výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc.

Výroba hydinového mäsa (vrátane brojlerov a moriek) zostala počas vykazovaného obdobia pomerne konštantná. Výroba hydinového mäsa sa sústreďuje v regióne C1, na ktorý sa vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1).

Záhradníctvo

Počas vykazovaného obdobia zostala záhradnícka výroba pomerne konštantná, keďže celková výroba kolísala v rozmedzí len asi 3 %.

V podávaní správ o záhradníctve sa rozlišuje medzi údajmi o oblastiach s krátkodobou (2 – 7 mesiacov) a dlhodobou (viac ako 7 mesiacov) skleníkovou produkciou. Z analýzy údajov rozlíšených na tejto úrovni vyplývajú výraznejšie zmeny.

Krátkodobá záhradnícka výroba sa v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, počas vykazovaného obdobia znížila o 7 %. Na vnútroštátnej úrovni sa približne polovica krátkodobej záhradníckej výroby uskutočnila v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, pričom výroba sa sústredila v regióne C1, na ktorý sa vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1).

Dlhodobá záhradnícka výroba sa v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, počas vykazovaného obdobia zvýšila približne o 5 %. Približne 59 % vnútroštátnej dlhodobej výroby sa uskutočnilo v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, pričom výroba sa sústreďuje v regióne C1, na ktorý sa vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1).

Z vývoja v záhradníckej výrobe vyplýva, že schéma pomoci splnila svoj účel zachovať poľnohospodársku výrobu, keďže celková skleníková produkcia zostala pomerne konštantná, a to aj napriek niektorým zmenám, ktoré možno rozlíšiť len na presnejšej úrovni analýzy.

Pestovanie plodín

Pestovanie obilnín a cukrovej repy sa sústreďuje najmä v regiónoch A a B (pozri obrázok 1), mimo oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc. Údaje o úrovni pestovania plodín rozlíšené podľa podporovaného regiónu nie sú k dispozícii. Možno však konštatovať, že v dôsledku klimatických a geografických podmienok je úroveň pestovania plodín v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, podstatne nižšia v porovnaní s južnou časťou krajiny.

Naopak, pestovanie trávy sa sústreďuje v severných regiónoch, keďže tráva sa často pestuje v poľnohospodárskych podnikoch s chovom dobytka. V porovnaní s pestovaním plodín je pestovanie trávy v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, relatívne lacnejšie. Na vnútroštátnej úrovni sa viac ako polovica plodín na kŕmenie zvierat pestuje v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, a väčšina zemiakov na výrobu škrobu sa pestuje v regiónoch C1 a C2, na ktoré sa vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1).

Iná pomoc

Schéma severskej pomoci vo Fínsku zahŕňa podporu na chov sobov určovanú na základe počtu kusov. Maximálny počet oprávnených výrobných faktorov, ktorý sa stanovuje v rozhodnutiach, sa vo vykazovanom období dodržal. Zvyšná časť inej pomoci nie je priamo spojená s výrobou.

Závery týkajúce sa objemov výroby

Severská pomoc pomáha zachovávať stabilnú úroveň výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, vo Fínsku. Celková výroba podporovaných sektorov zostala v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, počas vykazovaného obdobia relatívne konštantná. Maximálny počet oprávnených výrobných faktorov v rôznych kategóriách výroby sa vo vykazovanom období skutočne dodržal.

3.4.    Vývoj poľnohospodárstva v regióne, na ktorý sa vzťahuje severská pomoc

Vo vykazovanom období bolo vo Fínsku približne 47 000 poľnohospodárskych podnikov, z toho 58 % v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc. Toto číslo predstavuje pokles o 8 % oproti východiskovej hodnote z roku 2015. Vo vykazovanom období klesol počet poľnohospodárskych podnikov vo všetkých sektoroch a regiónoch, na ktoré sa pomoc vzťahuje. Vývoj bol o niečo rýchlejší v najjužnejších regiónoch C1 a C2P, na ktoré sa vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1), ako vo zvyšnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc.

Počet poľnohospodárskych podnikov na výrobu mlieka klesal v porovnaní s celoštátnou mierou poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov rýchlejšie. Aj napriek prijatej pomoci bola miera poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov na výrobu mlieka v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, a vo zvyšku krajiny približne rovnaká: približne každý štvrtý poľnohospodársky podnik na výrobu mlieka zastavil počas vykazovaného obdobia výrobu. V regióne C4, na ktorý vzťahuje pomoc (pozri obrázok 1), bol zatvorený asi každý tretí poľnohospodársky podnik na výrobu mlieka. Nepriaznivý vývoj poľnohospodárstva v sektore výroby mlieka účinne poukazuje na hospodársky kontext, v ktorom sa severská pomoc uplatňuje, ako aj na jej vplyv: napriek klesajúcemu počtu poľnohospodárskych podnikov sa výroba udržala na konštantnej úrovni.

Zmena v poľnohospodárskych podnikoch na produkciu hovädzieho mäsa bola pomalšia ako zmena v poľnohospodárskych podnikoch na výrobu mlieka. Miera zmien v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, sa medzi regiónmi, na ktoré sa vzťahuje pomoc, líši. V regióne C2P (pozri obrázok 1) bola zatvorená viac ako pätina všetkých poľnohospodárskych podnikov na produkciu hovädzieho mäsa, ale v regióne C1 (pozri obrázok 1) ukončili prevádzku počas vykazovaného obdobia iba 2 % poľnohospodárskych podnikov na produkciu hovädzieho mäsa. Naopak, na vnútroštátnej úrovni počet poľnohospodárskych podnikov vyrábajúcich hovädzie mäso klesol o viac ako 8 %. Tento rozdiel znázorňuje úlohu severskej pomoci pri zachovaní výroby.

Počet poľnohospodárskych podnikov s chovom hydiny v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, zostal počas vykazovaného obdobia pomerne konštantný, čo opäť poukazuje na vplyv pomoci pri zachovaní poľnohospodárskej výroby v severných regiónoch.

Napriek schéme pomoci sa v niektorých sektoroch v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, zaznamenali významné ukončenia činnosti, čo čiastočne odráža zlé ekonomické podmienky poľnohospodárov a nízku ziskovosť poľnohospodárstva vo Fínsku. Počet poľnohospodárskych podnikov na pestovanie plodín sa počas vykazovaného obdobia výrazne znížil (napr. –45 % v regióne C2P a –35 % v C3, pozri obrázok 1), ale relatívnu mieru poklesu možno čiastočne pripísať v prvom rade malému absolútnemu počtu poľnohospodárskych podnikov na pestovanie plodín v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc. V oblastiach mimo oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, klesol počet poľnohospodárskych podnikov na pestovanie plodín o 11 %. Okrem toho klesol aj počet záhradníckych poľnohospodárskych podnikov (–19 % na vnútroštátnej úrovni, –23 % v regióne C3, pozri obrázok 1).

Okrem toho sa výrazne znížil počet poľnohospodárskych podnikov s chovom ošípaných. V severných regiónoch C2P a C3 je len niekoľko poľnohospodárskych podnikov s chovom ošípaných a v najsevernejšom regióne C4 nie je ani jeden (pozri uvedené oblasti na obrázku 1).

Význam vnútroštátnej pomoci z hľadiska celkového zisku poľnohospodárskych podnikov sa medzi výrobnými sektormi a regiónmi, na ktoré sa vzťahuje pomoc, líšil. Význam sa vo všetkých sektoroch zvyšuje, čím severnejšie sa oblasť nachádza. V rokoch 2016 – 2019 bol význam najvyšší vo výrobe mlieka (10,4 % zisku v regióne C1, 11,5 % v C2, 12 % v C2P, 19,2 % v C3) a v poľnohospodárskych podnikoch s chovom hovädzieho dobytka (10 % v C1, 11,3 % v C2, 16,2 % v C3). Ide aj o sektory, v ktorých zostal počet poľnohospodárskych podnikov počas vykazovaného obdobia pomerne konštantný, čo odráža úlohu severskej pomoci pri zachovaní poľnohospodárskej výroby na severe. Význam z hľadiska celkového zisku poľnohospodárskych podnikov bol najnižší v záhradníctve (1,1 % v C1, 1,2 % v C2).

Podľa ekonomického výskumného ústavu Pellervo Economic Research je náročné určiť priamy vplyv severskej pomoci na celkovú ekonomickú situáciu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, keďže pri jej formovaní zohrávajú úlohu aj také aspekty ako je iná pomoc, politika a spoločenské faktory. Na základe údajov o zamestnanosti a počte podnikov však možno konštatovať, že severné regióny C (pozri obrázok 1) sú v porovnaní s najjužnejším poľnohospodárskym regiónom A (pozri obrázok 1) v nevýhode. Zamestnanosť v poľnohospodárstve je proporcionálne významnejšia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc (napr. približne 8 % celkovej zamestnanosti v regióne C2), ako vo zvyšku krajiny (napr. 0,8 % v regióne A). Vysoký podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc, poukazuje na dôležitosť vnútroštátnej podpory pre toto odvetvie na severe.

Vďaka pokračovaniu poľnohospodárskej výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, sa zachovalo mnoho environmentálnych služieb a otvorená poľnohospodárska krajina, ktorá je v regióne, v ktorom prevládajú lesy, zriedkavá. Tento vývoj významne prispieva k zníženiu erózie a vyplavovania živín a má pozitívny vplyv na biodiverzitu. Treba poznamenať, že bez severskej pomoci je možné, že by sa poľnohospodárska výroba ešte viac sústredila v južnej časti krajiny, čím by sa zintenzívnil presun živín do vodných tokov.

4.    SEVERSKÁ POMOC VO ŠVÉDSKU V ROKOCH 2016 – 2020

4.1.    Udelené povolenia

Počas vykazovaného obdobia sa zmenili požiadavky na podávanie správ o udelených povoleniach s cieľom zjednodušiť systém pomoci. Informácie o povoleniach udelených na roky vo vykazovanom období boli poskytnuté v súlade s príslušnými rozhodnutiami a sú uvedené v tabuľkách 6 a 7 ďalej. Rozhodnutím K(2010) 6050 sa Švédsku povolilo zaplatiť 318,67 milióna SEK na rok (približne 33,37 milióna EUR na rok 22 ) v rokoch 2016 a 2017, ako je uvedené v tabuľke 6 ďalej. Od 1. januára 2018 sa rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/479 oznámením pod číslom C(2018) 1622 povolilo Švédsku zaplatiť 422,92 milióna SEK na rok (približne 40,51 milióna EUR 23 ). Maximálne ročné sumy sa považujú za ročné priemery pomoci poskytnutej v období piatich kalendárnych rokov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie (EÚ) 2018/479.

Tabuľka 6: Povolená pomoc v rokoch 2016 – 2017 v súlade s rozhodnutím K(2010) 6050 zmeneným rozhodnutím C(2015) 6592

Tabuľka 7: Povolená pomoc v súlade s rozhodnutím (EÚ) 2018/479 oznámeným pod číslom C(2018) 1622 v rokoch 2018 – 2022

4.2.    Vyplatená pomoc

Severská pomoc

Vo vykazovanom období sa pri vyplácaní ročnej severskej pomoci vo Švédsku dodržali maximálne úrovne stanovené v rozhodnutiach. Vyplatená pomoc sa v roku 2018 zvýšila o jednu tretinu v súlade so zvýšenými povolenými úrovňami podľa rozhodnutia (EÚ) 2018/479, pričom v nasledujúcich rokoch došlo k nepatrným nárastom. Kategórie na podávanie správ o pomoci boli počas vykazovaného obdobia zjednodušené a formáty tabuliek uvedených ďalej zodpovedajú príslušným požiadavkám.

Tabuľka 8: Severská pomoc pre Švédsko podľa sektorov, v mil. SEK

Na roky 2016 – 2017 bola maximálna povolená pomoc 318,67 milióna SEK 32 . Na roky 2018 – 2020 bola maximálna povolená pomoc 422,92 milióna SEK 33 . Z ďalej uvedenej tabuľky vyplýva, že maximálne sumy boli dodržané.

Celková podpora v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc

Poľnohospodárstvo v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje schéma pomoci, môže využívať aj nástroje financované EÚ, konkrétne dva piliere v rámci SPP (tabuľka 9). Z opatrení druhého piliera boli mimoriadne dôležité podpora pre oblasti s prírodnými obmedzeniami a agroenvironmentálno-klimatické opatrenie. V rozhodnutí K(2010) 6050 ani v rozhodnutí (EÚ) 2018/479 nie je stanovený strop celkovej podpory pre región, na ktorý sa vzťahuje pomoc. Podľa programu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2022 sa podpora na striedanie plodín mohla vzťahovať iba na oblasti bez prírodných obmedzení. Environmentálna podpora na striedanie plodín v oblastiach s prírodnými obmedzeniami (v prípade záväzkov z programového obdobia 2007 – 2013) sa preto postupne znižovala až do ukončenia v roku 2018. Od roku 2003 sa kontrola úrovne pomoci EÚ vykonáva ex post.

Tabuľka 9: Prehľad pomoci vyplatenej vo Švédsku vrátane pomoci Spoločenstva, v mil. SEK

Celková kombinovaná podpora sa s určitými odchýlkami za posledných päť rokov mierne zvýšila, ale neustále zostávala pod referenčnou úrovňou a v rovnakom rozsahu od roku 1997.

4.3.    Objemy výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc

Sektor mlieka

Mlieko je najdôležitejším poľnohospodárskym produktom v oblasti s podielom približne 13 % na celkovej švédskej výrobe mlieka. Podiel zostal počas päťročného obdobia do značnej miery rovnaký, ale klesol z východiskovej hodnoty 15 % v referenčnom roku 1991. Počas vykazovaného obdobia bola priemerná suma vyplatená na výrobu kravského mlieka 342 miliónov SEK ročne (v porovnaní s priemernou sumou 267 miliónov SEK v rokoch 2011 – 2015) v súlade so zvýšenými povolenými úrovňami podľa rozhodnutia (EÚ) 2018/479.

Vo vykazovanom období sa výroba mlieka v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, znížila približne o 3,9 % (zníženie o 3,1 % na vnútroštátnej úrovni). Pokles bol počas celého vykazovaného obdobia relatívne stabilný. Podpora na prepravu bola vyplatená v priemere na 362 778 ton ročne (v porovnaní s priemerom 386 202 ton/rok v predchádzajúcom päťročnom období). Skutočnosť, že vo výrobe v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, sa zaznamenal iba pokles podobný ako vo zvyšku krajiny, zdôrazňuje vplyv pomoci na zachovanie výroby v náročnejších podmienkach na severe.

Ošípané a hydina

Chov ošípaných sa počas päťročného obdobia v oblasti mierne zvýšil. Chovatelia ošípaných v severnom Švédsku čelia jednému závažnému faktoru, ktorým je nízky počet bitúnkov. To znamená, že musia prekonávať dlhé vzdialenosti z poľnohospodárskeho podniku na bitúnok a znižujú sa tým možnosti vybrať si, kam budú dodávať svoje zvieratá, a rokovať o cenách na bitúnku. Pokiaľ ide o prasnice na chov prasiatok, počet poľnohospodárskych podnikov a prasníc vykazoval počas daného obdobia malé rozdiely, čo je v súlade s vývojom platieb. Ročná výroba (v priemere 11 436 DJ) zostáva hlboko pod celkovým povoleným výrobným faktorom (17 000 DJ).

V produkcii vajec sa prejavili rozdiely medzi rokmi vo vykazovanom období. Ročné výkyvy môžu závisieť od toho, kedy sa sliepky nahrádzajú novými. Produkcia vajec v severných častiach Švédska je veľmi závislá od krmiva na báze obilnín, keďže podmienky na pestovanie obilnín sú menej produktívne ako v južných častiach Švédska.

Bobuľoviny a zelenina

Ročne boli podporované poľnohospodárske podniky na pestovanie bobuľovín a zeleniny s priemernou výmerou 341 ha, čo predstavuje 5 % pokles oproti predchádzajúcemu päťročnému obdobiu. V priebehu posledných piatich rokov oblasť kolísala rovnako ako produkcia a dosahuje len približne polovicu maximálneho počtu oprávnených výrobných faktorov.

Závery týkajúce sa objemov výroby

Pokiaľ ide o mlieko, objemy výroby zostali pomerne konštantné, pričom sa nezohľadňuje mierny nárast v roku 2020 v súlade s vnútroštátnym trendom. Ostatné sektory ostávajú tiež pomerne stabilné, aj keď sa výroba v jednotlivých rokoch líši. Vo všetkých sektoroch sa skutočne dodržal maximálny počet oprávnených výrobných faktorov.

4.4.    Vývoj poľnohospodárstva v regióne, na ktorý sa vzťahuje pomoc

Vo švédskej oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, je nízka hustota obyvateľstva, ktorá naďalej klesá, obmedzený potenciál hospodárskeho rozvoja a zlé podmienky pre poľnohospodárstvo. Pre štruktúru poľnohospodárskych podnikov sú v porovnaní s priemernou situáciou vo Švédsku príznačné menšie, rozptýlenejšie a nepravidelnejšie polia. Na základe toho sa z dôvodu väčších vzdialeností medzi poľami zvyšujú náklady aj na dopravu v rámci poľnohospodárskych podnikov. Pokiaľ ide o najsevernejšie kraje, na ktoré sa vzťahuje schéma severskej pomoci, podiel národnej produkcie (v hrubom regionálnom produkte) vykazuje klesajúci trend s miernymi ročnými odchýlkami od roku 1995 do roku 2015 a následne odvtedy vyrovnaný podiel (hrubý regionálny produkt v prípade dotknutých krajov vo výške približne 13 % vyjadrený ako podiel na celkovom národnom HDP).

Kľúčovým poľnohospodárskym výrobkom v tejto oblasti je mlieko, ktoré tvorí približne 13 % celkovej produkcie mlieka vo Švédsku (v porovnaní s 15 % v roku 1991). Od roku 2016 do roku 2020 klesol počet výrobcov o 20 % v oblasti, ako aj v celej krajine, zatiaľ čo počet kráv klesol v oblasti o 10 % v porovnaní s 8 % na vnútroštátnej úrovni. Výroba mlieka klesala pomalším tempom (–3,9 %), ale rýchlejšie ako celkovo v krajine (–3,1 %). V oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, bola výroba mlieka v roku 2020 o 15 000 ton nižšia ako v roku 2016. Napriek severskej pomoci a inej poskytnutej pomoci bola ekonomická životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, podstatne nižšia v porovnaní s južnými a so strednými časťami krajiny. V oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc a v ktorej prevládajú lesy, prispieva využívanie pôdy na poľnohospodársku výrobu k zachovaniu otvorenej krajiny, a to podporuje biodiverzitu. Poľnohospodárske postupy v podporovaných oblastiach sú charakterizované menej intenzívnou výrobou, keďže hlavnými kultúrami sú trávnaté plochy a pasienky. Tie sa spravidla spájajú s nízkou úrovňou používania pesticídov a hnojív. Ich vplyv na životné prostredie je preto menší ako vplyv poľnohospodárskych činností v ostatných častiach krajiny.

Aj keď sa v dotknutej oblasti zaznamenal v rokoch 2016 – 2020 mierny nárast počtu obyvateľov, bol oveľa nižší ako nárast obyvateľstva vo zvyšku krajiny, takže rozdiel v počte obyvateľov medzi severnými oblasťami a krajinou ako celkom sa zvýšil. Od roku 1990 počet obyvateľov v podporovanom regióne klesol o 3 % v porovnaní so zvýšením obyvateľstva v ostatných oblastiach Švédska (18 %).

5.    ZÁVERY 

V tejto správe sa uvádza prehľad povolení na poskytnutie severskej pomoci, ktoré sa udelili Fínsku a Švédsku v rokoch 2016 – 2020, a dosiahnutých výsledkov. Správa sa vypracovala na základe údajov, ktoré poskytli orgány členských štátov v súlade s článkom 143 ods. 2 Aktu o pristúpení.

5.1.    Fínsko

Pokiaľ ide o vykonávanie fínskej schémy severskej pomoci, Komisia konštatuje, že:

1.Dodržanie maximálnej pomoci stanovenej povoleniami Komisie: celkové sumy vyplatenej pomoci a celková podpora v oblasti, na ktorú sa vzťahuje severská pomoc, v rokoch 2016 – 2020 neprekročili maximálnu možnú povolenú pomoc stanovenú v rozhodnutí K(2009) 3067 zmenenom rozhodnutiami K(2009) 9122, C(2013) 2809 a C(2015) 2790, a následne v rozhodnutí (EÚ) 2018/672 oznámenom pod číslom C(2016) 8419.

2.Dodržanie maximálneho počtu oprávnených výrobných faktorov: celková výroba podporovaných sektorov zostala v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, počas vykazovaného obdobia pomerne konštantná. Maximálny počet oprávnených výrobných faktorov sa vo vykazovanom období dodržal.

3.Dosiahnutie cieľov schémy pomoci: vo všeobecnosti pomoc vo Fínsku prispela k zachovaniu poľnohospodárskej výroby v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, a zohrala úlohu pri podpore zamestnanosti v tejto oblasti. Pomoc je obzvlášť dôležitá pre výrobu mlieka a hovädzieho mäsa, z ktorých väčšina sa uskutočňuje v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc.

5.2.    Švédsko

Pokiaľ ide o vykonávanie švédskej schémy severskej pomoci, Komisia konštatuje, že:

1.Dodržanie maximálnej pomoci stanovenej povoleniami Komisie: celkové sumy vyplatenej severskej pomoci v rokoch 2016 – 2020 neprekročili strop stanovený pre maximálnu možnú povolenú pomoc stanovenú v rozhodnutí K(2010) 6050 a následne v rozhodnutí (EÚ) 2018/479 oznámenom pod číslom C(2018) 1622.

2.Dodržanie maximálneho počtu oprávnených výrobných faktorov: maximálny počet oprávnených výrobných faktorov, na ktoré sa poskytla pomoc, sa dodržal vo všetkých sektoroch, na ktoré sa vzťahuje severská pomoc.

3.Dosiahnutie cieľov schémy pomoci: po preskúmaní schémy v roku 2010 zostala výroba mlieka v oblasti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, počas prvých štyroch rokov vykazovaného obdobia stabilná a v rokoch 2019 – 2020 sa zaznamenal mierny nárast. V ostatných kategóriách výroby sa zachoval pomerne konštantný objem.

Pokračovanie poľnohospodárskej výroby v oboch krajinách prispieva k zachovaniu otvorenej a dobre spravovanej poľnohospodárskej krajiny, na ktorú sa vzťahuje pomoc a v ktorej prevládajú lesy. Zachovanie otvorenej krajiny má pozitívny vplyv na biodiverzitu a príťažlivosť krajiny. Zachovanie poľnohospodárskej výroby má pozitívny vplyv aj na životaschopnosť odľahlých vidieckych oblastí.

Na základe informácií, ktoré poskytli vnútroštátne orgány, sa Komisia domnieva, že orgány uplatňujú rozhodnutie K(2009) 3067 zmenené rozhodnutiami K(2009) 9122, C(2013) 2809 a C(2015) 2790, a následne    rozhodnutie (EÚ) 2018/672 oznámené pod číslom C(2016) 8419, ktoré sa týkajú Fínska, a rozhodnutie K(2010) 6050 a následne rozhodnutie (EÚ) 2018/479 oznámené pod číslom C(2018) 1622, ktoré sa týkajú Švédska, o pomoci severným regiónom uspokojivo.

(1)    Ú. v. ES C 241, 29.8.1994, s. 9.

(2)    Fínsko KOM(2002) 102, 25.2.2002; Švédsko KOM(2002) 105, 1.3.2002.

(3)    Fínsko KOM(2007) 459, 31.7.2007, Švédsko KOM(2007) 416, 31.7.2007.

(4)    COM(2012) 358 final, 29.6.2012.

(5)    COM(2017) 189 final, 24.4.2017.

(6)    Výška pomoci na jednotku sa môže v jednotlivých regiónoch líšiť v rámci limitov maximálneho priemeru.

(7)    Maximálna celková vyplatená pomoc nesmie presiahnuť 382 miliónov EUR ročne.

(8)    Maximálny oprávnený počet za kalendárny rok a za kvótový rok 2014/2015.

(9)    Dojčiace kravy a jalovice určené na chov bez tržnej produkcie mlieka, samce hovädzieho dobytka > 6 mesiacov a zabité jalovice, ako aj zabité býky a voly v podporovaných regiónoch C3 a C4.

(10)    Oddelená pomoc. Referenčné množstvo nepresahuje 139 200 DJ.

(11)    Pomoc na skleníkovú produkciu sa môže líšiť podľa dĺžky vegetačného obdobia.

(12)    Pomoc sa môže líšiť podľa technickej špecifikácie skladovacieho zariadenia.

(13)    Všeobecná pomoc podľa počtu hektárov na využívanú poľnohospodársku plochu (VPP) v podporovaných regiónoch C2 – C4.

(14)    Na základe obrábanej plochy, na ktorej sa pestujú obilniny (s výnimkou jačmeňa, ovsa a zmesi obilnín) a iné plodiny (repka olejná a iné olejnaté plodiny, bielkovinové a vláknité plodiny), cukrová repa, zemiaky na výrobu škrobu a jablká v podporovaných regiónoch C1, C2 a C2 sever. Pomoc na zeleninu, ktorá sa pestuje na otvorenom priestranstve, sa môže vyplácať v podporovaných regiónoch C1 – C4.

(15)    Pomoc pre mladých poľnohospodárov na využívanú poľnohospodársku plochu (VPP) v podporovaných regiónoch C1 – C4.

(16)    V podporovaných regiónoch C3 a C4.

(17)    Mlieko: Kainuu a provincie Laponsko a Koillismaa (severovýchodné Fínsko). Mäso: Provincia Laponsko.

(18)    Pomoc sa môže vyplácať na služby, pomocou ktorých sa zachovávajú prevádzkové podmienky pre živočíšnu výrobu v oblastiach, kde sú vzdialenosti dlhšie než priemer.

(19)    Maximálna výška pomoci: Pomoc sa poskytuje na množstvá, ktoré boli v skladoch na konci júna až po tieto maximálne množstvá: 0,34 EUR/kg v prípade lesných ostružín morušky; 0,10 EUR/kg v prípade iných lesných plodov a 0,42 EUR/kg v prípade lesných húb.

(20)    Skoltskí saamovia, prirodzené živobytie a chov sobov.

(21)    Referenčné množstvo pre oddelenú pomoc na ošípané a hydinu.

(22)    Výmenný kurz 1 EUR = 9,55 SEK odvodený z údajov Európskej centrálnej banky pre priemerný výmenný kurz od 4. januára 2016 do 29. decembra 2017.

(23)    Pri tomto prepočte sa používa výmenný kurz 1 EUR = 10,44 SEK na základe priemerného konverzného kurzu za roky 2018 – 2020 zaznamenaného ECB.

(24)    Výška pomoci na jednotku sa môže v jednotlivých regiónoch líšiť v rámci limitov maximálneho priemeru.

(25)    Maximálna povolená pomoc: 318,67 milióna SEK.

(26)    Iba kozy na produkciu mlieka. Odhadovaná produkcia mlieka dosahuje 800 kg mlieka na kozu ročne.

(27)    Medzi poľnohospodárskym podnikom a zberným strediskom alebo strediskom prvého spracovania.

(28)    Pričom 1 nosnica je 0,01 DJ, prasnica je 0,33 DJ a 1 jatočná ošípaná je 0,10 DJ.

(29)    S výnimkou zemiakov.

(30)    Koeficienty prepočtu na dobytčie jednotky (DJ): v prípade kozy predstavuje 0,15 DJ, jatočnej ošípanej 0,10 DJ, prasnice 0,33 DJ a nosnice 0,01 DJ.

(31)    Z čoho možno na kategóriu kravského mlieka a pomoci na prepravu kravského mlieka poskytnúť maximálnu výšku podpory 395,9 mil. SEK.

(32)    Rozhodnutie K(2010) 6050 zmenené rozhodnutím C(2015) 6592.

(33)    Rozhodnutie (EÚ) 2018/479 oznámené pod číslom C(2018) 1622.

(34)    Vrátane podpory na prepravu.

(35)    Referenčná úroveň: 318,67 milióna SEK.

(36)    Referenčná úroveň: 318,67 milióna SEK.

(37)    Referenčná úroveň: 422,92 milióna SEK.

(38)    Referenčná úroveň: 422,92 milióna SEK.

(39)    Referenčná úroveň: 422,92 milióna SEK.