(1)

Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5  oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(1)

Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5  oC v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia , pričom sa budú okrem iného riadiť zásadami rovnosti a spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných schopností. Prijatím Glasgowského klimatického paktu v novembri 2021 zmluvné strany Parížskej dohody uznali, že obmedzením zvýšenia priemernej globálnej teploty na 1,5  oC by sa výrazne znížili riziká a vplyvy zmeny klímy, a zaviazali sa, že do konca roku 2022 sprísnia ciele na rok 2030.

(1a)

Potreba prijať opatrenia na zníženie emisií je čoraz naliehavejšia, ako to uviedol Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojich posledných správach zo 7. augusta 2021 s názvom Zmena klímy 2021: prírodovedecký základ a z 28. februára 2022 s názvom Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť. IPCC s veľkou istotou konštatoval, že zmena klímy ohrozuje blaho ľudí a zdravie planéty a ďalším zdržaním spoločných predvídavých celosvetových opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie sa premárni krátka a rýchlo sa strácajúca príležitosť na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti vhodnej pre život všetkých. IPCC uvádza nové odhady pravdepodobnosti prekročenia úrovne globálneho otepľovania o 1,5  oC v nadchádzajúcich desaťročiach a konštatuje, že pokiaľ nedôjde k okamžitému, rýchlemu a rozsiahlemu zníženiu emisií skleníkových plynov, nebude možné dosiahnuť obmedzenie otepľovania na približne 1,5  oC a dokonca ani na 2 oC. Únia by preto mala riešiť túto naliehavú situáciu tak, že zintenzívni úsilie a zaujme pozíciu medzinárodného lídra v boji proti zmene klímy.

(3)

V Európskej zelenej dohode  (31) sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje , kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov . Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

(3)

Európska zelená dohoda  (31) predstavuje východisko na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a na dosiahnutie záporných emisií po tomto roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119  (31a) . Kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva na jednotlivé rody odlišne a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím , osoby postihnuté energetickou alebo dopravnou chudobou a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom . Táto transformácia má tiež odlišný vplyv na členské štáty a regióny . Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

(3a)

Aby boli klimatické ambície stanovené v tomto nariadení sociálne prijateľné, mali by im zodpovedať rovnocenné sociálne ambície. Zvýšená úroveň ambícií znamená podstatné zmeny v dotknutých odvetviach, ktoré by mohli mať sociálny vplyv a vplyv na prácu. Revidované ciele znižovania emisií musia byť sprevádzané dostatočnými finančnými a politickými opatreniami, aby sa zaručilo, že tieto ciele možno splniť sociálne spravodlivým spôsobom. Opatrenia môžu okrem iného zahŕňať vykonávanie posúdení vplyvu na zamestnanosť, v ktorých sa hodnotí vplyv na pracovné miesta a pracovné podmienky na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni, ako aj prideľovanie vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie na financovanie opatrení sociálnej adaptácie a vytvárania kvalitných pracovných miest, rodovej rovnosti, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnej ochrany a na zabezpečenie účinného kolektívneho vyjednávania. Je tiež dôležité zabezpečiť včasné konzultácie a účinné zapojenie vnútroštátnych sociálnych partnerov v sektoroch uvedených v článku 2 tohto nariadenia, pokiaľ ide o vypracovanie a vykonávanie vnútroštátnych opatrení na vykonávanie tohto nariadenia.

(3b)

Prechod na hospodárstvo Únie, ktoré je zlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 by navyše mohol mať osobitný vplyv na určité hospodárske odvetvia, najmä na zraniteľné mikropodniky a malé a stredné podniky v týchto odvetviach. Pri vykonávaní tohto nariadenia je dôležité, aby členské štáty vytvorili priaznivé prostredie pre tieto podniky, ktoré im umožní prechod na postupy, ktoré prinášajú nižšie a postupne žiadne emisie skleníkových plynov.

(3c)

V rámci Programu OSN pre životné prostredie a Globálneho fóra OECD pre životné prostredie sa dospelo k záveru, že environmentálne zmeny majú osobitný vplyv z hľadiska rodovej rovnosti. Rodovo diferencované úlohy tiež majú za následok rozdielnu citlivosť žien a mužov na účinky zmeny klímy, pričom dôsledky zmeny klímy ešte prehlbujú rodové nerovnosti.

(4)

Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (32) (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(4)

Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (32) (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050 a cieľ následne dosiahnuť záporné emisie.  V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že pri plnení cieľa by sa malo uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň by sa malo zintenzívniť odstraňovanie emisií prirodzenými záchytmi. Príspevok čistého odstraňovania k cieľu do roku 2030 je obmedzený na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2, zatiaľ čo zvyšok cieľa sa musí dosiahnuť priamym znížením emisií.

(5)

V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody (33) prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.

(5)

V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia vnútroštátne stanovených príspevkov Únie podľa Parížskej dohody (33) prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.

(7)

Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (34).

(7)

Hoci obchodovanie s emisiami môže platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (34). Emisie niektorých sektorov sa však v minulých rokoch buď zvýšili, alebo zostali stabilné.

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície , už dosiahnuté zníženia emisií a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

(9a)

Po roku 2030 je potrebné, aby Únia aj každý členský štát dosiahli cieľ klimatickej neutrality v celej Únii najneskôr do roku 2050, aby tak následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Nariadením (EÚ) 2018/842 by sa malo zabezpečiť, aby všetky členské štáty nastúpili na cestu znižovania emisií a prijali konkrétne dlhodobé politiky, ktoré povedú k dosiahnutiu tohto cieľa.

(10)

Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

(10)

Všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa vykonávania záväzkov Únie vyplývajúcich z Parížskej dohody a  zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

(11)

Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.

(11)

Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov sa použije rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Členské štáty však nemajú rovnako rozložené ciele, čo by sa malo zvážiť pri hodnotení toho, ako národné ciele prispievajú k cieľu klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.

(11a)

V oznámení Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu sa zdôrazňuje, že metán je silný skleníkový plyn, ktorého celkový vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý. Na molekulárnej úrovni má metán na otepľovanie väčší vplyv než oxid uhličitý. Aj keď metán zostáva v atmosfére kratší čas než oxid uhličitý, významne vplýva na klímu. V septembri 2021 Únia a USA ohlásili globálny záväzok znížiť emisie metánu, ku ktorému sa odvtedy pripojilo celkovo viac ako 100 krajín. Signatári tohto záväzku sa usilujú o dosiahnutie spoločného cieľa znížiť do roku 2030 celosvetové emisie metánu aspoň o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 2020 a zlepšiť normy vykazovania. Emisie metánu, oxidu dusného a tzv. fluórovaných plynov predstavujú takmer 20 % emisií skleníkových plynov v Únii. Vzhľadom na tieto záväzky a krátkodobú povahu mnohých z týchto skleníkových plynov je vhodné stanoviť cieľ alebo viac cieľov Únie pre všetky emisie skleníkových plynov iných ako CO2 vo všetkých odvetviach.

(13)

Pandémia ochorenia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty .

(13)

Pandémia ochorenia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, ktorý má zabezpečiť zelenú obnovu a zároveň bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Je namieste zachovať stabilný, predvídateľný a ambiciózny regulačný postup v  oblasti emisií počas prebiehajúceho desaťročia, aby sa zaistilo potrebné zníženie emisií aj bezpečnosť plánovania.

(14)

Preto je takisto namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu počas rokov 2021, 2022 a 2023.

(14a)

V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by sa priame znižovanie emisií, ktoré bude musieť byť doplnené zvýšeným odstraňovaním CO2, aby sa dosiahla klimatická neutralita, malo považovať za prioritu. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa uznáva, že záchyty uhlíka zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia. Úlohou technologických riešení na odstraňovanie uhlíka sa zaoberali aj viaceré správy Medzivládneho panelu o zmene klímy, najmä príspevok pracovnej skupiny III k šiestej hodnotiacej správe. Je dôležité, aby sa zaviedol systém Únie na certifikáciu odstraňovania uhlíka bezpečným spôsobom zaisťujúcim jeho trvalé uloženie prostredníctvom technologických riešení, ktorý by členským štátom a účastníkom trhu poskytoval jednoznačnosť s cieľom zlepšiť takéto odstraňovanie. Keď bude takýto certifikačný systém v platnosti, môže sa vykonať analýza započítavania takéhoto odstraňovania podľa práva Únie vrátane toho, či započítavanie takéhoto odstraňovania ovplyvňuje emisie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, a to pri plnom dodržiavaní podmienok stanovených v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119. Takéto odstraňovanie je dodatočné a nekompenzuje potrebné zníženie emisií v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119.

(15)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030.

(15)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030. Členské štáty, ktoré majú na túto flexibilitu nárok, ale nevyužili ju v kontexte nariadenia (EÚ) 2018/842 za rok 2019, by mali mať možnosť toto rozhodnutie revidovať s cieľom zohľadniť nové vnútroštátne ciele zníženia. Dotknuté členské štáty by mali mať tiež možnosť častejšie revidovať svoje oznámené percentuálne podiely.

(16a)

S cieľom zabezpečiť a stimulovať dodržiavanie minimálnych príspevkov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 podľa zmeneného nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa mali posilniť nápravné opatrenia podľa nariadenia a mali by sa užšie prepojiť s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Ak členský štát prekročí svoje ročne pridelené emisné kvóty počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, daný členský štát by mal zrevidovať svoj integrovaný národný energetický a klimatický plán, ktorý bol predložený Komisii v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, pričom by mal dať verejnosti možnosť zúčastniť sa na tomto procese.

(16b)

Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)  (1a) . Verejná kontrola a prístup k spravodlivosti sú základnou súčasťou demokratických hodnôt Únie a nástrojom na ochranu právneho štátu. Komisia vo svojom oznámení zo 14. októbra 2020 o zlepšovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ a jej členských štátoch uznala, že prístup k spravodlivosti nie je zaručený vo všetkých členských štátoch, a vyzvala Radu a Európsky parlament, aby do odvetvových právnych predpisov zaviedli výslovné ustanovenia o prístupe k spravodlivosti. Je preto vhodné stanoviť ustanovenie na zabezpečenie prístupu verejnosti k spravodlivosti v prípade činností, ktorými sa vykonáva nariadenie (EÚ) 2018/842 v znení zmien.

(16c)

V záujme dosiahnutia cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 v znení zmien a iných právnych predpisov Únie, najmä tých, ktoré vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2021/1119, by Únia a jej členské štáty mali pri vykonávaní politík využívať najnovšie vedecké poznatky. Preto by sa v celom tomto nariadení malo prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2018/842 v znení zmien zohľadniť poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej článkom 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119.

(18)

Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.

(18a)

Vzhľadom na dlhodobý rozmer účinnej ochrany klímy, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, a záväzok Únie plniť ciele Parížskej dohody by jasnosť v otázke jednotlivých dlhodobých spôsobov znižovania emisií členských štátov po roku 2030 umožnila presnejšie plánovanie politiky. Preto je vhodné zahrnúť proces stanovenia vnútroštátnych spôsobov znižovania emisií pre každý členský štát na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050.

(-1)

(1)

V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „40 %“.

(1)

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia. Prispieva sa ním k dlhodobému cieľu klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, aby sa následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Týmto nariadením sa tak prispieva k dosiahnutiu cieľov nariadenia (EÚ) 2021/1119 a Parížskej dohody. V tomto nariadení sa tiež stanovujú pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky, a nariadenie vytvára podmienky na stanovenie cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov po roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia.“

(2a)

(3)

V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:

(3)

V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:

a)

v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;

a)

v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;

b)

v období rokov 2023 , 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok  a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

b)

v období rokov 2023 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu . Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;

c)

v období rokov 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2024 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.

(3a)

(3b)

(3c)

(3d)

a )

pokiaľ ide o rok 2021, odložiť tento prebytok svojej ročnej emisnej kvóty na nasledujúce roky až do roku 2030 ; ako aj

„a )

pokiaľ ide o rok 2021, preniesť prebytok svojej ročne pridelených emisných kvót do výšky 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúce roky až do roku 2025 ; a“

(3e)

b)

pokiaľ ide o roky 2022 až 2029 , preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30  % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030 .

(3f)

(3g)

(3h)

(3i)

(5a)

-a)

-ab)

a)

dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;

a)

dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;

b)

presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.

b)

presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii ; ak členský štát zriadil národný poradný orgán pre klímu, požiada tento orgán o radu s cieľom určiť potrebné opatrenia;

ba)

vyhlásenie o množstve dodatočných znížení emisií, ktoré členský štát odhaduje prostredníctvom týchto politík, a metódu použitú na odhad týchto dodatočných znížení emisií;

bb)

ako plán nápravných opatrení posilní integrovaný národný energetický a klimatický plán členského štátu prijatý podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(7)

a)

nástrojov flexibility využitých podľa článkov 11 až 13b nariadenia (EÚ) 2018/841;

b)

množstiev zohľadnených na účely posúdenia splnenia podmienok podľa článku 7 tohto nariadenia.

a)

emisie skleníkových plynov daného členského štátu presahujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v období 2026 až 2030;

b)

členský štát vyčerpal možnosti nástrojov flexibility podľa článku 5 ods. 2 a 3;

c)

členský štát v maximálnej možnej miere využil čisté odstraňovanie v súlade s článkom 7, aj keď dané množstvo nedosahuje úroveň stanovenú v prílohe III ako aj

d)

členský štát neuskutočnil žiadne čisté prevody na iné členské štáty podľa článku 5.

(7a)

(7b)

a)

vhodnosť súčasných vnútroštátnych cieľov podľa prílohy I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ich prínos k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119 nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom;

b)

spôsob znižovania emisií skleníkových plynov v pôsobnosti tohto nariadenia pre každý členský štát, pričom tento spôsob je v súlade s cieľom klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050.

(7c)

a)

ktoré neplnia právne povinnosti uvedené v článkoch 4 až 8 tohto nariadenia; alebo

b)

na ktoré sa vzťahuje článok 10 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

a)

má dostatočný záujem; alebo

b)

pretrváva porušenie práva v prípadoch, keď sa to v právnych predpisoch členského štátu upravujúcich správne konanie požaduje ako predbežná podmienka.

(7d)