Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

[COM(2022) 156 final – 2022/0104 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení a o zriadení portálu priemyselných emisií

[COM(2022) 157 final – 2022/0105 (COD)]

(2022/C 443/19)

Spravodajca:

Stojan ČUKANOV

Žiadosti o konzultáciu	Európsky parlament, 2. 5. 2022 [pre COM(2022) 156 final] Európsky parlament, 5. 5. 2022 [pre COM(2022) 157 final] Rada, 10. 5. 2022
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	30. 6. 2022
Prijaté v pléne	14. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/3/1

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôrazne podporuje kombinovaný prístup a konzistentnosť politiky na ochranu ekosystémov a zdravia ľudí pred škodlivými účinkami znečistenia pri poskytovaní súvisiacich prínosov pre občanov a priemysel EÚ. EHSV preto víta návrh na revíziu smernice o priemyselných emisiách (1) a nariadenia o Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR).

1.2

EHSV sa domnieva, že najbližších desať rokov bude kritických z hľadiska dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody týkajúcich sa nulového znečistenia a netoxického prostredia do roku 2050 a že teraz viac než kedykoľvek predtým potrebujeme pružný a jasný regulačný proces.

V súvislosti so smernicou o priemyselných emisiách:

1.3

V revidovanom článku 15 ods. 3 sa ako nový štandard navrhuje, aby osoby, ktoré vypracúvajú povolenia, stanovili „najprísnejšie možné emisné limity konzistentné s najnižšími emisiami, ktoré možno dosiahnuť uplatňovaním BAT [najlepších dostupných techník] v zariadení“. EHSV víta toto objasnenie a podľa neho je v súlade so smernicou o priemyselných emisiách v záujme prevencie znečisťovania pri zdroji. V procese udeľovania povolenia sa musí zohľadniť presný rozsah a hranice technológie, aby sa použilo relevantné porovnanie s BAT.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné objasniť tieto skutočnosti: na akom základe a s akými kritériami uskutočniteľnosti by sa vykonávala analýza uskutočniteľnosti prevádzkovateľa? Budú do validácie tejto analýzy okrem Spoločného výskumného centra (JRC) a jeho referenčnej správy o referenčných dokumentoch o BAT zahrnutí aj iní poskytovatelia technológií, mimovládne organizácie a dotknutá verejnosť? Čo je úlohou povoľujúceho orgánu?

1.5

EHSV sa domnieva, že v záujme zefektívnenia ustanovení by sa mohli vykonať tieto zlepšenia: prepojenie s kritériami určovania BAT (súčasná príloha III), aby hospodárske subjekty mali možnosť odôvodniť príslušný krížový účinok na iné zložky prostredia, ktorý môže brániť dosiahnutiu navrhovaných BAT-AEL. V návrhu by sa mala stanoviť maximálna platnosť výnimky, napr. [tri]/[štyri] roky, aby sa prevádzkovateľom, ktorí opakovane/dlho využívajú výnimky, neposkytla neprimeraná konkurenčná výhoda. Predbežná konzultácia aspoň s troma nezávislými poskytovateľmi techník by umožnila zvážiť pohľady rôznych záujmov priemyselného odvetvia. Mali by sa stanoviť jasnejšie podmienky, napr. úplné posúdenie vplyvu oproti možnostiam navrhovaným v záujme čo najväčšej zlučiteľnosti s najprísnejšími BAT vrátane súladu s normami kvality životného prostredia a zlučiteľnosti tohto posúdenia s ambíciou nulového znečistenia.

1.6

EHSV dôrazne odporúča, aby sa pozorne sledovali ciele Zelenej dohody a zároveň stanovili hlavné ukazovatele s ohľadom na ciele pre rôzne zložky prostredia.

1.7

EHSV súhlasí s Európskym dvorom audítorov, že zásada „znečisťovateľ platí“ by sa mala objasniť. Okrem pomerov vyčíslených hospodárskych nákladov a spoločenských prínosov by sa v záujme transparentnosti a úplnosti mali analyzovať aj ukazovatele vzťahu medzi spoločenskými nákladmi a spoločenskými a environmentálnymi prínosmi. Medzi environmentálne prínosy by mali patriť prínosy pre zdravie a ochranu klímy. Pri metóde založenej na nákladoch na škody by sa mali používať len metódy založené na väčšej ochrane, napr. metóda Európskej environmentálnej agentúry (EEA) týkajúca sa hodnoty štatistického života upravená na cenové hladiny OECD/USA.

1.8

EHSV sa domnieva, že výzva, ktorú treba prekonať, nespočíva v identifikácii prelomových techník (inovácia), ale skôr v ich zavádzaní v priemyselnom rozsahu. Kľúčová prekážka môže súvisieť so zlyhaním pri internalizácii externých nákladov. Finančné prostriedky získané uplatňovaním úrovní nákladov na škody by sa mohli presmerovať do „fondu EÚ pre odstraňovanie znečistenia a transformáciu priemyslu“ alebo existujúcich fondov, ako sú modernizačný fond a inovačný fond. Prevádzkovatelia by potom mali mať možnosť uchádzať sa o využívanie týchto finančných prostriedkov v súťažnom ponukovom konaní, aby sa poskytli stimuly pre transformáciu potrebnú na dosiahnutie Európskej zelenej dohody. Má sa primerane dbať, aby sa rekonverziou a transformáciou podporoval miestny a udržateľný opätovný rozvoj hospodárstva v plnom súlade so spoločensky prijateľnou „spravodlivou transformáciou“. Podpora by sa mala poskytovať odvetviam a službám budúcnosti, ktoré skutočne prispievajú k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody. Osobitnú pozornosť treba venovať skutočnosti, že každý fond vytvorený na podporu transformácie musí byť riadený na úrovni EÚ, pričom sa treba vyhnúť každému potenciálnemu režimu štátnej pomoci a treba podporiť harmonizovaný celoeurópsky systém, ktorý bude spĺňať zásadu jednotného trhu EÚ.

1.9

EHSV sa domnieva, že ochrana klímy je dôležitá a že rámcom sa zabezpečuje kombinovaný prístup rôznych dostupných nástrojov. Prijímanie opatrení na prevenciu znečistenia by nemalo závisieť od toho, či existuje obchodné odôvodnenie ochrany klímy. EHSV dôrazne podporuje kombinovaný prístup a konzistentnosť politiky zabezpečujúcu súvisiace prínosy. V článku 9 ods. 1 sa obmedzuje možnosť členských štátov stanoviť ďalšie opatrenia pre prevádzkovateľov podliehajúcich systému na obchodovanie s emisnými kvótami (EU ETS), a preto sa uprednostňuje jeho vypustenie. Vypustením tohto ustanovenia priemysel nebude okamžite podliehať emisným limitom pre skleníkové plyny.

1.10

EHSV sa domnieva, že aktualizáciou európskej bezpečnostnej siete v záujme jej zosúladenia s aktuálnymi modernými normami BAT, by sa mohlo výrazne zefektívniť zavádzanie BAT a mohli by sa zvýšiť verejné prínosy, najmä v prípade veľkých spaľovacích zariadení.

1.11

EHSV takisto zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť rovnaké podmienky – v prípade spaľovania odpadu sa súlad s emisnými limitmi zabezpečí počas efektívnej prevádzky, v prípade prevádzkovateľov veľkých spaľovacích zariadení sa nemusia zohľadniť emisie, ku ktorým dochádza počas nábehu a odstávky. EHSV považuje možnú prevádzku pri poruche zariadenia na znižovanie emisií za neprijateľnú.

1.12

S cieľom zabezpečiť, aby sa smernica vykonávala primeraným a nákladovo efektívnym spôsobom, EHSV dôrazne odporúča upraviť rozsah pôsobnosti smernice podľa dobytčej jednotky na hektár v prípade extenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Chov zvierat vo voľnom výbehu by sa mal primerane zohľadniť.

1.13

Navrhuje sa niekoľko možností na zlepšenie hodnotenia súladu. Podrobnosti sa však uvedú vo vykonávacom akte, ktorý sa má prijať až dva roky po nadobudnutí účinnosti novej smernice. EHSV sa domnieva, že je to prineskoro, a ustanovenia, ktorými sa vyžadujú minimálne kalibračné frekvencie pre monitorovacie zariadenia, by sa už mali stanoviť a požiadavky týkajúce sa úrovní neistoty merania by nemali prekročiť tie, ktoré sú zosúladené s úrovňami dosahovanými modernými meracími zariadeniami.

1.14

EHSV vidí určitý význam v tom, aby sa podporovalo viac než len postupné zlepšovanie na úrovni zariadenia, keď sa požaduje rýchlejšia a hlbšia transformácia spôsobov výroby. Tieto činnosti sa navrhujú ako prioritné oblasti: výroba/šetrenie energie, kvalita vody a služby zásobovania, transformácia produkcie rastlinných/živočíšnych bielkovín a ďalších potravín a nápojov, manažment zdrojov, nahrádzanie chemických látok vzbudzujúcich obavy, sanácia/úrodnosť pôdy.

V súvislosti s portálom priemyselných emisií (E-PRTR):

1.15

V návrhu sa nevyužila príležitosť stanoviť efektívnejšie používanie informácií o výkonnosti, ktoré sa už generujú v rámci výročnej správy o súlade (článok 14 ods. 1 smernice o priemyselných emisiách, má sa používať na účely referenčného porovnávania a súladu). Harmonizovaný formulár so vstupmi vyplývajúcimi z oznamovacej povinnosti s povinným obsahom týkajúcim sa výročnej správy o súlade, ktorý by umožňoval automatickú extrakciu daných informácii v rámci portálu EEA, by podstatne zlepšil prístup ku kľúčovým informáciám o výkonnosti na úrovni EÚ pre rôzne skupiny koncových používateľov.

1.16

EHSV zdôraznil, že lepší prístup k informáciám o výkonnosti by sa dosiahol v súvislosti s oddielmi o systéme environmentálneho manažérstva (EMS). Navrhuje sa, aby sa mnohé z tých prvkov (napr. používanie zdrojov a opätovné používanie vody, predchádzanie vzniku odpadu, nahrádzanie a používanie nebezpečných látok) oznamovali už v rámci E-PRTR, a preto by zjednodušenie oznamovania v súvislosti so smernicou o priemyselných emisiách s cieľom integrovať informácie na portáli znížilo administratívnu záťaž a poskytlo pridanú hodnotu, pokiaľ ide o užitočnosť týchto informácií.

1.17

Zachovaním prahových hodnôt oznamovania sa zvýši administratívna záťaž príslušných orgánov z dôvodu ďalších krokov posudzovania potrebných na overenie, či sa prekročili prahové hodnoty znečisťujúcich látok. Pokiaľ existujú údaje z monitorovania, mali by sa používať, a teda oznamovať, inak prídeme o zaujímavé informácie o hnacích silách, ktoré viedli k emisiám pod prahovými hodnotami oznamovania. EHSV preto nesúhlasí s prahovými hodnotami oznamovania.

1.18

Zoznam znečisťujúcich látok podliehajúcich oznamovaniu zostal od roku 2004 nezmenený. EHSV nie je presvedčený, že odkladanie zaradenia identifikovaných znečisťujúcich látok vzbudzujúcich obavy do zoznamu je vhodné. Všetky znečisťujúce látky identifikované v článku 14 už podliehajú oznamovacím povinnostiam. EHSV nevidí pridanú hodnotu v tom, že sa odkáže len na už povolené látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy z prílohy XIV, keď sa ustanovenia smernice o priemyselných emisiách týkajú „nebezpečných látok“. EHSV sa preto domnieva, že v prílohe II k nariadeniu o PRTR by sa mal priamo uvádzať širší zoznam látok s vlastnosťami vzbudzujúcimi obavy ako povinné oznamovanie kódov odpadov EÚ.

1.19

EHSV sa domnieva, že portál EEA by mal umožňovať porovnanie limitov uvedených v povoleniach s podobnými zariadeniami, pokiaľ ide o ich prevenciu poškodzovania životného prostredia a znečistenia, najlepšie na celosvetovej úrovni. EHSV odporúča začlenenie informácii, ktoré sú už k dispozícii v súvislosti so smernicou o priemyselných emisiách/BAT a požiadavkami na EMS. V článku 1 kyjevského Protokolu PRTR sa odkazuje na trojaký cieľ PRTR posilniť prístup verejnosti k informáciám, čo by takisto uľahčilo účasť verejnosti na rozhodovaní v otázkach životného prostredia, ako aj prispelo k prevencii a znižovaniu znečisťovania životného prostredia. Druhý a tretí uvedený cieľ sa dostatočne neriešia.

1.20

Napokon sa EHSV domnieva, že umožnenie referenčného porovnávania environmentálneho správania a podpora súladu na úrovni EÚ, vytvorenie služieb údržby IT a asistenčných pracovísk a vzájomné spojenie úsilia v tomto smere (rozpočtu a nástrojov) by uspokojilo záujmy oveľa širšej a rozmanitejšej skupiny používateľov, pričom by sa zároveň stimuloval priemysel, aby si ďalej vymieňal osvedčené postupy v oblasti prevencie znečisťovania.

2.   Kontext

2.1

Smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách je najdôležitejším nástrojom EÚ zameraným na integrovanú prevenciu znečistenia pri zdroji s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň celkovej ochrany životného prostredia pri rozsiahlych priemyselných činnostiach. Preto má potenciál konkretizovať deklarovanú ambíciu dosiahnuť nulové znečistenie a takisto prispieť k lepšiemu zdraviu. Jej revízia je testom, pri ktorom musia rozhodujúci činitelia EÚ dokázať, že to s uvedením ambícií Európskej zelenej dohody do praxe prostredníctvom konkrétnych ustanovení myslia vážne.

2.2

Hodnotenie sa začalo v rámci Európskej zelenej dohody. Medzi zástupcami niektorých priemyselných združení prevádzkovateľov a ďalšími zástupcami občianskej spoločnosti, ako aj v rámci dotknutých skupín zainteresovaných strán z priemyslu prevládajú rôzne názory,

2.3

Návrh revízie smernice o priemyselných emisiách bol preskúmaný spolu s revíziou nariadenia (ES) č. 166/2006 (2) o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR). Týmto nariadením sa vykonáva kyjevský Protokol PRTR EHK OSN z roku 2006 (3).

2.4

Všeobecný prehľad návrhu revízie smernice o priemyselných emisiách: deklarovaným cieľom Európskej komisie (EK) je „premeniť tento právny predpis na výhľadový rámec vhodný na podporu transformácie priemyslu potrebnej na dosiahnutie zelenej transformácie“, vychádza z týchto základných prvkov: 1: vyššia účinnosť; 2: inovácie; 3: zdroje a chemické látky; 4: dekarbonizácia. Zavedenie týchto základných prvkov priamo závisí od rozsahu pôsobnosti návrhu smernice o priemyselných emisiách uvedeného v prílohe I, ktorý by sa mohol považovať za piaty základný prvok.

2.5

Všeobecný prehľad návrhu revízie E-PRTR: revidovaný návrh nariadenia o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení a o zriadení portálu priemyselných emisií je zameraný na zlepšenie integrácie tokov oznamovania pomocou centralizovanej online databázy (portál priemyselných emisií EEA (4)), oznamovania využívania zdrojov a uvádzania informácií do kontextu. Cieľom je zahrnúť aspoň 90 % informácií o uvoľňovaní. Zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty uvoľňovania pre oznamovanie ostali nezmenené.

3.   Všeobecné pripomienky (smernica o priemyselných emisiách)

3.1

Hlavným očakávaním občianskej spoločnosti (5) je dosiahnutie ochrany klímy prostredníctvom „kombinovaného prístupu“ (riadenie a kontrola a ETS), prepracovania jej rozsahu pôsobnosti, ukazovateľov výkonnosti na usmerňovanie transformácie, obmedzenia flexibility a vyššej ambície povolení a výhľadovým procesom určovania BAT, pri ktorom sa uprednostnia verejné záujmy.

3.2

Z pohľadu priemyslu sú postoje rôznorodejšie.

3.2.1

Piatemu, prierezovému cieľu, ktorý sa uvádza v bode 2.4, však chýba kľúčová zložka, a to dodatočná energia z obnoviteľných zdrojov potrebná nad rámec energetickej efektívnosti.

3.2.2

Je potrebná komparatívna analýza, aby sa zabránilo neharmonizovaným viacerým (dvom až štyrom) právnym predpisom vzťahujúcim sa na tie isté emisie, čo by mohlo viesť k zmätkom. Napríklad pokiaľ ide o energetické nosiče, zdá sa, že ETS je motivujúcejší ako iné súbežné rozhodnutia.

3.2.3

Proces vydávania povolení by sa mal zefektívniť, zintenzívniť a zjednodušiť. Rozvoj kapacít orgánov a lepšia príprava procesov sú potrebné na to, aby bol postup rýchly a efektívny. Očakáva sa, že tieto obavy pomôže vyriešiť návrh týkajúci sa súhrnu povolenia.

3.2.4

Je potrebná vyvážená rovnováha medzi ukladaním sankcií (negatívna motivácia) a stimulovaním v prospech druhého postupu, aby sa výsledky v oblasti prevencie a znižovania znečisťovania dosiahli skôr.

3.3

Združenia zastupujúce pracovníkov návrh vítajú. Pracovníci sú oddaní myšlienke zelenej transformácie priemyslu a pripomínajú, že nejde o technologickú, ale skôr sociálnu výzvu. Má sa primerane dbať na to, aby prínos pre širokú verejnosť a pracovníkov, ktorý vyplynie z väčšieho úsilia v oblasti prevencie znečisťovania potrebného na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody, bol v plnom súlade so spravodlivou transformáciou. Združenia pracovníkov sa domnievajú, že prísnejšie európske pravidlá ochrany životného prostredia a zdravia ľudí podporujú pracovnú silu a vytváranie kvalitných pracovných miest, pričom samotný priemysel sa stáva udržateľným. Osvedčeným príkladom je napríklad prechod na zelenú oceľ vo Švédsku. Prísnejšie normy v oblasti znečisťovania môžu pomôcť prilákať investície s cieľom pripraviť priemyselnú infraštruktúru EÚ na ambíciu nulového znečistenia. Združenia pracovníkov podporujú zrýchlenie úsilia v oblasti nahrádzania nebezpečných látok vyrábaných a používaných pri priemyselných činnostiach, a tak podporujú lepšiu transparentnosť a ľahší prístup pre používateľov k informáciám o systémoch nakladania s chemikáliami.

4.   Konkrétne pripomienky (revízia smernice o priemyselných emisiách)

4.1   Základný prvok 1: Prísnejšie zavádzanie BAT pri udeľovaní povolení

4.1.1

V návrhu sa ako hlavný neúspech uznáva, že väčšina podmienok povolení je v súlade s najmenej prísnymi úrovňami znečisťovania povolenými v rámci príslušných úrovní znečisťovania súvisiacich s BAT (BAT-AEL)/úrovní environmentálneho správania súvisiacich s BAT (BAT-AEPL) (článok 15 ods. 3). V revidovanom článku 15 ods. 3 sa navrhuje nový štandard, aby osoby, ktoré vypracúvajú povolenia, stanovovali „najprísnejšie možné emisné limity konzistentné s najnižšími emisiami, ktoré možno dosiahnuť uplatňovaním BAT v zariadení“. EHSV víta toto objasnenie a podľa neho je v súlade so smernicou o priemyselných emisiách v záujme prevencie znečisťovania pri zdroji. V procese udeľovania povolenia sa musí zohľadniť presný rozsah a hranice technológie, aby sa použilo relevantné porovnanie s najlepšími dostupnými technikami (BAT).

4.1.2

Odkazom na „prísny“, ale technicky uskutočniteľný rozsah v poslednom odseku by sa posilnila jeho vnútorná konzistentnosť a viac by sa zosúladil s Európskou zelenou dohodou.

4.1.3

V návrhu sa prevádzkovateľovi umožňuje analyzovať „realizovateľnosť spĺňania najprísnejších hodnôt“ na škále BAT-AEL a preukázať „najlepšiu výkonnosť, ktorú zariadenie môže dosiahnuť pri uplatňovaní BAT, ako sa opisuje v záveroch o BAT“. Toto ustanovenie je potrebné objasniť (pozri odporúčania).

Ustanovenie o výnimkách (článok 15 ods. 4)

4.1.4

Odkazom na zákaz každej výnimky v prípade, keď by „mohla ohroziť“ súlad s normou kvality životného prostredia, sa prístup predbežnej opatrnosti a preventívny prístup premietajú do jasnejšej právnej formulácie, a preto ho EHSV podporuje. Podporuje aj potrebu dodatočných požiadaviek na monitorovanie v súvislosti s meraním vplyvu na prijímajúce prostredie.

Objasnenie metódy analýzy nákladov a prínosov

4.1.5

V novej prílohe II sa navrhuje metóda analýzy nákladov a prínosov v rámci nových zásad, ktoré sa majú dodržiavať pri udeľovaní výnimiek. Medzi environmentálne prínosy by mali patriť prínosy pre zdravie a ochranu klímy. Pri metóde založenej na nákladoch na škody by sa mali používať len metódy založené na väčšej ochrane, napr. metóda EEA týkajúca sa hodnoty štatistického života upravená na cenové hladiny OECD/USA, na základe EEA (správa ETC/ATNI 04/2020) (6).

4.1.6

Lepšia metóda analýzy nákladov a prínosov by sa mala používať aj na stanovovanie výšky sankcií a kompenzácii, ale aj na určovanie toho, čo by sa malo v súvislosti s určovaním BAT pokladať za „ekonomicky životaschopné“. Uplatňovanie tejto metódy pri systémovej internalizácii externých nákladov by takisto umožnilo vytvorenie dodatočných zdrojov, ktoré by sa mohli opätovne prideliť na podporu zavádzania nových prelomových techník.

V súvislosti s vypúšťaním do vody

4.1.7

Sprísnili sa požiadavky na dosiahnutie rovnocennej úrovne ochrany v prípade nepriameho vypúšťania odpadovej vody (článok 15 ods. 1). Väčšina zainteresovaných strán, konkrétne občianska spoločnosť a odvetvie zásobovania vodou, vcelku podporujú zmeny vykonané v novom návrhu, pretože pridáva podmienky, za ktorých môže dôjsť k nepriamemu vypúšťaniu. Je pozitívne, že sa zdôrazňuje rovnocennosť záťaže znečisťujúcimi látkami a že tým v nijakom prípade nie je dotknutý článok 18 (súlad s normami kvality životného prostredia). Mohla by sa použiť dôraznejšia formulácia, pokiaľ ide o zákaz riedenia, a mal by sa stanoviť prístup nulovej tolerancie pre zoznam perzistentných znečisťujúcich látok v súlade s povinnosťou zabrániť zhoršovaniu stavu, ktorá sa uplatňuje v súvislosti s ochranou vody.

4.1.8

Ustanovenie by mohlo priniesť väčšiu pridanú hodnotu, ak by sa na každom mieste uvoľňovania stanovila cieľová hodnota biologickej odstrániteľnosti/odbúrateľnosti, ktorá sa má dosiahnuť.

Obmedzenie flexibility aktualizáciou bezpečnostnej siete EÚ

4.1.9

Ak by sa len od veľkých spaľovacích zariadení na hnedé uhlie požadovalo, aby neprekračovali prísny rozsah BAT-AEL, mohlo by sa každý rok zabrániť záťaži v podobe nákladov na poškodenie zdravia vo výške najmenej 42,2 miliardy EUR. Vzhľadom na to, že minimálne záväzné požiadavky prílohy V sú založené na údajoch o emisiách z rokov 2000 až 2001, EHSV sa domnieva, že hodnoty emisných limitov podľa prílohy V, ako aj ustanovenia o režime súladu by sa mali zmeniť a zosúladiť s prísnymi úrovňami energetickej účinnosti súvisiacimi s BAT a úrovňami emisií súvisiacimi s BAT pre veľké spaľovacie zariadenia na spaľovanie čierneho uhlia/hnedého uhlia z revidovaného referenčného dokumentu LCP BREF3 z roku 2017. V návrhu chýba akékoľvek odôvodnenie, prečo sa nepreskúmala zastaraná bezpečnostná sieť EÚ.

Ďalšie nedostatky s negatívnym vplyvom na účinnosť cieľov smernice o priemyselných emisiách

4.1.10

V právnom znení článku 18 týkajúceho sa noriem kvality životného prostredia by mali byť špecifikované jasnejšie opatrenia (napríklad obmedzená prevádzka) s povinnosťou založenou na výsledkoch, aby sa zabezpečilo, že príslušný orgán bude povinný prijať preventívne opatrenia (napr. „bezpečnostná rezerva“ pre dodržiavanie noriem kvality životného prostredia). V článku 21 ods. 5 by bol vítaný odkaz na národný program riadenia znečisťovania ovzdušia, národný energetický a klimatický plán, ako aj usmernenia WHO o kvalite ovzdušia (7). Článok 3 ods. 6 by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

Posilnenie rovnakých podmienok pri informovaní o výkonnosti a podpore súladu

4.1.11

V návrhu sa nevyužila príležitosť zabezpečiť účinnejšie používanie informácií o výkonnosti, ktoré sú už obsiahnuté vo výročnej správe o súlade (článok 14 ods. 1 smernice o priemyselných emisiách). Prístup ku kľúčovým informáciám o výkonnosti by sa podstatne zlepšil harmonizovaným formulárom so vstupmi týkajúcimi sa oznamovacej povinnosti, ktorý by umožňoval automatickú extrakciu príslušných informácií v rámci portálu EEA.

4.1.12

EHSV sa domnieva, že ustanovenia na podporu súladu, napríklad minimálne kalibračné frekvencie pre monitorovacie zariadenia, úrovne neistoty merania, ktoré by sa nemali prekročiť, by už mali byť stanovené v súlade s modernými technológiami.

Posilnené práva podľa Aarhuského dohovoru

4.1.13

Zlepšili sa niektoré aspekty týkajúce sa verejnej účasti a prístupu k spravodlivosti, čo bolo spôsobené aj konaním v rámci Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (8). Nové záruky v článku 25 sa týkajú účinných prostriedkov nápravy a prístupu k súdom a sú vítané. EHSV sa však domnieva, že by sa mali zmeniť ustanovenia článku 25, aby sa zahrnuli všetky konania/opomenutia v rámci smernice o priemyselných emisiách, a nielen tie súvisiace s článkom 24. Okrem toho by sa malo dôkladne systematicky prešetriť, či a do akej miery sú tvrdenia týkajúce sa dôverných obchodných informácií v súlade s príslušným aarhuským rámcom.

4.2   Základný prvok 2: Podpora inovácie

4.2.1

EHSV sa domnieva, že návrh neposkytuje jasné nástroje a stimuly na podporu zmysluplnej „inovácie“. V prvom rade nie je isté, čo sa má inováciou dosiahnuť, z dôvodu chýbajúcich kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) a cieľov založených na výsledkoch. Niektorými ustanoveniami by sa malo usmerňovať zavádzanie nových techník. Kritériá na posúdenie toho, čo je nová technika, sú však založené len na úrovni pripravenosti technológie.

4.2.2

EHSV zdôrazňuje, že lehota nad dosiahnutie „transformácie“ do roku 2050 je v rozpore s cieľom EÚ v oblasti zníženia znečistenia a emisií a nerešpektuje planetárne medze. Míľniky a KPI by sa mali vymedziť teraz v rámci vedeckého procesu s výslovným zapojením mimovládnych organizácií a ďalších príslušných zainteresovaných strán.

4.2.3

Ďalším zainteresovaným stranám by sa mala dať formálna úloha pri vypracúvaní plánov transformácie a výmene informácií EÚ o BREF. Vhodnejší je zoznam zainteresovaných strán uvedených v ustanovení o inovačnom centre pre priemyselnú transformáciu a emisie (INCITE) vrátane EEA. Mala by sa podporovať vyváženejšia účasť rôznych záujmových skupín a zahrnutie akademickej obce a ďalších mimovládnych organizácií z oblasti ochrany zdravia.

4.2.4

EHSV sa domnieva, že by sa mali vypracovať KPI s jasnými časovo ohraničenými cieľmi činností a doplniť napríklad do prílohy III k smernici o priemyselných emisiách, ktorá sa týka kritérií určovania BAT. Takéto KPI by sa mali používať na usmerňovanie preskúmaní BREF, ako aj procesu týkajúceho sa plánu transformácie. Tieto preskúmania by sa mali vykonávať v rámci dobre navrhnutého a včasného procesu s míľnikmi, ktoré sa môžu naplánovať v predstihu, aby sa zabezpečili včasné signály a riadna podpora plánovania.

4.2.5

EHSV navrhuje, aby sa stanovili minimálne zásady, pričom sa zabezpečí uprednostňovanie prevencie znečisťovania pred jeho znižovaním, a preverovanie zlučiteľnosti, pokiaľ ide o to, či identifikované (nové) techniky sú zlučiteľné s dosiahnutím acquis a stanoveného cieľa „nulového znečistenia“.

4.3   Základný prvok 3: Zdroje a chemické látky

4.3.1

Článok 15 ods. 3a, v ktorom sa požaduje, aby limity environmentálneho správania nepresahovali úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEL) a ďalšie limity environmentálneho správania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT-AEPL), nie je dostatočne zosúladený s požiadavkou, aby prevádzkovatelia uplatňovali BAT, a mal by zodpovedať prísnej úrovni rozsahov BAT-AEPL, ktoré sa týkajú noriem pre „nové zariadenia“, pričom rozlíšenie sa poskytuje v príslušných záveroch o BAT. EHSV víta silnejšiu úlohu BAT v súvislosti s využívaním zdrojov. Nie sú len prospešné pre životné prostredie a zdravie ľudí, ale takisto poskytujú prevádzkovateľom obchodné odôvodnenie.

4.3.2

Združenia zastupujúce pracovníkov a mimovládne organizácie zdôrazňujú aj prínosy nahrádzania nebezpečných látok a prevencie, čo v konečnom dôsledku povedie k menšiemu výskytu chorôb z povolania, ako je rakovina (ktorá je najčastejšou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou). EHSV zdôrazňuje, že lepší prístup a výklad informácií o výkonnosti by sa dosiahli priamou integráciou na portál EEA.

4.4   Základný prvok 4: Podpora dekarbonizácie

4.4.1

Návrhom sa nepodarilo zabezpečiť, aby bola smernica o priemyselných emisiách vhodná na ochranu klímu. EHSV sa domnieva, že ochrana klímy je dôležitá. EHSV dôrazne podporuje kombinovaný prístup a konzistentnosť politiky zabezpečujúcu súvisiace prínosy.

4.4.2

Občianska spoločnosť navrhla zahrnúť do znenia smernice o priemyselných emisiách tieto ustanovenia: „klimatická neutralita“ by sa mala doplniť ako doplnkové kritérium BAT; článok 9 ods. 1 by sa mal vypustiť; opatrenia na dekarbonizáciu sa stanovia aj v plánoch transformácie, napr. 100 g CO2eq/kWh do 1. januára 2035 a 0 g CO2eq/kWh najneskôr do roku 2040. Povinná elektrifikácia a povinnosti v oblasti zmeny paliva.

4.4.3

Priemysel poskytuje odlišný pohľad a namiesto toho by zaujal prístup podľa jednotlivých prípadov, kým nebudú známe možné účinky posilnenej smernice o EU ETS. Podporujú návrh Komisie odložiť preskúmanie do polovice roku 2028. Hlavným argumentom je, že systém EU ETS je flexibilnejší v tom, že prevádzkovatelia si môžu sami vybrať, vykonanie ktorých opatrení je nákladovo efektívne.

4.5   Prepracovanie/rozšírenie rozsahu pôsobnosti (odvetvové body)

Činnosti intenzívneho chovu hospodárskych zvierat (zahrnutie hovädzieho dobytka, revidované prahové hodnoty pre hydinu a ošípané)

4.5.1

EK navrhuje určité zmeny, pokiaľ ide o priemyselný chov hospodárskych zvierat na základe dobytčích jednotiek (9). EK očakáva súvisiace prínosy pre zdravie na úrovni 5,5 miliardy EUR ročne s odhadom nákladov na dodržiavanie predpisov na 265 miliónov EUR.

4.5.2

Hlavné zmeny sa týkajú režimu udeľovania povolení s „miernym“ režimom udeľovania povolení navrhovaným v novej kapitole VIa. Pre EHSV nie je jasné, ako sa dosiahne zníženie znečistenia len prostredníctvom rozšírenia rozsahu pôsobnosti. Opatrenia, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom „prevádzkových predpisov“ (článok 70i), ešte nie sú vymedzené a podliehali by delegovanému aktu EK, pričom lehota na dosiahnutie súladu je rok 2030.

4.5.3

Hlavné obavy občianskej spoločnosti sa týkajú možnosti členských štátov používať registračný systém, ktorý je v rozpore so stanovením požiadaviek v rámci postupov udeľovania povolení podľa jednotlivých prípadov (napr. stav prijímajúceho prostredia, najmä pokiaľ ide o dusičnany a rozmetávanie hnoja). Predstavovalo by to krok späť v súvislosti s činnosťami v oddiele 6.6 (ošípané a hydina), v súčasnosti regulovanými smernicou o priemyselných emisiách. Chýba priame prepojenie s potrebou splniť normy kvality životného prostredia a kapacitou prijímania pôdy. Zahrnúť by sa malo aj znečistenie z akvakultúry. Napokon sa v kapitole (článok 70f) používa nejasná formulácia v súvislosti so závažnosťou problémov.

4.5.4

Pozícia dotknutých zastupiteľských organizácií je takáto: zahrnutie chovu hovädzieho dobytka sa javí ako predčasné: hodnoty emisií spojené s rozmetávaním hnoja nemožno presne merať, ale skôr sa odhadujú podľa druhu prijímanej výživy; dokonca aj z odhadov vyplýva rozptyl od priemeru vo výške viac ako +/–100 %; kolísanie je ešte väčšie pri chove na pastvinách, pri ktorom sú emisie rozptýlené; k dispozícii nie je žiadna analytická štúdia JRC a ani sa neplánuje; nedostatočné vedomosti a kapacity prevádzkovateľov pri získavaní, poskytovaní a oznamovaní tohto druhu údajov.

4.5.5

Cieľom smernice o priemyselných emisiách je celkovo vysoká úroveň ochrany životného prostredia pre veľké zariadenia. Návrh Komisie znamená, že na poľnohospodárske podniky s populáciou 150 dobytčích jednotiek (ako „prahová hodnota“) sa budú vzťahovať ustanovenia smernice o priemyselných emisiách bez ohľadu na použitú techniku chovu. V praxi to znamená, že mnohé rodinné poľnohospodárske podniky patria do rozsahu pôsobnosti smernice, a preto by mali podliehať rovnakému režimu ako iné veľké priemyselné zariadenia (napríklad výroba cementu alebo ocele). S cieľom zabezpečiť, aby sa smernica vykonávala primeraným a nákladovo efektívnym spôsobom, EHSV dôrazne odporúča zvýšiť prahovú hodnotu pre podniky s chovom hospodárskych zvierat na základe nového primeraného posúdenia vplyvu technológií chovu.

4.5.6

EHSV sa domnieva, že by sa mal objasniť obsah prevádzkových predpisov (70i), najmä tých, ktorými by sa najúčinnejšie dosiahli uvedené ciele prevencie znečisťovania, pričom by boli primerané pre prevádzkovateľov. Rozlišuje sa medzi situáciami, keď sa zvieratá chovajú vo vnútorných zariadeniach len sezónne a keď nie, a pokiaľ ide o to, aký druh opatrení na hospodárenie s hnojom by sa mal prijať. EHSV odporúča ďalšie iniciatívy pre chovy, ktoré preukazujú najlepšie environmentálne postupy, najmä ekologické poľnohospodárstvo a ďalšie poľnohospodárske postupy, pri ktorých sa dodržiavajú dobré životné podmienky zvierat, a pre chovy vo voľnom výbehu, najmä plemien prispôsobených miestnym podmienkam, miestnych a vzácnych plemien. V novom rámci by sa mali propagovať udržateľné postupy a nemala by sa stimulovať optimalizácia metód intenzívneho chovu zvierat, napr. s opatreniami na kontrolu kvality vzduchu „na konci potrubia“ (t. j. pri uvoľňovaní). V dokumente EMAS z roku 2018 o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva pre odvetvie poľnohospodárstva (10) sa poskytuje užitočná inšpirácia pre referenčné kritériá excelentnosti, ktoré by mohli slúžiť ako užitočný základ na vymedzenie týchto noriem.

4.5.7

Akvakultúra je komplexný ekosystém, ktorý okrem emisií zabezpečuje aj synergické environmentálne prínosy, ako sú napr. mikroklíma, regulácia teploty, kvalita ovzdušia, vodná bilancia, zachytávanie uhlíka a biodiverzita, a preto emisie nemožno posudzovať izolovane. Neexistuje podrobná analytická štúdia JRC a ani sa neuvádza na zozname referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách. Vzhľadom na vysoký počet existujúcich technológií, z ktorých niektoré sú klimaticky neutrálne, je potrebné veľmi presné vymedzenie verzií BAT.

Činnosti ťažby nerastných surovín

4.5.8

EK navrhuje zaradiť do rozsahu pôsobnosti niekoľko druhov ťažby nerastných surovín a kovov. EHSV podporuje toto zahrnutie, pretože môže mať významný vplyv na životné prostredie, podporuje ekologický prieskum zdrojov, ktoré sa majú vyťažiť čo najefektívnejšie, a tak by sa zlepšila prijateľnosť pre verejnosť. Dopyt po kritických nerastných surovinách má v EÚ podľa očakávaní výrazne vzrásť, čo bude znamenať dodatočný tlak na nové ťažobné činnosti. Vo väčšine prípadov sa tieto činnosti už regulujú na úrovni štátu a prístupom EÚ by sa podporili rovnaké podmienky.

Zahrnutie výroby giga batérií

4.5.9

V návrhu EK sa navrhuje, aby sa do rozsahu pôsobnosti smernice o priemyselných emisiách zahrnula výroba lítiovo-iónových batérií a batériových článkov/súprav akumulátorov s výrobnou kapacitou presahujúcou 3,5 GWh ročne. EHSV podporuje toto zahrnutie na základe nových zistení o vysokom potenciálnom vplyve týchto činností, najmä pokiaľ ide o spotrebu vody a používanie nebezpečných chemikálií. Z dôvodu elektrifikácie dopravy a ďalších aplikácií ide o rastúce odvetvie. Nie je však jasné, prečo sa pôvodne navrhovaná prahová hodnota kapacity 2,5 GWh na poslednú chvíľu znížila.

Skládkovanie

4.5.10

EK navrhuje posilnenie požiadaviek platných pre skládky, preto nejde o rozšírenie rozsahu pôsobnosti. Poskytnutie BAT v oblasti skládkovania by zlepšilo vplyvy skládkovania na životné prostredie a klímu, najmä pokiaľ ide o predchádzanie emisiám metánu/ich zachytávanie. Smernica o skládkach (11) pochádza z roku 1999. V rozpore s tvrdeniami uvedenými v smernici neexistujú v oblasti skládkovania žiadne normy BAT. Je takisto výslovne uvedené, že biologická úprava zahŕňa činnosti anaeróbnej úpravy (v časti 5.3). EHSV podporuje obidve tieto objasnenia.

5.   Všeobecné pripomienky (preskúmanie E-PRTR)

5.1

PRTR musia slúžiť aspoň na tri prepojené ciele stanovené v článku 1 kyjevského Protokolu PRTR (pozri bod 1.19).

5.2

EHSV sa domnieva, že moderné a ľahko použiteľné integrované dátové portály sú kľúčové na zabezpečenie sledovania pokroku v prevencii znečisťovania a zodpovednosti verejnosti. Hoci EHSV víta niektoré z nových ustanovení, ako je systematické oznamovanie zdrojov (spotreba, materiály, vplyvy na dodávateľský reťazec), uvedenie informácií do kontextu, oznamovanie difúznych emisií, maximálna používateľská ústretovosť a integrácia viacerých tokov oznamovania, má vážne obavy v súvislosti s konkrétnejšími požiadavkami, napr. ako umožniť referenčné porovnávanie a podporu súladu.

6.   Konkrétne pripomienky (preskúmanie E-PRTR)

6.1

EHSV nie je presvedčený, že odkladanie zaradenia identifikovaných znečisťujúcich látok vzbudzujúcich obavy do zoznamu je vhodnou cestou vpred.

6.2

EHSV sa domnieva, že občania majú legitímny záujem na tom, aby sa im poskytovali užitočné informácie o environmentálnej stope výrobkov.

6.3

EK vyhlasuje cieľ „zachytiť aspoň 90 % emisií každej znečisťujúcej látky do ovzdušia, vody a pôdy vrátane nulových prahových hodnôt pre látky, ktoré predstavujú mimoriadne veľké nebezpečenstvo pre životné prostredie alebo zdravie ľudí“. Tento cieľ je vítaný.

6.4

Zachovaním prahových hodnôt oznamovania sa zvýši administratívne zaťaženie príslušných orgánov. Pokiaľ existujú údaje z monitorovania, mali by sa používať, a teda aj oznamovať. Na základe uvedeného EHSV nesúhlasí s prahovými hodnotami oznamovania.

6.5

EHSV sa domnieva, že sa môže zvýšiť efektívnosť a účinnosť oznamovania. Prevádzkovatelia by mali mať možnosť priamo na portál EEA oznamovať údaje z monitorovania, lebo väčšina z nich je založená na systémoch priebežného monitorovania emisií. V mnohých krajinách EÚ, ale aj v Číne a USA sa nespracované údaje z priebežného monitorovania emisií verejne sprístupňujú v reálnom čase (alebo do mesiaca) v rámci centralizovanej databázy. EEA ešte neponúka túto funkciu. EHSV sa domnieva, že umožnenie priameho oznamovania na diaľku EEA prevádzkovateľmi by zbavilo príslušné orgány časti administratívnej záťaže a záťaže spojenej s hodnotením súladu a umožnilo časovo efektívnejší prístup k informáciám pre rôznych koncových používateľov. Príslušný orgán by si zachoval zodpovednosť za validáciu a presadzovanie prostredníctvom osobitných prístupových práv, vložené údaje by sa mohli označovať podľa ich stavu (čaká na validáciu/validované).

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(3)  https://unece.org/environment-policy/public-participation/prtrs-protocol-text.

(4)  https://industry.eea.europa.eu/.

(5)  https://eeb.org/library/ngo-preliminary-assessment-of-the-european-commissions-proposal-for-revised-ied-and-e-prtr.

(6)  https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-atni/products/etc-atni-reports/etc-atni-report-04-2020-costs-of-air-pollution-from-european-industrial-facilities-200820132017.

(7)  https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/what-are-the-who-air-quality-guidelines.

(8)  ACCC/C/2014/121 EU: https://unece.org/acccc2014121-european-union.

(9)  Faktory týkajúce sa dobytčích jednotiek sú založené na prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 808/2014.

(10)  Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/813 zo 14. mája 2018 o sektorovom referenčnom dokumente o najlepších postupoch environmentálneho manažérstva, sektorových ukazovateľoch environmentálneho správania a referenčných kritériách excelentnosti v sektore poľnohospodárstva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) (Ú. v. EÚ L 145, 8.6.2018, s. 1), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32018D0813.

(11)  Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:31999L0031.