EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 9. 2021

COM(2021) 581 final

2021/0295(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť, dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 620 final} - {SWD(2021) 260 final} - {SWD(2021) 261 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Hospodársky a sociálny význam poistenia 1 si vyžaduje zásah verejných orgánov vo forme prudenciálneho dohľadu. Poisťovatelia poskytujú ochranu pred budúcimi udalosťami, ktoré môžu viesť k strate, a prevádzajú úspory domácností na finančné trhy a do reálnej ekonomiky. Smernicou 2009/138/ES 2 (ďalej len „smernica Solventnosť II“) sa stanovujú prudenciálne pravidlá pre sektor poisťovníctva a jej cieľom je umožniť jednotný trh s poisťovacími službami a zároveň chrániť poistníkov.

Európska komisia má právny mandát na vykonanie komplexného preskúmania kľúčových zložiek smernice Solventnosť II, a to najmä jej kapitálových požiadaviek založených na rizikách a pravidiel týkajúcich sa oceňovania dlhodobých záväzkov, a na vyvodenie záverov zo skúseností s týmto rámcom počas prvých piatich rokov. Z týchto skúseností takisto vyplýva, že proporcionalita smernice Solventnosť II by sa mohla zlepšiť, a zdôrazňuje sa absencia osobitných ustanovení na úrovni EÚ na riešenie vzniku systémových rizík s cieľom zabezpečiť pripravenosť na krízy alebo v prípade potreby riešiť krízové situácie poisťovateľov.

Rámec musí byť navyše v súlade s politickými prioritami EÚ. Sektor poisťovníctva by mal najmä zohrať úlohu pri financovaní hospodárskej obnovy po skončení pandémie ochorenia COVID-19, pri dokončení únie kapitálových trhov 3 a pri dosahovaní cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode 4 . Tento sektor bude konkrétnejšie nápomocný pri opätovnej ekvitizácii v podnikovom sektore a pri financovaní prechodu k udržateľnosti.

Ďalšie európske inštitúcie toto preskúmanie takisto považujú za kľúčovú iniciatívu na podporu dosiahnutia cieľov únie kapitálových trhov. V správe Európskeho parlamentu o ďalšom rozvoji únie kapitálových trhov 5 sa od Komisie požaduje, aby posúdila, či sa kapitálovými požiadavkami na investície do podnikov, predovšetkým do malých a stredných podnikov (MSP), odrádza od dlhodobých investícií. V záveroch Rady 6 týkajúcich sa akčného plánu pre úniu kapitálových trhov sa Komisia vyzýva, aby posilnila úlohu poisťovateľov ako dlhodobých investorov a posúdila spôsoby, ako stimulovať dlhodobé investície do podnikov, predovšetkým do MSP, bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita alebo ochrana investorov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia určila tieto ciele preskúmania:

·poskytovať stimuly poisťovateľom, aby prispievali k dlhodobému udržateľnému financovaniu hospodárstva,

·zvýšiť citlivosť na riziko,

·zmierniť nadmernú krátkodobú volatilitu týkajúcu sa solventnosti poisťovateľov,

·zvýšiť kvalitu, jednotnosť a koordináciu dohľadu nad poisťovníctvom v celej EÚ a zlepšiť ochranu poistníkov a príjemcov plnení vrátane prípadov zlyhania ich poisťovateľov,

·lepšie riešiť prípadný vznik systémového rizika v sektore poisťovníctva.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh sa prijíma ako súčasť jedného balíka spolu s legislatívnym návrhom na riešenie krízových situácií poisťovní. Cieľom tohto balíka je zlepšiť fungovanie jednotného poistného trhu a zvýšiť dôveru v tento trh. Návrhy v balíku sú prepojené, keďže návrhom sa menia pravidlá dohľadu predtým, ako poisťovňa zlyhá, kým nové štandardizované pravidlá týkajúce sa riešenia krízových situácií sa zameriavajú na postupy a právomoci uplatňované po takomto zlyhaní.

Prostredníctvom zmien pravidiel týkajúcich sa oceňovania záväzkov poisťovateľov sa týmto návrhom pomáha dokončiť únia kapitálových trhov. Príslušnými zmenami sa najmä znižuje pravdepodobnosť nenáležitého procyklického správania a lepšie sa zohľadňuje dlhodobá povaha poisťovacej činnosti. Tieto zmeny budú sprevádzané doplňujúcimi opatreniami podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 s cieľom zabezpečiť vhodnosť výpočtu rizikovej marže a kritérií použiteľnosti pre triedu dlhodobých kapitálových aktív.

V tomto štádiu Komisia vykonáva niekoľko iniciatív na zvýšenie súkromného financovania prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a na zabezpečenie toho, aby sa klimatické a environmentálne riziká riadili prostredníctvom finančného systému. Na tento účel Komisia prijala návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov 9 s cieľom objasniť požiadavky na vykazovanie nefinančných informácií v súvislosti s udržateľnosťou a rozšíriť rozsah pôsobnosti okrem iného aj na stredne veľké poisťovne. Aby sa zabránilo duplicite, týmto návrhom sa neriešia požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnosti.

Zavedením požiadavky na vykonanie analýzy klimatického scenára návrh prispieva k stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo 10 , ktorej cieľom je posilniť základy udržateľných investícií, úplne začleniť aspekty udržateľnosti do finančného systému a riadiť ich.

Komisia takisto náležite zohľadní potrebu zabrániť nesúladu medzi týmto návrhom a nadchádzajúcimi zmenami v pravidlách pre bankový sektor.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

V smernici Solventnosť II sa stanovuje komplexný regulačný rámec týkajúci sa začatia a vykonávania poisťovacej činnosti v EÚ. Právnymi základmi tejto smernice je článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na zosúladenie súčasných pravidiel alebo na zavedenie nových štandardizovaných pravidiel sa vyžaduje opatrenie na úrovni Únie v súlade s týmito článkami.

•Subsidiarita

Podľa zásady subsidiarity môže byť opatrenie na úrovni Únie prijaté len vtedy, ak členské štáty nedokážu samy dosiahnuť plánované ciele. Postenie na európskej úrovni je dlhodobo regulované, pretože iba opatrením na úrovni Únie sa môže stanoviť spoločný regulačný rámec pre poisťovateľov, ktorí využívajú slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby. V tejto súvislosti je návrh podobne ako právne predpisy, ktorých zmena je cieľom tohto návrhu, v plnom súlade so zásadou subsidiarity.

•Proporcionalita

Cieľom tohto návrhu je zmeniť určité ustanovenia smernice Solventnosť II, a to najmä ustanovenia týkajúce sa kapitálových požiadaviek, oceňovania poistných záväzkov voči poistníkom a cezhraničného dohľadu. Zavádzajú sa ním aj potrebné objasnenia a zmeny ustanovení, ktorými sa vykonáva zásada proporcionality. Tieto zmeny sú potrebné a primerané na zlepšenie fungovania regulačného rámca pre poisťovateľov a na dosiahnutie cieľov stanovených v smernici Solventnosť II.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Príloha k sprievodnému posúdeniu vplyvu obsahuje hodnotenie rámca smernice Solventnosť II. Hlavné závery sú také, že rámec je vo všeobecnosti účinný a koherentný, naďalej sa ním riešia potreby a problémy a prináša zamýšľanú pridanú hodnotu. Okrem toho sa v ňom však aj zdôrazňuje množstvo problémov, ktoré vznikajú pri vykonávaní v ňom stanovených zásad a požiadaviek a ktoré sú spojené s procesom konvergencie v oblasti dohľadu. Rámec navyše v plnej miere nezohľadňuje nové finančné a hospodárske prostredie, najmä pokiaľ ide o nízke úrokové miery.

Takisto ešte pretrváva nadmerná krátkodobá volatilita, a to aj napriek existujúcim nástrojom, ktorých cieľom je zmierniť takéto účinky. Kapitálové požiadavky je potrebné zlepšiť, aby sa zabezpečila citlivosť na riziko a primerané zaobchádzanie s dlhodobými investíciami. Okrem toho nezohľadňujú udržateľnú povahu aktív v držbe poisťovateľov. Niektoré charakteristiky ustanovení týkajúcich sa predkladania a zverejňovania informácií by bolo možné zlepšiť a vo všeobecnosti vykonávanie zásady proporcionality nestačilo na účinné zníženie regulačného zaťaženia pre malých poisťovateľov.

V hodnotení sa takisto poukazuje na regulačné nedostatky a nedostatky v oblasti dohľadu pri ochrane poistníkov. Existujú príležitosti na ďalšie zosúladenie procesov dohľadu a zlepšenie spolupráce medzi orgánmi dohľadu v prípade cezhraničných činností. Orgány dohľadu majú navyše k dispozícii iba obmedzené nástroje na riešenie prípadného vzniku systémového rizika v sektore poisťovníctva a na vykonávanie primeraného makroprudenciálneho dohľadu.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia na účely tohto preskúmania vykonala rôzne konzultačné činnosti. Dňa 29. januára 2020 uskutočnila verejnú konferenciu týkajúcu sa preskúmania so zástupcami z odvetvia poisťovníctva, poisťovacích združení, so zástupcami verejných orgánov, občianskej spoločnosti a Európskeho parlamentu.

Komisia takisto uskutočnila verejnú konzultáciu od 1. júla 2020 do 21. októbra 2020 a dostala 73 odpovedí od rôznych zúčastnených strán zastupujúcich odvetvie poisťovníctva (56 %), občiansku spoločnosť (14 %) a verejné orgány (11 %). Komisia 1. februára 2021 uverejnila súhrnnú správu o spätnej väzbe na túto konzultáciu 11 . Komisia okrem toho počas niekoľkých stretnutí skupiny odborníkov z členských štátov prediskutovala rôzne aspekty preskúmania.

Konzultačné činnosti dopĺňajú tri konzultácie, ktoré od júla 2019 do januára 2020 uskutočnil orgán EIOPA.

•Získavanie a využívanie expertízy

Po tom, ako Komisia podala vo februári 2019 formálnu žiadosť o radu 12 , orgán EIOPA predložil 17. decembra 2020 stanovisko 13 k preskúmaniu smernice Solventnosť II spolu s analýzou kontextu a posúdením vplyvu. Komisia pri posudzovaní vplyvu a vypracúvaní tohto návrhu vychádzala zo stanovísk orgánu EIOPA. V prílohe 10 sprievodného posúdenia vplyvu sa uvádzajú ďalšie zdroje, ktoré sa pri príprave tohto návrhu zohľadnili.

•Posúdenie vplyvu

Tento návrh sprevádza posúdenie vplyvu 14 . Posúdenie vplyvu bolo 19. marca 2021 predložené výboru pre kontrolu regulácie, ktorý vydal kladné stanovisko 23. apríla 2021 15 . Výbor pre kontrolu regulácie ocenil komplexnosť a dobrú štruktúrovanosť posúdenia vplyvu, pričom zároveň odporučil ďalej dopracovať analýzu a opis problémov, a to aj v súvislosti s proporcionalitou. Posúdenie vplyvu bolo zodpovedajúcim spôsobom zmenené.

V posúdení vplyvu sa určuje súbor uprednostňovaných možností politiky, ktoré sa zameriavajú na päť hlavných problémov:

i)faktory odrádzajúce od dlhodobého investovania do vlastného kapitálu a nedostatočné zohľadňovanie rizík ohrozujúcich udržateľnosť;

ii)nedostatočné zohľadňovanie prostredia s nízkymi úrokovými mierami, a prípadne neprimerane vysoká volatilita týkajúca sa solventnosti podnikov;

iii)zložitosť pre malých a menej rizikových poisťovateľov;

iv)nedávne zlyhania poisťovateľov, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, čo zdôraznilo nedostatky v oblasti dohľadu a rôznu ochranu poistníkov v celej EÚ po takýchto zlyhaniach;

v)nástroje na predchádzanie systémovým rizikám by sa mohli ukázať ako nedostatočné.

Hlavný kompromis pri riešení týchto problémov súvisí s celkovými kvantitatívnym vplyvom preskúmania. Výrazné sprísnenie kapitálových požiadaviek by zabránilo poisťovateľom prispievať k zelenej a udržateľnej obnove. Zároveň by výrazné uvoľnenie požiadaviek ohrozilo ochranu poistníkov a finančnú stabilitu.

Z dôvodu postupného zavádzania zmien úrokových mier by uprednostňované možnosti politiky mali v skutočnosti za následok výraznú kapitálovú úľavu, ktorej objem sa v krátkej dobe odhaduje až na 90 000 000 000 EUR. Odhaduje sa, že v porovnaní so súčasnou situáciou povedú uprednostňované možnosti politiky na konci prechodného obdobia k viac-menej stabilnému alebo mierne zvýšenému objemu kapitálu nad rámec regulačných požiadaviek (v závislosti od trhových podmienok).

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Navrhovanou smernicou sa zlepšuje regulačná vhodnosť a zjednodušuje sa rámec takýmto spôsobom:

·väčší počet malých podnikov sa vylučuje zo smernice Solventnosť II,

·primeranejšie pravidlá sa automaticky sprístupňujú „podnikom s nízkym rizikovým profilom“ a po schválení orgánmi dohľadu aj iným poisťovateľom,

·zjednodušuje sa kvantifikácia nevýznamných rizík,

·zabezpečuje sa, aby sa nepožadovalo zverejňovanie informácií, ktoré nie sú pre príjemcov nevyhnutné.

Pokiaľ ide o digitálnu pripravenosť, v ustanoveniach smernice Solventnosť II je už obsiahnutá technologická neutralita. Existujúce splnomocnenia pre Komisiu a orgán EIOPA by okrem toho umožnili ďalšie úpravy, najmä pokiaľ ide o predkladanie informácií orgánom dohľadu a zverejňovanie informácií.

•Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä sloboda podnikania (článok 16) a ochrana spotrebiteľa (článok 38).

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania informácií

•Vysvetľujúce dokumenty

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článkom 1 návrhu sa mení smernica 2009/138/ES.

Proporcionalita

Odsekom 2 sa mení článok 4 s cieľom zvýšiť prahové hodnoty pre vylúčenia z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES, čím sa umožní vylúčenie väčšieho počtu malých podnikov.

Odsekom 12 sa v článku 29 objasňuje uplatniteľnosť zásady proporcionality, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty, najmä zavedením novej koncepcie podnikov s nízkym rizikovým profilom.

Odsekom 13 sa zavádzajú nové články 29a až 29e. Odsekom 29a sa stanovujú kritériá na identifikáciu podnikov s nízkym rizikovým profilom, ktoré možno doplniť delegovanými aktmi. Článkom 29b sa stanovuje proces klasifikácie podnikov ako podnikov s nízkym rizikovým profilom.

V článku 29c sa uvádzajú opatrenia v oblasti proporcionality, ktoré sú „automaticky“ sprístupnené podnikom s nízkym rizikovým profilom, a stanovujú sa pravidlá v prípade zmeny rizikového profilu. Článkom 29d sa stanovuje, ako môžu byť podniky, ktoré nie sú klasifikované ako podniky s nízkorizikovým profilom, oprávnené používať opatrenia v oblasti proporcionality. Článkom 29e sa podnikom s nízkym rizikovým profilom ukladajú povinnosti predkladať informácie.

Odsekom 63 sa zavádza nový článok 213a, v ktorom sa stanovujú kritériá identifikácie skupín s nízkym rizikovým profilom, ako aj pravidlá používania opatrení v oblasti proporcionality týmito skupinami poisťovní.

Odsekom 21 sa do článku 41 zavádza nový odsek 2a s cieľom umožniť podnikom s nízkym rizikovým profilom poveriť jednu osobu, aby zastávala niekoľko kľúčových funkcií. Týmto odsekom sa stanovujú aj opatrenia v oblasti proporcionality vo vzťahu k pravidlám týkajúcim sa správy a riadenia. V prípade podnikov s nízkym rizikovým profilom sa vnútorné koncepcie uvedené v článku 41 ods. 3 musia aktualizovať len každé tri roky a nie každoročne.

Článok 45 sa mení s cieľom umožniť podnikom s nízkym rizikovým profilom, kaptívnym poisťovniam a kaptívnym zaisťovniam, ktoré spĺňajú určité kritériá l, vykonávať vlastné posúdenie rizika a solventnosti každé dva roky a nie minimálne raz za rok.

Zmenami článku 77 by sa umožnilo použitie obozretného deterministického oceňovania najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné, namiesto použitia stochastických oceňovacích techník.

Novým článkom 109 sa zavádzajú zjednodušenia štandardného vzorca, ak rizikový modul alebo podmodul nie je významný, pokiaľ sú splnené niektoré osobitné kritériá.

Kvalita dohľadu

Zmenou článku 25 sa zabezpečuje, že každé neudelenie povolenia vrátane dôvodu sa oznámi orgánu EIOPA a zaznamená sa v databáze, do ktorej môžu orgány dohľadu nahliadnuť. Zmenou článku 26 sa zavádza možnosť spoločného posúdenia žiadosti o povolenie na požiadanie jedného z orgánov dohľadu, s ktorým sa musí poradiť orgán dohľadu domovského členského štátu.

Cieľom zmien článkov 30, 36 a 42 je posilniť monitorovanie dodržiavania požiadaviek na odbornosť a vhodnosť, pokiaľ ide o členov správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu alebo osoby, ktoré majú iné kľúčové funkcie v poisťovni alebo zaisťovni. Článkom 42 ods. 4 sa orgány dohľadu splnomocňujú požiadať o odvolanie člena správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu alebo osoby v kľúčovej funkcii.

Predkladanie informácií

Zmenami článku 35 a novým článkom 35a sa upravujú požiadavky na predkladanie informácií pre podniky s nízkym rizikovým profilom, najmä s cieľom uľahčiť týmto subjektom prístup k výnimkám z predkladania informácií a k obmedzeniam týkajúcim sa predkladania informácií.

Novým odsekom 5a článku 35 a novým článkom 256b o pravidelnej správe orgánom dohľadu podávanej podnikmi a skupinami sa stanovujú zásady a periodicita tejto opisnej správy. Novým článkom 35b sa stanovujú lehoty na predkladanie informácií a zavádza sa ním možnosť zmeniť tieto lehoty v prípade, že je to opodstatnené mimoriadnymi okolnosťami.

Odsekmi 26 a 83 za mení článok 51 a článok 256 s cieľom upraviť štruktúru správy o solventnosti a finančnom stave podávanej podnikmi a skupinami, pričom sa jej obsah rozdelí na časť, ktorá je určená poistníkom, a na časť, ktorá je určená iným zainteresovaným stranám.

Odsekmi 27 a 84 sa prostredníctvom nových článkov 51a a 256c zavádza požiadavka na audit prudenciálnej súvahy, súvahy skupiny a/alebo jednotnú správu o solventnosti a finančnom stave.

Odsekom 28 sa do článku 52 zavádza povinnosť orgánov dohľadu predkladať orgánu EIOPA štatistiky týkajúce sa používania opatrení v oblasti proporcionality a zjednodušení na ich trhu.

Odsekom 47 sa mení článok 112, na základe ktorého sa od podnikov bude vyžadovať používanie vnútorného modelu na pravidelné predkladanie odhadu kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej podľa štandardného vzorca orgánom dohľadu.

Opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk

Odsekom 37 sa nahrádza článok 77a o pravidlách týkajúcich sa extrapolácie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery. Zmenami sa požaduje, aby sa pri extrapolácii zohľadnili informácie z finančných trhov v prípade splatností, keď je časová štruktúra extrapolovaná, ak sú takéto informácie k dispozícii. Výsledná nová metóda extrapolácie sa postupne zavádza lineárnym spôsobom počas obdobia, ktoré trvá do roku 2032 a v ktorom poisťovatelia budú musieť zverejniť informácie o vplyve novej metódy extrapolácie bez postupného zavádzania.

Odsekom 38 sa mení článok 77d, ktorý sa týka korekcie volatility. Nové prípady používania korekcie volatility budú podmienené získaním povolenia od orgánov dohľadu. Okrem toho sa pri korekcii volatility zohľadňuje vyšší percentuálny podiel 85 % rizikovo upravenej prirážky. S cieľom zmierniť riziko, že korekciou volatility sa nebudú kompenzovať len straty z investícií zo zvýšenia kreditnej prirážky, sa zavádza „miera citlivosti kreditnej prirážky“ špecifická pre podniky. Zložka korekcie volatility špecifická pre konkrétnu krajinu sa napokon nahrádza makrokorekciou volatility pre členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom zmierniť vplyv kríz týkajúcich sa prirážok na úrovni krajín a zároveň zabrániť kaskádovým efektom.

Tieto zmeny sú doplnené odsekom 48, ktorým sa do článku 122 zavádzajú ochranné opatrenia v prípade, že vnútorný model zohľadňuje vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility („dynamická korekcia volatility“).

Odsekom 44 sa mení článok 106 ods. 3 s cieľom umožniť symetrickú úpravu akciového rizika, aby sa zvýšili alebo znížili kapitálové požiadavky maximálne o 17 % namiesto 10 %.

Odsekom 51 sa mení článok 138 s cieľom zabezpečiť, aby sa pred vyhlásením výnimočnej nepriaznivej situácie s výborom ESRB poradil orgán EIOPA namiesto vnútroštátnych orgánov dohľadu.

Odsekom 90 sa nahrádza článok 304 ods. 2 týkajúci sa podmodulu akciového rizika založeného na durácii, ktorého použitie by sa už nemalo schvaľovať, a to ustanovením o zachovaní predchádzajúceho stavu.

Odsekmi 95 a 96 sa mení článok 308c o prechodnom opatrení týkajúcom sa bezrizikových úrokových mier a článok 308d o prechodnom opatrení týkajúcom sa technických rezerv. Nové schválenia používania týchto prechodných opatrení sa obmedzujú na uzavretý zoznam okolností. Okrem toho spoločnosti, ktoré tieto opatrenia používajú, budú musieť zverejniť dôvody použitia, ako aj posúdenie závislosti od opatrení a opatrenia na zníženie tejto závislosti.

Odsekmi 39, 40 a 46 sa zosúlaďujú články 77e, 86 a 111 týkajúce sa splnomocnení prijímať delegované a vykonávacie akty s uvedenými zmenami. Odsekom 40 sa navyše zavádza nové splnomocnenie prijímať delegované akty týkajúce sa kritérií použiteľnosti aktív v kontexte párovacej korekcie.

Makroprudenciálne nástroje

Odsekom 24 sa do článku 45 začleňujú makroekonomické hľadiská a analýza vlastného posúdenia rizika a solventnosti poisťovateľmi. Od poisťovateľov sa bude požadovať, aby posúdili vplyv predpokladaného makroekonomického vývoja a vývoja na finančných trhoch vrátane nepriaznivých hospodárskych scenárov na svoj osobitný rizikový profil, obchodné rozhodnutia a potreby solventnosti a recipročne spôsob, akým ich činnosti môžu ovplyvňovať hnacie sily na trhu. Od orgánov dohľadu sa bude požadovať, aby poskytli podklady konkrétnym podnikom, najmä vzhľadom na makroprudenciálne riziká a aspekty, ktoré vyplývajú z ich analýzy.

Odsekom 49 sa do článku 132 začleňujú makroekonomické hľadiská týkajúce sa zásady obozretnej osoby v prípade investícií. Od poisťovateľov sa bude vyžadovať, aby vo svojej investičnej stratégii zohľadnili predpokladaný makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a posúdili, do akej miery môžu ich investície zvýšiť systémové riziko. Od orgánov dohľadu sa bude vyžadovať, aby poskytli podklady konkrétnym podnikom vzhľadom na osobitné makroprudenciálne aspekty.

Odsekom 54 sa zavádzajú nové články 144a až 144d. Článkom 144a sa zavádzajú požiadavky na riadenie a plánovanie likvidity s cieľom zabezpečiť schopnosť vyrovnať finančné záväzky voči poistníkom. Poisťovatelia budú musieť najmä vypracovať ukazovatele rizika likvidity na monitorovanie rizika likvidity.

Článok 144b umožňuje orgánom dohľadu zasiahnuť v prípadoch, keď poisťovateľ primerane nerieši zraniteľnosti súvisiace s likviditou. Okrem toho budú mať orgány dohľadu vo výnimočných situáciách a ako krajné riešenie možnosť jednotlivým spoločnostiam alebo celému trhu dočasne zakázať vyplácanie zmlúv o životnom poistení.

Článkom 144c sa zavádzajú právomoci dohľadu zamerané na zachovanie solventnosti konkrétnych podnikov počas výnimočných situácií, ako sú nepriaznivé hospodárske alebo trhové udalosti ovplyvňujúce veľkú časť poistného trhu alebo celý poistný trh. Na základe kritérií založených na rizikách a osobitných zárukách sa rozdelenie výnosov medzi akcionárov a iných podriadených veriteľov daného podniku môže pred skutočným porušením kapitálovej požiadavky na solventnosť pozastaviť alebo obmedziť.

Zmeny týkajúce sa Európskej zelenej dohody

Odsekom 25 sa zavádza nový článok 45a týkajúci sa analýzy klimatického scenára. Poisťovatelia budú musieť identifikovať akákoľvek významná expozícia voči rizikám spojeným so zmenou klímy a v príslušných prípadoch posúdiť vplyv dlhodobých klimatických scenárov na svoje podnikanie. Poisťovatelia klasifikovaní ako podniky s nízkym rizikovým profilom sú vyňatí z analýz scenára.

Odsekom 91 sa zavádza nový článok 304a s dvomi mandátmi udelenými orgánu EIOPA, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť. Orgán EIOPA je poverený do roku 2023 preskúmať osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami alebo činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi, a pravidelne preskúmavať rozsah a kalibráciu parametrov štandardného vzorca týkajúceho sa rizika prírodnej katastrofy.

Dohľad nad skupinou

Článok 212 smernice Solventnosť II sa mení s cieľom uľahčiť identifikáciu podnikov, ktoré tvoria skupinu, a to najmä vzhľadom na skupiny, ktoré nie sú v rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, a vzhľadom na horizontálne skupiny. Okrem toho sa vymedzenie pojmu holdingová poisťovňa objasňuje podobným spôsobom ako zmeny vymedzenia pojmu finančná holdingová spoločnosť v smernici 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami.

Článok 213 sa mení s cieľom priamo začleniť holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti do rozsahu pôsobnosti prudenciálneho rámca EÚ. Novým odsekom 3a sa požaduje primeraná vnútorná správa a riadenie a podniková štruktúra pre skupiny, ktorých materským podnikom je holdingová spoločnosť, aby sa umožnil účinný dohľad nad skupinou. Vkladajú sa odseky 3b a 3c na zabezpečenie primeraných právomocí oblasti presadzovania práva vrátane právomoci požadovať reštrukturalizáciu skupiny ako krajné riešenie.

Odsekom 64 sa mení článok 214 s cieľom objasniť, kedy môže byť podnik vylúčený z rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou, kedy sa od dohľadu nad skupinou môže upustiť alebo kedy sa dohľad nad skupinou môže uplatniť na úrovni prostredníckeho materského podniku.

Články 244, 245 a 265 sa menia s cieľom rozšíriť zoznam ukazovateľov, na základe ktorých môžu orgány dohľadu nad skupinou vymedziť významné vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík, a objasniť rozsah vykazovania vnútroskupinových transakcií.

Odsekom 86 sa v článku 258 zavádza minimálny súbor právomocí, ktoré možno uplatňovať na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

Odsekom 87 sa mení článok 262 objasnením cieľov a potrebných právomocí, ak sa na zabezpečenie dohľadu nad skupinami, ktorých konečné materské podniky majú ústredie mimo EHP, uplatňujú „iné metódy“.

Vkladá sa nový článok 229a s cieľom poskytnúť po schválení orgánom dohľadu možnosť použiť zjednodušený postup pri začleňovaní nevýznamných prepojených podnikov do výpočtu skupinovej solventnosti. Zavádzajú sa prahové hodnoty významnosti.

Články 220, 222, 228, 230, 233, 234 a článok 308b ods. 17 sa menia a vkladá sa nový článok 233a s cieľom poskytnúť tieto objasnenia pravidiel týkajúcich sa výpočtu skupinovej solventnosti:

·druh podnikov, ktoré môžu byť zahrnuté prostredníctvom metódy 2,

·ako by sa mala vypočítať konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny v prípade kombinácie metód,

·ako zahrnúť podniky z iných finančných sektorov, napr. úverové inštitúcie, do výpočtu skupinovej solventnosti,

·ako posudzovať vlastné zdroje skupiny, predovšetkým či je položka zbavená bremien, zaobchádzanie s prechodnými opatreniami týkajúcimi sa technických rezerv a bezrizikovej úrokovej miery a zaobchádzanie s položkami vlastných zdrojov, ktoré nemôžu byť skutočne sprístupnené na účely krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť,

·ako vypočítať spodnú hranicu konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny v prípade použitia metódy 1 alebo kombinácie metód.

Okrem toho sa zavádza upravená „minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny“, ktorá odzrkadľuje pravidlá týkajúce sa minimálnej kapitálovej požiadavky na individuálnej úrovni.

Články 246 a 257 sa menia s cieľom objasniť uplatňovanie mutatis mutandis pravidiel týkajúcich sa správy a riadenia na úrovni skupiny, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé podniky. Tieto zmeny zahŕňajú úlohu správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu materského podniku a vyžaduje sa nimi, aby skupiny zabezpečovali súlad písomných koncepcií skupiny s tými, ktoré prijali prepojené podniky. Napokon sa v nich objasňuje, že osoby zastávajúce ostatné kľúčové funkcie v rámci holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností by mali spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť.

Okrem toho sa vkladajú články 246a a 246b s cieľom bližšie určiť, ako sa nové makroprudenciálne pravidlá uplatňujú na úrovni skupín poisťovní.

Dohľad nad cezhraničnými poisťovacími činnosťami

Ustanovenia týkajúce sa udelenia povolenia stanovené v článku 18 sa menia požiadavkou, aby žiadatelia poskytli informácie o predošlých zamietnutiach alebo odňatiach povolenia v iných členských štátoch a aby to orgány dohľadu zohľadnili pri posudzovaní žiadostí. V súvislosti s procesom udeľovania povolení sa zmenami článku 23 zabezpečuje, že orgány dohľadu budú informované aj o zamýšľanom vykonávaní cezhraničných poisťovacích činností.

Odsekom 15 sa do článku 33a zavádzajú minimálne požiadavky týkajúce sa výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu v domovskom a hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ ide o poisťovateľov a ich činnosti v hostiteľskom členskom štáte.

Zmenami článkov 149 a 152 sa objasňuje, že poisťovne by mali oznamovať významné zmeny a vznikajúce riziká súvisiace s prebiehajúcimi cezhraničnými činnosťami poistenia. Orgány dohľadu by si mali takéto informácie vymieňať.

Článkom 152b ods. 58 sa posilňuje úloha orgánu EIOPA v zložitých cezhraničných prípadoch, keď dotknuté orgány dohľadu nedospejú k spoločnému názoru v rámci platformy spolupráce.

Zmenou článku 153 sa orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu zabezpečuje včasný prístup k informáciám.

Článkom 159a sa orgán dohľadu hostiteľského členského štátu splnomocňuje požadovať od orgánu dohľadu domovského členského štátu informácie o solventnosti podniku a v prípade vážnych obáv požiadať o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste. Orgán EIOPA má úlohu pri riešení sporov medzi orgánmi dohľadu.

Prechodné opatrenia zavedené smernicou 2014/51/EÚ

Odsekom 94 písm. b) sa nahrádza prechodné opatrenie, ktorého platnosť uplynula, v súvislosti s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovanými a financovanými v domácej mene iného členského štátu. Podľa nového ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu sa môže s expozíciami tohto druhu, ktoré vznikli pred rokom 2020, zaobchádzať rovnako ako s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovanými a financovanými v ich vlastnej domácej mene. Platnosť nového ustanovenia o zachovaní predchádzajúceho stavu sa na rozdiel od predchádzajúceho prechodného opatrenia neskončí.

Menšie aktualizácie a opravy

Smernica 2009/138/ES sa mení viacerými odsekmi prostredníctvom menších aktualizácií a opráv, najmä s cieľom zosúladiť vymedzenie pojmov, vnútroprávne a mimoprávne odkazy so zmenami zavedenými v iných odsekoch a odstrániť zastarané odkazy na Spojené kráľovstvo.

2021/0295 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť, dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 16 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES 17 sa pre sektor poistenia a zaistenia vytvorilo viac harmonizovaných prudenciálnych pravidiel založených na rizikách. Niektoré ustanovenia uvedenej smernice podliehajú doložkám o preskúmaní. Uplatňovanie uvedenej smernice významne prispelo k posilneniu finančného systému v Únii a zvýšilo odolnosť poisťovní a zaisťovní voči rôznym rizikám. Hoci je táto smernica veľmi komplexná, nerieši všetky zistené nedostatky ovplyvňujúce poisťovne a zaisťovne.

(2)Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila také obrovské sociálno-ekonomické škody, že je potrebná udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova hospodárstva EÚ. V dôsledku toho je práca na politických prioritách Únie ešte naliehavejšia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby hospodárstvo pracovalo pre ľudí, a dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode. Sektor poistenia a zaistenia môže európskym podnikom poskytnúť súkromné zdroje financovania a môže zvýšiť odolnosť hospodárstva zabezpečením ochrany pred širokou škálou rizík. Vzhľadom na túto dvojitú úlohu má sektor veľký potenciál prispieť k dosiahnutiu priorít Únie.

(3)Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 o únii kapitálových trhov pre ľudí a podniky 18 , nabádanie inštitucionálnych investorov, najmä poisťovateľov, aby robili viac dlhodobých investícií, bude dôležité pre podporu opätovnej ekvitizácie v podnikovom sektore. S cieľom pomôcť poisťovateľom prispieť k financovaniu hospodárskej obnovy Únie by sa prudenciálny rámec mal upraviť tak, aby sa v ňom lepšie zohľadňovala dlhodobá povaha poisťovacej činnosti. Najmä pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca by sa mala uľahčiť možnosť používať priaznivejší štandardný parameter pre investície do akcií, ktoré sú držané z dlhodobého hľadiska, ak poisťovne a zaisťovne spĺňajú stabilné a spoľahlivé kritériá, ktorými sa zachováva ochrana poistníkov a finančná stabilita. Cieľom týchto kritérií by malo byť zabezpečiť, aby poisťovne a zaisťovne dokázali zabrániť nútenému predaju akcií, ktoré sa majú držať z dlhodobého hľadiska, a to aj za stresových trhových podmienok.

(4)Komisia sa vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode 19 zaviazala lepšie začleniť riadenie klimatických a environmentálnych rizík do prudenciálneho rámca Únie. Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu Únie, ktorej cieľom je do roku 2050 transformovať Úniu na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, bez čistých emisií skleníkových plynov. Prispeje k cieľu vybudovať hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí, posilniť sociálne trhové hospodárstvo Únie, zabezpečiť, aby bolo pripravené na budúcnosť a aby prinášalo stabilitu, pracovné miesta, rast a investície. Komisia vo svojom návrhu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy zo 4. marca 2020 navrhla, aby bol cieľ klimatickej neutrality a odolnosti proti zmene klímy do roku 2050 pre Úniu záväzný. Uvedený návrh prijal Európsky parlament a Rada a nadobudol účinnosť 29. júla 2021 20 . Ambícia Komisie zabezpečiť celosvetové vedúce postavenie EÚ do roku 2050 bola zdôraznená v správe o strategickom výhľade za rok 2021 21 , v ktorej sa budovanie odolných a nadčasových hospodárskych a finančných systémov označuje za strategickú oblasť činnosti.

(5)Rámec EÚ pre udržateľné financovanie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode a právne predpisy na ochranu životného prostredia by sa mali doplniť rámcom pre udržateľné financovanie, ktorým sa financovanie nasmeruje do investícií, ktoré znižujú vystavenie sa týmto klimatickým a environmentálnym rizikám. Komisia sa vo svojom oznámení zo 6. júla 2021 o stratégii financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo 22 zaviazala navrhnúť zmeny smernice 2009/138/ES s cieľom konzistentne začleňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia rizika poisťovateľov tým, že sa od poisťovateľov bude vyžadovať analýza klimatického scenára.

(6)V smernici 2009/138/ES sa vylučujú určité podniky z rozsahu jej pôsobnosti vzhľadom na ich veľkosť. Po prvých rokoch uplatňovania smernice 2009/138/ES a s cieľom zabezpečiť, aby sa smernica nenáležite nevzťahovala na podniky menšej veľkosti, je vhodné preskúmať tieto vylúčenia zvýšením daných prahových hodnôt, aby sa uvedená smernica nevzťahovala na vyšší počet malých poisťovní, ktoré spĺňajú určité podmienky. Podniky, ktoré využívajú takéto zvýšené prahové hodnoty, by však mali mať možnosť ponechať si povolenie alebo oň požiadať podľa smernice 2009/138/ES s cieľom využívať jednotné povolenie ustanovené v danej smernici.

(7)Smernica 2009/138/ES sa nevzťahuje na činnosť v oblasti poskytovania asistenčných služieb, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 uvedenej smernice. Prvá podmienka stanovuje, že pomoc sa poskytuje v súvislosti s nehodami alebo poruchami cestného vozidla, ktoré sa vyskytnú na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistnú ochranu. Toto ustanovenie by mohlo znamenať požiadavku, aby mali poskytovatelia pomoci cestným vozidlám v prípade nehody alebo poruchy, ktorá sa vyskytne za hranicou, povolenie ako poisťovateľ, čo môže neprimerane narušiť poskytovanie pomoci. Z tohto dôvodu je potrebné túto podmienku preskúmať. Podmienka podľa článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES by sa preto mala rozšíriť aj na nehody alebo poruchy cestného vozidla, v súvislosti s ktorým daná poisťovňa poskytuje poistnú ochranu, ktoré sa príležitostne vyskytnú v susednej krajine.

(8)Poisťovne a zaisťovne môžu predložiť žiadosť o povolenie v ktoromkoľvek členskom štáte. Informácie o predošlých žiadostiach a výsledkoch posúdenia týchto žiadostí by mohli byť základnými informáciami na posúdenie ich žiadosti. Žiadajúca poisťovňa alebo zaisťovňa by preto mala informovať orgán dohľadu o predošlých zamietnutiach alebo odňatiach povolenia v inom členskom štáte.

(9)Pred udelením povolenia by sa mal orgán dohľadu domovského členského štátu poradiť s orgánmi dohľadu všetkých dotknutých členských štátov. Vzhľadom na nárast cezhraničných činností poistenia je potrebné, aby sa zlepšilo konvergentné uplatňovanie práva Únie v prípadoch cezhraničnej činnosti poistenia a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu, najmä pred udelením povolenia. Preto v prípade, že je potrebné sa poradiť s viacerými orgánmi dohľadu, by mal mať každý dotknutý orgán dohľadu možnosť požiadať orgán dohľadu členského štátu, v ktorom prebieha proces udeľovania povolenia, o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie.

(10)Smernica 2009/138/ES by sa mala uplatňovať v súlade so zásadou proporcionality. S cieľom uľahčiť primerané uplatňovanie smernice na podniky s nižším rizikovým profilom v porovnaní s priemernými podnikmi a zabezpečiť, aby sa na ne nevzťahovali neprimerane zaťažujúce požiadavky, je potrebné stanoviť kritériá založené na rizikách, ktorými sa umožní ich identifikácia.

(11)Podniky, ktoré spĺňajú kritériá založené na rizikách, by sa mali dať na základe jednoduchého procesu oznamovania klasifikovať ako podniky s nízkym rizikovým profilom. Ak orgán dohľadu do jedného mesiaca po takomto oznámení nevznesie proti klasifikácii námietku z náležite opodstatnených dôvodov súvisiacich s posúdením príslušných kritérií, mal by sa tento podnik považovať za podnik s nízkym rizikovým profilom. Keď sa podnik klasifikuje ako podnik s nízkym rizikovým profilom, v zásade by mal automaticky využívať identifikované opatrenia v oblasti proporcionality týkajúce sa predkladania informácií, správy a riadenia, revízie písomných koncepcií, vlastného posúdenia rizika a solventnosti a požiadaviek na zverejňovanie informácií.

(12)Je vhodné, aby boli opatrenia v oblasti proporcionality dostupné aj pre podniky, ktoré nie sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, v prípade ktorých je však splnenie niektorých požiadaviek smernice 2009/138/ES príliš nákladné a zložité vzhľadom na riziká spojené s činnosťou vykonávanou takýmito podnikmi. Týmto podnikom by sa malo povoliť používať opatrenia v oblasti proporcionality na základe individuálnej analýzy a po získaní predchádzajúceho súhlasu od ich orgánov dohľadu.

(13)Riadne uplatňovanie zásady proporcionality je kľúčové, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu poisťovní a zaisťovní. Orgány dohľadu musia byť pravidelne informované o používaní opatrení v oblasti proporcionality. Z tohto dôvodu by poisťovne a zaisťovne mali každoročne predkladať svojim orgánom dohľadu informácie o opatreniach v oblasti proporcionality, ktoré používajú.

(14)Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne, ktoré kryjú len riziká spojené s priemyselnou alebo obchodnou skupinou, do ktorej patria, predstavujú osobitný rizikový profil, ktorý by sa mal zohľadniť pri vymedzovaní niektorých požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vlastné posúdenie rizika a solventnosti, zverejňovanie informácií a súvisiace splnomocnenia, na základe ktorých môže Komisia bližšie určiť pravidlá týkajúce sa takýchto splnomocnení. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne by okrem toho mali mať možnosť takisto využívať opatrenia v oblasti proporcionality, ak sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom.

(15)Je dôležité, aby si poisťovne a zaisťovne udržiavali dobrú finančnú situáciu. Na tento účel sa v smernici 2009/138/ES stanovuje finančný dohľad, pokiaľ ide o solventnosť podniku, vytvorenie technických rezerv, jeho aktíva a použiteľné vlastné zdroje. Systém správy a riadenia podniku je však takisto dôležitým faktorom udržiavania finančného zdravia podniku. Na tento účel by sa od orgánov dohľadu malo vyžadovať, aby v rámci svojho finančného dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami vykonávali pravidelné kontroly a hodnotenia systému správy a riadenia.

(16)Spolupráca medzi orgánom dohľadu domovského členského štátu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni, a orgánmi dohľadu členských štátov, v ktorých táto poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva činnosti zriaďovaním pobočiek alebo poskytovaním služieb, by sa mala posilniť s cieľom lepšie predchádzať potenciálnym problémom a posilniť ochranu poistníkov v celej Únii. Táto spolupráca by mala zahŕňať poskytovanie vyššieho počtu informácií orgánmi dohľadu domovského členského štátu, najmä pokiaľ ide o výsledok kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu v súvislosti s cezhraničnou činnosťou.

(17)Orgány dohľadu by mali byť oprávnené dostávať od každej poisťovne a zaisťovne pod dohľadom a jej skupín aspoň raz za tri roky pravidelnú opisnú správu s informáciami o činnosti a výkonnosti, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, riadení kapitálu a inými relevantnými informáciami na účely solventnosti. S cieľom zjednodušiť túto požiadavku na predkladanie informácií pre skupiny poisťovní a zaisťovní by malo byť za určitých podmienok možné predkladať informácie z pravidelnej správy orgánom dohľadu týkajúcej sa skupiny a jej dcérskych podnikov súhrnným spôsobom za celú skupinu.

(18)Malo by sa zabezpečiť, aby sa podniky s nízkym rizikovým profilom uprednostňovali pri udeľovaní výnimiek a obmedzení orgánmi dohľadu týkajúcich sa predkladania informácií. V prípade tohto druhu subjektov by sa procesom oznamovania, ktorý sa uplatňuje na podniky klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, mala zabezpečiť dostatočná istota, pokiaľ ide o používanie výnimiek a obmedzení týkajúcich sa predkladania informácií.

(19)Lehoty na predkladanie a zverejňovanie informácií by mali byť v smernici 2009/138/ES jasne stanovené. Je však potrebné uznať, že mimoriadne okolnosti, ako sú núdzové situácie v oblasti zdravia, prírodné katastrofy a iné extrémne udalosti, by poisťovniam a zaisťovniam mohli zabrániť predkladať takéto správy a zverejňovať informácie v stanovených lehotách. Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená predĺžiť lehoty za takýchto okolností.

(20)V smernici 2009/138/ES sa stanovuje, že orgány dohľadu majú posúdiť, či akákoľvek nová osoba poverená riadením poisťovne alebo zaisťovne alebo vykonávaním kľúčovej funkcie spĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Osoby, ktoré riadia podnik alebo vykonávajú kľúčovú funkciu, by však mali neustále spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť. Orgány dohľadu by preto mali mať právomoc reagovať a v prípade potreby odvolať dotknutú osobu z príslušnej funkcie, ak nespĺňa požiadavky na vhodnosť a odbornosť.

(21)Keďže činnosťami poistenia môžu vzniknúť alebo sa zväčšiť riziká pre finančnú stabilitu, mali by poisťovne a zaisťovne do svojich investičných činností a činností riadenia rizík zahrnúť makroprudenciálne hľadiská a analýzy. Mohlo by to zahŕňať zohľadnenie potenciálneho správania iných účastníkov trhu, makroekonomických rizík, ako sú poklesy kreditného cyklu alebo znížená trhová likvidita, alebo nadmernej koncentrácie na trhovej úrovni pri určitých druhoch aktív, protistrán alebo v sektorov.

(22)Poisťovne a zaisťovne by mali zohľadniť všetky relevantné makroprudenciálne informácie, ktoré poskytnú orgány dohľadu vo vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Orgány dohľadu by mali analyzovať správy tých podnikov orgánom dohľadu o vlastnom posúdení rizika a solventnosti, ktoré patria do ich jurisdikcií, agregovať ich a poskytovať podnikom vstupy o prvkoch, ktoré by sa mali zohľadniť pri ich budúcich vlastných posúdeniach rizika a solventnosti, najmä pokiaľ ide o makroprudenciálne riziká. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že poveria orgán makroprudenciálnym mandátom, sa tomuto makroprudenciálnemu orgánu poskytovali výsledky a zistenia makroprudenciálnych posúdení orgánmi dohľadu.

(23)V súlade s jednotnými zásadami Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu v poisťovníctve by vnútroštátne orgány dohľadu mali vedieť identifikovať, monitorovať a analyzovať vývoj na trhu a finančný vývoj, ktorý môže mať vplyv na poisťovne a zaisťovne, ako aj trhy poistenia a zaistenia, a mali by tieto informácie používať pri dohľade nad jednotlivými poisťovňami alebo zaisťovňami. V rámci týchto úloh by sa v prípade potreby mali využívať informácie a poznatky získané inými orgánmi dohľadu.

(24)Orgány s makroprudenciálnym mandátom sú zodpovedné za makroprudenciálnu politiku pre svoj vnútroštátny trh poistenia a zaistenia. Makroprudenciálnu politiku môže vykonávať orgán dohľadu alebo iný orgán či subjekt poverený touto činnosťou.

(25)Dobrá koordinácia medzi orgánmi dohľadu a príslušnými orgánmi a orgánmi s makroprudenciálnym mandátom je dôležitá na identifikáciu, monitorovanie a analýzu možných rizík ohrozujúcich stabilitu finančného systému, ktoré môžu mať vplyv na poisťovne a zaisťovne, ako aj na prijatie opatrení s cieľom účinne a primerane riešiť tieto riziká. V rámci spolupráce medzi orgánmi by takisto malo byť cieľom zabraňovať akejkoľvek forme duplicitných alebo nekonzistentných opatrení.

(26)Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby bolo pravidelné vlastné posúdenie rizika a solventnosti neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie poisťovní a zaisťovní. Niektoré riziká, ako sú riziká spojené so zmenou klímy, sa ťažko vyčísľujú alebo sa prejavujú počas dlhšieho obdobia, ako je obdobie použité na kalibráciu kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto riziká možno lepšie zohľadniť vo vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Ak sú poisťovne a zaisťovne významne vystavené rizikám spojeným so zmenou klímy, malo by sa od nich vyžadovať, aby v primeraných intervaloch a ako súčasť vlastného posúdenia rizika a solventnosti vykonávali analýzy vplyvu dlhodobých scenárov rizika spojeného so zmenou klímy na svoju činnosť. Takéto analýzy by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovní alebo zaisťovní. Najmä zatiaľ čo posúdenie závažnosti vystavenia sa rizikám spojeným so zmenou klímy by sa malo vyžadovať od všetkých poisťovní a zaisťovní, analýzy dlhodobého klimatického scenára by sa v prípade poisťovní a zaisťovní s nízkym rizikovým profilom nemali vyžadovať.

(27)Smernicou 2009/138/ES sa vyžaduje, aby sa prostredníctvom správy o solventnosti a finančnom stave aspoň raz ročne zverejňovali základné informácie. Táto správa má dva hlavné druhy adresátov: poistníci a príjemcovia plnení na jednej strane a analytici a iní účastníci trhu na strane druhej. S cieľom reagovať na potreby a očakávania týchto dvoch rôznych skupín by sa mal obsah správy rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je určená najmä poistníkom a príjemcom plnení, by mala obsahovať kľúčové informácie o činnosti, výkonnosti, riadení kapitálu a rizikovom profile. Druhá časť, ktorá je určená analytikom a iným účastníkom trhu, by mala obsahovať podrobné informácie o systéme správy a riadenia, konkrétne informácie o technických rezervách a iných záväzkoch, solventnosti, ako aj ďalšie údaje relevantné pre špecializovaných analytikov.

(28)Poisťovne a zaisťovne môžu upraviť príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery na výpočet najlepšieho odhadu v súlade s pohybmi kreditnej prirážky svojich aktív po schválení orgánom dohľadu („párovacia korekcia“) alebo v súlade s priemerným pohybom prirážky aktív v držbe poisťovní a zaisťovní v danej mene alebo krajine („korekcia volatility“). Časť správy o solventnosti a finančnom stave určená poistníkom by mala obsahovať len informácie, ktoré sa pokladajú za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka. Poisťovne a zaisťovne by mali zverejňovať vplyv neuplatnenia párovacej korekcie, korekcie volatility a prechodných opatrení týkajúcich sa bezrizikových úrokových mier a technických rezerv na svoju finančnú situáciu, takéto informácie by sa však nemali považovať za relevantné pre rozhodovanie priemerného poistníka. Vplyv takýchto opatrení by sa preto mal zverejniť v časti správy o solventnosti a finančnom stave určenej účastníkom trhu, a nie v časti určenej poistníkom.

(29)Požiadavky na zverejňovanie informácií by pre poisťovne a zaisťovne nemali predstavovať nadmernú záťaž. Na tento účel by sa do smernice 2009/138/ES mali zahrnúť určité zjednodušenia a opatrenia v oblasti proporcionality, najmä ak neohrozujú čitateľnosť údajov poskytovaných poisťovňami a zaisťovňami.

(30)S cieľom zaručiť čo najvyšší stupeň presnosti informácií zverejňovaných verejnosti by podstatná časť správy o solventnosti a finančnom stave mala podliehať auditu. Takáto požiadavka na audit by sa mala vzťahovať na súvahu posudzovanú v súlade s kritériami oceňovania stanovenými v smernici 2009/138/ES.

(31)Zdá sa, že záťaž vyplývajúca z požiadavky na audit nie je odôvodnená pre podniky s nízkym rizikovým profilom, od ktorých sa neočakáva, že budú relevantné pre finančnú stabilitu Únie a ktoré majú nízky počet poistníkov. V jednom z kritérií sa stanovuje, že podniky s nízkym rizikovým profilom musia byť malé. Na zmiernenie tejto záťaže by sa malo povoliť vylúčenie z uvedenej požiadavky.

(32)Je potrebné uznať, že hoci je požiadavka na audit prospešná, predstavovala by dodatočnú záťaž pre každý podnik. Preto by sa pre poisťovne a zaisťovne a pre skupiny poisťovní a zaisťovní mali predĺžiť lehoty na každoročné predkladanie a zverejňovanie informácií, aby sa týmto poisťovniam a zaisťovniam a skupinám poisťovní a zaisťovní poskytol dostatočný čas na vypracovanie auditovaných správ.

(33)Malo by sa zabezpečiť, aby metódy výpočtu technických rezerv v súvislosti so zmluvami s opciami alebo zárukami boli primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktorým poisťovateľ čelí. Z tohto hľadiska by sa mali poskytnúť určité zjednodušenia.

(34)Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery by malo vyvážiť využívanie informácií odvodených z relevantných finančných nástrojov a schopnosť poisťovní a zaisťovní hedžovať úrokové miery odvodené z finančných nástrojov. Môže sa najmä stať, že menšie poisťovne a zaisťovne nebudú mať kapacity na hedžovanie úrokového rizika inými nástrojmi ako dlhopismi, úvermi alebo podobnými aktívami s pevnými peňažnými tokmi. Príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery by sa preto mala extrapolovať pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Pri metóde extrapolácie by sa však mali využívať informácie odvodené z iných relevantných finančných nástrojov ako dlhopisov, ak sú takéto informácie dostupné z efektívnych, likvidných a transparentných trhov pre splatnosti, pri ktorých trhy s dlhopismi už nie sú efektívne, likvidné a transparentné. Na zabezpečenie istoty a harmonizovaného uplatňovania a zároveň aj umožnenie včasnej reakcie na zmeny trhových podmienok by Komisia mala prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť, ako by sa mala uplatňovať nová metóda extrapolácie.

(35)Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery má významný vplyv na solventnosť, najmä v prípade životných poisťovní s dlhodobými záväzkami. Aby sa zabránilo narušeniu existujúcej poisťovacej činnosti a umožnil sa hladký prechod na novú metódu extrapolácie, je potrebné stanoviť postupné zavádzanie opatrenia a prechodné opatrenie. Cieľom prechodných opatrení by malo byť zabrániť narušeniu trhu a zabezpečiť transparentnú cestu ku konečnej metóde extrapolácie.

(36)Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje korekcia volatility, ktorej cieľom je zmierniť vplyv nadmerných kreditných prirážok dlhopisov a ktorá je založená na referenčných portfóliách pre príslušné meny poisťovní a zaisťovní a v prípade eura na referenčných portfóliách pre vnútroštátne poistné trhy. Použitie jednotnej korekcie volatility pre celé meny alebo krajiny môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov, najmä ak je citlivosť príslušných aktív týchto podnikov na zmeny kreditných prirážok nižšia ako citlivosť príslušného najlepšieho odhadu na zmeny úrokových mier. Aby sa zabránilo takýmto nadmerným výhodám z korekcie volatility, mala by korekcia volatility podliehať schváleniu orgánom dohľadu a pri jej výpočte by sa mali zohľadniť charakteristiky špecifické pre podniky súvisiace s citlivosťou prirážky aktív a citlivosťou úrokovej miery najlepšieho odhadu technických rezerv. Vzhľadom na doplňujúce ochranné opatrenia by sa poisťovniam a zaisťovniam malo umožniť, aby do základnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pripočítali zvýšený podiel 85 % rizikovo upravenej prirážky odvodenej z reprezentatívnych portfólií.

(37)Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje zložka korekcie volatility špecifická pre konkrétnu krajinu, ktorej cieľom je zabezpečiť zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov v konkrétnej krajine. Aktivácia zložky špecifickej pre konkrétnu krajinu je však založená na absolútnej prahovej hodnote a relatívnej prahovej hodnote, pokiaľ ide o rizikovo upravenú prirážku krajiny, čo môže viesť ku kaskádovým efektom, a tým zvýšiť volatilitu vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní. S cieľom zabezpečiť účinné zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov v konkrétnom členskom štáte, ktorého menou je euro, by sa zložka špecifická pre konkrétnu krajinu mala nahradiť makrozložkou, ktorá by sa mala vypočítať na základe rozdielov medzi rizikovo upravenou prirážkou pre euro a rizikovo upravenou prirážkou pre krajinu. Aby sa zabránilo kaskádovým efektom, malo by sa pri výpočte zabrániť diskontinuite, pokiaľ ide o vstupné parametre.

(38)Na zohľadnenie vývoja investičných postupov poisťovní a zaisťovní by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť kritériá použiteľnosti aktív, ktoré sa majú zahrnúť do vyhradeného portfólia aktív, ak by povaha aktív mohla viesť k rozdielnym postupom, pokiaľ ide o kritériá použiteľnosti a výpočtu párovacej korekcie.

(39)S cieľom zabezpečiť, aby sa rovnaké zaobchádzanie uplatňovalo na všetky poisťovne a zaisťovne, ktoré počítajú korekciu volatility, alebo s cieľom zohľadniť vývoj na trhu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa bližšie určí výpočet prvkov korekcie volatility špecifických pre poisťovne a zaisťovne.

(40)Na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 23 sa inštitúciám, ktoré patria k finančným konglomerátom, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES 24 , môže povoliť, aby neodpočítali svoje významné investície do poisťovní alebo zaisťovní za predpokladu splnenia určitých kritérií. Je potrebné zabezpečiť, aby prudenciálne pravidlá uplatniteľné na poisťovne alebo zaisťovne a úverové inštitúcie umožňovali primerané rovnaké podmienky pre finančné skupiny s dominantným bankovým prvkom a finančné skupiny s dominantným poisťovacím prvkom. Preto by sa aj poisťovniam alebo zaisťovniam malo za podobných podmienok povoliť, aby od svojich použiteľných vlastných zdrojov neodpočítali účasti v úverových a finančných inštitúciách. Dohľad nad skupinou v súlade so smernicou 2009/138/ES alebo doplnkový dohľad v súlade so smernicou 2002/87/ES by sa mali uplatňovať najmä na skupinu zahŕňajúcu poisťovňu alebo zaisťovňu a prepojenú inštitúciu. Okrem toho by táto inštitúcia mala byť pre poisťovňu alebo zaisťovňu investíciou do akcií strategickej povahy a orgány dohľadu by mali byť spokojné s úrovňou integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútorných kontrol, pokiaľ ide o subjekty v rozsahu pôsobnosti dohľadu nad skupinou alebo doplnkového dohľadu.

(41)Existujúcimi limitmi stanovenými na úrovni symetrickej úpravy sa obmedzuje schopnosť tejto úpravy zmierniť potenciálne procyklické účinky finančného systému a zabrániť situácii, v ktorej sú poisťovne a zaisťovne neprimerane nútené získavať dodatočný kapitál alebo predávať svoje investície v dôsledku neudržateľných nepriaznivých pohybov na finančných trhoch, ako sú napríklad pohyby vyvolané pandémiou ochorenia COVID-19. Symetrická úprava by sa preto mala zmeniť tak, aby umožňovala väčšie zmeny štandardnej kapitálovej požiadavky a ďalej zmierňovala vplyv prudkého zvýšenia alebo poklesu na akciových trhoch.

(42)S cieľom zvýšiť proporcionalitu v rámci kvantitatívnych požiadaviek by poisťovne a zaisťovne mali mať možnosť vypočítať kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziká podľa štandardného vzorca so zjednodušeným postupom na obdobie najviac troch rokov. Takýto zjednodušený postup by mal podnikom umožniť odhadnúť kapitálovú požiadavku pre nevýznamné riziko na základe primeranej objemovej veličiny, ktorá sa v priebehu času mení. Tento postup by mal byť založený na spoločných pravidlách a mal by podliehať spoločným kritériám identifikácie nevýznamných rizík.

(43)Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, musia identifikovať, spravovať a riadiť vyhradené portfólio aktív a záväzkov oddelene od ostatných častí svojej činnosti, a preto by nemali mať povolené kryť riziká vyplývajúce z iných svojich činností prostredníctvom vyhradeného portfólia aktív. Oddelené riadenie portfólia však nevedie k zvýšeniu korelácie medzi rizikami vznikajúcimi v tomto portfóliu a rizikami vznikajúcimi pri ostatných činnostiach podniku. Poisťovne a zaisťovne, ktoré využívajú párovaciu korekciu, by preto mali mať možnosť počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe predpokladu úplnej diverzifikácie medzi aktívami a záväzkami portfólia a ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne, pokiaľ portfóliá aktív pokrývajúce zodpovedajúci najlepší odhad poistných alebo zaistných záväzkov netvoria oddelene spravovaný fond (ring-fenced fund).

(44)V rámci kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu je dôležité, aby orgány dohľadu mohli porovnávať informácie medzi spoločnosťami, nad ktorými vykonávajú dohľad. Čiastočné a úplné vnútorné modely umožňujú lepšie zachytiť individuálne riziko spoločnosti a smernica 2009/138/ES umožňuje poisťovniam a zaisťovniam používať ich na určenie kapitálových požiadaviek bez obmedzení vyplývajúcich zo štandardného vzorca. Čiastočné a úplné vnútorné modely však sťažujú porovnávanie medzi spoločnosťami a orgány dohľadu by preto mali prospech z prístupu k výsledku výpočtu kapitálových požiadaviek podľa štandardného vzorca. Všetky poisťovne a zaisťovne by preto mali tieto informácie pravidelne predkladať svojim orgánom dohľadu.

(45)Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje možnosť poisťovní a zaisťovní na základe schválenia orgánom dohľadu počítať svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe vnútorného modelu. Ak sa uplatňuje vnútorný model, uvedenou smernicou sa nebráni poisťovni a zaisťovni zohľadniť vo svojom vnútornom modeli vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility. Keďže použitie korekcie volatility môže viesť k výhodám presahujúcim zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov pri výpočte najlepšieho odhadu, takéto nadmerné výhody môžu takisto narušiť výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak sa vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility zohľadňuje vo vnútornom modeli. Aby sa predišlo takémuto narušeniu, mala by mať kapitálová požiadavka na solventnosť v prípade, že orgány dohľadu umožňujú poisťovni a zaisťovni vo svojom vnútornom modeli zohľadniť vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility, stanovenú spodnú hranicu na úrovni, pod ktorou sa očakáva vznik výhod z kapitálovej požiadavky na solventnosť presahujúcich zmiernenie nadmerných kreditných prirážok dlhopisov.

(46)Poisťovne a zaisťovne by mali byť podnecované k tomu, aby si budovali odolnosť voči krízovým situáciám. Ak poisťovne a zaisťovne vo svojom vnútornom modeli zohľadnia vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility a zároveň zvážia aj vplyv pohybov kreditnej prirážky na makrokorekciu volatility, mohlo by to vážne oslabiť akékoľvek stimuly na budovanie odolnosti voči krízovým situáciám. Poisťovniam a zaisťovniam by sa preto malo zabrániť v tom, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali makrokorekciu volatility.

(47)Vnútroštátne orgány dohľadu by mali mať možnosť zhromažďovať relevantné makroprudenciálne informácie o investičnej stratégii podnikov, analyzovať ich spolu s ďalšími relevantnými informáciami, ktoré môžu byť dostupné z iných trhových zdrojov, a začleniť makroprudenciálne hľadisko do svojho dohľadu nad podnikmi. Mohlo by to zahŕňať dohľad nad rizikami súvisiacimi s konkrétnymi kreditnými cyklami, hospodárskymi poklesmi a kolektívnym alebo stádovitým správaním v oblasti investícií.

(48)Smernicou 2009/138/ES sa stanovuje predĺženie lehoty na ozdravenie v prípadoch porušenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, ak Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „orgán EIOPA“) vyhlásil výnimočnú nepriaznivú situáciu. Tieto vyhlásenia možno vykonať na základe žiadostí vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré sú povinné konzultovať v prípade potreby pred podaním žiadosti s Európskym výborom pre systémové riziká (ďalej len „výbor ESRB“). Decentralizované konzultácie vnútroštátnych orgánov dohľadu s výborom ESRB sú menej účinné ako centralizované konzultácie orgánu EIOPA s výborom ESRB. S cieľom zabezpečiť účinný proces by orgán EIOPA, a nie vnútroštátne orgány dohľadu, mal konzultovať s výborom ESRB pred vyhlásením existencie výnimočných nepriaznivých situácií, ak povaha situácie takúto predchádzajúcu konzultáciu umožňuje.

(49)Smernicou 2009/138/ES sa od poisťovní a zaisťovní vyžaduje, aby bezodkladne informovali príslušný orgán dohľadu, ak spozorujú nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch. Uvedenou smernicou sa však bližšie neurčuje, kedy možno pozorovať nedodržanie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nedodržania v nasledujúcich troch mesiacoch a poisťovne, a zaisťovne by mohli odložiť informovanie orgánov dohľadu na koniec príslušného štvrťroka, keď sa bude počítať minimálna kapitálová požiadavka, ktorá sa má formálne oznámiť orgánu dohľadu. S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu dostávali včasné informácie a dokázali prijať potrebné opatrenia, by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby bezodkladne informovali orgány dohľadu o nedodržaní minimálnej kapitálovej požiadavky alebo o riziku jej nedodržania, aj keď sa to zistilo na základe odhadov alebo výpočtov vykonaných medzi dvoma lehotami na oficiálny výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky v príslušnom štvrťroku.

(50)Ochrana záujmov poistených osôb je všeobecným cieľom prudenciálneho rámca, ktorý by príslušné orgány dohľadu mali uplatňovať v každej fáze procesu dohľadu, a to aj v prípade porušení alebo pravdepodobných porušení požiadaviek poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré môžu viesť k odňatiu povolenia. Tento cieľ by sa mal sledovať pred odňatím povolenia a so zreteľom na akékoľvek právne dôsledky, ktoré z neho poisteným osobám môžu vyplynúť, a to aj po odňatí povolenia.

(51)Vnútroštátne orgány dohľadu by mali byť vybavené nástrojmi, ktoré zabránia vzniku rizík pre finančnú stabilitu na poistných trhoch, obmedzia procyklické správanie poisťovní a zaisťovní a zmiernia negatívne účinky presahovania v rámci finančného systému a do reálnej ekonomiky.

(52)Nedávne hospodárske a finančné krízy, najmä kríza vyplývajúca z pandémie ochorenia COVID-19, ukázali, že primerané riadenie likvidity poisťovňami a zaisťovňami môže zabrániť rizikám pre stabilitu finančného systému. Z tohto dôvodu by sa od poisťovní a zaisťovní malo vyžadovať, aby posilnili riadenie a plánovanie likvidity, najmä v súvislosti s nepriaznivými situáciami, ktoré majú vplyv na veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo na celý tento trh.

(53)Ak podniky s obzvlášť zraniteľnými profilmi, ako sú podniky, ktoré majú likvidné záväzky alebo držia nelikvidné aktíva, alebo podniky so zraniteľnosťami súvisiacimi s likviditou, ktoré môžu ovplyvniť celkovú finančnú stabilitu, situáciu primerane nenapravia, mali by mať vnútroštátne orgány dohľadu možnosť zasiahnuť s cieľom posilniť ich úroveň likvidity.

(54)Orgány dohľadu by mali mať potrebné právomoci na zachovanie solventnosti konkrétnych poisťovní alebo zaisťovní počas výnimočných situácií, ako sú nepriaznivé hospodárske alebo trhové udalosti ovplyvňujúce veľkú časť trhu poistenia a zaistenia alebo celý tento trh s cieľom chrániť poistníkov a zachovať finančnú stabilitu. Tieto právomoci by mali zahŕňať možnosť obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie výnosov akcionárom a iným podriadeným veriteľom danej poisťovne alebo zaisťovne pred skutočným porušením kapitálovej požiadavky na solventnosť. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať na individuálnom základe, mali by zohľadňovať spoločné kritériá založené na rizikách a nemali by narúšať fungovanie vnútorného trhu.

(55)Keďže obmedzenie alebo pozastavenie rozdeľovania dividend a iných bonusov by malo vplyv na práva akcionárov a iných podriadených veriteľov, hoci aj len dočasne, orgány dohľadu by mali pri prijímaní takýchto opatrení náležite zohľadniť zásadu proporcionality a nevyhnutnosti. Orgány dohľadu by takisto mali zabezpečiť, aby žiadne z prijatých opatrení nemalo neprimeraný nepriaznivý vplyv na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v Únii ako celku. Orgány dohľadu by mali najmä obmedziť rozdeľovanie kapitálu v rámci skupiny poisťovní a zaisťovní len za výnimočných okolností a v riadne odôvodnených prípadoch s cieľom zachovať stabilitu poistného trhu a finančného systému ako celku.

(56)Nedávnymi zlyhaniami poisťovní a zaisťovní pôsobiacich cezhranične sa zdôraznila potreba lepšej informovanosti orgánov dohľadu o činnostiach vykonávaných poisťovňami a zaisťovňami. Od poisťovní a zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby informovali orgán dohľadu svojho domovského členského štátu o všetkých významných zmenách, ktoré ovplyvňujú ich rizikový profil v súvislosti s ich vykonávanými cezhraničnými poistnými činnosťami, a tieto informácie by sa mali poskytovať orgánom dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov.

(57)Podľa smernice 2009/138/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 25 má orgán EIOPA právomoc vytvoriť a koordinovať platformy spolupráce s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva alebo má v úmysle vykonávať činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo na slobode usadiť sa. Avšak vzhľadom na zložitosť otázok týkajúcich sa dohľadu, ktorými sa tieto platformy zaoberajú, nedospejú vnútroštátne orgány dohľadu vo viacerých prípadoch k spoločnému názoru na to, ako riešiť otázky týkajúce sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične. V prípade, že orgány dohľadu zapojené do platforiem spolupráce nedokážu dospieť k dohode o otázkach týkajúcich sa poisťovne alebo zaisťovne, ktorá pôsobí cezhranične, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(58)Podľa smernice 2009/138/ES sa od poisťovní alebo zaisťovní nevyžaduje, aby orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov včas poskytovali informácie o vykonávaní svojej činnosti. Takéto informácie možno získať len tak, že sa o ne požiada orgán dohľadu domovského členského štátu. Takýmto spôsobom sa však nezaručuje prístup k informáciám v primeranej časovej lehote. Preto by orgány dohľadu hostiteľských členských štátov, rovnako ako orgán dohľadu domovského členského štátu, mali mať takisto právomoc včas a priamo žiadať poisťovne alebo zaisťovne o informácie.

(59)Ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva významné cezhraničné činnosti v hostiteľskom členskom štáte, mal by mať orgán dohľadu tohto členského štátu právomoc požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu o základné informácie o solventnosti danej poisťovne alebo zaisťovne. Ak má orgán dohľadu hostiteľského členského štátu vážne obavy v súvislosti s touto solventnosťou, mal by mať právomoc požiadať o vykonanie spoločnej inšpekcie na mieste spolu s orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak dôjde k významnému nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť. Orgán EIOPA by mal byť prizvaný zúčastniť sa tejto kontroly. V tejto súvislosti by mal orgán EIOPA čo najskôr uviesť, či má v úmysle zúčastniť sa. Ak orgány dohľadu nesúhlasia s možnosťou vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, mal by mať orgán EIOPA právomoc urovnať spor v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

(60)Na to, aby bol materský podnik identifikovaný ako holdingová poisťovňa, mal by mať ako hlavnú podnikateľskú činnosť najmä nadobúdanie a vlastnenie účastí v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. V súčasnosti majú orgány dohľadu v tejto súvislosti rozdielne výklady, pokiaľ ide o význam pojmu „výlučne alebo hlavne“. Preto by sa malo poskytnúť objasnenie uvedeného pojmu podobné objasneniu stanovenému v nariadení (EÚ) č. 575/2013 zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 26 pre bankový sektor. Dcérske podniky by sa mali považovať za „hlavne poisťovne alebo zaisťovne alebo poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny“, ak takéto spoločnosti predstavujú viac ako 50 % vlastného imania, konsolidovaných aktív, príjmov či personálu holdingovej poisťovne alebo iného ukazovateľa, ktorý orgán dohľadu považuje za relevantný.

(61)V niektorých prípadoch viaceré poisťovne a zaisťovne tvoria skupinu de facto a podľa toho sa správajú, hoci nespĺňajú vymedzenie pojmu skupiny stanovené v smernici 2009/138/ES. Hlava III uvedenej smernice sa preto na takéto poisťovne a zaisťovne nevzťahuje. V daných prípadoch, najmä v prípade horizontálnych skupín bez kapitálového prepojenia medzi rôznymi podnikmi, by orgány dohľadu nad skupinou mali mať právomoc identifikovať existenciu skupiny. Mali by sa stanoviť aj objektívne kritériá na vykonanie takejto identifikácie.

(62)Skupiny poisťovní a zaisťovní môžu slobodne rozhodovať o konkrétnych vnútorných dojednaniach, rozdelení úloh a organizačnej štruktúre v rámci skupiny tak, ako to považujú za vhodné na zabezpečenie súladu so smernicou 2009/138/ES. V niekoľkých prípadoch však takéto dojednania a organizačné štruktúry môžu ohroziť účinný dohľad nad skupinou. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať právomoc – za výnimočných okolností a po konzultácii s orgánom EIOPA a ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu – požadovať zmeny týchto dojednaní alebo organizačných štruktúr. Orgány dohľadu nad skupinou by mali riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a vysvetliť, prečo existujúce dojednania alebo štruktúry bránia účinnému dohľadu nad skupinou a ohrozujú ho.

(63)Orgány dohľadu nad skupinou môžu rozhodnúť o vylúčení podniku z dohľadu nad skupinou, najmä ak sa takýto podnik považuje za podnik so zanedbateľným významom z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou. Orgán EIOPA zaznamenal rozdielne výklady kritéria týkajúceho sa zanedbateľného významu a zistil, že v niektorých prípadoch takéto vylúčenia vedú k úplnému upusteniu od dohľadu nad skupinou alebo k dohľadu na úrovni prostredníckeho materského podniku. Preto je potrebné objasniť, že takéto prípady by sa mali vyskytnúť len za veľmi výnimočných okolností a že orgány dohľadu nad skupinou by sa mali pred prijatím takýchto rozhodnutí poradiť s orgánom EIOPA. Mali by sa zaviesť aj kritériá na bližšie objasnenie toho, čo by sa malo považovať za zanedbateľný význam z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.

(64)Nie je dostatočne jasné, pri ktorých druhoch podnikov sa pri výpočte skupinovej solventnosti môže uplatňovať metóda 2, teda metóda odpočítania a agregácie vymedzená v článku 233 smernice 2009/138/ES, čo poškodzuje rovnaké podmienky v Únii. Preto by sa malo jasne určiť, ktoré podniky môžu byť zahrnuté do výpočtu skupinovej solventnosti prostredníctvom metódy 2. Táto metóda by sa mala uplatňovať len na poisťovne a zaisťovne, poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, podniky patriace do iných finančných sektorov, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, holdingové poisťovne a iné materské podniky, ktorých hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny.

(65)V niektorých skupinách poisťovní alebo zaisťovní prostrednícky materský podnik, ktorý nie je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, nadobúda a vlastní účasti v dcérskych podnikoch, ktoré sú výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny. Podľa súčasných pravidiel platí, že ak tieto prostrednícke materské podniky nevlastnia účasť aspoň v jednej dcérskej poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má ústredie v Únii, nepovažujú sa na účely výpočtu skupinovej solventnosti za holdingové poisťovne, hoci je povaha ich rizík veľmi podobná. Pravidlá by sa preto mali zmeniť tak, aby sa s takýmito holdingovými spoločnosťami poisťovní alebo zaisťovní z tretej krajiny na účely výpočtu skupinovej solventnosti zaobchádzalo rovnako ako s holdingovými poisťovňami.

(66)Smernicou 2009/138/ES a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/35 27 sa stanovujú štyri metódy zahrnutia podnikov patriacich do iných finančných sektorov do výpočtu skupinovej solventnosti vrátane metód 1 a 2 stanovených v prílohe I k smernici 2002/87/ES. To vedie k nekonzistentným prístupom dohľadu a nerovnakým podmienkam a zároveň to vytvára nenáležitú zložitosť. Pravidlá by sa preto mali zjednodušiť tak, aby podniky patriace do iných finančných sektorov vždy prispievali k skupinovej solventnosti, a to používaním príslušných sektorových predpisov týkajúcich sa výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek. Tieto vlastné zdroje a kapitálové požiadavky by sa mali jednoducho agregovať s vlastnými zdrojmi a kapitálovými požiadavkami časti skupiny týkajúcej sa poistenia a zaistenia.

(67)Podľa súčasných pravidiel majú poisťovne a zaisťovne s účasťou obmedzené možnosti používať zjednodušené výpočty na účely určenia svojej skupinovej solventnosti, ak sa použije metóda 1, teda metóda založená na účtovnej konsolidácii. To vytvára neprimeranú záťaž, najmä ak skupiny vlastnia účasti v prepojených podnikoch, ktoré sú veľmi malé. Na základe predchádzajúceho schválenia orgánu dohľadu by sa preto podnikom s účasťou malo umožniť použitím zjednodušených postupov integrovať prepojené podniky, ktorých veľkosť nie je významná, do vlastnej skupinovej solventnosti.

(68)Pojem bremena, ktoré by sa malo zohľadniť pri klasifikácii položiek vlastných zdrojov do tried, nie je bližšie určený. Predovšetkým nie je jasné, ako sa tento pojem uplatňuje na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktorých priami klienti nie sú poistníci a príjemcovia plnení. Preto by sa mali zaviesť minimálne kritériá, ktoré by umožnili identifikáciu prípadov, keď je položka vlastných zdrojov vydaná holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zbavená bremien.

(69)Rozsah podnikov, ktoré by sa mali zohľadniť pri výpočte spodnej hranice kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, by mal byť v súlade s rozsahom podnikov prispievajúcich do použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sú k dispozícii na krytie konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny. Preto by sa pri výpočte spodnej hranice mali zohľadniť poisťovne a zaisťovne z tretích krajín, holdingové poisťovne, holdingové poisťovne z tretích krajín a zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

(70)Použitím vzorca na výpočet minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny sa môže dospieť k situáciám, keď sa toto minimum blíži ku konsolidovanej kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny alebo sa jej dokonca rovná. V takých prípadoch môže dôjsť k nedodržaniu tohto minima, aj keď je zabezpečený súlad s konsolidovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny. Tomuto neželanému dôsledku by sa malo zabrániť. Vzorec na výpočet by sa preto mal zmeniť tak, aby podobne ako v prípade jednotlivých poisťovní a zaisťovní nebola minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny nikdy vyššia ako 45 % konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny.

(71)Na účely výpočtu skupinovej solventnosti by sa s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami malo zaobchádzať ako s poisťovňami alebo zaisťovňami. To znamená počítať hypotetické kapitálové požiadavky pre takéto podniky. Takéto výpočty by však nikdy nemali znamenať povinnosť holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností dodržiavať tieto hypotetické kapitálové požiadavky na individuálnej úrovni.

(72)Neexistuje žiadny právny predpis, ktorým by sa bližšie určil spôsob výpočtu skupinovej solventnosti, keď sa použije kombinácia metódy 1 a metódy 2. To vedie k nekonzistentným postupom a neistotám, najmä pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevku poisťovní a zaisťovní do kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny zahrnutých prostredníctvom metódy 2. Preto by sa malo objasniť, ako sa má vypočítať skupinová solventnosť, keď sa použije kombinácia metód. S cieľom zabrániť významnému zvýšeniu kapitálových požiadaviek by sa malo objasniť, že na účely výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny sa na takéto účasti nemá uplatňovať kapitálová požiadavka na akciové riziko. Z rovnakého dôvodu by sa požiadavka na kurzové riziko mala uplatňovať len na hodnotu tých účastí, ktoré presahujú kapitálové požiadavky na solventnosť týchto prepojených podnikov. Poisťovne alebo zaisťovne s účasťou by mali mať možnosť zohľadniť diverzifikáciu medzi kurzovými rizikami a inými rizikami, z ktorých vychádza výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny.

(73)Orgány dohľadu nad skupinou môžu v súčasnosti určiť prahové hodnoty, pri prekročení ktorých sa vnútroskupinová koncentrácia a koncentrácia rizík považujú za významné na základe kapitálových požiadaviek na solventnosť, technických rezerv alebo oboch. Na určenie prahových hodnôt však môžu byť vhodné aj iné kvantitatívne alebo kvalitatívne kritériá založené na rizikách, napríklad použiteľné vlastné zdroje. Orgány dohľadu nad skupinou by preto mali mať väčšiu flexibilitu pri vymedzovaní významnej vnútroskupinovej transakcie alebo významnej koncentrácie rizík.

(74)Orgánom dohľadu nad skupinou môžu chýbať dôležité informácie o vnútroskupinových transakciách, ktoré sa podľa súčasných pravidiel nemusia predkladať, najmä informácie týkajúce sa poisťovní a zaisťovní z tretích krajín, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností. Preto by sa malo preskúmať vymedzenie pojmu „povinne oznamované vnútroskupinové transakcie“. Orgány dohľadu nad skupinou by okrem toho mali mať právomoc prispôsobiť vymedzenie pojmu „povinne oznamované vnútroskupinové transakcie“ tak, aby lepšie zodpovedalo špecifikám každej skupiny.

(75)Holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť materskými podnikmi skupín poisťovní alebo zaisťovní. V danom prípade sa uplatňovanie dohľadu nad skupinou vyžaduje na základe konsolidovanej situácie takýchto holdingových spoločností. Keďže poisťovne alebo zaisťovne kontrolované takýmito holdingovými spoločnosťami nie sú vždy schopné zabezpečiť súlad s požiadavkami na dohľad nad skupinou, je potrebné zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu nad skupinou primerané právomoci v oblasti dohľadu a právomoci oblasti presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby skupiny dodržiavali súlad so smernicou 2009/138/ES. Podobne ako v prípade zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 28 zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 29 , ktoré sa týkajú úverových a finančných inštitúcií, by mali mať orgány dohľadu nad skupinou minimálny súbor právomocí nad holdingovými spoločnosťami vrátane všeobecných právomocí dohľadu, ktoré sa vzťahujú na poisťovne a zaisťovne na účely dohľadu nad skupinou.

(76)Ak sú poisťovne a zaisťovne súčasťou skupiny, ktorej materský podnik má ústredie v tretej krajine, v ktorej sa dohľad nepovažuje za rovnocenný alebo dočasne rovnocenný v súlade s článkom 260 smernice 2009/138/ES, je výkon dohľadu nad skupinou náročnejší. Orgány dohľadu nad skupinou sa môžu rozhodnúť uplatňovať tzv. iné metódy v súlade s článkom 262 uvedenej smernice. Tieto metódy však nie sú jasne vymedzené a ciele, ktoré by sa týmito inými metódami mali dosiahnuť, sú neisté. Preto by sa mal bližšie určiť účel takýchto iných metód vrátane minimálneho súboru opatrení, ktoré by orgány dohľadu nad skupinou mali zvážiť.

(77)Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/981 30 sa zaviedlo preferenčné zaobchádzanie pre dlhodobé investície do akcií. Na podmodul akciového rizika založeného na durácii, ktorého cieľom je aj odzrkadľovať nižšie riziko investovania v dlhšom časovom horizonte, sa vzťahujú kritériá, ktoré sú prísnejšie ako kritériá uplatniteľné na dlhodobé investície do akcií, aj keď sa v Únii tento podmodul využíva len veľmi obmedzene. Preto sa zdá, že novou prudenciálnou kategóriou dlhodobých investícií do akcií sa odstraňuje potreba existujúceho podmodulu akciového rizika založeného na durácii. Keďže nie je potrebné zachovať dve odlišné preferenčné zaobchádzania, ktoré majú rovnaký cieľ odmeňovať dlhodobé investície, mal by sa podmodul akciového rizika založený na durácii vypustiť. S cieľom zabrániť tomu, aby mali tieto zmeny nepriaznivé účinky, by sa však mala stanoviť doložka o zachovaní predchádzajúceho stavu, pokiaľ ide o poisťovateľov, ktorí v súčasnosti uplatňujú podmodul akciového rizika založený na durácii.

(78)Dosiahnutie ambícií v oblasti životného prostredia a klímy stanovených v Európskej zelenej dohode si vyžaduje nasmerovanie veľkého objemu investícií zo súkromného sektora vrátane investícií od poisťovní a zaisťovní do udržateľných investícií. Ustanovenia smernice 2009/138/ES o kapitálových požiadavkách by nemali brániť udržateľným investíciám poisťovní a zaisťovní, ale mali by odrážať úplné riziko investovania do činností škodlivých pre životné prostredie. Hoci v tejto fáze neexistujú dostatočné dôkazy o rozdieloch rizík medzi investíciami, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a inými investíciami, takéto dôkazy môžu byť k dispozícii v nasledujúcich rokoch. S cieľom zabezpečiť primerané posúdenie príslušných dôkazov by orgán EIOPA mal monitorovať dôkazy o rizikovom profile investícií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie alebo spoločnosť, a do roku 2023 o nich podať správu. V príslušných prípadoch by sa v správe orgánu EIOPA mali odporúčať zmeny smernice 2009/138/ES a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých podľa uvedenej smernice. Orgán EIOPA sa takisto môže zaoberať tým, či by bolo vhodné zohľadniť určité environmentálne riziká, ktoré nesúvisia so zmenou klímy, a akým spôsobom by sa mali zohľadniť. Ak to napríklad naznačujú dôkazy, orgán EIOPA by mohol analyzovať potrebu rozšíriť analýzy scenárov zavedené touto smernicou v spojitosti s rizikami súvisiacimi so zmenou klímy na iné environmentálne riziká.

(79)Zmena klímy ovplyvňuje a aspoň v nasledujúcich desaťročiach ovplyvní frekvenciu výskytu a závažnosť prírodných katastrof, ktoré sa pravdepodobne ešte zvýšia v dôsledku zhoršovania stavu životného prostredia a znečisťovania. Tým sa môže zmeniť aj expozícia poisťovní a zaisťovní voči riziku prírodnej katastrofy a spôsobiť neplatnosť štandardných parametrov pre riziko prírodnej katastrofy stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/35. S cieľom zabezpečiť, aby nepretrvával rozpor medzi štandardnými parametrami pre riziko prírodnej katastrofy a skutočnou expozíciou poisťovní a zaisťovní voči takýmto rizikám, by mal orgán EIOPA pravidelne preskúmavať rozsah modulu rizika prírodnej katastrofy a kalibrácie jeho štandardných parametrov. Na tento účel by mal orgán EIOPA zohľadniť najnovšie dostupné klimatologické dôkazy a ak zistí nezrovnalosti, mal by Komisii zodpovedajúcim spôsobom predložiť stanovisko.

(80)Požiadavky stanovené v článku 308b ods. 12 smernice 2009/138/ES by sa mali zmeniť, aby sa zabezpečil súlad s bankovým rámcom a rovnaké podmienky pri zaobchádzaní s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovanými a financovanými v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu. Na tento účel by sa mal pre takéto expozície zaviesť režim zachovania predchádzajúceho stavu s cieľom oslobodiť príslušné expozície od kapitálových požiadaviek na riziko prirážky a koncentrácie trhu, ak tieto expozície vznikli pred 1. januárom 2020.

(81)V niektorých prípadoch skupiny poisťovní alebo zaisťovní vo veľkej miere využívajú prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier a prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv. To môže skresľovať skutočnú solventnosť skupiny. Od skupín poisťovní alebo zaisťovní by sa preto malo vyžadovať, aby zverejňovali vplyv predpokladu, že vlastné zdroje vyplývajúce z týchto prechodných opatrení nie sú k dispozícii na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, na svoju solventnosť. Orgány dohľadu by takisto mali mať právomoc prijať náležité opatrenia, aby používanie opatrení primerane odrážalo finančnú situáciu skupiny. Tieto opatrenia by však nemali mať vplyv na používanie týchto prechodných opatrení prepojenými poisťovňami alebo zaisťovňami pri výpočte ich individuálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

(82)Smernicou 2009/138/ES sa stanovujú prechodné opatrenia pre bezrizikové úrokové miery a technické rezervy, ktoré podliehajú schváleniu orgánom dohľadu a ktoré sa uplatňujú na zmluvy uzavreté pred rokom 2016, z ktorých vyplývajú poistné a zaistné záväzky. Zatiaľ čo by sa prechodnými opatreniami mali podniky nabádať k tomu, aby čo najskôr dosiahli súlad s uvedenou smernicou, uplatňovaním prechodných opatrení, ktoré boli prvýkrát schválené neskoro po roku 2016, sa pravdepodobne spomalí napredovanie k dosiahnutiu súladu s uvedenou smernicou. Takéto schválenie použitia uvedených prechodných opatrení by sa preto malo obmedziť na prípady, keď sa na poisťovňu alebo zaisťovňu po prvýkrát vzťahujú pravidlá stanovené smernicou 2009/138/ES a keď poisťovňa alebo zaisťovňa prijala kmeň poistných alebo zaistných zmlúv a prevádzajúca poisťovňa alebo zaisťovňa pred prevodom uplatnila prechodné opatrenie v súvislosti so záväzkami spojenými s týmto kmeňom.

(83)Spojené kráľovstvo sa 1. februára 2020 stalo treťou krajinou a 31. decembra 2020 sa právo Únie prestalo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve. Vzhľadom na to, že smernica 2009/138/ES obsahuje niekoľko ustanovení, v ktorých sa riešia osobitosti konkrétnych členských štátov, ustanovenia týkajúce sa konkrétne Spojeného kráľovstva sa stali zastaranými, a preto by sa mali vypustiť.

(84)Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2009/138/ES

Smernica 2009/138/ES sa mení takto:

1.V článku 2 ods. 3 sa písm. a) bod iv) nahrádza takto:

„iv) typy dlhodobého nezrušiteľného zdravotného poistenia v súčasnosti existujúceho v Írsku;“;

2.V článku 4 ods. 1 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) ročné hrubé predpísané poistné poisťovne nepresahuje 15 000 000 EUR;

b) celkové technické rezervy poisťovne vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 nepresahujú 50 000 000 EUR;“;

3.Článok 6 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) pomoc je poskytovaná v prípade nehody alebo poruchy cestného vozidla, ak sa nehoda alebo porucha vyskytne na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistnú ochranu, alebo susedných krajín;“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b) bodu i) a písm. b) bodu ii), podmienka, že k nehode alebo poruche musí dôjsť na území členského štátu poisťovne, ktorá poskytuje poistné krytie, neplatí, ak je oprávnená osoba členom organizácie, ktorá poskytuje poistné krytie, a oprava vozidla alebo jeho doprava sa uskutoční jednoducho po predložení členského preukazu bez platenia zvláštneho poistného prostredníctvom podobnej organizácie v príslušnom štáte na základe dohody o vzájomnosti.“;

c)Odsek 3 sa vypúšťa;

4.V článku 8 sa vypúšťa bod 3;

5.Článok 13 sa mení takto:

a)V odseku 7 sa vypúšťa písmeno b);

b)Vkladajú sa tieto body 10a, 10b, 10c a 10d:

„10a. podnik s nízkym rizikovým profilom“ je poisťovňa a zaisťovňa, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 29a a bola klasifikovaná ako podnik s nízkym rizikovým profilom v súlade s článkom 29b;

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. ES L 157, 9.6.2006, s. 87).“;

c)Body 15 a 16 sa nahrádzajú takto:

„15.    „materský podnik“ je materský podnik, ako je uvedený v článku 22 ods. 1 a ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ*, ako aj podnik, ktorý orgány dohľadu považujú za materský podnik v súlade s článkom 212 tejto smernice;

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“;

d)V bode 18 sa slová „v článku 1 smernice 83/349/EHS“ nahrádzajú slovami „v článku 22 ods. 1 a ods. 2 smernice 2013/34/EÚ“;

e)Bod 19 sa nahrádza takto:

„19.    „vnútroskupinová transakcia“ je akákoľvek transakcia, pri ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa alebo poisťovňa alebo zaisťovňa z tretej krajiny, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť priamo alebo nepriamo využíva iné podniky tej istej skupiny alebo akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;“;

f)Bod 22 sa mení takto:

i)V písmene a) sa slová „článok 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „článok 4 ods. 1 bod 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ*;

___________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“;

ii)V písmene b) bode i) sa slová „smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernici 2014/65/EÚ“;

g)Bod 25 sa mení takto:

i)V písmene a) sa slová „článku 4 ods. 1, 5 a 21 smernice 2006/48/ES“ nahrádzajú slovami „článku 4 ods. 1 bodov 1, 18 a 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013*;

______________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).“;

ii)V písmene c) sa slová „smernice 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/65/EÚ“;

h)Bod 27 sa mení takto:

i)V písmene c) sa bod ii) nahrádza takto:

„ii) čistý obrat v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2013/34/EÚ: 13 600 000 EUR;“;

ii)Slová „smernice 83/349/EHS“ sa nahrádzajú slovami „smernice 2013/34/EÚ“;

i)Dopĺňa sa tento bod 41:

„41. „regulovaný podnik“ je „regulovaný subjekt“ v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 2002/87/ES alebo inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/2341.“;

6.V článku 18 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno i):

„i) uviedol, či bola žiadosť v inom členskom štáte o povolenie na začatie činnosti priameho poistenia alebo zaistenia alebo na začatie činnosti iného regulovaného podniku alebo distribútora poistenia zamietnutá alebo odňatá, a dôvody zamietnutia alebo odňatia.“;

7.V článku 23 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) trh, na ktorom má dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa v úmysle pôsobiť;“;

8.V článku 24 ods. 2 druhom pododseku sa slová „smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernici 2014/65/EÚ“;

9.V článku 25 sa dopĺňa tento odsek:

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).“;

10.V článku 25a sa slová „Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (6)“ nahrádzajú slovami „orgánu EIOPA“;

11.V článku 26 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Ak je potrebné konzultovať s viacerými orgánmi dohľadu podľa odseku 1, ktorýkoľvek dotknutý orgán dohľadu môže požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu o spoločné posúdenie žiadosti o povolenie. Orgán dohľadu domovského členského štátu pri prijímaní konečného rozhodnutia zváži závery spoločného posúdenia.“;

12.Článok 29 sa mení takto:

a)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky ustanovené v tejto smernici uplatňovali spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä tých, ktoré sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom.

4. V delegovaných aktoch a regulačných a vykonávacích technických predpisoch prijatých Komisiou sa zohľadňuje zásada proporcionality, čím sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade podnikov s nízkym rizikovým profilom.

Návrhom regulačných technických predpisov predloženým orgánom EIOPA v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, návrhom vykonávacích technických predpisov predloženým v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia a usmerneniami a odporúčaniami vydanými v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia sa zabezpečí primerané uplatňovanie tejto smernice, najmä v prípade podnikov s nízkym rizikovým profilom.“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Komisia môže prijať delegované akty, ktorými sa bližšie určia alebo prispôsobia kritériá stanovené v článku 29a ods. 1 písm. e), f) a h).

6. S cieľom zabezpečiť konzistentné postupy dohľadu pri uplatňovaní zásady proporcionality orgán EIOPA vypracuje usmernenia na uľahčenie spoločných nástrojov dohľadu a bližšie určí metodiku, ktorá sa má použiť pri klasifikácii poisťovní a zaisťovní ako podniky s nízkym rizikovým profilom.“;

13.Vkladajú sa tieto články 29a až 29e:

„Článok 29a
Kritériá na identifikáciu podnikov s nízkym rizikovým profilom

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli poisťovne a zaisťovne klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom podľa procesu stanoveného v článku 29b, ak počas dvoch po sebe nasledujúcich finančných rokov pred takouto klasifikáciou spĺňajú tieto kritériá:

a)V prípade životných poisťovní a poisťovní vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia v súlade s článkom 73, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76, a ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje menej ako 40 % celkového ročného hrubého predpísaného poistného, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 písm. a) nie je vyšší ako 5 % technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76;

ii)činnosť upísaná v iných členských štátoch ako domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, nie je vyššia ako 5 % jeho celkového ročného hrubého predpísaného poistného;

iii)technické rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedené v článku 76 nie sú vyššie ako 1 000 000 000 EUR;

iv)investície do netradičných investícií nepredstavujú viac ako 20 % celkových investícií;

v)činnosť podniku nezahŕňa zaistné operácie presahujúce 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného.

Kritériá stanovené v písmenách ii) a v) sa neuplatňujú na kaptívne poisťovne alebo kaptívne zaisťovne.

b)V prípade neživotných poisťovní a poisťovní vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia v súlade s článkom 73, ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného a ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú menej ako 20 % ich celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)priemerný kombinovaný pomer bez zaistenia za posledné tri roky je nižší ako 100 %;

ii)činnosť upísaná v iných členských štátoch ako domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, nie je vyššia ako 5 % jeho celkového ročného hrubého predpísaného poistného;

iii)ročné hrubé predpísané poistné nie je vyššie ako 100 000 000 EUR;

iv)súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 3 až 7, 14 a 15 prílohy I oddielu A nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného v oblasti neživotného poistenia;

v)investície do netradičných investícií nepredstavujú viac ako 20 % celkových investícií;

vi)činnosť podniku nezahŕňa zaistné operácie presahujúce 50 % jeho celkového hrubého výnosu z predpísaného poistného.

Kritériá stanovené v písmenách ii) a vi) sa neuplatňujú na kaptívne poisťovne alebo kaptívne zaisťovne.

c)V prípade poisťovní vykonávajúcich činnosti životného aj neživotného poistenia v súlade s článkom 73, ktorých technické rezervy súvisiace s činnosťami životného poistenia predstavujú 20 % alebo viac ich celkových technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76 a ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného súvisiaci s činnosťami neživotného poistenia predstavuje 40 % alebo viac ich celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i)podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 písm. a) nie je vyšší ako 5 % technických rezerv vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v článku 76;

ii)priemerný kombinovaný pomer bez zaistenia za posledné tri roky je nižší ako 100 %;

iii)technické rezervy vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedené v článku 76 nie sú vyššie ako 1 000 000 000 EUR;

iv)ročné hrubé predpísané poistné nie je vyššie ako 100 000 000 EUR;

v)činnosť upísaná v iných členských štátoch ako domovský členský štát, v ktorom podnik získal povolenie v súlade s článkom 14, nie je vyššia ako 5 % jeho celkového ročného hrubého predpísaného poistného;

vi)súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 3 až 7, 14 a 15 prílohy I oddielu A nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného v oblasti neživotného poistenia;

vii)investície do netradičných investícií nepredstavujú viac ako 20 % celkových investícií;

viii)činnosť podniku nezahŕňa zaistné operácie presahujúce 50 % jeho celkového ročného hrubého výnosu z predpísaného poistného.

Kritériá stanovené v písmenách v) a viii) sa neuplatňujú na kaptívne poisťovne alebo kaptívne zaisťovne.

Na účely tohto článku sa tradičné investície skladajú z dlhopisov, akcií, peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a vkladov a celkové investície sa skladajú zo všetkých aktív vrátane derivátov a s výnimkou investícií, ktoré sa vzťahujú na zmluvy poistenia viazaného na jednotky, s výnimkou nehnuteľností na vlastné použitie, s výnimkou strojov a zariadení na vlastné použitie, s výnimkou nehnuteľností vo výstavbe na vlastné použitie.

2. V prípade poisťovní a zaisťovní, ktoré získali povolenie v súlade s článkom 14 na obdobie kratšie ako dva roky, sa súlad s kritériami stanovenými v odseku 1 tohto článku posudzuje len s ohľadom na posledný finančný rok pred klasifikáciou.

3. Tieto poisťovne a zaisťovne sa nikdy neklasifikujú ako poisťovne alebo zaisťovne s nízkym rizikovým profilom:

a)poisťovne alebo zaisťovne používajúce schválený čiastočný alebo úplný vnútorný model na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade s požiadavkami na úplné a čiastočné vnútorné modely stanovenými v kapitole VI oddiele 4 pododdiele 3;

b)poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú materskými podnikmi skupiny poisťovní v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) alebo b), pokiaľ skupina nie je klasifikovaná ako skupina s nízkym rizikovým profilom.

Článok 29b
Proces klasifikácie podnikov, ktoré spĺňajú kritériá

1.Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 29a ods. 1 a 3, mohli oznámiť orgánu dohľadu takéto splnenie, aby sa mohli klasifikovať ako podniky s nízkym rizikovým profilom.

2.Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku predloží poisťovňa a zaisťovňa orgánu dohľadu členského štátu, ktorý udelil predchádzajúce povolenie uvedené v článku 14. Takéto oznámenie obsahuje všetky uvedené náležitosti:

a)dôkaz o splnení všetkých kritérií stanovených v článku 29a, ktoré sa vzťahujú na danú poisťovňu alebo zaisťovňu;

b)vyhlásenie, že poisťovňa alebo zaisťovňa v nasledujúcich troch rokoch neplánuje žiadnu strategickú zmenu, ktorá by viedla k nesplneniu kritérií stanovených v článku 29a;

c)včasnú identifikáciu opatrení v oblasti proporcionality, ktorých zavedenie poisťovňa alebo zaisťovňa očakáva, najmä ak sa má použiť zjednodušenie najlepšieho odhadu, a skutočnosť, či poisťovňa alebo zaisťovňa plánuje použiť zjednodušenú metódu na výpočet technických rezerv stanovenú v článku 77 ods. 7.

3.Orgán dohľadu môže do jedného mesiaca od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vzniesť námietku proti klasifikácii poisťovne alebo zaisťovne ako podniku s nízkym rizikovým profilom z dôvodov súvisiacich výlučne s nesplnením podmienok stanovených v článku 29a. Rozhodnutie orgánu dohľadu vzniesť námietku proti klasifikácii sa vyhotoví písomne a uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu orgánu dohľadu. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme, poisťovňa sa klasifikuje ako podnik s nízkym rizikovým profilom po skončení jednomesačnej lehoty na podanie námietok alebo k skoršiemu dátumu, ak orgán dohľadu vydal rozhodnutie, v ktorom skôr potvrdil splnenie kritérií.

4.Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu v priebehu prvých šiestich mesiacov od [OP, vložte dátum = začatie uplatňovania tejto smernice], lehota uvedená v odseku 2 sa predlžuje na dva mesiace.

5.Poisťovne a zaisťovne sú klasifikované ako podnik s nízkym rizikovým profilom dovtedy, kým takáto klasifikácia neskončí v súlade s týmto odsekom.

Ak podnik s nízkym rizikovým profilom už nespĺňa žiadne z kritérií, ktoré sú stanovené v článku 29a ods. 1, bezodkladne o tom informuje orgán dohľadu. Ak tieto kritériá nebude spĺňať nepretržite počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, poisťovňa alebo zaisťovňa oznámi túto situáciu orgánu dohľadu a od tretieho finančného roka sa prestane klasifikovať ako podnik s nízkym rizikovým profilom.

Ak podnik s nízkym rizikovým profilom už nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v článku 29a ods. 3, bezodkladne to oznámi orgánu dohľadu a od nasledujúceho finančného roka prestane byť klasifikovaný ako podnik s nízkym rizikovým profilom.

Článok 29c
Používanie opatrení v oblasti proporcionality podnikmi klasifikovanými ako podniky s nízkym rizikovým profilom

1.Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom mohli použiť všetky opatrenia v oblasti proporcionality stanovené v článku 35 ods. 5a, článku 41, článku 45 ods. 1b, článku 45 ods. 5, článku 45a ods. 5, článku 51 ods. 6, článku 51a ods. 1, článku 77 ods. 7 a článku 144a ods. 4 a akékoľvek opatrenie v oblasti proporcionality stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice, pričom tým nebudú dotknuté osobitné požiadavky stanovené v každom opatrení v oblasti proporcionality.

2.Ak má orgán dohľadu vážne obavy v súvislosti s rizikovým profilom podniku s nízkym rizikovým profilom, môže orgán dohľadu za výnimočných okolností požiadať daný podnik, aby sa zdržal použitia jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality uvedených v odseku 1 za predpokladu, že je to písomne odôvodnené a po zvážení vplyvu na organizáciu daného podniku a špecifík alebo zmeny jeho rizikového profilu.

Článok 29d
Používanie opatrení v oblasti proporcionality poisťovňami a zaisťovňami, ktoré nie sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom

1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré nie sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, mohli použiť akékoľvek opatrenie v oblasti proporcionality stanovené v článku 35 ods. 5a, článku 41, článku 45 ods. 1b, článku 45 ods. 5, článku 77 ods. 7 a článku 144a ods. 4 a akékoľvek opatrenie v oblasti proporcionality stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa tejto smernice a na základe predchádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu.

Poisťovňa alebo zaisťovňa predloží orgánu dohľadu písomnú žiadosť na schválenie. Takáto žiadosť obsahuje všetky uvedené náležitosti:

a)zoznam opatrení v oblasti proporcionality, ktoré sa majú použiť, a dôvody, prečo je ich použitie opodstatnené vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b)akékoľvek iné významné informácie týkajúce sa rizikového profilu poisťovne alebo zaisťovne;

c)vyhlásenie, že poisťovňa alebo zaisťovňa neplánuje v nasledujúcich troch rokoch žiadnu strategickú zmenu, ktorá by mala vplyv na jej rizikový profil.

2. Orgán dohľadu do dvoch mesiacov od jej prijatia žiadosť posúdi a informuje poisťovňu alebo zaisťovňu o jej schválení alebo zamietnutí, ako aj o prijatých opatreniach v oblasti proporcionality. Ak orgán dohľadu za určitých podmienok schváli používanie opatrení v oblasti proporcionality, v rozhodnutí o schválení sa uvedú dôvody týchto podmienok. Rozhodnutie orgánu dohľadu vzniesť námietku proti použitiu jedného alebo viacerých opatrení v oblasti proporcionality uvedených v žiadosti predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou sa vyhotoví písomne a uvedú sa v ňom dôvody rozhodnutia orgánu dohľadu. Takéto dôvody sú spojené s rizikovým profilom poisťovne a zaisťovne.

3. Orgán dohľadu môže požiadať o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia. Plynutie lehoty na posúdenie uvedené v odseku 2 sa pozastaví na obdobie odo dňa, kedy orgán dohľadu požiada o informácie, do prijatia odpovede danej poisťovne alebo zaisťovne na túto žiadosť. Žiadne ďalšie žiadosti orgánu dohľadu nesmú viesť k pozastaveniu lehoty na posúdenie.

4. Pokiaľ ide o žiadosti doručené orgánom dohľadu v priebehu prvých šiestich mesiacov od [OP, vložte dátum = dátum začatia uplatňovania tejto smernice], je lehota uvedená v odseku 2 štyri mesiace.

5. Schválenie používania opatrení v oblasti proporcionality sa môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenil rizikový profil danej poisťovne alebo zaisťovne. Orgán písomne a zodpovedajúcim spôsobom uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Článok 29e
Monitorovanie používania opatrení v oblasti proporcionality

1. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, ktoré používajú opatrenia v oblasti proporcionality, aby svojim orgánom dohľadu v rámci informácií poskytovaných na účely dohľadu uvedených v článku 35 každoročne oznamovali informácie o používaných opatreniach v oblasti proporcionality.

2. Poisťovne a zaisťovne uplatňujúce akékoľvek opatrenie v oblasti proporcionality uvedené v článku 29c ods. 1 alebo článku 29d ods. 1 do [OP, vložte dátum = nadobudnutie účinnosti tejto smernice] môžu počas obdobia nepresahujúceho štyri finančné roky naďalej uplatňovať takéto opatrenia bez toho, aby spĺňali požiadavky stanovené v článkoch 29b, 29c a 29d.“;

14.V článku 30 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Finančný dohľad podľa odseku 1 zahŕňa v súvislosti s celou činnosťou poisťovne a zaisťovne preskúmanie jej systému správy a riadenia, jej stavu solventnosti, vytvorenia technických rezerv, jej aktív a použiteľných vlastných zdrojov v súlade s pravidlami stanovenými alebo postupmi dodržiavanými v domovskom členskom štáte podľa opatrení prijatých na úrovni Únie.“;

15.Vkladá sa tento článok 33a:

„Článok 33a
Spolupráca v oblasti dohľadu medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu

1. V prípade významných cezhraničných činností vykonávaných poisťovňami a zaisťovňami na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby orgán dohľadu domovského členského štátu spolupracuje s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu s cieľom posúdiť, či poisťovňa jasne chápe riziká, ktorým čelí alebo môže čeliť v hostiteľskom členskom štáte.

Táto spolupráca sa vzťahuje aspoň na tieto aspekty:

a) systém správy a riadenia vrátane schopnosti vedenia ústredia pochopiť cezhraničné špecifiká trhu, nástroje riadenia rizík, zavedené vnútorné kontroly a postupy dodržiavania predpisov pre cezhraničné činnosti;

b) dohody o zverení výkonu činností a distribučné partnerstvá;

c) obchodná stratégia a vybavovanie nárokov;

d) ochrana spotrebiteľa.

2. Orgán dohľadu domovského členského štátu včas informuje orgán dohľadu hostiteľského členského štátu o výsledku svojho kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu v súvislosti s cezhraničnou činnosťou, ak sa zistili potenciálne problémy týkajúce sa dodržiavania ustanovení uplatniteľných v hostiteľskom členskom štáte.

3. Na účely tohto článku sú „významné cezhraničné činnosti“ poistné a zaistné činnosti vykonávané poisťovňou alebo zaisťovňou v rámci práva usadiť sa a činnosti vykonávané v rámci slobody poskytovať služby v danom hostiteľskom členskom štáte, ktoré presahujú 5 % sumy ročného hrubého predpísaného poistného danej poisťovne alebo zaisťovne, vypočítanej na základe poslednej dostupnej účtovnej závierky danej poisťovne alebo zaisťovne.“;

16.Článok 35 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Členské štáty od poisťovní a zaisťovní požadujú, aby orgánom dohľadu predkladali informácie potrebné na účely dohľadu, a to s ohľadom na ciele dohľadu stanovené v článkoch 27 a 28 a všeobecné zásady dohľadu stanovené v článku 29.“;

b)Vkladá sa tento odsek 5a:

„5a. S prihliadnutím na informácie požadované v odsekoch 1 a 2 a zásady stanovené v odsekoch 3 a 4 členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu, ktorá obsahuje informácie o činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne, systéme správy a riadenia, rizikovom profile, oceňovania na účely solventnosti a riadení kapitálu za obdobie, o ktorom sa podáva správa.

Periodicita podávania pravidelnej správy orgánom dohľadu je:

a)každé tri roky v prípade podnikov s nízkym rizikovým profilom;

b)aspoň každé tri roky v prípade poisťovní a zaisťovní, ktoré nie sú podnikmi s nízkym rizikovým profilom.“;

c)Odseky 6, 7 a 8 sa vypúšťajú;

d)Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých bližšie určí informácie uvedené v odsekoch 1 až 4 tohto článku a kritériá pre obmedzené predkladanie informácií orgánom dohľadu kaptívnymi poisťovňami a kaptívnymi zaisťovňami so zohľadnením povahy, rozsahu a zložitosti rizík týchto špecifických druhov podnikov s cieľom v primeranej miere zabezpečiť konvergenciu predkladania informácií orgánom dohľadu.“;

e)V odseku 10 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o pravidelnom predkladaní informácií orgánom dohľadu, pokiaľ ide o vzory na predkladanie informácií orgánom dohľadu uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane prahových hodnôt založených na rizikách, po dosiahnutí ktorých sa v príslušných prípadoch začnú uplatňovať požiadavky na predkladanie informácií, alebo akéhokoľvek vyňatia konkrétnych informácií pre určité druhy podnikov, ako sú kaptívne poisťovne a zaisťovne, vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík osobitných druhov podnikov.“;

f)Odsek 11 sa vypúšťa;

g)Dopĺňa sa tento odsek 12:

„12. Orgán EIOPA do [OP, vložte dátum = 2 roky po dátume uverejnenia] predloží Komisii správu o možných opatreniach vrátane legislatívnych zmien v záujme integrovaného zberu údajov s cieľom:

a)obmedziť oblasti duplicity a nezrovnalostí medzi rámcami na predkladanie informácií v sektore poisťovníctva a v iných sektoroch finančného odvetvia; a

b)zlepšiť štandardizáciu údajov a efektívnu výmenu a využívanie údajov, ktoré už boli nahlásené podľa ktoréhokoľvek rámca Únie na predkladanie informácií ktorýmkoľvek relevantným príslušným orgánom, a to na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

Orgán EIOPA uprednostňuje informácie týkajúce sa oblastí podnikov kolektívneho investovania a oznamovania derivátov, ale neobmedzuje sa len na tieto informácie.

Pri príprave správy uvedenej v prvom pododseku orgán EIOPA úzko spolupracuje s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou a v prípade potreby zapojí príslušné vnútroštátne orgány.“;

17.Vkladá sa tento článok 35a:

„Článok 35a
Výnimky a obmedzenia týkajúce sa pravidelného kvantitatívneho predkladania informácií orgánom dohľadu udelené orgánmi dohľadu

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 129 ods. 4, ak sú vopred stanovené lehoty uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu, ak:

a) by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b) sa informácie predkladajú aspoň raz ročne.

Obmedzenie pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu sa povolí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia a zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách.

Pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto obmedzenia orgány dohľadu uprednostnia podniky s nízkym rizikovým profilom.

2. Príslušné orgány dohľadu môžu obmedziť pravidelné predkladanie informácií orgánom dohľadu alebo udeliť poisťovniam a zaisťovniam výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách, ak:

a) by predkladanie uvedených informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne;

b) predkladanie uvedených informácií nie je potrebné na účely účinného dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou;

c) výnimka neoslabuje stabilitu dotknutých finančných systémov v Únii; a

d) podnik dokáže poskytnúť informácie na požiadanie.

Orgány dohľadu neudelia výnimku z predkladania informácií po jednotlivých položkách poisťovniam a zaisťovniam, ktoré patria do skupiny v zmysle článku 212 ods. 1 písm. c), ak poisťovňa alebo zaisťovňa nemôže k spokojnosti orgánu dohľadu preukázať, že predkladanie informácií po jednotlivých položkách je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a s ohľadom na cieľ finančnej stability.

Výnimka z predkladania informácií po jednotlivých položkách sa udelí len poisťovniam alebo zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného a neživotného poistenia alebo zaistenia v danom členskom štáte, pričom podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je založený na hrubom predpísanom poistnom a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia na hrubých technických rezervách. Pri určovaní oprávnenosti poisťovní alebo zaisťovní na tieto obmedzenia alebo výnimky orgány dohľadu uprednostnia podniky s nízkym rizikovým profilom.

3. Kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne sú oslobodené od pravidelného predkladania informácií orgánom dohľadu po jednotlivých položkách, ak sú vopred vymedzené obdobia uvedené v článku 35 ods. 2 písm. a) bode i) kratšie ako jeden rok, pokiaľ spĺňajú obe tieto podmienky:

a)všetky poistené osoby a príjemcovia plnení patria do ktorejkoľvek z týchto skupín:

–právne subjekty skupiny, ktorej súčasťou je kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa,

–fyzické osoby, ktoré sú oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, pokiaľ činnosť, ktorá sa vzťahuje na tieto fyzické osoby, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)poistné záväzky a poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou."

4. Na účely odsekov 1 a 2 posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o poisťovne a zaisťovne klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, či by predloženie informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík poisťovne a zaisťovne, pričom zohľadnia prinajmenšom:

a)trhové riziká, ktoré vyplývajú z investícií poisťovne alebo zaisťovne;

b)úroveň koncentrácie rizík;

c)možné účinky riadenia aktív poisťovne alebo zaisťovne na finančnú stabilitu;

d)systémy a štruktúry poisťovne alebo zaisťovne na poskytovanie informácií na účely dohľadu a písomnú koncepciu uvedenú v odseku 5.

5. Na účely odsekov 1 a 2 posúdia orgány dohľadu ako súčasť kontrolného procesu vykonávaného orgánom dohľadu, pokiaľ ide o poisťovne a zaisťovne neklasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, či by predloženie informácií predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík poisťovne a zaisťovne, pričom zohľadnia prinajmenšom:

a)objem poistného, technických rezerv a aktív poisťovne alebo zaisťovne;

b)volatilitu nárokov krytých poisťovňou alebo zaisťovňou;

c)celkový počet odvetví životného a neživotného poistenia, pre ktoré je udelené povolenie;

d)vhodnosť systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne;

e)úroveň vlastných zdrojov pokrývajúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku;

f)či je podnik kaptívnou poisťovňou alebo kaptívnou zaisťovňou, ktorá kryje len riziká priemyselnej alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí.

6. S cieľom zabezpečiť súdržné a jednotné uplatňovanie odsekov 1 až 5 tohto článku orgán EIOPA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, ktorými sa bližšie určia:

a)metódy na určenie trhových podielov uvedených v odseku 1 druhom pododseku a v odseku 2 treťom pododseku tohto článku;

b)proces, ktorý majú orgány dohľadu používať na informovanie poisťovní a zaisťovní o akomkoľvek obmedzení alebo výnimke uvedených v tomto článku.“;

18.Vkladá sa tento článok 35b:

„Článok 35b
Lehoty na predkladanie informácií

1. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 každoročne alebo menej často do 16 týždňov po skončení finančného roka danej poisťovne a zaisťovne.

2. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v článku 35 ods. 1 až 4 štvrťročne najneskôr päť týždňov po skončení každého štvrťroka.

3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu uvedenú v článku 35 ods. 5a každoročne najneskôr 18 týždňov po skončení finančného roka danej poisťovne a zaisťovne.

4. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, aby zmenila lehoty stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, ak je zmena potrebná z dôvodu núdzových situácií v oblasti zdravia, prírodných katastrof či iných extrémnych udalostí.“;

19.V článku 36 ods. 2 sa písm. a) nahrádza takto:

„a) systémom správy vrátane požiadaviek na vhodnosť a odbornosť, ako sa stanovuje v článku 42, a vlastného posúdenia rizika a solventnosti, ako sa stanovuje v kapitole IV oddiele 2;“;

20.Článok 37 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e) poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje jedno z prechodných opatrení uvedených v článkoch 308c a 308d a sú splnené všetky tieto podmienky:

i) poisťovňa alebo zaisťovňa by bez uplatnenia prechodného opatrenia nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť;

ii) poisťovňa alebo zaisťovňa nepredložila orgánu dohľadu buď počiatočný plán postupného zavádzania v požadovanej lehote, ako sa stanovuje v článku 308e druhom odseku, alebo požadovanú výročnú správu, ako sa stanovuje v treťom odseku uvedeného článku.“;

b)V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„V prípadoch stanovených v odseku 1 písm. d) a e) je navýšenie kapitálu primerané významným rizikám vyplývajúcim z odchýlky a nedodržiavania uvedeného v daných písmenách.“;

21.Článok 41 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Systém správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám. Takáto vnútorná kontrola zahŕňa posúdenie primeranosti zloženia, účinnosti a vnútornej správy správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.“;

b)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Členské štáty požadujú, aby poisťovne a zaisťovne vymenovali rôzne osoby na vykonávanie kľúčových funkcií, ako sú funkcia riadenia rizík, poistno-matematická funkcia, funkcia dodržiavania súladu s predpismi a funkcia vnútorného auditu, a aby sa každá takáto funkcia vykonávala nezávisle od druhej s cieľom zabrániť konfliktu záujmov.

Ak bola poisťovňa alebo zaisťovňa klasifikovaná ako podnik s nízkym rizikovým profilom, osoby zodpovedné za kľúčové funkcie, ako sú funkcia riadenia rizík, poistno-matematická funkcia a funkcia dodržiavania súladu s predpismi, môžu vykonávať aj akúkoľvek inú kľúčovú funkciu, ktorá nie je funkciou vnútorného auditu, akúkoľvek inú nekľúčovú funkciu alebo môžu byť členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

a) možné konflikty záujmov sú náležite riadené;

b) kombinácia funkcií alebo kombinácia funkcie s podmienkou členstva v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne neohrozuje schopnosť osoby vykonávať si svoje povinnosti.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Poisťovne a zaisťovne disponujú písomnou koncepciou minimálne o riadení rizík, vnútornej kontrole, vnútornom audite, odmeňovaní a prípadne o zverení výkonu činností. Poisťovne a zaisťovne zabezpečia plnenie týchto koncepcií.

Tieto písomné koncepcie sa kontrolujú minimálne raz za rok. Podliehajú predchádzajúcemu schváleniu správnym, riadiacim alebo kontrolným orgánom a upravujú sa vzhľadom na každú podstatnú zmenu v systéme alebo v príslušnej oblasti. Podniky s nízkym rizikovým profilom môžu vykonávať kontrolu menej často, a to aspoň každé tri roky, pokiaľ orgán dohľadu na základe osobitných okolností tohto podniku nedospeje k záveru, že je potrebná častejšia kontrola.“;

22.Článok 42 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Poisťovne a zaisťovne informujú svoje orgány dohľadu, ak ktorákoľvek z osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1 alebo ak bola z tohto dôvodu nahradená.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Ak osoba, ktorá skutočne riadi podnik alebo má iné kľúčové funkcie, nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 1, majú orgány dohľadu právomoc požadovať, aby poisťovňa a zaisťovňa odvolala túto osobu z tejto pozície.“;

23.Článok 44 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) riadenie operačného rizika vrátane kybernetickej bezpečnosti, ako je vymedzené v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881*;

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15).“;

ii)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Ak poisťovne alebo zaisťovne uplatňujú korekciu volatility uvedenú v článku 77d, v ich plánoch likvidity sa zohľadňuje použitie korekcie volatility a posudzuje sa, či môžu vzniknúť obmedzenia likvidity, ktoré nie sú konzistentné s použitím korekcie volatility.“;

b)Odsek 2a sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa mení takto:

–v písmene b) sa bod i) nahrádza takto:

„i) citlivosť svojich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov na predpoklady, na ktorých sa zakladá výpočet párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky uvedenej v článku 77c ods. 1 písm. b);“,

–v písmene b) sa vypúšťa bod iii),

–písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, citlivosť ich technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov na zmeny hospodárskych podmienok, ktoré by ovplyvnili rizikovo upravenú prirážku uvedenú v článku 77d ods. 3.“;

ii)Tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Ak sa uplatňuje korekcia volatility uvedená v článku 77d, v písomnej koncepcii riadenia rizík uvedenej v článku 41 ods. 3 sa zohľadní korekcia volatility.“;

24.Článok 45 sa mení takto:

a)V odseku 1 druhom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená d), e) a f):

„d) zváženie a analýzu makroekonomickej situácie a možného makroekonomického vývoja a vývoja na finančných trhoch a na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu makroprudenciálne aspekty, ktoré môžu ovplyvniť osobitný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika, obchodnú stratégiu, činnosti upisovania alebo investičné rozhodnutia a celkové potreby solventnosti podniku uvedené v písmene a);

e) zváženie a analýzu činností poisťovne a zaisťovne, ktoré môžu ovplyvniť makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a ktoré majú potenciál zmeniť sa na zdroje systémového rizika;

f) celkovú schopnosť podniku vyrovnať svoje finančné záväzky voči poistníkom a iným protistranám v čase ich splatnosti, a to aj za stresových podmienok.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Na účely odseku 1 písm. d) a e) zahŕňa makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch aspoň tieto zmeny:

a) úroveň úrokových mier a prirážok;

b) úroveň indexov finančného trhu;

c) infláciu;

d) prepojenosť s inými účastníkmi finančného trhu;

e) zmenu klímy, pandémie, iné masové udalosti a iné katastrofy, ktoré môžu mať vplyv na poisťovne a zaisťovne.

Na účely odseku 1 písm. d) zahŕňajú makroprudenciálne aspekty aspoň predpokladané nepriaznivé budúce scenáre a riziká súvisiace s kreditným cyklom a hospodárskym poklesom, stádovité správanie v oblasti investícií alebo koncentrácie nadmerných expozícií na odvetvovej úrovni.

1b. Členské štáty zabezpečia, aby analýza požadovaná podľa odseku 1 písm. d) zodpovedala povahe rizík, ako aj rozsahu a zložitosti činností poisťovní a zaisťovní. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom podľa článku 29c, a podniky, ktoré získali predchádzajúce schválenie orgánu dohľadu podľa článku 29d, neboli povinné vykonať analýzu uvedenú v odseku 1 písm. e).“;

c)Vkladá sa tento odsek 2b:

„2b. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje korekciu volatility uvedenú v článku 77d, posúdenie uvedené v odseku 1 tohto článku okrem toho zahŕňa mieru, do akej sa rizikový profil príslušnej poisťovne alebo zaisťovne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza korekcia volatility.“;

d)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Poisťovne a zaisťovne vykonávajú posúdenie uvedené v odseku 1 každoročne a bezodkladne po každej podstatnej zmene vo svojom rizikovom profile.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu poisťovne vykonať posúdenie uvedené v odseku 1 aspoň každé dva roky a bezodkladne po každej významnej zmene svojho rizikového profilu, pokiaľ orgán dohľadu na základe osobitných okolností danej poisťovne nedospeje k záveru, že je potrebné častejšie posúdenie, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) poisťovňa je klasifikovaná ako podnik s nízkym rizikovým profilom;

b) poisťovňa je kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa, ktorá spĺňa všetky tieto kritériá:

i) všetky poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna poisťovňa alebo kaptívna zaisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

ii) poistné záväzky a poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej poisťovne alebo kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu.

Vyňatie z povinnosti vykonávať ročné posúdenie nebráni podniku v tom, aby priebežne identifikoval, meral, monitoroval, riadil a oznamoval riziká.“;

e)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Na účely odseku 1 písm. d) a e) tohto článku zabezpečia členské štáty v prípade, že makroprudenciálnym mandátom sú poverené iné orgány ako orgány dohľadu, aby orgány dohľadu poskytovali zistenia zo svojich makroprudenciálnych posúdení vlastného posúdenia rizika a solventnosti poisťovní a zaisťovní uvedených v článku 45 príslušným vnútroštátnym orgánom s makroprudenciálnym mandátom.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu spolupracovali s akýmikoľvek vnútroštátnymi orgánmi s makroprudenciálnym mandátom s cieľom analyzovať výsledky a prípadne identifikovať akékoľvek makroprudenciálne aspekty týkajúce sa toho, ako môžu poisťovne a zaisťovne ovplyvniť makroekonomický vývoja vývoj na finančných trhoch.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu oznámili dotknutému podniku akékoľvek makroprudenciálne aspekty a príslušné vstupné parametre relevantné pre posúdenie.“;

25.Vkladá sa tento článok 45a:

„Článok 45a
Analýza klimatického scenára

1. Na účely identifikácie a posúdenia rizík uvedených v článku 45 ods. 2 dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa posúdi aj to, či má nejaké významné expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy. Poisťovňa alebo zaisťovňa preukáže závažnosť svojej expozície voči rizikám spojeným so zmenou klímy v posúdení uvedenom v článku 45 ods. 1.

2. Ak má dotknutá poisťovňa alebo zaisťovňa významnú expozíciu voči rizikám spojeným so zmenou klímy, bližšie určí aspoň dva dlhodobé klimatické scenáre vrátane:

a) dlhodobého klimatického scenára, pri ktorom je nárast globálnej teploty nižší ako dva stupne Celzia;

b) dlhodobého klimatického scenára, pri ktorom je nárast globálnej teploty rovný alebo vyšší ako dva stupne Celzia.

3. Posúdenie uvedené v článku 45 ods. 1 obsahuje v pravidelných intervaloch analýzu vplyvu dlhodobých klimatických scenárov určených podľa odseku 2 tohto článku na činnosť poisťovne alebo zaisťovne. Tieto intervaly musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík spojených so zmenou klímy, ktoré sú obsiahnuté v činnosti poisťovne alebo zaisťovne, nesmú však byť dlhšie ako tri roky.

4. Dlhodobé klimatické scenáre uvedené v odseku 2 sa preskúmajú aspoň každé tri roky a v prípade potreby sa aktualizujú.

5. Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 sa od poisťovní a zaisťovní, ktoré sú klasifikované ako podniky s nízkym rizikovým profilom, nevyžaduje, aby bližšie určili klimatické scenáre alebo posúdili ich vplyv na činnosť danej poisťovne a zaisťovne.“;

26.Článok 51 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty so zreteľom na informácie požadované v odseku 3 tohto článku a na zásady stanovené v článku 35 ods. 4 požadujú od poisťovní a zaisťovní, aby každoročne uverejnili správu o svojej solventnosti a finančnom stave.

Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje dve samostatné časti. Prvá časť sa skladá z informácií určených poistníkom a príjemcov plnení a druhá časť sa skladá z informácií určených iným účastníkom trhu. Tieto dve časti sa zverejňujú samostatne alebo spoločne, pričom sa jasne uvedie, že správa o solventnosti a finančnom stave sa skladá z oboch častí.“;

b)Odsek 1a sa nahrádza takto:

„1a. Časť správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá sa skladá z informácií určených poistníkom a príjemcom plnení, obsahuje tieto informácie:

a)opis obchodnej činnosti a výkonnosti poisťovne a zaisťovne a

b)stručný opis riadenia kapitálu a rizikového profilu poisťovne a zaisťovne.“;

c)Vkladajú sa tieto odseky 1b a 1c:

„1b. Časť správy o solventnosti a finančnom stave skladajúcej sa z informácií určených iným účastníkom trhu obsahuje tieto informácie, a to buď v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na rovnocenné informácie z hľadiska povahy a rozsahu uverejnené na základe iných právnych alebo regulačných požiadaviek:

a) opis systému správy;

b) opis, a to samostatne pre aktíva, technické rezervy a iné záväzky, podkladov a metód použitých na ich ocenenie;

c) opis riadenia kapitálu a rizikového profilu vrátane minimálne:

i) štruktúry a výšky vlastných zdrojov a ich kvality;

ii) výšky kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky;

iii) informácií o citlivosti na riziko, a to pre poisťovne a zaisťovne dôležité pre finančnú stabilitu finančných systémov v Únii;

iv) možnosti stanovenej v článku 304 použitej na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť;

v) informácií umožňujúcich jasné pochopenie hlavných rozdielov medzi základnými predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi akéhokoľvek vnútorného modelu použitého poisťovňami a zaisťovňami na výpočet ich kapitálovej požiadavky na solventnosť;

vi) výšky akéhokoľvek nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky alebo akéhokoľvek významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas obdobia, o ktorom sa podáva správa, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením pôvodu a následkov, ako aj akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení.

1c. Ak sa uplatňuje párovacia korekcia uvedená v článku 77b, opisom uvedeným v odseku 1b písm. b), písm. c) bode i) a bode ii) tohto článku sa opisuje aj párovacia korekcia a portfólio pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikácia vplyvu zníženia párovacej korekcie na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne.

Opis uvedený v odseku 1b písm. b), písm. c) bode i) a bode ii) tohto článku obsahuje aj výrok o tom, či poisťovňa alebo zaisťovňa používa korekciu volatility uvedenú v článku 77d, a ak ju používa, zverejní tieto informácie:

a) kvantifikáciu vplyvu zníženia korekcie volatility na nulu na finančnú pozíciu poisťovne alebo zaisťovne;

b) pre každú príslušnú menu alebo prípadne krajinu korekciu volatility vypočítanú v súlade s článkom 77d a príslušné najlepšie odhady poistných alebo zaistných záväzkov.“;

d)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Opis uvedený v odseku 1b písm. c) bode i) zahŕňa analýzu každej podstatnej zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podávania správ a vysvetlenie každého väčšieho rozdielu v súvislosti s hodnotou takýchto prvkov v účtovných závierkach, a krátky opis prevoditeľnosti kapitálu.

V uverejnení kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 1b písm. c) bode ii) tohto článku sa oddelene uvedú suma vypočítaná v súlade s kapitolou VI oddielom 4 pododdielmi 2 a 3 a každé navýšenie kapitálu uložené v súlade s článkom 37 alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s článkom 110, spolu so stručnou informáciou o jeho zdôvodnení príslušným orgánom dohľadu.

Uverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť je prípadne doplnené o informáciu, že jej konečná výška je ešte stále predmetom posudzovania orgánom dohľadu.“;

e)Dopĺňajú sa tieto odseky 3 až 8:

„3. Kaptívne poisťovne nemusia zverejniť časť určenú poistníkom a príjemcom plnení a do časti určenej iným účastníkom trhu musia len zahrnúť kvantitatívne údaje požadované vykonávacím technickým predpisom uvedeným v článku 56, pokiaľ takéto poisťovne spĺňajú tieto podmienky:

a)všetky poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna poisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b)poistné záväzky kaptívnej poisťovne neobsahujú žiadne povinné poistenie zodpovednosti za škodu.

4. Kaptívne zaisťovne nemusia zverejniť časť určenú poistníkom a príjemcom plnení. Takéto zaisťovne musia zverejniť len kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56 a časť určenú iným zainteresovaným stranám, pokiaľ takéto zaisťovne spĺňajú tieto podmienky:

a) všetky poistené osoby a príjemcovia plnení sú právnymi subjektmi skupiny, do ktorej kaptívna zaisťovňa patrí, alebo fyzickými osobami oprávnenými na to, aby sa na ne vzťahovali poistné zmluvy danej skupiny, a činnosť vzťahujúca sa na fyzické osoby oprávnené na to, aby sa na ne vzťahovali kolektívne poistné zmluvy, nepresiahne 5 % technických rezerv;

b) poistné zmluvy, ktoré sú podkladom zaistných záväzkov kaptívnej zaisťovne, sa netýkajú žiadneho povinného poistenia zodpovednosti za škodu;

c) úvery od materského podniku alebo akéhokoľvek podniku zo skupiny vrátane spoločných fondov peňažných prostriedkov skupiny neprevyšujú 20 % celkového majetku danej kaptívnej zaisťovne;

d) maximálnu stratu vyplývajúcu z hrubého predpísaného poistného možno deterministicky posúdiť bez použitia stochastických metód.

5. Odchylne od odseku 1 zaisťovne nemôžu zverejniť časť správy o solventnosti a finančnom stave určenú poistníkom a príjemcom plnení.

6. Odchylne od odseku 1b tohto článku môžu poisťovne klasifikované ako poisťovne s nízkym rizikovým profilom v časti správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie určené iným účastníkom trhu, zverejniť len kvantitatívne údaje požadované vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 56, pokiaľ každé tri roky zverejnia celú správu so všetkými informáciami požadovanými podľa tohto článku.

7. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často do 18 týždňov po skončení finančného roka danej poisťovne a zaisťovne.

8. V správe uvedenej v odseku 1 tohto článku musia poisťovne a zaisťovne namiesto príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery zverejniť vplyv používania časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery určenej bez uplatnenia prechodných opatrení na extrapoláciu, ako je uvedené v článku 77e ods. 1 písm. aa), na účely stanovenia technických rezerv podľa článku 77.

Odchylne od prvého pododseku sa však požiadavka na zverejnenie nevzťahuje na menu, na ktorú sa vzťahuje jedno z uvedeného:

i) pomer budúcich peňažných tokov spojených s poistnými alebo zaistnými záväzkami v mene k všetkým budúcim peňažným tokom spojeným s poistnými alebo zaistnými záväzkami nepresahuje 5 %;

ii) v súvislosti s budúcimi peňažnými tokmi spojenými s poistnými alebo zaistnými záväzkami v danej mene pomer budúcich peňažných tokov patriacich k splatnostiam, pri ktorých sa príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery extrapoluje, k všetkým budúcim peňažným tokom spojeným s poistnými alebo zaistnými záväzkami, nepresahuje 10 %;

27.Vkladá sa tento článok 51a:

„Článok 51a
Požiadavky na audit

1. Pre iné poisťovne a zaisťovne ako poisťovne a zaisťovne s nízkym rizikovým profilom a kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne je súvaha zverejnená ako súčasť správy o solventnosti a finančnom stave alebo ako súčasť jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave predmetom auditu.

2. Členské štáty môžu rozšíriť povinnosť stanovenú v odseku 1 na kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne.

3. Audit vykoná štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, pokiaľ táto smernica alebo delegované akty prijaté podľa nej nestanovujú iné zásady a požiadavky na posúdenie akejkoľvek položky súvahy. Pri plnení tejto úlohy budú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti plniť povinnosti audítorov stanovené v článku 72.

4. Spolu so správou o solventnosti a finančnom stave predložia poisťovne a zaisťovne orgánu dohľadu samostatnú správu vrátane opisu povahy a výsledkov auditu, ktorú vypracoval štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť.“;

28.Článok 52 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňajú tieto písmená e) a f):

„e) počet poisťovní a zaisťovní vydelený počtom poisťovní a zaisťovní s nízkym rizikovým profilom a iných poisťovní a zaisťovní, a to pomocou zjednodušení alebo iných opatrení proporcionality a opatrení v oblasti proporcionality, ktoré používa každá poisťovňa alebo zaisťovňa;

f) počet skupín vydelený počtom skupín s nízkym rizikovým profilom a iných skupín, a to pomocou zjednodušení alebo iných opatrení v oblasti proporcionality a opatrení v oblasti proporcionality, ktoré používa každá skupina.“;

b)V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) pre každý členský štát počet poisťovní a zaisťovní a počet skupín, vydelený počtom poisťovní a zaisťovní s nízkym rizikovým profilom a iných poisťovní a zaisťovní, a to pomocou zjednodušení alebo iných opatrení v oblasti proporcionality a zjednodušení a iných opatrení v oblasti proporcionality, ktoré používa každá poisťovňa alebo zaisťovňa.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Orgán EIOPA poskytne informácie uvedené v odseku 2 Európskemu parlamentu, Rade a Komisii spolu so správou uvádzajúcou stupeň konvergencie dohľadu medzi orgánmi dohľadu v rôznych členských štátoch, pokiaľ ide o používanie navýšenia kapitálu a používanie opatrení v oblasti proporcionality.“;

29.V článku 53 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Odseky 1 a 2 tohto článku sa neuplatňujú na informácie uvedené v článku 51 ods. 1 písm. c).“;

30.V článku 56 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých sa budú bližšie špecifikovať informácie, ktoré musia poisťovne a zaisťovne zverejňovať. Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, aby zmenila lehoty stanovené v článku 51 ods. 7, ak je zmena potrebná z dôvodu núdzových situácií v oblasti zdravia, prírodných katastrof či iných extrémnych udalostí.“;

31.V článku 58 ods. 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Únie alebo

b)    je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu na základe tejto smernice, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES*, smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

______________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).“;

32.V článku 60 ods. 1 písm. a) sa slová „článku 1a bodu 2 smernice 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES“;

33.Prvá veta v článku 62 prvom odseku sa nahrádza takto:

„Členské štáty v prípadoch, ak vplyv uplatňovaný osobami uvedenými v článku 57 je pravdepodobne v neprospech spoľahlivého a obozretného riadenia poisťovne alebo zaisťovne, budú vyžadovať, aby orgán dohľadu domovského členského štátu toho podniku, v ktorom sa kvalifikovaná účasť drží, zamýšľa alebo sa navyšuje, vykonali príslušné opatrenia na ukončenie tejto situácie.“;

34.V druhom odseku článku 63 sa slová „smernici 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „smernici 2014/65/EÚ“;

35.V článku 72 ods. 1 sa slová „v článku 51 smernice 78/660/EHS, článku 37 smernice 83/349/EHS alebo článku 31 smernice 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „v článku 34 alebo 35 smernice 2013/34/EÚ alebo článku 73 smernice 2009/65/ES“;

36.V článku 77 sa dopĺňajú tieto odseky 6 a 7:

„6. Ak poistné a zaistné zmluvy zahŕňajú finančné opcie a záruky, budú metódy používané na výpočet najlepšieho odhadu primerane odrážať skutočnosť, že súčasná hodnota peňažných tokov vyplývajúcich z týchto zmlúv môže závisieť od očakávaného výsledku budúcich udalostí a vývoja a od potenciálnych odchýlok skutočného výsledku od očakávaného výsledku za istých okolností.

7. Bez ohľadu na odsek 6 môžu poisťovne a zaisťovne, ktoré sú klasifikované ako poisťovne a zaisťovne s nízkym rizikovým profilom, používať obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu v prípade životných záväzkov s opciami a zárukami, ktoré sa nepovažujú za významné.“;

37.Článok 77a sa nahrádza takto:

„Článok 77a
Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery

1. Určenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery uvedené v článku 77 ods. 2 využíva informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a je s nimi konzistentné. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje tých splatností, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. Príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery sa extrapoluje pre splatnosti dlhšie než prvý vyrovnávací bod. Prvým vyrovnávacím bodom pre menu bude najdlhšia splatnosť, pri ktorej sú splnené všetky tieto podmienky:

a) trhy pre finančné nástroje danej splatnosti sú efektívne, likvidné a transparentné;

b) percentuálny podiel nesplatených dlhopisov s touto alebo dlhšou splatnosťou zo všetkých nesplatených dlhopisov denominovaných v danej mene je dostatočne vysoký.

Extrapolovaná časť príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na forwardových sadzbách hladko konvergujúcich z jednej forwardovej sadzby alebo zo súboru forwardových sadzieb vo vzťahu k najdlhším splatnostiam, pre ktoré možno dlhopisy pozorovať na efektívnom, likvidnom a transparentnom trhu, ku konečnej forwardovej sadzbe.

Extrapolovaná časť príslušných bezrizikových úrokových mier zohľadňuje informácie z iných finančných nástrojov než dlhopisy v prípade splatností, pri ktorých sa extrapoluje príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery a pri ktorých sú trhy pre tieto finančné nástroje efektívne, likvidné a transparentné.

2. Na účely odseku 1 druhého pododseku možno akékoľvek parametre určujúce rýchlosť konvergencie forwardových sadzieb smerom ku konečnej forwardovej sadzbe extrapolácie vybrať tak, aby [OP, vložte dátum = dátum uplatnenia] bola časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery v daný deň dostatočne podobná časovej štruktúre bezrizikovej úrokovej miery určenej podľa pravidiel extrapolácie platných [OP, vložte dátum = jeden deň pred dátumom uplatnenia]. Tieto parametre extrapolácie sa počas prechodného obdobia lineárne znížia na začiatku každého kalendárneho roka. Konečné parametre extrapolácie sa uplatnia od 1. januára 2032.

Prechodný mechanizmus stanovený v prvom pododseku neovplyvní určenie efektívnosti, likvidity a transparentnosti finančných trhov a prvého vyrovnávacieho bodu uvedeného v odseku 1.“;

38.Článok 77d sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Poisťovňa a zaisťovňa môže s predchádzajúcim súhlasom orgánov dohľadu pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 použiť korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) korekcia volatility pre menu sa použije pri výpočte najlepšieho odhadu všetkých poistných a zaistných záväzkov poisťovne a zaisťovne denominovaných v danej mene, pričom príslušná časová štruktúra bezrizikovej úrokovej miery použitá na výpočet najlepšieho odhadu pre dané záväzky nezahŕňa párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b;

b) poisťovňa a zaisťovňa k spokojnosti orgánu dohľadu preukáže, že má zavedené primerané procesy na výpočet korekcie volatility podľa odsekov 3 a 4 tohto článku.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu poisťovne a zaisťovne, ktoré pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2 použili korekciu volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pred [OP, vložte dátum = jeden deň pred dátumom uplatnenia], bez prechádzajúceho súhlasu orgánu dohľadu naďalej používať korekciu volatility, pokiaľ k [OP, vložte dátum = dátum uplatnenia] spĺňajú odsek 1 písm. a) a b) tohto článku.

1b. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc požiadať poisťovňu a zaisťovňu o skončenie používania korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2, ak daná poisťovňa alebo zaisťovňa už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku. Ak bude poisťovňa alebo zaisťovňa opäť spĺňať podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, môže orgány dohľadu požiadať o predchádzajúci súhlas s používaním korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pri výpočte najlepšieho odhadu uvedeného v odseku 1 tohto článku.“;

c)Odseky 2 až 4 sa nahrádzajú takto:

„2. Pre každú príslušnú menu je stanovenie korekcie volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery založené na rozpätí medzi úrokovou mierou, ktorú možno získať z referenčného portfólia investícií do dlhových nástrojov pre danú menu, a sadzbami príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.

Referenčné portfólio investícií do dlhových nástrojov pre menu je reprezentatívne pre aktíva, ktoré sú denominované v danej mene a do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom pokryť najlepší odhad poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.

3. Výška korekcie volatility bezrizikových úrokových mier pre menu sa vypočíta takto:

Pričom:

a) VAcu je korekcia volatility pre menu cu;

b) CSSRcu je miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre menu cu;

c) RCScu je rizikovo upravená prirážka pre menu cu.

CSSRcu nesmie mať zápornú hodnotu a nesmie byť vyššia než jeden. Musí mať hodnoty nižšie než jeden, pričom citlivosť aktív poisťovne alebo zaisťovne v istej mene na zmeny kreditných prirážok je nižšia než citlivosť technických rezerv tejto poisťovne alebo zaisťovne v danej mene na zmeny úrokových mier.

RSCcu sa vypočíta ako rozdiel medzi prirážkou uvedenou v odseku 2 a časťou uvedenej prirážky, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku týchto aktív.

VAcu sa použije pri príslušnej časovej štruktúre bezrizikovej úrokovej miery, ktoré nie sú odvodené prostredníctvom extrapolácie v súlade s článkom 77a. Ak extrapolovaná časť príslušných bezrizikových úrokových mier zohľadňuje informácie z iných finančných nástrojov než dlhopisov podľa článku 77a ods. 1, VAcu sa použije aj pri bezrizikových úrokových mierach odvodených od týchto finančných nástrojov. Extrapolácia príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery je založená na týchto upravených bezrizikových úrokových mierach.

4. V prípade eura sa korekcia volatility zvýši o makrokorekciu volatility. Makrokorekcia volatility sa vypočíta takto:

Pričom:

a) VAEuro,macro je makrokorekcia volatility pre krajinu co;

b) CSSREuro je miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro;

c) RCSco je rizikovo upravená prirážka pre krajinu co;

d) RCSEuro je rizikovo upravená prirážka pre euro;

e) wco je korekčný faktor pre krajinu co.

CSSREuro sa vypočíta ako miera citlivosti kreditnej prirážky poisťovne alebo zaisťovne pre euro v súlade s odsekom 3.

RCSco sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená prirážka pre euro podľa odseku 3, no na základe referenčného portfólia zastupujúceho aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom pokryť najlepší odhad pre poistné a zaistné záväzky produktov predávaných na poistnom trhu danej krajiny a denominovaných v euro.

RSCEuro sa vypočíta ako rizikovo upravená prirážka pre euro v súlade s odsekom 3.

Faktor korekcie krajiny uvedený v písmene e) sa vypočíta takto:

Pričom RSCco* je rizikovo upravená prirážka pre krajinu co, ako je uvedené v písm. d) prvom pododseku, vynásobená percentuálnym podielom investícií do dlhových nástrojov z celkového majetku, ktorý držia poisťovne a zaisťovne povolené v krajine co.“;

39.Článok 77e sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) na účely zverejnení podľa článku 51 ods. 8 príslušnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery bez akejkoľvek párovacej korekcie alebo korekcie volatility a určenú bez použitia prechodných opatrení pre extrapoláciu, ako je stanovené v odseku 2 daného článku;“;

ii)písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) pre každú príslušnú menu a vnútroštátny poistný trh rizikovo upravenú prirážku uvedenú v článku 77d ods. 3, resp. ods. 4;“;

iii)Dopĺňa sa toto písmeno d):

„d) pre každý príslušný členský štát percentuálny podiel investícií do dlhových nástrojov z celkového majetku, ktorý držia poisťovne a zaisťovne povolené v krajine, ako je uvedené v článku 77d ods. 4.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Orgán EIOPA najmenej každý rok stanoví a zverejní pre každú príslušnú menu a každú splatnosť, pri ktorej sú trhy pre príslušné finančné nástroje alebo dlhopisy s danou splatnosťou efektívne, likvidné a transparentné, percentuálny podiel dlhopisov s danou alebo dlhšou splatnosťou zo všetkých dlhopisov denominovaných v danej mene, ako je uvedené v článku 77a ods. 1;“;

c)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky výpočtu technických rezerv a základných vlastných zdrojov môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých pre každú príslušnú menu stanoví technické informácie uvedené v odseku 1 tohto článku a prvý vyrovnávací bod podľa článku 77a ods. 1. Uvedené vykonávacie akty môžu využívať informácie zverejnené orgánom EIOPA podľa odseku 1 tohto článku.“;

d)V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o meny, pri ktorých sa rizikovo upravená prirážka uvedená v ods. 1 písm. c) nestanovuje vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, nepoužije sa na výpočet najlepšieho odhadu žiadna korekcia volatility príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery. Pokiaľ ide o členské štáty, ktorých menou je euro a pri ktorých rizikovo upravená prirážka uvedená v odseku 1 písm. c) a percentuálny podiel uvedený v odseku 1 písm. d) nie sú stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v odseku 2, nepridáva sa ku korekcii volatility žiadna makrokorekcia volatility.“;

e)Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Na účely odseku 2 tohto článku sa prvý vyrovnávací bod pre menu stanovený vo vykonávacom akte nezmení, ak z posúdenia percentuálnych podielov dlhopisov so splatnosťou, ktorá je dlhšia alebo rovnaká ako daná splatnosť, zo všetkých dlhopisov denominovaných v danej mene aspoň dva po sebe idúce roky vyplynie iný prvý vyrovnávací bod podľa článku 77a ods. 1 a percentuálny podiel stanovený v delegovaných aktoch uvedených v článku 86 ods. 1 písm. b) bod iii).“;

40.Článok 86 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Vkladá sa toto písmeno aa):

„aa) obozretné deterministické oceňovanie uvedené v článku 77 ods. 7, ako aj podmienky, za ktorých sa toto oceňovanie môže použiť na ocenenie najlepšieho odhadu technických rezerv s opciami a zárukami.“;

ii)Písmeno b) nahrádza takto:

„b) metódy, zásady a techniky na stanovenie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa má použiť na výpočet najlepšieho odhadu uvedeného v článku 77 ods. 2, najmä:

i) vzorec pre extrapoláciu uvedený v článku 77a ods. 1 vrátane parametrov, ktorými sa určuje konvergenčná rýchlosť extrapolácie;

ii) metóda na určenie efektívnosti, likvidity a transparentnosti trhov s dlhopismi, ako je uvedené v článku 77a ods. 1;

iii) percentuálnu hranicu, pod ktorú sa podiel dlhopisov so splatnosťami, ktoré sú dlhšie alebo rovnaké ako daná splatnosť, zo všetkých dlhopisov bude na účely článku 77a ods. 1 považovať za nízky;“;

iii)Bod i) sa nahrádza takto:

„i) metódy a predpoklady výpočtu korekcie volatility uvedenej v článku 77d vrátane:

i) vzorca výpočtu prirážky uvedenej v odseku 2 daného článku;

ii) vzorca výpočtu miery citlivosti kreditnej prirážky uvedenej v odsekoch 3 a 4 daného článku;

iii) percentuálneho podielu prirážky, ktorá predstavuje časť, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávanému kreditnému či inému riziku aktív uvedených v článku 77d ods. 3, a to pre každú príslušnú triedu aktív;

iv) prechodného mechanizmu uvedeného v článku 77a ods. 2;“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 301a, v ktorých stanoví kritériá, po splnení ktorých môžu byť aktíva zahrnuté do portfólia aktív uvedeného v článku 77b ods. 1 písm. a).“;

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania článku 77 ods. 7 vytvorí orgán EIOPA návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých bude bližšie určený súbor scenárov, ktoré sa majú použiť na obozretné deterministické oceňovanie najlepšieho odhadu pre životné záväzky uvedené v danom odseku.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [OP, vložte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“;

41.Článok 92 sa mení takto:

a)Odsek 1a sa nahrádza takto:

„1a.    Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí posudzovanie účastí vo finančných a úverových inštitúciách v zmysle článku 212 ods. 2 tretieho pododseku pri určovaní vlastných zdrojov vrátane prístupov k odpočtom významných účastí vo finančných a úverových inštitúcií od základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

Bez ohľadu na odpočty účastí z vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ako je bližšie určené v delegovaných aktoch prijatých podľa prvého pododseku, na určenie základných vlastných zdrojov, ako je uvedené v článku 88, môžu orgány dohľadu poisťovni alebo zaisťovni povoliť, aby neodpočítala hodnotu svojej účasti vo finančnej alebo úverovej inštitúcii, pokiaľ budú splnené všetky tieto podmienky:

a)    poisťovňa alebo zaisťovňa je v jednej zo situácií opísaných v bode i) alebo ii) tohto písmena:

i)úverová alebo finančná inštitúcia a poisťovňa alebo zaisťovňa patria do tej istej skupiny, ako je vymedzené v článku 212, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), a na prepojenú úverovú alebo finančnú inštitúciu sa nevzťahuje odpočet uvedený v článku 228 ods. 6;

ii)orgány dohľadu od poisťovní alebo zaisťovní vyžadujú alebo im povoľujú, aby uplatňovali technické metódy výpočtu v súlade s časťou II prílohy I k smernici 2002/87/ES, a úverová alebo finančná inštitúcia je zahrnutá do rovnakého doplnkového dohľadu podľa uvedenej smernice ako daná poisťovňa alebo zaisťovňa;

b)    orgány dohľadu sú spokojné s úrovňou integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o poisťovne a zaisťovne, v rozsahu dohľadu nad skupinou uvedenom v písm. a) bode i) tohto pododseku alebo v rozsahu doplnkového dohľadu uvedeného v písm. a) bode ii) tohto pododseku;

c)    súvisiaca účasť v úverovej alebo finančnej inštitúcii je investíciou do akcií osobitnej povahy, ako je bližšie určené v delegovanom akte prijatom podľa článku 111 ods. 1 písm. m).“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Účasti vo finančných a úverových inštitúciách uvedené v odseku 1a zahŕňajú:

a) účasti, ktoré majú poisťovne a zaisťovne:

i) v úverových inštitúciách a finančných inštitúciách v zmysle článku 4 ods. 1 bodov 1 a 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii) v investičných spoločnostiach v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ“;

b) nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nástroje kapitálu Tier 2 uvedené v článku 63 daného nariadenia, ako aj nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 v zmysle článku 9 nariadenia (EÚ) 2019/2033, ktoré majú poisťovne a zaisťovne voči subjektom uvedeným v písmene a) tohto odseku, v ktorých majú účasť.“;

42.V článku 95 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Poisťovne a zaisťovne prípadne použijú na tento účel zoznam položiek vlastných zdrojov uvedený v článku 97 ods. 1.“;

43.V článku 96 sa prvý odsek nahrádza takto:

Bez toho, aby bol dotknutý článok 95 a článok 97 ods. 1 sa na účely tejto smernice uplatnia tieto zaradenia do tried:

1. prebytočné zdroje podliehajúce ustanoveniam článku 91 ods. 2 sa zaradia do triedy 1;

2. akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú úverové inštitúcie povolené v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, sa zaradia do triedy 2;

3. akékoľvek budúce nároky, ktoré by vzájomné poisťovacie spolky alebo podobné spolky vlastníkov lodí s premenlivými príspevkami poisťujúce výhradne riziká uvedené v odvetviach 6, 12 a 17 v časti A prílohy I mohli mať voči svojim členom prostredníctvom žiadosti o dodatočný príspevok v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, sa zaradia do triedy 2.“;

44.V článku 106 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.Symetrická úprava štandardnej kapitálovej požiadavky pokrývajúcej riziká vyplývajúce z úrovne cien akcií nebude mať za následok uplatňovanie kapitálovej požiadavky zmenenej o viac ako 17 percentuálnych bodov oproti štandardnej kapitálovej požiadavke.“;

45.Článok 109 sa nahrádza takto:

„Článok 109
Zjednodušenie štandardného vzorca

1. Poisťovne a zaisťovne môžu použiť zjednodušený výpočet pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to opodstatňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, ktorým čelia, a pokiaľ by bolo neprimerané žiadať, aby všetky poisťovne a zaisťovne uplatňovali štandardizovaný výpočet.

Na účely tohto odseku sa zjednodušené výpočty kalibrujú v súlade s článkom 101 ods. 3.

2. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1 tohto článku a článok 102 ods. 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa vypočíta kapitálovú požiadavku na solventnosť a rizikový modul alebo podmodul nepredstavuje podiel vyšší než 5 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 103 písm. a), môže poisťovňa alebo zaisťovňa používať pre daný rizikový modul alebo podmodul zjednodušený výpočet, a to najviac tri roky od daného výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť.

3. Na účely odseku 2 nesmie súčet podielov v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť pri žiadnom rizikovom module alebo podmodule, v ktorom sa používa zjednodušený výpočet podľa odseku 2, prekročiť 10 %.

Podiel rizikového modulu alebo podmodulu v pomere k základnej kapitálovej požiadavke na solventnosť uvedenej v prvom pododseku bude rovnaký ako tento podiel vypočítaný poslednýkrát, keď sa daný rizikový modul alebo podmodul počítal bez zjednodušeného výpočtu podľa odseku 2.“;

46.Článok 111 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmená l) a m) sa nahrádzajú takto:

„l) zjednodušené výpočty určené pre špecifické rizikové moduly a podmoduly uvedené v článku 109 ods. 1 a pre moduly a podmoduly s nevýznamným rizikom uvedené v článku 109 ods. 2, ako aj kritériá, ktorých splnenie sa požaduje od poisťovní a zaisťovní vrátane kaptívnych poisťovní a kaptívnych zaisťovní, aby boli oprávnené použiť zjednodušenia, ako sa stanovuje v článku 109 ods. 1;

m) prístup, ktorý sa použije v súvislosti s kvalifikovanými účasťami v zmysle článku 13 ods. 21 pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť, najmä pri výpočte podmodulu akciového rizika uvedeného v článku 105 ods. 5, zohľadňujúc pravdepodobné zníženie volatility hodnoty týchto kvalifikovaných účastí vyplývajúcej zo strategickej povahy týchto investícií a vplyv, ktorý má poisťovňa alebo zaisťovňa na tieto spoločnosti, do ktorých investuje;“;

b)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely písmena h) prvého pododseku sa metódy a úpravy, prostredníctvom ktorých sa zohľadní znížený rozsah diverzifikácie rizík u poisťovní a zaisťovní v súvislosti s oddelene spravovanými fondmi (ring-fenced funds), nepoužijú pri portfóliách aktív, ktoré nie sú oddelene spravovanými fondmi a ktoré sú vyhradené na pokrytie príslušného najlepšieho odhadu poistných alebo zaistných záväzkov, ako je uvedené v článku 77b ods. 1 písm. a).“;

47.V článku 112 sa odsek 7 nahrádza takto:

„7. Po získaní schválenia používania vnútorného modelu od orgánov dohľadu a vždy pri oznamovaní výsledku výpočtu požiadavky na solventnosť podľa článku 102 ods. 1 oznámia poisťovne a zaisťovne orgánom dohľadu odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť stanovený podľa štandardného vzorca, ako sa stanovuje v pododdiele 2.“;

48.V článku 122 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5. Členské štáty môžu poisťovniam a zaisťovniam povoliť, aby vo svojom vnútornom modeli zohľadňovali vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility vypočítanú v súlade s článkom 77d, iba ak:

a) metódou, ktorou sa zohľadní vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility pre euro, sa nezohľadňuje možné zvýšenie korekcie volatility o makrokorekciu volatility podľa článku 77d ods. 4;

b) kapitálová požiadavka na solventnosť nie je nižšia ako čokoľvek z uvedeného:

i) hypotetická kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná ako kapitálová požiadavka na solventnosť okrem prípadu, keď sa vplyv pohybov kreditnej prirážky na korekciu volatility zohľadňuje v súlade s metodikou, ktorú používa orgán EIOPA na účely zverejňovania technických informácií podľa článku 77e ods. 1 písm. c);

ii) hypotetická kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná v súlade s bodom i) okrem prípadu, keď sa reprezentatívne portfólio pre menu uvedené v článku 77d ods. 2 druhom pododseku určuje na základe aktív, do ktorých poisťovňa a zaisťovňa investuje, namiesto aktív všetkých poisťovní alebo zaisťovní s poistnými alebo zaistnými záväzkami denominovanými v danej mene.

Na účely písm. b) prvého pododseku sa reprezentatívne portfólio pre danú menu určuje na základe aktív poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú denominované v danej mene a používajú sa na pokrytie najlepšieho odhadu poistných a zaistných záväzkov denominovaných v danej mene.“;

49.Článok 132 sa mení takto:

a)V odseku 3 druhom pododseku sa slová „smernici 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „smernici 2009/65/ES“;

b)Dopĺňajú sa tieto odseky 5, 6 a 7:

„5. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne pri rozhodovaní o svojej investičnej stratégii zohľadňovali možný makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a na žiadosť orgánu dohľadu aj makroprudenciálne aspekty.

6. Poisťovne a zaisťovne posúdia mieru, do akej môže ich investičná stratégia ovplyvniť makroekonomický vývoj a vývoj na finančných trhoch a môže sa zmeniť na zdroje systémového rizika, a tieto úvahy zahrnú do tvorby svojich investičných rozhodnutí.

7. Na účely odsekov 5 a 6 tohto článku majú pojmy makroekonomický vývoj a makroprudenciálne aspekty rovnaký význam ako v článku 45.“;

50.V článku 133 ods. 3 sa slová „smernici 85/611/EHS“ nahrádzajú slovami „smernici 2009/65/ES“;

51.Článok 138 ods. 4 sa mení takto:

a)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

V prípade výnimočných nepriaznivých situácií, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne so značným podielom na trhu alebo na dotknutých skupinách činnosti a ak orgán EIOPA vyhlási, že k takýmto situáciám došlo, orgán dohľadu môže pre dotknuté poisťovne a zaisťovne predĺžiť lehotu stanovenú v druhom pododseku odseku 3 maximálne o obdobie siedmich rokov, zohľadňujúc všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.“;

b)V druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánu EIOPA podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgán EIOPA vyhlási na účely tohto odseku, na žiadosť príslušného orgánu dohľadu a v príslušných prípadoch po konzultácii s výborom ESRB, že nastala výnimočne nepriaznivá situácia.“;

52.Článok 139 sa nahrádza takto:

„Článok 139
Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky

1. Poisťovne a zaisťovne bezodkladne informujú orgán dohľadu, hneď ako zistia, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch.

Na účely prvého pododseku tohto odseku je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná informovať orgán dohľadu bez ohľadu na to, či zistí nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko nesplnenia počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky podľa článku 129 ods. 4 alebo počas výpočtu minimálnej kapitálovej požiadavky medzi dvoma lehotami, kedy sa takýto výpočet oznamuje orgánu dohľadu podľa článku 129 ods. 4.

2. Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku, alebo od zistenia rizika jej nesplnenia predložia príslušné poisťovne alebo zaisťovne orgánu dohľadu na schválenie krátkodobú realistickú finančnú schému s cieľom obnoviť v lehote troch mesiacov od tohto zistenia použiteľné základné vlastné zdroje najmenej na úroveň minimálnej kapitálovej požiadavky, alebo znížiť svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie minimálnej kapitálovej požiadavky.

3. Ak sa do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 1 nezačne likvidácia, orgán dohľadu domovského členského štátu zváži obmedzenie alebo zákaz voľného nakladania s aktívami danej poisťovne alebo zaisťovne. Informuje orgány dohľadu hostiteľských členských štátov. Na žiadosť orgánu dohľadu domovského členského štátu tieto orgány prijmú rovnaké opatrenia. Orgán dohľadu domovského členského štátu určí, na ktoré aktíva sa tieto opatrenia budú vzťahovať.

4. Orgán EIOPA môže vytvoriť usmernenia s opatreniami, ktoré by orgány dohľadu mali prijať, keď zistia nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky alebo riziko jej nesplnenia, ako je uvedené v odseku 1.“;

53.V článku 144 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. V prípade odňatia povolenia členské štáty zabezpečia, aby sa na poisťovne a zaisťovne až do začatia likvidácie naďalej vzťahovali všeobecné pravidlá a ciele dohľadu nad poisťovníctvom stanovené v hlave I, kapitole III.“;

54.Do hlavy I sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA VIIA
Makroprudenciálne nástroje

Článok 144a
Riadenie rizika likvidity

1. Členské štáty zabezpečia, aby si poisťovne a zaisťovne riadením rizika likvidity uvedeného v článku 44 ods. 2 písm. d) zaistili udržanie primeranej likvidity na vyrovnanie svojich finančných záväzkov voči poistníkom a iným protistranám v čase ich splatnosti, a to aj za stresových podmienok.

2. Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby poisťovne a zaisťovne vypracovali a udržiavali si plán riadenia rizika likvidity s projekciou prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k svojim aktívam a pasívam. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne vytvorili súbor ukazovateľov rizika likvidity na identifikovanie, monitorovanie a riešenie potenciálneho nedostatku likvidity.

3. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne v rámci informácií uvedených v článku 35 ods. 1 predkladali plán riadenia rizika likvidity orgánom dohľadu.

4. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré sú podľa článku 29c klasifikované ako poisťovne a zaisťovne s nízkym rizikovým profilom, a poisťovne alebo zaisťovne, ktoré získali predchádzajúci súhlas od orgánu dohľadu podľa článku 29d, neboli povinné vypracovať plán riadenia rizika likvidity, ako je uvedené v odseku 2 tohto článku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne, ktoré používajú párovaciu korekciu uvedenú v článku 77b alebo korekciu volatility uvedenú v článku 77d, mohli kombinovať plán riadenia rizika likvidity uvedený v odseku 3 tohto článku s plánom požadovaným v súlade s článkom 44 ods. 2 tretím pododsekom.

6. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje orgán EIOPA návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah a periodicita aktualizácie plánu riadenia rizika likvidity.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [OP, doplňte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 144b
Právomoci dohľadu na nápravu zraniteľností súvisiacich s likviditou za výnimočných okolností

1. V rámci svojej pravidelnej kontroly budú orgány dohľadu monitorovať likviditu poisťovní a zaisťovní. Ak zistia významné riziká likvidity, budú o tomto posúdení informovať príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu. Poisťovňa alebo zaisťovňa vysvetlí, ako plánuje tieto riziká likvidity riešiť.

2. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu potrebné právomoci, ktoré im umožnia od poisťovní a zaisťovní žiadať posilnenie ich likvidity, keď sa zistia riziká alebo nedostatky likvidity. Takéto právomoci sa budú vykonávať vtedy, keď budú existovať dostatočné dôkazy o existencii zraniteľností súvisiacich s rizikom likvidity a o neexistencii účinných nápravných opatrení prijatých poisťovňou alebo zaisťovňou.

Opatrenia prijaté orgánmi dohľadu na základe tohto odseku aspoň raz ročne prehodnotí orgán dohľadu a odstránia sa, ak poisťovňa alebo zaisťovňa prijala účinné nápravné opatrenia.

3. Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc dočasne pozastaviť práva poistníkov na vyplatenie plnení zo životných poistiek poisťovní alebo zaisťovní, ktoré čelia významným rizikám likvidity, ktoré môžu ohroziť ochranu poistníkov alebo stabilitu finančného systému.

Takáto právomoc sa bude vykonávať len za výnimočných okolností a ako krajné riešenie. Pred vykonaním takejto právomoci orgán dohľadu zohľadní potenciálne nežiaduce účinky na finančné trhy a na práva poistníkov, a to aj v cezhraničnom kontexte.

Opatrenie uvedené v prvom pododseku sa bude vykonávať aspoň tri mesiace. Členské štáty zabezpečia, aby sa dalo opatrenie obnoviť, ak pretrvávajú dôvody, na základe ktorých bolo vykonané, a aby sa dalo zrušiť, keď takéto dôvody pominú.

Bez toho, aby sa to dotklo článku 144c ods. 6, členské štáty zabezpečia, aby dotknuté poisťovne a zaisťovne nerozdeľovali výnosy akcionárom a iným podriadeným veriteľom a nevyplácali prémie alebo iné pohyblivé zložky odmeňovania dovtedy, kým orgány dohľadu nezrušia pozastavenie práv na vyplatenie.

Členské štáty zabezpečia, aby boli orgány s makroprudenciálnymi právomocami, ktoré nie sú orgánmi dohľadu, riadne informované o úmysle orgánu dohľadu využiť právomoc uvedenú v tomto odseku a aby boli náležite zapojené do posudzovania potenciálnych nežiaducich účinkov uvedených v druhom pododseku.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu s cieľom riešiť riziko ohrozenia stability finančného systému oznámili každé vykonávanie právomoci uvedenej v odseku 3 orgánu EIOPA a výboru ESRB.

4. Právomoc uvedenú v odseku 3 možno vykonávať v súvislosti so všetkými poisťovňami a zaisťovňami pôsobiacimi v členskom štáte, kde výnimočné okolnosti uvedené v odseku 3 ovplyvňujú celý poistný trh alebo jeho významnú časť.

Členské štáty vymenujú orgán na vykonávanie právomoci uvedenej v tomto odseku.

Ak vymenovaný orgán nie je orgánom dohľadu, členský štát zabezpečí riadnu koordináciu a výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi. Od orgánov sa predovšetkým vyžaduje, aby úzko spolupracovali a vymieňali si všetky informácie, ktoré by mohli byť potrebné na primerané plnenie povinností uložených orgánu vymenovanému podľa tohto odseku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby orgán uvedený v odseku 4 druhom pododseku informoval orgán EIOPA a aj výbor ESRB, ak sa prijalo opatrenie na riešenie rizika ohrozenia stability finančného systému, o použití právomoci uvedenej v odseku 4.

Táto informácia bude obsahovať opis uplatneného opatrenia, jeho trvanie a opis dôvodov a rizík, ktoré viedli k použitiu danej právomoci, vrátane dôvodov, prečo sa považovalo za účinné a primerané v súvislosti s jeho negatívnym vplyvom na poistníkov.

6. V záujme zaistenia jednotného uplatňovania tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje usmernenia s cieľom:

a) poskytnúť ďalšie usmernenie k opatreniam na riešenie nedostatkov v riadení rizika likvidity a k forme, aktivácii a kalibrácii právomocí, ktoré môžu orgány dohľadu vykonávať na posilnenie likvidity poisťovní a zaisťovní, keď sa identifikujú riziká likvidity, ktoré tieto poisťovne a zaisťovne náležite neodstránia;

b) bližšie určiť výskyt výnimočných okolností, ktoré môžu odôvodňovať dočasné pozastavenie práv na vyplatenie;

c) bližšie určiť podmienky zabezpečenia jednotného uplatňovania dočasného pozastavenia práv na vyplatenie v celej Únii a aspekty, ktoré je potrebné zvážiť v záujme rovnakej a primeranej ochrany poistníkov vo všetkých domovských a hostiteľských jurisdikciách.

Článok 144c
Opatrenia dohľadu na zachovanie finančnej situácie poisťovní a zaisťovní počas výnimočných celotrhových otrasov

1. Bez toho, aby sa to dotklo článku 141, členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc vykonávať opatrenia na zachovanie finančnej situácie jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní počas období výnimočných celosektorových otrasov, ktoré majú potenciál ohroziť finančnú situáciu dotknutej poisťovne alebo zaisťovne či stabilitu finančného systému.

2. Počas období výnimočných celosektorových otrasov majú orgány dohľadu právomoc požiadať poisťovne a zaisťovne s mimoriadne zraniteľným rizikovým profilom o prijatie aspoň týchto opatrení:

a) obmedziť alebo pozastaviť rozdeľovanie dividend akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

b) obmedziť alebo pozastaviť iné platby akcionárom a iným podriadeným veriteľom;

c) obmedziť alebo pozastaviť spätný výkup a splatenie alebo odkúpenie položiek vlastných zdrojov;

d) obmedziť alebo pozastaviť prémie alebo iné pohyblivé zložky odmeňovania.

Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné vnútroštátne orgány a úrady, ktoré majú makroprudenciálnu právomoc, riadne informované o úmysle vnútroštátneho orgánu dohľadu využiť tento článok, a aby boli riadne zapojené do posudzovania výnimočných celosektorových otrasov v súlade s týmto odsekom.

3. Pri uplatňovaní opatrení uvedených v odseku 2 tohto článku sa náležite zohľadnia kritériá proporcionality uvedené v článku 29 ods. 3 a existencia akýchkoľvek preventívne dohodnutých limitov a hraničných hodnôt tolerancie rizika pre vnútorné kapitálové plánovanie.

4. Pri uplatňovaní opatrení uvedených v odseku 2 tohto článku sa zohľadnia dôkazy vyplývajúce z procesu dohľadu a na budúcnosť orientované posúdenie solventnosti a finančnej situácie dotknutej poisťovne alebo zaisťovne v súlade s posúdením uvedeným v článku 45 ods. 1 druhom pododseku písm. a) a b).

5. Opatrenia uvedené v odseku 2 sa budú uplatňovať tak dlho, pokiaľ budú existovať dôvody na ich uplatnenie. Tieto opatrenia sa každé tri mesiace prehodnotia a odstránia sa ihneď ako pominú podmienky, ktoré boli dôvodom ich uplatnenia.

6. Na účely tohto článku sa významná vnútroskupinová transakcia uvedená v článku 245 ods. 2 vrátane vnútroskupinovej distribúcie dividend pozastaví alebo obmedzí len vtedy, keď ohrozuje solventnosť alebo likviditu skupiny alebo jedného z podnikov v rámci skupiny. Akékoľvek pozastavenie alebo obmedzenie transakcií so zvyškom skupiny orgán dohľadu prepojeného podniku vopred prekonzultuje s orgánom dohľadu nad skupinou.

7. S cieľom zaistiť jednotné podmienky uplatňovania tohto článku orgán EIOPA po konzultácii s výborom ESRB vypracuje vykonávacie technické predpisy, v ktorých bude bližšie určená existencia výnimočných celosektorových otrasov.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [OP, doplňte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.“;

55.V článku 145 sa odsek 2 mení takto:

a)písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) meno osoby, ktorá má dostatočné právomoci zaväzovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám;“;

b)Druhý pododsek sa vypúšťa;

56.Článok 149 sa nahrádza takto:

„Článok 149
Zmeny povahy rizík alebo záväzkov

1. Postup stanovený v článkoch 147 a 148 sa vzťahuje na akúkoľvek zmenu, ktorú poisťovňa mieni urobiť v informáciách uvedených v článku 147.

2. Ak poisťovňa v rámci slobody poskytovať služby vykonala takú zmenu činnosti, ktorá významne zasahuje do jej rizikového profilu alebo významne ovplyvňuje poistné činnosti v jednom hostiteľskom členskom štáte alebo vo viacerých hostiteľských členských štátoch, musí bezodkladne informovať orgán dohľadu domovského členského štátu. Orgán dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informuje o prijatých opatreniach orgány dohľadu dotknutých hostiteľských členských štátov.“;

57.V článku 152a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Orgán dohľadu domovského členského štátu oznámi orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného hostiteľského členského štátu, ak zistí zhoršujúci sa finančný stav alebo iné vznikajúce riziká vrátane rizík týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca činnosti, ktoré sú založené na slobode poskytovať služby alebo slobode usadiť sa a ktoré môžu mať cezhraničný dosah. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže takisto oznámiť orgánu EIOPA a orgánu dohľadu príslušného domáceho členského štátu, že má vážne a odôvodnené obavy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Orgány dohľadu môžu túto záležitosť postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc, ak nie je možné nájsť bilaterálne riešenie.“;

58.V článku 152b sa dopĺňajú tieto odseky 5 a 6:

„5. Ak dva alebo viaceré príslušné orgány platformy spolupráce nesúhlasia s postupom alebo obsahom opatrenia, ktoré sa má prijať, alebo s nečinnosťou v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou, môže orgán EIOPA na žiadosť akéhokoľvek príslušného orgánu alebo z vlastnej iniciatívy pomôcť daným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

6. V prípade nesúhlasu v rámci platformy a v prípade existencie vážnych obáv týkajúcich sa negatívneho vplyvu na poistníkov alebo obsahu činnosti či nečinnosti, ktorá sa má prijať v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou, sa môže orgán EIOPA z vlastnej iniciatívy rozhodnúť začať a koordinovať inšpekcie na mieste. Vyzve orgán dohľadu domovského členského štátu, ako aj iné príslušné orgány dohľadu danej platformy spolupráce k účasti na týchto inšpekciách na mieste.“;

59.Článok 153 sa nahrádza takto:

„Článok 153
Časový rámec a jazyk žiadostí o informácie

Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže vyžadovať informácie, ktoré je oprávnený vyžadovať v súvislosti s činnosťou poisťovne pôsobiacej na území daného členského štátu, buď od orgánu dohľadu domovského členského štátu danej poisťovne alebo od samotnej poisťovne. Tieto informácie sa poskytnú v primeranej lehote v úradnom jazyku alebo jazykoch hostiteľského členského štátu alebo v inom jazyku, ktorý orgán dohľadu hostiteľského členského štátu akceptuje. Ak sa orgán dohľadu hostiteľského členského štátu obráti so žiadosťou o informácie na poisťovňu priamo, bude o tom informovať orgán dohľadu domovského členského štátu.“;

60.Vkladá sa tento článok 159a:

„Článok 159a
Dodatočné požiadavky súvisiace s významnými cezhraničnými činnosťami

1. Orgán dohľadu domovského členského štátu na žiadosť orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu predloží všetky tieto informácie získané v súlade s článkom 35 v súvislosti s poisťovňami alebo zaisťovňami s významnými cezhraničnými činnosťami na území daného hostiteľského členského štátu:

a)    kapitálová požiadavka na solventnosť;

b)    minimálna kapitálová požiadavka;

c)    výška použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť;

d)    výška použiteľných základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky.

Na účely tohto článku znamenajú „významné cezhraničné činnosti“ poistné a zaistné činnosti vykonávané v rámci práva usadiť sa a činnosti vykonávané v rámci slobody poskytovať služby v členskom štáte, z ktorých ročný hrubý výnos z predpísaného poistného prevyšuje 5 % sumy ročného hrubého predpísaného poistného danej poisťovne alebo zaisťovne, vypočítanej na základe poslednej dostupnej účtovnej závierky danej poisťovne alebo zaisťovne.

2. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa počas nasledujúcich troch mesiacov nedodrží alebo pravdepodobne nedodrží minimálnu kapitálovú požiadavku alebo ak došlo k významnému nedodržaniu kapitálovej požiadavky na solventnosť a orgán dohľadu domovského členského štátu nestanovil primerané opatrenia na náležitú nápravu danej situácie, môže orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, v ktorom má daná poisťovňa alebo zaisťovňa významné cezhraničné činnosti, požiadať orgán dohľadu domovského členského štátu o spoločné vykonanie inšpekcie na mieste danej poisťovne alebo zaisťovne a vysvetlí dôvody takejto žiadosti.

Orgán dohľadu domovského členského štátu akceptuje alebo zamietne žiadosť uvedenú v prvom pododseku do jedného mesiaca od jej prijatia.

3. Ak bude orgán dohľadu domovského členského štátu súhlasiť s vykonaním spoločnej inšpekcie na mieste, vyzve k účasti na tejto inšpekcii aj orgán EIOPA.

Po ukončení spoločnej inšpekcie na mieste dospejú príslušné orgány dohľadu do dvoch mesiacov k spoločným záverom. Orgán dohľadu domovského členského štátu zohľadní takéto spoločné závery pri rozhodovaní o primeraných reakciách z hľadiska dohľadu.

Ak orgány dohľadu nebudú súhlasiť so závermi spoločnej inšpekcie na mieste, môže ktorýkoľvek z nich do dvoch mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v druhom pododseku a bez toho, aby sa to dotklo činností a právomocí dohľadu, ktoré má vykonať orgán dohľadu domovského členského štátu na riešenie nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo nedodržania či pravdepodobného nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, postúpiť danú vec orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. Vec sa orgánu EIOPA nepostúpi po skončení dvojmesačnej lehoty uvedenej v tomto pododseku, ani ak sa orgány dohľadu dohodli na spoločných záveroch v súlade s druhým pododsekom.

Ak počas dvojmesačnej lehoty uvedenej v treťom pododseku ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpil vec orgánu EIOPA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, orgány dohľadu domovského členského štátu odložia prijatie konečných záverov o spoločnej inšpekcii na mieste a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EIOPA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú závery v súlade s rozhodnutím orgánu EIOPA. Všetky dotknuté orgány dohľadu budú tieto závery považovať za určujúce.

4. Ak orgán dohľadu domovského členského štátu odmietne vykonať spoločnú inšpekciu na mieste, žiadajúcemu orgánu dohľadu písomne vysvetlí dôvody takéhoto zamietnutia.

Ak orgány dohľadu nesúhlasia s dôvodmi zamietnutia, môžu sa v lehote jeden mesiac po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu domovského členského štátu s touto vecou obrátiť na orgán EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. V takomto prípade orgán EIOPA môže konať v súlade s právomocami, ktoré naň boli delegované uvedeným článkom. “;

61.Článok 212 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)V písmene a) sa slová „v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS“ nahrádzajú slovami „v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ“;

ii)V písmene b) sa slová „v článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS“ nahrádzajú slovami „v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ“;

iii)Písmeno c) sa mení takto:

–bod i) sa nahrádza takto:

„i) pozostáva z podniku s účasťou, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky majú účasť, a podnikov, ktoré riadi podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky spoločne s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ako aj podnikov, medzi ktorými existujú vzájomné vzťahy, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ, a ich prepojených podnikov; alebo“,

–dopĺňa sa tento bod iii):

„iii) pozostáva z kombinácie bodov i) a ii);“;

iv)Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)    „holdingová poisťovňa“ je materský podnik, ktorý nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorého hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami, alebo poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny, pričom aspoň jeden z takých dcérskych podnikov je poisťovňou alebo zaisťovňou; dcérske podniky sú hlavne poisťovne alebo zaisťovne alebo poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny, ktorých viac než 50 % vlastného imania materského podniku, jeho konsolidovaných aktív, príjmov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa finančnej inštitúcie, ktorý orgán dohľadu považuje za relevantný, súvisí s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami, poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny, holdingovými poisťovňami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami;“;

v)Vkladá sa toto písmeno fa):

„fa)    „holdingová spoločnosť poisťovní a zaisťovní z tretej krajiny“ je materský podnik, ktorý nie je holdingovou poisťovňou ani zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle článku 2 ods. 15 smernice 2002/87/ES, ktorej hlavnou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, pričom takéto dcérske podniky sú výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami z tretej krajiny.“;

b)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na účely tejto hlavy považujú orgány dohľadu za materský podnik aj akýkoľvek podnik, ktorý má podľa orgánov dohľadu účinný dominantný vplyv na iný podnik, a to aj keď sa tento vplyv vykonáva prostredníctvom centralizovanej koordinácie a prevláda nad rozhodnutiami druhého podniku.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 3, 4, 5 a 6:

„3. Na účely tejto hlavy budú orgány dohľadu považovať aj dve alebo viaceré poisťovne alebo zaisťovne za skupinu v zmysle odseku 1 písm. c), ak sú podľa orgánov dohľadu tieto poisťovne alebo zaisťovne riadené jednotne.

Ak sa na takúto skupinu vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), vymenuje jednu z týchto poisťovní alebo zaisťovní za materský podnik, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie súladu s touto hlavou. Ostatné poisťovne alebo zaisťovne uvedené v prvom pododseku sa považujú za dcérske podniky.

4. Ak je skupina identifikovaná v súlade s odsekmi 2 a 3 a ak je materský podnik alebo dcérsky podnik z tejto skupiny takisto konečným podnikom s účasťou v inej skupine v zmysle odseku 1 písm. c), táto druhá skupina sa považuje za súčasť skupiny identifikovanej v súlade s odsekmi 2 a 3.

Orgány dohľadu môžu uplatniť odseky 2 a 3 na rozšírenie skupiny v zmysle odseku 1 písm. c).

5. Pri identifikovaní vzťahu medzi aspoň dvoma podnikmi uvedenými v odsekoch 2 a 3 zvážia orgány dohľadu všetky tieto faktory:

a)kontrolu alebo schopnosť fyzickej osoby alebo podniku ovplyvňovať rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí poisťovne alebo zaisťovne, najmä na základe držby kapitálu alebo hlasovacích práv, zastúpenia v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne alebo prítomnosti medzi osobami, ktoré skutočne riadia poisťovňu alebo zaisťovňu alebo ktoré majú iné kľúčové, kritické alebo dôležité funkcie;

b)silné naviazanie sa poisťovne alebo zaisťovne na inú poisťovňu alebo zaisťovňu alebo právnickú osobu z dôvodu existencie významných finančných alebo nefinančných transakcií alebo operácií;

c)dôkazy o koordinácii finančných rozhodnutí, stratégií alebo procesov medzi dvoma alebo viacerými poisťovňami alebo zaisťovňami.

6. Ak skupina nevymenuje materský podnik v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom, orgány dohľadu vymenujú materský podnik, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie súladu s touto hlavou. Ostatné poisťovne alebo zaisťovne v takejto skupine sa považujú za dcérske podniky.

Pri vymenúvaní v súlade s prvým pododsekom orgány dohľadu zvážia tieto faktory:

a)výšku technických rezerv každej poisťovne alebo zaisťovne;

b)ročné hrubé predpísané poistné každej poisťovne alebo zaisťovne;

c)počet prepojených poisťovní alebo zaisťovní každej poisťovne alebo zaisťovne.

Orgány dohľadu budú pravidelne posudzovať primeranosť daného menovania. Ak už primerané nie je, vymenujú orgány dohľadu iný materský podnik. Tento ďalší orgán bude zodpovedný za dodržiavanie súladu s touto hlavou.“;

62.Článok 213 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatnil dohľad nad skupinou v prípade, ak skupina zahŕňa čokoľvek z uvedeného:“;

b)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.    Rozsah skupiny, v súvislosti s ktorou sa uplatní dohľad nad skupinou podľa odseku 2 tohto článku, sa identifikuje v súlade s článkom 212.“;

c)Vkladajú sa tieto odseky 3a, 3b a 3c:

„3a. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. b) zabezpečí holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť splnenie všetkých týchto podmienok:

a)vnútorné dohody a rozdelenie úloh v rámci skupiny sú primerané na účel dodržiavania súladu s touto hlavou a najmä nimi možno účinne zabezpečiť:

i)koordináciu všetkých dcérskych podnikov holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi týmito podnikmi;

ii)zabránenie alebo riešenie konfliktov v rámci skupiny a

iii)posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených materskou holdingovou poisťovňou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v skupine;

b)štrukturálna organizácia skupiny, do ktorej holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť patrí, nezabraňuje ani inak nezamedzuje účinnému dohľadu nad skupinou a jej dcérskymi poisťovňami a zaisťovňami, a to pri zohľadnení najmä:

i)pozície holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;

ii)štruktúry akcionárov a

iii)úlohy holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny.

3b. Ak podmienky stanovené v odseku 3a písm. a) nie sú splnené, má orgán dohľadu nad skupinou právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o zmenu vnútorných dohôd a rozdelenia úloh v skupine.

Ak podmienky stanovené v odseku 3a písm. b) nie sú splnené, uloží orgán dohľadu nad skupinou holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť, prípadne obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a splnenie požiadaviek stanovených v tejto hlave. Členské štáty najmä zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc požiadať holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť o také štruktúrovanie skupiny, ktoré umožňuje príslušnému orgánu dohľadu účinne vykonávať dohľad nad skupinou. Takáto právomoc sa vykonáva len za výnimočných okolností po konzultácii s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými orgánmi dohľadu a musí byť skupine riadne odôvodnená.

3c. V prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) tohto článku, keď štrukturálna organizácia skupiny, ktorá sa skladá z podnikov vzájomne spojených vzťahmi stanovenými v článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ a ich prepojených podnikov, alebo ktorá je identifikovaná na základe článku 212 ods. 3 tejto smernice, zabraňuje alebo zamedzuje účinnému dohľadu nad danou skupinou alebo bráni skupine dodržať súlad s touto hlavou, uložia sa skupine primerané opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť, prípadne obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a dodržanie súladu s touto hlavou. Členské štáty najmä zabezpečia, aby mali orgány dohľadu právomoc žiadať o zriadenie holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, alebo zriadenie podniku v Únii, ktorý bude prostredníctvom centralizovanej koordinácie účinne uplatňovať dominantný vplyv prevládajúci nad rozhodnutiami vrátane finančných rozhodnutí poisťovní alebo zaisťovní, ktoré do tejto skupiny patria. V takomto prípade má daná holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo podnik, ktorý účinne vykonáva centralizovanú koordináciu, zodpovednosť za dodržiavanie súladu s touto hlavou.“;

d)V odseku 5 sa slová „v smernici 2006/48/ES“ nahrádzajú slovami „v smernici 2013/36/EÚ“;

63.Vkladá sa tento článok 213a:

„Článok 213a
Používanie opatrení v oblasti proporcionality na úrovni skupiny

1. Skupiny v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), klasifikuje ich orgán dohľadu nad skupinou ako skupiny s nízkym rizikovým profilom podľa postupu stanoveného v odseku 2 tohto článku, ak za posledné dva finančné roky spĺňajú všetky tieto kritériá na úrovni skupiny:

a) ak aspoň jedna poisťovňa alebo zaisťovňa zo skupiny nie je neživotnou poisťovňou, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i) podmodul rizika úrokových mier uvedený v článku 105 ods. 5 písm. a) nie je vyšší než 5 % technických rezerv skupiny vrátane súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov uvedených v článku 76;

ii) návratnosť investícií okrem investícií držaných na poistné záväzky s plneniami viazanými na indexy a podiely viazaným plnením je vyššia než priemerné zaručené úrokové miery;

iii) celkové technické rezervy skupiny definované ako úhrn súm vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a účelovo vytvorených subjektov nepresahujú 1 000 000 000 EUR;

b) aspoň jedna poisťovňa alebo zaisťovňa zo skupiny nie je životnou poisťovňou, musia byť splnené všetky tieto kritériá:

i) spriemerovaný kombinovaný pomer bez zaistenia za posledné tri finančné roky je nižší ako 100 %;

ii) ročné hrubé predpísané poistné skupiny nie je vyššie ako 100 000 000 EUR;

iii) súčet ročného hrubého predpísaného poistného v triedach 3 až 7 a triedach 14 a 15 prílohy I oddielu A nie je vyšší ako 30 % celkového ročného predpísaného poistného za správu neživotného poistenia skupiny;

c) upisovacia činnosť poisťovní a zaisťovní zo skupiny, ktoré majú ústredia v iných členských štátoch než je členský štát orgánu dohľadu nad skupinou, nepresahuje 5 % celkového ročného hrubého predpísaného poistného danej skupiny;

d) upisovacia činnosť skupiny v iných členských štátoch než je členský štát orgánu dohľadu nad skupinou nepresahuje 5 % jej celkového ročného hrubého predpísaného poistného;

e) investície do netradičných investícií nepredstavujú viac ako 20 % celkových investícií;

f) činnosť skupiny nezahŕňa zaistné operácie presahujúce 50 % jej celkového hrubého výnosu z predpísaného poistného skupiny.

2. Článok 29b sa uplatňuje mutatis mutandis na úrovni konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

3. Keď budú skupiny, na ktoré sa dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b) vzťahuje kratšie než dva roky, posudzovať, či spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 tohto článku, zohľadnia len posledný finančný rok.

4. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1, nebudú skupiny, ktoré na svoj výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny používajú schválený čiastočný alebo úplný vnútorný model, nikdy klasifikované ako skupiny s nízkym rizikovým profilom.

5. Pri posudzovaní splnenia kritérií vymedzených v odseku 1 konečné materské poisťovne alebo zaisťovne, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zohľadnia podnikateľské plány na ďalšie tri finančné roky.

6. Články 29c, 29d a 29e sa uplatňujú mutatis mutandis.“;

64.Článok 214 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Výkon dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 neznamená, že sa od orgánov dohľadu vyžaduje, aby plnili úlohu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni z tretej krajiny, zaisťovni z tretej krajiny alebo zmiešanej holdingovej poisťovni“;

b)V odseku 2 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Pri posudzovaní toho, či má podnik v súvislosti s cieľmi dohľadu nad skupinou podľa prvého pododseku písm. b) zanedbateľný význam, orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí splnenie všetkých týchto podmienok:

i)veľkosť podniku, pokiaľ ide o celkový majetok a technické rezervy, je malá v porovnaní s veľkosťou iných podnikov danej skupiny a skupiny ako celku;

ii)vylúčenie podniku z dohľadu nad skupinou by nemalo na skupinovú solventnosť nijaký významný vplyv;

iii)kvalitatívne a kvantitatívne riziká vrátane rizík vyplývajúcich z transakcií v rámci skupiny, ktoré skupina predstavuje alebo môže predstavovať pre celú skupinu, sú nevýznamné.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3.    Keby vylúčenie jedného podniku alebo viacerých podnikov z dohľadu nad skupinou v súlade s odsekom 2 tohto článku neviedlo k začatiu uplatňovania dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a), b) a c), bude orgán dohľadu nad skupinou pred rozhodnutím o vylúčení konzultovať s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými dotknutými orgánmi dohľadu. Takéto rozhodnutie sa prijme len za výnimočných okolností a riadne sa zdôvodní orgánu EIOPA a v príslušných prípadoch iným dotknutým orgánom dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou bude pravidelne prehodnocovať, či je jeho rozhodnutie stále primerané. Ak tomu tak už nie je, orgán dohľadu nad skupinou oznámi orgánu EIOPA a v príslušných prípadoch iným dotknutým orgánom dohľadu, že začne vykonávať dohľad nad skupinou.

   Pred vylúčením konečného materského podniku z dohľadu nad skupinou podľa odseku 2 písm. b) bude orgán dohľadu nad skupinou konzultovať s orgánom EIOPA a v príslušných prípadoch s inými dotknutými orgánmi dohľadu a posúdi vplyv vykonávania dohľadu nad skupinou na úrovni prostredníckeho podniku s účasťou na solventnosť skupiny. Takéto vylúčenie nebude možné najmä vtedy, keby viedlo k významnému zlepšeniu solventnosti skupiny.“;

65.Článok 220 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa slová „stanovených v článkoch 221 až 233“ nahrádzajú slovami „stanovených v článkoch 221 až 233a“;

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty však môžu povoliť svojim orgánom dohľadu, ak vykonávajú úlohu orgánu dohľadu nad skupinou v súvislosti s konkrétnou skupinou, aby sa rozhodli po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou uplatňovať na túto skupinu metódu 2 v súlade s článkami 233 a 234 alebo kombináciu metód 1 a 2 v súlade s článkami 233a a 234, ak by výlučné uplatňovanie metódy 1 nebolo primerané.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3.    Bez toho, aby sa to dotklo zaobchádzania s podnikmi uvedenými v článku 228 ods. 1, môžu orgány dohľadu rozhodnúť o uplatnení metódy 2 podľa odseku 2 druhého pododseku tohto článku len na poisťovne a zaisťovne, poisťovne alebo zaisťovne z tretej krajiny, holdingové poisťovne, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti poisťovní alebo zaisťovní z tretej krajiny.“;

66.V článku 221 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a.Odchylne od odseku 1 tohto článku znamená výhradne na účel článku 228 bez ohľadu na to, či sa použije metóda 1 alebo 2, „pomerná účasť“ pomer upísaného kapitálu, ktorý je v priamej alebo nepriamej držbe podniku s účasťou v prepojenom podniku.“;

67.V článku 222 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.Súčet vlastných zdrojov uvedených v odsekoch 2 a 3 nesmie presiahnuť príspevok prepojenej poisťovne alebo zaisťovne ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny.“;

68.V článku 226 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.Na účely odsekov 1 a 2 sa holdingové spoločnosti poisťovní alebo zaisťovní z tretej krajiny takisto považujú za poisťovne alebo zaisťovne.“;

69.V článku 227 ods. 1 prvý pododsek sa po slovách „s článkom 233“ vkladajú slová „a článkom 233a“;

70.Článok 228 sa nahrádza takto:

„Článok 228
Zaobchádzanie s osobitnými prepojenými podnikmi z iných finančných sektorov

1. Bez ohľadu na metódu použitú v súlade s článkom 220 tejto smernice poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou na účel výpočtu skupinovej solventnosti zohľadní príspevok k použiteľným vlastným zdrojom skupiny a ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny týchto podnikov:

a)úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 alebo 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)správcovské spoločnosti PKIPCP v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES a investičné spoločnosti, ktoré získali povolenie podľa článku 27 uvedenej smernice, za predpokladu, že tieto spoločnosti neurčili správcovskú spoločnosť podľa uvedenej smernice;

c)správcovia alternatívnych investičných fondov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ;

d)iné podniky než regulované podniky, ktoré vykonávajú jednu alebo viaceré z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, ak tieto činnosti tvoria významnú časť ich celkovej činnosti;

e)inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v zmysle článku 6 bodu 1 smernice (EÚ) 2016/2341.

2. Príspevok prepojených podnikov uvedených v odseku 1 tohto článku k použiteľným vlastným zdrojom skupiny sa vypočíta ako súčet pomernej účasti vlastných zdrojov každého podniku, pričom tieto vlastné zdroje sa vypočítajú takto:

a)v prípade každého podniku uvedeného v odseku 1 písm. a) tohto článku v súlade s príslušnými sektorovými predpismi, ako sú vymedzené v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES;

b)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 1 smernice 2009/65/ES;

c)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku v súlade s článkom 4 ods. 1 bodom ad) smernice 2011/61/EÚ;

d)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku v súlade s príslušnými sektorovými predpismi, ako sú vymedzené v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES, ak by boli regulovanými subjektmi v zmysle článku 2 bodu 4 uvedenej smernice;

e)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku skutočná miera solventnosti vypočítaná v súlade s článkom 17a smernice (EÚ) 2016/2341.

Na účel prvého pododseku tohto odseku sa nezohľadňuje výška vlastných zdrojov každého prepojeného podniku, ktorá zodpovedá nerozdeliteľným rezervám, a iných položiek, ktoré orgán dohľadu nad skupinou identifikoval ako položky so zníženou kapacitou na absorpciu strát, ako aj prioritných akcií, podriadených účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku a podriadených záväzkov, ktoré sú zahrnuté do vlastných zdrojov a presahujú požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s odsekom 3, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nedokáže k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukázať, že tieto položky možno použiť na splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny. Pri určovaní zloženia prebytku vlastných zdrojov poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou zohľadní skutočnosť, že isté požiadavky niektorých prepojených podnikov musia byť splnené len vlastným kapitálom 1 alebo dodatočným kapitálom Tier 1 v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3. Príspevok prepojených podnikov uvedených v odseku 1 ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny sa vypočíta ako súčet pomernej účasti kapitálovej požiadavky alebo hypotetickej kapitálovej požiadavky každého prepojeného podniku, pričom táto kapitálová požiadavka alebo hypotetická kapitálová požiadavka sa vypočíta takto:

a)v prípade prepojených podnikov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku v súlade s uvedeným:

b)v prípade každej investičnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2033, súčet požiadavky stanovenej v článku 11 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 alebo požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách;

c)v prípade každej úverovej inštitúcie vyššia suma z uvedených:

–súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane opatrení uvedených v článkoch 458 a 459 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje na riešenie iných rizík než je riziko nadmerného využívania finančnej páky uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 uvedenej smernice alebo akýchkoľvek požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách,

–súčet požiadaviek stanovených v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane opatrení uvedených v článkoch 458 a 459 daného nariadenia, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo požiadaviek na miestne vlastné zdroje v tretích krajinách, pokiaľ majú byť tieto požiadavky splnené kapitálom Tier 1;

d)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) smernice 2009/65/ES;

e)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku v súlade s článkom 9 smernice 2011/61/EÚ;

f)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. d) tohto článku kapitálová požiadavka, ktorou by daný prepojený podnik musel splniť príslušné sektorové predpisy, ako sú vymedzené v článku 2 bode 7 smernice 2002/87/ES, ak by bol regulovaným subjektom v zmysle článku 2 bodu 4 uvedenej smernice;

g)v prípade každého prepojeného podniku uvedeného v odseku 1 písm. e) tohto článku požadovaná miera solventnosti vypočítaná v súlade s článkom 17b smernice (EÚ) 2016/2341.

4. Ak viaceré prepojené podniky uvedené v odseku 1 tvoria podskupinu, na ktorú sa vzťahuje kapitálová požiadavka na konsolidovanom základe v súlade s jednou zo smerníc alebo nariadení uvedených v odseku 3, môže orgán dohľadu nad skupinou povoliť výpočet príspevku týchto prepojených podnikov k použiteľným vlastným zdrojom skupiny ako pomernej účasti vlastných zdrojov danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 2 písm. a) až e) na každý jednotlivý podnik, ktorý do danej podskupiny patrí. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta aj príspevok týchto prepojených poisťovní a zaisťovní ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny ako pomernú účasť kapitálovej požiadavky danej podskupiny namiesto uplatnenia odseku 3 písm. a) až e) na každú jednotlivú poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá do skupiny patrí.

Na účely prvého pododseku tohto odseku sa na podskupinu uplatnia odseky 2 a 3 mutatis mutandis.

5.    Bez ohľadu na odseky 1 až 4 členské štáty povolia svojim orgánom dohľadu, keď plnia úlohu orgánu dohľadu nad skupinou, aby v súvislosti s konkrétnou skupinou rozhodli na žiadosť podniku s účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočítajú každú účasť uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) z vlastných zdrojov použiteľných na krytie solventnosti skupiny podniku s účasťou.“;

71.V hlave III kapitole II oddiele 1 pododdiele 3 sa dopĺňa tento článok 229a:

„Článok 229a
Zjednodušené výpočty

1. Na účely článku 230 môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s inými dotknutými orgánmi dohľadu povoliť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou uplatniť zjednodušený postup pri účastiach v prepojených podnikoch, ktoré sú nevýznamné.

Použitie zjednodušeného postupu uvedeného v prvom pododseku pri jednom alebo viacerých prepojených podnikoch musí poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou orgánu dohľadu nad skupinou riadne zdôvodniť so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť rizík prepojeného podniku alebo podnikov.

Členské štáty požiadajú podnik s účasťou, aby raz ročne zhodnotil, či je použitie zjednodušeného postupu stále odôvodnené, a vo svojej správe o skupinovej solventnosti a finančnej situácii zverejní zoznam a veľkosť prepojených podnikov, na ktoré sa takýto zjednodušený postup vzťahuje.

2. Na účely odseku 1 poisťovňa a zaisťovňa s účasťou k spokojnosti orgánu dohľadu nad skupinou preukáže, že použitie zjednodušeného postupu pri účastiach v jednom alebo viacerých prepojených podnikoch je dostatočne obozretné na to, aby pri výpočte skupinovej solventnosti nedošlo k podceneniu rizík pochádzajúcich z danej poisťovne alebo zaisťovne alebo z daných podnikov.

Keď sa použije v súvislosti s poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ktorá má ústredie v krajine, ktorá nie je rovnocenná alebo dočasne rovnocenná v zmysle článku 227, zjednodušený postup nebude mať za následok to, že príspevok prepojeného podniku ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny bude nižší ako kapitálová požiadavka daného podniku stanovená dotknutou treťou krajinou.

Zjednodušený postup sa nepoužije v súvislosti s prepojenou poisťovňou alebo zaisťovňou z tretej krajiny, ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou nemá spoľahlivé informácie o kapitálovej požiadavke stanovenej v danej tretej krajine.

3. Na účely odseku 1 sa prepojené podniky považujú za nevýznamné, ak účtovná hodnota každého z nich predstavuje menej než 0,2 % hodnoty konsolidovanej účtovnej závierky skupiny a súčet účtovných hodnôt všetkých takýchto podnikov je menej ako 0,5 % hodnoty konsolidovanej účtovnej závierky skupiny.“;

72.Článok 230 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Výpočet skupinovej solventnosti poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa vykoná na základe konsolidovaných účtovných závierok.

Skupinová solventnosť poisťovní alebo zaisťovní s účasťou sa rovná rozdielu medzi:

a)súčtom vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov a príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 k použiteľným vlastným zdrojom skupiny, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo 4;

b)súčtom kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny vypočítanej na základe konsolidovaných údajov a príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo 4.

Na účely druhého pododseku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

Hlava I kapitola VI oddiel 3 pododdiely 1, 2 a 3 a hlava I kapitola VI oddiel 4 pododdiely 1, 2 a 3 sa uplatňujú na výpočet vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť a kapitálovej požiadavky na solventnosť na úrovni skupiny založenej na konsolidovaných údajoch. Najmä položka vlastných zdrojov, ktorú vydal podnik s účasťou, sa nepovažuje za položku zbavenú bremien v zmysle článku 93 ods. 2 druhým pododsekom písm. c), ak sa splatenie položky jej držiteľovi nemôže pri likvidácii prepojenej poisťovne alebo zaisťovne zamietnuť.“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)V druhom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená c) a d):

„c)    pomerného podielu miestnych kapitálových požiadaviek pre prepojené poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, pri ktorom by sa odobralo povolenie;

d)    pomerného podielu hypotetickej minimálnej kapitálovej požiadavky holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností.“;

ii)Tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Na účely odseku 2 druhého pododseku písm. d) tohto článku sa hypotetická minimálna kapitálová požiadavka holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti rovná 35 % jej hypotetickej kapitálovej požiadavky na solventnosť, pričom hypotetická kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s článkom 226 ods. 1 druhým pododsekom.“;

iii)Štvrtý pododsek sa vypúšťa;

c)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Poisťovne a zaisťovne s účasťou splnia svoju minimálnu konsolidovanú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ktorá je najnižšou sumou z týchto:

a)45 % z výsledku výpočtu uvedeného v odseku 1 druhom pododseku písm. b);

b)výsledok výpočtu uvedeného v odseku 2 druhom pododseku.

Toto minimum musí byť pokryté použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi, ako je určené v súlade s článkom 98 ods. 4, a vypočítané na základe konsolidovaných údajov. Na tento účel sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

Na účely stanovenia, či sú takéto použiteľné vlastné zdroje spôsobilé na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, sa mutatis mutandis uplatnia zásady stanovené v článkoch 221 až 229. Článok 139 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis.“;

73.V článku 232 prvom pododseku sa v úvodnej vete slová „uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až d)“ nahrádzajú slovami „uvedené v článku 37 ods. 1 písm. a) až e)“;

74.Článok 233 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)    hodnotou prepojených podnikov v poisťovniach alebo zaisťovniach s účasťou uvedených v článku 220 ods. 3 a článku 228 ods. 1 a agregovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny, ako sa stanovuje v odseku 3.“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)Písmeno b) nahrádza takto:

„b)    pomerného podielu poisťovne alebo zaisťovne s účasťou vo vlastných zdrojoch použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť každej jednotlivej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.“;

ii)Dopĺňa sa toto písmeno c):

„c)    príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 k použiteľným vlastným zdrojom skupiny, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo článkom 228 ods. 4;

c)Odsek 3 sa mení takto:

i)Písmeno b) nahrádza takto:

„b) pomerného podielu kapitálovej požiadavky na solventnosť každej jednotlivej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne.“

ii)Dopĺňa sa toto písmeno c):

„c)    príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 ku kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny, pričom tento príspevok sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo článkom 228 ods. 4.“;

75.Vkladá sa tento článok 233a:

„Článok 233a
Kombinácia metód 1 a 2

1.Skupinová solventnosť poisťovne alebo zaisťovne s účasťou sa rovná rozdielu medzi:

a)    súčtom:

i)vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť vypočítanej na základe konsolidovaných údajov, a to v prípade podnikov, pri ktorých sa uplatňuje metóda 1;

ii)pomerného podielu vlastných zdrojov použiteľných na svoju kapitálovú požiadavku na solventnosť, a to v prípade každej prepojenej poisťovne alebo zaisťovne, pri ktorej sa uplatňuje metóda 2;

iii)príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1, ktorý sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 2 alebo článkom 228 ods. 4 a

b)    súčtom:

i)konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny vypočítanej v súlade s článkom 230 ods. 2 na základe konsolidovaných údajov, a to v prípade podnikov, pri ktorých sa uplatňuje metóda 1;

ii)pomerného podielu svojej kapitálovej požiadavky na solventnosť, a to v prípade každej poisťovne alebo zaisťovne, pri ktorej sa uplatňuje metóda 2;

iii)príspevku prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1, ktorý sa počíta v súlade s článkom 228 ods. 3 alebo článkom 228 ods. 4.

2.Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

3.Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) a odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

Na účely odseku 1 písm. b) bodu i) tohto článku sa hodnota účastí v podnikoch uvedených v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, presahujúca ich kapitálovú požiadavku na solventnosť, zahrnie do konsolidovaných údajov pri výpočte citlivosti aktív a záväzkov na zmeny úrovne alebo volatility výmenných kurzov („kurzové riziko“). Musí sa však predpokladať, že hodnota týchto účastí nie je citlivá na zmeny úrovne alebo volatility trhových cien akcií („akciové riziko“).

4.Článok 233 ods. 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) tohto článku.

5.Článok 231 sa uplatňuje mutatis mutandis v prípade žiadosti o povolenie na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou a jej prepojenými podnikmi, alebo prepojenými podnikmi holdingovej poisťovne spoločne.

6.Poisťovne a zaisťovne s účasťou splnia svoju minimálnu konsolidovanú kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ktorá je minimálnou sumou z týchto:

a)45 % súčtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny uvedenej v odseku 1 písm. b) bode i) a príspevku uvedeného v odseku 1 písm. b) bode iii);

b)výsledok výpočtu uvedeného v článku 230 ods. 2 druhom pododseku.

Minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny musí byť pokrytá použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi, ako je určené v súlade s článkom 98 ods. 4, vypočítanými na základe konsolidovaných údajov. Na účely tohto výpočtu sa účasti v prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 nezahŕňajú do konsolidovaných údajov.

Na účely stanovenia, či sú takéto použiteľné vlastné zdroje spôsobilé na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, sa mutatis mutandis uplatnia zásady stanovené v článkoch 221 až 229. Článok 139 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis.

7.Pri určovaní toho, či suma vypočítaná v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny so zreteľom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, príslušné orgány dohľadu venujú zvláštnu pozornosť najmä všetkým osobitným rizikám existujúcim na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté, pretože sa ťažko kvantifikujú.

Ak sa rizikový profil skupiny vzhľadom na podniky uvedené v článku 220 ods. 3, pri ktorých sa uplatňuje metóda 2, značne odchyľuje od predpokladov, na základe ktorých bola vytvorená agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny uvedená v článku 233 ods. 3, môže sa uložiť povinnosť navýšiť kapitál na sumu vypočítanú v odseku 1 písm. b) bode ii) tohto článku.

Článok 37 ods. 1 až 5 sa spolu s delegovanými aktmi a vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 37 ods. 6, 7 a 8 uplatňuje mutatis mutandis.“;

76.Článok 234 sa nahrádza takto:

„Článok 234
Delegované akty pre technické zásady a metódy uvedené v článkoch 220 až 229, zjednodušený postup uvedený v článku 229a a uplatňovanie článkov 230 až 233a

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 301a bližšie určujúce:

a) technické zásady a metódy stanovené v článkoch 220 až 229;

b) technické podrobnosti zjednodušeného postupu stanoveného v článku 229a ods. 1, ako aj kritériá, na základe ktorých môžu orgány dohľadu schváliť používanie zjednodušeného postupu;

c) uplatňovanie článkov 230 až 233a, berúc do úvahy ekonomický charakter osobitných právnych foriem.

Komisia môže v súlade s článkom 301a prijať delegované akty, v ktorých budú bližšie určené kritériá, na základe ktorých môže orgán dohľadu nad skupinou schváliť uplatnenie zjednodušeného postupu stanoveného v článku 229a ods. 2.“;

77.V článku 244 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„S cieľom vymedziť významné koncentrácie rizík, ktoré treba oznámiť, orgán dohľadu nad skupinou uloží po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so skupinou primerané prahové hodnoty na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, použiteľných vlastných zdrojov, iných kvantitatívnych alebo kvalitatívnych kritérií založených na rizikách, ktoré sa považujú za primerané, alebo na základe kombinácie uvedených možností.“;

78.Článok 245 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa slová „s odsekmi 2 a 3“ nahrádzajú slovami „s odsekmi 2, 3 a 3a";

b)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Okrem vnútroskupinových transakcií v zmysle článku 13 bodu 19 môžu orgány dohľadu na účely odsekov 2 a 3 tohto článku v odôvodnených prípadoch od skupín žiadať, aby oznamovali aj vnútroskupinové transakcie, do ktorých sú zapojené iné podniky ako poisťovne a zaisťovne, poisťovne a zaisťovne z tretej krajiny, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti.“;

79.Článok 246 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Požiadavky stanovené v hlave I kapitole IV oddiele 2 sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni skupiny. Systém správy skupiny sa bude vzťahovať na poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, materské holdingové poisťovne alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ako aj na všetky prepojené podniky v skupine v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c). Systém správy skupiny sa bude vzťahovať aj na všetky podniky, ktoré riadi podnik s účasťou alebo jeho dcérske podniky spolu s jedným podnikom alebo viacerými podnikmi, ktoré nepatria do tej istej skupiny.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek tohto odseku, sa systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých podnikoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti orgánu dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a) a b), aby sa tieto systémy a postupy oznamovania mohli kontrolovať na úrovni skupiny.

Členské štáty zabezpečia, aby mal správny, riadiaci alebo kontrolný orgán konečnej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, alebo vymenovaného podniku s účasťou v súlade s článkom 212 ods. 3 konečnú zodpovednosť za to, že skupina, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), bude dodržiavať súlad so zákonmi, nariadeniami a správnymi ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice. Správny, riadiaci alebo kontrolný orgán každej poisťovne a zaisťovne zo skupiny je naďalej zodpovedný za dodržiavanie súladu so všetkými požiadavkami, ako je bližšie určené v článku 40 a článku 213 ods. 1 druhom pododseku.

Systém riadenia rizík sa týka aspoň všetkých poistných a zaistných činností vykonávaných v rámci skupiny, ako aj významných nepoistných činností. Týka sa aj rizík vyplývajúcich z tých činností, ktorým skupina je alebo by mohla byť vystavená, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek tohto odseku, sa systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých podnikoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti orgánu dohľadu nad skupinou podľa článku 213 ods. 2 písm. a) a b), aby sa tieto systémy a postupy oznamovania mohli kontrolovať na úrovni skupiny.“;

b)V odseku 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť pravidelne monitoruje činnosti svojich prepojených podnikov vrátane prepojených podnikov uvedených v článku 228 ods. 1 a neregulovaných podnikov. Toto monitorovanie je primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík, ktoré prepojené podniky vytvárajú alebo by mohli vytvoriť na úrovni skupiny.

Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť má písomné koncepcie na úrovni skupiny a zabezpečí dodržiavanie súladu so skupinovými koncepciami písomných koncepcií všetkých regulovaných podnikov zo skupiny. Takisto zaistí, aby všetky regulované podniky skupiny jednotne zaviedli koncepcie skupiny.“;

c)V odseku 4 prvom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:

Vlastné posúdenie rizika a solventnosti vykonané na úrovni skupiny sa týka aspoň všetkých poistných a zaistných činností vykonávaných v rámci skupiny, ako aj významných nepoistných činností. Týka sa aj rizík vyplývajúcich z tých činností, ktorým skupina je alebo by mohla byť vystavená, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík. Podlieha kontrolne vykonávanej orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby zabezpečila, že skupina má pevné pravidlá týkajúce sa správy, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s dobre vymedzenými, transparentnými a konzistentnými hranicami zodpovednosti a oddelením povinností v rámci skupiny. Systém správy skupiny musí byť vytvorený v snahe predchádzať konfliktom záujmov alebo riadiť ich, ak nie je možné im predísť.

Osoby, ktoré skutočne riadia poistnú alebo zaistnú skupinu, sú osobami, ktoré skutočne riadia materský podnik alebo podnik s účasťou uvedený v odseku 1 druhom pododseku.

Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby identifikovala osoby zodpovedné za iné kľúčové funkcie v rámci danej skupiny poisťovní alebo zaisťovní, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c). Správny, riadiaci alebo kontrolný orgán uvedený v odseku 1 druhom pododseku tohto článku je zodpovedný za činnosti vykonávané týmito osobami.

Ak sú osoby, ktoré skutočne vedú skupinu poisťovní alebo zaisťovní alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, takisto osobami, ktoré skutočne vedú jednu poisťovňu alebo zaisťovňu alebo viaceré poisťovne alebo zaisťovne či iné prepojené podniky, alebo sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie v ktorejkoľvek z týchto poisťovní alebo zaisťovní či podnikov, podnik s účasťou zabezpečí jasné oddelenie úloh a kompetencií na úrovni skupiny od úloh a kompetencií na úrovni každej jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne či podniku.“;

80.V hlave III sa vkladá táto kapitola IIA:

„KAPITOLA IIA
Makroprudenciálne pravidlá na úrovni skupiny

Článok 246a
Riadenie rizika likvidity na úrovni skupiny

1.Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby vypracovali a udržiavali plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny. Článok 144a sa uplatňuje mutatis mutandis.

2.Odchylne od článku 144a členské štáty zabezpečia, aby boli dcérske poisťovne alebo zaisťovne, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a) a b), vyňaté z povinnosti vypracovať a udržiavať plán riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, ak sa plán riadenia rizika likvidity podľa odseku 1 tohto článku týka riadenia likvidity a potrieb likvidity dotknutých dcérskych podnikov.

Členské štáty požadujú od každej jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne, ktorá využíva výnimku podľa prvého pododseku, aby svojmu orgánu dohľadu predložila časti plánu riadenia rizika likvidity, ktoré sa týkajú situácie celej skupiny a jej vlastnej situácie.

3.Bez ohľadu na odsek 2 môžu orgány dohľadu od dcérskej poisťovne alebo zaisťovne požadovať vypracovanie a udržiavanie plánu riadenia rizika likvidity na individuálnej úrovni, keď zistia konkrétnu zraniteľnosť súvisiacu s likviditou alebo keď plán riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny neobsahuje primerané informácie, ktorých poskytnutie vyžaduje na účel monitorovania jej likvidity orgán dohľadu, ktorý dcérsky podnik povolil.

4.S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku vypracuje orgán EIOPA regulačné technické predpisy, v ktorých sa bližšie určí obsah a periodicita aktualizácie rámcového plánu riadenia rizika likvidity na úrovni skupiny.

Orgán EIOPA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [OP, doplňte dátum = 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.

Článok 246b
Ďalšie makroprudenciálne pravidlá

Články 144b a 144c sa uplatňujú mutatis mutandis na úrovni poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.“;

81.V článku 252 prvom odseku sa slová „úverová inštitúcia v zmysle smernice 2006/48/ES, alebo investičná spoločnosť v zmysle smernice 2004/39/ES“ nahrádzajú slovami „úverová inštitúcia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo investičná spoločnosť v zmysle smernice 2014/65/EÚ“;

82.V článku 254 sa vkladá tento odsek 3:

„3. Poisťovňa a zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predkladajú orgánu dohľadu nad skupinou informácie uvedené v tomto článku každoročne do 20 týždňov po skončení finančného roka daného podniku a do 11 týždňov po skončení každého štvrťroka, ak sa informácie uvedené v tomto článku vyžadujú štvrťročne.“;

83.Článok 256 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty požadujú od poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby každoročne zverejnila správu o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny. Táto správa obsahuje informácie o skupine určené iným účastníkom trhu, ako sa uvádza v článku 51 ods. 1b. Články 51, 53, 54 a 55 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zverejňovali informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často do 24 týždňov po skončení finančného roka danej poisťovne a zaisťovne.“;

b)V odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) za každý dcérsky podniky v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie vrátane oboch častí správy o solventnosti a finančnom stave, ktoré sa musia zverejniť v súlade s článkami 51, 53, 54 a 55.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých bližšie určí informácie, ktoré sa musia zverejniť v jednotnej správe o solventnosti a finančnom stave uvedenej v odseku 2 tohto článku a v správe o solventnosti a finančnom stave na úrovni skupiny uvedenej v odseku 1 tohto článku.“;

d)V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„5. Orgán EIOPA v záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania týkajúcich sa jednotnej správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov o postupoch, vzoroch a prostriedkoch na účel zverejňovania jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave a správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii, ako sa ustanovuje v tomto článku.“;

84.Vkladajú sa tieto články 256b a 256c:

„Článok 256b
Pravidelná správa orgánom dohľadu za skupinu

1. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní s účasťou, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby každoročne predkladali pravidelnú správu orgánom dohľadu na úrovni skupiny. Článok 35 ods. 5a sa uplatňuje mutatis mutandis.

Členské štáty zabezpečia, aby poisťovne a zaisťovne predkladali informácie uvedené v tomto článku každoročne alebo menej často, a to 24 týždňov po skončení finančného roka danej poisťovne a zaisťovne.

2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže so súhlasom dotknutých orgánov dohľadu predložiť jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu obsahujúcu:

a) informácie na úrovni skupiny, ktoré sa musia oznamovať v súlade s odsekom 1;

b) za každý dcérsky podnik v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie, ktoré sa musia zverejniť v súlade s článkom 35 ods. 5a, nesmie sa tým však poskytnúť menej informácií ako by poisťovne a zaisťovne poskytli v pravidelnej správe orgánom dohľadu v súlade s článkom 35 ods. 5a.

Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s prvým pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu. Nesúhlas dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu musí byť riadne odôvodnený. Ak kolégium orgánov dohľadu schváli jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu v súlade s odsekom 2, predloží každá jednotlivá poisťovňa a zaisťovňa svojmu orgánu dohľadu jednotnú pravidelnú správu orgánom dohľadu. Každý orgán dohľadu má právomoc vykonávať dohľad nad osobitnou časťou jednotnej pravidelnej správy orgánom dohľadu v príslušnom dcérskom podniku. Ak vnútroštátne orgány dohľadu nebudú s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu spokojné, takého schválenie možno zrušiť.

4. Ak v správe uvedenej v odseku 2 budú chýbať informácie, ktoré orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik v rámci skupiny, požaduje od porovnateľných podnikov a ak sú chýbajúce informácie dôležité, príslušné orgány dohľadu majú právomoc požadovať od príslušného dcérskeho podniku, aby oznámil potrebné dodatočné informácie.

5. Ak orgán dohľadu, ktorý schválil dcérsky podnik v rámci skupiny, zistí akékoľvek nedodržanie článku 35 ods. 5a alebo požiada o zmenu alebo objasnenie v súvislosti s jednotnou pravidelnou správou orgánom dohľadu, informuje o tom aj kolégium orgánov dohľadu a orgán dohľadu nad skupinou predloží rovnakú žiadosť poisťovni alebo zaisťovni s účasťou, holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

6. Komisia prijme v súlade s článkom 301a delegované akty, v ktorých sa bližšie určia oznamované informácie.

Článok 256c
Požiadavky na audit

1. Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti skupiny vykonanie auditu konsolidovanej súvahy zverejnenej v rámci správy o skupinovej solventnosti a finančnej situácii alebo v rámci jednotnej správy o solventnosti a finančnom stave.

2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu nad skupinou spolu so správou o solventnosti a finančnom stave alebo s jednotnou správou o solventnosti a finančnom stave aj samostatnú správu vrátane identifikácie typu zaistenia, ako aj výsledkov auditu, ktorú vyhotoví audítorská spoločnosť.

3. Ak je vyhotovená jednotná pravidelná správa o solventnosti a finančnom stave, musia byť splnené požiadavky auditu uložené prepojenej poisťovni alebo zaisťovni a poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť predloží orgánu dohľadu danej poisťovne alebo zaisťovne správu uvedenú v článku 51a ods. 4.

4. Článok 51a sa uplatňuje mutatis mutandis.“;

85.Článok 257 sa nahrádza takto:

„Článok 257
Požiadavky na odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie

Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a v príslušných prípadoch osoby, ktoré sú zodpovedné za iné kľúčové funkcie, spĺňali požiadavku vhodnosti a odbornosti pri výkone svojich funkcií.

Článok 42 sa uplatňuje mutatis mutandis.“;

86.Článok 258 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.    Orgánom dohľadu budú udelené všetky právomoci v oblasti dohľadu, aby mohli prijímať opatrenia v súvislosti s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sú potrebné na zaistenie toho, aby skupiny, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. a), b) a c), spĺňali všetky požiadavky stanovené v tejto hlave. Tieto právomoci zahŕňajú všeobecné právomoci v oblasti dohľadu uvedené v článku 34.

Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o ich trestnom práve, ukladajú sankcie alebo prijímajú opatrenia týkajúce sa holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na účely transpozície tejto hlavy, alebo týkajúce sa osôb, ktoré skutočne riadia tieto podniky. Orgány dohľadu úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby takéto sankcie alebo opatrenia boli účinné, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný subjekt holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nenachádza v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:

„2a.    Ak orgán dohľadu nad skupinou zistí, že podmienky stanovené v článku 213 ods. 3a nie sú splnené alebo prestali byť splnené, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podlieha primeraným opatreniam v oblasti dohľadu s cieľom, v závislosti od konkrétneho prípadu, zabezpečiť alebo obnoviť kontinuitu a integritu dohľadu nad skupinou a zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto hlave. V prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu zohľadní najmä vplyv na finančný konglomerát ako celok, ako aj na jeho prepojené regulované podniky.

2b.    Na účely odsekov 1 a 2a tohto článku členské štáty zabezpečia, aby opatrenia v oblasti dohľadu, ktoré možno uplatniť na holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, zahŕňali aspoň:

a) pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami dcérskej poisťovne alebo zaisťovne, držanými danou holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

b) vydanie súdnych príkazov, sankcií alebo trestov voči holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo členom správneho, riadiaceho alebo kontrolného orgánu daných spoločností;

c) zadanie pokynov alebo usmernení holdingovej poisťovni alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby účasti vo svojich dcérskych poisťovniach a zaisťovniach previedli na svojich akcionárov;

d) dočasné udelenie zodpovednosti za zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v tejto hlave inej holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo poisťovni či zaisťovni zo skupiny;

e) obmedzenie alebo zákaz rozdeľovania výnosov alebo vyplácania úrokov akcionárom;

f) požadovanie od holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby sa zbavili účastí v poisťovniach alebo zaisťovniach alebo iných prepojených podnikoch uvedených v článku 228 ods. 1 alebo aby takéto účasti zmenšili;

g) požadovanie od holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby predložili plán na bezodkladný návrat k dodržiavaniu požiadaviek.

Orgán dohľadu nad skupinou sa pred prijatím akýchkoľvek opatrení uvedených v prvom pododseku poradí s inými orgánmi dotknutými dohľadu a orgánom EIOPA, ak tieto opatrenia ovplyvňujú podniky, ktoré majú ústredia vo viac než jednom členskom štáte.“;

87.Článok 262 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty umožnia svojim orgánom dohľadu, aby uplatnili iné metódy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami patriacimi do skupiny v zmysle článku 212, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. c). Uvedené metódy schváli orgán dohľadu nad skupinou identifikovaný v súlade s článkom 247 po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Metódy uvedené v prvom pododseku umožňujú dosahovanie cieľov dohľadu nad skupinou bližšie určených v tejto hlave. K týmto cieľom patria:

a) zachovanie rozdelenia kapitálu a zloženia vlastných zdrojov poisťovní a zaisťovní a predchádzanie významnej vnútroskupinovej tvorbe kapitálu, ak je takáto vnútroskupinová tvorba kapitálu financovaná z výnosov z dlhových alebo iných finančných nástrojov, ktoré materská spoločnosť nepovažuje za položky vlastných zdrojov;

b) posudzovanie a monitorovanie rizík pochádzajúcich z podnikov z Únie aj mimo nej a obmedzenie rizika toho, že by sa od týchto podnikov a od iných neregulovaných podnikov nakazili poisťovne a zaisťovne zo skupiny a podskupina konečného materského podniku, z ktorej pochádza poisťovňa alebo zaisťovňa, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, ako sa uvádza v článku 215, ak takáto podskupina existuje.

Metódy uvedené v prvom pododseku musia byť primerane odôvodnené, zdokumentované a oznámené iným dotknutým orgánom dohľadu, orgánu EIOPA a Komisii.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Na účely odseku 2 tohto článku môžu dotknuté orgány dohľadu uplatniť najmä jednu alebo viaceré z týchto metód na poisťovne a zaisťovne, holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré patria do skupiny, na ktorú sa vzťahuje dohľad nad skupinou v súlade s článkom 213 ods. 2 písm. c):

a)vymenovať jednu poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá bude zodpovedná za dodržiavanie súladu s požiadavkami stanovenými v tejto hlave, ak poisťovne a zaisťovne, ktoré patria do skupiny, nemajú v Únii spoločný materský podnik;

b)požadovať zriadenie holdingovej poisťovne, ktorá má ústredie v Únii, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, ak poisťovne a zaisťovne, ktoré patria do skupiny, nemajú spoločný materský podnik v Únii, a uplatňovať túto hlavu na poisťovne a zaisťovne skupiny, na čele ktorých stojí daná holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť;

c)ak viaceré poisťovne a zaisťovne, ktoré patria do skupiny, tvoria podskupinu, ktorej materský podnik má sídlo v Únii, okrem uplatňovania tejto hlavy na takúto podskupinu prijímať doplňujúce opatrenia alebo ukladať ďalšie požiadavky vrátane požiadaviek uvedených v písmenách d), e) a f) tohto pododseku a zvýšeného dohľadu nad koncentráciou rizík v zmysle článku 244 a nad vnútroskupinovými transakciami v zmysle článku 245 s cieľom dosiahnuť cieľ uvedený v odseku 2 druhom pododseku písm. b) tohto článku;

d)žiadať od členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu konečného materského podniku v Únii, aby boli nezávislí od konečného materského podniku mimo Únie;

e)zakázať, obmedziť, zmenšiť, monitorovať transakcie alebo požadovať predchádzajúce oznámenie o transakciách, a to aj vrátane rozdelenia dividend a výplaty kupónov z podriadeného dlhu, ak takéto transakcie ohrozujú alebo by mohli ohroziť finančnú situáciu alebo solventnosť poisťovní a zaisťovní v rámci skupiny, a na jednej strane zahrnúť poisťovňu alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu, ktorá má ústredie v Únii, alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá má sídlo v Únii, a na druhej strane podnik patriaci do skupiny, ktorý má ústredie mimo Únie; ak orgán dohľadu nad skupinou v Únii nie je jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má prepojená poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, orgán dohľadu nad skupinou v Únii informuje tieto orgány dohľadu o svojich zisteniach s cieľom umožniť im prijať primerané opatrenia;

f)požadovať informácie o solventnosti a finančnej situácii, rizikovom profile a limitoch tolerancie rizika materských podnikov, ktoré majú ústredie mimo Únie, prípadne vrátane správ o tých témach, ktoré sa predkladajú správnemu, riadiacemu alebo kontrolnému orgánu alebo orgánom dohľadu týchto materských podnikov z tretej krajiny.“;

88.V článku 265 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a.Členské štáty takisto zabezpečia, aby v prípade, že materský podnik jednej poisťovne alebo zaisťovne či viacerých poisťovní alebo zaisťovní je úverová inštitúcia, investičná spoločnosť, finančná inštitúcia, podnik PKIPCP, správca alternatívnych investičných fondov, inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo neregulovaný podnik, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré z činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ, pričom tieto činnosti tvoria významnú časť jeho celkovej činnosti, orgány dohľadu zodpovedné za dohľad nad týmito poisťovňami alebo zaisťovňami vykonávali všeobecný dohľad nad transakciami medzi týmito poisťovňami alebo zaisťovňami a materským podnikom a jeho prepojenými podnikmi.“;

89.Článok 301a sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

i)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 29, 35b a 256b sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od [OP, vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].“;

ii)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Delegovanie právomoci uvedené v prvom a druhom pododseku sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17, 29, 31, 35, 35b, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 256b, 258, 260 a 308b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.“;

c)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 17, 29, 31, 35, 35b, 37, 50, 56, 75, 86, 92, 97, 99, 109a, 111, 114, 127, 130, 135, 143, 172, 210, 211, 216, 217, 227, 234, 241, 244, 245, 247, 248, 256, 256b, 258, 260 alebo 308b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“;

90.Článok 304 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Od [OP, vložte dátum = dátum uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice] môžu životné poisťovne naďalej uplatňovať prístup uvedený v odseku 1 tohto článku len v súvislosti s aktívami a záväzkami, pre ktoré orgány dohľadu predtým schválili uplatňovanie podmodulu akciového rizika založeného na durácii [OP, vložte dátum = dátum uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice].“;

91.Vkladá sa tento článok 304a:

„Článok 304a
Preskúmania týkajúce sa rizika ohrozujúceho udržateľnosť

1. Po konzultácii s výborom ESRB orgán EIOPA na základe dostupných údajov a zistení platformy pre udržateľné financovanie uvedenej v článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852* a orgánu EBA v kontexte svojej práce na základe mandátu stanoveného v článku 501c bode c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 posúdi, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami alebo činnosťami súvisiacimi v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi. Orgán EIOPA posúdi najmä možný vplyv osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov ochrany poistníkov a finančnej stability v Únii.

Orgán EIOPA predloží správu o svojich zisteniach Komisii do 28. júna 2023. V príslušných prípadoch sa v správe zváži potenciálne prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami spojenými s aktívami a činnosťami, ktoré súvisia v značnej miere s environmentálnymi alebo sociálnymi cieľmi alebo ktoré súvisia v značnej miere s narušením takýchto cieľov, a bude sprevádzaná posúdením vplyvu navrhovaných zmien na poisťovne a zaisťovne.

2. Orgán EIOPA vzhľadom na riziko prírodnej katastrofy najmenej každé tri roky preskúma rozsah a kalibráciu štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v článku 105 ods. 2 treťom pododseku písm. b). Na účely týchto preskúmaní orgán EIOPA zohľadní najnovšie dostupné relevantné klimatologické dôkazy a relevantnosť rizík, pokiaľ ide o riziká upisované poisťovňami a zaisťovňami, ktoré používajú štandardný vzorec na výpočet podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Prvé preskúmanie podľa prvého pododseku sa uskutoční do [OP, vložte dátum = dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Ak počas preskúmania podľa prvého pododseku orgán EIOPA zistí, že z dôvodu rozsahu alebo kalibrácie štandardných parametrov podmodulu katastrofického rizika neživotného poistenia došlo k značnému nesúladu medzi časťou kapitálovej požiadavky na solventnosť súvisiacou s prírodnými katastrofami a skutočným rizikom prírodných katastrof, ktorému poisťovne a zaisťovne čelia, predloží orgán EIOPA Komisii stanovisko k riziku prírodných katastrof.

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).“;

92.V článku 305 sa vypúšťajú odseky 2 a 3;

93.Článok 308a sa vypúšťa;

94.Článok 308b sa mení takto:

a)Odseky 5 až 8 sa vypúšťajú;

b)Odsek 12 sa nahrádza takto:

„12. Bez ohľadu na článok 100, článok 101 ods. 3 a článok 104 členské štáty zabezpečia, aby boli štandardné parametre, ktoré sa majú používať pri výpočte podmodulu rizika koncentrácie trhových rizík a podmodulu rizika úverového rozpätia podľa štandardného vzorca, rovnaké vo vzťahu k expozíciám voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov, ktoré vznikli pred 1. januárom 2020 a sú denominované a financované v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu ako tie, ktoré by boli uplatnené na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene;“;

c)V odseku 17 sa za prvý pododsek vkladajú tieto pododseky:

„Ak skupina poisťovní alebo zaisťovní alebo akákoľvek z jej dcérskych poisťovní alebo zaisťovní uplatňuje prechodné opatrenie týkajúce sa bezrizikových úrokových mier uvedené v článku 308c alebo prechodné opatrenie týkajúce sa technických rezerv uvedené v článku 308d, poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vo svojej správe o skupinovej solventnosti a finančnej situácii uvedenej v článku 256 zverejní okrem informácií uvedených v článku 308c ods. 4 písm. c) a článku 308d ods. 5 písm. c) aj výpočet vplyvu predpokladu, že vlastné zdroje pochádzajúce z uplatňovania týchto prechodných opatrení sa nedajú účinne použiť na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť podniku s účasťou, za ktorý sa skupinová solventnosť počíta, na jej finančnú situáciu.

Ak skupina poisťovní alebo zaisťovní v značnej miere využíva prechodné opatrenia uvedené v článkoch 308c a 308d tak, že tým skresľuje skutočnú solventnosť skupiny, a to aj keby bola kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny splnená bez použitia týchto prechodných opatrení, má orgán dohľadu nad skupinou právomoc prijať primerané opatrenia vrátane možnosti zmenšiť objem vlastných zdrojov pochádzajúcich z použitia týchto prechodných opatrení, ktoré sa môžu považovať za použiteľné na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny.“;

95.Článok 308c sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Po [OP, vložte dátum = dátum uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice] orgány dohľadu schvália prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery iba v týchto prípadoch:

a) počas 18 mesiacov pred schválením sa pravidlá stanovené v tejto smernici prvýkrát uplatnili na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá o schválenie žiada po tom, ako bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 4;

b) počas šiestich mesiacov pred schválením získala poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá o schválenie žiada, povolenie prijať kmeň zmlúv podľa článku 39, ak prevádzajúca poisťovňa alebo zaisťovňa uplatnila pred prevodom v súvislosti s daným kmeňom zmlúv prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.“;

b)V odseku 4 sa písm. c) nahrádza takto:

„c) v časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie určené iným účastníkom trhu uvedené v článku 51 ods. 1b, zverejnia všetky tieto údaje:

i) skutočnosť, že uplatňujú prechodnú časovú štruktúru bezrizikovej úrokovej miery;

ii) kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného opatrenia na ich finančnú situáciu;

iii) ak by poisťovňa alebo zaisťovňa splnila kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia, dôvody uplatnenia tohto prechodného opatrenia;

iv) posúdenie závislosti poisťovne alebo zaisťovne od tohto prechodného opatrenia a v príslušných prípadoch opis opatrení, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa prijala alebo plánuje prijať, aby túto závislosť zmenšila alebo odstránila.“;

96.Článok 308d sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Po [OP, vložte dátum = dátum uplatňovania tejto pozmeňujúcej smernice] orgány dohľadu schvália prechodné zníženie technických rezerv iba v týchto prípadoch:

a) počas 18 mesiacov pred schválením sa pravidlá stanovené v tejto smernici prvýkrát uplatnili na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá o schválenie žiada po tom, ako bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 4;

b) počas šiestich mesiacov pred schválením prijala poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá o schválenie žiada, kmeň zmlúv podľa článku 39, ak prevádzajúca poisťovňa alebo zaisťovňa uplatnila pred prevodom v súvislosti s daným kmeňom zmlúv prechodnú korekciu príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery.“;

b)V odseku 5 sa písm. c) nahrádza takto:

„c) v časti svojej správy o solventnosti a finančnom stave, ktorá obsahuje informácie určené iným účastníkom trhu uvedené v článku 51 ods. 1b, zverejnia všetky tieto údaje:

i) skutočnosť, že uplatňujú prechodné zníženie technických rezerv;

ii) kvantifikáciu vplyvu neuplatnenia tohto prechodného zníženia na ich finančnú situáciu;

iii) ak by poisťovňa alebo zaisťovňa splnila kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia, dôvody uplatnenia tohto prechodného opatrenia;

iv) posúdenie závislosti poisťovne alebo zaisťovne od tohto prechodného opatrenia a v príslušných prípadoch opis opatrení, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa prijala alebo plánuje prijať, aby túto závislosť zmenšila alebo odstránila.“;

97.V článku 309 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek;

98.V článku 311 sa vypúšťa druhý odsek;

99.Príloha III sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici;

Článok 2
Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [OP, vložte dátum = 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto opatrenia budú uplatňovať od [OP, vložte dátum = 18 mesiacov a jeden deň od nadobudnutia účinnosti].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3
Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4
Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Ak nie je stanovené inak, pojem „poistenie“ bude na účely tejto dôvodovej správy znamenať „poistenie a zaistenie“.

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(3)    COM(2020) 590 final.

(4)    COM(2019) 640 final.

(5)    2020/2036(INI).

(6)    Závery Rady týkajúce sa akčného plánu Komisie pre úniu kapitálových trhov (12898/1/20 REV 1).

(7)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(8)    COM(2021) 580 final.

(9)    COM(2021) 189 final.

(10)    COM(2021) 390 final.

(11)    Ares(2021)844869.

(12)    Ares(2019)782244.

(13)    EIOPA-BoS-20-749.

(14)    SWD(2021) 260.

(15)    SEK(2021) 620.

(16)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(18)    COM(2020) 590 final.

(19)    COM(2019) 640 final.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(21)    COM(2021) 750 final.

(22)    COM(2021) 390 final.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(24)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019, s. 155).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1).

(27)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).

(30)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/981 z 8. marca 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 161, 18.6.2019, s. 1).