EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 12. 2021

COM(2021) 570 final

2021/0430(CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Pandémia COVID-19 spôsobila najhlbšiu hospodársku recesiu v EÚ za posledné desaťročia 1 , čo viedlo k rýchlej a rozhodnej politickej reakcii na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Všetky členské štáty okrem svojich „automatických stabilizátorov“ prijali mimoriadne diskrečné opatrenia s cieľom podporiť hospodársku činnosť a zmierniť sociálne vplyvy.

EÚ tiež podnikla bezprecedentné kroky na riešenie krízy. Viacročný finančný rámec EÚ v celkovej výške 1,8 bln. EUR v cenách roku 2018 je spolu s Nástrojom Európskej únie na obnovu (NextGenerationEU) najväčším stimulačným balíkom, aký bol kedy financovaný z rozpočtu EÚ. Nástroj NextGenerationEU, ktorý formálne schválila Rada 14. decembra 2020 2 s podporou Európskeho parlamentu, poskytne na prerozdelenie 750 mld. EUR (v cenách roku 2018), pričom tieto prostriedky sa získajú na kapitálových trhoch a budú určené na financovanie konkrétnych opatrení na podporu obnovy a odolnosti v obmedzenom období s cieľom podporiť hospodársky rast a investovať do odolnosti a ekologickejšej a digitálnej budúcnosti.

Sú potrebné dostatočné príjmy na pokrytie splácania nákladov na financovanie prostriedkov vypožičaných v rámci nástroja NextGenerationEU rozloženého na tri desaťročia. Splácanie istiny sa môže začať pred koncom viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ak sú sumy, ktoré sa nepoužili na platby úrokov, nižšie, ako sa plánovalo, a v prípade zavedenia nových vlastných zdrojov 3 , pričom jej splatenie sa musí uzavrieť do konca roka 2058 4 .

V rámci medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 5 Európsky parlament, Rada a Komisia uviedli, že výdavky z rozpočtu Únie súvisiace so splácaním Nástroja Európskej únie na obnovu by nemali viesť k neprimeranému obmedzeniu výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci viacročného finančného rámca. Podľa tejto medziinštitucionálnej dohody je tiež žiaduce, aby sa z hľadiska členských štátov zmiernilo zvýšenie vlastného zdroja založeného na HND. Uvedené tri inštitúcie sa teda dohodli, že budú „pracovať na zavedení dostatočných nových vlastných zdrojov s cieľom pokryť sumu zodpovedajúcu očakávaným výdavkom súvisiacim so splácaním 6 “. Komisia za zaviazala, že v roku 2021 navrhne nové vlastné zdroje s cieľom zaviesť ich najneskôr od 1. januára 2023 7 .

2.KONTEXT NÁVRHU NA ZMENU

Komisia navrhuje zaviesť nové vlastné zdroje a poskytnúť EÚ potrebné zdroje, a to najmä vzhľadom na nové rozpočtové výdavky na splatenie finančných nákladov spojených s prostriedkami vypožičanými v rámci nástroja NextGenerationEU a na Sociálno-klimatický fond 8 .

V zmenenom návrhu sa uvádza, že 25 % z väčšiny príjmov z kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie v rámci obchodovania s emisiami, bude plynúť do rozpočtu EÚ. Patria sem príjmy zo súčasného systému obchodovania s emisiami pre stacionárne zariadenia a leteckú dopravu, v prípade ktorých by sa formou aukcie obchodovalo s dodatočnými kvótami, ako aj jeho rozšírenie na námornú dopravu a zavedenie samostatného obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov v súlade s návrhom na zmenu smernice 2003/87/ES 9 .

Emisné kvóty, ktoré Európska investičná banka predala formou aukcie pre inovačný fond a počiatočné prostriedky pre modernizačný fond, sú vylúčené. S cieľom zachovať neutralitu zahŕňa rozsah vlastných zdrojov aj kvóty, ktoré sú v zásade určené na obchodovanie formou aukcie členskými štátmi a ktoré sa na základe vlastného uváženia členských štátov prevedú bezplatne do odvetvia energetiky, použijú na dosiahnutie súladu v odvetviach, ktoré sa podieľajú na tomto úsilí, alebo s nimi bude formou aukcie obchodovať Európska investičná banka pre modernizačný fond.

S cieľom riešiť možné sociálne vplyvy v súvislosti so zavedením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov Komisia navrhla zriadiť Sociálno-klimatický fond. Fond bude prínosom pre zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. Fond bude počas svojho trvania financovaný z vlastných zdrojov rozpočtu Únie vrátane príjmov z obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov od roku 2026. Celkové finančné krytie fondu na roky 2025 – 2032 bude 72,2 mld. EUR v bežných cenách, čo v zásade zodpovedá sume rovnajúcej sa približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami v sektore budov a cestnej dopravy v rokoch 2026 – 2032.

Navrhuje sa dočasný solidárny mechanizmus úprav na zmiernenie regresívnych distribučných vplyvov vlastného zdroja založeného na obchodovaní s emisiami, ktorým sa zavádza maximálny príspevok pre členské štáty s nižšími príjmami a vysokými emisiami uhlíka a minimálny príspevok pre členské štáty, ktoré typicky patria medzi krajiny s vyššími príjmami a nízkymi emisiami uhlíka. Tým sa predíde tomu, aby niektoré členské štáty prispievali do rozpočtu EÚ neprimerane v porovnaní s veľkosťou ich hospodárstva počas obdobia prechodu na udržateľnejšie hospodárstva a spoločnosti, a zabezpečí sa spravodlivý príspevok od všetkých.

V tomto návrhu sa stanovuje, aby sa časť príjmov z predaja certifikátov mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach prevádzala do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje vo forme národného príspevku.

Napokon sa v tomto návrhu stanovuje, že členské štáty poskytnú národný príspevok do rozpočtu EÚ na základe podielu zo zostatkových ziskov najväčších a najziskovejších nadnárodných podnikov prerozdelených členským štátom v prípade, že ide o jurisdikcie koncových trhov, v ktorých sa tovar alebo služby používajú alebo spotrebúvajú, a to podľa dohody inkluzívneho rámca OECD/G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov 10 týkajúcej sa reformy medzinárodného daňového rámca. Hoci práca na mnohostrannom dohovore na medzinárodnej úrovni stále prebieha, Komisia oznámila, že v roku 2022 predloží návrh smernice Rady, ktorou sa zabezpečí konzistentné vykonávanie mnohostranného dohovoru o čiastočnom prerozdelení práv na zdanenie.

3.PRÁVNY RÁMEC

3.1.Rozhodnutie o vlastných zdrojoch

Podľa článku 311 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Rada po porade s Európskym parlamentom „vytvoriť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúcu kategóriu“. Toto ustanovenie výslovne umožňuje zmenu rozhodnutia o vlastných zdrojoch s cieľom pridať nové vlastné zdroje, ako sa dohodlo v medziinštitucionálnej dohode.

Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom stanoveným v článku 311 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijíma revidované rozhodnutie jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom. Rozhodnutie nadobudne účinnosť po jeho schválení členskými štátmi v súlade s ich ústavnými požiadavkami.

3.2.Vykonávacie právne predpisy

Rada zároveň musí zmeniť vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov, aby sa zabezpečilo, že budú naďalej vhodné na daný účel. Okrem toho sú potrebné nové ustanovenia o sprístupňovaní v prípade všetkých nových vlastných zdrojov. Komisia predloží potrebné návrhy v prvom polroku 2022.

2021/0430 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 311 tretí odsek,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nástroj NextGenerationEU zriadený nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 11 poskytne na prerozdelenie 750 mld. EUR v cenách roku 2018, ktoré sa získajú na finančných trhoch ako dočasný nástroj obnovy s cieľom zabezpečiť udržateľnú a odolnú obnovu v celej Únii, umožniť implementáciu hospodárskej podpory vo výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 a podporiť zelenú a digitálnu transformáciu.

(2)Splácanie istiny takýchto finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť na výdavky v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu, a súvisiaceho splatného úroku sa bude musieť financovať zo všeobecného rozpočtu Únie a z dostatočných výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených po roku 2021. V rámci medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 12 Európsky parlament, Rada a Komisia uznali dôležitosť kontextu Nástroja Európskej únie na obnovu, pričom uviedli, že „výdavky z rozpočtu Únie súvisiace so splácaním Nástroja Európskej únie na obnovu by nemali viesť k neprimeranému obmedzeniu výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci VFR.“ V medziinštitucionálnej dohode sa ďalej uvádza, že „je tiež žiaduce, aby sa z hľadiska členských štátov zmiernilo zvýšenie vlastného zdroja založeného na HND“.

(3)Systém EÚ na obchodovanie s emisiami zriadený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 13 je ústrednou súčasťou politiky Únie v oblasti klímy. Vzhľadom na úzke prepojenie obchodovania s emisiami s cieľmi politiky Únie v oblasti klímy je vhodné prideliť časť príslušných príjmov do rozpočtu Únie.

(4)Vlastné zdroje založené na obchodovaní s emisiami zahŕňajú podiel príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie vo všetkých odvetviach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES. Podľa smernice 2003/87/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 14 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že s niektorými z celkového množstva kvót uvedených v smernici 2003/87/ES nebudú obchodovať formou aukcie alebo že ich prevedú a budú s nimi obchodovať formou aukcie v prospech modernizačného fondu zriadeného uvedenou smernicou. Tieto kvóty by sa mali použiť aj na výpočet výšky vlastných zdrojov založených na obchodovaní s emisiami. Je vhodné vylúčiť kvóty určené na pokrytie počiatočných prostriedkov pre modernizačný fond, ako aj kvóty pre inovačný fond.

(5)Mal by sa stanoviť maximálny príspevok pre oprávnené členské štáty, aby sa zabránilo príliš regresívnemu vplyvu na príspevky z obchodovania s emisiami. V rokoch 2023 až 2027 sú členské štáty oprávnené, ak je hrubý národný dôchodok na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe číselných údajov Únie za rok 2020, nižší ako 90 % priemeru EÚ. Pre roky 2028 až 2030 by sa mal použiť hrubý národný dôchodok na obyvateľa v roku 2025. Maximálny príspevok by sa mal stanoviť porovnaním podielov členských štátov na celkovom vlastnom zdroji založenom na obchodovaní s emisiami s podielmi týchto členských štátov na hrubom národnom dôchodku Únie. Minimálny príspevok by sa mal stanoviť pre všetky členské štáty, ak je ich podiel na celkovej sume vlastných zdrojov založených na ETS nižší ako 75 % ich podielu na hrubom národnom dôchodku Únie.

(6)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] 15 sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach s cieľom doplniť systém EÚ na obchodovanie s emisiami a zabezpečiť účinnosť politiky Únie v oblasti klímy. Vzhľadom na úzke prepojenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach s politikou Únie v oblasti klímy by sa časť príjmov z predaja certifikátov mala previesť do rozpočtu Únie ako vlastný zdroj.

(7)Inkluzívny rámec Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a skupiny G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov dosiahol v októbri 2021 dohodu o pridelení 25 % zostatkových ziskov veľkých nadnárodných podnikov nad prahovou hodnotou ziskovosti 10 % jurisdikciám účastníckych trhov (ďalej len „dohoda OECD/G20 – IR pilier 1“). Vlastný zdroj by mal pozostávať z uplatnenia jednotnej sadzby výberu na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie].

(8)Ustanovenia týkajúce sa príspevku z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci súčasného systému obchodovania s emisiami by sa mali uplatňovať od 1. januára 2023. Po zmene smernice 2003/87/ES by sa ustanovenia týkajúce sa príspevku z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci revidovaného systému obchodovania s emisiami mali uplatňovať od prvého dňa nasledujúceho po poslednom dni obdobia na transpozíciu tejto zmeny. Ustanovenia týkajúce sa príspevku z mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach by sa mali uplatňovať odo dňa začatia uplatňovania nariadenia. [Ustanovenia dohody OECD/G20 – IR pilier 1 nadobudnú účinnosť po tom, ako sa začne uplatňovať smernica o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie a nadobudne platnosť mnohostranný dohovor,]

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zmeny rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053

Rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 sa mení takto:

1.Článok 2 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písm. e):

„e) uplatnenia jednotnej sadzby 25 % na:

1.príjmy členských štátov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa článkov 3d, 10 a 30d smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 16 1;

2.sumu vypočítanú vynásobením ročného objemu kvót, na ktoré príslušný členský štát uplatňuje ktorúkoľvek z týchto možností:

a)možnosť prechodného bezodplatného prideľovania kvót uvedenú v článku 10c smernice 2003/87/ES;

b)možnosť zrušenia kvót v obmedzenom množstve podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 17 2;

c)využitie kvót uvedených v článku 10d ods. 4 smernice 2003/87/ES na obchodovanie formou aukcie v prospech modernizačného fondu uvedeného v článku 10d ods. 3 uvedenej smernice;

s priemernou váženou cenou kvót obchodovaných formou aukcie na aukčnej platforme v roku, v ktorom by sa s týmito kvótami obchodovalo formou aukcie.“

b)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) uplatnenia jednotnej sadzby výberu rovnajúcej sa 75 % príjmov z predaja certifikátov mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] 183.“

c)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno g):

„g) uplatnenia jednotnej sadzby výberu vo výške 15 % na podiel zo zostatkového zisku nadnárodných podnikov prerozdeleného do členských štátov [podľa smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie 194.]“

d)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.    Odchylne od odseku 1 písm. e) sa do rozpočtového roka 2030 uplatňujú tieto ustanovenia:

a)ak je podiel členského štátu na celkovej sume príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e) nižší ako 75 % jeho podielu na hrubom národnom dôchodku Únie, tento členský štát sprístupní sumu rovnajúcu sa 75 % tohto podielu hrubého národného dôchodku vynásobenú celkovou sumou príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e);

b)podiel členského štátu na celkovej výške príjmov plynúcich z uplatňovania odseku 1 písm. e) nesmie byť vyšší ako 150 % podielu daného členského štátu na hrubom národnom dôchodku Únie v prípade členských štátov s hrubým národným dôchodkom na obyvateľa nižším ako 90 % priemeru Únie, meraným v štandarde kúpnej sily a vypočítaným na základe údajov za rok 2020 pre obdobie 2023 až 2027 a na základe údajov za rok 2025 pre obdobie 2028 až 2030.

Hrubý národný dôchodok uvedený v písmenách a) a b) je hrubý národný dôchodok v trhových cenách uvedený v článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/516 205.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Generálny tajomník Rady oznámi toto rozhodnutie členským štátom.

Členské štáty bezodkladne oznámia generálnemu tajomníkovi Rady ukončenie postupov na schválenie tohto rozhodnutia v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť prvým dňom prvého mesiaca nasledujúceho po doručení posledného z oznámení uvedených v druhom odseku.

Článok 1 ods. 1 písm. a) sa uplatňuje od 1. januára 2023 v prípade príjmov podľa článkov 3d a 10 smernice 2003/87/ES a odo dňa nasledujúceho po poslednom dni obdobia na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] 216, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES, v prípade príjmov podľa článku 30d smernice 2003/87/ES.

Článok 1 ods. 1 písm. b) sa uplatňuje od dátumu začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) [XXX], ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach.

Článok 1 ods. 1 písm. c) sa uplatňuje od

prvého dňa začatia uplatňovania [smernice o vykonávaní globálnej dohody o prerozdelení práv na zdanenie] alebo

dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti mnohostranného dohovoru, podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

Článok 3

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

(1)    Podľa údajov Eurostatu sa hrubý domáci produkt EÚ v roku 2020 znížil približne o 5,9 %.

(2)    Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 23).

(3)    V záveroch Európskej rady z júla 2020 sa v bode 150 takisto uvádza, že „výnosy z nových vlastných zdrojov zavedených po roku 2021 sa použijú na predčasné splatenie prostriedkov, ktoré si Únia vypožičia v rámci NextGenerationEU“.

(4)    Podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (ďalej len „rozhodnutie o vlastných zdrojoch“) nemôže splatenie nenávratných grantov presiahnuť 29,25 mld. EUR ročne (v cenách roku 2018).

(5)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28 – 46).

(6)    Príloha II, bod F.

(7)    Pracovný program Komisie na rok 2021, COM(2020) 690 final.

(8)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond, COM(2021) 568 final.

(9)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a nariadenie (EÚ) 2015/757, COM(2021) 551 final.

(10)    Vyhlásenie o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, projekt OECD/G20 na zamedzenie narúšania základu dane a presunu ziskov, 8. október 2021.

(11)    Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 23).

(12)    Medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28).

(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX], ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (Ú. v. EÚ L [...], [...], s. [...]).

(16) 1    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(17) 2    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(18) 3    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX], ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach.

(19) 4    [Smernica (EÚ) XXX o vykonávaní dohody OECD/G20 – IR pilier 1].

(20) 5    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/516 z 19. marca 2019 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách, ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/130/EHS, Euratom a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 (nariadenie o HND) ( Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 19 ).

(21) 6    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXXX z dd/mm/rr.