EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2021

COM(2021) 423 final

2021/0250(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2021) 190, 191}
{SEC(2021) 391}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu predstavujú vážnu hrozbu pre integritu hospodárstva a finančného systému EÚ a pre bezpečnosť jej občanov. Podľa odhadov Europolu sa približne pri 1 % ročného hrubého domáceho produktu EÚ „využíva pri podozrivých finančných činnostiach“ 1 . Po niekoľkých významných prípadoch údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií v Únii prijala Komisia v júli 2019 balík 2 , v ktorom sa analyzovala účinnosť mechanizmu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v jeho vtedajšej podobe a dospelo sa k záveru, že sú potrebné reformy. V tejto súvislosti sa v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu 3 na roky 2020 – 2025 zdôrazňoval význam zlepšenia rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom chrániť Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou.

Komisia 7. mája 2020 predložila akčný plán v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 4 . V uvedenom akčnom pláne sa Komisia zaviazala prijať opatrenia na posilnenie pravidiel EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ich vykonávania, pričom určila šesť priorít alebo pilierov:

1.    zabezpečenie účinného vykonávania existujúceho rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

2.    vytvorenie jednotného súboru pravidiel EÚ pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

3.    realizácia dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni EÚ;

4.    zriadenie podporného a koordinačného mechanizmu pre finančné spravodajské jednotky (jednotky FIU);

5.    presadzovanie ustanovení trestného práva na úrovni EÚ a výmeny informácií;

6.    posilnenie medzinárodného rozmeru rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zatiaľ čo 1., 5. a 6. pilier akčného plánu sa vykonávajú, ostatné piliere si vyžadujú legislatívne opatrenia. Tento návrh nariadenia je súčasťou balíka štyroch legislatívnych návrhov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý sa považuje za jeden súdržný celok pri vykonávaní akčného plánu Komisie zo 7. mája 2020, čím sa v EÚ vytvára nový a súdržnejší regulačný a inštitucionálny rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Balík zahŕňa:

–návrh nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu 5 ,

–tento návrh smernice, ktorou sa stanovujú mechanizmy, ktoré by členské štáty mali zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 6 ,

–návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „úrad AMLA“) 7 , a

–návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847, ktorým sa rozširujú požiadavky na vysledovateľnosť kryptoaktív 8 .

Tento legislatívny návrh spĺňa spolu s návrhom nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a návrhom prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 cieľ vytvoriť jednotného súboru pravidiel EÚ (pilier 2).

Európsky parlament aj Rada podporili plán, ktorý Komisia stanovila v akčnom pláne z mája 2020. Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. júla 2020 vyzval na posilnenie pravidiel Únie a uvítal plány na prepracovanie inštitucionálnej štruktúry EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu 9 . Rada ECOFIN prijala 4. novembra 2020 závery, v ktorých podporila jednotlivé piliere akčného plánu Komisie 10 .

Potrebu spojenia harmonizovaných pravidiel prostredníctvom nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prísnejších pravidiel týkajúcich sa vnútroštátnych systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prostredníctvom smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu potvrdzujú dôkazy uvedené v správach z roku 2019, ktoré vydala Komisia. V týchto správach sa identifikoval nedostatok konzistentných prístupov k dohľadu nad povinnými subjektmi a rozličné výsledky v prípade hospodárskych subjektov poskytujúcich služby na vnútornom trhu. Poukázalo sa v nich aj na nerovný prístup jednotiek FIU k informáciám, ktorý obmedzuje ich schopnosť navzájom spolupracovať, ako aj na to, že týmto jednotkám chýbajú spoločné nástroje. Všetky tieto prvky obmedzovali odhaľovanie cezhraničných prípadov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. A napokon, vzhľadom na neexistenciu právneho základu nebolo doteraz možné prepojiť registre bankových účtov a systémy vyhľadávania údajov, ktoré predstavujú kľúčové nástroje pre jednotky FIU a príslušné orgány.

S cieľom riešiť uvedené problémy a predchádzať rozdielom v regulácii sa všetky pravidlá, ktoré sa uplatňujú na súkromný sektor, preniesli do návrhu nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Vzhľadom na uznanie potreby flexibility členských štátov v tejto oblasti sa však organizácia inštitucionálneho systému boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni ponecháva ako súčasť tohto návrhu smernice.

V tomto návrhu však nejde len o presunutie ustanovení zo súčasnej do budúcej smernice; v záujme dosiahnutia vyššej úrovne konvergencie v postupoch orgánov dohľadu a jednotiek FIU, ako aj v súvislosti so spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, sa vykonalo niekoľko podstatných zmien:

–s cieľom zabrániť tomu, aby mala administratívna štruktúra jednotiek FIU vplyv na ich analytické funkcie alebo na ich schopnosť spolupracovať s partnermi, sa objasňujú ich právomoci a úlohy, ako aj minimálny súbor informácií, ku ktorému by jednotky FIU mali mať prístup,

–s cieľom zabezpečiť, aby jednotky FIU dokázali účinne spolupracovať, sa stanovuje rámec pre spoločné analýzy. Vytvára sa aj právny základ pre systém siete FIU.net,

–stanovujú sa jasné pravidlá v súvislosti so spätnou väzbou zo strany jednotiek FIU s cieľom poskytovať informácie potrebné na to, aby povinné subjekty porozumeli riziku. Podobne sa stanovujú jasné pravidlá o spätnej väzbe poskytovanej jednotkám FIU s cieľom zabezpečiť, aby tieto jednotky vedeli o tom, ako sa využívajú finančné spravodajské informácie, ktoré poskytujú,

–objasňujú sa právomoci a úlohy orgánov dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby všetky orgány dohľadu mali nástroje na to, aby mohli prijímať primerané nápravné opatrenia. Zavádza sa povinnosť dozoru orgánu verejnej moci nad samoregulačnými orgánmi, ktoré pôsobia ako orgány dohľadu, pričom sa jednoznačne vymedzujú úlohy tohto orgánu verejnej moci,

–harmonizuje sa prístup k dohľadu založenému na hodnotení rizika prostredníctvom spoločného nástroja na kategorizáciu rizík, aby sa predišlo rozdielom v chápaní rizík v porovnateľných situáciách,

–s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu sa zriaďujú kolégia na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zavádzajú sa mechanizmy na zabezpečenie spolupráce v oblasti dohľadu vo vzťahu k hospodárskym subjektom poskytujúcim cezhraničné služby,

–objasňuje sa spolupráca s inými orgánmi uvádzaním osobitných prípadov, pri ktorých vzniká povinnosť spolupráce, aby sa predišlo neefektívnosti v dôsledku izolovaných prístupov,

–objasňujú sa právomoci registrov konečných užívateľov výhod, aby sa zabezpečilo, že môžu získavať aktuálne, primerané a presné informácie,

–stanovuje sa prepojenie registrov bankových účtov s cieľom odstrániť súčasný nedostatok v právnych predpisoch,

–zavádzajú sa požiadavky na spracúvanie určitých kategórií osobných údajov, aby sa zabezpečil úplný súlad s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov.

Ustanovenia týkajúce sa posudzovania rizík alebo zberu štatistických údajov zostávajú na druhej strane do veľkej miery nezmenené a len sa preskúmali, aby sa získal prehľad o aktuálnych identifikovaných prípadoch neefektívnosti, ako sú napríklad nadmerne časté nadnárodné posudzovania rizík a požiadavka na zber štatistických údajov o nezákonných činnostiach.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Týmto návrhom sa zrušuje a nahrádza existujúca smernica (EÚ) 2015/849 zmenená smernicou (EÚ) 2018/843 11 . Ako už bolo uvedené, tento návrh je súčasťou balíka v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý zahŕňa návrh nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nariadenia, ktorým sa zriaďuje úrad AMLA, a prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847. Tento balík štyroch legislatívnych návrhov sa považuje za jeden súdržný celok pri vykonávaní akčného plánu Komisie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo 7. mája 2020, čím sa v EÚ vytvára nový a súdržnejší regulačný a inštitucionálny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Súbežne s prijatím tohto balíka Komisia navrhuje aj zmeny smernice 2019/1153 12 s cieľom poskytnúť príslušným orgánom zodpovedným za predchádzanie trestným činnom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie prístup k systému, ktorý prepája centralizované registre bankových účtov.

Keďže tento návrh vychádza zo smernice (EÚ) 2015/849, je v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“). V porovnaní sú súčasnou smernicou zvyšuje konzistentnosť tým, že zabezpečuje dozor nad samoregulačnými orgánmi zo strany orgánu verejnej moci v prípade, že tieto samoregulačné orgány vykonávajú dohľad. Aj frekvencia nadnárodného posudzovania rizík sa zosúlaďuje s najlepšími postupmi, ktoré uznáva FATF (každé štyri roky). Týmto návrhom sa začleňujú aj zmeny spôsobené nedávnymi revíziami odporúčaní FATF, pokiaľ ide o posudzovanie a zmierňovanie rizík obchádzania cielených finančných sankcií.

•Súlad s ostatnými politikami a právnymi nástrojmi Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Vzhľadom na niekoľko nedávnych legislatívnych zmien sa zatiaľ neuskutočnilo úplné hodnotenie ex post súčasného režimu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí bola prijatá 20. mája 2015, pričom lehota na transpozíciu členskými štátmi bola do 26. júna 2017. Piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí 17 bola prijatá 30. mája 2018, pričom lehota na transpozíciu členskými štátmi bola do 10. januára 2020. Kontrola transpozície stále prebieha. Ako hodnotenie účinnosti režimu EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v jeho vtedajšej podobe však slúži oznámenie Komisie z júla 2019 a uvedené sprievodné správy.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

–konzultácie o pláne, ktorým sa oznamuje akčný plán Komisie. Tieto konzultácie prebiehali od 11. februára do 12. marca 2020 na portáli Komisie „Vyjadrite svoj názor“ a príspevok do nich poskytlo 42 rôznych zainteresovaných strán,

–verejné konzultácie o opatreniach navrhnutých v akčnom pláne otvorené širokej verejnosti a všetkým skupinám zainteresovaných strán, ktoré sa začali 7. mája 2020 a prebiehali do 26. augusta. Prijalo sa v rámci nich 202 oficiálnych príspevkov,

–cielené konzultácie s členskými štátmi a príslušnými orgánmi činnými v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko na rôznych zasadnutiach skupiny expertov na problematiku boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančné spravodajské jednotky EÚ prispeli na stretnutiach platformy FIU a prostredníctvom písomných dokumentov. Diskusie boli podporené cielenými konzultáciami s členskými štátmi a príslušnými orgánmi vo forme dotazníkov,

–žiadosť o poradenstvo adresovaná v marci 2020 Európskemu orgánu pre bankovníctvo. orgán EBA predložil svoje stanovisko 10. septembra,

–stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k akčnému plánu Komisie vydané 23. júla 2020,

–konferencia na vysokej úrovni, ktorú zorganizovala Komisia 30. septembra 2020 a na ktorej sa stretli zástupcovia vnútroštátnych orgánov a orgánov EÚ, poslanci Európskeho parlamentu, zástupcovia súkromného sektora a občianskej spoločnosti a akademická obec.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

–zachovanie pravidiel EÚ bez zmeny tak, ako sú,

–zabezpečenie vyššej miery harmonizácie pravidiel, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty, a ponechanie podrobného stanovenia právomocí a povinností príslušných orgánov na členské štáty,

–zabezpečenie vyššej miery harmonizácie pravidiel, ktoré sa vzťahujú na subjekty podliehajúce povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a harmonizácie právomocí a povinností orgánov dohľadu a jednotiek FIU.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Aj keď, ako už bolo uvedené, sa zatiaľ neuskutočnilo formálne hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, možno uviesť niekoľko tvrdení, pokiaľ ide o prvky navrhovaného celkového balíka opatrení, ktoré povedú k zjednodušeniu a zvýšeniu efektívnosti. Po prvé, nahradením určitých pravidiel obsiahnutých v smernici harmonizovanejšími a priamo uplatniteľnými pravidlami stanovenými v nariadení sa odstráni potreba transpozičného úsilia v členských štátoch a uľahčí sa podnikanie cezhraničným subjektom v EÚ. Ďalej sa vyňatím obchodníkov s tovarom z rozsahu pôsobnosti rámca EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v kombinácii s navrhovaným zákazom hotovostných operácií nad 10 000 EUR odbremenia takíto obchodníci od administratívnej záťaže vyplývajúcej z povinnosti predkladať príslušnej jednotke FIU správy o hotovostných operáciách presahujúcimi 10 000 EUR. A napokon, vyšším stupňom harmonizácie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa vo viacerých špecifických oblastiach uľahčí spolupráca medzi orgánmi dohľadu a jednotkami FIU vďaka zmenšeniu rozdielov medzi ich pravidlami a postupmi. Tento návrh smernice obsahuje len určité ustanovenia, pri ktorých sa vyžaduje transpozícia do vnútroštátneho práva, a je tak kratší než smernica, ktorú nahrádza; väčšina prvkov, ktoré upravovala smernica (EÚ) 2015/849, sa teraz nachádza v návrhu nariadenia sprevádzajúcom tento návrh smernice.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh smernice nemá vplyv na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí

Ustanovenia o sankciách vychádzajú zo súčasného rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a určuje sa nimi povinnosť pre členské štáty zabezpečiť, aby boli k dispozícii administratívne opatrenia a sankcie v prípade závažného opakovaného alebo systematického porušovania kľúčových požiadaviek rámca zo strany povinných subjektov s uvedením minimálnej a maximálnej výšky peňažných sankcií, a zabezpečiť zverejnenie uložených sankcií, ochranu oznamovateľov a výmenu informácií o sankciách.

Nové ustanovenia zahŕňajú: objasnenie administratívnych opatrení iných ako sankcie v prípade menej závažných porušení a požiadavky, aby členské štáty oznámili Komisii a úradu AMLA svoje mechanizmy týkajúce sa ukladania administratívnych sankcií alebo opatrení. Uvádzajú sa okolnosti, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení druhu a výšky administratívnych sankcií alebo opatrení. Úrad AMLA vypracuje regulačné technické predpisy, v ktorých sa vymedzia ukazovatele na klasifikáciu závažnosti porušení, ako aj kritériá, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovovaní výšky administratívnych sankcií alebo pri prijímaní administratívnych opatrení.

Spolupráca

Ustanovenia o spolupráci medzi orgánmi dohľadu, jednotkami FIU a ďalšími príslušnými orgánmi vychádzajú zo súčasného rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to vrátane spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ustanovení týkajúcich sa prípadov, keď sú orgány viazané služobným tajomstvom.

Nové ustanovenia v tomto návrhu zahŕňajú vloženie odkazov na úrad AMLA a povinnosť, aby s ním iné orgány spolupracovali. Existujúce ustanovenia na zabezpečenie dobrej spolupráce s orgánmi prudenciálneho dohľadu nad finančnými inštitúciami sa rozširujú o dodatočné špecifikácie, orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami na účely spolupráce podľa smernice o platobných účtoch a druhej smernice o platobných službách. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi a jednotky FIU budú úradu AMLA každoročne predkladať správy o spolupráci s týmito orgánmi. Dopĺňajú sa ustanovenia o spolupráci v súvislosti s audítormi, pričom k tejto spolupráci vydá usmernenia úrad AMLA.

Záverečné ustanovenia

Pri spracúvaní osobných údajov na základe tohto návrhu sa tak ako v prípade súčasného rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uplatňuje nariadenie (EÚ) 2016/679 alebo nariadenie (EÚ) 2018/1725, ak ho vykonávajú inštitúcie, agentúry alebo orgány Únie.

Komisii bude pomáhať výbor, a to najmä pri príprave vykonávacích aktov.

Uvádzajú sa ustanovenia týkajúce sa presunutia hostingu siete FIU.net z Komisie na úrad AMLA.

Zrušuje sa smernica 2015/849 v znení zmien (súčasný rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu). Navrhovaná smernica nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení v úradnom vestníku; lehota na transpozíciu je dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti smernice. Komisia musí vykonať prvé preskúmanie a hodnotenie tejto smernice do piatich rokov od začiatku jej uplatňovania a následne každé tri roky.

2021/0250 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 20 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 21 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 22 predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilnila smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 23 , a to riešením vznikajúcich rizík a zvýšením transparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na to, čo sa prostredníctvom uvedenej smernice dosiahlo, zo skúseností vyplynulo, že by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala ďalej zlepšiť s cieľom primerane zmierňovať riziká a účinne odhaľovať pokusy páchateľov trestnej činnosti zneužiť finančný systém Únie na účely trestnej činnosti.

(2)Od nadobudnutia účinnosti smernice (EÚ) 2015/849 sa identifikovalo viacero oblastí, v ktorých by boli potrebné zmeny na zabezpečenie nevyhnutnej odolnosti a schopnosti finančného systému Únie s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(3)Pri vykonávaní smernice (EÚ) 2015/849 sa zistili významné rozdiely v postupoch a prístupoch príslušných orgánov v rámci Únie, ako aj nedostatočne účinné mechanizmy cezhraničnej spolupráce. Je preto vhodné vymedziť jasnejšie požiadavky, ktoré by mali prispieť k bezproblémovej spolupráci v rámci Únie a zároveň umožniť členským štátom zohľadniť špecifiká ich národných systémov.

(4)Tento nový nástroj je súčasťou komplexného balíka zameraného na posilnenie rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tento nástroj, nariadenie [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], nariadenie [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final] a nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final] budú spoločne tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré majú spĺňať povinné subjekty, a podporujúci inštitucionálny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to vrátane zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „úrad AMLA“).

(5)Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňujú v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s ostatnými opatreniami prijatými na medzinárodnej úrovni, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie efektívnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijatými FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“) a s neskoršími zmenami týchto noriem.

(6)Osobitné hrozby, riziká a zraniteľné miesta v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré ovplyvňujú určité sektory hospodárstva na vnútroštátnej úrovni, výrazným spôsobom znižujú schopnosť členských štátov prispievať k integrite a dobrému stavu finančného systému Únie. Je preto vhodné umožniť členským štátom, aby sa po identifikácii takýchto sektorov a osobitných rizík mohli rozhodnúť, že uplatnia požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na ďalšie sektory okrem tých, na ktoré sa vzťahuje nariadenie [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí]. So zreteľom na zachovanie účinnosti vnútorného trhu a systému Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by Komisia s podporou úradu AMLA mala byť schopná posúdiť, či sú zamýšľané rozhodnutia členských štátov uplatniť požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na ďalšie sektory odôvodnené. V prípadoch, keď by sa najlepšie záujmy Únie vzhľadom na špecifické sektory dosiahli na úrovni Únie, by Komisia mala príslušný členský štát informovať, že namiesto toho zamýšľa prijať opatrenie na úrovni Únie, a členský štát by mal upustiť od prijatia zamýšľaných vnútroštátnych opatrení.

(7)Vzhľadom na osobitné zraniteľné miesta z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa zistili v sektoroch vydávania elektronických peňazí, platobných služieb a poskytovania služieb kryptoaktív, by mali mať členské štáty možnosť požadovať od takýchto poskytovateľov, ktorí sú usadení na ich území v inej forme, než je pobočka, a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby určili centrálne kontaktné miesto. Takéto centrálne kontaktné miesto konajúce v mene určujúcej inštitúcie by malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu zo strany organizačných jednotiek.

(8)Orgány dohľadu by mali v súvislosti so zmenárňami, miestami na inkaso šekov, poskytovateľmi služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti alebo poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier zaistiť, aby osoby, ktoré fakticky riadia podnikanie takýchto subjektov, a koneční užívatelia výhod takýchto subjektov konali čestne a bezúhonne a mali vedomosti a odborné znalosti potrebné na výkon ich funkcií. V kritériách na určenie, či osoba spĺňa tieto požiadavky, by sa mala prinajmenšom odrážať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím ich manažérmi alebo konečnými užívateľmi výhod na trestné účely.

(9)Na účely posúdenia vhodnosti osôb, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v povinných subjektoch alebo nad nimi inak vykonávajú kontrolu, by sa mala akákoľvek výmena informácií o odsúdeniach za trestné činy uskutočňovať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV 24 a rozhodnutím Rady 2009/316/SVV 25 .

(10)Komisia má vhodné postavenie na to, aby skúmala konkrétne cezhraničné hrozby, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh a ktoré nedokážu identifikovať a proti ktorým nemôžu účinne bojovať jednotlivé členské štáty. Preto by sa jej mala zveriť zodpovednosť za koordináciu posudzovania rizík súvisiacich s cezhraničnými aktivitami. Z hľadiska účinnosti procesu posudzovania rizík má zásadný význam zapojenie príslušných expertov, akými sú napríklad skupina expertov na problematiku boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zástupcovia jednotiek FIU a prípadne aj iných orgánov na úrovni Únie. Dôležitým zdrojom informácií pre tento proces sú aj posudzovania rizík vypracúvané členskými štátmi a skúsenosti týchto štátov. Súčasťou takéhoto posudzovania cezhraničných rizík zo strany Komisie by nemalo byť spracúvanie osobných údajov. Údaje by mali byť v každom prípade úplne anonymné. Vnútroštátne dozorné orgány a dozorné orgány Únie pre ochranu údajov by sa mali do tejto činnosti zapojiť iba v prípade, ak má posudzovanie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vplyv na súkromie a ochranu údajov jednotlivcov.

(11)Zistenia z vyplývajúce posudzovania rizík na úrovni Únie môžu pomôcť príslušným orgánom a povinným subjektom pri identifikácii, pochopení, riadení a zmierňovaní rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj rizík neuplatňovania a obchádzania cielených finančných sankcií. Je preto dôležité, aby sa zistenia z posudzovania rizík zverejňovali.

(12)Členské štáty majú aj naďalej najlepšie predpoklady na to, aby identifikovali, posudzovali a pochopili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ich priamo ovplyvňujú, a prijímali rozhodnutia o tom, ako tieto riziká zmierňovať. Preto by jednotlivé členské štáty mali prijať vhodné kroky v rámci úsilia správne identifikovať, posúdiť a pochopiť svoje riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká neuplatňovania a obchádzania cielených finančných sankcií a vymedziť koherentnú vnútroštátnu stratégiu s cieľom zaviesť opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Takéto vnútroštátne posúdenie rizík by sa malo pravidelne aktualizovať a malo by obsahovať opis inštitucionálnej štruktúry a základných postupov režimu členského štátu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj vyčlenených ľudských a finančných zdrojov, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné.

(13)V relevantných prípadoch by sa výsledky posudzovania rizík mali včas sprístupniť povinným subjektom, aby sa im umožnilo identifikovať vlastné riziká, pochopiť, riadiť a zmierňovať ich.

(14)S cieľom ešte lepšie identifikovať riziká, pochopiť, riadiť a zmierňovať ich na úrovni Únie by si členské štáty okrem toho mali navzájom sprístupňovať výsledky svojho posudzovania rizík, mali by ich sprístupňovať Komisii a aj úradu AMLA.

(15)S cieľom umožniť preskúmanie účinnosti systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov by mali členské štáty viesť príslušné štatistiky a zlepšovať ich kvalitu. So zreteľom na zlepšovanie kvality a konzistentnosti štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia a úrad AMLA mali monitorovať situáciu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a mali by uverejňovať pravidelné prehľady.

(16)FATF vypracovala normy, podľa ktorých majú jurisdikcie identifikovať a posudzovať riziká možného nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Tieto nové normy, ktoré FATF zaviedla, nenahrádzajú ani neoslabujú existujúce prísne požiadavky na krajiny týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov týkajúcimi sa prevencie, potláčania a narúšania šírenia zbraní hromadného ničenia a jeho financovania. Uvedené existujúce povinnosti, ktoré sa na úrovni Únie vykonávajú rozhodnutiami Rady 2010/413/SZBP 26 a (SZBP) 2016/849 27 , ako aj nariadeniami Rady (EÚ) č. 267/2012 28 a (EÚ) 2017/1509 29 , naďalej predstavujú prísne povinnosti založené na pravidlách, ktoré sú záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby v Únii.

(17)S cieľom zohľadniť najnovší vývoj na medzinárodnej úrovni sa touto smernicou zavádza požiadavka identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať riziká možného nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní na úrovni Únie aj na úrovni členských štátov.

(18)Centrálne registre s informáciami o skutočnom vlastníctve zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zneužívaniu právnych subjektov. S cieľom zabezpečiť, aby registre s informáciami o skutočnom vlastníctve boli ľahko dostupné a obsahovali vysokokvalitné údaje, treba zaviesť konzistentné pravidlá o získavaní a uchovávaní takýchto informácií.

(19)S cieľom zvýšiť transparentnosť na účely boja proti zneužívaniu právnych subjektov by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve uchovávali v centrálnom registri umiestnenom mimo danej spoločnosti, a to v plnom súlade s právom Únie. Členské štáty môžu na tento účel využiť centrálnu databázu, v ktorej sa sústreďujú informácie o skutočnom vlastníctve, alebo obchodný register či iný centrálny register. Členské štáty môžu rozhodnúť, že za napĺňanie registra zodpovedajú povinné subjekty. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vo všetkých prípadoch tieto informácie sprístupnili príslušným orgánom a jednotkám FIU a aby sa poskytli povinným subjektom, keď prijímajú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(20)Informácie o skutočnom vlastníctve v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by sa mali registrovať tam, kde sú správcovia zvereného majetku a osoby s rovnocenným postavením v prípade podobných právnych štruktúr usadení alebo kde majú pobyt. S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a registráciu informácií o skutočnom vlastníctve v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr je potrebná aj spolupráca medzi členskými štátmi. Prepojením registrov členských štátov, ktoré uvádzajú konečných užívateľov výhod v súvislosti so správou zvereného majetku a s podobnými právnymi štruktúrami, by sa tieto informácie sprístupnili a zároveň by sa zaručilo, že nebude dochádzať k viacnásobnej registrácii tej istej správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr v rámci Únie.

(21)Včasný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve by sa mal zabezpečiť tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku informovania dotknutej spoločnosti.

(22)Presnosť údajov uvedených v registroch konečných užívateľov výhod je nevyhnutná pre všetky príslušné orgány a iné osoby, ktoré majú k daným údajom povolený prístup, ako aj na účel prijímania platných a zákonných rozhodnutí na základe uvedených údajov. Ak sa preto vyskytnú dostatočné dôvody, ktoré po dôkladnej analýze zo strany subjektov zodpovedných za registre povedú k pochybnostiam o presnosti informácií o skutočnom vlastníctve, ktoré sú uvedené v registroch, od právnych subjektov a právnych štruktúr by sa malo vyžadovať, aby poskytli doplňujúce informácie na základe zohľadnenia miery rizika. Okrem toho je dôležité, aby členské štáty zverili subjektu zodpovednému za spravovanie registrov dostatočné právomoci na overenie skutočného vlastníctva a presnosti poskytnutých informácií a aby každé podozrenie ohlásili príslušnej jednotke FIU. Takéto právomoci by mali zahŕňať aj vykonávanie kontrol v priestoroch právnych subjektov.

(23)Ohlasovanie nezrovnalostí medzi informáciami o skutočnom vlastníctve uvedenými v centrálnych registroch a informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré sú dostupné povinným subjektom a v relevantných prípadoch príslušným orgánom, predstavuje účinný mechanizmus na overenie správnosti týchto informácií. Každá takáto nezrovnalosť by sa mala urýchlene identifikovať, ohlásiť a opraviť.

(24)S cieľom zaistiť, aby bol mechanizmus ohlasovania nezrovnalostí primeraný a zameraný na odhaľovanie prípadov nepresných informácií o skutočnom vlastníctve, môžu členské štáty umožniť povinným subjektom požadovať od klienta, aby vykonal opravu nezrovnalostí technickej povahy priamo u subjektu, ktorý zodpovedá za centrálne registre. Táto možnosť sa vzťahuje len na klientov s nízkym rizikom a na také chyby technickej povahy, napríklad nezávažné pravopisné chyby v informáciách, pri ktorých je zrejmé, že nebránia identifikácii konečného užívateľa alebo konečných užívateľov výhod ani nenarúšajú presnosť informácií.

(25)Ak by ohlasovanie nezrovnalostí zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu, jednotky FIU alebo iné príslušné orgány by mali odložiť ohlásenie nezrovnalosti do okamihu, v ktorom zaniknú dôvody na to, aby sa ohlásenie nevykonalo. Okrem toho by jednotky FIU a príslušné orgány nemali ohlasovať nezrovnalosti, ak by to bolo v rozpore s ktorýmkoľvek ustanovením vnútroštátneho práva v súvislosti s dôvernosťou alebo by to predstavovalo trestný čin úniku informácií.

(26)Na zaistenie rovnakých podmienok pri uplatňovaní pojmu konečného užívateľa výhod je mimoriadne dôležité, aby v rámci Únie mohli právne subjekty využívať jednotné kanály a prostriedky na ohlasovanie. Na tento účel by sa mali informácie o skutočnom vlastníctve predkladať do príslušných vnútroštátnych registrov v jednotnom formáte, ktorý by mal zaručovať transparentnosť a právnu istotu.

(27)S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy právnych foriem by sa aj od správcov malo vyžadovať, aby získavali a uchovávali informácie o skutočnom vlastníctve a oznamovali ich centrálnemu registru alebo centrálnej databáze.

(28)Prístup verejnosti k informáciám o skutočnom vlastníctve môže umožniť väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a to aj tlačou alebo organizáciami občianskej spoločnosti, a prispieva k zachovaniu dôvery v integritu finančného systému. Môže prispieť k boju proti zneužívaniu podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov a právnych štruktúr na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a to pomocou pri vyšetrovaní, ako aj dôsledkami na dobré meno vzhľadom na to, že každý, kto by mohol vstupovať do obchodného vzťahu, pozná totožnosť konečného užívateľa výhod. Môže uľahčiť aj zabezpečenie včasnej a efektívnej dostupnosti informácií pre povinné subjekty a orgány tretích krajín zapojené do boja proti takýmto trestným činom. Prístup k uvedeným informáciám by pomohol aj pri vyšetrovaniach týkajúcich sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu.

(29)Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť v súvislosti so skutočným vlastníctvom a kontrolnými štruktúrami spoločností. Platí to najmä pre systémy správy a riadenia spoločností, ktoré sa vyznačujú koncentrovaným vlastníctvom, ako je tomu v Únii. Veľkí investori s významnými hlasovacími právami a právami v oblasti peňažných tokov môžu na jednej strane podporiť dlhodobý rast a výkonnosť spoločností. Na druhej strane však ovládajúci koneční užívatelia výhod so silnými hlasovacími právami môžu byť motivovaní odkláňať podnikové aktíva a príležitosti s cieľom získať osobný prospech na úkor menšinových investorov. Potenciálne zvýšenie dôvery vo finančné trhy by sa malo považovať za pozitívny vedľajší účinok a nie za účel zvyšovania transparentnosti, ktorým je vytvárať prostredie, pri ktorom bude menej pravdepodobné, že sa použije na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(30)Dôvera investorov a širokej verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť v súvislosti so skutočným vlastníctvom a kontrolnými štruktúrami podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ako aj určitých druhov správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Členské štáty by preto mali umožniť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve dostatočne uceleným a koordinovaným spôsobom, a to stanovením pravidiel o prístupe verejnosti založených na dôvere, aby tretie strany mohli v celej Únii zisťovať, kto je konečným užívateľom výhod v súvislosti s podnikateľskými subjektmi a inými právnymi subjektmi a za predpokladu, že existuje oprávnený záujem, aj s určitými druhmi správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr.

(31)Pokiaľ ide o podnikateľské subjekty a iné právne subjekty, treba úsilie o dosiahnutie náležitej rovnováhy najmä medzi všeobecným verejným záujmom na predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a základnými právami dotknutých osôb. Súbor údajov, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, by mal byť obmedzený, jasne a komplexne vymedzený a mal by mať všeobecnú povahu, aby sa minimalizovala potenciálna ujma spôsobená konečným užívateľom výhod. Informácie sprístupnené verejnosti by sa zároveň nemali podstatne odlišovať od aktuálne zhromaždených údajov. Aby sa obmedzilo vo všeobecnosti zasahovanie do práva na rešpektovanie ich súkromného života, a najmä na ochranu ich osobných údajov, mali by sa tieto informácie v zásade vzťahovať na postavenie konečných užívateľov výhod v súvislosti s podnikateľskými subjektmi a inými právnymi subjektmi a mali by sa striktne týkať oblasti hospodárskej činnosti, v ktorej koneční užívatelia výhod pôsobia. Ak je vrcholový riadiaci pracovník označený za konečného užívateľa výhod len z úradnej moci a nie na základe vlastníckeho podielu alebo kontroly vykonávanej inými prostriedkami, malo by to byť v registroch jasne viditeľné.

(32)V prípade účelovo zriadenej správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr by tieto informácie mali byť prístupné komukoľvek zo širokej verejnosti za predpokladu, že možno preukázať oprávnený záujem. Malo by to zahŕňať situácie, keď fyzické alebo právnické osoby podajú žiadosť v súvislosti so správou zvereného majetku či podobnou právnou štruktúrou, ktorá má v držbe alebo vlastní kontrolný podiel v právnom subjekte založenom alebo vytvorenom mimo Únie prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, a to aj prostredníctvom akcií na doručiteľa alebo prostredníctvom kontroly inými prostriedkami. Výklad oprávneného záujmu zo strany členských štátov by nemal obmedzovať koncept oprávneného záujmu na prípady prebiehajúceho správneho alebo súdneho konania a mal by umožňovať, aby sa zohľadnila preventívna činnosť v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie a investigatívni novinári. Hoci sa správa zvereného majetku a iné právne štruktúry môžu využívať v zložitých podnikových štruktúrach, ich primárnym cieľom je správa osobného majetku. S cieľom vhodne vyvážiť legitímny cieľ, ktorým je predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a ku ktorému pozitívne prispieva verejná kontrola, a ochranu základných práv jednotlivcov, predovšetkým práva na súkromie a ochranu osobných údajov, treba zabezpečiť preukazovanie oprávneného záujmu pri prístupe k informáciám o skutočnom vlastníctve v prípade správy zvereného majetku a iných právnych štruktúr.

(33)S cieľom zabezpečiť, aby informácie, ktoré sú k dispozícii verejnosti, umožňovali správnu identifikáciu konečného užívateľa výhod, by mal byť verejnosti prístupný minimálny súbor údajov. Tieto údaje by mali umožňovať jednoznačnú identifikáciu konečného užívateľa výhod, zároveň by sa však malo minimalizovať množstvo verejne prístupných osobných údajov. Pokiaľ by neboli prístupné informácie o mene, mesiaci a roku narodenia, krajine pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, nebolo by možné jednoznačne určiť fyzickú osobu, ktorá je týmto konečným užívateľom výhod. Podobne, ak by nebola prístupná informácia o držanom podiele konečného užívateľa výhod, nebolo by možné určiť, prečo by sa daná fyzická osoba mala označiť ako konečný užívateľ výhod. Aby sa predišlo nesprávnym výkladom verejne dostupných informácií o skutočnom vlastníctve a aby sa zaistilo primerané poskytovanie osobných údajov konzistentným spôsobom v celej Únii, je vhodné stanoviť minimálny súbor údajov, ku ktorým môže získať prístup verejnosť.

(34)Zvýšená verejná kontrola môže prispieť k predchádzaniu zneužívaniu právnych subjektov a právnych štruktúr vrátane vyhýbania sa daniam. Preto je dôležité, aby informácie o skutočnom vlastníctve zostali dostupné prostredníctvom vnútroštátnych registrov a systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod najmenej počas piatich rokov po tom, ako prestali existovať dôvody na registrovanie informácií o skutočnom vlastníctve v prípade správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry. Členské štáty by však mali mať možnosť v právnych predpisoch stanoviť spracovanie informácií o skutočnom vlastníctve vrátane osobných údajov na iné účely, ak takéto spracovanie spĺňa cieľ verejného záujmu a v demokratickej spoločnosti predstavuje nevyhnutné opatrenia primerané sledovanému legitímnemu cieľu.

(35)S cieľom zabezpečiť primeraný a vyvážený prístup a zaručiť právo na súkromný život a ochranu osobných údajov by členské štáty okrem toho mali mať možnosť za výnimočných okolností stanoviť výnimky zo zverejňovania osobných informácií o konečnom užívateľovi výhod a prístupu k nim prostredníctvom registrov s informáciami o skutočnom vlastníctve, ak by uvedené informácie vystavili konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania. Členské štáty by mali mať takisto možnosť požadovať online registráciu s cieľom identifikovať každú osobu, ktorá žiada o informácie z registra, ako aj zaplatenie poplatku za prístup k informáciám v registri.

(36)Smernicou (EÚ) 2018/843 sa dosiahlo prepojenie centrálnych registrov členských štátov s informáciami o skutočnom vlastníctve prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 30 . Prostredníctvom pravidelného dialógu medzi Komisiou a zástupcami členských štátov venovanému otázkam prevádzky systému a jeho budúceho rozvoja by sa malo zabezpečiť, aby sa do fungovania celého systému aj naďalej zapájali členské štáty.

(37)Pomocou vzájomného prepojenia registrov konečných užívateľov výhod členských štátov by sa na národnej aj cezhraničnej úrovni mal zaručiť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych štruktúr uvedeným v registri každého členského štátu podľa vymedzenia oprávneného záujmu, a to na základe rozhodnutia prijatého príslušným subjektom tohto členského štátu. Aby sa predišlo tomu, že nie je možné preskúmať rozhodnutia o obmedzení prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktoré nie sú odôvodnené, mali by sa zriadiť mechanizmy umožňujúce odvolanie voči takýmto rozhodnutiam. S cieľom zabezpečiť súdržnú a efektívnu registráciu a výmenu informácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich subjekt zodpovedný za register spolupracoval so svojimi partnermi v iných členských štátoch a vymieňal si s nimi informácie o správe zvereného majetku a podobných právnych štruktúrach, na ktoré sa uplatňuje právo jedného členského štátu a ktoré sa spravujú v inom členskom štáte.

(38)Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 31 . Fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú uchovávané vo vnútroštátnych registroch ako údaje konečných užívateľov výhod, by sa mali informovať o príslušných pravidlách ochrany údajov. Okrem toho by sa mali sprístupniť len osobné údaje, ktoré sú aktuálne a týkajú sa skutočných konečných užívateľov výhod, a príjemcovia by mali byť informovaní o svojich právach podľa právneho rámca Únie na ochranu údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv. Aby sa zabránilo zneužívaniu informácií uchovávaných v registroch a aby sa vyvážili práva konečných užívateľov výhod, členské štáty by navyše mohli považovať za vhodné zvážiť sprístupnenie informácií o žiadajúcej osobe spolu s právnym základom jej žiadosti konečnému užívateľovi výhod.

(39)Oneskorený prístup jednotiek FIU a iných príslušných orgánov k informáciám o totožnosti držiteľov bankových účtov a platobných účtov a bezpečnostných schránok, najmä tých anonymných, bráni v odhaľovaní prevodov finančných prostriedkov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Vnútroštátne údaje, ktoré umožňujú identifikovať bankové účty a platobné účty a bezpečnostné schránky patriace jednej osobe, sú fragmentované, a preto nie sú pre jednotky FIU a iné príslušné orgány včas dostupné. Z toho dôvodu je dôležité vytvoriť vo všetkých členských štátoch centralizované automatizované mechanizmy, napríklad register alebo systém vyhľadávania údajov, ako efektívne prostriedky na získanie včasného prístupu k informáciám o totožnosti držiteľov bankových účtov a platobných účtov a bezpečnostných schránok, ich splnomocnených osôb a konečných užívateľov výhod v súvislosti s nimi. Pri uplatňovaní ustanovení o prístupe je vhodné používať už existujúce mechanizmy, ak vnútroštátne jednotky FIU majú okamžitý a nefiltrovaný prístup k údajom, v súvislosti s ktorými vykonávajú zisťovanie. Členské štáty by mali zvážiť zasielanie ďalších informácií, ktoré považujú za potrebné a primerané na účinnejšie zmierňovanie rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, do takýchto mechanizmov. Mala by sa zabezpečiť úplná dôvernosť takýchto zisťovaní a žiadostí o súvisiace informácie jednotkami FIU a príslušnými orgánmi inými, než sú orgány zodpovedné za trestné stíhanie.

(40)Aby sa rešpektovalo súkromie a chránili osobné údaje, v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch pre bankové účty a platobné účty, ako sú registre alebo systémy vyhľadávania údajov, by sa mali uchovávať len minimálne údaje potrebné na vykonávanie vyšetrovaní v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ktoré údaje sú vhodné a primerané na zber vzhľadom na zavedené systémy a právne tradície s cieľom umožniť zmysluplnú identifikáciu konečných užívateľov výhod. Pri transpozícii ustanovení týkajúcich sa týchto mechanizmov by mali členské štáty stanoviť obdobia uchovávania ekvivalentné obdobiam uchovávania dokumentácie a informácií získaných v rámci uplatňovania opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členské štáty by mali mať možnosť zákonom predĺžiť obdobie uchovávania na všeobecnom základe bez toho, aby sa vyžadovali rozhodnutia v jednotlivých prípadoch. Toto dodatočné obdobie uchovávania by nemalo presiahnuť ďalších päť rokov. Toto obdobie by nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo stanovujúce ďalšie požiadavky na uchovávanie údajov umožňujúce rozhodnutia v jednotlivých prípadoch s cieľom uľahčiť trestné alebo správne konania. Prístup k týmto mechanizmom by sa mal zakladať na zásade informovania len v prípade potreby.

(41)Prostredníctvom prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov by vnútroštátne jednotky FIU mali možnosť rýchlo získať cezhraničné informácie o totožnosti držiteľov bankových účtov a platobných účtov a bezpečnostných schránok v iných členských štátoch, čím by sa posilnila ich schopnosť účinne vykonávať finančnú analýzu a spolupracovať s partnermi z iných členských štátov. Priamy cezhraničný prístup k informáciám o bankových a platobných účtoch a bezpečnostných schránkach by finančným spravodajským jednotkám umožnil vypracovať finančnú analýzu v dostatočne krátkom časovom rámci na odhalenie možných prípadov prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a na zaručenie rýchleho postupu v oblasti presadzovania práva.

(42)S cieľom rešpektovať právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie a obmedziť vplyv cezhraničného prístupu k informáciám uchovávaným vo vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmoch by bol rozsah informácií prístupných prostredníctvom centrálneho prístupového bodu k registrom bankových účtov obmedzený len na nevyhnutné minimum v súlade so zásadou minimalizácie údajov, ktorá je potrebná na to, aby bola možná identifikácia všetkých fyzických alebo právnických osôb, ktoré držia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty identifikované číslom IBAN a bezpečnostné schránky. Okamžitý a nefiltrovaný prístup k centrálnemu prístupovému bodu by sa mal poskytnúť udeliť len jednotkám FIU. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pracovníci jednotiek FIU zachovávali prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť technické a organizačné opatrenia na zaručenie bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem.

(43)V súvislosti s prepojením centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) obsahujúcich informácie o bankových a platobných účtoch a bezpečnostných schránkach prostredníctvom jednotného prístupového bodu k registrom bankových účtov sa vyžaduje koordinácia vnútroštátnych systémov, ktoré majú rôzne technické charakteristiky. Na tento účel by sa mali vytvoriť technické opatrenia a špecifikácie, v ktorých sa budú zohľadňovať rozdiely medzi vnútroštátnymi centralizovanými automatizovanými mechanizmami.

(44)Nehnuteľnosti sú atraktívnou komoditou pre páchateľov trestnej činnosti na legalizáciu príjmov z nezákonnej činnosti, keďže umožňujú skryť skutočný zdroj finančných prostriedkov a totožnosť konečného užívateľa výhod. Riadna a včasná identifikácia fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vlastní nehnuteľnosť, zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov je dôležitá na odhaľovanie systémov prania špinavých peňazí, ako aj na zmrazenie a konfiškáciu majetku. Je preto dôležité, aby členské štáty poskytli jednotkám FIU a príslušným orgánom prístup k informáciám, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nehnuteľnosť vlastní, a k informáciám relevantným pre identifikáciu rizika a podozrivej povahy transakcie.

(45)Všetky členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a samostatné jednotky FIU na zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré dostávajú, s cieľom odhaliť spojitosti medzi podozrivými transakciami a súvisiacou trestnou činnosťou s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim. Jednotka FIU by mala byť jediná centrálna vnútroštátna jednotka, ktorá zodpovedá za prijímanie a analyzovanie správ o podozrivých transakciách, správ o cezhraničných fyzických presunoch peňažných prostriedkov v hotovosti a platbách v hotovosti nad určitý limit, ako aj iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, ktoré poskytli povinné subjekty. Operačná nezávislosť a samostatnosť jednotky FIU by mala byť zaistená tým, že sa jej udelí právomoc a kapacita na vykonávanie jej funkcií slobodne, vrátane možnosti prijímať samostatné rozhodnutia týkajúce sa analýzy, žiadostí a poskytovania konkrétnych informácií. Vo všetkých prípadoch by jednotky FIU mali mať nezávislé právo postúpiť alebo poskytnúť informácie príslušným orgánom. Jednotke FIU by sa mali poskytnúť primerané finančné, ľudské a technické zdroje takým spôsobom, aby bola zaistená jej samostatnosť a nezávislosť a aby mohla účinne vykonávať svoj mandát. Jednotka FIU by mala mať možnosť získať a použiť zdroje potrebné na výkon svojich funkcií, a to na individuálnom alebo rutinnom základe a bez akéhokoľvek neprimeraného politického, vládneho alebo sektorového ovplyvňovania alebo zasahovania, ktoré by mohli narušiť jej operačnú nezávislosť.

(46)Jednotky FIU zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii finančných operácií teroristických, predovšetkým cezhraničných, sietí a pri odhaľovaní ich finančných podporovateľov. Finančné spravodajské informácie môžu mať zásadný význam pri odhaľovaní uľahčovania teroristických trestných činov a sietí a systémov teroristických organizácií. Vo funkciách, kompetenciách a právomociach jednotiek FIU existujú značné rozdiely. Súčasné rozdiely by však nemali ovplyvniť činnosť jednotky FIU, najmä jej schopnosť vypracúvať preventívne analýzy na podporu všetkých orgánov poverených vykonávať spravodajské, vyšetrovacie a súdne činnosti, a medzinárodnú spoluprácu. V súvislosti s výkonom úloh jednotiek FIU je nevyhnutné identifikovať minimálny súbor údajov, ku ktorým by jednotky FIU mali mať rýchly prístup a ktoré by si mohli bez prekážok vymieňať s partnermi z iných členských štátov. Vo všetkých prípadoch podozrení na pranie špinavých peňazí a súvisiace predikatívne trestné činy a v prípadoch zahŕňajúcich financovanie terorizmu by tok informácií mal byť priamy a rýchly bez zbytočného zdržania. Je preto dôležité ďalej zvýšiť efektívnosť a účinnosť jednotiek FIU, a to objasnením ich právomocí a spolupráce medzi nimi.

(47)Medzi právomoci jednotiek FIU patrí právo na priamy alebo nepriamy prístup k „finančným“ a „administratívnym“ informáciám, ako aj k informáciám „na účely presadzovania práva“, ktoré sú potrebné na boj proti praniu špinavých peňazí; súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Nedostatočné vymedzenie toho, aké druhy informácií patria do týchto všeobecných kategórií, viedlo k tomu, že jednotky FIU získali prístup k značne rôznorodým súborom informácií, čo má vplyv na ich analytické funkcie, ako aj na schopnosť účinnej spolupráce s partnermi v iných členských štátoch. Je preto potrebné vymedziť minimálne súbory „finančných“ a „administratívnych“ informácií, ako aj informácií „na účely presadzovania práva“, ktoré by mali byť priamo alebo nepriamo sprístupnené každej jednotke FIU v celej Únii. Navyše by jednotky FIU mali mať možnosť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich funkcií. Jednotka FIU by takisto mala mať možnosť získať tieto informácie na základe žiadosti predloženej inou jednotkou FIU a vymieňať si tieto informácie so žiadajúcou jednotkou FIU.

(48)Prevažnej väčšine jednotiek FIU sa udelila právomoc prijímať naliehavé opatrenia a pozastaviť alebo odmietnuť súhlas s transakciou, a to s cieľom analyzovať túto transakciu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analytických činností príslušným orgánom. V jednotlivých členských štátoch však existujú rozdiely v súvislosti s dĺžkou trvania právomocí na pozastavenie, čo má vplyv nielen na pozastavenie činností cezhraničnej povahy prostredníctvom spolupráce medzi jednotkami FIU, ale aj na základné práva jednotlivcov. Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že jednotky FIU majú schopnosť urýchlene zadržať finančné prostriedky alebo majetok pochádzajúce z trestnej činnosti a zabrániť ich úniku, a to aj na účely zhabania, by sa jednotkám FIU mala udeliť právomoc pozastaviť používanie bankového alebo platobného účtu s cieľom analyzovať transakcie uskutočnené prostredníctvom účtu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že právomoci na pozastavenie majú vplyv na vlastnícke právo, treba zaručiť ochranu základných práv dotknutých osôb.

(49)Na účely vyššej transparentnosti a zodpovednosti a na zvýšenie informovanosti o činnostiach jednotiek FIU by tieto jednotky mali každoročne vydávať správy o činnosti. V týchto správach by sa mali prinajmenšom poskytovať štatistické údaje týkajúce sa prijatých správ o podozrivých transakciách, počtu poskytnutí informácií vnútroštátnym príslušným orgánom, počtu žiadostí odoslaných iným jednotkám FIU a prijatých od iných jednotiek FIU, ako aj informácií o identifikovaných trendoch a typológiách. Táto správa by sa mala sprístupniť verejnosti s výnimkou prvkov, ktoré obsahujú citlivé a utajované skutočnosti. Aspoň raz ročne by jednotka FIU mala poskytnúť povinným subjektom spätnú väzbu, pokiaľ ide o kvalitu správ o podozrivých transakciách, ich včasnosť, opis podozrenia a akékoľvek ďalšie poskytnuté dokumenty. Túto spätnú väzbu možno poskytnúť jednotlivým povinným subjektom alebo skupinám povinných subjektov a jej cieľom by malo byť zlepšenie schopnosti povinných subjektov odhaľovať a identifikovať podozrivé transakcie a činnosti a zlepšovať celkové mechanizmy ohlasovania.

(50)Účelom jednotky FIU je zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získava s cieľom zistiť prepojenia medzi podozrivými transakciami a podkladovou trestnou činnosťou, s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim a poskytovať výsledky svojej analýzy, ako aj dodatočné informácie príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu. Jednotka FIU by sa nemala zdržať výmeny informácií ani odmietnuť výmenu informácií s inou jednotkou FIU spontánne alebo na požiadanie z dôvodov, ako napríklad nedostatočná identifikácia súvisiaceho predikatívneho trestného činu, charakteristiky vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov a rozdiely vo vymedzení súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo chýbajúci odkaz na konkrétne súvisiace predikatívne trestné činy. Podobne by jednotka FIU mala poskytnúť svoj predbežný súhlas inej jednotke FIU s postúpením informácií iným príslušným orgánom, a to bez ohľadu na druh možného súvisiaceho predikatívneho trestného činu, aby sa umožnilo účinné vykonávanie funkcie poskytovania informácií. Jednotky FIU uvádzali ťažkosti pri výmene informácií, ktoré spôsobujú rozdiely medzi vymedzením niektorých predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako napríklad daňových trestných činov, ktoré nie sú harmonizované právom Únie. Takéto rozdiely by nemali brániť vzájomnej výmene informácií, poskytovaniu informácií iným príslušným orgánom a používaniu týchto informácií. Jednotky FIU by mali rýchlo, konštruktívne a účinne zabezpečovať čo najširšiu medzinárodnú spoluprácu s jednotkami FIU z tretích krajín, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu, a to v súlade s pravidlami ochrany údajov uplatniteľnými na prenos údajov, odporúčaniami FATF a zásadami Egmontskej skupiny pre výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

(51)Jednotky FIU by mali pri vzájomnej spolupráci a výmene informácií využívať bezpečnostné zariadenia vrátane chránených komunikačných kanálov. V tejto súvislosti by sa mal zriadiť systém na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov (ďalej len „sieť FIU.net“). Tento systém by mal spravovať a jeho hosting zabezpečovať úrad AMLA. Sieť FIU.net by mali používať jednotky FIU na vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií, pričom podľa potreby sa môže používať aj na výmenu informácií s jednotkami FIU tretích krajín a s inými orgánmi a inštitúciami Únie. Jednotky FIU by mali využívať plný potenciál funkcií siete FIU.net. Tieto funkcie by mali umožniť jednotkám FIU, aby anonymne porovnávali svoje údaje s údajmi ostatných jednotiek FIU s cieľom zistiť, ktoré subjekty sú predmetom záujmu jednotky FIU v iných členských štátoch, a určiť ich príjmy a finančné prostriedky, a to pri zachovaní úplnej ochrany osobných údajov.

(52)Je dôležité, aby jednotky FIU navzájom účinne spolupracovali a vymieňali si informácie. V tejto súvislosti by mal úrad AMLA poskytnúť potrebnú pomoc, a to nielen prostredníctvom koordinácie spoločných analýz cezhraničných správ o podozrivých transakciách, ale aj vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov upravujúcich formát, ktorý sa má použiť na výmenu informácií medzi jednotkami FIU, a usmernení súvisiacich s relevantnými faktormi, ktoré treba zohľadniť pri stanovení, či sa správa o podozrivej transakcii vzťahuje na iný členský štát, ako aj s povahou, vlastnosťami a cieľmi operačnej a strategickej analýzy.

(53)Na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce sú potrebné lehoty vzťahujúce sa na výmenu informácií medzi jednotkami FIU. Lehoty by sa mali stanoviť, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia. Kratšie lehoty by sa mali stanoviť vo výnimočných, v odôvodnených a naliehavých prípadoch, keď má požiadaná jednotka FIU priamy prístup do databáz, v ktorých sa uchovávajú požadované informácie. V prípadoch, keď požiadaná jednotka FIU nedokáže poskytnúť informácie v stanovených lehotách, mala by v tomto zmysle informovať protistranu.

(54)Pohyb peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti presahuje hranice a môže mať vplyv na rôzne členské štáty. Cezhraničné prípady zahŕňajúce viaceré jurisdikcie sú stále častejšie a významnejšie, a to aj vďaka cezhraničným činnostiam, ktoré vykonávajú povinné subjekty. S cieľom účinne sa zaoberať prípadmi, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, by mali mať jednotky FIU možnosť konať nad rámec samotnej výmeny informácií na účely odhaľovania a analýzy podozrivých transakcií a činností a poskytovať informácie o samotnej analytickej činnosti. Jednotky FIU uviedli určité významné skutočnosti, ktoré obmedzujú alebo podmieňujú schopnosť jednotiek FIU zúčastňovať sa na spoločnej analýze. Vykonávanie spoločnej analýzy podozrivých transakcií a činností umožní jednotkám FIU využiť možné synergie, použiť informácie z rôznych zdrojov, získať úplný obraz o anomálnych činnostiach a obohatiť analýzu. Jednotky FIU by mali mať možnosť vykonávať spoločné analýzy podozrivých transakcií a činností a zriaďovať tímy pre spoločné analýzy na špecifické účely a na obmedzený čas a zapájať sa do ich činnosti, a to s pomocou úradu AMLA. Pre úspešný výsledok spoločných analýz môže byť zásadná účasť tretích strán. Jednotky FIU preto môžu prizvať tretie strany, aby sa zúčastnili na spoločnej analýze, v prípade, že takáto účasť by zodpovedala príslušným mandátom týchto tretích strán.

(55)Účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi je nevyhnutný na ochranu integrity finančného systému Únie a vnútorného trhu. Na tento účel by mali členské štáty použiť účinný a nestranný dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a stanoviť podmienky na účinnú, včasnú a trvalú spoluprácu medzi orgánmi dohľadu.

(56)Členské štáty by mali zabezpečiť účinný a nestranný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi založený na hodnotení rizika, predovšetkým orgánmi verejnej moci prostredníctvom samostatného a nezávislého vnútroštátneho orgánu dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu by mali mať možnosť uskutočňovať komplexný rozsah úloh s cieľom vykonávať účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi.

(57)Únia bola príležitostne svedkom laxného prístupu k dohľadu nad plnením povinností povinných subjektov, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Mimoriadny význam tak nadobudlo to, aby sa príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu v rámci integrovaného mechanizmu dohľadu zavedeného touto smernicou a nariadením [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final] objasnili ich príslušné práva a povinnosti.

(58)S cieľom účinnejšie a pravidelnejšie posudzovať a monitorovať riziká, ktorým sú vystavené povinné subjekty, a to, akým spôsobom vykonávajú cielené finančné sankcie, treba objasniť, že vnútroštátne orgány dohľadu sú oprávnené aj povinné vykonávať všetky vyšetrovania na mieste aj na diaľku, ako aj tematické vyšetrovania a akékoľvek iné zisťovania a posudzovania tak, ako to považujú za potrebné. Orgánom dohľadu to pomôže nielen pri rozhodovaní o prípadoch, v ktorých sú jasné a pochopené osobitné riziká charakteristické pre určitý sektor, ale sa im aj poskytnú nástroje potrebné na ďalšie rozširovanie relevantných informácií povinným subjektom s cieľom poskytovať im informácie potrebné na to, aby porozumeli rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(59)Osvetová činnosť vrátane poskytovania informácií orgánmi dohľadu povinným subjektom, nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, je nevyhnutná na to, aby sa zaručilo, že súkromný sektor primerane rozumie povahe a miere rizík, ktorým čelí v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(60)Orgány dohľadu by mali pri svojej činnosti prijať prístup založený na hodnotení rizika, ktorý by mal umožniť zamerať zdroje tam, kde existujú najvyššie riziká, a zároveň zabezpečiť, aby žiadny sektor ani subjekt nezostal nechránený pred pokusmi páchateľov trestnej činnosti o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Úrad AMLA by mal zohrávať vedúcu úlohu pri posilňovaní spoločného porozumenia rizík a mala by sa mu preto zveriť príprava referenčných hodnôt a metodiky na posudzovanie a klasifikovanie profilu inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov a intervalov preskúmania uvedeného rizikového profilu.

(61)Informovanie jednotiek FIU o skutočnostiach, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, zo strany orgánov dohľadu je jedným z kľúčových prvkov efektívneho a účinného dohľadu nad rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Je preto potrebné, aby členské štáty zaviedli systém, ktorým sa zabezpečí riadne a včasné informovanie jednotiek FIU.

(62)Na zabezpečenie spoločného prístupu k dohľadu v celej Únii je nevyhnutná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Aby bola táto spolupráca účinná, musí sa v čo najväčšej miere využiť, pričom sa neberie do úvahy povaha ani postavenie orgánov dohľadu. Okrem tradičnej spolupráce, ako je schopnosť viesť vyšetrovania v mene žiadajúceho dozorného orgánu, je vhodné umožniť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súvislosti s povinnými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosť na základe slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa, ako aj povinnými subjektmi, ktoré sú súčasťou skupiny.

(63)Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, orgán dohľadu domovského členského štátu by mal byť zodpovedný za dohľad nad tým, ako povinný subjekt uplatňuje celoskupinové politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To by mohlo zahŕňať návštevy na mieste v organizačných jednotkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu a mal by informovať príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie dodržiavania pravidiel hostiteľského členského štátu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu organizačnou jednotkou.

(64)Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, orgán dohľadu hostiteľského členského štátu zostáva zodpovedný za vynucovanie dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany organizačnej jednotky, podľa potreby aj prostredníctvom vykonávania kontrol na mieste a monitorovania na diaľku, ako aj prijímaním vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení týchto požiadaviek. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu domovského členského štátu a mal by informovať orgán dohľadu domovského členského štátu o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie uplatňovania skupinových politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu. S cieľom odstrániť závažné porušenia pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré si vyžadujú okamžité nápravné opatrenia, by mal mať orgán dohľadu hostiteľského členského štátu možnosť uplatňovať vhodné a primerané dočasné nápravné opatrenia, uplatniteľné za podobných okolností na povinné subjekty patriace do jeho právomoci, na účely riešenia takýchto závažných nedostatkov, podľa potreby za pomoci orgánu dohľadu domovského členského štátu alebo v spolupráci s ním.

(65)S cieľom zaistiť lepšiu koordináciu snáh a účinne prispievať k potrebám integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mali objasniť príslušné povinnosti orgánov dohľadu v súvislosti s uvedenými povinnými subjektmi a stanoviť konkrétne a primerané mechanizmy spolupráce.

(66)Cezhraničné skupiny musia zaviesť ďalekosiahle celoskupinové politiky a postupy. S cieľom zabezpečiť dohľad primeraný cezhraničným činnostiam treba stanoviť podrobné pravidlá dohľadu, ktoré by umožnili orgánom dohľadu domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu v čo najväčšej miere navzájom spolupracovať, a to bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie, a spolupracovať aj s úradom AMLA pri posudzovaní rizík, monitorovaní vývoja s možným vplyvom na rôzne subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, a koordinovaní opatrení dohľadu. Vzhľadom na koordinačnú úlohu úradu AMLA by sa tomuto úradu mala zveriť povinnosť vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých by sa podrobne uvádzali príslušné povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu nad skupinami a spôsoby spolupráce medzi nimi. Dohľad nad účinným vykonávaním skupinovej politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť v súlade so zásadami a podmienkami konsolidovaného dohľadu stanovenými v príslušných európskych odvetvových právnych predpisoch.

(67)V smernici (EÚ) 2015/849 sa uviedla všeobecná požiadavka na spoluprácu medzi orgánmi dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu. Takéto požiadavky sa následne posilnili s cieľom predchádzať znemožneniu alebo bezdôvodnému obmedzeniu výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi dohľadu. Vzhľadom na neexistenciu jednoznačného právneho rámca sa pri zriadení kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vychádzalo z nezáväzných usmernení. Je preto potrebné určiť jasné pravidlá organizácie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zabezpečiť koordinovaný a právne vyhovujúci prístup, pričom by sa zohľadnila potreba štruktúrovanej interakcie medzi orgánmi dohľadu v celej Únii. V súlade s koordinačnou a dozornou úlohou úradu AMLA by sa tomuto úradu malo zveriť vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov, v ktorých by sa vymedzili všeobecné podmienky umožňujúce riadne fungovanie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(68)Výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi dohľadu sú nevyhnutné v kontexte stále viac integrovaných globálnych finančných systémov. Na jednej strane by sa orgány dohľadu v Únii vrátane úradu AMLA mali navzájom informovať o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí]. Na druhej strane by členské štáty mali mať možnosť povoliť orgánom dohľadu uzatvárať dohody o spolupráci umožňujúce spoluprácu a výmenu dôverných informácií s partnermi v tretích krajinách, a to v súlade s uplatniteľnými pravidlami pre prenosy osobných údajov. Vzhľadom na dozornú úlohu úradu AMLA by tento úrad mal podľa potreby poskytovať pomoc pri posudzovaní rovnocennosti požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sa uplatňujú na partnera z tretej krajiny.

(69)Smernicou (EÚ) 2015/849 sa členským štátom povolilo zveriť dohľad nad niektorými povinnými subjektmi samoregulačným orgánom. Kvalita a intenzita dohľadu, ktorý vykonávajú takéto samoregulačné orgány, je však nedostatočná a nie je pod žiadnou alebo takmer žiadnou verejnou kontrolou. V prípade, že sa členský štát rozhodne zveriť dohľad samoregulačnému orgánu, mal by zároveň určiť orgán verejnej moci na vykonávanie dozoru nad činnosťami samoregulačného orgánu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali v súlade s požiadavkami tejto smernice.

(70)Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce administratívne sankcie a opatrenia vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania požiadaviek nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí]. Členské štáty by mali splnomocniť vnútroštátne orgány dohľadu ukladať takéto opatrenia povinným subjektom na nápravu situácie v prípade porušení, a ak je to odôvodnené daným porušením, ukladať peňažné sankcie. Škála sankcií a opatrení by mala byť dostatočne široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a povahu podnikania.

(71)Členské štáty majú v súčasnosti rozmanitú škálu administratívnych sankcií a opatrení za porušenia platných hlavných preventívnych ustanovení a uplatňujú nejednotný prístup k vyšetrovaniu a postihovaniu porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Medzi orgánmi dohľadu neexistuje ani spoločné chápanie toho, čo predstavuje „závažné“ porušenie, aby sa dalo rozlíšiť, kedy by sa mala uložiť administratívna sankcia. Táto rozmanitosť nepriaznivo ovplyvňuje úsilie vynaložené v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a reakcia Únie je roztrieštená. Mali by sa preto stanoviť spoločné kritériá na určenie najvhodnejšej reakcie dohľadu na porušenia a mala by sa stanoviť aj škála administratívnych opatrení, ktoré by orgány dohľadu mohli uložiť v prípade porušení, ktoré nie sú dostatočne závažné na to, aby boli postihnuté administratívnou sankciou. S cieľom stimulovať povinné subjekty k tomu, aby dodržiavali ustanovenia nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí], treba posilniť odrádzajúcu povahu administratívnych sankcií. V súlade s tým by sa mala zvýšiť minimálna suma maximálnej sankcie, ktorú možno uložiť v prípade závažných porušení nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí]. V rámci transpozície tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením administratívnych sankcií a opatrení, ako aj trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem.

(72)Povinné subjekty môžu využívať slobodu poskytovať služby a usadiť sa v rámci vnútorného trhu, aby mohli ponúkať svoje výrobky a služby v celej Únii. V účinnom systéme dohľadu sa vyžaduje, aby si orgány dohľadu uvedomovali slabé stránky povinných subjektov pri dodržiavaní pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Je preto dôležité, aby sa orgány dohľadu mohli navzájom informovať o administratívnych sankciách a opatreniach uložených povinným subjektom v prípade, že by takéto informácie boli relevantné aj pre ďalšie orgány dohľadu.

(73)Zverejnenie administratívnej sankcie alebo opatrenia za porušenie nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] môže mať silný odrádzajúci účinok proti opakovaniu takéhoto porušenia. Zároveň sa tým informujú iné subjekty o rizikách z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti so sankcionovaným povinným subjektom pred nadviazaním obchodného vzťahu a poskytuje sa pomoc orgánom dohľadu v iných členských štátoch, pokiaľ ide o riziká súvisiace s povinným subjektom pôsobiacim v príslušnom členskom štáte cezhranične. Z týchto dôvodov by sa mala potvrdiť požiadavka na zverejňovanie rozhodnutí o sankciách, proti ktorým sa nemožno odvolať. Každé takéto zverejnenie by však malo byť primerané a pri rozhodovaní o tom, či sa určitá administratívna sankcia alebo opatrene zverejní, by orgány dohľadu mali vziať do úvahy závažnosť porušenia a odrádzajúci účinok, ktorý sa zverejnením pravdepodobne dosiahne.

(74)Existuje mnoho prípadov, keď zamestnanci, ktorí oznámili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí, boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Je veľmi dôležité, aby sa táto otázka riešila s cieľom zabezpečiť účinnosť systému boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním a aby v súlade s vnútroštátnym právom poskytli takýmto osobám primeranú ochranu, a to najmä so zreteľom na ich právo na ochranu ich osobných údajov a ich právo na účinnú súdnu ochranu a účinné zastupovanie pred súdom.

(75)Je potrebná nová plne integrovaná a koherentná politika na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na úrovni Únie s určenými úlohami pre orgány Únie a príslušné vnútroštátne orgány a s cieľom zabezpečiť ich plynulú a trvalú spoluprácu. V uvedenej súvislosti má mimoriadny význam spolupráca medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a táto spolupráca by sa mala objasniť a zlepšiť. Na vnútroštátnej úrovni zostáva povinnosťou členských štátov určiť potrebné pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby tvorcovia politík, jednotky FIU, orgány dohľadu vrátane úradu AMLA a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady a orgány presadzovania práva pri konaní v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia spoluprácu a koordináciu, a to aj prostredníctvom reštriktívneho prístupu v prípade, že príslušné orgány odmietnu spolupracovať a vymieňať si informácie na žiadosť iného príslušného orgánu.

(76)S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby oznámili Komisii a úradu AMLA zoznam príslušných orgánov a relevantné kontaktné údaje.

(77)Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu odhaliť všetky orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami. Informácie prudenciálnej povahy súvisiace s úverovými a finančnými inštitúciami, napríklad informácie týkajúce sa odbornosti a vhodnosti riaditeľov a akcionárov, mechanizmov vnútornej kontroly, riadenia či dodržiavania predpisov a riadenia rizík, sú často nevyhnutné na primeraný dohľad nad týmito inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Rovnako tak sú informácie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôležité pre prudenciálny dohľad nad takýmito inštitúciami. Spolupráca a výmena informácií s orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jednotkami FIU by sa preto mala rozšíriť na všetky príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad uvedenými povinnými subjektmi v súlade s inými právnymi nástrojmi Únie, ako je smernica (EÚ) 2013/36 32 , smernica (EÚ) 2014/49 33 , smernica (EÚ) 2014/59 34 , smernica (EÚ) 2014/92 35 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 36 . S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tejto spolupráce by členské štáty mali každoročne informovať úrad AMLA o uskutočnených výmenách informácií.

(78)Spolupráca s inými orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami na základe smernice (EÚ) 2014/92 a smernice (EÚ) 2015/2366 má potenciál znížiť nezamýšľané dôsledky požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Úverové inštitúcie sa môžu rozhodnúť, že ukončia alebo obmedzia obchodné vzťahy s niektorými klientmi alebo kategóriami klientov s cieľom vyhnúť sa riziku namiesto toho, aby ho riadili. Takéto postupy znižovania rizík môžu oslabiť rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovanie podozrivých transakcií, keďže nútia dotknutých klientov, aby na splnenie svojich finančných potrieb využívali menej bezpečné alebo neregulované platobné kanály. Rozšírené postupy znižovania rizík v bankovom sektore môžu zároveň viesť k finančnému vylúčeniu pre určité kategórie platobných subjektov alebo spotrebiteľov. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi majú najlepšie predpoklady na identifikovanie situácií, keď úverová inštitúcia odmietla nadviazať obchodný vzťah napriek tomu, že mohla mať povinnosť urobiť to na základe vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica (EÚ) 2014/92 alebo smernica (EÚ) 2015/2366, a bez odôvodnenia na základe zdokumentovanej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Keď sa takéto prípady vyskytnú, orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali upozorniť orgány zodpovedné za to, aby finančné inštitúcie dodržiavali smernicu (EÚ) 2014/92 alebo smernicu (EÚ) 2015/2366.

(79)Spolupráca medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi zodpovednými za krízové riadenie úverových inštitúcií a investičných spoločností, ako sú predovšetkým určené orgány a orgány pre riešenie krízových situácií v rámci systému ochrany vkladov, je potrebná na zosúladenie cieľa predchádzať praniu špinavých peňazí podľa tejto smernice a cieľa chrániť finančnú stabilitu a vkladateľov podľa smerníc 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali uskutočňovať dozor nad vykonávaním náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak sa konštatovalo, že úverová inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá alebo ak sú vklady označené ako nedostupné, ako aj nad ohlasovaním všetkých podozrivých transakcií jednotke FIU. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali informovať orgány zodpovedné za krízové riadenie úverových inštitúcií a investičných spoločností o každom relevantnom výsledku uskutočnenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a o každom účte, ktorý jednotka FIU pozastavila.

(80)S cieľom uľahčiť takúto spoluprácu vo vzťahu k úverovým inštitúciám by mal úrad AMLA po konzultácii s Európskym orgánom pre bankovníctvo vydať usmernenia vymedzujúce hlavné prvky takejto spolupráce vrátane spôsobu výmeny informácií.

(81)Mechanizmy spolupráce by sa mali rozšíriť aj na orgány zodpovedné za dohľad a dozor nad audítormi, keďže takáto spolupráca môže zlepšiť účinnosť rámca Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí.

(82)Výmena informácií a poskytovanie pomoci medzi príslušnými orgánmi členských štátov sú na účely tejto smernice kľúčové. Členské štáty by preto nemali zakazovať výmenu informácií a poskytovanie pomoci alebo ukladať neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny informácií a poskytovania pomoci.

(83)Orgány dohľadu by mali mať možnosť spolupracovať a vymieňať si dôverné informácie, a to bez ohľadu na ich povahu či postavenie. Na tento účel by mali mať primeraný právny základ pre výmenu dôverných informácií a spoluprácu. Výmene informácií a spolupráci s inými orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných aktov Únie by sa nemalo neúmyselne brániť právnou neistotou, ktorá môže vyplývať z absencie jednoznačných ustanovení v tejto oblasti. Objasnenie právneho rámca je o to dôležitejšie, že prudenciálny dohľad bol v niekoľkých prípadoch zverený orgánom dohľadu pôsobiacim mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napríklad Európskej centrálnej banke (ECB).

(84)Účinnosť rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa opiera o spoluprácu medzi širokým spektrom príslušných orgánov. Na uľahčenie takejto spolupráce by sa úradu AMLA malo zveriť vypracovanie usmernení v koordinácii s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou, ktoré by sa týkali spolupráce medzi všetkými príslušnými orgánmi. V uvedených usmerneniach by sa malo takisto opísať, ako by orgány príslušné na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných aktov Únie mali pri výkone svojich povinností zohľadňovať obavy v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

(85)Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 37 . Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôležitý verejný záujem. Príslušné orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu alebo za vysledovanie, zhabanie alebo zmrazenie a zabavenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti by mali rešpektovať pravidlá vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, a to vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 38 .

(86)Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie tejto smernice s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov vrátane pravidiel o prenosoch údajov, ako aj o ochranu základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú získavanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov v rámci Únie a s tretími krajinami. Takéto spracúvanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv, len na účely stanovené v tejto smernici a na činnosti vyžadované podľa tejto smernice, ako je výmena informácií medzi príslušnými orgánmi.

(87)Na osobné údaje spracúvané na účely tejto smernice sa vzťahujú práva dotknutej osoby na prístup k údajom. Prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa správy o podozrivých transakciách by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v relevantných prípadoch aj s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725 môžu byť preto odôvodnené. Dotknutá osoba má právo žiadať, aby dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v relevantnom prípade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov skontroloval zákonnosť spracúvania, a má právo uplatniť súdny prostriedok nápravy uvedený v článku 79 uvedeného nariadenia. Dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 môže konať aj ex officio. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať dotknutú osobu, že sa vykonali všetky potrebné overenia zo strany dozorného orgánu, a o výsledku overenia, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracúvania.

(88)Na zabezpečenie nepretržitej výmeny informácií medzi jednotkami FIU počas obdobia zriaďovania úradu AMLA by Komisia mala dočasne pokračovať v poskytovaní hostingu pre sieť FIU.net. Na zabezpečenie plného zapojenia jednotiek FIU do prevádzky systému by si Komisia mala pravidelne vymieňať informácie s platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ (ďalej len „platforma EÚ pre jednotky FIU“), čo je neformálna skupina zložená zo zástupcov jednotiek FIU, ktorá je aktívna od roku 2006 a využíva sa na uľahčovanie spolupráce medzi jednotkami FIU, ako aj na výmenu názorov na otázky týkajúce sa spolupráce.

(89)Regulačné technické predpisy by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu v celej Únii. Keďže úrad AMLA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je vhodné poveriť ho, aby vypracoval a Komisii predložil návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky.

(90)S cieľom zabezpečiť konzistentné prístupy medzi jednotkami FIU a medzi orgánmi dohľadu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na doplnenie tejto smernice prijatím regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovujú kritériá, pokiaľ ide o určenie a funkcie centrálneho kontaktného miesta určitých poskytovateľov služieb, stanovujú sa referenčné hodnoty a metodika na posudzovanie a klasifikovanie profilu inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov a intervaly preskúmania rizikového profilu, podrobne sa stanovujú povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu a spôsoby spolupráce medzi nimi, bližšie sa určujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ich operačného fungovania, vymedzujú sa ukazovatele na klasifikáciu závažnosti porušení tejto smernice a kritériá, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení výšky administratívnych sankcií alebo pri prijímaní administratívnych opatrení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty predovšetkým doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(91)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie metodiky na zber štatistických údajov, určenie formátu na predkladanie informácií o skutočnom vlastníctve, vymedzenie technických podmienok na vzájomné prepojenie registrov konečných užívateľov výhod a registrov bankových účtov a mechanizmov na vyhľadávanie údajov, ako aj prijatie vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 39 .

(92)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 charty), právo na ochranu osobných údajov (článok 8 charty) a slobodu podnikania (článok 16 charty).

(93)Pri vypracúvaní správy o hodnotení vykonávania tejto smernice by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(94)Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie koordinovaného a koherentného mechanizmu na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(95)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 40 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(96)V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[, ktorý vydal stanovisko dňa … 41 ].

(97)Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)opatrení uplatniteľných na sektory vystavené praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni;

b)identifikácie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na úrovni Únie a členských štátov;

c)zriadenia registrov konečných užívateľov výhod, bankových účtov a nehnuteľností a prístupu k nim;

d)povinností a úloh finančných spravodajských jednotiek (FIU);

e)povinností a úloh orgánov, ktoré sa zúčastňujú na dohľade nad povinnými subjektmi;

f)spolupráce medzi príslušnými orgánmi a spolupráce s orgánmi, na ktoré sa vzťahujú iné akty Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.„orgán dohľadu nad finančnými subjektmi“ je orgán dohľadu zodpovedný za úverové a finančné inštitúcie;

2.„povinné subjekty“ sú fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 3 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktorým nebola udelená výnimka v súlade s článkami 4, 5 a 6 uvedeného nariadenia;

3.„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo povinného subjektu, alebo, ak povinný subjekt nemá sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jeho ústredie;

4.„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom má povinný subjekt dcérsku spoločnosť alebo pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;

5.„colné orgány“ sú colné orgány v zmysle vymedzenia v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 42 a príslušné orgány v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 43 ;

6.„kolégium orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ je stála štruktúra na spoluprácu a výmenu informácií na účely dohľadu nad skupinou alebo subjektom, ktoré pôsobia cezhranične;

7.„subjekt pôsobiaci cezhranične“ je povinný subjekt, ktorý má aspoň jednu organizačnú jednotku v inom členskom štáte alebo v tretej krajine;

8.„organizačná jednotka“ je pobočka alebo akákoľvek iná forma zriadenia povinného subjektu, ktorá pôsobí v členskom štáte alebo v tretej krajine inej než krajine, v ktorej je usadené jej ústredie, alebo dcérska spoločnosť materskej spoločnosti usadená v inej krajine než v krajine, v ktorej je usadená materská spoločnosť.

Oddiel 2

Vnútroštátne opatrenia v sektoroch vystavených praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Článok 3

Identifikácia vystavených sektorov na vnútroštátnej úrovni

1.Ak sa prostredníctvom vnútroštátneho posudzovania rizík, ktoré uskutočňujú členské štáty podľa článku 8, zistí, že popri povinných subjektoch sú rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vystavené aj subjekty v iných sektoroch, členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na tieto dodatočné subjekty uplatnia požiadavky nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

2.Na účely odseku 1 členské štáty oznamujú Komisii svoj zámer uplatniť požiadavky nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] na subjekty v dodatočných sektoroch, pričom k oznámeniu pripoja:

a)odôvodnenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je uvedený zámer podložený;

b)posúdenie vplyvu, ktorý bude takéto rozšírenie mať na poskytovanie služieb na vnútornom trhu;

c)znenie vnútroštátnych opatrení, ktoré daný členský štát zamýšľa prijať.

3.Členské štáty pozastavia prijímanie vnútroštátnych opatrení uvedených v odseku 2 písm. c) na šesť mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2.

4.Pred skončením obdobia uvedeného v odseku 3 Komisia po konzultácii s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadeným nariadením [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final] (AMLA) vydá podrobné stanovisko o tom, či zamýšľané opatrenie:

a)je primerané na riešenie identifikovaných rizík, najmä pokiaľ ide o to, či sa riziká identifikované členským štátom týkajú vnútorného trhu;

b)môže vytvárať prekážky z hľadiska voľného pohybu služieb alebo kapitálu alebo slobody poskytovateľov služieb usadiť sa na vnútornom trhu, ktoré nie sú primerané rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má opatrenie zmierniť.

V podrobnom stanovisku sa uvádza aj to, či Komisia zamýšľa navrhnúť opatrenie na úrovni Únie.

5.Ak Komisia nepovažuje za vhodné navrhnúť opatrenie na úrovni Únie, dotknutý členský štát do dvoch mesiacov od prijatia podrobného stanoviska uvedeného v odseku 4 oznámi Komisii opatrenie, ktoré navrhuje prijať v súvislosti s uvedeným podrobným stanoviskom. Komisia poskytne pripomienky k opatreniu navrhnutému členským štátom.

6.Ak Komisia oznámi zámer navrhnúť opatrenie na úrovni Únie, dotknutý členský štát sa zdrží prijatia vnútroštátnych opatrení uvedených v odseku 2 písm. c).

7.V prípade, že k [vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] členské štáty už uplatnili vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849, na iné sektory než povinné subjekty, môžu na tieto sektory uplatniť požiadavky nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Do [6 mesiacov od dátumu transpozície tejto smernice] členské štáty oznámia Komisii sektory identifikované na vnútroštátnej úrovni podľa prvého pododseku, na ktoré sa uplatňujú požiadavky nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], pričom sa k tomuto oznámeniu pripojí odôvodnenie vystavenia týchto sektorov rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Do šiestich mesiacov od takéhoto oznámenia Komisia po konzultácii s úradom AMLA vydá podrobné stanovisko týkajúce sa odseku 4 písm. a) a b), v ktorom uvedie, či zamýšľa navrhnúť opatrenie na úrovni Únie. Ak Komisia nepovažuje za vhodné navrhnúť opatrenie na úrovni Únie, uplatňuje sa odsek 5.

8.Do [jedného roka od dátumu transpozície tejto smernice] a následne každý rok Komisia zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam sektorov, na ktoré sa členské štáty rozhodli uplatňovať požiadavky nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Článok 4

Požiadavky vzťahujúce sa na určitých poskytovateľov služieb

1.Členské štáty zabezpečia, aby zmenárne a miesta na inkaso šekov, ako aj poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti mali licenciu alebo boli registrovaní.

2.Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier podliehali regulácii.

Článok 5

Kontaktné miesta

1.Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ako sa vymedzujú v článku 2 bode 3 smernice 2009/110/ES 44 , poskytovateľov platobných služieb, ako sa vymedzujú v článku 4 bode 11 smernice (EÚ) 2015/2366, a poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí vykonávajú činnosť prostredníctvom agentov nachádzajúcich sa v hostiteľskom členskom štáte a vykonávajúcich činnosť na základe práva usadiť sa alebo slobody poskytovať služby a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, aby na ich území určili centrálne kontaktné miesto. Toto centrálne kontaktné miesto zabezpečí v mene subjektu pôsobiaceho cezhranične dodržiavanie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a uľahčí dohľad zo strany orgánov dohľadu, a to aj poskytovaním dokumentov a informácií orgánom dohľadu na ich žiadosť.

2.Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia kritériá na určenie okolností, za ktorých je vhodné určiť centrálne kontaktné miesto podľa odseku 1, a funkcie centrálnych kontaktných miest.

3.Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 2 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Článok 6

Kontroly vrcholového manažmentu a konečných užívateľov výhod určitých povinných subjektov

1.Členské štáty od orgánov dohľadu požadujú, aby overovali, či členovia vrcholového manažmentu povinných subjektov uvedených v článku 4 a koneční užívatelia výhod takýchto subjektov konajú čestne a bezúhonne. Vrcholový manažment takýchto subjektov by takisto mal mať vedomosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií.

2.V súvislosti s povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a), b), d), e) a písm. h) až l) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu prijali potrebné opatrenia na predchádzanie tomu, aby osoby, ktoré boli odsúdené za pranie špinavých peňazí, niektorý zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovanie terorizmu, alebo ich blízke osoby boli profesionálne uznávané, zastávali riadiacu funkciu v uvedených povinných subjektoch alebo boli ich konečnými užívateľmi výhod.

3.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pravidelne a na základe zohľadnenia miery rizika overovali, či sú naďalej splnené požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2. Predovšetkým overujú, či vrcholový manažment koná čestne a bezúhonne a má vedomosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií v prípadoch, keď existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o ne, alebo existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v danom povinnom subjekte.

4.Orgány dohľadu majú právomoc požadovať odvolanie akejkoľvek osoby odsúdenej za pranie špinavých peňazí, niektorý zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovanie terorizmu z riadiacej funkcie v povinných subjektoch uvedených v odsekoch 1 a 2. Orgány dohľadu majú právomoc odvolať členov vrcholového manažmentu, v prípade ktorých sa usúdilo, že nekonajú čestne a bezúhonne a nemajú vedomosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií.

5.Ak je osoba odsúdená za pranie špinavých peňazí, niektorý zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovanie terorizmu konečným užívateľom výhod povinného subjektu uvedeného v odseku 2, členské štáty zabezpečia, aby tieto osoby mohli byť oddelené od akéhokoľvek povinného subjektu, a to aj tým, že orgánom dohľadu poskytnú právomoc požadovať odpredaj podielu konečného užívateľa výhod v povinnom subjekte.

6.Členské štáty na účely tohto článku zabezpečia, aby orgány dohľadu alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý je na vnútroštátnej úrovni príslušný na posudzovanie vhodnosti osôb uvedených v odsekoch 1 a 2, v súlade s vnútroštátnym právom kontrolovali existenciu príslušného odsúdenia v registri trestov dotknutej osoby. Akákoľvek výmena informácií na uvedené účely sa uskutočňuje v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV v zmysle ich vykonávania vo vnútroštátnom práve.

Oddiel 2

Posudzovanie rizík

Článok 7

Nadnárodné posudzovanie rizík

1.Komisia vykonáva posudzovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnými činnosťami.

Na tento účel Komisia najneskôr do [štyroch rokov od dátumu transpozície tejto smernice] vypracuje správu, v ktorej uvedené riziká identifikuje, analyzuje a hodnotí na úrovni Únie. Komisia následne svoju správu aktualizuje každé štyri roky. V prípade potreby môže Komisia časti správy aktualizovať častejšie.

2.Správa uvedená v odseku 1 sa týka aspoň:

a)oblastí a sektorov vnútorného trhu, ktoré sú vystavené rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

b)povahy a úrovne rizík spojených s jednotlivými oblasťami a sektormi;

c)najrozšírenejších prostriedkov používaných na legalizáciu nezákonných výnosov, a to v prípade dostupnosti vrátane tých, ktoré sa osobitne používajú v transakciách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, nezávisle od identifikácie tretej krajiny podľa kapitoly III oddielu 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final];

d)rizík nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní.

3.Komisia vydá odporúčania pre členské štáty o opatreniach vhodných na riešenie identifikovaných rizík. Ak sa členské štáty rozhodnú neuplatňovať niektoré z odporúčaní vo svojich vnútroštátnych režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, oznámia to Komisii a uvedú dôvody takéhoto rozhodnutia.

4.Úrad AMLA do [troch rokov od dátumu transpozície tejto smernice] vydá stanovisko adresované Komisii týkajúce sa rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcich Úniu. Úrad AMLA následne vydáva stanovisko každé dva roky.

5.Komisia pri vypracúvaní posúdenia uvedeného v odseku 1 organizuje prácu na úrovni Únie, zohľadňuje stanoviská uvedené v odseku 4 a zapája expertov členských štátov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zástupcov vnútroštátnych dozorných orgánov a jednotiek FIU a podľa potreby úrad AMLA a iné orgány na úrovni Únie.

6.Komisia do dvoch rokov od prijatia správy uvedenej v odseku 1 a následne každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na základe zistení uvedených v danej správe.

Článok 8

Vnútroštátne posudzovanie rizík

1.Každý členský štát vykonáva vnútroštátne posúdenie rizík s cieľom identifikovať, posúdiť, pochopiť a zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré sa ho dotýkajú. Toto posúdenie rizík aktualizuje a aspoň raz za štyri roky ho preskúma.

Každý členský štát takisto prijíma primerané kroky na identifikáciu, posúdenie, pochopenie a zmiernenie rizík nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní.

2.Každý členský štát určí orgán alebo vytvorí mechanizmus na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu alebo opis daného mechanizmu sa oznámi Komisii, úradu AMLA a ostatným členským štátom.

3.Pri vnútroštátnom posudzovaní rizík uvedenom v odseku 1 tohto článku členské štáty zohľadňujú správu uvedenú v článku 7 ods. 1.

4.Každý členský štát používa vnútroštátne posudzovanie rizík na to, aby:

a)zlepšil svoj režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých majú povinné subjekty uplatňovať posilnené opatrenia, a prípadne špecifikovaním opatrení, ktoré sa majú prijať;

b)v relevantných prípadoch určil sektory alebo oblasti s menším alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)posúdil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s jednotlivými druhmi právnických osôb a právnych štruktúr na svojom území a pochopil vystavenie rizikám vyplývajúcim zo zahraničných právnických osôb a právnych štruktúr;

d)rozhodol o pridelení zdrojov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj proti nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a o stanovovaní priorít v oblasti takýchto zdrojov;

e)zabezpečil vypracovanie primeraných pravidiel pre každý sektor alebo oblasť v súlade s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

f)urýchlene sprístupnil primerané informácie príslušným orgánom a povinným subjektom s cieľom uľahčiť ich vlastné posudzovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj posudzovanie rizík obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní uvedené v článku 8 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Členské štáty v rámci vnútroštátneho posudzovania rizík opisujú inštitucionálnu štruktúru a základné postupy svojho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to okrem iného vrátane jednotky FIU, daňových úradov a prokurátorov, ako aj vyčlenené ľudské a finančné zdroje v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné.

5.Členské štáty sprístupňujú výsledky svojho vnútroštátneho posudzovania rizík vrátane jeho aktualizácií Komisii, úradu AMLA a ostatným členským štátom. V prípade potreby môže ktorýkoľvek členský štát poskytnúť členskému štátu, ktorý vykonáva vnútroštátne posudzovanie rizík, príslušné dodatočné informácie. Zhrnutie posúdenia sa sprístupní verejnosti. Toto zhrnutie nesmie obsahovať utajované skutočnosti. Na základe informácií, ktoré sa v ňom uvedú, nesmie byť možné identifikovať žiadnu fyzickú ani právnickú osobu.

Článok 9

Štatistické údaje

1.Členské štáty vedú komplexné štatistické údaje o záležitostiach relevantných z hľadiska účinnosti ich rámcov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom preskúmať účinnosť týchto rámcov.

2.Štatistické údaje uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)údaje o veľkosti a význame jednotlivých sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vrátane počtu fyzických osôb a subjektov a hospodárskeho významu každého sektora;

b)údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach vnútroštátneho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre jednotku FIU, kroky nadväzujúce na tieto správy, informácie o cezhraničných fyzických prevodoch peňažných prostriedkov v hotovosti poskytnuté jednotke FIU v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672 spolu s krokmi nadväzujúcimi na poskytnuté informácie a za každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestné činy prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, druhy predikatívnych trestných činov identifikované v súlade s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/1673 45 , ak sú takéto informácie k dispozícii, a výšku zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;

c)v prípade dostupnosti údaje o počte a percentuálnom podiele správ vedúcich k ďalšiemu vyšetrovaniu spolu s výročnou správou vypracovanou jednotkami FIU podľa článku 21;

d)údaje o počte cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré jednotka FIU podala, prijala, zamietla a na ktoré úplne alebo čiastočne odpovedala, rozdelené podľa krajiny partnera;

e)počet žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo iných medzinárodných žiadostí o informácie v súvislosti so skutočným vlastníctvom a informácie o bankových účtoch, ako sa uvádza v kapitole IV nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a v kapitole II oddieloch 1 a 2 tejto smernice, ktoré boli prijaté od partnerov mimo Únie alebo ktoré im boli podané, rozdelený podľa príslušného orgánu a krajiny partnera;

f)ľudské zdroje pridelené orgánom dohľadu, ako aj ľudské zdroje pridelené jednotke FIU s cieľom plniť úlohy vymedzené v článku 17;

g)počet opatrení dohľadu na mieste i na diaľku, počet zistených porušení na základe opatrení dohľadu a sankcie alebo administratívne opatrenia uplatnené dozornými orgánmi a samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV oddielu 4;

h)počet a druh porušení zistených v súvislosti s povinnosťami stanovenými v kapitole IV nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a sankcie alebo administratívne opatrenia uplatnené vo vzťahu k týmto porušeniam, ako aj počet kontrol vykonaných subjektom zodpovedným za centrálny register podľa článku 10 ods. 8 tejto smernice.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa štatistické údaje uvedené v odseku 2 zbierali a zasielali Komisii raz ročne. Štatistické údaje uvedené v odseku 2 písm. a), c), d) a f) sa zasielajú aj úradu AMLA.

Úrad AMLA uchováva tieto štatistické údaje vo svojej databáze v súlade s článkom 11 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

4.Úrad AMLA do [troch rokov od dátumu transpozície tejto smernice] prijme stanovisko adresované Komisii týkajúce sa metodiky zberu štatistických údajov uvedených v odseku 2 písm. a), c), d) a f).

5.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanoví metodika zberu štatistických údajov uvedených v odseku 2 a opatrenia týkajúce sa ich zasielania Komisii a úradu AMLA. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.

6.Komisia každé dva roky uverejňuje správu, ktorá obsahuje zhrnutie a vysvetlenie štatistických údajov uvedených v odseku 2 a ktorá sa sprístupní na jej webovom sídle.

KAPITOLA II

REGISTRE

Oddiel I

Registre konečných užívateľov výhod

Článok 10

Registre konečných užívateľov výhod

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve uvedené v článku 44 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a informácie o dojednaniach týkajúcich sa poverenej osoby uvedené v článku 47 daného nariadenia uchovávali v centrálnom registri v členskom štáte, kde je založený právny subjekt alebo kde je usadený alebo má pobyt správca či osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnej právnej štruktúre. Táto požiadavka sa neuplatňuje na spoločnosti kótované na regulovanom trhu, ktoré podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici, alebo podliehajú rovnocenným medzinárodným normám.

Informácie o skutočnom vlastníctve uvedené v centrálnych registroch sa môžu získavať v súlade s vnútroštátnymi systémami.

2.Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty a právne štruktúry v prípade, že existujú dôvody pochybovať o presnosti informácií o skutočnom vlastníctve uchovávaných v centrálnych registroch, museli poskytnúť ďalšie informácie na základe zohľadnenia miery rizika vrátane uznesení predstavenstva a zápisníc z jeho zasadnutí, partnerských dohôd, trustových zmlúv, splnomocnenia alebo iných zmlúv a dokumentov.

3.Ak nie je podľa článku 45 ods. 2 a 3 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] ako konečný užívateľ výhod identifikovaná žiadna osoba, v centrálnom registri sa uvádza:

a)vyhlásenie so sprievodným zdôvodnením, že neexistuje žiadny konečný užívateľ výhod alebo že konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod nebolo možné identifikovať a overiť;

b)podrobné údaje o fyzickej osobe (fyzických osobách) zastávajúcej pozíciu vrcholového riadiaceho pracovníka v podnikateľskom alebo právnom subjekte rovnocenné s informáciami požadovanými podľa článku 44 ods. 1 písm. a) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

4.Komisia je splnomocnená prijať prostredníctvom vykonávacích aktov formát predloženia informácií o skutočnom vlastníctve do centrálneho registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.

5.Členské štáty vyžadujú, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v centrálnych registroch primerané, presné a aktuálne. Členský štát na tento účel uplatňuje aspoň tieto požiadavky:

a)povinné subjekty ohlasujú subjektu zodpovednému za centrálne registre všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o skutočnom vlastníctve dostupnými v centrálnych registroch a informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii podľa článku 18 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí];

b)príslušné orgány vo vhodnom prípade a v rozsahu, v akom táto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, ohlasujú subjektu zodpovednému za centrálne registre všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o skutočnom vlastníctve dostupnými v centrálnych registroch a informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii.

6.Členské štáty vyžadujú, aby sa ohlasovanie nezrovnalostí uvedené v odseku 5 vykonalo do 14 kalendárnych dní od zistenia nezrovnalosti. V prípadoch s nižším rizikom, na ktoré sa uplatňujú opatrenia podľa kapitoly III oddielu 3 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí], členské štáty môžu umožniť povinným subjektom, aby požiadali klienta o odstránenie nezrovnalostí technickej povahy, ktoré nebránia identifikácii konečného užívateľa (konečných užívateľov) výhod, priamo u subjektu zodpovedného za centrálne registre.

7.Členské štáty zabezpečia, aby subjekt zodpovedný za centrálne registre prijal primerané opatrenia na odstránenie nezrovnalostí vrátane zmeny informácií uvedených v centrálnych registroch, ak subjekt dokáže informácie o skutočnom vlastníctve identifikovať a overiť. V centrálnych registroch sa uvádza osobitná zmienka o skutočnosti, že boli ohlásené nezrovnalosti, ktorá musí byť viditeľná aspoň pre príslušné orgány a povinné subjekty.

8.V prípade podnikateľských a iných právnych subjektov členské štáty zabezpečia, aby bol subjekt zodpovedný za centrálny register konečných užívateľov výhod splnomocnený na vykonávanie kontrol vrátane vyšetrovaní na mieste v priestoroch alebo sídle právneho subjektu s cieľom určiť aktuálne skutočné vlastníctvo subjektu a overiť, či sú informácie poskytnuté do centrálneho registra presné, primerané a aktuálne. Právo centrálneho registra overovať tieto informácie sa nijakým spôsobom neobmedzuje, neznemožňuje ani sa mu nebráni.

9.Členské štáty zabezpečia, aby bol subjekt zodpovedný za centrálny register v prípadoch, keď sa do registra neposkytnú presné, primerané a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve, splnomocnený na ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich opatrení alebo sankcií.

10.Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za registre konečných užívateľov výhod v prípade, že v priebehu kontrol vykonaných podľa tohto článku alebo akýmkoľvek iným spôsobom zistia skutočnosti, ktoré by sa mohli týkať prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, urýchlene informovali jednotku FIU.

11.Centrálne registre sú navzájom prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy ustanovenej článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132.

12.Informácie uvedené v odseku 1 sú prístupné prostredníctvom vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov konečných užívateľov výhod počas najmenej piatich a najviac desiatich rokov po výmaze podnikateľského alebo iného právneho subjektu z registra.

Článok 11

Všeobecné pravidlá v súvislosti s prístupom príslušných orgánov, samoregulačných orgánov a povinných subjektov k registrom konečných užívateľov výhod

1.Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány včasný, neobmedzený a bezplatný prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10 bez upozornenia dotknutého subjektu alebo dotknutej štruktúry.

2.Prístup k centrálnym registrom uvedeným v článku 10 sa udeľuje jednotkám FIU, dozorným orgánom, orgánom verejnej moci so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ako aj daňovým úradom a orgánom, ktoré plnia funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Samoregulačným orgánom sa poskytuje prístup k registrom pri plnení funkcií dohľadu.

3.Členské štáty zabezpečia, aby mali povinné subjekty pri prijímaní opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou III nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] včasný prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10.

4.Členské štáty do [troch mesiacov od dátumu transpozície tejto smernice] oznámia Komisii zoznam príslušných orgánov a samoregulačných orgánov a kategórie povinných subjektov, ktorým bol udelený prístup k registrom, ako aj druh informácií dostupných povinným subjektom a informácie o skutočnom vlastníctve, ku ktorým má prístup verejnosť podľa článku 12. Členské štáty aktualizujú toto oznámenie, keď dôjde k zmenám zoznamu príslušných orgánov alebo kategórií povinných subjektov alebo rozsahu, v akom sa poskytuje prístup povinným subjektom alebo verejnosti. Komisia informácie o prístupe príslušných orgánov a povinných subjektov vrátane akýchkoľvek zmien sprístupňuje ostatným členským štátom.

Článok 12

Osobitné pravidlá prístupu verejnosti k registrom konečných užívateľov výhod

1.Členské štáty zabezpečia, aby mal každý príslušník širokej verejnosti prístup k týmto informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10:

a)v prípade právnych subjektov aspoň meno, mesiac a rok narodenia a krajina pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, ako aj povaha a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod;

b)v prípade účelovo zriadenej správy zvereného majetku alebo podobných právnych štruktúr meno, mesiac a rok narodenia a krajina pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, ako aj povaha a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod, ak možno preukázať oprávnený záujem.

Členské štáty môžu za podmienok určených vo vnútroštátnom práve popri informáciách uvedených v prvom pododseku písm. a) poskytnúť prístup k dodatočným informáciám potrebným na identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedené dodatočné informácie zahŕňajú v súlade s pravidlami ochrany údajov Únie a členského štátu aspoň dátum narodenia alebo kontaktné údaje.

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané vo svojich centrálnych registroch sprístupnia verejnosti za podmienky autentifikácie pomocou prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 46 , a úhrady poplatku, ktorý nesmie prekročiť výšku administratívnych nákladov spojených so sprístupnením informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registra.

Článok 13

Výnimky z pravidiel prístupu k registrom konečných užívateľov výhod

Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v článku 11 ods. 3 a článku 12 ods. 1 vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak právne nespôsobilá osoba, stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo k niektorým osobným informáciám o konečnom užívateľovi výhod. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udeľovali na základe podrobného zhodnotenia výnimočnej povahy okolností. Zaručujú sa práva na administratívne preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa udeľuje výnimka, a na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejňuje každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje ohlasuje Komisii.

Výnimky udelené podľa tohto článku sa neuplatňujú na povinné subjekty uvedené v článku 3 bode 3 písm. b) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí], ktoré sú verejnými činiteľmi.

Oddiel 2

Informácie o bankových účtoch

Článok 14

Registre bankových účtov a elektronické systémy vyhľadávania údajov

1.Členské štáty zavedú centralizované automatizované mechanizmy, ako sú centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty a bankové účty identifikované číslom IBAN, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 47 , a bezpečnostné schránky vedené úverovou inštitúciou na ich území.

Členské štáty oznámia Komisii vlastnosti uvedených vnútroštátnych mechanizmov, ako aj kritériá, podľa ktorých sa do týchto vnútroštátnych mechanizmov zahŕňajú informácie.

2.Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 priamo, okamžite a v nefiltrovanej podobe prístupné vnútroštátnym jednotkám FIU. Tieto informácie musia byť prístupné aj vnútroštátnym príslušným orgánom, aby si mohli plniť povinnosti podľa tejto smernice.

3.Prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v odseku 1 musia byť prístupné a vyhľadateľné tieto informácie:

a)v prípade klienta, ktorý je držiteľom účtu, a v prípade akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta: meno doplnené inými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 18 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] alebo jedinečným identifikačným číslom;

b)v prípade konečného užívateľa výhod klienta, ktorý je držiteľom účtu: meno doplnené inými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 18 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] alebo jedinečným identifikačným číslom;

c)v prípade bankového alebo platobného účtu: číslo IBAN a dátum založenia a zrušenia účtu;

d)v prípade bezpečnostnej schránky: meno nájomcu doplnené inými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 18 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] alebo jedinečným identifikačným číslom a trvaním obdobia prenájmu.

4.Členské štáty môžu vyžadovať, aby boli prostredníctvom centralizovaných mechanizmov prístupné a vyhľadateľné ďalšie informácie, ktoré sa považujú za dôležité pre jednotky FIU a iné príslušné orgány na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice.

5.Centralizované automatizované mechanizmy uvedené v odseku 1 sú navzájom prepojené prostredníctvom jednotného prístupového bodu k registrom bankových účtov (RBÚ), ktorý vyvinie a bude prevádzkovať Komisia.

Komisia je splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy na pripojenie centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov k jednotnému prístupovému bodu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.

6.Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uvedené v odseku 3 dostupné prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy. Členské štáty prijímajú primerané opatrenia na zabezpečenie, aby sa prostredníctvom ich vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov a prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy, uvedeného v tomto odseku sprístupňovali len informácie uvedené v odseku 3, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným informáciám o bankových účtoch. Prístup k uvedeným informáciám sa udeľuje v súlade s pravidlami ochrany údajov.

Ďalšie informácie, ktoré členské štáty považujú za dôležité pre jednotky FIU a iné príslušné orgány podľa odseku 4, nesmú byť prístupné a vyhľadateľné prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy.

7.Vnútroštátnym jednotkám FIU sa udeľuje okamžitý a nefiltrovaný prístup k informáciám o platobných a bankových účtoch a bezpečnostných schránkach v iných členských štátoch dostupným prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy. V záujme vykonávania tohto odseku členské štáty spolupracujú medzi sebou aj s Komisiou.

Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci vnútroštátnych jednotiek FIU dodržiavali prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní.

8.Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli technické a organizačné opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem na účely výkonu právomoci jednotiek FIU na prístup k informáciám dostupným prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy, a na vyhľadávanie v nich v súlade s odsekmi 5 a 6.

Článok 15

Vykonávacie akty na účel prepojenia registrov

1.Komisia je v prípade potreby splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy potrebné na zabezpečenie prepojenia centrálnych registrov členských štátov v súlade s článkom 10 ods. 11, pokiaľ ide o:

a)technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzí súbor technických údajov potrebných na to, aby platforma mohla plniť svoje funkcie, ako aj metódu uchovávania, používania a ochrany takýchto údajov;

b)spoločné kritériá, podľa ktorých sa sprístupňujú informácie o skutočnom vlastníctve prostredníctvom systému prepojenia registrov, v závislosti od úrovne prístupu udeleného zo strany členských štátov;

c)technické podrobnosti o tom, akým spôsobom sa majú sprístupniť informácie o konečných užívateľoch výhod;

d)technické podmienky dostupnosti služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia registrov;

e)technické spôsoby zavedenia jednotlivých druhov prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve v súlade s článkami 11 a 12 tejto smernice vrátane autentifikácie používateľov prostredníctvom používania prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014;

f)spôsoby platby, ak je prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve podmienený úhradou poplatku podľa článku 12 ods. 2, pričom sa zohľadnia dostupné platobné riešenia, ako napríklad platobné transakcie na diaľku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.

2.Komisia je v prípade potreby splnomocnená prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy potrebné na zabezpečenie prepojenia centralizovaných mechanizmov členských štátov, ako sa uvádza v článku 14 ods. 5, pokiaľ ide o:

a)technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely jednotného prístupového bodu k registrom bankových účtov (RBÚ);

b)technickú špecifikáciu komunikačných protokolov;

c)technické špecifikácie, ktorými sa vymedzí bezpečnosť údajov, záruky ochrany údajov, použitie a ochrana informácií, ktoré sú vyhľadateľné a prístupné prostredníctvom jednotného prístupového bodu k registrom bankových účtov (RBÚ), ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy;

d)spoločné kritériá, podľa ktorých sú informácie o bankových účtoch vyhľadateľné prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy;

e)technické podrobnosti o tom, ako sa sprístupňujú informácie prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy, vrátane autentifikácie používateľov prostredníctvom používania prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014;

f)technické podmienky dostupnosti služieb poskytovaných jednotným prístupovým bodom, ktorý prepája centralizované automatizované mechanizmy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 54 ods. 2.

3.Komisia pri prijímaní vykonávacích aktov uvedených v odsekoch 1 a 2 berie do úvahy osvedčené technológie a existujúce postupy. Komisia zabezpečí, aby jednotný prístupový bod, ktorý sa má vyvinúť a prevádzkovať, neviedol k vzniku nákladov nad rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na účely vykonávania tejto smernice.

Oddiel 3

Registre nehnuteľností

Článok 16

Registre nehnuteľností

1.Členské štáty poskytnú príslušným orgánom prístup k informáciám, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vlastní nehnuteľnosť, a to aj prostredníctvom registrov alebo elektronických systémov vyhľadávania údajov, ak sú takéto registre alebo systémy k dispozícii. Príslušné orgány majú prístup aj k informáciám, ktoré umožňujú identifikáciu a analýzu transakcií súvisiacich s nehnuteľnosťami vrátane ich hospodárskej hodnoty a podrobností o fyzických alebo právnických osobách zapojených do týchto transakcií, a to v prípade dostupnosti vrátane informácií o tom, či fyzická alebo právnická osoba vlastní, predáva alebo nadobúda nehnuteľnosť v mene právnej štruktúry.

Jednotke FIU sa poskytuje priamy a okamžitý prístup k informáciám uvedeným v prvom pododseku.

2.Členské štáty do [troch mesiacov od dátumu transpozície tejto smernice] oznámia Komisii zoznam príslušných orgánov, ktorým bol udelený prístup k registrom alebo systémom uvedeným v odseku 1, a druh informácií, ktoré majú k dispozícii. Členské štáty toto oznámenie aktualizujú, keď dôjde k zmenám zoznamu príslušných orgánov alebo rozsahu, v akom sa udeľuje prístup k informáciám. Komisia tieto informácie vrátane akýchkoľvek zmien sprístupní ostatným členským štátom.

KAPITOLA III

JEDNOTKY FIU

Článok 17

Zriadenie jednotiek FIU

1.V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a účinného boja proti nim zriadi každý členský štát jednotku FIU.

2.Jednotka FIU je jednotná centrálna vnútroštátna jednotka zodpovedná za prijímanie a analýzu informácií o podozrivých transakciách a iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu predložených povinnými subjektmi v súlade s článkom 50 alebo správ predložených povinnými subjektmi v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. b) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a colnými orgánmi podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672.

3.Jednotka FIU je zodpovedná za poskytovanie výsledkov svojich analýz a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií ostatným príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu. Jednotka FIU je schopná získavať ďalšie informácie od povinných subjektov.

Funkcia finančnej analýzy jednotky FIU pozostáva:

a)z operačnej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele alebo na príslušné vybrané informácie, a to v závislosti od druhu a objemu získaných informácií a očakávaného použitia informácií po ich poskytnutí;

b)zo strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a vzorce prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Úrad AMLA do [jedného roka od dátumu transpozície tejto smernice] vydá usmernenia adresované jednotkám FIU týkajúce sa povahy, prvkov a cieľov operačnej a strategickej analýzy.

4.Každá jednotka FIU je operačne nezávislá a samostatná, čo znamená, že má právomoc a kapacitu na slobodné vykonávanie svojich funkcií vrátane schopnosti prijímať samostatné rozhodnutia o analýze, požadovaní a poskytovaní konkrétnych informácií. Nesmie byť vystavená žiadnemu neprimeranému politickému, vládnemu alebo sektorovému ovplyvňovaniu či zasahovaniu.

Ak je jednotka FIU súčasťou existujúcej štruktúry iného orgánu, jej hlavné funkcie musia byť nezávislé a operačne oddelené od ostatných funkcií hostiteľského orgánu.

5.Členské štáty poskytnú svojim jednotkám FIU primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie ich úloh. Jednotky FIU musia byť schopné získať a použiť zdroje potrebné na vykonávanie svojich funkcií. Ich zamestnanci musia byť vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní a dodržiavať prísne profesionálne normy.

6.Členské štáty zabezpečia, aby mali jednotky FIU zavedené pravidlá, ktorými sa riadi bezpečnosť a dôvernosť informácií.

7.Každý členský štát zabezpečí, aby jeho jednotka FIU bola schopná uzatvárať dohody alebo nezávisle komunikovať s inými domácimi príslušnými orgánmi podľa článku 45 o výmene informácií.

Článok 18

Prístup k informáciám

1.Členské štáty zabezpečia, aby ich jednotky FIU mali:

a)okamžitý a s výnimkou bodu ii) priamy prístup aspoň k týmto finančným informáciám:

i) informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmoch v súlade s článkom 14;

ii) informácie o elektronických prevodoch;

iii) informácie od povinných subjektov;

iv) informácie o hypotekárnych úveroch a pôžičkách;

v) informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych menových a zmenárenských databázach;

vi) informácie o cenných papieroch;

b)okamžitý a s výnimkou bodu xiv) priamy prístup aspoň k týmto administratívnym informáciám:

i) fiškálne údaje vrátane údajov, ktoré majú k dispozícii daňové úrady;

ii) vnútroštátne registre nehnuteľností alebo elektronické systémy vyhľadávania údajov týkajúcich sa nehnuteľností, registre pozemkov a katastre nehnuteľností;

iii) vnútroštátne registre fyzických osôb, pokiaľ ide o občanov a obyvateľov;

iv) vnútroštátne registre pasov a víz;

v) databázy cezhraničného cestovania;

vi) obchodné databázy vrátane obchodných registrov, registrov spoločností a databáz politicky exponovaných osôb;

vii) vnútroštátne registre motorových vozidiel, lietadiel a plavidiel;

viii) vnútroštátne registre sociálneho zabezpečenia;

ix) colné údaje vrátane cezhraničných fyzických prevodov peňažných prostriedkov v hotovosti;

x) vnútroštátne registre zbraní;

xi) vnútroštátne registre konečných užívateľov výhod;

xii) údaje dostupné prostredníctvom prepojenia registrov konečných užívateľov výhod v súlade s článkom 10 ods. 11;

xiii) registre neziskových organizácií;

xiv) informácie uchovávané vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a finančnými regulačnými orgánmi v súlade s článkom 45 a článkom 50 ods. 2;

xv) databázy, v ktorých sa uchovávajú údaje o obchodovaní s emisiami CO2, zriadené podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 48 ;

xvi) informácie o ročných účtovných závierkach spoločností;

xvii) vnútroštátne registre migrácie/prisťahovalectva;

xviii) informácie uchovávané obchodnými súdmi;

xix) informácie uchovávané v databázach platobnej neschopnosti a insolvenčnými správcami;

c)priamy alebo nepriamy prístup k týmto informáciám týkajúcim sa presadzovania práva:

i) všetky druhy informácií alebo údajov, ktoré už príslušné orgány majú v držbe v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním alebo stíhaním;

ii) všetky druhy informácií alebo údajov, ktoré majú v držbe orgány verejnej moci alebo súkromné subjekty v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním alebo stíhaním a ktoré sú k dispozícii príslušným orgánom bez použitia donucovacích opatrení podľa vnútroštátneho práva.

Informácie uvedené v písmene c) môžu zahŕňať záznamy v registroch trestov, informácie o vyšetrovaniach, informácie o zmrazení alebo zhabaní majetku alebo iných vyšetrovacích alebo predbežných opatreniach a informácie o odsúdeniach a zabaveniach.

2.Ak informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) nie sú uchovávané v databázach alebo registroch, členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na zaistenie, aby jednotky FIU mohli dané informácie získať inými spôsobmi.

3.V prípadoch, keď sa jednotkám FIU poskytne nepriamy prístup k informáciám, odpovedá požiadaný orgán na žiadosť včas.

4.Každá jednotka FIU si v súvislosti so svojimi funkciami môže vyžiadať, získať a použiť informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu s cieľom plniť svoje funkcie podľa článku 17 ods. 3, aj keď nedošlo k predchádzajúcemu ohláseniu podľa článku 50 ods. 1 písm. a) alebo článku 51 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Povinné subjekty žiadostiam o informácie podaným podľa tohto odseku nie sú povinné vyhovieť, ak sa týkajú informácií získaných v situáciách uvedených v článku 51 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Článok 19

Odpovede na žiadosti o informácie

1.Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU včas odpovedali na odôvodnené žiadosti o informácie od iných príslušných orgánov v danom členskom štáte alebo orgánov Únie príslušných na vyšetrovanie alebo stíhanie trestnej činnosti, ak sú takéto žiadosti o informácie motivované obavami týkajúcimi sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu alebo ak tieto informácie príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh podľa tejto smernice. Rozhodnutie o poskytnutí informácií prináleží jednotke FIU.

Ak existujú objektívne dôvody predpokladať, že poskytnutie takýchto informácií by malo nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo ak by za výnimočných okolností bolo poskytnutie informácií jednoznačne neprimerané vo vzťahu k oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo by bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo, jednotka FIU nie je povinná žiadosti o informácie vyhovieť.

2.Príslušné orgány poskytujú jednotke FIU spätnú väzbu, pokiaľ ide o použitie informácií poskytnutých v súlade s týmto článkom. Takáto spätná väzba sa poskytuje čo najskôr a v každom prípadne najmenej raz ročne, a to takým spôsobom, aby sa jednotke FIU poskytli informácie o opatreniach prijatých príslušnými orgánmi na základe informácií poskytnutých jednotkou FIU a aby jednotka FIU mohla plniť svoju funkciu operačnej analýzy.

Článok 20

Pozastavenie transakcie alebo odmietnutie súhlasu s transakciou a pozastavenie účtu

1.Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotky FIU splnomocnené priamo alebo nepriamo prijímať naliehavé opatrenia na pozastavenie transakcie alebo odmietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie, ak existuje podozrenie, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu. Toto pozastavenie sa povinnému subjektu nariaďuje do 48 hodín od prijatia správy o podozrivej transakcii s cieľom analyzovať transakciu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. Členské štáty zabezpečia, aby bola transakcia v súlade s vnútroštátnymi procesnými zárukami pozastavená najviac na obdobie 15 kalendárnych dní od dátumu nariadenia takéhoto pozastavenia povinnému subjektu.

Jednotka FIU je splnomocnená na žiadosť jednotky FIU z iného členského štátu priamo alebo nepriamo nariadiť takéto pozastavenie na obdobia alebo za podmienok uvedených vo vnútroštátnom práve jednotky FIU, ktorá žiadosť prijíma.

2.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že existuje podozrenie, že sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu týkajú viaceré transakcie spojené s bankovým alebo platobným účtom, bola jednotka FIU splnomocnená priamo alebo nepriamo prijímať naliehavé opatrenia na pozastavenie používania bankového alebo platobného účtu s cieľom analyzovať transakcie uskutočňované prostredníctvom tohto účtu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom.

Takéto pozastavenie sa povinnému subjektu nariaďuje do 48 hodín od prijatia správy o podozrivej transakcii a okamžite sa oznamuje príslušnému súdnemu orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby bolo používanie uvedeného bankového alebo platobného účtu pozastavené najviac na obdobie piatich dní od dátumu nariadenia pozastavenia. Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek predĺženie tohto pozastavenia povoľoval príslušný súdny orgán.

3.Členské štáty zaisťujú osobe, ktorej bankový alebo platobný účet je dotknutý, účinnú možnosť napadnúť pozastavenie na súde v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve.

4.Jednotky FIU sú splnomocnené na žiadosť jednotky FIU z iného členského štátu priamo alebo nepriamo nariadiť pozastavenie uvedené v odsekoch 1 a 2 za podmienok vymedzených vo vnútroštátnom práve jednotky FIU, ktorá žiadosť prijíma.

Článok 21

Spätná väzba jednotky FIU

1.Každý členský štát zabezpečí, aby jeho jednotka FIU vydávala výročnú správu o svojich činnostiach. V správe sa uvádzajú štatistické údaje v súvislosti:

a)so správami o podozrivých transakciách predloženými povinnými subjektmi;

b)s poskytnutím informácií zo strany orgánov dohľadu a registrov konečných užívateľov výhod;

c)s poskytnutím informácií príslušným orgánom;

d)so žiadosťami predloženými iným jednotkám FIU a prijatými od iných jednotiek FIU;

e)s údajmi o cezhraničných fyzických prevodoch finančných prostriedkov v hotovosti predloženými colnými orgánmi.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa uvádzajú aj informácie o trendoch a typológiách identifikovaných v spisoch poskytnutých iným príslušným orgánom.

Jednotky FIU správu poskytnú povinným subjektom. Táto správa sa zverejní do štyroch mesiacov od jej poskytnutia s výnimkou prvkov správy, ktoré obsahujú utajované skutočnosti. Na základe informácií, ktoré sa v nej uvedú, nesmie byť možné identifikovať žiadnu fyzickú ani právnickú osobu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU poskytli povinným subjektom spätnú väzbu k správam o podozrení z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Takáto spätná väzba sa vzťahuje aspoň na kvalitu poskytnutých informácií, včasnosť ohlásenia, opis podozrenia a dokumenty poskytnuté vo fáze podania.

Jednotka FIU takúto spätnú väzbu poskytuje aspoň raz ročne, či už jednotlivému povinnému subjektu, alebo skupinám povinných subjektov, pričom sa zohľadňuje celkový počet podozrivých transakcií ohlásených povinnými subjektmi.

Takáto spätná väzba sa sprístupňuje aj orgánom dohľadu s cieľom umožniť im vykonávať dohľad založený na hodnotení rizika v súlade s článkom 31.

Povinnosť poskytnúť spätnú väzbu neohrozuje žiadnu prebiehajúcu analytickú činnosť vykonávanú jednotkou FIU ani žiadne vyšetrovanie alebo administratívne opatrenie v nadväznosti na poskytnutie informácií jednotkou FIU a nemá vplyv na uplatniteľnosť požiadaviek na ochranu údajov a dôvernosť.

3.Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU poskytovali colným orgánom včasnú spätnú väzbu k účinnosti informácií poskytnutých podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672, ako aj k opatreniam prijatým v nadväznosti na ne.

Článok 22

Spolupráca medzi jednotkami FIU

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU bez ohľadu na svoje organizačné postavenie v čo najväčšej miere spolupracovali medzi sebou aj s partnermi v tretích krajinách.

Článok 23

Chránené komunikačné kanály

1.Vytvorí sa systém na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov (ďalej len „sieť FIU.net“). Systém zaistí zabezpečenú komunikáciu a dokáže vygenerovať písomný záznam za podmienok, ktoré umožňujú overenie pravosti. Uvedený systém sa môže použiť aj na komunikáciu s partnerskými jednotkami FIU v tretích krajinách a inými orgánmi, ako aj s orgánmi Únie. Sieť FIU.net spravuje úrad AMLA.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa akákoľvek výmena informácií podľa článku 24 uskutočňovala prostredníctvom siete FIU.net. V prípade technického zlyhania siete FIU.net sa informácie zasielajú inými vhodnými prostriedkami, ktoré zaistia vysokú úroveň bezpečnosti údajov.

Výmeny informácií medzi jednotkami FIU a ich partnerskými jednotkami FIU v tretích krajinách sa takisto uskutočňujú prostredníctvom chránených komunikačných kanálov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby ich jednotky FIU s cieľom plniť si úlohy stanovené v tejto smernici spolupracovali pri používaní moderných technológií v súlade s ich vnútroštátnym právom.

Článok 24

Výmena informácií medzi jednotkami FIU

1.Členské štáty zabezpečia, aby si jednotky FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy informácií týkajúcich sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu a fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je do nich zapojená, jednotkou FIU, a to aj vtedy, keď druh predikatívneho trestného činu, ktorý s daným prípadom môže súvisieť, nie je v čase výmeny identifikovaný.

Žiadosť obsahuje príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité.

Keď jednotka FIU prijme správu podľa článku 50 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktorá sa týka iného členského štátu, urýchlene správu alebo všetky relevantné informácie, ktoré z nej získala, postúpi jednotke FIU daného členského štátu.

2.Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu vykonávacích technických predpisov sa určí formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií uvedených v odseku 1.

3.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 2 tohto článku v súlade s článkom 42 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

4.Úrad AMLA do [jedného roka od dátumu transpozície tejto smernice] vydá usmernenia adresované jednotkám FIU týkajúce sa relevantných faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri určovaní toho, či sa správa podľa článku 50 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] týka iného členského štátu, postupov, ktoré sa majú zaviesť pri postupovaní a prijímaní danej správy, a nadväzujúcich opatrení, ktoré sa majú vykonať.

5.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že jednotka FIU, ktorej bola predložená žiadosť, odpovedá inej jednotke FIU na žiadosť o informácie uvedenú v odseku 1, bola táto jednotka povinná využiť celý rozsah svojich dostupných právomocí, ktoré by bežne využila na vnútroštátnej úrovni na prijímanie a analyzovanie informácií.

Ak sa jednotka FIU snaží získať dodatočné informácie od povinného subjektu usadeného v inom členskom štáte, ktorý pôsobí na území jej členského štátu, žiadosť sa adresuje jednotke FIU toho členského štátu, na ktorého území je povinný subjekt usadený. Jednotka FIU získa informácie v súlade s článkom 50 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a urýchlene zašle odpovede.

6.Členské štáty zabezpečia, aby jednotka FIU v prípade, že prijme žiadosť o poskytnutie informácií podľa odseku 1, odpovedala na túto žiadosť čo najskôr a v každom prípade najneskôr sedem dní po prijatí žiadosti. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch sa môže táto lehota predĺžiť maximálne na 14 kalendárnych dní. Ak požiadaná jednotka FIU nedokáže získať požadované informácie, informuje o tom žiadajúcu jednotku FIU.

7.Členské štáty zabezpečia, aby požiadaná jednotka FIU vo výnimočných, odôvodnených a naliehavých prípadoch, keď podľa odseku 1 prijme žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sa uchovávajú v databáze alebo registri priamo prístupnom pre požiadanú jednotku FIU alebo ktoré už má k dispozícii, odchylne od odseku 6 poskytla dané informácie najneskôr do 24 hodín od prijatia žiadosti.

Ak požiadaná jednotka FIU nedokáže odpovedať do 24 hodín alebo nemá priamy prístup k informáciám, poskytne odôvodnenie. Ak by pre požiadanú jednotku FIU bolo poskytnutie požadovaných informácií v lehote 24 hodín neprimeraným zaťažením, môže poskytnutie informácií odložiť. V takomto prípade požiadaná jednotka FIU okamžite informuje žiadajúcu jednotku FIU o tomto odklade a požadované informácie poskytne čo najskôr, najneskôr však do troch kalendárnych dní.

8.Jednotka FIU môže odmietnuť výmenu informácií len za výnimočných okolností, ak by výmena informácií mohla byť v rozpore so základnými zásadami jej vnútroštátneho práva. Tieto výnimočné okolnosti sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu voľnej výmeny informácií na analytické účely a jej nenáležitým obmedzeniam.

Členské štáty do [jedného roka od dátumu transpozície tejto smernice] oznámia Komisii výnimočné okolnosti uvedené v prvom pododseku. Členské štáty tieto oznámenia aktualizujú, ak dôjde k zmenám výnimočných okolností identifikovaných na vnútroštátnej úrovni.

Článok 25

Spoločné analýzy

1.Členské štáty zabezpečia, aby ich jednotky FIU boli schopné vykonávať spoločné analýzy podozrivých transakcií a činností.

2.Príslušné jednotky FIU na účel odseku 1 s pomocou úradu AMLA v súlade s článkom 33 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final] vytvoria tím pre spoločné analýzy na konkrétny účel a vymedzené časové obdobie, ktoré možno predĺžiť na základe vzájomnej dohody, s cieľom vykonávať operačné analýzy podozrivých transakcií alebo činností, ktoré sa týkajú jednej jednotky alebo viacerých jednotiek FIU vytvárajúcich tím.

3.Tím pre spoločné analýzy možno vytvoriť, ak:

a)si operačné analýzy jednotky FIU vyžadujú zložité a náročné analýzy s prepojeniami na iné členské štáty;

b)niekoľko jednotiek FIU vykonáva operačné analýzy, v ktorých si okolnosti prípadu vyžadujú koordinovanú spoločnú činnosť v dotknutých členských štátoch.

O vytvorenie tímu pre spoločné analýzy môže požiadať ktorákoľvek z dotknutých jednotiek FIU.

4.Členské štáty zabezpečia, aby bol člen ich jednotky FIU pridelený do tímu pre spoločné analýzy schopný v súlade so svojím vnútroštátnym právom a v medziach svojej právomoci poskytnúť tímu informácie dostupné jeho jednotke FIU na účel analýzy vykonávanej tímom.

5.Ak tím pre spoločné analýzy potrebuje pomoc inej jednotky FIU ako tých, ktoré sú súčasťou tímu, môže danú inú jednotku FIU požiadať, aby:

a)sa pripojila k tímu pre spoločné analýzy;

b)tímu pre spoločné analýzy predložila finančné spravodajské informácie a finančné informácie.

Článok 26

Použitie vzájomne vymieňaných informácií jednotkami FIU

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 22 a 24 sa použijú na plnenie úloh jednotky FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri výmene informácií a dokumentov podľa článkov 22 a 24 môže odovzdávajúca jednotka FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca jednotka FIU uvedené obmedzenia a podmienky dodržiava.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU určili aspoň jednu kontaktnú osobu alebo miesto, ktoré budú zodpovedné za prijímanie žiadostí o informácie od jednotiek FIU v iných členských štátoch.

Článok 27

Súhlas s ďalším poskytnutím informácií vymieňaných medzi jednotkami FIU

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymieňané podľa článkov 22 a 24 používali len na účely, na ktoré sa požadovali alebo poskytli, a aby akékoľvek poskytnutie uvedených informácií prijímajúcou jednotkou FIU akémukoľvek inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu alebo akékoľvek použitie týchto informácií na účely presahujúce účely, ktoré boli pôvodne schválené, musela vopred odsúhlasiť jednotka FIU poskytujúca informácie.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa predchádzajúci súhlas požiadanej jednotky FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil urýchlene a v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na druh predikatívnych trestných činov. Požiadaná jednotka FIU neodmietne dať súhlas s takýmto poskytnutím s výnimkou prípadu, keď by to presahovalo rozsah uplatňovania jej ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mohlo by to viesť k narušeniu vyšetrovania alebo by to inak odporovalo základným zásadám vnútroštátneho práva uvedeného členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa náležite vysvetlí. Prípady, keď jednotky FIU môžu odmietnuť udeliť súhlas, sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania informácií príslušným orgánom a jeho nenáležitým obmedzeniam.

Článok 28

Účinok ustanovení trestného práva

Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov v právnych predpisoch jednotlivých štátov nebránia tomu, aby boli jednotky FIU schopné poskytnúť pomoc inej jednotke FIU, a neobmedzujú výmenu, poskytovanie a použitie informácií podľa článkov 24, 26 a 27.

KAPITOLA IV

DOHĽAD V OBLASTI BOJA PROTI PRANIU ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 29

Právomoci a zdroje vnútroštátnych orgánov dohľadu

1.Členské štáty zabezpečia, aby všetky povinné subjekty podliehali primeranému dohľadu. Členské štáty na tento účel určia orgány dohľadu s cieľom účinne monitorovať, či povinné subjekty plnia požiadavky stanovené v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a požiadavku na vykonávanie cielených finančných sankcií, ako aj prijímať opatrenia potrebné na zaistenie ich dodržiavania.

2.Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie svojich úloh uvedených v odseku 4. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci uvedených orgánov boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní a dodržiavali prísne profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a noriem, ktorými sa riadia konflikty záujmov.

3.V prípade povinných subjektov uvedených v článku 3 bode 3 písm. a), b) a d) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] členské štáty môžu umožniť, aby funkciu uvedenú v odseku 1 tohto článku plnili samoregulačné orgány, ak tieto samoregulačné orgány majú právomoci uvedené v odseku 5 tohto článku a majú primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci týchto orgánov boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní a dodržiavali prísne profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a noriem, ktorými sa riadia konflikty záujmov.

4.Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu plnili tieto úlohy:

a)poskytovali príslušné informácie povinným subjektom podľa článku 30;

b)rozhodovali v prípadoch, keď sú špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora jasné a zrozumiteľné a samostatné zdokumentované posúdenia rizík podľa článku 8 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] nie sú potrebné;

c)overovali primeranosť a vykonávanie vnútorných politík, kontrol a postupov povinných subjektov podľa kapitoly II nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ako aj ľudských zdrojov pridelených na plnenie úloh požadovaných podľa daného nariadenia;

d)pravidelne posudzovali a monitorovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú povinné subjekty vystavené;

e)monitorovali dodržiavanie povinností povinných subjektov, pokiaľ ide o cielené finančné sankcie;

f)vykonávali všetky potrebné vyšetrovania na diaľku, na mieste aj tematické vyšetrovania a akékoľvek iné zisťovania, posudzovania a analýzy potrebné na overenie toho, či povinné subjekty plnia požiadavky stanovené v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], požiadavku vykonávať cielené finančné sankcie a všetky administratívne opatrenia prijaté podľa článku 41;

g)prijímali primerané opatrenia dohľadu na riešenie každého porušenia uplatniteľných požiadaviek zo strany povinných subjektov, ktoré bolo zistené počas posudzovania v oblasti dohľadu, ako aj kroky nadväzujúce na vykonávanie takýchto opatrení.

5.Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu primerané právomoci na plnenie svojich úloh stanovených v odseku 4 vrátane právomoci:

a)vynútiť si od povinných subjektov predloženie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre monitorovanie a overovanie plnenia požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], a vykonávať kontroly, a to aj v prípade agentov alebo externých poskytovateľov služieb, ktorých povinný subjekt poveril externým zabezpečením časti svojich úloh v záujme splnenia požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final];

b)ukladať vhodné a primerané administratívne opatrenia v záujme nápravy situácie v prípade porušení, a to aj prostredníctvom ukladania administratívnych sankcií v súlade s oddielom 4 tejto kapitoly.

6.Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu nad finančnými subjektmi a orgány dohľadu zodpovedné za prevádzkovateľov hazardných hier ďalšie právomoci popri tých, ktoré sa uvádzajú v odseku 5, vrátane právomoci vykonať prehliadku obchodných priestorov povinného subjektu bez predchádzajúceho oznámenia, ak je to nevyhnutné vzhľadom na náležité vykonanie a efektívnosť kontroly, a aby mali všetky potrebné prostriedky na vykonanie takejto prehliadky.

Na účely prvého pododseku musia byť orgány dohľadu schopné aspoň:

a)preskúmať účtovné knihy a záznamy povinného subjektu a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo robiť výpisy z nich;

b)získať prístup k akémukoľvek softvéru, databázam, nástrojom IT alebo iným elektronickým prostriedkom zaznamenávania informácií, ktoré povinný subjekt používa;

c)získať písomné alebo ústne vysvetlenie od akejkoľvek osoby zodpovednej za vnútorné politiky a kontroly v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo ich zástupcov či zamestnancov, ako aj od akéhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca subjektov, ktoré povinný subjekt poveril externým zabezpečením úloh podľa článku 40 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], a vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

Článok 30

Poskytovanie informácií povinným subjektom

1.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu sprístupňovali informácie o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu povinným subjektom, nad ktorými vykonávajú dohľad.

2.Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)nadnárodné posúdenie rizík vypracované Komisiou podľa článku 7 a akékoľvek relevantné odporúčanie Komisie na základe daného článku;

b)vnútroštátne alebo sektorové posúdenia rizík vypracované podľa článku 8;

c)relevantné usmernenia, odporúčania a stanoviská vydané úradom AMLA v súlade s článkami 43 a 44 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final];

d)informácie o tretích krajinách identifikovaných podľa kapitoly III oddielu 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final];

e)akékoľvek usmernenia a správy vypracované úradom AMLA a inými orgánmi dohľadu a prípadne orgánom verejnej moci vykonávajúcim dozor nad samoregulačnými orgánmi, jednotkou FIU alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom alebo medzinárodnými organizáciami a subjektmi stanovujúcimi normy, pokiaľ ide o metódy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré by sa mohli uplatňovať v danom sektore, ako aj informácie, ktoré by mohli uľahčiť identifikáciu transakcií alebo činností, pri ktorých hrozí riziko prepojenia s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu v danom sektore, a informácie o povinnostiach povinných subjektov v súvislosti s cielenými finančnými sankciami.

3.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu okamžite sprístupňovali povinným subjektom, nad ktorými vykonávajú dohľad, informácie o osobách alebo subjektoch označených v súvislosti s cielenými finančnými sankciami.

Článok 31

Dohľad založený na hodnotení rizika

1.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu uplatňovali prístup k dohľadu založený na hodnotení rizika. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby:

a) jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich členskom štáte;

b) posudzovali všetky relevantné informácie o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi, produktmi a so službami povinných subjektov;

c) stanovili intervaly a intenzitu dohľadu na mieste, na diaľku a tematického dohľadu vzhľadom na rizikový profil povinných subjektov a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v uvedenom členskom štáte. Orgány dohľadu na tento účel vypracúvajú ročné programy dohľadu.

2.Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia referenčné hodnoty a metodika posudzovania a klasifikácie profilu inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov, ako aj intervaly preskúmavania takéhoto profilu rizika. Pri týchto intervaloch sa zohľadnia všetky významné udalosti alebo významný vývoj v rámci riadenia a činností povinného subjektu, ako aj povaha a veľkosť podniku.

3.Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v odseku 2 tohto článku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

4.Úrad AMLA do [jedného roka od dátumu transpozície tejto smernice] vydá usmernenia adresované orgánom dohľadu týkajúce sa vlastností prístupu k dohľadu založeného na hodnotení rizika a krokov, ktoré sa majú prijať pri vykonávaní dohľadu založeného na zohľadnení miery rizika.

5.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali posúdenia rizík, ktoré tvoria základ tohto voľného uváženia, ako aj primeranosť jeho politík, vnútorných kontrol a postupov.

6.Členské štáty zabezpečia, aby sa výsledky posúdení rizík vykonaných orgánmi dohľadu podľa tohto článku v súhrnnej podobe sprístupnili jednotke FIU.

Článok 32

Poskytovanie informácií jednotkám FIU

1.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu v prípade, že v priebehu kontrol, ktoré v povinných subjektoch vykonajú, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informovali jednotku FIU.

2.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené na vykonávanie dohľadu nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali jednotku FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Článok 33

Dohľad nad povinnými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosť na základe slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby

1.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu navzájom spolupracovali v čo najväčšej miere bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie. Takáto spolupráca môže zahŕňať vedenie zisťovaní v mene žiadajúceho orgánu dohľadu v rámci právomocí požiadaného orgánu dohľadu a následnú výmenu informácií získaných prostredníctvom takýchto zisťovaní.

2.Povinné subjekty, ktoré si chcú uplatniť slobodu poskytovať služby vykonávaním činností na území iného členského štátu po prvý raz, popri dodržaní článku 5 oznámia orgánom dohľadu domovského členského štátu činnosti, ktoré majú v úmysle vykonávať. Takéto oznámenie sa vyžaduje aj v prípade, že cezhraničné služby poskytujú agenti povinného subjektu.

3.Orgány dohľadu domovského členského štátu do jedného mesiaca od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 zašlú toto oznámenie orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

4.V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 tohto článku a článok 5, orgány dohľadu hostiteľského členského štátu spolupracujú s orgánmi dohľadu domovského členského štátu a poskytujú pomoc s cieľom zabezpečiť overenie plnenia požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a nariadení [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final] zo strany povinného subjektu a prijať vhodné a primerané opatrenia na riešenie porušení.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 5, môžu orgány dohľadu hostiteľského členského štátu prijať z vlastného podnetu vhodné a primerané opatrenia na riešenie závažných nedostatkov, ktoré si vyžadujú okamžitú nápravu. Uvedené opatrenia sú dočasné a ukončia sa, keď sa identifikované nedostatky vyriešia, a to aj s pomocou orgánov dohľadu domovského členského štátu povinného subjektu alebo v spolupráci s nimi.

5.Ak sa orgány dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu nezhodnú na opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k povinnému subjektu, môžu vec predložiť úradu AMLA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkami 5 a 10 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final]. Úrad AMLA poskytne poradenstvo k veci, ktorá je predmetom nezhody, do jedného mesiaca.

Článok 34

Ustanovenia týkajúce sa spolupráce v súvislosti s dohľadom nad skupinou

1.V prípade úverových a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby na účely stanovené v článku 29 ods. 1 orgány dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu aj hostiteľského členského štátu navzájom spolupracovali v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie. Spolupracujú aj s úradom AMLA, keď plní funkcie dohľadu v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

2.S výnimkou prípadu, keď úrad AMLA plní funkcie dohľadu v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final], členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu vykonávali dohľad nad účinným vykonávaním celoskupinových politík, kontrol a postupov uvedených v článku 13 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. Členské štáty takisto zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi hostiteľského členského štátu vykonávali dohľad nad plnením požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] organizačnými jednotkami, ktoré sa nachádzajú na území ich členského štátu.

3.Členské štáty na účely tohto článku a s výnimkou prípadov, keď sa zriaďujú kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s článkom 36, zabezpečia, aby si orgány dohľadu nad finančnými subjektmi navzájom poskytovali všetky informácie, ktoré potrebujú na výkon svojich úloh v oblasti dohľadu, či už na požiadanie, alebo z vlastného podnetu. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi si predovšetkým vymieňajú informácie, ktoré by mohli mať významný vplyv na posudzovanie vystavenia úverovej alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte inherentnému alebo reziduálnemu riziku, vrátane:

a)identifikácie právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny, ktorá sa vzťahuje na všetky dcérske spoločnosti a pobočky;

b)vnútorných kontrol, politík a postupov zavedených v rámci skupiny;

c)nepriaznivého vývoja vo vzťahu k materskej spoločnosti, dcérskym spoločnostiam alebo pobočkám, ktorý by mohol mať závažný vplyv na iné časti skupiny;

d)administratívnych opatrení a sankcií uložených orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v súlade s oddielom 4 tejto kapitoly.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby boli orgány dohľadu nad finančnými subjektmi schopné v medziach svojich právomocí vykonávať zisťovania v mene žiadajúceho orgánu dohľadu a poskytovať informácie získané prostredníctvom takýchto zisťovaní.

4.Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa podrobne uvedú príslušné povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu a spôsoby ich vzájomnej spolupráce.

Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

5.Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi sa môžu obrátiť na úrad AMLA v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)v prípade, že orgán dohľadu nad finančnými subjektmi neoznámil informácie uvedené v odseku 3;

b)v prípade, že žiadosť o spoluprácu bola zamietnutá alebo sa v primeranej lehote nevybavila.

Úrad AMLA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článkov 5 a 10 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final]. Úrad AMLA pritom poskytne stanovisko k predmetu žiadosti do jedného mesiaca.

6.Členské štáty zabezpečia, aby sa ustanovenia tohto článku uplatňovali aj na dohľad nad skupinami povinných subjektov iných ako úverové alebo finančné inštitúcie. Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa uľahčila spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi dohľadu v prípadoch, keď sú povinné subjekty iné ako úverové a finančné inštitúcie súčasťou štruktúr so spoločným vlastníctvom, riadením alebo kontrolou dodržiavania právnych predpisov vrátane sietí alebo partnerstiev.

Článok 35

Výmena informácií v súvislosti s vykonávaním skupinových politík v tretích krajinách

Orgány dohľadu vrátane úradu AMLA sa navzájom informujú o prípadoch, keď právne predpisy tretej krajiny nepovoľujú vykonanie politík, kontrol a postupov požadovaných podľa článku 13 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]. V takýchto prípadoch môžu orgány dohľadu v záujme dosiahnutia riešenia prijať koordinované kroky. Pri posudzovaní toho, ktoré tretie krajiny nepovoľujú vykonávanie politík, kontrol a postupov požadovaných podľa článku 13 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], orgány dohľadu zohľadňujú všetky právne prekážky, ktoré môžu brániť riadnemu vykonávaniu uvedených politík a postupov, vrátane služobného tajomstva, nedostatočnej úrovne ochrany údajov a iných obmedzení výmeny informácií, ktoré môžu byť v tomto ohľade relevantné.

Oddiel 2

Osobitné ustanovenia uplatniteľné na finančný sektor

Článok 36

Kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa zriadili špecializované kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)ak úverová alebo finančná inštitúcia zriadila organizačné jednotky aspoň v dvoch rôznych členských štátoch iných ako členský štát, kde sa nachádza jej ústredie;

b)ak úverová alebo finančná inštitúcia z tretej krajiny zriadila organizačné jednotky aspoň v troch členských štátoch.

2. Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi identifikovali:

a)všetky úverové a finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične, ktoré získali povolenie v ich členskom štáte;

b)všetky organizačné jednotky zriadené týmito inštitúciami v iných jurisdikciách;

c)organizačné jednotky zriadené na ich území úverovými a finančnými inštitúciami z iných členských štátov alebo tretích krajín.

3. Členské štáty môžu povoliť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak úverová alebo finančná inštitúcia usadená v Únii zriadila organizačné jednotky aspoň v dvoch tretích krajinách. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi môžu na zriadenie takéhoto kolégia vyzvať svojich partnerov v týchto tretích krajinách. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, ktoré sú účastníkmi kolégia, uzatvárajú písomnú dohodu, v ktorej sa podrobne uvádzajú podmienky a postupy spolupráce a výmeny informácií.

4. Takéto kolégiá možno použiť na výmenu informácií, poskytovanie vzájomnej pomoci alebo koordináciu prístupu k dohľadu nad inštitúciou, a to v prípade potreby vrátane prijatia vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktoré sa zistia v organizačných jednotkách zriadených inštitúciou v jurisidikcii orgánu dohľadu, ktorý je účastníkom kolégia.

5. Úrad AMLA sa zúčastňuje na zasadnutiach kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a uľahčuje ich prácu v súlade s článkom 29 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

6. Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa vymedzia všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane podmienok spolupráce medzi účastníkmi a operačného fungovania takýchto kolégií.

Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Článok 37

Spolupráca s orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v tretích krajinách

1. Členské štáty môžu orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi povoliť, aby uzavreli dohody o spolupráci, v ktorých sa upraví spolupráca a výmena dôverných informácií s partnermi v tretích krajinách. Takéto dohody o spolupráci musia byť v súlade s pravidlami ochrany údajov uplatniteľnými na prenos údajov, pričom sa uzatvárajú na základe reciprocity a len za predpokladu, že poskytnuté informácie podliehajú záruke dodržiavania požiadaviek služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 50 ods. 1. Dôverné informácie vymieňané v súlade s uvedenými dohodami o spolupráci sa používajú iba na účely plnenia úloh uvedených orgánov v oblasti dohľadu.

V prípade, že vymieňané informácie pochádzajú z iného členského štátu, poskytnú sa iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý ich poskytol, a vo vhodnom prípade výlučne na účely, na ktoré daný orgán dohľadu udelil svoj súhlas.

2. Na účely odseku 1 môže úrad AMLA podľa potreby poskytnúť pomoc na posúdenie rovnocennosti požiadaviek služobného tajomstva uplatniteľných na partnera z tretej krajiny.

3. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi oznámili každú dohodu podpísanú podľa tohto článku úradu AMLA do jedného mesiaca od jej podpísania.

Oddiel 3

Osobitné ustanovenia týkajúce sa samoregulačných orgánov

Článok 38

Dozor nad samoregulačnými orgánmi

1. Ak sa členské štáty podľa článku 29 ods. 3 rozhodnú, že umožnia samoregulačným orgánom vykonávať dohľad nad subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a), b) a d) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], zabezpečia, aby činnosti týchto samoregulačných orgánov pri plnení takýchto funkcií podliehali dozoru orgánu verejnej moci.

2. Orgán vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi zodpovedá za:

a)overovanie, že každý samoregulačný orgán plniaci funkcie alebo uchádzajúci sa o plnenie funkcií, ktoré sa uvádzajú v článku 29 ods. 1, spĺňa požiadavky stanovené v odseku 3 daného článku;

b)vydávanie usmernení v súvislosti s plnením funkcií uvedených v článku 29 ods. 1;

c)zabezpečenie, aby samoregulačné orgány plnili svoje funkcie podľa oddielu 1 tejto kapitoly v súlade s najprísnejšími normami;

d)preskúmanie výnimiek z povinnosti vypracúvať samostatné zdokumentované posúdenia rizík podľa článku 29 ods. 4 písm. b) udelených samoregulačnými orgánmi.

3.Členské štáty zabezpečia, aby orgán vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi mal primerané právomoci na plnenie svojich úloh podľa odseku 2. Členské štáty zabezpečia, aby mal orgán aspoň právomoc:

a)vynútiť si predloženie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre monitorovanie dodržiavania právnych predpisov a vykonávanie kontrol, s výnimkou informácií získaných povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a), b) a d) nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo na účely obhajovania či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti so súdnymi konaniami, a to vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, či už boli tieto informácie získané pred týmto konaním, počas neho alebo po ňom;

b)vydávať pokyny samoregulačnému orgánu na účely nápravy neplnenia jeho funkcií podľa článku 29 ods. 1 alebo neplnenia požiadaviek stanovených v odseku 6 uvedeného článku alebo s cieľom predchádzať takémuto neplneniu. Pri vydávaní takýchto pokynov orgán zvažuje akékoľvek relevantné usmernenia, ktoré poskytol on alebo úrad AMLA.

4. Členské štáty zabezpečia, aby orgán vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi včas informoval orgány príslušné na vyšetrovanie a stíhanie trestnej činnosti priamo alebo prostredníctvom jednotky FIU o každom porušení podliehajúcom trestným sankciám, ktoré zistí pri plnení svojich úloh.

5. Orgán vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi uverejňuje výročnú správu, v ktorej sa uvedú informácie o:

a)počte a povahe porušení zistených jednotlivými samoregulačnými orgánmi a administratívnych opatreniach alebo sankciách uložených povinným subjektom;

b)počte podozrivých transakcií ohlásených jednotke FIU subjektmi, ktoré podliehajú dohľadu jednotlivých samoregulačných orgánov, bez ohľadu na to, či boli predložené priamo podľa článku 50 ods. 1 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] alebo postúpené jednotke FIU jednotlivými samoregulačnými orgánmi podľa článku 51 ods. 1 daného nariadenia;

c)počte a opise opatrení prijatých podľa článku 40 jednotlivými samoregulačnými orgánmi s cieľom monitorovať plnenie požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktoré sa uvádzajú v článku 40 ods. 1, povinnými subjektmi;

d)počte a opise opatrení prijatých orgánom vykonávajúcim dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa tohto článku a počte pokynov vydaných pre samoregulačné orgány.

Táto správa sa sprístupňuje na webovom sídle orgánu vykonávajúceho dozor nad samoregulačnými orgánmi a predkladá sa Komisii a úradu AMLA.

Oddiel 4

Administratívne sankcie a opatrenia

Článok 39

Všeobecné ustanovenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenie nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] v súlade s týmto oddielom.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a opatrení, zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli ukladať takéto sankcie a opatrenia v súvislosti s porušovaním tejto smernice, a zabezpečia ich uplatňovanie. Všetky následné sankcie alebo opatrenia uložené podľa tohto oddielu musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.V prípade porušenia nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] členské štáty zabezpečia, aby bolo v prípadoch, keď sa povinnosti uplatňujú na právnické osoby, možné uplatniť administratívne sankcie a opatrenia na vrcholový manažment a na iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri zistení porušení, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie, včas informovali orgány príslušné na vyšetrovanie a stíhanie trestnej činnosti.

4.Orgány dohľadu vykonávajú svoju právomoc ukladať administratívne sankcie a opatrenia v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)priamo;

b)v spolupráci s inými orgánmi;

c)v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na takéto iné orgány;

d)podaním na príslušné súdne orgány.

Členské štáty do [troch mesiacov od uplynutia lehoty na transpozíciu tejto smernice] oznámia Komisii a úradu AMLA informácie v súvislosti s dojednaniami, ktoré sa týkajú ukladania administratívnych sankcií alebo opatrení podľa tohto odseku, a to v prípade potreby vrátane informácií o tom, či si určité sankcie alebo opatrenia vyžadujú použitie osobitného postupu.

5.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií alebo opatrení zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, a to v prípade potreby vrátane:

a)závažnosti a trvania porušenia;

b)miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj vzhľadom na jej celkový obrat alebo ročný príjem;

d)prospechu, ktorý z porušenia plynie zodpovednej fyzickej alebo právnickej osobe, pokiaľ takýto prospech možno určiť;

e)strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

g)predchádzajúcich porušení zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.

6. Orgány dohľadu pri výkone svojich právomocí ukladať administratívne sankcie a opatrenia úzko spolupracujú v záujme zabezpečenia, aby uvedené administratívne sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

7. Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa vymedzia ukazovatele na klasifikáciu úrovne závažnosti porušení a kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovení úrovne administratívnych sankcií alebo prijímaní administratívnych opatrení podľa tohto oddielu.

Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 38 až 41 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Článok 40

Administratívne sankcie

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa administratívne sankcie uplatňovali na povinné subjekty za závažné, opakované alebo systematické porušenia požiadaviek stanovených v týchto ustanoveniach nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final]:

a)kapitola III (náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

b)kapitola V (ohlasovacie povinnosti);

c)článok 56 (uchovávanie záznamov);

d)kapitola II oddiel 1 (vnútorné kontroly).

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 maximálne peňažné sankcie, ktoré možno uplatniť, predstavovali aspoň dvojnásobok sumy prospechu získaného z porušenia, ak uvedený prospech možno určiť, alebo aspoň 1 000 000 EUR.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa odchylne od odseku 2 mohli v prípade, že dotknutý povinný subjekt je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, uplatniť aj tieto sankcie:

a)v prípade právnickej osoby maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň 10 000 000 EUR alebo 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; ak je povinný subjekt materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 49 , príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným účtovným režimom podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavnej materskej spoločnosti;

b)v prípade fyzickej osoby maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej výške v národnej mene k [vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

4. Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány na ukladanie administratívnych peňažných sankcií prevyšujúcich sumy uvedené v odsekoch 2 a 3.

Článok 41

Administratívne opatrenia iné ako sankcie

1. Keď orgány dohľadu zistia porušenia požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktoré sa nepovažujú za dostatočne závažné na to, aby sa za ne uložila administratívna sankcia, môžu rozhodnúť, že povinnému subjektu uložia administratívne opatrenia. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli aspoň:

a)vydávať odporúčania;

b)prikázať povinným subjektom, aby splnili podmienky vrátane vykonania konkrétnych nápravných opatrení;

c)vydať verejné vyhlásenie, v ktorom sa identifikuje fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

d)vydať príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby požaduje, aby upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

e)ak povinný subjekt podlieha povoleniu, odňať alebo pozastaviť toto povolenie;

f)uložiť ktorejkoľvek osobe plniacej riadiace úlohy v povinnom subjekte alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe zodpovednej za porušenie dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v povinných subjektoch.

2. Pri prijímaní administratívnych opatrení uvedených v odseku 1 orgány dohľadu môžu:

a)požadovať ad hoc alebo pravidelné predkladanie akéhokoľvek dokumentu potrebného na výkon svojich úloh vrátane dokumentov, ktoré odôvodňujú postup vykonávania požadovaných administratívnych opatrení;

b)požadovať posilnenie opatrení, postupov, mechanizmov a stratégií;

c)požadovať, aby povinný subjekt uplatňoval osobitnú politiku alebo požiadavky v súvislosti s konkrétnymi klientmi, transakciami alebo činnosťami, ktoré predstavujú vysoké riziká;

d)požadovať vykonanie opatrení na zníženie rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu vyplývajúcich z povahy činností a produktov povinného subjektu.

3. Administratívne opatrenia uvedené v odseku 1 sú spojené so záväznou lehotou na ich účinné vykonanie. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu ďalej kontrolovali a posudzovali účinné vykonávanie požadovaných opatrení povinným subjektom.

4. Členské štáty môžu splnomocniť orgány dohľadu, aby ukladali ďalšie druhy administratívnych opatrení popri tých, ktoré sa uvádzajú v odseku 1.

Článok 42

Zverejnenie administratívnych sankcií a opatrení

1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu zverejnili rozhodnutie, ktorým sa ukladá administratívna sankcia alebo opatrenie za porušenie nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a proti ktorému nie je možné podať odvolanie, na svojom oficiálnom webovom sídle okamžite po oznámení tohto rozhodnutia sankcionovanej osobe. Zverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia, ako aj o totožnosti zodpovedných osôb. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať tento pododsek na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak orgány dohľadu na základe individuálneho posúdenia považujú zverejnenie totožnosti zodpovedných osôb, ako sa uvádza v prvom pododseku, alebo osobných údajov takýchto osôb za neprimerané alebo ak zverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, orgány dohľadu:

a)odložia zverejnenie rozhodnutia o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia až dovtedy, kým nepominú dôvody na jeho nezverejnenie;

b)zverejnia rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto anonymné zverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov. V takom prípade možno zverejnenie príslušných údajov odložiť na primerané časové obdobie, ak sa stanoví, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné zverejnenie pominú;

c)vôbec nezverejnia rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia v prípade, že možnosti stanovené v písmenách a) a b) sa nepovažujú za dostatočné na zabezpečenie:

i) toho, aby nebola ohrozená stabilita finančných trhov, alebo

ii) primeranosti zverejnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

2. Ak členské štáty umožňujú zverejnenie rozhodnutí, voči ktorým je možné podať odvolanie, orgány dohľadu okamžite zverejnia na svojom oficiálnom webovom sídle aj túto informáciu a všetky ďalšie informácie o výsledku takéhoto odvolania. Okrem toho sa zverejní aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia.

3. Orgány dohľadu zabezpečia, aby všetky informácie zverejnené v súlade s týmto článkom zostali na ich oficiálnom webovom sídle počas piatich rokov od ich zverejnenia. Osobné údaje uvedené v rámci zverejnených informácií sa však ponechajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov, a v každom prípade nie dlhšie ako päť rokov.

4. Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia uvedené v článku 40 ods. 1 spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá koná samostatne alebo ako súčasť orgánu danej právnickej osoby a ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie na základe ktorejkoľvek z týchto skutočností:

a)právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)oprávnenia uplatňovať kontrolu v právnickej osobe.

5. Členské štáty zabezpečia, aby mohli byť právnické osoby brané na zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo nedostatočná kontrola zo strany osôb uvedených v odseku 4 tohto článku umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 40 ods. 1 v prospech tejto právnickej osoby osobou, ktorá je im podriadená.

Článok 43

Ochrana oznamovateľov

1. Členské štáty zabezpečia, aby dozorné orgány a prípadne samoregulačné orgány zaviedli účinné a spoľahlivé mechanizmy s cieľom povzbudiť ohlasovanie potenciálnych aj skutočných porušení nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final].

Na tento účel poskytnú jeden bezpečný komunikačný kanál alebo viacero takýchto kanálov na účely ohlasovania uvedeného v prvom pododseku. Týmito kanálmi sa zaistí, aby bola totožnosť osôb poskytujúcich informácie známa len dozornému orgánu alebo prípadne samoregulačnému orgánu.

2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)osobitné postupy prijímania správ o porušeniach a o krokoch, ktoré na ne nadväzujú;

b)primeranú ochranu pre zamestnancov povinných subjektov alebo osoby v povinných subjektoch v porovnateľnom postavení, ktorí ohlásia porušenia spáchané v rámci povinného subjektu;

c)primeranú ochranu pre obvinenú osobu;

d)ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá porušenia ohlási, ako aj fyzickej osoby, ktorá je za porušenie údajne zodpovedná, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679;

e)jasné pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa vo všetkých prípadoch v súvislosti s osobou, ktorá porušenia spáchané v rámci povinného subjektu ohlási, zaručila dôvernosť s výnimkou prípadov, keď sa poskytnutie informácií vyžaduje podľa vnútroštátneho práva v súvislosti s ďalším vyšetrovaním alebo následným súdnym konaním.

3. Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí ohlásia potenciálne alebo skutočné porušenia nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] interne alebo jednotke FIU, právne chránení pred vystavením hrozbám, odvetnému či nepriateľskému konaniu, a najmä pred nepriaznivými alebo diskriminačnými opatreniami v zamestnaní.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotlivci, ktorí sú vystavení hrozbám, nepriateľskému konaniu alebo nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v zamestnaní za ohlásenie potenciálnych alebo skutočných porušení nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] interne alebo jednotke FIU, boli oprávnení bezpečným spôsobom podať sťažnosť príslušným orgánom. Bez toho, aby bola narušená dôvernosť informácií, ktoré zbiera jednotka FIU, členské štáty takisto zabezpečia, aby takíto jednotlivci mali právo na účinnú nápravu v záujme ochrany svojich práv podľa tohto odseku.

Článok 44

Výmena informácií o sankciách

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu a prípadne vnútroštátny orgán vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi pri ich plnení funkcií dohľadu informovali úrad AMLA o všetkých administratívnych sankciách a opatreniach uložených v súlade s týmto oddielom, a to vrátane akéhokoľvek odvolania, ktoré s nimi súvisí, a jeho výsledku. Tieto informácie sa poskytnú aj ostatným orgánom dohľadu, ak sa administratívna sankcia alebo opatrenie týka subjektu pôsobiaceho v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch.

2. Úrad AMLA uchováva na svojom webovom sídle odkazy na zverejnené informácie jednotlivých orgánov dohľadu o administratívnych sankciách a opatreniach uložených v súlade s článkom 42 a uvádza časové obdobie, za ktoré každý členský štát zverejňuje administratívne sankcie a opatrenia.

KAPITOLA V

SPOLUPRÁCA

Oddiel 1

Spolupráca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Článok 45

Všeobecné ustanovenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby tvorcovia politík, jednotky FIU, orgány dohľadu vrátane úradu AMLA a iné príslušné orgány, ako aj daňové úrady mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a predchádzanie nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní, a to aj so zreteľom na plnenie ich povinností podľa článku 8.

2. V súvislosti s informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré príslušné orgány získali podľa kapitoly IV nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a kapitoly II oddielu I tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli tieto informácie včas a bezplatne poskytovať príslušným orgánom iných členských štátov alebo tretích krajín.

3. Členské štáty nezakážu výmenu informácií ani poskytnutie pomoci medzi príslušnými orgánmi na účely tejto smernice ani neuložia neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny alebo pomoci. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány neodmietli žiadosť o pomoc na základe toho, že:

a)žiadosť sa považuje za žiadosť týkajúcu sa aj daňových záležitostí;

b)vo vnútroštátnom práve sa vyžaduje, aby povinné subjekty zachovávali mlčanlivosť alebo dôvernosť, okrem takých prípadov, keď sú príslušné informácie, o ktoré sa žiada, chránené povinnosťou advokáta zachovávať mlčanlivosť alebo keď sa uplatňuje zákonná povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final];

c)prebieha zisťovanie, vyšetrovanie alebo konanie v požiadanom členskom štáte, okrem prípadu, keď by takáto pomoc bránila v zisťovaní, vyšetrovaní alebo konaní;

d)povaha alebo postavenie žiadajúceho partnerského príslušného orgánu sú iné než povaha alebo postavenie požiadaného príslušného orgánu.

Článok 46

Oznámenie zoznamu príslušných orgánov

1. S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a najmä výmenu informácií členské štáty oznamujú Komisii a úradu AMLA:

a)zoznam orgánov dohľadu zodpovedných za dozor nad plnením požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] povinnými subjektmi a prípadne názov orgánu verejnej moci vykonávajúceho dozor nad samoregulačnými orgánmi pri plnení ich funkcií dohľadu podľa tejto smernice a jeho kontaktné údaje;

b)kontaktné údaje svojej jednotky FIU;

c)zoznam iných príslušných vnútroštátnych orgánov.

2. Na účely odseku 1 sa poskytujú tieto kontaktné údaje:

a)meno a funkcia kontaktnej osoby;

b)pracovná e-mailová adresa a telefónne číslo kontaktnej osoby.

3. Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie poskytnuté Komisii a úradu AMLA podľa odseku 1 v prípade zmeny okamžite aktualizované.

4. Úrad AMLA na svojom webovom sídle uverejňuje register orgánov uvedených v odseku 1 a uľahčuje výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi príslušnými orgánmi. Orgány v registri v rozsahu svojich právomocí slúžia ako kontaktné miesto pre partnerské príslušné orgány. Jednotky FIU a dozorné orgány slúžia aj ako kontaktné miesto pre úrad AMLA.

Článok 47

Spolupráca s úradom AMLA

Jednotka FIU a dozorné orgány spolupracujú s úradom AMLA a poskytujú mu všetky informácie potrebné na to, aby mohol plniť svoje povinnosti podľa tejto smernice, podľa nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a podľa nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final].

Oddiel 2

Spolupráca s inými orgánmi a výmena dôverných informácií

Článok 48

Spolupráca vo vzťahu k úverovým inštitúciám

1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, jednotky FIU a orgány príslušné na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa iných právnych aktov navzájom úzko spolupracovali v rámci svojich právomocí a poskytovali si informácie relevantné pre plnenie svojich úloh. Takáto spolupráca a výmena informácií nezasahujú do prebiehajúceho zisťovania, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo so správnym právom členského štátu, kde sa nachádza orgán dohľadu nad finančnými subjektmi alebo orgán, ktorému boli zverené právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa iných právnych aktov, a nemajú vplyv na povinnosti služobného tajomstva, ako sa stanovuje v článku 50 ods. 1.

2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v prípadoch, keď v rámci úverovej inštitúcie zistia nedostatky v systéme vnútorných kontrol v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v uplatňovaní požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], ktoré podstatne zvyšujú riziká, ktorým inštitúcia je alebo by mohla byť vystavená, túto skutočnosť okamžite oznámili Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) a orgánu alebo subjektu, ktorý vykonáva dohľad nad úverovou inštitúciou v súlade so smernicou (EÚ) 2013/36, vrátane ECB konajúcej v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 50 .

V prípade potenciálneho zvýšeného rizika môžu orgány dohľadu nad finančnými subjektmi spolupracovať s orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad inštitúciou v súlade so smernicou (EÚ) 2013/36 a vypracovať spoločné posúdenie, ktoré sa oznámi orgánu EBA. Úrad AMLA sa informuje o všetkých takýchto oznámeniach.

3. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v prípadoch, keď zistia, že úverová inštitúcia odmietla nadviazať obchodný vzťah, ale zdokumentovaná náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi podľa článku 17 ods. 2 neodôvodňuje takéto odmietnutie, informovali orgán zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania smernice (EÚ) 2014/92 alebo smernice (EÚ) 2015/2366 uvedenou inštitúciou.

4. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi spolupracovali s orgánmi pre riešenie krízových situácií vymedzenými v článku 3 bode 18 smernice 2014/59/EÚ alebo s určenými orgánmi vymedzenými v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi tieto orgány informujú o výsledku opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uplatnených podľa kapitoly III nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] a o každom účte pozastavenom jednotkou FIU podľa článku 20.

5. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi a jednotky FIU raz ročne predkladajú úradu AMLA správu o svojej spolupráci s inými orgánmi podľa tohto článku.

6. Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu transpozície tejto smernice] po konzultácii s orgánom EBA vydá usmernenia týkajúce sa spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi uvedenými v odsekoch 2, 3 a 4 vrátane úrovne zapojenia jednotiek FIU do takejto spolupráce.

Článok 49

Spolupráca vo vzťahu k audítorom

1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu zodpovedné za audítorov a prípadne orgány verejnej moci vykonávajúce dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice, ich jednotka FIU a orgány verejnej moci príslušné na vykonávanie dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami podľa článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES 51 a článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 52 navzájom úzko spolupracovali v rámci svojich právomocí a poskytovali si informácie relevantné pre plnenie ich úloh.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto článku používajú orgány uvedené v prvom pododseku výlučne na výkon svojich funkcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo iných aktov Únie uvedených v prvom pododseku a v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu uvedených funkcií.

2. Členské štáty môžu orgánom uvedeným v odseku 1 zakázať spoluprácu, ak by takáto spolupráca vrátane výmeny informácií zasahovala do prebiehajúceho zisťovania, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo správnym právom členského štátu, v ktorom sa orgány nachádzajú.

Článok 50

Výmena informácií vo vzťahu k úverovým a finančným inštitúciám medzi subjektmi viazanými služobným tajomstvom

1.Členské štáty vyžadujú, aby boli všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, ako aj audítori alebo experti konajúci v mene orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi viazaní povinnosťou služobného tajomstva.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahujú vyšetrovania a stíhania trestných činov podľa práva členských štátov a Únie, a informácie poskytované jednotke FIU podľa článku 32, môžu byť dôverné informácie, ktoré osoby uvedené v prvom pododseku získajú počas výkonu svojich povinností podľa tejto smernice, poskytnuté iba v stručnej alebo súhrnnej podobe, a to takým spôsobom, ktorý neumožňuje identifikáciu jednotlivých úverových a finančných inštitúcií.

2. Odsek 1 nebráni výmene informácií medzi:

a)orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v jednom členskom štáte alebo v rôznych členských štátoch vrátane úradu AMLA konajúceho v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh týkajúci sa zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 421 final];

b)orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a jednotkami FIU;

c)orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a príslušnými orgánmi zodpovednými za úverové a finančné inštitúcie v súlade s inými legislatívnymi aktmi týkajúcimi sa dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane ECB konajúcej v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013, či už v jednom členskom štáte, alebo v rôznych členských štátoch.

Na účely prvého pododseku písm. c) výmena informácií podlieha požiadavkám služobného tajomstva stanoveným v odseku 1.

3. Každý orgán, ktorý prijme dôverné informácie podľa odseku 2, tieto informácie používa iba:

a)pri plnení svojich povinností podľa tejto smernice alebo podľa iných legislatívnych aktov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami vrátane ukladania sankcií;

b)pri odvolaní proti rozhodnutiu orgánu vrátane súdnych konaní;

c)pri súdnych konaniach začatých na základe osobitných ustanovení stanovených v práve Únie, ktoré boli prijaté v oblasti pôsobnosti tejto smernice alebo v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami.

Článok 51

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a s inými orgánmi

1. S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 51 ods. 2 nariadenia [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final], členské štáty povoľujú výmenu informácií medzi:

a)orgánmi dohľadu a orgánmi verejnej moci vykonávajúcimi dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice, či už v rovnakom členskom štáte, alebo v rôznych členských štátoch;

b)orgánmi dohľadu a orgánmi, ktoré sú na základe práva zodpovedné za dohľad nad finančnými trhmi, pri plnení ich funkcií dohľadu;

c)orgánmi dohľadu zodpovednými za audítorov a prípadne orgánmi verejnej moci vykonávajúcimi dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice a orgánmi verejnej moci príslušnými na vykonávanie dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami podľa článku 32 smernice 2006/43/ES a článku 20 nariadenia (EÚ) č. 537/2014 vrátane orgánov v iných členských štátoch.

Požiadavky služobného tajomstva stanovené v článku 50 ods. 1 a 3 nebránia takejto výmene informácií.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto odseku sa používajú iba pri plnení povinností dotknutých orgánov a v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré sa osobitne týka výkonu uvedených funkcií. Prijaté informácie v každom prípade podliehajú požiadavkám služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 50 ods. 1.

2. Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným na základe práva za dohľad nad finančnými trhmi alebo s určenými právomocami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu alebo ich vyšetrovania. Požiadavky služobného tajomstva stanovené v článku 50 ods. 1 a 3 nebránia takémuto poskytnutiu informácií.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto odseku sa však používajú iba na účely plnenia zákonných úloh dotknutých orgánov. Osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 50 ods. 1.

3. Členské štáty môžu povoliť, aby sa určité informácie týkajúce sa dohľadu nad povinnými subjektmi v súvislosti s plnením požiadaviek stanovených v nariadení [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí – COM(2021) 420 final] poskytli parlamentným vyšetrovacím výborom, dvorom audítorov a iným subjektom zodpovedným za zisťovanie v ich členskom štáte, a to za týchto podmienok:

a)subjekty majú presný mandát podľa vnútroštátneho práva na vyšetrovanie alebo kontrolu krokov orgánov dohľadu alebo orgánov zodpovedných za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b)informácie sú nevyhnutné na plnenie mandátu uvedeného v písmene a);

c)osoby, ktoré majú prístup k daným informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v odseku 1;

d)ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, poskytujú sa iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, ktorý ich poskytol, a výhradne na účely, na ktoré tento orgán dohľadu udelil svoj súhlas.

Oddiel 3

Usmernenia týkajúce sa spolupráce

Článok 52

Usmernenia týkajúce sa spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Úrad AMLA do [dvoch rokov od dátumu transpozície tejto smernice] v spolupráci s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou vydá usmernenia týkajúce sa:

a)spolupráce medzi príslušnými orgánmi podľa oddielu 1 tejto kapitoly, ako aj s orgánmi uvedenými v oddiele 2 tejto kapitoly a orgánmi zodpovednými za registre uvedené v kapitole II oddiele 1 tejto smernice v záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)postupov, ktoré majú použiť orgány príslušné na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi podľa aktov Únie s cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri výkone svojich povinností podľa príslušných aktov Únie.

KAPITOLA VI

OCHRANA ÚDAJOV

Článok 53

Spracúvanie určitých kategórií osobných údajov

1. Výlučne pokiaľ je to nevyhnutné na účely tejto smernice, príslušné orgány môžu spracúvať osobitné kategórie osobných údajov uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a osobné údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a priestupky uvedené v článku 10 daného nariadenia pod podmienkou zabezpečenia primeraných záruk práv a slobôd dotknutej osoby a týchto dodatočných záruk:

a)spracúvanie takýchto údajov vykonávajú zamestnanci jednotlivých príslušných orgánov, ktorí boli osobitne určení a oprávnení na plnenie týchto úloh, iba v jednotlivých prípadoch;

b)zamestnanci príslušných orgánov dodržiavajú prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, sú vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní;

c)sú zavedené technické a organizačné opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem.

2. Záruky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú aj na spracúvanie osobitných kategórií údajov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky uvedených v článku 11 daného nariadenia inštitúciami, agentúrami alebo orgánmi Únie na účely tejto smernice.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 54

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zriadený podľa článku 28 nariadenia [vložiť odkaz – návrh prepracovaného znenia nariadenia (EÚ) 2015/847 – COM(2021) 422 final]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 55

Prechodná správa siete FIU.net

Komisia najneskôr do [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] odovzdá správu siete FIU.net úradu AMLA.

Kým sa toto odovzdanie neuskutoční, Komisia poskytuje potrebnú pomoc na prevádzku siete FIU.net a výmenu informácií medzi jednotkami FIU v Únii. Komisia na tento účel pravidelne zvoláva zasadnutia platformy FIU EÚ, ktorá sa skladá zo zástupcov jednotiek FIU členských štátov, s cieľom dozerať na fungovanie siete FIU.net.

Článok 56

Preskúmanie

Do [piatich rokov od dátumu transpozície tejto smernice] a následne každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice.

Článok 57

Zrušenie

Smernica (EÚ) 2015/849 sa zrušuje s účinnosťou od [dátumu transpozície].

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a na nariadenie [vložiť odkaz – návrh nariadenia o boji proti praniu špinavých peňazí] v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 58

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [uviesť dátum – tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti]. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o znení uvedených ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 59

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 60

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Europol, From suspicion to action: Converting financial intelligence into greater operational impact (Od podozrenia k akcii: Premena finančných spravodajských informácií na väčší operačný vplyv), 2017.

(2)    Oznámenie Komisie – Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu [COM(2019) 360 final], správa Komisie o posúdení nedávnych prípadov údajného prania špinavých peňazí týkajúcich sa úverových inštitúcií EÚ [COM(2019) 373 final], správa o posúdení rámca pre spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami [COM(2019) 371 final]; správa o nadnárodnom hodnotení rizík [COM(2019) 370 final].

(3)    COM(2020) 605 final.

(4)    Oznámenie Komisie o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu [C(2020) 2800] (Ú. v. EÚ C 164, 13.5.2020, s. 21 – 33).

(5)    COM(2021) 420 final.

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(7)    COM(2021) 421 final.

(8)    COM(2021) 422 final.

(9)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – akčnom pláne Komisie a ďalšom nedávnom vývoji [2020/2686(RSP)], P9_TA(2020)0204.

(10)    Závery Rady o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, 12608/20.

(11)    Všetky odkazy na „súčasné právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ v tejto dôvodovej správe by sa mali považovať za odkazy na uvedenú smernicu.

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 122 – 137).

(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 12. novembra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva.

(14)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6 – 21).

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 11. júla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV.

(16)    Smernice (EÚ) 2015/2366, 2014/92 a 2009/110.

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(18)    Pracovný dokument útvarov Komisie – správa o posúdení vplyvu, ktorá je sprievodným dokumentom k balíku legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a presadzovania práva, ktorý zahŕňa:

(19)    Všeobecné nariadenie o ochrane údajov [nariadenie (EÚ) 2016/679] a interné nariadenie o ochrane údajov pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ [nariadenie (EÚ) 2018/1725].

(20)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(21)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(22)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(23)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(24)    Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4. 2009, s. 33).

(25)    Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4. 2009, s. 23).

(26)    2010/413/SZBP: Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39).

(27)    Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79).

(28)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).

(29)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1509 z 30. augusta 2017 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení nariadenia (ES) č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 224, 31.8.2017, s. 1).

(30)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(40)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(41)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 6).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(48)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011 (Ú. v. EÚ L 122, 3.5.2013, s. 1 – 59).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(50)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87 – 107).

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 7. 2021

COM(2021) 423 final

PRÍLOHA

k

návrhu SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849

PRÍLOHA

Tabuľka zhody