—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 8, článok 83 ods. 1 a články 84 a 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä jej články 7, 8, 10, 11, 12, 21, 23, 24, 25, 26 a 47,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, a najmä cieľ oslobodzovať ženy a dievčatá od násilia a stereotypov, ktorý je v nej stanovený,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. apríla 2021 o stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. septembra 2017 s názvom Boj proti nezákonnému obsahu na internete – Zvyšovanie zodpovednosti online platforiem,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025,

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES,

—

so zreteľom na kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý Komisia uverejnila v máji 2016, a na jeho piate kolo monitorovania, ktorého výsledkom je dokument s názvom Prehľad – 5. kolo monitorovania kódexu správania,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2021 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2021 o budúcich výzvach v oblasti práv žien v Európe: viac ako 25 rokov po Pekinskej deklarácii a Pekinskej akčnej platforme (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a v období po kríze (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote EÚ a boji proti týmto javom (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilňovaní postavenia žien a dievčat prostredníctvom digitálneho sektora (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o boji proti počítačovej kriminalite (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (16),

—

so zreteľom na ustanovenia právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien a detí, a na iné nástroje OSN v oblasti násilia páchaného na ženách a deťoch,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov zo 16. decembra 2020 s názvami Intensification of efforts to prevent and eliminate all forms of violence against women and girls (Zintenzívnenie úsilia o predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a dievčatách a o ich odstránenie) (A/RES/75/161) a The right to privacy in the digital age (Právo na súkromie v digitálnom veku) (A/RES/75/176),

—

so zreteľom na rezolúciu Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 5. júla 2018 s názvom Accelerating efforts to eliminate violence against women and girls: preventing and responding to violence against women and girls in digital contexts (Urýchlenie úsilia o odstránenie násilia na ženách a dievčatách: predchádzanie násiliu na ženách a dievčatách a reakcia naň v digitálnych kontextoch) (A/HRC/RES/38/5),

—

so zreteľom na správy osobitných spravodajkýň Organizácie Spojených národov pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a následky, najmä na správu z 18. júna 2018 o online násilí páchanom na ženách (A/HRC/38/47), správu zo 6. mája 2020 o boji proti násiliu páchanému na novinárkach (A/HRC/44/52) a správu z 24. júla 2020 o prelínaní pandémie ochorenia COVID-19 a pandémie rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách so zameraním na domáce násilie a iniciatívu „Peace in the home“ (iniciatíva „Mier v domácnostiach“),

—

so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 35 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien o rodovo motivovanom násilí páchanom na ženách zo 14. júla 2017, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 (2011) Výboru pre práva dieťaťa z 18. apríla 2011 o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe o bezpečnosti novinárok online (17),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Combating gender-based violence: Cyber violence (Boj proti rodovo motivovanému násiliu: kybernetické násilie) (posúdenie európskej pridanej hodnoty),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Cyber violence and hate speech online against women (Kybernetické násilie a nenávistné prejavy online proti ženám),

—

so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (18),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (19),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1232 zo 14. júla 2021 o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES, pokiaľ ide o používanie technológií poskytovateľmi interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania na spracúvanie osobných a iných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí (20),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 3. marca 2014 s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva zo 14. mája 2020 s názvom EU LGBTI II: A long way to go for LGBTI equality (Druhý prieskum EÚ o LGBTI osobách: Dlhá cesta k rovnosti LGBTI osôb) (21),

—

so zreteľom na právne stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie z 11. marca 2021 k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorého cieľom je odstrániť právnu neistotu, pokiaľ ide o to, či a akým spôsobom môže Únia dohovor uzavrieť a ratifikovať (22),

—

so zreteľom na prácu Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) vrátane jej Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite a na jej hodnotenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti,

—

so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 58 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0338/2021),

A.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a základným cieľom Únie a mala by sa odrážať vo všetkých jej politikách; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základným právom stanoveným v článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), článkoch 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkoch 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“); keďže prvý cieľ stratégie Únie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 sa zameriava na ukončenie rodovo motivovaného násilia a opisuje ho ako „jednu z najväčších výziev našich spoločností“, pretože zasahuje ženy na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne zázemie alebo krajinu pôvodu či pobytu a predstavuje jednu z najzávažnejších prekážok dosiahnutia rodovej rovnosti;

B.

keďže násilie páchané na ženách a dievčatách a iné formy rodovo motivovaného násilia sú v Únii rozšírené a treba ich vnímať ako extrémnu formu diskriminácie, ktorá má obrovský vplyv na obete a ich rodiny a komunity, a ako porušenie ľudských práv zakotvené v rodovej nerovnosti, ku ktorej prispievajú a ktorú pomáhajú udržiavať a posilňovať; keďže rodovo motivované násilie je zakorenené v nerovnomernom rozdelení moci medzi ženami a mužmi, ustálených patriarchálnych štruktúrach a praktikách a rodových normách, sexizme a škodlivých rodových stereotypoch a predsudkoch, ktoré viedli k dominancii mužov nad ženami a dievčatami v celej ich rozmanitosti vrátane LGBTIQ osôb a ich diskriminácii zo strany mužov;

C.

keďže násilie páchané na ženách by sa malo chápať v tom zmysle, že zahŕňa všetky činy rodovo motivovaného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, psychologickú alebo ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného pozbavenia slobody, či už vo verejnom, alebo v súkromnom živote, online či offline;

D.

keďže ženy a dievčatá v celej svojej rozmanitosti a LGBTIQ osoby môžu byť terčom rodovo motivovaného kybernetického násilia z dôvodu svojho rodu, rodovej identity, rodového vyjadrenia alebo pohlavných znakov; keďže prierezové formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, jazyka, náboženstva, viery, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, narodenia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu alebo štatútu migranta alebo utečenca môžu ešte zhoršiť následky rodovo motivovaného kybernetického násilia; keďže v stratégii Únie pre rovnosť LGBTIQ osôb sa pripomína, že každý má právo na bezpečnosť, či už doma, na verejnosti, alebo online;

E.

keďže z prieskumu Únie o LGBTI osobách, ktorý uskutočnila agentúra FRA, vyplýva, že 10 % LGBTIQ osôb sa v predchádzajúcom roku stretlo s kybernetickým obťažovaním, pretože sú LGBTIQ osobami, a to aj v sociálnych médiách; keďže neprimerane zasiahnuté sú intersexuálne a transrodové osoby (16 %); keďže mladiství vo veku od 15 do 17 rokov boli v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami (7 % – 12 %) skupinou, ktorá sa najčastejšie stretávala s kybernetickým obťažovaním, pretože sú LGBTIQ osobami (15 %);

F.

keďže násilie páchané na ženách a dievčatách v celej ich rozmanitosti a rodovo motivované násilie existujú v rôznych formách a prejavoch, ktoré sa však vzájomne nevylučujú; keďže online násilie je často vzájomne prepojené s násilím offline a je od neho neoddeliteľné, pretože mu môže predchádzať, sprevádzať ho alebo byť jeho pokračovaním; keďže rodovo motivované kybernetické násilie by sa preto malo chápať ako pokračovanie rodovo motivovaného násilia offline v online prostredí;

G.

keďže v štúdii výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Combating gender-based violence: Cyber violence – European added value assessment o rodovo motivovanom kybernetickom násilí sa odhaduje, že 4 % až 7 % žien v Únii zažilo počas 12 mesiacov pred vykonaním posúdenia kybernetické obťažovanie, zatiaľ čo 1 % až 3 % zažili kybernetické prenasledovanie; keďže kybernetické prenasledovanie má viacero podôb, je najbežnejšou formou samostatných alebo kombinovaných nenávistných prejavov a už príliš dlho sa neuznáva a nerieši; keďže z prieskumu nadácie World Wide Web Foundation, ktorý sa uskutočnil v roku 2020 medzi respondentmi zo 180 krajín, vyplynulo, že 52 % mladých žien a dievčat zažilo zneužívanie online, napríklad zdieľanie súkromných snímok, videí alebo správ bez ich súhlasu, zlomyseľné a ponižujúce správy, urážlivý a výhražný jazyk, sexuálne obťažovanie a falošný obsah, a 64 % respondentov uviedlo, že poznajú niekoho, kto to zažil;

H.

keďže mladým ženám a dievčatám hrozí väčšie riziko kybernetického násilia, najmä kybernetického obťažovania a kybernetického šikanovania; keďže aspoň 12,5 % prípadov šikanovania v školách sa uskutočňuje online (23); keďže v súčasnosti sú mladí ľudia k sociálnym sieťam pripojení čoraz častejšie už v ranom veku; keďže tieto formy násilia prehlbujú sociálne nerovnosti, pretože ich terčom sú často najviac znevýhodnení mladí ľudia; keďže podľa fondu UNICEF sú dievčatá obťažované dvakrát častejšie než chlapci (24); keďže podľa tohto prieskumu sú ženy skeptickejšie, pokiaľ ide o to, či technologické spoločnosti používajú ich údaje zodpovedne;

I.

keďže podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) s názvom Violence against women: an EU-wide survey z 3. marca 2014 zažilo v Únii v roku 2014 11 % žien od 15 rokov kybernetické obťažovanie a 14 % žien prenasledovanie;

J.

keďže pripojenie na internet a potreba prístupu k digitálnej verejnej sfére sú čoraz nevyhnutnejšie na rozvoj našich spoločností a hospodárstiev; keďže pracovné miesta čoraz viac zahŕňajú digitálne riešenia a sú od nich závislé, čo vedie k rastúcemu riziku, že sa ženy na trhu práce a pri vykonávaní hospodárskej činnosti stretnú s rodovo motivovaným kybernetickým násilím;

K.

keďže rastúci dosah internetu, rýchle šírenie mobilných informácií a používanie sociálnych médií spolu s pretrvávajúcimi viacnásobnými, opakovane sa vyskytujúcimi a vzájomne prepojenými formami rodovo motivovaného násilia viedli k šíreniu rodovo motivovaného kybernetického násilia; keďže ženy a dievčatá, ktoré majú prístup na internet, čelia online násiliu častejšie ako muži; keďže osobitná spravodajkyňa Organizácie Spojených národov pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a následky poznamenala, že nové technológie „budú nevyhnutne viesť k rôznym a novým prejavom online násilia páchaného na ženách“; keďže k inovácii dochádza tempom, ktoré často neumožňuje uvažovať o jej dlhodobých následkoch, a keďže výskyt rodovo motivovaného kybernetického násilia bude v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne ďalej rásť; keďže s cieľom zabezpečiť nápravu, zodpovednosť a prevenciu je potrebné primerane posúdiť vplyv rodovo motivovaného kybernetického násilia na obete a pochopiť mechanizmy, ktoré páchateľom tejto formy rodovo motivovaného násilia umožňujú páchať násilie;

L.

keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (25) zažíva každá tretia žena na celom svete fyzické alebo sexuálne násilie väčšinou zo strany intímneho partnera; keďže rodovo motivované násilie počas pandémie ochorenia COVID-19 narástlo a obmedzenia pohybu zvýšili riziko domáceho násilia a zneužívania; keďže vyššia miera využívania internetu počas pandémie ochorenia COVID-19 spôsobila nárast rodovo motivovaného násilia online a rodovo motivovaného násilia uľahčovaného IKT vzhľadom na to, že násilní partneri a bývalí partneri tiež monitorujú, sledujú a ohrozujú svoje obete a páchajú násilie pomocou digitálnych nástrojov; keďže toto kybernetické násilie môže byť páchané súbežne s fyzickým násilím alebo k nemu môže viesť, ak sa nerieši včas; keďže v stratégii EÚ v oblasti práv obetí na roky 2020 – 2025 Komisia uznáva, že súčasná situácia súvisiaca s pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobila zvýšený výskyt počítačovej kriminality, ako sú sexuálne trestné činy online a trestné činy z nenávisti;

M.

keďže najbežnejšími druhmi rodovo motivovaného kybernetického násilia sú trestné činy, ako sú kybernetické obťažovanie, kybernetické prenasledovanie, porušovanie práva na súkromie súvisiace s IKT vrátane prístupu k údajom alebo snímkam vrátane intímnych údajov, ich získavania, zaznamenávania, zdieľania a vytvárania a manipulácie s nimi bez súhlasu, krádež totožnosti a nenávistné prejavy online, donucovacia kontrola prostredníctvom digitálneho sledovania a kontroly komunikácií prostredníctvom aplikácií stalkerwaru a spywaru a používanie technologických prostriedkov na obchodovanie s ľuďmi, a to aj na účely sexuálneho vykorisťovania;

N.

keďže rodovo motivované kybernetické násilie možno páchať pomocou celého spektra online komunikačných kanálov a nástrojov vrátane sociálnych médií, obsahu webových stránok, diskusných fór, zoznamovacích portálov, sekcií komentárov a herných diskusných miestností; keďže mnohé druhy rodovo motivovaného kybernetického násilia možno páchať oveľa jednoduchšie a v oveľa väčšom rozsahu než fyzické formy rodovo motivovaného násilia;

O.

keďže niektoré členské štáty prijali právne predpisy týkajúce sa len istých konkrétnych foriem rodovo motivovaného kybernetického násilia, a preto pretrvávajú značné nedostatky; keďže v súčasnosti neexistuje v súvislosti s bojom proti rodovo motivovanému kybernetickému násiliu na úrovni Únie žiadne spoločné vymedzenie ani účinný politický prístup; keďže takáto absencia harmonizovaného vymedzenia na úrovni Únie vedie k výrazným rozdielom, pokiaľ ide o rozsah, v akom členské štáty bojujú proti rodovo motivovanému kybernetickému násiliu a predchádzajú mu, čo spôsobuje veľké rozdiely a roztrieštenosť, pokiaľ ide o úroveň ochrany, ktorú poskytujú, a to aj napriek cezhraničnej povahe tohto trestného činu; keďže harmonizované právne vymedzenie pojmu rodovo motivované kybernetické násilie je preto potrebné na zabezpečenie konvergencie na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

P.

keďže podľa osobitnej spravodajkyne Organizácie Spojených národov pre násilie páchané na ženách, jeho príčiny a následky vymedzenie pojmu „online násilie páchané na ženách“ zahŕňa všetky akty rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, ktoré bolo sčasti alebo úplne spáchané s použitím IKT, ako sú mobilné telefóny a smartfóny, internet, platformy sociálnych médií alebo e-mail, alebo ktoré IKT podporili alebo zhoršili a ktoré bolo namierené proti žene, pretože je ženou, alebo zasahuje ženy neprimerane (26);

Q.

keďže kriminalizácia rodovo motivovaného kybernetického násilia by mohla mať odrádzajúci účinok na páchateľov z dôvodu strachu zo sankcií alebo vedomia, že páchajú trestný čin;

R.

keďže v dôsledku rýchleho vývoja a používania digitálnych technológií a aplikácií vznikajú nové formy; keďže tieto rôzne formy rodovo motivovaného kybernetického násilia a obťažovania online sú namierené proti všetkým vekovým skupinám od raného veku a školského a pracovného života až po neskoršie roky; keďže by sa nemal podceňovať ani potenciál kybernetického násilia prejaviť sa psychicky;

S.

keďže podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) sedem z desiatich žien zažilo kybernetické prenasledovanie; keďže stalkerware je softvér, ktorý uľahčuje zneužívanie tým, že umožňuje monitorovanie zariadenia danej osoby bez jej súhlasu a bez toho, aby bol majiteľ s monitorovaním zariadenia oboznámený, pričom zostáva skrytý; keďže stalkerware je v Únii legálne dostupný a možno ho používať a kupovať, pričom sa často uvádza na trh ako softvér na rodičovskú kontrolu;

T.

keďže sexuálne zneužívanie na základe obrazu sa často využíva ako prostriedok zastrašovania a ponižovania obetí; keďže technológie deepfake sú relatívne novým spôsobom páchania rodovo motivovaného násilia a využívajú umelú inteligenciu na vykorisťovanie, ponižovanie a obťažovanie žien;

U.

keďže sexuálne zneužívanie na základe obrazu a webové stránky, na ktorých sa takéto zneužívanie šíri, sú čoraz častejšou formou partnerského násilia; keďže následky sexuálneho zneužívania na základe obrazu môžu byť sexuálne (keďže sexuálna skúsenosť bola zaznamenaná alebo šírená bez súhlasu), psychologické (pokiaľ ide o vplyv zverejnenia súkromného života na obete) a ekonomické (keďže sexuálne zneužívanie na základe obrazu môže potenciálne ohroziť súčasný a budúci pracovný život obetí);

V.

keďže existuje zvýšené riziko šírenia videí žien intímnej a sexuálnej povahy na webových stránkach s pornografiou bez ich súhlasu a v peňažnom záujme; keďže šírenie súkromného obsahu bez súhlasu obete, a najmä sexuálneho zneužívania online vnáša do násilia ďalší traumatický prvok, často s dramatickými dôsledkami vrátane samovrážd;

W.

keďže najmä mladé ženy a dievčatá sú vystavené rodovo motivovanému kybernetickému násiliu zahŕňajúcemu používanie nových technológií vrátane kybernetického obťažovania a prenasledovania prostredníctvom hrozieb znásilnenia, smrti, porušovania práva na súkromie súvisiaceho s IKT a uverejňovania súkromných informácií a fotografií;

X.

keďže rodová identita v súčasnosti nie je súčasťou právnych predpisov upravujúcich nenávistné prejavy v 15 členských štátoch; keďže Komisia sa v stratégii Únie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 zaviazala predložiť iniciatívu s cieľom rozšíriť oblasti trestnej činnosti, kde je možná harmonizácia, na osobitné formy rodovo motivovaného násilia v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ;

Y.

keďže podľa štatistík uvedených v tomto uznesení sú nenávistné prejavy proti LGBTIQ osobám mimoriadne rozšírené, najmä online, a v niektorých členských štátoch predovšetkým chýbajú právne predpisy zamerané na predchádzanie takýmto formám zneužívania online, ich riešenie a trestanie;

Z.

keďže Únia v roku 2017 podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý naďalej zostáva meradlom, pokiaľ ide o medzinárodné normy odstraňovania rodovo motivovaného násilia, pričom dokončenie pristúpenia Únie k dohovoru je pre Komisiu kľúčovou prioritou;

AA.

keďže s cieľom odstrániť rodovo motivované násilie vrátane rodovo motivovaného kybernetického násilia sa treba spoliehať na konzistentné, konkrétne, reprezentatívne a porovnateľné administratívne údaje na základe dôkladného a koordinovaného rámca zberu údajov; keďže chýbajú komplexné a porovnateľné rozčlenené údaje o všetkých formách rodovo motivovaného násilia a jeho základných príčinách; keďže napriek rastúcej informovanosti o tomto fenoméne nedostatočný zber údajov o všetkých formách rodovo motivovaného násilia bráni presnému posúdeniu jeho výskytu; keďže takýto nedostatok dostupných údajov súvisí s nedostatočným nahlasovaním prípadov rodovo motivovaného kybernetického násilia; keďže podľa Istanbulského dohovoru a smernice 2012/29/EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty nahlasovali štatistické údaje a predkladali údaje rozčlenené podľa pohlavia;

AB.

keďže reakcia trestného súdnictva v prípade obetí rodovo motivovaného kybernetického násilia stále zaostáva, čo poukazuje na nedostatočné pochopenie a uvedomovanie si závažnosti týchto trestných činov a odrádza od ich nahlasovania; keďže vybavenie policajtov mäkkými zručnosťami na starostlivé počúvanie, pochopenie a rešpektovanie všetkých obetí všetkých foriem rodovo motivovaného násilia môže pomôcť riešiť nedostatočné nahlasovanie a reviktimizáciu; keďže zabezpečenie prístupných postupov a mechanizmov nahlasovania, ako aj prostriedkov nápravy, je nevyhnutné na podporu bezpečnejšieho prostredia pre všetky obete rodovo motivovaného násilia; keďže obete kybernetického násilia by mali mať k dispozícii informácie o tom, ako a koho kontaktovať v orgánoch presadzovania práva, ako aj o dostupných prostriedkoch nápravy, ktoré im môžu pomôcť v núdzových situáciách;

AC.

keďže Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite Europolu, Eurojust a Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) uskutočnili výskum počítačovej kriminality online; keďže rodovo motivované kybernetické násilie zasahuje najmä niektoré skupiny žien a LGBTIQ osôb, ako sú feministické aktivistky a aktivistky za práva LGBTIQ osôb, umelkyne, političky, ženy vo verejných pozíciách, novinárky, blogerky, obhajkyne ľudských práv a iné verejné osobnosti, a keďže im spôsobuje nielen poškodenie dobrej povesti, psychologickú ujmu a utrpenie, ale môže viesť aj k narušeniu životnej situácie a súkromia obetí a poškodeniu osobných vzťahov a môže ich odrádzať od digitálnej účasti na politickom, sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote;

AD.

keďže rodovo motivované kybernetické násilie často vedie k autocenzúre a táto situácia môže mať nepriaznivý vplyv na pracovný život a dobrú povesť obetí rodovo motivovaného kybernetického násilia; keďže násilná a rodová povaha hrozieb spôsobuje, že obete často využívajú pseudonymy, online sa príliš neprejavujú, svoje online účty pozastavujú, deaktivujú alebo trvalo mažú alebo dokonca úplne opúšťajú svoju profesiu; keďže to môže viesť k umlčiavaniu hlasov a ignorovaniu názorov žien a zhoršiť už existujúcu rodovú nerovnosť v politickom, sociálnom a kultúrnom živote; keďže narastajúce rodovo motivované kybernetické násilie, ktorému sú ženy vystavené, im môže brániť vo väčšej účasti v digitálnom sektore, čím sa upevňuje rodovo podmienené koncipovanie, rozvoj a zavádzanie nových technológií, pričom to tiež spôsobuje opakovanie existujúcich diskriminačných praktík a stereotypov, ktoré prispievajú k normalizácii rodovo motivovaného kybernetického násilia;

AE.

keďže rodovo motivované kybernetické násilie má priamy vplyv na sexuálne, fyzické a psychické zdravie a pohodu žien a má negatívne sociálne a hospodárske následky; keďže rodovo motivované kybernetické násilie negatívne vplýva na schopnosť obetí plne uplatňovať svoje základné práva, čo má preto vážne dôsledky pre spoločnosť a demokraciu ako celok;

AF.

keďže škodlivý ekonomický vplyv rodovo motivovaného násilia a problémy s duševným zdravím, ktoré spôsobuje, môžu mať závažné dôsledky pre obete vrátane ich schopnosti hľadať si zamestnanie a finančnej záťaže; keďže ekonomický vplyv rodovo motivovaného násilia môže zahŕňať vplyv na zamestnanie, ako je nižšia miera prítomnosti v práci, riziko ohrozenia postavenia v zamestnaní, čo môže viesť k riziku straty zamestnania alebo nižšej produktivite; keďže vplyv rodovo motivovaného kybernetického násilia na duševné zdravie môže byť zložitý a dlhodobý; keďže vplyv rodovo motivovaného kybernetického násilia na duševné zdravie, ako je úzkosť, depresia a pretrvávajúce príznaky posttraumatickej situácie, má škodlivé medziľudské, sociálne, právne, ekonomické a politické následky a v konečnom dôsledku ovplyvňuje živobytie a identitu mladých ľudí; keďže niektoré z týchto vplyvov spôsobujú ďalšie formy diskriminácie a prehlbujú existujúce formy diskriminácie a nerovnosti;

AG.

keďže podľa štúdie EPRS s názvom Combating gender-based violence: Cyber violence – European added value assessment sa celkové náklady súvisiace s kybernetickým obťažovaním a prenasledovaním odhadujú na 49 až 89,3 miliardy EUR, pričom najväčšiu kategóriu nákladov tvorí hodnota straty kvality života, ktorá predstavuje viac ako polovicu celkových nákladov (približne 60 % v prípade kybernetického obťažovania a približne 50 % v prípade kybernetického prenasledovania);

AH.

keďže prevencia, najmä prostredníctvom vzdelávania, vrátane digitálnej gramotnosti a zručností, ako je kybernetická hygiena a tzv. netiketa (etiketa na internete), musí byť kľúčovým prvkom každej verejnej politiky zameranej na boj proti rodovo motivovanému kybernetickému násiliu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.