—

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

—

so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (1),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie z 22. septembra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte ochorenia COVID-19,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu (5),

—

so zreteľom na závery Rady z 9. júna 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2020 o európskych učiteľoch a školiteľoch pre budúcnosť (7),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2019 o kľúčovej úlohe politík celoživotného vzdelávania pri posilňovaní schopnosti spoločností riešiť technologickú a ekologickú transformáciu v záujme podpory inkluzívneho a udržateľného rastu (8),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (10),

—

so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (12),

—

so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie (13),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (14),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027: reštart vzdelávania a odbornej prípravy pre digitálny vek (COM(2020)0624) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2020)0209),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o dosiahnutí európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2017 o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou (COM(2017)0673),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Education responses to COVID-19: an implementation strategy toolkit (Reakcie na ochorenie COVID-19 v oblasti vzdelávania: súbor nástrojov stratégie vykonávania),

—

so zreteľom na správu OECD s názvom OECD Skills Outlook 2019: Thriving in a Digital World (Perspektívy OECD v oblasti zručností za rok 2019: prosperovanie v digitálnom svete),

—

so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) s názvom Skills for a connected world (Zručnosti pre prepojený svet),

—

so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania zo 4. júna 2020 s názvom Digitálna priepasť počas pandémie COVID-19 pre ohrozené osoby vzdelávajúce sa v rámci odborného vzdelávania a prípravy v Európe,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0042/2021),

A.

keďže inkluzívne, spravodlivé a riadne financované kvalitné vzdelávanie je kľúčovou hnacou silou ekologickej a digitálnej transformácie; keďže vzdelávanie predstavuje investíciu do našej spoločnej budúcnosti, ktorá prispieva k sociálnej súdržnosti, udržateľnému hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a zamestnanosti, a tým k spravodlivej spoločnosti; keďže vzdelávanie je kľúčovým nástrojom individuálneho rozvoja a sebarealizácie a zvyšuje účasť na demokratickom živote;

B.

keďže rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou EÚ zakotvenou v článkoch 8 a 19 ZFEÚ;

C.

keďže digitálne technológie pretvárajú spoločnosť a vedú k tomu, že základné digitálne zručnosti a digitálna gramotnosť sú teraz pre všetkých občanov nevyhnutné;

D.

keďže v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza význam udržiavania a získavania zručností na „zabezpečenie rovnakých príležitostí a prístupu na trh práce“ a keďže sa v nej stanovuje, že každý má právo na „kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce“;

E.

keďže zvládnutie základných prierezových zručností ako počítanie, kritické myslenie a sociálne komunikačné zručnosti sú základným predpokladom pre nadobudnutie digitálnych zručností a kompetencií; keďže v budúcnosti dôjde zároveň k zvýšenej potrebe digitálnych zručností, ako je programovanie, logistika či robotika, čo bude mať vplyv nielen na vzdelávacie kurzy v oblasti informačných technológií, ale učebných osnov ako celku; keďže rámec digitálnych kompetencií pre občanov uznáva význam mäkkých zručností vrátane komunikácie, spolupráce a tvorby obsahu, ktoré sa často učia prostredníctvom humanitných vied, umenia a spoločenských vied; keďže interdisciplinárny prístup k štúdiu vedy, technológie, inžinierstva, umenia a matematiky (STEAM) môže viesť k lepšiemu navrhovaniu digitálnych riešení zameraných na človeka;

F.

keďže základné vzdelávanie v oblasti kybernetickej hygieny, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a mediálnej gramotnosti musí byť prispôsobené veku a vývoju vzdelávajúcich sa osôb s cieľom pomôcť deťom stať sa kriticky zmýšľajúcimi študentmi, aktívnymi občanmi, používateľmi internetu a tvorcami demokratickej digitálnej spoločnosti, prijímať informované rozhodnutia a uvedomovať si riziká spojené s internetom, ako sú napríklad dezinformácie online, obťažovanie a porušovanie ochrany osobných údajov; keďže programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov;

G.

keďže digitálna transformácia formuje trh práce, pričom sa podľa odhadov Komisie (15) v mnohých kategóriách pracovných miest očakáva, že 90 % pracovných miest si bude v budúcnosti vyžadovať nejakú formu digitálnych zručností a od 65 % detí, ktoré dnes nastupujú do základnej školy, sa v konečnom dôsledku očakáva, že budú pracovať na pracovných miestach, ktoré ešte neexistujú; keďže po pokročilých digitálnych zručnostiach je vysoký dopyt, čo pravdepodobne povedie k zvýšenému zameraniu sa na oblasti STEAM;

H.

keďže je potrebné v plnej miere preskúmať vplyv nových technológií, ako sú robotika a umelá inteligencia, na zamestnanosť; keďže je už teraz jasné, že digitálna gramotnosť sa rýchlo stáva všadeprítomnou zručnosťou potrebnou pre pracovné miesta, ktoré v minulosti len slabo súviseli s digitálnou sférou alebo s ňou nesúviseli vôbec, a to vrátane manuálnej práce; keďže rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie sú potrebné na to, aby sa ľudia mohli prispôsobiť meniacim sa potrebám a realite čoraz viac digitalizovaného trhu práce; keďže prechod na prácu na diaľku z dôvodu epidémie ochorenia COVID-19 predstavuje nové digitálne zručnosti, komunikáciu a iné výzvy; keďže zamestnávatelia by mali poskytovať digitálnu odbornú prípravu a digitálne vybavenie zamestnancom, pričom by mali venovať náležitú pozornosť osobitným potrebám, ako je zabezpečenie vhodných zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím; keďže odvetvie odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zohráva kľúčovú úlohu pri vybavení budúcich pracovníkov zručnosťami a kvalifikáciami, ktoré potrebujú pre vyvíjajúci sa trh práce;

I.

keďže 43 % Európanov stále chýbajú základné digitálne zručnosti (16), pričom existujú významné rozdiely v rámci členských štátov aj medzi nimi, ako aj rozdiely na základe sociálno-ekonomického postavenia, veku, príjmu, rodu, stupňa vzdelania a zamestnania; keďže len 35 % ľudí vo veku 55 až 74 rokov má základné digitálne zručnosti v porovnaní s 82 % ľudí vo veku 16 až 24 rokov (17), čo spôsobuje, že starší ľudia sú zraniteľnejší voči digitálnemu vylúčeniu; keďže cieľom programu v oblasti zručností je zaistiť, aby malo do roku 2025 základné digitálne zručnosti 70 % osôb vo veku od 16 do 74 rokov, čo je priemerný nárast o 2 percentuálne body ročne oproti ročnému nárastu 0,75 percentuálnych bodov v rokoch 2015 – 2019; keďže študenti nikdy nebudú mať rovnaké postavenie, pokiaľ ide o získanie digitálnych zručností, s takými veľkými rozdielmi v úrovni základných zručností;

J.

keďže nerovnosti v prístupe k digitálnej infraštruktúre a zariadeniam pretrvávajú, pričom vidiecke a odľahlé oblasti a znevýhodnené mestské oblasti často trpia zlým pripojením a domácnosti s nižšími príjmami často nemajú prístup k počítačom; keďže 10 % domácností vo vidieckych oblastiach EÚ nemá prístup k pevnému internetu a ďalších 41 % domácností nemá prístup k širokopásmovému pripojeniu;

K.

keďže v oblasti digitálnych zručností existuje rodový rozdiel na úrovni 11 % (18); keďže podľa Eurostatu je len jeden z troch absolventov vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) žena napriek tomu, že 54 % vysokoškolských študentov sú ženy; keďže postoje k témam STEM sa medzi chlapcami a dievčatami v základnom vzdelávaní nelíšia, ale zdá sa, že záujem dievčat od veku 15 rokov slabne; keďže menej ako tri percentá dospievajúcich dievčat prejavuje záujem pracovať ako odborník v oblasti IKT;

L.

keďže rodové rozdiely vo vzdelávaní a odbornej príprave sa premietajú do pracoviska, pričom ženy tvoria obsadzujú v odvetví IKT len 17 % pracovných miest a podiel mužov pracujúcich v digitálnom sektore 3,1-krát väčší ako podiel žien (19), rodové rozdiely sú zjavné najmä v odvetví umelej inteligencie, kde ženy na celom svete tvoria len 22 % pracovníkov; keďže tieto rozdiely majú vplyv na možnosti žien pracovať v dobre platených sektoroch orientovaných na budúcnosť a podobne obmedzujú rozmanitosť v digitálnom odvetví, napríklad pokiaľ ide o navrhovanie technológií;

M.

keďže je dôležité pochopiť faktory, ktoré ovplyvňujú vzdelanie dievčat a žien a ich voľbu povolania vrátane rodových predsudkov, a motivovať ich k štúdiu a kariére v oblasti STEM a IKT; keďže v tejto súvislosti je potrebné ďalej rozvíjať riešenia profesijného poradenstva;

N.

keďže digitálne technológie majú značný potenciál pre učiteľov, školiteľov a vychovávateľov a vzdelávajúce sa osoby vo všetkých odvetviach a prostrediach vzdelávania, pokiaľ ide o prístupné, otvorené, sociálne a personalizované technológie, ktoré môžu priniesť inkluzívnejšie možnosti učenia; keďže inteligentné využívanie digitálnych technológií na základe inovačných vyučovacích metód a posilňovania postavenia vzdelávajúcich sa osôb môže občanom poskytnúť základné zručnosti pre život, ako sú tvorivé myslenie, zvedavosť a schopnosť riešiť problémy; keďže využívanie digitálnych technológií sa nikdy nesmie považovať za úsporné opatrenie; keďže sloboda učiteľov zvoliť si najlepšiu kombináciu vyučovacích metód a obsahu by mala zostať stredobodom vzdelávacieho procesu;

O.

keďže interakcia medzi učiteľmi a študentmi má zásadný význam pre dobré životné podmienky a rozvoj študentov, a preto musí zostať jadrom poskytovania vzdelávania aj naďalej osobné vzdelávanie; keďže digitálne nástroje a technológie nemôžu nahradiť úlohu učiteľa, ale napriek tomu ponúkajú celý rad výhod ako doplnku k osobnému vzdelávaniu, a to aj vo forme hybridných modelov vzdelávania; keďže nadmerné využívanie technológií a digitálnych zariadení môže spôsobiť problémy, ako je nedostatok spánku, závislosť a sedavý životný štýl; keďže osobitnú pozornosť treba venovať mladším deťom a študentom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zdravotným postihnutím, pre ktorých online učenie predstavuje osobitnú výzvu;

P.

keďže digitálne technológie by sa mali zaviesť spôsobom zameraným na vzdelávajúce sa osoby, prispôsobeným ich veku a vývoju; keďže v stratégiách digitálneho vzdelávania sa musia zohľadňovať výskumy o účinkoch, ktoré môže mať skoré používanie digitálnych technológií na vývoj malých detí;

Q.

keďže rozvoj digitálnej infraštruktúry a technológií vo vzdelávaní si vyžaduje značné verejné investície, a to aj do zamestnancov IT vo vzdelávacích zariadeniach; keďže súkromné investície takisto významne prispievajú k rozvoju riešení elektronického vzdelávania;

R.

keďže prístup k digitálnej infraštruktúre vrátane vysokorýchlostného internetu a k vysokokvalitným zariadeniam a obsahu prispôsobeným vzdelávacím potrebám je predpokladom digitálneho vzdelávania; keďže pandémia COVID-19 a náhly digitálny prechod na diaľkové alebo online vzdelávanie odhalili medzery v prístupe a pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, čo malo rôzne účinky na rôzne sektory vzdelávania; keďže až 32 % (20) žiakov a študentov v niektorých členských štátoch nemalo počas zákazu šírenia ochorenia COVID-19 na jar 2020 prístup k internetu a digitálnym nástrojom;

S.

keďže náhlym prechodom na online a dištančné vzdelávanie sa takisto odhalila nedostatočná pripravenosť v rámci vzdelávacích systémov vo väčšine častí Európy a nedostatky v oblasti digitálnych zručností učiteľov, pedagógov, rodičov a vzdelávajúcich sa osôb, ako aj ich schopnosti účinne a bezpečne používať digitálne technológie; keďže pred krízou len 39 percent učiteľov v EÚ cítilo, že sú dobre alebo veľmi dobre pripravení používať digitálne technológie na výučbu, pričom medzi členskými štátmi existovali výrazné rozdiely; keďže učitelia napriek tomu preukázali, že sa môžu prispôsobiť zásadným zmenám v rámci vzdelávacích systémov, ak sa im umožní dostatočná flexibilita a samostatnosť a čo najlepšie využijú inovačný potenciál online a diaľkového vzdelávania;

T.

keďže prechodom na online a dištančné vzdelávanie sa zhoršili existujúce nerovnosti, pričom znevýhodnené a zraniteľné vzdelávajúce sa osoby, vzdelávajúce sa osoby s osobitnými vzdelávacímo potrebami, ako aj vzdelávajúce sa osoby so zdravotným postihnutím zostali ešte viac pozadu, zvýšila sa miera predčasného ukončenia štúdia v jednotlivých oblastiach vzdelávania a odhalila sa chýbajúca pastoračná a sociálna podpora v digitálnom prostredí; keďže nerovnosti v ranom detstve majú negatívny vplyv na výsledky vzdelávania a vyhliadky na zamestnanie v neskoršom veku; keďže je naliehavo potrebné zlepšiť kvalitu a inkluzívnosť online vzdelávania;

U.

keďže pandémia COVID-19 výrazne zmení spôsob nášho života a poukázala na to, že je potrebné zabezpečiť všetkým kvalitné komplexné vzdelávanie, aby sme boli pripravení na možné budúce krízy, aby sa zvýšila dlhodobá odolnosť systémov vzdelávania a položili základy pre úspešnú digitálnu transformáciu;

V.

keďže obsah výučby a organizácia vzdelávacích systémov je v právomoci členských štátov, nové výzvy si aj tak vyžadujú účinnú koordináciu a prípadne politiky a nástroje digitálneho vzdelávania Európskej únie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska ako dôležitý rozmer európskeho vzdelávacieho priestoru;

W.

keďže dostupnosť kvalitného online vzdelávania často nie je alternatívou, ale jedinou možnosťou pre určité skupiny, ktoré napríklad pracujú na plný úväzok alebo mimo kancelárie vo vidieckych a odľahlých regiónoch, alebo pre ľudí so zdravotným postihnutím;

X.

keďže vzdelávanie je investíciou do budúcnosti a dôležitým nástrojom rozvoja a sebarealizácie každého jednotlivca; keďže digitálne vzdelávanie by mohlo pomôcť riešiť výzvy, akými sú dezinformácie, radikalizácia, krádež totožnosti a údajov, kybernetické šikanovanie a online podvody; keďže vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie budú zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o spravodlivý prechod na digitálne hospodárstvo;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.