EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 12. 2021

COM(2021) 770 final

2021/0402(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť

{SWD(2021) 367 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

(1)Výzvy, ktorými sa má navrhované odporúčanie zaoberať:

Ľudia v Európe si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie požiadaviek rýchlo sa meniaceho trhu práce.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 viedla k rýchlemu nárastu dopytu po krátkodobých prispôsobených vzdelávacích príležitostiach 7 . Tento dopyt po nových formách vzdelávania viedol k zodpovedajúcemu nárastu záujmu o tzv. mikrocertifikáty, ktorými sa osvedčujú výstupy týchto malých formátov vzdelávania.

Očakáva sa, že tento dopyt bude počas obnovy po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Nový dopyt vzdelávajúcich sa osôb, pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii vznikol aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie, ktorú uľahčuje program financovania Next Generation EU. Tieto vzdelávajúce sa osoby, pracovníci a uchádzači o zamestnanie si chcú zabezpečiť zamestnateľnosť a kariérny postup. Takisto chcú mať prístup k ďalšiemu štúdiu a chcú sa vzdelávať v záujme osobného rozvoja.

V celej Európe a vo svete rýchlo vznikajú príležitosti na vzdelávanie menšieho rozsahu, aký by si vyžadovali tradičné kvalifikácie. Poskytuje ich široká škála verejných a súkromných poskytovateľov v reakcii na dopyt po flexibilnejších formách vzdelávania a odbornej prípravy s väčším dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu. Takéto vzdelávanie a odbornú prípravu možno opísať nielen ako celoživotné, ale aj ako prierezové, keďže sa odohrávajú v rôznych prostrediach (v práci, doma, medzi ľuďmi, ktorí už pracujú, ako aj medzi tými, ktorí aktuálne nepracujú 8 ). Mikrocertifikáty umožňujú cielené a flexibilné získavanie a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií s cieľom uspokojiť nové a vznikajúce potreby v spoločnosti a na trhu práce. Treba poznamenať, že mikrocertifikáty nenahrádzajú tradičné kvalifikácie. Namiesto toho ich môžu dopĺňať a slúžiť ako príležitosť na celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Vzhľadom na ich flexibilitu môžu mikrocertifikáty vytvárať a ponúkať rôzni poskytovatelia v mnohých rozličných prostrediach formálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj informálneho učenia sa.

Dosiaľ neexistuje spoločné vymedzenie mikrocertifikátov a zároveň chýbajú normy na ich opisovanie a uznávanie. To spôsobuje obavy v súvislosti s ich hodnotou, kvalitou, uznávaním, transparentnosťou a „prenosnosťou“ (prenosnosťou medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy a v rámci nich, prenosnosťou na trhu práce a prenosnosťou medzi krajinami) 9 . Tým sa obmedzuje dôvera, pochopenie, širšie prijímanie a využívanie, čím sa zasa obmedzuje potenciál mikrocertifikátov podporovať flexibilné vzdelávacie a kariérne dráhy.

Mikrocertifikáty možno takisto použiť v rámci cielených opatrení na podporu inklúzie a na uľahčenie prístupu širšej škály vzdelávajúcich sa osôb k vzdelávaniu a odbornej príprave a ku kariérnym príležitostiam. Do tejto širšej škály vzdelávajúcich sa osôb patria znevýhodnené a zraniteľné skupiny (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie). Mikrocertifikáty možno použiť aj cieleným spôsobom na riešenie problémov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy a na trhoch práce vrátane rodových a iných diskriminačných stereotypov (napr. v súvislosti s výberom štúdia, ako aj v rámci vzdelávacích postupov a materiálov) v záujme podpory bezproblémovejšieho prechodu zo školy do zamestnania.

Cieľ a rozsah pôsobnosti návrhu:

·umožniť ľuďom nadobúdať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú, aby sa im darilo na meniacom sa trhu práce a v spoločnosti a aby mohli v plnej miere využiť sociálne spravodlivú obnovu po pandémii COVID-19, ako aj spravodlivú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo,

·podporiť pripravenosť poskytovateľov mikrocertifikátov v záujme zvýšenia flexibility ponuky vzdelávania, aby si ľudia mohli vytvárať prispôsobené vzdelávacie a kariérne dráhy,

·posilniť inkluzívnosť a rovnosť príležitostí a zároveň prispieť k dosiahnutiu odolnosti, sociálnej spravodlivosti a prosperity pre všetkých v kontexte demografickej zmeny a vo všetkých fázach hospodárskych cyklov.

·na vytváranie, vydávanie a prenosnosť mikrocertifikátov uplatňovali spoločné vymedzenie, normy a kľúčové zásady EÚ,

·vytvorili ekosystém mikrocertifikátov,

·napĺňali potenciál mikrocertifikátov podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Navrhované odporúčanie Rady je v súlade s inými iniciatívami Únie, ktoré sa zaoberajú celoživotným vzdelávaním a zamestnateľnosťou, a dopĺňa ich.

Nadväzuje na oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 10 , európsky program v oblasti zručností 11 a akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 12 prijatý 4. marca 2021. V tomto akčnom pláne sa mikrocertifikáty označujú za inovatívny nástroj, ktorý môže „uľahčiť flexibilné vzdelávacie dráhy a pomáhať pracovníkom na pracovisku alebo pri zmene pracovného miesta či životnej zmene“. Mikrocertifikáty budú takisto zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľovej hodnoty do roku 2030, v súlade s ktorou sa má na odbornej príprave každoročne zúčastňovať 60 % všetkých dospelých. Ide o jednu z troch hlavných cieľových hodnôt EÚ, ktoré uvítali vedúci predstavitelia EÚ na sociálnom samite v Porte 13 v Portskom vyhlásení 14 z 8. mája 2021 a v záveroch Európskej rady 15 z 25. júna 2021.

Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mikrocertifikátov bude prijatý súčasne s návrhom odporúčania Rady týkajúceho sa individuálnych vzdelávacích účtov, ktorý vypracovala Komisia. Cieľom oboch opatrení je umožniť jednotlivcom rozvíjať si svoje zručnosti počas celého života a zabezpečiť ich uznanie.

Komisia takisto prijala odporúčanie Komisie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (tzv. odporúčanie EASE) 16 . Cieľom tohto odporúčania bolo uľahčiť prechod zo zamestnania do zamestnania a obnovu po pandémii COVID-19 sprevádzanú tvorbou veľkého počtu pracovných miest, a to najmä podporou príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. Dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti pracovníkov v tomto kontexte môžu zohrávať krátke kurzy odbornej prípravy, najmä tie, ktoré by sa osvedčovali mikrocertifikátmi.

V uznesení Rady z 18. februára 2021 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) 17 Rada vyzýva na:

„[p]osilňovanie kľúčovej úlohy systémov vysokoškolského vzdelávania a OVP v záujme podpory celoživotného vzdelávania a dostupnosti pre pestrejšiu paletu študentov. Preskúmanie koncepcie a využívania mikrocertifikátov môže pomôcť rozšíriť vzdelávacie príležitosti a mohlo by posilniť úlohu vysokoškolského vzdelávania a OVP v celoživotnom vzdelávaní poskytovaním flexibilnejších a modulárnych vzdelávacích príležitostí a inkluzívnejších vzdelávacích dráh“.

V záveroch Rady o rovnosti a inklúzii vo vzdelávaní a odbornej príprave s cieľom podporiť úspech vo vzdelávaní pre všetkých 18 Rada vyzýva členské štáty, aby:

„[p]odporovali poskytovanie príležitostí na vzdelávanie pre všetkých učiacich sa, aby sa zapájali do flexibilných dráh vzdelávania a odbornej prípravy počas celého života, a to aj prostredníctvom validácie predchádzajúceho vzdelávania, a aj v rámci neformálneho a informálneho prostredia a flexibilných prístupov, a to aj preskúmaním koncepcie a využívania európskeho prístupu k mikrocertifikátom, a to bez toho, aby sa v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave narušila základná zásada kompletných programov“.

Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že „[v]ysokoškolské vzdelávanie […] [m]ôže tiež ďalej zapájať dospelých, podporovať zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a zohrávať úlohu v celoživotnom vzdelávaní prostredníctvom flexibilných alternatív k úplným programom, a to preskúmaním koncepcie a využitia európskeho prístupu k mikrocertifikátom“.

V záveroch Rady o iniciatíve „Európske univerzity“ 19 Rada vyzýva Komisiu a členské štáty, aby „[s]poločne preskúmali opatrenia potrebné na to, aby bolo možné testovať využívanie mikrocertifikátov v oblasti vysokoškolského vzdelávania s cieľom pomôcť rozšíriť príležitosti na vzdelávanie a posilniť úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v rámci celoživotného vzdelávania“.

V odporúčaní Rady týkajúcom sa odborného vzdelávania a prípravy pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť 20 , ktoré bolo prijaté 24. novembra 2020, sa Komisia vyzýva, aby preskúmala „koncepci[u] a využívani[e] mikrocertifikátov, aj v rámci odborného vzdelávania a prípravy (OVP), spolu s členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj v kontexte poradnej skupiny pre európsky kvalifikačný rámec, ako sa navrhuje v Európskom programe v oblasti zručností“.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

• Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V bodoch 7 – 10 sa stanovujú opatrenia na vytvorenie tzv. ekosystémov mikrocertifikátov v rámci vyvíjajúcich sa systémov vzdelávania a odbornej prípravy, trhov práce a spoločnosti.

2021/0402 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 149 a 292, články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Stále viac ľudí v Európe si potrebuje dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich formálne vzdelanie nepostačuje na uspokojenie potrieb rýchlo sa meniacej spoločnosti a trhu práce. Obnova po pandémii COVID-19 a digitálna a zelená transformácia urýchlili tempo zmien nášho spôsobu života, vzdelávania a práce. Pandémia narušila kariérne vyhliadky mladých ľudí aj dospelých. Spôsobila aj zvýšenie nezamestnanosti a narušila fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu stoviek miliónov ľudí v Európe.

(2)Jednou z hlavných výziev, ktorým čelia európske podniky a zamestnávatelia, je nedostatočná ponuka tých správnych zručností na trhu práce EÚ. Pracovníci zároveň čelia nevídaným zmenám v spôsobe organizácie práce. V dôsledku digitálnej a zelenej transformácie sa okrem toho zásadne menia profily úloh a požiadavky na zručnosti. Ako sa uvádza v rozhodnutí Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti 24 , členské štáty by mali „každému umožniť predvídať potreby trhu práce a lepšie sa im prispôsobiť, najmä prostredníctvom neustáleho získavania nových zručností, zvyšovania úrovne zručností“. To je pre pracovníkov kľúčové, aby mohli reagovať na potreby svojho aktuálneho pracovného miesta alebo prejsť na nové pracovné miesto alebo do rozvíjajúcich sa sektorov, ako sú zelené a digitálne sektory, najmä v kontexte demografického starnutia.

(3)Ľudia potrebujú prístup ku kvalitnej výučbe a vzdelávaniu, ktoré sa poskytujú rôznymi spôsobmi a v rôznych prostrediach, aby si rozvíjali svoje osobné, sociálne, kultúrne a odborné kompetencie. Vyzýva sa, aby boli systémy vzdelávania a odbornej prípravy flexibilnejšie a aby sa v rámci nich hľadali riešenia v záujme zabezpečenia prístupnejšieho a inkluzívnejšieho vzdelávania s väčším dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu pre širšiu škálu profilov. Túto potrebu riešia aj neformálni poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, a to tým, že poskytujú nové a inovatívne príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu.

(4)Na zaistenie toho, aby mal každý zručnosti potrebné na úspech v spoločnosti, na trhu práce a v osobnom živote, je kľúčová účinná kultúra celoživotného vzdelávania. Je dôležité, aby mali ľudia počas života prístup ku kvalitnému a relevantnému vzdelávaniu a odbornej príprave, zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii. Príležitosti na celoživotné vzdelávanie by mali byť súčasťou dlhodobej stratégie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich schopnosť reagovať na rýchlo sa meniace potreby zamestnávateľov a vzdelávajúcich sa osôb. Tým by sa umožnilo zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia rozmanitejšej skupine vzdelávajúcich sa osôb (vrátane absolventov týchto inštitúcií a iných vzdelávajúcich sa osôb). Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, inštitúcie OVP a iní poskytovatelia mikrocertifikátov musia spolupracovať, aby rýchlo uplatňovali najnovšie zistenia z výskumu pri vytváraní a aktualizácii vzdelávacích príležitostí.

(5)Mikrocertifikáty môžu prispieť k osvedčeniu výstupov týchto malých prispôsobených formátov vzdelávania. Umožňujú cielené a flexibilné získavanie vedomostí, zručností a kompetencií v záujme uspokojenia nových a vznikajúcich potrieb v spoločnosti a na trhu práce a zároveň nenahrádzajú tradičné kvalifikácie. Mikrocertifikáty môžu vytvárať a ponúkať rôzni poskytovatelia v rozličných vzdelávacích prostrediach (či už vo formálnom, v neformálnom, alebo informálnom prostredí).

(6)Napriek tomu, že sa mikrocertifikáty čoraz viac využívajú, v Európe neexistuje ich spoločné vymedzenie ani spoločné normy v tejto oblasti. Tým sa obmedzuje pochopenie a využívanie mikrocertifikátov, čím sa oslabuje potenciál mikrocertifikátov uľahčovať flexibilné vzdelávacie a kariérne dráhy.

(7)V prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv 25 sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce, a to kdekoľvek v Európskej únii. Vo štvrtej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Súčasťou tohto práva na pomoc je právo na podporu pri odbornej príprave a rekvalifikácii. V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa mikrocertifikáty označujú za inovatívny nástroj, ktorý môže „uľahčiť flexibilné vzdelávacie dráhy a pomáhať pracovníkom na pracovisku alebo pri zmene pracovného miesta“. Mikrocertifikáty môžu zohrávať úlohu pri plnení hlavných cieľových hodnôt EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, vrátane cieľovej hodnoty, v súlade s ktorou sa má na odbornej príprave každoročne zúčastňovať 60 % všetkých dospelých, a miery zamestnanosti aspoň na úrovni 78 %. Obe tieto cieľové hodnoty uvítali vedúci predstavitelia EÚ, sociálni partneri aj občianska spoločnosť na sociálnom samite v Porte a potom aj Európska rada 25. júna 2021 26 .

(8)Súčasne s akčným plánom Komisia prijala odporúčanie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (tzv. odporúčanie EASE) 27 . V tomto odporúčaní sa členským štátom poskytuje konkrétne politické usmernenie s cieľom vytvoriť ucelené balíky politík na zjednodušenie zmeny pracovného miesta a podporu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 s tvorbou veľkého počtu pracovných miest. Politické usmernenie sa týka príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a podporných opatrení.

(9)V európskom programe v oblasti zručností 28 sa v rámci jeho 12 hlavných opatrení oznámila nová iniciatíva týkajúca sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom. Cieľom tejto novej iniciatívy je podpora kvality, transparentnosti a využívania mikrocertifikátov v rámci EÚ. V programe v oblasti zručností sa oznámila aj iniciatíva týkajúca sa individuálnych vzdelávacích účtov s cieľom pomôcť pri riešení existujúcich nedostatkov v prístupe dospelých v produktívnom veku k odbornej príprave a umožniť im úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V rámci odbornej prípravy sprístupnenej jednotlivcom sa mikrocertifikáty môžu použiť v záujme podpory fungovania týchto individuálnych vzdelávacích účtov.

(10)V oznámení o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 29 sa uviedlo, že Komisia sa bude usilovať o vypracovanie európskeho prístupu k mikrocertifikátom, ktorého cieľom bude zabezpečiť širšiu paletu vzdelávacích príležitostí a posilniť úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a OVP v celoživotnom vzdelávaní.

(11)V odporúčaní Rady týkajúcom sa OVP pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť sa Komisia vyzýva na „[p]reskúmani[e] koncepcie a využívania mikrocertifikátov“.

(12)V záveroch Rady o iniciatíve „Európske univerzity“ – prepojenie vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácie a spoločnosti: príprava podmienok pre nový rozmer európskeho vysokoškolského vzdelávania 30 sa zdôrazňuje, že mikrocertifikáty by mohli „pomôcť rozšíriť možnosti vzdelávania s cieľom prispôsobiť ich aj netradičným študentom a zohľadniť dopyt po nových zručnostiach na trhu práce, zabezpečiť flexibilnejšie a modulárnejšie formáty vzdelávania, podporovať prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, zapájať učiacich sa bez ohľadu na ich predchádzajúce kvalifikácie alebo zázemie, podporovať príležitosti na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a zároveň zabezpečovať kvalitné vzdelávanie“.

(13)Ministri školstva európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania sa v Rímskom komuniké medzivládneho bolonského procesu 31 zaviazali pomáhať svojim inštitúciám vysokoškolského vzdelávania: i) diverzifikovať ponuku vzdelávania a ii) inovovať ich vzdelávací obsah a spôsoby poskytovania vzdelávania. Mnoho inštitúcií vysokoškolského vzdelávania popri kompletných študijných programoch ponúka alebo plánuje ponúkať menšie jednotky vzdelávania. Tieto menšie jednotky vzdelávajúcim sa osobám umožňujú rozvíjať alebo dopĺňať ich kultúrne, odborné a prierezové zručnosti a kompetencie v rôznych fázach ich života. Prostredníctvom spolupráce v rámci bolonského procesu sa preskúma, ako a do akej miery možno tieto menšie flexibilné jednotky vzdelávania vrátane tých, ktoré sú zakončené mikrocertifikátmi, vymedziť, rozvíjať, vykonávať a uznávať pomocou spoločných nástrojov.

(14)Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali zodpovedať rôznym individuálnym potrebám, schopnostiam a kapacitám všetkých vzdelávajúcich sa osôb. Takisto by mali ponúkať vzdelávacie príležitosti pre všetkých, a to aj v neformálnom a informálnom prostredí, ako sa zdôraznilo v záveroch Rady o rovnosti a inklúzii vo vzdelávaní a odbornej príprave 32 . Náležite vytvorené mikrocertifikáty možno použiť v rámci cielených opatrení na podporu inklúzie a prístupnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre širšiu škálu vzdelávajúcich sa osôb. Do tejto širšej škály vzdelávajúcich sa osôb patria znevýhodnené a zraniteľné skupiny (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie). Mikrocertifikáty takisto možno použiť na predchádzanie predčasnému ukončeniu vzdelávania a odbornej prípravy a na podporu prechodu zo školy do zamestnania. Očakávaný nárast počtu utečencov a žiadateľov o azyl si bude vyžadovať vypracovanie stratégií na účinné začlenenie týchto skupín do systémov vzdelávania, odbornej prípravy a práce. Usmerneniami a vzájomným učením v celej EÚ pri vytváraní mikrocertifikátov sa môže podporiť inklúzia a zabezpečiť, aby k ich výhodám mali prístup vzdelávajúce sa osoby zo všetkých spoločenských skupín.

(15)Mikrocertifikátmi sa takisto môže podporiť profesionálny rozvoj a mobilita osôb s neštandardnými formami práce, ako sú tie v rámci hospodárstva založeného na platformách 33 . Ľudia pracujúci prostredníctvom platforiem majú obmedzený prístup k odbornej príprave v dôsledku svojho postavenia samostatne zárobkovo činných osôb.

(16)Mikrocertifikáty môžu zohrávať aktívnu úlohu pri vykonávaní politických iniciatív EÚ na urýchlenie digitálnej a zelenej transformácie. Mikrocertifikátmi možno: i) podporiť ciele aktualizovaného akčného plánu digitálneho vzdelávania 34 , čím sa prispeje k poskytovaniu flexibilných a prístupných vzdelávacích príležitostí v oblasti digitálnych zručností; a ii) dosahovať cieľové hodnoty plánu Komisie v rámci digitálneho kompasu do roku 2030, pokiaľ ide o digitálne zručnú populáciu a vysokokvalifikovaných digitálnych odborníkov v Európe do roku 2030. Mikrocertifikáty môžu zohrávať úlohu aj pri plnení Európskej zelenej dohody 35 , ktorá je európskou stratégiou rastu zameranou na transformáciu hospodárstva a spoločnosti a vydanie sa na udržateľnejšiu cestu.

(17)V odporúčaní Rady týkajúcom sa európskeho kvalifikačného rámca (EKR) pre celoživotné vzdelávanie 36 sa stanovuje spoločný referenčný rámec s cieľom pomôcť jednotlivcom a organizáciám porovnať rôzne kvalifikačné systémy, ako aj úrovne kvalifikácií z týchto systémov. EKR ako európsky referenčný rámec je otvorený všetkým druhom a úrovniam kvalifikácií. EKR je otvorený aj mikrocertifikátom, ktoré sú súčasťou národných kvalifikačných rámcov.

(18)V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa 37 boli členské štáty vyzvané, aby do roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami, a ako to považujú za vhodné, zaviedli opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Vďaka týmto opatreniam na potvrdzovanie si ľudia môžu dať potvrdiť vedomosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Tieto opatrenia na potvrdzovanie takisto ľuďom umožňujú získať plnú kvalifikáciu alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu. V hodnotení odporúčania z roku 2020 38 sa vyzvalo na rozsiahlejší rozvoj prepojení medzi potvrdzovaním a mikrocertifikátmi.

(19)V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) 39 sa stanovuje základ na poskytovanie webových nástrojov pre jednotlivcov na budovanie ich kariéry a celoživotné vzdelávanie so službami autentifikácie certifikátov, vďaka ktorým sú mikrocertifikáty prenosné.

(20)Význam, vytváranie a aktualizácia mikrocertifikátov závisí od: i) spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami vzdelávania a odbornej prípravy; a ii) sektorového a medziodvetvového sociálneho dialógu [do tohto sociálneho dialógu by mali byť zapojené organizácie, ktoré zastupujú pracovníkov a zamestnávateľov zo súkromného aj verejného sektora, malé a stredné podniky (MSP) a odborníci a riadiaci pracovníci].

(21)Týmto odporúčaním sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Ciele

1.Členským štátom sa odporúča, aby prijali európsky prístup k mikrocertifikátom s cieľom:

a)umožniť jednotlivcom získavať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré potrebujú, aby sa im darilo na vyvíjajúcom sa trhu práce a v spoločnosti a aby mohli v plnej miere využiť sociálne spravodlivú obnovu, ako aj spravodlivú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo;

b)podporiť pripravenosť poskytovateľov mikrocertifikátov v záujme zvýšenia transparentnosti a flexibility ponuky vzdelávania, aby si ľudia mohli vytvárať prispôsobené vzdelávacie a kariérne dráhy;

c)posilniť inkluzívnosť a rovnosť príležitostí a zároveň prispieť k dosiahnutiu odolnosti, sociálnej spravodlivosti a prosperity pre všetkých v kontexte demografickej zmeny a vo všetkých fázach hospodárskych cyklov.

2.Členské štáty by mali mikrocertifikáty používať ako nástroj, ktorým sa prispeje k dosiahnutiu cieľovej hodnoty 60 % všetkých dospelých každoročne sa zúčastňujúcich na odbornej príprave, ktorá bola stanovená v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a ktorú uvítali vedúci predstavitelia EÚ.

Rozsah pôsobnosti

3.Toto odporúčanie sa vzťahuje na mikrocertifikáty, ako aj na politiky, ktorými sa môže podporiť ich účinné vytváranie a využívanie.

4.Mikrocertifikáty sa môžu použiť na doplnenie a vylepšenie ekosystémov vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti. Cieľom opatrení uvedených v tomto odporúčaní nie je nahradiť ani narušiť počiatočné vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) ani tradičné kvalifikácie. Návrhom sa stanovuje spoločný európsky prístup k prebiehajúcemu a novému poskytovaniu mikrocertifikátov v Európskej únii, ako aj vymedzenie pojmu a usmernenie na účel vytvárania, vydávania a opisu mikrocertifikátov v záujme podpory ich kvality, transparentnosti a využívania.

Vymedzenie pojmov

5.Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„mikrocertifikát“ je záznam o vzdelávacích výstupoch, ktoré vzdelávajúca sa osoba získala na základe malého objemu vzdelávania. Tieto vzdelávacie výstupy sa posudzovali na základe transparentných a jasne vymedzených noriem. Účelom kurzov zakončených mikrocertifikátmi je poskytnúť vzdelávajúcej sa osobe osobitné vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré zodpovedajú spoločenským, osobným či kultúrnym potrebám, resp. potrebám trhu práce. Mikrocertifikáty vlastní vzdelávajúca sa osoba, je možné ich sprístupňovať a sú prenosné. Môžu byť samostatné alebo sa môžu kombinovať do certifikátov vyššej úrovne. Opierajú sa o zabezpečenie kvality v súlade s dohodnutými normami v príslušnom sektore alebo oblasti činnosti;

b)„poskytovatelia mikrocertifikátov“ sú akékoľvek subjekty vrátane inštitúcií a organizácií vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnych partnerov (t. j. organizácií zastupujúcich pracovníkov a zamestnávateľov), zamestnávateľov a predstaviteľov odvetvia, organizácií občianskej spoločnosti a vnútroštátnych orgánov, ktoré vytvárajú, poskytujú a vydávajú mikrocertifikáty na účely formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

c)„vzdelávacie prostredia“ sú rôzne fyzické, online, zmiešané 40 , virtuálne a digitálne miesta, kontexty a kultúry, v ktorých sa ľudia vzdelávajú, pričom zahŕňajú všetky prostredia, v ktorých môže dochádzať k formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu a informálnemu učeniu sa;

d)„formálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu. Zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, počiatočnej a terciárnej odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania; 41

e)„neformálne vzdelávanie“ je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom plánovaných činností, pokiaľ ide o vzdelávacie ciele a čas vyhradený na vzdelávanie, pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania;  42

f)„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností a skúseností a ktoré nie je organizované ani štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania. Z pohľadu vzdelávajúcej sa osoby môže byť neúmyselné; 43

g)„prenosnosť“ je možnosť držiteľa certifikátu uchovávať mikrocertifikát v systéme podľa svojho výberu, sprístupňovať certifikát osobe podľa svojho výberu (či už na vnútroštátnej, alebo nadnárodnej úrovni), schopnosť všetkých strán komunikácie chápať obsah certifikátu a možnosť overiť jeho pravosť;

h)„kumulácia“ je možnosť kombinovať rôzne mikrocertifikáty a logicky na ne nadväzovať;

i)„hodnotenie“ je postup alebo metóda použitá na hodnotenie, meranie a napokon opísanie zručností, ktoré jednotlivci získali vo formálnom, v neformálnom alebo informálnom prostredí. Hodnotenie môže osvedčiť tretia strana, samotná vzdelávajúca sa osoba (sebahodnotenie) alebo oba tieto subjekty.

Vymedzenie a štandardné prvky Únie, ktorými sa opisuje mikrocertifikát

6.Členské štáty by mali prijať:

a)vymedzenie mikrocertifikátov stanovené v bode 5 písm. a);

b)štandardné prvky Únie, ktorými sa opisuje mikrocertifikát (opísané v prílohe I) vrátane týchto povinných prvkov:

1.identifikácia vzdelávajúcej sa osoby;

2.názov mikrocertifikátu;

3.krajina/región vydávajúceho subjektu;

4.vydávajúci subjekt;

5.dátum vydania;

6.vzdelávacie výstupy;

7.predpokladaná záťaž vzdelávajúcej sa osoby – úsilie potrebné na dosiahnutie vzdelávacích výstupov (podľa možnosti v Európskom systéme prenosu a zhromažďovania kreditov);

8.prípadne úroveň (a prípadne cyklus) vzdelávacej skúsenosti zakončenej mikrocertifikátom (európsky kvalifikačný rámec, kvalifikačné rámce v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania);

9.druh posudzovania;

10.forma účasti na vzdelávacej činnosti;

11.druh zabezpečovania kvality, o ktorý sa opiera mikrocertifikát;

c)zásady Únie týkajúce sa vytvárania a vydávania mikrocertifikátov (opísané v prílohe II).

Vytváranie ekosystému mikrocertifikátov

7.Členské štáty by mali uľahčiť prebiehajúce aj nové vytváranie mikrocertifikátov v prostrediach formálneho vzdelávania, a to aj:

a)podporou výskumu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v súvislosti s úlohou mikrocertifikátov s cieľom ponúkať vzdelávacie možnosti rôznym vzdelávajúcim sa osobám, najmä rozširovaním atraktívnej a inkluzívnej ponuky činností v rámci celoživotného vzdelávania s dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu, a to aj prostredníctvom činností aliancií európskych univerzít 44 ;

b)podporou poskytovateľov OVP pri skúmaní úlohy mikrocertifikátov v ďalšom OVP s cieľom podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu dospelých, a to aj prostredníctvom činností centier excelentnosti OVP;

c)zabezpečením dostupnosti verejných finančných prostriedkov na vytváranie a poskytovanie malých programov vzdelávania a odbornej prípravy zakončených mikrocertifikátmi na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, pri súčasnom zohľadnení inštitucionálnej autonómie s cieľom umožniť rozmanitosť a tvorivosť.

8.Členské štáty by mali podporovať prebiehajúce aj nové vytváranie mikrocertifikátov v prostrediach neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a to aj:

a)podporou poskytovania a vytvárania mikrocertifikátov poskytovateľmi inými, ako sú tí, ktorí sa uvádzajú v bode 7, a to aj prostredníctvom dostupnosti verejných finančných prostriedkov (k týmto poskytovateľom patria: spoločnosti, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, miestne orgány a súkromní poskytovatelia);

b)podporou vytvárania mikrocertifikátov vypracovaných a schválených zástupcami zamestnávateľov a pracovníkov v rámci sociálneho dialógu;

c)prispôsobením postupov uznávania predchádzajúceho vzdelávania a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom umožniť vydávanie mikrocertifikátov.

9.Členské štáty sa povzbudzujú, aby podporovali kvalitu a transparentnosť mikrocertifikátov, a to aj:

a)uplatňovaním, prispôsobovaním a rozvíjaním mechanizmov zabezpečovania kvality mikrocertifikátov vydávaných rôznymi druhmi poskytovateľov;

b)podporou využívania systémov informovanosti pre oblasť zručností v prípade analýz potrieb trhu práce a demografických zmien, aby mohli identifikovať akékoľvek potreby vytvorenia alebo aktualizácie mikrocertifikátov;

c)zabezpečením, aby poskytovatelia uverejňovali katalógy mikrocertifikátov, ktoré ponúkajú, a to vo vhodnom prípade vrátane svojej politiky v súvislosti s uznávaním mikrocertifikátov vydaných inými poskytovateľmi;

d)vo vhodnom prípade začleňovaním mikrocertifikátov do národných kvalifikačných rámcov a systémov.

10.Členské štáty by mali presadzovať a podporovať účinnú spoluprácu, správu a riadenie a partnerstvá medzi: i) inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy; ii) sociálnymi partnermi; iii) zamestnávateľmi a zástupcami odvetvia; iv) organizáciami občianskej spoločnosti a v) vnútroštátnymi orgánmi. V rámci tejto spolupráce, správy a riadenia a partnerstva by sa mali identifikovať potreby mikrocertifikátov, spoluvytvárať mikrocertifikáty a aktualizovať mikrocertifikáty.

Napĺňanie potenciálu mikrocertifikátov

11.Členské štáty by mali mikrocertifikáty začleniť do systémov vzdelávania a odbornej prípravy aj politík v oblasti zručností, a to aj:

a)začlenením mikrocertifikátov do národných katalógov ponúkaných kurzov vzdelávania a odbornej prípravy;

b)využívaním mikrocertifikátov na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetky vzdelávajúce sa osoby vrátane znevýhodnených a zraniteľných skupín (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie);

c)využívaním mikrocertifikátov na podporu prechodu z vyššieho sekundárneho vzdelávania alebo OVP do terciárneho vzdelávania a ukončenia študijných programov;

d)využívaním mikrocertifikátov ako ďalších prostriedkov na zlepšenie základných a pokročilých digitálnych zručností a kompetencií širšej škály vzdelávajúcich sa osôb v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania;

e)využívaním mikrocertifikátov na podporu rozvoja poskytovania vzdelávania v oblasti environmentálnej udržateľnosti v rámci vnútroštátneho vykonávania odporúčania Rady týkajúceho sa vzdelávania pre environmentálnu udržateľnosť;

f)podporou využívania mikrocertifikátov inštitúciami a inými poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy v spolupráci s okolitým vedomostným a inovačným ekosystémom s cieľom zvýšiť význam a pozitívny vplyv mikrocertifikátov na hospodárstvo ich miest a regiónov;

g)podporou chápania a využívania mikrocertifikátov prostredníctvom kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a školiteľov (napr. v kontexte učiteľských akadémií programu Erasmus+), ako aj akademických pracovníkov a výskumníkov;

h)podporou využívania mikrocertifikátov na účely rýchleho začlenenia najnovších zistení z výskumu do vzdelávacích príležitostí a posilňovaním synergií medzi európskym vzdelávacím priestorom a európskym výskumným priestorom;

i)skúmaním využívania mikrocertifikátov v európskom vzdelávacom priestore s cieľom bojovať proti rodovým a iným diskriminačným stereotypom v súvislosti s výberom štúdia a v rámci vzdelávacích postupov a materiálov.

12.Členské štáty by mali mikrocertifikáty začleniť do svojich politík zamestnanosti a aktívnych politík trhu práce (t. j. do služieb zamestnanosti, podpory odbornej prípravy a stimulov zamestnanosti), najmä:

a)využívaním mikrocertifikátov na: i) riešenie nesúladu medzi zručnosťami a prekážok spojených so zručnosťami v daných hospodárskych sektoroch a regiónoch a ii) zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, pokiaľ ide o zručnosti a pracovné miesta, po ktorých je na trhu práce dopyt, najmä v kontexte digitálnej a zelenej transformácie;

b)zahrnutím kurzov odbornej prípravy zakončených mikrocertifikátmi do vnútroštátnych registrov uznaných príležitostí na odbornú prípravu, ktoré môžu byť prepojené s individuálnymi vzdelávacími účtami a inými systémami na podporu odbornej prípravy;

c)podporou využívania mikrocertifikátov ako prostriedkov na dopĺňanie a zlepšovanie zručností samostatne zárobkovo činných osôb a pracovníkov s neštandardnými zmluvami vrátane osôb pracujúcich prostredníctvom platforiem;

d)skúmaním využívania mikrocertifikátov v rámci cielených iniciatív na podporu a motiváciu znevýhodnených a zraniteľných skupín (ako sú poberatelia minimálneho príjmu, dlhodobo nezamestnané osoby a nízkokvalifikované osoby) pri opätovnom vstupe na trh práce;

e)skúmaním úlohy mikrocertifikátov v rámci systémov na vykonávanie záruky pre mladých ľudí v záujme podpory mladých ľudí, a to aj v úvodnej odbornej príprave, ako aj kvalitných ponúk ďalšieho vzdelávania alebo odbornej prípravy;

f)skúmaním úlohy mikrocertifikátov v rámci vnútroštátneho vykonávania odporúčania týkajúceho sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE);

g)skúmaním využívania mikrocertifikátov v záujme splnenia regulačných požiadaviek na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu v prípade niektorých pracovných miest a druhov práce (napr. na účel licencií, povinnej odbornej prípravy a povolení).

13.Členské štáty by mali podporovať Európsku sieť národných informačných centier (ENIC-NARIC) s cieľom vytvoriť postupy uznávania mikrocertifikátov vydaných rôznymi druhmi poskytovateľov, a to aj prostredníctvom preskúmania možnosti automatického uznávania mikrocertifikátov 45 .

14.Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli informácie a poradenstvo v súvislosti s identifikáciou a výberom mikrocertifikátov vo vhodnom prípade začlenené do poradenských služieb v oblasti celoživotného vzdelávania. To zahŕňa poradenské služby v univerzitných kariérnych centrách, verejné služby zamestnanosti (VSZ), súkromné služby zamestnanosti, sociálne služby a iné poradenské služby (v oblasti zamestnanosti, kariéry, vzdelávania a odbornej prípravy, koučingu). Začlenením usmernení týkajúcich sa mikrocertifikátov do týchto služieb by sa mali uspokojovať potreby všetkých vzdelávajúcich sa osôb vrátane znevýhodnených a zraniteľných vzdelávajúcich sa osôb.

15.Členské štáty by mali:

a)vymedziť opatrenia na vykonanie tohto odporúčania na základe príslušných vnútroštátnych opatrení a finančných rámcov. Malo by to zahŕňať opatrenia, ktorých súčasťou je pridelenie vnútroštátnych zdrojov podľa potreby, ako aj prepojenia s individuálnymi vzdelávacími účtami (s náležitým zreteľom na zodpovednosť a autonómiu organizácií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a trhu práce vo vnútroštátnom kontexte);

b)čo najlepšie využiť fondy a nástroje Únie na podporu potrebných reforiem od podporného rámca až po vytváranie a využívanie mikrocertifikátov. To zahŕňa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), Európsky sociálny fond plus, program Erasmus+, Európsky zbor solidarity, Európsky fond regionálneho rozvoja, Program InvestEU, program Horizont Európa, program Interreg Europe, program Digitálna Európa, Mechanizmus spravodlivej transformácie, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a modernizačný fond, ako aj vyžiadanie prispôsobenej expertízy prostredníctvom Nástroja technickej podpory.

Podpora Komisie

Rada víta zámer Komisie:

16.rozvíjať a prípadne prispôsobovať existujúce nástroje a služby Únie v záujme podpory vytvárania mikrocertifikátov všetkými druhmi poskytovateľov, a to aj:

a)podporou vypracovania usmernení k tomu, ako zvýšiť transparentnosť a uplatňovať aktuálne nástroje EÚ a bolonského procesu v oblasti vysokoškolského vzdelávania na vnútorné a vonkajšie zabezpečenie kvality mikrocertifikátov;

b)skúmaním, ako prispôsobiť používateľskú príručku Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, aby sa do nej začlenili mikrocertifikáty;

c)skúmaním, ako prispôsobiť a rozvíjať nástroje EÚ v oblasti zručností a kvalifikácií s cieľom začleniť mikrocertifikáty do systémov OVP;

d)podporou úlohy siete ENIC-NARIC pri uznávaní mikrocertifikátov na účely ďalšieho vzdelávania a/alebo zamestnania, a to aj vytvorením usmernení a odbornej prípravy;

e)vypracovaním usmernení k tomu, ako mikrocertifikáty začleniť do národných kvalifikačných rámcov (NKR);

f)podporou rozvoja iniciatívy európskej študentskej karty, čím sa študentom umožní elektronicky a bezpečne sprístupňovať výstupy mikrocertifikátov iným inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy;

17.podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami, a to aj:

a)podporou európskej spolupráce v oblasti zabezpečovania kvality mikrocertifikátov;

b)stimuláciou využívania mikrocertifikátov alianciami európskych univerzít a centrami excelentnosti OVP s cieľom podporovať a povzbudzovať využívanie mikrocertifikátov širšou komunitou v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

c)podporou komunikácie o mikrocertifikátoch v rámci pedagogických akadémií programu Erasmus+, ako aj v prípade iných poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov v záujme riešenia potrieb učiteľov v oblasti kontinuálneho profesijného rozvoja;

d)podporou komunikácie o mikrocertifikátoch v rámci Paktu o zručnostiach a súvisiacich iniciatív v oblasti spolupráce vrátane koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností, posilneného Európskeho združenia učňovskej prípravy a koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta;

e)podporou spolupráce a výmeny najlepších postupov medzi VSZ a zamestnávateľmi, pokiaľ ide o spôsob využívania mikrocertifikátov na podporu zamestnateľnosti v kontexte siete VSZ;

f)uľahčením projektov spolupráce medzi sociálnymi partnermi týkajúcich sa spôsobu využívania a zavádzania mikrocertifikátov s cieľom uspokojiť potreby zručností na európskej, národnej, miestnej a regionálnej úrovni a v rôznych sektoroch.

18.Podporovať technické vykonávanie odporúčania preskúmaním ďalšieho vývoja na platforme Europass s cieľom poskytnúť:

a)informácie o vzdelávacích príležitostiach zakončených mikrocertifikátmi a poskytovateľoch, ktorí prijali európsky prístup k mikrocertifikátom;

b)podporu autentifikácie mikrocertifikátov prostredníctvom európskych digitálnych certifikátov na vzdelávanie;

c)podporu na účely prenosnosti, kumulácie, interoperability mikrocertifikátov, výmeny a poskytovania informácií o mikrocertifikátoch prostredníctvom európskej otvorenej normy, v ktorej sa vymedzuje spoločný formát mikrocertifikátov;

19.podporovať ďalší výskum v oblasti: i) uplatňovania európskeho prístupu k mikrocertifikátom vrátane ich využívania poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnávateľmi a sociálnymi partnermi; ii) konkrétnych výstupov a výhod pre vzdelávajúce sa osoby a iii) ich pridanej hodnoty v porovnaní s tradičným poskytovaním a ako doplnku tradičného poskytovania.

20.Členské štáty a Komisia by mali spolupracovať na zlepšovaní rozsahu a významu prebiehajúceho zberu údajov o mikrocertifikátoch na úrovni Únie. Táto práca by sa mala zameriavať na: i) investície do vzdelávania dospelých v rámci národných účtov a rozpočtov a ii) ďalšie dôkazy o faktoroch, ktoré ovplyvňujú pohnútky a motiváciu ľudí absolvovať odbornú prípravu.

Podávanie správ

21.Členské štáty by mali toto odporúčanie vykonať čo najskôr a do (uvedie sa dátum 12 mesiacov po prijatí Radou) predložiť plán, v ktorom sa stanovia zodpovedajúce opatrenia, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov odporúčania do roku 2025.

22.Komisia by mala posúdiť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto odporúčania prostredníctvom príslušných rámcov Únie na monitorovanie a podávanie správ, a to v spolupráci s členskými štátmi a po konzultácii s dotknutými zainteresovanými stranami, a podať správu Rade do piatich rokov od dátumu jeho prijatia.

V Bruseli

(1)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .    

(2)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/social-summit-european-pillar-social-rights-booklet_sk.pdf .

(3)     https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1223#upskilling .

(4)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0625 .

(5)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021_commission_work_programme_en.pdf .

(6)     https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021_commission_work_programme_en.pdf .

(7)    Cedefop (2020), Koronavírus podporuje záujem o online vzdelávanie .

(8)    OECD (2021), Micro-credential innovations in higher education: Who, What and Why? (Inovácie mikrocertifikátov vo vysokoškolskom vzdelávaní: Kto, čo a prečo?), Perspektívy vzdelávacej politiky OECD, č. 39, OECD Publishing, Paríž.

(9)    Európska komisia (2020), Záverečná správa: Európsky prístup k mikrocertifikátom , výstup konzultačnej skupiny pre mikrocertifikáty vo vysokoškolskom vzdelávaní.

(10)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0625 .

(11)     https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1223#upskilling .

(12)    C(2021) 102, https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/economy-works-people/jobs-growth-and-investment/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-action-plan_sk .

(13)    Portské vyhlásenie, tlačová správa: https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/05/08/the-porto-declaration/ .

(14)     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/05/08/the-porto-declaration/ .

(15)     https://www.consilium.europa.eu/media/50763/2425-06-21-euco-conclusions-en.pdf .

(16)    C(2021) 1372 final,  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=uriserv:OJ.L_.2021.080.01.0001.01.SLK .

(17)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=uriserv:OJ.C_.2021.066.01.0001.01.SLK .

(18)    Ú. v. EÚ C 221, 10.6.2021, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52021XG0610(01) .

(19)    Ú. v. EÚ C 221, 10.6.2021, https://www.consilium.europa.eu/media/49659/st08658-en21.pdf .

(20)    Ú. v. EÚ C 417, 2.12.2020, s. 1,      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32020H1202%2801%29 .

(21)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A12012E%2FTXT .

(22)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A12012P%2FTXT .

(23)    V tomto návrhu sa nerieši uznávanie regulovaných povolaní, ako sa stanovuje v smernici 2005/36/ES.

(24)    Ú. v. EÚ L 344, 19.10.2020, s. 4.

(25)    Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 3.

(26)    „Európska rada víta hlavné ciele EÚ v rámci akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s Portským vyhlásením“, Rada Európskej únie (2021), závery Európskej rady, 24. – 25. júna 2021, dokument EUCO 7/21.

(27)    C(2021) 1372 final.

(28)    C(2020) 274 final.

(29)    C(2020) 625 final.

(30)    Ú. v. EÚ C 221, 10.6.2021, s. 9.

(31)    Rímske komuniké ministrov z 19. novembra 2020.

(32)    Ú. v. EÚ C 221, 10.6.2021, s. 8.

(33)    „Pojem hospodárstva založeného na online platformách by sa mal chápať ako pojem, ktorý sa vzťahuje na všetku hospodársku činnosť vyplývajúcu zo skutočných alebo plánovaných obchodných transakcií na vnútornom trhu, ktorú priamo alebo nepriamo uľahčujú online platformy, najmä online sprostredkovateľské služby a online vyhľadávače“ [C(2018) 2393 final, 26. 4. 2018, s. 1].

(34)    C(2020) 624 final.

(35)    C(2019) 640 final.

(36)    Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017.

(37)    Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012.

(38)    SWD(2020) 121 final.

(39)    Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018.

(40)    „Zmiešané učenie“ je pojem používaný vo formálnom vzdelávaní a odbornej príprave na opis situácie, keď škola, pedagóg alebo študent zaujme k vzdelávaciemu procesu viac ako jeden prístup.

(41)    Vymedzenie prevzaté z odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012).

(42)    Vymedzenie prevzaté z nariadenia z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport (Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021).

(43)    Vymedzenie prevzaté z nariadenia z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport (Ú. v. EÚ L 189, 28.5.2021).

(44)    Ú. v. EÚ C 221, 10.6.2021.

(45)    Ako sa vymedzuje v odporúčaní Rady týkajúcom sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania, vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 12. 2021

COM(2021) 770 final

PRÍLOHA

k

návrhu odporúčania Rady

týkajúceho sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť

{SWD(2021) 367 final}

PRÍLOHA I

Štandardné prvky Únie, ktorými sa opisuje mikrocertifikát

V tejto prílohe sa uvádza zoznam spoločných štandardných prvkov Únie, ktorými sa opisujú mikrocertifikáty a ktoré možno použiť ako zdroj na podporu vykonávania.

Tieto štandardné prvky sa zahrnú do údajového modelu Únie 1 , ktorým sa vymedzuje spoločný formát na opísanie mikrocertifikátov. Údajový model bude k dispozícii poskytovateľom mikrocertifikátov ako otvorená norma, ktorá podporí interoperabilitu a jednoduchšiu výmenu údajov o mikrocertifikátoch.

Komisia vytvorí údajový model na základe spoločných štandardných prvkov uvedených ďalej. Tento údajový model vytvorí: i) po konzultácii s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami; ii) v súlade s potrebami používateľov a technologickým vývojom; iii) v súlade so zmenami na trhoch práce a iv) v súlade s existujúcimi prístupmi k poskytovaniu vzdelávania a odbornej prípravy. Týmto údajovým modelom sa musí podporovať konzistentnosť informácií a preukazovať jasná pridaná hodnota. Údajový model týkajúci sa mikrocertifikátov sa bude riadiť rozhodnutím o Europasse, predovšetkým článkom 6 ods. 1 písm. b) a d) a článkom 6 ods. 2 písm. b), v ktorých sa už Komisia vyzýva na vývoj, testovanie a aktualizáciu otvorených noriem.

(1)      Údajové modely sú grafické a/alebo slovné vyjadrenia údajov, v ktorých sa vymedzujú ich vlastnosti, štruktúra a vzájomné vzťahy. Používajú sa ako otvorené normy s bezplatným používaním, ktoré sú transparentné a vychádzajú z dohody.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 12. 2021

COM(2021) 770 final

PRÍLOHA

k

návrhu odporúčania Rady

týkajúceho sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť

{SWD(2021) 367 final}

PRÍLOHA II

Zásady Únie týkajúce sa vytvárania a vydávania mikrocertifikátov

V desiatich zásadách uvedených ďalej sa vymedzuje povaha mikrocertifikátov a členským štátom, orgánom verejnej moci a poskytovateľom sa ponúka usmernenie k vytváraniu a vydávaniu mikrocertifikátov a systémom mikrocertifikátov. V zásadách sa zdôrazňujú kľúčové vlastnosti európskeho prístupu k mikrocertifikátom, ktoré môžu viesť k dôvere v mikrocertifikáty a ich kvalite. Zásady sú univerzálne a možno ich uplatňovať vo všetkých oblastiach alebo sektoroch.