EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 7. 2021

COM(2021) 417 final

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2020







O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2020
O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

1. ÚVOD

Toto je 28. správa o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorá sa predkladá na základe článku 9 protokolu č. 2 k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Rovnako ako 26. a 27. správa, aj táto správa sa vzťahuje na vzťahy Komisie s národnými parlamentmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní týchto zásad.

Komisia v roku 2020 naďalej začleňovala zásady subsidiarity a proporcionality do všetkých fáz tvorby politiky, pričom prijímala rôzne nové opatrenia, a pomáhala národným parlamentom vykonávať kontrolu dodržiavania subsidiarity v kontexte pandémie ochorenia COVID-19.

Súdny dvor Európskej únie objasnil uplatňovanie zásady proporcionality v niekoľkých rozsudkoch a v jednom z nich potvrdil platnosť smernice o vysielaní pracovníkov.

Spolupráca s národnými parlamentmi bola napriek narušeniam v dôsledku pandémie v roku 2020 užšia ako počas roka 2019, v ktorom došlo k inštitucionálnej transformácii. Komisia dostala od národných parlamentov 255 stanovísk, z ktorých štvrtina sa týkala reakcie na pandémiu. Iniciatívou, ktorú národné parlamenty najviac pripomienkovali, bol návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Komisia sa naďalej zúčastňovala medziparlamentných zasadnutí, a to v ešte väčšej miere ako predtým vďaka videokonferenčným možnostiam, a predsedníčka Komisie sa po prvýkrát od roku 2013 zúčastnila Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC).

2.    UPLATŇOVANIE ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY INŠTITÚCIAMI

2.1.     Komisia

Lepšia právna regulácia

Prvý program Komisie pod vedením von der Leyenovej, pracovný program Komisie na rok 2020 bol prijatý v januári 2020 a zmenený v máji 2020 s cieľom zohľadniť pandémiu ochorenia COVID-19 1 . Komisia v ňom znovu vyjadrila záväzok predkladať návrhy na základe dôkazov, ktoré budú prispôsobené potrebám občanov a podnikov a nebudú pridávať zbytočnú záťaž a ktoré bude ľahké zaviesť.

Komisia počas roka pokračovala v uplatňovaní svojho „posilneného programu lepšej právnej regulácie“ a v začleňovaní zásad subsidiarity a proporcionality do všetkých fáz tvorby politiky. Vykonala hodnotenie existujúcich právnych predpisov a politických rámcov pred predložením návrhov na ich revíziu. Tieto hodnotenia zahŕňali posúdenia toho, či existujúce politické opatrenia ešte vždy plnia svoj účel a do akej miery sú ešte vždy v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

Ukázalo sa, že webový portál „Vyjadrite svoj názor“ 2 je užitočným nástrojom, ktorý občanom a zainteresovaným stranám poskytuje jednotný prístupový bod, aby sa mohli zapojiť do prípravy politiky Komisie. Zohľadniť názory občanov, podnikov a ďalších zainteresovaných strán je zásadné, ak majú byť návrhy Komisie kvalitné. Komisia z hľadiska praktických ťažkostí, s ktorými sa prispievatelia môžu pri portáli stretnúť v dôsledku pandémie, rozšírila verejné konzultácie a poskytla viac príležitostí na poskytnutie spätnej väzby k iniciatívam, ktoré sa majú zrealizovať v roku 2020 alebo začiatkom roka 2021, pričom v prípadoch, v ktorých to bolo možné, predĺžila obdobie konzultácií až o šesť týždňov. Portál navyše prepracovala tak, aby bolo iniciatívy ľahšie identifikovať a vyhľadávať. V portáli sa teraz jasnejšie uvádzajú názory vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, aby bolo možné komplexne ich vyjadriť v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach.

Osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ 3 (ďalej len „osobitná skupina“) odporučila urobiť viac v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) 4 s cieľom posúdiť praktické, skutočné účinky právnych predpisov vrátane delegovaných a vykonávacích aktov. Okrem toho odporučila zaradiť do expertnej skupiny podporujúcej túto prácu viac zástupcov z miestnych a regionálnych orgánov. Toto v máji 2020 Komisiu podnietilo k zriadeniu platformy Fit for Future, expertnej skupiny na vysokej úrovni, aby jej radila, ako zabezpečiť, aby existujúce právne predpisy naďalej plnili svoj účel, a pritom minimalizovať záťaž a zaistiť, aby boli uvedené predpisy nadčasové. Platforma ťaží zo silnejšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov prostredníctvom účasti troch zástupcov Výboru regiónov a jej siete regionálnych centier pre preskúmanie vykonávania politiky EÚ RegHub 5 . V ročnom pracovnom programe skupiny sa budú uvádzať právne predpisy na posúdenie a bude sa prihliadať aj na zoznam zostavený osobitnou skupinou 6 . Okrem toho sa v ňom bude riešiť legislatívna hustota.

V usmerneniach a súbore nástrojov v oblasti lepšej právnej regulácie 7 sa požaduje, aby Komisia vykonala analýzu subsidiarity, keď posudzuje pretrvávajúcu opodstatnenosť a európsku pridanú hodnotu existujúcich opatrení a keď zvažuje nové iniciatívy. Komisia analyzuje legislatívne aj nelegislatívne iniciatívy pre subsidiaritu a proporcionalitu. Táto analýza by sa mala vykonať pri všetkých posúdeniach vplyvu, hodnoteniach a kontrolách vhodnosti.

Posúdenia vplyvu

Komisia v posúdeniach vplyvu svojich politických návrhov vždy zohľadňuje zásady subsidiarity a proporcionality. Podľa súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu by sa mal pre legislatívne návrhy vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov označených ako „politicky citlivé/dôležité“ iniciatívy pripraviť plán alebo úvodné posúdenie vplyvu. Posúdenie vplyvu podporuje tieto akty len vtedy, keď je pravdepodobné, že očakávané hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy opatrení EÚ budú značné, a keď má Komisia priestor na voľné uváženie obsahu aktu. Ak sa posúdenie vplyvu nevykoná, subsidiarita a proporcionalita sa bude riešiť v dôvodovej správe a prípadne aj analytickom pracovnom dokumente útvarov priloženom k návrhu.

Výbor pre kontrolu regulácie 8 vykonáva nezávislú kontrolu kvality všetkých posúdení vplyvu. V roku 2020 vydal k posúdeniam vplyvu 41 stanovísk.

Jedno z týchto stanovísk sa týkalo posúdenia vplyvu návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ 9 . Výbor požiadal o lepšie opodstatnenie zásad subsidiarity a proporcionality v návrhu.

Výbor vo svojom úvodnom stanovisku uviedol, že posúdenie vplyvu „nebolo dostatočne jednoznačné v tom, ako analýza problému posudzuje neprimeranosť minimálnych miezd v členských štátoch“ a „dostatočne sa v ňom neopodstatnilo, ako je legislatívna iniciatíva v súlade so zvoleným právnym základom a zásadami subsidiarity a proporcionality“.

Posúdenie vplyvu bolo následne zrevidované, aby tieto aspekty lepšie riešilo. Vysvetľuje sa v ňom, že opatrenia na úrovni EÚ sú pri posilňovaní systémov stanovovania minimálnej mzdy účinnejšie než tie vnútroštátne. Tieto opatrenia pomôžu zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu vyrovnaním veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti minimálnych miezd, ktoré nie sú opodstatnené základnými hospodárskymi podmienkami, čo je cieľ, ktorý nemožno dostatočne dosiahnuť nekoordinovanými opatreniami členských štátov.

Pokiaľ ide o proporcionalitu, v posúdení vplyvu sa vysvetľuje, že návrh rešpektuje etablované národné tradície stanovovania minimálnej mzdy, plne rešpektuje kompetencie členských štátov a sociálnych partnerov na určenie úrovne ich minimálnych miezd a ponecháva čo najväčší priestor pre vnútroštátne rozhodnutia. Komisia predložila výboru pre kontrolu regulácie spolu s revidovaným posúdením vplyvu aj „tabuľku subsidiarity“ 10 .

Hodnotenia a kontroly vhodnosti

Komisia v roku 2020 dokončila 33 hodnotení vrátane jednej kontroly vhodnosti a výbor pre kontrolu regulácie preskúmal 13 hlavných hodnotení vrátane dvoch kontrol vhodnosti. Tieto posúdenia sa vzťahovali na mnohé aspekty a niektoré z nich boli osobitne relevantné, pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu. Napríklad v hodnotení 11 smernice o priemyselných emisiách 12 , hlavného nástroja EÚ na kontrolu a zmierňovanie dosahov priemyselných emisií EÚ na životné prostredie a zdravie ľudí, sa zdôraznili značné prínosy vyplývajúce z opatrení na úrovni EÚ v porovnaní s opatreniami len na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Opatreniami EÚ sa napríklad zabezpečil konzistentnejší prístup pri prijímaní environmentálne účinných noriem priemyselných emisií s relatívne obmedzenými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi.

 Postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity 13

Komisia vykonala záväzok, ktorý prijala v reakcii na odporúčanie osobitnej skupiny, že by pri určovaní osemtýždňovej lehoty pre národné parlamenty na zasielanie odôvodnených stanovísk mala vylúčiť obdobie od 20. decembra do 10. januára. Po prvýkrát to urobila v období vianočných/novoročných prázdnin v rokoch 2019 – 2020 a znova v rovnakom období v rokoch 2020 – 2021. Pokiaľ ide o jej záväzok predložiť súhrnné odpovede na odôvodnené stanoviská zaslané národnými parlamentmi predstavujúce sedem alebo viac hlasov v postupe kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, ani jeden z legislatívnych návrhov Komisie nevyvolal taký počet odôvodnených stanovísk, aký bol potrebný na dosiahnutie tejto prahovej hodnoty 14 .

Podpredseda Šefčovič v liste národným parlamentom z 8. apríla 2020 uznal, že v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je pre nich ťažké skontrolovať súlad legislatívnych návrhov so zásadou subsidiarity v lehote ôsmich týždňov stanovenej v protokole č. 2 k zmluvám. Zaviazal sa uľahčiť im to dvomi spôsobmi.

·Ak by aj stanoviská národných parlamentov vyjadrujúce obavy týkajúce sa subsidiarity vo vzťahu k legislatívnym návrhom (odôvodnené stanoviská) boli prijaté po termíne, Komisia by ich zohľadnila tak, že by ich dala do pozornosti príslušného člena Komisie a poskytla by vecnú verejnú odpoveď. Túto možnosť využili tri národné parlamenty, všetky v prípade európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 15 .

·Komisia by takisto okamžite informovala národné parlamenty, ak by prijímala legislatívny návrh zameraný na zmierňovanie dosahov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, ktorý by Európsky parlament a Rada museli prijať skôr ako do ôsmich týždňov v súlade so zrýchleným postupom stanoveným v článku 4 protokolu č. 1 k zmluvám. Takéto upozornenia poslala v roku 2020 národným parlamentom sedemkrát.

2.2. Európsky parlament

Európskemu parlamentu bolo v roku 2020 formálne doručených 134 podaní od národných parlamentov v zmysle protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality 16 . Z týchto 134 podaní bolo 13 odôvodnených stanovísk 17 a 121 príspevkov (podaní nevyvolávajúcich obavy týkajúce sa subsidiarity). Na porovnanie, v roku 2019 bolo prijatých 62 podaní, z ktorých ani jedno nebolo odôvodneným stanoviskom 18 .

Plnú zodpovednosť za zabezpečenie súladu so zásadou subsidiarity nesie v zmysle prílohy VI k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu Výbor pre právne veci (JURI). Výbor vymenuje raz za šesť mesiacov jedného zo svojich členov za stáleho spravodajcu pre subsidiaritu na základe rotácie medzi politickými skupinami. Stálym spravodajcom v prvej polovici roka 2020 bol Gilles Lebreton (skupina Identita a demokracia) a v druhej polovici roka ho vystriedala Karen Melchiorová (skupina Renew Europe). Odôvodnené stanoviská, ktoré výbor prijal a potvrdil ako také, sa zaraďujú pre informáciu do programu jeho najbližšej schôdze.

Výbor pre právne veci takisto pravidelne vypracúva správu o výročných správach Komisie o subsidiarite a proporcionalite. Najbližšia správa, pre ktorú bol stálym spravodajcom vymenovaný Mislav Kolakušić (nezaradený), sa bude vzťahovať na roky 2017, 2018 a 2019 19 . Výbor pre právne veci prispieva aj k polročným správam konferencie COSAC 20 o otázkach súvisiacich so subsidiaritou a proporcionalitou.

Výskumná služba Európskeho parlamentu naďalej pomáha Európskemu parlamentu pri začleňovaní úvah o subsidiarite a proporcionalite do jeho práce:

·systematickou kontrolou aspektov subsidiarity a proporcionality v posúdeniach vplyvu Komisie a upriamovaním pozornosti na prípadné vyjadrené obavy, najmä národnými parlamentmi a Výborom regiónov,

·zabezpečením toho, aby sa Európsky parlament pri vlastnej práci plne pridržiaval týchto zásad, napríklad pri vykonávaní posúdení vplyvu vlastných zásadných pozmeňujúcich návrhov alebo pri analyzovaní pridanej hodnoty návrhov nových právnych predpisov, ktoré predkladá Európsky parlament, na základe článku 225 ZFEÚ a posudzovaní nákladov spôsobených nečinnosťou EÚ,

·kontrolovaním aspektov subsidiarity a proporcionality pri navrhovaní posúdení vplyvu so zameraním sa na pridanú hodnotu EÚ.

V roku 2020 vypracovala päť prvých hodnotení posúdení vplyvu, ktoré pripravila Komisia, jedno posúdenie vplyvu, 13 ex post posúdení vykonávania na európskej úrovni, tri dokumenty „implementácia v praxi“, dve ďalšie ex post hodnotenia, dva priebežné kontrolné zoznamy, dve správy o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, deväť posúdení európskej pridanej hodnoty, päť dokumentov o pridanej hodnote existujúcich politík EÚ, jednu analýzu európskej pridanej hodnoty a šesť hodnotení vykonávania. Začala vydávať novú sériu publikácií o národných parlamentoch a európskych záležitostiach s cieľom poskytnúť prehľad o tom, akú majú národné parlamenty štruktúru a ako spracúvajú a kontrolujú právne predpisy EÚ a ako sa nimi zaoberajú, a zverejnila prvé dva prehľady tejto série 21 .

2.3. Rada

Rada Európskej únie (ďalej len „Rada“) vo svojich záveroch z 27. februára 2020 o lepšej právnej regulácii „zabezpečujúcej konkurencieschopnosť a udržateľný, inkluzívny rast“ 22 „[podčiarkuje], že v záujme zvýšenia efektívnosti by opatrenia obsiahnuté v nových návrhoch mali vždy rešpektovať základné práva a rovnosť pred zákonom, ako aj zásady subsidiarity, proporcionality a právnej istoty, a najmä zohľadňovať potreby malých a stredných podnikov (MSP) vrátane mikro‑podnikov“.

V prípade zásady proporcionality ďalej zdôrazňuje „význam MSP vrátane mikropodnikov ako kľúčovej hybnej sily inovácie, zelenej transformácie, digitalizácie, zamestnanosti, udržateľného a inkluzívneho rastu a sociálnej súdržnosti v našich spoločnostiach“. Dodáva, že „[z]áujmy a potreby MSP vrátane mikropodnikov by sa mali lepšie identifikovať vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu na úrovni EÚ na zabezpečenie toho, aby právne predpisy boli jasné a predvídateľné, predstavovali minimálne náklady a boli primerané vzhľadom na veľkosť podnikov“.

Rada 16. novembra 2020 prijala závery o „experimentálnych regulačných prostrediach a doložkách o experimentálnom režime ako o nástrojoch pre nadčasový a odolný regulačný rámec priaznivý pre inovácie, ktorý zvláda zlomové výzvy v digitálnom veku“ 23 , v ktorých zdôraznila, že zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj zásada predbežnej opatrnosti by sa mali vždy rešpektovať a podporovať, a odvolala sa na svoje predchádzajúce závery z mája 2016 24 , ktoré sa týkajú týchto zásad.

Rada okrem svojich povinností, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, informuje členské štáty o stanoviskách národných parlamentov k legislatívnym návrhom Komisie. Generálny sekretariát Rady v roku 2020 odoslal delegáciám 99 stanovísk vydaných v rámci politického dialógu. Dostal deväť odôvodnených stanovísk podľa protokolu č. 2 25 .

2.4. Výbor regiónov

Výbor regiónov (ďalej len „Výbor“) 8. mája 2020 vydal vyhlásenie k reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 26 , v ktorom vyzval na väčšiu podporu pre regionálne a miestne orgány a na kolaboratívne preskúmanie kompetencií v oblasti zdravia v súlade so zásadou subsidiarity. Zdôraznil, že aj počas pandémie ochorenia COVID-19 musia byť núdzové opatrenia primerané a časovo ohraničené, musia byť predmetom demokratickej kontroly a musia byť v súlade so zásadami subsidiarity a viacúrovňového riadenia.

Výbor 2. júla 2020 definoval svoje priority na roky 2020 – 2025 v uznesení „Európa bližšie k svojim občanom“ 27 , v ktorom vyjadril svoj záväzok „naďalej [sa] snažiť zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ a lepšie predvídať ich územný vplyv a presadzovať zásadu aktívnej subsidiarity“ 28 . Okrem toho zdôraznil, že „[p]andémia poukazuje na dôležitosť riadneho uplatňovania aktívnej zásady subsidiarity, ako aj na zásadnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv na jednej strane a potrebu koordinácie a podpory na úrovni EÚ na strane druhej“. S výhľadom na rok 2021 oznámil, že bude kontrolovať nové politické iniciatívy EÚ s cieľom zabezpečiť, aby zohľadňovali územný rozmer a spĺňali požiadavku na pridanú hodnotu EÚ, a to v súlade s odporúčaniami osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ a usmerneniami o lepšej právnej regulácii.

Výbor 12. októbra 2020 zverejnil svoje prvé vydanie Výročného regionálneho a miestneho barometra EÚ 29 , v ktorom sa zameral najmä na dosah pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Zo správy vyplýva, že regionálne a miestne orgány EÚ sú v prvej línii boja proti zdravotnej kríze a okrem toho musia zohrávať kľúčovú úlohu v úspešnej hospodárskej obnove. Výbor v kľúčových zisteniach správy vyzýva na väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do riadenia EÚ a národných plánov obnovy a odporúča, aby európsky semester – ako riadiaci mechanizmus Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – zahŕňal kódex správania pre zapojenie regionálnych a miestnych orgánov, a to v súlade s aktívnou subsidiaritou. V správe sa okrem toho vyzývajú regióny a mestá, aby sa intenzívnejšie zapojili do prípravy národných plánov, a to s cieľom zabezpečiť ich komplementárnosť s regionálnymi a miestnymi stratégiami obnovy. A napokon sa v správe v rámci uplatnenia zásady aktívnej subsidiarity v praxi navrhuje, aby výbor a Komisia každoročne organizovali fórum o obnove a odolnosti s cieľom zisťovať, či plán obnovy funguje v prípade miest a regiónov.

Výbor 2. júla 2020 prijal uznesenie o pracovnom programe Komisie na rok 2021 30 . Komisiu v ňom vyzval, aby pokračovala v spolupráci s cieľom propagovať koncepciu „aktívnej subsidiarity“, a to aj prostredníctvom siete regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ (RegHub) 31 , ako aj podporovaním výboru pri rozvoji siete RegHub 2.0 s cieľom poskytnúť spätnú väzbu vychádzajúcu zo skúseností používateľov s vykonávaním politiky EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor v októbri 2020 schválil pokračovanie tohto projektu a privítal nových členov siete 32 . Nová platforma Komisie Fit for Future 33 priamo začleňuje RegHub do svojej štruktúry ako expertnú sieť, kým samotný výbor v riadiacej skupine platformy zastupujú traja jeho členovia. Týmto sa značne rozširuje úloha výboru a lepšie sa zabezpečuje, aby sa zásada aktívnej subsidiarity uplatňovala v celom legislatívnom cykle 34 .

Výbor posúdil súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality v ôsmich legislatívnych návrhoch, ku ktorým vydal stanoviská v roku 2020 35 . Tieto stanoviská obsahovali priame posúdenie súladu so subsidiaritou a proporcionalitou, prípadne osobitné odporúčania na zlepšenie tohto súladu.

Výbor v roku 2020 vykonával svoj pracovný program v oblasti subsidiarity ako praktický výročný nástroj na monitorovanie subsidiarity. Riadiaca skupina pre subsidiaritu pod vedením bývalého predsedu výboru Karla-Heinza Lambertza identifikovala päť prioritných iniciatív pre pracovný program v oblasti subsidiarity na rok 2020: digitálne služby, Európsku zelenú dohodu, ochranu nášho životného prostredia, sociálnu Európu a nový pakt o migrácii a azyle.

Výbor prijal uznesenie „Ekologický dohovor v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami“ 36 , v ktorom naliehavo vyzval na „[d]osahovanie hmatateľných výsledkov v praxi uplatnením viacúrovňového riadenia a aktívnej subsidiarity“. Prijal stanovisko 37 k návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny predpis v oblasti klímy) 38 , v ktorom zdôraznil význam dosiahnutia cieľa, „aby všetky opatrenia EÚ dodržiavali zásadu „neškodiť“ a v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity plne rešpektovali všetky úrovne verejnej správy ako partnerov v európskom rozhodovacom procese, a nie ako zainteresované strany“. Okrem toho prijal stanovisko k Európskemu klimatickému paktu 39 ,v ktorom ho označil za veľkú príležitosť na uplatňovanie zásady aktívnej subsidiarity, keďže samotné jeho ciele sa vo veľkej miere zhodujú s hlavnými cieľmi prístupu aktívnej subsidiarity: rozvoj inkluzívneho a konštruktívneho spôsobu práce, ktorý plne využíva potenciál viacvrstvového demokratického a riadiaceho rámca EÚ.

V roku 2020 bolo podsieti siete na monitorovanie subsidiarity REGPEX 40 , otvorenej pre parlamenty a regionálne štátne správy s legislatívnymi právomocami na podporu ich účasti v ranej fáze legislatívneho procesu (kontrola subsidiarity), predložených 18 príspevkov o subsidiarite a proporcionalite. Podrobnosti o týchto príspevkoch a odkazy na návrhy Komisie, ktorých sa týkali, sú k dispozícii na webovom sídle databázy REGPEX 41 .

2.5.    Súdny dvor Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie (Súdny dvor) sa v roku 2020 nemusel vyjadriť k údajným porušeniam zásady subsidiarity 42 .

V niektorých prípadoch, v ktorých sa strana dovolávala, že zásada proporcionality odporuje právnym prepisom EÚ, Súdny dvor pripomenul, že zákonodarcovi EÚ je nutné priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých si jeho konanie vyžaduje výber politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a v ktorých má povinnosť vykonať komplexné posúdenie a hodnotenia. Zákonnosť opatrenia prijatého v uvedených oblastiach môže byť ovplyvnená len vtedy, ak je opatrenie zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu 43 .

Súdny dvor teda potvrdil platnosť smernice 2018/957, ktorou sa mení smernica o vysielaní pracovníkov 44 , na základe zásady proporcionality, keď zamietol žaloby o neplatnosť podané dvomi členskými štátmi 45 . Pripomenul, že zásada proporcionality si vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva EÚ boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie 46 .

Pokiaľ ide o voľnú úvahu, ktorú zákonodarca EÚ musí mať pri regulácii vysielania pracovníkov na poskytovanie služieb, Súdny dvor usúdil, že nejde o to, či prijaté opatrenie v tejto oblasti bolo jedinou alebo najlepšou možnosťou, pretože zákonnosť tohto opatrenia môže ovplyvniť len jeho zjavne neprimeraná povaha vo vzťahu k sledovanému cieľu 47 .

Súdny dvor potvrdil, že široká miera voľnej úvahy zákonodarcu EÚ sa nevzťahuje len na povahu a dosah napadnutých opatrení, ale v určitej miere aj na určenie základných údajov. No aj v prípade, ak má zákonodarca EÚ širokú mieru voľnej úvahy, je povinný oprieť svoje rozhodnutie o objektívne kritériá a zisťovať, či môžu ciele sledované zvoleným opatrením odôvodniť aj značné negatívne hospodárske dôsledky pre niektoré hospodárske subjekty.

Návrhy legislatívnych aktov musia zohľadniť potrebu udržať akúkoľvek záťaž hospodárskych subjektov na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu 48 . Súdny dvor uvážil, že dva členské štáty, ktoré napadli zákonnosť smernice (EÚ) 2018/597, nepreukázali, že zmeny z nej vyplývajúce by išli nad rámec toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie jej cieľov, konkrétne zabezpečiť slobodu poskytovať služby na spravodlivom základe a ponúknuť väčšiu ochranu pracovníkom.

Súdny dvor nielenže zohľadnil právny základ, na ktorom bola napadnutá smernica prijatá, ale aj poukázal na to, že zákonodarca EÚ sa nedopustil zjavnej chyby, keďže zohľadnil všetky faktory a okolnosti relevantné pre situáciu, ktorú má smernica regulovať 49 .

3.     UPLATŇOVANIE POSTUPU KONTROLY DODRŽIAVANIA ZÁSADY SUBSIDIARITY NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Komisia dostala v roku 2020 od národných parlamentov deväť odôvodnených stanovísk 50 . Je to viac ako v roku 2019, v ktorom nedostala žiadne odôvodnené stanovisko po prvýkrát, odkedy bol postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity zavedený. Ale je to zároveň menej ako v predchádzajúcich rokoch, a to tak v absolútnych číslach 51 , ako aj v pomere k celkovému počtu stanovísk zaslaných národnými parlamentmi 52 alebo k celkovému počtu stanovísk k návrhom Komisie, ktoré podliehajú postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity 53 (pozri aj graf „Typy stanovísk“ v oddiele 4).

Z deviatich odôvodnených stanovísk prijatých v roku 2020 sa tri, konkrétne od Bundesrat (AT), Sénat (FR) a Eerste Kamer (NL), týkali návrhu nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európskeho právneho predpisu v oblasti klímy), ktorý prijala Komisia 4. marca 2020 54 .

Cieľom tohto návrhu bolo i) zakotviť cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 stanovený v Európskej zelenej dohode do právnych predpisov, ii) určiť dlhodobý politický smer, iii) zabezpečiť predvídateľnosť pre investorov a iv) zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť. Obsahoval opatrenia na sledovanie pokroku a zodpovedajúcu úpravu opatrení a venoval sa spôsobu, ako dosiahnuť cieľ do roku 2050 vrátane prechodného cieľa do roku 2030, ktorý sa mal stanoviť na základe komplexného posúdenia vplyvu.

Komisia dostala deväť stanovísk od siedmich komôr 55 vrátane troch odôvodnených stanovísk k tomuto prvému návrhu a potom tri stanoviská od troch ďalších komôr 56 k zmenenému návrhu 57 , ktorý bol predložený v septembri s cieľom stanoviť cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 predstavujúci zníženie čistých emisií skleníkových plynov o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Ďalšia komora 58 odpovedala na verejnú konzultáciu, ktorú Komisia viedla od marca do júna na úrovni ambície, ktorú predstavuje cieľ do roku 2030.

Všetky tri komory, ktoré predložili odôvodnené stanoviská, odmietli navrhované uplatnenie delegovaných aktov na stanovenie trajektórie medzi cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komora Eerste Kamer navyše zaujala stanovisko, že uplatnenie článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (riadny legislatívny postup) namiesto článku 192 ods. 2 (jednomyseľnosť) nezodpovedá významu a rozsahu návrhu.

Vo väčšine stanovísk zaslaných v rámci politického dialógu sa uvádzali obavy vyjadrené v odôvodnených stanoviskách o uplatnení delegovaných aktov na stanovenie trajektórie 2030 – 2050, hoci vo všeobecnosti sa v nich vyjadrovala podpora pre ciele návrhu. Niektoré komory požiadali aj o to, aby sa zohľadnil osobitný energetický mix a možnosti prispôsobenia sa každého členského štátu 59 , prípadne aby sa spôsob a načasovanie dosiahnutia cieľov do roku 2050 ponechali na členské štáty 60 . Iné naliehali, aby sa spôsob dosiahnutia cieľov zakladal radšej na využívaní energií z obnoviteľných zdrojov než na jadrovej energii 61 , prípadne aby sa stanovil ďalší prechodný cieľ do roku 2040 62 . V ďalšej žiadosti 63 sa požadovalo, aby sa finančná podpora od EÚ prispôsobila finančnej kapacite každého členského štátu.

Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že trajektóriu využije ako nástroj na posúdenie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality a posúdenie účinnosti existujúcich politík. Východiskový a konečný bod tejto trajektórie, ako aj kritériá, ktoré sa majú zvážiť pri jej určovaní, mali stanoviť spoluzákonodarcovia, aby delegovanie nezahŕňalo žiadny „podstatný prvok“ v zmysle článku 290 ZFEÚ. Komisia okrem toho uviedla, že článok 192 ods. 1 ZFEÚ je správnym právnym základom vzhľadom na ciele návrhu. Pripomenula, že pre legislatívny postup je právny základ podľa článku 192 ods. 2 výnimkou zo všeobecnej platnosti článku 192 ods. 1, a preto by sa mal úzko vykladať podľa judikatúry Súdneho dvora.

Komisia okrem toho objasnila, že rozvoj energetického sektora zväčša na základe obnoviteľných zdrojov je dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody, ale že návrh plne rešpektuje práva členských štátov na určenie ich vlastného energetického mixu, keďže sa v ňom nestanovuje konkrétny spôsob dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality. Zdôraznila silnú podporu, ktorá sa pre ciele EÚ v oblasti klímy vyčlení z budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ a ktorá sa dočasne ešte posilní z nového nástroja obnovy „NextGenerationEU“. Okrem toho zdôraznila, že z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa poskytne cielená podpora pre regióny a sektory, ktoré zelená transformácia najviac ovplyvní, aby k tejto transformácii došlo spravodlivo a inkluzívne a aby z nej nikto nebol vynechaný.

Dve ďalšie odôvodnené stanoviská, jedno od Folketingu (DK) a jedno od Riksdagu (SE), sa týkali návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorý Komisia prijala 28. októbra 2020 64 . Folketing aj Riksdag sa nazdávali, že návrh prekračuje kompetencie EÚ v tejto oblasti a že opatrenia na tvorbu miezd sa najlepšie regulujú na národnej úrovni. Podľa ich názoru by bolo možné cieľ návrhu, teda zabezpečiť, aby mali pracovníci prístup k minimálnym mzdám, a tak mohli mať primeranú životnú úroveň bez ohľadu na to, kde v EÚ pracujú, dostatočne dosiahnuť na národnej úrovni. Folketing sa domnieval, že návrh nerešpektuje zmluvnú voľnosť sociálnych partnerov, pričom lepšie výsledky z hľadiska vyšších miezd alebo menšieho počtu zamestnancov s nízkou mzdou sa dosiahli v prípadoch, v ktorých sa vnútroštátne orgány nepodieľali na určovaní kritérií pre kolektívne zmluvy a ich vymáhanie. Riksdag mal taký názor, že chýba jasný cezhraničný rozmer, keďže podmienky a systémy tvorby miezd sa značne líšili v závislosti od krajiny, a že opatrenia EÚ v tejto oblasti nemajú žiadnu pridanú hodnotu.

Senát (CZ) nezaslal odôvodnené stanovisko, ale stotožnil sa s obavami, ktoré vyjadrili Folketing a Riksdag vo vzťahu ku kompetenciám EÚ, a spochybnil proporcionalitu návrhu, pričom uviedol, že odporúčanie Rady by bolo vhodnejšie ako smernica.

Komisia odpovedala, že cieľom návrhu je podporiť kolektívne vyjednávanie o mzdách vo všetkých členských štátoch, bez spochybňovania osobitných vlastností národných systémov a tradícií. Plne rešpektovala národné kompetencie a autonómiu sociálnych partnerov bez snáh o harmonizáciu úrovne minimálnych miezd v celej EÚ alebo stanovenie jednotného mechanizmu stanovovania minimálnych miezd vo všetkých členských štátoch. Preto dodržala obmedzenia stanovené v jeho právnom základe, teda v článku 153 ZFEÚ. Komisia takisto vysvetlila, že smernica je účinnejšia ako odporúčanie, keďže prináša istotu vo vzťahu k záväznej povahe požiadaviek, ktoré majú členské štáty uplatniť, a pritom im ponecháva priestor na rozhodovanie o formách a spôsoboch vykonávania tejto smernice, a to vrátane zverenia tohto vykonávania sociálnym partnerom na ich spoločnú žiadosť.

Štyri ďalšie odôvodnené stanoviská sa týkali zmeneného návrhu rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ktorý prijala Komisia 28. mája 2020 [odôvodnené stanovisko zaslal Riksdag (SE)], návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý prijala Komisia 14. januára 2020 [odôvodnené stanovisko zaslala Poslanecká sněmovna (CZ)], zmeneného návrhu prepracovaného znenia nariadenia o implementácii jednotného európskeho neba, ktorý prijala Komisia 22. septembra 2020 [odôvodnené stanovisko zaslala komora Kamra tad-Deputati (MT)], a Nového paktu Komisie o migrácii a azyle, ktorý Komisia prijala 23. septembra 2020 [odôvodnené stanovisko zaslal Országgyűlés (HU)].

Pokiaľ ide o vlastné zdroje 65 , Riksdag sa nazdával, že hoci by hospodárske opatrenia Európskej komisie v nadväznosti na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 mali byť dočasné, správne zacielené a proporcionálne, návrh Komisie priniesol značné požičiavanie na trhoch s cieľom zvýšiť programy EÚ, pričom zároveň sa v ňom jednoznačne neuvádzalo, či sa tieto finančné prostriedky použijú primárne na zmiernenie dosahu krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Pre Riksdag boli preto tieto opatrenia príliš široké na to, aby sa pomocou nich dosiahli ciele návrhu, a Komisia neposkytla jasné odôvodnenie, prečo by k tomuto požičiavaniu malo dochádzať na úrovni EÚ a nie na národnej úrovni.

Komisia odpovedala, že plán obnovy „NextGenerationEU“ je jednorazovým núdzovým nástrojom, ktorý bol zavedený len dočasne a ktorý sa použije výlučne v nadväznosti na krízu a opatrenia obnovy. Navyše je vzhľadom na povahu tejto krízy namieste uplatniť článok 122 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje možnosť zaviesť opatrenia primerané hospodárskej situácii a rozhodnúť o nich v duchu solidarity medzi členskými štátmi. Ciele, ktoré Komisia sleduje plánom obnovy, by členské štáty nemohli dostatočne dosiahnuť jednotlivo, a to z dôvodu rozsahu potrebných opatrení. Komisia dodala, že veľká časť mimoriadnej podpory sa musela poskytnúť prostredníctvom grantov pre členské štáty, keďže samotné pôžičky by neumožnili vysoko zadlženým krajinám zaviesť reformy a urobiť investície, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zabezpečenie rýchlej obnovy a odolnejšieho hospodárstva v celej EÚ.

Pokiaľ ide o Fond pre spravodlivú transformáciu 66 , Poslanecká sněmovna usúdila, že vyžadovanie, aby členské štáty pripravili dôkladné územné plány spravodlivej transformácie, v ktorých podrobne naplánujú podporu pre veľké spoločnosti, je mikromanažment a zasahuje do ich kompetencií v zdieľanom riadení. Požiadavky na odôvodnené investície, ako sú „zachovanie značného počtu pracovných miest“ alebo „podstatné zníženie emisií skleníkových plynov“, navyše neboli jasne definované.

Komisia odpovedala, že vyžadovanie od členských štátov, aby poskytli podrobnosti o plánoch, ktoré jej umožnia overiť, či boli splnené príslušné podmienky na získanie podpory, nie je nič nové, keďže ide o prvok z predchádzajúcich programových rámcov, a ten je v súlade so zásadou subsidiarity. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť podporiť produktívne investície do iných ako malých a stredných podnikov, ak by navrhované investície spĺňali určité podmienky, a to predovšetkým vo vzťahu k tvorbe pracovných miest. Splnenie požiadaviek na podstatné zníženie emisií skleníkových plynov a zachovanie značného počtu pracovných miest by sa okrem toho muselo posúdiť v každom jednom prípade, a to vzhľadom na vysoký počet kritérií, ktoré platia v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ, a potrebu zohľadniť osobitnú situáciu regionálneho trhu práce a relatívny význam dotknutého priemyslu.

Pokiaľ ide o jednotné európske nebo 67 , komora Kamra tad-Deputati nesúhlasila s rozšírením rozsahu zodpovedností Komisie a Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Poznamenala, že letové prevádzkové služby na maltskom letisku sú pod úplnou kontrolou vlády, a preto by podľa nej štrukturálne zmeny, ako je napríklad umožnenie agentúre EASA, aby konala ako orgán na preskúmanie výkonnosti s cieľom ukladať nápravné opatrenia, napríklad delegovanie týchto služieb na iného poskytovateľa, išli proti politike národnej bezpečnosti a obrannej politike 68 . Podľa jej názoru by sa mali na zrýchlenie zavedenia jednotného európskeho neba zvoliť menej rušivé nástroje, ktoré budú rešpektovať osobitné územné charakteristiky každého členského štátu.

Komisia vo svojej odpovedi zdôraznila, že európska letová prevádzka funguje ako sieť. Ciele jednotného európskeho neba preto možno dosiahnuť opatreniami EÚ, ktoré budú upravovať postavenie, konanie a spoluprácu rôznych zainteresovaných strán vo všetkých členských štátoch vrátane európskych používateľov vzdušného priestoru, poskytovateľov leteckých navigačných služieb a letísk. Objasnila, že exkluzívne poskytovanie letových prevádzkových služieb podľa určenia členského štátu už na základe aktuálneho systému výkonnosti zahŕňa reguláciu hospodárskej, bezpečnostnej a environmentálnej výkonnosti určených poskytovateľov. Pokiaľ ide o toto, poradný orgán podporuje Komisiu a úlohy, ktoré sa navrhujú prideliť agentúre EASA, nezahŕňajú politickú právomoc. Komisia okrem toho poukázala na to, že ak sa má zabezpečiť, aby boli výkonnostné ciele a plány účinne záväzné, musí byť orgán na preskúmanie výkonnosti schopný uložiť nápravné opatrenia, keď nedôjde k zavedeniu plánu alebo splneniu cieľa.

Pokiaľ ide o pakt o migrácii a azyle 69 , Országgyűlés 70 spochybnil právny základ štyroch z návrhov 71 a mechanizmus monitorovania ľudských práv stanovený v piatom 72 . Upozornil, že ak sa návrhy prijmú, uložia členským štátom povinnosti bez toho, aby dostatočne zohľadnili osobitné národné charakteristiky a rozhodovacie právomoci. Országgyűlés spochybnil celkovú nutnosť týchto povinností a vyjadril obavu, že v dôsledku navrhovaných ustanovení nebudú môcť postupy na vnútroštátnych hraniciach prispieť k riadeniu migrácie, napríklad v tranzitných priestoroch. Okrem toho vyjadril pochybnosti o proporcionalite balíka, keďže podľa neho uloží členským štátom neprimerané povinnosti a radikálne zmení azylový systém EÚ.

Komisia vo svojej odpovedi odôvodnila právny základ svojich návrhov. Vysvetlila, že opatrenia EÚ sú potrebné s cieľom zabrániť tomu, aby neprimeranej záťaži migračného tlaku čelil jeden členský štát, a že návrh riadenia azylu a migrácie je veľmi pružný, keďže členské štáty si môžu vybrať, ako k nemu prispejú. Zdôraznila, že navrhovaný mechanizmus monitorovania nie je mechanizmom na vybavovanie sťažností, ale zabudovaným mechanizmom kontroly na podporu vnútroštátnych orgánov. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť zveriť monitorovanie už existujúcim nezávislým monitorovacím orgánom. Okrem toho zdôraznila, že podľa aktuálneho právneho rámca sa uplatňovanie konania na hraniciach EÚ obmedzuje len na niekoľko jasne vymedzených prípadov. Toto konanie by sa preto nemohlo považovať za všeobecné konanie o azyle v členskom štáte.

4.     POLITICKÝ DIALÓG S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

Všeobecné poznámky

Národné parlamenty v roku 2020 zaslali Komisii 255 stanovísk. Je to viac ako v roku 2019 (159), ale menej ako v predchádzajúcich rokoch (576 v roku 2017 a 569 v roku 2018).

Z týchto 255 stanovísk sa 99 (39 %) vrátane deviatich odôvodnených stanovísk (3 %) týkalo legislatívnych návrhov Komisie podliehajúcich postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity 73 . Zostávajúcich 156 stanovísk (61 %) sa týkalo nelegislatívnych iniciatív, ako sú oznámenia, prípadne išlo o stanoviská z vlastnej iniciatívy, ktoré sa priamo netýkali iniciatívy Komisie. Ide tu o porovnanie pomernej časti roka 2019, keď sa väčšina stanovísk netýkala legislatívnych návrhov, a predchádzajúcich rokov, keď sa väčšina stanovísk týkala iniciatív podliehajúcich kontrole subsidiarity 74 .

Účasť a rozsah pôsobnosti

Ako aj v predchádzajúcich rokoch, počet stanovísk zaslaných Komisii sa značne líšil v závislosti od jednotlivých národných parlamentov. Desať najaktívnejších komôr vydalo 217 stanovísk. Tie predstavujú 85 % všetkých stanovísk, pričom k ich najvyššej koncentrácii došlo v posledných rokoch (2019: 73 %; 2018: 83 %; 2017: 74 %; 2016: 73 %). Naproti tomu, 12 komôr 75 (17 v roku 2019, desať v roku 2018) nevydalo žiadne stanovisko.

Medzi desať národných parlamentov alebo komôr, ktoré v roku 2020 zaslali najvyšší počet stanovísk, patria Assembleia da República (PT) (40 stanovísk), Cortes Generales (ES) (28 stanovísk), Senat (RO) (28 stanovísk), Senát (CZ) (22 stanovísk), Camera Deputaților (RO) (22 stanovísk), Bundesrat (DE) (21 stanovísk), Sénat (FR) (19 stanovísk), Poslanecká sněmovna (CZ) (17 stanovísk), Camera dei Deputati (IT) (desať stanovísk) a Riksdag (SE) (desať stanovísk), pričom uvedené národné parlamenty, resp. komory patrili medzi najaktívnejšie aj v predchádzajúcich rokoch. Podrobný počet stanovísk, ktoré zaslala každá komora, sa uvádza v prílohe č. 2.

Hlavné témy stanovísk v politickom dialógu

Najväčšiu pozornosť národných parlamentov pritiahla v roku 2020 reakcia EÚ na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, v súvislosti s ktorou bolo predložených 66 stanovísk, teda 26 % všetkých prijatých stanovísk. Z nich 44 sa priamo týkalo plánu obnovy „NextGenerationEU“ alebo jeho časti vrátane revidovaných návrhov viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch. Ďalších 11 stanovísk sa týkalo iniciatív prijatých v ranej fáze krízy ešte pred prijatím plánu „NextGenerationEU“, sedem sa týkalo neskorších iniciatív a štyri boli stanoviskami národných parlamentov z vlastnej iniciatívy k osobitným aspektom krízy.

Najväčší počet stanovísk zo všetkých návrhov Komisie vyvolal návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v súvislosti s ktorým bolo predložených 12 stanovísk vrátane troch odôvodnených stanovísk (k tomuto pozri oddiel 3 v predchádzajúcom texte).

Medzi ďalšie otázky, ktoré pritiahli najviac pozornosti národných parlamentov, patrila umelá inteligencia, Konferencia o budúcnosti Európy a Európska zelená dohoda.

Jednotlivé iniciatívy Komisie, ktoré vyvolali najmenej päť stanovísk, sa uvádzajú v prílohe č. 3.

·Reakcia na krízu spôsobenú ochorením COVID-19

Komisii bolo doručených 11 stanovísk od šiestich parlamentných komôr 76 k iniciatívam, ktoré prijala v ranej fáze pandémie do polovice mája 2020 77 . Tieto stanoviská boli vo všeobecnosti podporujúce. Niektoré komory predložili návrhy ako modernizácia infraštruktúry zdravotnej starostlivosti v členských štátoch, požičanie peňazí radšej od EÚ než na vnútroštátnej úrovni alebo spustenie silného investičného programu v regióne západného Balkánu. Komisia vo svojich odpovediach uvítala tieto návrhy a poznamenala, že jej ďalšie opatrenia obsahujú väčšinu z nich.

Komisia 27. mája predložila veľký plán obnovy na opravu hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou a EÚ cestou udržateľnej a odolnej obnovy využitím celého potenciálu jej rozpočtu. Plán vychádza z nového nástroja „NextGenerationEU“, doplneného o cielenú revíziu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a zmenu rozhodnutia o vlastných zdrojoch, ktoré EÚ umožnia získať 750 miliárd EUR na finančných trhoch. Celý balík zahŕňal dve politické oznámenia: „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“ a „Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy“ 78 , upravený pracovný program Komisie na rok 2020 79 , prijatý 27. mája, a 21 legislatívnych návrhov 80 prijatých v nasledujúcich dňoch.

Komisia prijala k rôznym častiam balíka 44 stanovísk od 13 komôr 81 . Väčšina týchto stanovísk podporila iniciatívy Komisie. Boli len dve výnimky, konkrétne odôvodnené stanovisko k zmenenému návrhu rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a stanovisko k návrhu nového mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany 82 . Niektoré národné parlamenty navrhli: i) predĺžiť rozpočtové záväzné obdobie nového Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na celé sedemročné programové obdobie; ii) zrevidovať prideľovanie finančných prostriedkov medzi členské štáty s cieľom zohľadniť skutočný dosah pandémie na ich hospodárstvo a spoločnosť; (iii) vytvoriť ďalšie nové zdroje, ktoré plne pokryjú splatenie nástroja „NextGenerationEU“; (iv) navýšiť finančné prostriedky vyčlenené na súdržnosť, poľnohospodárstvo, migráciu a riadenie hraníc alebo bezpečnosť a obranu. Niekoľko národných parlamentov takisto vyjadrilo jasnú podporu pre sprístupnenie financovania za podmienky dodržania zásad právneho štátu.

Komisia vo svojich odpovediach poukázala na dohodu, ktorú Európska rada dosiahla 21. júla o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a balík na podporu obnovy. Zdôraznila význam rýchleho nasadenia podpory obnovy a vysvetlila, že hoci záväzky, pokiaľ ide o granty a pôžičky, by sa mali prijímať do konca roka 2023, platby by mohli pokračovať do konca roka 2026, teda takmer po celý čas trvania viacročného finančného rámca. Takisto zdôraznila, že pri určovaní prideľovania finančných prostriedkov medzi členské štáty sa bude zoširoka postupovať podľa straty HDP, a potvrdila, že v roku 2021 navrhne balík nových vlastných zdrojov. Komisia okrem toho uznala, že financovanie by malo byť správne zacielené a vyvážené medzi rôznymi prioritami EÚ s cieľom zabezpečiť vyváženú obnovu v dlhodobom horizonte, a vysvetlila, že nástroj „NextGenerationEU“ zahŕňa aj nástroje na zvýšenie podpory súdržnosti medzi členskými štátmi, ďalšie finančné prostriedky na rozvoj vidieka a Fond na spravodlivú transformáciu, aby boli hospodárstva vo fáze nápravy krízy odolnejšie a udržateľnejšie. Poznamenala, že hoci financovanie otázok týkajúcich sa migrácie, riadenia hraníc, bezpečnosti a obrany predstavovalo pokles v porovnaní s návrhmi Európskej rady z 27. mája, v jej záveroch z 21. júla aj tak predstavovalo nárast v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím. Uvítala podporu národných parlamentov pre mechanizmus podmienenia právnym štátom. Komisia napokon zdôraznila priamu úlohu väčšiny národných parlamentov pri schvaľovaní rozhodnutia o vlastných zdrojoch po jeho prijatí Radou každým jedným členským štátom v súlade s jeho ústavnými požiadavkami.

Komisii bolo doručených sedem stanovísk od dvoch národných parlamentov 83 k legislatívnym návrhom prijatým neskôr v tomto roku v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 84 . Tieto stanoviská vo všeobecnosti podporili ciele návrhu. V stanovisku k návrhu vytvoriť „prospekt obnovy EÚ“ s cieľom uľahčiť rekapitalizáciu spoločností ovplyvnených krízou 85 však bola vyjadrená obava, že povinnosť vypracovať prospekt by mohla predstavovať administratívnu záťaž, ktorá sťaží menšie emisie. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že jej návrh zavádza výnimky pre menšie ponuky cenných papierov, ako aj zjednodušený prospekt.

Komisia prijala aj štyri stanoviská z vlastnej iniciatívy od dvoch komôr 86 ku konkrétnym aspektom reakcie na pandémiu. Cieľom týchto stanovísk bolo: i) podporiť presťahovanie výroby liekov späť do EÚ; ii) posilniť výnimočné opatrenia spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom riešiť následky pandémie; iii) zabezpečiť, aby vlády dodržiavali zásady právneho štátu pri prijímaní výnimočných opatrení, ako je napríklad používanie aplikácií na sledovanie kontaktov; a (iv) dočasne umožniť leteckým spoločnostiam ponúknuť cestujúcim kredit/poukaz namiesto okamžitého vrátenia peňazí za zrušené lety.

·Umelá inteligencia

Komisia 19. februára prijala Bielu knihu o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere 87 . Uvádzajú sa v nej politické možnosti, ako zabezpečiť dôveryhodný a bezpečný vývoj umelej inteligencie v Európe pri úplnom dodržaní hodnôt a práv občanov EÚ. Tvoria ju dva piliere: politický rámec na mobilizáciu zdrojov v celom hodnotovom reťazci na urýchlenie vývoja umelej inteligencie („ekosystém excelentnosti“) a kľúčové zložky budúceho regulačného rámca („ekosystém dôvery“).

Komisia dostala k tejto Bielej knihe šesť stanovísk od šiestich komôr 88 . V stanoviskách bolo možné identifikovať dva prúdy: jedna skupina komôr sa zamerala na potrebu vytvoriť regulačný rámec, ktorým by sa zabezpečila právna istota pre vývojárov a používateľov a podporili inovácie v Európe, kým druhá skupina upozornila, že akékoľvek predčasné regulačné úsilie by mohlo brániť inováciám. Jedna komora navrhla doplniť tretí pilier vo forme „ekosystému agility“ s cieľom zabezpečiť nevyhnutnú voľnosť a nevyhnutný priestor na experimentovanie. Niektoré komory požadovali aj primeranú geografickú rovnováhu v budovaní centier excelentnosti v EÚ, pričom poukázali na problémy s chýbajúcimi zručnosťami a rekvalifikáciou, prípadne zdôraznili nutnosť vyvinúť nové postupy informačnej bezpečnosti a chrániť práva jednotlivcov.

Komisia vo svojich odpovediach potvrdila svoj cieľ zriadiť účelový právny rámec pre aplikácie umelej inteligencie s využitím prístupu založeného na rizikách. Objasnila, že jej cieľom nie je regulovať technológiu ako takú ani vyvolať k nej nedôveru, ale regulovať konkrétne aplikácie alebo použitia, ktoré by mohli výrazne ohroziť základné práva a bezpečnosť, pričom súhlasila s nutnosťou definovať vysokorizikové aplikácie umelej inteligencie. Súhlasila aj s tým, že pravidlá by mali umožňovať pružné úpravy z hľadiska budúceho vývoja a budúcich technológií. Potvrdila vytvorenie približne 200 centier digitálnych inovácií v celej Európe s cieľom podporiť široké používanie digitálnych technológií vrátane mikropodnikov a startupov. Tieto centrá by mali prispieť ku konvergencii medzi regiónmi tak, že sa podelia o najlepšie postupy a znalosti, ktoré budú spoločné pre všetky centrá. Komisia okrem toho súhlasila s nutnosťou pripraviť vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie na všetkých úrovniach, ako aj celoživotné vzdelávanie v oblasti umelej inteligencie.

·Konferencia o budúcnosti Európy

Komisia 22. januára prijala oznámenie s názvom Príprava konferencie o budúcnosti Európy 89 , v ktorom predstavila svoje stanoviská ku konferencii. Uvážila, že konferencia by mala byť otvorenou diskusiou o tom, na čom občanom záleží, a mala by byť prístupná občanom zo všetkých spoločenských vrstiev a všetkých kútov Únie. Navrhla dva paralelné diskusné prúdy; jeden by sa mal zameriavať na politiku a točiť okolo hlavných cieľov EÚ a druhý by sa mal zameriavať na demokratické procesy, v ktorých by Komisia mala mať úlohu facilitátora a nestranného sprostredkovateľa. Okrem toho usúdila, že koncepcia, štruktúra, rozsah a načasovanie konferencie by sa mali určiť v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a že národné a regionálne parlamenty a ďalší hráči by mali zohrávať na konferencii významnú úlohu a mali by sa podporiť v tom, aby zorganizovali s ňou súvisiace podujatia.

Komisia prijala k tomuto oznámeniu päť stanovísk od piatich komôr 90 . Ďalšia komora 91 zaslala stanovisko z vlastnej iniciatívy (bez odkazu na oznámenie) a ďalšia 92 list k tej istej téme. Všetky komory požadovali rovnakú úroveň zastúpenia a rovnaké práva pre národné parlamenty ako pre Európsky parlament v pléne konferencie, ako aj účasť národných parlamentov v riadiacich štruktúrach konferencie, keďže sa nazdávajú, že ich priame zapojenie je zásadné pre vybudovanie zodpovednosti za organizáciu a výsledok konferencie. Toto stanovisko sa znova vyjadrilo aj na zasadnutiach konferencie COSAC, a to v troch listoch od konferencie COSAC inštitúciám EÚ a v jej 34. polročnej správe 93 .

Pokiaľ ide o rozsah a možný výsledok konferencie, niektoré komory boli proti akejkoľvek diskusii o zmenách zmluvy, kým iné boli takejto diskusii otvorené. Jedna komora požiadala o objasnenie právnej povahy konferencie a jej právomoci navrhovať také zmeny. Medzi navrhované témy diskusie patrili právny štát a základné zásady, práva a hodnoty, transparentnosť rozhodovacieho procesu EÚ, úloha národných parlamentov v tomto procese a hlavné témy strategického programu Európskej rady. Národné parlamenty takisto zdôraznili dôležitosť spätnej väzby od konferencie a opatrení nadväzujúcich na výsledok. Predložili rôzne návrhy ako zapojiť občanov, napríklad zorganizovať podujatia mimo hlavných miest, prispôsobiť verejné rozhranie zručnostiam a očakávaniam mladých a venovať dostatok pozornosti rodovej rovnosti.

Komisia vo svojich odpovediach uvítala silné zapojenie národných parlamentov do prípravy konferencie a zdôraznila, že by sa mohli zásadne zaslúžiť o úspech konferencie, ak by sa podelili o svoje skúsenosti, ak by zorganizovali podujatia a ak by zabezpečili, aby mala konferencia dosah na čo najviac občanov. Súhlasila s tým, že hlavné ciele EÚ uvedené v jej politických prioritách a strategickom programe Európskej rady poskytujú široký rámec. Občania okrem toho môžu predniesť čokoľvek, čo považujú za dôležité. Potvrdila, že je takisto pripravená zohrať svoju úlohu pri skúmaní toho, ako by EÚ mohla zlepšiť svoje demokratické procesy a zvýšiť svoju legitimitu.

·Európska zelená dohoda

Komisia 11. decembra 2019 prijala oznámenie o „Európskej zelenej dohode“ 94 , v ktorom sa uvádza nová stratégia rastu s cieľom premeniť EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. V tomto oznámení sa uvádza úvodný plán kľúčových politík a opatrení potrebných na dosiahnutie uvedených cieľov.

Komisia prijala k tomuto oznámeniu päť stanovísk od piatich komôr 95 . Niektoré z nich vyjadrili obavy z dosahu transformácie na hospodárstva členských štátov a žiadali, aby bola transformácia spravodlivá, aby zachovala technologickú neutralitu a aby každému členskému štátu umožnila vybrať si vlastnú cestu, alebo aby Komisia zrevidovala cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a spôsob jej dosiahnutia. Iné uvítali prioritu, ktorú Komisia priradila problematike životného prostredia a klímy a obhajovali stanovenie ambicióznych cieľov. Národné parlamenty takisto zdôraznili, že transformáciu na udržateľné hospodárstvo by bolo možné dosiahnuť len s podporou verejnosti. To znamená, že sociálne ťažkosti počas transformácie treba primerane zmierňovať a že by sa mali zriadiť stimuly s cieľom nabádať súkromných aktérov k finančnej účasti na vykonávaní Európskej zelenej dohody.

Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila svoj záväzok zrealizovať ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov do roku 2030, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej programu. Vysvetlila, že dnešné politické rozhodnutia vzhľadom na bezprecedentné dočasné investície potrebné na prekonanie negatívneho dosahu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 určia budúcnosť ďalších generácií. Preto nechce investovať do zastaraného hospodárstva založeného na fosílnych palivách, ale do zeleného, digitálneho, inkluzívneho a odolného hospodárstva, hodného 21. storočia. Súhlasila s tým, že aby to bolo možné dosiahnuť, transformácia na klimaticky neutrálnu budúcnosť musí byť spravodlivá a nikoho nesmie vynechať, a poukázala na Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý navrhla s cieľom poskytnúť podporu všetkým členským štátom, a pritom sa zamerať na regióny s vysokými emisiami oxidu uhličitého. Okrem toho zdôraznila, že plne rešpektuje právo členských štátov zvoliť si vlastný energetický mix a že návrhy, ktoré predložila, resp. predloží s cieľom dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody, vychádzajú z dôkazov a dôkladných posúdení vplyvu.

5.     KONTAKTY, NÁVŠTEVY, SCHÔDZE, KONFERENCIE A ĎALŠIE ČINNOSTI

Návštevy Komisie v národných parlamentoch a schôdze s národnými parlamentmi

Členovia Komisie v roku 2020 vykonali 101 návštev národných parlamentov alebo (virtuálnych) schôdzí s delegáciami národných parlamentov. Je to viac ako v roku 2019 (55) aj napriek narušeniu spôsobenému ochorením COVID-19. V nadväznosti na žiadosť predsedníčky von der Leyenovej, aby každý člen Komisie navštívil všetky členské štáty do prvých dvoch rokov svojho mandátu a pravidelne sa stretával s národnými parlamentmi, sa veľká časť návštev národných parlamentov konala v januári (17) a februári (15), ale tento trend bol prerušený pandémiou. Väčšina schôdzí medzi národnými parlamentmi a členmi Komisie sa od apríla do konca roka konala formou videokonferencie.

Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier sa v roku 2020 stretol aj s 12 národnými parlamentmi. Úradníci Komisie, prevažne na vedúcej úrovni, sa zúčastnili na viac ako 20 schôdzach výborov národných parlamentov, aby prediskutovali legislatívne návrhy na odbornejšej úrovni. Úradníci Komisie okrem toho v Bruseli usporiadali 23 prezentácií (z toho 17 formou videokonferencie) pre zástupcov národných parlamentov o rôznych témach, ako sú „NextGenerationEU“, Konferencia o budúcnosti Európy, Európska zelená dohoda, nový pakt o migrácii a azyle alebo výročná správa o právnom štáte. Vďaka prezentáciám formou videokonferencie bolo možné rozšíriť publikum o úradníkov národných parlamentov v hlavných mestách, a tým zvýšiť počet účastníkov a umožniť Komisii, aby mala väčší dosah na národné parlamenty.

Zastúpenia Komisie v členských štátoch zostali v častom kontakte s národnými parlamentmi, a to najmä v súvislosti s procesom európskeho semestra a ďalšími hospodárskymi otázkami. V roku 2020 zorganizovali 254 návštev alebo podujatí, ktoré zahŕňali národné parlamenty.

Medziparlamentné schôdze a konferencie

Medziparlamentná spolupráca sa v roku 2020 ďalej rozvíjala napriek pandémii. Konalo sa veľa medziparlamentných schôdzí a konferencií 96 , z toho väčšina formou videokonferencie a všeobecne za účasti členov Komisie vrátane:

ØKonferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC 97 ),

ØEurópskeho parlamentného týždňa 98 ,

ØMedziparlamentnej konferencie o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení 99 ,

Ømedziparlamentných konferencií pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku 100 ,

Øspoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol 101 ,

Øprvej medziparlamentnej schôdze výborov o hodnotení činností Eurojustu 102 ,

Ømedziparlamentnej konferencie na vysokej úrovni o migrácii a azyle 103 ,

Ømedziparlamentných konferencií o „Európskej zelenej dohode a SPP“ a „pre sociálnu a spravodlivú Európu“ 104 .

Na LXIV. plenárnom zasadnutí COSAC, ktoré sa konalo formou videokonferencie 30. novembra a 1. decembra 2020, sa zúčastnila predsedníčka Komisie von der Leyenová. Bolo to po prvýkrát od roku 2013, keď sa predseda Komisie zúčastnil na konferencii COSAC. Medzi diskusné témy plenárneho zasadnutia COSAC patrili vyhodnotenie nemeckého predsedníctva, ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 v oblasti spolupráce v pandémii a zdravotnej starostlivosti, budúcnosť Európy, transatlantické vzťahy a partnerstvo s Afrikou. Predsedníčka von der Leyenová mala hlavný prejav, a to o spoločnej európskej reakcii na pandémiu, viacročnom finančnom rámci, nástroji „NextGenerationEU“ a Konferencii o budúcnosti Európy. Naliehavo vyzvala prítomných, aby krízu vnímali ako príležitosť nielen na nápravu škôd, ale aj na pokrok s cieľom vybudovať udržateľnejšiu, odolnejšiu a digitálnu Európu. Zdôraznila potrebu lepšej pripravenosti a európskej spolupráce v podobných situáciách v budúcnosti a takisto dôležitú úlohu národných parlamentov pri transformácii finančných prostriedkov EÚ na projekty, ktoré vytvoria pracovné miesta a rast.

Dve pravidelné zasadnutia predsedov konferencie COSAC sa konali 20. – 21. januára 2020 v Záhrebe a formou videokonferencie 14. septembra 2020. Januárové zasadnutie, na ktorom sa zúčastnila podpredsedníčka Šuicová, sa zameriavalo na priority chorvátskeho predsedníctva a Konferenciu o budúcnosti Európy. Septembrové zasadnutie, na ktorom sa zúčastnil výkonný podpredseda Timmermans, sa zameriavalo na priority nemeckého predsedníctva, následky pandémie ochorenia COVID-19 a získané ponaučenia.

Pre pandémiu sa zrušili naplánované fyzické zasadnutia, ako napríklad LXIII. plenárne zasadnutie konferencie COSAC a Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie 105 . Vďaka videokonferenciám však bolo možné zorganizovať niekoľko mimoriadnych zasadnutí predsedov. Prvé zasadnutie sa konalo 16. júna 2020 ako náhrada zrušeného plenárneho zasadnutia. Zúčastnil sa na ňom podpredseda Šefčovič a zameriavalo sa na spoločnú európsku reakciu na pandémiu a jej dôsledky pre viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, ako aj Konferenciu o budúcnosti Európy. Dve ďalšie mimoriadne zasadnutia predsedov sa zameriavali na tematické okruhy: 29. októbra 2020 za účasti podpredsedníčky Jourovej a komisára Reyndersa na správu Komisie za rok 2020 o právnom štáte a 23. novembra 2020 za účasti výkonnej podpredsedníčky Vestagerovej na riešenie následkov pandémie a ponaučenia z hľadiska hospodárskej súťaže. Zorganizovali sa aj dve zasadnutia medzi predsedami a pánom Barnierom o vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a to 26. júna 2020 a 17. septembra 2020.

Tridsaťdva delegátov z národných parlamentov podpísalo v nadväznosti na mimoriadne zasadnutie predsedov 16. júna 2020 a plenárne zasadnutie 30. novembra a 1. decembra 2020 listy predsedom Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady a Komisie. Delegáti v liste z júna uvítali spoločnú európsku reakciu na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, zdôraznili význam včasného prijatia viacročného finančného rámca a požiadali o primerané zastúpenie národných parlamentov na Konferencii o budúcnosti Európy. V liste z decembra zopakovali poslednú uvedenú žiadosť, pričom objasnili, že národné parlamenty by v ideálnom prípade mali byť zapojené do organizovania konferencie, riadenia výboru a vypracúvania záverov na rovnakej úrovni ako Európsky parlament. V liste okrem toho obhajovali decentralizovaný prístup so zorganizovaním niekoľkých podujatí v členských štátoch a ich regiónoch.

Ratifikácia rozhodnutia o vlastných zdrojoch

Rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov Únie prijala Rada 14. decembra 106 . Pred nadobudnutím účinnosti ho musia najprv schváliť všetky členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami. Vo väčšine členských štátov to zahŕňa parlamentnú ratifikáciu. Jeden národný parlament, Hrvatski Sabor (HR) túto ratifikáciu dokončil už v roku 2020, a to 18. decembra 107 .

6.     ÚLOHA REGIONÁLNYCH PARLAMENTOV

Regionálne parlamenty nepriamo prispievajú k vzťahom Komisie s národnými parlamentmi. Podľa protokolu č. 2 k zmluvám je vecou každého národného parlamentu, aby sa pri kontrole subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ pri vydávaní odôvodnených stanovísk prípadne poradil s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami 108 .

Poslanci regionálnych parlamentov sú takisto zastúpení vo Výbore regiónov, ktorý vykonáva monitorovanie prostredníctvom siete na monitorovanie subsidiarity a online platformy určenej na podporu zapojenia regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami do systému včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity (REGPEX) 109 . Okrem toho sa prostredníctvom siete RegHub zúčastňujú na platforme Komisie „Fit for Future“, ktorá je súčasťou jej úsilia o lepšiu reguláciu 110 .

Hoci v zmluvách sa neuvádza výslovné ustanovenie o priamej interakcii medzi Komisiou a regionálnymi parlamentmi, Komisia ich príspevky zohľadňuje. Niekoľko regionálnych parlamentov 111 predložilo priamo Komisii uznesenia o rôznych otázkach, ako sú Konferencia o budúcnosti Európy, prijatie rozpočtu EÚ a rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch EÚ, nemecké predsedníctvo, Európska zelená dohoda a ochrana klímy, zelené a sociálne hospodárstvo, akčný plán pre obehové hospodárstvo, stratégia „z farmy na stôl“, návrh o primeraných minimálnych mzdách, mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, regionálna politika na Azorách a v Poľsku, geografické blokovanie, ochrana utečencov a migrantov, prevencia prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, situácia v Náhornom Karabachu a výzva na okamžité prepustenie študenta programu Erasmus Mundus zatknutého v Egypte. Jeden regionálny parlament predložil aj odpovede na niekoľko verejných konzultácií začatých Komisiou 112 , kým iný predložil stanovisko prostredníctvom národného parlamentu 113 . Členovia Komisie sa stretli aj s niektorými regionálnymi parlamentmi 114 .

7.     ZÁVER

Trend z roku 2019, v ktorom sa väčšina stanovísk od národných parlamentov týkala nelegislatívnych iniciatív Komisie alebo išlo o stanoviská z vlastnej iniciatívy, pokračoval aj v roku 2020. Dokazuje to záujem niektorých národných parlamentov o aktívnu účasť na tvorbe politiky EÚ nielen vo výkone kontroly subsidiarity, ale aj v skorších a iných fázach procesu, konkrétne poskytovaním výhľadových politických informácií.

Viac ako štvrtina stanovísk národných parlamentov zaslaných Komisii v roku 2020 sa týkala reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, čo dokazuje silné zapojenie národných parlamentov v čase krízy.

Členovia Komisie sa napriek narušeniu spôsobenému ochorením COVID-19 stretli s národnými parlamentmi viackrát ako v roku 2019. Predsedníčka von der Leyenová a členovia Komisie sa aktívne zúčastnili na mnohých medziparlamentných schôdzach vrátane LXIV. plenárneho zasadnutia COSAC. Národné parlamenty zoširoka využívali videokonferencie, ktoré Komisii poskytli ďalekosiahlejší spôsob predkladania iniciatív. Ukázalo sa, že používanie digitálnych nástrojov je efektívne pri posilňovaní a zintenzívňovaní výmen medzi Komisiou a národnými parlamentmi. Táto politická výmena by mohla pokračovať, aby tieto nástroje boli pre ňu prínosom aj po pandémii.

Komisia v roku 2020 pomohla národným parlamentom vykonávať kontrolu subsidiarity dvomi spôsobmi. Po prvé, pri výpočte osemtýždňovej lehoty na predkladanie odôvodnených stanovísk vylúčila obdobie Vianoc/Nového roka. Po druhé, prejavila flexibilitu, keď odôvodnené stanoviská prijala aj po uplynutí lehoty na ich kontrolu, aby tak zohľadnila prípadné praktické ťažkosti, ktoré národné parlamenty mohli mať v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

Komisia okrem toho nadviazala užšie politické kontakty s miestnymi a regionálnymi orgánmi prostredníctvom novej platformy „Fit for Future“, ktorá pracuje na nadčasových právnych predpisoch.

(1)      COM(2020) 37 a COM(2020) 440.

(2)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say_sk .

(3)    K práci osobitnej skupiny a následným opatreniam pozri https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.pdf , ako aj oddiely 2.1 výročných správ za roky 2018 a 2019: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/adopting-eu-law/relations-national-parliaments/annual-reports-application-principles-subsidiarity-and-proportionality-and-relations-national-parliaments_sk .

(4)    K platforme REFIT pozri oddiel 2.1 výročnej správy za rok 2019.

(5)    K sieti RegHub pozri oddiel 2.4 ďalej.

(6)    Pozri prílohu VI k správe osobitnej skupiny na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.pdf .

(7)       https://ec.europa.eu/info/files/better-regulation-toolbox_sk .

(8)       https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/regulatory-scrutiny-board_sk .

(9)      COM(2020) 682 final. Komisia v roku 2020 prijala k tomuto návrhu od národných parlamentov dve odôvodnené stanoviská a dodatočné stanoviská v rámci politického dialógu a v roku 2021 ďalšie stanoviská. K odôvodneným stanoviskám a odpovediam Komisie pozri oddiel 3 ďalej.

(10)      Táto „tabuľka subsidiarity“ bola vytvorená na základe podrobného súboru otázok pod tromi nadpismi: 1. Môže Únia konať? Aký je právny základ zamýšľaného opatrenia Únie a aká právomoc je s ním spojená? 2. Zásada subsidiarity: Prečo by mala EÚ konať? 3. Proporcionalita: Ako by mala EÚ konať. Tabuľka teda odzrkadľuje odporúčania osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“.

(11) SWD(2020) 181 final, 23.9.2020.

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(13) Odôvodnené stanoviská zaslané národnými parlamentmi v roku 2021 sú preskúmané v oddiele 3 ďalej.

(14)      Pozri oddiel 3 ďalej.

(15)      Pozri oddiel 3 ďalej.

(16)    K postupu vybavovania odôvodnených stanovísk národných parlamentov, ktorý uplatňuje Európsky parlament, pozri oddiel 2.3 výročnej správy o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016.

(17) Európsky parlament a Komisia (ktorá v tom istom období zaregistrovala deväť odôvodnených stanovísk) počítajú odôvodnené stanoviská rôznym spôsobom. Komisia na štatistické účely počíta odôvodnené stanovisko týkajúce sa viac ako jedného návrhu Komisie len ako jedno odôvodnené stanovisko, kým na určenie prahovej hodnoty pre spustenie postupu žltej a oranžovej karty vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu Komisie sa takéto odôvodnené stanovisko počíta ako jedno odôvodnené stanovisko vo vzťahu ku každému z návrhov, ktorých sa týka. Európsky parlament naproti tomu započítava taký počet odôvodnených stanovísk, aký je počet návrhov, ktorých sa týkajú.

(18)      Všetky podania od národných parlamentov sú k dispozícii v databáze národných parlamentných dokumentov Connect, ktorú vedie Európsky parlament: http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/connect/welcome.html .

(19) O vhodnosti právnych predpisov Európskej únie a subsidiarite a proporcionalite – správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za roky 2017, 2018 a 2019 [2020/2262(INI)].

(20)      Ku konferencii COSAC pozri oddiel 5 ďalej.

(21) https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/researchbypolicyarea.html .

(22)      Dokument Rady ST 6232/20, body 2 a 12. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6232-2020-INIT/sk/pdf .

(23)      Dokument Rady ST 13026/20, body 3 a 12. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13026-2020-INIT/sk/pdf a  https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/11/16/regulatory-sandboxes-and-experimentation-clauses-as-tools-for-better-regulation-council-adopts-conclusions/ .

(24) Dokument Rady ST 9580/16. https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9580-2016-INIT/sk/pdf .

(25)    Rada počíta odôvodnené stanoviská rovnako ako Komisia, kým Európsky parlament používa inú metódu počítania. Úplné vysvetlenie sa uvádza v poznámke pod čiarou č. 17.

(26)       Vyhlásenie Európskeho výboru regiónov o miestnych a regionálnych orgánoch ako činiteľoch európskej reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.

(27)       Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 „Európa bližšie k svojim občanom“ .

(28)    K „aktívnej subsidiarite“ pozri strany 7 – 9 správy osobitnej skupiny: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.pdf ; k osobitnej skupine pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(29)       Výročný regionálny a miestny barometer EÚ (europa.eu) .

(30)

     Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020XR2622&qid=1610962068519 .

(31) Sieť regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ (RegHub) vznikla na základe záverečnej správy a odporúčaní osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ (odporúčanie č. 8).

(32)    Zoznam 46 členov na https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/new-reghub-2-0-members.pdf .

(33)      K tejto platforme pozri oddiel 2.1 v predchádzajúcom texte.

(34)       https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/RegHub_evaluation_report.pdf .

(35)      Článok 55 ods. 2 rokovacieho poriadku (Ú. v. EÚ L 65, 5.3.2014, s. 41), https://cor.europa.eu/en/members/Documents/CoR-Rules-of-Procedure-EN.pdf#search=Rules%20of%20Procedure .

(36)       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52019XR4351 (Ú. v. EÚ C 79, 10.3.2020).

(37)       https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020AR1361 (Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020).

(38)      COM(2020) 80 final.

(39)       https://cor.europa.eu/SK/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opid=CDR-1360-2020 .

(40)       http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/thesmn/Pages/default.aspx Sieť na monitorovanie subsidiarity bola založená v roku 2007 s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a úrovňou Únie o rôznych dokumentoch a legislatívnych a politických návrhoch od Komisie. Táto sieť slúži ako prístupový bod, ktorý všetkým svojim partnerom umožňuje nielen získať informácie, ale aj vyjadriť svoje názory. Koncom roka 2020 mala 150 členov, kým podsieť REGPEX mala 76 členov.

(41)       http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/regpex/Pages/default.aspx .

(42) Súdny dvor všeobecne zamietol tento argument vo svojom rozsudku z 10. novembra 2020 vo veci C-644/18, Komisia/Taliansko, EU:C:2020:895, bod 153.

(43)      Napr. rozsudok zo 17. septembra 2020 vo veci C-732/18 P, Rosneft Oil Company a i./Rada, EU:C:2020:727, bod 91.

(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16). Národné parlamenty v roku 2016 zaslali 14 odôvodnených stanovísk k návrhu Komisie, čím sa začal postup „žltej karty“ (pozri výročnú správu o subsidiarite a proporcionalite za rok 2016).

(45)    Rozsudky z 8. decembra 2020 vo veciach C-620/18, Maďarsko/Európsky parlament a Rada, EU:C:2020:1000, a C-626/18, Poľská republika/Európsky parlament a Rada, EU:C:2020:1001.

(46) Rozsudok vo veci C-620/18, bod 137; rozsudok vo veci C-626/18, bod 94.

(47) Rozsudok vo veci C-620/18, bod 112; rozsudok vo veci C-626/18, bod 95.

(48) Rozsudok vo veci C-620/18, body 114 – 115; rozsudok vo veci C-626/18, body 97 – 98.

(49) Rozsudok vo veci C-620/18, body 137 – 151; rozsudok vo veci C-626/18, body 124 – 139.

(50) Tento počet predstavuje celkový počet stanovísk prijatých od parlamentných komôr podľa protokolu č. 2 k zmluvám. Komisia na štatistické účely počíta odôvodnené stanovisko týkajúce sa viac ako jedného návrhu len ako jedno odôvodnené stanovisko, kým na určenie prahovej hodnoty pre spustenie postupu žltej a oranžovej karty vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu Komisie sa takéto odôvodnené stanovisko počíta ako jedno odôvodnené stanovisko vo vzťahu ku každému z návrhov, ktorých sa týka. Európsky parlament naproti tomu započítava taký počet odôvodnených stanovísk, aký je počet návrhov, ktorých sa týkajú, preto je počet odôvodnených stanovísk za rok 2020 uvedený v oddiele 2.2 vyšší (13). Zoznam dokumentov Komisie, ku ktorým Komisia dostala odôvodnené stanoviská, sa uvádza v prílohe 1.

(51) 2018: 37 odôvodnených stanovísk; 2017: 52 odôvodnených stanovísk; 2016: 65 odôvodnených stanovísk.

(52) 2020: 3,5 % (9/255); 2018: 6,5 % (37/569); 2017: 9 % (52/576); 2016: 10,5 % (65/620).

(53) 2020: 9,1 % (9/99); 2018: 10,5 % (37/351); 2017: 16 % (52/325); 2016: 17,6 % (65/370).

(54) COM(2020) 80 final. Tieto stanoviská boli formálne prijaté po uplynutí osemtýždňovej lehoty stanovenej v protokole č. 2 k zmluvám, konkrétne 15. mája (Bundesrat a Sénat) a 26. mája (Eerste Kamer). Lehota uplynula 5. mája, ale Komisia sa nimi aj tak zaoberala ako „odôvodnenými stanoviskami“ vzhľadom na praktické ťažkosti, ktorým národné parlamenty čelili v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. K záväzku Komisie vo vzťahu k lehote pozri aj oddiel 2.1, pododdiel „Postup kontroly dodržiavania zásady subsidiarity“ v predchádzajúcom texte.

(55)    Od Bundesrat (AT) (jedno odôvodnené stanovisko a jedno stanovisko), Eerste Kamer (NL) (jedno odôvodnené stanovisko a jedno stanovisko), Sénat (FR), Senat (PL), Senát (CZ), Senat (RO) a Národnej rady (SK).

(56) Od Cortes Generales (ES), Assemblée nationale (FR) a Assembleia da República (PT).

(57) COM(2020) 563 final.

(58) Folketing (DK). Podporil cieľ do roku 2030 predstavujúci zníženie o „minimálne 55 %“, čo je úroveň zvolená v zmenenom návrhu.

(59) Senat (PL).

(60) Národná rada (SK).

(61) Bundesrat (AT).

(62) Assemblée nationale (FR).

(63) Od Senat (RO).

(64)      COM (2020) 682 final. Komisia dostala tretie odôvodnené stanovisko k tomuto návrhu v januári 2021 od Kamra tad-Deputati (MT). Obavy týkajúce sa subsidiarity vyjadrili v roku 2020 aj dva regionálne parlamenty, konkrétne z Bavorska (Nemecko) a Horného Rakúska (Rakúsko). Viac informácií k posúdeniu vplyvu tohto návrhu sa uvádza v oddiele 2.1 v predchádzajúcom texte.

(65)      COM (2020) 445 final. Prehľad plánu obnovy „NextGenerationEU“ a stanoviská, ktoré k nemu boli zaslané, sa uvádzajú ďalej v oddiele 4.

(66)      COM (2020) 22 final.

(67) COM (2020) 579 final.

(68)    Na Malte je len jedno letisko.

(69) COM(2020) 610, 611, 612, 613 a 614 final.

(70) Komisia dostala dve ďalšie odôvodnené stanoviská k týmto návrhom v januári 2021, a to od Senato della Repubblica (IT) a Národnej rady (SK).

(71) COM(2020) 610, 611, 613 a 614 final.

(72) COM(2020) 612 final.

(73)      K prezentácii postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a politickému dialógu pozri https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/adopting-eu-law/relations-national-parliaments_sk .

(74) 2018: 62 % stanovísk sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, 38 % sa týkalo iných iniciatív; 2017: 56 % sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, 44 % sa týkalo iných iniciatív; 2016: 60 % sa týkalo iniciatív podliehajúcim postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, 40 % sa týkalo iných iniciatív. Pozri aj graf „Typy stanovísk“ v oddiele 3.

(75)      Chambre des représentants/Kamer van volksvertegenwoordigers (BE), Narodno Sabranie (BG), Vouli ton Antiprosopon (CY), Riigikogu (EE), Eduskunta (FI), Houses of the Oireachtas (Dáil and Seanad Éireann) (IE), Saeima (LV), Chambre des Députés (LU), Tweede Kamer (NL), Državni svet a Državni zbor (SI).

(76) Päť od Senat (RO), tri od Assembleia da República (PT), po jednom od Cortes Generales (ES), Camera dei Deputati (IT) a Camera Deputaților(RO).

(77)      Oznámenia „Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19“ [COM(2020) 112] a „Opatrenia v reakcii na koronavírus Využijeme každé dostupné euro všetkými možnými spôsobmi na ochranu životov a živobytia“ [COM(2020) 143], spoločné oznámenie o globálnej reakcii EÚ na COVID-19 [JOIN(2020) 11], výkladové oznámenie Komisie o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov v EÚ [COM(2020) 169] a päť legislatívnych návrhov [COM(2020) 139, 163, 175, 186 a 219].

(78) COM(2020) 456 final, resp. 442.

(79) COM(2020) 440 final, ktorým sa upravuje prvý program COM(2020) 37 final.

(80) COM(2020) 220, 223, 403, 404, 405, 407, 408, 409, 441, 443, 444, 445, 446, 447, 450, 451, 452, 453, 459, 460 a 461 final.

(81) Sedemnásť od Assembleia da República (PT), 11 od Cortes Generales (ES), tri od Senat (RO), po dve od Bundesrat (DE), Poslanecká sněmovna a Senát (CZ) a po jednom od Országgyűlés (HU), Assemblée nationale (FR), Hrvatski Sabor (HR), Camera dei Deputati (IT), Seimas (LT), Kamra tad-Deputati (MT) a Riksdag (SE). Sejm a Senat (PL) navyše mimo politického dialógu zaslali po jednom uznesení k rokovaniu Rady o rozpočte.

(82)      K odôvodnenému stanovisku od Riksdag (SE) k vlastným zdrojom a odpovedi Komisie pozri oddiel 3 v predchádzajúcom texte. V stanovisku od Bundesrat (DE) k návrhu nového mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, hoci nie odôvodnenom, sa uvádzalo, že návrh porušuje národné a regionálne kompetencie. Komisia odpovedala, že navrhovaný mechanizmus vychádza z podpornej právomoci EÚ uvedenej v článku 196 ZFEÚ a že využije v prvom rade národné zdroje, pričom členské štáty si ponechajú prvoradú zodpovednosť za ochranu ľudí, životného prostredia a majetku na svojom území pred katastrofami.

(83)      Štyri od Assembleia da República (PT) a tri od Cortes Generales (ES).

(84)      COM(2020) 260, 261, 281, 282 a 283 final.

(85)      COM(2020) 281 final. Stanovisko od Assembleia da República (PT).

(86)      Tri od Sénat (FR) a jedno od Assemblée nationale (FR).

(87) COM(2020) 65 final.

(88) Od Poslanecká sněmovna a Senát (CZ), Bundestag a Bundesrat (DE), Camera Deputaților (RO) a Riksdag (SE).

(89) COM(2020) 27 final.

(90) Od Bundesrat (DE ), Seimas (LT), Camera Deputaților a Senat (RO) a Riksdag (SE).

(91) Sejm (PL).

(92) Folketing (DK).

(93) K činnostiam konferencie COSAC pozri oddiel 5 ďalej.

(94) COM(2019) 640 final.

(95) Od Poslanecká sněmovna a Senát (CZ), Bundesrat (DE), Eerste Kamer (NL) a Riksdag (SE).

(96)    Viac podrobností o týchto schôdzach sa uvádza v správe Európskeho parlamentu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi: http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/home/annual-reports.html .

(97)    COSAC je jediným medziparlamentným fórom zakotveným v zmluvách, v protokole č. 1, ktorý sa týka úlohy národných parlamentov v Európskej únii. Zvyčajne sa koná dvakrát (jedno zasadnutie predsedov a jedno plenárne zasadnutie) v členskom štáte, ktorý zastáva rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie. Komisia má v konferencii COSAC postavenie pozorovateľa. Viac informácií o schôdzach konferencie COSAC v roku 2020 sa uvádza v: http://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?type=082dbcc564afa0210164b2da9f5102f8&appLng=SK .

(98)

   Európsky parlamentný týždeň sa konal v Európskom parlamente 18. – 19. februára 2020. Zúčastnili sa na ňom podpredseda Dombrovskis, podpredsedníčka Šuicová a komisári Gentiloni a Schmit. Viac informácií:

http://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/high-level-conferences/european-parliamentary-week.html .

(99)    Na tejto konferencii, ktorá sa konala 12. októbra formou videokonferencie, sa zúčastnili výkonný podpredseda Dombrovskis a komisár Gentiloni. Konferencia bola v prvom polroku rovnako ako v predchádzajúcich rokoch súčasťou Európskeho parlamentného týždňa. Viac informácií: https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?id=8a8629a871fd920b017293cdfa846bc7&appLng=SK .

(100)    Konali sa dve konferencie, jedna v Záhrebe 3. – 4. marca a jedna formou videokonferencie 4. septembra. Vysoký predstaviteľ/podpredseda Borrell Fontelles sa zúčastnil na tej druhej. Viac informácií: https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?type=082dbcc5420d8f48014247cca6f04248&appLng=SK .

(101)      Na tejto konferencii, ktorá sa konala formou videokonferencie 28. – 29. septembra, sa zúčastnila komisárka Johanssonová. Ďalšia bola naplánovaná na prvý polrok 2020, ale zrušila sa. Viac informácií:     https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conference/getconference.do?id=8a8629a872e48b7c0173477b67754478&appLng=SK .

(102) Na tejto schôdzi, ktorá sa konala formou videokonferencie 1. decembra, sa zúčastnil komisár Reynders. Viac informácií:     https://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/high-level-conferences/jpsg-on-europol-and-eurojust-icm.html .

(103) Na tejto konferencii, ktorá sa konala formou videokonferencie 19. novembra, sa zúčastnili predsedníčka Komisie von der Leyenová, podpredseda Schinas a komisárky Johanssonová a Urpilainenová. Viac informácií:     https://www.europarl.europa.eu/relnatparl/en/interparliamentary-meetings/other-meetings.html .

(104) Tieto konferencie sa konali formou videokonferencie, prvá 5. októbra (s výkonným podpredsedom Timmermansom a komisárom Wojchiechowskim) a druhá 9. novembra (s komisármi Reyndersom a Schmitom). Viac informácií:     https://www.parleu2020.de/en/Events#tiles_events_container_691278 .

(105)    Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie sa každoročne organizuje v členskom štáte, ktorý zastával rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie počas druhej polovice predchádzajúceho roka.

(106)      Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020).

(107) Cyprus bol druhým členským štátom, ktorý rozhodnutie ratifikoval, a to 22. decembra 2020, bez účasti parlamentu. Všetky ostatné členské štáty rozhodnutie ratifikovali v roku 2021. Účinnosť nadobudlo 1. júna 2021.

(108)    Prvý odsek článku 6 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.

(109)     http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/regpex/Pages/default.aspx . Viac podrobností o činnosti Výboru regiónov v oblasti kontroly subsidiarity sa uvádza v oddiele 2.4.

(110) Viac podrobností o platforme „Fit for Future“ a sieti „Reg Hub“ sa uvádza v oddieloch 2.1 a 2.4.

(111) Regionálne parlamenty Flámska, Valónska a belgickej nemecky hovoriacej komunity (Belgicko), Bavorska, Brandenburska a Durínska (Nemecko), Baleárskych ostrovov a Baskicka (Španielsko), Azor (Portugalsko), Horného Rakúska (Rakúsko) a Mazovského vojvodstva a Podkarpatského vojvodstva (Poľsko).

(112) Regionálny parlament Bavorska na „vlnu obnovy“, adaptáciu na zmenu klímy, digitálny jednotný trh a akt o digitálnych službách, rozvoj vidieka, hodnotenie poľnohospodárskej propagačnej politiky, štatistiku o európskom rybnom hospodárstve, bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ a legálnu migráciu.

(113)      Parlament Flámska na vzťahy s Tureckom. Komisia ho zaregistrovala ako stanovisko, ktoré predložil Sénat/Senaat (BE), a odpovedala naň.

(114) Podpredsedníčka Šuicová sa stretla s parlamentom belgickej nemecky hovoriacej komunity a komisár Hogan s parlametnom Valónska.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 7. 2021

COM(2021) 417 final

PRÍLOHY

k

SPRÁVE KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2020






O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI

PRÍLOHA 1

Zoznam dokumentov Komisie, 
ku ktorým Komisia v roku 2020 dostala od národných parlamentov odôvodnené stanoviská 1  týkajúce sa dodržiavania zásady subsidiarity

PRÍLOHA 2

Počet stanovísk doručených Komisii v roku 2020 podľa národných parlamentov/komôr (v rámci politického dialógu a postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity)

PRÍLOHA 3

Dokumenty Komisie, ku ktorým dostala Komisia v roku 2020 najvyšší počet stanovísk 5 (v rámci politického dialógu a postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity)

(1)      Na to, aby bolo stanovisko označené ako odôvodnené stanovisko podľa vymedzenia v protokole č. 2, musí sa v ňom uviesť, prečo sa národný parlament domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, a musí byť Komisii vo všeobecnosti zaslané v lehote ôsmich týždňov od predloženia legislatívneho návrhu národným parlamentom vo všetkých úradných jazykoch.

(2)      Podľa protokolu č. 2 má každý národný parlament dva hlasy, pričom v prípade dvojkomorového systému má každá komora jeden hlas. Ak odôvodnené stanoviská predstavujú aspoň tretinu (v prípade návrhov podľa článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie štvrtinu) všetkých hlasov pridelených národným parlamentom, je dosiahnutý prah na uplatnenie tzv. postupu „žltej karty“ a návrh legislatívneho aktu sa musí preskúmať. Od vystúpenia Spojeného kráľovstva predstavuje 18 z 54 hlasov tretinu všetkých pridelených hlasov. Komisia sa okrem toho zaviazala vypracovať súhrnné odpovede na odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi, ktoré predstavujú sedem alebo viac hlasov.

(3)    Vrátane stanovísk v rámci „politického dialógu“ aj odôvodnených stanovísk prijatých od národných parlamentov.

(4)    Všetky spoločné stanoviská od dvoch komôr.

(5)    V tabuľke sa uvádzajú všetky dokumenty Komisie, ku ktorým Komisia dostala aspoň päť stanovísk, v poradí podľa počtu stanovísk. V niektorých prípadoch sa stanovisko týkalo aj iných dokumentov Komisie.

(6)    Vrátane stanovísk v rámci „politického dialógu“ aj odôvodnených stanovísk prijatých od národných parlamentov.