52021DC0261

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli27. 5. 2021

COM(2021) 261 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Pokrok pri vykonávaní iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

1.Úvod: Iniciatíva EÚ zameraná na opeľovače

V uplynulých desaťročiach prudko poklesol výskyt a diverzita európskych druhov voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu, ako sú včely, motýle, pestrice a mory. Mnoho druhov je aj na pokraji vyhynutia. Podľa európskeho červeného zoznamu 1 má jeden z troch druhov včiel a motýľov klesajúcu populáciu, zatiaľ čo jednému z desiatich druhov hrozí vyhynutie.

Úbytok voľne žijúcich opeľovačov je závažným dôvodom na obavy. Dôvodom je, že približne 80 % druhov plodín a voľne rastúcich kvetov v EÚ závisí aspoň čiastočne od opeľovania živočíchmi. Bez opeľovačov by došlo k úbytku a v konečnom dôsledku k vyhynutiu mnohých druhov rastlín. To by ohrozilo prírodu, dobré životné podmienky ľudí a hospodárstvo. S opeľujúcim hmyzom priamo súvisí ročná poľnohospodárska produkcia EÚ približne v hodnote 3,7 miliardy EUR 2 . Dostupné odhady však nezohľadňujú opeľovanie voľne rastúcich rastlín živočíchmi, ani príspevok opeľovačov k výživovej bezpečnosti a zdraviu ľudí.

Komisia v júni 2018 prijala iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače 3 (ďalej len „iniciatíva“). Iniciatíva je vôbec prvým rámcom EÚ, ktorý sa týka úbytku voľne žijúcich opeľovačov 4 . Skupiny zainteresovaných strán túto iniciatívu intenzívne podporujú 5 .

V iniciatíve sa stanovili dlhodobé ciele do roku 2030, ktoré sa týkali získavania využiteľných poznatkov o probléme, riešenia hlavných známych príčin problému, podpory spolupráce zainteresovaných strán a zapojenia spoločnosti ako celku. S cieľom nasmerovať EÚ správnym smerom sa v iniciatíve uvádza desať opatrení a 31 čiastkových opatrení, ktoré sa majú vykonať v krátkodobom až strednodobom horizonte.

Opatreniami sa podporil integrovaný prístup k danému problému a účinnejšie využívanie existujúcich nástrojov a politík. V prvom rade sa zameralo na lepšie začlenenie cieľov na ochranu opeľovačov do rôznych sektorových politík EÚ vrátane politík v oblasti životného prostredia a zdravia (najmä smernica o vtákoch a smernica o biotopoch a právne predpisy EÚ o pesticídoch), spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), politiky súdržnosti a politiky v oblasti výskumu a inovácie.

Európsky parlament 6 a Rada 7 privítali iniciatívu, zdôraznili dôležitosť opeľovačov a požadovali účinné opatrenia na riešenie ich úbytku. Európsky dvor audítorov dňa 9. júla 2020 uverejnil osobitnú správu 8 v súvislosti s opatreniami EÚ na ochranu voľne žijúcich opeľovačov (ďalej len „správa Európskeho dvora audítorov“). Európsky dvor audítorov vo svojej správe identifikoval nedostatky v kľúčových politikách EÚ, ktoré sa týkajú riešenia hlavných hrozieb pre voľne žijúce opeľovače, a odporučilo sa, aby Komisia posúdila potrebu pridať osobitné opatrenia na riešenie hrozieb, ktoré sa v iniciatíve momentálne nezohľadňujú. V správe Európskeho dvora audítorov sa tiež poukazuje na potrebu zlepšiť integráciu opatrení na ochranu voľne žijúcich opeľovačov do politík EÚ na ochranu biodiverzity a politík v oblasti poľnohospodárstva a zlepšiť ochranu voľne žijúcich opeľovačov v rámci procesu posudzovania rizík pesticídov. Rada vo svojich záveroch zo 17. decembra 2020 9 uvítala odporúčania Európskeho dvora audítorov a uznala naliehavosť posilniť akčný rámec EÚ v súvislosti s opeľovačmi.

Komisia dňa 20. mája 2020 prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 10 a stratégiu „z farmy na stôl“ 11 , pričom obe sú hlavnými iniciatívami v rámci Európskej zelenej dohody. Uvedenými stratégiami sa podporia opatrenia na zvrátenie úbytku opeľovačov, a to prostredníctvom záväzkov a cieľov v oblasti ochrany prírody a plán EÚ na obnovu prírody. Tieto stratégie spolu s novou stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 12 a posilnenou ambíciou v súvislosti s klimatickou neutralitou a nulovým znečistením pomôžu čeliť hlavným hrozbám pre voľne žijúce opeľovače, ako sú zmena využívania pôdy, intenzívne poľnohospodárstvo a používanie pesticídov, znečistenie životného prostredia, invazívne nepôvodné druhy a zmena klímy.

V správe sa posudzuje pokrok v súvislosti so zavádzaním všetkých opatrení iniciatívy. Vychádza z mnohých zdrojov vrátane výsledkov hodnotení politík, správ a publikácií EÚ a špecifických štúdií. Takisto sa v nej berie do úvahy inštitucionálna spätná väzba od Európskeho parlamentu, Rady a Európskeho dvora audítorov.

2.Desať opatrení – Zhrnutie pokroku

2.1.Opatrenie 1: Podpora monitorovania a posudzovania

Súčasné vedomosti jasne potvrdzujú znepokojivý úbytok voľne žijúcich opeľovačov, ktorý si vyžaduje prijatie ráznych opatrení. Stále však existujú značné medzery v údajoch a informáciách o stave opeľovačov, príčinách ich úbytku a dôsledkoch pre prírodu a blahobyt ľudí.

Komisia v júni 2019 poverila skupinu expertov zameranú na opeľovače, aby vypracovala návrh na systém EÚ na monitorovanie opeľovačov v teréne, ktorý by poskytoval spoľahlivé informácie o stave populácií opeľovačov v členských štátoch, a takisto o vývoji týchto populácií (opatrenie 1A). Komisia sa s cieľom zabezpečiť zapojenie členských štátov do tohto procesu a včasné vstupy od nich, obrátila na vnútroštátne orgány v oblasti životného prostredia a poľnohospodárske orgány, a to aj prostredníctvom osobitných seminárov. Návrh expertov 13 uverejnený v januári 2021 poskytuje komplexnú metodiku pre systém monitorovania a súbor politických ukazovateľov. Ďalším krokom je úzka spolupráca Komisie s členskými štátmi, pokiaľ ide o dolaďovanie a zavádzanie návrhu a budovanie kapacít na vykonávanie systému v praxi.

Údaje z budúceho systému EÚ na monitorovanie opeľovačov budú dôležité pre: i) vývoj a vykonávanie účinných ochranných opatrení; ii) mapovanie prioritných oblastí na uskutočňovanie týchto opatrení a iii) posúdenie vplyvu týchto opatrení. Tieto údaje takisto posilnia európsky červený zoznam tým, že umožnia dôkladné posúdenie stavu ochrany druhov opeľovačov z dlhodobého hľadiska. Komisia v decembri 2018 začala zostavovať európsky červený zoznam pestríc 14 (opatrenie 1B), ktorého dokončenie sa predpokladá v júni 2022. Komisia v apríli 2021 začala zostavovať európsky červený zoznam môr 15 .

Pre ochranu opeľovačov sú mimoriadne dôležité chránené územia. Európska environmentálna agentúra a jej Európske tematické centrum pre biodiverzitu v júni 2020 uverejnili správu, v ktorej sa posúdil význam prílohy I typy biotopov k smernici o biotopoch opeľovačov 16 . Vďaka tomu bolo možné na základe správ členských štátov posúdiť stav ochrany chránených biotopov opeľovačov 17 (opatrenie 1C). Z najnovšej správy EEA o stave prírody vyplýva, že stav opeľovačov je dôvodom na vážne znepokojenie 18 , 19 .

Komisia pracovala aj na dopĺňaní chýbajúcich údajov a informácií v súvislosti s tlakom, ktorému sú druhy opeľovačov vystavené, a to konkrétne v podobe degradácie biotopov a používania pesticídov. Komisia v súčasnosti zavádza systém monitorovania v teréne pre biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine 20 a pripravuje modul pre trávny porast v rámci prieskumu o využití pôdy a krajinnej oblasti (ďalej len „LUCAS“) 21 , ktorý je súčasťou prieskumu LUCAS 2022, a nadväzuje na úspešný pilotný projekt z roku 2018. Komisia takisto zavádza inovatívny systém, v rámci ktorého sa využívajú včely medonosné na monitorovanie pesticídov v životnom prostredí 22 (opatrenie 1D). Po pilotnom projekte bude nasledovať úplné zavedenie systému v roku 2022, ktoré podporuje prípravná akcia Európskeho parlamentu 23 .

Komisia v októbri 2020 uverejnila výsledky celoeurópskeho posudzovania ekosystémov 24 (opatrenie 1E). V analýze sa použili aktuálne dostupné údaje a informácie o opeľovačoch a ich biotopoch s cieľom posúdiť stav opeľovania živočíchmi v EÚ. Výsledky ukázali, že 50 % pôdy, na ktorej sa pestujú plodiny závislé od opeľovačov, je ohrozených nedostatočným opeľovaním. Jedným z najlepších spôsobov, ako tento nedostatok opeľovania riešiť, by bol prostredníctvom obnovy ekosystému, ktorú by podporila poľnohospodárska politika.

Komisia vypracovala aj výkaz týkajúci sa opeľovania 25 (opatrenie 1E), ktorý ukazuje, že ekonomická hodnota opeľujúceho hmyzu pre rastlinnú výrobu v EÚ je približne 3,7 miliardy EUR ročne 26 . Tento výkaz možno použiť na hodnotenie toho, ako úbytky populácií opeľovačov ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu a dovoz a vývoz poľnohospodárskych výrobkov 27 .

2.2.Opatrenie 2: Podpora výskumu a inovácie

Komisia s cieľom doplniť chýbajúce vedomosti a podporiť účinnejšie a na výsledky zamerané ochranné opatrenia naďalej podporuje základný a aplikovaný výskum týkajúci sa opeľovačov, a to prostredníctvom rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie 28 (opatrenie 2A).

Komisia po prijatí iniciatívy zahrnula vyhradenú tému o opeľovačoch do pracovného programu na roky 2018 – 2020 v rámci programu Horizont 2020. Cieľom tejto témy je vývoj nástrojov, usmernení a metodík na lepšie zmierňovanie príčin a následkov úbytku voľne žijúcich opeľovačov 29 . Začiatok tohto výskumu je plánovaný na september 2021. V rámci siete BiodivERsA 30 sa realizovali projekty týkajúce sa opeľovačov, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie nášho chápania interakcie medzi rôznymi faktormi, ktoré spôsobujú úbytok opeľovačov 31 a modelovania scenárov pre biodiverzitu opeľovačov a ekosystémovú službu opeľovania 32 . Okrem toho excelentnosť vo výskume opeľovačov podporujú jednotlivé granty a štipendiá v rámci Európskej rady pre výskum 33 a akcií Marie Curie-Skłodowskej 34 . Tieto granty a štipendiá sa udeľujú významným výskumným pracovníkom študujúcim inherentnú ekologickú súvislosť medzi opeľovačmi a rastlinami, ako aj význam tejto súvislosti pre fungovanie ekosystému a potravinársku výrobu 35 .

Vedomosti získané z výskumu budú dôležité pre rozhodovacie procesy. V projekte v rámci mechanizmu EKLIPSE 36 sa s cieľom podporiť usmernenia o najlepších postupoch 37 posúdili aktuálne vedomosti o tom, ako pesticídy a hnojivá ovplyvňujú opatrenia na ochranu opeľovačov na poľnohospodárskej pôde. Okrem toho európske partnerstvo v oblasti inovácií pre poľnohospodárstvo 38 podporuje interaktívnu inováciu zdola nahor, pokiaľ ide o správu poľnohospodárskej pôdy, ktorá je priaznivá pre opeľovače 39 (opatrenie 2B).

Cieľom Komisie je v ďalšom rámcovom programe Horizont Európa posilniť svoju podporu v oblasti výskumu opeľovačov. To sa zohľadňuje v prvom strategickom pláne programu 40 a v návrhu prvého pracovného programu Horizont Európa (2021/2022) 41 (opatrenie 2C). Niekoľko navrhovaných tém v programe Horizont Európa má za cieľ podporiť: i) vývoj nástrojov na výskum opeľovačov (napríklad nástrojov na integračnú taxonómiu vrátane čiarových kódov DNA a strojového učenia); ii) budovanie odborných kapacít a vytváranie sietí a iii) rozsiahly prechod na riadenie kultúrnej a poľnohospodárskej krajiny, ktoré je priaznivé pre opeľovače. Okrem toho je cieľom návrhu európskeho partnerstva pre biodiverzitu 42 podporiť systémy monitorovania biodiverzity. Táto podpora bude takisto mať zásadný význam pre vykonávanie systému EÚ na monitorovanie opeľovačov.

2.3.Opatrenie 3: Uľahčenie výmeny vedomostí a prístupu k údajom

Vytvorenie využiteľných vedomostí si vyžaduje odstránenie nedostatkov, pokiaľ ide o údaje, ako sa presadzuje v opatreniach 1 a 2. Vyžaduje si to však aj lepšie využívanie existujúcich údajov a informácií.

Komisia dňa 20. mája 2020 zriadila tzv. informačný portál o opeľovačoch EÚ 43 , ktorý slúži ako informačné centrum pre problematiku opeľovačov v EÚ (opatrenie 3A). Táto online platforma uľahčuje zdieľanie informácií o úbytku opeľovačov a o tom, čo sa v rámci EÚ vykonáva na odvrátenie tohto úbytku, a to aj prostredníctvom spoločných iniciatív zainteresovaných strán. Informačný portál o opeľovačoch je otvorený pre kľúčových aktérov, ako sú subjekty verejného sektora, vedeckí pracovníci, sektor ochrany prírody, aktivisti občianskej spoločnosti, pôdohospodári (najmä poľnohospodári a lesníci), včelári, verejnosť a podniky. Vďaka informačnému portálu si títo aktéri môžu: i) vymieňať najlepšie postupy, pokiaľ ide o úsilie chrániť a zachovať voľne žijúce opeľovače; ii) nájsť usmernenie, pokiaľ ide o opatrenia na ochranu a zachovanie voľne žijúcich opeľovačov a iii) nájsť partnerov pre tieto opatrenia.

Systém EÚ na monitorovanie opeľovačov a iné in situ monitorovacie iniciatívy vypracované v súlade s opatrením 1 poskytnú neoceniteľné údaje na posúdenie stavu populácií opeľovačov a faktorov spôsobujúcich ich úbytok. Komisia a Európska environmentálna agentúra v súčasnosti preskúmavajú možnosti integrácie informácií, ktoré vygenerovali systémy, do Európskeho informačného systému pre biodiverzitu 44 .

Sprístupňovanie existujúcich údajov o využívaní pôdy je pre účinné opatrenia na ochranu opeľovačov osobitne dôležité. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, a to pokiaľ ide o riešenie, výmenu, zdieľanie a využívanie interoperabilných, iných ako osobných, priestorových údajov, ktoré sú dostupné v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (ďalej len „IACS“) SPP, a prístup k nim 45 . IACS obsahuje potenciálne hodnotné informácie o opeľovačoch a opeľovaní, ako napríklad priestorové rozdelenie a umiestnenie plodín, poľnohospodárske postupy alebo opatrenia SPP. Úsilie harmonizovať a uverejniť tieto údaje na opätovné použitie sa vynakladá v rámci smernice INSPIRE 46 (opatrenie 3B). Komisia v roku 2019 spustila pilotný projekt s cieľom testovať ustanovenia smernice o zdieľaní údajov a preskúmať, ako možno smernicu použiť pri organizácii a vykonávaní zdieľania údajov v rôznych oblastiach politiky EÚ vrátane IACS.

2.4.Opatrenie 4: Ochrana ohrozených druhov opeľovačov a ich biotopov

Zvrátenie úbytku opeľovačov začína ochranou najviac ohrozených druhov opeľovačov a biotopov, ako napríklad tých, ktoré sú chránené podľa smernice o biotopoch alebo tých, ktoré sú zahrnuté v európskom červenom zozname. Na zlepšenie stavu ochrany daných druhov a biotopov je potrebné prioritné financovanie a účinné akčné plány.

Komisia prostredníctvom akčného plánu pre prírodu, ľudí, a hospodárstvo 47 zlepšila vykonávanie smernice o biotopoch, a to lepším riešením jednej z kľúčových hrozieb pre opeľovačov: straty biotopov. Komisia vypracovala najmä akčné plány EÚ pre biotopy pre dva druhy biotopov, ktoré majú pre opeľovače veľký význam: poloprírodné suché lúky a európske suché vresoviská. Oba tieto druhy biotopov sú chránené v súlade so smernicou o biotopoch (opatrenie 4A). Komisia s cieľom ochrániť najviac ohrozené druhy opeľovačov v EÚ vyhlásila v júli 2020 verejnú súťaž na vypracovanie akčných plánov na ochranu troch takých druhov 48 .

Podpora programu LIFE ochrany opeľovačov sa od roku 2018 výrazne posilnila. Pre viacero prebiehajúcich projektov v rámci programu LIFE je ochrana opeľovačov výslovným cieľom. Tieto prebiehajúce projekty sa zameriavajú na obnovu biotopov, zvyšovanie vedomostí a zvyšovanie povedomia s cieľom zlepšiť stav ochrany ohrozených druhov motýľov. Iné prebiehajúce projekty sa zameriavajú na presadzovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré sú vo všeobecnosti prospešné pre opeľovače alebo hmyz 49 .

Komisia pokračuje v podpore návrhov projektov programu LIFE o bezstavovcoch vrátane opeľujúceho hmyzu. Komisia v júni 2020 s cieľom podporiť viacero návrhov v tejto oblasti v budúcnosti zorganizovala webinár 50 na diskusiu o tom, ako zvýšiť podporu programu LIFE na ochranu bezstavovcov. Komisia takisto predstavila záverečnú štúdiu 20 projektov LIFE o bezstavovcoch, ktorá zahŕňala odporúčania pre budúce projekty 51 .

V správe Európskeho dvora audítorov bolo vyjadrené znepokojenie týkajúce sa nedostatku projektov programu LIFE o druhoch opeľovačov, ktoré nie sú chránené právnymi predpismi EÚ v rámci smernice o biotopoch. Komisia vo viacročnom pracovnom programe LIFE na roky 2021 – 2024 navrhne zvýšenie miery spolufinancovania EÚ, pokiaľ ide o druhy najviac ohrozené vyhynutím podľa európskeho červeného zoznamu. To pomôže podporiť činnosti v rámci programu, pokiaľ ide o druhy opeľovačov, ktoré nie sú zákonom chránené, ale aj napriek tomu im hrozí vysoké riziko vyhynutia.

Akčné plány pre druhy opeľovačov a biotopy vyžadujú komplexné a vo veľkej miere šíriace sa vedomosti o ochranných opatreniach a riadení ochrany. Sústava Natura 2000 zohráva dôležitú úlohu pri riešení straty biotopov opeľovačov. Komisia a členské štáty počas rokov 2018 a 2019 podporovali výmenu vedomostí o riadiacich opatreniach a prístupoch na ochranu opeľovačov 52 , 53 , 54 prostredníctvom biogeografického procesu sústavy Natura 2000 55 (opatrenie 4B). Komisia v novembri 2019 zorganizovala osobitný seminár na identifikáciu najlepších opatrení a prístupov v oblasti riadenia na ochranu opeľovačov v lokalitách sústavy Natura 2000 56 .

Na zaistenie lepšej integrácie cieľov na ochranu opeľovačov do riadenia sústavy Natura 2000 je dôležité zahrnúť prioritné opatrenia pre kľúčové biotopy opeľovačov do prioritných akčných rámcov členských štátov 57 . V správe Európskeho dvora audítorov sa Komisii odporúča, aby overila, či prioritné akčné rámce zahŕňajú požiadavky na ochranu voľne žijúcich opeľovačov a posúdila príslušné opatrenia navrhnuté členskými štátmi. Komisia: i) vyzvala členské štáty, aby zabezpečili zahrnutie takých požiadaviek do prioritných akčných rámcov; ii) začala v roku 2018 posudzovať prioritné akčné rámce a predložila pripomienky s cieľom podporiť zahrnutie požiadaviek týkajúcich sa voľne žijúcich opeľovačov; iii) a bude v tom pokračovať aj v roku 2021 v súvislosti so zvyšnými prioritnými akčnými rámcami (opatrenie 4C).

Ciele ochrany prírody stanovené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ako je rozšírenie zákonom chránených území na 30 % územia, účinné riadenie týchto území a prísna ochrana aspoň tretiny týchto území, budú pre opeľovače výrazne prospešné, a to v prípade, ak sa budú vykonávať v plnom rozsahu. Prísna ochrana by prospela najmä opeľovačom závislým od biotopov pralesovitého porastu, ako sú pestrice.

2.5.Opatrenie 5: Zlepšenie biotopov opeľovačov na poľnohospodárskej pôde a v jej okolí

Komisia v roku 2019 začala štúdiu na posúdenie potenciálu SPP na roky 2014 – 2020 na ochranu voľne žijúcich opeľovačov. V správe 58 , ktorá bola uverejnená v novembri 2020, sa skúmajú opatrenia SPP, ktoré môžu podporiť alebo sťažiť ochranu. Uvádza sa v nej vykonávanie týchto opatrení prostredníctvom prípadových štúdií v šiestich členských štátoch. V štúdii sa takisto identifikujú aj kľúčové získané poznatky. Komisia na základe tejto štúdie vypracovala usmernenia pre riadiace orgány, poľnohospodárov a ich poradcov o tom, ako zvýšiť účinnosť opatrení SPP v súvislosti s opeľovačmi 59 (opatrenie 5A).

Komisia v roku 2019 začala štúdiu s cieľom všeobecne preskúmať opatrenia týkajúce sa opeľovačov, ktoré boli prijaté vo všetkých členských štátoch 60 , ako aj úsilie v poľnohospodárskych oblastiach (opatrenie 5B). V posúdení sa ukázalo, že niekoľko členských štátov používa cielené opatrenia na ochranu opeľovačov v rámci SPP. Je však zrejmé, že také úsilie sa v celej EÚ musí významne zvýšiť.

Komisia vo februári 2020 zorganizovala rozsiahlu konferenciu 61 zainteresovaných strán s cieľom zdieľať zistenia a doplniť ich o uvedené štúdie Komisie, ako aj prerokovať, ako lepšie integrovať ciele na ochranu opeľovačov do strategických plánov SPP na roky 2021 – 2027 (opatrenie 5C).

Návrh budúcej SPP 62 , ktorú Komisia predložila, zahŕňa niekoľko nástrojov a prvkov, ktoré môžu členské štáty využiť vo svojich strategických plánoch s cieľom zlepšiť biodiverzitu v poľnohospodárskych oblastiach. V boji proti úbytku druhov opeľovačov budú dôležité tri faktory: i) nová „ekologická architektúra“ vybudovaná na zvýšenej podmienenosti; ii) ekologické režimy a záväzky v oblasti environmentálneho manažérstva a iii) povinné vyššie ambície v oblasti životného prostredia. Tieto tri faktory podporia aj iné ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktoré sú dôležité pre podporu poľnohospodárskych krajín priaznivých pre opeľovače:

·aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy s krajinnými prvkami s vysokým stupňom diverzity;

·50 % zníženie rizika chemických pesticídov a ich používania;

·50 % zníženie používania nebezpečnejších pesticídov;

·aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva;

·výrazne zvýšené využívanie agroekologických postupov.

Komisia okrem toho vo svojich odporúčaniach pre členské štáty týkajúcich sa ich strategických plánov pre SPP 63 rieši aj špecifické ciele týkajúce sa ochrany biodiverzity, posilnenia ekosystémových služieb a zachovania biotopov a krajinných oblastí. Od odporúčaní týkajúcich sa týchto cieľov sa očakáva, že pomôžu posilniť ochranu voľne žijúcich opeľovačov na poľnohospodárskej pôde.

V správe Európskeho dvora audítorov sa Komisii odporúča, aby v prípade potreby overila, či členské štáty do svojich strategických plánov zahŕňajú postupy riadenia, ktoré majú významný a pozitívny vplyv na voľne žijúce opeľovače. Voľba a koncept intervencií a postupov riadenia, ktoré navrhnú členské štáty, by sa mali zakladať na analýze environmentálnej situácie daných členských štátov. Táto analýza by mala pomôcť členským štátom identifikovať potreby, ktoré je potrebné riešiť v strategických plánoch, a to vrátane prípadnej ochrany opeľovačov pre dané územie. Komisia posúdi, či navrhované intervencie a postupy riadenia účinne prispievajú k špecifickým cieľom SPP a k špecifickým potrebám, ktoré identifikovali členské štáty.

Komisia v rámci opatrenia 1 pokračuje vo vývoji ukazovateľa SPP v súvislosti s voľne žijúcimi opeľovačmi, a to s cieľom zahrnúť ho do výkonnostného a monitorovacieho rámca po dosiahnutí jeho plnej funkčnosti. Úplné dokončenie tohto ukazovateľa závisí od vykonávania systému EÚ na monitorovanie opeľovačov v členských štátoch.

2.6.Opatrenie 6: Zlepšenie biotopov opeľovačov v mestských oblastiach a širšej krajine

Komisia v roku 2019 zhromaždila najlepšie postupy a vypracovala usmernenia pre mestá, ktoré sú priaznivé pre opeľovače (opatrenie 6A). V usmerneniach 64 uverejnených v januári 2020 sa tvorcom politík, rozhodovacím orgánom, územným plánovačom, navrhovateľom projektov a manažérom využívania pôdy v mestách a veľkomestách poskytujú dobré príklady a odporúčania o tom, ako vytvoriť priaznivé mestské prostredie pre opeľovače.

Komisia v októbri 2020 vypracovala osobitný akčný plán pre udržateľné využívanie pôdy a riešenia inšpirované prírodou 65 , ktorý je súčasťou Urbánnej agendy pre EÚ 66 . Opatrenia týkajúce sa zelenej infraštruktúry a biodiverzity v rámci tohto plánu podporia vytvorenie mestského prostredia priaznivého pre opeľovače. Opatrenia týkajúce sa opeľovačov sa ďalej posilnia prostredníctvom „dohody o zelených mestách“, ktorá je novou iniciatívou stratégie biodiverzity 67 a plánov rozvoja zelených oblastí 68 .

Komisia takisto zahrnula kritériá relevantné pre opeľovače do formulárov žiadostí a usmerňujúcich poznámok ocenení Európske hlavné zelené mesto 69 a Európsky zelený list 70 , a to v rámci oblasti ukazovateľa „príroda a biodiverzita“ (opatrenie 6A).

Okrem toho s cieľom uľahčiť účinnejšie opatrenia týkajúce sa opeľovačov Komisia vypracovala prístup na mapovanie udržateľnosti mestských oblastí s cieľom podporiť opeľovače 71 . Niekoľko miest tento prístup využilo na pochopenie toho, ako možno riadiť mestské zelené plochy so zámerom zvýšiť populácie opeľovačov. Komisia bude tento nástroj intenzívne presadzovať medzi mestskými orgánmi.

V rámci opatrení na ochranu opeľovačov v mestských oblastiach alebo v širších krajinných oblastiach sa môže využívať financovanie v rámci politiky súdržnosti EÚ, a to podľa priorít zahrnutých vo vnútroštátnych a regionálnych operačných programoch 72 . Komisia vo februári 2020 zorganizovala v spolupráci s Európskym výborom regiónov konferenciu zainteresovaných strán 73 . Cieľom konferencie bolo zvýšiť informovanosť o týchto príležitostiach medzi: i) riadiacimi orgánmi; ii) regionálnymi a miestnymi orgánmi a iii) zainteresovanými stranami (opatrenie 6B). Na konferencii sa vyzdvihlo niekoľko projektov na ochranu opeľovačov v rámci EÚ, ktoré sú primárne financované prostredníctvom programov Európskej územnej spolupráce („Interreg“) 74 . Projekty pre opeľovače podporili aj iné programy v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ako aj v rámci Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu. 75

Komisia podporuje opatrenia na úrovni krajiny, ktorými sa zachovajú, prepoja a obnovia biotopy opeľovačov, a to prostredníctvom jej usmernenia o zelenej infraštruktúre na úrovni EÚ 76 a o integrácii ekosystémov a ich služieb do procesu rozhodovania 77 (opatrenie 6C).

2.7.Opatrenie 7: Zníženie vplyvu používania pesticídov na opeľovače

Komisia v roku 2018 rokovala s členskými štátmi o možnosti integrácie osobitných cieľov a opatrení týkajúcich sa opeľovačov do svojich národných akčných plánov podľa smernice o udržateľnom používaní pesticídov 78 (opatrenie 7A). Druhá správa Komisie o pokroku 79 vykonávania smernice sa nezameriavala osobitne na opeľovače. Komisia však požiadala, aby sa v štúdii posúdila úroveň integrácie cieľov a/alebo opatrení týkajúcich sa ochrany opeľovačov v rámci národných akčných plánov. Záverečná správa tejto štúdie bola uverejnená v novembri 2020 a preukázala sa v nej nízka úroveň integrácie. Členské štáty musia vynaložiť väčšie úsilie na posilnenie ustanovení týkajúcich sa opeľujúceho hmyzu v národných akčných plánoch.

Komisia sa prostredníctvom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“ zaväzuje prijať opatrenia na zníženie celkovej miery používania chemických pesticídov i z nich vyplývajúceho rizika o 50 % a používania nebezpečnejších pesticídov o 50 % do roku 2030. Na tento účel Komisia zreviduje smernicu o udržateľnom používaní pesticídov, pričom posilní jej ustanovenia o integrovanej ochrane proti škodcom a zároveň podporí používanie bezpečných alternatív na ochranu úrody pred škodcami a chorobami vo väčšej miere, a to najmä prostredníctvom strategických plánov SPP. Tieto opatrenia budú vo všeobecnosti prospešné pre biodiverzitu, a najmä pre opeľujúci hmyz.

Komisia sa usiluje o zabezpečenie toho, aby sa ochrana opeľovačov zohľadnila aj v rámci povoľovania prípravkov na ochranu rastlín, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh 80 . Komisia spolupracuje s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť ich schválenie a vykonávanie usmerňovacieho dokumentu na posúdenie potenciálneho rizika pre včely, ktoré predstavujú prípravky na ochranu rastlín (Apis mellifera, Bombus spp. a samotárske včely) 81 , a to po jeho prijatí Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) v roku 2013 (opatrenie 7B). Od roku 2013 však jasná väčšina členských štátov dôsledne vznášala námietky voči schvaľovaniu častí usmerňovacieho dokumentu EFSA súvisiacich s chronickou toxicitou pre včely. Komisia preto na konci roka 2018 navrhla ako prvý krok zaviesť časti usmerňovacieho dokumentu, pre ktoré existovala dostatočná podpora (t. j. časti súvisiace s akútnymi rizikami pre včely medonosné).

Kvalifikovaná väčšina členských štátov v júli 2019 súhlasila s návrhom nariadenia Komisie, ktorým sa menia jednotné zásady pre hodnotenie a povoľovanie prípravkov na ochranu rastlín. Táto zmena jednotných zásad bola potrebná na vykonávanie častí usmerňovacieho dokumentu o akútnej toxicite pre včely medonosné. Európsky parlament v októbri 2019 však vzniesol námietku proti tomuto návrhu nariadenia 82 a vyzval Komisiu, aby predstavila nový návrh nariadenia, ktorý zahŕňa chronickú toxicitu a toxicitu pre larvy včiel medonosných, ako aj akútnu toxicitu pre čmeliaky. Komisia preto nemohla ďalej postupovať s čiastočným vykonávaním usmerňovacieho dokumentu.

Komisia v marci 2019 poverila EFSA 83 , aby preskúmal usmerňovací dokument, a to pokiaľ ide o nové vedecké poznatky získané od roku 2013. Komisia chcela vypracovať usmernenie s najmodernejšími metodikami na vykonávanie posúdení rizík, a to aj pre chované a voľne žijúce včely. Preskúmanie stále prebieha 84 a jeho záver sa očakáva v roku 2021. Komisia sa bude usilovať o schválenie úplného usmerňovacieho dokumentu 85 .

Európsky dvor audítorov vo svojej správe vyzval Komisiu, aby: i) rozšírila bezpečnostné opatrenia posúdenia rizika na reprezentatívnu škálu voľne žijúcich druhov opeľovačov; ii) v spolupráci s členskými štátmi vypracovala pracovný plán rozvoja testovacích metód v tejto súvislosti a iii) vymedzila konkrétne ciele v oblasti ochrany voľne žijúcich opeľovačov. Komisia sa týmito odporúčaniami zaoberá, a to posilňovaním posúdenia rizík prípravkov na ochranu rastlín pre životné prostredie, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku a ku ktorým sa Komisia zaviazala v rámci stratégie „z farmy na stôl“.

Používanie prípravkov na ochranu rastlín s účinnými látkami neonikotinoidov, ich obmedzenie a zákazy si v posledných rokoch získali výraznú pozornosť, a to v súvislosti s ich vysokou toxicitou pre včely 86 . Komisia dňa 29. mája 2018 prijala vykonávacie nariadenia, ktorými sa menia schvaľovacie podmienky pre neonikotinoidy imidakloprid 87 , klotianidín 88 a tiametoxám 89 s cieľom zakázať akékoľvek vonkajšie používanie týchto troch látok (opatrenie 7C). Na základe týchto obmedzení žiadatelia, ktorí žiadali o obnovu schválenia klotianidínu, tiametoxámu a imidaklopridu, svoje žiadosti stiahli. Následne platnosť schválenia týchto látok uplynula 31. januára 2019, 30. apríla 2019 a 1. decembra 2020.

V správe Európskeho dvora audítorov a v uznesení Európskeho parlamentu z 18. decembra 2019 90 sa Komisia vyzýva, aby zabezpečila, že núdzové autorizácie týkajúce sa používania neonikotinoidov sú riadne odôvodnené. V nariadení (ES) č. 1107/2009 sa členským štátom umožňuje, aby udelili núdzové autorizácie pre prípravky na ochranu rastlín, ktoré nie sú autorizované na ich území, a to na obmedzený čas a na obmedzené a kontrolované používanie v prípade, že nebezpečenstvo nemožno zastaviť inými dostupnými prostriedkami. Na základe zákazu vonkajšieho používania troch druhov neonikotinoidov a po uplynutí platnosti ich schválení, niekoľko členských štátov opakovane udelilo núdzové autorizácie na ich používanie.

Komisia v roku 2018 poverila EFSA, aby overil, či núdzové autorizácie, ktoré boli opakovane udelené pre určité plodiny, boli odôvodnené a v roku 2020 prijala opatrenia na predchádzanie neodôvodneným núdzovým autorizáciám (pre Rumunsko 91 a Litvu 92 ). Komisia v októbri 2020 druhýkrát poverila EFSA, aby do septembra 2021 posúdil, či určité núdzové autorizácie na používanie týchto látok v cukrovej repe spĺňajú podmienky stanovené v nariadení. Na základe výsledku tohto poverenia môže Komisia prijať ďalšie opatrenia. S cieľom viac posilniť transparentnosť sú oznámenia o núdzových autorizáciách členských štátov uverejnené v databáze pesticídov EÚ 93 .

2.8.Opatrenie 8: Zníženie vplyvu inváznych nepôvodných druhov na opeľovače

Komisia v januári 2020 uverejnila usmernenie o riadení inváznych nepôvodných druhov s cieľom ochrániť voľne žijúce opeľovače 94 (opatrenie 8A). Toto usmernenie je primárne určené: i) orgánom zodpovedným za riadenie inváznych nepôvodných druhov alebo zapojeným do príslušnej tvorby politiky a ii) obyvateľom Európy, ktorí chcú monitorovať také druhy a/alebo zabrániť ich introdukcii alebo šíreniu. Usmernenie zahŕňa najrelevantnejšie opatrenia na detekciu, kontrolu a eradikáciu niektorých z inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú najviac škodlivé pre miestne voľne žijúce opeľovače v Európe. Invázne nepôvodné druhy škodlivé pre voľne žijúce opeľovače sú napríklad obrovská živicová včela, sršeň ázijský alebo rastliny, ako napríklad rododendron póntsky alebo zlatobyľ obyčajná. Sršeň ázijský sa podľa nariadenia o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov 95 považuje za invázny nepôvodný druh vzbudzujúci obavy Únie. Komisia v roku 2019 vypracovala usmernenia o inváznych nepôvodných druhoch, ktoré pochádzajú z určitej časti EÚ, s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciálnych negatívnych vplyvoch, ktoré by také druhy mohli mať mimo oblasti ich prirodzeného výskytu. Tieto usmernenia sa okrem iných druhov vzťahovali na chované včely medonosné a poddruhy čmeliakov 96 .

Program LIFE podporuje projekty zaoberajúce sa obnovou biotopov po rozšírení inváznych nepôvodných druhov. Cieľom niekoľkých projektov je budovanie informovanosti o inváznych nepôvodných druhoch alebo dohľad nad nimi a ich kontrola, pričom ide o druhy, ktoré negatívne ovplyvňujú pôvodnú flóru, od ktorej sú opeľovače závislé, a patria medzi ne napríklad rododendron póntsky, kortadéria pampová a netýkavka žliazkatá 97 .

Záväzok v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 znížiť počet druhov uvedených v červenom zozname, ktoré sú ohrozené inváznymi nepôvodnými druhmi o 50 %, takisto pomôže ďalej zmierňovať negatívne vplyvy na opeľovače.

Komisia do usmerňovacích dokumentov na ochranu opeľovačov začlenila dôrazné odporúčania na používanie pôvodných druhov rastlín a opeľovačov a na prísne vyhýbanie sa cudzím druhom a inváznym nepôvodným druhom. Tieto dokumenty boli zamerané na verejnosť, miestne orgány a širokú škálu odvetví podnikania vrátane odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, krajinnej architektúry a stavebníctva 98 (opatrenie 8B).

2.9.Opatrenie 9: Povzbudzovanie podnikateľského sektora a občanov k činnosti

Komisia v auguste 2018 vykonala prostredníctvom platformy EÚ pre podnikanie a biodiverzitu 99 úvodné preskúmanie činností podnikov v súvislosti s ochranou opeľovačov. Komisia následne dojednala vypracovanie osobitných usmerňovacích dokumentov 100 pre 11 odvetví podnikania: poľnohospodárstvo, agropotravinárstvo a nápoje, lesné hospodárstvo, záhradníctvo, včelárstvo, maloobchod, krajinná architektúra, stavebníctvo, ťažobný priemysel, energetika a cestovný ruch (opatrenie 9A). V týchto usmerňovacích dokumentoch sa ďalej preskúmavali osvedčené podnikateľské postupy. Komisia naďalej presadzuje tieto usmernenia a podporuje podniky pri vykonávaní opatrení zameraných na výsledky, ktoré sa týkajú ochrany opeľovačov. Okrem toho Komisia naďalej podporuje podniky, aby posúdili svoje vplyvy a závislosť od biodiverzity 101 a integrovali ich do svojich rozhodovacích procesov aj prostredníctvom projektov LIFE, ktoré podporujú uhlíkové poľnohospodárstvo priaznivé pre opeľovače.

Komisia takisto naďalej podporuje verejnosť, aby konala v záujme ochrany opeľovačov prostredníctvom verejných kampaní 102 , komunikačných činností, vzdelávacích materiálov 103 a usmernení 104 (opatrenie 9C). Informačný portál o opeľovačoch Komisie 105 je kľúčovou platformou na tento účel. Informačný portál o opeľovačoch bol vypracovaný v súlade s opatrením 3A a uľahčuje prístup k informáciám, pričom zapája verejnosť a iné zainteresované strany. Komunikačný prístup zameraný na verejnosť má za cieľ zdôrazniť rôznorodosť opeľovačov a ich význam pre ľudstvo, pričom všetkých nabáda, aby konali v záujme ich ochrany. Medzi Európanmi patria opeľovače medzi najobľúbenejšie témy v súvislosti s prírodou, keďže komunikácia o nich je veľmi nenáročná. Z toho dôvodu používa Komisia opeľovače ako nástroj komunikácie o opatreniach EÚ, ktoré sa týkajú širších otázok o biodiverzite a životnom prostredí, a to v rámci Európskej zelenej dohody.

Komisia podporuje úlohu verejnosti pri vytváraní vedomostí pre politické opatrenia. Komisia v júli 2020 uverejnila správu o najlepších postupoch v rámci občianskej vedy pre monitorovanie životného prostredia 106 , ktorá zahŕňa občiansku vedu týkajúcu sa opeľovačov (monitorovanie motýľov). Komisia prostredníctvom zavedenia pilotného projektu Európskeho parlamentu s názvom Hodnotenie motýľov v Európe (Assessing Butter Flies in Europe, ABLE) 107 podporila spustenie európskeho systému monitorovania motýľov v desiatich členských štátoch. Občianska veda sa má takisto stať neoddeliteľnou súčasťou budúceho systému EÚ na monitorovanie opeľovačov a systému environmentálneho monitorovania používania pesticídov prostredníctvom včiel medonosných, ktoré boli vyvinuté v súlade s opatrením 1. Komisia v roku 2021 rozšíri prostredníctvom projektu STING 108 činnosti zamerané na angažovanie verejnosti, pokiaľ ide o opeľovače, a to najmä v kontexte potravinovej bezpečnosti.

Európsky zbor solidarity (opatrenie 9C) podporuje projekty zapájajúce mladých ľudí do rôznych oblastí súvisiacich so solidaritou vrátane oblasti ochrany životného prostredia a prírody. Niekoľko prebiehajúcich projektov sa zameriava na opeľovače. Niektoré sa zameriavajú na činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti a povedomia, ako napríklad projekt na ochranu voľne žijúcich opeľujúcich včiel alebo projekt Solidarita so včelami. Ďalším príkladom je projekt na podporu ekosystému, ktorý pomáha vytvárať priaznivé biotopy pre voľne žijúce opeľovače a iný hmyz 109 .

Z programu Erasmus+ sa financovali projekty zamerané na zvýšenie povedomia medzi žiakmi, a program im poskytol príležitosť získať informácie o opeľovačoch. To zahŕňalo zapojenie žiakov do činností, ako napríklad do monitorovania opeľovačov v danej oblasti, čo umožnilo týmto mladým ľuďom dozvedieť sa o požiadavkách na biotopy opeľovačov a hrozbách, ktorým čelia 110 .

Komisia podporuje občanov v ich úlohe spotrebiteľov. Spotrebiteľské rozhodnutia môžu mať zásadný vplyv na voľne žijúce opeľovače. Environmentálna značka EÚ 111 je jedným z nástrojov, ktorý môže zmierniť negatívny vplyv spotrebiteľských rozhodnutí, napríklad pokiaľ ide o záhradnícke výrobky, ktoré majú vplyv na opeľovače (opatrenie 9B). Komisia sa v súčasnosti skôr zameriava na maximalizovanie úspechu, pokiaľ ide o súčasné portfólio výrobkov s environmentálnou značkou ako na vývoj nových kritérií pre environmentálnu značku EÚ. Komisia začala revidovať kritériá pre environmentálnu značku EÚ pre „pestovateľské substráty, pôdne kondicionéry a mulč“ a zabezpečí, aby revidované kritériá riešili potrebu chrániť opeľovače. Kritériá by napríklad mohli zahŕňať bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pôda využívaná na črepníkové rastliny a záhradnícke výrobky nepochádzala z biotopov opeľovačov, alebo aby ťažba nerastných surovín nespôsobovala degradáciu biotopov opeľovačov. Pokiaľ ide o potravinárske odvetvie, v projekte programu LIFE potraviny a biodiverzita sa skúmala ochrana hmyzu v rámci potravinových noriem a označovania potravín, a vzniklo usmernenie pre manažérov kvality, produktových manažérov a vedúcich pracovníkov v oblasti verejného obstarávania 112 .

2.10.Opatrenie 10: Podpora stratégií týkajúcich sa opeľovačov a spolupráca na všetkých úrovniach

Komisia podporuje vnútroštátne, regionálne a miestne orgány pri vypracovaní stratégií zameraných na opeľovače. Komisia na účely uľahčenia tohto procesu vytvorila pre také stratégie vzory 113 , ktoré možno prispôsobiť osobitným územným potrebám (opatrenie 10A).

Okrem ad hoc podujatí a seminárov Komisia uľahčuje aj spoluprácu zainteresovaných strán v súvislosti s ochranou opeľovačov prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre poľnohospodárstvo 114 , programov Interreg 115 a mestskej agendy EÚ 116 (opatrenie 10B). Programy Interreg boli osobitne nápomocné pri posilňovaní spolupráce prostredníctvom spoločných akcií a výmeny politík medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi z jednotlivých členských štátov. Komisia takisto naďalej uľahčuje prepojenia medzi národnými, miestnymi a nižšími úrovňami štátnej správy a ich partnerskými orgánmi inde v EÚ. Prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií pre poľnohospodárstvo boli zriadené miestne operačné skupiny 117 , 118 pre inovatívne riadenie poľnohospodárskych podnikov priaznivé pre opeľovače.

V októbri 2020 bol v rámci programu environmentálneho partnerstva EÚ pre pristúpenie 119 pre účastníkov z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Srbska, Severného Macedónska, Kosova a Turecka zorganizovaný online regionálny seminár 120 o inváznych nepôvodných druhoch a iniciatíve EÚ zameranej na opeľovače (opatrenie 10C). Seminár bol podporený prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci a jedným z jeho cieľov bolo podporiť výmenu skúseností týkajúcich sa stanovovania strategických cieľov a zavádzania opatrení na riešenie úbytku opeľovačov v EÚ, a prispieť k celosvetovému úsiliu ich ochrany.

Pokiaľ ide o činnosť presahujúcu hranice EÚ, Komisia takisto osobitne podporuje ciele iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače a akčný plán na roky 2018 – 2030 pre druhú medzinárodnú iniciatívu zameranú na opeľovače (opatrenie 10C). Komisia napríklad podporila projekt EÚ – FAO z roku 2019, ktorým sa uľahčilo vykonávanie multilaterálnych dohôd krajinami v Afrike, karibskej a tichomorskej oblasti 121 . Cieľom tohto projektu je podpora poľnohospodárskych postupov založených na ekosystéme vrátane ochrany prirodzených biotopov voľne žijúcich opeľovačov a zmiernenia rizík súvisiacich s pesticídmi. Pre regulačné orgány zodpovedné za pesticídy bude zorganizovaný globálny seminár o posilňovaní a presadzovaní nariadení na ochranu opeľovačov, aby mohli vybudovať svoje kapacity na vývoj a presadzovanie nariadení o pesticídoch, ktoré budú chrániť opeľovače 122 .

EÚ sa na štrnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v novembri 2018 pripojila ku „Koalícii na záchranu opeľovačov“ 123 (opatrenie 10D). Odvtedy Komisia podporuje ciele koalície zdieľaním vedomostí a skúseností o vykonávaní opatrení EÚ týkajúcich sa opeľovačov s inými krajinami.

Ako súčasť príprav a vykonávania globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 124 EÚ smeruje svojich medzinárodných partnerov k vyššej miere ochrany opeľovačov a oceneniu ekosystémových služieb, ktoré zabezpečujú.

3.Záver

Týmto preskúmaním sa preukázalo, že vo vykonávaní činností iniciatívy nastal výrazný pokrok. Iniciatíva poskytla zastrešujúci rámec opatrení EÚ týkajúcich sa opeľovačov vo všetkých sektorových politikách. Opatrenia na vytvorenie kľúčových prvkov politík boli úspešné spustené a výrazne pokročili. Tieto prvky politiky zahŕňajú systémy monitorovania druhov opeľovačov a faktorov spôsobujúcich ich úbytok. Túto iniciatívu by mal ďalej podporovať informačný systém pre opeľovače a prispôsobené výskumné iniciatívy.

Iniciatíva vo všeobecnosti zostáva platným politickým nástrojom, ktorý umožňuje EÚ, členským štátom a zainteresovaným stranám riešiť úbytok opeľovačov. Pokiaľ však ide o riešenie faktorov spôsobujúcich úbytok, v tomto ohľade pretrvávajú značné výzvy. Bude potrebné zvýšiť úsilie, a to najmä s cieľom riešiť stratu biotopov v poľnohospodárskych krajinách, ako aj vplyvy pesticídov. Iné pretrvávajúce výzvy zahŕňajú riešenie hrozieb pre opeľovače, ktoré iniciatíva priamo nerieši, ako je zmena klímy a látky znečisťujúce životné prostredie iné ako pesticídy.

Pokrok pri dosahovaní dlhodobých cieľov iniciatívy bude výrazne posilnený stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity, stratégiou EÚ „z farmy na stôl“ a akčným plánom EÚ pre nulové znečistenie, a najmä prostredníctvom záväzkov rozšíriť chránené územia a obnoviť ekosystémy. Okrem toho má zásadný význam podpora agroekologických prístupov, ako je ekologické poľnohospodárstvo, obnova krajinných prvkov s vysokým stupňom diverzity na poľnohospodárskej pôde a zníženie vplyvu pesticídov a iných látok znečisťujúcich životné prostredie, ktoré sú škodlivé pre opeľovače.

Komisia bude v ďalšej úrovni vykonávania iniciatívy úzko spolupracovať s členskými štátmi. Komisia preto víta závery Rady 125 o správe Európskeho dvora audítorov, najmä v súvislosti s potrebou zabezpečiť primerané využívanie zdrojov, zriadiť rámec riadenia a monitorovania v rámci celej EÚ týkajúci sa opeľovačov a lepšie integrovať potreby opeľovačov do SPP a právneho rámca o pesticídoch.

V druhej polovici roka 2021 Komisia spustí konzultačné činnosti s cieľom získať stanoviská a komplexnejšie dôkazy, pohľady a skúsenosti od zainteresovaných strán a širokej verejnosti o vykonávaní existujúceho rámca. Tieto návrhy budú dôležitým ukazovateľom toho, ako zlepšiť tento rámec a identifikovať ďalšie opatrenia, ktoré by boli potrebné na úplné vykonávanie dlhodobých cieľov iniciatívy.

Komisia následne zreviduje iniciatívu, pričom vezme do úvahy spätnú väzbu, ktorú doteraz získala od iných inštitúcií a zainteresovaných strán, ako aj výsledky konzultácií.

(1)

https://ec.europa.eu/environment/nature/conservation/species/redlist .

(2)

Európska únia, Európska environmentálna agentúra, (2021), Accounting for ecosystems and their services in the European Union (INCA) [Účtovníctvo ekosystémov a ich služieb v Európskej únii (INCA)], Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, (v tlači).

(3)

COM(2018) 395 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0395 .

(4)

V Európe sa za opeľovačov považuje predovšetkým hmyz vrátane voľne žijúcich včiel, pestríc, motýľov a môr.

(5)

https://www.acceptance.ec.europa.eu/environment/nature/conservation/species/pollinators/documents/EU_pollinators_summary_public_consultation.pdf .

(6)

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2019-0104_SK.html .

(7)

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12948-2018-INIT/sk/pdf .

(8)

Osobitná správa 15/2020, https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=54200 .

(9)

https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14168-2020-INIT/sk/pdf .

(10)

COM(2020) 380 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0380 .

(11)

COM(2020) 381 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0381 .

(12)

COM(2021) 82 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2021:82:FIN .

(13)

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC122225 .

(14)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/European+Red+List+of+Hoverflies .

(15)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/European+Red+List+of+Moths .

(16)

https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-bd/products/etc-bd-reports/etc-bd-technical-paper-1-2020-report-for-a-list-of-annex-i-habitat-types-important-for-pollinators .

(17)

https://ec.europa.eu/environment/nature/knowledge/rep_habitats .

(18)

https://www.eea.europa.eu/publications/state-of-nature-in-the-eu-2020 .

(19)

https://tableau.discomap.eea.europa.eu/t/Natureonline/views/SONpollinators/Storypollinators?%3AisGuestRedirectFromVizportal=y&%3Adisplay_count=n&%3AshowAppBanner=false&%3Aorigin=viz_share_link&%3AshowVizHome=n&%3Aembed=y .

(20)

Európske monitorovanie biodiverzity v poľnohospodárskej krajine (EMBAL), https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Data+and+information .

(21)

https://ec.europa.eu/eurostat/web/lucas .

(22)

Projekt Insignia, https://www.insignia-bee.eu .

(23)

Podrobnejšie informácie o prípravných akciách Európskeho parlamentu nájdete na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2019/640130/EPRS_ATA(2019)640130_EN.pdf .

(24)

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC120383 .

(25)

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC117072 .

(26)

(27)

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC120571 .

(28)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Research+and+innovation .

(29)

SC5-32-2020, https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/opportunities/topic-details/sc5-32-2020 .

(30)

Horizont 2020, systém spolufinancovania ERA-NET na podporu celoeurópskeho výskumu biodiverzity a ekosystémových služieb, https://www.biodiversa.org .

(31)

Projekt VOODOO, https://www.biodiversa.org/1777/download .

(32)

Projekt OBServ, https://www.biodiversa.org/1635/download .

(33)

Projekt DrivenByPollinators https://cordis.europa.eu/project/id/819374 .

(34)

Napríklad projekt DEFPOLL https://cordis.europa.eu/project/id/798954 .

(35)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Horizon+2020 .

(36)

EKLIPSE je mechanizmus na podporu lepších rozhodnutí v súvislosti so životným prostredím založený na najlepšie dostupných vedomostiach, https://www.eklipse-mechanism.eu .

(37)

https://www.eklipse-mechanism.eu/pollinators_request .

(38)

https://ec.europa.eu/eip/agriculture/en/european-innovation-partnership-agricultural .

(39)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Bottom-up+innovation .

(40)

https://ec.europa.eu/research/pdf/horizon-europe/ec_rtd_orientations-towards-the-strategic-planning.pdf .

(41)

https://ec.europa.eu/info/horizon-europe/commissions-proposal-horizon-europe_sk#the-commissions-proposal-for-horizon-europe .

(42)

Európske partnerstvo v rámci programu Horizont Európa, „Záchrana biodiverzity v záujme ochrany života na Zemi“, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/research_and_innovation/funding/documents/european_partnership_for_rescuing_biodiversity_to_safeguard_life_on_earth.pdf .

(43)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/EU+Pollinator+Information+Hive .

(44)

https://biodiversity.europa.eu/ .

(45)

IACS je administratívny systém na stanovovanie a kontrolu oprávnenosti pomoci alebo podpory v rámci SPP, ktorý je zriadený a prevádzkovaný každým členským štátom. Viac informácií možno nájsť na webovom sídle: https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/financing-cap/financial-assurance/managing-payments_sk .

(46)

Smernica 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), https://inspire.ec.europa.eu .

(47)

https://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/action_plan .

(48)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Action+plans .

(49)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/LIFE+programme .

(50)

https://ec.europa.eu/easme/en/webinar-life-stepping-save-bugs .

(51)

https://ec.europa.eu/easme/sites/easme-site/files/life_and_invertebrates-_summary_report-final-layout.pdf .

(52)

https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/platform/events/continental_pannonian_steppic_and_black_sea_regions_seminar_en.htm .

(53)

https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/platform/events/atlantic_biogeographical_chalk_grasslands.htm .

(54)

https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/platform/events/eurasian_grassland_conference.htm .

(55)

Podrobnejšie informácie o biogeografickom procese sústavy Natura 2000 nájdete na webovom sídle: https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/seminars_en.htm .

(56)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Natura+2000+workshop+Nov+2019 .

(57)

https://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/financing/index_en.htm .

(58)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Agriculture .

(59)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Farmers .

(60)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Actions+in+my+country .

(61)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Stakeholder+conference+Feb+2020 .

(62)

https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/future-cap_sk .

(63)

COM(2020) 846 final.

(64)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Cities .

(65)

https://ec.europa.eu/futurium/en/system/files/ged/sul-nbs_finalactionplan_2018.pdf .

(66)

Urbánna agenda je partnerstvo miest, členských štátov, Európskej komisie a zainteresovaných strán, ako sú mimovládne organizácie alebo podniky.

(67)

https://ec.europa.eu/environment/topics/urban-environment/green-city-accord_sk .

(68)

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1590574123338&uri=CELEX:52020DC0380 .

(69)

https://ec.europa.eu/environment/europeangreencapital .

(70)

https://ec.europa.eu/environment/europeangreencapital/europeangreenleaf .

(71)

https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC115375 .

(72)

https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/funding .

(73)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Stakeholder+conference+Feb+2020 .

(74)

https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/policy/cooperation/european-territorial/ .

(75)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/Regions .

(76)

SWD(2019) 193 final.

(77)

SWD(2019) 305 final.

(78)

Smernica 2009/128/ES.

(79)

https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/plant/docs/pesticides_sud_report-act_2020_sk.pdf .

(80)

Nariadenie (ES) č. 1107/2009.

(81)

https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/3295 .

(82)

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0149_SK.html .

(83)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

(84)

https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/event/Bee_Guidance_review.pdf .

(85)

Komisia v tejto súvislosti vezme do úvahy odporúčania Európskeho dvora audítorov (Osobitná správa 15/2020), https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=54200 .

(86)

https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en .

(87)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/783 z 29. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky imidakloprid (Ú. v. EÚ L 132, 30.5.2018, s. 31).

(88)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/784 z 29. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky klotianidín (Ú. v. EÚ L 132, 30.5.2018, s. 35).

(89)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/785 z 29. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky tiametoxám (Ú. v. EÚ L 132, 30.5.2018, s. 40).

(90)

2019/2803(RSP), https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2019-0104_SK.html .

(91)

Ú. v. EÚ L 33, 5.2.2020, s. 16.

(92)

Ú. v. EÚ L 33, 5.2.2020, s. 19.

(93)

https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/ppp/pppeas/screen/home .

(94)

https://wikis.ec.europa.eu/display/EUPKH/IAS+Managers .

(95)

Nariadenie (EÚ) č. 1143/2014.