Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zlepšiť inkluzívnosť, bezpečnosť a dôveryhodnosť digitalizácie pre všetkých

(prieskumné stanovisko)

(2021/C 374/03)

Spravodajca:	Philip VON BROCKDORFF
Pomocná spravodajkyňa:	Violeta JELIĆ

Konzultácia	slovinské predsedníctvo, 19. 3. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	15. 6. 2021
Prijaté v pléne	7. 7. 2021
Plenárne zasadnutie č.	562
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	221/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) odporúča urýchlene prijať inkluzívnu politiku EÚ v oblasti digitálnej verejnej správy vychádzajúc pritom z akčného plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, Tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe, Berlínskeho vyhlásenia o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách (1). Rada uznáva, že verejná správa nesie aj zodpovednosť za zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s občanmi a ich nároku na rovnaké práva prístupu k digitálnej verejnej správe.

1.2.

EHSV odporúča, aby vlády pri presadzovaní inkluzívnosti zaviedli komplexné stratégie, podporné opatrenia a právne predpisy, ktoré sú vhodné a primerané, s cieľom zabezpečiť interoperabilitu, kvalitu, zameranie na človeka, transparentnosť, istotu, bezpečnosť a dostupnosť digitálnych verejných služieb a produktov, a tiež optimálny prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a hospodárskym a kultúrnym príležitostiam. Národné vlády, ako aj miestne a regionálne samosprávy musia čo najskôr prejsť na digitalizáciu a urýchliť zavádzanie nových digitálnych infraštruktúr vrátane 5G.

1.3.

EHSV uznáva, že na dosiahnutie inkluzívnosti sú zo strany vlád potrebné obrovské investície. Okrem toho sa predpokladá, že v plánoch členských štátov na podporu obnovy a odolnosti bude mať inkluzívnosť veľký význam v plánovanej digitálnej transformácii, pričom sa využije – hoci obmedzený – Fond EÚ na spravodlivú transformáciu ako súčasť nástroja Next Generation EU, ako aj program Digitálna Európa a európske štrukturálne a investičné fondy [najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond plus (ESF+)].

1.4.

EHSV uznáva, že digitalizácia môže podnikom poskytnúť príležitosti a rovnako priniesť aj hrozby. Preto je potrebné, aby vlády poskytli podnikom všetkých veľkostí, najmä malým a stredným podnikom (MSP), primeranú finančnú podporu, a to aj prostredníctvom fondov EÚ. To im pomôže úspešne sa prispôsobiť transformácii.

1.5.

EHSV tiež odporúča, aby sa pri uplatňovaní pracovných postupov, ako je práca na diaľku, plne zohľadňovala rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Na zabezpečenie hladkého prechodu má zásadný význam sociálny dialóg, podpora MSP a podnikov sociálneho hospodárstva a dodržiavanie práv pracovníkov vrátane kolektívneho vyjednávania.

1.6.

EHSV odporúča, aby členské štáty užšie spolupracovali na vývoji a validácii digitálnych riešení, čo povedie k vytvoreniu siete na výmenu osvedčených postupov.

1.7.

EHSV takisto odporúča, aby sa v rámci celej EÚ preskúmali vládne politiky a opatrenia s cieľom zapojiť príslušné zainteresované strany do navrhovania účinných krokov založených na sociálnej spravodlivosti. To by malo zahŕňať politiky a finančné zdroje v snahe uľahčiť digitálnu transformáciu. EHSV tiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v nadchádzajúcich rokoch zásadne zvýšil počet záujemcov o štúdium v oblastiach súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou (STEM).

1.8.

EHSV odporúča posilniť akt o digitálnych službách (DSA) a akt o digitálnych trhoch (DMA) ako predpoklad digitálnej transformácie, ktorá je dôveryhodná a v rámci ktorej majú spotrebitelia možnosť robiť rozhodnutia na skutočne otvorenom a konkurenčnom trhu. V rámci DSA by povinnosti a záväzky platforiem mali byť jasnejšie a lepšie vymáhateľné, než sa navrhuje v súčasnosti. V DMA by sa malo zakázať používanie nekalých praktík (tzv. dark patterns) a iných prvkov výberu, ktoré nie sú neutrálne a skryte ovplyvňujú správanie spotrebiteľov.

1.9.

EHSV napokon uznáva, že digitalizácia ide ruka v ruke s ekologizáciou hospodárstiev EÚ a najmä cieľmi EÚ v oblasti uhlíkovej neutrality Digitálna a zelená transformácia má zásadný význam, no EHSV opätovne zdôrazňuje, že hlavnými zásadami pri zavádzaní digitálnych a ekologických technológií by vždy mali byť rovnosť a sociálny dialóg.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Európske podniky prechádzajú na fungovanie online. Pandémia COVID-19 urýchlila potrebu digitalizácie spoločnosti, keďže digitálne kanály boli počas obmedzenia pohybu často jedinými kanálmi dostupnými pre občanov a podniky.

2.2.

Mnohí vlastníci podnikov si uvedomujú, že je potrebné posunúť sa smerom k digitálnemu svetu, aby zabezpečili dlhodobý úspech svojich podnikov. Rovnako je nevyhnutné, aby pracovníci a verejnosť chápali, v čom spočíva podstata digitalizácie, ako ovplyvňuje ich pracovný a každodenný život ako členov obchodnej organizácie alebo subjektu verejného sektora či jednoducho ako členov spoločenstva. Ako sa uvádza v novom programe pre spotrebiteľov, európski spotrebitelia by mali byť v centre prechodu na digitálne technológie, pričom by sa im v tomto procese zmien mala zaručiť primeraná ochrana a malo by sa posilniť ich postavenie.

2.3.

Pokiaľ ide o verejné správy v celej EÚ, je nevyhnutná ich rýchla digitalizácia, a to je možné len vtedy, ak sa na digitálnu infraštruktúru vynaložia verejné prostriedky. Verejné orgány na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni sa musia stať pružnými, odolnými a inovatívnymi organizáciami využívajúcimi výhody digitálnej transformácie, vznikajúcich technológií a pokročilých spôsobilostí s cieľom poskytovať občanom a podnikom inkluzívne, plynulé, pohodlné, transparentné, bezpečné a dôveryhodné digitálne služby zamerané na človeka.

2.4.

Orgány verejnej správy, podniky, pracovníci a široká verejnosť sa musia prispôsobiť svetu založenému na technológiách, v ktorom žijeme (pričom im treba poskytnúť pomoc a v prípade potreby analógové riešenia ako alternatívu). Rovnako je dôležité pochopiť, v čom spočíva rozdiel medzi digitalizáciou v jej prvotnom význame, digitalizáciou ako procesom a digitálnou transformáciou.

2.5.

Digitalizácia sa v prvotnom význame týka digitálnej verzie fyzických alebo analógových položiek a zohráva dôležitú úlohu v kontexte podnikov a verejnej správy a počtu odpracovaných hodín. Proces digitalizácie vytvára reťazec udalostí, ktoré môžu zásadným spôsobom optimalizovať pracovný postup každého podniku a verejnej správy, čo vedie k automatizovaným obchodným a administratívnym postupom. To predstavuje výzvu tak pre pracovníkov, ako aj pre štátnych zamestnancov.

2.6.

Zatiaľ čo väčšina podnikov a verejných správ používa základné metódy digitalizácie v prvotnom význame vo svojich každodenných postupoch, omnoho viac sa dá urobiť pre účinné uplatňovanie digitalizácie. Výzvou je budovanie dôvery medzi pracovníkmi, štátnymi zamestnancami a širokou verejnosťou, ak sa majú úspešne prispôsobiť novým digitalizovaným pracovným postupom a procesom. Na pracovisku si táto transformácia vyžaduje sociálny dialóg, ako aj rešpektovanie kolektívneho vyjednávania. Transformácia môže výrazne ovplyvniť životy pracovníkov, a tým aj potrebu poskytovať informácie a viesť konzultácie v počiatočnej fáze procesu. Rovnako je potrebné informovať verejnosť o neplánovaných dôsledkoch transformácie.

2.7.

Hoci digitalizácia na prvý pohľad zvyšuje efektívnosť podnikov a verejnej správy (možné výhody boli vždy nadhodnocované), vždy si vyžaduje určité náklady ako napríklad v prípade prepúšťania pracovníkov či štátnych zamestnancov alebo keď sa verejnosť, najmä starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, neprispôsobí digitalizácii dostatočne rýchlo alebo vôbec. Preto je dôležité sprístupniť digitalizáciu všetkým bez ohľadu na vek, pohlavie, sociálno-ekonomické postavenie a zdravotné postihnutie. Podobne sa MSP môžu dostať do konkurenčnej nevýhody, ak nedokážu držať krok s tempom digitalizácie vo svojom priemyselnom odvetví, najmä ak si takéto postupy vyžadujú vysoké počiatočné náklady.

2.8.

Ďalším pojmom, ktorému musia podniky, pracovníci a široká verejnosť rozumieť, je digitalizácia ako proces. To zahŕňa širokú škálu prvkov. Táto digitalizácia pomáha transformovať spôsob fungovania podnikov uplatňovaním digitálnych technológií. To má vplyv na obchodné modely, komunikačné toky v rámci príslušného podniku a mimo neho, ako aj na celý hodnotový reťazec.

2.9.

Digitalizácia ponúka nové príležitosti pre podniky tým, že vytvára digitálne toky príjmov, ktoré v minulosti nikdy neboli k dispozícii. Obchodné aplikácie založené na objednávke – počnúc využívaním sociálnych médií až po schopnosť ponúkať zákazníkom dátové služby na základe predplatného – môžu byť pre podniky v budúcnosti kľúčom k inovácii, rastu a expanzii. Nové digitálne technológie, najmä tzv. technológie SMACIT (sociálne, mobilné, analytické technológie, cloud a internet vecí), sú veľkou príležitosťou pre MSP, pretože pre veľké a tradičné podniky predstavujú tieto technológie okrem príležitostí zároveň aj existenčné hrozby.

2.10.

Dlhoročný výskum výsledkom digitálnej transformácie ukázal, že miera úspechu týchto snáh je stabilne nízka: dosiahlo sa menej ako 30 percent plánovaných výsledkov. Ako vyplynulo z výsledkov nedávnej štúdie konzultačnej spoločnosti McKinsey na vzorke 263 respondentov, len 16 % z nich uviedlo, že digitálne transformácie podnikom úspešne zlepšili výkonnosť. Týmto výzvam čelia aj „inteligentné odvetvia“, ako sú vyspelé technológie, médiá a telekomunikácie, v prípade ktorých miera úspešných výsledkov nepresahuje 26 %. Na druhej strane majú podľa respondentov podniky s menej ako 100 zamestnancami 2,7-krát vyššiu pravdepodobnosť, že pochopia úspešnejšiu digitálnu transformáciu, než veľké organizácie s viac ako 50 000 zamestnancami.

2.11.

Bez ohľadu na veľkosť však podnikom, ktoré sú stále založené na tradičnejších procesoch, hrozí strata konkurencieschopnosti a je nesprávne a priori predpokladať, že všetky podniky dokážu úspešne zaviesť digitalizáciu. To isté platí pre pracovníkov, najmä tých, ktorí pracujú v tradičných povolaniach.

2.12.

Prechod na digitalizáciu môže okrem zníženia uhlíkovej stopy pomôcť zvýšiť efektívnosť podnikov a vytvoriť nové príležitosti pre podniky na vytváranie príjmov. Môže tiež podporiť väčšiu mobilitu na trhu práce, zvýšiť produktivitu a flexibilitu na pracovisku a umožniť súlad medzi pracovným a súkromným životom, keď pracovníci pracujú na diaľku z domu, ako to bolo počas pandémie COVID-19.

2.13.

Realita však môže byť veľmi odlišná a je potrebné položiť si otázku, či digitalizácia a najmä práca na diaľku skutočne viedli k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Hoci mnohí pracovníci uprednostňujú prácu na diaľku, tá sa často zavádza náhodným spôsobom, čo má vplyv na pracovné podmienky, najmä v prípade pracujúcich matiek a pracovníkov s nedostatočnými digitálnymi zručnosťami. Preto je legitímne položiť si otázku, či digitalizácia stiera hranice medzi súkromným a pracovným životom. Zatiaľ čo digitalizácia môže zvýšiť výkonnosť pracovníkov a podnikov, dôsledky na rodinný život a prípadne zdravie nemusia byť práve pozitívne. Nástroje umelej inteligencie, ktoré sa počas pandémie začali náhle v intenzívnej miere uplatňovať, zvyčajne ešte viac zvýšili stres pracovníkov a zdravotné a bezpečnostné riziká.

2.14.

Jednotlivé osoby majú aj čoraz väčšiu tendenciu „neodpájať sa“ od digitálnej práce. Keďže práca na diaľku sa stáva normou v podnikoch a verejných službách, je veľmi dôležité, aby sa uskutočňovala v kontexte sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Právo na odpojenie sa musí uznať aj prostredníctvom celoeurópskeho nástroja.

2.15.

V konečnom dôsledku má digitalizácia vplyv nielen na vlastníkov podnikov, ale aj spoločnosť vo všeobecnosti. V priebehu posledných troch desaťročí a najviditeľnejšie počas uplynulých desiatich rokov došlo k dramatickému posunu smerom k zavádzaniu digitálnych technológií vo všetkých spoločenských situáciách a ľudských činnostiach. Tým v podstate vznikli tzv. „digitálni zákazníci“, pričom čoraz väčší počet ľudí sa spolieha na digitalizáciu prakticky vo všetkých aspektoch svojho každodenného života. Čoraz viac organizácií bez ohľadu na svoj druh a veľkosť pomaly prechádza na digitálnu formu kontaktu so zákazníkmi. Bolo by však nesprávne predpokladať, že všetky osoby nehľadiac na vek dokážu držať krok s novým digitálnym vývojom.

2.16.

To nás privádza k rozlišovaniu medzi digitalizáciou ako procesom a digitálnou transformáciou, ktorá sa týka transformácie obchodných a sociálnych operácií na prvky digitálneho prostredia. Počas pandémie k tomu došlo nespočetne veľa ráz, napríklad v podobe nárastu práce na diaľku.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Prebiehajúca digitalizácia našej spoločnosti a hospodárstva sa bude bezpochyby zintenzívňovať a rozširovať, a hoci so sebou prináša prísľub ďalších sociálnych a hospodárskych výhod, existujú aj obavy týkajúce sa jej vplyvu na rozdelenie spoločnosti a otázky, či skutočne rastie počet ľudí s digitálnymi zručnosťami. Teoreticky sa zdá, že transformačné technológie skôr podporujú sociálne začlenenie než by prehlbovali rozdiely medzi digitálne zručným a znevýhodneným obyvateľstvom, ale realita môže byť úplne iná. Rýchlemu tempu digitálnej transformácie sa mnoho ľudí jednoducho nedokáže prispôsobiť. Týka sa to najmä starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých regiónoch.

3.2.

Hoci je potrebné zaistiť digitalizáciu pre všetkých, aby bolo možné zvýšiť efektívnosť a produktivitu a tiež urýchliť sociálno-ekonomický rozvoj v postpandemickom svete, musí sa digitálna transformácia uskutočniť správnym spôsobom. Znamená to, že politika digitálnej transformácie, tak pre verejný, ako aj pre súkromný sektor, musí byť inkluzívna a musí za každú cenu zabrániť vylúčeniu skupín v rámci spoločnosti, ako sú starší ľudia, sociálno-ekonomicky znevýhodnené osoby, osoby so zdravotným postihnutím a osoby vo vidieckych oblastiach.

3.3.

Na dosiahnutie inkluzívnosti musia vlády zaviesť komplexné stratégie a podporné opatrenia s cieľom zabezpečiť interoperabilitu, kvalitu, zameranie na človeka, transparentnosť, istotu, bezpečnosť a dostupnosť digitálnych verejných služieb a produktov, ako aj optimálny prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a hospodárskym a kultúrnym príležitostiam. V tejto súvislosti môžu orgány verejnej správy využívať digitálne nástroje na zapojenie občanov do vytvárania digitálnych verejných služieb a zabezpečiť, aby tieto služby spĺňali potreby a preferencie občanov, ktorí ich využívajú.

3.4.

Okrem toho si dosiahnutie inkluzívnosti vyžaduje obrovské investície zo strany vlád. Predpokladá sa, že v plánoch členských štátov na podporu obnovy a odolnosti bude mať inkluzívnosť veľký význam v plánovanej digitálnej transformácii, pričom sa využije Fond EÚ na spravodlivú transformáciu ako súčasť nástroja Next Generation EU, ako aj program Digitálna Európa a európske štrukturálne a investičné fondy (najmä EFRR a ESF+). V prípade Fondu na spravodlivú transformáciu však boli vyjadrené výhrady týkajúce sa jeho primeranosti na riešenie výziev spojených s digitálnou transformáciou a zmenou klímy (2). Národné vlády, ako aj miestne a regionálne samosprávy musia tiež prejsť na digitalizáciu a urýchliť zavádzanie nových digitálnych infraštruktúr vrátane 5G.

3.5.

Digitálna transformácia je bezprecedentná, pokiaľ ide o jej rýchlosť, rozsah a škálu. Očakávať, že všetky podniky, MSP a podniky sociálneho hospodárstva sa rýchlo a úspešne prispôsobia tejto bezprecedentnej vlne zmien, je nerealistické. Transformácia môže priniesť toľko porazených ako víťazov, pokiaľ sa podnikom neposkytne dostatok času na prispôsobenie sa zmenám a podpora v podobe adekvátnych opatrení.

3.6.

Takéto opatrenia by mali zahŕňať poskytnutie infraštruktúry podnikom potrebnej na podporu digitálnej transformácie a sprievodného legislatívneho rámca, ktorý je primeraný a vhodný na daný účel. Rovnako je dôležité, aby členské štáty užšie spolupracovali na vývoji a validácii digitálnych riešení, čo povedie k vytvoreniu siete na výmenu osvedčených postupov. Medzi ďalšie opatrenia by mohli patriť daňové úľavy na ďalšiu podporu investícií, ktoré podniky potrebujú na digitálnu transformáciu svojich operácií a pracovných postupov.

3.7.

Predpokladom dôveryhodnej digitalizácie sú trhy ponúkajúce dôveru spotrebiteľom, ktorí môžu v skutočne otvorenom a konkurenčnom prostredí robiť rozhodnutia bez toho, aby boli vystavení manipulácii. Pri pohľade na to, ako koncentrované sú určité trhy (sociálne médiá, komunikačné aplikácie, vyhľadávanie, operačné systémy atď.) a ako často dochádza k porušovaniu práv spotrebiteľov, možno však konštatovať, že tomu tak nie je. EHSV vo svojom stanovisku na tému Nový program pre spotrebiteľov (INT/922 (3)) zdôraznil, že pravidlá ochrany spotrebiteľov sa musia prispôsobiť aj digitalizovanému svetu. Nové výzvy, ktoré prinášajú vznikajúce digitálne technológie, ako sú umelá inteligencia, internet vecí a robotika, si vyžadujú posilnenie súčasnej úrovne ochrany.

3.8.

Ďalšou podmienkou dosiahnutia želaných výsledkov digitálnej transformácie je príprava podnikov všetkých veľkostí vrátane podnikov sociálneho hospodárstva na digitálnu transformáciu. To zahŕňa podporu z oprávnených finančných zdrojov a vzdelávacích programov pre majiteľov malých podnikov a zamestnancov, aby sa oboznámili s najnovšími technológiami a príležitosťami, ktoré z nich vyplývajú. Po druhé, o všetkých aspektoch tejto zásadnej zmeny sa musí informovať na všetkých úrovniach na pracovisku. Po tretie, je tiež potrebné zvýšiť informovanosť o nutnosti zaviesť nové spôsoby práce, správania a komunikácie v súlade s bezprecedentnou zmenou v organizačnej kultúre.

3.9.

Digitálna transformácia viedla k výraznému zvýšeniu dopytu po digitálnych zručnostiach prakticky vo všetkých odvetviach, od výroby až po finančné služby, pričom dopyt by sa mal v blízkej budúcnosti ďalej zvyšovať. Preto je nevyhnutné, aby vlády a podniky naďalej investovali do vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých vrátane odborného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby digitálna transformácia prebiehala hladko a aby jednotlivci a podniky disponovali požadovanými zručnosťami na využitie tohto prechodu. Malo by to zahŕňať aj vzdelávanie o využívaní digitálnych platforiem.

3.10.

Vzhľadom na napredujúcu transformáciu je potrebné, aby sa v nadchádzajúcich rokoch zásadne zvýšil počet záujemcov o štúdium v oblastiach STEM. Rozvoj zručností v oblasti STEM je potrebný na podporu transformácie, preklenutie rodových rozdielov a vytvorenie ďalšej generácie inovátorov. Vzdelávanie v oblasti STEM pomôže oživiť hospodárstvo a vytvoriť pracovné miesta.

3.11.

Digitálna transformácia viedla k zintenzívneniu práce a neistote pracovných miest, čo predstavuje vážne výzvy z hľadiska ochrany pracovníkov, ich zastúpenia a spravodlivého zaobchádzania. V deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o budúcnosti práce prijatej v roku 2019 sa navrhuje prístup k novým technológiám vo svete práce zameraný na človeka. Výzvou však je, ako to premeniť na účinné politiky, právne predpisy a opatrenia, ktoré chránia pracovníkov a umožňujú primerané zastúpenie. Preto sa preskúmanie politík (a prípadne aj právnych predpisov, ktoré sú primerané a vhodné na daný účel) a opatrení v rámci celej EÚ považuje za nevyhnutné nielen na účely súdržnosti politík, ale aj na zapojenie príslušných zainteresovaných strán do tvorby politiky, ktorá vychádza zo základného cieľa: dosiahnuť sociálnu spravodlivosť.

3.12.

A napokon, v žiadnej diskusii o digitalizácii pre všetkých nemožno ignorovať jej prepojenie s ekologizáciou hospodárstiev EÚ a cieľmi EÚ v oblasti uhlíkovej neutrality, ako aj dôraz, ktorý sa v plánoch obnovy a odolnosti kladie na iniciatívy podporujúce tieto ciele.

3.13.

Digitálna transformácia a zelená transformácia musia byť nielen súbežné, ale obe sú tiež nevyhnutné na podporu inovácií v celej EÚ. Príkladmi sú technológie blockchainu na optimalizáciu dodávateľského reťazca a zvýšenie efektívnosti, ktoré by pomohli znížiť spotrebu zdrojov a zároveň udržiavať prehľad o komponentoch, výrobkoch a materiáloch, čím by prispeli k obehovému hospodárstvu. Okrem toho môžu digitálne technológie pomôcť neutralizovať alebo kompenzovať emisie, ktoré sú technicky náročné alebo nákladné. Digitálna a zelená transformácia majú zásadný význam, no ako sa zdôrazňuje v tomto stanovisku, hlavnými zásadami pri zavádzaní digitálnych a ekologických technológií by vždy mali byť rovnosť a sociálny dialóg. Inak povedané, všetci by mali mať prístup k výhodám digitálnej transformácie, napríklad pri uplatňovaní najnovších technológií používaných na poskytovanie inteligentných, bezproblémových a nerušivých služieb v oblastiach energetiky, bezpečnosti, mobility, dobrých životných podmienok a spoločnosti, ktoré pomáhajú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

3.14.

Sme si vedomí toho, že nejde o ľahkú úlohu, ale práve preto by plány digitalizácie spojené s ekologizáciou hospodárstiev EÚ mali zahŕňať proces konzultácií s viacerými zainteresovanými stranami a analýzu, ktoré by boli založené na sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní, kde sa dôraz kladie na strednodobé a dlhodobé ciele skutočne prinášajúce pozitívne zmeny v živote Európanov.

---

(1)  Je to v súlade so závermi Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy z 9. júna 2020, v ktorých Rada „vyzýva Komisiu, aby navrhla posilnenú politiku EÚ v oblasti digitálnej verejnej správy, zohľadňujúc pritom digitálnu integráciu všetkých občanov a súkromných aktérov, s cieľom zabezpečiť koordináciu a podporu digitálnej transformácie verejnej správy vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane interoperability a spoločných noriem pre bezpečné a bezhraničné toky údajov a služby verejnej“.

(2)  https://www.epsu.org/article/proposed-transition-fund-really-just

(3)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 45.