EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52020PC0484
Proposal for a COUNCIL DECISION concerning the commitment of the funds stemming from reflows under the ACP Investment Facility from operations under the 9th, 10th and 11th European Development Funds, the balances from the 10th EDF or from previous EDFs, and the funds decommitted from projects under the 10th EDF or from previous EDFs
Návrh ROZHODNUTIE RADY o viazaní finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT z operácií v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, zostatkov z 10. ERF alebo z prechádzajúcich ERF a finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF
Návrh ROZHODNUTIE RADY o viazaní finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT z operácií v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, zostatkov z 10. ERF alebo z prechádzajúcich ERF a finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF
COM/2020/484 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli7. 9. 2020
COM(2020) 484 final
2020/0232(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o viazaní finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT z operácií v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, zostatkov z 10. ERF alebo z prechádzajúcich ERF a finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF
DÔVODOVÁ SPRÁVA
EÚ a jej členské štáty sú svetovými lídrami v medzinárodnej rozvojovej spolupráci. Tradične boli v popredí medzinárodnej činnosti ako darcovia a takisto pre svoju inovatívnu úlohu v rozvojovom financovaní.
Napriek tomu, že sme boli svedkami globálneho zlepšenia životných podmienok tých najzraniteľnejších, zásadné výzvy pretrvávajú. Globálne výzvy sa stali zložitejšími, viacrozmernými a vyvíjajú sa rýchlejšie. V záujme ich účinného riešenia je nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoju vonkajšiu činnosť a čerpala zo súboru pružnej a účinnej politiky a finančných nástrojov.
Keďže rozsah výziev prevyšuje súčasné dostupné zdroje, EÚ hľadá nové, inovatívne a účinné spôsoby vytvorenia finančného rámca pre oblasť rozvoja. Využívanie investícií realizovaných finančnými inštitúciami a partnermi zo súkromného sektora je účinným spôsobom, ako maximálne využiť rozpočet EÚ.
Finančné nástroje však stále predstavujú veľmi malú časť rozpočtu EÚ pre vonkajšiu činnosť. Časť rozpočtu na rozvoj [približne 90 % počas viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014-2020] sa vynakladá na tradičné rozvojové granty, rozpočtovú podporu a iné opatrenia na priame a nepriame financovanie partnerských krajín.
****
Investičný nástroj AKT bol priekopníckym finančným nástrojom. Bol zriadený v roku 2003 v rámci vnútornej dohody medzi zástupcami členských štátov zasadajúcich v Rade o financovaní a správe pomoci Spoločenstva podľa finančného protokolu k Dohode o partnerstve z Cotonou (Dohoda z Cotonou) 1 s cieľom podporiť rast v súkromnom sektore – a pomôcť mobilizovať domáci a zahraničný kapitál na tento účel – v 78 krajinách nachádzajúcich sa v subsaharskej Afrike, v Karibiku a v Tichom oceáne.
Dosiaľ je spravovaný Európskou investičnou bankou (EIB), čerpá zdroje z 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, ako aj z vlastných zdrojov EIB.
V právnom rámci investičného nástroja AKT 2 sa ustanovuje toto [pre zdroje z Európskeho rozvojového fondu (ERF)]:
·„výnosy a príjmy“ (spätné toky prostriedkov 3 ) z operácií v rámci investičného nástroja AKT sú určené na ďalšie operácie (podľa článku 5 ods. 3 vnútornej dohody 11. ERF), fungujú ako revolvingový fond,
·po uplynutí platnosti finančného protokolu k Dohode z Cotonou (a v prípade absencie rozhodnutia Rady) sa kumulatívne čisté spätné toky prenesú do ďalšieho protokolu (článok 3 ods. 2 prílohy II k Dohode z Cotonou),
·celkové zdroje 11. ERF a finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov sa po 31. decembri 2020 už viac neprideľujú, pokiaľ Rada jednomyseľne na návrh Komisie nerozhodne inak (bod 5 prílohy Ic k Dohode z Cotonou a článok 1 ods. 5 vnútornej dohody 11. ERF),
·paralelne podľa článku 1 ods. 5 vnútornej dohody 11. ERF v spojení s článkom 47 ods. 2 nariadenia o finančných pravidlách 11. ERF finančné prostriedky upísané členskými štátmi v rámci 9., 10. a 11. ERF na financovanie investičného nástroja AKT zostávajú po 31. decembri 2020 k dispozícii až do 31. decembra 2030,
·v článku 14 ods. 3 vnútornej dohody 11. ERF sa dodáva, že táto dohoda ostáva v platnosti tak dlho, ako je to potrebné na úplné uskutočnenie všetkých operácií financovaných v rámci Dohody z Cotonou a VFR 2014 – 2020 (do splatenia a ukončenia operácií).
Tento návrh je potrebný na to, aby sa povolilo vyčleňovanie finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov po 31. decembri 2020. V prípade absencie rozhodnutia Rady musia byť finančné prostriedky pochádzajúce zo spätných tokov členským štátom vrátené pomerným dielom v súlade s tabuľkou vo vnútornej dohode 11. ERF [článok 1 ods. 2 písm. a)].
Podľa súčasných odhadov EIB, výška spätných tokov sa rovná približne 3,2 miliardy EUR (celkový príspevok 3,6 miliardy EUR – z EÚ 28 – menej poplatkov za riadenie a nákladov).
****
Tento návrh použiť spätné toky z investičného nástroja AKT na nové operácie prichádza v kľúčovom období, keď EÚ formuje svoju budúcu rozvojovú politiku.
1.Komisia na nasledujúci VFR EÚ na roky 2021 – 2027 navrhla zvýšiť rozpočet na vonkajšiu činnosť, a to aj finančnými prostriedkami Európskeho nástroja obnovy 4 , a zjednodušiť jeho štruktúru s cieľom zvýšiť jeho flexibilitu a účinnosť pri riešení globálnych výziev.
2.Komisia takisto navrhla jeden hlavný nástroj pre vonkajšiu činnosť: Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktorý zahŕňa inovatívnu a zjednodušenú finančnú architektúru pre investície mimo EÚ. Je založený na Európskom fonde pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+), ktorý je podporovaný zárukou pre vonkajšiu činnosť 5 . Návrh NDICI je predmetom rokovania spoluzákonodarcov.
Návrh Komisie vychádza zo všetkých týchto prebiehajúcich diskusií a správ.
Takisto sa v ňom zohľadňujú zistenia a odporúčania záverečného preskúmania investičného nástroja AKT 6 , ktoré bolo uverejnené v roku 2019. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že hoci investičný nástroj AKT prispel k cieľom Cotonou zameraným na zníženie chudoby, integráciu krajín AKT do svetovej ekonomiky a pomoc pri ich udržateľnom rozvoji, svoj prínos v tejto súvislosti nemaximalizoval.
Revolvingový fond vyčlenil v rokoch 2003 až 2017 5,2 miliardy EUR na projekty, pričom viac než 4 miliardy EUR sa financovali z ERF.
Finančná „doplnkovosť“ (používanie finančných prostriedkov EÚ s cieľom prilákať súkromnú investíciu, ku ktorej by inak nedošlo) bola uspokojivá, ale nebola využitá v plnej miere. Prejavilo sa to v pomerne obmedzenom využití v krajinách s nízkymi príjmami a nestabilných krajinách, kde by mala dodatočná investícia najväčší vplyv. Viac než polovica operácií finančného nástroja v rámci investičného nástroja AKT sa uskutočnila v krajinách s nízkymi a strednými príjmami a 30 % v malom počte krajín s nízkymi príjmami.
Podľa zistení preskúmania bol väčší dôraz kladený na finančnú udržateľnosť než na rozvojové ciele.
Hodnotenie takisto viedlo k vydaniu niekoľkých odporúčaní. Tie zahŕňajú potrebu nájsť lepšiu rovnováhu medzi rozvojovými cieľmi a finančnou udržateľnosťou, kladenie väčšieho dôrazu na krajiny s nízkymi príjmami a nestabilné krajiny, zvýšenie používania inovatívnych finančných nástrojov, akými sú záruky, zlepšenie monitorovania a hodnotenia výsledkov rozvoja a revidovanie operačného modelu.
V predchádzajúcich hodnoteniach, akými sú napríklad hodnotenie v polovici trvania záruky mandátu na poskytovanie vonkajších úverov z roku 2010 7 a hodnotenie kombinovaného financovania z roku 2016 8 , sa takisto dospelo k záveru, že novozaložené finančné mechanizmy EÚ (kombinované financovanie a záruky) fungujú, ale ich vplyv v oblasti rozvoja je úzko spätý s riadením politiky.
****
V tejto súvislosti Komisia navrhuje Rade, aby presunula spätné toky z investičného nástroja AKT do budúceho EFSD+ Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce. Komisia ich zamýšľa investovať v krajinách AKT prostredníctvom EIB.
Ako sa zohľadňuje v neoficiálnom dokumente Európskej komisie a EIB z roku 2019, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s rokovaním o NDICI, EIB podporuje konkrétne: pokračovanie v používaní spätných tokov počas niekoľkých rokov; vymedzenie bez akýchkoľvek nákladov rozpočtu EÚ a podľa osobitných úprav (týkajúcich sa geografie, oprávnenosti a rizikového profilu).
Komisia po konzultácii s EIB takisto navrhuje, aby bolo používanie spätných tokov prostredníctvom EIB primárne zamerané na nástroje rozvoja s vysokým finančným rizikom, predovšetkým na vplyv financovania, kapitálové fondy a operácie v najmenej rozvinutých krajinách.
Týmto návrhom sa nevyžadujú žiadne dodatočné príspevky členských štátov.
****
Aby EÚ prispela k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú stanovené v rámci Agendy 2030, je nevyhnutné maximalizovať potenciál mobilizovať súkromný kapitál využitím inovatívnych finančných nástrojov popri tradičnom financovaní rozvoja.
Keďže výzvy sú oveľa väčšie než dostupné zdroje, je potrebné stanoviť priority.
Z toho dôvodu je dôležité priniesť viaceré nástroje, ktoré sú dostupné pre vonkajšiu činnosť, do rovnakého riadiaceho rámca. Tým sa zabezpečí, že sa finančné prostriedky budú riadiť zásadou „najprv politika“, čo následne zabezpečí súdržnosť, komplementárnosť a maximalizuje vplyv v oblasti rozvoja.
Cieľom tohto návrhu je poskytnúť silnejšie riadenie politiky a zvýšiť vplyv spätných tokov investičného nástroja AKT v oblasti rozvoja. Podporí to investovanie v krajinách AKT strategickejším a účinnejším spôsobom. Investície budú založené na potrebách partnerských krajín a na cieľoch vonkajšej činnosti EÚ a budú rozdeľované prostredníctvom najlepšej kombinácie dostupného financovania, a to aj v rámci EFSD+.
****
EFSD+ je zakotvený v NDICI, ambicióznom návrhu s globálnou pôsobnosťou, so zvýšenými finančnými prostriedkami a posilneným riadením politiky, ktoré sa riadi zásadou „najprv politika“.
NDICI zabezpečí optimálnu politiku a finančný rámec, takisto zjednotí kombinované financie (kombinované financovanie) a záruky ako zdroje financovania v rámci jediného a zjednodušeného riadenia, ktoré bude spravované spoločne s inými vykonávacími nástrojmi (granty, technická pomoc, rozpočtová podpora atď.).
EFSD+ bude v plnom rozsahu podliehať prioritám, cieľom a orientačným prideleniam prostriedkov stanoveným v rámci procesu tvorby programu, pričom konečným cieľom je podpora investovania mimo EÚ strategickým a koherentným spôsobom v prospech udržateľného rozvoja.
Z uvedeného vyplýva, že všetky investičné činnosti budú naplánované tak, aby bol dosiahnutý najvyšší vplyv v oblasti rozvoja a aby sa maximalizovala súdržnosť vonkajšej činnosti EÚ. Programovanie operácií musí byť inkluzívnym procesom, ktorý zahŕňa konzultáciu s verejným a súkromným sektorom, členskými štátmi, finančnými inštitúciami, občianskou spoločnosťou a ostatnými zainteresovanými stranami.
EFSD+ stavia na úspešných skúsenostiach svojho predchodcu, Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý je základným kameňom súčasného vonkajšieho investičného plánu (EIP) a finančného nástroja africko-európskej aliancie.
V nedávnom nezávislom hodnotení 9 sa dospelo k záveru, že EFSD je veľmi relevantný pre investičné potreby zahrnutých regiónov (subsaharská Afrika a krajiny európskeho susedstva) a pre priority a záväzky EÚ.
Pokiaľ ide o kombinované financovanie (kombinovanie verejných a súkromných finančných prostriedkov), v rokoch 2017 až 2019 bolo vyčlenených 3,1 miliardy EUR s cieľom financovať 154 projektov na celom africkom kontinente a v krajinách európskeho susedstva. Tento príspevok EÚ podnietil príchod dodatočného financovania, od ktorého sa očakáva, že pokryje približne 30 miliárd EUR celkovej investície, najmä v sektore energetiky a dopravy, ale takisto v oblasti podpory rozvoja súkromného sektora a poľnohospodárstva.
V subsaharskej Afrike EFSD prostredníctvom príspevku EÚ v hodnote 1,8 miliardy EUR mobilizoval celkovú sumu 13,5 miliardy EUR, pričom financoval 78 operácií. V krajinách európskeho susedstva sa príspevkom EÚ v hodnote 1,3 miliardy EUR uvoľnila investícia v celkovej hodnote 16,2 miliardy EUR, pričom sa financovalo 76 operácií.
Okrem toho bol pridelený príspevok EÚ v hodnote 1,55 miliardy EUR na 22 navrhovaných programov záruk. Očakáva sa od nich, že uvoľnia 17,5 miliardy EUR celkovej investície.
****
Pokiaľ ide o súdržnosť, tento návrh takisto stavia na spoločnom vyhlásení o novom Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017 10 , ktoré bolo súčasťou reakcie EÚ na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej ciele udržateľného rozvoja 11 . V Európskom konsenze o rozvoji sa už stanovilo, že je potrebné spojiť pomoc s ďalšími zdrojmi, vybudovať partnerstvá, ktoré sú lepšie prispôsobené, so širším rozsahom zainteresovaných strán, a znovu sa potvrdil záväzok, pokiaľ ide o súdržnosť politiky pre rozvoj .
Týmto návrhom sa navyše zabezpečuje, že EÚ bude dodržiavať zásady a kritériá, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o úlohe súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu 12 .
****
Komisia informovala o obsahu tohto návrhu EIB.
2020/0232 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o viazaní finančných prostriedkov pochádzajúcich zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT z operácií v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, zostatkov z 10. ERF alebo z prechádzajúcich ERF a finančných prostriedkov uvoľnených z projektov v rámci 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie 13 (ďalej len „vnútorná dohoda o 11. ERF“), a najmä na jej článok 1 ods. 3, 4 a 5,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Finančné prostriedky pochádzajúce zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT z operácií v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „ERF“) nemôžu byť viazané po 31. decembri 2020, pokiaľ Rada jednomyseľne na návrh Komisie nerozhodne inak.
(2)Existuje jasný dôkaz, že aj keď investičný nástroj AKT prispieval k cieľom znižovania chudoby, integrácie do svetovej ekonomiky a udržateľného rozvoja afrických, karibských a tichomorských krajín, ako je uvedené v dohode o partnerstve AKT – EÚ, nemaximalizoval v tejto súvislosti svoj prínos. Pokračovanie vo využívaní spätných tokov investičného nástroja AKT v rámci nového rámca a riadenia by mohlo viesť k lepším výsledkom v oblasti rozvoja.
(3)[Komisia 14. júna 2018 prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (ďalej len „NDICI“) 14 , v ktorom sa stanovuje zriadenie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“) podporovaného zárukou pre vonkajšiu činnosť, na ktorú môžu členské štáty prispieť a tieto svoje príspevky môžu vyčleniť na začatie akcií v konkrétnych regiónoch, krajinách, sektoroch alebo existujúcich investičných oknách.]
(4)Európsky fond pre udržateľný rozvoj 15 (ďalej len „EFSD“) bol považovaný za veľmi relevantný pre investičné potreby zahrnutých regiónov (subsaharská Afrika a krajiny európskeho susedstva), ako aj pre priority a záväzky Únie.
(5)Vo svojom spoločnom oznámení „Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku“ 16 Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vyzvali Úniu, aby podporila udržateľný rast a pracovné miesta na africkom kontinente. Okrem iných opatrení chce byť Únia partnerom Afriky pri podpore investícií rozšírením využívania inovatívnych mechanizmov financovania.
(6)V uvedenom spoločnom oznámení Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uviedli, že finančné nástroje majú podporiť investície s vysokým vplyvom v oblasti rozvoja, ktoré do veľkej miery podporujú súkromný sektor, a to na základe kritérií stanovených v oznámení Komisie „Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách“ 17 , t. j. merateľný vplyv v oblasti rozvoja, doplnkovosť, nestrannosť, spoločný záujem a spolufinancovanie, demonštračný účinok a dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a fiškálnych noriem.
(7)Je preto potrebné umožniť spätným tokom a pokladničným sumám uvedeným v tomto rozhodnutí, aby predstavovali príspevky do Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruky pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „vyčlenené vonkajšie pripísané príjmy“). Tieto spätné toky a pokladničné sumy nebudú po 31. decembri 2027 zahŕňané ako vonkajšie pripísané príjmy do NDICI. Po tomto dátume budú tieto finančné prostriedky získavať následné finančné mechanizmy až do ich vyčerpania.
(8)Spätné toky investičného nástroja AKT by sa mali presúvať každoročne, ako doplnok ku geografickým rozpočtovým riadkom NDICI, ktoré sú určené na realizáciu investícií prostredníctvom EFSD+ v súlade s programovými dokumentmi.
(9)Komisia bude investície realizovať prostredníctvom Európskej investičnej banky s cieľom maximalizovať ich vplyv v oblasti rozvoja a doplnkovosť, a takisto zohľadní otázky udržateľnosti dlhu.
(10)[V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce], by mali byť finančné prostriedky primárne zamerané na nástroje rozvoja s vysokým finančným rizikom, najmä na financovanie s dosahom, kapitálové fondy a činnosti v najmenej rozvinutých krajinách. Operácie by sa mali snažiť maximalizovať vplyv v oblasti rozvoja.]
(11)Podľa článku 152 ods. 4 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu 18 sa má podiel Spojeného kráľovstva na investičnom nástroji AKT z ERF, akumulovaný v rámci jednotlivých po sebe nasledujúcich období ERF, nahradiť Spojenému kráľovstvu, keď nastane splatnosť investície. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, kapitálový podiel Spojeného kráľovstva by sa po skončení obdobia viazanosti 11. ERF nemal opätovne viazať alebo prenášať do nasledujúcich období.
(12)Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie tohto rozhodnutia by malo podliehať nadobudnutiu účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce]. Z tohto dôvodu sa dátumy nadobudnutia účinnosti a uplatňovania tohto rozhodnutia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] zhodujú,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1.Finančné prostriedky pochádzajúce zo spätných tokov v rámci investičného nástroja AKT pre operácie v rámci 9., 10. a 11. Európskeho rozvojového fondu, zostatky z 10. ERF alebo z prechádzajúcich ERF a prostriedky uvoľnené z projektov v rámci 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF dňa.....[dátum nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia] predstavujú príspevky [do Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruky pre vonkajšiu činnosť podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/XXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] na účely poskytovania financovania prostredníctvom rozpočtových záruk podľa článku 23 ods. 1 písm. f) a kombinovaného financovania podľa článku 23 ods. 1 písm. g) uvedeného nariadenia].
2.Na účely tohto rozhodnutia „spätné toky“ sú akékoľvek príjmy – vrátane dividend, kapitálových ziskov, poplatkov za záruku a úrokov z úverov – zo súm nachádzajúcich sa na akomkoľvek účte založenom na účely zaznamenávania peňažných prostriedkov vedených na účet investičného nástroja AKT, ďalej sú to odmeny z pokladničných investícií a splatenia vrátane splatení kapitálu, uvoľnených záruk a splatení istín úverov, kde tieto odmeny a splatenia sú výsledkom operácií v rámci investičného nástroja AKT. Finančné prostriedky pochádzajúce zo zrušenia viazanosti spätných tokov sa takisto považujú za spätné toky.
3.Spätné toky podliehajú uplatniteľným pravidlám a postupom EFSD+, ako sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce].
Článok 2
Príspevky sa vyčlenia pre africké, karibské a tichomorské krajiny.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX, [ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce]. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
V Bruseli
Za Radu
predseda
