EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 5. 2020

COM(2020) 451 final

2020/0101(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva
(REACT-EU)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

Neuplatňuje sa.

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2020/0101 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva
(REACT-EU)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177 a článok 322 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 3 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 4 ,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Členské štáty bezprecedentne zasiahla kríza spôsobená dôsledkami pandémie COVID-19. Kríza brzdí rast v členských štátoch, čo zase zhoršuje závažný nedostatok likvidity v dôsledku náhleho a významného zvýšenia verejných investícií potrebných v ich zdravotníckych systémoch a iných odvetviach ich hospodárstiev. To vyvolalo mimoriadnu situáciu, ktorú je potrebné riešiť prostredníctvom osobitných opatrení.

(2)V záujme riešenia dôsledkov krízy boli 30. marca 2020 zmenené nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1301/2013, aby sa umožnila väčšia flexibilita pri implementácii operačných programov podporovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Kohézneho fondu (ďalej len „fondy“) a z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“). Keďže sa však závažné negatívne účinky na hospodárstva a spoločnosti Únie zhoršili, obe nariadenia boli 23. apríla 2020 znova zmenené s cieľom poskytnúť mimoriadnu dodatočnú flexibilitu, ktorá by členským štátom umožnila sústrediť sa na potrebnú reakciu na bezprecedentnú krízu tým, že sa posilní možnosť mobilizovať nevyužitú podporu z fondov a že sa zjednodušia procedurálne požiadavky spojené s implementáciou programu a s auditmi.

(3)S cieľom vysporiadať sa s rozsiahlymi otrasmi v hospodárstve v dôsledku výnimočných obmedzení zavedených členskými štátmi na zamedzenie šírenia COVID-19 a zmierniť riziká asymetrickej obnovy vyplývajúce z rozdielnych národných prostriedkov dostupných v členských štátoch, ktoré majú závažný vplyv na fungovanie vnútorného trhu, Európska rada 23. apríla 2020 schválila „plán obnovy“, ktorého súčasťou je robustná investičná zložka, vyzvala na zriadenie Európskeho fondu obnovy a poverila Komisiu vykonaním analýzy potrieb, aby sa zdroje zacielili do odvetví a zemepisných oblastí v Únii, ktoré boli najviac zasiahnuté, a aby sa zároveň objasnila nadväznosť na VFR na roky 2021 – 2027.

(4)V súlade s nariadením [Európsky nástroj obnovy] a v medziach zdrojov, ktoré sú mu pridelené, by sa mali v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov vykonať opatrenia na podporu obnovy a odolnosti s cieľom riešiť bezprecedentné účinky krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení [ERI]. Okrem toho by sa revíziou viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 mali uvoľniť dodatočné zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(5)Na podporu členských štátov a regiónov, ktoré náprava dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 najviac zasiahla alebo ktoré pripravujú zelenú, digitálnu a odolnú obnovu hospodárstva, by sa mala poskytnúť dodatočná mimoriadna sumy vo výške 58 272 800 000 EUR (v bežných cenách) na rozpočtový záväzok zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom rýchlo nasadiť zdroje do reálneho hospodárstva prostredníctvom existujúcich operačných programov. Zdroje na rok 2020 pochádzajú zo zvýšenia zdrojov na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, zatiaľ čo zdroje na roky 2021 a 2022 pochádzajú z Nástroja Európskej únie na obnovu. Na podnet Komisie by sa mala časť dodatočných zdrojov prideliť na technickú pomoc. Komisia by mala stanoviť, ako sa rozdelia zvyšné dodatočné zdroje medzi jednotlivé členské štáty na základe metódy prideľovania rozpočtových prostriedkov založenej na najnovších dostupných objektívnych štatistických údajoch o relatívnej prosperite členských štátov a rozsahu vplyvu súčasnej krízy na ich hospodárstvo a spoločnosť. Vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť hospodárstiev a spoločností najvzdialenejších regiónov by mala metóda prideľovania rozpočtových prostriedkov obsahovať vyhradenú dodatočnú sumu pre uvedené regióny. S cieľom zohľadniť vyvíjajúci sa charakter účinkov krízy by sa rozdelenie malo v roku 2021 upraviť na základe tej istej metódy prideľovania rozpočtových prostriedkov a s použitím najnovších štatistických údajov dostupných k 19. októbru 2021, a to s cieľom rozdeliť podiel dodatočných zdrojov na rok 2022.

(6)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(7)S cieľom poskytnúť členským štátom maximálnu flexibilitu pri príprave opatrení „na mieru“ na nápravu dôsledkov krízy v súvislosti s pandémiou COVID-19 alebo pri príprave zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva by Komisia mala stanoviť výšku pridelených rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé členské štáty. Ďalej by sa mala stanoviť aj možnosť využiť akékoľvek dodatočné zdroje na pomoc pre najodkázanejšie osoby. Okrem toho treba stanoviť stropy na prideľovanie prostriedkov na technickú pomoc na podnet členských štátov, pričom sa členským štátom poskytne maximálna flexibilita, pokiaľ ide o ich pridelenie v rámci operačných programov podporovaných z EFRR alebo ESF. Malo by sa objasniť, že nie je potrebné dodržiavať minimálny podiel ESF na dodatočných zdrojoch. Vzhľadom na to, že sa očakáva rýchle vynaloženie dodatočných zdrojov, mala by sa viazanosť záväzkov spojených s týmito dodatočnými zdrojmi zrušiť až pri ukončení operačných programov.

(8)Možnosť prevádzať finančné prostriedky medzi EFRR a ESF v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti by sa mala zaviesť aj pre dodatočné zdroje, ako je to už v prípade časti celkových zdrojov dostupných na programovanie v roku 2020 v súlade s článkom 25a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Takéto prevody by nemali mať vplyv ani na zdroje dostupné v rámci cieľa Európska územná spolupráca, ani na prostriedky osobitne pridelené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

(9)S cieľom doplniť opatrenia, ktoré sú už k dispozícii v rámci rozsahu pôsobnosti podpory EFRR rozšírenej nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 a (EÚ) 2020/558 5 , by členské štáty mali mať naďalej možnosť využívať dodatočné zdroje primárne na investície do produktov a služieb pre zdravotnícke služby, na poskytovanie podpory v podobe prevádzkového kapitálu alebo investičnej podpory pre MSP v rámci operácií, ktoré prispievajú k prechodu na digitálne a zelené hospodárstvo, k budovaniu infraštruktúru poskytujúcej základné služby občanom alebo k opatreniam hospodárskej podpory pre tie regióny, ktoré sú najviac závislé od sektorov najviac zasiahnutých krízou. Mala by sa podporovať aj technická pomoc. Je vhodné, aby sa dodatočné zdroje sústredili výhradne v rámci nového tematického cieľa „Podpora nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a príprava zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva“, čo by zároveň malo predstavovať jednotnú investičnú prioritu s cieľom umožniť zjednodušené programovanie a využívanie dodatočných zdrojov.

(10)V prípade ESF by členské štáty mali v prvom rade využívať dodatočné zdroje na zachovanie pracovných miest, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času a podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby, na vytváranie pracovných miest, najmä pre osoby v zraniteľných situáciách, na opatrenia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí, vzdelávanie a odbornú prípravu, rozvoj zručností a na zlepšenie prístupu k sociálnym službám vo verejnom záujme, a to aj pre deti. Malo by sa objasniť, že za súčasných mimoriadnych okolností možno poskytnúť podporu na režimy skráteného pracovného času pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby v kontexte pandémie COVID-19, a to aj vtedy, keď táto podpora nie je spojená s aktívnymi opatreniami na trhu práce, pokiaľ nie sú uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Podpora týchto režimov skráteného pracovného času zo strany Únie by mala byť časovo obmedzená.

(11)S cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty dostatočné finančné prostriedky na rýchle prijatie opatrení na nápravu dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva, je potrebné zvýšiť počiatočné zálohové platby v záujme rýchleho vykonania opatrení s podporou dodatočných zdrojov. Počiatočné zálohové platby by mali zabezpečiť, aby členské štáty mali v prípade potreby prostriedky na preddavkové platby pre prijímateľov a aby predložené žiadosti o platbu boli prijímateľom rýchlo refundované.

(12)Členské štáty by mali mať flexibilitu, pokiaľ ide o pridelenie dodatočných zdrojov na nové vyhradené operačné programy alebo nové prioritné osi v rámci existujúcich programov. S cieľom umožniť rýchle vykonávanie možno pre nové vyhradené operačné programy určiť len orgány, ktoré už sú určené v rámci existujúcich operačných programov podporovaných z EFRR, ESF alebo Kohézneho fondu. Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať ex ante hodnotenie a mali by sa obmedziť prvky potrebné na predloženie operačného programu Komisii.

(13)S cieľom znížiť zaťaženie verejných rozpočtov, pokiaľ ide o nápravu dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a o prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva, by členské štáty mali dostať výnimočnú možnosť požiadať o mieru spolufinancovania až 100 %, ktorá sa uplatní na samostatné prioritné osi operačných programov, ktoré poskytujú podporu z dodatočných zdrojov.

(14)V záujme toho, aby sa členským štátom umožnilo rýchlo použiť dodatočné zdroje na nápravu dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva počas súčasného programového obdobia, je opodstatnené výnimočne oslobodiť členské štáty od povinnosti dodržiavať ex ante kondicionality a požiadavky na výkonnostnú rezervu a uplatňovanie výkonnostného rámca, na tematické zameranie, a to aj pokiaľ ide o prahové hodnoty stanovené pre udržateľný rozvoj miest v rámci EFRR, a požiadavky na prípravu komunikačnej stratégie, pokiaľ ide o dodatočné zdroje. Je však potrebné, aby členské štáty do 31. decembra 2024 vykonali aspoň jedno hodnotenie, aby sa posúdila účinnosť, efektívnosť a účinok dodatočných zdrojov, ako aj to, ako prispeli k dosiahnutiu cieľov nového vyhradeného tematického cieľa. S cieľom uľahčiť dostupnosť porovnateľných informácií na úrovni Únie sa členské štáty vyzývajú, aby využívali špecifické programové ukazovatele, ktoré poskytla Komisia. Okrem toho pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o informovanie, komunikáciu a zviditeľňovanie, by členské štáty a riadiace orgány mali zlepšiť viditeľnosť mimoriadnych opatrení a zdrojov zavedených Úniou, a to najmä zabezpečením toho, aby sa potenciálni prijímatelia, prijímatelia, účastníci, koneční prijímatelia finančných nástrojov a široká verejnosť dozvedeli o existencii dodatočných zdrojov, ich objeme a dodatočnej podpore, ktorá z nich vyplýva.

(15)Aby mohli byť tieto dodatočné zdroje nasmerované do zemepisných oblastí, kde sú najviac potrebné, nebudú sa dodatočné zdroje pridelené pre EFRR a ESF výnimočne a bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov, rozdeľovať podľa kategórie regiónov. Očakáva sa však, že členské štáty zohľadnia rôzne regionálne potreby a úrovne rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby sa pozornosť naďalej zameriavala na menej rozvinuté regióny v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovenými v článku 173 ZFEÚ. Členské štáty by zároveň v súlade so zásadami partnerstva mali zapojiť miestne a regionálne orgány, ako aj príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť.

(16)Na uľahčenie prevodov povolených na základe zmien zavedených týmto nariadením by sa podmienka stanovená v článku 30 ods. 1 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá sa týka použitia rozpočtových prostriedkov na ten istý cieľ, nemala vzťahovať na prevody navrhované podľa tohto nariadenia.

(17)Keďže ciele tohto nariadenia, a to reagovať na dôsledky krízy v oblasti verejného zdravia zavedením opatrení flexibility pri poskytovaní podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(18)Vzhľadom na naliehavosť situácie vyvolanej pandémiou COVID-19 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(19)Vzhľadom na pandémiu COVID-19 a naliehavú potrebu riešiť súvisiacu krízu v oblasti verejného zdravia sa považuje za potrebné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(20)Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(21)V článku 135 ods. 2 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu 6 sa stanovuje, že zmeny nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 7 alebo rozhodnutia Rady 2014/335/EÚ, Euratom 8 , ktoré sa prijmú k dátumu nadobudnutia platnosti uvedenej dohody alebo po tomto dátume, sa neuplatňujú na Spojené kráľovstvo, pokiaľ majú tieto zmeny vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Podpora podľa tohto nariadenia v roku 2020 sa financuje zo zvýšenia stropu viacročného finančného rámca a v rokoch 2021 a 2022 zo zvýšenia stropu vlastných zdrojov Únie, čo by malo vplyv na finančné záväzky Spojeného kráľovstva. Toto nariadenie by sa preto nemalo uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 sa mení takto:

1.Do článku 91 sa vkladá tento odsek 1a:

„1a. Okrem celkových zdrojov uvedených v odseku 1 sa sprístupnia dodatočné zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vo výške 5 000 000 000 EUR v bežných cenách na rozpočtový záväzok na rok 2020 a pridelia sa na EFRR a ESF.“

2.Vkladajú sa tieto články 92a a 92b:

„Článok 92a

Zdroje z Nástroja Európskej únie na obnovu

Opatrenia uvedené v článku 2 nariadenia [ERI] sa vykonávajú v rámci štrukturálnych fondov sumou 53 272 800 000 EUR v bežných cenách zo sumy uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia s výhradou jeho článku 4 ods. 3, 4 a 8.

Tieto dodatočné zdroje na roky 2021 a 2022 predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 92b

Mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva (REACT-EU)

1.    V rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti sa sprístupnia dodatočné zdroje uvedené v článku 91 ods. 1a a článku 92a (ďalej len „dodatočné zdroje“) s cieľom poskytnúť pomoc na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva (REACT-EU). Dodatočné zdroje sa použijú na vykonávanie technickej pomoci podľa odseku 6 tohto článku a na vykonávanie operácií, ktorými sa vykonáva tematický cieľ uvedený v odseku 10 tohto článku.

2.    Dodatočné zdroje budú k dispozícii na rozpočtový záväzok na roky 2020 až 2022 ako doplnok k celkovým zdrojom uvedeným v článku 91, a to takto:

–2020: 5 000 000 000 EUR,

–2021: 42 434 400 000 EUR,

–2022: 10 820 400 000 EUR.

Dodatočné zdroje na rok 2020 sa poskytnú z dodatočných zdrojov podľa článku 91 ods. 1a.

Dodatočné zdroje na roky 2021 a 2022 sa poskytnú z dodatočných zdrojov podľa článku 92a. Z dodatočných zdrojov stanovených v článku 92a sa podporujú aj administratívne výdavky do výšky 18 000 000 EUR v bežných cenách.

3.    Z podnetu Komisie sa 0,35 % dodatočných zdrojov pridelí na technickú pomoc.

4.    Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým pre každý členský štát stanoví rozdelenie dodatočných zdrojov ako rozpočtových prostriedkov zo štrukturálnych fondov na roky 2020 a 2021 v súlade s kritériami a metodikou stanovenou v prílohe VIIa. Toto rozhodnutie sa upraví v roku 2021 s cieľom stanoviť rozdelenie dodatočných zdrojov na rok 2022 na základe údajov dostupných k 19. októbru 2021.

5.    Odchylne od článku 76 prvého pododseku sa rozpočtové záväzky na dodatočné zdroje, ktoré sa vzťahujú na každý dotknutý operačný program, splácajú za každý fond v rokoch 2020, 2021 a 2022.

Právny záväzok uvedený v článku 76 druhom pododseku na roky 2021 a 2022 nadobúda účinnosť dňom uvedeným v článku 4 ods. 3 [nariadenia ERI].

Článok 76 tretí a štvrtý pododsek sa na dodatočné zdroje neuplatňujú.

Odchylne od článku 14 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na rozpočtové záväzky založené na dodatočných zdrojoch uvedených v článku 92a uplatňujú pravidlá zrušenia viazanosti stanovené v časti II hlave IX kapitole IV a v článku 136. Odchylne od článku 12 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa dodatočné zdroje nesmú použiť na nasledujúci program alebo akciu.

Odchylne od článku 86 ods. 2 a článku 136 ods. 1 sa viazanosť dodatočných záväzkov v prípade dodatočných zdrojov zruší v súlade s pravidlami ukončovania programov.

Každý členský štát pridelí dodatočné zdroje, ktoré sú k dispozícii na programovanie v rámci EFRR a ESF, na operačné programy.

Odchylne od článku 92 ods. 7 možno takisto navrhnúť, aby sa pred pridelením prostriedkov na EFRR a ESF alebo súčasne s ním časť dodatočných zdrojov použila na zvýšenie podpory pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“).

Dodatočné zdroje sa môžu po ich počiatočnom pridelení na žiadosť členského štátu o zmenu operačného programu podľa článku 30 ods. 1 prevádzať medzi EFRR a ESF bez ohľadu na percentuálne podiely uvedené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c).

Na dodatočné zdroje sa neuplatňuje článok 30 ods. 5. Na účely stropov stanovených v uvedenom odseku sa tieto zdroje vylúčia zo základu na výpočet.

Na účely uplatňovania článku 30 ods. 1 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na tieto prevody nevzťahuje podmienka, že rozpočtové prostriedky musia byť určené na rovnaký cieľ. Prevody sa môžu vzťahovať len na prebiehajúci rok alebo na budúce roky finančného plánu.

Požiadavky stanovené v článku 92 ods. 4 sa neuplatňujú na počiatočné pridelené rozpočtové prostriedky alebo ich následné prevody.

Sumy pridelené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v súlade s článkom 92 ods. 5 v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti nie sú tým dotknuté.

Dodatočné zdroje sa implementujú v súlade s pravidlami fondu, do ktorého sa prideľujú alebo prevádzajú.

6.    Sumu až do výšky 4 % celkových dodatočných zdrojov v rámci EFRR a ESF možno prideliť na technickú pomoc v rámci akéhokoľvek existujúceho operačného programu podporovaného z EFRR alebo ESF alebo nového operačného programu uvedeného v odseku 11.

7.    Odchylne od článku 81 ods. 1 a článku 134 ods. 1 počiatočná zálohová platba, ktorá sa má vyplatiť v nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma operačný program alebo schvaľuje zmena operačného programu na pridelenie dodatočných zdrojov, predstavuje 50 % dodatočných zdrojov pridelených na programy na rok 2020 v rámci nového tematického cieľa uvedeného v odseku 10 tohto článku.

Na účely uplatňovania článku 134 ods. 2 na ročné zálohové platby v rokoch 2021, 2022 a 2023 suma podpory z fondov na operačný program na celé programové obdobie zahŕňa dodatočné zdroje.

Sumu vyplatenú vo forme počiatočných zálohových platieb uvedených v prvom pododseku Komisia plne zúčtuje najneskôr pri ukončení operačného programu. 

8.    Dodatočné zdroje, ktoré nie sú pridelené na technickú pomoc, sa použijú v rámci tematického cieľa stanoveného v odseku 10 na podporu operácií, ktorými sa podporuje náprava dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 alebo pripravuje zelená, digitálna a odolná obnova hospodárstva.

Členské štáty môžu prideliť dodatočné zdroje buď na jednu alebo viaceré samostatné prioritné osi v rámci existujúceho operačného programu či programov, alebo na nový operačný program uvedený v odseku 11. Odchylne od článku 26 ods. 1 sa program vzťahuje na obdobie do 31. decembra 2022 s výhradou uvedeného odseku 4.

V prípade EFRR sa dodatočné zdroje využívajú predovšetkým na podporu investícií do produktov a služieb v oblasti zdravotníckych služieb, poskytovanie podpory vo forme prevádzkového kapitálu alebo investičnej podpory pre MSP, na investície prispievajúce k prechodu na digitálne a zelené hospodárstvo, na investície do infraštruktúry poskytujúcej základné služby občanom a na hospodárske opatrenia v regiónoch, ktoré najviac závisia od sektorov najviac zasiahnutých krízou. 

V prípade ESF sa dodatočné zdroje využívajú predovšetkým na podporu zachovania pracovných miest, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času a podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj vtedy, ak sa táto podpora nekombinuje s aktívnymi opatreniami trhu práce, pokiaľ nie sú uložené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Z dodatočných zdrojov sa podporuje aj vytváranie pracovných miest, najmä pre osoby v zraniteľných situáciách, opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí, vzdelávanie a odborná príprava, rozvoj zručností, najmä na podporu dvojitej zelenej a digitálnej transformácie, ako aj zlepšenie prístupu k sociálnym službám vo verejnom záujme, a to aj pre deti.

9.    S výnimkou technickej pomoci uvedenej v odseku 6 a dodatočných zdrojov použitých na FEAD uvedených v odseku 5 siedmom pododseku sa z dodatočných zdrojov podporujú operácie v rámci nového tematického cieľa „Podpora nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a príprava zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva“, ktorým sa dopĺňajú tematické ciele stanovené v článku 9.

Tematický cieľ uvedený v prvom pododseku je k dispozícii výlučne na programovanie dodatočných zdrojov. Odchylne od článku 96 ods. 1 písm. b), c) a d) sa nekombinuje s inými investičnými prioritami.

Tematický cieľ uvedený v prvom pododseku predstavuje zároveň jedinú investičnú prioritu na programovanie a implementáciu dodatočných zdrojov z EFRR a ESF.

Ak sú v rámci existujúceho operačného programu stanovené jedna alebo viaceré samostatné prioritné osi zodpovedajúce tematickému cieľu uvedenému v prvom pododseku, prvky uvedené v článku 96 ods. 2 písm. b) bodoch v) a vii) sa pri opise prioritnej osi v revidovanom operačnom programe nevyžadujú.

Revidovaný finančný plán uvedený v článku 96 ods. 2 písm. d) stanovuje pridelenie dodatočných zdrojov na roky 2020, 2021 a prípadne na rok 2022 bez určenia súm na výkonnostnú rezervu a bez rozdelenia podľa kategórie regiónov.

Odchylne od článku 30 ods. 1 žiadosti o zmenu programu predložené členským štátom musia byť riadne odôvodnené a stanoví sa v nich najmä očakávaný vplyv programových zmien na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva. K žiadostiam sa priloží revidovaný program.

10.    Odchylne od článku 26 ods. 4 môžu členské štáty vypracovať nový vyhradený operačný program v rámci nového tematického cieľa uvedeného v odseku 10. Nevyžaduje sa ex ante hodnotenie podľa článku 55.

Odchylne od článku 96 ods. 2 písm. a) sa pri zriadení takéhoto nového operačného programu v odôvodnení stanoví očakávaný vplyv operačného programu na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva.

Ak sa takýto nový operačný program zriadi, členské štáty môžu na účely článku 96 ods. 5 písm. a) určiť len orgány, ktoré už boli určené v rámci prebiehajúcich operačných programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu.

Pre takýto nový operačný program sa nevyžadujú prvky stanovené v článku 96 ods. 2 prvom pododseku písm. b) bodoch v) a vii), článku 96 ods. 4, článku 96 ods. 6 písm. b) a c) a článku 96 ods. 7. Prvky stanovené v článku 96 ods. 3 sa vyžadujú len vtedy, ak sa poskytuje zodpovedajúca podpora.

11.    Odchylne od článku 120 ods. 3 prvého a druhého pododseku sa môže uplatniť na prioritnú os alebo osi podporované dodatočnými zdrojmi naprogramovanými v rámci tematického cieľa uvedeného v odseku 10 tohto článku miera spolufinancovania do výšky 100 %.

Odchylne od článku 56 ods. 3 a článku 114 ods. 2 členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2024 vykonalo aspoň jedno hodnotenie využívania dodatočných zdrojov s cieľom posúdiť ich účinnosť, efektívnosť, vplyv a spôsob, akým prispeli k tematickému cieľu uvedenému v odseku 10 tohto článku.

12.    Na dodatočné zdroje sa neuplatňujú tieto ustanovenia:

a)požiadavky na tematické zameranie vrátane prahových hodnôt stanovených pre udržateľný rozvoj miest podľa tohto nariadenia alebo podľa pravidiel pre jednotlivé fondy, odchylne od článku 18;

b) ex ante kondicionality, odchylne od článku 19 a pravidiel pre jednotlivé fondy;

c)požiadavky na výkonnostnú rezervu a na uplatňovanie výkonnostného rámca, odchylne od článkov 20 a 22;

d)výnimka uvedená v článku 65 ods. 10 druhom pododseku, ktorým sa stanovuje dátum oprávnenosti operácií na podporu kapacít reakcie na krízu v kontexte pandémie COVID-19 od 1. februára 2020;

e)výnimka stanovená v článku 25a ods. 7 pre výber operácií, ktorými sa podporujú kapacity reakcie na krízu v súvislosti s pandémiou COVID-19, ako sa uvádza v článku 65 ods. 10 druhom pododseku;

f)požiadavky na prípravu komunikačnej stratégie, odchylne od článku 116 a článku 115 ods. 1 písm. a).

13.    Pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o informovanie, komunikáciu a zviditeľňovanie v súlade s článkom 115 ods. 1 a 3) a s prílohou XII, členské štáty a riadiace orgány zabezpečia, aby sa potenciálni prijímatelia, prijímatelia, účastníci, koneční prijímatelia finančných nástrojov a široká verejnosť dozvedeli o existencii dodatočných zdrojov, ich objeme a dodatočnej podpore, ktorá z nich vyplýva.

Ak sa finančná podpora poskytuje na operácie z dodatočných zdrojov, odkaz na „fond“, „fondy“ alebo „EŠIF“ v prílohe XII oddiele 2.2 sa buď nahradí, alebo doplní odkazom na [REACT-EU].“

3.V článku 154 sa dopĺňa tento pododsek:

„Článok 91 ods. 1a, články 92a a 92b sa neuplatňujú na Spojené kráľovstvo ani v Spojenom kráľovstve. Odkazy na členské štáty v týchto ustanoveniach sa nepovažujú za odkazy na Spojené kráľovstvo.“

4.    Dopĺňa sa nová príloha VIIa.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy 

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 9  

X predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv 

X obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–X    Finančný vplyv trvá od roku 2020 do roku 2022 pre viazané rozpočtové prostriedky 11 a od roku 2020 do roku 2025 pre platobné rozpočtové prostriedky.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od roku 2021,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 12   

X Priame riadenie na úrovni Komisie (pokiaľ ide o 0,35 % pridelených prostriedkov súvisiacich s technickou pomocou)

–X prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

X Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ 

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov 

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Je ovplyvnené celkové ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v roku 2020 a predlžuje sa aj na roky 2021 a 2022 16 .

Návrh povedie k vytvoreniu dodatočných záväzkov v roku 2020 financovaných zo zvýšenia stropu viacročného finančného rámca na roky
2014 – 2020. To povedie aj k dodatočným záväzkom na roky 2021 a 2022 financovaným z vonkajších pripísaných príjmov. Dodatočné záväzky v rokoch 2021 a 2022, ako aj platby v rokoch 2021 až 2025 sú financované z vonkajších pripísaných príjmov. Všetky sumy budú k dispozícii ako vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách plynúce z operácií prijímania úverov v Únii podľa [nariadenia o ERI]. Z vonkajších pripísaných príjmov možno vyčleniť sumy do výšky 18 000 000 EUR na administratívne výdavky vrátane nákladov na externých zamestnancov.

Nasleduje orientačné rozdelenie dodatočných výdavkov na rok 2020:

Nasleduje orientačné rozdelenie výdavkov z vonkajších pripísaných príjmov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Dodatoční externí zamestnanci sa budú financovať výlučne z pripísaných príjmov.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie). 

(1)    V prípade činností, ako je monitorovanie vykonávania programov (vrátane auditu a finančného riadenia) alebo účasť na procese ukončovania programov, ktoré sú financované z administratívnych výdavkov, bude možné záväzky splácať až do roku 2025.

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1).    
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus) (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5).

(3)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus) (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1).

(6)    Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

(7)    Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(8)    Rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105).

(9)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(10)    V prípade činností, ako je monitorovanie vykonávania programov (vrátane auditu a finančného riadenia) alebo účasť na procese ukončovania programov, ktoré sú financované z administratívnych výdavkov, bude možné záväzky splácať až do roku 2025.

(11)    V prípade činností, ako je monitorovanie vykonávania programov (vrátane auditu a finančného riadenia) alebo účasť na procese ukončovania programov, ktoré sú financované z administratívnych výdavkov, bude možné záväzky splácať až do roku 2025.

(12)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx  

(13)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(14)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(15)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(16)    V prípade činností, ako je monitorovanie vykonávania programov (vrátane auditu a finančného riadenia) alebo účasť na procese ukončovania programov, ktoré sú financované z administratívnych výdavkov, bude možné záväzky splácať až do roku 2025.

(17)    Pripísané príjmy.

(18)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;
DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(19)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 5. 2020

COM(2020) 451 final

PRÍLOHA

k

návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva





(REACT-EU)

PRÍLOHA

Dopĺňa sa nová príloha VIIa:

„PRÍLOHA VIIa

Metodika prideľovania mimoriadnych dodatočných zdrojov v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti na poskytovanie pomoci na podporu nápravy dôsledkov krízy v kontexte pandémie COVID-19 a na prípravu zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva pre jednotlivé členské štáty – článok 92b ods. 4

Metodika prideľovania mimoriadnych dodatočných zdrojov

Mimoriadne dodatočné zdroje sa rozdelia medzi členské štáty podľa tejto metodiky:

1.Predbežný podiel každého členského štátu na dodatočných zdrojoch sa určí ako vážený súčet podielov zistených na základe týchto kritérií s uvedenými váhovými koeficientmi:

a)faktor HDP (váha 2/3) získaný uplatnením týchto krokov:

I)vypočíta sa podiel každého členského štátu na celkovej strate úrovne reálneho sezónne očisteného HDP vyjadrenej v EUR v období medzi prvým polrokom 2019 a koncom príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy;

II)takto získané podiely sa upravia vydelením úrovňou HND na obyvateľa daného členského štátu vyjadrenou ako percentuálny podiel priemernej úrovne HND na obyvateľa EÚ27 (priemer vyjadrený ako 100 %);

b)faktor nezamestnanosti (váha 2/9) vyjadrený ako vážený priemer:

I)podielu členského štátu na celkovom počte nezamestnaných (váha 3/4) v januári 2020 za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy, ako aj

II)podielu členského štátu na celkovom zvýšení počtu nezamestnaných osôb (váha 1/4) v období od januára 2020 do konca príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy;

c)faktor nezamestnanosti mladých ľudí (váha 1/9) vyjadrený ako priemer:

I)podielu členského štátu na celkovom počte nezamestnaných mladých ľudí (váha 3/4) v januári 2020 za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy, ako aj

II)podielu členského štátu na celkovom zvýšení počtu nezamestnaných mladých ľudí (váha 1/4) v období od januára 2020 do príslušného referenčného obdobia za všetky členské štáty, ktoré sa berú do úvahy.

Ak úroveň reálneho sezónne očisteného HDP členského štátu vyjadrená v EUR za príslušné referenčné obdobie je vyššia ako v prvom polroku 2019, údaje tohto členského štátu sa vylúčia z výpočtov uvedených v písmene a) bode i).

Ak počet nezamestnaných osôb (veková skupina 15 až 74 rokov) alebo mladých ľudí (veková skupina 15 až 24 rokov) v členskom štáte za príslušné referenčné obdobie je nižší ako v januári 2020, údaje tohto členského štátu sa vylúčia z výpočtov uvedených v písmene b) bode i) a písmene c) bode i).

2.Pravidlá opísané v odseku 1 nesmú viesť k tomu, aby pridelené rozpočtové prostriedky na členský štát za celé obdobie 2020 až 2022 prevyšovali

a)úroveň 0,07 % ich reálneho HDP z roku 2019 v prípade členských štátov, ktorých priemerná úroveň HND na obyvateľa (v PPS) za obdobie 2015 – 2017 je vyššia ako 109 % priemeru EÚ27;

b)úroveň 2,60 % ich reálneho HDP z roku 2019 v prípade členských štátov, ktorých priemerná úroveň HND na obyvateľa (v PPS) za obdobie 2015 – 2017 je rovná alebo nižšia ako 90 % priemeru EÚ27;

c)percentuálny podiel, ktorý sa získa lineárnou interpoláciou medzi úrovňou 0,07 % a 2,60 % ich reálneho HDP z roku 2019, výsledkom čoho sa percentuálny podiel stropu zníži úmerne k zvýšeniu prosperity, v prípade členských štátov, ktorých priemerná úroveň HND na obyvateľa (v PPS) za obdobie 2015 – 2017 je vyššia ako 90 % a rovná alebo nižšia ako 109 % priemeru EÚ27.

Sumy prekračujúce úroveň stanovenú v písmenách a) až c) pre jednotlivé členské štáty sa prerozdelia úmerne k prideleným rozpočtovým prostriedkom všetkých ostatných členských štátov, ktorých priemerná úroveň HND na obyvateľa (v PPS) je nižšia ako 100 % priemeru EÚ27. Úroveň HND na obyvateľa (v PPS) za obdobie 2015 – 2017 je úroveň HND na obyvateľa, ktorá sa používa v rámci rokovaní o VFR na roky
2021 – 2027.

3.Na účely výpočtu rozdelenia mimoriadnych dodatočných zdrojov na roky 2020 a 2021:

a)referenčným obdobím pre HDP je prvý polrok 2020;

b)referenčným obdobím pre počet nezamestnaných osôb a počet nezamestnaných mladých ľudí je priemer za jún až august 2020;

c)maximálna výška pridelených rozpočtových prostriedkov vyplývajúca z uplatňovania odseku 2 sa vynásobí podielom dodatočných zdrojov na roky 2020 a 2021 na celkových dodatočných zdrojoch na roky 2020, 2021 a 2022.

Pred uplatnením metódy opísanej v odsekoch 1 a 2 týkajúcej sa dodatočných zdrojov na rok 2020 sa najvzdialenejším regiónom na úrovni NUTS 2 pridelí suma zodpovedajúca intenzite pomoci 30 EUR na obyvateľa. Tieto pridelené rozpočtové prostriedky budú regiónom a členským štátom rozdelené proporčne k celkovému počtu obyvateľov týchto regiónov. Zvyšná suma na rok 2020 sa rozdelí medzi členské štáty v súlade s metódou opísanou v odsekoch 1 a 2.

4.Na účely výpočtu rozdelenia mimoriadnych dodatočných zdrojov na rok 2022:

a)referenčným obdobím pre HDP je prvý polrok 2021;

b)referenčným obdobím pre počet nezamestnaných osôb a počet nezamestnaných mladých ľudí je priemer za jún až august 2021;

c)maximálna výška pridelených rozpočtových prostriedkov vyplývajúca z uplatňovania odseku 2 sa vynásobí podielom dodatočných zdrojov na rok 2022 na celkových dodatočných zdrojoch na roky 2020, 2021 a 2022.“