EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 7. 2020

COM(2020) 295 final

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie vo Výbore pre obchod zriadenom Dočasnou dohodou o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane v súvislosti so zmenou určitých ustanovení Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie vo Výbore pre obchod zriadenom Dočasnou dohodou o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (ďalej len „dohoda“) v súvislosti s plánovaným prijatím rozhodnutia, ktorým sa menia určité ustanovenia protokolu II k dohode.

2.Kontext návrhu

2.1.Dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane.

Cieľom dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (ďalej len „dohoda“) je a) umožniť tichomorským štátom využívať výhody plynúce z lepšieho prístupu na trh, ktorý im ponúka Európska únia (ďalej len „EÚ“); b) podporovať udržateľný hospodársky rozvoj a postupnú integráciu tichomorských štátov do svetového hospodárstva; c) vytvoriť medzi Európskou úniou a tichomorskými štátmi zóny voľného obchodu založené na spoločnom záujme, a to postupnou liberalizáciou obchodu spôsobom, ktorý je v súlade s platnými pravidlami WTO a so zásadou asymetrie, pričom sa zohľadnia osobitné potreby a kapacitné obmedzenia tichomorských štátov, pokiaľ ide o úrovne záväzkov a harmonogram ich plnenia; d) stanoviť primerané opatrenia na urovnávanie sporov a e) zaviesť primerané inštitucionálne opatrenia.

EÚ dohodu podpísala 13. júla 2009 1 , pričom Papua-Nová Guinea ju predbežne vykonáva od 20. decembra 2009 a Fidžijská republika od 28. júla 2014. Samojský nezávislý štát dohodu predbežne vykonáva od 31. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy od 17. mája 2020, v nadväznosti na pristúpenie týchto krajín k dohode.

2.2.Výbor pre obchod

Výbor pre obchod je orgán zriadený v súlade s článkom 68 dohody. Je zložený zo zástupcov EÚ a tichomorských štátov (Papua-Nová Guinea, Fidži, Samoa a Šalamúnove ostrovy). Výbor pre obchod prijíma svoj rokovací poriadok a spolupredsedajú mu zástupca EÚ a zástupca z tichomorských štátov.

Výbor pre obchod sa zaoberá všetkými záležitosťami, ktoré sú potrebné na vykonávanie dohody, vrátane rozvojovej spolupráce. Výbor pre obchod pri výkone svojich funkcií môže a) zriaďovať a kontrolovať osobitné výbory alebo orgány potrebné na vykonávanie dohody; b) zasadnúť v ktoromkoľvek termíne dohodnutom stranami; c) posudzovať akékoľvek otázky v rámci dohody a prijímať náležité opatrenia pri výkone svojich funkcií a d) prijímať rozhodnutia alebo vydávať odporúčania v prípadoch stanovených v dohode.

Výbor pre obchod deleguje konkrétne vykonávacie a rozhodovacie právomoci na osobitné výbory uvedené v príslušných ustanoveniach dohody, najmä na osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu.

2.3.Pripravovaný akt Výboru pre obchod

Výbor pre obchod prijme v *septembri 2020* počas svojho ôsmeho zasadnutia rozhodnutie o zmene určitých ustanovení Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „pripravovaný akt“).

Cieľom pripravovaného aktu je:

–Aktualizovať ustanovenia týkajúce sa pravidiel pôvodu podľa najnovšieho vývoja a poskytnúť hospodárskym subjektom zjednodušené a flexibilnejšie pravidlá pôvodu prijatím týchto zmien:

a)Vypustiť tieto ustanovenia, ktoré už nie sú relevantné:

–článok 3 ods. 7: už nie je relevantné spresňovať, že kumulácia sa začala uplatňovať po 1. januári 2010 a 1. októbri 2015,

–článok 4a a príloha VIII(a) už nie sú relevantné, keďže neboli identifikované žiadne susedné rozvojové krajiny,

–článok 4 ods. 8 druhá veta a príloha XII: už nie je relevantné vymenúvať výrobky s pôvodom v Južnej Afrike, na ktoré sa kumulácia začala uplatňovať po 31. decembri 2009;

b)Zjednotiť názov článku 7 s názvom uvedeným v obsahu.

c)Vložiť nový článok 12 s názvom „Účtovné delenie“ v hlave II, ktorým sa hospodárskym subjektom umožní ušetriť náklady využívaním tejto metódy riadenia zásob;

d)Vypustiť článok 13 hlavy III a nahradiť ho novým článkom 14 s názvom „Nepozmeňovanie“ s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa majú predkladať colným orgánom dovážajúcej krajiny, keď sa prekládka alebo colné uskladňovanie pôvodného tovaru uskutočňujú v tretej krajine;

e)Vypustiť článok 14 „Výstavy“ a článok 38 „Slobodné colné pásma“, ktoré po zavedení ustanovenia o „nepozmeňovaní“ už nie sú potrebné;

f)Zmeniť článok 15 hlavy IV, aby sa hospodárskym subjektom poskytla väčšia flexibilita pri dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa dôkazov o pôvode;

g)Vložiť nový článok 39, v ktorom sa zhrnú funkcie a povinnosti osobitného výboru pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu, ktoré sú uvedené v rôznych ustanoveniach protokolu II, a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať článok 41.

–Aktualizovať prílohu II k protokolu II k dohode s cieľom zosúladiť ju so znením nomenklatúry HS 2017.

Príloha II k protokolu II vychádza zo znenia nomenklatúry harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) z roku 2007 pripojenej k Medzinárodnému dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru Svetovej colnej organizácie (ďalej len „WCO“). WCO vydala novú nomenklatúru HS 2017 s účinnosťou od 1. januára 2017. Súčasný stav, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, by sa však mal zachovať, pretože zmeny v nomenklatúre HS nemajú mať vplyv na pravidlo pôvodu uplatniteľné na určitý výrobok.

–Zmeniť text prílohy IV k protokolu II k dohode s cieľom zahrnúť chorvátske znenie vyhlásenia na faktúre.

Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola podpísaná 9. decembra 2011 a uplatňuje sa od 1. júla 2013. Dohoda sa uplatňuje na jednej strane na územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, a za podmienok stanovených v uvedenej zmluve, a na druhej strane na územiach signatárskych tichomorských štátov.

–Aktualizovať zoznam ZKÚ v prílohe VIII k protokolu II k dohode s cieľom zosúladiť ho so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

V prílohe VIII k protokolu II k dohode sa uvádza zoznam zámorských krajín a území Európskej únie (ďalej len „ZKÚ“). Status niektorých území sa nedávno zmenil: Svätý Bartolomej (FR) sa stal ZKÚ pridruženým k Únii 1. januára 2012 a Bermudy (UK) 1. januára 2014, a Mayotte (FR) sa stal 1. januára 2014 najvzdialenejším regiónom Únie.

–Po pristúpení Samoy a Šalamúnových ostrovov k dohode vyňať oba štáty spomedzi „iných štátov AKT“ uvedených v prílohe X k protokolu II.

Vzhľadom na počet zmien, ktoré sa majú vykonať v protokole II k dohode a v prílohách k nemu, je v záujme jasnosti potrebné, aby sa protokol nahradil ako celok.

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

Protokol II týkajúci sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce bol uzavretý v roku 2009. Určité ustanovenia pôvodného protokolu II nie sú vzhľadom na najnovší vývoj pravidiel pôvodu aktuálne, čo vedie k prekážkam pri využívaní preferenčného zaobchádzania stanoveného v dohode.

Navrhované zmeny povedú k zjednodušeniu a umožnia väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek a postupov pravidiel pôvodu. Napríklad:

–účtovné delenie umožní hospodárskym subjektom ušetriť náklady pri riadení svojich zásob,

–hospodárskym subjektom sa dostane väčšej flexibility, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa poskytujú colným orgánom dovážajúcej krajiny, keď sa prekládka alebo colné uskladňovanie pôvodného tovaru uskutočňujú v tretej krajine,

–možnosťou registrovaného vývozcu používať ako platný dôkaz o pôvode výlučne vyhlásenie na faktúre sa zjednodušia postupy stanovovania pôvodu a znížia administratívne náklady spojené s vydávaním sprievodných osvedčení EUR.1, čo subjektom umožní plne využívať preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ktoré môže mať pozitívny vplyv na obchod.

Toto zjednodušenie tak uľahčí obchod a podnieti hospodársky rozvoj v tichomorskom regióne tým, že hospodárskym subjektom umožní plne využívať preferenčné zaobchádzanie na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve.

Zmeny povedú k zjednodušeniu a umožnia flexibilitu, pokiaľ ide o dodržiavanie požiadaviek a postupov pravidiel pôvodu. Toto zjednodušenie uľahčí obchod a zoptimalizuje využívanie preferenčného zaobchádzania pre hospodárske subjekty. Navrhovanými zmenami sa okrem toho podporí regionálna integrácia a hospodársky rozvoj v tichomorských štátoch tým, že subjektom sa poskytne viac možností, ako splniť požiadavky spojené s pravidlami pôvodu.

Zmeny vo výrobkoch (položky a opisy) uvedených v prílohe II k protokolu II k dohode sú potrebné na zosúladenie s aktualizáciami Svetovej colnej organizácie vo vydaniach nomenklatúry HS z roku 2012 a 2017 a na zabezpečenie konzistentnosti opisov výrobkov a zatriedenia tovaru s harmonizovaným systémom.

V prílohe VIII k protokolu II k dohode sa uvádza zoznam zámorských krajín a území EÚ. V zmysle protokolu II „zámorské krajiny a územia“ znamenajú krajiny a územia uvedené vo štvrtej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tento zoznam by sa mal aktualizovať s cieľom zohľadniť nedávnu zmenu statusu niektorých zámorských krajín a území.

Je potrebné poznamenať, že rozhodnutím Rady (EÚ) 2019/2143 z 11. novembra 2019 sa už stanovila pozícia, ktorá sa má v mene EÚ zaujať vo Výbore pre obchod zriadenom podľa dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane, pokiaľ ide o zmenu príloh II a VIII k protokolu II k dohode (Ú. v. EÚ L 331, 20.12.2019, s. 1). V záujme jasnosti je pozícia v rámci súčasnej iniciatívy prepracovaná (nezmenená).

Navrhovaným rozhodnutím sa plnia povinnosti EÚ vyplývajúce z ustanovení dohody.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom Únie“ 2 .

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Akt, ktorý má Výbor pre obchod prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami a bude podľa medzinárodného práva záväzný v súlade s článkami 8, 68 a 78 dohody.

Pripravovaným aktom sa nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec dohody.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú spoločnej obchodnej politiky.

Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia by preto mal byť článok 207 ods. 4 prvý pododsek ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 207 v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.4.Uverejnenie pripravovaného aktu

Keďže aktom Výboru pre obchod sa zmení Dočasná dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane, je vhodné ho po prijatí uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie vo Výbore pre obchod zriadenom Dočasnou dohodou o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane v súvislosti so zmenou určitých ustanovení Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Dočasnú dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane 3 (ďalej len „dohoda“), ktorou sa ustanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve, predbežne vykonáva Papua-Nová Guinea od 20. decembra 2009 a Fidžijská republika od 28. júla 2014. Samojský nezávislý štát dohodu predbežne vykonáva od 31. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy od 17. mája 2020, v nadväznosti na pristúpenie týchto krajín k dohode.

(2)Podľa článkov 13 a 68 dohody a článku 41 protokolu II k dohode môže Výbor pre obchod prijať zmeny ustanovení protokolu II k dohode.

(3)Výbor pre obchod prijme v *septembri 2020* počas svojho ôsmeho zasadnutia rozhodnutie, ktorým sa zmenia určité ustanovenia Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce.

(4)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo Výbore pre obchod, keďže pripravované rozhodnutie bude pre Úniu záväzné.

(5)Určité ustanovenia Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce, ktorý bol uzavretý v roku 2009, si vyžadujú zmeny s cieľom aktualizovať pravidlá pôvodu podľa ich najnovšieho vývoja, aby sa zabezpečili flexibilnejšie a jednoduchšie pravidlá pôvodu, ktorých cieľom je uľahčenie obchodu pre hospodárske subjekty a optimalizácia miery využívania preferenčného zaobchádzania.

(6)Zmeny vo výrobkoch (položky a opisy) uvedených v prílohe II k protokolu II k dohode sú potrebné na zosúladenie s aktualizáciami Svetovej colnej organizácie vo vydaniach nomenklatúry HS z roku 2012 a 2017 a na zabezpečenie konzistentnosti opisov výrobkov a zatriedenia tovaru s harmonizovaným systémom.

(7)Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola podpísaná 9. decembra 2011 a uplatňuje sa od 1. júla 2013. Dohoda sa uplatňuje na jednej strane na územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, a za podmienok stanovených v uvedenej zmluve, a na druhej strane na územiach signatárskych tichomorských štátov. Text prílohy IV k protokolu II k dohode by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť tak, aby zahŕňal chorvátske znenie vyhlásenia na faktúre.

(8)V prílohe VIII k protokolu II k dohode sa uvádza zoznam zámorských krajín a území EÚ. V zmysle protokolu „zámorské krajiny a územia“ znamenajú krajiny a územia uvedené vo štvrtej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tento zoznam by sa mal aktualizovať s cieľom zohľadniť nedávnu zmenu statusu niektorých zámorských krajín a území.

(9)Na základe pristúpenia Samoy a Šalamúnových ostrovov k dohode by sa mali oba štáty vyňať spomedzi „iných štátov AKT“ uvedených v prílohe X k protokolu II,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie na ôsmom zasadnutí Výboru pre obchod, je založená na návrhu aktu Výboru pre obchod pripojenom k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

(1)    Rozhodnutie Rady 2009/729/ES z 13. júla 2009 o podpise a predbežnom vykonávaní Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (Ú. v. EÚ L 272, 16.10.2009, s. 1).

(2)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.

(3)    Rozhodnutie Rady 2009/729/ES z 13. júla 2009 o podpise a predbežnom vykonávaní Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (Ú. v. EÚ L 272, 16.10.2009, s. 1).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 7. 2020

COM(2020) 295 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie vo Výbore pre obchod zriadenom Dočasnou dohodou o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane v  súvislosti so zmenou určitých ustanovení Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce

PRÍLOHA

NÁVRH

ROZHODNUTIE
VÝBORU PRE OBCHOD

ZRIADENÉHO DOČASNOU DOHODOU O PARTNERSTVE MEDZI EURÓPSKYM SPOLOČENSTVOM NA JEDNEJ STRANE A TICHOMORSKÝMI ŠTÁTMI NA DRUHEJ STRANE

č. .../2020 z ...,

ktorým sa menia určité ustanovenia Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce

VÝBOR PRE OBCHOD,

so zreteľom na Dočasnú dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane 1 (ďalej len „dohoda“), ktorou sa stanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve, podpísanú 30. júla 2009 v Londýne, a najmä na jej článok 8, článok 68 ods. 3 a článok 78 v spojení s článkom 41 protokolu II k dohode,

keďže:

(1)Papua-Nová Guinea dohodu predbežne vykonáva od 20. decembra 2009 a Fidžijská republika od 28. júla 2014. Samojský nezávislý štát dohodu predbežne vykonáva od 31. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy od 17. mája 2020, v nadväznosti na pristúpenie týchto krajín k dohode.

(2)V súlade s článkom 8 dohody Výbor pre obchod preskúma ustanovenia Protokolu II týkajúceho sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce s cieľom ich ďalšieho zjednodušenia.

(3)Strany vykonali takéto preskúmanie a dohodli sa na týchto zmenách protokolu II:

i) vypustenie týchto ustanovení, ktoré už nie sú uplatniteľné:

– článok 3 ods. 7,

– článok 4a,

– prílohy VIII(a) a XII;

ii) oprava týchto ustanovení:

– vypustením druhej vety článku 4 ods. 8, ktorá už nie je uplatniteľná,

– zjednotenie názvu článku 7 s názvom uvedeným v obsahu;

iii) vloženie nového článku 12 s názvom „Účtovné delenie“ v hlave II, ktorým sa hospodárskym subjektom umožní ušetriť náklady využívaním tejto metódy riadenia zásob;

iv) vypustenie článku 13 hlavy III a jeho nahradenie novým článkom 14 s názvom „Nepozmeňovanie“ s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré sa majú predkladať colným orgánom dovážajúcej krajiny, keď sa prekládka alebo colné uskladňovanie pôvodného tovaru uskutočňujú v tretej krajine;

           v) vypustenie článku 14 „Výstavy“ a článku 38 „Slobodné colné pásma“, ktoré po zavedení ustanovenia o „nepozmeňovaní“ už nie sú potrebné;

           vi) zmena článku 15 hlavy IV, aby sa hospodárskym subjektom poskytla väčšia flexibilita pri dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa dôkazov o pôvode;

           vii) začlenenie nového článku 39, v ktorom sa zhrnú funkcie a povinnosti osobitného výboru pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu, ktoré sú uvedené v rôznych ustanoveniach protokolu II, a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať článok 41.

(4)    Príloha II k protokolu II vychádza zo znenia nomenklatúry harmonizovaného systému (ďalej len „HS“) z roku 2007 pripojenej k Medzinárodnému dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) Svetovej colnej organizácie (ďalej len „WCO“). WCO vydala novú nomenklatúru HS 2017 s účinnosťou od 1. januára 2017. Prílohu II k protokolu II k dohode je potrebné aktualizovať s cieľom zosúladiť ju so znením nomenklatúry HS z roku 2017. Súčasný stav, pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, by sa však mal zachovať, pretože zmeny v nomenklatúre HS nemajú mať vplyv na pravidlo pôvodu uplatniteľné na určitý výrobok.

(5)    Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola podpísaná 9. decembra 2011 a uplatňuje sa od 1. júla 2013. Dohoda sa uplatňuje na jednej strane na územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie, a za podmienok stanovených v uvedenej zmluve, a na druhej strane na územiach signatárskych tichomorských štátov. Text prílohy IV k protokolu II k dohode by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, aby sa do nej zahrnulo chorvátske znenie vyhlásenia na faktúre.

(6)    V prílohe VIII k protokolu II k dohode sa uvádza zoznam zámorských krajín a území Európskej únie (ďalej len „ZKÚ“). Status niektorých území sa nedávno zmenil: Svätý Bartolomej (FR) sa stal 1. januára 2012 ZKÚ pridruženým k Únii a Bermudy (UK) 1. januára 2014, a Mayotte (FR) sa stal 1. januára 2014 najvzdialenejším regiónom Únie. Zoznam ZKÚ v prílohe VIII k protokolu II k dohode je potrebné aktualizovať s cieľom zosúladiť ho so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

(7)    Na základe pristúpenia Samoy a Šalamúnových ostrovov k dohode by sa mali oba štáty vyňať spod zmienky o „iných štátoch AKT“ uvedených v prílohe X k protokolu II,

(8)        Vzhľadom na počet zmien, ktoré sa majú vykonať, je v záujme jasnosti potrebné, aby sa protokol II k dohode nahradil ako celok,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Text protokolu II k dohode sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V … dňa …

V mene Únie            V mene tichomorských štátov

PRÍLOHA

PROTOKOL II

Týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce

OBSAH

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok

1.    Vymedzenie pojmov

HLAVA II

VYMEDZENIE POJMU „PÔVODNÉ VÝROBKY“

Články

2.    Všeobecné požiadavky

3.    Kumulácia v Európskom spoločenstve

4.    Kumulácia v tichomorských štátoch

5.    Úplne získané výrobky

6.    Dostatočne opracované alebo spracované výrobky

7.    Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie

8.    Určujúca jednotka

9.    Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje

10.    Súpravy

11.    Neutrálne prvky

12.    Účtovné delenie

HLAVA III

TERITORIÁLNE POŽIADAVKY

Články

13.    Zásada teritoriality

14.    Nepozmeňovanie

HLAVA IV

DÔKAZ O PÔVODE

Články

15.    Všeobecné požiadavky

16.    Postup vydávania sprievodného osvedčenia EUR.1

17.    Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne

18.    Vydávanie duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1

19.        Vydávanie sprievodných osvedčení EUR.1 na základe už vydaného alebo vyhotoveného dôkazu o pôvode

20.    Podmienky vyhotovenia vyhlásenia na faktúre

21.    Schválený vývozca

22.    Platnosť dôkazu o pôvode

23.    Predkladanie dôkazu o pôvode

24.    Dovoz po častiach

25.    Oslobodenie od povinnosti predložiť dôkaz o pôvode

26.    Informačný postup na účely kumulácie

27.    Podporné doklady

28.    Uchovávanie dôkazov o pôvode a podporných dokladov

29.    Nezrovnalosti a formálne chyby

30.    Sumy vyjadrené v eurách

HLAVA V

ÚPRAVA ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

Články

31.    Administratívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa na výrobky vzťahovali výhody vyplývajúce z dohody

32.    Oznamovanie informácií týkajúcich sa colných orgánov

33.    Vzájomná pomoc

34.    Overovanie dôkazu o pôvode

35.    Overovanie vyhlásení dodávateľov

36.    Urovnávanie sporov

37.    Sankcie

38.    Výnimky

39.    Osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu

HLAVA VI

   CEUTA A MELILLA

Článok

40.    Osobitné podmienky

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Články

41.    Revízia a uplatňovanie pravidiel pôvodu

42.    Prílohy

43.    Vykonávanie protokolu

PRÍLOHY

PRÍLOHA I k PROTOKOLU II:    Úvodné poznámky k zoznamu v prílohe II

PRÍLOHA II k PROTOKOLU II:    Zoznam opracovania alebo spracovania, ktoré sa má vykonať na nepôvodných materiáloch, aby mohol vyrobený výrobok získať status pôvodu

PRÍLOHA II(a) k PROTOKOLU II:    Výnimky zo zoznamu opracovania alebo spracovania, ktoré sa má vykonať na nepôvodných materiáloch, aby mohol vyrobený výrobok získať status pôvodu

PRÍLOHA III k PROTOKOLU II:    Formulár sprievodného osvedčenia

PRÍLOHA IV k PROTOKOLU II:    Vyhlásenie na faktúre

PRÍLOHA V A k PROTOKOLU II:    Vyhlásenie dodávateľa pre výrobky, ktoré majú status preferenčného pôvodu

PRÍLOHA V B k PROTOKOLU II:    Vyhlásenie dodávateľa pre výrobky, ktoré nemajú status preferenčného pôvodu

PRÍLOHA VI k PROTOKOLU II:    Informačné osvedčenie

PRÍLOHA VII k PROTOKOLU II:    Formulár žiadosti o výnimku

PRÍLOHA VIII k PROTOKOLU II:    Zámorské krajiny a územia

PRÍLOHA IX k PROTOKOLU II:    Výrobky, na ktoré sa ustanovenia článkov 3 a 4 o kumulácii uplatňujú po 1. októbri 2015

PRÍLOHA X k PROTOKOLU II:    Iné štáty AKT

PRÍLOHA XI k PROTOKOLU II:    Výrobky s pôvodom v Južnej Afrike vylúčené z kumulácie stanovenej v článku 4

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE týkajúce sa Andorrského kniežatstva

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE týkajúce sa Sanmarínskej republiky

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto protokolu:

a)    „výroba“ je každé opracovanie alebo spracovanie vrátane montáže alebo osobitných operácií;

b)    „materiál“ je každá zložka, surovina, komponent alebo časť alebo súčasť atď., ktoré sa použijú pri výrobe výrobku;

c)    „výrobok“ je vyrábaný výrobok, a to aj vtedy, ak sa má použiť neskôr pri inej výrobnej operácii;

d)    „tovar“ je oboje, materiály aj výrobky;

e)    „colná hodnota“ je hodnota určená v súlade s Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (Dohoda WTO o colnej hodnote);

f)    „cena zo závodu“ je cena zaplatená za výrobok zo závodu výrobcovi v Európskom spoločenstve alebo v tichomorských štátoch, v ktorého podniku sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak cena zahŕňa hodnotu všetkých použitých materiálov po odpočítaní akýchkoľvek zaplatených vnútroštátnych daní, ktoré sú alebo môžu byť vrátené pri vývoze získaného výrobku;

g)    „hodnota materiálov“ je colná hodnota použitých nepôvodných materiálov v čase dovozu alebo, ak táto hodnota nie je známa a nemožno ju zistiť, prvá zistiteľná cena zaplatená za tieto materiály v Európskom spoločenstve alebo v tichomorskom štáte;

h)    „hodnota pôvodných materiálov“ je hodnota takýchto materiálov vymedzená v písmene g) uplatňovanom mutatis mutandis;

i)    „pridaná hodnota“ je cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov s pôvodom v ostatných krajinách alebo na ostatných územiach uvedených v článkoch 3 a 4, s ktorými možno uplatniť kumuláciu, alebo v prípade, že colná hodnota nie je známa alebo ju nemožno zistiť, prvá zistiteľná cena zaplatená za tieto materiály v Európskom spoločenstve alebo v jednom z tichomorských štátov;

j)    „kapitoly“ a „položky“ sú kapitoly a štvorciferné položky používané v nomenklatúre, z ktorej pozostáva harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru, na ktorý sa v tomto protokole odkazuje ako na „harmonizovaný systém“ alebo „HS“;

k)    „zatriedený“ odkazuje na zatriedenie výrobku alebo materiálu do určitej položky;

l)    „zásielka“ sú výrobky, ktoré sú buď súčasne zasielané od jedného vývozcu jednému príjemcovi, alebo sa na ne vzťahuje jednotný prepravný doklad, ktorý zahŕňa ich prepravu od vývozcu k príjemcovi, alebo, ak takýto doklad chýba, jednotná faktúra;

m)    „územia“ zahŕňajú pobrežné vody;

n)    „ZKÚ“ sú zámorské krajiny a územia, ako sa vymedzujú v prílohe VIII;

o)    „iné štáty AKT“ sú všetky štáty AKT s výnimkou tichomorských štátov.

HLAVA II

VYMEDZENIE POJMU „PÔVODNÉ VÝROBKY“

Článok 2

Všeobecné požiadavky

1.    Na účely dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve, ďalej len „dohoda“, sa za výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve považujú tieto výrobky:

a)    výrobky úplne získané v Európskom spoločenstve v zmysle článku 5 tohto protokolu;

b)    výrobky získané v Európskom spoločenstve obsahujúce materiály, ktoré tam neboli úplne získané, za predpokladu, že takéto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu v Európskom spoločenstve v zmysle článku 6.

2.    Na účely dohody sa za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte považujú tieto výrobky:

a)    výrobky úplne získané v tichomorskom štáte v zmysle článku 5 tohto protokolu;

b)    výrobky získané v tichomorskom štáte obsahujúce materiály, ktoré tam neboli úplne získané, za predpokladu, že takéto materiály boli dostatočne opracované alebo spracované v uvedenom tichomorskom štáte v zmysle článku 6.

Článok 3

Kumulácia v Európskom spoločenstve

1.    Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2 ods. 1, výrobky sa považujú za výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve, ak sú v ňom získané a obsahujú materiály s pôvodom v tichomorskom štáte, v ostatných štátoch AKT alebo v ZKÚ za predpokladu, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v Európskom spoločenstve presahuje operácie uvedené v článku 7. Nie je nutné, aby takéto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu.

2.    V prípade, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v Európskom spoločenstve nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v Európskom spoločenstve, len ak je tam pridaná hodnota väčšia ako hodnota použitých materiálov s pôvodom v akejkoľvek z ostatných krajín alebo území uvedených v odseku 1. Ak tomu tak nie je, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v krajine alebo na území, kde majú pôvod materiály použité pri výrobe v Európskom spoločenstve predstavujúce najväčší podiel z hľadiska hodnoty.

3.    Výrobky s pôvodom v jednej z krajín alebo na jednom z území uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré sa nepodrobia žiadnemu opracovaniu alebo spracovaniu v Európskom spoločenstve, si uchovajú svoj pôvod, ak sú vyvezené do jednej z týchto krajín alebo na jedno z týchto území.

4.    Na účely vykonávania článku 2 ods. 1 písm. b) sa opracovanie alebo spracovanie vykonané v tichomorskom štáte, v ostatných štátoch AKT alebo v ZKÚ považujú za vykonané v Európskom spoločenstve, ak sa získané výrobky podrobia následnému opracovaniu alebo spracovaniu v Európskom spoločenstve. Ak sú podľa tohto ustanovenia pôvodné výrobky získané v dvoch alebo vo viacerých z príslušných krajín alebo území, považujú sa za výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve, len ak opracovanie alebo spracovanie presahuje operácie uvedené v článku 7.

5.    V prípade, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v Európskom spoločenstve nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v Európskom spoločenstve, len ak je tam pridaná hodnota väčšia ako hodnota použitých materiálov v akejkoľvek z ostatných krajín alebo území uvedených v odseku 4. Ak tomu tak nie je, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v krajine alebo na území, na ktoré pripadá najvyššia hodnota materiálov použitých pri výrobe.

6.    Kumuláciu stanovenú v tomto článku možno uplatniť len za predpokladu, že:

a)    krajiny, ktoré sú zapojené do získania statusu pôvodu, a krajina určenia uzavreli dohodu o administratívnej spolupráci, ktorou sa zabezpečuje správne vykonávanie tohto článku;

b)    materiály a výrobky získali status pôvodu uplatnením pravidiel pôvodu, ktoré sa zhodujú s pravidlami danými v tomto protokole;

c)    Európske spoločenstvo poskytne tichomorským štátom prostredníctvom Európskej komisie podrobné údaje o dohodách o administratívnej spolupráci s ostatnými krajinami alebo územiami uvedenými v tomto článku. Európska komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie (séria C) a tichomorské štáty uverejnia podľa svojich vlastných postupov dátum, keď možno uplatňovať kumuláciu stanovenú v tomto článku s tými krajinami alebo územiami uvedenými v tomto článku, ktoré splnili potrebné požiadavky.

Článok 4

Kumulácia v tichomorských štátoch

1.    Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 2 ods. 2, výrobky sa považujú za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte, ak sú v ňom získané a obsahujú materiály s pôvodom v Európskom spoločenstve, v ostatných štátoch AKT, v ZKÚ alebo v ostatných tichomorských štátoch za predpokladu, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v uvedenom tichomorskom štáte presahuje operácie uvedené v článku 7. Nie je nutné, aby tieto materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu alebo spracovaniu.

2.    V prípade, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v tichomorskom štáte nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v uvedenom tichomorskom štáte, len ak je tam pridaná hodnota väčšia ako hodnota použitých materiálov s pôvodom v akejkoľvek z ostatných krajín alebo území uvedených v odseku 1. Ak tomu tak nie je, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v krajine alebo na území, kde majú pôvod materiály použité pri výrobe v uvedenom tichomorskom štáte predstavujúce najväčší podiel z hľadiska hodnoty.

3.    Výrobky s pôvodom v jednej z krajín alebo na jednom z území uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, ktoré sa nepodrobia žiadnemu opracovaniu alebo spracovaniu v tichomorskom štáte, si uchovajú svoj pôvod, ak sú vyvezené do jednej z týchto krajín alebo na jedno z týchto území.

4.    Na účely vykonávania článku 2 ods. 2 písm. b) opracovanie alebo spracovanie vykonané v Európskom spoločenstve, v ostatných tichomorských štátoch, v ostatných štátoch AKT alebo v ZKÚ sa považujú za vykonané v tichomorskom štáte, ak sa získané výrobky podrobia následnému opracovaniu alebo spracovaniu v tomto tichomorskom štáte. Ak sú podľa tohto ustanovenia pôvodné výrobky získané v dvoch alebo vo viacerých z príslušných krajín alebo území, považujú sa za výrobky s pôvodom v tomto tichomorskom štáte, len ak opracovanie alebo spracovanie presahuje operácie uvedené v článku 7.

5.    V prípade, že opracovanie alebo spracovanie vykonané v tichomorskom štáte nepresahuje operácie uvedené v článku 7, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v uvedenom tichomorskom štáte, len ak je tam pridaná hodnota väčšia ako hodnota použitých materiálov v akejkoľvek z ostatných krajín alebo území uvedených v odseku 4. Ak tomu tak nie je, získaný výrobok sa považuje za výrobok s pôvodom v krajine alebo na území, ktorej materiály použité vo výrobe predstavujú najvyššiu hodnotu.

6.    Kumuláciu stanovenú v tomto článku možno uplatniť len za predpokladu, že:

a)    krajiny, ktoré sú zapojené do získania statusu pôvodu, a krajina určenia uzavreli dohodu o administratívnej spolupráci, ktorou sa zabezpečuje správne vykonávanie tohto článku;

b)    materiály a výrobky získali status pôvodu uplatnením pravidiel pôvodu, ktoré sa zhodujú s pravidlami danými v tomto protokole;

c)    tichomorské štáty poskytnú Európskemu spoločenstvu prostredníctvom Európskej komisie podrobné údaje o dohodách o administratívnej spolupráci s ostatnými krajinami alebo územiami uvedenými v tomto článku. Európska komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie (séria C) a tichomorské štáty uverejnia podľa svojich vlastných postupov dátum, keď možno uplatňovať kumuláciu stanovenú v tomto článku s tými krajinami alebo územiami uvedenými v tomto článku, ktoré splnili potrebné požiadavky.

7.    Kumulácia stanovená v tomto článku sa nevzťahuje na výrobky uvedené v prílohe IX. Bez ohľadu na to možno kumuláciu stanovenú v tomto článku uplatniť až po 1. októbri 2015 v prípade výrobkov uvedených v prílohe IX a po 1. januári 2010 v prípade ryže položky colného sadzobníka 1006, ak sú materiály použité vo výrobe takýchto výrobkov s pôvodom v tichomorskom štáte alebo v inom štáte AKT, ktorý je účastníkom dohody o hospodárskom partnerstve, alebo ak sa opracovanie alebo spracovanie vykoná v tichomorskom štáte alebo v inom štáte AKT, ktorý je účastníkom dohody o hospodárskom partnerstve.

8.    Tento článok sa neuplatňuje na výrobky prílohy XI s pôvodom v Južnej Afrike.

Článok 5

Úplne získané výrobky

1.    Za úplne získané v tichomorskom štáte alebo v Európskom spoločenstve sa považujú:

a)    nerastné produkty vyťažené z ich pôdy alebo ich morského dna;

b)    tam zozbierané ovocie a rastlinné produkty;

c)    živé zvieratá tam narodené a chované;

d)    produkty z tam chovaných živých zvierat;

e)    i)    produkty získané lovom alebo rybolovom na ich území;

   ii)    produkty akvakultúry vrátane morskej akvakultúry, pokiaľ sú tam ryby narodené či vyliahnuté a chované;

f)    produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo teritoriálnych vôd Európskeho spoločenstva alebo tichomorského štátu ich plavidlami;

g)    výrobky vyrobené na palube ich spracovateľských plavidiel, výlučne z výrobkov uvedených v písmene f);

h)    použité predmety tam zozbierané, ktoré sú vhodné len na opätovné získanie surovín, vrátane použitých pneumatík, ktoré sú vhodné len na protektorovanie alebo na využitie ako odpad;

i)    odpad a zvyšky z tam uskutočnených výrobných operácií;

j)    produkty vyťažené z morskej pôdy alebo z morského podložia mimo ich pobrežných vôd, pokiaľ majú výlučné práva využívať túto pôdu alebo podložie;

k)    tovar ktorý je tam vyrobený výlučne z produktov uvedených v písmenách a) až j).

2.    Pojmy „ich plavidlá“ a „ich spracovateľské plavidlá“ v odseku 1 písm. f) a g) sa uplatňujú iba na plavidlá a továrenské plavidlá:

a)    ktoré sú registrované v členskom štáte Európskeho spoločenstva alebo v tichomorskom štáte;

b)    ktoré sa plavia pod vlajkou členského štátu Európskeho spoločenstva alebo tichomorského štátu;

c)    ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

   i)    aspoň z 50 percent ich vlastnia štátni príslušníci členského štátu Európskeho spoločenstva alebo tichomorského štátu

   alebo

   ii)    vlastnia ich spoločnosti:

   –    ktoré majú svoje ústredie a hlavné miesto podnikania v členskom štáte Európskeho spoločenstva alebo v tichomorskom štáte, a

   –    ktoré aspoň z 50 percent vlastní členský štát Európskeho spoločenstva alebo tichomorský štát, verejné subjekty alebo štátni príslušníci uvedeného štátu.

3.    Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 Európske spoločenstvo na žiadosť tichomorského štátu akceptuje, aby sa plavidlá prenajaté tichomorským štátom na vykonávanie rybolovu v jeho výhradnej hospodárskej zóne pokladali za „jeho plavidlá“ za predpokladu, že chartrovú alebo nájomnú zmluvu, v prípade ktorej bolo Európskemu spoločenstvu ponúknuté predkupné právo, osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu uznal za zmluvu, ktorá poskytuje primerané príležitosti na rozvoj schopnosti tichomorského štátu loviť ryby pre vlastné potreby, a najmä za zmluvu, ktorá udeľuje tomuto tichomorskému štátu zodpovednosť za námornú a komerčnú správu plavidla, ktoré mu je k dispozícii na určité významné obdobie.

4.    Podmienky odseku 2 možno splniť v rôznych štátoch, pokiaľ patria k tichomorským štátom. V tomto prípade sa výrobky považujú za výrobky s pôvodom v štáte, ktorého štátni príslušníci alebo spoločnosti plavidlo alebo spracovateľské plavidlo vlastnia v súlade s odsekom 2 písm. c). V prípade, že plavidlo alebo spracovateľské plavidlo vlastnia štátni príslušníci alebo spoločnosti štátov, ktoré sú účastníkmi rôznych dohôd o hospodárskom partnerstve, sa výrobky považujú za výrobky s pôvodom v tom štáte, ktorého štátni príslušníci alebo spoločnosti sú z hľadiska podielu najviac zastúpení v súlade s ustanoveniami odseku 2 písm. c).

Článok 6

Dostatočne opracované alebo spracované výrobky

1.    Na účely článku 2 výrobky, ktoré nie sú úplne získané, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak sú splnené podmienky uvedené v zozname v prílohe II.

2.    Bez ohľadu na odsek 1 výrobky, ktoré sú uvedené v prílohe II(a), možno na účely článku 2 považovať za dostatočne opracované alebo spracované, ak sú splnené podmienky uvedené v uvedenej prílohe.

3.    Podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2 stanovujú pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, opracovanie alebo spracovanie, ktoré sa musí vykonať na nepôvodných materiáloch použitých na ich výrobu, a vzťahujú sa výhradne na takéto materiály. Z toho potom vyplýva, že ak sa výrobok, ktorý získal status pôvodu splnením podmienok uvedených v ktoromkoľvek zozname, použije pri výrobe iného výrobku, podmienky uplatniteľné na výrobok, v ktorom je zapracovaný, sa naň nevzťahujú a nezohľadňujú sa ani nepôvodné materiály, ktoré mohli byť použité pri jeho výrobe.

4.    Bez ohľadu na odseky 1 a 2 však nepôvodné materiály, ktoré by podľa podmienok uvedených v prílohe II a prílohe II(a) nemali byť pri výrobe určitého výrobku použité, môžu byť použité za predpokladu, že:

a)    ich celková hodnota nepresahuje 15 percent ceny výrobku zo závodu;

b)    uplatnením tohto odseku sa nepresiahne žiadna z percentuálnych hodnôt uvedených v zozname pre maximálnu hodnotu nepôvodných materiálov.

5.    Ustanovenia odseku 4 sa neuplatňujú na výrobky 50. až 63. kapitoly harmonizovaného systému.

6.    a)    Strany uznávajú, že od podpisu Dohovoru z Lomé v roku 1976 tichomorské štáty neboli schopné vytvoriť zodpovedajúcu národnú flotilu, ktorá by bola v súlade s podmienkami článku 5 ods. 2 tohto protokolu II. Strany takisto uznávajú osobitné okolnosti tichomorských štátov, ktoré zahŕňajú nedostatok úplne získaných rýb na uspokojenie dopytu na mieste, veľmi obmedzenú rybolovnú kapacitu rybárskej flotily tichomorských štátov, menšiu spracovateľskú kapacitu v dôsledku fyzických a ekonomických faktorov, malé riziko destabilizácie trhu EÚ z dôvodu veľkého prílevu produktov rybolovu z tichomorských štátov, geografickú izoláciu tichomorských štátov, ako aj vzdialenosť od trhu EÚ. Strany takisto sledujú spoločný konečný cieľ, ktorým je podpora ďalšieho rozvoja v tichomorských štátoch popri súčasnom presadzovaní udržateľného rybárstva a dobrej správy rybného hospodárstva.

   b)    Strany uznávajú nesmiernu dôležitosť rybárstva pre obyvateľov tichomorských štátov a aj to, že ryby, napríklad tuniak v západnom a strednom Tichom oceáne, sú pre tichomorské štáty najdôležitejším spoločným prírodným zdrojom dlhodobého príjmu a pracovných miest. Tieto spoločné rybolovné zdroje vo vodách tichomorských štátov podliehajú rôznym režimom hospodárenia na regionálnej, subregionálnej a celoštátnej úrovni vrátane režimu rybolovných dní plavidiel (Vessel Day Scheme), ktorého cieľom je zabezpečiť udržateľný regionálny rybolov tuniaka pomocou vakových sietí. Tieto činnosti sú predmetom monitorovania v rámci Komisie pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne, ktorého súčasťou je systém monitorovania plavidiel (VMS) a programy pozorovateľov. V tejto súvislosti strany súhlasia, že bez ohľadu na odsek 1, keď sú okolnosti také, že úplne získané výrobky vymedzené v článku 5 ods. 1 písm. f) a g) nemožno použiť v dostatočnej miere na uspokojenie dopytu na mieste, a po tom, ako tichomorský štát vopred upovedomí Európsku komisiu, sa spracované produkty rybolovu položiek 1604 a 1605 vyrobené v priestoroch na mieste v uvedenom štáte z nepôvodných materiálov 3. kapitoly, ktoré boli vylodené v prístave uvedeného štátu, považujú na účely článku 2 za dostatočne opracované alebo spracované. V oznámení určenom Európskej komisii sa uvedú dôvody, vďaka ktorým bude uplatňovanie tohto odseku stimulovať rozvoj sektoru rybárstva v danom štáte, a potrebné informácie týkajúce sa príslušných druhov, výrobkov, ktoré sa majú vyrábať a údaje o ich jednotlivých množstvách.

   c)    Správa o vykonaní písmena b) sa vypracuje najneskôr tri roky po oznámení.

   d)    Európske spoločenstvo a žiadajúci tichomorský štát uskutočnia na základe tejto správy konzultácie o používaní písmena b), a zohľadňujú pritom predovšetkým účinok jeho uplatňovania na rozvoj a účinnú ochranu a udržateľné riadenie zdrojov a v prípade potreby ho zmenia.    

   e)    Písmeno b) sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté sanitárne a rastlinolekárske opatrenia platné v EÚ, účinná ochrana a udržateľné riadenie zdrojov rybného hospodárstva a podpora v boji proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam v danom regióne.

   f)    Ustanovenia tohto odseku sa uplatňujú na dovoz z tichomorského štátu od prvého dňa po tom, ako sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie, že dotknutý štát adresoval Európskej komisii oznámenie v súlade s písmenom b).

7.    Odseky 1 až 6 sa uplatňujú s výhradou ustanovení článku 7.

Článok 7

Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie

1.    Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa nasledujúce operácie považujú za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie na to, aby sa výrobkom priznal status pôvodných výrobkov, bez ohľadu na splnenie alebo nesplnenie požiadaviek uvedených v článku 6:

a)    konzervačné operácie, ktoré majú zabezpečiť, aby výrobky zostali v dobrom stave počas prepravy a skladovania;

b)    rozdeľovanie a skladanie balení;

c)    umývanie, čistenie; odstraňovanie prachu, hrdze, oleja, náteru alebo iných nánosov;

d)    žehlenie alebo lisovanie textílií;

e)    jednoduché operácie súvisiace s natieraním a leštením;

f)    lúpanie, čiastočné alebo úplné bielenie, leštenie a glazovanie obilnín a ryže;

g)    operácie súvisiace s farbením cukru alebo jeho tvarovaním do kociek; čiastočné alebo úplné mletie kryštálového cukru;

h)    šúpanie, odkôstkovanie a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny;

i)    ostrenie, jednoduché brúsenie alebo jednoduché rezanie;

j)    osievanie, preosievanie, triedenie, zatrieďovanie, preberanie, párovanie; (vrátane zostavovania súprav predmetov);

k)    jednoduché plnenie do fliaš, plechoviek, baniek, vriec, debien, škatúľ, pripevňovanie na lepenky alebo dosky a iné jednoduché baliarenské operácie;

l)    pripevňovanie alebo tlač značiek, štítkov, log a podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly;

m)    jednoduché miešanie výrobkov, tiež rôzneho druhu; miešanie cukru s iným materiálom;

n)    jednoduché skladanie častí predmetov na vytvorenie kompletného predmetu alebo rozloženie výrobkov na časti;

o)    kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až n);

p)    zabíjanie zvierat.

2.    Pri určovaní, či sa opracovanie alebo spracovanie, ktorému bol výrobok podrobený, má považovať za nedostatočné v zmysle odseku 1, sa všetky operácie vykonané buď v Európskom spoločenstve, alebo v tichomorských štátoch na danom výrobku posudzujú spoločne.

Článok 8

Určujúca jednotka

1.    Určujúcou jednotkou na uplatnenie ustanovení tohto protokolu je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri určovaní zatriedenia použitím nomenklatúry harmonizovaného systému.

Z toho potom vyplýva, že:

a)    ak je výrobok pozostávajúci zo súpravy alebo zostavy predmetov zatriedený podľa pravidiel harmonizovaného systému do jednej položky, určujúcu jednotku tvorí tento celok;

b)    ak zásielka pozostáva z viacerých totožných výrobkov zatriedených do rovnakej položky harmonizovaného systému, každý výrobok sa pri uplatňovaní ustanovení tohto protokolu musí posudzovať jednotlivo.

2.    Ak sa podľa všeobecného pravidla 5 na interpretáciu harmonizovaného systému spolu s výrobkom zatriedi aj jeho obal, potom sa na účely určenia pôvodu obal posudzuje spolu s výrobkom.

Článok 9

Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje

Príslušenstvo, náhradné diely a nástroje odoslané so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v ich cene alebo ktoré nie sú fakturované osobitne, sa považujú s predmetným zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom za jeden celok.

Článok 10

Súpravy

Súpravy vymedzené vo všeobecnom pravidle 3 na interpretáciu harmonizovaného systému sa považujú za pôvodné, ak všetky výrobky, z ktorých sa skladajú, sú pôvodné výrobky. Ak sa však súprava skladá z pôvodných a nepôvodných výrobkov, považuje sa ako celok za pôvodnú za predpokladu, že hodnota nepôvodných výrobkov nepresahuje 15 % ceny súpravy zo závodu.

Článok 11

Neutrálne prvky

Pri určovaní toho, či je výrobok pôvodný, nie je potrebné určiť pôvod nasledujúcich prvkov, ktoré sa môžu použiť pri jeho výrobe:

a)    energia a palivo;

b)    zariadenie a vybavenie;

c)    stroje a nástroje;

d)    tovar, ktorý nie je a ani nemá byť súčasťou konečného zloženia výrobku.

Článok 12

Účtovné delenie

1.    Ak má oddelené skladovanie zásob pôvodných a nepôvodných zastupiteľných materiálov za následok značné náklady alebo závažné problémy, môžu colné orgány na písomnú žiadosť zainteresovaných osôb povoliť na spravovanie takýchto zásob používanie metódy vedenia takzvaného „účtovného delenia“ (ďalej len „metóda“).

2.    Metóda uvedená v odseku 1 sa uplatňuje aj na pôvodný a nepôvodný surový cukor neobsahujúci pridané ochucujúce alebo farbiace látky a určený na ďalšiu rafináciu, podpoložiek 1701 12, 1701 13, 1701 14 harmonizovaného systému, ktorý sa v niektorom tichomorskom štáte alebo v Európskom spoločenstve fyzicky kombinuje alebo zmiešava pred vývozom do Európskeho spoločenstva, resp. do tichomorských štátov.

3. Touto metódou sa zabezpečí, aby počet alebo množstvo získaných výrobkov, ktoré by sa mohli považovať za výrobky s pôvodom v tichomorskom(-ých) štáte(-och) alebo v Únii, vždy zodpovedali počtu alebo množstvu výrobkov, ktoré by sa získali pri fyzickom delení zásob.

4. Colné orgány môžu udelenie povolenia podľa odseku 1 podmieniť akýmkoľvek podmienkami, ktoré považujú za primerané.

5. Táto metóda sa uplatňuje a jej uplatňovanie sa zaznamenáva v súlade so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami platnými v krajine, v ktorej bol výrobok vyrobený.

6. Subjekt oprávnený na používanie metódy môže vyhotoviť dôkazy o pôvode daného množstva výrobkov, ktoré sa môžu považovať za pôvodné, alebo podľa daného prípadu požiadať o takéto dôkazy o pôvode. Na požiadanie colných orgánov tento oprávnený subjekt poskytne prehľad o spôsobe spravovania uvedených množstiev.

7. Colné orgány monitorujú využívanie povolenia a môžu ho kedykoľvek odobrať, ak ho daný subjekt využíva akýmkoľvek nedovoleným spôsobom alebo nespĺňa niektorú z ostatných podmienok stanovených v tomto protokole.

8. Na účely odseku 1 sú zastupiteľné materiály rovnakého druhu

a obchodnej kvality s rovnakými technickými a fyzickými vlastnosťami, ktoré na účely určenia pôvodu nemožno navzájom odlíšiť.

HLAVA III

TERITORIÁLNE POŽIADAVKY

Článok 13

Zásada teritoriality

1.    S výnimkou ustanovení článkov 3 a 4 podmienky na získanie statusu pôvodu uvedené v hlave II musia byť v tichomorských štátoch alebo v Európskom spoločenstve splnené bez prerušenia.

2.    S výnimkou ustanovení článkov 3 a 4, ak sa tovar s pôvodom vyvezený do inej krajiny z tichomorského štátu alebo z Európskeho spoločenstva vráti späť, musí sa považovať za nepôvodný, pokiaľ nie je možné colným orgánom uspokojivo preukázať, že:

a)    tovar, ktorý sa vracia späť, je ten istý ako vyvezený tovar, a

b)    v danej krajine a ani počas vývozu neprešiel žiadnou operáciou nad rámec operácií nevyhnutných na jeho uchovanie v dobrom stave.

Článok 14

Nepozmeňovanie

1. Pôvodné výrobky navrhnuté na prepustenie do daňového voľného obehu v jednej strane musia byť totožné s výrobkami vyvezenými z druhej strany, v ktorej získali status pôvodu. Pred tým, ako sa tieto výrobky navrhnú na prepustenie do daňového voľného obehu, nesmú byť žiadnym spôsobom pozmenené, zmenené ani podrobené iným operáciám ako takým, ktoré ich majú uchovať v dobrom stave alebo ktoré spočívajú v pridaní alebo pripevnení značiek, štítkov, colných uzáver alebo akýchkoľvek iných dokladov na zaistenie súladu s osobitnými vnútroštátnymi požiadavkami dovážajúcej strany.

2. Výrobky alebo zásielky možno skladovať v krajine, ktorá je treťou stranou, pod podmienkou, že tam zostávajú pod colným dohľadom.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia hlavy V, môže na území krajiny, ktorá je treťou stranou, dôjsť k rozdeleniu zásielok, ak ho uskutoční vývozca alebo sa rozdelenie uskutoční na jeho zodpovednosť, pod podmienkou, že zásielky zostávajú v krajine, ktorá je treťou stranou, pod colným dohľadom.

4. V prípade pochybností o tom, či sú podmienky stanovené v odsekoch 1 až 3 splnené, môžu colné orgány deklaranta požiadať, aby poskytol dôkaz o splnení podmienok, ktorý je možné poskytnúť akýmkoľvek spôsobom vrátane zmluvných prepravných dokladov, ako sú nákladné listy, alebo v podobe faktických či konkrétnych dôkazov založených na označení alebo číslovaní balení alebo akýchkoľvek dôkazov týkajúcich sa samotného tovaru.

HLAVA IV

DÔKAZ O PÔVODE

Článok 15

Všeobecné požiadavky

1.    Na výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte sa pri dovoze do Európskeho spoločenstva a na výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve pri dovoze do tichomorského štátu vzťahujú výhody vyplývajúce z ustanovení dohody po predložení:

a)    sprievodného osvedčenia EUR.1, ktorého vzor je uvedený v prílohe III, alebo

b)    v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1 vyhlásenie, ďalej uvádzané len ako „vyhlásenie na faktúre“, ktoré vývozca uvedie na faktúre, dodacom liste alebo akomkoľvek inom obchodnom doklade, ktorý opisuje príslušné výrobky dostatočne podrobne na to, aby ich bolo možné identifikovať; znenie vyhlásenia na faktúre je uvedené v prílohe IV.

2.    Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, na pôvodné výrobky v zmysle tohto protokolu sa v prípadoch uvedených v článku 25 vzťahujú výhody vyplývajúce z dohody bez toho, aby bolo potrebné predložiť niektorý z vyššie uvedených dokladov.

3. Po oznámení v osobitnom výbore pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu sa na výrobky s pôvodom v jednej strane pri dovoze do druhej strany vzťahuje preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa tejto dohody na základe predloženia vyhlásenia na faktúre, ktoré v súlade s článkom 21 vyhotovil vývozca registrovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi strán. V takom oznámení sa stanoví, že odsek 1 písm. a) a b) sa prestávajú uplatňovať.

4.    Na účely uplatňovania ustanovení tejto hlavy sa vývozcovia usilujú o používanie jazyka, ktorý je spoločný pre tichomorské štáty a pre Európske spoločenstvo.

Článok 16

Postup vydávania sprievodného osvedčenia EUR.1

1.    Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny na základe písomnej žiadosti podanej vývozcom alebo na zodpovednosť vývozcu jeho splnomocneným zástupcom.

2.    Na tento účel vývozca alebo jeho oprávnený zástupca vyplní sprievodné osvedčenie EUR.1 a formulár žiadosti, ktorých vzory sa uvádzajú v prílohe III. Tieto formuláre sa vyplnia v súlade s ustanoveniami tohto protokolu. Ak sa vypĺňajú rukou, použije sa atramentové pero a paličkové písmo. Opis výrobkov sa musí uviesť vo vyhradenej kolónke, pričom žiadny riadok nesmie zostať prázdny. Ak nie je kolónka úplne vyplnená, pod posledným riadkom opisu sa musí urobiť vodorovná čiara a nevyplnený priestor sa priečne preškrtne.

3.    Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 musí byť pripravený predložiť kedykoľvek na žiadosť colných orgánov vyvážajúcej krajiny, v ktorej je sprievodné osvedčenie EUR.1 vydané, všetky príslušné doklady, ktoré preukazujú status pôvodu príslušných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu.

4.    Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydajú colné orgány členského štátu Európskeho spoločenstva alebo tichomorského štátu, ak príslušné výrobky možno považovať za výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve alebo v tichomorskom štáte alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4 a ak spĺňajú ostatné požiadavky tohto protokolu.

5.    Colné orgány, ktoré vydávajú sprievodné osvedčenie EUR.1, vykonajú všetky potrebné kroky na overenie statusu pôvodu výrobkov a splnenia všetkých ostatných požiadaviek tohto protokolu. Na tento účel majú právo požadovať dôkazy a vykonať kontrolu účtov vývozcu alebo inú kontrolu, ktorú považujú za vhodnú. Vydávajúce colné orgány taktiež zabezpečia, aby boli formuláre uvedené v odseku 2 náležite vyplnené. Skontrolujú najmä, či je priestor vyhradený na opis výrobkov vyplnený tak, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť dodatočného neoprávneného doplnenia.

6.    Dátum vydania sprievodného osvedčenia EUR.1 sa uvedie v kolónke 11 osvedčenia.

7.    Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydávajú colné orgány a sprístupnia ho vývozcovi, hneď ako sa samotný vývoz uskutoční alebo zabezpečí.

Článok 17

Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne

1.    Bez ohľadu na článok 16 ods. 7 je možné výnimočne vydať sprievodné osvedčenie EUR.1 po vývoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, ak:

a)    nebolo vydané v čase vývozu z dôvodu chýb, neúmyselného opomenutia alebo mimoriadnych okolností, alebo

b)    sa colným orgánom uspokojivo preukázalo, že sprievodné osvedčenie EUR.1 bolo vydané, ale z technických dôvodov nebolo prijaté pri dovoze.

2.    Na účely vykonávania odseku 1 musí vývozca vo svojej žiadosti uviesť miesto a dátum vývozu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje sprievodné osvedčenie EUR.1, a odôvodnenie svojej žiadosti.

3.    Colné orgány môžu vydať sprievodné osvedčenie EUR.1 dodatočne, iba ak si overia, že informácie predložené v žiadosti vývozcu súhlasia s informáciami v príslušnom spise.

4.    Sprievodné osvedčenia EUR.1 vydané dodatočne musia obsahovať toto slovné spojenie v angličtine:

„ISSUED RETROSPECTIVELY“.

5.    Záznam uvedený v odseku 4 sa vloží do kolónky „Poznámky“ sprievodného osvedčenia EUR.1.

Článok 18

Vydávanie duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1

1.    V prípade krádeže, straty alebo zničenia sprievodného osvedčenia EUR.1 môže vývozca požiadať colné orgány, ktoré ho vydali, o duplikát vyhotovený na základe vývozných dokladov, ktoré majú v držbe.

2.    Takto vydaný duplikát musí obsahovať tento výraz v angličtine:

„DUPLICATE“.

3.    Záznam uvedený v odseku 2 sa vloží do kolónky „Poznámky“ duplikátu sprievodného osvedčenia EUR.1.

4.    Duplikát, na ktorom musí byť uvedený dátum vydania originálu sprievodného osvedčenia EUR.1 platí s účinnosťou od uvedeného dátumu.

Článok 19

Vydávanie sprievodných osvedčení EUR.1 na základe už vydaného alebo vyhotoveného dôkazu o pôvode

Keď sa pôvodné výrobky umiestnia pod dohľad colného úradu v tichomorskom štáte alebo v Európskom spoločenstve, na účely zaslania všetkých alebo niektorých z týchto výrobkov na iné miesto v tichomorských štátoch alebo v Európskom spoločenstve je možné nahradiť originál dôkazu o pôvode jedným alebo viacerými sprievodnými osvedčeniami EUR.1. Náhradné sprievodné osvedčenie, resp. osvedčenia EUR.1 vydá colný úrad, pod dohľadom ktorého sú výrobky umiestnené, a potvrdí colný orgán, pod dohľadom ktorého sú výrobky umiestnené.

Článok 20

Podmienky vyhotovenia vyhlásenia na faktúre

1.    Vyhlásenie na faktúre uvedené v článku 15 ods. 1 písm. b) môže vyhotoviť:

a)    schválený vývozca v zmysle článku 21 alebo

b)    akýkoľvek vývozca v prípade akejkoľvek zásielky pozostávajúcej z jedného alebo viacerých balení obsahujúcich pôvodné výrobky, ktorých celková hodnota nepresahuje 6 000 EUR.

2.    Vyhlásenie na faktúre môže byť vyhotovené, ak možno príslušné výrobky považovať za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte alebo v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo území uvedených v článkoch 3 a 4 a ak spĺňajú ostatné požiadavky tohto protokolu.

3.    Vývozca, ktorý vyhotovuje vyhlásenie na faktúre, je povinný predložiť kedykoľvek na žiadosť colných orgánov vyvážajúcej krajiny všetky príslušné doklady, ktoré preukazujú status pôvodu príslušných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu.

4.    Vývozca vyhlásenie na faktúre vyhotoví tak, že na faktúru, dodací list alebo iný obchodný doklad na stroji napíše, opečiatkuje alebo vytlačí vyhlásenie, ktorého znenie sa uvádza v prílohe IV k tomuto protokolu, pričom použije jednu z jazykových verzií uvedených v danej prílohe a dodrží ustanovenia vnútroštátneho práva vyvážajúcej krajiny. Ak je vyhlásenie napísané rukou, použije sa atramentové pero a paličkové písmo.

5.    Vyhlásenia na faktúre vlastnoručne podpisuje vývozca. Od schváleného vývozcu v zmysle článku 21 sa však nevyžaduje podpísanie takýchto vyhlásení za predpokladu, že poskytne colným orgánom vyvážajúcej krajiny písomný záväzok, že prijíma plnú zodpovednosť za každé vyhlásenie na faktúre, ktoré ho identifikuje, akoby ho vlastnoručne podpísal.

6.    Vyhlásenie na faktúre môže vyhotoviť vývozca pri vývoze alebo po vývoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, pod podmienkou, že ho predloží v dovážajúcej krajine najneskôr do dvoch rokov po dovoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje.

Článok 21

Schválený vývozca

1.    Colné orgány vyvážajúcej krajiny môžu povoliť akémukoľvek vývozcovi, ktorý často zasiela výrobky podľa ustanovení o obchodnej spolupráci dohody, aby vyhotovoval vyhlásenia na faktúre bez ohľadu na hodnotu príslušných výrobkov. Vývozca, ktorý chce získať takéto povolenie musí colným orgánom uspokojivo poskytnúť všetky záruky potrebné na overenie statusu pôvodu výrobkov, ako aj na overenie splnenia ostatných požiadaviek tohto protokolu.

2.    Colné orgány môžu udelenie statusu schváleného vývozcu podmieniť akýmikoľvek podmienkami, ktoré považujú za primerané.

3.    Colné orgány pridelia schválenému vývozcovi číslo colného povolenia, ktoré sa uvádza vo vyhlásení na faktúre.

4.    Colné orgány monitorujú spôsob, akým schválený vývozca používa povolenie.

5.    Colné orgány môžu povolenie kedykoľvek odobrať. Pristúpia k tomu, ak schválený vývozca už neposkytuje záruky uvedené v odseku 1, nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2, alebo inak nesprávne používa povolenie.

Článok 22

Platnosť dôkazu o pôvode

1.    Dôkaz o pôvode je platný desať mesiacov od dátumu vydania vo vyvážajúcej krajine a musí sa predložiť colným orgánom dovážajúcej krajiny v uvedenej lehote.

2.    Dôkazy o pôvode, ktoré sa predložia colným orgánom dovážajúcej krajiny po uplynutí lehoty na predloženie určenej v odseku 1, môžu byť prijaté na účely uplatnenia preferenčného zaobchádzania v prípade, že príčinou ich nepredloženia v stanovenej lehote boli výnimočné okolnosti.

3.    V iných prípadoch oneskoreného predloženia colné orgány dovážajúcej krajiny môžu prijať dôkazy o pôvode, ak boli dané výrobky predložené pred uplynutím uvedenej lehoty.

Článok 23

Predkladanie dôkazu o pôvode

Dôkazy o pôvode sa colným orgánom dovážajúcej krajiny predkladajú v súlade s postupmi, ktoré sa uplatňujú v danej krajine. Uvedené orgány môžu požiadať o preklad dôkazu o pôvode a môžu tiež žiadať, aby k dovoznému vyhláseniu dovozca priložil vyhlásenie v tom zmysle, že výrobky spĺňajú podmienky, ktoré sa vyžadujú na účely vykonávania tejto dohody.

Článok 24

Dovoz po častiach

Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok stanovených colnými orgánmi dovážajúcej krajiny dovážajú po častiach rozobrané alebo nezložené výrobky v zmysle všeobecného pravidla 2 a) na interpretáciu harmonizovaného systému, ktoré patria do XVI. a XVII. triedy alebo položiek 7308 a 9406 harmonizovaného systému, colným orgánom sa pre takéto výrobky predloží jeden dôkaz o pôvode pri dovoze prvej časti.

Článok 25

Oslobodenie od povinnosti predložiť dôkaz o pôvode

1.    Výrobky zasielané ako malé balíky súkromnými osobami iným súkromným osobám alebo výrobky, ktoré tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich, sa považujú za pôvodné výrobky bez toho, aby bolo potrebné predložiť dôkaz o pôvode, pokiaľ nie sú dovážané na obchodné účely, boli deklarované ako výrobky spĺňajúce požiadavky tohto protokolu a o pravdivosti takéhoto vyhlásenia neexistujú pochybnosti. V prípade výrobkov zasielaných poštou môže byť toto vyhlásenie vyhotovené na colnom vyhlásení CN22/CN23 alebo na osobitnom liste papiera, ktorý sa priloží k tomuto dokladu.

2.    Príležitostný dovoz, ktorý pozostáva len z výrobkov na osobnú potrebu príjemcov alebo cestujúcich a ich rodinných príslušníkov, sa nepovažuje za dovoz na obchodné účely, ak z povahy a množstva výrobkov jasne vyplýva, že nie sú určené na obchodné účely.

3.    Okrem toho celková hodnota týchto výrobkov nesmie presiahnuť 500 EUR v prípade malých balíkov alebo 1 200 EUR v prípade výrobkov, ktoré sú súčasťou osobnej batožiny cestujúcich.

Článok 26

Informačný postup na účely kumulácie

1.    Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, dôkazom o statuse pôvodu v zmysle tohto protokolu je pri materiáloch pochádzajúcich z tichomorského štátu, z Európskeho spoločenstva, z iného štátu AKT alebo zo ZKÚ, sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie dodávateľa, ktorého vzor sa uvádza v prílohe V A k tomuto protokolu a ktoré predložil vývozca v štáte alebo v Európskom spoločenstve, odkiaľ materiály pochádzajú.

2.    Ak sa uplatňuje článok 3 ods. 4 a článok 4 ods. 4, dôkazom o opracovaní alebo spracovaní vykonanom v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve, v inom štáte AKT alebo v ZKÚ je vyhlásenie dodávateľa, ktorého vzor sa uvádza v prílohe V B k tomuto protokolu a ktoré predložil vývozca v štáte alebo v Európskom spoločenstve, odkiaľ materiály pochádzajú.

3.    Dodávateľ vyhotoví samostatné vyhlásenie dodávateľa pre každú zásielku tovaru na obchodnej faktúre vzťahujúcej sa k danej zásielke alebo v prílohe k tejto faktúre, alebo na dodacom liste, alebo v inom obchodnom doklade týkajúcom sa danej zásielky, ktorý opisuje príslušné materiály dostatočne podrobne na to, aby ich bolo možné identifikovať.

4.    Vyhlásenie dodávateľa môže byť vyhotovené na vopred vytlačenom formulári.

5.    Vyhlásenia dodávateľa vlastnoručne podpisuje dodávateľ. Ak sú však faktúra a vyhlásenie dodávateľa vyhotovené s použitím metód elektronického spracovania údajov, vyhlásenie dodávateľa nemusí byť podpísané vlastnoručne za predpokladu, že zodpovedný pracovník dodávajúcej spoločnosti je identifikovaný k spokojnosti colných orgánov v štáte, kde sú vyhlásenia tohto dodávateľa vystavené. Uvedené colné orgány môžu stanoviť podmienky vykonávania tohto odseku.

6.    Vyhlásenia dodávateľa sa predkladajú colným orgánom vo vyvážajúcej krajine, ktorá bola požiadaná o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1.

7.    Dodávateľ, ktorý vyhotovuje vyhlásenie, musí byť kedykoľvek pripravený predložiť na žiadosť colných orgánov krajiny, v ktorej je vyhlásenie vyhotovené, všetky príslušné doklady preukazujúce, že informácie uvedené v tomto vyhlásení sú správne.

8.    Vyhlásenia dodávateľov a informačné osvedčenia vydané pred dňom nadobudnutia platnosti tohto protokolu v súlade s článkom 26 protokolu č. 1 k dohode z Cotonou zostávajú v platnosti.

Článok 27

Podporné doklady

Za doklady uvedené v článku 16 ods. 3 a článku 20 ods. 3, ktorými sa preukazuje, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie na faktúre, sa môžu považovať za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4 a že spĺňajú ostatné požiadavky tohto protokolu, možno považovať okrem iného:

a)    priamy dôkaz o postupoch vykonaných vývozcom alebo dodávateľom s cieľom získať príslušný tovar, obsiahnutý napríklad v jeho účtoch alebo vo vnútropodnikovom účtovníctve;

b)    doklady preukazujúce status pôvodu použitých materiálov, vydané alebo vyhotovené v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4, kde sa tieto doklady používajú v súlade s vnútroštátnym právom;

c)    doklady preukazujúce opracovanie alebo spracovanie materiálov v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4, vydané alebo vyhotovené v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4, kde sa tieto doklady používajú v súlade s vnútroštátnym právom;

d)    sprievodné osvedčenia EUR.1 alebo vyhlásenia na faktúre preukazujúce status pôvodu použitých materiálov vydané alebo vyhotovené v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín alebo na jednom z ostatných území uvedených v článkoch 3 a 4 a v súlade s týmto protokolom.

Článok 28

Uchovávanie dôkazov o pôvode a podporných dokladov

1.    Vývozca, ktorý žiada o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1, uchováva doklady uvedené v článku 16 ods. 3 najmenej tri roky.

2.    Vývozca, ktorý vyhotoví vyhlásenie na faktúre, uchováva kópiu tohto vyhlásenia na faktúre, ako aj doklady uvedené v článku 20 ods. 3, najmenej tri roky.

3.    Dodávateľ, ktorý vyhotoví vyhlásenie dodávateľa, uchováva kópie tohto vyhlásenia a faktúry, dodacích listov alebo iných obchodných dokladov, ku ktorým je toto vyhlásenie pripojené, ako aj doklady uvedené v článku 26 ods. 7 najmenej tri roky.

4.    Colné orgány vyvážajúcej krajiny, ktoré vydávajú sprievodné osvedčenie EUR.1, uchovávajú formulár žiadosti uvedený v článku 16 ods. 2 najmenej tri roky.

5.    Colné orgány dovážajúcej krajiny uchovávajú sprievodné osvedčenia EUR.1 a vyhlásenia na faktúre, ktoré im boli predložené, najmenej tri roky.

Článok 29

Nezrovnalosti a formálne chyby

1.    Zistenie drobných nezrovnalostí medzi vyhláseniami v dôkaze o pôvode a vyhláseniami v dokladoch predložených colnému úradu na účely vybavenia formalít pri dovoze výrobkov nezbavuje dôkaz o pôvode ipso facto platnosti, ak sa riadne preukáže, že tento doklad skutočne zodpovedá predloženým výrobkom.

2.    Zrejmé formálne chyby, ako sú napríklad preklepy na dôkaze o pôvode, by nemali spôsobiť odmietnutie tohto dokladu, ak nevzbudzujú pochybnosti o správnosti vyhlásení uvedených v tomto doklade.

Článok 30

Sumy vyjadrené v eurách

1.    Na účely uplatňovania ustanovení článku 20 ods. 1 písm. b) a článku 25 ods. 3 v prípadoch, keď sa výrobky fakturujú v inej mene ako v eurách, každá príslušná krajina každoročne stanovuje sumy v národných menách tichomorského štátu, členských štátov Európskeho spoločenstva a ostatných krajín alebo území uvedených v článkoch 3 a 4 zodpovedajúce sumám vyjadreným v eurách.

2.    Ustanovenia článku 20 ods. 1 písm. b) alebo článku 25 ods. 3 sa na zásielku uplatňujú tak, že sa zohľadní suma stanovená príslušnou krajinou, v mene, v ktorej je vystavená faktúra.

3.    Sumy, ktoré sa majú použiť v danej národnej mene, sa v tejto mene musia rovnať sumám vyjadreným v eurách podľa prepočítacieho kurzu platného v prvý pracovný deň mesiaca október. Tieto sumy sa oznamujú Európskej komisii do 15. októbra a uplatňujú sa od 1. januára nasledujúceho roka. Európska komisia oznamuje príslušné sumy všetkým príslušným krajinám.

4.    Krajina môže sumu, ktorá je výsledkom prepočtu sumy vyjadrenej v eurách na jej národnú menu, zaokrúhliť nahor alebo nadol. Zaokrúhlená suma sa nesmie líšiť od sumy, ktorá je výsledkom prepočtu, o viac ako 5 %. Krajina nemusí zmeniť ekvivalent sumy vyjadrenej v eurách vo svojej národnej mene, ak pri prepočítaní tejto sumy v rámci každoročnej úpravy podľa ustanovenia odseku 3 na národnú menu došlo pred prípadným zaokrúhlením k menej ako 15 % zvýšeniu. Ekvivalent v národnej mene sa nemusí zmeniť ani v prípade, že prepočet by viedol k zníženiu jeho hodnoty.

5.    Sumy vyjadrené v eurách preskúma osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu na žiadosť Európskeho spoločenstva alebo tichomorských štátov. Osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu pri tomto preskúmaní posúdi, či je žiaduce, aby sa zachovali účinky príslušných limitov v reálnom vyjadrení. Na tento účel môže rozhodnúť o úprave súm vyjadrených v eurách.

HLAVA V

ÚPRAVA ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

Článok 31

Administratívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa na výrobky vzťahovali výhody vyplývajúce z dohody

1.    Na výrobky s pôvodom v zmysle tohto protokolu v tichomorských štátoch alebo v Európskom spoločenstve sa v čase colného dovozného vyhlásenia vzťahujú preferencie vyplývajúce z dohody iba pod podmienkou, že boli vyvezené v deň alebo po dni, keď vyvážajúca krajina dosiahla súlad s ustanoveniami odseku 2.

2.    Zmluvné strany sa zaväzujú zaviesť:

a)    potrebnú vnútroštátnu a regionálnu úpravu požadovanú na vykonávanie a presadzovanie pravidiel a postupov stanovených v tomto protokole vrátane vhodnej úpravy potrebnej na uplatňovanie článkov 3 a 4;

b)    administratívne štruktúry a systémy potrebné na primeranú správu a kontrolu pôvodu výrobkov a súlad s ostatnými podmienkami stanovenými v tomto protokole.

Vykonajú oznámenia podľa článku 32.

Článok 32

Oznamovanie informácií týkajúcich sa colných orgánov

1.    Tichomorské štáty a členské štáty Európskeho spoločenstva si prostredníctvom Komisie Európskych spoločenstiev navzájom poskytnú adresy colných orgánov zodpovedných za vydávanie a overovanie sprievodných osvedčení EUR.1 a vyhlásení na faktúre alebo vyhlásení dodávateľa a vzorové odtlačky pečiatok, ktoré používajú ich colné úrady na vydávanie týchto osvedčení.

Sprievodné osvedčenia EUR.1, ako aj vyhlásenia na faktúre alebo vyhlásenia dodávateľov sa na účely uplatňovania preferenčného zaobchádzania prijímajú od dátumu, keď sa dané informácie doručia Komisii Európskych spoločenstiev.

2.    Tichomorské štáty a členské štáty Európskeho spoločenstva sa okamžite navzájom informujú vždy, keď nastanú akékoľvek zmeny v informáciách uvedených v odseku 1.

3.    Orgány uvedené v odseku 1 konajú z poverenia vlády príslušnej krajiny. Orgány zodpovedné za kontrolu a overovanie sú súčasťou vládnych orgánov príslušnej krajiny.

Článok 33

Vzájomná pomoc

1.    S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie tohto protokolu si Európske spoločenstvo, tichomorské štáty a ostatné krajiny uvedené v článkoch 3 a 4 poskytujú prostredníctvom príslušných colných správ vzájomnú pomoc pri kontrole pravosti sprievodných osvedčení EUR.1, vyhlásení na faktúre alebo vyhlásení dodávateľa a správnosti informácií uvedených v týchto dokladoch. Tichomorské štáty takisto:

a)    poskytujú Európskemu spoločenstvu a poskytujú si navzájom potrebnú administratívnu podporu v prípade žiadosti o monitorovanie riadneho riadenia a kontrolu tohto protokolu v príslušnej krajine vrátane kontrol na mieste;

b)    v súlade s článkom 34 overujú status pôvodu výrobkov a súlad s ostatnými podmienkami stanovenými v tomto protokole.

2.    Orgány, ktoré boli požiadané o konzultácie, poskytnú príslušné informácie týkajúce sa podmienok, za akých sa výrobok zhotovil, pričom uvedú najmä podmienky, v súvislosti s ktorými sa dodržali pravidlá pôvodu v rôznych tichomorských štátoch, v Európskom spoločenstve a ostatných príslušných krajinách uvedených v článkoch 3 a 4.

Článok 34

Overovanie dôkazu o pôvode

1.    Následné overenie dôkazu o pôvode sa vykonáva na základe analýzy rizika a náhodne alebo kedykoľvek, keď majú colné orgány dovážajúcej krajiny odôvodnené pochybnosti o pravosti takýchto dokladov, statuse pôvodu príslušných výrobkov alebo splnení ostatných požiadaviek tohto protokolu.

2.    Na účely vykonávania ustanovení odseku 1 colné orgány dovážajúcej krajiny vrátia sprievodné osvedčenie EUR.1, faktúru, ak bola predložená, vyhlásenie na faktúre alebo kópiu týchto dokladov colným orgánom vyvážajúcej krajiny, pričom prípadne uvedú dôvody žiadosti o overenie. Všetky získané doklady a informácie naznačujúce, že informácie uvedené v dôkaze o pôvode sú nesprávne, sa odovzdajú ako podklad k žiadosti o overenie.

3.    Overenie vykonávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny. Na tento účel majú právo požadovať dôkazy a vykonať kontrolu účtov vývozcu alebo inú kontrolu, ktorú považujú za vhodnú.

4.    Ak sa colné orgány dovážajúcej krajiny rozhodnú počas čakania na výsledky overenia pozastaviť udelenie preferenčného zaobchádzania pre dotknuté výrobky, ponúknu dovozcovi prepustenie výrobkov s výhradou akýchkoľvek preventívnych opatrení, ktoré sa považujú za potrebné.

5.    Colným orgánom, ktoré požiadali o overenie, sa jeho výsledky oznámia čo najskôr. Z týchto výsledkov musí byť zrejmé, či sú doklady pravé a či príslušné výrobky možno považovať za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte, v Európskom spoločenstve alebo v jednej z ostatných krajín uvedených v článkoch 3 a 4 a či spĺňajú ostatné požiadavky tohto protokolu.

6.    Ak v prípadoch, v ktorých existujú odôvodnené pochybnosti, nie je do desiatich mesiacov odo dňa žiadosti o overenie k dispozícii žiadna odpoveď, alebo ak táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti predmetného dokladu alebo skutočného pôvodu výrobkov, žiadajúce colné orgány zamietnu nárok na preferencie, s výnimkou v prípade mimoriadnych okolností.

7.    Ak postup overovania alebo akékoľvek iné dostupné informácie naznačujú, že ustanovenia tohto protokolu sú porušované, vyvážajúca krajina z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dovážajúcej krajiny s náležitou naliehavosťou vykoná primerané prešetrenia alebo zariadi, aby sa takéto prešetrenia vykonali s cieľom identifikovať takéto porušenia a zabrániť im, a príslušná vyvážajúca krajina môže na tento účel ponúknuť dovážajúcej krajine, aby sa podieľala na týchto overovaniach.

Článok 35

Overovanie vyhlásení dodávateľov

1.    Overenie vyhlásení dodávateľov sa vykoná na základe analýzy rizika a náhodne alebo kedykoľvek, keď colné orgány krajiny, v ktorej sa tieto vyhlásenia vzali do úvahy pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1 alebo pri vyhotovovaní vyhlásenia na faktúre, majú odôvodnené pochybnosti o pravosti dokladu alebo správnosti informácií uvedených v tomto doklade.

2.    Colné orgány, ktorým bolo predložené vyhlásenie dodávateľa, môžu požiadať colné orgány štátu, v ktorom bolo toto vyhlásenie vyhotovené, o vydanie informačného osvedčenia, ktorého vzor sa uvádza v prílohe VI k tomuto protokolu. Ako alternatívu môžu osvedčujúce orgány, ktorým bolo predložené vyhlásenie dodávateľa, požiadať vývozcu, aby predložil informačné osvedčenie vydané colnými orgánmi štátu, kde bolo vyhlásenie vyhotovené.

Kópiu informačného osvedčenia uchováva úrad, ktorý ho vydal, najmenej tri roky.

3.    Colným orgánom, ktoré požiadali o overenie, sa jeho výsledky oznámia čo najskôr. Z týchto výsledkov musí byť zrejmé, či sú informácie uvedené vo vyhlásení dodávateľa správne a musia umožňovať určiť, či a v akej miere sa toto vyhlásenie dodávateľa môže zohľadniť na účely vydania sprievodného osvedčenia EUR.1 alebo na účely vyhotovenia vyhlásenia na faktúre.

4.    Overenie vykonávajú colné orgány krajiny, v ktorej bolo vyhlásenie dodávateľa vyhotovené. Na tento účel majú právo požiadať o akékoľvek dôkazy alebo vykonať akékoľvek kontroly účtov dodávateľa alebo akékoľvek iné kontroly, ktoré považujú za vhodné na overenie správnosti akéhokoľvek vyhlásenia dodávateľa.

5.    Každé sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie na faktúre vydané alebo vyhotovené na základe nesprávneho vyhlásenia dodávateľa sa považuje za neplatné.

Článok 36

Urovnávanie sporov

Ak v súvislosti s postupmi overovania podľa článkov 34 a 35 vzniknú spory, ktoré nie je možné urovnať medzi colnými orgánmi, ktoré žiadajú o overenie, a colnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vykonanie tohto overenia, alebo ak v súvislosti s nimi vznikne otázka týkajúca sa výkladu tohto protokolu, predložia sa osobitnému výboru pre colné otázky a pravidlá pôvodu.

Spory medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny sa v každom prípade urovnávajú v súlade s právnymi predpismi uvedenej krajiny.

Článok 37

Sankcie

Každej osobe, ktorá vyhotoví alebo nechá vyhotoviť doklad obsahujúci nesprávne informácie s cieľom získať preferenčné zaobchádzanie pre výrobok, sa uložia sankcie.

Článok 38

Výnimky

1.    Výnimky z tohto protokolu môže prijať osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu, ďalej v tomto článku len „výbor“, ak ich vývoj existujúcich odvetví alebo vytvorenie nových odvetví v tichomorských štátoch odôvodňuje.

Príslušný tichomorský štát alebo štáty oznámia Európskemu spoločenstvu, buď pred predložením záležitosti výboru alebo v čase jej predkladania, svoju žiadosť o výnimku spolu s dôvodmi na túto žiadosť v súlade s odsekom 2.

Európske spoločenstvo vyhovie všetkým žiadostiam tichomorských štátov, ktoré sú riadne odôvodnené v súlade s týmto článkom a ktoré nemôžu spôsobiť vážnu ujmu existujúcemu odvetviu Európskeho spoločenstva.

2.    Aby sa výboru uľahčilo preskúmanie žiadostí o výnimku, tichomorský štát alebo tichomorské štáty, ktoré žiadosť podávajú, poskytnú prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe VII k tomuto protokolu čo možno najkompletnejšie informácie na podporu svojej žiadosti, ktoré zahŕňajú najmä tieto body:

–    opis hotového výrobku,

–    povahu a množstvo materiálov s pôvodom v tretej krajine,

–    povahu a množstvo materiálov s pôvodom v tichomorských štátoch alebo v krajinách alebo na územiach uvedených v článkoch 3 a 4 alebo materiálov, ktoré tam boli spracované,

–    výrobné procesy,

–    pridanú hodnotu,

–    počet zamestnancov v príslušnom podniku,

–    predpokladaný objem vývozu do Európskeho spoločenstva,

–    iné možné zdroje dodávok surovín,

–    dôvody žiadaného trvania na základe úsilia vynaloženého na nájdenie nových zdrojov dodávok,

–    iné poznámky.

Rovnaké pravidlá sa uplatňujú na všetky žiadosti o predĺženie.

Výbor môže formulár zmeniť.

3.    Pri preskúmaní žiadostí sa zohľadnia najmä:

a)    úroveň rozvoja alebo geografická situácia príslušného tichomorského štátu;

b)    prípady, keď by uplatňovanie existujúcich pravidiel pôvodu významne ovplyvnilo schopnosť existujúceho odvetvia v tichomorskom štáte pokračovať vo vývoze do Európskeho spoločenstva, pričom sa venuje zvláštna pozornosť prípadom, keď by táto skutočnosť mohla viesť k ukončeniu jeho aktivít;

c)    špecifické prípady, kde možno jasne preukázať, že pravidlá pôvodu by mohli odradiť od významných investícií do určitého odvetvia, a tam, kde by výnimka zvýhodňujúca realizáciu investičného programu umožnila postupné splnenie týchto pravidiel.

4.    V každom prípade sa vykoná preskúmanie, aby sa zistilo, či pravidlá vzťahujúce sa na kumuláciu pôvodu neposkytujú riešenie problému.

5.    Preskúmanie sa zároveň vykoná ústretovo, najmä so zreteľom na:

a)    hospodársky a sociálny vplyv rozhodnutia, ktoré má byť prijaté, predovšetkým v súvislosti so zamestnanosťou;

b)    potrebu uplatňovať výnimku na určité obdobie, pričom sa berie do úvahy konkrétna situácia príslušného tichomorského štátu a jeho ťažkosti.

6.    Pri skúmaní žiadostí sa jednotlivo berie zvláštny ohľad na možnosť udelenia statusu pôvodu výrobkom, ktorých zloženie zahŕňa materiály s pôvodom v susedných rozvojových krajinách, najmenej rozvinutých krajinách alebo rozvojových krajinách, s ktorými má jeden alebo viacero tichomorských štátov osobitné vzťahy, za predpokladu, že je možné nadviazať uspokojivú administratívnu spoluprácu.

7.    Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 6, sa výnimka udelí, ak je hodnota pridaná k nepôvodným výrobkom použitým v príslušnom tichomorskom štáte aspoň 45 % z hodnoty hotového výrobku za predpokladu, že výnimka nespôsobí vážnu ujmu hospodárskemu odvetviu Európskeho spoločenstva alebo jednému či viacerým jeho členským štátom.

8.    Výbor prijme nevyhnutné kroky na zabezpečenie toho, že rozhodnutie sa prijme čo najrýchlejšie, a v žiadnom prípade nie neskôr ako sedemdesiatpäť pracovných dní po doručení žiadosti spolupredsedovi za ES vo výbore. Ak Európske spoločenstvo v tejto lehote neinformuje tichomorský štát o svojom stanovisku k žiadosti, žiadosť sa považuje za prijatú.

9.    a)    Výnimka je platná na obdobie, ktoré určí výbor, zvyčajne na päť rokov.

b)    V rozhodnutí o výnimke sa môže stanoviť možnosť jej predĺženia bez toho, aby bolo nevyhnutné nové rozhodnutie výboru, za predpokladu, že príslušný tichomorský štát alebo štáty predloží, resp. predložia tri mesiace pred koncom každého obdobia dôkaz, že stále nie je, resp. nie sú schopné splniť podmienky tohto protokolu, na ktoré sa vzťahuje výnimka.

Ak sa voči predĺženiu platnosti výnimky vznesie prípadná námietka, výbor ju čo najskôr preskúma a rozhodne, či sa platnosť výnimky predĺži. Výbor postupuje v súlade s ustanovením odseku 8. Prijmú sa všetky potrebné opatrenia, aby sa zabránilo prerušeniu uplatňovania výnimky.

c)    V obdobiach uvedených v písmenách a) a b) môže výbor preskúmať podmienky vykonávania výnimky, ak by sa zistilo, že nastala významná zmena v podstatných faktoroch upravujúcich rozhodnutie o udelení výnimky. Na záver tohto preskúmania sa výbor môže rozhodnúť, že zmení podmienky svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti výnimky alebo akúkoľvek inú predtým stanovenú podmienku.

Článok 39

Osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu

1.    Za účinné vykonávanie a fungovanie tohto protokolu zodpovedá osobitný výbor pre colnú spoluprácu a pravidlá pôvodu zriadený podľa článku 68 dohody (ďalej len „výbor“).

2.    Výbor vykonáva na účely tohto protokolu okrem iného tieto funkcie:

a)    prijíma rozhodnutia o výnimkách z tohto protokolu za podmienok stanovených v článku 38;

b)    preskúmava a podľa potreby vydáva vhodné odporúčania Výboru pre obchod, pokiaľ ide o:

i)    vykonávanie a fungovanie tohto protokolu a

ii)    akékoľvek zmeny ustanovení tohto protokolu, ktoré navrhuje strana;

Výbor pritom zohľadňuje potreby tichomorských štátov z hľadiska rozvoja.

   c)    urovnáva prípadný spor, ktorý vznikne v súlade s článkom 36, a

d)    posudzuje akékoľvek iné záležitosti týkajúce sa tohto protokolu, na ktorých sa zástupcovia strán môžu dohodnúť.

3.    Výbor zasadá v termíne, na ktorom sa strany dohodnú.

4.    Výbor sa skladá z úradníkov y Európskej únie a úradníkov z tichomorských štátov, ktorí zodpovedajú za colné záležitosti. Výbor môže podľa potreby požiadať o vhodný odborný posudok.

HLAVA VI

CEUTA A MELILLA

Článok 40

Osobitné podmienky

1.    Pojem „Európske spoločenstvo“ používaný v tomto protokole nezahŕňa Ceutu a Melillu. Pojem „výrobky s pôvodom v Európskom spoločenstve“ nezahŕňa výrobky s pôvodom v Ceute a Melille.

2.    Ustanovenia tohto protokolu sa uplatňujú mutatis mutandis pri určovaní toho, či možno výrobky považovať za výrobky s pôvodom v tichomorskom štáte, keď sú dovážané do Ceuty a Melilly.

3.    Ak sa výrobky úplne získané v Ceute, Melille alebo v Európskom spoločenstve podrobia opracovaniu a spracovaniu v tichomorskom štáte, považujú sa za úplne získané v tichomorskom štáte.

4.    Opracovanie alebo spracovanie vykonané v Ceute, Melille alebo v Európskom spoločenstve sa považuje za vykonané v tichomorskom štáte, ak sa materiály podrobia ďalšiemu opracovaniu alebo spracovaniu v tichomorskom štáte.

5.    Na účely vykonávania odsekov 3 a 4 sa nedostatočné operácie uvedené v článku 7 tohto protokolu nepovažujú za opracovanie alebo spracovanie.

6.    Ceuta a Melilla sa považujú za jedno územie.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 41

Revízia a uplatňovanie pravidiel pôvodu

1.    Výbor pre obchod môže rozhodnúť o zmene ustanovení tohto protokolu.

2.    Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 tohto článku sa tento protokol a prílohy k nemu musia preskúmať každých päť (5) rokov po nadobudnutí platnosti tohto protokolu s cieľom vykonať v nich všetky potrebné zmeny alebo úpravy. Strany pri takomto preskúmaní zohľadňujú aj potreby tichomorských štátov z hľadiska rozvoja, ako napríklad vývoj technológií, výrobné procesy a všetky ostatné faktory.

3. Prijaté rozhodnutia sa vykonajú čo najskôr.

Článok 42

Prílohy

Prílohy k tomuto protokolu sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Článok 43

Vykonávanie protokolu

Európske spoločenstvo aj tichomorské štáty prijmú kroky potrebné na vykonávanie tohto protokolu.

PRÍLOHA I k protokolu II

Úvodné poznámky k zoznamu v prílohe II

Poznámka 1:

V tomto zozname sa uvádzajú podmienky, ktorých splnenie sa požaduje v prípade všetkých výrobkov, ktoré sa majú považovať za dostatočne opracované alebo spracované v zmysle článku 6 protokolu.

Poznámka č. 2:

1.    V prvých dvoch stĺpcoch zoznamu sa opisuje získaný výrobok. V prvom stĺpci sa uvádza číslo položky alebo kapitoly používané v harmonizovanom systéme a v druhom stĺpci sa uvádza opis tovaru používaný v uvedenom systéme pre danú položku alebo kapitolu. Pre každý záznam v prvých dvoch stĺpcoch sa v stĺpci 3 alebo 4 uvádza pravidlo. Ak sa v niektorých prípadoch pred záznamom v prvom stĺpci uvádza „ex“, znamená to, že pravidlá v stĺpci 3 alebo 4 sa vzťahujú len na tú časť danej položky, ktorá je opísaná v stĺpci 2.

2.    Ak sú v stĺpci 1 zoskupené viaceré čísla položiek alebo ak je uvedené číslo kapitoly a opis výrobkov v stĺpci 2 je preto všeobecný, platia príslušné pravidlá v stĺpci 3 alebo 4 pre všetky výrobky, ktoré sú v harmonizovanom systéme zatriedené do položiek danej kapitoly alebo do ktorejkoľvek z položiek zoskupených v stĺpci 1.

3.    Ak sa v zozname stanovujú pre rôzne výrobky v rámci jednej položky odlišné pravidlá, každá zarážka obsahuje opis tej časti položky, na ktorú sa vzťahujú príslušné pravidlá v stĺpci 3 alebo 4.

4.    Ak je pre určitý záznam v prvých dvoch stĺpcoch uvedené pravidlo v stĺpci 3 a aj v stĺpci 4, vývozca si môže alternatívne zvoliť, že sa bude uplatňovať buď pravidlo uvedené v stĺpci 3, alebo pravidlo uvedené v stĺpci 4. Ak v stĺpci 4 nie je uvedené žiadne pravidlo pôvodu, musí sa uplatniť pravidlo uvedené v stĺpci 3.

Poznámka č. 3:

1.    Ustanovenia článku 6 protokolu týkajúce sa výrobkov, ktoré získali status pôvodu a používajú sa na výrobu ďalších výrobkov, sa uplatňujú bez ohľadu na to, či tento status získali vnútri závodu, kde sa tieto výrobky používajú, alebo v inom závode v Európskom spoločenstve alebo v tichomorských štátoch.

   Príklad:

Motor položky 8407, pre ktorý pravidlo stanovuje, že hodnota nepôvodných materiálov, ktoré možno zahrnúť, nesmie presiahnuť 40 percent ceny zo závodu, sa vyrába z „ostatnej legovanej ocele hrubo tvarovanej kovaním“ položky ex 7224.

Ak bol tento výkovok vykovaný v Európskom spoločenstve z nepôvodného ingotu, už získal status pôvodu na základe pravidla pre položku ex 7224 v zozname. Tento výkovok potom možno pri výpočte hodnoty motora považovať za pôvodný bez ohľadu na to, či bol vyrobený v tom istom závode alebo v inom závode v Európskom spoločenstve. Hodnota nepôvodného ingotu sa preto pri sčítavaní hodnoty použitých nepôvodných materiálov nezohľadní.

2.    Pravidlo v zozname predstavuje minimálnu mieru požadovaného opracovania alebo spracovania, pričom vyššia miera opracovania alebo spracovania takisto zakladá status pôvodu; naopak, nižšia miera opracovania alebo spracovania status pôvodu zakladať nemôže. Ak teda pravidlo stanovuje, že na určitom stupni výroby možno použiť nepôvodný materiál, použitie takéhoto materiálu v skoršom štádiu výroby je povolené a použitie takéhoto materiálu v neskoršom štádiu povolené nie je.

3.    Bez toho, aby bola dotknutá poznámka 3.2, ak sa v pravidle uvádza, že môžu byť použité „materiály akejkoľvek položky“, možno tiež použiť materiály tej istej položky ako je výrobok, avšak s výhradou akýchkoľvek osobitných obmedzení, ktoré môžu byť takisto súčasťou daného pravidla. Výraz „výroba z materiálov akejkoľvek položky vrátane ostatných materiálov položky …“ však znamená, že možno použiť iba materiály zatriedené v tej istej položke ako výrobok iného opisu, ako je opis výrobku uvedený v stĺpci 2 zoznamu.

4.    Ak je v zozname pravidlo, podľa ktorého môže byť výrobok vyrobený z viac ako jedného materiálu, znamená to, že možno použiť akýkoľvek jeden alebo viacero materiálov. Nevyžaduje sa, aby boli použité všetky uvedené materiály.

   Príklad:

   V pravidle pre tkaniny položiek 5208 až 5212 sa stanovuje, že možno použiť prírodné vlákna a že okrem iných materiálov možno použiť aj chemické materiály. Toto neznamená, že sa musia použiť obidva druhy; možno použiť jedny alebo druhé materiály, alebo oboje.

5.    Ak je v zozname pravidlo, podľa ktorého výrobok musí byť vyrobený z konkrétneho materiálu, táto podmienka samozrejme nebráni použiť iné materiály, ktoré kvôli svojim prirodzeným vlastnostiam toto pravidlo nemôžu spĺňať. (Pozri takisto ďalej uvedenú poznámku 6.3 týkajúcu sa textílií.)

   Príklad:

   Pravidlo pre potravinové prípravky položky 1904, ktorým sa explicitne vylučuje použitie obilnín a ich derivátov, nebráni použiť minerálne soli, chemické látky a iné prídavné látky, ktoré nie sú výrobkami z obilnín.

Neplatí to však pre výrobky, ktoré, hoci nemôžu byť vyrobené z konkrétnych materiálov uvedených v zozname, môžu byť vyrobené z materiálu rovnakého charakteru v skoršom štádiu výroby.

   Príklad:

Ak je v prípade odevného výrobku ex 62. kapitoly vyrobeného z netkaných materiálov pre túto kategóriu výrobku povolené len použitie priadze bez pôvodu, nie je možné začať od netkanej textílie – aj napriek tomu, že netkané textílie spravidla nemožno vyrobiť z priadze. V takýchto prípadoch by východiskovým materiálom bol materiál v štádiu pred priadzou – t. j. v štádiu vlákien.

6.    Ak sa v pravidle v zozname uvádzajú dve percentuálne obmedzenia pre maximálnu hodnotu použitých nepôvodných materiálov, tieto percentuálne hodnoty nemožno sčítavať. Inými slovami, maximálna hodnota všetkých použitých nepôvodných materiálov nemôže nikdy presiahnuť najvyššiu z uvedených percentuálnych hodnôt. Okrem toho nesmú byť pri konkrétnych materiáloch prekročené ani individuálne percentuálne obmedzenia, ktoré sa na ne vzťahujú.

Poznámka č. 4:

1.    Pojem „prírodné vlákna“ sa v zozname používa na označenie iných ako umelých alebo syntetických vláken. Je obmedzený na fázy predchádzajúce spriadaniu, vrátane odpadov, a ak nie je uvedené inak, zahŕňa vlákna mykané, česané alebo inak spracované, ale nie spriadané.

2.    Pojem „prírodné vlákna“ zahŕňa vlásie položky 0503, hodváb položiek 5002 a 5003, ako aj vlákna z vlny, jemné alebo hrubé chlpy zvierat položiek 5101 až 5105, bavlnené vlákna položiek 5201 až 5203 a ostatné rastlinné vlákna položiek 5301 až 5305.

3.    Pojmy „textilná vláknina“, „chemické materiály“ a „materiály na výrobu papiera“ sa v zozname používajú na opis materiálov nezatriedených v 50. až 63. kapitole, ktoré možno použiť na výrobu umelých, syntetických alebo papierových vlákien alebo priadzí.

4.    Pojem „chemické strižné vlákna“ sa v zozname používa na označenie káblov zo syntetických alebo umelých vlákien, strižných vlákien alebo odpadu položiek 5501 až 5507.

Poznámka č. 5:

1.    Ak sa pri určitom výrobku v zozname uvádza odkaz na túto poznámku, podmienky uvedené v stĺpci 3 sa neuplatnia na žiadne základné textilné materiály použité pri výrobe tohto výrobku, ktorých súhrnná hmotnosť nepresahuje 10 % celkovej hmotnosti všetkých použitých základných textilných materiálov. (Pozri takisto ďalej uvedené poznámky 5.3 a 5.4).

2.    Tolerancia uvedená v poznámke 5.1 sa však môže uplatniť len na zmiešané výrobky, ktoré boli vyrobené z dvoch alebo viacerých základných textilných materiálov.

   Základné textilné materiály sú:

   –    hodváb,

   –    vlna,

   –    hrubé chlpy zvierat,

   –    jemné chlpy zvierat,

   –    vlásie,

   –    bavlna,

   –    materiály na výrobu papiera a papier,

   –    ľan,

   –    pravé konope,

   –    juta a ostatné textilné lykové vlákna,

   –    sisalové a ostatné textilné vlákna rodu Agáve,

   –    kokosové, abakové, ramiové a ostatné rastlinné textilné vlákna,

   –    syntetické chemické vlákna,

   –    umelé chemické vlákna,

   –    vodivé vlákna,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polypropylénu,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polyesteru,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polyamidu,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polyakrylnitridu,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polyimidu,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polytetrafluóretylénu,

   –    syntetické chemické strižné vlákna z poly(fenylénsulfidu),

   –    syntetické chemické strižné vlákna z polyvinylchloridu,

   –    ostatné syntetické chemické strižné vlákna,

   –    umelé chemické strižné vlákna z viskózy,

   –    ostatné umelé chemické strižné vlákna,

   –    priadza vyrobená z polyuretánu, delená pružnými segmentmi z polyéteru, tiež opradená,

   –    priadza vyrobená z polyuretánu, delená pružnými segmentmi z polyesteru, tiež opradená,

   –    výrobky položky 5605 (metalizovaná priadza) obsahujúce pásik, ktorého jadro pozostáva z hliníkovej fólie alebo z plastového filmu, tiež potiahnutý hliníkovým práškom, ktorého šírka nepresahuje 5 mm, laminovaný pomocou priesvitného alebo farebného lepidla medzi dvomi vrstvami plastového filmu,

   –    ostatné výrobky položky 5605.

   Príklad:

   Priadza položky 5205, vyrobená z bavlnených vlákien položky 5203 a syntetických strižových vlákien položky 5506, je zmesová priadza. Preto sa nepôvodné syntetické strižné vlákna, ktoré nespĺňajú pravidlá pôvodu (vyžadujúce výrobu z chemických materiálov alebo textilnej vlákniny), môžu použiť až do hmotnosti 10 percent priadze.

   Príklad:

   Vlnená tkanina položky 5112, ktorá je vyrobená z vlnenej priadze položky 5107 a syntetickej priadze zo strižových vlákien položky 5509, je zmesová tkanina. Z toho vyplýva, že syntetickú priadzu, ktorá nespĺňa pravidlá pôvodu (vyžadujúce výrobu z chemických materiálov alebo textilnej buničiny), alebo vlnenú priadzu, ktorá nespĺňa pravidlá pôvodu (vyžadujúce výrobu z prírodných vlákien, nemykaných ani nečesaných ani inak neupravených na spriadanie), alebo ich kombináciu možno použiť za predpokladu, že ich celková hmotnosť nepresahuje 10 % hmotnosti tkaniny.

   Príklad:

   Všívaná textília položky 5802, vyrobená z bavlnenej priadze položky 5205 a z bavlnenej tkaniny položky 5210, je zmiešaným výrobkom iba vtedy, ak bavlnená tkanina samotná je zmiešanou tkaninou vyrobenou z priadzí zatriedených do dvoch samostatných položiek, alebo ak sú samotné použité bavlnené priadze zmesami.

   Príklad:

   Ak bola daná všívaná textília vyrobená z bavlnenej priadze položky 5205 a syntetickej tkaniny položky 5407, potom je zrejmé, že použité priadze sú dva samostatné základné textilné materiály a všívaná textília je preto zmiešaným výrobkom.

3.    V prípade výrobkov obsahujúcich „priadzu vyrobenú z polyuretánu delenú pružnými segmentmi z polyéteru, tiež opradenú“ platí vo vzťahu k tejto priadzi tolerancia 20 %.

4.    V prípade výrobkov, ktoré obsahujú „pásik, ktorého jadro pozostáva z hliníkovej fólie alebo z plastového filmu, tiež potiahnutý hliníkovým práškom, ktorého šírka nepresahuje 5 mm, laminovaný pomocou lepidla medzi dvomi vrstvami plastového filmu“, platí vo vzťahu k tomuto pásiku tolerancia 30 %.

Poznámka č. 6:

1.    V prípade tých textilných výrobkov, ktoré sú označené v zozname poznámkou pod čiarou s odkazom na túto úvodnú poznámku, textilné ozdoby a doplnky, ktoré nespĺňajú pravidlo stanovené v zozname v stĺpci 3 pre príslušné celkom dohotovené výrobky, môžu byť použité za predpokladu, že ich hmotnosť nepresahuje 10 % celkovej hmotnosti všetkých zapracovaných textilných materiálov.

   Textilné ozdoby a doplnky sú zatriedené v 50. až 63. kapitole. Podšívky a vložky sa nepovažujú za ozdoby alebo doplnky.

2.    Akékoľvek netextilné ozdoby a doplnky alebo iné použité materiály, ktoré obsahujú textílie, nemusia spĺňať podmienky uvedené v stĺpci 3, aj keď nepatria do rozsahu pôsobnosti poznámky 3.5.

3.    V súlade s poznámkou 3.5 môžu byť tak či tak akékoľvek nepôvodné netextilné ozdoby a doplnky alebo iný výrobok, ktorý neobsahuje žiadne textílie, voľne použité, ak nemôžu byť vyrobené z materiálov uvedených v stĺpci 3.

   Ak napríklad 2 v zozname existuje pravidlo, podľa ktorého sa na konkrétny textilný výrobok (napr. blúzku) musí použiť priadza, nebráni to použiť kovové predmety, ako napríklad gombíky, pretože gombíky nemôžu byť vyrobené z textilných materiálov.

4.    Ak sa uplatňuje percentuálne pravidlo, hodnota ozdôb a doplnkov sa musí zohľadniť pri výpočte hodnoty zapracovaných nepôvodných materiálov.

Poznámka č. 7:

1.    Na účely položiek ex 2707, 2713 až 2715, ex 2901, ex 2902 a ex 3403 sa za „špecifické spracovanie“ považujú:

a)    vákuová destilácia;

b)    redestilácia s veľmi dôkladným frakčným procesom 3 ;

c)    krakovanie (štiepenie);

d)    reforming (úprava);

e)    extrakcia selektívnymi rozpúšťadlami;

f)    proces zahŕňajúci všetky tieto operácie: spracovanie s koncentrovanou kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom kyseliny sírovej; neutralizácia alkalickými činidlami; odfarbovanie a čistenie s prírodne aktívnou hlinkou, aktivovanou hlinkou, aktívnym drevným uhlím alebo bauxitom;

g)    polymerizácia;

h)    alkylácia;

i)izomerizácia.

2.    Na účely položiek 2710, 2711 a 2712 sa za „špecifické spracovanie“ považujú:

a)    vákuová destilácia;

b)    redestilácia s veľmi dôkladným frakčným procesom 4 ;

c)    krakovanie (štiepenie);

d)    reformovanie (úprava);

e)    extrakcia selektívnymi rozpúšťadlami;

f)    proces zahŕňajúci všetky tieto operácie: spracovanie s koncentrovanou kyselinou sírovou, dymivou kyselinou sírovou alebo anhydridom kyseliny sírovej; neutralizácia alkalickými činidlami; odfarbovanie a čistenie s prírodne aktívnou hlinkou, aktivovanou hlinkou, aktívnym drevným uhlím alebo bauxitom;

g)    polymerizácia;

h)    alkylácia;

i)    izomerizácia;

j)    len vo vzťahu k ťažkým olejom položky ex 2710, odsírovanie vodíkom vedúce k zníženiu aspoň 85 percent obsahu síry zo spracovaných výrobkov (metóda ASTM D 1266-59 T);

k)    len vo vzťahu k výrobkom položky 2710, odstraňovanie parafínov inak ako filtrovaním;

l)    len vo vzťahu k ťažkým olejom patriacim do položky ex 2710 spracovanie pomocou vodíka, iné ako desulfurizácia, pri tlaku väčšom ako 20 barov a teplote vyššej ako 250 °C s použitím katalyzátorov, kde vodík v chemickej reakcii predstavuje aktívny prvok. Ďalšie spracovanie mazacích olejov položky ex 2710 pomocou vodíka (napríklad dokončovacie úpravy vodou alebo odfarbovanie) s cieľom zlepšiť farbu alebo stálosť sa však nepokladá za špecifické spracovanie;

m)    len vo vzťahu k vykurovacím olejom položky ex 2710, atmosférická destilácia metódou ASTM D 86 pod podmienkou, že pri teplote 300 °C destiluje menej ako 30 % objemu takýchto výrobkov vrátane strát;

n)    len vo vzťahu k ťažkým olejom iným ako plynové oleje a vykurovacie oleje položky ex 2710, spracovanie pomocou elektrického vysokofrekvenčného korónového výboja.

3.    Na účely položiek ex 2707, 2713 až 2715, ex 2901, ex 2902 a ex 3403 jednoduché operácie ako čistenie, dekantovanie, odsoľovanie, odvodňovanie, filtrovanie, farbenie, označovanie, získavanie sírového obsahu v dôsledku zmiešavania výrobkov s rôznym obsahom síry alebo akákoľvek kombinácia týchto operácií alebo podobných operácií nemajú za následok získanie pôvodu.

PRÍLOHA II k protokolu II

Zoznam opracovania alebo spracovania, ktoré sa má vykonať na nepôvodných materiáloch, aby mohol vyrobený výrobok získať status pôvodu

Dohoda sa nemusí vzťahovať na všetky výrobky uvedené v zozname. Preto je potrebné zohľadniť ostatné časti tejto dohody.