EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 7. 2020

COM(2020) 282 final

2020/0151(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2020) 120}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Získavanie a využívanie expertízy

·vytvoriť medziodvetvový rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú syntetickú sekuritizáciu obmedzenú na súvahovú sekuritizáciu;

·na to, aby bola syntetická sekuritizácia oprávnená používať označenie „STS“, musí spĺňať navrhované kritériá jednoduchosti, štandardizácie a transparentnosti;

·posúdiť riziká a prínosy zavedenia diferencovaného zaobchádzania s kapitálom v prípade súvahovej syntetickej STS sekuritizácie.

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2020/0151 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2402, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu v záujme pomoci pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Pandémia COVID-19 vážne postihuje ľudí, podniky, systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva členských štátov. Komisia vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. marca 2020 s názvom „Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie“ 12 [1] zdôraznila, že likvidita a prístup k finančným prostriedkom budú v nasledujúcich mesiacoch naďalej výzvou. Preto je veľmi dôležité podporiť obnovu po prudkom hospodárskom otrase spôsobenom pandémiou ochorenia COVID-19, a to zavedením cielených zmien existujúcich právnych predpisov v oblasti financií. Tento balík opatrení sa prijíma pod označením „balík na obnovu kapitálových trhov“.

(2)Vážny hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19 a výnimočné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia majú na hospodárstvo ďalekosiahly vplyv. Podniky čelia narušeniu dodávateľských reťazcov, dočasnému zatváraniu a zníženému dopytu, zatiaľ čo domácnosti sú konfrontované s nezamestnanosťou a klesajúcimi príjmami. Orgány verejnej moci na úrovni Únie a členských štátov podnikli rozhodné kroky na podporu domácností a solventných podnikov, aby dokázali prekonať toto závažné, no iba dočasné spomalenie hospodárskej činnosti a z neho vyplývajúci nedostatok likvidity.

(3)Je dôležité, aby úverové inštitúcie a investičné spoločnosti („inštitúcie“) využívali svoj kapitál tam, kde je najviac potrebný, a aby im to regulačný rámec Únie uľahčil a zároveň zabezpečil, aby inštitúcie konali obozretne. Okrem flexibility stanovenej v existujúcich pravidlách by cielené zmeny nariadenia (EÚ) 2017/2402 mali zabezpečiť, aby sekuritizačný rámec Únie poskytol dodatočný nástroj na podporu obnovy hospodárstva po pandémii ochorenia COVID-19.

(4)Výnimočné okolnosti súvisiace s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a bezprecedentný rozsah súvisiacich výziev si vyžadujú, aby sme okamžite konali s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie mohli nasmerovať dostatočné finančné prostriedky do podnikov a domácností, a tým pomohli absorbovať hospodársky otras spôsobený pandémiou ochorenia COVID-19.

(5)Ako zdôraznil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vo svojom stanovisku k regulačnému zaobchádzaniu so sekuritizáciou nesplácaných expozícií 13 , riziká spojené s aktívami, ktorými sa zabezpečujú sekuritizácie nesplácaných aktív, sú hospodársky odlišné od rizík sekuritizácií rentabilných aktív. Nesplácané expozície sú sekuritizované so zľavou v ich nominálnej alebo nesplatenej hodnote a odrážajú posúdenie trhu týkajúce sa okrem iného aj pravdepodobnosti, že postup riešenia dlhu prinesie dostatočné peňažné toky a vymožené prostriedky. Riziko pre investorov je teda v tom, že riešenie dlhu aktív vedie k nedostatočným vymoženým prostriedkom na krytie čistej hodnoty, za ktorú boli tieto nesplácané expozície kúpené. Riziko skutočnej straty pre investorov preto nepredstavuje nominálna hodnota portfólia, ale diskontovaná hodnota po odpočítaní cenovej zľavy, za ktorú sa prevádzajú podkladové aktíva. V prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií je preto vhodné vypočítať výšku ponechania si rizika na základe tejto diskontovanej hodnoty.

(6)Požiadavkou na ponechanie si rizika sa zosúlaďujú záujmy emitentov a investorov týkajúce sa výkonnosti podkladových aktív. Pokiaľ ide o sekuritizácie rentabilných aktív, prevládajúcim záujmom na strane predaja je obyčajne záujem originátora, ktorý je často aj pôvodným veriteľom. Pri sekuritizáciách nesplácaných expozícií sa však originátori snažia odstrániť aktíva v stave zlyhania zo svojich súvah, pretože už s týmito zlyhanými aktívami nechcú byť nijako spojení. V týchto prípadoch má väčší záujem o riešenie týchto aktív a vymáhanie hodnoty osobitný správca aktív.

(7)Pred finančnou krízou sa niektoré sekuritizačné činnosti riadili modelom „vytvor a predaj“. V tomto modeli boli na sekuritizáciu vybrané aktíva nižšej kvality, a to na úkor investorov, ktorí skončili s väčším rizikom, než možno zamýšľali podstúpiť. Požiadavka na overovanie noriem na poskytovanie úverov použitých pri vytváraní sekuritizovaných aktív bola zavedená s cieľom zabrániť v budúcnosti takýmto praktikám. V prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií by však takéto overovanie noriem na poskytovanie úverov malo zohľadňovať osobitné okolnosti vrátane nákupu uvedených nesplácaných aktív a typu sekuritizácie. Je preto potrebné zmeniť overovanie noriem na poskytovanie úverov, aby investor mohol s náležitou starostlivosťou zabezpečiť kvalitu a výkonnosť nesplácaných aktív s cieľom prijať rozumné a informované investičné rozhodnutie.

(8)Súvahová syntetická sekuritizácia zahŕňa presun kreditného rizika súboru úverov, obvykle úverov veľkých podnikov alebo úverov malých a stredných podnikov, prostredníctvom dohody o kreditnom zabezpečení, ak originátor kupuje kreditné zabezpečenie od investora. Kreditné zabezpečenie sa dosiahne použitím finančných záruk alebo kreditných derivátov, zatiaľ čo vlastníctvo aktív zostáva u originátora a neprevádza sa na účelový subjekt zaoberajúci sa sekuritizáciou ako v prípade tradičných sekuritizácií. Originátor ako kupujúci zabezpečenia sa zaväzuje zaplatiť príplatok za kreditné zabezpečenie, čo vytvára návratnosť pre investorov. Investor ako predávajúci zabezpečenia sa zasa zaväzuje zaplatiť stanovenú úhradu za kreditné zabezpečenie pri výskyte vopred stanovenej kreditnej udalosti.

(9)Malo by sa zabezpečiť, aby sa primerane zmiernila celková zložitosť štruktúr sekuritizácií a súvisiacich rizík a aby sa originátorom neposkytovali žiadne regulačné stimuly na uprednostňovanie syntetických sekuritizácií pred tradičnými sekuritizáciami. Požiadavky na jednoduché, transparentné a štandardizované (STS) súvahové syntetické sekuritizácie by preto mali byť do veľkej miery v súlade s kritériami STS v oblasti tradičných sekuritizácií, pri ktorých dochádza ku skutočnému predaju.

(10)Existujú však určité požiadavky na tradičné STS sekuritizácie, ktoré nefungujú v prípade transakcií so syntetickou STS sekuritizáciou z dôvodu inherentných rozdielov medzi týmito dvoma typmi sekuritizácie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v prípade syntetických sekuritizácií sa presun rizika namiesto predaja podkladových aktív dosiahne prostredníctvom dohody o kreditnom zabezpečení. Kritériá STS by sa preto mali v prípade potreby upraviť s cieľom zohľadniť tieto rozdiely. Okrem toho je potrebné zaviesť súbor nových požiadaviek špecifických pre syntetické sekuritizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa rámec STS zameriaval len na súvahové syntetické sekuritizácie a dohoda o kreditnom zabezpečení bola štruktúrovaná tak, aby primerane chránila postavenie originátora aj investora. Tento nový súbor požiadaviek by sa mal usilovať o riešenie kreditného rizika protistrany v prípade originátora, ako aj investora.

(11)Predmetom presunu kreditného rizika by mali byť expozície vytvorené alebo kúpené regulovanou inštitúciou Únie v rámci jej hlavnej činnosti v oblasti poskytovania úverov a držané v jej súvahe alebo v prípade skupinovej štruktúry v jej konsolidovanej súvahe k dátumu ukončenia. Táto požiadavka, aby mal originátor v držbe sekuritizované expozície v súvahe, by mala z rozsahu označenia STS vylúčiť arbitrážne sekuritizácie.

(12)Originátor by sa mal uistiť, že nezabezpečuje rovnaké kreditné riziko viac ako jeden raz získaním kreditného zabezpečenia nad rámec toho, ktoré poskytuje syntetická sekuritizácia. V záujme zabezpečenia spoľahlivosti by dohoda o kreditnom zabezpečení mala spĺňať požiadavky na zmierňovanie kreditného rizika stanovené v článku 249 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 14 , ktoré musia spĺňať inštitúcie, ktoré sa usilujú o presun významného rizika prostredníctvom syntetickej sekuritizácie.

(13)S cieľom zabrániť konfliktom medzi originátorom a investorom a zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o rozsah kreditného zabezpečenia kúpeného pre podkladové expozície, by takéto kreditné zabezpečenie malo jasne odkazovať na identifikované referenčné záväzky jasne identifikovaných subjektov alebo dlžníkov vedúce k podkladovým expozíciám. Preto by sa referenčné záväzky, na ktoré sa kupuje zabezpečenie, mali vždy jasne identifikovať prostredníctvom referenčného registra a aktualizovať. Táto požiadavka by nepriamo mala byť aj súčasťou kritéria vymedzujúceho súvahovú sekuritizáciu a vylučujúceho arbitrážnu sekuritizáciu z rámca STS.

(14)Kreditné udalosti spúšťajúce platby podľa dohody o kreditnom zabezpečení by mali zahŕňať aspoň tie, ktoré sú uvedené v článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Tieto udalosti sú dobre známe a rozpoznateľné z pohľadu trhu a mali by slúžiť na zabezpečenie súladu s prudenciálnym rámcom. Opatrenia na odloženie splatnosti, ktoré pozostávajú z koncesií voči dlžníkovi, ktorý má alebo bude mať ťažkosti pri plnení svojich finančných záväzkov, by nemali brániť spusteniu udalosti kreditného zabezpečenia. Reštrukturalizácia ako kreditná udalosť v prípade finančných záruk by sa mala vylúčiť, aby sa zabránilo tomu, že by sa finančné záruky mohli považovať za derivát v súlade s príslušnými účtovnými štandardmi.

(15)Právo originátora ako kupujúceho zabezpečenie prijímať včasné platby skutočných strát by malo byť primerane zabezpečené. V súlade s tým by sa v transakčnej dokumentácii mal stanoviť riadny a transparentný proces zúčtovania na určenie skutočných strát v referenčnom portfóliu, aby sa zabránilo tomu, že originátor nedostane dostatočne zaplatené. Keďže riešenie strát môže byť zdĺhavým procesom a s cieľom zabezpečiť včasné platby originátorovi by sa priebežné platby mali vykonať najneskôr šesť mesiacov po výskyte takejto kreditnej udalosti. S cieľom zabezpečiť, aby priebežné platby kryli skutočné straty a zabrániť tomu, aby tieto priebežné platby boli nadmerné na úkor investorov, by okrem toho mal existovať mechanizmus konečnej úpravy. V mechanizme vyrovnania strát by sa malo takisto jasne stanoviť maximálne obdobie predĺženia, ktoré by sa malo uplatňovať na postup riešenia uvedených expozícií, a takéto predĺženie by nemalo byť dlhšie ako dva roky. Týmto mechanizmom vyrovnania strát by sa teda mala zabezpečiť účinnosť dohody o kreditnom zabezpečení z hľadiska originátora a investorom by sa mala poskytnúť právna istota, pokiaľ ide o dátum ukončenia ich záväzku vykonať platby, čím by sa prispelo k dobre fungujúcemu trhu.

(16)Funkcia zástupcu tretej strany povereného overovaním je rozšíreným trhovým postupom, ktorý zvyšuje právnu istotu v rámci transakcie pre všetky zúčastnené strany, a tým znižuje pravdepodobnosť sporov a súdnych sporov, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s postupom rozdeľovania strát. S cieľom zlepšiť spoľahlivosť mechanizmu vyrovnania strát v rámci transakcie by mal byť vymenovaný zástupca tretej strany poverený overovaním, ktorý vykoná vecné preskúmanie správnosti a presnosti určitých aspektov kreditného zabezpečenia pri spustení kreditnej udalosti.

(17)Príplatky za kreditné zabezpečenie by mali závisieť len od nesplatenej výšky a kreditného rizika zabezpečenej tranže. Nepodmienené príplatky by v súvahových STS sekuritizáciách nemali byť povolené, pretože by sa mohli použiť na oslabenie účinného presunu rizika z originátora ako kupujúceho zabezpečenia na predávajúcich zabezpečenia. V prípade súvahových STS sekuritizácií by sa mali zakázať aj iné opatrenia, ako sú vopred zaplatené príplatky, mechanizmy zliav alebo príliš zložité štruktúry príplatkov.

(18)S cieľom zaistiť stabilitu a kontinuitu kreditného zabezpečenia by predčasné ukončenie súvahovej syntetickej STS sekuritizácie originátorom malo byť možné len za určitých obmedzených a presne vymedzených okolností. Zatiaľ čo originátor by mal byť oprávnený predčasne uzavrieť kreditné zabezpečenie pred výskytom určitých konkrétnych regulačných udalostí, tieto udalosti by mali predstavovať skutočné zmeny v právnych predpisoch alebo zdaňovaní so závažným negatívnym účinkom na kapitálové požiadavky originátora alebo na hospodárnosť transakcie vo vzťahu k očakávaniam strán v čase uzatvorenia transakcie a za predpokladu, že takéto zmeny nebolo možné v tom čase reálne predpokladať. Súvahové syntetické STS sekuritizácie by nemali obsahovať zložité doložky o výzvach (time call) pre originátora, najmä s veľmi krátkou lehotou, ktorých cieľom je dočasne zmeniť zastúpenie kapitálovej pozície na individuálnom základe.

(19)Na účely zníženia nákladov na kreditné zabezpečenie a expozíciu voči riziku je v prípade určitých druhov transakcií bežne prítomná aj syntetická prebytková marža, ktorá predstavuje užitočný mechanizmus pre investorov aj pre originátorov. V tejto súvislosti je syntetická prebytková marža kľúčová pre niektoré osobitné triedy retailových aktív, ako sú úvery pre malé a stredné podniky (MSP) a úvery pre spotrebiteľov, ktoré vykazujú vyšší výnos, ako aj kreditné straty než iné triedy aktív, a pre ktoré sekuritizované expozície vytvárajú prebytkovú maržu na krytie týchto strát. Ak je však suma syntetickej prebytkovej marže, ktorá je podriadená pozícii investora, príliš vysoká, je možné, že v nerealistickom scenári investor do sekuritizačných pozícií neutrpí žiadne straty, čo by viedlo k neúčinnému presunu rizika. S cieľom zmierniť obavy týkajúce sa dohľadu a ďalej štandardizovať túto štrukturálnu črtu je dôležité stanoviť prísne kritériá pre súvahové syntetické STS sekuritizácie a zabezpečiť zverejnenie všetkých informácií o využívaní syntetickej prebytkovej marže.

(20)Na súvahové syntetické STS sekuritizácie by mali byť oprávnené len vysokokvalitné mechanizmy kreditného zabezpečenia. V prípade nefinancovaného kreditného zabezpečenia by sa to malo zabezpečiť obmedzením rozsahu oprávnených poskytovateľov zabezpečenia na tie subjekty, ktoré sú oprávnenými poskytovateľmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú uznané za protistrany s 0 % rizikovou váhou v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 uvedeného nariadenia. V prípade financovaného kreditného zabezpečenia by originátor ako kupujúci zabezpečenia a investori ako predávajúci zabezpečenia mali mať prístup k vysokokvalitnému kolaterálu, ktorý by mal predstavovať kolaterál vo všetkých formách, ktorému sa podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môže priradiť riziková váha 0 %, s výhradou príslušných mechanizmov vkladov alebo správy. Ak je poskytnutý kolaterál vo forme hotovosti, mal by byť buď v držbe úverovej inštitúcie tretej strany, alebo vo forme vkladu u kupujúceho zabezpečenia, a to v oboch prípadoch s výhradou minimálnej kreditnej kvality.

(21)Členské štáty by mali určiť príslušné orgány, ktoré by boli zodpovedné za dohľad nad požiadavkami, ktoré musí spĺňať súvahová syntetická sekuritizácia na to, aby mohla využívať označenie STS. Príslušný orgán by mohol byť rovnaký ako orgán určený na dohľad nad tým, či originátori, sponzori a SSPE dodržiavajú požiadavky, ktoré musia spĺňať tradičné sekuritizácie s cieľom získať označenie STS. Podobne ako v prípade tradičných sekuritizácií by takýto príslušný orgán mohol byť iný než príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad tým, či originátori, pôvodní veritelia, SSPE, sponzori a investori dodržiavajú prudenciálne povinnosti, ktoré majú podľa článkov 5 až 9 nariadenia (EÚ) 2017/2402 a ktorých dodržiavanie bolo vzhľadom na prudenciálny rozmer týchto povinností osobitne zverené príslušným orgánom zodpovedným za prudenciálny dohľad nad príslušnými finančnými inštitúciami.

(22)Nariadenie (EÚ) 2017/2402 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(23)Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozšírenie rámca STS sekuritizácie na súvahovú syntetickú sekuritizáciu a odstránenie regulačných prekážok pre sekuritizácie nesplácaných expozícií s cieľom ďalej zvýšiť úverové kapacity bez obmedzenia prudenciálnych noriem pre poskytovanie bankových úverov, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/2402

Nariadenie (EÚ) 2017/2402 sa mení takto:

(1)V článku 2 sa dopĺňajú tieto body 24, 25, 26, 27 a 28:

„24. „sekuritizácia nesplácaných expozícií“ je sekuritizácia zabezpečená skupinou nesplácaných expozícií, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 47a ods. 3 nariadenia č. 575/2013 a ktorej hodnota tvorí aspoň 90 % hodnoty skupiny v čase vzniku expozícií;

25. „dohoda o kreditnom zabezpečení“ je dohoda uzavretá medzi originátorom a investorom s cieľom previesť kreditné riziko sekuritizovaných expozícií z originátora na investora použitím kreditných derivátov alebo finančných záruk, podľa ktorej sa originátor zaviaže zaplatiť investorovi príplatok za kreditné zabezpečenie a investor sa zaviaže zaplatiť originátorovi úhradu za kreditné zabezpečenie v prípade, že nastane jedna zo zmluvne vymedzených udalostí;

26. „príplatok za kreditné zabezpečenie“ je suma, ktorú sa originátor podľa dohody o kreditnom zabezpečení zaviazal zaplatiť investorovi za kreditné zabezpečenie prisľúbené investorom;

27. „úhrada za kreditné zabezpečenie“ je suma, ktorú sa investor podľa dohody o kreditnom zabezpečení zaviazal zaplatiť originátorovi v prípade výskytu kreditnej udalosti vymedzenej v dohode o kreditnom zabezpečení;

28. „syntetická prebytková marža“ je suma viazaná v transakčnej dokumentácii originátora na krytie strát referenčného portfólia, ktoré by mohli vzniknúť počas životnosti transakcie.“

(2)Článok 6 sa mení takto:

(a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„V prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií môže požiadavku tohto odseku splniť aj správca.“;

(b)Vkladá sa tento odsek [3a]:

„3a.    Odchylne od odseku 3 písm. b) až e) nesmie byť v prípade sekuritizácií nesplácaných expozícií ponechanie si významného čistého hospodárskeho podielu na účely uvedených bodov nižšie ako 5 % čistej hodnoty sekuritizovaných expozícií, ktoré sa označujú za problémové expozície, ako sa uvádza v článku 47a ods. 3 nariadenia č. 575/2013.

Čistá hodnota nesplácaných expozícií je výsledkom odpočítania nenávratnej zľavy kúpnej ceny dohodnutej v čase vzniku od nominálnej hodnoty expozície alebo prípadne jej nesplatenej hodnoty v rovnakom čase.“

(3)V článku 9 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Požiadavka stanovená v tomto odseku sa neuplatňuje na podkladové expozície, ktoré sú problémovými expozíciami, ako sa uvádza v článku 47a ods. 3 nariadenia č. 575/2013 v čase, keď ich originátor kúpil od príslušnej tretej strany.“

(4)V článku 18 prvom odseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)    sekuritizácia spĺňa všetky požiadavky oddielu 1, oddielu 2 alebo oddielu 2a tejto kapitoly a orgán ESMA bol informovaný podľa článku 27 ods. 1.“

(5)Článok 19 sa mení takto:

(a)Názov článku sa nahrádza takto:

„Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná tradičná sekuritizácia“;

(b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Sekuritizácie, s výnimkou programov ABCP a transakcií ABCP, a súvahové sekuritizácie spĺňajúce požiadavky stanovené v článkoch 20, 21 a 22, sa považujú za STS.“

(6)Vkladá sa tento oddiel 2a:

„Oddiel 2a Požiadavky na jednoduché, transparentné a štandardizované súvahové sekuritizácie

Článok 26a

Jednoduchá, transparentná a štandardizovaná súvahová sekuritizácia

1.Súvahové sekuritizácie STS sú syntetické sekuritizácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 26b až 26e.

2.Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánmi ESMA a EIOPA môže v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 prijať usmernenia a odporúčania týkajúce sa harmonizovaného výkladu a uplatňovania požiadaviek stanovených v článkoch 26b až 26e.

Článok 26b

Požiadavky týkajúce sa jednoduchosti

1.Originátor je subjekt, ktorý má povolenie alebo licenciu v Únii. Ide o originátora v súvislosti s podkladovými expozíciami.

Originátor, ktorý kupuje expozície tretej strany na svoj vlastný účet a potom ich sekuritizuje, uplatňuje na zakúpené expozície tretej strany politiky týkajúce sa úverov, inkasovania, riešenia dlhov a obsluhy, ktoré nie sú menej prísne než tie, ktoré originátor uplatňuje na porovnateľné expozície, ktoré neboli zakúpené.

2.Podkladové expozície musia byť vytvorené ako súčasť hlavnej obchodnej činnosti originátora.

3.K dátumu ukončenia sa podkladové expozície držia v súvahe originátora alebo subjektu tej istej skupiny, do ktorej patrí originátor.

Na účely tohto odseku je skupina buď:

a)skupina právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje prudenciálna konsolidácia v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)skupina v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. c) smernice 2009/138/ES.

4.Originátor nesmie kreditné riziko podkladových expozícií transakcie zabezpečovať dvakrát.

5.Dohoda o kreditnom zabezpečení je v súlade s pravidlami zmierňovania kreditného rizika stanovenými v článku 249 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo ak sa uvedený článok neuplatňuje, s požiadavkami, ktoré nie sú menej prísne než požiadavky uvedeného článku.

6.Originátor poskytne vyhlásenia a záruky, že boli splnené tieto požiadavky:

a)originátor alebo subjekt skupiny, do ktorej originátor patrí, má úplný právoplatný nárok na podkladové expozície a s nimi súvisiace doplnkové práva;

b)ak je originátor úverovou inštitúciou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice 2009/138/ES, originátor alebo subjekt, ktorý je zahrnutý do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, uchováva kreditné riziko podkladových expozícií vo svojej súvahe;

c)každá podkladová expozícia spĺňa k dátumu, keď je zahrnutá do sekuritizovaného portfólia, kritériá prípustnosti a všetky iné podmienky na úhradu za kreditné zabezpečenie, ako je výskyt kreditnej udalosti uvedenej v článku 26e;

d)podľa najlepšieho vedomia originátora obsahuje dohoda v prípade každej podkladovej expozície zákonnú, platnú, záväznú a vynútiteľnú povinnosť dlžníka zaplatiť peňažné sumy uvedené v danej dohode;

e)podkladové expozície spĺňajú kritériá upisovania, ktoré nie sú menej prísne než štandardné kritériá upisovania, ktoré originátor uplatňuje na podobné expozície, ktoré nie sú sekuritizované;

f)podľa najlepšieho vedomia originátora sa žiaden z dlžníkov nedopustil závažného porušenia či nesplnenia niektorej zo svojich povinností v súvislosti s podkladovou expozíciou k dátumu, ku ktorému je uvedená podkladová expozícia zahrnutá do sekuritizovaného portfólia;

g)podľa najlepšieho vedomia originátora neobsahuje transakčná dokumentácia žiadne nepravdivé informácie o podrobnostiach podkladových expozícií;

h)k dátumu ukončenia transakcie alebo k dátumu, keď je podkladová expozícia zahrnutá do sekuritizovaného portfólia, nebola dohoda medzi dlžníkom a pôvodným veriteľom vo vzťahu k tejto podkladovej expozícii zmenená takým spôsobom, aby bola ovplyvnená vynútiteľnosť alebo vymožiteľnosť týchto podkladových expozícií.

7.Podkladové expozície musia spĺňať vopred stanovené, jasné a zdokumentované kritériá prípustnosti, ktoré neumožňujú aktívne riadenie portfólia týchto expozícií na základe voľného uváženia.

Na účely tohto odseku sa za aktívne riadenie portfólia nepovažuje nahradenie podkladových expozícií, ktoré porušujú vyhlásenia alebo záruky, alebo, ak sekuritizácia zahŕňa aj obdobie doplnenia zdrojov, doplnenie expozícií, ktoré spĺňajú vymedzené podmienky doplnenia zdrojov.

Akákoľvek expozícia pridaná po dátume ukončenia transakcie musí spĺňať kritériá prípustnosti, ktoré nie sú menej prísne než tie, ktoré sa uplatňujú na počiatočný výber podkladových expozícií.

Podkladová expozícia sa môže z transakcie odobrať, ak táto podkladová expozícia:

a)bola vyplatená alebo splatná inak;

b)bola zlikvidovaná počas bežnej obchodnej činnosti originátora za predpokladu, že takáto likvidácia nepredstavuje implicitnú podporu, ako sa uvádza v článku 250 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)podlieha zmene, ktorá nie je podmienená úverom, ako je refinancovanie alebo reštrukturalizácia dlhu, a ktorá sa vyskytuje počas obsluhy tejto podkladovej expozície;

d)nespĺňala kritériá prípustnosti v čase, keď bola zahrnutá do transakcie.

8.Sekuritizácia musí byť zabezpečená skupinou podkladových expozícií, ktoré sú z hľadiska druhu aktív homogénne, berúc do úvahy osobitné charakteristiky týkajúce sa peňažných tokov daného druhu aktív vrátane ich charakteristík týkajúcich sa zmluvy, kreditného rizika a predčasného splatenia. Skupina podkladových expozícií zahŕňa len jeden druh aktív.

Podkladové expozície obsahujú záväzky, ktoré sú zmluvne záväzné a vynútiteľné, s plným právom postihu voči dlžníkom a prípadne voči ručiteľom.

Podkladové expozície majú definované pravidelné toky platieb, ktorých splátky môžu mať rôznu výšku a ktoré súvisia s platbou prenájmu, istiny alebo úrokov alebo s akýmkoľvek iným právom na príjem z aktív, ktoré zaručuje takéto platby. Podkladové expozície môžu vytvárať aj príjmy z predaja akéhokoľvek financovaného alebo prenajatého majetku.

Podkladové expozície nezahŕňajú iné prevoditeľné cenné papiere, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ, než sú podnikové dlhopisy, ktoré nie sú kótované na niektorom mieste obchodovania.

9.Podkladové expozície nesmú zahŕňať žiadne sekuritizačné pozície.

10.O štandardoch upisovania, podľa ktorých sa vytvárajú podkladové expozície, a o akýchkoľvek významných zmenách oproti predchádzajúcim štandardom upisovania musia byť bez zbytočného odkladu v plnom rozsahu informovaní potenciálni investori. Podkladové expozície sú upísané s plným právom postihu voči dlžníkovi, ktorý nie je SSPE. Do kreditných alebo upisovacích rozhodnutí týkajúcich sa podkladových expozícií nie sú zapojené žiadne tretie strany.

V prípade sekuritizácií, pri ktorých sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie, nesmie skupina úverov obsahovať žiadny úver, ktorý bol uvedený na trh a upísaný s tým, že žiadateľ o úver, prípadne sprostredkovatelia boli upovedomení o tom, že poskytnuté informácie nemusia byť overované veriteľom.

Posúdenie úverovej bonity dlžníka musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 8 smernice 2008/48/ES alebo článku 18 ods. 1 až 4, článku 18 ods. 5 písm. a) a článku 18 ods. 6 smernice 2014/17/EÚ alebo prípadne rovnocenné požiadavky v tretích krajinách.

Originátor alebo pôvodný veriteľ musia mať dostatočné odborné znalosti týkajúce sa vytvárania expozícií podobnej povahy ako sú tie, ktoré sú sekuritizované.

11.Podkladové expozície v čase výberu týchto expozícií nezahŕňajú expozície v zlyhaní v zmysle článku 178 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ani expozície voči dlžníkovi alebo ručiteľovi s poškodenou úverovou povesťou, ktorí podľa najlepšieho vedomia originátora alebo pôvodného veriteľa:

a)boli vyhlásení za platobne neschopných, v prípade ktorých súd právoplatne udelil ich veriteľom konečné právo, voči ktorému sa nemožno odvolať, na vymáhanie alebo náhradu hmotnej škody vzniknutej v dôsledku nevykonania platby v období troch rokov pred dátumom vzniku expozícií, alebo ktorí v súvislosti so svojimi nesplácanými expozíciami prešli procesom reštrukturalizácie dlhu v období troch rokov pred dátumom výberu podkladových expozícií okrem prípadov:

i) keď reštruktúrovanou podkladovou expozíciou nevznikli nové nedoplatky od dátumu reštrukturalizácie, ktorá sa musela vykonať najmenej jeden rok pred dátumom výberu podkladových expozícií;

ii) keď sa v informáciách, ktoré v súlade s článkom 7 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) a článkom 7 ods. 1 prvým pododsekom písm. e) bodom i) poskytol originátor, výslovne stanovujú proporcie reštruktúrovaných podkladových expozícií, čas a podrobnosti týkajúce sa reštrukturalizácie a ich výkonnosť od dátumu reštrukturalizácie;

b)boli v čase vzniku podkladovej expozície, ak je to relevantné, vedení vo verejnom úverovom registri osôb s nepriaznivou úverovou minulosťou alebo, ak takýto verejný úverový register neexistuje, v inom úverovom registri, ktorý je dostupný originátorovi alebo pôvodnému veriteľovi;

c)majú kreditné hodnotenie alebo bodové hodnotenie kreditného rizika, z ktorého vyplýva, že riziko nevykonania zmluvne dohodnutých platieb je výrazne vyššie ako pri porovnateľných expozíciách držaných originátorom, ktoré nie sú sekuritizované.

12.Dlžníci v čase zahrnutia expozícií do transakcie uskutočnili aspoň jednu platbu okrem prípadov, keď:

a)je sekuritizácia revolvingovou sekuritizáciou zabezpečenou expozíciami splatnými v jednej splátke alebo so splatnosťou menej ako jeden rok vrátane, ale nie výlučne, mesačných splátok revolvingových úverov;

b)expozícia, ktorá predstavuje refinancovanie expozície, ktoré je už zahrnuté do transakcie.

13.Orgán EBA v úzkej spolupráci s orgánmi ESMA a EIOPA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví, ktoré podkladové expozície uvedené v odseku 8 sa považujú za homogénne.

Orgán EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 26c

Požiadavky týkajúce sa štandardizácie

1.Originátor alebo pôvodný veriteľ musí spĺňať požiadavky na ponechanie si rizika v súlade s článkom 6.

2.Úroková miera a menové riziká vyplývajúce zo sekuritizácie a ich možné účinky na platby originátorovi a investorom sa opíšu v transakčnej dokumentácii. Tieto riziká sa primerane zmiernia a všetky opatrenia prijaté na tento účel sa zverejnia. Akýkoľvek kolaterál, ktorý zabezpečuje záväzky investora na základe dohody o kreditnom zabezpečení, je denominovaný v tej istej mene, v ktorej je denominovaná úhrada za kreditné zabezpečenie.

V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, sa suma záväzkov SSPE, pokiaľ ide o platby úrokov investorom, vždy rovná sume príjmu SSPE od originátora a z akýchkoľvek dohôd o kolaterále alebo je nižšia ako uvedená suma.

S výnimkou prípadu, keď ide o hedžing úrokového rizika alebo menového rizika podkladových expozícií, portfólio podkladových expozícií nezahŕňa deriváty. Uvedené deriváty musia byť upísané a zdokumentované podľa spoločných noriem v oblasti medzinárodných financií.

3.Akékoľvek referenčné platby úrokov v súvislosti s transakciou musia vychádzať z niektorého z týchto zdrojov:

a)zo všeobecne používaných trhových úrokových sadzieb alebo všeobecne používaných sektorových sadzieb odrážajúcich náklady na zdroje, pričom neodkazujú na zložité vzorce alebo deriváty;

b)z príjmu plynúceho z kolaterálu, ktorým sa zabezpečujú záväzky investora podľa dohody o zabezpečení.

Akékoľvek referenčné platby úrokov splatné na základe podkladových expozícií musia vychádzať zo všeobecne používaných trhových úrokových sadzieb alebo všeobecne používaných sektorových sadzieb odrážajúcich náklady na zdroje, pričom neodkazujú na zložité vzorce alebo deriváty.

4.Po výskyte vymáhacej udalosti vo vzťahu k originátorovi sa investorovi povolí, aby prijal opatrenia na vymáhanie, vypovedal dohodu o kreditnom zabezpečení alebo aby podnikol obidva uvedené kroky.

V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, ak sa doručí výzva na vymáhanie alebo výzva na vypovedanie dohody o kreditnom zabezpečení, nesmie byť v SSPE viazaná žiadna suma peňažných prostriedkov nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie prevádzkového fungovania SSPE, platieb úhrad za zabezpečenie v prípade zlyhaných podkladových expozícií, ktoré sa stále vykonávajú v čase vypovedania, alebo riadneho vyplatenia investorov v súlade so zmluvnými podmienkami sekuritizácie.

5.Straty sa priradia držiteľom sekuritizačnej pozície v poradí podľa nadriadenosti tranží, počnúc najviac podriadenou tranžou.

Sekvenčná amortizácia sa uplatňuje na všetky tranže v záujme určenia nesplatenej sumy tranží ku každému dátumu platby, počnúc najviac nadriadenou tranžou.

Transakcie, ktoré sa vyznačujú nesekvenčnou amortizáciou, musia mať spúšťacie mechanizmy pre výkonnosť podkladových expozícií, ktorými sa na účel nadriadenosti amortizácia mení na sekvenčnú. Medzi takéto spúšťacie faktory spojené s výkonnosťou patrí zhoršenie kreditnej kvality podkladových expozícií pod vopred určenú prahovú hodnotu.

Pri amortizácii tranží sa suma kolaterálu rovnajúca sa sume amortizácie týchto tranží vráti investorom za predpokladu, že tieto tranže kolateralizovali.

Ak sa v súvislosti s podkladovými expozíciami vyskytla kreditná udalosť uvedená v článku 26e a pre tieto expozície nebol ukončený postup riešenia dlhov, výška kreditného zabezpečenia, ktorá zostáva k akémukoľvek dátumu platby, je prinajmenšom rovnocenná nesplatenej pomyselnej hodnote uvedených podkladových expozícií po odpočítaní sumy akejkoľvek priebežnej platby vykonanej v súvislosti s týmito podkladovými expozíciami.

6.Ak je sekuritizácia revolvingovou sekuritizáciou, transakčná dokumentácia musí obsahovať primerané spúšťacie faktory pre predčasné splatenie alebo spúšťacie faktory pre ukončenie revolvingového obdobia, ktoré zahŕňajú aspoň tieto faktory:

a)zhoršenie kreditnej kvality podkladových expozícií na vopred stanovenú prahovú hodnotu alebo pod túto hodnotu;

b)zvýšenie strát nad vopred stanovenú prahovú hodnotu;

c)nevytvorenie dostatočných nových podkladových expozícií, ktoré spĺňajú vopred stanovené kritériá prípustnosti počas špecifikovaného obdobia.

7.V transakčnej dokumentácii musia byť jasne uvedené:

a)zmluvné záväzky, povinnosti a zodpovednosti správcu, zvereneckého správcu, iných poskytovateľov doplnkových služieb alebo prípadne zástupcu tretej strany povereného overovaním uvedeného v článku 26e ods. 4;

b)ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje nahradenie správcu, zvereneckého správcu, iných poskytovateľov doplnkových služieb alebo zástupcu tretej strany povereného overovaním uvedeného v článku 26e ods. 4 v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti niektorého z týchto poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý nevedie k ukončeniu poskytovania týchto služieb;

c)postupy obsluhy, ktoré sa uplatňujú na podkladové expozície k dátumu ukončenia a po tomto dátume, ako aj okolnosti, za ktorých sa tieto postupy môžu zmeniť;

d)normy obsluhy, ktoré je správca povinný dodržiavať pri obsluhe podkladových expozícií v rámci celej splatnosti sekuritizácie.

8.Správca musí mať odborné znalosti v oblasti obsluhy expozícií podobnej povahy, ako majú sekuritizované expozície, a taktiež dobre zdokumentované a primerané politiky, postupy a kontroly riadenia rizík týkajúce sa obsluhy expozícií.

Správca uplatňuje na podkladové expozície postupy obsluhy, ktoré sú aspoň také prísne ako tie, ktoré uplatňuje originátor na podobné expozície, ktoré nie sú sekuritizované.

9.Originátor musí viesť aktualizovaný referenčný register s cieľom nepretržite identifikovať podkladové expozície. V tomto registri sa identifikujú referenční dlžníci, referenčné záväzky, z ktorých vznikajú podkladové expozície, a v prípade každej podkladovej expozície pomyselná hodnota, ktorá je zabezpečená a ktorá je nesplatená.

10.Transakčná dokumentácia musí obsahovať jasné ustanovenia umožňujúce včasné vyriešenie konfliktov medzi rôznymi triedami investorov. V prípade sekuritizácie, ktorá využíva SSPE, musia byť hlasovacie práva jasne vymedzené a pridelené držiteľom dlhopisov a musí byť jednoznačne identifikovaná zodpovednosť zvereneckého správcu a iných subjektov s fiduciárnymi povinnosťami voči investorom.

Článok 26d

Požiadavky týkajúce sa transparentnosti

1.Originátor sprístupní potenciálnym investorom pred ocenením údaje o statickej a dynamickej historickej výkonnosti, pokiaľ ide o zlyhanie a stratu, ako sú údaje o platobnej disciplinovanosti a zlyhaní, týkajúce sa expozícií významne podobných sekuritizovaným expozíciám, ako aj zdroje týchto údajov a základ pre tvrdenie o podobnosti. Uvedené údaje sa vzťahujú na obdobie najmenej piatich rokov.

2.Pred ukončením transakcie vzorku podkladových expozícií externe overí vhodná a nezávislá strana, ktorá overí aj to, či sú podkladové expozície oprávnené na kreditné zabezpečenie podľa dohody o kreditnom zabezpečení.

3.Originátor pred ocenením sekuritizácie sprístupní potenciálnym investorom model peňažných tokov zo záväzkov, ktorý presne predstavuje zmluvný vzťah medzi podkladovými expozíciami a platbami medzi originátorom, investormi, inými tretími stranami a prípadne SSPE, a po ocenení tento model sprístupňuje investorom priebežne a potenciálnym investorom na požiadanie.

4.V prípade sekuritizácie, v ktorej sú podkladovými expozíciami úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo úvery či lízingy na motorové vozidlá, uverejní originátor dostupné informácie týkajúce sa environmentálnej výkonnosti aktív financovaných z takýchto úverov na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo úverov či lízingov na motorové vozidlá, a to ako súčasť informácií zverejňovaných podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a).

5.Originátor je zodpovedný za dodržiavanie článku 7. Informácie vyžadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a) sa sprístupnia potenciálnym investorom pred ocenením na požiadanie. Informácie vyžadované podľa článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. b) a d) sa sprístupnia pred ocenením aspoň v navrhovanej alebo predbežnej podobe. Konečná transakčná dokumentácia sa sprístupní investorom najneskôr 15 dní po ukončení transakcie.

Článok 26e

Požiadavky týkajúce sa dohody o kreditnom zabezpečení, zástupcu tretej strany povereného overovaním a syntetickej prebytkovej marže

1.V dohode o kreditnom zabezpečení sa zohľadňujú tieto kreditné udalosti:

a)neplatenie podkladovým dlžníkom, ktoré zahŕňa zlyhanie uvedené v článku 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)konkurz podkladového dlžníka, ktorý zahŕňa prvky uvedené v článku 178 ods. 3 písm. e) a f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)v prípade dohody o kreditnom zabezpečení inej než v rámci finančnej záruky reštrukturalizácia podkladovej expozície, ktorá zahŕňa prvky uvedené v článku 178 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Všetky kreditné udalosti sa zdokumentujú.

Opatrenia na odloženie splatnosti uvedené v oddiele 30 ods. 163 až 183 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/227*, ktoré sa uplatňujú na podkladové expozície, nebránia spúšťaniu oprávnených kreditných udalostí.

2.Úhrada za kreditné zabezpečenie po výskyte kreditnej udalosti sa vypočíta na základe skutočnej realizovanej straty, ktorú utrpel originátor alebo veriteľ, určenej v súlade s ich štandardnými politikami a postupmi vymáhania v prípade príslušných druhov expozícií a zaznamenanej v ich účtovných závierkach v čase uskutočnenia platby. Konečná úhrada za kreditné zabezpečenie je splatná v rámci stanovenej lehoty po ukončení postupu riešenia dlhu týkajúceho sa príslušnej podkladovej expozície, keď k ukončeniu postupu riešenia dlhu dôjde pred plánovanou zmluvne dohodnutou splatnosťou alebo predčasným vypovedaním dohody o kreditnom zabezpečení.

Priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po kreditnej udalosti, ako sa uvádza v odseku 1, v prípadoch, keď sa riešenie dlhu vyplývajúceho zo strát v rámci príslušnej podkladovej expozície neuzavrelo do konca uvedenej šesťmesačnej lehoty. Priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie je prinajmenšom vyššia z týchto súm:

a)zníženie hodnoty zaznamenané originátorom v jeho účtovnej závierke v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom v čase, keď sa vykonáva priebežná úhrada;

b)prípadne strata v prípade zlyhania stanovená v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Ak sa vykonáva priebežná úhrada za kreditné zabezpečenie, konečná úhrada za kreditné zabezpečenie uvedená v prvom pododseku sa vykoná s cieľom upraviť predbežné vyrovnanie strát podľa skutočnej realizovanej straty.

Metóda výpočtu priebežných a konečných úhrad za kreditné zabezpečenie sa uvedie v dohode o kreditnom zabezpečení.

Úhrada za kreditné zabezpečenie je úmerná podielu nesplatenej pomyselnej hodnoty príslušnej podkladovej expozície, na ktorú sa vzťahuje dohoda o kreditnom zabezpečení.

Právo originátora získať úhradu za kreditné zabezpečenie je vynútiteľné. Sumy splatné investormi v rámci sekuritizácie musia byť jasne stanovené v dohode o kreditnom zabezpečení a obmedzené. Tieto sumy musí byť možné vypočítať za každých okolností. V dohode o kreditnom zabezpečení sa musia jasne stanoviť okolnosti, za ktorých sa od investorov vyžaduje vykonanie platieb. Zástupca tretej strany poverený overovaním uvedený v odseku 4 posúdi, či takéto okolnosti nastali.

Výška úhrady za kreditné zabezpečenie sa vypočíta na úrovni jednotlivej podkladovej expozície, v prípade ktorej sa vyskytla kreditná udalosť.

3.V dohode o kreditnom zabezpečení sa uvedie maximálne obdobie predĺženia, ktoré sa uplatňuje v prípade postupu riešenia dlhov za podkladové expozície, v súvislosti s ktorými sa vyskytla kreditná udalosť podľa odseku 1, ale v prípade ktorých sa postup riešenia dlhov neskončil v rámci plánovanej zmluvne dohodnutej splatnosti alebo predčasného vypovedania dohody o kreditnom zabezpečení. Takéto obdobie predĺženia nesmie byť dlhšie ako dva roky. V dohode o kreditnom zabezpečení sa stanovuje, že na konci tohto obdobia predĺženia sa vykoná konečná úhrada za kreditné zabezpečenie na základe konečného odhadu straty, ktorú originátor zaznamenal vo svojej účtovnej závierke v danom čase.

V prípade vypovedania dohody o kreditnom zabezpečení postup riešenia dlhov v súvislosti s akýmikoľvek nevyriešenými kreditnými udalosťami, ktoré sa vyskytli pred týmto vypovedaním, pokračuje rovnakým spôsobom, aký sa opisuje v prvom pododseku.

Príplatky za kreditné zabezpečenie, ktoré sa majú vyplatiť podľa dohody o kreditnom zabezpečení, sú štruktúrované ako podmienené výkonnosťou podkladových expozícií a odrážajú riziko zabezpečenej tranže. Na tieto účely sa v dohode o kreditnom zabezpečení nestanovujú garantované príplatky, vopred zaplatené príplatky, mechanizmy zliav ani iné mechanizmy, ktoré umožňujú zabrániť skutočnému priradeniu strát investorom alebo ich znížiť, alebo vrátiť časť zaplatených príplatkov originátorovi po splatnosti transakcie.

V transakčnej dokumentácii sa opisuje, ako sa vypočíta príplatok za kreditné zabezpečenie a prípadné kupóny, ak existujú, ku každému dátumu platby počas životnosti sekuritizácie.

Práva investorov získať príplatky za kreditné zabezpečenie sú vynútiteľné.

4.Originátor vymenuje zástupcu tretej strany povereného overovaním pred dátumom ukončenia transakcie. Zástupca tretej strany poverený overovaním v prípade každej z podkladových expozícií, pre ktorú bolo vydané oznámenie o kreditnej udalosti, overí všetky tieto informácie:

a)že kreditná udalosť uvedená v oznámení o kreditnej udalosti je kreditná udalosť uvedená v podmienkach dohody o kreditnom zabezpečení;

b)že podkladová expozícia bola zahrnutá do referenčného portfólia v čase výskytu príslušnej kreditnej udalosti;

c)že podkladová expozícia v čase svojho zaradenia do referenčného portfólia spĺňala kritériá prípustnosti;

d)ak bola podkladová expozícia pridaná do sekuritizácie ako výsledok doplnenia zdrojov, že takéto doplnenie bolo v súlade s podmienkami doplnenia zdrojov;

e)že konečná výška strát je v súlade so stratami, ktoré zaznamenal originátor vo svojom výkaze ziskov a strát;

f)že v čase vykonania konečnej úhrady za kreditné zabezpečenie boli straty vo vzťahu k podkladovým expozíciám správne pridelené investorom.

Zástupca tretej strany poverený overovaním je nezávislý od originátora a investorov a prípadne aj od SSPE a do dátumu ukončenia transakcie prijme vymenovanie za zástupcu tretej strany povereného overovaním.

Zástupca tretej strany poverený overovaním môže namiesto overenia na základe každej jednotlivej podkladovej expozície, za ktorú sa požaduje úhrada za kreditné zabezpečenie, vykonať overenie na základe vzorky. Investori však môžu požiadať o overenie prípustnosti akejkoľvek konkrétnej podkladovej expozície, ak s overením vzorky nie sú spokojní.

Originátor zahrnie do transakčnej dokumentácie záväzok poskytnúť zástupcovi tretej strany poverenému overovaním všetky informácie potrebné na overenie požiadaviek stanovených v prvom pododseku.

5.Originátor nesmie ukončiť transakciu pred jej plánovanou splatnosťou zo žiadneho iného dôvodu než niektorá z týchto udalostí:

a)platobná neschopnosť investora;

b)neplatenie súm splatných podľa dohody o kreditnom zabezpečení alebo porušenie akejkoľvek významnej povinnosti stanovenej v transakčných dokumentoch investorom;

c)relevantné regulačné udalosti vrátane:

i) príslušných zmien v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, príslušných zmien vykonaných príslušnými orgánmi v úradne zverejnených výkladoch takýchto právnych predpisov alebo príslušných zmien v daňovom alebo účtovnom spracovaní transakcie, ktoré majú závažný nepriaznivý vplyv na výšku kapitálu, ktorý je originátor povinný mať v držbe v súvislosti so sekuritizáciou alebo s jej podkladovými expozíciami, v každom prípade v porovnaní s výškou predpokladanou v čase uzatvorenia transakcie, a ktoré sa v danom čase nemohli odôvodnene očakávať;

ii) zistenia príslušného orgánu, že originátor alebo akákoľvek pridružená spoločnosť originátora nemá alebo už nemá povolenie uznať presun významného rizika v súlade s článkom 245 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti so sekuritizáciou;

d)uplatnenie možnosti požadovať splatenie transakcie v danom okamihu (time call), ak je časové obdobie merané od záverečného dátumu rovnaké alebo dlhšie ako vážená priemerná životnosť počiatočného referenčného portfólia pri ukončení;

e)uplatnenie kúpnej clean-up opcie vymedzenej v článku 242 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

V transakčnej dokumentácii sa uvádza, či sú niektoré z práv kúpnej opcie uvedených v písmenách d) a e) zahrnuté do príslušnej transakcie.

Na účely písmena d) možnosť požadovať splatenie v danom okamihu (time call) nie je štruktúrovaná tak, aby sa zabránilo priradeniu strát pozíciám zvyšujúcim kreditnú kvalitu alebo iným pozíciám držaným investormi, ani iným spôsobom v záujme zvýšenia kreditnej kvality.

6.Originátor môže použiť syntetickú prebytkovú maržu, ktorá je dostupná ako zvýšenie kreditnej kvality pre investorov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)suma syntetickej prebytkovej marže, ktorú sa originátor zaväzuje použiť ako zvýšenie kreditnej kvality v každej platobnej lehote, sa uvádza v transakčnej dokumentácii a vyjadruje sa ako pevný percentuálny podiel z celkového nesplateného salda portfólia na začiatku príslušnej platobnej lehoty (fixná syntetická prebytková marža);

b)syntetická prebytková marža, ktorá sa nepoužíva na krytie kreditných strát, ku ktorým dôjde počas platobnej lehoty, sa vráti originátorovi;

c)v prípade originátorov používajúcich prístup interných ratingov (IRB) uvedený v článku 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 nesmie byť celková suma viazaných finančných prostriedkov za rok vyššia ako výška ročnej regulačnej očakávanej straty podkladového portfólia podkladových expozícií vypočítaná v súlade s článkom 158 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)v prípade originátorov nepoužívajúcich prístup IRB uvedený v článku 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa výpočet očakávanej ročnej straty podkladového portfólia musí jasne stanoviť v transakčnej dokumentácii;

e)v transakčnej dokumentácii sú špecifikované podmienky stanovené v tomto odseku.

7.Dohody o kreditnom zabezpečení spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a)záruka, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, podľa ktorej sa kreditné riziko presúva na ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 214 ods. 2 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 za predpokladu, že expozície voči investorovi spĺňajú podmienky podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 uvedeného nariadenia pre rizikovú váhu 0 %;

b)záruka, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a pri ktorej sa využíva dodatočná záruka ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v písmene a) tohto odseku;

c)iné kreditné zabezpečenie, ktoré nie je uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku, vo forme záruk, kreditných derivátov alebo dlhových nástrojov viazaných na úver, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 249 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, za predpokladu, že záväzky investora sú zabezpečené kolaterálom, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 9 a 10 tohto článku.

8.Iné kreditné zabezpečenie uvedené v odseku 7 písm. c) musí spĺňať tieto požiadavky:

a)právo originátora použiť kolaterál s cieľom splniť záväzky investorov týkajúce sa úhrady za zabezpečenie je vynútiteľné a vynútiteľnosť tohto práva je zabezpečená vhodnými dohodami o kolaterále;

b)právo investorov na vrátenie akéhokoľvek kolaterálu, ktorý sa nepoužil na úhradu za zabezpečenie, je v prípade ukončenia sekuritizácie alebo amortizácie tranží vynútiteľné;

c)ak sa kolaterál investuje do cenných papierov, v transakčnej dokumentácii sú uvedené kritériá prípustnosti a mechanizmus správy takýchto cenných papierov.

V transakčnej dokumentácii sa uvádza, či sú investori naďalej vystavení kreditnému riziku originátora.

Originátor získa stanovisko kvalifikovaného právneho poradcu potvrdzujúce vynútiteľnosť kreditného zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách.

9.Ak sa poskytuje iné kreditné zabezpečenie v súlade s odsekom 7 písm. c) tohto článku, originátor použije vysokokvalitný kolaterál, ktorý je jedným z týchto kolaterálov:

a)kolaterál vo forme 0 % rizikovo vážených dlhových cenných papierov uvedených v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)tieto dlhové cenné papiere majú zostávajúcu maximálnu splatnosť tri mesiace, ktorá zodpovedá dátumom splatnosti;

ii)tieto dlhové cenné papiere možno previesť na hotovosť vo výške rovnajúcej sa nesplatenému saldu zabezpečenej tranže;

iii)tieto dlhové cenné papiere má v držbe správca nezávislý od originátora a investorov;

b)kolaterál vo forme hotovosti v držbe úverovej inštitúcie tretej strany alebo vo forme hotovosti v podobe vkladu u originátora, a to s minimálne 2. stupňom kreditnej kvality podľa článku 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účely písmena b), ak už úverová inštitúcia tretej strany alebo originátor nespĺňajú minimálne 2. stupeň kreditnej kvality, kolaterál sa bezodkladne prevedie na úverovú inštitúciu tretej strany s 2. alebo vyšším stupňom kreditnej kvality, alebo sa kolaterál investuje do cenných papierov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v písmene a) tohto odseku. Požiadavky stanovené v tomto písmene b) sa považujú za splnené v prípade investícií do dlhových nástrojov viazaných na úver emitovaných originátorom v súlade s článkom 218 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

________________________________________

*    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/227 z 9. januára 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 48, 20.2.2015, s. 1).

7.Článok 27 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i) v prvom pododseku:

–    Prvá veta sa nahrádza takto:

Originátori a sponzori spoločne zašlú orgánu ESMA oznámenie prostredníctvom vzoru uvedeného v odseku 7 tohto článku, ak sekuritizácia spĺňa požiadavky článkov 19 až 22, článkov 23 až 26 alebo článkov 26b až 26e („oznámenie o STS“).“;

–    Dopĺňa sa táto veta:

„V prípade súvahovej syntetickej sekuritizácie je za oznámenie zodpovedný len originátor.“;

ii) Druhý pododsek sa nahrádza takto:

Oznámenie o STS obsahuje vysvetlenie zo strany originátora a sponzora, ako bolo splnené každé z kritérií STS stanovených v článkoch 20 až 22, článkoch 24 až 26 alebo článkoch 26b až 26e.“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)    V prvom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Originátor, sponzor alebo SSPE môžu využiť služby tretej strany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 28, aby overila, či je sekuritizácia v súlade s článkami 19 až 22, článkami 23 až 26 alebo článkami 26b až 26e.“;

ii)    V druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Ak originátor, sponzor alebo SSPE využili na posúdenie toho, či je sekuritizácia v súlade s článkami 19 až 22, článkami 23 až 26 alebo článkami 26b až 26e, služby tretej strany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 28, oznámenie o STS musí obsahovať vyhlásenie, že táto tretia strana, ktorej bolo udelené povolenie, potvrdila dodržiavanie kritérií STS.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Ak sekuritizácia prestane spĺňať požiadavky článkov 19 až 22, článkov 23 až 26 alebo článkov 26b až 26e, originátor a prípadne sponzor to bezodkladne oznámi orgánu ESMA a informuje svoj príslušný orgán.“;

d) V odseku 5 sa prvá veta nahrádza takto:

„Orgán ESMA vedie na svojom oficiálnom webovom sídle zoznam všetkých sekuritizácií, v súvislosti s ktorými mu originátori a sponzori oznámili, že sekuritizácia spĺňa požiadavky článkov 19 až 22, článkov 23 až 26 alebo článkov 26b až 26e.“;

e)V odseku 6 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].“;

f)V odseku 7 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia].“

8.V článku 28 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1.    Tretej strane uvedenej v článku 27 ods. 2 udeľuje príslušný orgán povolenie na posudzovanie súladu sekuritizácií s kritériami STS stanovenými v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26b až 26e.“

9.V článku 29 ods. 5 sa druhá veta nahrádza takto:

„Členské štáty informujú Komisiu a orgán ESMA o určení príslušných orgánov podľa tohto odseku do […].“

10.V článku 30 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d) v prípade súvahových STS sekuritizácií postupy a mechanizmus na zabezpečenie súladu s článkami 26b až 26e.“

11.V článku 32 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e) sekuritizácia je označená ako STS a originátor, sponzor alebo SSPE danej sekuritizácie nesplnil požiadavky stanovené v článkoch 19 až 22, článkoch 23 až 26 alebo článkoch 26b až 26e;“.

12.Vkladá sa tento článok 43a:

„Článok 43a

Prechodné ustanovenie pre súvahové syntetické sekuritizácie

1. V súvislosti so súvahovými syntetickými sekuritizáciami, v prípade ktorých nadobudla platnosť dohoda o kreditnom zabezpečení pred [dátum nadobudnutia účinnosti], originátori a SSPE môžu používať označenie „STS“ alebo „jednoduchá, transparentná a štandardizovaná“ alebo označenie, ktoré priamo alebo nepriamo odkazuje na tieto pojmy, len ak sú v čase oznámenia uvedeného v článku 27 ods. 1 splnené požiadavky stanovené v článku 18 a podmienky stanovené v odseku 3 tohto článku.

2. Do dňa, keď sa začnú uplatňovať regulačné technické predpisy uvedené v článku 27 ods. 6, originátori na účely povinnosti stanovenej v článku 27 ods. 1 písm. a) písomne sprístupnia orgánu ESMA potrebné informácie.“

13.Článok 45 sa vypúšťa.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347/35, 28.12.2017).

(2)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami.

(3)     https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/summer-2020-economic-forecast-deeper-recession-wider-divergences_en .

(4)     https://ec.europa.eu/info/files/200610-cmu-high-level-forum-final-report_en .

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke a Euroskupine – Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19, COM(2020) 112 final z 13.3.2020.

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Opatrenia v reakcii na koronavírus – Využijeme každé dostupné euro všetkými možnými spôsobmi na ochranu životov a živobytia, COM(2020) 143 final z 2.4.2020.

(7)    Výkladové oznámenie Komisie o uplatňovaní účtovných a prudenciálnych rámcov na uľahčenie poskytovania bankových úverov EÚ (Podpora podnikov a domácností v čase pandémie ochorenia COVID-19).

(8)     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/07/11/conclusions-non-performing-loans/ .

(9)    Pozri oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017.

(10)     https://eba.europa.eu/eba-proposes-framework-sts-synthetic-securitisation .

(11)     https://eba.europa.eu/eba-publishes-opinion-regulatory-treatment-non-performing-exposure-securitisations .

(12) [1] COM(2020) 456 final z 27.5.2020.

(13)    Stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo k regulačnej úprave sekuritizácií nesplácaných expozícií určené Európskej komisii, EBA-OP-2019-13, uverejnené 23. októbra 2019.

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).