52020DC0516

(4)Niekoľko členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu 5 . Doložkou stanovenou v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97, ako aj článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení adresovanom Rade vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie COVID-19 súčasné podmienky umožňujú aktiváciu tejto doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s názorom Komisie. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Pokiaľ ide o nápravnú časť paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom dovoľuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zmiernenia sociálno-ekonomických následkov prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj na zabezpečenie primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)Kríza spôsobená ochorením COVID-19 preukázala flexibilitu jednotného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, je však nutné, aby sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu jednotného trhu, odstránili hneď, ako stratia svoje opodstatnenie. Súčasná kríza poukázala na potrebu plánov pripravenosti na krízu v sektore zdravotnej starostlivosti, ktoré zahŕňajú najmä zlepšené nákupné stratégie, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb. Ide o kľúčové prvky pre vypracovanie rozsiahlejších plánov pripravenosti na krízu.

(8)Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce 6 , aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100-percentnú mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Luxembursko sa vyzýva, aby uvedené možnosti v plnej miere využilo na pomoc jednotlivcom a odvetviam, ktoré čelia najväčším problémom.

(9)Luxembursko predložilo 30. apríla 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 29. apríla 2020 svoj program stability na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)Na Luxembursko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu.

(11)Vláda vo svojom programe stability na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z prebytku vo výške 2,2 % HDP v roku 2019 na deficit vo výške 8,5 % HDP v roku 2020. V roku 2021 sa predpokladá pokles deficitu na 3,0 % HDP. Po tom, ako pomer dlhu verejnej správy k HDP stúpol v roku 2019 na 22,1 % HDP, podľa programu stability na rok 2020 by sa mal v roku 2020 zvýšiť na úroveň 28,7 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou súvisiacou s pandémiou COVID-19.

(12)Luxembursko prijalo v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť výrazne zasiahnuté. Podľa programu stability na rok 2020 predstavujú uvedené rozpočtové opatrenia 5,5 % HDP. Medzi tieto opatrenia patrí: posilnenie služieb zdravotnej starostlivosti, pomoc pre spoločnosti v ťažkostiach, úvery a režimy skráteného pracovného času, a to aj pre samostatne zárobkovo činné osoby a cezhraničných pracovníkov. Luxembursko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k zabezpečeniu likvidity pre podniky. Tieto opatrenia zahŕňajú odklady platieb daní, úvery pre malé a stredné podniky, ktoré sa nachádzajú v dočasných finančných ťažkostiach, a záruky. V porovnaní s programom stability na rok 2020 Komisia odhaduje nižší vplyv balíka, keďže nepovažuje odklady platieb daní a poskytovanie návratných úverov za diskrečné opatrenia s vplyvom na rozpočet. Orgány sa však domnievajú, že časť odkladov platieb priamych daní napokon bude mať vplyv na rozpočet, ktorý je zahrnutý do uvedených 5,5 % HDP. Okrem toho časť nákladov súvisiacich s režimami skráteného pracovného času sa považuje za súčasť fungovania automatických stabilizátorov. Celkovo sú opatrenia, ktoré prijalo Luxembursko, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19. Úplné vykonanie uvedených opatrení, po ktorom bude nasledovať zmena orientácie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

(13)Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že za predpokladu nezmenených politík dosiahne saldo verejných financií Luxemburska v roku 2020 deficit na úrovni 4,8 % HDP a v roku 2021 prebytok na úrovni 0,1 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy zostane v rokoch 2020 a 2021 pod úrovňou 60 % HDP. V porovnaní s prognózami Komisie sa program stability zakladá na obozretnejších predpokladoch týkajúcich sa príjmov aj výdavkov.

(14)Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, keďže Luxembursko plánuje v roku 2020 prekročiť prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Celkovo z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu, ako je vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/1997, nie je splnené.

(15)Luxembursko má jeden z najlepšie fungujúcich systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Keďže však 49 % lekárov a 62 % zdravotníckeho personálu má štátnu príslušnosť inej krajiny, systém je výrazne nad hranicou kritickej zraniteľnosti (podľa ukazovateľa Svetovej zdravotníckej organizácie). Luxemburský systém zdravotnej starostlivosti by tak mohol byť v čase krízy ovplyvnený prípadnými jednostrannými rozhodnutiami susedných štátov. Luxembursko muselo v rekordnom čase prijať krátkodobé opatrenia na zvýšenie odolnosti svojho systému zdravotnej starostlivosti v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 – napríklad mobilizáciou zdravotníckej infraštruktúry a vybudovaním dočasnej prístavby nemocnice, ako aj poskytnutím ubytovania v Luxembursku cezhraničným zdravotníckym pracovníkom a ich rodinám.

(16)Očakáva sa, že systém zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti okrem zvyšovania počtu voľných pracovných miest v zdravotníctve, ku ktorému dochádzalo v posledných rokoch, čeliť rastúcim výzvam. Konkrétne sa očakáva, že v dôsledku starnutia obyvateľstva sa bude zvyšovať dopyt po zdravotnej starostlivosti, a že v nasledujúcich 15 rokoch odíde do dôchodku 59 % až 69 % zdravotníckeho personálu. Inovácie v oblasti spájania zručností a rozvoj profesijných úloh, deľba úloh a zastupovanie budú zohrávať dôležitú úlohu pri zachovaní atraktivity práce v sektore zdravotnej starostlivosti. Zo všeobecnejšieho hľadiska existuje priestor na zlepšenie riadenia systému zdravotnej starostlivosti vrátane spolupráce so susednými krajinami a vláda práve začala proces významnej reformy. Hoci digitálna infraštruktúra je už v Luxembursku rozvinutá, stále sa pracuje na zavádzaní riešení v oblasti elektronického zdravotníctva, ako sú napríklad digitálne riešenia pre úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Luxembursko sa výrazne zameriava na digitálne technológie, ako sú superpočítače, umelá inteligencia, blockchain a veľké dáta, a môže tieto kapacity využiť a zapojiť sa do spolupráce na úrovni Únie, a tak významne prispieť k výskumu zameranému na neutralizovanie vírusu a zníženie počtu infekcií. Luxembursko tiež zaviedlo nový systém podpory pre investičné projekty v oblasti výskumu a vývoja produktov, ktoré slúžia na boj proti ochoreniu COVID-19 a ktoré sú potrebné na efektívne riešenie súčasnej pandémie prostredníctvom vývoja účinných liečebných prípravkov a vakcín.

(17)Podľa prognózy Komisie sa v roku 2020 očakáva zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 6,4 % a v roku 2021 jej pokles na úroveň 6,1 %. Luxembursko prijalo viacero opatrení na udržanie zamestnanosti, najmä opatrenia týkajúce sa čiastočnej nezamestnanosti (chômage partiel). Osobitná pozornosť by sa však mala venovať zraniteľnejším skupinám, ako sú starší pracovníci a nízkokvalifikovaní pracovníci, v situácii, keď nový systém minimálneho príjmu (REVIS – revenu d'inclusion sociale) už viedol k zvýšeniu počtu nezamestnaných osôb zaregistrovaných v rámci verejných služieb zamestnanosti v dôsledku povinnej registrácie príjemcov podpory z tohto systému od januára 2019. Tieto zraniteľnejšie osoby by najviac pocítili zvýšenie konkurencie na trhu práce v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Ďalšími zraniteľnými osobami postihnutými krízou môžu byť dočasní pracovníci, ako aj všeobecne nízkokvalifikovaní pracovníci. Pokiaľ ide o starších pracovníkov, ich nízka miera zamestnanosti je v Luxembursku naďalej štrukturálnym problémom, ktorý má vplyv aj na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, ako sa podrobnejšie uvádza v odporúčaniach adresovaných Luxembursku v predchádzajúcich rokoch. V súčasnej situácii starším pracovníkom vo väčšej miere hrozí, že budú kvôli kríze prepustení zo zamestnania. Preto treba viac ako kedykoľvek predtým zvýšiť ich schopnosť prispôsobiť sa iným pracovným miestam a odvetviam, a to aj zvyšovaním úrovne zručností a rekvalifikáciou. Pokiaľ ide o výsledky v oblasti sociálneho začlenenia, Luxembursko sa pohybuje okolo priemeru EÚ, no ukazovatele nerovnosti a chudoby zamestnaných osôb sa v posledných rokoch zhoršili a príležitosti pre študentov sú naďalej výrazne podmienené ich sociálno-ekonomickým zázemím. V tejto súvislosti by sa mali podporiť najmä zraniteľnejšie skupiny, aby mohli čeliť sociálnym dôsledkom krízy.

(18)Luxembursko v záujme podpory podnikov, najmä malých a stredných podnikov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a mikropodnikov, počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zahrnulo do svojho stabilizačného plánu viacero opatrení. Maloobchod patrí medzi najviac postihnuté odvetvia v dôsledku prudkého prepadu dopytu a súčasných opatrení, kvôli ktorým museli mnohé podniky úplne zastaviť svoju činnosť alebo svoju prevádzku obmedziť. Regulačná flexibilita by prispela k oživeniu maloobchodného predaja po odznení krízy. Okrem toho by bolo prospešné podporiť malé a stredné podniky pri prijímaní digitálnych technológií, ktoré zaisťujú kontinuitu činností, ako je napríklad elektronický obchod. Primerané opatrenia by sa mali zachovať počas celého obdobia oživenia, pričom ich ukončovanie by malo byť postupné a flexibilné a mali by sa identifikovať najviac postihnuté odvetvia s cieľom vypracovať pre ne osobitné plány podpory, ktoré by im počas fázy oživenia umožnili rásť rýchlejšie. V procese vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. Reforma luxemburského rámca platobnej neschopnosti po skončení najkritickejšieho štádia krízy by mohla umožniť, aby podniky, ktoré bez vlastného zavinenia čelia konkurzu, dostali druhú šancu. Podporila by sa tak transformácia a vznik nových malých a stredných podnikov v odvetviach posilňujúcich rast.

(19)S cieľom podporiť oživenie hospodárstva bude dôležité, aby sa prednostne realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj vykonaním príslušných reforiem, najmä v digitálnom a ekologickom sektore. Luxembursko už začalo realizovať iniciatívy na podporu digitalizácie a inovácií, ale technologická integrácia v podnikateľskom sektore a súkromné investície, ako aj digitalizácia verejných služieb sú naďalej nízke v porovnaní s veľkým potenciálom jeho prostredia a ambíciou krajiny prejsť na dátové hospodárstvo. Investície do digitalizácie, pokročilých digitálnych zručností a inovácií – vrátane rozvoja integrovanej stratégie výskumu a inovácií – budú mať zásadný význam pre podporu malých a stredných podnikov a zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti. Oživenie by sa mohlo podporiť aj urýchlením ambicióznych ekologických investícií v krátkodobom horizonte. Kľúčovými môžu byť najmä ďalšie opatrenia v oblasti trvalo udržateľnej dopravy vrátane železničnej dopravy, udržateľnej výstavby, najmä vo vzťahu k energetickej hospodárnosti existujúcich aj nových budov, ako aj obnoviteľných zdrojov energie. Tieto opatrenia by prispeli k silnému zelenému stimulu a pomohli by Luxembursku odstrániť medzery pri dosahovaní jeho cieľov týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Zároveň by vytvorili základné podmienky pre dosiahnutie klimatickej neutrality. Treba pokračovať v identifikácii investičných potrieb a finančných zdrojov na investície, a to aj vzhľadom na vplyv pandémie COVID-19 na hospodárstvo a verejné financie. Programovanie Fondu na spravodlivú transformáciu na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Luxembursku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine. To by Luxembursku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(20)Luxembursko čelí významným rizikám legalizácie príjmov z trestnej činnosti vzhľadom na vysoký prílev priamych zahraničných investícií a existenciu zložitých právnych štruktúr so zahraničnými sponzormi. Tieto riziká sa odrážajú v posúdení rizika na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré poskytujú služby spoločnostiam a trustom alebo investičné služby. Výsledkom nedostatkov pri uplatňovaní rámca boja proti praniu špinavých peňazí zo strany týchto osôb je nedostatočná analýza rizík a nízka miera ohlasovania podozrivých činností. Intenzita dohľadu nad týmito osobami nie je dostatočná na nápravu týchto nedostatkov. Pre spoločnosti sa zriadil národný register konečných užívateľov výhod, ktorým sa obmedzuje bankové tajomstvo a identifikujú sa koneční užívatelia výhod. Kvalitu poskytnutých informácií a účinnosť tohto registra treba priebežne monitorovať.

(21)Kľúčom k zlepšeniu účinnosti a spravodlivosti daňových systémov je naďalej boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu z roku 2020. Účinky stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov na iné členské štáty si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili právne predpisy Únie. Luxembursko podniklo kroky na riešenie problematiky praktík agresívneho daňového plánovania vykonaním predtým dohodnutých medzinárodných a európskych iniciatív, ale vysoký percentuálny podiel výplat dividend, úrokov a licenčných poplatkov na HDP naznačuje, že jeho daňové predpisy využívajú spoločnosti, ktoré sa zapájajú do agresívneho daňového plánovania. Väčšina priamych zahraničných investícií je v držbe účelovo vytvorených subjektov. Neexistencia zrážkových daní z odchádzajúcich (t. j. od rezidentov EÚ pre rezidentov tretích krajín) platieb úrokov a licenčných poplatkov a oslobodenie výplat dividend od zrážkových daní za určitých okolností môže viesť k tomu, že sa tieto platby úplne vyhnú zdaneniu, ak nie sú zdanené ani v prijímajúcej jurisdikcii. Luxembursko predložilo návrh zákona, ktorým sa zavádza neodpočítateľnosť platieb úrokov a licenčných poplatkov smerujúcich do jurisdikcií uvedených na zozname EÚ obsahujúcom jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, v súlade so svojím záväzkom zaviesť obranné opatrenia voči týmto jurisdikciám.

(22)Zatiaľ čo tieto odporúčania sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny z roku 2019, prijaté Radou 9. júla 2019, zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých a dlhodobých štrukturálnych výziev. Uvedené odporúčania sú naďalej relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného cyklu európskeho semestra. Platí to aj pre odporúčania týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Uvedené odporúčania by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení prijatých v súvislosti so súčasnou krízou.

(23)Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, čo môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok v dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania ďalej uvedených odporúčaní Luxembursko prispeje k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu, ktorým je zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.