EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 5. 2020

COM(2020) 510 final

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na rok 2020

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY,

ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na rok 2020

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh 2 , a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)Komisia 17. decembra 2019 prijala ročnú stratégiu udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2020. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Komisia 17. decembra 2019 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Francúzsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne.

(2)Správa o Francúzsku na rok 2020 3 bola uverejnená 26. februára 2020. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 9. júla 2019 4 , následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Francúzska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 26. februára 2020. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že vo Francúzsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Tieto nerovnováhy sa týkali najmä vysokého verejného dlhu a slabej dynamiky konkurencieschopnosti v kontexte nízkeho rastu produktivity s cezhraničným významom.

(3)Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 oficiálne vyhlásila vypuknutie ochorenia COVID-19 za globálnu pandémiu. Pandémia predstavuje pre občanov, spoločnosti a ekonomiky závažný stav ohrozenia verejného zdravia. Vyvíja výrazný tlak na verejné systémy zdravotnej starostlivosti, narúša globálne dodávateľské reťazce, vyvoláva volatilitu na finančných trhoch, spôsobuje otrasy v oblasti spotrebiteľského dopytu a negatívne vplýva na rôzne odvetvia hospodárstva. Ohrozuje pracovné miesta ľudí, ich príjmy a podnikanie spoločností. Spôsobila zásadný hospodársky otras, ktorý má v Európskej únii už teraz závažné dôsledky. Komisia prijala 13. marca 2020 oznámenie 5 , v ktorom vyzvala na koordinovanú hospodársku reakciu na krízu, pričom táto reakcia by mala zahŕňať všetkých aktérov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(4)Niekoľko členských štátov vyhlásilo núdzový stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)Komisia prijala 20. marca 2020 oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu 6 . Doložka, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97, ako aj v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97, uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení adresovanom Rade vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles vyplývajúci z vypuknutia ochorenia COVID-19 súčasné podmienky umožňujú aktiváciu doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 súhlasili s hodnotením Komisie. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Pokiaľ ide o nápravnú časť paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a zmiernenia sociálno-ekonomických následkov prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj na zabezpečenie primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)Kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na flexibilitu, ktorú ponúka jednotný trh v oblasti prispôsobenia sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, je však nutné, aby sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu jednotného trhu, odstránili hneď, ako stratia svoje opodstatnenie. Súčasná kríza poukázala na potrebu plánov pripravenosti na krízové situácie v odvetví zdravotníctva, ktoré zahŕňajú najmä zlepšené nákupné stratégie, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb. Ide o kľúčové prvky pre vypracovanie rozsiahlejších plánov pripravenosti na krízové situácie.

(8)Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce 7 , aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita, ako aj zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100-percentnú mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Francúzsko sa nabáda, aby tieto možnosti v plnej miere využilo na pomoc jednotlivcom a odvetviam, ktorých tieto výzvy zasiahli najviac.

(9)Sociálno-ekonomické dôsledky pandémie sa vzhľadom na odlišné modely špecializácie v jednotlivých regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne, pričom zasiahnu najmä regióny, v ktorých je hlavnou činnosťou cestovný ruch, ako sú najvzdialenejšie regióny, a vo všeobecnejšej rovine služby pre spotrebiteľov, pri ktorých dochádza k osobnému kontaktu. S tým súvisí významné riziko, že vo Francúzsku dôjde k prehlbovaniu regionálnych a územných rozdielov, čo zhoršuje už pozorovanú tendenciu pomaly sa zväčšujúcich rozdielov medzi regiónom hlavného mesta, veľkými mestami a zvyškom krajiny, ako aj medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi metropolitným Francúzskom a najvzdialenejšími regiónmi. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielené reakcie v rámci príslušnej politiky.

(10)Francúzsko predložilo 7. mája 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 30. apríla 2020 svoj program stability na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)Na Francúzsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Rada 13. júla 2018 odporučila Francúzsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych výdavkov verejnej správy 8 v roku 2019 neprekročí 1,4 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,6 % HDP. V celkovom hodnotení Komisie sa potvrdzuje značná odchýlka od odporúčaného postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 a v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spoločne. Ide o podstatný faktor v správe Komisie vypracovanej v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, v ktorej sa hodnotí súlad Francúzska s dlhovým kritériom v roku 2019.

(12)Vláda vo svojom programe stability na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z deficitu na úrovni 3,0 % HDP v roku 2019 na deficit na úrovni 9,0 % HDP v roku 2020. Po tom, ako sa pomer verejného dlhu k HDP v roku 2019 stabilizoval na úrovni 98,1 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2020 očakáva, že do roku 2020 sa zvýši na úroveň 115,2 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je spojený s veľkou neistotou v dôsledku pandémie COVID-19.

(13)Francúzsko prijalo v reakcii na pandémiu COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie a poskytnutie pomoci obzvlášť zasiahnutým jednotlivcom a odvetviam. Podľa programu stability na rok 2020 predstavujú tieto rozpočtové opatrenia 1,9 % HDP. Medzi tieto opatrenia patrí: financovanie režimu čiastočnej nezamestnanosti vo výške 1,1 % HDP; dodatočné výdavky na posilnenie služieb zdravotnej starostlivosti, príspevky na nemocenské poistenie a odmeny pre zdravotnícky personál vo výške 0,4 % HDP; vytvorenie fondu solidarity vo výške 0,3 % HDP s cieľom poskytovať priamu podporu malým a veľmi malým podnikom, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám. Francúzsko okrem toho oznámilo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k podpore likvidity pre podniky, pričom podľa odhadov programu stability na rok 2020 predstavujú 17 % HDP. Tieto opatrenia zahŕňajú odklad platby daní a sociálnych odvodov pre podniky; urýchlené vrátenie dane a preplatku DPH; vytvorenie osobitnej rezervy na priamu podporu strategických spoločností prostredníctvom kapitálových investícií (3,1 % HDP) a úverových záruk (13,9 % HDP). Vo všeobecnosti sú opatrenia, ktoré prijalo Francúzsko, v súlade s usmerneniami uvedenými v oznámení Komisie o koordinovanej hospodárskej reakcii na vypuknutie nákazy COVID-19. Úplné vykonávanie týchto opatrení, na ktoré bude nadväzovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to umožnia hospodárske podmienky, prispeje k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.

(14)Z prognózy Komisie z jari 2020 vyplýva, že za predpokladu nezmenených politík bude saldo verejných financií Francúzska v roku 2020 na úrovni –9,9 % HDP a v roku 2021 na úrovni –4,0 % HDP. Pomer dlhu verejnej správy k HDP by mal dosiahnuť 116,5 % HDP v roku 2020 a 111,9 % v roku 2021.

(15)Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, keďže Francúzsko v roku 2019 nedodržalo dlhové pravidlo a pretože v roku 2020 počítalo s nedodržaním prahovej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Z analýzy celkovo vyplýva, že kritérium deficitu a dlhové kritérium vymedzené v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/97 nie sú splnené.

(16)Francúzsky systém zdravotnej starostlivosti je účinný pri dosahovaní dobrých výsledkov. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 však poukázala na nedostatky v pripravenosti systému na riešenie vypuknutia pandémie. Patria k nim: i) ťažkosti pri zabezpečovaní bezprostrednej dostupnosti zdravotníckych pracovníkov, kritických dodávok a osobných ochranných prostriedkov, ako aj ii) skryté štrukturálne problémy. Pokiaľ ide o prvý nedostatok, Francúzsko zmobilizovalo svoju rezervu zdravotníckeho a pomocného zdravotníckeho personálu a zdravotníckeho vybavenia vrátane študentov medicíny a lekárov a zdravotných sestier na dôchodku. Koordinácia reakcie vo všetkých segmentoch systému zdravotnej starostlivosti je naďalej výzvou. Pokiaľ ide o druhý nedostatok, je dôsledkom chýbajúcich investícií do fyzických infraštruktúr a ľudských zdrojov, obmedzenej adaptácie pri organizácii služieb a potreby lepšej koordinácie medzi súkromnými a verejnými aktérmi. Problémy prehlbujú pretrvávajúce regionálne rozdiely. Napríklad napriek tomu, že podiel lekárov vykonávajúcich prax je na úrovni okolo priemeru Únie, približne 18 % obyvateľstva Francúzska žije v oblastiach, kde je obmedzený prístup k všeobecnému lekárovi. Základným prvkom vládnej stratégie na transformáciu systému zdravotnej starostlivosti je ďalšie rozhodné úsilie o digitalizáciu zdravotníckych služieb. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukazuje, že v čase pandémie je dôležité lepšie využívanie elektronického zdravotníctva, najmä telemedicíny.

(17)Kríza spôsobená ochorením COVID-19 má negatívny dosah na podmienky na francúzskom trhu práce a sociálne podmienky. Napriek tomu, že sa prijali zmierňujúce opatrenia, nezamestnanosť sa výrazne zvýši (podľa prognózy Komisie dosiahne v roku 2020 úroveň 10,1 % a v roku 2021 klesne na 9,7 %). Medzi tieto opatrenia patrí zmena a rozšírenie režimu skráteného pracovného času, ako aj opatrenia prijaté na podporu podnikov a pracovníkov a zabezpečenie fungovania verejných služieb a systému zdravotnej starostlivosti. Pretrvávajúca segmentácia trhu práce je naďalej zdrojom obáv. V roku 2019 mali približne dve tretiny nových zamestnancov krátkodobé zmluvy na obdobie kratšie ako jeden mesiac. Miera prechodu z krátkodobých zmlúv na pracovné zmluvy na neurčitý čas je jednou z najnižších v Únii. Cieľom nedávnej reformy systému dávok v nezamestnanosti (Unédic) bolo posilniť finančnú udržateľnosť systému a riešiť segmentáciu. Časti reformy súvisiace s pravidlami odškodnenia sú však z dôvodu krízy pozastavené. Vzhľadom na zhoršený kontext je dôležité zabezpečiť, aby boli dávky v nezamestnanosti, ako aj aktívna podpora zamestnanosti, dostupné pre všetkých uchádzačov o zamestnanie bez ohľadu na predchádzajúce postavenie v zamestnaní. V záujme riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zlepšenia odolnosti trhu práce by sa malo pokračovať v úsilí zameranom na podporu prerozdelenia pracovnej sily vo všetkých sektoroch. Pred vypuknutím ochorenia COVID-19 zamestnávatelia čoraz častejšie nahlasovali ťažkosti pri hľadaní vhodných kandidátov na prijatie do zamestnania, pričom poukázali na potrebu podporovať zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu. Napríklad, zatiaľ čo odvetvie informačných technológií je obzvlášť postihnuté nedostatkom zručností, jeho absolventi predstavujú len 3 % celkového počtu absolventov.

(18)V kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je mimoriadne dôležité zabezpečiť fungovanie kritickej infraštruktúry a voľný pohyb tovaru na celom jednotnom trhu a monitorovať a zabezpečiť správne fungovanie dodávateľských reťazcov v spolupráci so susednými krajinami. Na tento účel prispeje zrušenie opatrení prijatých počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19, najmä vývozných obmedzení na niektoré liečebné látky a medicínske produkty, k súdržnému uspokojeniu potrieb občanov v celej Únii v duchu solidarity, pričom zabráni riziku nedostatku a prerušenia dodávateľských reťazcov a v konečnom dôsledku pripraví cestu k úspešnej koordinovanej stratégii Únie týkajúcej sa ukončenia opatrení v súvislosti s COVID-19.

(19)Francúzsko prijalo mnohé schémy na podporu likvidity podnikov, a to aj pomocou dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej vypuknutím ochorenia COVID-19 9 . Účinné a efektívne uplatňovanie takýchto schém je kľúčom k zabezpečeniu toho, aby z nich mali prospech podniky, a to najmä malé a stredné podniky (MSP). V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení sa musí zohľadňovať odolnosť bankového sektora.

(20)Podnikateľské prostredie Francúzska sa celkovo zlepšilo, ale Francúzsko musí pokračovať vo svojom úsilí o zjednodušenie svojho daňového systému a zníženie administratívnej záťaže pre podniky, najmä ak má v strednodobom horizonte podporiť účinné oživenie hospodárstva. Ako napríklad vyplýva z hodnotenia Komisie a ukazovateľov OECD o regulácii trhu s výrobkami z roku 2018, napriek pokroku a prijatiu niekoľkých opatrení v odvetví služieb sú regulačné obmedzenia vo Francúzsku stále prísnejšie než v iných členských štátoch, najmä v prípade poskytovateľov služieb pre podniky, z ktorých sú mnohí príslušníkmi regulovaných povolaní, a v maloobchode. Ako jedno z najviac zasiahnutých odvetví bude sektor služieb zohrávať významnú úlohu pri ukončení krízovej situácie a zotavovaní sa z krízy. Zmena požiadaviek na prístup k činnostiam v oblasti služieb a ich vykonávanie by stimulovala inováciu, hospodársku súťaž a pracovnú mobilitu, čo by malo celkovo pozitívny hospodársky dosah. Regulačná flexibilita by tiež mohla posilniť oživenie maloobchodnej činnosti v období po pandémii COVID-19.

(21)S cieľom posilniť oživenie hospodárstva bude dôležité prednostne realizovať pripravené verejné investičné projekty a podporovať súkromné investície, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. To by sa mohlo uskutočniť v rámci identifikovaných priorít európskej zelenej dohody, najmä v rámci nízkouhlíkových iniciatív v oblasti dopravy, energie z obnoviteľných zdrojov a obnovy budov. Spolu s digitálnou transformáciou hospodárstva by to mohlo pomôcť zabezpečiť krátkodobé stimuly na oživenie, ako aj strednodobé stimuly v období po pandémii COVID-19 a nasmerovať Francúzsko na udržateľnú dlhodobú a klimaticky neutrálnu cestu pri presadzovaní technologického prvenstva. Prípravné práce v súvislosti s ozdravnými opatreniami by sa mohli opierať o národný energetický a klimatický plán Francúzska, projekty spoločného záujmu a plány rozvoja infraštruktúry. Ďalšie investície do energetických infraštruktúr, a to aj do elektrických prepojení, by prispeli k zlepšeniu integrácie vnútorného trhu Únie s energiou a zároveň k zintenzívneniu hospodárskej súťaže a uľahčeniu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Programovanie Fondu na spravodlivú transformáciu na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Francúzsku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine 10 . To by Francúzsku umožnilo čo najlepšie využiť tento fond.

(22)Počas platnosti opatrení na obmedzenie pohybu sa digitalizácia ukázala ako životne dôležitá pri udržiavaní prístupu k službám verejnej správy, zdravotníckym službám a výučbe, ako aj pri zachovávaní hospodárskej činnosti pomocou práce na diaľku a elektronického obchodu. V strednodobom horizonte poskytuje digitalizácia podnikom, najmä MSP, väčšie príležitosti na obnovu a rast tým, že ich dostane do kontaktu s viacerými potenciálnymi zákazníkmi, zefektívni výrobné procesy a poskytne stimuly na inovácie. Investície do digitalizácie zahŕňajú poskytovanie primeranej infraštruktúry a zlepšovanie digitálnych zručností širšieho obyvateľstva, a to najmä pracujúceho obyvateľstva. Zdá sa, že vykonávanie plánu Francúzska pre vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie (Plan France Très Haut Débit) je na dobrej ceste, pokiaľ ide o mestské oblasti. Pretrvávajú však významné rozdiely v pokrytí vysokorýchlostnými sieťami v iných oblastiach.

(23)Francúzsko má silnú výskumnú základňu a potenciál zapojiť sa do osobitných opatrení súvisiacich s výskumom a inováciou s cieľom reagovať na krízu spôsobenú ochorením COVID-19, a to aj pokiaľ ide o vývoj vakcín a liekov. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej dôsledky si vyžadujú posilnenú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií medzi verejným a súkromným sektorom. V strednodobom horizonte by investície do výskumu a inovácií mohli zabezpečiť opätovný rast produktivity, ako zdôraznila francúzska národná rada pre produktivitu. Takisto treba, aby odvetvia podporujúce rast umožnili podnikom využiť príležitosti, ktoré ponúka transformácia európskeho hospodárstva.

(24)Zatiaľ čo súčasné odporúčania sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na uľahčenie oživenia hospodárstva, odporúčania pre jednotlivé krajiny z roku 2019, prijaté Radou 9. júla 2019, zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých a dlhodobých štrukturálnych výziev. Tieto odporúčania sú stále relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného cyklu európskeho semestra. Platí to aj pre odporúčania týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Tieto odporúčania by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj pokiaľ ide o zmierňujúce opatrenia a stratégie ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

(25)Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, čo môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok v dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením úplného vykonávania ďalej uvedených odporúčaní Francúzsko prispeje k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu zabezpečiť konkurencieschopnú udržateľnosť v Únii.

(26)Úzka koordinácia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii je kľúčom k rýchlemu zotaveniu sa z hospodárskych dôsledkov ochorenia COVID-19. Francúzsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, a pri zohľadnení politických usmernení Euroskupiny malo zabezpečiť, aby jeho politiky boli aj naďalej v súlade s odporúčaniami pre eurozónu a aby boli koordinované s politikami ostatných členských štátov eurozóny.

(27)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2020 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2020. Zároveň posúdila program stability na rok 2020, národný program reforiem na rok 2020 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(28)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2020 a jej stanovisko 11 je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

(29)Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2020 a program stability na rok 2020. V týchto odporúčaniach sa zohľadňuje potreba bojovať proti pandémii a uľahčiť oživenie hospodárstva ako prvý krok potrebný na umožnenie úpravy nerovnováh. Odporúčania, ktoré priamo riešia makroekonomické nerovnováhy zistené Komisiou podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, sú premietnuté do odporúčaní 1, 3 a 4.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Francúzsko v rokoch 2020 a 2021 prijalo opatrenia s cieľom:

1.V súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijať všetky opatrenia potrebné na účinné riešenie pandémie, udržanie hospodárstva a podporu následného oživenia. Keď to hospodárske podmienky umožnia, uskutočňovať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií. Posilniť odolnosť systému zdravotnej starostlivosti zabezpečením primeraných dodávok kritických medicínskych produktov a vyváženým rozložením zdravotníckych pracovníkov, ako aj investovaním do elektronického zdravotníctva.

2.Zmierniť vplyv krízy na zamestnanosť a jej sociálne dôsledky, a to aj podporou zručností a aktívnou podporou pre všetkých uchádzačov o zamestnanie.

3.Zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení na podporu likvidity podnikov, najmä malých a stredných podnikov. Prednostne realizovať pripravené verejné investičné projekty a presadzovať súkromné investície na podporu oživenia hospodárstva. Zamerať investície na zelenú a digitálnu transformáciu, a to najmä na udržateľnú dopravu, čistú a efektívnu výrobu a využívanie energie, energetické a digitálne infraštruktúry, ako aj výskum a inovácie.

4.Pokračovať v zlepšovaní regulačného prostredia, znížiť administratívnu záťaž pre podniky a zjednodušiť daňový systém.

V Bruseli

(1)    Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)    Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)    SWD(2020) 509 final.

(4)    Ú. v. EÚ C 301, 5.9.2019, s. 55.

(5)    COM(2020) 112 final.

(6)    COM(2020) 123 final.

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 z 30. marca 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 508/2014, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na mobilizáciu investícií v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov a v iných odvetviach ich hospodárstiev v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus) (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 5), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020, s. 1).

(8)    Čisté primárne výdavky verejnej správy pozostávajú z celkových výdavkov verejnej správy bez úrokových výdavkov, výdavkov na programy Únie plne hradených z fondov Únie a nediskrečných zmien vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti. Tvorba hrubého fixného kapitálu financovaná z vnútroštátnych zdrojov je rozložená na obdobie štyroch rokov. Diskrečné príjmové opatrenia alebo zvýšenia príjmov vyplývajúce z právnych predpisov sú zohľadnené. Jednorazové opatrenia na strane príjmov aj výdavkov sú vzájomne započítané.

(9)    Ú. v. EÚ C 91I, 20.3.2020, s. 1 – 9.

(10)    SWD(2020) 509 final.

(11)    Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.