EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 6. 2020

COM(2020) 263 final

SPRÁVA KOMISIE

Výročná správa o bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskej únii za rok 2018

Obsah

1.    ÚVOD    

2.    PRÁVNY ZÁKLAD    

3.    METODIKA A INFORMÁCIE PRIJATÉ OD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV    

4.    ODVETVIE PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI V EURÓPSKEJ ÚNII    

4.1. Zariadenia a ťažba    

4.2. Inšpekcie na mori, vyšetrovania, presadzovacie opatrenia a regulačný rámec    

5.    ÚDAJE O INCIDENTOCH A ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI OPERÁCIÍ PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI    

6.    ZÁVERY    

1.    ÚVOD

V nadväznosti na predchádzajúce správy z rokov 2016 a 2017 sa táto správa Európskej komisie týka bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskej únii v roku 2018.

Právnym základom tejto správy je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ 1 z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (ďalej len „smernica o bezpečnosti na mori“). Cieľom tohto právneho predpisu je dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v prospech: pracovníkov; životného prostredia; plošín a vybavenia na mori; hospodárskych činností, ako je rybolov a cestovný ruch. Ustanovenia smernice vykonávané členskými štátmi pomôžu: i) predchádzať závažným nehodám; ii) znížiť počet incidentov a iii) zabezpečiť účinnú reakciu v prípade nehôd a incidentov, aby sa zmiernili ich dôsledky.

Podobne ako v predošlých správach je cieľom tejto výročnej správy: i) poskytnúť údaje o počte a druhu zariadení v EÚ a ii) informovať o incidentoch a posúdiť úroveň bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori. S každou ďalšou správou bude analýza trendov zmysluplnejšia. Okrem toho bude rad výročných správ slúžiť ako záznam o úrovni bezpečnosti činností prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v členských štátoch.

Táto správa je založená na výročných správach a údajoch oznámených členskými štátmi podľa požiadaviek smernice o bezpečnosti na mori. Komisia dostala údaje od Bulharska, Cypru, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Írska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Španielska a Talianska a Spojeného kráľovstva, ktoré bolo ešte v roku 2018 členským štátom EÚ. Väčšina zariadení sa nachádza v Severnom mori a Atlantickom oceáne (380 zariadení), zatiaľ čo v Stredozemnom mori je 166 zariadení, v Čiernom mori 8 zariadení a v Baltskom mori sú 2 zariadenia.

Príslušné orgány členských štátov vykonali v roku 2018 v rámci svojich jurisdikcií inšpekcie 318 zariadení na mori. Tri členské štáty (Spojené kráľovstvo, Dánsko a Holandsko) vykonali po určitých incidentoch počas vykazovacieho obdobia vyšetrovania. Spojené kráľovstvo vykonalo 41 vyšetrovaní z dôvodu bezpečnostných a environmentálnych obáv a 5 z dôvodu závažnej nehody. Dánsko vykonalo 3 vyšetrovania z dôvodu bezpečnostných a environmentálnych obáv (žiadne vyšetrovania závažnej nehody) a Holandsko vykonalo jedno vyšetrovanie závažnej nehody (žiadne vyšetrovania z dôvodu bezpečnostných a environmentálnych obáv).

Z údajov poskytnutých členskými štátmi, konkrétne o počte a závažnosti nehôd nahlásených v súvislosti s počtom zariadení, vyplýva, že úroveň bezpečnosti v európskom odvetví prieskumu ložísk a ťažby na mori v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi značne klesla, čo si vyžaduje reakciu príslušných orgánov členských štátov.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD

Komisia musí podľa článku 25 smernice o bezpečnosti na mori uverejňovať výročnú správu o vplyve operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na bezpečnosť a ochranu životného prostredia založenú na informáciách nahlásených členskými štátmi. Členské štáty musia Komisii každý rok do 1. júna predložiť výročnú správu s informáciami uvedenými v prílohe IX (bode 3) k smernici o bezpečnosti na mori.

Výročné správy predkladané členskými štátmi podľa článku 25 obsahujú aspoň informácie o:

a) počte, veku a umiestnení zariadení;

b) počte a druhu vykonaných inšpekcií a vyšetrovaní, ako aj akýchkoľvek presadzovacích opatrení alebo rozsudkov;

c) údajoch o incidentoch v súlade so spoločným systémom nahlasovania podľa článku 23;

d) akýchkoľvek podstatných zmenách regulačného rámca pre činnosti na mori;

e) výkonnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori.

Lehota pre členské štáty na zverejnenie požadovaných informácií je do 1. júna roka nasledujúceho po vykazovanom období (napr. 1. júna 2019 za rok 2018).

Členské štáty musia správy predkladať v spoločnom formáte, ktorý Komisia stanovila vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1112/2014 z 13. októbra 2014 2 . Týmto vykonávacím nariadením sa stanovuje spoločný formát výmeny informácií o ukazovateľoch závažných nehôd prevádzkovateľmi a vlastníkmi zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori. Stanovuje sa ním aj spoločný formát zverejňovania informácií o ukazovateľoch závažných nehôd členskými štátmi. V usmerňovacom dokumente Komisie 3 z 25. novembra 2015 sa poskytujú ďalšie konkrétne informácie o vykonávacom nariadení a vysvetľuje sa, ako používať formát nahlasovania údajov.

3.    METODIKA A INFORMÁCIE PRIJATÉ OD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Podľa prílohy IX (bodu 3) k smernici o bezpečnosti na mori sú členské štáty povinné predkladať jasne vymedzené informácie o incidentoch vo svojom odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori s použitím vzorov uvedených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1112/2014. Predložené údaje musia obsahovať informácie o zariadeniach na ťažbu ropy a zemného plynu na mori v EÚ, ako sú počet, druh, umiestnenie a vek. V správach od členských štátov sa musia uvádzať informácie aj o počte: i) inšpekcií na mori, vyšetrovaní a vykonaných presadzovacích opatrení; ii) incidentov podľa kategórií a iii) zranení.

Komisia okrem údajov o jednotlivých členských štátoch posúdila aj úroveň bezpečnosti oblastí prieskumu ložísk a ťažby. Na tento účel považuje Komisia: i) Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Írsko a Holandsko za oblasť Severného mora a Atlantického oceánu; ii) Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Taliansko a Maltu za oblasť Stredozemného mora; iii) Bulharsko a Rumunsko za oblasť Čierneho mora a iv) Lotyšsko a Poľsko za oblasť Baltského mora.

Na výročnú správu za rok 2018 použila Komisia informácie od Bulharska, Cypru, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Írska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Španielska a Talianska. Ostatné členské štáty nepôsobili v odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo neposlali informácie významné pre túto správu.

S výnimkou Spojeného kráľovstva všetky členské štáty s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori poskytli úplné údaje o svojich zariadeniach. Na rozdiel od nich Spojené kráľovstvo obmedzilo časti svojej správy na zariadenia, ktoré podliehali regulačnému preskúmaniu ich dokumentácie o posudzovaní rizík (článok 42 ods. 2 smernice o bezpečnosti na mori). To znamená, že informácie od Spojeného kráľovstva o vyšetrovaniach, presadzovacích opatreniach, údajoch o incidentoch a úrovni bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby na mori sa týkajú zariadení, ktoré sa v prvej polovici roku 2018 neustále rozširovali. Počet týchto zariadení začínal na odhadovaných 139 zariadeniach v januári 2018 a končil na odhadovaných 191 zariadeniach 19. júla 2018. K tomuto dátumu sa skončilo prechodné obdobie pre všetky zariadenia.

4.    ODVETVIE PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI V EURÓPSKEJ ÚNII

4.1. Zariadenia a ťažba

Drvivá väčšina zariadení na mori 4 vo vodách EÚ sa nachádza v Severnom mori (pozri tabuľku 1), konkrétne vo výhradnej hospodárskej zóne Spojeného kráľovstva (približne 34 % zariadení na mori vo vodách EÚ) a Holandska (približne 28 % zariadení na mori vo vodách EÚ). V Stredozemnom mori je najaktívnejším členským štátom Taliansko (25 % všetkých zariadení vo vodách EÚ), po ňom nasleduje Chorvátsko. V oblasti Čierneho mora má fungujúce odvetvie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori Rumunsko, zatiaľ čo Bulharsko pokračovalo v činnostiach prieskumu ložísk uhľovodíkov na mori, ale s jedným zariadením ťaží vo veľmi obmedzenom množstve. Podľa správ prijatých od členských štátov z oblasti Baltského mora má v tejto oblasti zariadenia na mori len Poľsko. Celkovo bolo v roku 2018 vo vodách EÚ hlásených 556 ťažobných a neťažobných zariadení, čo v porovnaní s rokom 2017 predstavuje nárast, a to aj napriek tomu, že niektoré zariadenia boli vyradené z prevádzky 5 .

Tabuľka 1: Pevné zariadenia k 1. januáru 2018: druh zariadenia podľa oblasti a členského štátu

V roku 2018 bolo nahlásených 13 zariadení, ktoré boli vo vodách EÚ vyradené z prevádzky: 12 v Spojenom kráľovstve a 1 v Taliansku. Zároveň bolo v tom istom roku nahlásené, že v Holandsku bolo jedno nové pevné zariadenie uvedené do prevádzky Okrem toho k zmene počtu nahlásených zariadení v porovnaní s predošlým rokom prispeli aj zmeny metód nahlasovania niektorých členských štátov 6 .

Vyše polovica zariadení na mori vo vodách EÚ bola uvedená do prevádzky v rokoch 1980 až 2000. Od roku 2010 výstavba nových ťažobných zariadení v oblasti Severného mora a Atlantického oceánu a Stredozemnom mori značne poklesla (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Počet zariadení nachádzajúcich sa vo vodách EÚ podľa desaťročia uvedenia do prevádzky a podľa oblasti

Najväčší podiel (približne 94 %) domácej ropy a zemného plynu EÚ sa ťaží v oblasti Severného mora a Atlantického oceánu (tabuľka 3). Spojené kráľovstvo je jednoznačne najväčším prispievateľom, po ňom nasleduje Holandsko a Dánsko. V Stredozemnom mori aktívne ťaží Taliansko a Chorvátsko, zatiaľ čo v Čiernom mori v súčasnosti ťaží ropu a zemný plyn len Rumunsko.

Tabuľka 3: Ťažba ropy a zemného plynu v EÚ v kilotonách ropného ekvivalentu (ktoe)

V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola celková ťažba ropy a zemného plynu na mori stabilná, pričom klesla o menej ako jedno percento.

4.2. Inšpekcie na mori, vyšetrovania, presadzovacie opatrenia a regulačný rámec

Príslušné orgány členských štátov vykonávajú v rámci svojich jurisdikcií pravidelné inšpekcie zariadení na mori. V tabuľke 4 sa uvádza počet inšpekcií na mori vo vykazovanom roku. Počet inšpekcií sa zvyčajne zvyšuje s počtom zariadení členských štátov.

Podobne ako v roku 2017 sa počet inšpekcií opäť znížil, zo 630 v roku 2017 na 593 v roku 2018. Konkrétne počet inšpekcií v Taliansku klesol z 289 na 236, v Holandsku zo 60 na 32, zatiaľ čo počet inšpekcií v Spojenom kráľovstve stúpol z 232 na 273. Rumunsko po prvýkrát takisto vykonalo inšpekcie. Na rozdiel od klesajúceho počtu inšpekcií bolo vynaložené väčšie úsilie, pokiaľ ide o vynaložené osobodni na kontrolované zariadenie (2 817 osobodní v roku 2018 v porovnaní s počtom 2 083 osobodní v roku 2017).

Tabuľka 4: Počet inšpekcií na mori podľa oblasti a členského štátu v roku 2018*

(*) Tabuľka obsahuje informácie od členských štátov, v ktorých jurisdikcii sa v roku 2018 nachádzalo aspoň jedno zariadenie na mori.

Článkom 18 smernice o bezpečnosti na mori sa príslušným orgánom členských štátov prideľujú práva a právomoci týkajúce sa operácií a zariadení v ich jurisdikcii. Medzi tieto práva a právomoci patrí právo zakázať operácie a právo požadovať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania všeobecných zásad riadenia rizík a zaručenie bezpečných operácií.

Počas vykazovaného obdobia vykonali vyšetrovania tri členské štáty: Spojené kráľovstvo, Dánsko a Holandsko. Spojené kráľovstvo vykonalo 41 vyšetrovaní z dôvodu bezpečnostných a environmentálnych obáv 7 a 5 vyšetrovaní z dôvodu závažnej nehody. Dánsko vykonalo 3 vyšetrovania z dôvodu bezpečnostných a environmentálnych obáv a Holandsko vykonalo jedno vyšetrovanie z dôvodu závažnej nehody. Najmä v súvislosti s nárastom v Spojenom kráľovstve bol celkový počet vyšetrovaní v roku 2018 podstatne vyšší (50) než v roku 2017 (20) a 2016 (23).

Napriek zvýšenému počtu vyšetrovaní bol celkový počet presadzovacích opatrení v roku 2018 nižší ako v roku 2017. Zatiaľ čo v roku 2017 členské štáty vykonali 47 presadzovacích opatrení (Spojené kráľovstvo 45), v roku 2018 nahlásilo tieto opatrenia len Spojené kráľovstvo s počtom 34 prípadov, čo predstavuje pokles oproti roku 2017.

5.    ÚDAJE O INCIDENTOCH A ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI OPERÁCIÍ PRIESKUMU LOŽÍSK A ŤAŽBY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU NA MORI

V súlade s prílohou IX k smernici o bezpečnosti na mori nahlásili členské štáty za rok 2018 celkový počet 124 incidentov, ktoré sú rozdelené takto:

–    V Spojenom kráľovstve došlo k 95 udalostiam, ktoré sa musia nahlásiť, vrátane 5 závažných nehôd.

–    V Holandsku sa uskutočnilo 14 udalostí, ktoré sa musia nahlásiť 8 , vrátane jednej závažnej nehody. Príčiny závažnej nehody neboli nahlásené, pretože v čase nahlasovania bol prípad stále v procese vyšetrovania.

–V Dánsku došlo k 9 udalostiam, ktoré sa musia nahlásiť, a nedošlo k žiadnej závažnej nehode.

–Vo Francúzsku a Írsku došlo k jednej udalosti, ktorá sa musí nahlásiť, a nedošlo k žiadnej závažnej nehode.

Počet závažných nehôd zahŕňa incidenty, v rámci ktorých hrozilo veľké riziko úmrtí alebo vážnych zranení osôb, aj keď sa takýmto výsledkom neskončili.

Väčšina zlyhaní (80 %), ku ktorým došlo pri udalostiach, ktoré sa musia nahlásiť, patrila do kategórie neúmyselného úniku; 13,7 % sa týkalo straty kontroly nad vrtom (výron/aktivácia odlučovača); 1,6 % sa týkalo zlyhania kritického bezpečnostného a environmentálneho prvku a 1,6 % sa týkalo straty konštrukčnej celistvosti (strata udržiavania pozície). Dva incidenty si vyžiadali evakuáciu zamestnancov.

Tabuľka 5: Incidenty podľa kategórií (príloha IX k smernici o bezpečnosti na mori, úroveň EÚ)

V EÚ sa celkový počet nahlásených incidentov zvýšil zo 42 v roku 2016 na 59 v roku 2017 a ďalej na 124 v roku 2018, a to najmä z dôvodu zvýšeného počtu neúmyselných únikov. Počet incidentov druhu „strata kontroly nad vrtom“ sa zvýšil na 17 po poklese ich počtu z 11 v roku 2016 na 8 v roku 2017. Incidenty druhu „zlyhanie kritického bezpečnostného a environmentálneho prvku“ boli 2, pričom v roku 2016 boli 3 a v roku 2017 sa vyskytol jeden incident. V roku 2018 boli nahlásené 2 zlyhania konštrukčnej celistvosti, pričom v roku 2017 neboli nahlásené žiadne a v roku 2016 boli nahlásené 2 takéto zlyhania. V roku 2018 sa uskutočnili 2 evakuácie, zatiaľ čo v roku 2017 nebola hlásená žiadna evakuácia personálu a v roku 2016 sa uskutočnila jedna takáto evakuácia.

Za rok 2018 neboli nahlásené žiadne prípady kolízie s plavidlami v porovnaní s rokom 2017, keď boli nahlásené 3 takéto prípady, pričom v roku 2016 neboli nahlásené žiadne; bolo nahlásených 9 zlyhaní bariéry vrtu v porovnaní s 2 zlyhaniami v roku 2017 a žiadnymi v roku 2016. V roku 2018 bolo 6 incidentov klasifikovaných ako závažné nehody 10 , keďže mohli potenciálne spôsobiť úmrtia alebo vážne zranenia osôb. V roku 2017 sa stali 4 závažné nehody, pričom v roku 2016 boli nahlásené 2 závažné nehody.

S ohľadom na zvýšený počet nehôd Komisia úzko spolupracuje s dotknutými príslušnými orgánmi s cieľom určiť príčiny tohto vývoja a diskutovať o možných následných opatreniach, ktorými by sa čo najskôr zabezpečila vyššia úroveň bezpečnosti. Táto spolupráca je bilaterálna a prebieha sa v rámci európskej skupiny orgánov pre operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (EUOAG).

6.    ZÁVERY

S počtom 556 zariadení v EÚ (za rok 2018 je zahrnuté Spojené kráľovstvo) ostalo množstvo zariadení pomerne stabilné. Za predchádzajúci rok ich počet klesol z 586 v roku 2016 na 554 v roku 2017. Úroveň celkovej ťažby ropy a zemného plynu sa mierne znížila zo 113 051 kiloton ropného ekvivalentu na 112 217 kiloton ropného ekvivalentu v roku 2018.

Komisia posudzuje bezpečnosť operácií EÚ súvisiacich s prieskumom ložísk a ťažbou ropy a zemného plynu na mori na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia o podávaní správ. Presnosť posúdenia Komisie teda závisí od informácií, ktoré predkladajú členské štáty.

Počet vykonaných inšpekcií a vyšetrovaní sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne znížil (o 6 %). V porovnaní s rokom 2017 členské štáty vykonali menší počet presadzovacích opatrení.

Počet incidentov sa prudko zvýšil z 59 v roku 2017 na 124 v roku 2018. Postupným začleňovaním všetkých zariadení Spojeného kráľovstva na mori do systému nahlasovania sa môže vysvetliť iba menšia časť nárastu nehôd 11 . Počet incidentov v Spojenom kráľovstve sa zvýšil z 30 na 99 a v Holandsku z 13 na 52. Naopak, v Dánsku sa tento počet znížil zo 14 na 9. Počet závažných nehôd sa v priebehu rokov 2017 a 2018 zvýšil zo 4 na 6.

Podobne ako v roku 2016 a 2017, ani v roku 2018 neboli nahlásené žiadne úmrtia, no bolo nahlásených 10 zranení a 17 vážnych zranení. Podľa správ príslušných orgánov sa počet nehôd v Spojenom kráľovstve a Holandsku výrazne zvýšil, čo si vyžaduje hĺbkovú analýzu príčin aj následné opatrenia zo strany príslušných orgánov. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a bude sa usilovať o spoluprácu so Spojeným kráľovstvom s cieľom zvýšiť úroveň bezpečnosti na úroveň posledných rokov.

(1)

     Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(2)

     Ú. v. EÚ L 302, 22. októbra 2014, s. 2.

(3)

     https://euoag.jrc.ec.europa.eu/files/attachments/2015_11_25_implementing_regulation_guidance_document_final.pdf.

(4)

     Pohyblivé pobrežné vrtné jednotky (MODU) nie sú súčasťou analýzy v kapitole 4.1.

(5)

     Podrobnosti pozri v kapitole 4.1.

(6)

     Aj napriek tomu, že 13 zariadení bolo vyradených z prevádzky, a že len jedno nové zariadenie začalo prevádzku, celkový počet zariadení vzrástol o dve. Ak boli všetky údaje nahlásené presne, počet zariadení sa mal znížiť o 12.

(7)

     V súvislosti s bezpečnostnými a environmentálnymi obavami ide o prípady, keď zamestnanci nahlásia, že na pracovisku spozorovali problémy, o ktorých si myslia, že môžu predstavovať porušenie zdravotných a bezpečnostných predpisov a majú potenciál spôsobiť škodu.

(8)

     Jedna udalosť, ktorá sa musí nahlásiť, môže spôsobiť niekoľko incidentov, napr. neúmyselný únik zemného plynu môže viesť k evakuácii personálu.

(9)

     Ten istý druh incidentu sa môže vyskytnúť viackrát, napríklad: evakuácia personálu spojená so stratou kontroly nad vrtom by sa celkovo rátala za dva body.

(10)

     Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 73. Článok 2 ods. 1: „závažná nehoda“ je vo vzťahu k zariadeniu alebo pripojenej infraštruktúre:

a) udalosť, ktorá zahŕňa výbuch, požiar, strata kontroly nad vrtom alebo únik ropy, zemného plynu alebo nebezpečných látok, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde;

b) udalosť vedúca k vážnemu poškodeniu zariadenia alebo pripojenej infraštruktúry, pričom prišlo k úmrtiam alebo vážnym zraneniam osôb alebo hrozilo veľké riziko, že k nim príde;

c) všetky ďalšie udalosti vedúce k úmrtiu alebo vážnemu zraneniu piatich alebo viacerých osôb, ktoré sa nachádzajú na zariadení na mori, na ktorom sa zdroj nebezpečenstva nachádza, alebo z ktorého s takýmto zdrojom bojujú v rámci operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori uskutočňovanej priamo na zariadení alebo pripojenej infraštruktúre alebo v súvislosti s nimi, alebo

d) všetky závažné environmentálne udalosti, ku ktorým došlo v dôsledku udalostí uvedených v písmenách a), b) a c).

Na účely určenia či udalosť predstavuje závažnú nehodu podľa písmen a), b) alebo d) sa zariadenie, na ktorom zvyčajne nepracuje personál, považuje za zariadenie, na ktorom personál pracuje.

(11)

     Dôsledok postupného začleňovania môže odôvodňovať odhadovaný nárast o 10 incidentov, ak sa úroveň bezpečnostných činností na zariadenie nezmenila.